1. Katedrálny park (Parcul Catedralei)

Kišiňov je skutočne zeleným mestom. Na jeho území nájdete 11 parkov. My sme sa zastavili v 3 z nich. Katedrálny park (Parcul Catedralei) sa nachádza v samom srdci mesta. Práve z tohto parku som počítal vzdialenosti ku všetkým atraktivitám mesta. Založili ho pravdepodobne medzi rokmi 1830-1840. Park má už viac ako 185 rokov. Všetky cesty v parku v tomto prípade nevedú do Ríma, ale ku Metropolitnej katedrále Narodenia Pána. Park je ideálnym miestom na prechádzky, posedenie na lavičkách, či sledovanie ruchu mesta okolo vás. V parku môžete využiť bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet.

2. Metropolitná katedrála Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului)

Metropolitnú katedrálu Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului) stavali v rokoch 1830-1836 v štýle ruského klasicizmu. Charakterizujú ju 4 biele portiky so 6 stĺpmi a veľká tmavá guľovitá kupola. V roku 1941 budovu vážne poškodili počas bombardovania. Obnovu dokončili až v roku 1953. V roku 1962 sa katedrála stala výstavnou sieňou Ministerstva kultúry Moldavskej sovietskej socialistickej republiky. S rokom 1989 sa stala opäť kostolom. Reštaurátorské práce ukončili v roku 1996. Katedrála tvorí spolu so zvonicou a Víťazným oblúkom známy architektonický a historický komplex mesta.

3. Zvonica (Clopotnița)

V strede Katedrálneho námestia sa týči elegantná biela zvonica (Clopotnița). Zvonicu postavili spolu s katedrálou v roku 1836. Zakončili ju malou kupolou. Hlavný najväčší zvon, ktorý vážil takmer 6,5 tony, mali pôvodne umiestniť do zvonice, ale kvôli svojej veľkosti sa do nej nezmestil, pretože okná na horných poschodiach zvonice boli príliš úzke. Preto ho umiestnili do susedného Víťazného oblúka. V roku 1962 zvonicu vyhodili do vzduchu z dôvodu obáv z jej možného využitia ako strategického bodu pre ostreľovačov. Namiesto nej postavili fontánu. Zvonicu znovu postavili na základe pôvodných náčrtov a historických obrázkov len v rokoch 1997-1998. Tentoraz ale neurobili tú istú chybu ako v minulosti. Horné poschodie rozšírili a konečne po rokoch na pôvodné plánované miesto vrátili najväčší zvon.

4. Víťazný oblúk (Arcul de Triumf)

S výškou 13 m je Víťazný oblúk (Arcul de Triumf) alebo tiež Svätá brána jednou z dominánt mesta. Podľa oficiálnej verzie ho postavili v roku 1840 na pamiatku rusko-osmanských vojen. Podľa neoficiálnej verzie oblúk postavili kvôli zvonu, ktorý sa v ňom nachádzal až do konca 20. storočia. Oblúk je z lešteného bieleho kameňa a má štvorcový tvar so 4 otvormi. Na stĺpy v korintskom štýle nadväzuje horná časť v klasicistickom slohu.

5. Radnica mesta Kišiňov (Primăria Municipiului Chișinău)

Rohová budova eklektickej žltej radnice mesta Kišiňov (Primăria Municipiului Chișinău; 350 m/5 min. pešo juhovýchodne od centra) s trojuholníkovými štítmi vychádza z renesancie talianskeho Toskánska. Hlavný vstup do radnice je na rohu budovy. Nad vstupom sa vypína veža s hodinami. Na mieste radnice pôvodne stála hasičská stanica. Na návrhu budovy sa tiež podieľal ruský architekt Alexandru Bernardazzi (1831-1907). Jeho pamätná tabuľa visí na budove dodnes. Výstavbu dokončili v roku 1902.

V roku 1941 budovu vyhodili do vzduchu sovietske vojská. Rumunskej správe sa ju do roku 1944 podarilo obnoviť, ale v auguste toho istého roku budovu počas bombardovania opäť zničili. Po vojne (1946-1948) ju prestavali podľa dobových fotografií. Miestna správa sa do budovy vrátila až v roku 1951. Turistické informačné centrum sídli v budove napravo od hlavného vchodu smerom do hlavnej ulice.

6. Nultý kilometer (Kilometrul zero)

Nultý kilometer (Kilometrul zero; 400 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra) umiestnili do dlažby pred Hlavnú poštu v roku 2012. Vyrobili ho z bronzu a žuly. Do kompasu vyryli svetové strany a vzdialenosti k niektorým hlavným mestám v Európe a Ázii. Škoda len, že Bratislavu ani Prahu na ňom nenájdete.

7. Organová sieň (Sala cu Orgă)

Eklektickú bielo-zelenú budovu mestskej banky s barokovými a neoklasicistickými prvkami postavili v rokoch 1903-1911. Hlavný vstup reprezentuje portikus s dvojitými stĺpmi na podstavcoch. Dominuje mu socha posla bohov Herma a guľovitá kupola. Vchod strážia sochy 2 levov. Vo výzdobe budovy dominujú symboly, ktoré súvisia s obchodom a financiami. Po výstavbe novej budovy mestskej banky v roku 1973 a vďaka výbornej akustike hlavnej sály sa rozhodla mestská rada o prestavaní budovy na organovú sieň (Sala cu Orgă; 400 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra). Prestavba sa uskutočnila v rokoch 1975-1978. Kapacita sály je 555 miest.

8. Národné divadlo „Mihai Eminescu“ (Teatrul Naţional „Mihai Eminescu”)

Národné divadlo „Mihai Eminescu“ (Teatrul Naţional „Mihai Eminescu”; 500 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra) založili v roku 1921. V roku 1935 divadlo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zatvorili. Znovu ho otvorili až v roku 1994 a funguje dodnes.

9. Národné divadlo opery a baletu „Maria Bieșu“ (Teatrul Național de Operă şi Balet „Maria Bieșu”)

Národné divadlo opery a baletu „Maria Bieșu“ (Teatrul Național de Operă şi Balet „Maria Bieșu”; 500 m/7 min. pešo severozápadne od centra) postavili v roku 1980 podľa návrhu moskovských architektov v štýle socialistického modernizmu. Na námestie pred divadlo umiestnili 2 fontány. K hlavnému vchodu vedie široké schodisko. Basreliéfy na mramorových stenách po oboch stranách vchodu zobrazujú múzy. Obdĺžnikové stĺpy tvoria otvorené letné terasy. Divadlo má kapacitu 1 200 miest. Organizujú sa v ňom koncerty a festivaly. Maria Bieșu bola jednou z najznámejších operných speváčok Moldavska. V 60. rokoch 20. storočia spievala na najslávnejších operných pódiách sveta.

Pred národným divadlom opery a baletu si urobte svojku pri nápise „I❤️Chișinău“ alebo na obrej lavičke, ktorá má spájať ľudí, s národným symbolom krajiny Stromom života.

10. Pamätník Štefana Veľkého (Monumentul lui Ștefan cel Mare)

Pamätník Štefana Veľkého (Monumentul lui Ștefan cel Mare; 450 m/7 min. pešo západne od centra) venovali najvýznamnejšej osobnosti a bývalému kniežaťu Moldavska. Sochu vysokú 5 m odliali v Bukurešti zo 6 veľkých bronzových kanónov po rusko-tureckej vojne v rokoch 1877-1878. Socha stojí na 6 m vysokom podstavci. Predlohou sochy bol portrét kniežaťa z roku 1475. Sochár Alexandru Plămădeală si sám mohol vybrať pozemok, na ktorý chcel svoju sochu umiestniť.

Slávnostne ju odhalili v roku 1928 pri príležitosti 10. výročia Veľkého zjednotenia Besarábie s Rumunskom. Po okupácii Besarábie Sovietmi pamätník premiestnili do Bukurešti, aby ho zachránili. V auguste 1942 sochu vrátili do Moldavska, aby ju o 2 roky neskôr zase poslali do Rumunska. V roku 1945 sa pamätník vrátil do Kišiňova. Počas nasledujúcich 3 desaťročí pamätník pravidelne ničili vandali. Koncom roka 1989 pamätník vrátili na pôvodné miesto a obnovili. Tvár vládcu z pamätníka umiestnili na každú bankovku národnej meny.

…tak a sme za polovicou. Čo ešte môžete vidieť v meste Kišiňov? Poďme na druhú desiatku …

11. Verejná záhrada „Štefana Veľkého a Svätého“ (Grădina Publică „Ștefan cel Mare și Sfânt”)

Verejná záhrada „Štefana Veľkého a Svätého“ (Grădina Publică „Ștefan cel Mare și Sfânt”; 500 m/8 min. pešo západne od centra) alebo tiež centrálny park je najstarším parkom v krajine. Otvorili ho v roku 1818. Architekti ho navrhli ako francúzsku záhradu s kvetinovými záhonmi, akáciami, lipami, lavičkami, pavilónmi a fontánami. Niektoré stromy majú už takmer 200 rokov. Liatinový plot z roku 1860 navrhol ruský architekt Alexandru Bernardazzi už v ukrajinskej Odese. V roku 1885 v záhrade odhalili bustu ruského romantického básnika Alexandra Sergejeviča Puškina.

Puškin strávil v exile v Kišiňove 3 roky. V parku údajne odpočíval. Malo by ísť o najstaršiu zachovanú bustu v meste. To pravdepodobne viedlo k položeniu základného kameňa tzv. Aleje klasikov v roku 1958. Kým pôvodná aleja obsahovala 12 bronzových búst na červených žulových stĺpoch, súčasná aleja má 29 búst najznámejších básnikov a spisovateľov z Besarábie. Asi 2/3 pôvodnej Besarábie ležia v dnešnom Moldavsku. V parku je bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet, ale aj elektrické zásuvky na nabíjanie telefónu či počítača.

12. Vláda Moldavskej republiky (Guvernul Republicii Moldova)

Vláda Moldavskej republiky (Guvernul Republicii Moldova; 500 m/7 min. pešo juhozápadne od centra) stojí na mieste pôvodného sídla bývalej metropolitnej rady. Rezidenciu v roku 1941 vážne poškodili a už ju viac neobnovili. Na jej mieste postavili kino a park. V rokoch 1960-1965 počas rozsiahlej rekonštrukcie mesta postavili na mieste kina Dom vlády MSSR. Budovu so železobetónovou konštrukciou charakterizujú veľké panoramatické okná a biele vlnité plechy.

Sokel a prahy pri vstupoch z čiernej leštenej žuly kontrastujú s bielymi kamennými stĺpmi. Nad vchodom sa nachádza erb Moldavskej republiky a text s názvom inštitúcie. Budovu ešte nikdy nerekonštruovali. Vykonajú sa len drobné opravy. Budova má národný význam. Do roku 1991 stál pred budovou Leninov pamätník. Pred inštitúciu osadili v roku 2010 žulovú pamätnú tabuľu, ktorá pripomína obete sovietskej okupácie a totalitného režimu v Kišiňove.

Prázdna plocha pred budovou sa nazýva Námestie Veľkého národného zhromaždenia. Sprievody sa tu konali od 1. polovice 19. storočia. V auguste 1989 požadovali státisíce občanov vyhlásenie rumunského jazyka za štátny jazyk a prechod na latinku. Námestie je svedkom osláv štátnych a mestských sviatkov, ale aj protestov a sťažností občanov.

13. Prezidentský palác Moldavskej republiky (Președinția Republicii Moldova)

Prezidentský palác Moldavskej republiky (Președinția Republicii Moldova; 550 m/8 min. pešo severozápadne od centra) postavili v rokoch 1984-1987. Na jeho mieste pôvodne stál 122 rokov luteránsky kostol, až kým sa ho komunistické úrady rozhodli v 60. rokoch 20. storočia zbúrať. Palác pôvodne koncipovali ako administratívnu budovu na zasadnutie Najvyššieho sovietu MSSR. Začiatkom 90. rokov 20. storočia ho prestavali s minimálnymi úpravami. Konštrukciu odliali zo železobetónu, ozdobili bielymi kamennými doskami a tónovaným sklom.

Podstavec a prístupové schodisko vyrobili z čierneho a červeného mramoru. Nad centrálnym portálom sa nachádza bronzový erb Moldavskej republiky a text s názvom inštitúcie. V zasadacej miestnosti paláca podpísali deklaráciu nezávislosti. Prezidentská knižnica z dubového dreva uchováva niekoľko stoviek kníh a protokolárnych darov. Najcennejším darom je kópia meča Štefana Veľkého. Počas protestov v roku 2009 budovu zničili vandali. Opravy trvali s občasnými prerušeniami až do jesene 2018. Budova je pamiatkou národného významu. Večer ju osvetľujú farby moldavskej vlajky.

14. Parlament Moldavskej republiky (Parlamentul Republicii Moldova)

Budovu postavili v rokoch 1976-1979. Pôvodne v nej mal sídliť Ústredný výbor Komunistickej strany. Zaujímavosťou je, že po dokončení základov sa rozhodli budovu posunúť o 34 m od hlavnej cesty. Rozpočet sa vďaka tomu zdvojnásobil. Konštrukciu odliali zo železobetónu. Fasádu obložili ružovými žulovými doskami. Základňu obložili mramorovými a červenými žulovými doskami. Pred budovou stál pôvodne Pamätník Karla Marxa a Friedricha Engelsa.

Parlament Moldavskej republiky (Parlamentul Republicii Moldova; 850 m/12 min. pešo severozápadne od centra) má tvar otvorenej knihy. Nad hlavným vchodom sa nachádza text s názvom inštitúcie napísaný kovovými písmenkami. Kancelárie sú na strane, ktorá smeruje k bulváru Ștefan cel Mare. Zasadacia miestnosť parlamentu je na opačnej strane. Budova je pamiatkou národného významu. Počas protestov v roku 2009 bol interiér vážne poškodený. Oprava trvala 5 rokov. Parlament môžete navštíviť počas komentovanej prehliadky so sprievodcom.

15. Pamätník Kráľovnej Márie (Monumentul Reginei Maria)

Pamätník Kráľovnej Márie (Monumentul Reginei Maria; 600 m/9 min. pešo juhozápadne od centra) odhalili v roku 2025 pri príležitosti 107. výročia zjednotenia Besarábie s Rumunskom. Pomník vysoký viac ako 6 m predstavuje Kráľovnú Máriu v deň jej korunovácie v meste Alba Iulia.

