Veľtržný palác

Veľtržný palác je klenotom českej funkcionalistickej architektúry. Postavili ho v rokoch 1925-1928 na základe návrhov architektov Josefa Fuchsa a Oldřicha Tyla. V tej dobe bol najväčšou budovou svojho druhu na svete. Ako už názov napovedá, pôvodne sa v ňom konali veľtrhy. Po 2. svetovej vojne v ňom sídlili viaceré spoločnosti, ktoré sa zapodievali zahraničným obchodom. V roku 1974 v budove vypukol obrovský požiar. Palác takmer celý vyhorel. Rekonštruovať ho začali už o 2 roky neskôr v roku 1976, keď sa stal sídlom Národnej galérie Praha. Dlhá a náročná rekonštrukcia trvala až do 90. rokov 20. storočia. Netešil som sa len na stále expozície galérie, ale aj na veľtržný palác samotný.

Národná galéria Praha – Veľtržný palác ponúka hneď niekoľko stálych expozícií, ako aj krátkodobých výstav. Medzi stále expozície patria:

• 1796-1918: Umenie dlhého storočia,
• 1918-1938: Prvá republika,
• 1939-2021: Koniec čiernobielej doby,
• 1956-1989: Architektúra všetkým.

Aktuálnou krátkodobou výstavou je tzv. Atlas. Vstupenka vás oprávňuje ísť do všetkých stálych expozícií galérie. Odporúčam vám ale vyhradiť si na galériu dostatok času. My sme za jedno poobedie stihli vidieť len 2 expozície. A aj to sme tej druhej nevenovali toľko času, koľko by si zaslúžila. Mojimi prioritami a nakoniec vlastne aj jedinými stálymi expozíciami, ktoré som stihol za asi 3,5 hodiny vidieť boli 1796-1918: Umenie dlhého storočia a 1918-1938: Prvá republika. Preto sa o nich v tomto článku dozviete viac.

1796-1918: Umenie dlhého storočia

Stála expozícia 1796-1918: Umenie dlhého storočia vystavuje diela českých a zahraničných umelcov len z vlastných zbierok, ktoré galéria počas svojej 230-ročnej existencie zhromaždila. V expozícii uvidíte okolo 450 diel od 150 rôznych autorov. Expozícia sa člení na 3 hlavné časti – Človek, Svet a Idey. Maľby dopĺňa voľné sochárske umenie. Časť s verejnou plastikou sa taktiež člení na 3 oddiely – Architektúra, Pomník a Náhrobok.

Vďaka tematickému členeniu expozície vznikli menšie skupiny diel, ktoré predstavujú samostatné obsahové celky, napr. portréty, rušné mestské bulváre, príroda či diela s mytologickou tematikou. Začiatok expozície sa spája so vznikom Spoločnosti vlasteneckých priateľov umenia 5. februára 1796 v Prahe. Diela z obrazárne tejto spoločnosti vytvorili základ zbierky Národnej galéria Praha.

V expozícii uvidíte diela umelcov ako Edgar Degas, Paul Cézanne, Pablo Picasso, Paul Gauguin, Auguste Rodin, Henri Rousseau, Egon Schiele, Camille Pissarro, Claude Monet, Édouard Manet, Gustav Klimt, Edvard Munch, či Max Švabinský. O Egonovi Schielem som písal už v článku Český Krumlov – história, umenie a tradícia. Zaujal ma obraz Telegram od Luise Max-Ehrlerovej, ktorá často zobrazovala ženy vo vypätých situáciách alebo Vražda v dome od Jakuba Schikanedera. Spoznali sme sochu od Františka Bílka, ktorú sme videli už v jeho vile. Pri časovej osi by som mohol stráviť aj niekoľko hodín. Do očí mi samozrejme udrela informácia o potopení Titanicu v severnom Atlantiku v roku 1912.

1918-1938: Prvá republika

Stála expozícia 1918-1938: Prvá republika vznikla pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky. Netvoria ju diela len z vlastného zbierkového fondu, ale aj zapožičané diela od iných inštitúcií, či zo súkromných zbierok. V expozícii uvidíte maľby, plastiky, knižnú tvorbu, či diela úžitkového grafického dizajnu nielen slovenských, českých, česko-nemeckých a karpatsko-ruských umelcov, ale aj diela zahraničných autorov. Štát ich kúpil v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Vďaka expozícii neostanete len v Prahe.

Prenesie vás do Užhorodu, Košíc, Bratislavy, Zlína a Brna, ktoré boli taktiež významnými umeleckými centrami vtedajšej doby. Vystavené diela uvidíte tak, ako ich mohol vidieť súdobý návštevník. Expozícia dokazuje, aká kultúrne bohatá, rozmanitá, ale aj kozmopolitná bola prvá republika. Zaujali ma obrazy Milenci od Augustea Renoira, Žena s papagájom od Georga Karsa, ktorú sme videli už na výstave École de Paris vo Valdštejnskej jazdiarni, súbor nábytku jedálnej zóny od Jana Vaněka alebo Dievča s absintom od Bedřicha Stefana. Uvidíte tiež diela Martina Benku, Oskara Kokoschku či Vincenta van Gogha.

Národná galéria Praha – Veľtržný palác: praktické info

Národná galéria Praha – Veľtržný palác je prístupná od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Základná vstupenka stojí 250 czk/10,24 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť aj on-line na oficiálnej internetovej stránke galérie. V pokladni galérie môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte galérie aj v týchto mestách:

• Kampus Vitra v nemeckom Weil am Rhein
• Múzeum Lumière vo francúzskom Lyone
• Brescia v Taliansku
• Viedeň – Mozart, secesia a zeleň v Rakúsku
• 5 zážitkov v regióne Trnavský kraj zážitkov na Slovensku

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka galérie

V Národnej galérii Praha vo Veľtržnom paláci mi uznali novinársky preukaz.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 6. 3. 2026 (1 eur = 24,419 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Národná galéria Praha – Veľtržný palác je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Kampus Vitra – ako sa tam dostať?

Kampus Vitra sa nachádza v nemeckom meste Weil am Rhein, ktoré leží na hranici 3 štátov – Nemecka, Švajčiarska a Francúzska. Mesto sa nachádza v 3. najväčšej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko na juhozápade Nemecka. Hlavným mestom spolkovej krajiny je Štuttgart.

Do kampusu Vitra (autobusová zastávka Weil am Rhein, Vitra) som cestoval z námestia Claraplatz v Bazileji autobusom č. 55. Cesta trvala 20 minút, mala 11 zastávok a za cestovný lístok som zaplatil 4,80 chf/5,14 eur. Cestovný lístok som si kúpil vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke Švajčiarskych spolkových dráh.

Múzeum dizajnu Vitra

Múzeum dizajnu Vitra sa nachádza v budove, ktorú navrhol americký architekt Frank Gehry v roku 1989. Bol to jeho 1. projekt v Európe. Architekt sa obmedzil na bielu omietkovú fasádu, zinkovú strechu a objem, ktorý sa skladá z jednoduchých geometrických tvarov. Celá budova pripomína dynamickú sochu, ktorá sa akoby pohybuje a rozpadáva pred očami. Estetika múzea zohrala kľúčovú úlohu pri vzniku dekonštruktivizmu a inšpirovala architekta aj pri návrhu Guggenheimovho múzea v Bilbau v roku 1996. Vo vnútri sú 4 veľké výstavné galérie. Zdrojom svetla je krížové okno v streche. Architektovi sa podarilo skombinovať 2 zásadné odlišné typy múzejnej architektúry. Na jednej strane je budova prekvapivou reinterpretáciou bielej kocky, zvonku sa však štylizuje ako socha. Franka Gehryho poznáte tiež ako autora Tancujúceho domu v Prahe.

Múzeum dizajnu Vitra založili v roku 1989 spoločnosť Vitra a Rolf Fehlbaum. Pôvodným cieľom múzea bolo vystaviť súkromnú zbierku nábytku. V 90. rokoch 20. storočia sa uskutočnili 1. významné a medzinárodne uznávané výstavy. Vďaka tomu sa vypracovalo na poprednú inštitúciu pre dizajn a architektúru s celosvetovou povesťou. V múzeu sa každý rok konajú 2 veľké krátkodobé výstavy.

Mólo – umenie módnej prehliadky

Výstava Mólo – umenie módnej prehliadky sa zameriava na viac ako 100-ročnú históriu a význam módnych prehliadok od tých súkromných v parížskych salónoch na konci 19. storočia až po súčasné živé prenosy najznámejších svetových módnych domov. Na výstave uvidíte fotografie, videá, pozvánky na módne prehliadky, modely, či rekvizity. V poslednej, štvrtej, miestnosti si napr. pozriete diel Simpsonovcov, ktorý vznikol v spolupráci so značkou Balenciaga (jar/leto 2022), alebo 10-min. film od Diora z miniatúrnej kolekcie v domčeku pre bábiky jeseň/zima 2020. Uvidíte tiež siluetu pánskeho saka z kolekcie Louis Vuitton pre jeseň/zimu 2021/2022, ktorú vytvoril Virgil Abloh na základe ikonických mrakodrapov. Predstavil ju na móle, ktoré pripomína barcelonský pavilón navrhnutý architektom Mies van der Rohe. Výstavu môžete navštíviť do 15. februára 2026.

Praktické informácie

Múzeum dizajnu Vitra je otvorené denne medzi 10.00-18.00 h. Areál a výstavy si prechádzate sami, príp. počas komentovanej prehliadky so sprievodcom. Vstupenka do múzea dizajnu stojí 16 eur/os., vstupenka do výstavného skladu stojí 13 eur/os., v prípade kombinovanej vstupenky do múzea a skladu zaplatíte 23 eur/os. Vstupenky si tiež môžete kúpiť on-line. V pokladni múzea mi uznali novinársky preukaz.

Kampus Vitra – galéria

Frank Gehry vytvoril v roku 1989 spolu s múzeoum dizajnu aj vrátnicu s priľahlými kancelárskymi priestormi a veľkú továrenskú halu priamo za múzeom. Vrátnicu v roku 2003 rozšírili o prístavbu neďaleko vstupu do múzea. V budove sa nachádza Galéria kampusu Vitra, ktorú otvorili v roku 2011. Galéria ponúka ucelený prehľad o histórii a vývoji kampusu.

Útočisko Doshi

Útočisko Doshi je kľukatou cestou priestormi a zvukmi pod úrovňou zeme na miesto rozjímania. Zvuk zohráva v útočisku dôležitú úlohu. Audio systém, ktorý zabudovali v konkávnych priehlbinách v podlahe, rozptyľuje zvukové sekvencie z gongu a keramickej flauty pozdĺž cesty. Ručne tepaná mosadzná mandala, ktorú vyrobili v Indii, zdobí strop rozjímacej miestnosti na konci cesty a vrhá do priestoru rozptýlené svetlo. Konštrukciu vyrobili z kovanej a tvarovanej ocele, ktorá sa vyrába prevažne z oceľového šrotu a výlučne s využitím obnoviteľnej energie. Oceľ si vytvára teplú patinu vďaka kontrolovanej korózii.

Útočisko navrhol indický architekt Balkrishna Doshi so svojou vnučkou Khushnu Panthaki Hoof a Sönke Hoofom. Je to jeho 1. dokončený projekt mimo Indie a zároveň posledný pred jeho smrťou v roku 2023. Architekt získal v roku 2018 Pritzkerovu cenu, ktorá je prestížnym ocenením v oblasti architektúry. Útočisko v areáli pribudlo v roku 2025.

Konferenčný pavilón

Konferenčný pavilón navrhol v roku 1993 japonský architekt Tadao Ando. Pavilón je jeho 1. dielom mimo Japonska. Ústredným prvkom je zapustený dvor, ktorý pavilónu dodáva pokoj a intimitu. Pokoj tiež navodzujú povrchy z pohľadového alebo tiež surového betónu a dreva. Z dvora vychádzajú úzke chodby a rampy do rôznych miestností pavilónu. Pavilón v sebe kombinuje prvky Le Corbusiera a tradičnej japonskej architektúry. Syntéza východu a západu sa tiež prejavuje v rozložení svetla a zasadení budovy do okolitého prostredia.

Dome

Dome navrhol a postavil v americkom Detroite ešte v roku 1975 Richard Buckminster Fuller, jeden z najexperimentálnejších architektov 20. storočia. Fuller skúmal tzv. geodetické štruktúry, ktoré využíval na vytváranie samonosných kupolových budov. Vo vývoji ľahko montovateľných kupolových budov pokračoval Fullerov priateľ a spolupracovník Thomas C. Howard. Dome premiestnili do kampusu Vitra v roku 2000, kde slúži na podujatia.

Dom Vitra (Vitra House)

Dom Vitra (Vitra House) je vlajkovou loďou spoločnosti Vitra. Budovu navrhla v roku 2010 spoločnosť Herzog & de Meuron, jedna z najznámejších architektonických firiem súčasnosti. Vitra House umožňuje vyskúšať si širokú škálu produktov spoločnosti pod jednou strechou. Na prízemí nájdete recepciu, múzejný obchod a kaviareň. Konzultačné miestnosti zaberajú horné poschodia. Štruktúru tvorí 12 predĺžených domov so sedlovou strechou, ktoré sú do seba rôzne naskladané, čím vytvárajú 5-poschodovú budovu. Vďaka svojmu konceptu je budova architektonickým vyjadrením rozmanitej firemnej kultúry, ktorá definuje spoločnosť Vitra.

Záhrada od Oudolfa

V máji 2020 pribudla v kampuse Vitra záhrada s rozlohou 4 000 m² od holandského dizajnéra Pieta Oudolfa. Oudolf patrí medzi priekopníkov generácie záhradných dizajnérov, ktorí v 80. rokoch 20. storočia považovali tradičné záhradníctvo za príliš dekoratívne, prácne a náročné na zdroje. Začali využívať trvalé, samoobnovujúce sa rastliny, kríky, trávy a kvety, ktoré sa bežne nepoužívali. Záhrada síce pôsobí divoko a nespútane, jej vytvoreniu ale predchádzalo dôsledné plánovanie. Rastliny dopĺňajú okolité budovy, zároveň však pôsobia ako samostatné umelecké dielo.

Záhradný dom

Záhradný dom od japonského architekta Tsuyoshiho Taneho pribudol v kampuse Vitra v roku 2023. Dom postavili s použitím udržateľných, lokálne získaných materiálov (kameň a drevo) za pomoci miestnych remeselníkov. Dom má rozlohu 15 m² a zmestí sa doň až 8 osôb. Je určený na uskladnenie záhradného náradia, ktoré používa personál, ale poskytuje tiež priestor na dielne a malý kávový kútik. Personál sa stará o včely a buduje novú kuchynskú záhradu vedľa domčeka. Súčasťou výstavby je vonkajšie posedenie a malá fontána na polievanie a čistenie topánok a náradia. Vyhliadková plošina na streche domčeka ponúka výhľad na záhradu a okolité objekty.

Diogene

Taliansky architekt Renzo Piano navrhol minimalistický dom Diogene v roku 2013. Obytná jednotka spája všetky základné funkcie dočasného bývania na priestore s rozlohou 6 m². Vďaka solárnym panelom, vodným nádržiam a kompostovacej toalete je úplne sebestačná. Pomenovali ju po starovekom gréckom filozofovi Diogenovi zo Sinópy, o ktorom sa hovorí, že žil v sude a odmietal svetské pohodlie a luxus.

Khudi Bari

Khudi Bari, alebo tiež malý dom, vyvinula bangladéšska architekta Marina Tabassum so svojím tímom ako reakciu na záplavy, ktoré sú častejším a nepredvídateľným dôsledkom klimatických zmien. Záplavy nútia stovky tisíc ľudí hľadať si nový typ domova. Nízkonákladovú stavbu si môžu jej majitelia svojpomocne postaviť, rozložiť, prepraviť a zase zložiť na inom mieste bez akejkoľvek odbornej pomoci. Dom pribudol v areáli v roku 2024.

Promenáda Álvaro Siza

Álvaro Siza navrhol promenádu, dlhú 500 m, v roku 2014. Pozostáva z asfaltového chodníka, ktorý ohraničujú 2-metrové živé ploty z hrabu obyčajného. Na niektorých miestach vytvárajú živé ploty zelené plochy. Siza v promenáde kombinuje živé ploty s nemennými materiálmi – holandskou tehlou a portugalskou žulou – ktoré využil na vedľajšej budove závodu už v roku 1994. Promenáda začína priestorom v tvare písmena S, ktorý lemujú živé ploty, pokračuje tobogánovou vežou Vitra a končí dvojitou komorou, v ktorej sa prelínajú tehlové a žulové steny. Promenáda evokuje anglické záhrady s rôznymi zastaveniami.

Tobogánová veža Vitra

V tom istom roku, ako promenáda, vznikla aj 30,7 m vysoká tobogánová veža Vitra od nemeckého umelca Carstena Höllera. Veža je vyhliadkou, šmýkačkou a umeleckou inštaláciou zároveň. Skladá sa z 3 diagonálnych stĺpov, v priesečníku ktorých sú otáčavé hodiny s priemerom 6 m. Na vyhliadkovú plošinu vo výške 17 m sa dostanete po 2-ramennom schodisku. Plošina je tiež východiskovým bodom na 38 m dlhú tobogánovú šmýkačku.

