Ako sa do mesta Bukurešť dostať?

Bukurešť sa nachádza v Munténii, východnej časti Valašska, v juhovýchodnom Rumunsku.

Autom

Ako sa to hovorí? Všetky cesty vedú do Ríma. V našom prípade do Bukurešti. Mesto je skutočným dopravným uzlom Rumunska.

• Diaľnice:
  • A1 – bude po svojom dokončení viesť na trase Bukurešť – Pitești – Râmnicu Vâlcea – Sibiu – Deva – Timișoara – Arad – Nădlac až do Maďarska,
  • A2 – vedie na trase Bukurešť – Fetești – Cernavodă – Constanța,
  • A3 – bude po svojom dokončení viesť na trase Bukurešť – Ploiești – Brașov – Sighișoara – Târgu Mureș – Cluj-Napoca – Zalău – Oradea – Borș až do Maďarska,
  • A5 – bude po svojom dokončení viesť na trase Bukurešť – Giurgiu do Bulharska,
  • A6 – bude po svojom dokončení viesť na trase od križovatky s A1 pri Lugoj – Drobeta-Turnu Severin – Craiova – Calafat – Alexandria – Bukurešť.
• Rýchlostné cesty:
  • Danubius Express (DX2) – by po svojom dokončení mala viesť na trase Lugoj – Drobeta-Turnu Severin – Craiova – Caracal – Alexandria – Bukurešť.
• Európske cesty triedy A:
  • E60 vedie z Francúzska cez Švajčiarsko, Rakúsko, Maďarsko do Rumunska (Oradea – Cluj-Napoca – Turda – Târgu Mureș – Brașov – Ploiești – Bukurešť – Constanța) a pokračuje ďalej cez Gruzínsko – Azerbajdžan – Turkménsko – Uzbekistan – Tadžikistan – Kirgizsko až do Číny,
  • E70 – spája Španielsko – Francúzsko – Taliansko – Slovinsko – Chorvátsko – Srbsko – Rumunsko (Timișoara – Drobeta-Turnu Severin – Craiova – Alexandria – Bukurešť – Giurgiu) – Bulharsko – Turecko a Gruzínsko,
  • E81 – spája Ukrajinu s čiernomorským pobrežím (Halmeu – Satu Mare – Cluj-Napoca – Turda – Sebeș – Miercurea Sibiului – Sibiu – Pitești – Bukurešť – Constanța),
  • E85 – vedie zo severu na juh na trase Litva – Bielorusko – Ukrajina – Rumunsko (Siret – Suceava – Roman – Bacău – Buzău – Urziceni – Bukurešť – Giurgiu) – Bulharsko a Grécko.
• Štátne cesty.

Autobusom

V meste Bukurešť sa nachádza 6 autobusových staníc (napr. Calea Griviței, Filaret, Militari, …). Tie sú umiestnené väčšinou v okrajových častiach mesta, odkiaľ sa do centra najlepšie dostanete metrom.

Vlakom

Najvýznamnejšou železničnou stanicou Bukurešti je Gara de Nord (3 km/10 min. autom severozápadne od starého mesta).

Lietadlom

Medzinárodné letisko Henri Coandă (Aeroportul Internațional Henri Coandă) sa nachádza 17 km/21 min. autom severne od centra mesta. Do Rumunska som tentoraz cestoval letecky z Rakúska. Let z Viedne do Bukurešti trval kvôli posunu času o jednu hodinu dopredu 2 h 40 min. Let z Bukurešti do Viedne trval kvôli posunu času o 1 hodinu naspäť 45 minút. Priemerná dĺžka letu je 1 h 40 min. Spiatočná letenka stála 84,83 eur. Cena zahŕňala príručnú batožinu (40 x 30 x 20 cm). Mohol som si vybrať miesto v lietadle a pár dní pred odletom som urobil on-line check-in.

Ako sa po meste Bukurešť pohybovať?

Bukurešť ponúka viaceré spôsoby mestskej hromadnej dopravy – električky, trolejbusy, autobusy, metro a vlak. My sme využívali predovšetkým metro (žltá linka č. M1, modrá linka č. M2, červená linka č. M3, zelená linka č. M4). Pri presune z a na letisko sme využili autobusovú linku č. 783. Cesta z letiska na námestia Piața Romană trvala 32 minút. 3-dňová dopravná karta na všetky typy mestskej hromadnej dopravy okrem vlaku stála 35 lei/7,10 eur/os. Ak by ste z alebo na letisko chceli cestovať vlakom zo železničnej stanice Gara de Nord, dopravná karta by stála 40 lei/8,11 eur/os.

Kde v meste Bukurešť získať info?

O návšteve turistického informačného a propagačného centra (Centrul de Informare și Promovare Turistică; 45 m/1 min. pešo od stanice metra Universitate) som písal v článku Severne od centra Bukurešti.

Kde sa v meste Bukurešť (ne)ubytovať?

Nenáročný penzión Casa Romana sa nachádza 400 m/5 min. pešo severozápadne od stanice metra Piața Romană. Penzión je bez stálej recepcie. Do budovy vojdete len na číselný kód, ktorý dostanete niekoľko dní vopred pred vaším príchodom e-mailom alebo sms. Tam som si tiež našiel telefónne číslo na nejakú Nikoletu, na ktorú sa môžete obrátiť s akýmkoľvek problémom. Aspoň tak to tvrdila ona. Či daný problém potom aj skutočne vyriešila, to už je druhá vec. Kľúče od našej izby sme si našli v poštovej schránke.

Staršia budova so starším vybavením. Dvere išli odomknúť, ale nešli zamknúť. Dôvodom bol internetový kábel, ktorý popod ne prechádzal (ako keby bol taký problém vyvŕtať do steny dieru a viesť kábel cez ňu). Nikoleta nám dala inštrukcie, aby som jemne a bez tlaku nadvihol kľučku nahor a dvere zamkol. S mamkou sme si pomysleli, že to bude fungovať asi na podobnom princípe ako niektoré poľské dvere.

Žiaľ, Nikoleta by sa mala naučiť po anglicky, lebo jemne nadvihnúť kľučku v preklade znamená s vynaložením sily nadvihnúť celé dvere (pričom kľučka vám ostane v ruke). Asi deň nám trvalo, kým sme na to prišli. Cítil som sa ako totálny idiot, ktorý nevie zamknúť dvere. Kým sme ich nemohli zamknúť, veci sme si zamkli v starej skrini v izbe. Nikoleta nám sľúbila, že sa ešte v ten večer, alebo deň na to ráno príde niekto na tie dvere pozrieť. Odpoveď na to, či niekto skutočne prišiel, už tuším poznáte sami.

Objednal som 3-lôžkovú izbu pre 2 osoby. Nikoleta nevedela, s kým prídem (a ja som jej to nenapísal). Preto logicky úplne ustlala len manželskú posteľ (s jednou veľkou perinou pre dvoch) a jednolôžko len provizórne s prázdnou obliečkou. Keďže som cestoval s mamkou, spal som na 1-lôžkovej posteli pod obliečkou. Nikto by netušil, že v polovici októbra je v Bukurešti chladnejšie ako pod Tatrami. Po prvej noci spania pod obliečkou som samozrejme ochorel. Ďalšiu perinu sme takisto objavili až na druhý deň.

…a čo kúpeľňa?

Hovorí sa, že zvuk tečúcej vody upokojuje. Ak vám ale 24 hodín denne 4 dni v týždni (rozumej počas celého nášho pobytu) tečie vo vašej súkromnej kúpeľni záchod, príliš vyspatý a upokojený z tej izby neodchádzate. Boli sme ale veľmi vďační za tečúcu vodu, a dokonca teplú, zo sprchy a kohútika. V sprchovacom kúte bol k dispozícii jeden veľký šampón. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom penzióne. Nie je možné rezervovať si miesto na verejnom spoplatnenom parkovisku v blízkosti penziónu.

Penzión susedí s reštauráciou, ktorá je otvorená dlho do noci a naša izba sa nachádzala práve nad vstupom do penziónu. Za jednu 3-lôžkovú izbu Classic pre 2 osoby na 3 noci sme zaplatili 124,06 eur. Cena zahŕňala izbu a mestskú daň. Cena nezahŕňala stravovanie. Už pri rezervovaní izby sa účtovala platba vopred (bez možnosti vrátenia peňazí), takže v penzióne sa určite nedá platiť v hotovosti alebo platobnou kartou.

Kde sa v meste Bukurešť najesť?

Vyberte si zo zoznamu overených reštaurácií podľa jedla dňa – na raňajky, obed alebo na večeru.

Raňajky

Raňajkovali sme v hostinci Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare južne od starého mesta a v Arco a Crocante severne od centra Bukurešti.

Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare

O Pivovarskom hostinci Casa Oprea Soare (Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare) som písal v článku Staré mesto Bukurešti.

Arco

Druhý deň sme spoznávali sever mesta. Chceli sme si dať raňajky v jednej reštaurácii, ale v tom bloku mesta vypadol prúd. Tak sme sa presunuli do druhého, ale tam vypadol tiež. Nechceli sme sa už presúvať do tretej reštaurácie. Preto sme si dali studené raňajky v talianskej reštaurácii Arco (1 km/13 min. pešo západne od stanice metra Aviatorilor). Objednali sme si croissant a pomarančový džús. Veľmi milá obsluha. V reštaurácii by sme sa určite zastavili aj na obed, ale to už sme boli v inej časti mesta. Za raňajky pre 2 osoby sme zaplatili 40 lei/8,11 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Crocant

Kaviareň Crocant (400 m/5 min. pešo severozápadne od stanice metra Piața Romană) je ideálnou zastávkou na raňajky, pretože ich tu podávajú celý deň. Odporúčam vám Domácu omeletu s avokádom, kozím syrom, baby špenátom a paradajkami, espresso, čerstvú pomarančovú šťavu, croissant a čaj. Za raňajky pre 2 osoby sme zaplatili 89 lei/18,05 eur.

Obed

Na obed by ste určite nemali obísť turistami, ale aj miestnymi vyhľadávaný hostinec Caru‘ cu bere a ak si nepotrpíte na milú obsluhu, tak nemusíte obchádzať ani reštauráciu Alt Shift.

Caru‘ cu bere

O Voze s pivom (Caru‘ cu bere) som písal v článku Staré mesto Bukurešti.

Alt Shift

Reštaurácia Alt Shift (750 m/9 min. pešo západne od stanice metra Universitate) nás sklamala asi najviac. V reštaurácii vám neprinesú jedálny lístok, lebo na stoloch majú QR kódy s odkazom na menu. Keď mi nefungoval kód ani pri treťom stole, obsluha nám veľmi neochotne priniesla menu. Pri našom stole sa vystriedali asi 4 obsluhujúci. Neviem, či preto, lebo nik nevedel poriadne po anglicky alebo pre to, že sa im nechcelo.

Ochutnali sme Grilované morčacie prsia s duseným špenátom a Zeleninový šalát s kuracími nugetkami. Pri dusení špenátu asi kuchárovi ušla ruka s cesnakom a v zeleninovom šaláte zase s citrónom. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 138 lei/27,99 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou. Keď sme pri platení nenechali tip, nikto zo 4 obsluhujúcich sa už neunúval nám pri odchode odzdraviť. Nie všetky reštaurácie s dobrými recenziami na googli sú skutočne dobré.

Večera

S mestom Bukurešť sme sa rozlúčili v reštaurácii Bacania Veche, zoznámili v Animaletto Pizza Bar a vymrzli v Green Hours Jazz Café.

Bacania Veche

V reštaurácii Bacania Veche (250 m/4 min. pešo severozápadne od stanice metra Piața Romană) nám našli stôl aj bez predošlého rezervovania. Veľmi milá, po anglicky hovoriaca obsluha. Odporučila nám nielen jedlá, ale aj nápoje. Aperitív si radšej zvoľte sami. Jahodovica nebola zlá, ba práve naopak výborná, ale cena nás trochu prekvapila (40 lei/8,11 eur/0,04 cl). Ochutnali sme Hovädzí guľáš so sedmohradskou knedľou a pečenými zemiakmi s masťou a Pečené farmárske kura s hľuzovkovým pyré. Jedlo sme zapili remeselným pivom z rumunského mikropivovaru vo Valašsku. Večera bola skutočne zážitkom. Do reštaurácie sme sa chceli vrátiť aj nasledujúci deň na raňajky, ale otvárali až o 11.00 h a to už sme museli cestovať na letisko. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 265 lei/53,75 eur.

Animaletto Pizza Bar

Reštaurácia Animaletto Pizza Bar (400 m/5 min. pešo severozápadne od stanice metra Piața Romană) susedí s penziónom Casa Romana, o ktorom som písal vyššie. Moderná reštaurácia s moderným prístupom. Špinavý stôl sa tu utiera výhradne so suchou servítkou. Takže ak pred vami nejakému hosťovi kvaplo niečo mastné na stôl, obsluha to so suchou servítkou len rozmaže po celom stole.

Ochutnali sme cestoviny Tagliatelle bufala (paradajková omáčka, byvolia mozzarella, cherry paradajky, bazalka, sušený olivový prášok, mikrorastliny) a Tagliatelle salsiccia (čerstvá klobása, cuketa, feferónkový krém, sušený olivový prášok, mikrorastliny). Zabudnite na rumunské pivo. Na stôl mi priniesli holandské. Cestoviny boli chutné, ale niečo tomu chýbalo. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 134 lei/27,18 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.  

Green Hours Jazz Cafe

Do záhradnej reštaurácie Green Hours Jazz Cafe (550 m/7 min. pešo juhozápadne od stanice metra Piața Romană) sa dostanete priamo z rušnej ulice Calea Victoriei. Cez leto musí byť v záhrade určite príjemne, ale večer v polovici októbra sa radšej vyzbrojte teplým svetrom. Veeeľmi pomalá obsluha. Dlho trvalo, kým nám priniesli lístky, kým nás objednali, kým nám priniesli nápoje. Už sme neverili, že nám prinesú jedlo. Dlho sme čakali, kým sme požiadali o účet. Priniesli ho až vtedy, keď som sa išiel obsluhe pripomenúť. Už sme chceli odísť bez zaplatenia. Ochutnali sme Kuracie na indický a Kuracie na čínsky spôsob, ktoré boli, mimochodom, výborné. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 126 lei/25,56 eur.

Kam v meste Bukurešť zájsť na kávu (a čaj)?

Bukurešť naozaj nemá núdzu o hipsterské kaviarne. V bočných uličkách ale natrafíte aj na overenú klasiku. Základom je, že v každej z nich ponúkajú skvelú kávu.

