Ako sa do mesta Valencia dostať?

Po ceste, po koľajniciach alebo vo vzduchu? Vyberte si spôsob dopravy podľa vášho želania.

Autobusom

Autobusová stanica (Estació d’autobusos) sa nachádza v mestskej štvrti Campanar (1,7 km/21 min. pešo severozápadne od starého mesta Valencie).

Vlakom

Severná železničná stanica (Estació del Nord) sa nachádza v mestskej časti L’Eixample (800 m/10 min. pešo južne od starého mesta Valencie). O severnej stanici som písal v článku Quatre Carreres a L’eixample. Len 900 m/11 min. pešo južne od severnej stanice je železničná stanica Valencia-Joaquín Sorolla (Estación de Valencia-Joaquín Sorolla). V ostatných mestských štvrtiach sú roztrúsené ďalšie železničné stanice.

Lietadlom

Do mesta Valencia som letel lietadlom z letiska Flughafen Wien – Vienna International Airport (VIE) vo Schwechate v Rakúsku na letisko Aeroport de València (VLC) v Manises v Španielsku. Na letisku by ste obyčajne mali byť 2 hodiny pred odletom, v prípade, že odovzdávate batožinu na check-in, resp. 1,5 h, ak idete len na bezpečnostnú kontrolu a potom už len na bránu. Brána sa zatvára 30 minút pred odletom lietadla. Let trval 2 h a 35 min.

Za spiatočnú letenku z Viedne do Valencie som zaplatil 349,96 eur. Cena zahŕňala zapísanú batožinu (20 kg), príručnú batožinu s rozmermi 40 x 25 x 20 cm a výber miesta v lietadle. Pred letom do Maroka som si na letisku dal buchtu a kávu. Za účet som zaplatil 4,80 eur. Pri spiatočnom lete do Viedne som sa na letisku „naobedoval“. Bageta s mozzarellou, paradajkou a bazalkou a minerálna voda stáli 7,30 eur.

Ako sa po meste Valencia pohybovať?

Na presuny v meste Valencia som využil metro. Pred stanicou metra si v automate kúpite kartu za 9 eur, ktorú využijete na 10 jázd. Dávajte si ale pozor a neurobte, prosím, takú chybu ako ja. Karta platí len v zónach A a B. Neplatí v zóne C, v ktorej je napr. letisko. Ja som si to pri poslednej ceste metrom neuvedomil a musel som tak doplácať ešte ďalších 4,80 eur. Kartu totiž označujete nielen pred nástupom do metra, ale aj pri výstupe z neho.

Kde v meste Valencia získať info?

Turistické informačné centrum (Oficina Turisme Ajuntament València) sa nachádza na prízemí radnice mesta Valencia (Ajuntament de València) na Radničnom námestí (Plaça de l’Ajuntament) v starom meste (Ciutat Vella). Pri cestovaní sa zvyknem zastaviť v turistických informačných centrách iných miest, aby som mohol porovnať úroveň služieb.

Aj keď niektoré informačky sídlia na mestských alebo obecných úradoch, obyčajne sa v nich necítite ako na úrade. To sa, žiaľ, nedalo povedať o infocentre Valencie. Po vstupe ste si museli zobrať číslo, potom čakať a nakoniec sa už len pýtať, čo vás zaujímalo. Neplánoval som sa nič opýtať a keďže v informačke toho veľa nevystavovali, odišiel som veľmi rýchlo preč.

Kde sa v meste Valencia ubytovať?

V meste Valencia som vyskúšal 2 ubytovacie zariadenia – Hotel Ibis Budget Valencia pri letisku a penzión Pensión Alicante v centre mesta.

Hotel Ibis Budget Valencia Aeropuerto

Ubytovacie zariadenie Hotel Ibis Budget Valencia Aeropuerto ťaží zo svojej výbornej polohy len 750 m/10 minút pešo severne od letiska Aeroport de València. Hotel som si zvolil práve kvôli skorému rannému odletu do Maroka o 2 dni neskôr. Kufor som si mohol v hoteli odložiť ešte pred ubytovaním. Anglicky hovoriaci personál na recepcii bol veľmi príjemný a ochotný zodpovedať každú otázku. Chyžná nehovorila po anglicky, takže sme sa asi trochu nepochopili, či mi izbu mala alebo nemala upratať. Nakoniec mi ju teda neupratala, ale vôbec mi to nevadilo, zas až taký bordelár nie som.

Raňajky boli síce skromnejšie (lebo veď budget hotel), zato ale veľmi chutné. Výhodou je, že raňajky podávajú už od 4.30 h. Izba bola priestranná, vybavená klimatizáciou. Nevýhodou bolo, že okno sa dalo otvoriť len na šírku dlane, ale tým sú tuším hotely tejto siete známe. Za ubytovanie v 2-lôžkovej izbe pre 1 osobu na 2 noci som zaplatil 161 eur. Cena zahŕňala ubytovanie, raňajky, poplatky a dane. V hoteli môžete platiť platobnou kartou. Aj napriek vyššej cene bol celkový dojem z hotela dobrý.

Pensión Alicante

O penzióne Pensión Alicante som napísal v článku Staré mesto Valencie.

Kde sa v meste Valencia najesť?

V meste Valencia som vyskúšal viaceré reštaurácie – španielsku Taberna El Moss, raňajkáreň La Rollerie Valencia, tapas reštauráciu Restaurante Kabanyal, hamburgerovú The Black Turtle – Cirilo Amorós, taliansku Raffaello Pasta e Pizza a reštauráciu s barom Bar.Restaurant El Convento.