Hasičská stanica

Hasičská stanica od iracko-britskej architektky Zahy Hadid z roku 1993 bola reakciou na rozsiahly požiar v kampuse v roku 1981. Architektka vytvorila budovu s garážou pre hasičské autá a ďalším krídlom so šatňami, sprchami a spoločnými priestormi. Ostrouhlé sochárske formy odliali na mieste pomocou zložitej metódy škrupinovej konštrukcie (tenkostenná zalomená zvyčajne železobetónová konštrukcia, ktorá svojím tvarom získava vysokú pevnosť s minimálnou hmotou). Stanica bola 1. dielom architekty v plnom rozsahu. Spolu s múzeom sa považujú za kľúčové diela dekonštruktivizmu a architektúry konca 20. storočia. Budova sa používa na výstavy a špeciálne podujatia.

Výstavný sklad Vitra

Jednoduchý, ale dôstojný výstavný sklad Vitra navrhla spoločnosť Herzog & de Meuron v roku 2016. Kombinuje v sebe vzhľad priemyselnej budovy alebo skladu na múzejný depozitár bez okien. Okrem bezokennej fasády ho spoznáte podľa jednoduchej sedlovej strechy a lámanej tehly. Tehly štiepali priamo na mieste. Interiér ponúka ideálne podmienky na zachovanie cenných zbierkových predmetov. Veľké okno, cez ktoré nahliadnete do depozitárov zbierky, spája hlavnú halu so suterénom.

Vo vnútri sa nachádza jedna z najväčších stálych expozícií nábytkového dizajnu na svete, dočasné výstavy, ktoré súvisia so zbierkou, vstupná časť a obchod. V sklade sa obmieňa asi 400 kľúčových predmetov zo zbierky múzea. Konajú sa tu ale aj krátkodobé výstavy, ktoré sa venujú súčasným témam, napr. technológiám, udržateľnosti, mobilite, či spoločenskej zodpovednosti. Výstavy často vznikajú v spolupráci s renomovanými dizajnérmi.

V suteréne skladu nahliadnete spoza skla na 4 zbierky: kolekciu osvetlenia, taliansky a škandinávsky dizajn a pôvodnú kanceláriu Charlesa a Raya Eamesovcov. Uvidíte nábytok a ďalšie archívne predmety z pozostalosti Eamesovcov z rokov 1940-1978.

Pred výstavným skladom Vitra sa nachádza vyvýšené námestie Place Jean Prouvé z roku 2022, ktoré spája sklad s ostatnými budovami. Sklad kontrastuje s protiľahlou hasičskou stanicou, naopak zase korešponduje s tehlovými budovami závodu od Álvara Sizu. Zároveň predstavuje južný vstup pre kampus Vitra. Promenáda spája sklad s múzeom dizajnu a severným vstupom do areálu.

Sci-fi dizajn: Od vesmírneho veku po metaverzum

Výstava Sci-fi dizajn: Od vesmírneho veku po metaverzum predstavuje viac ako 100 predmetov zo zbierky múzea od začiatku 20. storočia, cez vesmírny vek (60. a 70. roky 20. storočia) až po súčasnosť. To, čo pôvodne predpovedalo sci-fi, sa v 50. rokoch 20. storočia stalo skutočnosťou, keď začali preteky o 1. pristátie na Mesiaci. Dizajnérsky nábytok sa objavil vo filmoch 2001: Vesmírna odysea (1968), Muži v čiernom (1991), Prometheus (2012), Blade Runner 2049 (2017) alebo seriáli Star Trek.

Ďalšou kategóriou sú diela, ktoré vznikli pre metaverzum. Jedným z nich je kreslo Hortensia (2021), čalúnené viac ako 30 000 laserom rezanými okvetnými lístkami z dielne Reisinger Studio, ktoré pôvodne vzniklo ako NFT (nezameniteľný token), nakoniec sa však premenilo na skutočný kus nábytku. Zaujalo ma tiež Scorpion Computer Cockpit (2020), kreslo v tvare škorpióna s 3 monitormi. Výstavu môžete navštíviť do 10. mája 2026.

Galéria Barragán

Vo výstavnom sklade Vitra sa nachádza ešte jedna výstava. Venuje sa najvýznamnejšiemu mexickému architektovi 20. storočia Luisovi Barragánovi (1902-1988). Profesionálnu pozostalosť architekta spravuje od roku 1996 nadácia Barragán v Birsfeldene neďaleko Bazileja. Výstava predstavuje kresby, fotografie a ďalší materiál z archívu Barragán s biografickými detailmi a ilustrovanou chronológiou modernej architektúry v Mexiku.

Vitra Designweg

Ak sa rozhodnete kampus Vitra navštíviť hromadnou dopravou a budete tam prichádzať električkou, cestu z konečnej zastávky električky č. 8 v centre mesta Weil am Rhein ku južnému vstupu do kampusu vám spríjemní 12 sklenených stĺpov, ktoré ponúkajú prehľad takmer 200 rokov histórie nábytku. Náučný chodník navrhli dizajnéri Ronan a Erwan Bouroullecovci v máji 2021.

Navštívte aj tieto miesta späté s dizajnom:

• Miláno – 1 deň nestačí
• Brusel – Od Kráľovskej štvrte až po Atomium
• Rothmayerova vila v Prahe
• Viedeň – Mozart, secesia a zeleň
• Historická lodenica v Portsmouthe

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka Kampusu Vitra

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 14. 1. 2026 (1 eur = 0,9333 chf).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Kampus Vitra je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Námestie Place Bellecour

Námestie Place Bellecour je 4. najväčším námestím Francúzska a patrí medzi najväčšie pešie námestia Európy. Už za rímskych čias bolo vojenským táborom, trhoviskom, neskôr vinicou a až do 12. storočia močiarom. V jeho strede stojí bronzová jazdecká socha Ľudovíta XIV. z roku 1825. Ľudovíta tu zobrazili v rímskom štýle, teda bez sedla a strmeňov. V južnej časti námestia je turistické informačné centrum. Z námestia sa vám naskytne výhľad na dominantu mesta Baziliku Panny Márie a lyonskú Eiffelovu vežu.

2. Múzeum filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature)

O Múzeu filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature; 800 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok.

3. Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste)

Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste; 700 m/9 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) pochádza už z 12. storočia. V 13. storočí sa v nej konali 2 koncily (cirkevný snem biskupov). Po náboženských vojnách a Francúzskej revolúcii ju zrekonštruovali. Orloj patrí medzi najstaršie v Európe.

4. Lugdunum – rímske divadlá Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére)

O galsko-rímskych divadlách v štvrti Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére; 1,8 km/31 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

5. Bazilika Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière)

Dominantu mesta, hrdo sa vypínajúcu na kopci, zvonku nenápadnú, ba až fádnu a vo vnútri prehnane zdobenú Baziliku Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière; 2,1 km/36 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) postavili v eklektickom štýle. Práve na tomto kopci založili Rimania mesto v roku 43 pred naším letopočtom. Kostol síce slávnostne otvorili už na konci 19. storočia (1896), vnútornú výzdobu ale dokončili až po 2. svetovej vojne. Bazilika má výšku 86 m, šírku 35 m a výšku 48 m. Po prehliadke baziliky si užite výhľad na Lyon, pri ktorom budete mať celé mesto ako na dlani.

6. Lugdunum – rímske múzeum Fourvière (LUGDUNUM – Musée & Théâtres romains)

O galsko-rímskom múzeu v štvrti Fourvière (Lugdunum – Musée & Théâtres romains; 2 km/34 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

7. Justičný palác (Palais de justice historique de Lyon)

Historický justičný palác (Palais de justice historique de Lyon; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) sa vypína na brehu rieky Saône v starom Lyone. Prezrádza ho neoklasicistická fasáda s 24 korintskými stĺpmi. Na tomto mieste sa spravodlivosť vykonáva už od 10. storočia. Po postavení nového súdu ostali v budove Porotný súd a Odvolací súd.

8. Námestie Place des Terreaux

Námestie Place des Terreaux (1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) je najlepším východiskovým bodom na spoznávanie severnej časti polostrova. V južnej časti zástavby sídli Múzeum výtvarných umení a z námestia je to len na skok do opery. Slovo terreaux pochádza z latinského terralia, čo znamená priekopa. Tá sa tiahla južnou časťou námestia a spájala rieky Rhôna a Saône.

Stred námestia zdobí fontána z tepaného olova z konca 19. storočia (1888) od Bartholdiho. Ten navrhol tiež Sochu slobody v New Yorku. Fontána v podobe tzv. triumfálneho voza symbolizuje Francúzsko a kone predstavujú 4 rieky. Fontánu pôvodne objednali pre mesto Bordeaux, to ju však odmietlo pre vysoké náklady. V 90. rokoch 20. storočia pribudlo k fontáne ďalších 69 malých pozemných fontán. Škoda, že sme nevideli všetky fontány v plnej sile.

9. Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts)

Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts; 1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) našlo svoje miesto v bývalom opátstve zo 17. storočia. Obsahuje jednu z najdôležitejších zbierok umeleckých diel v Európe od antiky po súčasnosť. Môžete obdivovať diela Gauguina, Rembrandta, Rubensa, Veroneseho a mnohých ďalších. Vo Francúzsku je najdôležitejším múzeom hneď po Louvri. Ak náhodou múzeum nestíhate navštíviť, vyberte sa aspoň do jeho záhrady. Sadnite si medzi kvetinové záhony pod mohutné koruny dubov, líp a briez a obdivujte bronzové a mramorové sochy.

10. Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon)

Veľké divadlo, predchodca súčasnej opery, tu stálo od roku 1756. Z divadla už takmer nič nezostalo a zmenilo sa na nepoznanie po najväčšej rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia. Zatiaľ som nevidel škaredšiu budovu opery ako je Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon; 1,4 km/19 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Historická časť by možno aj celkom ušla, ale tej čiernej nadstavbe akosi neviem prísť na chuť. A to sa o nej píše ako o majestátnej kupole, ktorá je majstrovským dielom architektúry. Vo vnútri som síce nebol, ale podľa obrázkov na internete ma nezaujal ani interiér. Predstavenia v nej vraj ale stoja za to. Možno raz niekedy v budúcnosti.

11. Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais)

Severne od centra mesta môžete obdivovať 2 ohromné nástenné maľby. Jednou z nich je Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais; 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) alebo tiež murál slávnych obyvateľov Lyonu. Tou druhou je Stena tkáčov hodvábu, o ktorej píšem nižšie. Freska Lyončanov sa v roku 1995 s viac ako 1 miliónom návštevníkov ročne stala jednou z TOP atraktivít mesta.

Nástenná maľba má 800 m², zahŕňa 2 000 rokov histórie mesta a zobrazuje 25 historických a 6 súčasných osobností Lyonu. Stretnete tu napr. bývalého rímskeho cisára Claudia, francúzskeho matematika a fyzika André-Marie Ampèrea, francúzskeho spisovateľa Antoinea de Saint-Exupéryho s Malým princom, bratov Lumièrovcov, či francúzskeho kuchára Paula Bocusea. Nielen obyvatelia Lyonu musia byť pri pohľade na maľbu hrdí, koľko významných osobností pochádza práve z ich mesta. Ja by som bol tiež.

12. Námestie Place Sathonay

Námestie Place Sathonay sa nachádza 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour. Lemujú ho reštaurácie, kaviarne a bary. Stred námestia vypĺňa útulný park. V strede parku stojí socha seržanta Blandana, starostu Lyonu zo začiatku 19. storočia. Námestie je vhodným východiskovým bodom k Amfiteátru 3 Galov a tiež do botanickej záhrady.

13. Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules)

Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules; 1,6 km/24 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) postavili za rímskym mestom v roku 19. O storočie neskôr ho na žiadosť cisára Hadriána rozšírili a meria 147 m na dĺžku a 120 m na šírku. V amfiteátri sa konali hry a cirkusy. Každý rok sa tu zhromažďovali zástupcovia 60 galských národov, aby v amfiteátri prisahali vernosť Rímu. Amfiteáter odokryli počas stavebných prác v roku 1834 a vykopali v 60. rokoch 19. storočia. Z ulice nad amfiteátrom sa vám naskytne výhľad na Baziliku Panny Márie z Fourvière a lyonskú Eiffelovku.

14. Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts)

Druhou, dych berúcou nástennou maľbou, je Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts; 2,6 km/40 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Aj táto nástenná maľba patrí medzi jedny z najnavštevovanejších atraktivít mesta. Pôvodne tu stál len obrovský prázdny múr. Architektúru štvrte, typickú tkaním hodvábu, charakterizujú veľké okná a vysoké stropy. Po reštrukturalizácii štvrte sa začali objavovať prázdne múry. Prvá verzia vznikla už v roku 1987. Najprv odrážala len mestskú štvrť, dnes už je to celé mesto. Len ťažko uveríte, že ide o plošnú maľbu. Svojím štýlom vás nepochybne vtiahne do seba.

15. Záhrada Rosy Mir (Jardin Rosa Mir)

Španielsky majster murár Jules Sénis Mir utiekol do Lyonu so svojou rodinou pred Francovým režimom v roku 1951. Keď jeho mama Rosa Mir Mercader zomrela v roku 1957, vytvoril Jules na jej počesť Záhradu Rosy Mir (Jardin Rosa Mir; 2,7 km/42 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Ostal verný svojmu remeslu a vytvoril záhradu, ktorej steny a štruktúry pokrývajú mušle, kamienky a štrk. Jules musel mať svoju mamu veľmi rád, keď jej vytvoril takúto záhradu s arabsko-andalúzskymi vplyvmi.

Na niektorých fotografiách záhrady by vám ani vo sne nenapadlo, že ju takmer z každej strany obklopujú nejaké výškové budovy. Napriek tomu, že sa kontroluje počet návštevníkov v záhrade (max. počet naraz je 15), snáď budete mať pri jej návšteve viac šťastia ako my a nebudete sa tlačiť medzi ostatnými lovcami najlepších záberov. Záhrada Rosy Mir je od apríla do októbra otvorená v soboty medzi 14.00-18.00 h. Vstup do záhrady je bezplatný.

16. Sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône)

Príjemnou prechádzkou počas návštevy lyonského polostrova môže byť sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône; 3,7 km/51 min. pešo južne od námestia Place Bellecour). Ak náhodou plánujete navštíviť múzeum prírodných vied (Musée des Confluences), zájdite si po prehliadke múzea do záhrad za ním. Okrem obrovského, do očí udierajúceho, nápisu Lyon s levom, pri ktorom sa môžete odfotografovať, sa práve v týchto miestach vlieva Saône do Rhôny. Môžete sa tu na chvíľu zastaviť a sledovať rušné mesto okolo vás na opačných brehoch riek.

17. Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or)

Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or; 3,3 km/46 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour) je so svojou rozlohou 117 ha najväčším mestským parkom vo Francúzsku. Hovorí sa, že križiaci v týchto miestach kedysi zakopali poklad vrátane zlatej hlavy Krista. Po rokoch si najali veštkyňu, aby im ju pomohla nájsť, ale napriek všetkému úsiliu sa jej to nakoniec nepodarilo. Pre verejnosť park otvorili už v roku 1857. Pri vchode vás privíta ohromná pozlátená brána.

Botanická záhrada a Ostrov labutí

Okrem obrovského jazera, záhonov s ružami, chodníkov a lavičiek sa tu nachádzajú zoologická aj botanická záhrada. V botanickej záhrade, údajne najväčšej vo Francúzsku, rastie asi 16 000 druhov rastlín a vďaka tomu patrí medzi jednu z najbohatších zbierok Európy. Veľké skleníky pochádzajú z roku 1865 a 1. kvety v nich vykvitli koncom 19. storočia. Vojnový pamätník na ostrove labutí (Île aux Cygnes) vztýčili medzi rokmi 1914-1930. Zaujímavosťou je, že na ostrov sa dostanete suchou nohou podchodom.

Záhrada ruží a Zoologická záhrada

Záhrada ruží vznikla v 60. rokoch 20. storočia (1961-1964). Ružová záhrada sa môže pochváliť viac ako 16 000 kríkmi ruží, ktoré predstavujú viac ako 450 druhov. Zoologická záhrada z roku 1887 je domovom viac ako 400 druhov zvierat. Niektoré zvieratá uvidíte priamo z verejnej časti parku. Park je ideálnym miestom pre rodiny s deťmi. Tie tu nájdu malý, či veľký kolotoč, šliapacie bicykle, turistický vláčik, štvorkolky, hojdačky, motokáry, minilode alebo si môžu prenajať vodný bicykel a plaviť sa medzi kačkami a labuťami.

V parku tiež nájdete stánky s občerstvením a so suvenírmi. Park je otvorený od polovice apríla do polovice októbra denne medzi 6.30-22.30 h a od polovice októbra do polovice apríla denne medzi 6.30-20.30 h. Park je zatvorený v prípade silného vetra. Vstup do parku je bezplatný.