Meron Cişmigiu

Meron Cişmigiu (600 m/7 min. pešo západne od stanice metra Universitate) je najlepšou kaviarňou, akú sme v Bukurešti navštívili. Možno aj najlepšou v celom Rumunsku. Kávu si pražia sami v pražiarni v Transylvánii. Kaviarne majú roztrúsené po celom Rumunsku, takže viem, akú značku budem vyhľadávať pri ďalšom vycestovaní do krajiny. Ochutnali sme brownie, jablkovo-orieškový chlebík, espresso, americano, pohár bieleho a ružového vína. Neskutočne milá obsluha, chutné koláče, káva, víno, všetko. Na pamiatku som si odniesol balenie brazílskej kávy, aby som mohol na túto skvelú kaviareň spomínať aj doma na Slovensku. Za účet sme zaplatili 129 lei/26,16 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Artichoke Social House

Nenápadná kaviareň Artichoke Social House sa ukrýva len 160 m/2 min. pešo južne od Národného múzea umenia Rumunska a 600 m/7 min. pešo severozápadne od stanice metra Universitate. Kaviareň som náhodou objavil vďaka dobrým recenziám na googli. O jej obľúbenosti svedčí aj to, že akonáhle sa jeden stôl uvoľnil, hneď na to ho niekto ďalší obsadil.

Sedeli sme na terase, ale objednával som vo vnútri. Hneď pri vstupe ma čašníčka privítala po rumunsky. Hudba tam hrala tak nahlas, že servírka mala na ušiach obrovské slúchadlá. Ledva som počul ju a bol som veľmi zvedavý, či počula ona mňa. Počula a aj rozumela po anglicky. Na stôl nám priniesli všetko v poriadku. Na kaviarni sa mi páčilo, že čistú čiernu kávu tu podávajú len v šálke. Ak chcete cukor, mlieko, lyžičku a nebodaj aj podšálku, obslúžite sa sami pri ďalšom spoločnom stolíku na terase. Objednali sme si 2 kávy a 2 minerálky. Za účet sme zaplatili 45 lei/9,13 eur.

Utopia Coffee Bar

Po studených raňajkách sme zúfalo potrebovali horúcu kávu. Preto sme sa pri spoznávaní severu Bukurešti zastavili na jednu v „garáži“. Utopia Coffee Bar (550 m/7 min. pešo severovýchodne od stanice metra Aviatorilor) sa skutočne nachádza v 3 prerobených garážach. Výberovú kávu pripravovali dvaja šikovní po anglicky hovoriaci chalani. Kávu opäť podávajú len v šálke. Potom sa už obslúžite sami. Za espresso a americano sme zaplatili 17 lei/3,45 eur.

Camera din Față

Kaviareň/čajovňa Camera din Față (v preklade Predná izba; 240 m/3 min. pešo juhozápadne od stanice metra Piața Romană) vyzerá ako stredoveká baroková lekáreň. V sklenených nádobách ale nájdete iný liek. Priznám sa, že čajovne veľmi nenavštevujem. Asi preto som v živote nevidel takú ponuku čaju a kávy, ako v tomto zariadení. Biely, žltý, zelený, čierny, ale aj ovocný, oolong, pu-erh a moja srdcovka – rooibos. Preto som si (logicky) po vypití kávy kúpil balenie sypaného čaju, aby som aj na tento podnik mohol doma na Slovensku spomínať. Keby som si deň predtým nekúpil v kaviarni kávu, je veľmi pravdepodobné, že by som si ju kúpil tu. Od Kolumbie, cez Jamajku, Etiópiu až po Papuu Novú Guineu. Odporúčam všetkým milovníkom čaju (a kávy). Za 2 kávy sme zaplatili 16 lei/3,25 eur. Za jedno 100 g balenie čaju som zaplatil 21 lei/4,26 eur.

Prečítajte si ďalšie články o Bukurešti:

• Staré mesto Bukurešti
• Severne od centra Bukurešti

Prečítajte si ďalšie návody na prežitie:

• Valencia
• Litomyšl
• Kroměříž
• Praha
• Lipsko
• Olomouc
• Brno
• Banská Bystrica

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 1. 12. 2022 (1 eur = 4,9303 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Bukurešť – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Vedeli ste, že Bukurešť bola 1. mestom sveta, ktoré osvetlili lampovým olejom? Stalo sa tak už v roku 1856. Vo Viedni inštalovali prvé lampy až o 3 roky neskôr.

Univerzitné námestie (Piața Universității)

Univerzitné námestie (Piața Universității) sa nachádza severne od centra Bukurešti. Názov mu prepožičala univerzita v severozápadnej časti. Cez námestie prechádza modrá linka metra č. M2. Stanica metra Universitate sa nachádza priamo pod námestím. Po ceste z metra na námestie sa v podchode zastavte v Turistickom informačnom a propagačnom centre mesta (Centrul de Informare și Promovare Turistică). Veľmi milá slečna referentka nás vybavila mapou mesta a odporučila aktuálne podujatia.

V juhozápadnej časti námestia môžete v paláci Suțu navštíviť Mestské múzeum Bukurešť (Muzeul Municipiului București – Palatul Suțu). Juhovýchodnú časť vypĺňa pravidelná budova klinickej nemocnice Colțea (Spitalul Clinic Colțea), najstaršej nemocnice v Bukurešti. Funguje nepretržite už od roku 1704. Jej pravidelnosť narúša Kostol svätých 3 hierarchov Colțea (Biserica Sfintii Trei Ierarhi – Colțea). Za kultúrou sa vyberte do Národného divadla „I. L. Caragiale“ Bukurešť (Teatrul Național „I. L. Caragiale“ București) v severovýchodnej časti námestia.

Trieda víťazstva (Calea Victoriei)

Trieda víťazstva (Calea Victoriei) patrí medzi najvýznamnejšie a najstaršie ulice Bukurešti. Ulica dlhá asi 3 km vychádza na severe z Námestia víťazstva (Piața Victoriei) a pokračuje ďalej na juh až ku brehom rieky Dâmbovița. V nedeľu cestu na viacerých úsekoch uzavreli pre autá a spravili z nej ďalšiu pešiu zónu. Bukurešťania sa obliekli do svojich najlepších šiat a vyšli si s rodinou na prechádzku.

Národný vojenský klub (Cercul Militar Național)

750 m/9 min. pešo západne od stanice metra Universitate pri Triede víťazstva (Calea Victoriei) stojí podľa mňa najkrajšia budova mesta – Národný vojenský klub (Cercul Militar Național). Klub postavili v roku 1912. Slúžil kultúrnym, sociálnym a vzdelávacím potrebám rumunskej armády. Kultúrnym centrom ostal dodnes. Zvnútra sme ho síce nevideli, podľa fotografií to ale vo vnútri vyzerá naozaj úžasne. Honosnosť paláca dotvára fontána Sărindar (Fântâna Sărindar) pred ním.

Záhrada Cișmigiu (Grădina Cișmigiu)

Záhrada Cișmigiu (Grădina Cișmigiu; 1,1 km/14 min. pešo západne od stanice metra Universitate) je najstarším parkom v Bukurešti. Verejnosti ho sprístupnili v roku 1854. Do parku priviezli viac ako 30 000 stromov a rastlín. Domáce z rumunských hôr, exotické z botanických záhrad vo Viedni. Záhrada sa rozprestiera okolo rovnomenného jazera. Cez leto sa môžete na jazere člnkovať, v zime zase korčuľovať. Škoda len, že v čase našej návštevy rybník vypustili. Záhradu skrášľuju sochy, busty rumunských spisovateľov a pamätníky. Naše dojmy zo záhrady Cișmigiu?

1. V živote som nevidel v parku toľko lavičiek. Boli snáď pre všetkých obyvateľov Bukurešti. Zaujímavosťou bolo, že lavičky vyzerali ako stoličky, lebo každá je len pre 1 osobu.
2. V živote som tiež nevidel toľko trusu. Bol snáď všade, na lavičkách, na chodníkoch i slnečníkoch.
3. Chceli by ste vedieť ako znie záhrada Cișmigiu? Park vás vďaka svojmu „playlistu“ prenesie o niekoľko desaťročí dozadu. Okrem lambady sme počuli Michaela Jacksona i ústrednú skladbu z Rockyho.
4. Park mi pripomenul hneď niekoľko miest, ktoré som už v minulosti navštívil. Pri vchode do parku som si spomenul na Jindřichův Hradec, pri prechádzke záhradou zase na Târgu Jiu a Patince.

Námestie revolúcie (Piața Revoluției)

Významnú úlohu zohralo Námestie revolúcie (Piața Revoluției) počas nežnej revolúcie 21. decembra 1989, keď rumunský prezident Nicolae Ceaușescu predniesol svoj posledný prejav z budovy Ústredného výboru komunistickej strany Rumunska (dnes Ministestvo vnútra), utiekol v helikoptére, aby ho napokon o pár dní neskôr zajali mimo mesta. Námestie lemujú zo severu v smere hodinových ručičiek hotel Athenee Palace Bucharest, Rumunské Athenaeum, Ministerstvo vnútra, Pamätník znovuzrodenia a Kráľovský palác v Bukurešti.

Ministerstvo vnútra (Ministerul Afacerilor Interne)

Ak budete pokračovať od Národného vojenského klubu po Calea Victoriei ďalej na sever, prídete k Ministerstvu vnútra (Ministerul Afacerilor Interne; 550 m/7 min. pešo severozápadne od stanice metra Universitate). V budove sídlil v minulosti Ústredný výbor komunistickej strany Rumunska. Z balkóna na 1. poschodí budovy predniesol svoj posledný prejav bývalý rumunský prezident Nicolae Ceaușescu v revolučnom roku 1989. Na tom istom balkóne zožal v roku 1968 obrovský potlesk za odsúdenie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa.

Pamätník znovuzrodenia (Memorialul Renașterii)

Pred ministerstvom vnútra stojí pamätník znovuzrodenia (Memorialul Renașterii; 600 m/8 min. pešo severozápadne od stanice metra Universitate). Pamätník pripomína obete revolúcie a komunistickej diktatúry.

Kráľovský palác v Bukurešti (Palatul Regal din București)

Oproti ministerstvu vnútra ďalej na sever cez Calea Victoriei stojí bývalý kráľovský palác v Bukurešti (Palatul Regal din București; 650 m/8 min. pešo juhozápadne od stanice metra Piața Romană). Palác dokončili v roku 1937. Karol II. v ňom býval so svojou rodinou do roku 1947, kedy v Rumunsku zrušili monarchiu. Síce dnes už kráľovská rodina v paláci nežije, palác prepožičal svoje priestory Národnému múzeu umenia (Muzeul Național de Artă). Múzeum tvoria 3 stále expozície:

1. Galéria európskeho umenia
2. Historické priestory
3. Galéria národného umenia

Galéria európskeho umenia (Galeria de Artă Europeană)

Základom umeleckej zbierky Galérie európskeho umenia (Galeria de Artă Europeană) je bývalá kráľovská kolekcia obrazov. V galérii uvidíte diela svetoznámych flámskych, francúzskych, holandských, nemeckých, španielskych a talianskych maliarov, napr. Rubens, Monet, Rembrandt, Cranach, El Greco alebo Tintoretto. Vstupenka do galérie európskeho umenia stojí 24 lei/4,88 eur/os. Najviac ma zaujal obraz Malé dievča s mačkou od Geldorpa Gortziusa staršieho. 🙂

Historické priestory

Osobne ma veľmi nadchli historické priestory pôvodného paláca. V kráľovskej jedálni s kazetovým stropom budete chodiť po podlahe z francúzskeho a belgického mramoru. Sálu kedysi vyhrievali kozuby z rumunského mramoru Ruşchiţa. Schodisko vojvodu z carrarského mramoru vás vyvedie na poschodie, kde už „tróni“ trónna sála. Vedľa sály vstúpite do menšej miestnosti, ktorá vystavuje nábytok, fotografie a portréty z rodinnej pozostalosti. Historické priestory zreštaurovali do podoby z roku 1935 a verejnosti sprístupnili v roku 2013. Budete obdivovať bohatú ornamentálnu výzdobu, fresky a maľby. Nad schodiskom si všimnite stropnú fresku, ktorá alegoricky pripomína Veľkú úniu (zjednotenie Transylvánie s Rumunskom). Vstupenka do historických priestorov stojí 24 lei/4,88 eur/os.

Galéria národného umenia (Galeria Naţională)

Národná galéria alebo Galéria národného umenia (Galeria Naţională) pozostáva z ďalších 2 stálych expozícií:

1. Galéria starého rumunského umenia (Galeria de artă veche românească) – vystavuje predmety s prvkami byzantského, západného a východného vplyvu od 14. do polovice 19. storočia z Moldavska, Transylvánie a Valašska. Uvidíte ikony, fresky, výšivky, rukopisy, drevorezby a mnohé ďalšie.
2. Galéria moderného rumunského umenia (Galeria de artă modernă românească) – vystavuje diela od polovice 19. storočia do konca 70. rokov 20. storočia. V galérii sú zastúpení významní rumunskí autori, napr. Aman, Grigorescu, Pallady či sochár Brâncuşi, o ktorom som písal už v článku Târgu Jiu. Samozrejme, obraz by som si vybral aj v tejto expozícii. Najviac sa mi páčilo „Na terase v Sinaii“ od Theodora Amana.

Vstupenka do galérie národného umenia stojí 24 lei/4,88 eur/os.

Neplánujte si návštevu múzea na pondelok alebo utorok. Múzeum je otvorené od stredy do nedele od 10.00-18.00 h. Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 3 hodiny. Kompletný lístok do národného múzea umenia, ktorý zahŕňa všetky vyššie uvedené expozície, stojí 40 lei/8,13 eur/os.

Jazdecká socha Karola I. (Statuia Ecvestră a lui Carol I) pôsobí dôjmom, že každú chvíľu dokluše do múzea umenia. S Nadáciou univerzity Karola I. (Fundatia Universitara Carol I) v pozadí som si hneď spomenul na sochu Karola I. (Statuia lui Carol I) so strednou školou Karola I. (Colegiul Național „Carol I“) vo valašskej Craiove.

Athenee Palace Bucharest

Athenee Palace Bucharest (500 m/7 min. pešo juhozápadne od stanice metra Piața Romană) pochádza z rokov 1912-1914. Už od 30. rokov 20. storočia sa považoval za ohnisko špionáže – od špiónov kráľovskej polície, cez gestapo až po britskú tajnú službu. V 50. rokoch 20. storočia hotel nákladne zrekonštruovali. Izby vtedy vybavili plošticami a odpočúvaním telefónov. V súčasnosti v budove sídli 5-hviezdičkový hotel.