Mária Edinburská bola poslednou rumunskou kráľovnou (1914-1927) ako manželka kráľa Ferdinanda I. Rumunského. Narodila sa v roku 1875 v Eastwel Parku v grófstve Kent v Spojenom kráľovstve. Jej rodičmi boli princ Alfréd, vojvoda z Edinburghu a zároveň 2. syn kráľovnej Viktórie, a ruská veľkokňažná Mária Alexandrovna, jediná dcéra ruského cára Alexandra II. Nikolajeviča a Márie Alexandrovny, princeznej hesenskej. Kráľovná Mária zomrela na hrade Pelișor v roku 1938. Pre jej srdce postavili kaplnku na hrade Bran.

16. Socha rímskej vlčice (Lupa Capitolina)

Socha rímskej vlčice (Lupa Capitolina; 550 m/8 min. pešo juhozápadne od centra) je replikou slávnej rímskej sochy, ktorú mestu daroval Rím v prvých rokoch zjednotenia Besarábie a Bukoviny s Rumunskom. V roku 1940 sochu z politických dôvodov roztavili. Kultúrna liga za jednotu Rumunov všade nechala v roku 1990 vyrobiť kópiu sochy, ktorú umiestnili pred Národné múzeum histórie Moldavskej republiky v Kišiňove.

17. Vila Herța (Casa Herța)

Eklektická vila Herța (Casa Herța; 750 m/10 min. pešo severozápadne od centra) patrila šľachticovi a neskôr starostovi mesta Vladimírovi Herțovi. Budovu zdobia rastlinné ornamenty a alegorické postavy. Vnútorné steny vymaľovali freskami s mytologickými výjavmi a štukové ornamenty stien pozlátili. V roku 1939 v nej sochár Alexandru Plămădeală spolu s ďalšími umelcami založili Mestskú umeleckú galériu. Bola 1. múzeom plastického umenia v Moldavsku. Po pripojení k Sovietskemu zväzu ju reorganizovali na Republikánske múzeum plastického umenia MSSR. Umelecké diela sa počas vojny preventívne rozhodli premiestniť na bezpečnejšie miesto. Vtedy bez stopy zmizli a viac sa ich už nepodarilo nájsť. Vilu síce začali rekonštruovať, napriek tomu stále čaká na navrátenie zašlej slávy.

18. Centrálny trh (Piața Centrală)

Centrálny trh (Piața Centrală; 900 m/12 min. pešo juhovýchodne od centra) je najväčším mestským trhom pod holým nebom. Jeho história siaha do polovice 19. storočia. Rozprestiera sa medzi niekoľkými ulicami v centre mesta. Na trhu kúpite (takmer) všetko od mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny cez oblečenie, obuv, doplnky, suveníry a ďalšie predmety, na aké si len spomeniete. Zjednávať je tu podmienkou!

19. Bývalá vodárenská veža (Fostul Turn de Apă)

Bývalá vodárenská veža (Fostul Turn de Apă; 1,1 km/18 min. pešo juhozápadne od centra) sa v roku 1971 stala domovom Múzea histórie mesta Kišiňov (Muzeul de Istorie al Orașului Chișinău). Eklektickú vežu začali stavať v roku 1860 podľa projektu ruského architekta Alexandra Bernardazziho. Dokončili ju až o 28 rokov neskôr v roku 1888. Svoje brány však otvorila až v roku 1892. Má výšku 27 m. Steny sú z tehál a tesaného vápenca. Architekt pri nej prvýkrát použil leštený kameň. Stala sa 1. dodávateľom vody v Kišiňove a spolu s ňou vybudovali 1. vodovodné potrubia v meste.

Vodou zásobovali centrálnu časť mesta. Ako vodárenská veža slúžila 48 rokov. Od roku 1940 sa používala ako požiarna veža. Zemetrasenie v roku 1977 budovu poškodilo. V rokoch 1980-1983 ju prestavali podľa dobových obrázkov. Pôvodne sa v meste nachádzali 2 vodárenské veže. Druhá veža sa do súčasnosti nezachovala. Bola zničená v roku 1963. Múzeum vo veži znovu otvorili v roku 2011. Má 4 stále expozície. Najstarším exponátom je hlinená nádoba zo 4. storočia n. l. Z terasy na jej vrchole uvidíte mesto, okolité kopce i vzdialené sídliská na nich. Vstupenka stála 7,70 lei/1,51 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

20. Park „Údolie mlynov” (Parcul „Valea Morilor”)

Park „Údolie mlynov” (Parcul „Valea Morilor”; 1,6 km/23 min. pešo juhozápadne od centra) sa stal známym vďaka najmenšej bronzovej soche Malého princa na svete. Sochu vysokú len 11 cm nájdete na brehu umelého jazera. K jazeru vedie 218-schodové schodisko z jednej strany a kaskádové vodné schodisko z 2. strany. Schodisko prekonáva slávne Schodisko generála Potemkina v Odese, ktoré má 200 schodov. Obnovili ho v roku 2016. Výstavbu parku nariadil sovietsky vodca Leonid Brežnev v roku 1950. Zelené divadlo pod holým nebom má kapacitu až 5 tisíc miest. Na jazere prenajímajú kanoe a kajaky. Okolie jazera je zase ideálne na beh či bicyklovanie.

Kišiňov je mesto parkov. Vyberte sa do parku aj v týchto mestách:

• Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok
• Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu
• Miláno – 1 deň nestačí
• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte až po Atomium

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 11. 3. 2026 (1 eur = 5,0907 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Kišiňov alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Miláno dostať?

Miláno je hlavným mestom regiónu Lombardsko na severe Talianska. Je 2. najväčším mestom (1 367 788 obyvateľov) a ekonomickým centrom celej krajiny.

Autobusom

Autobusová stanica Milano Lampugnano sa nachádza 8 km/23 min. autom severozápadne od centra mesta. Autobusy zvyčajne zastavujú na okraji Milána, odkiaľ sa pohodlne dostanete metrom do centra mesta.

Vlakom

Železničná stanica Milano Centrale sa nachádza 2,8 km/40 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Vlaky ale zastavujú aj na viacerých zastávkach v meste, napr.:

• Milano Porta Garibaldi – 2,5 km/35 min. pešo severozápadne od centra,
• Milano Porta Venezia – 1,8 km/25 min. pešo severovýchodne od centra,
• Milano Lambrate – 6 km/19 min. autom severovýchodne od centra,
• Milano Rogoredo – 8,6 km/23 min. autom juhovýchodne od centra,
• Milano Cadorna – 1,4 km/20 min. pešo severozápadne od centra …

Do Milána som cestoval v deň, kedy štrajkovali železničiari. Jednak preto, že z Bergama sa tam dostanete priamym vlakom bez nutnosti prestupovať. A tiež preto, že ak by náhodou žiadny vlak nepremával, vždy pôjde nejaký autobus, či už do mesta alebo na letisko, odkiaľ sa taktiež pohodlne dostanem do hotela. Cesta trvala 37-48 min.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 12 eur.

Ako sa po meste Miláno pohybovať?

Na prvý pohľad sa to vôbec nezdá, ale Miláno je ohromne veľké mesto. Veď len na peší presun zo stanice do centra potrebujete 40 minút. Centrum mesta je veľké a prejsť ho pešo z jednej strany na druhú si taktiež vyžaduje fúru času. Na presuny po meste som využil metro a mestský vlak. Inak som sa pohyboval pešo. Priznám sa ale, že večer som si takmer necítil nohy. Prepravu metrom zabezpečuje Milánska dopravná spoločnosť (Azienda Trasporti Milanesi). Nenechajte sa zmiasť skratkou ATM, v tomto prípade nejde o bankomat. Mestský vlak, podobne ako ostatné vlaky v regióne, zabezpečuje spoločnosť Trenord. Jednorazový cestovný lístok na metro aj mestský vlak by ma vyšiel na 2,20 eur.

Kde v meste Miláno získať info?

Turistické informačné centrum InfoPoint Ufficio Informazioni Turistiche Milano je len 160 m/2 min. pešo južne od dómu.

Čo v meste Miláno robiť, vidieť a navštíviť?

Človeku by ani nenapadlo, koľko toho stihne vidieť počas jediného dňa – 12 štvrtí a 22 atraktivít.

Duomo

Milánsky dóm (Duomo di Milano)

Milánsky dóm (Duomo di Milano) je najväčšou a najzložitejšou gotickou stavbou Talianska. Je tiež najväčšou gotickou budovou sveta, po ktorej sa môžete prechádzať. Postavili ho z ružovo-bieleho mramoru z lomu, ktorý bol určený výhradne na túto stavbu. Výstavba začala na konci 14. storočia (1386) a trvala viac ako 6 storočí. Mal byť symbolom sily a veľkosti mesta. Stovky veží a sôch právom pripomínajú mramorový les. Katedrála má dĺžku 157 m a jej najvyššia veža výšku 108,5 m. Vstupenky stoja medzi 5-36 eur/os.

Dóm ma ohromil svojou veľkosťou. Až keď prídete priamo k nemu, uvidíte aký vysoký a rozsiahly je. Zo severnej strany momentálne prechádza rekonštrukciou. Čo ale na zakrytej fasáde nechýbalo, bola obrovská svetelná reklama.

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II)

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II; 110 m/2 min. pešo severne od dómu) je najstarším nákupným centrom v Taliansku. Vznikla v 19. storočí. Pôvodnou myšlienkou bolo vytvoriť krytú ulicu medzi dómom a operou. Akúsi výkladnú skriňu mesta, kde by ste nakúpili, zastavili sa na aperitivo alebo večeru. Vo vnútri nájdete obchody luxusných značiek, reštaurácie ocenené michelinskou hviezdou, legendárny bar Camparino, či historické kníhkupectvo, ktoré v meste funguje od 19. storočia.

Zatiaľ, čo dóm ma ohromil svojou veľkosťou v pozitívnom slova zmysle, galéria ma prekvapila veľkosťou v tom negatívnom. Na fotografiách pôsobí, že je minimálne 2x taká veľká ako v skutočnosti. Galéria je skutočným srdcom Milána, kde sa to návštevníkmi len tak hemží. A pokiaľ sa obrovské množstvo ľudí natlačí do tak malého priestoru, akým je napr. galéria, nezanechá to vo vás pozitívny zážitok. Takže ak by ste sa ma spýtali, čo sa mi na galérii najviac páčilo, povedal by som vám, že moment, kedy som odtiaľ odišiel preč.

Palác rozumu (Palazzo della Ragione)

Palác rozumu (Palazzo della Ragione; 240 m/3 min. pešo západne od dómu) pochádza z 13. storočia. Až do 18. storočia slúžil ako mestská radnica. Do 2. polovice 20. storočia bol notárskym archívom a v súčasnosti sa v ňom organizujú výstavy fotografie.

Veža Velasca (Torre Velasca)

Brutalistická, racionalistická a neosecesná veža Velasca (Torre Velasca; 650 m/9 min. pešo južne od dómu) je taká škaredá, až je pekná. So svojou výškou 106 m a 26 poschodiami udiera do očí na hranici historických štvrtí Missori a Brolo. Jej tvar huby pramení z túžby oddeliť kancelárie v dolnej časti od bytov v hornej časti na odkrytých železobetónových konzolách. Pripomína stredovekú vežu a čerpá z architektonických vplyvov 19. storočia.

Scala

Mestská štvrť Scala susedí so štvrťou Duomo zo severu. Je známa predovšetkým vďaka jednému z najznámejších operných domov sveta – divadlu La Scala. O divadle som napísal samostatný článok.

Cinque Vie (5vie)

Námestia Piazza degli Affari

Námestie Piazza degli Affari (650 m/9 min. pešo západne od dómu) je symbolom milánskeho obchodu a financií. 16. januára 1808 tu založili Milánsku burzu cenných papierov. Tú postavili na ruinách rímskeho cisárskeho paláca. Vás ale predpokladám zaujme viac socha, ktorú umiestnili do stredu námestia v roku 2010, po finančnej kríze v roku 2008. Asi by ste nepredpokladali, že socha, ktorá predstavuje vztýčený prostredník, sa bude nazývať LOVE – láska (Libertà – sloboda, Odio – nenávisť, Vendetta – pomsta a Eternità – večnosť). Sochu od Maurizia Cattelana, vysokú 11 m, vyrobili z carrarského mramoru. Považujú ju za symbol protestu proti finančnému svetu.

Porta Venezia

Dom Casa Guazzoni

Človeku by pri pohľade na dom Casa Guazzoni (2 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) ani nenapadlo, aké pekné veci sa dajú vytvoriť, keď spojíte betón a železo. Dom pochádza zo začiatku 20. storočia a odjakživa slúži na bývanie. Veľmi by ma zaujímalo, ako to vyzerá vo vnútri. Žiaľ, do domu sa nedostanete. Jedine, že by v ňom býval nejaký váš známy.

Dom Casa Galimberti

Len čo by ste kameňom dohodili, stojí od Casa Guazzoni ďalší architektonický klenot. Pri pohľade na fasády domov mám pocit, že som zrazu vo Viedni na začiatku 20. storočia. Dom Casa Galimberti (2 km/28 min. pešo severovýchodne od dómu) predstavuje jedno z najoriginálnejších diel milánskej secesie. Spoznáte ho podľa kovaného železa, kvetinových motívov v betóne a obkladu z keramických dlaždíc. Casa Galimberti slúži podobne ako Casa Guazzoni len na bývanie a nie je verejnosti prístupná. Vďaka malebnosti týchto domov presne viem, v ktorej štvrti Milána by som chcel bývať.

Park Giardini Indro Montanelli

Aké som len mal ohromné šťastie, že kým som prišiel do parku Giardini Indro Montanelli (1,6 km/22 min. pešo severovýchodne od dómu) prestalo už pršať a slnko začalo opäť vykúkať spoza mrakov. Park je výborným východiskovým bodom na prehliadky Galérie súčasného umenia, Galérie moderného umenia, Prírodovedného múzea, či planetária.

Guastala

Park Giardini della Guastalla

Príjemným únikom pred letnou páľavou sú určite barokové záhrady Giardini della Guastalla (950 m/13 min. pešo juhovýchodne od dómu) v tesnom susedstve Milánskej univerzity. Záhrady síce neoplývajú žiadnymi dláždenými chodníkmi, upravenými záhonmi či antickými sochami. Stále je však príjemné si v ňom na chvíľu sadnúť na lavičku a v tieni mohutných stromov sledovať miestnych. Väčšia skupinka ľudí, rodina či kolegovia z práce, tu dokonca niečo oslavovala. A v tunajšom rybníku dodnes žije početná populácia kaprov.