18. Tržnica Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse)

Pre nasatie miestnej atmosféry vám odporúčam navštíviť tržnicu Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse; 1,9 km/27 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour). Prvú tržnicu otvorili už v 2. polovici 19. storočia (1859). O storočie neskôr otvorili tržnicu Paula Bocusea. Vo vnútri nájdete viac ako 60 obchodníkov. Ostal som prekvapený, koľko ľudí v nej obedovalo. Okolo nás bolo všade počuť francúzštinu. Tu človek pochopí snáď najlepšie francúzsku kultúru. Hlavne nechoďte do tržnice hladní, lebo budete mať chuť všetko zjesť.

Paul Bocuse, jeden z najväčších šéfkuchárov 20. storočia, zakladateľ hnutia nouvelle cuisine a spolku Bande a Bocuse, propagoval novú kuchyňu. Jeho reštaurácia v Collonges-au-Mont-d’Or neďaleko Lyonu držala od roku 1965 až do jeho smrti (2018) nepretržite 3 michelinské hviezdy. Je tak jedinou reštauráciou na svete, ktorá si ich udržala tak dlho.

19. Filmová freska (Fresque du cinéma)

Kde inde mohla vzniknúť filmová freska (Fresque du cinéma; 1 km/15 min. pešo východne od námestia Place Bellecour), ak nie v Lyone. V meste sa to v roku 1895 vďaka bratom Lumièrovcom všetko začalo. Na freske by ste mali vidieť väčšinu filmov, ktoré natočili v meste. Freska nie je práve v najlepšom stave. V spodnej časti ju niekto pokreslil graffiti. Všimol som si, že niektorí cestovateľskí sprievodcovia ju asi pre istotu už ani neodporúčajú.

20. Múzeum Lumière (Musée Lumière)

Múzeu bratov Lumièrovcov (Musée Lumière; 3,5 km/50 min. pešo juhovýchodne od námestia Place Bellecour) som venoval samostatný článok.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Pavia dostať?

Pavia je hlavným mestom rovnomennej provincie v regióne Lombardsko na severe Talianska, 43 km/40 min. autom južne od Milána.

Autobusom

Autobusová stanica Autostazione di Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria.

Vlakom

Železničná stanica Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria neďaleko autobusovej stanice. Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 16 eur.

Vlaková odysea

Do Pavie som cestoval z Bergama cez Milano Lambrate a Milano Rogoredo. Celá trasa, vrátane prestojov na staniciach, mala trvať 1 h a 41 min. To by som ale musel stihnúť prípoj v Milano Rogoredo. Na prestup tam som mal 22 minút. Vravíte si, času dosť. Ale nie v prípade, keď vlak už z Lambrate odchádza s 20-minútovým meškaním a na tak krátkom úseku ešte naberie ďalšie meškanie nejakú 1-2 minúty. Je samozrejmé, že som nemal čas stihnúť vlak v Rogoredo.

Ďalší odchádzal, našťastie, len o polhodiny neskôr. Vlaky, nepoviem rýchliky, ale dokonca ani osobáky, sa navzájom nečakajú ako u nás na Slovensku. A preto si veľmi vážte, keď na vás počká prípoj vo Vrútkach alebo v Kysaku. Do Pavie som sa nakoniec dostal o tú polhodinu neskôr, takže celá cesta trvala 2 h a 11 min. A to bola len cesta tam. Vedel som, že v ten deň večer o 21.00 h začínajú štrajkovať zamestnanci železníc. Nepredpokladal som ale, že vďaka tomu nepôjdu ďalšie vlaky už poobede v ten deň.

A tak som si na stanici v Pavii počkal ďalšie 2 hodiny navyše, kým konečne išiel vlak do Milána, tentoraz už bez prestupu v Rogoredo. Asi si viete predstaviť, ako sa ľudia, ktorí by cestovali 4 vlakmi, natlačilo do jedného vlaku. O klimatizácii ani nehovorím. Do Milána som mal cestovať zrýchleným vlakom bez prestávok. Keďže ale predošlé vlaky nešli, vlak, ktorým som cestoval, zastavoval za každou zákrutou. Našťastie, prípoj v Milano Lambrate som stihol a do Bergama som nakoniec docestoval. Čo vám poviem?! „Milujem“ talianske vlaky!

Kde v meste Pavia získať info?

Turistické informačné centrum Tourist Infopoint Pavia sa nachádza priamo na námestí Piazza della Vittoria vo východnej časti zástavby.

Čo v meste Pavia robiť, vidieť a navštíviť?

Nachádza sa v meste Pavia 3. alebo 4. najväčšia kupola katedrály v Taliansku? Kostol, v ktorom korunovali Barbarossu, jedna z najstarších univerzít Európy, podivné vysoké úzke veže, či hrad s viacerými expozíciami. V meste je atrakciou dokonca i most.

Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria)

Centrom historického jadra mesta je Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria), ktoré lemujú obchody, reštaurácie, kaviarne a bary. Južnú časť zástavby zaberá palác Broletto, v ktorom sa zasadalo v 11.-16. storočí. Už za čias Ríma sa v týchto miestach usporadúvali trhy. V juhozápadnom rohu námestia sa týči mohutná veža katedrály.

Katedrála sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta)

Katedrálu sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta; 230 m/3 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza della Vittoria) som pôvodne ani neplánoval navštíviť. Keď už som ale išiel okolo, povedal som si, prečo nenahliadnuť dovnútra. A stihol som to len tak-tak. Katedrálu už plánovali zavrieť na pravidelnú poobednú prestávku.

Vedeli ste, že kupola katedrály v Pavii je so svojím priemerom 30-35 m a výškou 80-97,5 m 3. najväčšou kupolou v Taliansku? Pomyselné zlato vyhrala Bazilika sv. Petra v Ríme (priemer cca 41-42 m, výška 136 m). Striebro patrí Brunelleschiho kupole kostola Santa Maria del Fiore vo Florencii (priemer cca 45-54 m, výška 116 m). Zemiakovú medailu získala kupola Duomo Nuovo v Brescii (priemer 21-26 m, výška 80 m). Ak by sme započítali antický chrám Panteón v Ríme s priemerom 43 m, ktorý ale nie je katedrálou, Pavia by obsadila až 4. priečku. Ak v tom máte menší zmätok ako ja, vedzte, že najporovnateľnejším kritériom je priemer kupoly, zatiaľ čo výška kupoly ukazuje jej monumentálnosť v priestore.

Pred katedrálou stojí jazdecká socha Regisola, kópia originálu, ktorý pôvodne stál v Ravenne. Prvú sochu zničili jakobíni, ktorí ju považovali za symbol monarchie.

Krytý most (Ponte Coperto)

Neodmysliteľnou súčasťou panorámy Pavie je jej krytý most (Ponte Coperto; 500 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza della Vittoria). Postavili ho v polovici 14. storočia, aby nahradil pôvodný rímsky, ktorý môžete stále vidieť vedľa súčasného mosta. Most spája centrum Pavie s dedinou práčiek, rybárov a ťažiarov štrku Ticino. Počas 2. svet. vojny ho zbombardovali. Súčasný most je z 50. rokov 20. storočia.

Kostol sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore)

Počas cestovania zvyčajne nenavštevujem kostoly, mešity, či synagógy. V Pavii je ale jeden kostol, ktorý som chcel navštíviť, pretože sa s ním spája významná historická udalosť. V románskom kostole sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore; 550 m/7 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) korunovali v roku 1155 rímsko-nemeckého kráľa Fridricha I. Barbarossu, ktorý sa zúčastnil 3. krížovej výpravy. Kostol je otvorený v pondelky medzi 7.00-12.00 h, 15.00-19.00 h a od utorka do nedele medzi 7.00-19.00 h.

Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia)

Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) patrí medzi najstaršie univerzity v Európe. Jej počiatky siahajú do roku 1361.

Stredoveké veže (Torri medievali)

V areáli univerzity neprehliadnete 3 vysoké a úzke stredoveké veže (Torri medievali; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria). Súčasný návštevník Pavie len veľmi ťažko uverí tomu, že panorámu mesta niekedy tvorila stovka takýchto veží. Do súčasnosti sa ich zachovalo 5. Tri v areáli univerzity a 2 na ulici Via Luigi Porta. Postavili ich v priebehu 11. a 12. storočia z tehál. Predstavovali moc rodiny, ktorej patrili. Žiaľ, dovnútra veží sa nedostanete.

Viscontiho hrad (Castello Visconteo)

Galeazzo II. Visconti započal výstavbu hradu (Castello Visconteo; 1 km/13 min. pešo severne od námestia Piazza della Vittoria) v roku 1360. Hrad dokončili za neuveriteľných 5 rokov. Plnil predovšetkým vojenskú funkciu, ale bol tiež sídlom dvora. Dôkazom toho sú pozostatky fresiek, výzdoba zo zlata a lapisu lazuli. Pôvodne mal hrad 4 krídla. Severné krídlo zničilo francúzske delostrelectvo v 16. storočí. Hrad slúžil v 19. storočí ako vojenské kasárne. V 20. storočí hrad odkúpilo mesto, ktoré ho premenilo na kultúrne centrum s viacerými expozíciami a výstavnými priestormi. Najviac ma ohromil svojou veľkosťou obraz „Vyslanectvo Niccola Machiavelliho, florentského občana a tajomníka, do Imoly na stretnutie s Cesarem Borgiom, vojvodom z Valentina“ od Federica Faruffiniho.

Nenechajte sa zmiasť tak ako ja. Vstup do hradu nie je z juhu, ako by jeden mohol predpokladať, ale akoby zboku hradu, zo západu. Počas prehliadky cez leto 2025 som tiež natrafil na robotníkov, ktorí rekonštruovali hrad. Z tohto dôvodu boli otvorené len niektoré expozície, archeologická expozícia, románske a renesančné sochárstvo a galérie antického umenia, umenia 17., 18. a 19. storočia. Múzeum je otvorené pondelky, stredy až piatky medzi 14.00-18.00 h, cez víkendy a sviatky medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka do nádvoria, portiku a lodžie stojí 1 eur/os. Vstupenka do expozícií stála 10 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Kde sa v meste Pavia najesť?

Pavia je známa svojím rizotom z olivového oleja, masla, cibule, cesnaku, mrkvy, zeleru, fazule, paradajok, bieleho vína, samozrejme ryže, vývaru a strúhaného syra. Už počas jazdy vlakom z Milána vám určite neuniknú rozľahlé ryžové polia, ktoré sa rozprestierajú okolo mesta. Pôvodne som plánoval navštíviť jednu reštauráciu, v ktorej pripravujú rizoto. Prišiel som ale v čase najvyššej obedovej špičky. Hostia si podávali kľučku a čakali v rade na stôl. Po chvíli čakania a zistení, že rad sa veľmi nehýbe, som sa otočil a hľadal náhradu.

Objavil som reštauráciu, v ktorej pripravovali výbornú pizzu. Neapolská reštaurácia La Nuova Mergellina (250 m/3 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria) je známa tiež svojou pizzou, ktorej cesto sa necháva kysnúť 36-100 hodín. Ochutnal som pizzu Pugliese. Vysoký chrumkavý okraj, paradajkový základ, mozzarella, výrazné ančovičky, ešte výraznejšie kapary, čierne olivy, cibuľa, parmezán a bazalka. Za pizzu a svetlý ležiak som zaplatil 17 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Pavia zájsť na kávu a drink?

Pri prehliadkach miest rád objavujem nové jedlá a nápoje. V Pavii som si kládol za cieľ ochutnať Tortu Paradiso v Pasticceria Vigoni. Základom torty je piškóta z múky, masla a cukru. Hodí sa ako samostatný dezert alebo k rôznym krémom a pudingom. Na moje prekvapenie bola cukráreň v čase mojej návštevy zatvorená. Zároveň pôsobila, že je v tomto stave už niekoľko rokov.

Nakoniec som sa zastavil v kaviarni Delizia Caffè (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria). Doplnil som kofeín v podobe espressa a oddýchol si pri Aperol Spritz. Keby som vedel, že železničiari začnú štrajkovať o niekoľko hodín skôr, predĺžil by som si svoj pobyt v kaviarni aspoň o 2 hodiny. Za účet som zaplatil 8,30 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prejdite sa po významných mostoch aj v týchto mestách:

• Tirana plná kontrastov
• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
• Umenie a grappa v Bassano del Grappa
• Čo vidieť v Ľubľane zadarmo?
• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pavia – kupola, rizoto a torta je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Baden bei Wien dostať?

Mesto Baden bei Wien sa nachádza v regióne Dolné Rakúsko 34 km/45 min. autom južne od Viedne.

Autobusom

Autobusová stanica (Baden b. Wien Busbahnhof) sa nachádza 800 m/11 min. pešo juhovýchodne od centra.

Vlakom

Železničná stanica (Baden b. Wien Bahnhof) sa nachádza 800 m/10 min. pešo juhovýchodne od centra.

Kde v meste Baden bei Wien získať info?

Turistické informačné centrum Baden bei Wien (Tourist Information Baden) sa nachádza 350 m/5 min. pešo západne od centra.

Čo v meste Baden bei Wien robiť, vidieť a navštíviť?

Kúpalisko v tieni art deco, tajomné zákutia mesta so sprievodcom, umenie v uliciach mesta či najväčšia párty v bielom v Rakúsku. Za centrum mesta som zvolil Trojičný stĺp (Dreifaltigkeitssäule) na Hlavnom námestí (Hauptplatz).

Pláž v Badene (Thermalstrandbad Baden)

Pláž v Badene (Thermalstrandbad Baden; 1,3 km/18 min. pešo západne od centra) je vyhľadávanou atraktivitou pre mnohých návštevníkov Badenu. Najväčšia piesočnatá pláž Rakúska, plno bazénov s termálnou vodou rôznej hĺbky, športovo-rekreačné zariadenia, či pamiatkovo chránená fasáda v štýle art deco. Všetci kúpania a zábavy chtiví si môžu vybrať z dvoch 50-metrových bazénov, bazénov s termálnou sírovou vodou, masážnych trysiek, protiprúdu, gejzírov, tobogánov a iných vodných atrakcií.

Ja som uprednostnil 50 m bazén s trochu chladnejšou vodou ideálny na plávanie. Športoví nadšenci ocenia ihriská na plážový volejbal, plážový futbal, streetbal, bedminton a veľké pieskové ihrisko. Vystačil som si s lúkou, na ktorej som sa mohol vyvaliť ako vorvaň a po máčaní v bazéne sa nechať vysušiť slnkom. Nikde som sa nedopátral, kde sa v areáli nachádzajú sprchy. Takže sprcha na mňa počkala až doma.

Prehliadka mesta so sprievodcom

Baden bei Wien je už od čias Rimanov známy vďaka 2 veciam – vínu a kúpeľom. Určite ostanete prekvapení, ak sa pozriete na erb mesta. V drevenej kadi spolu sedia muž aj žena. To je na dobu vzniku erbu (1480) dosť pokrokové. Sprievodca nám vysvetlil, že síce sa kúpu spolu v jednej kadi, mali na sebe oblečenie, ktoré sa im nenadvihlo pri vstupe do kade. Môžem len dúfať, že majú pod vodou niečo oblečené, lebo na erbe sú očividne nahí.

Viac ako 4 milióny litrov prírodnej sírnej termálnej vody s teplotou 23-36 ^oC vyviera každý deň zo 14 prírodných sírnych termálnych prameňov. Voda tvorí základ pre upokojujúce kúpanie a širokú škálu kúpeľov a terapií. Kúpele v Baden bei Wien sú najväčšie rakúske kúpele s mimoriadnym významom v 19. storočí a sú súčasťou Veľkých kúpeľných miest Európy (Great Spa Towns of Europe). V Európe je 11 kúpeľných miest, ktoré boli spoločne zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Do prestížneho zoznamu patrí týchto ďalších 10 miest:

1. Bath v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska,
2. Montecatini Terme v Taliansku,
3. Bad Kissingen v Nemecku,
4. Baden-Baden v Nemecku,
5. Bad Ems v Nemecku,
6. Vichy vo Francúzsku,
7. Mariánské Lázně v Česku,
8. Karlovy Vary v Česku,
9. Františkovy Lázně v Česku,
10. Spa v Belgicku.

Rímsky prameň uvidíte len počas prehliadky so sprievodcom. Prehliadka pokračovala okolo najväčšieho kasína v strednej Európe. Do kasína som sa v ten deň ešte vrátil. Po desiatej sa v slávnostnej sále konala houseová párty. Napriek tomu, že nie je pri mori, Baden bei Wien má stredomorskú atmosféru. V parku spievali cvrčky a cikády, všade navôkol vysadené palmy a neskutočné horúco. Jediné, na čo som bol schopný myslieť, bolo hodiť sa niekde do vody. Kúpanie nás ale čakalo až nasledujúci deň. Prehliadku prerušilo len vyzváňanie kostolných zvonov.

Mozart, Beethoven a Lumpentürl

Schladili sme sa ale v Kostole sv. Štefana, kde sme sa neplánovane zúčastnili krstín. Mňa ale viac zaujala pamätná tabuľa, ktorá pripomínala, že Mozart napísal v roku 1791 hymnu Ave Verum pre svojho priateľa, vedúceho chrámového zboru, Antona Stolla práve tu. Oproti kostolu stojí už od 16. storočia stará škola Badenu, oficiálne sídlo spomínaného Mozartovho priateľa. V dome žili v auguste 1789 a júni 1790 Mozart so svojou manželkou Konstanz.