Taberna El Moss

Rodinný podnik Taberna El Moss sa nachádza v mestskej štvrti Extramurs, ktorá susedí so starým mestom Valencie zo západu. Reštauráciu som si vybral na základe pozitívnych recenzií na internete. V reštaurácii obsluhuje otec rodiny, ktorý pravdepodobne ako jediný hovorí po anglicky, v kuchyni sa za pultom zvŕtala jeho pani manželka a nákup mali na starosti ich dve dcéry. Na internete som sa dopátral aj k menám. Reštauráciu prevádzkujú José Ramón a Doña Vicenta.

Keď človek v Španielsku neochutná Sangríu, akoby tam ani nebol. Ďalší náročný horúci deň vo Valencii si žiadal niečo osviežujúce. Ja viem, že Sangría by sa mala vychutnávať, ale bola taká dobrá a ja som bol taký rozhorúčený, že som ju skrátka musel do seba „kopnúť“. Na základe odporúčania som ochutnal Valencijský šalát (zeleninový šalát s tuniakom a vajíčkom natvrdo). Netušil som, že táto kombinácia pochádza práve z Valencie. Ako hlavný chod som ochutnal typické španielske jedlo Carrillada de cerdo, dusené bravčové líčka s hustou zeleninovou omáčkou. Mäso bolo také jemné, že som ho krájal len vidličkou.

Bol som trochu prekvapený, keď som počas celej večere sedel v reštaurácii sám, pretože recenzie sa naozaj nemýlili. Jedlo bolo fantastické a obsluha veľmi príjemná. Je mi trochu ľúto, že taká dobrá a kvalitná reštaurácia vo Valencii nemá toľko hostí, koľko by si podľa mňa zaslúžila. Zase je na druhej strane pravda, že v čase, keď som v reštaurácii večeral, chodia na večeru snáď len nemeckí seniori. Za večeru som zaplatil 14,90 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou. Do reštaurácie som sa chcel vrátiť na večeru aj po mojom návrate z Maroka, ale problémy so žalúdkom mi to už nedovolili.

La Rollerie Valencia

Prečítajte si o raňajkách v reštaurácii La Rollerie Valencia v článku Staré mesto Valencie.

Restaurante Kabanyal

O obede v tapas reštaurácii Restaurante Kabanyal som napísal v článku El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie.

The Black Turtle – Cirilo Amorós

Prečítajte si o večeri v reštaurácii The Black Turtle – Cirilo Amorós v článku Kde València snúbi tradičné s moderným.

Raffaello Pasta e Pizza

O obede v talianskej reštaurácii Raffaello Pasta e Pizza som napísal v článku Quatre Carreres a L’eixample.

Bar.Restaurant El Convento

Prečítajte si o obede v reštaurácii Bar.Restaurant El Convento v článku Staré mesto Valencie. 

Kam v meste Valencia zájsť na kávu?

V meste Valencia som navštívil kaviareň Café de Les Mones a kokteil bar Café de las Horas. Obidva podniky by som navštívil opäť.

Café de Les Mones

Prečítajte si o kaviarni Café de Les Mones v článku Staré mesto Valencie.

Café de las Horas

O kokteilovom bare Café de las Horas som napísal v článku Staré mesto Valencie.

Prečítajte si ďalšie články z Valencie:

• Quatre Carreres a L’eixample – kde València snúbi tradičné s moderným
• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Valencia – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Čo v časti staré mesto Valencie robiť, vidieť a navštíviť?

V starom meste Valencie si na svoje príde naozaj každý, predovšetkým milovníci historickej architektúry. História tu totiž na vás dýcha naozaj na každom kroku. Hradby, fontány, námestia, paláce, tržnice, veže a zvonice. Budovy v sebe ukrývajú zbierky, na aké si len spomeniete. Archeologické, historické, etnografické či umelecké. Stačí si len vybrať.

Veže Torres de Serranos

Veže Torres de Serranos (Torres dels Serrans) stoja na severovýchodnom okraji starého mesta. Boli súčasťou starých mestských hradieb. Postavili ich v rokoch 1392-1398. V minulosti slúžili ako severovýchodná brána do starého mesta pre prichádzajúcich z Aragónska a Katalánska. V rokoch 1586-1887 v nich väznili šľachticov a pánov. Na prízemí vstúpite do mesta cez veľkú bránu medzi vežami. Široké schodisko vás vyvedie na vyhliadkové galérie na 1. a 2. poschodí. V nejednej galérii by som presedel celý deň. Tretie poschodie tvoria vyhliadkové terasy. Z veží sa vám naskytne fantastický výhľad predovšetkým na bývalé koryto rieky Túria, ktoré nahradila záhrada Túria (Jardí del Túria), o ktorej som písal v článku Pláže a parky Valencie.

Veže sú otvorené len pri slnečnom počasí. Kým vyjdete hore, poriadne sa zapotíte. Návštevu veží vám odporúčam v skorých ranných alebo podvečerných hodinách. Vstupenka stojí 2 eur/os. V nedele a štátne sviatky je vstup do veží zdarma. Veže som navštívil v sobotu, ktorá nebola sviatkom, napriek tomu som žiadne vstupné nemusel platiť.

Veže Torres de Quart

Gotické veže Torres de Quart boli západnou bránou do starého mesta. Taktiež boli súčasťou mestských hradieb. Postavili ich v rokoch 1441-1460. V roku 1623 sa mestská rada uzniesla na tom, že veže budú väzením pre ženy. Ako vojenské väzenie slúžili v rokoch 1813-1923.