Rotonda della Besana

Nie, že by mi prekážali davy ľudí, ale keď som sa vybral do štvrte Guastala, skutočne som si užíval poloprázdne ulice, na ktorých zvyčajne stretnete len miestnych. Ruch mesta nechávate za vysokou kovanou železnou bránou a už len sledujete Milánčanov, ktorí si tu odskočili čítať knihu. Pred návštevou neskorobarokového komplexu Rotonda della Besana (1,4 km/20 min. pešo juhovýchodne od dómu) som netušil, že ide o bývalý cintorín a musím sa priznať, že lebky na hlaviciach stĺpov som si naozaj nevšimol. V stredoveku bol práve toto okraj mesta, ideálny na umiestnenie cintorína. Kostol uprostred komplexu už odsvätili a v súčasnosti ho milujú všetky deti, lebo sa v ňom nachádza Detské múzeum MUBA (Museo dei Bambini Milano). Rotunda je otvorená denne medzi 7.00-22.00 h. Vstup do rotundy je zdarma.

Zona Magenta

Múzeum Leonardovej Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano)

Ešte pred návštevou Milána som vedel, že v meste chcem určite vidieť 2 atraktivity – Poslednú večeru a Divadlo La Scala. A tak som si pár týždňov pred dovolenkou klikol na stránku múzea, aby som si rezervoval lístok. Podľa stránky bolo múzeum beznádejne vypredané na 2 mesiace dopredu. Tak som si povedal, že to risknem a overím si silu novinárskeho preukazu. Do Milána som cestoval ráno a moje prvé kroky smerovali do Múzea Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano; 1,7 km/24 min. pešo západne od dómu).

Vedeli ste, že Napoleon po dobytí Milána Francúzmi premenil refektár na stajňu pre svoje kone?

Pani pred vchodom do pokladne múzea mi povedala to, čoho som sa obával najviac. Múzeum je už na celý deň aj nadchádzajúci týždeň vypredané. Deň na to ale zverejňujú na internetovej stránke možnosť rezervovať si vstupenku na ďalšie obdobie. Neviem na aké, keď na internete som videl, že sa tam nenachádza jediné voľné miesto na nasledujúce 2 mesiace. V tom nás vyrušil pán, ktorý z peňaženky vytiahol preukaz a pani ho automaticky pustila dovnútra. V duchu si vravím, že som takmer zabudol na môj novinársky preukaz.

Vedeli ste, že Leonardo da Vinci sa zvečnil práve v osobe Judáša, apoštola, ktorý zradil Ježiša?

Tak som vytiahol preukaz a pani povedal, že som novinár (čo človek neurobí pre to, aby videl Poslednú večeru). Pani mi povedala, že to je v poriadku, že by som mal dokonca vstup zadarmo, ale musím si rezervovať miesto v skupine cez internet. Tak sa jej pýtam, čo za preukaz mal ten pán predo mnou. Bol to preukaz pre ťažko zdravotne postihnuté osoby.

Posledná večera sa nachádza na stene refektára dominikánskeho kláštora pri kostole Santa Maria delle Grazie. Celý komplex je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Leonardo da Vinci sa na diele podieľal v rokoch 1494-1497. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 8.15-19.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. Vstupenku si musíte rezervovať vopred na oficiálnej internetovej stránke múzea. Do pokladne múzea musíte prísť minimálne 30 min. pred rezervovaným časom vstupu, inak o svoju vstupenku prídete. Rezervácie sa otvárajú štvrťročne.

Castello

Hrad Sforza (Castello Sforzesco)

Ak budem mať to šťastie a Miláno navštívim opäť, moje kroky budú smerovať do expozícií hradu Sforza (Castello Sforzesco; 1 km/15 min. pešo severozápadne od dómu). Pevnosť je jedným z najväčších hradov Európy. Počiatky výstavby siahajú do 14. storočia. V 17. storočí bol jednou z hlavných vojenských citadel v Európe. V minulosti plnil funkciu obrannej pevnosti, sídla vojvodu a vojenských kasární. Dnes je domovom Mestských múzeí a od roku 1896 jednej z najväčších umeleckých zbierok v meste. Nájdete tu Múzeum antického umenia, Pinakotéku, Múzeum dekoratívneho umenia, Múzeum prehistórie a protohistórie, zbierku nábytku, jednu z najväčších európskych zbierok hudobných nástrojov, tapisérie, či zbrojnicu. Architektúra paláca je atraktivitou sama o sebe.

Sempione

Park Sempione (Parco Sempione)

Taká smola, že začalo pršať práve vtedy, keď som vošiel do parku Sempione (Parco Sempione; 1,6 km/22 min. pešo severozápadne od dómu). Inak by som sa v ňom zdržal určite dlhšie. Park je ohromnou zelenou oázou v centre Milána. Má neuveriteľných 40 ha. Park otvorili počas Svetovej výstavy v roku 1906. Určite ho nevynechajte na piknik, oddych, šport alebo aspoň na prechádzku. Park je tiež prehliadkou architektúry 20. storočia.

Veža Branca (Torre Branca)

Veža Branca (Torre Branca; 2 km/26 min. pešo severozápadne od dómu) je jedným z miest, ktoré by som určite navštívil v prípade priaznivejšieho počasia. Z 10. najvyššej stavby v meste s výškou 108,6 m budete mať jedinečný výhľad nielen na Miláno, ale aj na Alpy a Apeniny. Postavili ju zo špeciálnych oceľových rúrok za rekordných 2,5 mesiaca na Triennale v roku 1933. Nemusíte sa obávať, že by ste do takej výšky nezvládli vyliezť. Vo veži je výťah, ktorý vás za necelú minútu vystrelí na krytú vyhliadkovú plošinu. Veža je v prípade silného vetra alebo nepriaznivého počasia zatvorená. Vstupenka stojí 6 eur/os.

Oblúk mieru (Arco della Pace)

Neoklasicistický víťazný oblúk s 3 valenými klenbami postavili v priebehu 19. storočia na pamiatku bitky pri Jene v nemeckom Durínsku, ktorú Francúzi vyhrali v roku 1806. Mýtne búdky po stranách slúžili na výber mýta. Oblúk zároveň oddeľoval mesto od vidieku. Na jeho vrchole sa nachádza bronzový voz ťahaný 6 koňmi, ktorý vezie Minervu sprevádzanú 4 jazdeckými víťazstvami. S návratom Habsburgovcov sa víťazný oblúk zmenil na Oblúk mieru (Arco della Pace; 2 km/29 min. pešo severozápadne od dómu).

Porta Garibaldi

Brána Garibaldi (Porta Garibaldi)

Bránu Garibaldi (Porta Garibaldi; 2 km/29 min. pešo severne od dómu) postavili v čase, keď opustený obranný systém Milána premenili na aleje lemované stromami. Prítomnosťou kanálu Martesana bola nevyhnutná na prepravu tovarov a produktov. V jej okolí sa nachádzalo mnoho skladov.

Námestie Piazza Gae Aulenti

Námestie Piazza Gae Aulenti (2,5 km/35 min. pešo severne od dómu) je moderným srdcom Milána. Kruhové námestie má priemer asi 80 m a je vyvýšené 10 m nad zemou. Venovali ho architektke a dizajnérke Gae Aulenti, ktorej sa podarilo presadiť v čase a profesii, ktorá patrila prevažne mužom. Námestie postavili v súlade so zásadami ekologickej udržateľnosti. Je pokryté solárnymi panelmi, ktoré zabezpečujú energiu pre 3 susedné veže. Námestie dopĺňajú 3 nekonečné kruhové fontány, ktoré obklopuje 105 m dlhý kruh zakrivených sedadiel. LED solárny strom v strede sa rozsvieti vždy po zotmení vďaka slnečnej energii, ktorú si uložil počas dňa. Dominantou námestia je veža UniCredit Tower, ktorá je so svojimi 231 m najvyššou budovou Talianska.

Isola

Vertikálny les (Bosco Verticale)

Tak v takejto bytovke by som chcel bývať. Ak chcete vedieť, aké je to bývať v lese v centre mesta, navštívte Vertikálny les (Bosco Verticale; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu). Je jeden z najinovatívnejších a najprestížnejších symbolov Milána. Dve obytné veže majú výšku 76 a 100 m. Fasády obklopuje 800 stromov, 4 500 kríkov a 15 000 rastlín. Rastliny produkujú kyslí, vlhkosť a absorbujú CO₂. Medzi konármi si našlo svoje prirodzené miesto niekoľko druhov vtákov. Projekt získal ocenenie v oblasti udržateľnosti. Veže postavili nad linkami metra M2 a M5. Preto navrhli systém na tlmenie vibrácií, vďaka ktorému veže blokujú seizmické vlny. Spolu s dómom patrí medzi najfotografovanejšie budovy mesta.

Centro Direzionale

Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi)

Komu by už len napadlo, že nezvyčajný názov Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi; 2,4 km/34 min. pešo severne od dómu) bude patriť parku. Park je otvorenou botanickou záhradou s viac ako 100 druhmi stromov. Počas teplých letných mesiacov poskytuje útočisko všetkým Milánčanom, ktorí pracujú v okolitých mrakodrapoch. Okrem toho je tiež dejiskom rôznych podujatí.

Palác Lombardia (Palazzo Lombardia)

Tí, ktorí čítajú môj blog dlhšie, už vedia, že som milovníkom akejkoľvek architektúry. Či tej starej alebo novej. Preto som si v tejto štvrti nemohol nechať ujsť pohľad na palác Lombardia (Palazzo Lombardia; 3 km/41 min. pešo severne od dómu), 161 m vysokú vežu zo skla, ocele a železobetónu. Nižšie budovy uzatvárajú oválne námestie. A že som najväčšie zastrešené námestie Európy navštívil v najlepší možný čas! Mierne prehánky práve dávali svoje posledné zbohom a pomedzi mraky sa opäť začali predierať slnečné lúče.

Mrakodrap Pirelli (Grattacielo Pirelli)

Modernistický mrakodrap z ocele a betónu Pirelli (Grattacielo Pirelli; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu) patril v čase svojej výstavby v rokoch 1956-1960 medzi najvyššie mrakodrapy Európy. Navrhol ho Giò Ponti a má 127 m. Kým v minulosti boli vo veži kancelárie výrobcu pneumatík Pirelli, po ktorom vežu pomenovali, dnes je sídlom Regionálnej Rady Lombardska. Vyhliadková terasa mrakodrapu je návštevníkom prístupná len počas špeciálnych príležitostí.

Centrale

Stanica Milano Centrale

Železničná stanica Milano Centrale (2,8 km/40 min. pešo severne od dómu) je 2. najväčšou stanicou v Taliansku, čo sa týka veľkosti aj počtu cestujúcich. Monumentálnu budovu z bieleho kameňa so sochami slávnostne otvorili v roku 1931. Zaujímavosťou je, že v polovici nástupišťa 21 (nástupište 20 a 1/2) sa nachádza pre bežného návštevníka neznámy honosný Kráľovský pavilón s intarzovanými podlahami, kvalitným nábytkom, zdobený mramorom a mozaikami v empírovom štýle, tajnou chodbou, ale aj znakmi svastiky z čias fašizmu.

Kde sa v meste Miláno najesť?

Do Milána som šiel s tým, že na obed niekde ochutnám milánsku kotletu. Predpokladal som, že za obed zaplatím okolo 20 eur. To som ešte netušil, že len kotleta stojí okolo 25 eur. A v tom som akoby zázrakom objavil reštauráciu Maia Bistrot Ristorante Caffetteria (450 m/6 min. pešo severozápadne od dómu), v centre mesta, s výbornými hodnoteniami a polovičnými cenami. Hovorím si, toto bude určite nejaký podvod. A tak som si to šiel overiť.

Milánska kotleta je podobne ako viedenský rezeň na tenko naklepaný, obalený a na prepustenom masle vypražený teľací rezeň. Milánska sa ale na rozdiel od tej viedenskej líši tým, že sa pripravuje s kosťou a neobaľuje v múke. Poviete si, ako sa dostal viedenský rezeň do Milána. Miláno bolo v 17.-18. storočí súčasťou Rakúsko-Uhorska. Avšak Milánčania vám s hrdosťou povedia, že kotletu pripravujú už od 12. storočia.

Reštaurácia v čase obeda praskala vo švíkoch. Obsluha však pre mňa aj tak našla miesto pri jedinom voľnom stole v suteréne reštaurácie. Všade okolo mňa samí Taliani v oblekoch a Talianky v kostýmoch či šatách. To je dobré znamenie, keď sa tu chodia najesť miestni. Pochopiteľne som si objednal Milánsku kotletu s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Nevyhnutnou súčasťou obeda bol chlieb. Rezeň som zapil talianskym pivom Moretti. Za obed som zaplatil 19 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Miláno zájsť na drink?

Bistro a kokteilový bar Eppol (2,1 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) je presne tým miestom, kam by som sa vybral v piatok večer s priateľmi na kokteil a niečo malé k tomu. Moderný, štýlový, zaujímavý. Prívetivá obsluha. Za jeden Aperol Spritz som zaplatil 10 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Kam za európskou architektúrou?

• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte po Atomium
• Rothmayerova vila v Prahe
• Tirana plná kontrastov
• Poreč vás vráti do Byzancie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Miláno – 1 deň nestačí je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Pavia dostať?

Pavia je hlavným mestom rovnomennej provincie v regióne Lombardsko na severe Talianska, 43 km/40 min. autom južne od Milána.

Autobusom

Autobusová stanica Autostazione di Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria.

Vlakom

Železničná stanica Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria neďaleko autobusovej stanice. Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 16 eur.

Vlaková odysea

Do Pavie som cestoval z Bergama cez Milano Lambrate a Milano Rogoredo. Celá trasa, vrátane prestojov na staniciach, mala trvať 1 h a 41 min. To by som ale musel stihnúť prípoj v Milano Rogoredo. Na prestup tam som mal 22 minút. Vravíte si, času dosť. Ale nie v prípade, keď vlak už z Lambrate odchádza s 20-minútovým meškaním a na tak krátkom úseku ešte naberie ďalšie meškanie nejakú 1-2 minúty. Je samozrejmé, že som nemal čas stihnúť vlak v Rogoredo.

Ďalší odchádzal, našťastie, len o polhodiny neskôr. Vlaky, nepoviem rýchliky, ale dokonca ani osobáky, sa navzájom nečakajú ako u nás na Slovensku. A preto si veľmi vážte, keď na vás počká prípoj vo Vrútkach alebo v Kysaku. Do Pavie som sa nakoniec dostal o tú polhodinu neskôr, takže celá cesta trvala 2 h a 11 min. A to bola len cesta tam. Vedel som, že v ten deň večer o 21.00 h začínajú štrajkovať zamestnanci železníc. Nepredpokladal som ale, že vďaka tomu nepôjdu ďalšie vlaky už poobede v ten deň.