Potom nás zaujal malý a skrytý priechod v mestských hradbách, tzv. Lumpentürl. Mestské brány sa po zotmení zatvárali. Vždy sa však našlo zopár opitých mešťanov, ktorí sa z okolitých vinární vrátili neskoro. Jedinou možnosťou, ako obísť zatvorené brány a vojsť do mesta po zotmení, bolo použiť tento úzky priechod. Označenie Lumpentürl sa dodnes používa aj pre názov miestneho vína. Prehliadku mesta sme ukončili pri dome, v ktorom v lete 1821, 1822 a 1823 žil Ludwig van Beethoven. V poslednom roku v dome napísal podstatnú časť 9. symfónie.

Festival La Gacilly – Baden Photo

Počas letnej turistickej sezóny sa ulice, námestia, parky a nádvoria mesta Baden bei Wien menia na 1 veľký výstavný priestor. Najväčší fotografický festival Európy, festival La Gacilly – Baden Photo, ktorý má tradíciu od roku 2018, sa koná vďaka rakúsko-francúzskej spolupráci. Vo Francúzsku bol festival založený už v roku 2003 v malej nenápadnej obci La Gacilly vo francúzskom Bretónsku. Na trase dlhej 7 km uvidíte okolo 1 500 veľkoformátových snímok od medzinárodných umelcov. Celá trasa sa člení na 2 menšie okruhy – záhradný okruh a mestský okruh, ktoré začínajú pri infocentre. Témou ročníka 2024 je Príroda, krása a fotografia. Hlavným zameraním výstavy je umelecké skúmanie človeka a životného prostredia, trvalej udržateľnosti, budúcnosti Zeme a vzťahu s prírodou.

Mestský okruh a park Gutenbrunner Park

V meste sme videli klenoty neba, veľmi detailné fotografie snehových vločiek, fotografie čarovného sveta salzburského festivalu, vtipné snímky od kronikára Martina Parra zo Spojeného kráľovstva, či to, akú nezmazateľnú stopu zanecháva človek na Zemi. Fotografie vznikli v spolupráci so satelitnými operátormi. Park Gutenbrunner Park zaujal sériou fotografií o živote vo veľkých mestách, ale neskutočne som sa zabavil aj pri fotografiách o mimozemskej láske.

Park Doblhoffpark

V parku Doblhoffpark nás 1. deň chytila búrka. Tak sme sa do parku vrátili o deň neskôr. Videli sme dychberúce metamorfózy od fotografky Vee Speersovej, fotografie z Amazónie, ohrozenej prírodnej rezervácie Pantanal v Južnej Amerike, či zo záchrany orangutanov, ktorá ma zasiahla asi najviac. Zaujala ma tiež séria fotografií zo života hlbokomorských rybárov. V parku skutočne využili každú voľnú plochu. Výstava fotografií 2 svety sa voľne pohybovala po jazierku s leknami. Výstavu môžete navštíviť od polovice júna do polovice októbra 2024. Vstup na výstavu je voľný.

Baden v bielom (Baden in Weiß)

Mesto Baden bei Wien sme navštívili nielen v čase, keď hostil najväčší fotografický festival v Európe, ale aj podujatie Baden v bielom, najväčšiu „bielu“ párty v Rakúsku. Celé mesto sa odelo do bielej už pár dní pred podujatím. A nehovorím o snehu na konci júna. Balóny, obrusy, stany, obyvatelia a návštevníci, všetci a všetko v bielom. Ísť na párty, ktorá má v názve bielu farbu a neprísť v bielom, by predsa bola riadna urážka. Už v 1. večer podujatia, ešte len počas dlhej nákupnej noci, prišli všetci návštevníci poctivo v bielom. Okrem nakupovania sme si ale užili párty pod holým nebom na rôznych miestach mesta. Navyše, na párty pod holým nebom je vstup voľný.

Tá skutočná párty však prišla v sobotu. Baden bei Wien má okolo 26 000 obyvateľov. Ďalších 10 000 návštevníkov príde z Viedne, takže si v meste dokážete predstaviť ten zverinec. My sme sa ale neostali zabávať len von. Ďalšie párty sa konali vo vnútri najväčšieho kasína v strednej Európe. Na svoje si tu určite príde naozaj každý. Kým v salónoch 1 a 2 hralo R’n’B, v letnom salóniku hral beach house. V tzv. Casineu si užili zábavu všetci milovníci hitov z 80. a 90. rokov 20. storočia. Ja som zakotvil v tanečnej sále, v ktorej si kľučku podávali housoví dj.

Kde sa v meste Baden bei Wien ubytovať?

Rodinný Hotel Sacher Baden (2,5 km/35 min. pešo západne od centra) stojí na začiatku údolia Helenental. Vstup do údolia strážia 2 zrúcaniny hradov – Rauhenstein a Rauheneck. Hotel postavili v roku 1881 v štýle poľovníckeho zámku. V roku 1998 ho rozšírili o 2 moderné presklené krídla. August 2011 sa niesol v znamení kompletnej rekonštrukcie a modernizácie. Ubytovať sa môžete medzi 14.00-22.00 h. Hotel ponúka neskoré odubytovanie bez toho, aby ste si za to museli priplatiť až do 12.00 h. Vybrať si môžete medzi 7 rôznymi typmi izieb v historickej alebo modernej časti hotela.

Ubytovanie

Bol som ubytovaný v modernej časti hotela, v 2-lôžkovej izbe Superior so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Izba mala výhľad na viedenský les. Po príchode na izbu na záver horúceho júna padli vhodne klimatizácia i bezplatná minerálna voda. Na izbe bola LED TV, minibar a trezor. V kúpeľni boli k dispozícii bezplatné toaletné potreby a sušič na vlasy. Ubytovanie je vhodné aj pre alergikov, pretože vankúš i perina boli antialergické.

Keďže sa hotel nachádza trochu „od ruky“, teda ďalej od centra mesta, do centra sme sa pohodlne zviezli na bicykloch, ktoré nám bezplatne zapožičali.

Ostatné služby

Raňajky sú podávané formou bufetových stolov. Z terasy hotela som si okrem raňajok vychutnal tiež pohľad na zrúcaninu hradu Rauhenstein. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli. Nemusíte si rezervovať miesto na bezplatnom verejnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Cena zahŕňa ubytovanie, raňajky, vstup do relaxačnej zóny, vstup do fínskej sauny, vstup do posilňovne, zapožičanie mestských bicyklov, VIP kartu Baden, s ktorou máte v meste ďalšie zľavy, parkovanie priamo pred hotelom a Wi-Fi pripojenie na internet. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Baden bei Wien najesť?

V meste Baden bei Wien som jedol v 2 reštauráciách, jedna priamo v centre mesta a druhá na pomedzí mesta a lesa.

Restaurant Rudolfshof

Keby sme sa v týchto miestach ocitli pred miliónmi rokov, stáli by sme na brehu treťohorného Stredozemného mora. Obec Baden bei Wien postavila v roku 1881 na zalesnenom vrchu Gamingerberg lesný hostinec s názvom Berghof. Po svadbe korunného princa Rudolfa a arcivojvodkyne Stefanie ho premenovali na Rudolfshof (2 km/5 min. autom severne od centra) a tento názov nesie dodnes. Počasie priam lákalo sedieť v tieni na terase s výhľadom do doliny.

Reštaurácia sa zameriava na domácu rakúsku kuchyňu, regionálne pochúťky a špeciality z diviny z vlastnej poľovačky. Práve preto som ochutnal domáce srnčie ragú so žemľovou knedľou a brusnicami. Bál som sa, že po takom výdatnom obede v takom teple už nebudem schopný sa ani pohnúť, ale jedlo bolo fantastické. Dokonca mi v žalúdku ostalo miesto na múčnik – Marhuľové knedle. A tie boli ešte lepšie.

Wirtshaus im Batzenhäusl

Reštaurácia Wirtshaus im Batzenhäusl (280 m/4 min. pešo severovýchodne od centra) sa nachádza na severovýchodnom okraji historického jadra mesta len na skok mestského divadla (Stadttheater Baden). Slnečné počasie nás presvedčilo sedieť na terase reštaurácie. Ochutnal som vynikajúceho zubáča s petržlenovými zemiakmi a zeleninou z panvice. Aby mala ryba v čom plávať, zapil som ju osviežujúcim domácim čapovaným pivom. Veľmi milá obsluha.

Kam v meste Baden bei Wien zájsť na kávu?

Útulná kaviareň s cukrárňou Cafe-Konditorei Ullmann (650 m/9 min. pešo západne od centra) sa nachádza medzi parkmi Doblhoffpark a Gutenbrunner Park. Ponúka starosvetskú atmosféru. Umožňuje sedenie vonku i vo vnútri. Zo širokej ponuky koláčov som si nakoniec vybral francúzsku kocku bez čokoládovej polevy. V kaviarni tiež pripravujú pravé kávové cukríky z Badenu.

Kam v meste Baden bei Wien zájsť na víno?

Heurigen Weinbau Eitler Christian sa nachádza (1 km/14 min. pešo juhovýchodne od centra) v tzv. štvrti Leesdorf, ktorá sa prvýkrát spomína v roku 1113. Je najstaršou štvrťou Badenu. Heuriger, skratka pre heuriger Wein (tohtoročné víno), je jednoduchá vináreň pod holým nebom, ale aj vo vnútri, kde miestni vinári podávajú svoje nové víno na základe špeciálnej licencie v striedajúcich sa mesiacoch. Sú známe svojou útulnou atmosférou, mladým vínom, jednoduchým jedlom a niekedy aj živou hudbou. Až do 20. storočia bolo zvykom, že si hostia priniesli vlastné jedlo. Ochutnal som tzv. 6-er Brot, a teda 6 krajcov chleba so 6 rôznymi nátierkami. No a k tomu samozrejme mladé víno od miestneho vinára.

Prečítajte si, čo o Badene, fotofestivale a párty v bielom napísala:

• Baden pri Viedni od Creativ Elena
• Kúpeľné mesto Baden pri Viedni od Ingrid Travelpotpourri

Článok vznikol v spolupráci s Turistickou obchodnou skupinou obce Baden pri Viedni (Die Geschäftsgruppe Tourismus der Stadtgemeinde Baden bei Wien).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Baden bei Wien – Festival La Gacilly a Baden in Weiß je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Viedeň dostať?

Viedeň sa nachádza v rovnomennej spolkovej krajine vo východnej časti Rakúska. Susedí s regiónom Dolné Rakúsko.

Autobusom

Ak budete do Viedne cestovať autobusom z Bratislavy, môžete vystúpiť na niektorej z týchto autobusových zastávok:

• Vienna Central Station – pri hlavnej železničnej stanici,
• Busbahnhof Wiedner Gürtel – pri hlavnej železničnej stanici,
• Vienna Central Bus Station VIB, Erdbergstraße – 6,5 km/16 min. autom juhovýchodne od centra mesta v 3. okrsku (Bezirk 3).

Vlakom

Hlavná stanica Viedeň (Wien Hauptbahnhof) sa nachádza 3 km/42 min. pešo južne od centra mesta. Do Viedne som cestoval priamym vlakom z Popradu. Cesta trvala 4 h a 32 min. a cestovný lístok stál 29,90 eur/os.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Viedeň-Schwechat (Flughafen Wien, medzinárodný kód VIE) sa nachádza 18,4 km/22 min. autom juhovýchodne od centra mesta.

Ako sa po meste Viedeň pohybovať?

Mestskú hromadnú dopravu vo Viedni zabezpečuje spoločnosť Wiener Linien. Na výber máte z 5 liniek metra, rýchlodráh (S-Bahn, mestské vlaky), električiek a autobusov. Za jednotlivý cestovný lístok platný 80 min. zaplatíte 2,40 eur. Lístky kúpite v predajných automatoch, trafikách, na internete alebo v mobilnej aplikácii. Pred cestou si nezabudnite označiť cestovný lístok v označovači.

Kde v meste Viedeň získať informácie?

Turistické informačné centrum mesta Viedeň (Tourist-Info Wien) sa nachádza 600 m/8 min. pešo juhozápadne od centra mesta. Ďalšie infocentrum sa nachádza na letisku v príletovej hale. Počas letnej turistickej sezóny od štvrtka do soboty medzi 10.00-17.00 h k nim pribudnú ešte mobilné turistické informačné kancelárie (MoTI) na viacerých stanovištiach v meste.

Čo v meste Viedeň robiť, vidieť a navštíviť?

Secesia a parky. To bol leitmotív mojej návštevy Viedne. Síce sa mi do toho ešte zamiešalo mestské múzeum a zážitkové expozícia Mythos Mozart, vôbec to neľutujem. Za centrum mesta som zvolil Dóm sv. Štefana na námestí Stephansplatz.

Výstavná budova viedenskej secesie (Ausstellungsgebäude der Wiener Secession)

Výstavná budova viedenskej secesie (Ausstellungsgebäude der Wiener Secession; 1,2 km/17 min. pešo juhozápadne od centra). Základný kameň budovy položili malou slávnosťou 28. apríla 1898. Len o 6 mesiacov neskôr, 29. októbra 1898, stavbu dokončili. Okamžite dostala prezývku hrobka alebo mauzóleum a kupolu dokonca nazvali kapustnou hlavou. Asociácia výtvarných umelcov viedenskej secesie je najstaršou nezávislou výstavnou inštitúciou na svete, ktorá sa špeciálne venuje súčasnému umeniu. Stálu expozíciu Beethovenov vlys dopĺňajú krátkodobé výstavy súčasného umenia.

Stála expozícia Gustav Klimt Beethovenov vlys

Najviac som sa tešil na Beethovenov vlys od Gustava Klimta v 2. podzemnom podlaží budovy. Gustav Klimt vytvoril slávny Beethovenov vlys pre XIV. výstavu Asociácie výtvarných umelcov viedenskej secesie, ktorá sa konala od 15. apríla do 27. júna 1902. Prezentácia, koncipovaná ako pocta skladateľovi Ludwigovi van Beethovenovi, stelesnila víziu secesionistov ako komplexnej syntézy umení. Cieľom bolo zjednotiť jednotlivé druhy umenia – architektúru, maľbu, sochárstvo a hudbu. Námet vlysu vychádza z interpretácie Beethovenovej 9. symfónie Richardom Wagnerom.

Tri maľované steny, ktoré začínajú bočnou stenou vľavo, vykresľujú súdržný príbeh o ľudskej túžbe po šťastí. Široká verejnosť a dobová tlač reagovali rozhorčením až pobúrením. Považovali ho za nepochopiteľný, škandalózny a obscénny. Ešte šťastie, že sa nám zachoval do súčasnosti, kedy sa Beethovenov vlys považuje za jedno z kľúčových diel Gustava Klimta a vrchol viedenskej secesie. Od roku 2020 si pomocou slúchadiel vypočujete v miestnosti 4. časť 9. symfónie, ktorá inšpirovala k vytvoreniu diela.

Krátkodobá výstava Susana Pilar Delahante Matienzo Achievement (Úspech)

V Grafickom kabinete na 1. poschodí uvidíte výstavu Achievement od Susany Pilar Delahante Matienzo. Umelkyňa pre svoju výstavu vyvinula novú inštaláciu, performance i zásah do budovy. Všetky 3 diela vyjadrujú feministické, antirasistické a antikoloniálne protivízie, zameriavajú pozornosť na úspechy černošiek a podporujú formu liečenia. V kabinete (archíve) sa stanete súčasťou výstavy, keď si budete pozerať v poličkách a zásuvkách čiernobiele fotografie splnomocnených čiernych žien zo 16.-19. storočia. Až potom zistíte, že fotografie nie sú skutočné, ale vytvorené umelou inteligenciou.

Na počesť čiernych žien sa zmenila aj architektúra budovy. Zlatá kupola sa na obdobie trvania výstavy zmenila na čiernu. Pripomína bantuské uzly, tradičný účes, ktorý vytvorili Zuluovia v Južnej Afrike. Počas otvorenia výstavy umelkyňa predniesla hovorené vystúpenie pod secesnou kupolou, ktorá nie je bežne prístupná verejnosti. Predstavenie sa vysielalo naživo a na výstave sa teraz premieta záznam. Výstavu môžete navštíviť do 8. septembra 2024.

Krátkodobá výstava Simone Fattal metaphorS (metafory)

Prízemie zaberá výstava metaphorS umelkyne Simone Fattal vo veľkolepej hlavnej hale. Autorka predstavuje diela z rôznych období. Uvidíte pálenú hlinu, keramické sochy, maľby, koláže, či hlinených stojacich mužov inšpirovaných Sumerom. Autorka vyrastala v Damašku a Bejrúte. Svojimi dielami rozpráva príbehy ľudstva, kultúry, histórie i súčasnosti. Súbor sôch je prvýkrát verejne viditeľný mimo Libanonu. Výstavu môžete navštíviť do 8. septembra 2024.