Rumunské Athenaeum (Ateneul Român)

Koncertná sieň Rumunské Athenaeum (Ateneul Român; 500 m/7 min. pešo južne od stanice metra Piața Romană) je symbolom rumunskej kultúry. Sieň postavili v rokoch 1886-1888 takmer výlučne z peňazí, ktoré darovala verejnosť. Kolonáda, trojuholníkové štíty, dórske stĺpy, kruhové rady, bohato zdobená kupola sú dôkazmi, že pri výstavbe siene sa inšpirovali starovekými gréckymi chrámami. Vďaka výnimočnej akustike patrí sieň medzi najlepšie budovy svojho druhu na svete.

Spolu s poprednými rumunskými hudobníkmi si v sieni zahrali významní hudobní skladatelia ako Strauss, Ravel či Stravinskij. Okrem ucha potešíte aj oko. Monumentálna freska dlhá 75 m a široká 3 m predstavuje dôležité momenty rumunskej histórie v 25 epizódach. Athenaeum je od svojho vzniku domovom filharmónie George Enesca. Symfonický orchester začal svoju históriu písať už v roku 1868. Filharmónia nesie meno hudobného skladateľa Georga Enesca od jeho smrti v roku 1955. Athenaeum je otvorené od pondelka do nedele. Vstupenka stojí 10 lei/2,03 eur/os. V pokladni môžete platiť len v hotovosti.

Víťazný oblúk (Arcul de Triumf)

Víťazný oblúk (Arcul de Triumf; 800 m/10 min. pešo západne od stanice metra Aviatorilor) stojí uprostred rušnej 10 prúdovej križovatky severne od centra Bukurešti pri parku Herăstrău a múzeu dediny.

Výstavba víťazných oblúkov sa objavila v starovekom Ríme v 3.-5. storočí n. l. Predchodcom súčasného víťazného oblúka bol drevený z roku 1918, ktorý však kvôli použitému materiálu a poveternostným podmienkam dlho nevydržal. O 4 roky neskôr v roku 1922 ho nahradil nový. Pre nedostatok času po korunovácii kráľa Ferdinanda I. a kráľovnej Márie však stihli zhotoviť len železobetónový podstavec a skelet, ktorý potiahli látkou a ozdobili sadrovými sochami a basreliéfmi. Pamätník zároveň pripomína víťazstvo rumunských vojsk v 1. svetovej vojne.

Vedeli ste, že víťazný oblúk je najvyššou formou pripomenutia si nejakej udalosti? Tvar brány umožňuje prechod poctenej osoby popod oblúk.

O ďalších 10 rokov neskôr v roku 1932 rozhodli, že oblúk vytvoria z odolných materiálov. Obložili ho vápencom z rumunskej Dobrudže, mramorom Ruşchiţa a mozaikami. Slávnostne ho otvorili v roku 1936, v tom istom roku ako susedný park kráľa Michala I. a múzeum dediny. Víťazný oblúk v Bukurešti je dvakrát menší ako jeho starší brat, Víťazný oblúk v Paríži, ktorý postavili v rokoch 1806-1836. Pamätník má výšku 27 m, šírku 26 m a vnútorný oblúk má výšku 16 m. Na vyhliadkovú terasu oblúka vedie 164 schodov.

Bukurešť sme navštívili v čase osláv 100-ročnice Víťazného oblúka. Referentka infocentra nám odporučila divadelné predstavenie vo vnútri oblúka a sprístupnenie jeho vyhliadkovej terasy. V meste sme strávili len pár dní a preto sme pred návštevou oblúka uprednostnili múzeum umenia, ktoré by už bolo nasledujúce dni zatvorené.

Ceaușescov dom (Casa Ceaușescu)

Ceaușescov dom (Casa Ceaușescu), Ceaușescov kaštieľ alebo tiež Jarný palác (Primăverii palatul; 1,1 km/14 min. pešo severovýchodne od stanice metra Aviatorilor) bol v rokoch 1965-1989 rezidenciou bývalého rumunského prezidenta Nicolae Ceaușesca, jeho manželky Eleny a ich detí Nicu, Zoie a Valentinai. Dom navrhol rumunský architekt Aron Grimberg-Solari. V interiéri použili rôzne druhy rumunského dreva, napr. dub, platan, čerešňa, orech, ale aj exotického dreva, napr. mahagón, palisander, africká hruška a kanadská čerešňa. Steny zdobia obrazy, tapisérie a mozaiky rumunských autorov. V paláci nechýba bazén, kinosála či japonská záhrada.

Ceaușescov dom je otvorený od utorka do nedele od 10.00-17.00 h. Kaštieľ môžete navštíviť len so sprievodcom. Máte na výber medzi rumunským alebo anglickým sprievodcovským výkladom. Vstupenky si môžete kúpiť on-line na oficiálnej internetovej stránke. Síce sme vedeli, že bol palác v čase našej návštevy zatvorený, urobili sme si k nemu aspoň malú prechádzku. Dom si spoza plota odfotíte len z jednej strany, pretože z druhej susedí s Veľvyslanectvom Kuvajtu.

Park kráľa Michala I. (Parcul Regele Mihai I) alebo tiež park Herăstrău

Najväčší park nielen severne od centra Bukurešti, park kráľa Michala I. (Parcul Regele Mihai I) alebo tiež park Herăstrău (38 m/1 min. pešo severne od stanice metra Aviatorilor), sa rozkladá okolo jazera Herăstrău. Park vybudovali v roku 1936, po vyčistení močaristej oblasti. Bukurešťská smotánka sa k jazeru chodievala korzovať už od roku 1806. Park je výbornou spojnicou medzi metrom, víťazným oblúkom a skanzenom. Zaujali nás busty svetových spisovateľov, napr. William Shakespeare, Victor Hugo, Şota Rustaveli, Honore de Balzac alebo Anton Pavlovič Čechov.

Zaujímalo by ma, či v parku zastupuje niekto aj Slovensko. Neviem, ako sa im tam zamiešal Ludwig van Beethoven, ale budiž! Aby tu Beethoven nebol za hudobníkov sám, nájdete tu aj pamätník Michaela Jacksona. Nechýba bývalý francúzsky prezident Charles de Gaulle, karyatídy (socha ženskej postavy, ktorá nahrádza stĺp), či rumunský sochár Constantin Brâncuși. Ako vidíte, v parku si naozaj každý nájde to svoje.

Národné múzeum dediny „Dimitrie Gusti“ (Muzeul Național al Satului „Dimitrie Gusti“)

Ak chcete vidieť celé Rumunsko na jednom mieste, navštívte Národné múzeum dediny „Dimitrie Gusti“ (Muzeul Național al Satului „Dimitrie Gusti“; 1,3 km/16 min. pešo severozápadne od stanice metra Aviatorilor). Múzeum sa nachádza na brehu jazera Herăstrău v parku Herăstrău. Patrí medzi najväčšie múzeá v prírode v Európe. Slávnostne ho otvorili v roku 1936. Vtedy sa v ňom nachádzalo 33 domov. Dnes v ňom nájdete okolo 100 komplexov ľudovej architektúry, spolu asi 300 objektov.

Vedeli ste, že vybudovanie skanzenu pred jeho prvým otvorením trvalo len 2 mesiace?

Expozíciu tvoria domy od 17. do začiatku 20. storočia z významných etnografických oblastí Rumunska – Banát, Dobrudža, Moldavsko, Munténia, Olténia a Transylvánia. V každej správnej dedine nechýbajú domácnosti, kostoly, stodoly a sýpky, spoločenské budovy, remeselné dielne a technické pamiatky ako mlyny, lisy či dokonca kolotoč. Do niektorých domčekov sme mohli nakuknúť dovnútra, avšak väčšinu zamkli. Tak som dovnútra nahliadol aspoň cez okno. Niektoré rekonštruovali a ďalej ako za plot som sa nedostal. Napriek tomu hodnotím Národné múzeum dediny ako jednu z najlepších atraktivít nielen severne od centra Bukurešti, ale aj celého mesta.

Vstupenka stojí 30 lei/6,10 eur/os. Ak múzeum nemôžete navštíviť osobne, ale radi by ste sa o ňom dozvedeli viac, na oficiálnej internetovej stránke nájdete skutočne podrobnú interaktívnu mapu so všetkými objektmi.

Prečítajte si aj o týchto hlavných mestách:

• Záhreb
• Ľubľana
• Praha
• Budapešť

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 24. 11. 2022 (1 eur = 4,9205 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Severne od centra Bukurešti je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do štvrte staré mesto Bukurešti dostať?

Najlepšími východiskovými bodmi na spoznávanie starého mesta Bukurešti sú Univerzitné námestie (Piaţa Universităţii, stanica metra Universitate, modrá linka č. M2) alebo Námestie zjednotenia (Piaţa Unirii, rovnomenná stanica metra, žltá linka č. M1, modrá linka č. M2, červená linka č. M3). My sme si zvolili Piaţa Unirii a začali spoznávať staré mesto Bukurešti a parlamentný palác práve odtiaľto.

Čo v štvrti staré mesto Bukurešti robiť, vidieť a navštíviť?

Staré mesto Bukurešti je plné historických budov, kostolov a stredovekých uličiek.

Parlamentný palác (Palatul Parlamentului)

Vládny úrad Parlamentný palác (Palatul Parlamentului; 2 km/25 min. pešo západne od Piaţa Unirii) postavili za vlády rumunského komunistického prezidenta Nicolae Ceauşesca. Jeho predstavou bolo sústrediť všetky hlavné orgány štátu do jednej budovy a zároveň chcel stavbu, ktorá by odolala zemetraseniu, opakovaným útokom vysokovýkonnými raketami a dvom postupne odpáleným atómovým bombám. Palác je nositeľom niekoľkých naj: je najkontroverznejšou budovou Rumunska, zaberá plochu 365 000 m² a vďaka tomu je na 1. mieste v Guinessovej knihe rekordov za najväčšiu administratívnu budovu (na civilné použitie) a na 3. mieste na svete z hľadiska objemu. Zároveň je najťažšou a najdrahšou budovou na svete.

Palác má dĺžku 270 m, šírku 245 m, výšku 84 m nad úrovňou 0 a hĺbku 16 m pod úrovňou terénu. Všetky materiály, ktoré použili pri stavbe – mramor, cement, oceľ, piesok, čadič, drevo, sklo, lustre, koberce a koža – vyrobili v Rumunsku. Palác začali stavať krátko po zemetrasení v roku 1977. Je výsledkom práce viac ako 100 tisíc robotníkov. Viac ako 20 000 ľudí pracovalo na paláci 24 hodín denne na 3 zmeny. Celková plocha, ktorú kvôli palácu zbúrali, predstavovala ekvivalent niekoľkých parížskych obvodov a celú plochu Benátok. Nenávratne bolo zničených 20 kostolov, 8 bolo presunutých, 10 tisíc domov zbúrali a 57 tisíc rodín vysťahovali.

Keď začala v roku 1989 revolúcia, budovu dokončili na 60 %. Práce pokračovali aj v 90. rokoch, ale už pomalšie. Budova, ktorá mala uctievať socializmus, komunizmus a totalitu, je v súčasnosti symbolom demokracie. Sídlia v nej Poslanecká snemovňa, Senát, Legislatívna rada a Ústavný súd Rumunska.

Múzeum parlamentného paláca (Muzeul Palatul Parlamentului)

Ak by ste sa o histórii paláca chceli dozvedieť viac, navštívte Múzeum parlamentného paláca (Muzeul Palatul Parlamentului). Momentálne (november 2022) ponúkajú len štandardnú prehliadku, ktorá zahŕňa 14 sál a galérií. Prehliadka stojí 40 lei/os. Nedostupné sú štandardná prehliadka vrátane podzemia, pričom vstupenka stojí 45 lei/os. a panoramatická prehliadka, ktorá zahŕňala 2 galérie a terasu na 8. poschodí.

Prehliadku paláca je potrebné si rezervovať minimálne 24 hodín vopred telefonicky. Vstup vám povolia len s platným občianskym preukazom alebo cestovným pasom. V Bukurešti sme boli v 2. polovici októbra 2022. Žiaľ, parlamentný palác sme nenavštívili, lebo od 15. augusta do 28. októbra 2022 bol z dôvodu veľkého medzinárodného podujatia uzavretý. Kvôli podujatiu sme sa nedostali ani do areálu paláca.

Kniežací palác Starý dvor (Palatul Voievodal Curtea Veche)

Starý kniežací dvor (Palatul Voievodal Curtea Veche) je najstaršou stredovekou pamiatkou Bukurešti. Jeho história siaha až do 13. storočia. Od 14. storočia bol sídlom valašských panovníkov. V rokoch 1459-1660 malo Valašsko 2 hlavné mestá – Bukurešť a Târgovişte. Po roku 1660 sa Bukurešť stala jediným hlavným mestom. V rokoch 1969-1974 dvor sprístupnili verejnosti ako múzeum. Uvidíte základy 1. sídla zo 14. storočia, fragmenty stien z čias Vlada Ţepeşa i poslednú podobu z 18. storočia. Od roku 2015 je dvor pre verejnosť zatvorený z dôvodu reštaurátorských a konsolidačných prác. Vysoký plechový plot nám neumožnil vidieť sochu Vlada Ţepeşa, ktorá by mala stáť pred palácom.

Kostol sv. Antona (Biserica Sfântul Anton)

Vedľa starého kniežacieho dvora stojí Kostol sv. Antona (Biserica Sfântul Anton), ktorý je najstarším zachovaným kostolom v celej Bukurešti. V 16.-18. storočí v kostole korunovali rumunských kráľov.

Manucov hostinec (Hanu‘ lui Manuc)

Staré mesto Bukurešti a jeho juhovýchodnú časť dopĺňa posledná z trojice významných budov – Manucov hostinec (Hanu‘ lui Manuc). Je jedným z mála hostincov, ktorý sa aj po 2 storočiach zachoval vo svojej pôvodnej podobe. Hostinec postavili v roku 1808. Pomenovali ho po bohatom arménskom obchodníkovi. Nádvorie obklopujú po celej dĺžke stien verandy, ktoré podopierajú drevené stĺpy. Hostinec spočiatku pozostával z 15 pivníc, 23 obchodov, 2 veľkých salónov, 10 skladov, služobných miestností, kuchýň a miestností, kde bývalo viac ako 500 ľudí. Prvé poschodie malo 107 izieb pre hostí. Na nádvorí bola kaviareň a malá záhradka s fontánou.