Pred vstupom do veží si všimnite na vonkajšej omietke dodnes zachované známky intenzívneho bombardovania počas francúzskeho obliehania mesta v roku 1808. Kolónia papagájov ich neskôr využívala na hniezdenie. Riešenie veží sa podobá dispozičnému riešeniu veží Torres de Serranos. Na prízemí brána, 1. a 2. poschodí vyhliadkové galérie a 3. poschodí vyhliadková terasa.

Veže som navštívil v čase obeda, takže som si naplno užil slnečné lúče na ich vrchole. Na terase sa pripravte na poriadny vietor. Veže môžete takisto navštíviť len pri slnečnom počasí. V prípade dažďa, hmly alebo silného vetra sú pre verejnosť zatvorené. Vstupenka stojí 2 eur/os. V nedele a štátne sviatky je vstup do veží zdarma. Veže som navštívil v sobotu, ktorá nebola sviatkom, napriek tomu som žiadne vstupné neplatil.

Kultúrne centrum Beneficència (Centre Cultural la Beneficència)

Po ceste od veží Torres de Serranos ku vežiam Torres de Quart budete prechádzať okolo kultúrneho centra Beneficència (Centre Cultural la Beneficència). To je domovom Národopisného múzea (Museo Valenciano de Etnología) a Archeologického múzea (Museu de Prehistòria de València).

Námestie Panny (Plaza de la Virgen)

Jedným z centier starého mesta je Námestie Panny (Plaza de la Virgen). Už v rímskej ríši stálo v týchto miestach fórum. Dominantami námestia sú valencijská katedrála (La Seu de València) v južnej, vládny úrad (Palau de la Generalitat Valenciana) v západnej a Bazilika Panny Márie opustenej (Basílica de la Mare de Déu dels Desamparats) vo východnej časti zástavby. Stred námestia oživuje fontána, ktorá symbolizuje rieku Túria (Font del Túria). Námestie lemujú inštitúcie, obchody, bary, kaviarne a reštaurácie.

Archeologické múzeum L‘Almoina (Centre Arqueològic de l’Almoina)

Len pár metrov východne od námestia Plaza de la Virgen sa nachádza Archeologické múzeum L‘Almoina (Centre Arqueològic de l’Almoina). Obrovská plocha pod úrovňou námestia ukrýva najmonumentálnejšie časti mesta od jeho založenia až po neskorý stredovek, keď ho najprv obývali Rimania, neskôr Vizigóti a nakoniec Arabi. Uvidíte kúpele, verejné sklady alebo sýpky, svätyňu, kúriu, kde zasadal mestský senát, baziliku, fórum, krstiteľnicu, pohrebisko, ulice či kráľovský palác. Objekty dopĺňajú zmenšené modely a videoprojekcie pre lepšiu predstavu, aby ste vedeli, ako mohli vyzerať v čase svojej najväčšej slávy.

Nad kúpeľmi sa nachádza sklenený strop, naplnený vodou, cez ktorý sa dostáva dovnútra svetlo. Na objekte to vytvára zaujímavý odraz. Vstupenka stála 2 eur/os. Pri kúpe vstupenky mi veľmi zalichotili, keď sa ma opýtali, či si náhodou neuplatňujem študentskú zľavu. Vyžiadal som si aj audio sprievodcu, ktorý, žiaľ, v čase mojej návštevy nebol k dispozícii.

Zvonica El Miguelete

Osemhranná zvonica El Miguelete (El Micalet) prilieha ku valencijskej katedrále z juhozápadnej strany. Bola postavená v rokoch 1381-1424 v štýle valencijskej gotiky. Na jej vyhliadkovú ochodzu vo výške 50,85 m vedie točité schodisko s 207 schodmi. Je jednou z najvyšších veží starého mesta. Veža zaručuje perfektný výhľad. Celé staré mesto Valencie budete mať ako na dlani. Z ďalšej strany dovidíte až na Mesto umení a vied. Nad vašou hlavou visí zvon Micalet, ktorý váži neuveriteľných 7 514 kg. Kým veže Torres de Serranos a Torres de Quart som mal takmer celé sám pre seba, na zvonici El Miguelete sa to hemžilo návštevníkmi. Vstupenka stála 2 eur. Vo zvonici môžete platiť len v hotovosti.

Burza hodvábu a komodít (La Lonja de la Seda)

Burza hodvábu a komodít (La Lonja de la Seda alebo tiež La Llotja de Mercaders) stojí v juhozápadnej časti starého mesta Valencie. Obecné zastupiteľstvo mesta rozhodlo o jej výstavbe v roku 1483. Je typickým príkladom valencijskej civilnej gotiky. Budova pozostáva z 3 častí:

• zmluvná hala, ktorá slúžila na obchodné transakcie a kde v roku 1407 založili mestskú banku,
• veža s 3 podlažiami, ktoré spája točité schodisko. Prízemie veže zaberá kaplnka. Na horných poschodiach väznili obchodníkov, ktorí vyhlásili bankrot.
• pavilón morského konzulátu s krásne vyrezávaným kazetovým stropom, ktorý pochádza z pôvodnej radnice Valencie. V pavilóne zasadal morský tribunál. Nájdete ho na 1. poschodí. Na prízemí budovy sa kedysi nachádzal živnostenský súd. Na obidvoch podlažiach sa premietajú videá o histórii budovy. V suteréne uvidíte len pôvodné klenby. Budova je postavená v renesančnom štýle.