A tak som si na stanici v Pavii počkal ďalšie 2 hodiny navyše, kým konečne išiel vlak do Milána, tentoraz už bez prestupu v Rogoredo. Asi si viete predstaviť, ako sa ľudia, ktorí by cestovali 4 vlakmi, natlačilo do jedného vlaku. O klimatizácii ani nehovorím. Do Milána som mal cestovať zrýchleným vlakom bez prestávok. Keďže ale predošlé vlaky nešli, vlak, ktorým som cestoval, zastavoval za každou zákrutou. Našťastie, prípoj v Milano Lambrate som stihol a do Bergama som nakoniec docestoval. Čo vám poviem?! „Milujem“ talianske vlaky!

Kde v meste Pavia získať info?

Turistické informačné centrum Tourist Infopoint Pavia sa nachádza priamo na námestí Piazza della Vittoria vo východnej časti zástavby.

Čo v meste Pavia robiť, vidieť a navštíviť?

Nachádza sa v meste Pavia 3. alebo 4. najväčšia kupola katedrály v Taliansku? Kostol, v ktorom korunovali Barbarossu, jedna z najstarších univerzít Európy, podivné vysoké úzke veže, či hrad s viacerými expozíciami. V meste je atrakciou dokonca i most.

Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria)

Centrom historického jadra mesta je Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria), ktoré lemujú obchody, reštaurácie, kaviarne a bary. Južnú časť zástavby zaberá palác Broletto, v ktorom sa zasadalo v 11.-16. storočí. Už za čias Ríma sa v týchto miestach usporadúvali trhy. V juhozápadnom rohu námestia sa týči mohutná veža katedrály.

Katedrála sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta)

Katedrálu sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta; 230 m/3 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza della Vittoria) som pôvodne ani neplánoval navštíviť. Keď už som ale išiel okolo, povedal som si, prečo nenahliadnuť dovnútra. A stihol som to len tak-tak. Katedrálu už plánovali zavrieť na pravidelnú poobednú prestávku.

Vedeli ste, že kupola katedrály v Pavii je so svojím priemerom 30-35 m a výškou 80-97,5 m 3. najväčšou kupolou v Taliansku? Pomyselné zlato vyhrala Bazilika sv. Petra v Ríme (priemer cca 41-42 m, výška 136 m). Striebro patrí Brunelleschiho kupole kostola Santa Maria del Fiore vo Florencii (priemer cca 45-54 m, výška 116 m). Zemiakovú medailu získala kupola Duomo Nuovo v Brescii (priemer 21-26 m, výška 80 m). Ak by sme započítali antický chrám Panteón v Ríme s priemerom 43 m, ktorý ale nie je katedrálou, Pavia by obsadila až 4. priečku. Ak v tom máte menší zmätok ako ja, vedzte, že najporovnateľnejším kritériom je priemer kupoly, zatiaľ čo výška kupoly ukazuje jej monumentálnosť v priestore.

Pred katedrálou stojí jazdecká socha Regisola, kópia originálu, ktorý pôvodne stál v Ravenne. Prvú sochu zničili jakobíni, ktorí ju považovali za symbol monarchie.

Krytý most (Ponte Coperto)

Neodmysliteľnou súčasťou panorámy Pavie je jej krytý most (Ponte Coperto; 500 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza della Vittoria). Postavili ho v polovici 14. storočia, aby nahradil pôvodný rímsky, ktorý môžete stále vidieť vedľa súčasného mosta. Most spája centrum Pavie s dedinou práčiek, rybárov a ťažiarov štrku Ticino. Počas 2. svet. vojny ho zbombardovali. Súčasný most je z 50. rokov 20. storočia.

Kostol sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore)

Počas cestovania zvyčajne nenavštevujem kostoly, mešity, či synagógy. V Pavii je ale jeden kostol, ktorý som chcel navštíviť, pretože sa s ním spája významná historická udalosť. V románskom kostole sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore; 550 m/7 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) korunovali v roku 1155 rímsko-nemeckého kráľa Fridricha I. Barbarossu, ktorý sa zúčastnil 3. krížovej výpravy. Kostol je otvorený v pondelky medzi 7.00-12.00 h, 15.00-19.00 h a od utorka do nedele medzi 7.00-19.00 h.

Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia)

Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) patrí medzi najstaršie univerzity v Európe. Jej počiatky siahajú do roku 1361.

Stredoveké veže (Torri medievali)

V areáli univerzity neprehliadnete 3 vysoké a úzke stredoveké veže (Torri medievali; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria). Súčasný návštevník Pavie len veľmi ťažko uverí tomu, že panorámu mesta niekedy tvorila stovka takýchto veží. Do súčasnosti sa ich zachovalo 5. Tri v areáli univerzity a 2 na ulici Via Luigi Porta. Postavili ich v priebehu 11. a 12. storočia z tehál. Predstavovali moc rodiny, ktorej patrili. Žiaľ, dovnútra veží sa nedostanete.

Viscontiho hrad (Castello Visconteo)

Galeazzo II. Visconti započal výstavbu hradu (Castello Visconteo; 1 km/13 min. pešo severne od námestia Piazza della Vittoria) v roku 1360. Hrad dokončili za neuveriteľných 5 rokov. Plnil predovšetkým vojenskú funkciu, ale bol tiež sídlom dvora. Dôkazom toho sú pozostatky fresiek, výzdoba zo zlata a lapisu lazuli. Pôvodne mal hrad 4 krídla. Severné krídlo zničilo francúzske delostrelectvo v 16. storočí. Hrad slúžil v 19. storočí ako vojenské kasárne. V 20. storočí hrad odkúpilo mesto, ktoré ho premenilo na kultúrne centrum s viacerými expozíciami a výstavnými priestormi. Najviac ma ohromil svojou veľkosťou obraz „Vyslanectvo Niccola Machiavelliho, florentského občana a tajomníka, do Imoly na stretnutie s Cesarem Borgiom, vojvodom z Valentina“ od Federica Faruffiniho.

Nenechajte sa zmiasť tak ako ja. Vstup do hradu nie je z juhu, ako by jeden mohol predpokladať, ale akoby zboku hradu, zo západu. Počas prehliadky cez leto 2025 som tiež natrafil na robotníkov, ktorí rekonštruovali hrad. Z tohto dôvodu boli otvorené len niektoré expozície, archeologická expozícia, románske a renesančné sochárstvo a galérie antického umenia, umenia 17., 18. a 19. storočia. Múzeum je otvorené pondelky, stredy až piatky medzi 14.00-18.00 h, cez víkendy a sviatky medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka do nádvoria, portiku a lodžie stojí 1 eur/os. Vstupenka do expozícií stála 10 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Kde sa v meste Pavia najesť?

Pavia je známa svojím rizotom z olivového oleja, masla, cibule, cesnaku, mrkvy, zeleru, fazule, paradajok, bieleho vína, samozrejme ryže, vývaru a strúhaného syra. Už počas jazdy vlakom z Milána vám určite neuniknú rozľahlé ryžové polia, ktoré sa rozprestierajú okolo mesta. Pôvodne som plánoval navštíviť jednu reštauráciu, v ktorej pripravujú rizoto. Prišiel som ale v čase najvyššej obedovej špičky. Hostia si podávali kľučku a čakali v rade na stôl. Po chvíli čakania a zistení, že rad sa veľmi nehýbe, som sa otočil a hľadal náhradu.

Objavil som reštauráciu, v ktorej pripravovali výbornú pizzu. Neapolská reštaurácia La Nuova Mergellina (250 m/3 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria) je známa tiež svojou pizzou, ktorej cesto sa necháva kysnúť 36-100 hodín. Ochutnal som pizzu Pugliese. Vysoký chrumkavý okraj, paradajkový základ, mozzarella, výrazné ančovičky, ešte výraznejšie kapary, čierne olivy, cibuľa, parmezán a bazalka. Za pizzu a svetlý ležiak som zaplatil 17 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Pavia zájsť na kávu a drink?

Pri prehliadkach miest rád objavujem nové jedlá a nápoje. V Pavii som si kládol za cieľ ochutnať Tortu Paradiso v Pasticceria Vigoni. Základom torty je piškóta z múky, masla a cukru. Hodí sa ako samostatný dezert alebo k rôznym krémom a pudingom. Na moje prekvapenie bola cukráreň v čase mojej návštevy zatvorená. Zároveň pôsobila, že je v tomto stave už niekoľko rokov.

Nakoniec som sa zastavil v kaviarni Delizia Caffè (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria). Doplnil som kofeín v podobe espressa a oddýchol si pri Aperol Spritz. Keby som vedel, že železničiari začnú štrajkovať o niekoľko hodín skôr, predĺžil by som si svoj pobyt v kaviarni aspoň o 2 hodiny. Za účet som zaplatil 8,30 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prejdite sa po významných mostoch aj v týchto mestách:

• Tirana plná kontrastov
• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
• Umenie a grappa v Bassano del Grappa
• Čo vidieť v Ľubľane zadarmo?
• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pavia – kupola, rizoto a torta je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Bergamo dostať?

Do mesta Bergamo sa dostanete po ceste, koľajniciach aj vzduchom.

Autobusom

Autobusová stanica Bergamo Autostazione sa nachádza 2,2 km/29 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Keďže v lete 2025 modernizovali viaceré trate v meste a jeho okolí, pri ceste do mesta Lecco som cestoval najprv autobusom z Bergama do Ponte San Pietro a až potom vlakom do Lecca.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 2,5 km/33 min. juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Stanica bola mojím východiskovým bodom pre každodenné výlety do regiónu.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Orio al Serio (kód IATA: BGY) sa nachádza 7,5 km/18 min. autom juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Do Bergama som letel z Prahy. Let zvyčajne trvá 1 h a 25 minút. Spiatočná letenka stála 75,20 eur. Cena zahŕňala let a príručnú batožinu s rozmermi 40 x 25 x 20 cm, ktorá sa musí zmestiť pod sedadlo pred vami. Maximálne 24 hodín a minimálne 2 hodiny pred odletom si musíte urobiť check-in.

Do mesta som letel z Prahy. Pre nezvyčajne silnú búrku náš let ale odklonili do Verony. Našťastie, letecká spoločnosť zabezpečila transfer z letiska vo Verone na letisko v Bergame. Aj keď nás upozornili, že na transfer budeme čakať minimálne 1,5 hodiny, po hodine už bol pre nás pripravený autobus. Búrke sme sa ale aj tak nevyhli. Stretli sme sa s ňou na diaľnici. Po príchode do mesta by nikomu ani vo sne nenapadlo, že sa mestom prehnala nebezpečná búrka. Recepčná v hoteli mi povedala, že bola taká intenzívna, akoby niekto lial vedrá vody na vchodové dvere. Do hotela som sa nakoniec dostal o 3 hodiny neskôr.

Ako sa po meste Bergamo pohybovať?

Súčasťou mestskej hromadnej dopravy sú tiež 2 pozemné lanovky. Prvá lanovka premáva do horného mesta. Druhá lanovka na San Vigilio.

Lanovka do horného mesta

Lanovka medzi dolným a horným mestom je v prevádzke už viac ako 125 rokov (1887). Premáva denne zvyčajne medzi 7.00-0.00 h. Prevádzková doba sa mení v závislosti od školských prázdnin a víkendov. Dychberúce výhľady z lanovky ale neočakávajte. Väčšinu cesty som videl múr obrastený brečtanom alebo súkromné záhrady susediacich domov.

Lanovka na San Vigilio

Druhá lanovka premáva medzi horným mestom (za bránou sv. Alexandra) a najvyšším vrchom Bergama San Vigilio. Na vrchu sa nachádza rovnomenný hrad. Hrad by mal byť otvorený celoročne denne od apríla do októbra medzi 7.00-21.00 h a od novembra do marca medzi 8.00-17.00 h. Žiaľ, bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, bol hrad počas mojej návštevy zatvorený a narazil som len na zamknutú bránu. Takže výhľady na mesto som lovil iba spoza plota súkromných víl. Lanovku slávnostne otvorili v roku 1912, zrekonštruovali ju v roku 1991. Počas jazdy sa vám naskytnú omnoho krajšie výhľady ako v prvej lanovke.

Praktické info o lanovkách

Cesta netrvá dlho, len okolo 2,5 minúty. Kapacita lanoviek je 40-50 osôb, takže počas letnej turistickej sezóny sa pripravte na masy návštevníkov a dlhé rady. Lanovku tiež zahŕňal 7-dňový vlakový pas Trenord.

Kde v meste Bergamo získať info?

Turistické informačné centrum Ufficio Turistico – Bergamo Città Bassa sa nachádza 2,4 km/32 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia pri železničnej a autobusovej stanici. V infocentre pracovala veľmi milá a veľmi dobre po anglicky hovoriaca pani, ktorá mi odporučila najzaujímavejšie miesta v meste a kúpu 7-dňového vlakového pasu.

Malý infopoint sa tiež nachádza len 140 m/2 min. pešo východne od námestia Piazza Vecchia na prízemí veže Torre del Gombito.

Čo v meste Bergamo robiť, vidieť a navštíviť?

Tradičným východiskovým bodom na spoznávanie mesta sú jeho námestia. Pri prehliadke mesta ale nevynechajte prechádzku po jeho hradbách, ktoré sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Najlepší výhľad na mesto sa vám ako inak naskytne z vyhliadkovej veže.

Brána sv. Jakuba (Porta San Giacomo)

Ku bráne sv. Jakuba (Porta San Giacomo; 600 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia) z lešteného bieleho mramoru sa dostanete po kamennej uličke Via Salita della Scaletta a krátkom úseku Vicolo S. Carlo. Posledný úsek cesty, tentoraz už aj s výhľadom na bránu, vedie po viadukte Via Sant’Alessandro. Viadukt ponúka výhľad na hradby mesta na jednej strane a dolné mesto na opačnej. Bránu stráži trochu vystrašený okrídlený lev sv. Marka, ktorý pripomína benátsku nadvládu.

Benátske hradby (Le Mura Veneziane)

Hradby v Bergame sú jedny z najznámejších, ktoré postavila Benátska republika. Boli najzápadnejšie položeným obranným systémom republiky. Opevnenie v štýle renesančnej vojenskej architektúry vzniklo v priebehu 16. storočia. Ich výstavba si ale vyžiadala veľké obete. Bolo zbúraných viac ako 250 budov, vrátane 8 náboženských pamiatok. Počas stavby bolo vydaných najmenej 8 exkomunikácií. Zaujímavosťou je, že hradby nikdy neplnili vojenskú funkciu. Práve preto sa zachovali v takmer pôvodnej podobe. Celý komplex zahŕňa 14 bášt, 2 plošiny, 4 brány, 2 prachárne, približne 100 streleckých otvorov a podzemný systém tunelov a chodieb.