Už vo svojich začiatkoch sa stal vyhľadávaným miestom pre cestovateľov, ktorí hovorili o dobrom jedle, izbách a pohostinnosti. Prelomovým storočím pre rumunskú gastronómiu bolo 19. storočie. Na trhu sa objavili zemiaky a kukurica. Tie zabránili vzniku vážnej hospodárskej krízy a hladomoru. V hostinci stále podávajú rumunské a orientálne jedlá tak, ako tomu bolo v minulosti. Ak by ste sa do hostinca vybrali dnes, pred vchodom vás bude vítať ceduľa s nápisom o najlepšej jahňacine na celom Balkáne. Či je to skutočne pravda, sme sa nepresvedčili, takže nám ostáva len veriť, že ceduľa sa nemýli. Okrem reštaurácie tu nájdete kaviareň, vínnu pivnicu a hotel.

Kláštorný kostol Stavropoleos (Biserica Mănăstirii Stavropoleos)

Kláštorný kostol Stavropoleos (Biserica Mănăstirii Stavropoleos) postavili v roku 1724 v štýle valašskej alebo tiež rumunskej renesancie. Štýlu dalo meno valašské knieža Constantin Brâncoveanu, ktoré vládlo v rokoch 1688-1714. Stavropoleos je rumunským ekvivalentom gréckeho slova Stauropolis, čo znamená Krížové mesto.

Palác CEC – Palác sporiteľne alebo tiež Palác vkladov a zásielok (Casa de Economii și Consemnațiuni)

Palác vkladov a zásielok (Casa de Economii și Consemnațiuni) postavili v rokoch 1896-1900 v „najautentickejšom francúzskom barokovom štýle“. V súčasnosti sídli v paláci pobočka banky CEC. Tej predchádzal Palác sporiteľne, 1. rumunská štátna banková inštitúcia, ktorú založili v roku 1864.

Národné múzeum rumunskej histórie (Muzeul Național de Istorie a României)

Národné múzeum rumunskej histórie (Muzeul Național de Istorie a României) sídli v tzv. Poštovom paláci, ktorý postavili v rokoch 1894-1900. Architekt sa pri výstavbe paláca inšpiroval spolkovou poštou vo švajčiarskej Ženeve. Múzeum sa do priestorov paláca presťahovalo až v roku 1968. Momentálne ponúka 3 stále expozície – kópiu Trajánovho stĺpa, lapidárium a historickú pokladnicu:

• Trajánov stĺp v životnej veľkosti ilustruje vo viac ako 100 scénach s 2 500 postavami 2 dáko-rímske vojny, ktorým velil Traján voči Dákom. Dáciu nakoniec dobyl a premenil ju na rímsku provinciu.
• V lapidáriu je vystavených 165 diel z grécko-rímskeho obdobia, neskorej doby rímskej a rumunského stredoveku.
• V historickej pokladnici môžete obdivovať viac ako 3 tisíc kultových predmetov, šperkov, pokladov od staroveku po rok 1940. Uvidíte tiež predmety, ktoré patrili rumunskej kráľovskej rodine. Zaujali nás antropomorfné sošky z pálenej hliny zo 49. storočia pred n. l., kniežacia prilba zo 4. storočia pred n. l., zbierka dáckych zlatých náramkov z 1. storočia pred n. l., pozlátená strieborná miska na ovocie alebo cestovateľská súprava kráľa Karola I., obe z 19. storočia.

Podobne ako v iných múzeách i tu stále expozície dopĺňajú dočasné výstavy. Zhliadli sme výstavu „Kráľovský dom“ o rumunskej kráľovskej rodine a „Problém emancipácie židov v Rumunsku“. Vstupenka stojí 5 lei/1,01 eur/os.

Pasáže Macca a Villacrosse (Pasajul Macca – Villacrosse)

Pasáže Macca a Villacrosse (Pasajul Macca – Villacrosse) sa nachádzajú v severozápadnej časti starého mesta. Koncom 19. storočia kúpil túto nehnuteľnosť Serafim, vysoký úradník, ktorý pracoval ako prekladateľ pre francúzsky konzulát v Bukurešti. Nehnuteľnosť neskôr rozdelil ako veno svojim 2 dcéram, Polixénii a Anastázii, keď sa vydali za Xaviera Villacrosse, hlavného architekta Bukurešti v rokoch 1837-1841 a obchodníka s kožušinami a liberálneho politika Mihaila Macca. V rokoch 1960-1990 pasáž premenovali na Pasajul Bijuteria (Pasáž klenotníctva), ale pôvodný názov neskôr obnovili.

Národná banka Rumunska (Banca Națională a României)

Pasáže Macca a Villacrosse vás vyvedú priamo k Národnej banke Rumunska (Banca Națională a României). Banku v tzv. akademickom eklektickom štýle začali stavať v roku 1883 na mieste hostinca Serban Voda, ktorý bol najväčším hostincom v Bukurešti. Banku zdobia bohaté rastlinné a geometrické motívy nielen v exteriéri na korintských stĺpoch a sochách, ale aj v interiéri na obrazoch od Mirea či Grigoresca. Nové krídlo národnej banky postavili v rokoch 1939-1942 s využitím niektorých neoklasicistických prvkov.

Múzeum Národnej banky Rumunska (Muzeul Băncii Naționale)

Múzeum Národnej banky Rumunska (Muzeul Băncii Naționale) sídli v severnej časti Národnej banky Rumunska. Stála expozícia múzea pozostáva zo 6 častí:

• Starý palác,
• Výstava „História obehu peňazí v Rumunsku“,
• stála výstava „História rumunského lei“,
• Výstava „Zlato z trezoru“,
• Galéria guvernéra a miestnosť správnej rady,
• Nový palác.

Stálu expozíciu dopĺňa krátkodobá výstava. Počas prehliadky spoznáte históriu národnej meny, zaujímavé príbehy o budove a ľuďoch, ktorí ju riadili, uvidíte najcennejšiu numizmatickú zbierku krajiny za posledných 2 500 rokov, najstaršiu vyrazenú mincu na území dnešného Rumunska, či papierové peniaze s najnižšími nominálnymi hodnotami na svete.

Múzeum je otvorené od pondelka do piatka. Bezplatné prehliadky so sprievodcom v angličtine začínajú o 12.00 h a o 16.00 h. Prehliadka trvá asi 1,5 h. Prehliadku si musíte rezervovať aspoň 2 pracovné dni vopred vyplnením on-line formulára na oficiálnej internetovej stránke. Pred prehliadkou sa vykonáva bezpečnostná previerka. Vstup vám povolia len s platným občianskym preukazom alebo cestovným pasom.

Kde sa v štvrti staré mesto Bukurešti najesť?

V starom meste Bukurešti sme vyskúšali 2 tradičné hostince – Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare a Caru‘ cu Bere.

Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare

V pivovarskom hostinci Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare (700 m/9 min. pešo západne od Piaţa Unirii) sme sa zastavili na raňajky pred spoznávaním štvrte staré mesto Bukurešti. Názov hostinca pochádza od jedného z najbohatších obchodníkov Malého Paríža, ako Bukurešť niekedy označujú. Dumitru Oprea Soare postavil kaštieľ v neorumunskom štýle na pozemku, ktorý zdedil po otcovi. Slávnostne ho otvorili v roku 1914 a v súčasnosti je na zozname historických pamiatok Bukurešti. Sedeli sme na veľkej presklenej terase. Objednali sme si omeletu z 2 vajíčok, ku ktorej sme dostali šunku, lisovaný syr, olivy, paradajku, uhorku, pečivo a maslo. Rumunské maslo chutí úplne inak ako to naše slovenské. Také maslo som ešte nejedol. Nevedel som, či mi chutí, ale chcel som ho viac. Ku raňajkám sme si objednali kávu, čaj a odporúčam čerstvú pomarančovú šťavu. Milá, trochu menej po anglicky hovoriaca obsluha.

Caru‘ cu Bere (Voz s pivom)

Tradičná rumunská reštaurácia s príznačným názvom Caru‘ cu Bere (Voz s pivom) sa objavuje v každom turistickom sprievodcovi o Bukurešti a pri návšteve mesta by ste ju určite nemali obísť ani vy. Reštaurácia oslávila v roku 2022 svoje 143. výročie. Existuje nepretržite už od roku 1879. Po roku 1948 reštauráciu prevzal štát. V roku 1999 reštauráciu získali potomkovia pôvodných majiteľov. Od roku 2009 prebiehali reštaurátorské práce a v súčasnosti rekonštrukcia fasády. Cieľom majiteľov je sprístupniť horné poschodia budovy.

Interiér reštaurácie Caru‘ cu Bere

Reštauráciu postavili v neogotickom štýle. Pri stavbe sa inšpirovali pivnicami v nemeckom Bavorsku. Vo vnútri nájdete viaceré gotické prvky nemeckej romantickej školy – drevený nábytok, nástenné maľby, drevené obloženie. Aj maľby zobrazujú bukolické (idylické pastierske) výjavy zo života nemeckej šľachty v 17.-18. storočí. Svetlo vstupuje do reštaurácie cez vitráže a svetlík (otvor na prepúšťanie svetla na streche) v centrálnej časti.

Obsluha v reštaurácii Caru‘ cu Bere

Trochu ma sklamala obsluha. Pred prehliadkou múzea sme si chceli v reštaurácii rezervovať miesto. Obsluha nám povedala, že stôl si nemusíme rezervovať. Po prehliadke múzea sme sa teda do reštaurácie vybrali na obed. To už sme stáli v rade. Keď sme sa konečne dostali k obsluhe, spýtala sa nás, či máme rezerváciu. Povedal som jej, že asi pred hodinou sme si chceli rezervovať stôl, ale jej kolegyňa nám povedala, že si ho rezervovať nemusíme. Asi som ju nahneval, lebo nás posadila do suterénu reštaurácie medzi dvere od kuchyne a toaliet.

Jedlo a pitie v reštaurácii Caru‘ cu Bere

Atraktívnejšie priestory reštaurácie som si teda musel ísť odfotiť a natočiť o poschodie vyššie. Ochutnali sme tradičné jedlo z rumunskej Bukoviny – Konfitované (mäso, ktoré varili a konzervovali vo vlastnom tuku) bravčové ako za starých čias s údenou klobásou, polentou (kukuričnou kašou) a dusenou kapustou. Klobásu tak vyúdili, že si na jej chuť vôbec nepamätám. Už ale viem, ako chutí dym. 🙂 Dusená kapusta viac pripomínala čalamádu ako našu dusenú kyslú kapustu, ktorú jedávame s pečeným bravčovým. Zvolili sme tradičný rumunský aperitív – Ţuică – slivkovú brandy a domáce pivo, ktoré tu stále varia podľa pôvodnej receptúry z roku 1879.

Dobrá rada na záver …

Po návšteve reštaurácie som presviedčal mamku aj samého seba, že nás servírka dobre usadila. Na poschodí bolo podstatne hlučnejšie a chladnejšie. Ak bude pre vás prioritou návštevy len jedlo, stôl si rezervovať nemusíte. Keď si však pri jedení chcete vychutnať pohľad na historické priestory reštaurácie, stôl si radšej rezervujte. 

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 18. 11. 2022 (1 eur = 4,9413 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Staré mesto Bukurešti je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Valašské Meziříčí dostať?

Valašské Meziříčí sa nachádza v turistickom regióne Valašsko a turistickej oblasti Východná Morava v Česku; z administratívneho hľadiska v okrese Vsetín v Zlínskom kraji.

Autom

Valašské Meziříčí nájdete 52 km/54 min. autom severovýchodne od krajského mesta Zlín a 346 km/3 h 44 min. autom východne od hlavného mesta Česka Prahy.

Mestom prechádzajú dve cesty I. triedy:

• Cesta I. triedy 35 (I/35) vedie na trase česko-poľská hranica (Hrádek nad Nisou) – Liberec – Hradec Králové – Olomouc – Valašské Meziříčí – Rožnov pod Radhoštěm – česko-slovenská hranica (Bílá).
• Cesta I. triedy 57 (I/57) vedie na trase česko-poľská hranica (Vysoká) – Krnov – Opava – Kunín – Nový Jičín – Valašské Meziříčí – Vsetín – česko-slovenská hranica (Brumov-Bylnice).

Autobusom

Autobusová stanica (Autobusové nádraží Valašské Meziříčí) sa nachádza 500 m/7 min. pešo severovýchodne od centra mesta (Náměstí).

Vlakom

Železničná stanica (Vlakové nádraží Valašské Meziříčí) je 1,2 km/16 min. pešo severozápadne od centra.

Kde získať v meste Valašské Meziříčí informácie?

Turistické informačné centrum sa nachádza len 230 m/3 min. pešo západne od námestia. Síce ho nenájdete priamo na námestí, nájdete ho však na druhom nádvorí Zámku Žerotínov v budove bývalej sýpky. V informačnom centre vám okrem všetkých atraktivít mesta odporučia kam napr. zájsť na dobrú kávu.

Čo v meste Valašské Meziříčí robiť, vidieť a navštíviť?

Pôvodné stredoveké mesto tvorilo dnešné Námestie. V roku 1992 ho vyhlásili za mestskú pamiatkovú zónu. Námestie ohraničuje 45 renesančných a barokových meštianskych domov, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami. A ak budete mať šťastie ako my, stihnete na námestí trhy s remeselnými výrobkami a lokálnymi potravinami.

Zámok Žerotínov

Zámok Žerotínov (230 m/3 min. pešo západne od námestia) je jedným z dvoch zámkov, ktoré vo Valašskom Meziříčí môžete nájsť a zároveň jediným, ktorý je momentálne (júl 2020) prístupný návštevníkom. Druhý zámok, Zámok Kinských, v ktorom sídli Múzeum regiónu Valašsko, sa nachádza na opačnom brehu rieky Bečva v miestnej časti Krásno nad Bečvou. V zámku momentálne prebieha rekonštrukcia, ktorá by mala trvať do roku 2021.

V Zámku Žerotínov sídli Múzejné a galerijné centrum. Ponúka stálu expozíciu zámockých priestorov a krátkodobé výstavy.