Malá, ale útulná záhrada plná citrusov je príjemným zakončením prehliadky burzy. Od roku 1996 je burza súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vstupenka stojí 2 eur/os., ale ja som zase nemusel platiť. Jedinou podmienkou vstupu bola odpoveď na otázku, z ktorej krajiny pochádzam.

Centrálna tržnica (Mercado central)

Len pár metrov južne od burzy hodvábu stojí modernistická centrálna tržnica (Mercado central). Predchodcom tržnice bol trh, ktorý tu otvorili v roku 1839. Súčasnú tržnicu stavali v rokoch 1910-1928. Tržnica v sebe kombinuje kameň, tehly, železo, sklo a keramiku. Stredná kupola vyrástla do výšky 30 m. Tržnica sa chce stať najväčším aktívnym trhom v Európe a ašpiruje na zápis do Zlatej knihy centrálneho trhu.

Kúpite tu potraviny od výmyslu sveta – od čerstvých rýb a morských plodov, cez mäso, pečivo, ovocie, zeleninu, koreniny, oriešky a zaváraniny až po kávu, čaj či vína. Po návrate z Maroka som si doprial len čierny čaj (2,40 eur). Predstavujem si, ako by som sa tu v piatok podvečer zastavil po práci a nakúpil si suroviny na víkendové varenie.

Radničné námestie (Plaça de l’Ajuntament)

Prirodzeným centrom južnej časti starého mesta Valencie je bezpochyby Radničné námestie (Plaça de l’Ajuntament). Dominantou námestia je neoklasicistická radnica (Ajuntament de València) v západnej časti zástavby. Južná časť budovy patrí Mestskému historickému múzeu (Museo Histórico Municipal de Valencia). V radnici získate info v Turistickej kancelárii mestskej rady vo Valencii (Oficina Turisme Ajuntament València).

Palác markíza z Dos Aguas (Palacio del Marqués de Dos Aguas)

Jednou z najpozoruhodnejších budov v južnej časti starého mesta Valencie je Palác markíza z Dos Aguas (Palacio del Marqués de Dos Aguas). Sídli v ňom Národné múzeum keramiky od baroka po súčasnosť (Museo Nacional de Cerámica).

Múzeum náboženského umenia (Museo del Patriarca)

Len 180 m/2 min. pešo východne od Národného múzea keramiky nájdete ďalšie múzeum, tentoraz náboženského umenia (Museo del Patriarca) s niekoľkými dielami od Caravaggia, El Greca a ďalších známych maliarov. Z vonkajšej strany je na budovu nalepená fontána (Fuente De La Plaza), ktorá mi pripomínala fontánu di Trevi v Ríme, samozrejme v menšom.

Kde sa v časti staré mesto Valencie najesť?

V časti staré mesto Valencie som vyskúšal 2 reštaurácie – La Rollerie Valencia na raňajky a Bar.Restaurant El Convento na obed.

La Rollerie Valencia

Elegantná reštaurácia La Rollerie Valencia sa nachádza pri južnom okraji starého mesta, len pár metrov severne od stanice metra Xàtiva (červená linka č. 3, zelená linka č. 5 a hnedá linka č. 9). V reštaurácii som sa zastavil posledný deň na raňajky. Sadol som si na terasu uprostred ulice, aby som ešte naposledy nasal atmosféru mesta. Objednal som si tradičné raňajky, ktoré tvorili croissant, maslo, domáci jahodový džem a káva, v mojom prípade espresso. Ku raňajkám som si ešte doobjednal čerstvú pomarančovú šťavu. Takéto raňajky by som jedol každý deň. Za raňajky som zaplatil 7 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Bar.Restaurant El Convento

Španielska reštaurácia Bar.Restaurant El Convento sa nachádza na západnom okraji starého mesta len pár metrov severne od gotických veží Torres de Quart. V reštaurácii tiež pripravujú denné menu. Na terase vám budú robiť spoločnosť holuby. Nemusíte sa obávať, nie sú veľmi dotieravé, len ich tam bolo dosť. Obsluha nehovorila po anglicky a kde nepomôžu ruky a nohy, pomôže prekladač v mobile.

Najprv som sa pýtal na paellu z morských plodov (Paella de Marisco) z menu č. 1 a potom si objednal menu č. 2 – Grilovanú Soleu (Lenguado a la Plancha). Menu pochopiteľne obsahovalo aj iné jedlá. Čašník to ale pochopil tak, že som si objednal paellu z menu č. 1 a hlavné jedlo z menu č. 2. Poctivo som všetko zjedol, čakal na ďalšie jedlá a obával sa, ako bude vyzerať účet. Pivo podávajú v namrazených pohároch. V tých horúčavách, ktoré v meste vládli, padlo nanajvýš vhod. Za účet som nakoniec zaplatil len 13 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v časti staré mesto Valencie zájsť na kávu?

V časti staré mesto Valencie sa to len tak hmýri kaviarňami a barmi. Odporúčam vám kaviareň Café de Les Mones a kokteilový bar Café de las Horas.