Baštu sv. Michala (Baluardo di San Michele) postavili na strategickom mieste s panoramatickým výhľadom na rovinu pod ňou. V priebehu 19. storočia sa hradby postupne stali obľúbenými miestami prechádzok a pozorovania okolitej krajiny. Bašta zlákala na krátke zastavenie aj mňa. Odporúčam vám objednať si v neďalekom prístrešku Campari Spritz (7 eur, možnosť platby platobnou kartou), sadnúť si na lavičku s výhľadom na dolné mesto a už si len užívať dolce far niente. Prechádzku po hradbách vám odporúčam pri západe slnka. Šesť km dlhý pás hradieb a bášt je od roku 2017 súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Zatiaľ, čo hradby na južnej strane horného mesta sú ľahko dostupné, tie na severnom okraji môžete obdivovať len zdola. Na ich vrchol sa nedostanete. Zvyčajne ide o súkromný pozemok.

Rodný dom Gaetana Donizettiho (Casa Natale di Gaetano Donizetti)

Keď už ale budete v severnej časti horného mesta, zastavte sa pri (v) rodnom dome Gaetana Donizettiho (Casa Natale di Gaetano Donizetti; 700 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia), jedného z najvýznamnejších talianskych hudobných skladateľov všetkých čias. Dom je ale prístupný len v nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.00-17.00 h.

Brána sv. Alexandra (Porta Sant’Alessandro)

Západným vstupom do mesta bola brána sv. Alexandra (Porta Sant’Alessandro; 550 m/8 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia). Neďaleko brány sa kedysi nachádzala bazilika sv. Alexandra, patróna mesta. V súčasnosti už neexistuje. Ostal z nej len jeden stĺp (západne od brány), ktorý uvidíte dodnes. Na vyhliadke neďaleko brány sa nechajte prekvapiť mestskými kozami, ktoré sa tu spokojne pasú na strmom kopci.

Pevnosť Viscontiovcov (Citadella Viscontea)

Severozápadný okraj horného mesta stráži pevnosť Viscontiovcov (Citadella Viscontea; 400 m/5 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia) zo 14. storočia. V jej priestoroch sa nachádzajú Mestské archeologické múzeum a Mestské múzeum prírodných vied Enrica Caffiho v Bergame.

Staré námestie (Piazza Vecchia)

Srdcom horného mesta je Staré námestie (Piazza Vecchia). Postavili ho na mieste starovekého rímskeho fóra. Po stáročia bolo centrom politickej moci mesta. Od námestia Piazza Duomo ho oddeľuje Palác rozumu (Palazzo della Ragione), ktorý bol sídlom politickej a administratívnej moci. Zároveň je jednou z najstarších mestských budov Lombardska. V strede námestia stojí fontána Contarini z konca Benátskej republiky. Severovýchodnú časť námestia zaberá Palazzo Nuovo, dnes knižnica s neoceniteľnou zbierkou prvotlačí, rukopisov a iných artefaktov.

Mestská veža Campanone

Dominantou námestia je mestská veža a zvonica Campanone, ktorá je najvyššou vežou mesta (52,76 m). Vo svojom vnútri ukrýva najväčší zvon Lombardska. Aby ste ho počuli, navštívte námestie večer o 22.00 h, kedy zvoní neuveriteľných stokrát. Pripomína zatváranie mestských brán počas Benátskej republiky. Vežu som aj navštívil. V jej vnútri je výťah, ktorý lemuje schodisko s 230 schodmi. V horúcom júlovom počasí som pri ceste na jej vrchol pochopiteľne uprednostnil výťah.

Podobne ako z iných vyhliadkových veží, aj z tejto sa vám naskytne fascinujúci výhľad nielen na horné a dolné mesto, ale aj na nížinu či Orobské predalpy. Vstupenka stojí 5 eur/os. Okrem veže zahŕňa aj expozíciu v Palazzo del Podestà a Museo del Cinquecento. V pokladni veže mi uznali novinársky preukaz. Veža a palác sú otvorené celoročne od utorka do piatka medzi 10.00-18.00 h, cez víkendy a sviatky medzi 10.00-19.00 h.

Námestie Piazza Duomo

Susedom starého námestia je námestie Piazza Duomo (120 m/2 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Lemujú ho katedrála sv. Alexandra, bazilika Santa Maria Maggiore, kaplnka Bartolomea Colleoniho, osemstranná neogotická krstiteľnica, biskupský palác a kúria. V bazilike sú hrobky hudobných skladateľov Gaetana Donizettiho a Simonea Mayra. Kaplnka je zase najlepším príkladom renesančnej architektúry v Bergame. Bartolomea Colleoniho, generálneho veliteľa Benátskej republiky, v nej pochovali v novembri 1475.

Kde sa v meste Bergamo ubytovať?

Štvorhviezdičkový hotel Starhotels Cristallo Palace som si vybral pre jeho vynikajúcu polohu medzi letiskom (3,3 km/46 minút pešo juhovýchodne) a starým mestom (3,5 km/47 minút severozápadne). Napriek tomu, že ubytovať sa môžete od 15.00 h, moja izba bola pripravená už o 2 hodiny skôr. Dokonca som nedodržal ani čas odubytovania, ktorý je medzi 10.00-12.00 h. Na letisku som musel byť už ráno, a preto som sa odubytoval ešte pred 10.00 h. Na recepcii pracovala taktiež veľmi milá a po anglicky dobre hovoriaca recepčná.

Bol som ubytovaný v 1-lôžkovej izbe Classic so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Nevyhnutným vybavením izby bola klimatizácia. Z izby som mal výhľad na mesto, a keď som sa z okna mierne vyklonil, tak aj na staré mesto. V izbe otočenej smerom na západ som si zároveň vychutnal (takmer) každý deň západ slnka. Raňajky podávajú formou bufetových stolov. Snáď najviac som sa potešil každodennej ponuke 4 rôznych druhov sladkých croissantov. Nemusíte si rezervovať miesto na súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Poplatok je 14 eur/deň. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli.

Za jednu 1-lôžkovú izbu na 7 nocí som zaplatil 659,88 eur. Cena zahŕňala ubytovanie s raňajkami a 10 % DPH. Nezahŕňala mestskú daň vo výške 25 eur/pobyt.

Kde sa v meste Bergamo najesť?

Lokálna kuchyňa v podobe plnených raviol, vínové rizoto, grilované kuracie prsia alebo veľký šťavnatý hamburger?

Cresta Alta

Grilované kura, hamburgery a remeselné pivo. To sú highlighty reštaurácie Cresta Alta (3,1 km/41 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia). Ako milovník hamburgerov som si nemohol nechať ujsť jeden aj v Lombardsku. A že som si vybral dobre. V reštaurácii ho pripravili famózne. Ochutnal som Cheeseburger so 165 g hovädziny fassona, smotanovým syrom, chrumkavou slaninkou, paradajkou, šalátom a domácou omáčkou CrestaAlta. Mäso pripravujú z piemontského dobytka fassona z farmy v Mondovi. Vyprážané zemiakové hranolčeky sú samozrejmosťou každej porcie.

Ku večeri som ochutnal 2 remeselná pivá z lombardského pivovaru Birrificio La Fenice. Zaujímavosťou je, že pivá pomenovali podľa smrteľných hriechov. To som pri objednávaní netušil. Vybral som si teda Hnev a Závisť. Hnev (Ira) je svetlé, mierne zakalené spodne kvasené pivo s kvetinovou arómou. V chuti sa odrážajú tóny akáciového medu. Naopak Závisť (Invidia) je vrchne kvasené pivo s arómou citrusov, manga, pomaranču a mučenky, ktorú ucítite aj v chuti. Profesionálna, po anglicky hovoriaca obsluha. Za večeru som zaplatil 24,40 eur (coperto 1,50 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Circolino Città Alta

Reštaurácia Circolino Città Alta (220 m/3 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia) sídli v bývalom kláštore svätej Agáty, ktorý neskôr prestavali na väzenie. Po vynikajúcom obede by som sa tu stal väzňom dobrovoľne aj ja. Myslel som si, že v horúcom júlovom počasí si sadnem radšej do klimatizovaných vnútorných priestorov. Rozľahlá krytá terasa ma ale presvedčila o tom, že vonku to bude predsa len lepšie. Ochutnal som jedlo typické pre miestnu kuchyňu Casoncelli alla Bergamasca (v bergamskom štýle).

Išlo o ravioli plnené mäsom a korením, ochutené rozpusteným maslom, šalviou, opečenou pancettou a syrom Grana Padano. V horúcom počasí ma osviežilo nemecké pšeničné pivo Franziskaner. Keďže som si vďaka neskorému príchodu do mesta dal obed trochu neskôr, ostal som v tejto reštaurácii už aj na kávu s dezertom. Vyskúšal som broskyňovo-malinový tart s vanilkovým krémom a k tomu samozrejme espresso. Za obed som zaplatil 24,10 eur (2 eur coperto). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Trattoria da Adriano

Posledný deň na obed som sa zastavil v reštaurácii Trattoria da Adriano (1,6 km/21 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Okrem stáleho jedálneho lístka ponúkala reštaurácia tiež široký výber jedál dennej ponuky. Preklad tejto ponuky bol ale pre mňa taký náročný, že som radšej siahol po stálom lístku. Ochutnal som grilované kuracie prsia s grilovanou zeleninou a šalátom. Po obede som sa osviežil svetlým ležiakom. Za obed som zaplatil 24,50 eur (coperto 2,50 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Casa Ernesto di Ernesto Valenti

Posledný deň v Bergame som očividne dobiehal všetky zameškané resty. Okrem zmrzliny stracciatella a koktailu Campari Soda som počas celého môjho pobytu v Lombardsku nikde neochutnal rizoto. Práve preto som navštívil reštauráciu Casa Ernesto di Ernesto Valenti (1,9 km/25 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Ochutnal som rizoto zo šumivého vína, ktoré ochutili balzamikovým octom a ozdobili černicou. Pôvodne som myslel, že si tu dám aj dezert, ale rizoto ma tak zasýtilo, že na dezert mi už neostalo miesto. Za večeru som zaplatil 19 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Bergamo zájsť na kávu?

Kaviareň Caffè Tiraboschi (1,9 km/24 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia) sa nachádza v dolnom meste Bergama. Okrem kávy som neodolal širokej ponuke zákuskov. Pre Taliansko síce netypické, zvolil som Sacher. Za tortu s espressom som zaplatil 7,80 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Keď už budete v tejto časti mesta, určite sa zastavte hneď vedľa v celosvetovej sieti zmrzlinární Gelateria La Romana (1,9 km/24 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia) na zmrzlinu (3 kopčeky zmrzliny za 4 eur). Byť v Bergame a neochutnať zmrzlinu s príchuťou stracciatella, ktorá pochádza práve odtiaľto, to je akoby ste v Bergame ani nikdy neboli. Zmrzlina stracciatella sa skladá z mlieka, smotany, cukru a kúskov čokolády. Práve tie pridal ako prvý do zmrzliny Enrico Panattoni v reštaurácii La Marianna v roku 1962.

Kam v meste Bergamo zájsť na drink?

V Miláne som neochutnal Campari soda, koktail, ktorý je pre mesto taký typický. Tak som sa rozhodol, že ho ochutnám posledný večer v Bergame v bare P40 Lounge Bar (1,7 km/22 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Aperitív Campari Soda je ako už názov napovedá kombináciou Campari a sódovej vody, zvyčajne v pomere 1:3. Ľad a plátok pomaranča sú samozrejmosťou. Nápoj vynašiel Davide Campari vo svojom bare Camparino v Miláne v roku 1915. Za koktail som zaplatil 7 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Campari sa vyrába z neutrálneho alkoholového základu, ktorý je napustený extraktom z 86 rôznych bylín, horkých a aromatických látok, ako je napr. granátové jablko, ženšen, pomarančová kôra, kôra stromov kaskarilly či citrusový olej. Gaspare Campari ho vynašiel v roku 1867 a dodnes sa vyrába podľa jeho tajnej receptúry. Má žiarivo červenú farbu, intenzívnu arómu a horkú chuť.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Brusel – Grand Place a okolie
• Durrës v Albánsku
• Rovinj – mesto, ktoré vyrastá z mora
• Kráľovský Winchester v južnom Anglicku
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Bergamo s príchuťou stracciatelly je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Durrës dostať?

Durrës sa nachádza na albánskom pobreží Jadranského mora.

Autobusom

Autobusová stanica Bus Terminal sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Moju skúsenosť o cestovaní mestskou hromadnou dopravou v Tirane si prečítajte tu. Cestovné poriadky v Albánsku možno aj existujú, ale sú zbytočné, lebo sa podľa nich očividne nik neriadi. Autobusy zvyčajne odchádzajú 10-15 min. neskôr, ako je uvedené na googli. V čase, keď má autobus vyštartovať, tak šofér ešte len zapína motor, ktorý potom nechá celú dobu spustený. Platí sa podobne ako v MHD. Buď počas jazdy, ale pokojne aj až na jej konci. Mňa by len zaujímalo, ako by to riešili, keby náhodou niekto za cestu nemohol alebo nechcel zaplatiť.

Zistil som, že albánski šoféri milujú kričať a trúbiť. Okrem toho očividne zbožňujú telefonovať za volantom. Šofér stihol po ceste z Tirany vybaviť asi 20 telefonátov. Na ceste neplatia asi žiadne pravidlá. Jedno viem s istotou povedať. Šoférovať by som v tejto krajine nechcel.

Ak budete na autobusovej stanici v Durrës pri hľadaní autobusu, ktorý ide naspäť do Tirany, vyzerať podobne zmätene ako ja, určite vás osloví nejaký taxikár. Mňa napríklad lákal na jazdu taxíkom tým, že mi ukázal logo mercedesu. Pred odchodom autobusu z Durrës naspäť do Tirany stihol dovnútra vojsť ešte predavač banánov, keby ste náhodou na poslednú chvíľu potrebovali doplniť dennú dávku vlákniny. Škoda len, že predavač nemal nič na zvýšenie tolerancie trpezlivosti. Pred cestovaním v krajine sa určite obrňte ohromnou dávkou trpezlivosti.

Vlakom

Železničná stanica Durrës (Stacioni i Trenit Durrës) sa nachádza 1,2 km/17 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Stanica je z dôvodu rekonštrukčných prác zatvorená pre verejnosť. Po zatvorení stanice v Kashar (Tirana) v roku 2018, v súčasnosti neexistuje žiadne železničné spojenie medzi mestami Durrës a Tirana.