Krátkodobá výstava Zhou Siwei I Sold What I Grow (Predal som to, čo vypestujem)

V 3-priestorovej galérii na 1. podzemnom podlaží uvidíte výstavu Predal som to, čo vypestujem (I Sold What I Grow) od umelca Zhou Siwei. Autor pretavuje protirečenia života a práce v súčasnej Číne do hravých diel na plátne a maľovaných objektov. Skúma neutíchajúci globálny obchod s tovarom a nespavosť éry neskorého kapitalizmu. Leitmotívom série nových diel je jalbko. Uvidíte tiež predmety vytlačené z 3D tlačiarne, ktoré obsahujú organické materiály. Výstavu môžete navštíviť do 8. septembra 2024.

Praktické info o Výstavnej budove viedenskej secesie

Budova je otvorená od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 12 eur/os. Prvú stredu v mesiaci je vstup do budovy zdarma. Vstupenky si kúpite tiež on-line. Prehliadky so sprievodcom v angličtine sú v soboty o 11.00 h, v nemčine v soboty o 14.00 h. Audio sprievodca v nemčine, angličtine, francúzštine, taliančine, poľštine, srbčine, španielčine a turečtine stojí 3 eur/ks. Vo výstavnej budove mi uznali novinársky preukaz.

Múzeum Viedne (Wien Museum)

Múzeum Viedne (Wien Museum; 1,3 km/17 min. pešo južne od centra) založili už v roku 1887. Historické múzeum mesta Viedeň sídlilo v radnici. Súčasné sídlo otvorili v roku 1959. Rekonštrukcia starej časti a výstavba novej časti múzea zo skla a železobetónu trvala od roku 2019 do roku 2023. Na troch poschodiach sa rozprestiera stála expozícia múzea Viedeň. Moja história. Štvrté poschodie poskytuje priestor na krátkodobé výstavy.

Stála expozícia Viedeň. Moja história.

Stálou expozíciou Viedenského múzea je Viedeň. Moja história. Podobne ako v iných múzeách vás prevedie históriou mesta od praveku po súčasnosť. Na schodoch určite zaujme 18 m vysoký model dómu sv. Štefana, či Poldi, obrovská veľryba, ktorá pláva vo vzduchu. Mňa zaujali modely mesta, dobové nábytky, či zbierka obrazov. Stála expozícia je otvorená celoročne utorky, stredy a piatky medzi 9.00-18.00 h, štvrtky medzi 9.00-21.00 h, soboty a nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstup do stálej expozície je bezplatný. Pre väčší zážitok z expozície je k dispozícii aj bezplatný digitálny sprievodca o viac ako 100 objektoch expozície v nemčine, angličtine, francúzštine, turečtine, bosnianskom, chorvátskom a srbskom jazyku. Sprievodcu si stiahnete do svojho chytrého telefónu. Počas prehliadky sú odporúčané slúchadlá.

Krátkodobá výstava Secessions

Múzeum Viedne v spolupráci so Starou národnou galériou v Berlíne predstavuje výstavu o secesných hnutiach vo Viedni (Klimt), v Mníchove (Stuck) a Berlíne (Liebermann) na prelome 19. a 20. storočia. Secesní umelci sa usilovali predovšetkým o slobodu, snahu odtrhnúť sa od tradičných umeleckých akadémií. Najviac ma zaujal obraz Zlatý ostrov od berlínskeho umelca Georga Kolbeho z roku 1898. Výstavu môžete navštíviť od 23. mája do 13. októbra 2024 v utorky, stredy a piatky medzi 9.00-18.00 h, štvrtky medzi 9.00-21.00 h, soboty a nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 12 eur/os. Vstupenky si kúpite v pokladni múzea alebo on-line. Môžete platiť platobnou kartou. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Mythos Mozart

Ako veľký fanúšik vážnej hudby som nemohol vynechať multimediálnu zážitkovú expozíciu Mythos Mozart (290 m/4 min. pešo južne od centra). Mozart strávil posledný rok života v byte na 1. poschodí tzv. Kleines Kayserhaus v susednej uličke na Rauhensteingasse 8 až do svojej smrti 5. decembra 1791. Zložil tu Čarovnú flautu, Koncert pre klarinet, či Rekviem.

Prehliadka expozície začína, paradoxne, Mozartovou smrťou v miestnosti Rekviem s 1 500 sviečkami. Nebojte sa, od sviečok sa nechytíte, pretože sú LED. Odtiaľ sa vrátite späť v čase, do Viedne v roku 1791. Nevedel som, kam sa mám skôr pozerať. Predpokladám, že Malú nočnú hudbu vám nemusím nijako špeciálne predstavovať. V 3. miestnosti si ju však vypočujete na rôznych hudobných nástrojoch z celého sveta. V ďalšej miestnosti sa ponoríte do Mozartovho sveta svetla a hudby pod tisíckami synapsií. Na záver sa prenesiete do fantastického vizuálneho sveta, ktorý bol vytvorený pomocou umelej inteligencie. Ak sa vám z toho bude točiť hlava, pokojne si sadnite.

Praktické info o Mythos Mozart

Mythos Mozart je otvorené denne od pondelka do piatka medzi 10.00-20.00 h, soboty, nedele a sviatky medzi 10.00-18.00 h. Odporúčam vám rezervovať si prehliadku vopred on-line. Expozíciu som navštívil podvečer a maximálne som si ju vychutnal, lebo som bol v miestnostiach sám. Na prehliadku si vyhraďte asi 60 minút. Expozícia je vhodná predovšetkým pre rodiny s deťmi. Vstupenka stojí 19 eur/osobu. V expozícii môžete platiť platobnou kartou. Recenzia vznikla v spolupráci s Mythos Mozart.

Pavilóny Otta Wagnera na Karlsplatz (Wagner Stadtbahn-Pavillons)

Na námestí Karlsplatz stoja dva pavilóny, zastávky električky, od Wagnera (Wagner Stadtbahn-Pavillons; 1 km/15 min. pešo južne od centra). Patria medzi najznámejšie stavby viedenskej moderny a sú architektonickým unikátom. Tri zo starých liniek ľahkej železnice prerobili na linku metra a prímestské linky metských vlakov. Pavilóny už neslúžia svojmu pôvodnému účelu. Z jedného sa stalo sezónne múzeum s výstavou o živote a diele Otta Wagnera a druhý sa premenil na kaviareň.

Viedenské radové domy od Otta Wagnera (Wienzeilenhäuser von Otto Wagner)

Takmer 2 km/25 min. pešo juhozápadne od centra mesta stoja secesné viedenské radové domy (Wienzeilenhäuser) od Otta Wagnera. Keď sa na domy pozeráte spredu, naľavo stojí historická budova s farebnou kvetinovou fasádou a prekrásnym schodiskom s náročne riešenou mrežou výťahu, Majolikový dom (Majolikahaus von Otto Wagner). Vedľa neho napravo na rohu stojí Zlatý dom, biely dom so zlatými ornamentami (Goldenes Haus). Za rohom na Köstlergasse 3 stojí ešte posledný 3. dom s jednoduchou fasádou. Práve v tomto dome sa mala nachádzať jeho legendárna a dnes už stratená sklenená vaňa.

Parky a záhrady Viedne

Viedeň je mestom parkov a záhrad. Počas mojej poslednej návštevy mesta som navštívil 2 záhrady a 1 park.

Volksgarten

Záhradu Volksgarten (900 m/12 min. pešo západne od centra) otvorili v roku 1823. Bola to 1. záhrada v Rakúsku, ktorú vybudovala cisárska rodina pre verejnosť. V strede záhrady stojí Tézeov chrám. Chrám mala pôvodne zdobiť socha Tézea od Antonia Canovu. V roku 1890 ju ale preniesli do novovybudovaného Umeleckohistorického múzea, kde stojí na schodisku dodnes. Po zbúraní hradieb v roku 1863 záhradu rozšírili o parter ruží. Levovu baštu, ktorú zbúrali v roku 1873, nahradil secesný pomník sediacej cisárovnej Alžbety z roku 1907.

Postavu cisárovnej vytvorili z 8 000 kg mramorového bloku z juhotirolskej Lasy. Pomník má výšku 2,5 m. Môžete si posedieť na lavičke v tieni polkruhovej steny s výhľadom na jazierko s fontánami. V záhrade je ešte fontána Volksgarten z roku 1866 a fontána Tritóna a nýmf z roku 1880. Záhrada je otvorená od apríla do októbra denne medzi 6.00-22.00 h a od novembra do marca denne medzi 7.00-17.30 h. Vstup do záhrady je voľný.

Burggarten

Bývalú dvornú záhradu Burggarten (1,2 km/16 min. pešo juhozápadne od centra) vytvorili okolo rokov 1818/1819 ako súkromnú záhradu pre cisára Františka I., ktorý sa zaujímal o botaniku. Súčasne so záhradou vznikol aj skleník, v ktorom vysadili novozavedené rastliny z Ázie a Ameriky. Po zbúraní hradieb v roku 1863 záhradu rozšírili a prestavali. Starý skleník nahradil v roku 1903 nový zo skla a železa. Záhradu verejnosti sprístupnili až po zániku monarchie a urobili dobre. Záhrada patrí medzi obľúbené miesta obyvateľov a návštevníkov Viedne.

Skleník úplne zrekonštruovali v roku 1998. Dnes sa delí na 3 časti. V ľavej časti je tzv. Motýlí dom s viac ako 50 druhmi vzácnych motýľov, v strednej časti je kaviareň s reštauráciou a pravá časť v zime slúži ako prístrešok pre botanické zbierky rakúskych spolkových záhrad a v lete ako miesto výstav a podujatí. V záhrade uvidíte viaceré pamätníky. Pamätník Františka I., Mozartov pamätník, pamätník Františka Jozefa či socha Herkula bojujúceho s levom. Záhrada je otvorená od apríla do októbra denne medzi 6.00-22.00 h a od novembra do marca denne medzi 7.00-17.30 h. Vstup do záhrady je voľný.

Resselpark

Park Resselpark sa nachádza pri južnom okraji historického jadra mesta (1,2 km/16 min. pešo južne od centra). Ak budete do parku cestovať metrom, vystúpte na zastávke Karlsplatz (červená linka metra U1 a zelená linka metra U4). Z južnej strany ho lemujú technická univerzita a kostol Karlskirche, z východu Viedenské múzeum (Wien Museum) a zo severu koncertná budova Viedenského hudobného spolku (Musikverein Wien).

Kde sa v meste Viedeň ubytovať?

V meste Viedeň vám odporúčam ubytovanie v Boutique Hotel Das Tigra v centre mesta, v ktorom spal dokonca aj Mozart.

Kde sa v meste Viedeň najesť?

V meste Viedeň som sa najedol dobre, lepšie a najlepšie. Reštaurácie som zoradil podľa mojej obľúbenosti a pravdepodobnosti návratu.

Le Burger Rotenturmstraße

Moderná rodinná hamburgerová reštaurácia Le Burger Rotenturmstraße (200 m/3 min. pešo severne od centra) je snáď najlepšou reštauráciou, v akej som vo Viedni jedol. Sieť reštaurácií nájdete po celom Rakúsku a dokonca aj v Nemecku. V reštaurácii myslia aj na budúcnosť. Preto sú všetky obaly na jedlo so sebou z cukrovej trstiny a slamky z jablkového kompostu. Okrem toho spolupracujú s malými miestnymi podnikmi. Mäso pochádza z Rakúska a bolo chované druhovo primeraným spôsobom za najlepších podmienok.

Vybral som si Coleslaw Burger s chrumkavou slaninou, roztopeným čedarom, sviežim šalátom coleslaw, grilovanou cibuľkou, čerstvými paradajkami, ľadovým šalátom a domácou bbq omáčkou. K hamburgeru sa najlepšie hodilo domáce čapované pivo. Za večeru som zaplatil 18,20 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou. Odporúčam vám rezervovať si stôl vopred on-line. Ak už má náhodou reštaurácia plno, jedlo si môžete predobjednať a vyzdvihnúť alebo využiť donáškovú službu až k vám domov.

Centimeter

Reštaurácia Centimeter (1,9 km/26 min. pešo západne od centra) sa zašíva v uličke za radnicou. Napriek tomu, že ste takmer v centre, ruch veľkomesta ostáva za ďalším blokom budov. Na začiatku leta sa veľmi príjemne sedelo aj na terase. Reštaurácia je známa domácou viedenskou kuchyňou, metrovými chlebmi a rezňami. Pri rezni som aj ostal. Objednal som si kurací Viedenský rezeň s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Večeru som zapil pšeničným pivom. Za večeru som zaplatil 21,30 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Papas am Naschmarkt

Reštaurácia Papas am Naschmarkt sa nachádza na trhu s občerstvením (Naschmarkt; 1,4 km/21 min. pešo juhozápadne od centra). Najznámejší viedenský trh má okolo 120 stánkov, ktoré ponúkajú jedlá z celého sveta. Nakúpite si tu, samozrejme, ovocie, zeleninu, syry, mäso, ale aj oblečenie. Sedel som na terase nad rušnou ulicou Rechte Wienzeile. V čase obeda sedelo na terase plno miestnych, ale aj návštevníkov. Ochutnal som Adana Kebab. Jahňacie a teľacie mäso na ražni s grilovanými paradajkami, feferónkou, tzatziki a vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Obed som zapil salzburským čapovanými pivom Stiegl. Za obed som zaplatil 17,10 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

O prehliadke pivovaru Stiegl som písal v článku Mozart a pivo – to je Salzburg.

Kam v meste Viedeň zájsť na kávu?

V meste Viedeň som sa zastavil v 2 kaviarňach, ktore reprezentujú tradičnú kaviarenskú kultúru, Café Landtmann a Café Schwarzenberg.

Café Landtmann

Kaviareň Café Landtmann (1,2 km/16 min. pešo severozápadne od centra) stelesňuje tradičnú viedenskú kaviarenskú kultúru. V roku 2023 oslávila kaviareň už svoje 150. výročie vzniku (1873). Kaviareň počas jej dlhej histórie navštívil Sigmund Freud, ale aj Paul McCartney. Kaviarenské stoličky Thonet pochádzajú ešte z cisárskeho obdobia. Intarzie a zrkadlá na stenách zase z 20. rokov 20. storočia. Veľmi milá aj po anglicky hovoriaca obsluha. Franz Landtmann plánoval otvoriť najelegantnejšiu kaviareň v meste. Či sa mu to podarilo, posúďte sami.

Ochutnali sme vynikajúcu domácu čokoládovú tortu Sacher s marhuľovým džemom a polevou z tmavej čokolády, espresso a horúcu čokoládu Mozart so šľahačkou, čokoládovou a pistáciovou omáčkou a Mozartovou guľou. Za účet som zaplatil 20 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Café Schwarzenberg

Kaviareň Café Schwarzenberg (1 km/14 min. pešo južne od centra) je najstaršou kaviarňou na Ringstrasse. Funguje už od roku 1861. To sa ale ešte volala Café Hochleitner a Cafésperrer. Svoj súčasný názov nesie od roku 1902. Počas 2. svetovej vojny sa volala Café Deutschland. Túto kaviareň nenavštevovali umelci a literáti. Pravidelne ju však navštevoval architekt Josef Hoffmann. Dizajn interiéru ovplyvnila tvorba Adolfa Loosa, o ktorom som písal už v článku Winternitzova vila.

Organické zrná Arabica pochádzajú z kávových plantáží v Hondurase s certifikátom Fairtrade. V kaviarni som sa zastavil na jedno rýchle espresso medzi prehliadkami múzeí. Za kávu som zaplatil 4,20 eur. V tejto kaviarni som sa už necítil tak príjemne a vítane ako v uvedenej vyššie. To asi preto, že som sa tu zastavil len na kávu, ktorú som zaplatil platobnou kartou bez sprepitného pre obsluhu.

Navštívte tiež tieto hlavné mestá:

• Bratislava
• Kodaň
• Záhreb
• Praha
• Ľubľana

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Viedeň – Mozart, secesia a zeleň je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Výstava Mucha a fotografia: Osobná vízia v Piešťanoch

Vedeli ste, že Alfons Mucha sa vydal na cestu fotografie dávno predtým, ako sa stal popredným predstaviteľom secesie? V zbierke Muchovej nadácie sa nachádza viac ako 2 500 jeho fotografií. Okrem portrétov a krajín fotil Mucha aj rodinu a priateľov. Na výstave sme tiež videli litografie známych plagátov či kópiu obrazu „Buď pozdravený požehnaný prameň zdravia“, ktorého originál visí v jedálni hotela Thermia Palace. Výstavu môžete navštíviť od 12. mája do 31. októbra 2024 od utorka do nedele od 10.00-18.00 h vo výstavnej sieni kúpeľného domu Napoleon na Kúpeľnom ostrove v Piešťanoch (42 km/27 min. autom severovýchodne od Trnavy). Vstupenka stojí 3 eur/os.