Café de las Horas

Kokteilový bar Café de las Horas sa nachádza v samom centre starého mesta v bočnej uličke severne od námestia Plaza de la Virgen. Sedel som v uličke, v ktorej príjemne pofukoval vietor. Zaplatiť som ale šiel dovnútra, kde to bolo vďaka klimatizácii, ktorá snáď išla naplno, ako v chladničke. Zároveň som si všimol extravagantný neobarokový interiér. Café de las Horas sa totiž definuje ako klasická literárna kaviareň z prelomu storočia, parížska kaviareň, anglická čajovňa a americký kokteilový bar zároveň. Vyskúšal som espresso a Negroni. Káva i kokteil boli perfektné. Za účet som zaplatil 10 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Café de Les Mones

Café de Les Mones sa nachádza na východnom okraji starého mesta, severne od stanice metra Colón (žltá linka č. 0, červená linka č. 3, zelená linka č. 5, oranžová linka č. 7 a hnedá linka č. 9). Kaviareň sídli na rohu historickej budovy oproti parku (Plaça D’Alfons el Magnánimo). Obsluha nehovorila po anglicky, napriek tomu sme sa dohovorili. Objednal som si espresso a Aperol Spritz. Ten síce v ponuke nemali, napriek tomu mi ho pripravili. K aperolu som navyše dostal arašidy. Za účet som zaplatil 9,20 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v časti staré mesto Valencie ubytovať?

Pensión Alicante má výbornú polohu v centre mesta, len pár metrov severne od stanice metra Xàtiva (červená linka č. 3, zelená linka č. 5 a hnedá linka č. 9). Okolie penziónu ponúka plno možností, kam si zájsť na jedlo alebo kávu. Prístup do penziónu je možný po schodoch aj výťahom. Na recepcii som stretol 2 zamestnancov. Obidvaja boli veľmi milí. Pri check-in som dostal kľúče nielen od izby, ale aj od budovy, takže som sa do izby mohol vrátiť kedykoľvek.

Bol som ubytovaný v útulnej 1-lôžkovej izbe číslo 2 so súkromnou kúpeľňou s oknom do átria budovy a klimatizáciou. Izba mi veľmi pripomínala izbu mojej kamarátky v Barcelone. V penzióne som si mohol nechať kufor aj po check-out-e. Za jednu 1-lôžkovú izbu na 1 noc pre 1 osobu som zaplatil 41,40 eur. Pre môj ďalší pobyt vo Valencii by som si určite zvolil Pensión Alicante.

Prečítajte si ďalšie články z Valencie:

• Quatre Carreres a L’eixample – kde València snúbi tradičné s moderným
• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie
• Valencia – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Staré mesto Valencie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

El Pla del Real

Mestská štvrť El Pla del Real sa rozprestiera východne od starého mesta Valencie a časti L’Eixample, severne od Quatre Carreres, juhovýchodne od La Saïdia a západne od Poblats Marítims. Od starého mesta ju oddeľuje Záhrada Túria, súvislý pás zelene, ponad ktorý vedú Most kvetov a Most mora. V záhrade tiež stojí Palác hudby vo Valencii. Osobne milujem Záhradu Monforte, ktorá je hneď neďaleko.

Záhrada Túria (Jardí del Túria alebo Jardín Del Turia)

Záhrada Túria (Jardí del Túria) sa vinie okolo starého mesta Valencie zo severozápadu na juhovýchod. Kedysi bol pás zelene korytom rieky Túria. Tá sa však v roku 1957 tak rozvodnila, že sa španielska vláda so starostom mesta rozhodli rieku odkloniť. Záhrada Túria v súčasnosti nie je len najväčší park Valencie, ale aj celého Španielska. Mosty ponad záhradu spájajú mestské časti Valencie. Zároveň vymedzujú 16 častí záhrady (Tram alebo Segment I-XVI). Park je menšou botanickou záhradou so stredomorskou flórou.

Okrem toho je vybavená viacerými športoviskami, detskými ihriskami či záhradnými reštauráciami. V záhrade to napriek vysokým horúčavám žilo v každú dennú hodinu. Každú chvíľu okolo mňa prešla iná skupina cyklistov na prehliadke mesta zo sedla bicykla alebo Valencijčan, ktorý venčil svojho psa. Pod mostom pri východe z metra zase miestni cvičili zumbu. Ja som si užil prechádzku pomedzi stromy za cvrlikania cikád. Záhrada je celoročne voľne prístupná.

Most kvetov (El puente de las Flores alebo Pont de les flors)

Farebný Most kvetov (El puente de las Flores) je jedným z mostov, ktorý spája staré mesto so štvrťou El Pla del Real. Most slávnostne otvorili v roku 2002. Pochádza z dielne známeho architekta Santiaga Calatrava, ktorý stojí aj za Mestom umení a vied. Most získal svoje pomenovanie vďaka kvetom, ktoré menia každé ročné obdobie. Dĺžka mosta je 156 m a šírka 24 m. Nájdete na ňom neuveriteľných 3 570 črepníkov (podľa iného zdroja až 27 000), chodníky pre chodcov a lavičky na oddych.

Most mora (Puente del Mar alebo tiež Pont del Mar)

Morský most alebo Most mora (Puente del Mar) je len niekoľko metrov južne od mostu kvetov. Masívny kamenný most vedie ponad kruhový rybník. Most postavili v roku 1591 v renesančnom slohu. V malých pavilónoch sú obrazy Panny Márie a svätého Pascuala Baylóna, mnícha a mystika zo 16. storočia.

Palác hudby vo Valencii (Palau de la Música de València)

Časti XI dominuje Palác hudby vo Valencii (Palau de la Música de València). Pri prechádzke záhradou ho určite neprehliadnete. Odráža sa vo štvorcovom rybníku s fontánou. Palác je dejiskom koncertov a vystúpení orchestra.

Záhrada Túria – Časti XII-XVI

Časti XII-XVI susedia s Mestom umení a vied. Časťami sa kľukatí Rieka života (Río de la Vida), umelý potok pripomínajúci rieku Túria, ktorý vytvára meandre a ostrovčeky. Prehliadka záhrady Túria by nebola kompletná bez návštevy Umbracle, promenády so stredomorskou flórou a akvária, ktoré sa zameriava na morské ekosystémy. 