Loďou

Prístav mesta Durrës (Porti i Durrësit) sa nachádza 1,5 km/21 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Trajekty spájajú mesto s talianskymi prístavmi v Ancona, Bari, Brindisi a Barletta.

Kde v meste Durrës získať info?

Nikde som nenašiel a nezistil, či sa v meste Durrës nachádza turistické informačné centrum. Informácie o histórii mesta a jeho atraktivitách nájdete na oficiálnom portáli mesta.

Čo v meste Durrës robiť, vidieť a navštíviť?

Námestie spoznáte podľa nespočítateľného množstva paliem a fontán, ktoré sú funkčné dokonca aj v decembri. Keďže atraktivity mesta boli zatvorené z dôvodu mimosezóny alebo rekonštrukcie, ostávalo mi prejsť sa po promenáde. Na jej konci som prešiel cez malý nenápadný vstup do nákladného prístavu, kde som asi ani nemal byť. Keďže ma ale nik nevyhodil, prešiel som sa až na koniec móla, na ktorom miestny rybár chytal ryby.

Amfiteáter (Amfiteatri antik romak në Durrës)

Amfiteáter (Amfiteatri antik romak në Durrës; 300 m/4 min. pešo južne od centra mesta) nechal vybudovať rímsky cisár Traján (53-117) v 2. storočí n. l. Má tvar elipsy s priemerom 136 m a výškou približne 20 m. Pri pohľade na amfiteáter dnes len ťažko uveríte, že kedysi sa doň zmestilo 20 tisíc divákov bažiacich po zápasoch gladiátorov. Hry zakázal rímsky cisár Honorius (384-423) v roku 404. Po prerušení hier postavili v amfiteátri malý kostol. Podrobný archeologický výskum sa uskutočnil v rokoch 1966-1970. Počas výskumu v areáli objavili viaceré stredoveké hroby. Južne od amfiteátra stojí tzv. južná brána hradu (Porta jugore e Kalasë).

Amfiteáter mal byť otvorený od pondelka do nedele medzi 9.00-19.00 h. Ja som však v pondelok doobeda narazil len za zamknutú bránu.

Balkón Durrës

Najkrajší, 360 stupňový, výhľad na mesto sa vám naskytne z balkóna mesta Durrës. Od hôr, za ktorými sa rozprestiera hlavné mesto, až po pobrežie Jadranského mora s osobným a nákladným prístavom. Domy, bytovky, hotely, mešity so štíhlymi minaretmi, ale aj úzke uličky preplnené autami a domácimi. To všetko uvidíte z tejto vyhliadky. Pripravte sa na silný vietor a mňa z vyhliadky po dlhšej chvíli vyhnali aj prehánky. Počasie bolo pred Vianocami bláznivé ako v apríli. Kým pár minút svietilo slnko, o chvíľu na to už pršalo.

Benátska veža (Kulla veneciane e Durrësit)

Benátsku vežu (Kulla veneciane e Durrësit; 450 m/5 min. pešo južne od centra mesta) postavili v 16. storočí na delostrelecké účely na juhozápadnom konci mestského hradu neďaleko brehu mora. Veža má priemer 16 m a výšku 9 m. Na jej vrchol sa dostanete po úzkych a strmých schodoch v jej vnútri. Vežu poškodilo posledné zemetrasenie, ktoré krajinu postihlo v roku 2019. Škody opravili v roku 2022, keď sa veža zmenila na centrum interpretácie historického dedičstva.

Aj veža mala byť otvorená denne od pondelka do nedele medzi 9.00-19.00 h. Avšak v pondelok poobede som opäť narazil na zamknuté dvere.

Archeologické múzeum

Prvé archeologické múzeum (700 m/11 min. pešo západne od centra) otvorili už v roku 1951. Expozícia sa rozprestiera v 3 pavilónoch podľa historických období. Začína pravekom, pokračuje archaickým, klasickým a ilýrskym obdobím do 1. stor. n. l., nasleduje obdobie rímskeho mesta Dyrrarchium, stredoveké obdobie a končí osmanskou nadvládou. Múzeum bolo v čase mojej návštevy mesta dočasne zatvorené z dôvodu rekonštrukcie. Aspoň jeden údaj, s ktorým sa ani google nemýlil.

Kde sa v meste Durrës najesť?

Keďže reštaurácia, v ktorej som sa chcel najesť, bola práve v pondelok zatvorená, musel som nájsť iné riešenie. A možno, že to bolo nakoniec aj dobre, lebo som si zvolil reštauráciu hotela Epidamn Boutique & Spa (230 m/3 min. pešo južne od centra). V luxusnej reštaurácii s masívnym dobovým nábytkom, zdobenými stenami, krištáľovými lustrami a čerstvými kvetmi som si vybral Pinsa Piazza – pizza koláč so smotanovým základom, prosciuttom, šampiňónmi, olivami, mozzarellou a hľuzovkovým olejom. Obed som zapil svetlým ležiakom Kriko madhe. Jedlo bolo výborné. Obsluha profesionálna. Za obed som zaplatil 1300 all/13,76 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou. Milo ma prekvapilo, že reštaurácia 5-hviezdičkového hotela si neúčtovala poplatok za servis. Pravdepodobne najlepšia reštaurácia, v akej som v Albánsku jedol.

Kam v meste Durrës zájsť na kávu?

Sophie Café (350 m/5 min. pešo severne od centra) patrí do siete kaviarní, ktoré nájdete po celom Albánsku. Kaviareň so širokými koženými kreslami a zo stropu nebezpečne visiacimi kávovými vrecami. Zo širokej ponuky koláčov som si vybral Mrkvový koláč a espresso. Koláč aj káva boli chutné. Za účet som zaplatil 350 all/3,70 eur. V kaviarni môžete platiť len v hotovosti.

Navštívte archeologické lokality aj na týchto miestach:

• Kráľovský Winchester
• Verona – Rómeo, Júlia a ja
• Čo vidieť v Ľubľane zadarmo?
• Staré mesto Valencie
• Archeologická lokalita Lixus pri meste Larache

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Durrës je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Rovinj dostať?

Rovinj sa nachádza v regióne Istria na severozápade Chorvátska, 252 km/3 h 8 min. autom západne od Záhrebu.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza 400 m/5 min. pešo juhovýchodne od námestia Trg na mostu.

Vlakom

Vlakom sa do mesta Rovinj nedostanete, pretože mestom neprechádza žiadna železničná trať.

Kde v meste Rovinj získať info?

Turistické združenie mesta Rovinj (Turistička zajednica grada Rovinja-Rovigno) sa nachádza priamo na námestí Trg na mostu. V infocentre nájdete okrem propagačných materiálov mesta a jednotlivých atraktivít taktiež brožúry o celom regióne.

Čo v meste Rovinj robiť, vidieť a navštíviť?

Kým v minulosti sa historické jadro mesta Rovinj nachádzalo na ostrove, v priebehu rokov sa ostrov spojil s pevninou a vznikli nové ulice a námestie. Pri vašej prechádzke mestom nevynechajte tržnicu, brány do mesta, ulice a uličky, vrcholom prechádzky bude výstup do zvonice, ktorá návštevníkov víta z každej svetovej strany, či už prichádzate do mesta po súši alebo po mori.

Mestská tržnica v Rovinji (Gradska tržnica u Rovinju)

Mestská tržnica v Rovinji (Gradska tržnica u Rovinju; 130 m/2 min. pešo severne od námestia Trg na mostu) je menšou sestrou tržnice v Pule. Síce tu nenájdete taký široký sortiment, niečo si tu vyberie určite každý. Tržnica pozostáva zo zeleného a rybieho trhu. Zelený trh sa do tejto časti námestia presťahoval len v roku 1960. V roku 2003 trh zrekonštruovali a rozšírili. Vedľa zeleného trhu sa nachádza rybí trh, ktorý prešiel rekonštrukciou o rok neskôr. Okrem toho z tržnice sa vám naskytne výhľad na staré mesto s kostolom a prístav. Ak budete mať šťastie ako my, natrafíte na pouličného muzikanta vyhrávajúceho známe skladby od kankánu až po súčasné hity.

Námestie na mostu (Trg na mostu)

Cez Námestie Trg na mostu v minulosti skutočne viedol most. Ulica Pietra Ive bola severným ramenom kanála a námestie Pignaton zase južným, ktoré oddeľovali ostrov od pevniny. Kanál zasypali na konci 18. storočia v roku 1763. Severnú stranu námestia lemujú barokové budovy usporiadané do polkruhu.

Balbiho oblúk (Balbijev luk)

Barokový Balbiho oblúk (Balbijev luk; 88 m/1 min. pešo južne od námestia Trg na mostu) postavili v rokoch 1678-1679 na mieste brány starého rybieho trhu, ktorá bola odjakživa hlavným vstupom do historického jadra mesta. Medzi plastikami vyniká benátsky okrídlený lev. Oblúk pomenovali po prefektovi Francescovi Almorovi Balbim, ktorý na oblúk pridal erb svojej rodiny.

Ulica Grisia

Ulica Grisia vedie z námestia Veli trg až ku farskému kostolu sv. Eufémie a sv. Juraja (Crkva sv. Eufemija; 350 m/6 min. pešo západne od námestia Trg na mostu). Jej dlažba je jednou z najstarších v starom meste. Názov znamená stará dláždená ulica, ktorá prudko stúpa nahor. Ulicu lemujú galérie a obchodíky so suvenírmi. Najviac ma zaujali tzv. fumaioli, vysoké komíny, ktoré pochádzajú z čias, keď celé rodiny žili v jednej miestnosti s krbom.

Zvonica kostola sv. Eufémie

Na mieste malej zničenej zvonice, ktorá tu stála už od dávnych čias, sa začala v roku 1654 výstavba novej zvonice. Podoba so zvonicou sv. Marka v Benátkach nie je čisto náhodná. Jej architektonické línie, výrazný vertikálny tvar, lodžia pre zvony, horná balustráda a špicatý hrot, to všetko sú prvky typické pre benátske zvonice. Nepochybne je jednou z najkrajších v celej Istrii. Na jej vrchol umiestnili v roku 1758 veľkú sochu svätca z medených plechov. V roku 1993 sochu reštaurovali. Zo starých benátskych zvonov, ktoré odliali v roku 1794 v benátskej dielni, sa zachoval len jeden veľký zvon, ktorý uchovávajú v kostole. Súčasné 3 zvony vyrobili v zlievarni v Innsbrucku v rokoch 1994-1995.

Vedeli ste, že kostol sv. Eufémie je najväčším barokovým kostolom Istrie?

Zvonica má výšku 61 m. Na jej vrchol vedie drevené schodisko z hladkých valcovitých drevených brvien, na ktorých máte pocit, že z nich každú chvíľu spadnete. Pri výstupe do zvonice a pri zostupe z nej mi nebolo všetko jedno. Vstupenka stála 4 eur/os. V kostole pracoval veľmi divný pán, ktorý sa po preukázaní novinárskym preukazom opýtal mojej kamarátky, či by ona takýto preukaz akceptovala. Reakciu som vôbec nepochopil. Stačilo povedať, že preukaz neakceptuje. Za poplatok, ktorý si za vstup do veže pýtajú, by aspoň mohli opraviť drevené schodisko. O tom, že v kostole sa nedá platiť platobnou kartou, snáď ani písať nemusím.

Brána sv. Kríža (Vrata svetog Križa)

Nad portálom brány sv. Kríža (Vrata svetog Križa; 350 m/5 min. pešo juhozápadne od námestia Trg na mostu) si všimnite erb mesta Rovinj. Z vnútornej strany brány sa zachovala pomerne značná dĺžka mestských hradieb.

Kde sa v meste Rovinj najesť?

Hamburgerová reštaurácia Škatuleta (550 m/8 min. pešo severovýchodne od námestia Trg na mostu) sa nachádza východne od historického jadra mesta. S parkovaním určite nebudete mať problém, pretože stojí na parkovisku vedľa supermarketu. Ochutnali sme burger Škatuleta, vlajkovú loď reštaurácie. Samozrejmosťou bolo 100 % hovädzie mäso, chrumkavá slanina, karamelizovaná cibuľka, syr, kyslé uhorky a šalát. Burger ochutili domácou BBQ omáčkou, horčicou a majonézou. Neodolal som a k burgrom som nám ešte objednal cibuľové krúžky. Burgre sme zapili pivom Augustiner, čapovaným ležiakom z Mníchova. Tak dobrý hamburger som už dávno nemal! Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 42,80 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Rovinj zájsť na drink?

Adrenalínový výstup a zostup zo zvonice kostola sv. Eufémie som skrátka musel rozdýchať. Našťastie, hneď pod kostolom s výhľadom na more, sa nachádza kaviareň a bar Caffe Bar XL (450 m/7 min. pešo západne od námestia Trg na mostu). Keď som v nápojovom lístku videl môj milovaný koktail Negroni, výber bol jednoznačný. Za 2 miešané nápoje sme zaplatili 18 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte zvonice aj v týchto mestách:

• Benátky sú len jedny
• Tatranské unikáty a unikátny Poprad
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Rovinj – mesto, ktoré vyrastá z mora je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Poreč dostať?

Poreč sa nachádza v regióne Istria na severozápade Chorvátska, 262 km/3 h 2 min. juhozápadne od Záhrebu.

Autobusom

Autobusová stanica Poreč sa nachádza 400 m/5 min. pešo južne od námestia Trg Slobode.

Vlakom

Vlakom sa do mesta Poreč nedostanete, pretože cez mesto neprechádza železničná trať.

Kde v meste Poreč získať info?

Turistické združenie mesta Poreč (Turistička zajednica grada Poreč) sa nachádza 110 m/2 min. pešo východne od námestia Trg Slobode. V infocentre sme našli všetky propagačné materiály o meste a regióne, ktoré sme potrebovali. Od zamestnankyne infocentra sme si zároveň vypýtali bezplatnú trhaciu mapu mesta so všetkými atraktivitami, ktoré by sme pri našej návšteve nemali obísť.

Čo v meste Poreč robiť, vidieť a navštíviť?

Bazilika v zozname UNESCO, rímske pamiatky, stredoveké benátske veže. To všetko nájdete v meste Poreč.

Bazilika svätého Eufrázia (Eufrazijeva bazilika)

Bazilika svätého Eufrázia (Eufrazijeva bazilika; 240 m/3 min. pešo západne od námestia Trg Slobode) v byzantskom štýle pochádza z polovice 6. storočia. V roku 1997 ju zapísali do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Katedrálny komplex v meste Poreč je jedným z najzachovalejších komplexov ranokresťanskej architektúry na svete. 