2. Vodný kolový mlyn v Tomášikove

Vodný kolový mlyn Tomášikovo (45,3 km/39 min. autom južne od Trnavy) sa nachádza na brehu Malého Dunaja pri obci Tomášikovo. Je jedným z mála vodných mlynov so spodným náhonom, ktoré sa zachovali v pôvodnom stave a s funkčným mlynským zariadením. Pochádza z roku 1895. V mlyne sa mlelo do roku 1960. V roku 1982 mlyn obnovili a upravili ako expozíciu Vlastivedného múzea v Galante. Patrí medzi technické pamiatky ľudového mlynárstva na južnom Slovensku. Mlyn je otvorený celoročne od marca do novembra od stredy do nedele od 10.00-18.00 h a od decembra do februára od stredy do nedele od 12.00-16.00 h. Vstupenka stojí 1 eur/os.

Po prehliadke mlyna určite nevynechajte jazdu na voze ťahanom koňmi. Ide o skutočný stredoveký zážitok. Hrboľatá cesta, komáre a kadejaká iná háveď a do tváre šľahajúce konáre stromov. Na takúto jazdu len tak nezabudnete. Počas jazdy na voze môžete najlepšie obdivovať hlavové vŕby, ktoré sú jedinečným krajinárskym prvkom typickým pre tento región. Svojim „hlavám“ vŕby vďačia dlhoročnému orezávaniu konárov.

3. Kaštieľ Esterházy v Galante

Národná kultúrna pamiatka, novogotický kaštieľ Esterházy, sa nachádza v meste Galanta (26 km/20 min. autom juhovýchodne od Trnavy). Na mieste dnešného kaštieľa pôvodne stála renesančná pevnosť, ktorú nechali postaviť bratia Daniel a Pavol Esterházyovci v roku 1633. Pevnosť v roku 1744 prestavali v barokovom štýle. Novogotická prestavba je z roku 1861. Kaštieľ získal ocenenie Najkrajšia historická stavba roka 2022. Severné krídlo kaštieľa slúži ako galéria. Na poschodí zriadili pamätnú izbu hudobného skladateľa Zoltána Kodálya, pamätnú izbu hudobníka a speváka Karola Duchoňa a Expozíciu historických gramofónov a šelakových platní Kristiána Takácsa.

Vedeli ste, že novogotická veža kaštieľa bola základom pri tvorení mestského erbu Galanty?

V hlavnom krídle, ešte nezrekonštruovanej časti kaštieľa, je Expozícia historických predmetov z regiónu zo zbierky Martina Hodinu. V južnej veži kaštieľa zriadili novú stálu expozíciu „Na špirále storočiami“, ktorá návštevníkov prevedie dejinami kaštieľa a životom rodu Esterházy. Nádvorie kaštieľa žije rozmanitými podujatiami. Aj v čase našej návštevy slúžilo ako kulisa pre premietanie futbalu počas majstrovstiev sveta. V parku okolo kaštieľa rastú mnohé hodnotné dreviny. Po roku 2011 v ňom pribudlo detské drevené ihrisko a busta Zoltána Kodálya, hudobného skladateľa, ktorý Galantu preslávil skomponovaním „Galantských tancov“.

Praktické info o kaštieli Esterházy v Galante

Kaštieľ je otvorený od marca do septembra od utorka do piatka od 9.00-18.00 h a v soboty od 10.00-17.00 h. Prehliadky veže sú o 9.00 h, 11.00 h, 14.00 h a o 16.00 h. Na prehliadku so sprievodcom si vyhraďte asi 40 minút. Vstupenka do severného krídla stojí 4 eur/os., vstupenka do južnej veže stojí 4 eur/os. Vstupenky si kúpite v turistickej kancelárii v severnom krídle kaštieľa.

4. Prehliadky so sprievodcom v Piešťanoch

V Piešťanoch si počas prehliadok so sprievodcom príde na svoje naozaj každý. Ponuka prehliadok je poriadne široká. Či už spoznávanie mesta a Kúpeľného ostrova, architektonické o Dome umenia, elektrárni alebo secesnej architektúre. Ďalšie prehliadky sa venujú významným osobnostiam, ktoré sa v meste narodili, žili alebo v ňom pôsobili, napr. Alfons Mucha alebo Ľudovít Winter. Ponuka prehliadok by nebola úplná, keby neobsahovala prehliadky o kúpeľoch, piešťanskom bahne a termálnej vode.

Počas prehliadky budete samozrejme prechádzať okolo symbolu Piešťan – sochy Barlolámača pri Kolonádovom moste. Niektoré prehliadky zahŕňajú tiež ochutnávku minerálnej vody z prameňa v Napoleónskych kúpeľoch. Spoznáte ju podľa typického zápachu vďaka vyššiemu obsahu síry. Pri prechádzke parkom na Kúpeľnom ostrove nevynechajte vtáčiu zoo vo voliére, ktorá je voľne prístupná návštevníkom.

Na prehliadku si vyhraďte 45-150 minút. Niektoré prehliadky sú zdarma, niektoré za poplatok, ktorý sa pohybuje okolo 5-25 eur/os. Vstupenky na prehliadky si kúpite len on-line.

5. Prehliadky so sprievodcom v Trnave

Trnava v ponuke prehliadok so sprievodcom za Piešťanmi vôbec nezaostáva. Ba práve naopak. Na výber máte zo stálej a sezónnej ponuky. Medzi trnavské stálice patria prehliadka mesta, prehliadka mesta s návštevou kostolov, prehliadka podzemného mesta, prehliadka s ochutnávkou vína, prehliadka industriálnych pamiatok, cykloprehliadka či nezvyčajná prehliadka na rikši a výlety do Smoleníc a Dolnej Krupej. Stálu ponuku prehliadok dopĺňa zase tá sezónna. Do nej patria letné bezplatné prehliadky mesta Trnava, prehliadky podzemia Trnavy a prehliadky Smoleníc.

Súčasťou prehliadky bol tiež výstup do mestskej veže, o ktorej som už písal v samostatnom článku 1 deň v meste Trnava.

Nemusíte sa obávať dlhých nudných prehliadok plných rokov a faktov. Sprievodca oblečený v dobovom kostýme doplnil výklad o príbehy. Dozviete sa napr., že mesto bolo strediskom vzdelanosti Uhorska už v 17. storočí či zaujímavosti o hradbách, ktoré držia hneď niekoľko prvenstiev. Sú najstarším, najdlhším a najlepšie zachovaným mestským opevnením na Slovensku.

Kde sa v regióne Trnavský kraj zážitkov ubytovať?

Štvorhviezdičkový Hotel Park sa nachádza len na skok od centra mesta Piešťany a zároveň ho z každej strany obklopuje zeleň mestského parku a Biskupický kanál. Ubytovať sa môžete od 14.00 h, odubytovať do 10.00 h.

Bol som ubytovaný v 2-lôžkovej izbe Superior s balkónom so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom s výhľadom na mestský park. V izbe som mal k dispozícii klimatizáciu, trezor a minibar, v kúpeľni bezplatné toaletné potreby a sušič vlasov. Napriek tomu, že izby sú nefajčiarske, v tej mojej som cítil cigarety.

V hoteli sa tiež nachádza krytý bazén, reštaurácia, kaviareň a bar na streche hotela. Vynikajúce raňajky podávali formou bufetových stolov v reštaurácii. Pred prehliadkou mesta som si na letnej terase kaviarne vychutnal espresso (2,20 eur). Po náročnom dni sme sa ešte zastavili na 1 drink v Sky Bare na streche hotela s výhľadom na mestský park. Za 1 Aperol Spritz tu zaplatíte 5,50 eur. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli. Nemusíte si rezervovať miesto na súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Poplatok je 3 eur/deň. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v regióne Trnavský kraj zážitkov najesť?

V regióne Trnavský kraj vám odporúčam 2 reštaurácie – modernú La Musica v kúpeľnom meste Piešťany a historickú Esterházy Restaurant Galanta v novogotickom kaštieli v Galante.

La Musica

Reštaurácia La Musica sa nachádza v centre mesta Piešťany. Ochutnali sme perfektnú jemnú kačaciu paštétu a Chuťovky La Musica, syr z farmy pod Vtáčnikom s grilovanou zeleninou a pečenou bagetkou. Ako hlavné jedlo vám bezpodmienečne odporúčam Domáce tagliatelle s hľuzovkovým olejom, pekanovými orechmi, špenátom a parmezánom. Veľmi milá obsluha.

Esterházy Restaurant Galanta

Reštaurácia s kaviarňou a vinárňou Esterházy Restaurant Galanta našla svoje miesto v severnej veži kaštieľa Esterházy v Galante. O histórii kaštieľa som písal vyššie. Interiér reštaurácie v historickom štýle dopĺňajú mimoriadne vzácne originály obrazov a exponátov, vďaka ktorým je reštaurácia jedinou svojho druhu na celom Slovensku.

Obed som začal výdatnou Paradajkovou polievkou, ktorá nepochybne zahriala v už tak horúcom dni. Po nej som vyskúšal Grilovaný filet zo zubáča s beluga šošovicou, ktorý bol snáď najlepší, aký som na západnom Slovensku jedol. Síce sýty som neodolal Čokoládovému koláčiku s malinovým sorbetom. Jedlá dopĺňali pôvodné esterházyovské vína s 250-ročnou tradíciou z pivnice kaštieľa, najstaršej vinárne na Slovensku.

Užitočné linky:

• Krajská organizácia cestovného ruchu Trnavský kraj zážitkov
• OOCR Piešťany Rezort
• Oblastná organizácia cestovného ruchu Matúšova zem
• OOCR Región Trnava

Článok vznikol v spolupráci s FIJET Slovakia a FIJET World.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 5 zážitkov v regióne Trnavský kraj zážitkov je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa dostať do Salisbury?

Salisbury sa nachádza v grófstve Wiltshire v juhozápadnom Anglicku, 141 km/2 h 15 min. autom juhozápadne od Londýna.

Autobusom

Autobusovú stanicu v Salisbury zatvorili v roku 2014 z dôvodu vysokých nákladov. V centre mesta sú rôzne autobusové zastávky, na ktorých zastavujú regionálne autobusy.

Vlakom

Železničná stanica (Salisbury Railway Station) sa nachádza 900 m/13 min. pešo západne od infocentra. Cesta vlakom z Portsmouth do Salisbury trvala 1 h a 16 min. a mala 7 zastávok. Cestovný lístok stál 26,10 gbp/31,44 eur.

Kde získať v Salisbury info?

Informačné centrum (Salisbury Information Centre) sa nachádza v budove mestského úradu (Salisbury City Council) v juhovýchodnom cípe námestia Market Place. Vstup do infocentra je z opačnej strany budovy.

Čo v Salisbury robiť, vidieť a navštíviť?

Pri návšteve Salisbury určite nevynechajte katedrálu s dokumentom Magna Charta, Salisburské múzeum s nálezmi zo Stonehenge, trhové námestie, kríž hydiny či bránu na ulici High Street.

Salisburská katedrála

Salisburská katedrála (Salisbury Cathedral; 500 m/7 min. pešo juhozápadne od infocentra), ktorú dnes môžete navštíviť, nie je pôvodnou katedrálou. Pôvodná stála viac ako 3 km ďalej na mieste hradiska z doby železnej, dnes známeho ako Old Sarum od roku 1075. V roku 1217 vybrali nové miesto pre katedrálu kvôli problémom s pitnou vodou, nepriaznivému počasiu a ťažkým vzťahom s hradnou strážou. Základný kameň položili 28. apríla 1220. V roku 1225 dokončili Kaplnku Najsvätejšej Trojice a v roku 1258 katedrálu zasvätili Bohu.

Vedeli ste, že v Salisburskej katedrále nikdy nežili mnísi? Katedrálu riadili kňazi, ktorí nepatrili k žiadnemu náboženskému rádu a žili v domoch v jej okolí.

Stredoveké hodiny sú najstaršie funkčné mechanické hodiny na svete. Vyrobili ich už v roku 1386. Určovali kňazom, kedy sa majú modliť a zabezpečovali, aby sa bohoslužby začali načas. Hodiny nemajú ciferník ani ručičky a navrhli ich tak, aby odbíjali každú hodinu úderom zvončeka. Mechanizmus poháňajú padajúce závažia, ktoré sa musia naťahovať každý deň a tikajú viac ako 5 miliárd ráz.

Vedeli ste, že základy katedrály majú hĺbku len 1,2 m? Pod základmi je len štrk a voda.

Knižnicu postavili v roku 1445. Obsahuje viac ako 12 000 historických kníh, z ktorých niektoré majú viac ako 800 rokov. Katedrálny dvor má rozlohu 80 akrov, čo je v prepočte takmer 323 750 m² a patrí tak medzi najväčšie v celej Británii.

Vedeli ste, že veža Salisburskej katedrály je najvyššou vežou v celom Anglicku? Má výšku 123 m. Na vyhliadkovú plošinu vo výške 68 m vedie 332 schodov. Vežu postavili v 1. tretine 14. storočia.

Magna Charta

Magna Charta je jedným z najdôležitejších dokumentov na svete. Katedrála stráži 1 zo 4 zachovaných pôvodných dokumentov z roku 1215. Ostatné sa nachádzajú v Britskej knižnici a na hrade Lincoln. Magna Charta znamená z latinčiny „Veľká Charta“. Bola uzavretá medzi kráľom Jánom, anglickými šľachticmi a cirkevnými predstaviteľmi 15. júna 1215. Baróni protestovali proti vysokým daniam. Hovorí sa v nej napr. o tom, že kráľ s kráľovnou nie sú nad zákonom a nemôžu využívať svoju moc na vládnutie, ako by chceli. Je symbolom slobody, spravodlivosti a rovnosti.

Vedeli ste, že kamenárska dielňa pri Salisburskej katedrále je 1 z 10 v celom Anglicku?

Koncepciu rovnosti dokumentu Magna Charta zakotvili v Deklarácii nezávislosti (1776), Ústave (1789) a Listine práv USA (1791). Inšpirovala tiež Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorú prijala Organizácia spojených národov v roku 1948. V roku 2009 ju pridali do Pamäti sveta, registra dôležitých dokumentov svetového významu, ktorý vytvorilo UNESCO. Originál nesmiete fotiť, aby sa zachoval pre budúce generácie, ale môžete si odfotiť veľmi kvalitnú kópiu.

Praktické info o Salisburskej katedrále a Kapitulnom dome

Salisburská katedrála a Kapitulný dom sú otvorené od pondelka do soboty od 9.30-17.00 h a v nedele od 12.30-16.00 h. Posledný vstup je vždy hodinu pred záverečnou. Vstupenka stála 12,00 gbp/14,45 eur/os. V katedrále môžete platiť platobnou kartou. Vstupenky si môžete kúpiť aj vopred on-line. V tom prípade zaplatíte 10 gbp/12,04 eur/os. Vstupenky platia 1 rok.

Prehliadky katedrály sú denne na požiadanie. Ukážka fungovania stredovekých hodín je od pondelka do piatka o 11.05 h a v soboty o 10.30 h. Prehliadky vitráží sú v pondelky o 12.00 h. Prehliadka Bohatstvo, moc a vášeň je v stredy o 11.30 h. Kamenárov môžete sledovať pri práci od apríla do októbra v utorky od 10.30-12.30 h. Tieto prehliadky si nemusíte rezervovať vopred a sú zahrnuté v cene vstupného do katedrály.

Komentované prehliadky veže (20 gbp/os.), kamenárskeho dvora (20 gbp/os.), historickej knižnice (24 gbp/os.) alebo nočné výstupy do veže počas zimy si rezervujete a kúpite na oficiálnej internetovej stránke katedrály.

Salisburské múzeum

Salisburské múzeum (Salisbury Museum; 750 m/11 min. pešo juhozápadne od infocentra) sídli v tzv. Kráľovskom dome, pretože tu v rokoch 1610 a 1613 býval kráľ Jakub I. Múzeum založili v roku 1860. Do súčasných priestorov sa presťahovalo v roku 1981. Od roku 2000 prebieha rekonštrukcia a modernizácia múzea.

Prehliadka Salisburského múzea

Vzhľadom na prebiehajúcu rekonštrukciu múzea uvidíte len časť zbierok. Návštevníkom sprístupnili tzv. Galériu Wessex, ktorá obsahuje tie najvýznamnejšie archeologické zbierky, vrát. predmetov z lokalít Stonehenge, Amesbury Archer a Old Sarum. Rozpráva príbeh Salisbury a okolia od praveku po dobytie Normanmi.

Umelecká zbierka obsahuje diela J. M. W. Turnera, J. Constablea, A. Johna a mnohých ďalších. Expozícia Keramika a sklo obsahuje zbierku anglickej keramiky a porcelánu 18. a 19. storočia. Táto expozícia momentálne (jún 2024) nie je návštevníkom prístupná. Múzeum má bohatú zbierku oblečenia a doplnkov od 18. storočia po 50. roky 20. storočia. Žiaľ, ani túto expozíciu momentálne nemôžete navštíviť. V máji 2024 som ale videl krátkodobú výstavu, ktorá sa zameriavala na módu od stredoveku po súčasnosť. Výstava napr. prezentovala študentské modely šiat, ktoré vytvorili zo zvyškov látok z natáčania filmu Cruella (2021).