Stála expozícia

Stála expozícia zámockého poschodia (1. poschodie zámku) približuje históriu zámku, mesta a okolia, osobnosti Žerotínskeho rodu a barokového maliara Jozefa Ignáca Sadlera. Prehliadka vrcholí vo freskovej sále, kaplnke Smrteľných úzkostí Ježiša Krista. Fresky v kaplnke pochádzajú z konca 18. storočia. Zaujímavosťou je, že v roku 1930 ich zatreli štukou a znovuobjavili až v roku 1970. Vstupenka stojí 50 czk/1,90 eur/os.

Komentovaná prehliadka zámockých priestorov je každý deň o 13.30 h. Ak tento termín nestihnete, nezúfajte, priestory si môžete pozrieť aj sami. V expozícii sú umiestnené sprievodné texty. Na prízemí zámku sa môžete osviežiť v kaviarni, či oddýchnuť si v upravenej francúzskej záhrade.

Krátkodobé výstavy

Počas našej návštevy sa ako jedni z mála mohli pýšiť výstavou víťazných a vybraných fotografií 25. ročníka Czech Press Photo. Okrem vtipných fotografií (akú napr. vidíte na obrázku) výstava dokumentovala aj vážnejšie témy. Z tých slovenských rezonovali predovšetkým témy vraždy mladého novinára Kuciaka a jeho snúbenice či prezidentské voľby, v ktorých zvíťazila Zuzana Čaputová.

Českom zase hýbali veľké protesty proti premiérovi Babišovi, ale aj téma overtourismu v Prahe. Zdá sa, že v najbližších mesiacoch (možno rokoch) sa slovo overtourism tak často skloňovať nebude. Výstava bola veľmi emotívna a v prípade, že budete mať možnosť ju vidieť, určite sa na ňu vyberte. Ako hovorili na našej univerzite „jasne, presne, stručne a výstižne“ vystihovala najdôležitejšie momenty posledných pár rokov. Vstupenka na výstavu stála 20 czk/0,76 eur/os.

Na druhom zámockom nádvorí nájdete Barokovú sýpku a Väzenskú kaplnku. Ak budete „bažiť“ po ďalším umení, v nich sa nachádzajú ďalšie výstavné priestory „Galerie Kaple“ a „Galerie Sýpka“. No a v sýpke je už spomínané turistické informačné centrum.

Moravská gobelínová manufaktúra

Moravská gobelínová manufaktúra (450 m/6 min. pešo juhozápadne od námestia) je manufaktúrou v pravom slova zmysle. Dodnes v nej ručne tkajú koberce, gobelíny a tapisérie. Počas prehliadky tak máte možnosť vidieť celý výrobný proces od návrhu až po hotový produkt. Okrem výroby sa v manufaktúre venujú aj reštaurovaniu historických tapisérií. Manufaktúra je živým múzeom, takže niektoré techniky si môžete sami vyskúšať. Súčasťou manufaktúry je galéria a kaviareň. Manufaktúra je otvorená len v pracovné dni do 14.00 h (posledný vstup je o 13.30 h). Na prehliadku odporúčajú rezervovať si termín vopred. Vstupenka stojí 40 czk/1,52 eur/os.

Celé mesto zdobia rôzne sochy, súsošia, kostoly, pamätníky, predvojnové a medzivojnové vily. Ak by ste mali záujem dozvedieť sa o nich viac, vypýtajte si v informačnom centre turistického sprievodcu mestom.

Kde sa v meste Valašské Meziříčí najesť?

Krásenský pivovar (350 m/5 min. pešo severne od námestia) ťaží z výbornej polohy na nábreží riečky Bečva s výhľadom na historické centrum mesta. Síce sme sedeli na terase, vo vnútri to vôbec nevyzeralo „na zahodenie“. Reštauráciu zariadili v minimalistickom industriálnom štýle. Ochutnal som Filírované (nakrájané na jemné a tenké plátky) kuracie prsia s chorizom, konfitovanými (pečené v hlbokej vrstve tuku) zemiakmi a maslovým špenátom. K obedu som si chcel objednať pšeničné pivo Weissbier, ale keďže ho nemali, skončil som pri tmavom pive, Krásenskej trinástke. Vyznačuje sa chuťou karamelu, praženia a výrazného chmelu. K obedu a pivu niet čo dodať, obed bol vynikajúci a pivo osviežujúce. Vrelo odporúčam!

Kam v meste Valašské Meziříčí na kávu?

Kaviareň s čitárňou Tucan Café sa nachádza priamo na námestí v západnej časti zástavby. Okrem sedenia vo vnútri nnájdete za budovou priestrannú terasu. Len prejdete krížom cez celú kaviareň. Ku káve si môžete požičať knihu z obrovského regálu. Terasa je síce bez obsluhy (kávu som si zobral sám), ale pivo nám priniesli. Ešte sme si ani nestihli objednať a čašníčka už mala pre nás pripravenú vysokú sklenenú fľašu s vodou a dvoma pohármi. To bolo grátis. Keby sme „neutekali“ spoznávať mesto, určite by sme si v kaviarni posedeli dlhšie. Môžete platiť kartou.

Do mesta Valašské Meziříčí sa ešte určite veľmi radi vrátime. Počkáme si na koniec rekonštrukcie Zámku Kinských a potom navštívime i ten. Navyše, zámok obklopuje rozsiahly zámocký park, takže máme o ďalší (nejeden) dôvod viac.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 30. 7. 2020 (1 eur = 26,248 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Valašské Meziříčí – kultúra na každom kroku je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do Râmnicu Vâlcea dostať?

Râmnicu Vâlcea sa nachádza v župe Vâlcea v západnom Valaššku, regióne Olténia, v juhozápadnom Rumunsku, 180 km/2,5 h autom severozápadne od Bukurešti.

Autom

Râmnicu Vâlcea má vynikajúcu dopravnú dostupnosť. Mestom prechádzajú viaceré národné cesty, z ktorých jedna je súčasťou európskej cesty:

• DN7 vedie na trase Bucureşti – Pitești – Râmnicu Vâlcea – Sibiu – Deva – Arad – Nădlac až do Maďarska. V meste sa stotožňuje s európskou cestou E81, (ktorá začína v rumunskej Constanţa a pokračuje na trase Bucureşti – Piteşti – Râmnicu Vâlcea – Sibiu, ale potom sa stáča na sever a pokračuje na trase Sebeş – Alba Iulia – Turda – Cluj-Napoca – Satu Mare – Halmeu až do ukrajinského Mukačeva)
• DN64 vedie z juhorumunského Caracal do Râmnicu Vâlcea
• DN67 vedie z Drobeta-Turnu Severin cez Târgu Jiu do Râmnicu Vâlcea
• DN73C vedie z Câmpulung cez Curtea de Argeș do Râmnicu Vâlcea.

Autobusom

Râmnicu Vâlcea má 2 autobusové stanice:

• Autogara Antares Transport (1 Mai) – sa nachádza 1 km/12 min. pešo južne od centra; 1 km/13 min. pešo juhozápadne od železničnej stanice a 2 km/24 min. pešo juhozápadne od autobusovej stanice Autogara Dacos.
• Autogara Dacos – 1 km/12 min. pešo severovýchodne od železničnej stanice; 2 km/22 min. pešo severovýchodne od centra a 2 km/24 min. pešo severovýchodne od autobusovej stanice Autogara Antares Transport.

Niektoré autobusy tiež stoja pri župnej nemocnici (Spital Județean; 2 km/25 min. pešo severne od centra) a na bývalej stanici Dacos (Peco Socar (pe centura) fosta Dacos; 4 km/6 min. autom severovýchodne od centra).

Vlakom

Železničnú stanicu (Gara Râmnicu Vâlcea) nájdete 1 km/12 min. pešo východne od centra, severovýchodne od autobusovej stanice Autogara Antares Transport a juhozápadne od autobusovej stanice Autogara Dacos.

Cesta vlakom z Craiova (131 km) trvala 2 h a 32 min. a cestovný lístok stál 39,50 lei/8,17 eur/os.

Čo v Râmnicu Vâlcea robiť, vidieť a navštíviť?

V Râmnicu Vâlcea môžete navštíviť Múzeum župy Vâlcea (Muzeul Judeţean Vâlcea), ktoré svoje zbierky vystavuje pre návštevníkov vo viacerých budovách v celej župe.

Múzeum histórie župy Vâlcea (Muzeul de Istorie a Judeţului Vâlcea; 400 m/6 min. pešo severne od centra) sa zameriava na históriu župy od praveku po začiatok 20. storočia.

Múzeum umenia dom Simian (Muzeul de Artă Casa Simian; 450 m/7 min. pešo severovýchodne od centra) – vystavuje diela rumunských autorov 19.-21. storočia a regionálne sakrálne umenie 16.-19. storočia.

Múzeum dediny župy Vâlcea (Muzeul Satului Vâlcean; 4,5 km/7 min. autom severne od mesta) sa nachádza v dedinke Bujoreni. V skanzene nájdete všetko, čo by mala skutočná dedina mať: domy, kostol, školu, hostinec, remeselnícke dielne či technické zariadenia regiónu.

Pamätný dom Anton Pann (Casa Memorială „Anton Pann”) nájdete 250 m/3 min. pešo západne od centra). Anton Pann bol hudobný skladateľ a rumunský básnik, ktorý zložil hudbu pre súčasnú rumunskú hymnu. Tá zaznela prvýkrát práve v tomto meste v revolučnom roku 1848. 

Kde sa v Râmnicu Vâlcea ubytovať?

Vila Victoria sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo severne od centra; 1,7 km/23 min. pešo západne od autobusovej stanice Autogara Dacos; 2,1 km/27 min. pešo severozápadne od železničnej stanice a 2,1 km/28 min. pešo severne od autobusovej stanice Autogara Antares Transport.

V penzióne bývajú aj jeho majitelia, starší manželský pár, ktorí nehovoria po anglicky, ale sú veľmi milí a nápomocní. Ubytovali nás v priestrannej a veľmi pekne zariadenej 2-lôžkovej izbe so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom a balkónom. Bolo zaujímavé, že na balkón ste sa nedostali z izby, ale z kúpeľne. Nie je potrebné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii v blízkosti. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je k dispozícii v celom objekte.

Za ubytovanie sme zaplatili 159 lei/32,88 eur. V penzióne môžete platiť platobnou kartou v miestnej mene. Cena zahŕňala izbu, 5 % daň z pridanej hodnoty, 1 % mestskú daň a raňajky pre 2 osoby.

Raňajky sme ale nestihli, pretože ich servírujú až od 8.00 h a to už sme boli na ceste na autobusovú stanicu. Nenapadlo mi zistiť si, odkedy servírujú raňajky a dohodnúť sa s domácimi. Predpokladal som, že ich budú podávať od 7.00 h ako vo väčšine ubytovacích zariadení.

Taktiež náš odchod z penziónu bol mierne chaotický. Keďže na recepcii nikto nebol, jediné, čo nám ostávalo, bolo nechať kľúče a ponáhľať sa na autobus.

Penzión Vila Victoria hodnotím (čo sa vybavenia týka) ako 2. najlepšie ubytovanie v Olténii a 3. najlepšie počas našej poslednej návštevy Rumunska.

Kde sa v Râmnicu Vâlcea najesť?

Ristorante D’amici (300 m/4 min. pešo východne od centra) je príjemnou rodinnou reštauráciou takmer v centre mesta. V reštaurácii som neochutnal žiadnu rumunskú špecialitu. Mal som nehoráznu chuť na tuniakovu pizzu, ktorú som si teda nakoniec aj objednal. Pizza s bohatým obložením a chrumkavými okrajmi bola veľmi chutná. Rýchla a anglicky hovoriaca obsluha. V reštaurácii mali širokú ponuku vín, až mi je ľúto, že sme si ku večeri neobjednali fľašu vína. Opäť zvíťazilo čapované pivo! Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 74 lei/15,30 eur.

Ako som už vyššie spomenul, viac ako samotné mesto ma láka jeho okolie. Necelých 40 km západne sa napr. nachádza UNESCO lokalita kláštor Horezu alebo tzv. obytné veže z obdobia tureckých nájazdov v dedine Măldărești. Možno nabudúce.

Užitočné linky:

Oficiálny turistický portál župy Vâlcea

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 8. 4. 2020 (1 eur = 4,8365 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Râmnicu Vâlcea – brána údolia Olt je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

V Rumunsku je asi tiež dovolené parkovať na chodníkoch (podobne ako u nás). U nás by však tuším malo auto parkovať tak, aby ostal odstup 1,5 m, resp. vedľa seba prešli po chodníku 2 osoby. V Rumunsku to asi tak nie je, pretože tam každý parkuje ako príde. No a keďže ste vo veľkom meste, kde žije veľa obyvateľov, ktorí majú veľa áut a miesta je málo, parkuje sa všade, kde sa len dá.

Ako sa do mesta Craiova dostať?

Craiova sa nachádza v župe Dolj, v západnom Valašsku, v Olténii, v juhozápadnom Rumunsku, 233 km/3 h a 3 min. autom západne od Bukurešti.

Autom

Craiova má veľmi dobrú dopravnú dostupnosť. Mestom prechádzajú európske cesty triedy A (E70, E79) a B (E574) a viaceré národné cesty (DN55, DN6B a DN65C):

• Európske cesty triedy A:
  • E70 – vedie z Gruzínska do Španielska. V Rumunsku prechádza cez Bukurešť – Craiova – Drobeta-Turnu Severin – Timișoara – Cenad. Na území mesta sa stotožňuje s národnou cestou DN6. 
  • E79 – vedie z Maďarska do Grécka. V Rumunsku prechádza cez Oradea – Deva – Târgu Jiu – Craiova – Calafat. Mestom prechádza ako národná cesta DN56.  
• Európska cesta triedy B:
  • E574 – ktorá začína v Bacău, prechádza cez Brașov, Pitești a končí v Craiova. V meste je to národná cesta DN65.
• Národné cesty:
  • DN55 – Craiova – Bechet.
  • DN6B – Craiova – Melinești – Hurezani.
  • DN65C – Craiova – Bălcești – Horezu.

Autobusom

V prípade, že budete cestovať do mesta autobusom, vystúpiť môžete na niektorej z nasledujúcich zastávok:

• Autogara Craiova Nord (Pelendava SA) – 2,5 km/30 min. pešo severovýchodne od centra (pri železničnej stanici)
• Autogara A. C. O. T. P. Dolj (Bacriz) – 2,5 km/35 min. severovýchodne od centra (neďaleko železničnej stanice)
• Metro – 7 km/14 min. autom východne od centra (pri letisku)

Vlakom

Železničnú stanicu (Gara Craiova) nájdete 2,3 km/31 min. pešo severovýchodne od centra. Cesta z Drobeta-Turnu Severin trvala 2 h 9 min. a cestovný lístok stál 34,70 lei/7,18 eur/os.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Craiova (Aeroportul Internațional Craiova) sa nachádza 7 km/11 min. autom východne od centra. Z letiska momentálne (apríl 2020) doletíte do 11 cieľových miest v 8 krajinách Európy a Blízkeho východu. 