Prehliadka baziliky začína v átriu, z ktorého dovidíte na vežu na jednej strane a západnú vonkajšiu stenu baziliky na strane druhej. Cez osemhrannú krstiteľnicu vyjdete do zvonice, ktorú ponúka výhľady na celé staré mesto Poreč, ostrov Sveti Nikola a široké okolie. Z veže sa presuniete do biskupského paláca, ktorý patrí do komplexu. Na poschodí paláca uvidíte zbierky archeologických nálezov, liturgických rúch, malieb a románskych drevených krucifixov. Prízemie tej istej budovy vystavuje fragmenty podlahových mozaík, monolitický biskupský trón, či dielňu na reštaurovanie mozaík.

Z paláca budete ďalej pokračovať okolo archeologických pozostatkov na vyhliadkovú terasu. Návšteva terasy sa samozrejme nezaobíde bez svojky, rozpálené obedňajšie slnko nás však vyháňa do starej sakristie s kryptou. A z nej už je to len na skok ku vrcholu prehliadky – samotnej bazilike s centrálnou apsidou a modernými bočnými kaplnkami. V jednej z bočných kaplniek nás na podlahe prekvapila smrtka s prekríženými kosťami, podobná ako na vlajkách pirátskych lodí. Dodnes som sa nedopátral k tomu, prečo sa tam nachádza a čo znamená.

Praktické info o Bazilike sv. Eufrázia

Bazilika je otvorená od pondelka do soboty medzi 9.00-18.00 h. Na prehliadku baziliky si vyhraďte aspoň 1,5 h. Vstupenka stála 10 eur/os. V pokladni môžete platiť platobnou kartou.

Námestie Marafor (Trg Marafor)

Antické námestie Marafor (Trg Marafor; 400 m/5 min. pešo západne od námestia Trg Slobode) má očividne už svoje najlepšie časy za sebou. Kým v staroveku bolo centrálnym námestím – rímskym fórom – s dôležitými administratívnymi budovami a chrámami, v súčasnosti čaká na rekonštrukciu. Na niektorých miestach uvidíte pôvodnú dlažbu, cisternu či stredoveké hrobky. Názov marafor pochádza zo stredoveku a pravdepodobne znamená fórum na mori. Námestie lemujú reštaurácie, kaviarne a bary.

Neptúnov chrám (Neptunov hram)

Neptúnov chrám (Neptunov hram; 500 m/6 min. pešo západne od námestia Trg Slobode) stojí v samotnom cípe porečského polostrova. Chrám, ktorý zasvätili bohovi mora Neptúnovi, postavili na začiatku 1. storočia. Dnes už z chrámu ostali len fragmenty.

Päťuholníková veža (Peterokutna kula)

Benátska Päťuholníková veža (Peterokutna kula; 100 m/1 min. pešo západne od námestia Trg Slobode) lemuje vstup do starého mesta. Postavili ju v roku 1447 na základoch stredovekej veže. V súčasnosti sa vo veži nachádza reštaurácia.

Severná veža (Sjeverna kula)

Severná veža (Sjeverna kula; 150 m/2 min. pešo severozápadne od námestia Trg Slobode) bránila severný vstup do starého mesta. Postavili ju v roku 1473. Na stenách uvidíte strieľne a delové otvory. Momentálne je zničená, zasypaná zeminou a čaká na svoju chvíľu.

Okrúhla veža (Torre rotonda)

Okrúhla veža (Torre rotonda; 190 m/2 min. pešo juhozápadne od námestia Trg Slobode) kedysi strážila juhovýchodný vstup do starého mesta. Postavili ju v roku 1475. Vo veži sa zachovali strieľne a pôvodné kamenné schody. Dnes sa tu zastavíte na miešaný nápoj. Z terasy veže si užijete výhľad na staré mesto a protiľahlý ostrov Sveti Nikola.

Kúpanie

V meste Poreč a jeho okolí sa nachádza niekoľko pláží. My sme si vzhľadom na lokalitu (a parkovacie miesto) vybrali pláž neďaleko rezortu Plava Laguna (2,2 km/30 min. pešo južne od námestia Trg Slobode). Kamienková pláž v zátoke s pozvoľným vstupom do mora s výhľadom na zalesnené pobrežie, cíp starého mesta a ostrov Sveti Nikola. More bolo na začiatku septembra ešte stále príjemne teplé, nerozbúrené. Väčšie vlny spôsobovali len člny, ktoré sem-tam preplávali okolo. Pokojná pláž, na ktorú chodili predovšetkým hostia ubytovaní v rezorte. Síce sme v rezorte nebývali, všimli sme si, že bol veľmi dobre infraštruktúrne vybavený – reštaurácia, kaviareň, minigolf, požičovňa člnov, prenájom bicyklov, detské ihriská, …Pláž bola voľne prístupná verejnosti.

Kde sa v meste Poreč najesť?

Na obed sme sa vybrali do Pizzerie Napoli (350 m/5 min. pešo západne od námestia Trg Slobode) ktorá susedí s antickým námestím Trg Marafor. Pizzeriu spoznáte podľa červených károvaných obrusov na stoloch. Ochutnal som pizzu so syrovým základom z mozzarelly, paradajkami, bazalkou a bazalkovým pestom. V horúcom letnom dni príjemne schladilo čapované pivo. Kým jedlo bolo fantastické a vrátil by som sa kvôli nemu do reštaurácie opäť, kvôli obsluhe by som sa tam zase nevrátil nikdy. Taliani sú obyčajne prívetiví, ale títo už boli očividne unavení z celej sezóny. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 31,40 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Poreč zájsť na kávu?

Pekáreň Concettino (73 m/1 min. pešo východne od námestia Trg Slobode). Pekáreň nás zaujala svojou polohou v bočnej uličke mesta s krytou terasou a vôňou kávy a buchiet, ktorá sa niesla ulicou. Ochutnal som jablkovú štrúdľu a espresso. V Chorvátsku sa mi veľmi páči, že mi takmer ku každej káve priniesli aj veľký pohár vody bez toho, aby som ich o to žiadal. Za účet pre 2 osoby som zaplatil 7,68 eur. V pekárni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte aj tieto baziliky:

• Benátky sú len jedny
• Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família
• Svatý Kopeček u Olomouce

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Poreč vás vráti do Byzancie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Nørreport

Mestská štvrť Nørreport sa nachádza v severozápadnej časti vnútorného mesta (Indre By). Na východe susedí s prístavom Nyhavn a jeho okolím a na juhu so štvrťou Strøget. Dominantou štvrte je zámok Rosenborg, ktorý obklopuje Kráľova záhrada. Tá susedí s botanickou záhradou s palmovým skleníkom. Cez stanicu metra Nørreport prechádza zelená linka M1 a žltá linka M2.

Zámok Rosenborg (Rosenborg Slot)

Viac ako 400-ročný renesačný zámok Rosenborg (Rosenborg Slot; 550 m/8 min. pešo severovýchodne od stanice metra Nørreport) nechal postaviť  Kristián IV. v rokoch 1605-1634. Zámok spoznáte podľa vysokých veží a stien z červených tehál.

Prehliadka zámku Rosenborg

Prehliadku zámku Rosenborg začína na prízemí honosnými súkromnými komnatami Kristiána IV. a Kristiána V. Najviac ma zaujala mramorová izba. Ale nenechajte sa zmiasť. Izbu obložili falošným mramorom. Ten bol totiž vtedy ešte exkluzívnejší ako skutočný.

Prvé poschodie

Na 1. poschodí zámku uvidíte komnaty z čias Frederika IV., Kristiána VI., Frederika V., Kristiána VII., Frederika VI., Kristiána VIII. a Frederika VII. Viac ako samotná izba Kristiána VI. ma zaujali tapisérie v miestnosti. Zobrazujú výjavy zo života Alexandra Veľkého. Vytvoril ich tkáč z Flámska. Pri prehliadke poschodia nevynechajte zrkadlový kabinet. Celú miestnosť od podlahy, cez steny až po strop obložili zrkadlami. Prehliadka zámku je zároveň prehliadkou umeleckých štýlov, napr. rokoko, empír, či biedermeier.

Druhé poschodie

Väčšinu 2. poschodia zaberá rytierska sála. Najprv sa využívala ako tanečná sála. Neskôr slúžila na audiencie a bankety. Medzi hlavné atrakcie patria korunovačné tróny, ktoré strážia 3 strieborné levy v životnej veľkosti.

Suterén zámku

Okrem zbierky zbraní a vína uvidíte predmety zo slonoviny, tzv. zlata severu, teda jantáru a skutočného zlata. Víno sa stále podáva na novoročnom bankete a pri zvláštnych príležitostiach. Pri súčasnom tempe ročnej spotreby je dostatok vína na ďalších najmenej 300 rokov. Samostatná miestnosť sa venuje astronómovi a kráľovskému radcovi Ole Rømerovi.

Štátna pokladnica

Zámok však každoročne navštevujú tisícky návštevníkov kvôli štátnej pokladnici. Tá totiž uchováva dánske korunovačné klenoty. Sú to jediné korunovačné klenoty na svete, ktoré sú vystavené ako muzeálne exponáty a ktoré nosí úradujúca kráľovná. Vrcholom zbierky sú kráľovské koruny Kristiána IV., Kristiána V. a koruna kráľovnej Sofie Magdalény, manželky Kristiána VI. Nemusím vám písať, že si ich Dáni strážia ako oko v hlave. Vojakmi a ochrankármi sa to obzvlášť v týchto priestoroch zámku len tak hemží.

Praktické info o zámku Rosenborg

Zámok môžete tiež navštíviť virtuálne. Prevádzková doba zámku sa v priebehu roka mení. Pre najaktuálnejšie info vám odporúčam kliknúť si na oficiálnu internetovú stránku zámku. Vstupenka stojí 140 dkk/18,76 eur/os. V zámku môžete platiť platobnou kartou. Vstupenky odporúčajú kúpiť si on-line, aby ste sa vyhli sklamaniu, ak by už náhodou všetky vypredali. V zámku mi uznali novinársky preukaz.

Kráľova záhrada (Kongens Have)

Kráľova záhrada (Kongens Have; 450 m/6 min. pešo severovýchodne od stanice metra Nørreport) je najstaršou kráľovskou záhradou v krajine. Obklopuje zámok Rosenborg. Počasie a ročné obdobie nám na prechádzku záhradou veľmi neprialo. Napriek tomu uvidíte sochy, fontánu, záhony ruží, aleje stromov, detské ihriská, či veľký pamätník H. Ch. Andersenovi.

Botanická záhrada (Botanisk Have)

Botanická záhrada (Botanisk Have; 190 m/2 min. pešo severovýchodne od stanice metra Nørreport) je súčasťou Prírodovedného múzea Dánska. Záhrada má najväčšiu zbierku rastlín v Dánsku. Rozprestiera sa na ploche vyše 10 ha. V tzv. Herbárovom dome zase uchováva najväčšiu zbierku zachovaných rastlín v krajine. Okrem toho obsahuje zbierky dreva, semien a hospodárskej botaniky. Napriek tomu, že sa botanická záhrada nachádza uprostred vnútorného mesta a z každej strany ju obklopujú rušné cesty a budovy, našli sme v nej ticho a pokoj. Prekvapilo nás, koľko rastlín v záhrade kvitlo na konci marca.

Vedeli ste, že botanická záhrada oslavuje v roku 2024 už 150 rokov?

Praktické info o botanickej záhrade

Botanická záhrada je otvorená počas letnej turistickej sezóny od apríla do septembra denne od 8.30-18.00 h, od októbra do marca denne od 8.30-16.00 h. Vstup do botanickej záhrady je zdarma.

Palmový skleník (Palmehuset)

Viktoriánsky palmový skleník (Palmehuset; 500 m/7 min. pešo severne od stanice metra Nørreport) z liatiny a skla sa nachádza v severozápadnej časti botanickej záhrady. Nechal ho postaviť pivovarník I. C. Jakobsen v rokoch 1872-1874. Skleník navrhol architekt Peter Christian Bønecke, ktorý sa inšpiroval Krištáľovým palácom v Londýne. Svoje miesto v ňom našli botanické zbierky subtropických a tropických rastlín Prírodovedného múzea Dánska. Skleník vás prenesie do teplých subtrópov, suchých trópov, Stredomoria, ale aj do púšte, kde rastú kaktusy. Uvidíte palmy, bambusy či mäsožravé rastliny. Prehliadku palmového skleníka vám odporúčam v letných mesiacoch, kedy návštevníkom sprístupňujú tiež tzv. Motýlí dom s motýľmi opeľujúcimi kvety vanilky, ananásu či orchidey.

Praktické info o palmovom skleníku

Palmový skleník je otvorený od apríla do júna a v septembri od utorka do nedele od 10.00-17.00 h, od júla do augusta od pondelka do nedele od 10.00-17.00 h a od októbra do marca od utorka do nedele od 10.00-15.30 h. Vstupenka stojí 70 dkk/9,38 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť pri vstupe do skleníka.

Hradný ostrov (Slotsholmen)

Hradný ostrov (Slotsholmen) sa nachádza v juhovýchodnej časti vnútorného mesta (Indre By). Na severozápade susedí so štvrťou Strøget, na severovýchode s prístavom Nyhavn a okolím a na juhozápade s námestím Radhuspladsen a okolím. Na ostrove Slotsholmen zaujme pôvodný kráľovský palác Christiansborg, historická i moderná budova kráľovskej knižnice a budova burzy, ktorá prednedávnom vyhorela.

Palác Christiansborg (Christiansborg Slot)

Palác Christiansborg (Christiansborg Slot) sa nachádza v severnej časti ostrova Slotsholmen. Biskup Absalon z Roskilde nechal postaviť v roku 1167 hrad, ktorý obklopovali mohutné múry. O 200 rokov neskôr hrad zbúrali. Na jeho ruinách postavili v roku 1400 Kodaňský hrad, ktorý stál 300 rokov. Kráľ Kristián IV. v 17. storočí hrad zrenovoval. V rokoch 1731-1745 stavia kráľ Kristián VI. prvý palác Christiansborg, ktorý v roku 1794 vyhorel. Odvtedy kráľovská rodina sídli v paláci Amalienborg.

V roku 1806, 12 rokov po vyhorení 1. paláca, začal kráľ Kristián VII. stavať 2. palác. Ten dokončili v roku 1828, za vlády kráľa Frederika VI. V tomto paláci podpísali 5. júna 1849 prvú dánsku ústavu. Žiaľ, 3. októbra 1884, zachvátil aj druhý palác požiar. Tretí, súčasný, palác Christiansborg vyrástol na základoch predošlých dvoch v rokoch 1906-1928. V roku 1907 objavili zvyšky múrov, ktoré obklopovali Absalonov hrad. Palác v roku 1992 počas rekonštrukcie vyhorel. Práce sa predĺžili o ďalších 18 mesiacov.