Záhrada Monforte (Jardín de Monforte alebo tiež Jardí de Montfort) – najkrajší park Valencie

V mestskej štvrti El Pla del Real som zároveň našiel moje najobľúbenejšie miesto vo Valencii. Je ním záhrada Monforte (Jardín de Monforte). Záhrada ponúka plno zákutí, v ktorých sa ukryjete pred ruchom blízkeho starého mesta. Spoločnosť vám budú robiť mačky, ktoré sa tu udomácnili.

Vedeli ste, že záhrada Monforte je poslednou historicko-umeleckou záhradou 19. storočia, ktorá ostala vo Valencii?

Záhrada Monforte patrí medzi najkrajšie vo Valencii. Spája v sebe to najlepšie z francúzskeho parku v neoklasicistickom štýle a anglickej záhrady v romantickom štýle. Zdobia ju sochy z talianskeho mramoru, fontány a jazierka, živé ploty a kvetinové záhony, vodopád a jaskyňa. Tie spájajú chodníčky, ktoré lemujú lavičky na oddych. V roku 1941 ju vyhlásili na „Národnú historicko-umeleckú záhradu“. Verejnosti ju sprístupnili v roku 1973. Do prechodu v kaštieli umiestnili informačné tabule o významných drevinách, sochách a bodoch záujmu. Tabule sú vo valencijčine, španielčine a angličtine. Záhrada je voľne prístupná celoročne. Kaštieľ vo francúzskom rokokovom štýle slúži na civilné sobáše.

La Saïdia

Mestská časť La Saïdia ponúka príjemnú prechádzku v Kráľovskej záhrade, ktorá susedí s Múzeom výtvarného umenia vo Valencii.

Kráľovská záhrada (Jardines del Real alebo tiež Jardines de Viveros)

Kráľovské záhrady (Jardines del Real alebo Jardines de Viveros) možno neponúkajú toľko možností trávenia voľného času ako Záhrada Túria alebo takú históriu ako Záhrada Monforte. Vynikajú však veľkým počtom a rozmanitosťou botanických druhov. Ponúkajú príjemné posedenie okolo fontány, niekoľko možností občerstvenia sa v bufetoch a sú vhodným východiskovým bodom na spoznávanie Múzea prírodných vied a Múzea výtvarného umenia vo Valencii. Záhrady sú dejiskom koncertov a podujatí pod holým nebom.  

Múzeum výtvarného umenia vo Valencii (Museu de Belles Arts de València)

V objatí záhrady Túria a záhrad Viveros stojí historická budova zo 17. storočia. Prebýva v nej Múzeum výtvarného umenia vo Valencii (Museu de Belles Arts de València). Svoje miesto tu našlo výtvarné umenie od stredoveku až po súčasnosť od valencijských, katalánskych, španielskych, flámskych a talianskych umelcov. Niekoľko expozícií sa venuje Joaquínovi Sorollovi (1863-1923), valencijskému maliarovi a predstaviteľovi luminizmu (maliarske poňatie založené na farebnom vyjadrení svetla).

Uvidíte sochy, maľby, výkresy, výtlačky a archeologické zbierky. Stále expozície dopĺňajú krátkodobé výstavy. Múzeum okrem prehliadok organizuje tiež workshopy, konferencie, koncerty, filmové premietania a školenia. Múzeum je otvorené od utorka do nedele. Vstup je zdarma. Internetová stránka múzea je po valencijsky a španielsky. 

Poblats Marítims

Po návrate z Maroka som navštívil mestskú štvrť Poblats Marítims a pobrežie Valencie. Poslednou stanicou metra je Marítim – Serrería, po ktorú premávajú zelená linka 5 a žltá linka 7. Odtiaľto ďalej premávajú električky, fialová linka 6 po zastávku Grau – La Marina a modrá linka 8 po zastávku Marina Reial J. Carlos. Z tejto zastávky už je to k moru len 500 m/6 min. pešo.

Neďaleko zastávky Grau – La Marina stojí pamätník s fontánou, ktorý je venovaný valencijskému maliarovi Joaquínovi Sorollovi. Zamierte na juh ku prístavu, kde vašu pozornosť určite upúta socha ženskej hlavy s klobúkom. Socha nesie príznačný názov La Pamela. Odtiaľto dovidíte až na Mesto umení a vied. Nie je tu veľa miest, kde sa ukryjete pred páliacim slnkom, preto rýchlo bočím smerom na východ a popri prístave mierim smerom na pláž.

Po pár minútach prichádzam na pieskovú pláž (Playa de las Arenas). Široká pláž ponúka dostatok miesta pre kúpania chtivých a slnka vyhľadávajúcich návštevníkov. Ja ale pokračujem ďalej až na okraj móla. Osobný prístav sa rozprestiera po pravej ruke, lámače vĺn naľavo. Na konci móla stojí krytá prístavná vyhliadka (Mirador del Puerto). Odtiaľto dovidíte na ďalšie prímorské letoviská na severe.

Kde sa v severovýchodnej Valencii najesť?

Tapas reštaurácia Restaurante Kabanyal (vedľa zastávky Grau – La Marina) sa nachádza v mestskej štvrti Poblats Marítims. Na obed som mal chuť len na niečo menšie. Preto som ochutnal domáce Kuracie karí krokety podľa tradičnej receptúry. Jedlá by vás mali preniesť do minulosti, keď vám ich pripravovali vaše mamy a babičky. Síce som nevyrastal v Španielsku, keby mi ale moja babka pripravovala takéto krokety, mal by som ju veľmi rád. Krokety som zapil svetlým ležiakom z Galície. Za obed som zaplatil 18,70 eur.