Expozícia Pitt-Rivers predstavuje „otca modernej vedeckej archeológie“. Generál urobil mnohé dôležité objavy počas vykopávok na Cranborne Chase v rokoch 1880 až 1900. Múzeum tiež vystavuje 5 olejomalieb a obsahuje archív umelca Rexa Whistlera (1905-1944), ktorý sa preslávil výnimočnými návrhmi nástenných malieb. Zbierku predmetov spoločenských dejín múzeum momentálne taktiež nevystavuje z dôvodu rekonštrukcie. Opätovné otvorenie expozícií by sa malo uskutočniť 13. júla 2024.

Praktické info o Salisburskom múzeu

Salisburské múzeum je otvorené od pondelka do nedele od 10.00-17.00 h. Múzeum je momentálne (jún 2024 vo fáze rekonštrukcie). Z toho dôvodu ponúkajú 25 % zľavu z ceny vstupného. Vstupenka stojí 9 gbp/10,84 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz. Súčasťou múzea je tiež obchod, v ktorom nakúpite suveníry od výmyslu sveta, predovšetkým knihy, pohľadnice, Monopoly v Salisbury, ale aj med, vonné sviečky, či zábaly z včelieho vosku. A ak sa do múzea nemôžete dostaviť osobne, knihy si tiež kúpite cez e-shop.

Trhové námestie (Market Place)

Trhové námestie (Market Place) je srdcom Salisbury. Prvý trh sa tu konal už v roku 1219. Tradícia usporadúvania trhov tak presiahla už viac ako 800 rokov. V utorky a soboty od 8.00-16.00 h sa námestie stane jednou veľkou nákupnou zónou, v ktorej si kúpite nielen čerstvé potraviny, ale aj oblečenie či hračky. Mal som to šťastie, že v čase mojej návštevy na námestí práve prebiehal každoročný ceremoniál výmeny starostu. Podujatie otvárali tanečníci každého veku vo farebných kostýmoch so zvončekmi na topánkach a kolenách, ktorí tancovali so šatkami a palicami.

Kým najprv tancovali na nejakú, pravdepodobne ľudovú melódiu, tú neskôr vystriedalo „We will rock you“ od Queen na ľudových nástrojoch. Počas sledovania tanečníkov okolo mňa najprv prešiel asi drak a potom 2 čierne kone. Od radnice sa potom niesol sprievod hosťujúcich starostov zo susedných miest, miestnych hodnostárov, pozvaných hostí, hudobníkov, tanečníkov a salisburského obra, ktorý mával celému mestu.

Kríž hydiny (Poultry Cross)

Kríž hydiny (Poultry Cross; 120 m/2 min. pešo západne od infocentra) pochádza z 15. storočia. Je posledným zo 4 trhových krížov, ktoré kedysi stáli na trhovom námestí.

Brána na ulici High Street (High St Gate)

Brána na ulici High Street (High St Gate; 400 m/5 min. pešo juhozápadne od infocentra) je hlavnou a zároveň jedinou severnou bránou do areálu katedrály. Postavili ju v rokoch 1327-1342. V bráne sa kedysi nachádzalo väzenie. Stenu, ktorá obklopuje areál postavili už v roku 1333. Brána sa zamyká každú noc o 23.00 h a opäť sa otvára o 6.00 h.

Kde sa v Salisbury najesť?

Kaviareň Salisbury Museum Café (750 m/11 min. pešo juhozápadne od infocentra) je súčasťou mestského múzea. Ochutnal som opečený bagel s pastrami (delikatesa z konzervovaného chudého hovädzieho mäsa), grilovaným syrom a kyslou uhorkou. Bagel som zapil nealkoholickým pivom. Za obed som zaplatil 11,75 gbp/14,15 eur.

Kam v Salisbury zájsť na kávu?

Kaviareň Culture Coffee (550 m/7 min. pešo západne od infocentra) plná farieb, vzorov a kvetov sa nachádza medzi centrom mesta a železničnou stanicou. V kaviarni som sa zastavil na rýchle espresso z výberovej kávy s čokoládovými a karamelovými tónmi. Ku káve som dostal aj niečo sladké, čo pripomínalo tyčinku z piškótového cesta s hrozienkami a pohár vody. Za kávu som zaplatil 2,80 gbp/3,37 eur.

Navštívte katedrály aj v týchto mestách:

• Alba Iulia v Rumunsku
• Praha v Česku
• Salzburg v Rakúsku
• Spišské Podhradie na Slovensku

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Salisbury je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Padova dostať?

Padova sa nachádza v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbra 2023 v nej žilo 207 330 obyvateľov.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 1,4 km/19 min. pešo severne od námestia Piazza delle Erbe. Do mesta Padova som cestoval priamym regionálnym vlakom z Trevisa. Cesta trvala 1 h 6 min. a cestovný lístok stál 6,25 eur/os. Ak budete cestovať s otvoreným lístkom, nezabudnite si ho označiť v označovači na nástupišti.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza 1,5 km/20 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe neďaleko železničnej stanice.

Kde v meste Padova získať info?

Turistické informačné centrum IAT Padua Pedrocchi sa nachádza 220 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe.

Čo v meste Padova robiť, vidieť a navštíviť?

Najstaršia botanická záhrada sveta a fresky zo 14. storočia sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Mesto ale zaujme aj svojou architektúrou, historickými budovami, palácom a orlojom. Do histórie a umenia sa ponoríte v občianskom múzeu.

Palác rozumu (Palazzo della Ragione)

Gotický palác rozumu (Palazzo della Ragione) bol srdcom mestského života. Od stredoveku sa toho veľa nezmenilo, v paláci a jeho okolí sa ruch mesta sústreďuje dodnes. Síce v Padove v ten deň pršalo, obchodníkov to neodradilo rozložiť si pred palácom svoje stánky a predávať v nich čerstvé potraviny. Palác postavili v roku 1218 na mieste, kde sa kedysi nachádzalo rímske fórum. So svojou dĺžkou 82 m a šírkou 27 m je palác jednou z najväčších pozastavených súdnych siení v Európe.

Na prízemí sa nachádzali obchody, na 1. poschodí dielne a 2. poschodie zaberal súd a verejné úrady. V čase postavenia bol vďaka svojej výške dominantou mesta. Medzi rokmi 1306-1309 dostal palác strechu v podobe prevráteného lodného kýlu a 2 vnútorné lodžie. Giotto vytvoril maľovaný cyklus, ktorý ale požiar v roku 1420 zničil. V rokoch 1430-1440 namaľovali nové fresky, ktoré boli inšpirované Giottom. Tie sa rozprestierajú pozdĺž stien v 3 pásoch, čo naznačuje umiestnenie rôznych tribunálov.

Vedeli ste, že 333 obdĺžnikov zobrazuje 12 mesiacov, každý s patrónom, znamením zverokruhu, súhvezdiami, aktivitami typickými pre ročné obdobie a charakteristikami tých, ktorí sa v tomto znamení narodili?

V sieni sa zachoval kameň Vituperio, pri ktorom vyzlečení dlžníci dostali na zadok. Veľkého dreveného koňa sem nepreniesli z Tróje. Annibale Capodilista ho vytvoril na prehliadku a jeho rodina ho neskôr darovala mestu. V roku 2006 umiestnili v paláci Foucaultovo kyvadlo, ktoré dokazuje, že Zem sa otáča okolo svojej osi. V súčasnosti sa palác využíva na výstavy a podujatia. Palác je otvorený od utorka do nedele od 9.00-18.30 h. Vstupenka stojí 8 eur. V paláci mi uznali novinársky preukaz.

Hodinová veža (Torre dell’Orologio)

Strážna, neskôr hodinová, veža (Torre dell’Orologio; 300 m/4 min. pešo severozápadne od námestia Piazza delle Erbe) stojí na susednom námestí Piazza dei Signori. Vežu postavili v rokoch 1425-1430, má výšku 30 m, 5 podlaží, pričom dolné 3 podlažia zaberal hodinový mechanizmus a vo vrchných 2 sídlil hodinový majster, údržbár a správca. Osemboká veža navrchu sa prezýva lampáš. Víťazný oblúk v základni veže pribudol v roku 1532.

Predpokladá sa, že orloj bol vôbec prvým v celom Taliansku. Hodiny predstavujú ptolemaiovskú astronomickú teóriu geocentrického systému, ktorý umiestnil Zem do stredu vesmíru. Vonkajší pás ciferníka tvoria hodiny rímskymi číslicami, 2. pás medené hviezdy, v 3. páse sú symboly zverokruhu a v strede je Zem.

Zvláštnosťou je, že medzi znameniami chýbajú Váhy, čo viedlo ku viacerým domnienkam. Niektorí predpokladali, že staviteľ nasledoval egyptskú astrológiu, ktorá mala len 11 znamení. Iní predpokladali, že Váhy chýbajú preto, lebo objednávateľ nezaplatil staviteľom. Ďalšia teória uvádza, že v meste v tom čase chýbala spravodlivá vláda. Ak sa však na hodiny pozrieme lepšie, je v nich priestor pre 12 znamení. Zvláštnosť spôsobuje to, že znamenia zverokruhu nie sú zastúpené. Súhvezdia a váhy údajne zodpovedali konštelácii klepiet škorpióna.

Praktické info

Veža je momentálne otvorená v piatky od 9.00-12.30 h a v soboty od 9.00-12.00 a od 15.30-18.00 h. Komentované prehliadky so sprievodcom sú o 9.30 h, 10.15 h, 11.00 h a 11.45 h.

Námestie Prato della Valle

Elipsovité námestie Prato della Valle (1,1 km/15 min. pešo južne od námestia Piazza delle Erbe) je najväčším námestím v meste a jedným z najväčších v Európe. V strede sa nachádza Isola Memmia, zelený ostrov, pomenovaný na počesť starostu, ktorý práce objednal. Ostrov obklopuje kanál, ktorý zdobí 78 sôch slávnych osobností mesta (Andrea Memmo, Torquato Tasso, Antonio Canova, Galileo Galilei, Francesco Petrarca, …).

Botanická záhrada Padovskej univerzity (Orto botanico dell’Università degli Studi di Padova)

Botanická záhrada Padovskej univerzity (Orto botanico dell’Università degli Studi di Padova; 1,1 km/15 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) je najstaršou existujúcou univerzitnou botanickou záhradou sveta. Založili ju v roku 1545 a do súčasnosti si zachovala svoju pôvodnú polohu i štruktúru. Botanická záhrada zastávala významnú úlohu pri výmene myšlienok, poznatkov, rastlín a vedeckého materiálu. Výrazne prispela k rozvoju mnohých moderných vedných disciplín, najmä botaniky, medicíny, chémie, ekológie a farmácie. Práve vďaka tomu sa stala v roku 1997 súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Prehliadka botanickej záhrady

Historická záhrada hostí viac ako 6 000 rastlín a asi 3 500 druhov. Moderná záhrada biodiverzity, ktorú tvoria skleníky a kvetinové záhony, vystavuje asi 1 300 druhov. Súčasťou botanickej záhrady je tiež moderné interaktívne múzeum, kde sa dozviete nielen o histórii, ale aj rastlinách a ľuďoch, ktorí tieto rastliny zbierali. Uvidíte 136 herbárov (historický herbár s 800 000 exemplármi sa nachádza na požiadanie na poschodí), huby a riasy. Ďalšia miestnosť pripomína starú vidiecku lekáreň so vzácnou zbierkou liekov, prípravkov a nástrojov. V „prednáškovej sále“ uvidíte niektoré zo 16 000 skúmaviek, ktoré obsahujú semená, ilustračné tabuľky, litografie, mapy či modely. Polkruhová učebňa, tzv. botanické divadlo, pre 100 študentov sa stále používa. Počas prehliadok sa v nej premieta film Goethe.

Praktické info

Botanická záhrada je otvorená od januára do marca, v novembri a decembri od utorka do nedele od 10.00-17.00 h, od apríla do septembra od utorka do nedele od 10.00-19.00 h a v októbri od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 10 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line. K dispozícii je tiež bezplatný audio-sprievodca v taliančine, angličtine a nemčine, príp. si môžete rezervovať komentovanú prehliadku so sprievodcom. V botanickej záhrade mi uznali novinársky preukaz.

Jazdecká socha Gattamelata (Monumento al Gattamelata)

Bronzová jazdecká socha Gattamelata (Monumento al Gattamelata; 900 m/12 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) stojí pred bazilikou sv. Antona Padovského. Pochádza z roku 1453. Navrhol ju Donatello, renesančný sochár a architekt. Na koni sedí Erasmo da Narni, prezývaný Gattamelata, ktorý bol stredovekým veliteľom žoldnierov. Mnohí ju považujú za najkrajšiu jazdeckú sochu všetkých čias. Tak som sa chcel na tú krásu pozrieť aj ja. Sochu v čase mojej návštevy ako naschvál reštaurovali.  

Kaplnka Scrovegni (Cappella degli Scrovegni)

Kaplnku Scrovegni (Cappella degli Scrovegni; 800 m/11 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) právom prezývajú padovskou Sixtínskou kaplnkou. V rokoch 1303-1305 ju vytvoril Giotto na objednávku Enrica degli Scrovegni. Je zasvätená Panne Márii Milosrdnej lásky. Fresky hovoria o udalostiach zo života Panny Márie a Krista. Najviac určite zaujme Posledný súd. Mesto získalo kaplnku v roku 1880 a fresky v 19. a 20. storočí viackrát reštaurovali.

Od 70. rokov 20. storočia až do súčasnosti sa stav budovy, kvalita ovzdušia v nej, znečisťujúce faktory a stav zachovania fresiek podrobne sledujú. Aj preto vybudovali špeciálnu klimatizovanú čakáreň, ktorá umožňuje vidieť kaplnku väčším skupinám návštevníkov. Freskový cyklus kaplnky Scrovegni bol v roku 2021 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť spoločného zápisu „Cykly fresiek 14. storočia v Padove“.

Praktické info

Kaplnka je otvorená celoročne od 9.00-19.00 h. Od 25. marca do 1. novembra aj od 19.00-22.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. (+ 1 eur/os. predpredaj). Zahŕňa aj občianske múzeum Eremitani a palác Zuckermann od utorka do nedele a múzeum Eremitani tiež v neprázdninové pondelky. Pokladňa sa nachádza pri vchode do múzea Eremitani. Vstupenky si môžete rezervovať vopred min. 24 hodín on-line alebo telefonicky. Nemôžete si rezervovať vstupenky na ten istý deň a e-mailom. Vstupenky sa nevracajú. Musíte si ich vyzdvihnúť v dostatočnom predstihu. Ak prídete neskoro, musíte si rezervovať vstupenky na iný čas a zaplatiť znova. Po vyzdvihnutí vstupeniek budete čakať v klimatizovanej čakárni. Automatické dvere do kaplnky sa otvárajú len raz pri vstupe a raz pri výstupe, aby sa zabezpečila stabilita vnútornej mikroklímy. Návšteva kaplnky trvá 15 minút.

Občianske múzeum Eremitani (Musei Civici Eremitani)

Občianske múzeum Eremitani (Musei Civici Eremitani; 750 m/10 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) sídli v kláštornom komplexe z 15. storočia. Nachádzajú sa v ňom 2 expozície – archeologická a expozícia stredovekého a moderného umenia.

Archeologická expozícia

Prvých 10 miestností archeologickej expozície (Museo archeologico) na prízemí múzea sa zameriava na históriu mesta a padovského vidieka od 9.-8. stor. pred n. l. po neskorú antiku (4. stor. n. l.). Ďalších 9 miestností vystavuje egyptské nálezy, etruskú, grécku keramiku a keramiku Magna Graecia (tzv. Veľké Grécko, ide o pobrežné grécke mestá v južnom Taliansku), či drahokamy. Najviac ma zaujala socha Siléna, ľudského stvorenia so zvieracími ušami a chvostom, vychovávateľa boha Dionýza. Lapidárium vystavuje predmety z rímskej doby.

Umelecká expozícia

Expozícia stredovekého a moderného umenia (Il Museo d’Arte Medievale e Moderna) na poschodí (sochárske diela na prízemí) ponúka prehľad benátskeho maliarstva a sochárstva 14.-18. storočia. Uvidíte tiež tapisérie, sochy, bronzy a lapidárium. Páčil sa mi obraz „Uväznený trpaslík zachránený svojimi spoločníkmi“ od Faustina Bocchi.

Praktické info

Múzeum je otvorené celoročne od pondelka do nedele od 9.00-19.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. Cena zahŕňa Občianske múzeum Eremitani, Palazzo Zuckerman a kaplnku Scrovegni. Ak by ste chceli navštíviť len múzeá, za vstupenku zaplatíte 11 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Padova najesť?

Reštaurácia v antickom štýle Ristorante Zairo (1,2 km/16 min. pešo južne od námestia Piazza delle Erbe) sa zameriava predovšetkým na kuchyňu Apúlie. Apúlia je región na juhovýchode Talianska, je to tzv. opätok talianskej čižmy. Reštaurácia ponúka výhľad na námestie Prato della Valle. V minulosti sa v týchto miestach nachádzalo divadlo. Dnes by sme dobre zinscenovaným divadlom mohli nazvať obed alebo večeru v reštaurácii. Výborné jedlo, profesionálna obsluha, nádherné prostredie, prívetivé ceny.