Čo v meste Craiova robiť, vidieť a navštíviť?

V meste nájdete tri múzeá, pričom každé z nich vystavuje iné zbierky, múzeum umenia a niekoľko historických budov, ktoré momentálne slúžia ako úrady alebo univerzita.

Múzeum Olténie – oddelenie histórie a archeológie

Múzeum Olténie – oddelenie histórie a archeológie (Muzeul Olteniei – secția de Istorie și Arheologie; 500 m/6 min. pešo západne od centra) vystavuje, ako už názov napovedá historické, archeologické a numizmatické zbierky od praveku po súčasnosť. Múzeum je akýmsi menším bludiskom, ale nebojte sa. Síce si expozíciu pozeráte sami, v pätách budete mať neustále lektorku múzea, pripravenú zodpovedať akékoľvek otázky, ktorá vás bude navigovať, rozsvecovať a zhasínať svetlá. Zaujímavo poňatá expozícia. V cene vstupenky sme navštívili aj krátkodobú výstavu venovanú socialistickým hračkám. Na prehliadku múzea si vyčleňte asi 1,5-2 h. Vstupenka stála 5 lei/1,03 eur/os.

Múzeum Olténie – oddelenie prírodných vied

Múzeum Olténie – oddelenie prírodných vied (Muzeul Olteniei – secția de Științele Naturii; 180 m/2 min. pešo západne od centra) vo svojich priestoroch ukrýva paleontologické, mineralogické, botanické, malakologické (náuka o mäkkýšoch), entomologické (náuka o hmyze), ichtyologické (náuka o rybách), herpetologické (náuka o plazoch a obojživelníkoch), ornitologické (náuka o vtákoch) a teriologické (náuka o cicavcoch) zbierky. Ale toho je! Na druhom poschodí sa nachádza planetárium a expozícia venovaná vesmíru a slnečnej sústave. Expozíciu sme si prechádzali sami. Na prehliadku múzea si vyčleňte asi jednu hodinu. Vstupenka stála 5 lei/1,03 eur/os.

Múzeum Olténie – oddelenie etnografie

Múzeum Olténie – oddelenie etnografie (Casa Băniei – Muzeul Olteniei – secția de Etnografie; 550 m/6 min. pešo juhozápadne od centra) sídli v tzv. dome Băniei pár metrov južne od historického múzea. Dom je najstaršou svetskou stavbou v meste. Vznikol už na konci 15. storočia. V múzeu nájdeme remeselné predmety a predmety ľudového umenia z hliny, dreva, kovu a iných materiálov. Suterén zaberá expozícia zameraná na výrobu chleba. Na poschodí múzeum vystavuje koberce, tkané výrobky a náboženské predmety, vrátane ikon. Múzeum bolo opäť bludiskom, v ktorom nás prenasledovala lektorka. Vstupenka stála 5 lei/1,03 eur/os.

Múzeum umenia

V Craiove ďalej môžete navštíviť Múzeum umenia (Muzeul de Artă din Craiova; 260 m/3 min. pešo severne od centra; 10 lei/2,07 eur/os.), ktoré okrem iných vystavuje šesť diel Constantina Brâncușiho, o ktorom som už písal v článku Târgu Jiu – mestská džungľa Olténie. Constantin mimochodom študoval na miestnej umeleckej škole.

Významné budovy a súsošia mesta Craiova

V centre mesta a jeho širšom okolí nájdete viaceré námestia. V článku som sa zameral na Námestie Michala Chrabrého (Piața Mihai Viteazul), z ktorého som tiež počítal vzdialenosti.

Východnú stranu námestia ohraničuje budova prefektúry župy Dolj (Instituția Prefectului Județului Dolj), ktorá je akýmsi symbolom mesta Craiova.

Priamo na námestí sa nachádza jazdecká socha Michala Chrabrého (Statuia lui Mihai Viteazul). Michal Chrabrý (1558-1601) bol prvým rumunským kniežaťom, ktorý zjednotil tri kniežatstvá – Valašsko, Transylvániu a Moldavsko do jedného celku. Pre Rumunov je národným hrdinom. V televíznej súťaži 100 najväčších Rumunov získal 4. miesto.

Len pár metrov západne od Michala Chrabrého sa nachádza socha ďalšieho rumunského kniežaťa, ktorý sa volal Barbu Dimitrie Ştirbei. Barbu bol kniežaťom hneď dvakrát, najprv v rokoch 1848-1853 a neskôr v rokoch 1854-1856.

Západnú časť zástavby námestia predstavuje rumunská opera (Opera Română Craiova). Pred ňou je kruhový objazd, v strede ktorého sa nachádza tretia socha, tentoraz socha Karola I. (Statuia lui Carol I). Karol I. bol rumunským kráľom v rokoch 1866-1914. V televíznej šou 100 najväčších Rumunov získal striebornú medailu.

Po ceste z centra na stanicu, resp. naopak, budete prechádzať okolo univerzity (Universitatea din Craiova; 500 m/6 min. pešo východne od centra) z konca 19. storočia, ktorá pôvodne slúžila ako budova súdu.

Kde sa v meste Craiova ubytovať?

V meste sme sa ubytovali v útulnom rumunskom penzióne Pensiunea Luisa (1 km/13 min. pešo juhovýchodne od centra a 2,6 km/35 min. pešo juhozápadne od železničnej a autobusovej stanice), ktorý sa nachádza na okraji centra.

Pani na recepcii hovorila len po rumunsky, ale bola veľmi ochotná nám všetko vysvetliť. Ubytovala nás v 2-lôžkovej izbe Business s malým oknom s výhľadom na stenu protiľahlej budovy so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Keď som hľadal zástrčku, pod posteľou som si všimol chumáče prachu. Na matrac som sa preto radšej nepozeral. Raňajky formou bufetu servírovali v reštaurácii, ktorá susedí s penziónom a s ktorým sú vzájomne prepojené. Bezplatné (ale veľmi slabé) Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom penzióne. Nie je potrebné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste.

Ľutujem, že som neodfotil schodisko a chodbu v penzióne. Ak ste niekedy čítali Draculu od Brama Stokera, presne takto nejako som si predstavoval hotel v Bistriți, v ktorom sa Jonathan Harker ubytoval na svojej ceste za grófom.

Za jednu dvojlôžkovú izbu pre dve osoby na jednu noc sme zaplatili 120 lei/24,82 eur. Cena zahŕňala izbu, 5 % daň z pridanej hodnoty, 1 % mestskú daň a raňajky. V penzióne sme platili platobnou kartou v miestnej mene.

Kde sa v meste Craiova najesť?

V meste sme jedli v dvoch talianskych reštauráciách – Restaurant Il Forno a Pizzeria Trevi a medzi prehliadkami múzeí sme absolvovali coffee break v jednej cukrárni. Návšteva cukrárne nebola ničím výnimočným a preto sa o nej rozpisovať nebudem.

Restaurant Il Forno

Restaurant Il Forno (750 m/10 min. pešo východne od centra) je príjemne vyzerajúcou modernou reštauráciou v centre mesta. Ochutnal som Kuracie závitky so špenátom a syrom feta a opekanými zemiakmi (kuracie prsia, špenát, syr feta, smotana na varenie, cesnak, korenie), ktoré boli chutné. Po anglicky hovoriaca obsluha. Po obede vám odporúčam výborné talianske espresso. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 86 lei/17,79 eur.

Pizzeria Trevi

Pizzeria Trevi (1 km/13 min. pešo východne od centra) je talianskou reštauráciou so všetkým, čo k tomu patrí. Útulná reštaurácia, ktorá sa snaží využiť každý meter štvorcový svojej plochy. Nechýbali stolíky s károvanými obrusmi, servírovacie stolíky, po taliansky hovoriaca obsluha a samozrejme talianska ponuka. Ochutnal som cestoviny Partenopea. Ide o cestoviny s paradajkovou omáčkou na cibuľovom základe s tuniakom a olivami. Chuť zvýrazňujú kapary a porcia je zasnežená strúhaným parmezánom. Cestoviny boli veľmi chutné a sýte. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 100 lei/20,69 eur.

Po návšteve mesta Craiova ma asi najviac mrzí, že sme nestihli navštíviť múzeum umenia. Takisto by som sa veľmi rád prešiel rozsiahlym parkom, ktorý je situovaný južne od centra. Studené februárové počasie nás namiesto toho „vyhnalo“ do vykúrených múzeí a reštaurácií.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 1. 4. 2020 (1 eur = 4,8340 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Craiova – hlavné mesto Olténie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

V Drobete sme mali mať najteplejšie počasie z celej našej dovolenky. Malo tu byť neuveriteľných 15! stupňov. Ono vlastne, tých 15 stupňov aj bolo, ale v meste fúkal taký neskutočný vietor, že sme si to „teplé“ počasie až tak veľmi neužili.

Ako sa do Drobeta-Turnu Severin dostať?

Drobeta-Turnu Severin sa nachádza v západnom Valašsku, regióne Olténia, v juhozápadnom Rumunsku, z administratívneho hľadiska v župe Mehedinți.

Autom

Severin leží na križovatke národných ciest DN6 a DN67. Národná cesta DN6, ktorá je zároveň súčasťou európskej cesty E70, vedie na trase Bukurešť – Craiova – Drobeta-Turnu Severin – Timișoara. Národná cesta DN67 vedie z Drobeta-Turnu Severin cez Târgu Jiu do Râmnicu Vâlcea.

Autobusom

Ak budete do Drobety cestovať autobusom, môžete vystúpiť na autobusovej stanici, príp. niektorej z nasledujúcich zastávok:

• Hlavná autobusová stanica (Autogara Transport Public Urban Drobeta SA) – 2 km/23 min. pešo východne od centra mesta a 3 km/38 min. pešo severovýchodne od železničnej stanice.
• Agentia ,,Drobeta,,Dr. Tr. Sev. – pri hlavnej autobusovej stanici,
• Parcare Interex – pri hlavnej autobusovej stanici,
• Generala nr. 2 (označená aj ako B-dul Tudor Vladimirescu) – 2 km/25 min. pešo západne od autobusovej stanice a 280 m/4 min. pešo severne od Vodárenskej veže, teda najbližšie k centru.

Cesta autobusom z Târgu Jiu trvala 2 h 15 min. a cestovný lístok stál 24 lei/4,96 eur/os.

Vlakom

Železničná stanica (Gara Drobeta-Turnu Severin) sa nachádza 1,2 km/15 min. pešo juhozápadne od centra mesta.

Kde získať v Drobeta-Turnu Severin informácie?

Turistické informačné centrum sa nachádza len pár krokov pešo severne od stredovekej pevnosti Severin.

Čo robiť, vidieť a navštíviť v Drobeta-Turnu Severin?

Primárna ponuka Severinu je o čosi bohatšia, možno atraktívnejšia ako v iných mestách Valašska. V meste nájdete Múzeum regiónu Železných vrát, Stredovekú pevnosť Severin či Vodárenskú vežu.

Múzeum regiónu Železných vrát

Múzeum regiónu Železných vrát (Muzeul Regiunii Porților de Fier) vystavuje svoje zbierky vo viacerých budovách – v Multifunkčnom pavilóne, Archeologickom parku a v Múzeu turbín v Gura Văii.

Multifunkčný pavilón

Multifunkčný pavilón (Pavilionul Multifuncțional – Muzeul Regiunii Porților De Fier; 1,3 km/16 min. pešo východne od centra) je hlavnou budovou múzea. Knižný sprievodca nás lákal na akvárium s rybami z Dunaja. Okrem toho na historické, archeologické, či etnografické zbierky. Nakoniec sme nevideli nič z toho. Múzeum momentálne (2020) zatvorili z dôvodu rekonštrukcie a ponúka len 4 krátkodobé výstavy:

• tradičné bývanie v regióne Mehedinți – výber z etnografických zbierok
• obrazy „Dumitru Ghiață” – výber 46 obrazov zo zbierok Múzea umenia,
• rímska kuchyňa – výber z historických a archeologických zbierok,
• vypchaté vtáky – výber z prírodovedných zbierok.

Vstupenka stála 4 lei/0,83 eur/os.

Archeologický park

Archeologický park (Parcul Arheologic – Muzeul Regiunii Porților De Fier) sa nachádza priamo pri Multifunkčnom pavilóne. V parku sa našli pozostatky rímskeho tábora, Trajánovho mosta, rímskeho amfiteátra, rímskych kúpeľov a stredovekého kostola.

Pevnosť bola prvým kamenným táborom Rimanov na území Dácie a slúžila na obranu Trajánovho mosta. Apollodor z Damašku nechal už v rokoch 102-105 n. l. na príkaz cisára Trajána postaviť most ponad Dunaj. Bol to najväčší most v staroveku, ktorý spájal dve rímske provincie – Dáciu (na sever od Dunaja) a Moéziu (na juh od Dunaja). Z mosta sa zachovali dve základné úpätia, jedno na rumunskej a jedno na srbskej strane.

Zvyšok mosta je navždy pochovaný na dne Dunaja, ktorý sa v týchto miestach dvihol o 8-10 m po vybudovaní vodnej elektrárne. Most dokonca zobrazili aj na Trajánovom stĺpe v Ríme. Amfiteáter slúžil na výcvik rímskych legionárov. Po výcviku sa mohli zotaviť v neďalekých kúpeľoch. Park si prechádzate sami. V celom areáli sú informačné tabule v rumunčine a angličtine. Vstupenka stála 10 lei/2,07 eur/os.

Múzeum turbín v Gura Văii

Múzeum turbín v Gura Văii (Muzeul Turbinelor de la Gura Văii; 12 km/14 min. autom severozápadne od centra mesta) sa nachádza v priestoroch vodnej elektrárne Železné vráta v dedinke Gura Văii, ktorú spravuje Drobeta. Okrem stálej historickej a archeologickej expozície ponúka návštevníkom aj dočasné výstavy z etnografických, prírodovedných zbierok a turbínovú halu. Prehliadku múzea sme vďaka absentujúcemu autobusu z Târgu Jiu a recenziám na internete nakoniec vynechali a uprednostnili atraktivity v meste. Vstupenka stála 10 lei/2,07 eur/os.