Prečítajte si ďalšie články z Valencie:

• Quatre Carreres a L’eixample – kde València snúbi tradičné s moderným
• Staré mesto Valencie
• Valencia – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Mestská štvrť Quatre Carreres

Dominantou mestskej štvrte Quatre Carreres je komplex budov Mesto umení a vied (Ciudad de las Artes y las Ciencias). Komplex tvoria:

• Oceanogràfic,
• Àgora,
• Vedecké múzeum Príncipe Felipe (Museo de las Ciencias Príncipe Felipe),
• Umbracle,
• Hemisfèric,
• Palác umení (Palau de les Arts Reina Sofía).

Oceanogràfic

Vedeli ste, že veľká korytnačka Aldabra je 2. najväčšou korytnačkou sveta (po galapágskej) a môže piť cez nos?

Oceanogràfic je najväčšie akvárium v Európe. Žijú v ňom živočíchy z hlavných svetových morských ekosystémov od Arktídy, cez Stredozemné more, Červené more až po Antarktídu a jeho súčasťou je jedno z najväčších delfinárií na svete. Návštevníci ho mohli prvýkrát navštíviť v roku 2003. Akvárium organizuje vzdelávacie a voľno-časové aktivity pre všetkých milovníkov morskej fauny. Vstupenka stojí 33,70 eur/os. Na oficiálnej internetovej stránke tiež ponúkajú rôzne kombinované vstupenky do kinosály, vedeckého múzea a akvária.

Vedeli ste, že názov kormorán vznikol spojením dvoch latinských slov „corvus“ a „marinus“, čo znamená „morská vrana“?

Àgora

Àgora, veľké kryté námestie, pôsobí zo všetkých budov Mesta umení a vied snáď najviac mimozemsky. V roku 2018 sa v nej zrodilo centrum CaixaForum. Projekt je dielom katalánskeho architekta Enrica Ruiz-Geliho. CaixaForum poskytuje svoje priestory na koncerty, prednášky, semináre, workshopy, výstavy a predstavenia. Vstupenky si kúpite na CaixaForum València.

Vedecké múzeum Príncipe Felipe (Museo de las Ciencias Príncipe Felipe)

Vedecké múzeum Príncipe Felipe otvorili v roku 2000. Múzeum vás zábavným a interaktívnym spôsobom oboznámi so životom, vedou a technikou, ktoré nás obklopujú. Zatiaľ, čo v iných múzeách sa nesmiete ničoho dotýkať, toto múzeum sa riadi heslom: „Zakázané sa nedotýkať, necítiť a nemyslieť.“ Stále expozície dopĺňajú krátkodobé výstavy. V múzeu tiež organizujú rôzne aktivity, súťaže, konferencie, tvorivé dielne, či podujatia pre odbornú a laickú verejnosť. Múzeum navrhol architekt valencijského pôvodu Santiago Calatrava.

Vedeli ste, že vo vedeckom múzeu sa nachádza Foucaultovo kyvadlo (dokazuje, že Zem sa točí okolo svojej osi), ktoré so svojimi 34 m patrí medzi najdlhšie na svete?

Vstupenka stojí 8,70 eur/os. Na oficiálnej internetovej stránke tiež ponúkajú rôzne kombinované vstupenky do kinosály, vedeckého múzea a akvária. V múzeu si môžete do svojho mobilného telefónu stiahnuť audio-sprievodcu vo valencijčine, španielčine, francúzštine, taliančine, nemčine a angličtine za 1 eur.

Umbracle

Umbracle je promenádou so stredomorskou flórou a výstavným priestorom o celom Meste umení a vied. Zároveň krátkodobo vystavuje sochy súčasných umelcov z celého sveta. Videl som tak veľké bronzové sochy inšpirované antikou od poľského umelca Igora Mitoraja (1944-2014). Fragmenty sôch dokonale zapadli do komplexu. Roztrúsené po celom areáli vytvárali vo mne dojem Atlantídy. Výstava trvala do 16. októbra 2022.

V suteréne sa ukrýva 2-podlažné parkovisko pre autá a autobusy. Cena parkovného je 2,30 eur/hod., max. 24 eur/deň. Ak sa však preukážete vstupenkou do ktoréhokoľvek objektu Mesta umení a vied, za parkovné zaplatíte 7 eur/deň. Balkón na severe poskytuje výhľad na celý areál. Umbracle sprístupnili v roku 2000. Je voľne prístupná.

Hemisfèric

Hemisfèric bola 1. budovou v Meste umení a vied. Svoje brány pre návštevníkov otvorila v roku 1998. Budovu takisto navrhol architekt Santiago Calatrava. Má predstavovať obrovské ľudské oko, ktoré sa otvára hviezdam a poznaniu. Symbolizuje pozorovanie sveta, ktorý objavíte vďaka audiovizuálnym projekciám. Tie vás prenesú do praveku, na dno oceánov, do najkrajnejších zákutí vesmíru a na mnohé ďalšie fantastické miesta.

Vedeli ste, že premietacia sála má kapacitu viac ako 300 osôb, konkávne plátno s plochou 900 m² a priemerom 24 m?