Ochutnal som Bigoli s kačacím ragú. Dlhé a drsné rezance Bigoli patria medzi najstaršie druhy talianskych cestovín. Názov im dal strojček bigolaro, na ktorom sa ručne vyrábali. Vyrábajú sa zo semolinovej múky a kačacích vajec. K obedu som si objednal talianske pivo Peroni s takmer 180-ročnou tradíciou. Za obed som zaplatil 20,50 eur vrát. 2,50-eur poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v mesta Padova zájsť na kávu?

Tradičné alebo moderné? Je to úplne jedno. Všade pripravujú veľmi dobrú kávu a niečo malé pod zub k tomu.

Caffetteria Manin

Typická talianska kaviareň Caffetteria Manin (210 m/3 min. pešo západne od námestia Piazza delle Erbe) je ideálnou zastávkou na krátky coffee break medzi spoznávaním jednotlivých atraktivít mesta. V rušnej kaviarni som si objednal marhuľový croissant s espressom, ktoré boli skvelé. Za účet som zaplatil 2,60 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

The Coffee Box

V kozmopolitnej kaviarni The Coffee Box (550 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) sa to len tak hemžilo študentmi. Aj vďaka kaviarni som si naplno uvedomil, že Padova je skutočným univerzitným mestom. Pred cestou vlakom naspäť do Trevisa som sa ešte nakopol espressom a ovocným muffinom. Za účet som zaplatil 4,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. 

Navštívte botanické záhrady aj v týchto mestách:

• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• Čo navštíviť v meste Belfast zadarmo?
• Valtice – víno a história

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Padova – veda a umenie sa rozvíjali už od stredoveku je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Vicenza dostať?

Vicenza sa nachádza v rovnomennej provincii v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbra 2023 mala 110 133 obyvateľov.

Autobusom

Autobusová stanica Vicenza Autostazione sa nachádza 1 km/14 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori.

Vlakom

Železničná stanica Vicenza sa nachádza 1 km/13 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori. Z Trevisa som sa dostal do mesta Vicenza priamym regionálnym vlakom. Cesta trvala 1 h a 8 min. Cestovný lístok stál 6,25 eur/os. Lístok si pred cestou nezabudnite označiť v označovači na nástupišti.

Kde v meste Vicenza získať info?

Turistická informačná a prijímacia kancelária – IAT Vicenza (Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica – IAT Vicenza) sa nachádza 500 m/6 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori. Veľmi dobre po anglicky hovoriaci zamestnanec infocentra mi poskytol potrebné informácie o všetkých momentálne otvorených atraktivitách. Infocentrum je otvorené od septembra do júna denne od 9.00-17.30 h, v júli a auguste denne od 9.00-18.00 h. Odporúčam vám kúpiť si turistickú kartu Vicenza Card, ktorá vám umožňuje vstup do 11 pamiatok mesta. Karta stojí 20 eur/os.

Čo v meste Vicenza robiť, vidieť a navštíviť?

Palladio, renesačný architekt svetového formátu. Takmer na každej atraktivite mesta sa nejakým spôsobom podpísal. Bazilika, jedno z jeho prvých diel, divadlo, jedno z jeho posledných, paláce Chiericati a Thiene s umeleckými expozíciami či Barbaran s expozíciou, ktorá sa venuje architektovi.

Olympijské divadlo (Teatro olimpico)

Zvonku celkom nenápadná budova ukrýva vo svojom vnútri skutočný skvost. Olympijské divadlo (Teatro olimpico; 550 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je najstarším krytým divadlom sveta. V roku 1580 poverili architekta Palladia, ktorý mal vtedy 72 rokov, stavbou divadla. Architekt sa inšpiroval rímskymi divadlami: elipsovité terasovité hľadisko, orámované kolonádou s vlysom zakončeným sochami. Pred ním je obdĺžnikové javisko s predscénou. Architektúra vytvára intenzívny svetelný a tieňový efekt, ktorý umocňujú optické prvky.

Architekt sa však výsledku nedožil. Prvé predstavenie, Sofoklova tragédia Oidipus, sa uskutočnilo v roku 1585, 5 rokov po architektovej smrti. Scéna pripomína 7 ulíc mesta Téby. V divadle sa tiež natáčalo niekoľko filmov: Casanova ’70 (1965), Don Giovanni (1979), Inšpektor Morse (1992), Ripleyho hra (2002), Casanova (2005), Blind Maze (2009), …Scéna divadla inšpirovala aj bránu do talianskeho pavilónu na výstave EXPO v roku 2010 v Šanghaji. Návšteva predstavenia musí byť určite nezabudnuteľným zážitkom. Predstavenie si naraz vychutná až 400 divákov. Olympijské divadlo je súčasťou zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Praktické info o Olympijskom divadle

Divadlo je otvorené od septembra do júna od utorka do nedele od 9.00-17.00 h, v júli a auguste od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Priestory si prechádzate sami. K dispozícii je audio-sprievodca v taliančine, angličtine a nemčine. QR kód sa nachádza pri vchode. Prehliadka trvá asi 50 min. Odporúčajú sa slúchadlá. Cena audio-sprievodcu je 5 eur/os. Komentovanú prehliadku so sprievodcom si objednáte na stránke divadla. Vstupenka stojí 11 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v infocentre pri vchode do divadla, v Palladiánskej bazilike na námestí Piazza dei Signori alebo on-line. Infocentrum nepredáva vstupenky na podujatia v divadle. Vstupenky si nemusíte rezervovať vopred on-line. V divadle mi uznali novinársky preukaz.

Palladiánska bazilika (Basilica Palladiana)

Symbolom nielen námestia Piazza dei Signori, ale aj mesta Vicenza je nepochybne Palladiánska bazilika (Basilica Palladiana). Jadrom Palladiánskej baziliky bol Palác rozumu (Palazzo della Ragione), kde sídlili úrady a obchody. Postavili ho v rokoch 1449-1460. Veľkolepú Sieň rady, ktorá má dĺžku 52 m s 25 m vysokým stropom, ktorý pripomína prevrátený lodný trup, navrhol pravdepodobne Domenico da Venezia. V roku 1481 začali obklopovať 3 priečelia paláca (s výnimkou východnej strany) dvojitou lodžiou. O pár rokov neskôr (1495-1496) pribudlo schodisko, ktoré vedie na hornú lodžiu.

V roku dokončenia schodiska sa zrútil juhozápadný roh lodžií. To vyvolalo búrlivú diskusiu o prestavbe. Až v roku 1546 mestská rada schválila návrh Giovanniho da Pedemura a vtedy 38-ročného Palladia. Projekt schválili v máji 1549. Stredoveký komplex obklopili 2 radmi nad sebou umiestnených lodžií. Palladio navrhol serlianu, tzv. benátske okno, okno zakončené oblúkom s 2 malými bočnými obdĺžnikovými otvormi. Kým 1. rad oblúkov dokončili v roku 1561, 2. úroveň až po smrti architekta v roku 1597. Počas 2. svetovej vojny veľký drevený strop zasiahli bomby a zrútil sa. Po vojne ho prestavali na železobetónový s drevom.

V roku 1994 zaradili baziliku do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Kompletne ju zrekonštruovali v rokoch 2007-2012. V roku 2014 bazilika získala ocenenie Europa Nostra za zachovanie kultúrneho dedičstva pri obnove. Pár dní neskôr sa bazilika stala národnou kultúrnou pamiatkou. V súčasnosti sa v bazilike nachádza stála expozícia Múzeum šperkov (Museo del Gioiello), konajú sa v nej krátkodobé výstavy a podujatia. Bazilika je otvorená od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 5 eur/os. Vstupenky si kúpite priamo v bazilike na prízemí. V bazilike mi uznali novinársky preukaz.

Palác Palazzo Chiericati

Palazzo Chiericati (450 m/6 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) navrhol v roku 1550 Palladio pre Girolama Chiericatiho. Palác dokončili koncom 17. storočia. Od roku 1855 je palác sídlom Občianskeho múzea. V múzeu sa nachádza jedna z najväčších umeleckých zbierok Benátska, ktorú tvoria zbierka obrazov, sôch a úžitkového umenia od 13.-20. storočia. Palác je vďaka svojmu výnimočnému kultúrnemu významu zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Prehliadka paláca Chiericati

Na prízemí paláca uvidíte fresky zo 16. storočia od Domenica Brusasorziho v Sále oblohy a Herkulovej sále a od Battistu Zelottiho v Sále Rady bohov, ktorú skrášľujú štuky a grotesky. Sála s lunetami rozpráva príbeh o zlatom období mesta medzi 16. a 17. storočím pod vládou Benátskej republiky. Prvé poschodie vystavuje benátske maľby od roku 1200 do roku 1500. Expozícia začína stredovekou časťou a končí oltárnymi obrazmi zo zničeného kostola San Bartolomeo.

Druhé poschodie vystavuje diela benátskeho maliarstva 16. a 17. storočia., ako Bassano, Tintoretto, Veronese, …V tejto expozícii ma zaujali realistické Charakterové hlavy a Filozof, ktorý prijíma pravdu od Pietra della Vecchia. Tri miestnosti podkrovia ukrývajú pozostalosť markíza Giuseppe Roia, ktorá pozostáva z jeho osobnej zbierky obrazov, kresieb a rytín z 15.-20. storočia.

Praktické info o paláci Chiericati

Múzeum je otvorené od septembra do júna od utorka do nedele od 9.00-17.00 h, v júli a auguste od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Palác si prechádzate sami. K dispozícii je audio-sprievodca v taliančine, angličtine a nemčine. QR kód sa nachádza pri vchode. Prehliadka trvá asi 50 min. Odporúčajú sa slúchadlá. Cena audio-sprievodcu je 5 eur/os. Vstupenka stojí 7 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v infocentre oproti palácu alebo v Palladiánskej bazilike na námestí Piazza dei Signori. V paláci mi uznali novinársky preukaz.

Múzeum Palladia (Palladio museum)

Múzeum Palladia sídli v paláci Palazzo Barbaran da Porto (alebo tiež Palazzo Barbarano; 200 m/3 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori). Palác navrhol Palladio v roku 1569 v manieristickom štýle. Je tiež jediným palácom, ktorý videl architekt dokončený. Mohol v ňom plne kontrolovať stavbu aj výzdobu.

Kto bol Andrea Palladio?

Andrea Palladio sa narodil v Padue 30. novembra 1508. Tu získal 1. skúsenosti ako kamenár. V roku 1524 utiekol do Vicenzy, kde pracoval v sochárskej dielni. Počas stavby vily v Crocolo v rokoch 1535-1538 stretol Giangiorgia Trisina, básnika a humanistu, ktorý ho priviedol k štúdiu klasických stavieb a niekoľkokrát ho zobral do Ríma. V Ríme sa Palladio stretol so sochárom a maliarom Michelangelom, či Bramantem, renesančným maliarom a architektom. Najviac ho zaujal Panteón, ktorého kupola sa stala charakteristickým znakom jeho víl.

Vedeli ste, že Palladio je odkaz na grécku bohyňu múdrosti Pallas Aténu?

V roku 1540 si založil vlastnú architektonickú firmu. Rekonštrukciou lodžií paláca Palazzo della Ragione vo Vicenze v roku 1549 sa stal slávnym. Odvtedy šľachtici z Vicenzy a Benátok súperili o Palladiove diela. A tak vznikli palác Chiericati, vila Pisani, benátske kostoly Redentore a San Giorgio Maggiore, vila Rotonda, most v Bassano del Grappa a mnohé ďalšie. V roku 1570 Palladio navyše vydal Štyri knihy architektúry. Na prelome februára a marca 1580 začal pracovať na svojom najväčšom diele, olympijskom divadle, ktorého dokončenia sa, žiaľ, nedožil. Zomrel 19. augusta 1580 vo veku 72 rokov.

Prehliadka Múzea Palladia

Dozviete sa, ako sa Palladio preslávil svojimi knihami, uvidíte jeho skutočnú tvár, spoznáte Vicenzu a jej aristokratických podnikateľov, ako Palladio vynašiel vilu a vidieckeho gentlemana, navštívite staroveké chrámy v lagúne a uvidíte, aký vplyv mal palladianizmus v maľovaní. Prehliadku múzea si užijú aj nearchitekti. Nie sú to len technické nákresy, ale aj videá, modely a fotografie. A expozíciou je nepochybne aj samotný palác. Počas prehliadky nezabudnite v každej miestnosti zdvihnúť hlavu, aby ste si dosýta užili tie nádherné stropy.

Praktické info o Múzeu Palladia

Múzeum je otvorené od stredy do nedele od 10.00-18.00 h. V múzeu je k dispozícii audio-sprievodca, ktorého si môžete vypočuť aj na stránke múzea. Vstupenka stojí 8 eur/os. Vstupenku si môžete kúpiť v pokladni múzea. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Palác Palazzo Thiene

Renesančný palác Thiene (Gallerie di Palazzo Thiene; 250 m/3 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori) postavil v rokoch 1542-1558 Palladio. Od roku 1872 v paláci sídlila Ľudová banka Vicenza (Banca Popolare di Vicenza). V roku 1994 ho zaradili do zoznamu svetového dedičstva UNESCO a v roku 2016 sa stal budovou mimoriadneho kultúrneho záujmu. Od roku 2021 palác patrí mestu Vicenza.

Prehliadka paláca Thiene

V paláci sa dodnes nachádza najvýznamnejšia časť umeleckých zbierok bývalej Ľudovej banky vo Vicenze. Ide o maľby zo 16.-19. storočia najmä od benátskych autorov, keramiku manufaktúry Antonibon, Remondiniho grafiky a Martiniho sochy. Okrem umenia ma nadchli aj interiéry paláca, ktoré zdobia dekorácie a fresky. Osobitne ma zaujali krby. Jeden mal napr. podobu kyklopa, nad ktorým sa ešte vznášal boh morí Poseidón s trojzubcom na svojej lodi. Taký krb by som chcel mať doma!

Praktické info o paláci Thiene

Galéria je otvorená od septembra do júna od štvrtka do nedele od 9.00-17.00 h, v júli a auguste od štvrtka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 5 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v infocentre, v Palladiánskej bazilike na námestí Piazza dei Signori alebo on-line. V galérii mi uznali novinársky preukaz.

Loggia del Capitaniato

Dvadsať rokov po návrhu baziliky (1565) sa Palladio vracia na námestie Piazza dei Signori vo Vicenze. Pracuje na lodžii Loggia del Capitaniato. Tá však zostane nedokončená. Lodžia bola kedysi oficiálnou budovou „Capitanio“, vojenského úradu Benátskej republiky. V súčasnosti je sídlom mestského zastupiteľstva. Tento prípad je pre architekta celkom ojedinelý. Vedľa seba nájdeme 2 jeho diela, jedno z jeho začiatkov a druhé, keď už bol zrelým architektom.

Kde sa v meste Vicenza najesť?

Reštaurácia Ristorante TiraTardi (150 m/2 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori) sa zašíva v uličke, ktorá vychádza z námestia. Možno aj preto som sedel v reštaurácii v čase obeda sám. Navyše tam nehrala ani žiadna hudba, takže som sa cítil trochu nepríjemne. Ochutnal som ravioli plnené baklažánom, preliate maslom a posypané parmezánom. K obedu som si objednal čaj. Za obed som zaplatil 22 eur vrát. 4-eur poplatku „coperto“. To je jeden z najvyšších, ak nie aj najvyšší poplatok, ktorý som v talianskej reštaurácii zaplatil. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Vicenza zájsť na kávu?

Jedna z najlepších remeselných kaviarní Talianska, ale aj moderné bistro.

Caffetteria Bar Pigafetta

Časopis Dissapore, ktorý sa špecializuje na gastronómiu a stravovanie, zaradil kaviareň s barom Pigafetta (Caffetteria Bar Pigafetta; 160 m/2 min. pešo južne od námestia Piazza dei Signori) medzi 20 najlepších remeselných kaviarní Talianska. Predsa som ju nemohol len tak obísť!

Antonio Pigafetta (1491-1534) bol taliansky dobrodruh a moreplavec. Ako kronikár sa zúčastnil 1. cesty okolo sveta, ktorú v španielskych službách viedol Portugalec Fernão de Magalhães.

Objednal som si buchtu s marmeládou a espresso. Na nejakú kávovú špecialitu by som sa pokojne zastavil aj nabudúce. Na chvíľu nadobudnete pocit, akoby kaviareň ešte stále zásoboval taliansky moreplavec. V ponuke nájdete kávy z celého sveta. Za účet som zaplatil 3 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Magazzino del Caffè

Sieť moderných bistier Magazzino del Caffè (po slovensky Sklad kávy; 270 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je ideálnou zastávkou na rýchlu kávu počas spoznávania mesta. Keď si ale prečítate ponuku kaviarne, budete mať chuť pokojne sa tu zdržať aj dlhšie. Ochutnal som jahodový croissant a espresso. V kaviarni môžete vypiť kávu na taliansky spôsob postojačky, ale ponúka tiež dostatok miest na pohodlnejšie vypitie kávy. Za účet som zaplatil 2,70 eur. V bistre môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si tiež o týchto architektoch:

• Adolf Loos a Praha
• Jože Plečnik a Ľubľana
• Santiago Calatrava a Valencia

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Vicenza – perla renesancie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.