Plavba v týchto miestach Dunaja bola stále nebezpečná. Rieka sa tu vinula tiesňavou pomedzi skaliská a navyše sa v nej tvorili víry. V druhej polovici 20. storočia sa Rumunsko dohodlo s Juhosláviou (dnešné Srbsko) o vybudovaní vodnej elektrárne. Tá vznikla v rokoch 1960-1972 a je najväčšou priehradnou vodnou elektrárňou na Dunaji a jednou z najväčších v Európe. Jej vybudovanie spôsobilo, že hladina rieky sa zdvihla o 33 m, zaplavila 10 miest na rumunskom a 7 miest na srbskom pobreží, medzi inými historickú časť mesta Orșova a turecký ostrov Ada Kaleh.

Stredoveká pevnosť Severin

Stredoveká pevnosť Severin (Cetatea Medievală a Severinului; 650 m/8 min. pešo južne od centra) je pravdepodobne prvou kamennou pevnosťou v Rumunsku. Pevnosť nechal postaviť uhorský kráľ Ladislav I. na konci 11. stor. na obranu v prípade útokov Kumánov a Pečenehov. Neskôr chránila pred tureckou inváziou. Turci po dobytí pevnosti nariadili jej demoláciu. V súčasnosti sa môžete zdarma prejsť po jej hradbách.  

Vodárenská veža

Vodárenskú vežu (Castelul de Apă; 350 m/5 min. pešo severne od centra) postavili v roku 1910. Jej hlavnou funkciou bolo zásobovať Severin vodou. Slávnostne ju otvorili o štyri roky neskôr a až do roku 1980 plnila svoje poslanie. Počas 1. svet. vojny slúžila ako pozorovateľňa pre nemeckých vojakov. Veža je vysoká 27 m.

Z veže je výhľad na pravidelnú sieť ulíc mesta, Dunaj i protiľahlé Srbsko. Na každom podlaží veže je iná krátkodobá výstava – na najvyššom podlaží to bola výstava historických fotografií starej Drobety, o poschodie nižšie výstava, ktorú venovali srbskému mestu Negotin, na ďalšom podlaží pravdepodobne práce žiakov základnej umeleckej školy a na prízemí, kde je pokladňa a predajňa suvenírov to ešte bola výstava fotografií regionálnych kostolov a kláštorov. Vstupenka stála je 10 lei/2,07 eur/os.

Kde sa ubytovať v Drobeta-Turnu Severin?

Mon Cheri sa nachádza 900 m/11 min. pešo severozápadne od centra mesta; 1,3 km/17 min. pešo severne od železničnej stanice a 2,2 km/30 min. pešo západne od autobusovej stanice.

Ubytovali nás v 2-lôžkovej izbe s balkónom a výhľadom na hlavnú cestu so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Izbu zariadili starším nábytkom, ale tuším som práve tu spal na najlepšom matraci v celom Valašsku. Izba trochu páchla, ale na to sme si v Rumunsku už zvykli. Dobre po anglicky hovoriaca recepčná, ale len po rumunsky hovoriaca čašníčka. V penzióne servírujú aj raňajky. Nie sú súčasťou ceny ubytovania. Čašníčka, ktorá bola asi zároveň aj kuchárkou, nám pripravila chutnú omeletu.

Za jednu 2-lôžkovú izbu na 1 noc pre 2 osoby sme zaplatili 130 lei/26,88 eur. Cena zahŕňa izbu, 5 % daň z pridanej hodnoty, 1 % mestskú daň. V penzióne môžete platiť kartou. Cena nezahŕňa raňajky. Za raňajky pre 2 osoby sme zaplatili 29 ron/6 eur. Nemusíte si rezervovať miesto na bezplatnom verejnom parkovisku, ktorá je k dispozícii na mieste. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je v celom penzióne.

Kde sa najesť v Drobeta-Turnu Severin?

V meste sme vyskúšali 2 reštaurácie a jednu kaviareň.

Restaurant & Lounge 16,50

Restaurant & Lounge 16,50 (400 m/5 min. pešo západne od centra) je luxusne vyzerajúcou reštauráciou takmer v centre mesta. Boli sme asi prví hostia, ktorí prišli na večeru v ten deň. V niektorých miestnostiach ani nebolo rozsvietené. V jednej bolo, ale tam sedeli čašníci a fajčili (zas ten cigaretový dym). Dym bolo trochu cítiť aj v miestnosti, kde sme mali jesť. Nenechali sme sa odradiť, aj keď som myslel, že sa dvihneme a pôjdeme niekam inam. Nakoniec to bola reštaurácia, kde sme sa najlepšie najedli. Opäť len po rumunsky hovoriaca obsluha, ale na to sme si už zvykli tiež. Ochutnal som špecialitu podniku, Kurací wok (kuracie prsia, paprika, baklažán, tekvica, cesnak, sladká čili omáčka, ryža basmati).

Ostalo nám miesto aj na dezert. Veľmi sme sa potešili, keď sme v jedálnom lístku videli tradičný rumunský dezert Papanași (niečo ako naše šišky), ktoré tu obyčajne servírujú so sladkou smotanou a čučoriedkami. Po večeri sme sa išli prejsť ku Dunaju. Nábrežie, žiaľ, neupravili podobne ako v iných mestách Rumunska. Mesto a jeho pamätihodnosti sú ale v noci vysvietené pekne. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 150 lei/31,02 eur.

Reštaurácia Rustic

Reštaurácia, v ktorej sme sa chceli najesť nasledujúci deň na obed, bola zatvorená. Vybrali sme sa preto do najbližšej reštaurácie (Rustic; 260 m/3 min. pešo juhozápadne od centra) v okolí. Na základe osobnej skúsenosti môžem zhodnotiť, že reštaurácia je verná svojmu menu. Po vstupe som mal pocit, že som sa presunul v čase o niekoľko desaťročí naspäť. Veľké neumyté okná (tie okná asi aj umyli, len to sklo už mohlo byť také staré, že cezeň nebolo poriadne vidno), všade plno veľkých zelených zaprášených rastlín, dlhé drevené stoly, nad stolmi kvázi drevené striešky s ľudovými motívmi, staršia, po rumunsky hovoriaca pani čašníčka a cena obeda pre 2 osoby nižšia ako za dve kávy inde v meste.

Ochutnali sme denné menu: Zeleninovú polievku a vývar (to bola tá istá zeleninová polievka, len do nej nakrájali kuracie mäso). Hlavným chodom boli plátok bravčového a plátok kuracieho mäsa. Olej, na ktorom mäso pripravovali, si hádam pamätal pád socializmu. Ako prílohu sme si mohli vybrať zemiaky na akýkoľvek spôsob. Som rád, že nám vybrali hranolčeky. Po hlavnom chode samozrejme nemôže chýbať dezert. Nasledovali tak obľúbené palacinky. Kvôli jedlu by som sa už asi do reštaurácie nevrátil, ale kvôli tomu zážitku, alebo možno ešte lepšie povedané pocitu, určite áno. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 40 lei/8,27 eur.

Kaviareň Ada Kaleh

Turecky pôsobiaca kaviareň Cafeneaua Ada Kaleh sa nachádza priamo v centre mesta. Objednali sme si originálnu tureckú kávu (nie zalievanú, ale pripravovanú v džezve a piesku!) s baklavou. Trošku ma mrzelo, že nebyť toho unikátneho prostredia, nadobudol by som pocit, že som zas len v akejkoľvek inej kaviarni v Rumunsku. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 42 lei/8,69 eur.

Nemôžem povedať, že by Drobeta-Turnu Severin nesplnila moje očakávania. Asi som si ju len pred svojím príchodom veľmi idealizoval. Som presvedčený, že cez leto, keď je pekne, má mesto úplne inú atmosféru. Nechcem preháňať, možno prímorskú, ale určite sú všade terasy a plno ľudí a teplo a voňavo. Ale to už zas idealizujem.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 24. 3. 2020 (1 eur = 4,8357 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Drobeta-Turnu Severin na brehu Dunaja a len na skok do Srbska je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako cestovanie v Rumunsku začalo …

Ráno sme vstali, dali si raňajky v hotelovej reštaurácii, pobalili si všetky veci a ponáhľali sa na autobusovú stanicu. Po príchode na stanicu sme pozreli na tabuľu odchodov a postavili sa na správne nástupisko. Teraz nám už ostávalo len čakať. Čakáme päť minút, pätnásť, polhodinu, ale autobus nikde. Čakali sme naň aspoň hodinu, lebo takéto cestovanie v Rumunsku je bežné.

Keď ale ani po hodine autobus neprišiel, rozhodol som sa, že sa naň radšej opýtam na autobusovej stanici. Vedeli sme, že ďalší autobus nám ide až poobede o pol tretej. Podídem k okienku a pani sa pýtam, či hovorí po anglicky. Suverénne mi odpovedala nie. Hovorím si, nevadí, nenechám sa odradiť. Ešte pred tým som si nechal na mobile načítať stránku s cestovnými poriadkami rumunských autobusov, ktorú som jej ukázal. Keď nebudú rozumieť mne, budú rozumieť môjmu mobilu.

…ako cestovanie v Rumunsku pokračovalo …

Pani pozrela na môj mobil, rukou naznačila „nie“ a začala na lístok písať čas. Na lístku bolo napísané to, čoho som sa najviac obával. 14.30. Bol to čas odchodu ďalšieho autobusu žiadaným smerom, o ktorom sme vedeli. Pani pozrela na muža, ktorý sedel vedľa nej, po rumunsky sa spýtala pravdepodobne na to, či išiel ten autobus alebo nie. Pán vyskočil zo stoličky, akoby som niečo vyviedol. Na chvíľu som sa zľakol. 😀

Otvoril asi troje dvere na chodbe a každého sa niečo po rumunsky pýtal. Z posledných tretích dverí vyšla mladá dievčina, ktorá údajne hovorí po anglicky. A tak som jej zopakoval môj problém. Hovorím jej tiež, že ten autobus je uvedený aj na tabuli odchodov. Povedala mi, že tento autobus nepôjde, lebo je to iná … Nevedela mi povedať, čo. Hovorím: „Iná spoločnosť?“ A ona na to, „áno“. Na mobile mi ukázala na ďalší autobus o niekoľko hodín neskôr. Zas ten poobedný o 14.30 h.

Neostávalo mi nič iné, len akceptovať, čo mi povedali a vrátiť sa naspäť na nástupište. A tak som po rumunsky poďakoval (aspoň to som sa naučil) a odišiel preč.

Čo teraz?

Iný priamy autobus nejde. Zo stanice odchádza takmer každú polhodinu autobus do dediny v polovici cesty. Tak sa pozriem na odchody autobusov odtiaľ. Ani odtiaľ ale žiadny ďalší autobus do Drobety nejde. Až ten, ktorý odchádza o pol tretej z Târgu Jiu. Keby sme vedeli, že nám nepôjde tento autobus, spali by sme dlhšie, odubytovali by sme sa neskôr, možno si zašli do múzea, prípadne aj na obed a pokojne prišli poobede na stanicu. Vrátiť sa do mesta (navyše s ruksakmi) sa nám už nechcelo, múzeum by sme už aj tak nestihli, hladní sme neboli.

Tak som si otvoril mapy a hľadal najbližšiu kaviareň v okolí, v ktorej by sme „zabili“ čas, kým príde náš autobus. Super! Len štyri minúty od stanice jedna je. Tak sme si v nej posedeli, vrátili sa naspäť na stanicu a dúfali, že tento autobus (mimochodom posledný v ten deň) nás nesklame a pôjde.

Autobus nakoniec prišiel a dokonca pol hodiny pred svojím plánovaným odchodom. My sme sa do Drobety dostali, ale múzeá, ktoré sme plánovali navštíviť v tento deň, sme navštívili až ten nasledujúci. Riečnu elektráreň sme už navštíviť nestihli. V recenziách som sa ale dočítal, že by sme tú turbínovú halu možno aj tak nevideli (dôvodom je vraj nefungujúci výťah). Tak mám aspoň dôvod vrátiť sa do oblasti opäť.

Cestovanie v Rumunsku – 3 rady na záver:

1. Na autobus si vždy počkajte trochu dlhšie, lebo môže prísť aj po hodine.
2. Buďte vďační za to, ako situácie dopadnú. Možno je to najlepšia možnosť.
3. Užívajte si, kde ste, pohotovo reagujte a nestresujte sa.

A ako som cestoval v Brne?

Ako v Brne (ne)cestovať MHD

Príspevok Cestovanie v Rumunsku je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do Târgu Jiu dostať?

Târgu Jiu sa nachádza v západnom Valašsku, regióne Olténia, v juhozápadnom Rumunsku.

Autom

Mesto pretínajú 2 národné cesty (DN) – DN66, ktorá je súčasťou európskej cesty E79 a DN67. Európska cesta E79 začína v Maďarsku a končí v Grécku. Na rumunskom území prechádza cez mestá Oradea – Deva – Târgu Jiu – Craiova – Calafat. Národná cesta DN67 vedie na trase Drobeta-Turnu Severin – Târgu Jiu – Râmnicu Vâlcea.

Autobusom

Autobusová stanica Autogara Expres Transport SA (langa gara CFR) sa nachádza 300 m/3 min. pešo južne od železničnej stanice a 1,5 km/20 min. pešo juhovýchodne od centra mesta. Cesta autobusom z Devy trvala 3 h 13 min. Cestovný lístok stál 37 lei/7,64 eur/os.

Vlakom

Železničnú stanicu Gara Târgu Jiu nájdete 300 m/3 min. pešo severne od autobusovej stanice a 1,2 km/15 min. pešo juhovýchodne od centra mesta.

Kde získať v Târgu Jiu informácie?

Turistické informačné centrum (Info Târgu Jiu; 150 m/2 min. pešo západne od centra mesta) sa nachádza vedľa Úradu okresnej samosprávy (Consiliul Județean Gorj) v bočnej uličke.

Čo robiť, vidieť a navštíviť v Târgu Jiu?

Târgu Jiu je známe vďaka súboru sôch Constantina Brâncușiho. Okrem toho je to opäť Župné múzeum a Galéria umenia podobne ako v iných mestách nielen Rumunska.