Kinosála má síce strechu vajcovitého tvaru, vo vnútri sa však nachádza obrovská guľa, v ktorej sa premieta. Nájdete tu veľkoformátové kino IMAX dome (obraz je 10x väčší ako v bežnom kine), digitálnu 3D obrazovku (rozmery obrazovky sú 22 x 11 m) a systém fulldome na rôzne digitálne projekcie od astronomických prezentácií až po zábavné programy. Budova tiež slúži na krátkodobé výstavy a usporadúvanie podujatí. Vstupenka stojí 8,70 eur/os. Na oficiálnej internetovej stránke tiež ponúkajú rôzne kombinácie vstupného do kinosály, vedeckého múzea a akvária.

Palác umení (Palau de les Arts Reina Sofía)

Aj za architektúrou paláca umení stojí valencijský architekt Santiago Calatrava. Palác slávnostne otvorili v roku 2005. Budova má tvar šošovky. Pri stavbe použili biely betón. Dve škrupiny, ktoré obklopujú budovu, sú z vrstvenej ocele, ktorý pokryli trencadis (keramický obklad – typ mozaiky zo zlepených črepov dlaždíc a rozbitého porcelánu). Vo svojich 4 sálach hostí operné, baletné, divadelné predstavenia, koncerty, kongresy, prednášky či diskusie.  

Palác umení môžete navštíviť aj počas komentovaných prehliadok so sprievodcom. Počas prehliadky sa návštevníci dostanú aj do priestorov, do ktorých by sa počas predstavenia nedostali. Sprievodcovia oboznámia návštevníkov so všetkými umeleckými a architektonickými detailmi budovy. So špeciálnou vstupenkou sa zúčastníte skúšky alebo asi 30-minútového predstavenia. Prehliadka v španielčine alebo angličtine trvá 1 hodinu. Vstupenka na prehliadku stojí 11 eur/os.

Mestská štvrť L’eixample

Štvrť L’eixample sa rozprestiera medzi starým mestom a štvrťou Quatre Carreres. Za pozornosť v nej stoja býčia aréna, železničná stanica a tržnica.

Býčia aréna (Plaza de Toros de València)

Býčia aréna sa nachádza na severnom okraji štvrte L’eixample na hranici so starým mestom Valèncie. Arénu postavili v 19. storočí. Žiaľ, priamo do býčej arény sa momentálne (august 2022) nedostanete, lebo je pre verejnosť zatvorená z dôvodu údržby. Môžete ju však navštíviť aspoň virtuálne. V tesnom susedstve arény ale môžete navštíviť Valencijské múzeum býčích zápasov (El Museu Taurí de València). Múzeum patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie múzeá svojho druhu v Španielsku. Dozviete sa celú históriu býčích zápasov, všetko o býkoch, toreadoroch i samotnej aréne. Vstupenka stojí 2 eur/os.

Železničná stanica (València Estación del Norte)

Železničná stanica susedí s býčou arénou zo západu. Stanicu v modernistickom štýle (španielska verzia secesie) navrhol Demetrio Ribes v roku 1917. Síce som do a z Valèncie necestoval vlakom, stanicu som napriek tomu navštívil. Zblízka som si pozrel jej interiér, ktorý zdobia farebné mozaiky plné ovocia a kvetov. Tie predstavujú úrodnú krajinu Valèncie a obchod s pomarančmi.

Tržnica Mercat de Colón

Tržnicu Mercat de Colón slávnostne otvorili na Štedrý večer v roku 1916. Architekt Francisco Mora (študoval na Škole architektúry v Barcelone pod vedením Domènecha i Montanera) sa pri jej navrhovaní inšpiroval katalánskymi modernistickými prúdmi. Navrhol pozdĺžny priestor s 3 loďami s kovovými nosníkmi. Konce uzatvárajú kamenno-tehlové brány, ktoré pripomínajú víťazné oblúky. Budova získala v roku 2003 cenu Europa Nostra v kategórii reštaurátorské práce. V jej vnútri sa môžete občerstviť v niekoľkých reštauráciách, kaviarňach, pivovaroch, baroch a samozrejme stánkoch s čerstvými potravinami. Tržnica žije nielen svojimi prevádzkami, ale aj podujatiami, ktoré sa tu pravidelne konajú.

Kde sa v štvrtiach Quatre Carreres a L’eixample najesť?

V každej z týchto 2 štvrtí som vyskúšal 1 reštauráciu. Recenzie pripájam nižšie.

Raffaello Pasta e Pizza

Talianska reštaurácia Raffaello Pasta e Pizza sa nachádza v štvrti Quatre Carreres (850 m/11 min. pešo severozápadne od Mesta umení a vied). Reštaurácia pôsobí skôr fast-foodovým dojmom. Pripravujú v nej ale fantastické Ravioli plnené špenátom a ricottou preliate maslovo-šalviovou omáčkou. Za obed som zaplatil 13 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

The Black Turtle – Cirilo Amorós

Sieť reštaurácií The Black Turtle (Čierna Korytnačka) nájdete vo viacerých mestách Španielska. The Black Turtle – Cirilo Amorós sa nachádza v štvrti L’eixample (700 m/9 min. pešo východne od Býčej arény). Moderná reštaurácia, ktorá sa špecializuje predovšetkým na burgre a jedlá z grilu. Ochutnal som výborný American burger (Syr čedar, kučeravý šalát lollo, paradajka, červená cibuľa, chrumkavá slanina a základ burgerovej omáčky). V horúci letný večer (ešte vtedy ukazoval teplomer na lekárňach 38 ^oC) som si k burgru objednal veľké pivo mojej obľúbenej nemeckej značky, ku ktorému som navyše dostal popcorn. Za večeru som zaplatil 16,90 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si ďalšie články z Valencie:

• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie
• Staré mesto Valencie
• Valencia – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Quatre Carreres a L’eixample – kde València snúbi tradičné s moderným je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.