Sochársky súbor Constantina Brâncușiho z Târgu Jiu

Sochársky súbor Constantina Brâncușiho z Târgu Jiu (Ansamblul sculptural Constantin Brâncuși de la Târgu-Jiu) alebo tiež Monumentálny súbor „Cesta hrdinov“ z Târgu Jiu je súbor sôch vzdávajúcich hold rumunským vojakom 1. svetovej vojny, ktorí padli v roku 1916 na brehu rieky Jiu. Ich autor, Constantin Brâncuși, vytvoril 4 súsošia – Nekonečný stĺp, Bránu bozkov, Aleju stoličiek a Stôl mlčania, ktoré usporiadal na jednej osi smerujúcej zo západu na východ dlhej takmer 1,5 km. Súbor je mimochodom adeptom na prestížny Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Kto bol Constantin Brâncuși?

Constantin Brâncuși (čítajte Konstantín Brynkuši; 1876-1957) bol rumunským sochárom abstraktného expresionizmu, maliarom a fotografom. Považujú ho za jedného z najväčších sochárov 20. storočia. Vo svojich dielach kombinoval rumunskú ľudovú tvorbu a parížsku avantgardu. Odbornú prax vykonával v dielni významného francúzskeho sochára Auguste Rodina. V období socialistického realizmu jeho diela označili za dekadentnú buržoáziu a hrozil im zánik. Až o niekoľko dekád neskôr bol autor pochopený. Jeho diela nájdeme v múzeách umenia v Bukurešti, New Yorku, či Filadelfii. Pochovali ho na cintoríne Montparnasse v Paríži. Meno Constantin Brâncuși nesú viaceré ulice naprieč Rumunskom a Moldavskom. Sochár a jeho diela sa objavili na poštových známkach, bankovkách a pamätných minciach. 

Stôl mlčania

Od Stola mlčania by ste pokojne dovideli až na Nekonečný stĺp, keby vám vo výhľade nebránil kostol sv. Petra a Pavla. Všetky diela slávnostne odhalili 27. októbra 1938. Sú to jediné diela autora, ktoré môžete obdivovať in situ. Umelec mal pôvodne vytvoriť 12 sochárskych diel, pred svojou smrťou však dokončil len tieto štyri.

Nekonečný stĺp

Nekonečný stĺp (Coloana Infinitului) má výšku 29,35 m, pozostáva zo 16 (resp. 15 a jedného polovičného modulu na spodku a jedného polovičného modulu na vrchu) prekrývajúcich sa oktaédrových (to je slovo!, znamená to pravidelný osemsten) modulov. Nekonečný stĺp predstavuje nekonečnú obetu rumunských vojakov. Socha je štylizáciou pohrebných stĺpov (podľa inej verzie drevených stĺpov sedliackych veránd), typických pre južné Rumunsko.

Niekde som čítal, že ak sa postavíte tesne ku stĺpu a hlavu otočíte smerom hore, naozaj sa vám bude javiť ako nekonečný. A tak som to chcel vyskúšať aj ja. Na(ne)šťastie, Brâncușiho diela sú pre Rumunov národným dedičstvom, ktoré policajti strážia 24 h denne.

Brána bozkov

Víťazný oblúk Brána bozkov (Poarta sărutului) sa nachádza na začiatku mestského parku. Brána má pre Rumunov osobitý význam. Je vstupom do života, ale aj východom z neho. Je teda prechodom do iného života. Dve polovice kruhu na každej strane stĺpov sú symbolom bozku.

Aleja stoličiek

Aleja stoličiek (Aleea scaunelor) pozostáva z 30 kamenných stoličiek usporiadaných po trojiciach a 2 kamenných lavičiek po obidvoch stranách chodníka. Súsošie spája Bránu bozkov so Stolom mlčania.

Stôl mlčania

Stôl mlčania (Masa tăcerii) stojí na opačnom konci mestského parku ako Brána bozkov. Predstavuje moment pred bitkou, na ktorej sa majú zúčastniť prísediaci. Čas predstavuje kruhové usporiadanie 12 stoličiek, ktoré majú tvar presýpacích hodín.

Ďalšia interpretácia hovorí, že Stôl mlčania je symbolom poslednej večere. Dvanásť stoličiek je určených pre 12 apoštolov a samotný stôl predstavuje Ježiša Krista.

Múzeum župy Gorj

Múzeum župy Gorj (Muzeul Județean Gorj „Alexandru Ștefulescu”) uchováva vo svojom fonde viaceré zbierky, ktoré návštevníkom sprístupňuje v niekoľkých múzeách a pamätných domoch naprieč župou. Historické a archeologické zbierky vystavuje v Múzeu histórie a archeológie Alexandra Ștefulescu (Muzeul de istorie și arheologie Alexandru Ștefulescu). Umelecké zbierky nájdete v Galérii umenia (Muzeul de Artă), ktorá sa zameriava na výtvarné umenie rumunských umelcov od 17. storočia po súčasnosť. Zoznámite sa tu tiež s osobnosťou Brâncușiho vďaka niekoľkým fotografiám z jeho života.

Kde sa v Târgu Jiu ubytovať?

Hotel Palace (alebo tiež Hotel SC Lexi Star SRL; 700 m/9 min. pešo západne od autobusovej a železničnej stanice a 1,2 km/16 min. pešo južne od centra mesta) hodnotím zo všetkých ubytovacích zariadení vo Valašsku, v ktorých sme boli ubytovaní, ako ten najlepší. Anglicky hovoriaca recepčná. Priestranná, vkusne zariadená 2-lôžková izba s výhľadom na mesto so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Na raňajky vám pripravia vajíčka na akýkoľvek spôsob a okrem toho si môžete vybrať z ponukových stolov.  

V meste sú asi zvyknutí na teplo. Preto aj našu izbu vykúrili, akoby von udreli mrazy. Kúrenie sa nám podarilo trochu stíšiť, ale nie celkom vypnúť. V izbe bolo napriek tomu tak teplo, že nám neostávalo nič iné, len spať uprostred februára pri otvorenom okne. Nemusíte sa obávať, určite sme nemrzli. Na chvíľu som mal pocit, že je leto.

Je potrebné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je k dispozícii v celom hoteli. Za jednu 2-lôžkovú izbu na 1 noc pre 2 osoby sme zaplatili 140 lei/28,90 eur. Cena zahŕňa izbu, daň z pridanej hodnoty, mestskú daň a raňajky pre 2 osoby. V hoteli môžete platiť len v hotovosti v miestnej mene.

Kde sa v Târgu Jiu najesť?

V meste sme vyskúšali dve tradičné rumunské reštaurácie – Pensiunea Antique a Madam.

Pensiunea Antique

Tradičná rumunská reštaurácia Pensiunea Antique sa nachádza v centre mesta oproti Bráne bozkov. Do reštaurácie sme prišli v čase obeda, keď práve podávali denné menu. Menu pozostávalo z polievky, hlavného jedla, šalátu, dezertu a nápoja. Na výber sme mali z 2 jedál.

Obsluha nehovorila po anglicky, takže sme si názvy jedál museli rýchlo preložiť cez google, aby sme mali aspoň akú-takú predstavu, čo si objednávame. Čašník ale prišiel dosť rýchlo, takže sme si všetko nestihli preložiť. Nakoniec sme si vybrali obidva varianty s tým, že sa necháme prekvapiť. Fascinuje ma, že aj keď obsluha nehovorí po anglicky a ledva vám rozumie, ak sa snažíte hovoriť po rumunsky, výrazu „Țuică“ (tradičný rumunský destilát zo sliviek, zvyčajne 40-55 %) rozumejú hádam všetci.

Ochutnali sme Vývar s mäsovými guľkami (pečeňové halušky?) a Držkovú polievku. Menu číslo 1 bola Pečená bravčová kotleta s omáčkou zo zeleného korenia a zemiakovou kašou. K tomu Kapustový šalát. Ako dezert servírovali Tiramisu. Menu číslo 2 bolo Grilované kuracie mäso s ryžou a zeleninou. K tomu Miešaný zeleninový šalát a ako dezert podávali Palacinky s domácou marmeládou.

Ku dennému menu si môžete zvoliť nápoj podľa vášho výberu – minerálnu vodu alebo čapované pivo. Po obede som si objednal kávu, ale keďže čašník nám veľmi nerozumel, priniesol nám kávy dve. Za celý obed sme zaplatili 87 lei/17,96 eur. No, poviem vám, že z reštaurácie sme odchádzali doslova „prežratí“. Keďže na programe sme mali len prechádzku mestom, všetky nabraté kalórie sme mali kde spáliť. 😉

Madam

Na večeru som vybral reštauráciu Madam, ktorá sa nachádza takisto v centre mesta. Veľmi pekne zariadená a moderná reštaurácia s anglicky hovoriacou obsluhou. Priestor predeľujú veľké regály s vínami, na stenách sú fotografie s dielami Brâncușiho. Ochutnal som Pečeného pstruha s mliečnou ryžou (na slano). Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 97,50 lei/20,13 eur.

Napriek tomu, že sme v meste nestrávili veľa času, veľmi sa mi tu páčilo. Dovolím si tvrdiť, že je to taký skrytý klenot Olténie. Ak by som si mal vybrať čo i len jedno mesto západného Valašska, ktoré by som chcel navštíviť opäť, bolo by to Târgu Jiu.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 19. 3. 2020 (1 eur = 4,8445 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Târgu Jiu – mestská džungľa Olténie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ľadové sochy

Počas zimných mesiacov, podobne ako na našom slovenskom Hrebienku, môžu návštevníci obdivovať ľadové sochy. Kým u nás na Slovensku im kraľuje Tatranský ľadový dóm, v Česku zas majú pripravený pre návštevníkov bohatý sprievodný program počas každého víkendu celý január.

Možno, že aj to bol práve dôvod, prečo sme stredisko nenavštívili ešte v januári, ale vybrali sme sa ta až vo februári. Cieľové miesto nás ešte pred príchodom prekvapilo. Kým sme sa obávali, že ľadové sochy už nebudú ukryté v stanoch a počas týždňa sa možno stihnú aj roztopiť, na Pustevnách nič nenechali na náhodu a ponechali sochy ešte minimálne o týždeň dlhšie. Nič to, že sa platí vstupné. Je skutočne symbolické a návštevník je ochotný ho zaplatiť (50 czk/2,01 eur/os.).

Čo ma ale tentoraz na Pustevny lákalo ešte viac ako ľadové sochy bol chodník korunami stromov „Stezka Valaška“.

Chodník korunami stromov „Stezka Valaška“

Stezka Valaška sa nachádza 400 m/8 min. pešo severne od hornej stanice lanovej dráhy. Ak by ste náhodou nevedeli, akým smerom sa ku chodníku vybrať, len si všímajte drevené vyrezávané tabule, ktorú na atrakciu upozorňujú. Alebo choďte za nosom stále do kopca.

Celková dĺžka chodníka je 660 m a výška v najvyššom bode od zeme je vyše 15 m. Počas prechádzky chodníkom sa na informačných tabuliach oboznámite s miestnou faunou a flórou. Oceňujem, že pri výrobe tabúľ sa snažili návštevníka nezahltiť zbytočnými faktami, ale sa skôr zamerali na zaujímavosti a „pikošky“ zo sveta prírody.

Zatraktívnením „stezky“ je Himalájsky chodník dlhý 150 m. Pred nástupom som mal isté pochybnosti, ale po pár metroch si poviete, že je to vlastne úplne v pohode. Mal som potrebu si aspoň párkrát zaskákať, že by bolo trochu viac vzrušenia, ale veľmi rýchlo ma to prešlo. Prosím, nerobte to, je to zakázané. 😉

Dominantou chodníka je veža vysoká 22 m. Na jej vrchole sa nachádzate vo výške 1 099 m n. m. Atrakcia, na ktorú som sa neodhodlal ísť, je skywalk na samom vrchole veže. Ide o krátky visutý mostík vo výške 30 m nad zemou, ktorý má presklenú podlahu a zábradlia. Toto bol už riadny adrenalín aj na nás. Radšej som si potichu užil silný vietor, ktorý tu fúkal. Nevedel som, či som sa mal najskôr báť o svoju čiapku, mobil, či seba samého.

Chodník korunami stromov „Stezka Valaška“ je otvorený celoročne. Vstupné je 220 czk/8,84 eur/os. Na pokladni môžete platiť platobnou kartou.

Galéria ku chodníku korunami stromov „Stezka Valaška“

Záverom …

Lokalita sa domnievam žila v zime podobným ruchom ako cez leto, ak nie ešte väčším. Stánkov tu bolo hádam ešte viac ako cez leto. Na Pustevnách sa tak nejako stretáva celý svet. Okrem belgických hranolčekov, amerických palaciniek tu predávajú aj turecký med. Priznám sa, túto ponuku veľmi nevyhľadávam. Ak niekam cestujem, rád by som ochutnal niečo miestne, čo lokalita ponúka. Ešteže nesklamali stánky s valašským frgálom.

Ako sa na Pustevny dostať?

Kým prvýkrát sme využili trochu adrenalínovejší typ dopravy a do lokality sme cestovali visutou sedačkovou lanovkou, tentoraz sme ostali konzervatívnejší a vybrali sa tam autobusom. Len v tomto roku zriadili novú priamu autobusovú linku z Ostravy, cez Frýdek-Místek, Příbor, Kopřivnice, Rožnov pod Radhoštěm až na Pustevny. Z Kopřivnice sa do lokality dostanete za 1 h a 12 min. a cestovný lístok stojí 72 czk/2,89 eur/os.

Kde sa v lokalite Pustevny najesť?

Koliba u Záryša sa ukrýva priamo za secesnými budovami, ktoré navrhol Dušan Samuel Jurkovič. S nájdením voľného miesta pri stole v čase obeda to bolo tentoraz trochu obťažnejšie. Koliba bola asi treťou reštauráciou v poradí, kde sme konečne našli voľné miesto. Viem, že to tak malo byť a my by sme sa hádam v ten deň ani inde lepšie nenajedli. Ochutnal som Knedle plnené údeným mäsom na lôžku z dusenej bielej kapusty so smaženou cibuľkou. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 600 czk/24,12 eur.

Ani po takmer dvoch rokoch Pustevny opäť nesklamali. Je pravda, že o návštevníkov lokalita núdzu nemá a v niektorých momentoch sa tu cítite ako na „václaváku“, ale napriek tomu sa to dalo zvládnuť.

Prečítajte si o stredisku Pustevny a Rožnove pod Radhoštěm aj v týchto článkoch:

• Pustevny na Radhošti – miesto príbehov a zážitkov
• Mexiko v Rožnove
• Rožnov pod Radhoštěm – život našich predkov

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 12. 2. 2020 (1 eur = 24,878 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pustevny žijú aj v zime! Možno ešte viac. je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.