Počas prehliadky navštívite kráľovské prijímacie miestnosti s veľkou sálou s tapisériami, ruiny hradu pod súčasným palácom, kráľovskú kuchyňu, kráľovské stajne a kaplnku paláca.

Kráľovské prijímacie miestnosti (De Kongelige Repræsentationslokaler)

Palác Christiansborg je stále funkčným kráľovským palácom. V paláci kráľ prijíma zahraničné návštevy, organizujú sa slávnostné večere a podpisujú nové zákony. Uvidíte trónnu sálu, kde kráľ prijíma zahraničné návštevy, z balkóna sály dánsky premiér vyhlasuje nového kráľa. V zamatovej sále členovia kráľovskej rodiny vítajú hostí pred vstupom do banketovej sály. Architekti a dizajnéri sa inšpirovali spálňou Ľudovíta XVI. v paláci vo Versailles.

Veľká sála je najväčšou miestnosťou v paláci. Má dĺžku 40 m, šírku 14 m a výšku 10 m. Do sály sa zmestí na bankety až 400 hostí. Sálu zdobí 17 farebných tapisérií, ktoré zobrazujú 1 100 rokov dánskej histórie od čias Vikingov až po rok 2000. V kráľovninej knižnici sa súkromná knižná zbierka kráľovnej rozprestiera na 3 km políc. Uvidíte tiež porcelánovú súpravu kráľovskej rodiny Flora Danica, či jedáleň, v ktorej banketový stôl a 52 stoličiek vyrobili z mahagónových schodov a zábradlia predošlého paláca.

Kráľovské prijímacie miestnosti môžete navštíviť sami, počas komentovanej prehliadky so sprievodcom alebo s audio-sprievodcom. Komentované prehliadky v dánčine a angličtine sa konajú od apríla do septembra denne o 15.00 h. Trvajú približne 50 min. Prehliadku si nemusíte rezervovať vopred. Prehliadka je zahrnutá v cene vstupenky. Audio-sprievodca je k dispozícii v dánčine, angličtine, nemčine, francúzštine, španielčine, taliančine, čínštine a ruštine. Audio-sprievodca k tapisériám je k dispozícii v dánčine, angličtine a nemčine.

Ruiny pod hradom (Ruinerne under slottet)

Súčasný palác Christiansborg postavili na ruinách 800-ročného Absalonovho hradu. Najstarší múr pochádza z 12. storočia. Uvidíte tiež pozostatky tzv. Modrej veže, ktorá na hrade slúžila ako väzenie. Historická expozícia ukazuje 800-ročnú históriu Christiansborgu ako stredovekého hradu, kráľovského sídla a centra moci. Milým zážitkom bol pohľad na odtlačky mačky v horúcej tehle staré niekoľko stovák rokov.

Kráľovská kuchyňa (Det Kongelige Festkøkken)

Kráľovská kuchyňa (Det Kongelige Festkøkken) sa pýši jednou z najväčších európskych zbierok medeného riadu. Je vybavená a zariadená ako za čias Kristiána X. (vládol v rokoch 1912-1947). V kuchyni sa pripravovala večera pri príležitosti kráľovského strieborného jubilea 15. mája 1937. Bola to najväčšia kráľovská hostina za posledných takmer 90 rokov, na ktorej sa zúčastnilo 275 hostí.

Kráľovské stajne (De Kongelige Stalde)

Kráľovské stajne (De Kongelige Stalde) sú domovom koní a kočov už od roku 1740. Komplex stajní a 2 krídlové budovy stajní sú jediné, ktoré sa zachovali z 1. paláca Kristiána VI. V časoch najväčšej slávy tu bolo ustajnených 250 koní. Dnes je v stajniach okolo 20 koní. V múzeu postrojov stoja koče bývalého kráľa a kráľovnej. Najkvalitnejším kočom je tzv. Golden State Coach z roku 1840, ktorý potiahli 24-karátovým plátkovým zlatom. Najstarším zase koč kráľovnej vdovy Juliany Márie z roku 1778.

Kaplnka paláca Christiansborg (Christiansborg Slotskirke)

Palácová kaplnka (Christiansborg Slotskirke) z roku 1826 sa používa na kráľovské udalosti, akými sú napr. svadby, krstiny či výročia. Architekt sa pri návrhu inšpiroval panteónom a kostolom Sant‘ Andrea na Via Flaminia v Ríme.

Praktické info o zámku Christiansborg

Kráľovské prijímacie miestnosti, ruiny pod palácom Christiansborg a kráľovská kuchyňa sú otvorené od októbra do marca od utorka do nedele od 10.00-17.00 h, v apríli, máji, júni a v septembri od pondelka do nedele od 10.00-17.00 h, v júli a auguste od pondelka do nedele od 10.00-18.00 h. Kráľovské stajne sú otvorené od októbra do apríla od utorka do nedele od 13.30-16.00 h, v máji, júni, auguste a septembri od pondelka do nedele od 13.30-16.00 h a v júli od pondelka do nedele od 10.00-18.00 h. Palácová kaplnka je otvorená od augusta do júna v nedele od 10.00-17.00 h a v júli od pondelka do nedele od 10.00-18.00 h.

Kombinovaná vstupenka stojí 195 dkk/26,13 eur/os. Vstupenka do kráľovských prijímacích miestností stojí 125 dkk/16,75 eur/os., do kráľovskej kuchyne 70 dkk/9,38 eur/os., do ruín 80 dkk/10,72 eur/os., do kráľovských stajní 80 dkk/10,72 eur/os. a do kaplnky je vstup zdarma. Vstupenky si kúpite v pokladni múzea alebo on-line. V pokladni môžete platiť platobnou kartou.

Veža paláca Christiansborg (Christiansborg Slot Tårnet)

Vežu paláca Christiansborg (Christiansborg Slot Tårnet) postavili ako súčasť 3. a súčasného paláca Christiansborg. So svojou výškou 106 m je najvyššou vežou Kodane. Len o 40 cm prevyšuje vežu radnice. Na hornom podlaží sa nachádza reštaurácia. Vyhliadková plošina je vo výške 44 m. Pri peknom počasí by ste mali dovidieť až do Švédska.

Praktické info o veži

Vyhliadková plošina je otvorená od utorka do soboty od 11.00-21.00 h, v nedele od 11.00-17.30 h. Pred vstupom do veže prejdete bezpečnostnou kontrolou. Vstup do veže je zdarma. Reštaurácia je otvorená od utorka do soboty od 11.15-16.30 h. V reštaurácii si musíte vopred rezervovať stôl.

Parlament (Folketinget)

Palác Christiansborg je jedinou budovou sveta, kde sa pod jednou strechou zhromažďuje zákonodarná, výkonná i súdna moc. Králi, kráľovné a volení zástupcovia vládnu Dánsku z paláca už 800 rokov.

Prehliadky poskytnú pohľad na palác ako pracovisko pre poslancov parlamentu (Folketinget) a ako centrum demokracie a zákonodarnej moci v Dánsku. Počas prehliadky sa dozviete o histórii paláca a vývoji dánskej demokracie. Uvidíte bývalú hornú komoru, dolnú komoru, lobby, miestnosti výborov, reštauráciu dánskeho parlamentu a pôvodné sklady.

Praktické info o parlamente

Parlament môžete navštíviť len počas komentovanej prehliadky so sprievodcom. Prehliadka v dánčine alebo angličtine trvá 45 min. Komentovaná prehliadka je zdarma. Prehliadku si rezervujte na oficiálnej internetovej stránke parlamentu. Okolie paláca môžete tiež navštíviť s audio-sprievodcom.

Vstup do verejných galérií je voľný len počas parlamentných rozpráv. Rokovania sa konajú od októbra do polovice júna v utorky a stredy od 13.00 h, štvrtky a piatky od 10.00 h. Pred vstupom do budovy prejdete bezpečnostnou kontrolou.

Kráľovská knižnica (Det Kongelige Bibliotek)

Kráľovskú knižnicu (Det Kongelige Bibliotek) v juhovýchodnej časti ostrova Slotsholmen tvoria 2 budovy. Historická z 19. storočia z červených tehál a moderná z čiernej žuly a dymového skla, ktorá je jednou z kľúčových atraktivít súčasnej architektúry. Nielen miestni ju prezývajú Čierny diamant. Jej lesklé nepravidelné hrany odrážajú more a oblohu. Veľký rez dodáva do átria plno svetla. Nemusíte byť čitateľom knižnice, aby ste mohli vojsť do veľkého átria, ktoré spája historickú a modernú budovu knižnice a prepája ich s nábrežím. V knižnici nájdete kníhkupectvo, reštauráciu, kaviareň, koncertnú a divadelnú sálu. Pravidelne sa v nej organizujú rôzne výstavy. Súčasťou kráľovskej knižnice je tiež Národné múzeum fotografie.

V centrálnej časti ostrova Slotsholmen sa rozprestiera verejná záhrada. Záhradu postavili na mieste starého námorného prístavu v 20. rokoch 20. storočia. Námornú históriu pripomína jazierko uprostred záhrady a starý kotviaci kruh, ktorí zabudovali do muriva.

Stará burza (Børsen)

Stará burza (Børsen; vo východnej časti ostrova Slotsholmen) v štýle holandskej renesancie je jednou z najstarších budov Kodane. Datuje sa do roku 1625. Kedysi bola finančným centrom Dánskeho kráľovstva. Stále fungujúca obchodná komora je najstaršou v Európe. Poskytovala miesto pre minimálne 40 trhových stánkov. V minulosti ju z 3 strán obtekala voda, takže lode mohli svoj tovar vyložiť priamo na prístavisku. Štyri dračie chvosty dračej veže sú zakončené 3 korunami, ktoré symbolizujú škandinávsku ríšu – Dánsko, Nórsko a Švédsko. Ja som v nich skôr videl Rokfortskú strednú školu čarodejnícku.

Vedeli ste, že podľa legendy dračia veža strážila budovu pred požiarom a nepriateľmi?

Keď som videl burzu na obrázku, veľmi som sa tešil, až uvidím jej vežu so 4 drakmi, ktorým sa navzájom prepletajú chvosty. Žiaľ, ako to už pri mojom šťastí býva, takmer celú budovu zakrývalo lešenie. Na naše veľké prekvapenie sme necelý mesiac po návrate z Kodane videli budovu v plameňoch v médiách. Rozsah požiaru ešte stále neurčili. Verím, že sa stavbárom podarí starú burzu obnoviť do jej pôvodnej krásy.

Prečítajte si aj tieto články z Kodane:

• Dánsko pred 1. cestou
• Kodaň – Návod na prežitie
• Strøget a okolie
• Radhuspladsen a okolie
• Nyhavn a okolie
• Christiania a okolie

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 21. máju 2024 (1 eur = 7,4617 dkk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Kodani – Nørreport, Slotsholmen a okolie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Padova dostať?

Padova sa nachádza v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbra 2023 v nej žilo 207 330 obyvateľov.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 1,4 km/19 min. pešo severne od námestia Piazza delle Erbe. Do mesta Padova som cestoval priamym regionálnym vlakom z Trevisa. Cesta trvala 1 h 6 min. a cestovný lístok stál 6,25 eur/os. Ak budete cestovať s otvoreným lístkom, nezabudnite si ho označiť v označovači na nástupišti.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza 1,5 km/20 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe neďaleko železničnej stanice.

Kde v meste Padova získať info?

Turistické informačné centrum IAT Padua Pedrocchi sa nachádza 220 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe.

Čo v meste Padova robiť, vidieť a navštíviť?

Najstaršia botanická záhrada sveta a fresky zo 14. storočia sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Mesto ale zaujme aj svojou architektúrou, historickými budovami, palácom a orlojom. Do histórie a umenia sa ponoríte v občianskom múzeu.

Palác rozumu (Palazzo della Ragione)

Gotický palác rozumu (Palazzo della Ragione) bol srdcom mestského života. Od stredoveku sa toho veľa nezmenilo, v paláci a jeho okolí sa ruch mesta sústreďuje dodnes. Síce v Padove v ten deň pršalo, obchodníkov to neodradilo rozložiť si pred palácom svoje stánky a predávať v nich čerstvé potraviny. Palác postavili v roku 1218 na mieste, kde sa kedysi nachádzalo rímske fórum. So svojou dĺžkou 82 m a šírkou 27 m je palác jednou z najväčších pozastavených súdnych siení v Európe.

Na prízemí sa nachádzali obchody, na 1. poschodí dielne a 2. poschodie zaberal súd a verejné úrady. V čase postavenia bol vďaka svojej výške dominantou mesta. Medzi rokmi 1306-1309 dostal palác strechu v podobe prevráteného lodného kýlu a 2 vnútorné lodžie. Giotto vytvoril maľovaný cyklus, ktorý ale požiar v roku 1420 zničil. V rokoch 1430-1440 namaľovali nové fresky, ktoré boli inšpirované Giottom. Tie sa rozprestierajú pozdĺž stien v 3 pásoch, čo naznačuje umiestnenie rôznych tribunálov.

Vedeli ste, že 333 obdĺžnikov zobrazuje 12 mesiacov, každý s patrónom, znamením zverokruhu, súhvezdiami, aktivitami typickými pre ročné obdobie a charakteristikami tých, ktorí sa v tomto znamení narodili?

V sieni sa zachoval kameň Vituperio, pri ktorom vyzlečení dlžníci dostali na zadok. Veľkého dreveného koňa sem nepreniesli z Tróje. Annibale Capodilista ho vytvoril na prehliadku a jeho rodina ho neskôr darovala mestu. V roku 2006 umiestnili v paláci Foucaultovo kyvadlo, ktoré dokazuje, že Zem sa otáča okolo svojej osi. V súčasnosti sa palác využíva na výstavy a podujatia. Palác je otvorený od utorka do nedele od 9.00-18.30 h. Vstupenka stojí 8 eur. V paláci mi uznali novinársky preukaz.

Hodinová veža (Torre dell’Orologio)

Strážna, neskôr hodinová, veža (Torre dell’Orologio; 300 m/4 min. pešo severozápadne od námestia Piazza delle Erbe) stojí na susednom námestí Piazza dei Signori. Vežu postavili v rokoch 1425-1430, má výšku 30 m, 5 podlaží, pričom dolné 3 podlažia zaberal hodinový mechanizmus a vo vrchných 2 sídlil hodinový majster, údržbár a správca. Osemboká veža navrchu sa prezýva lampáš. Víťazný oblúk v základni veže pribudol v roku 1532.

Predpokladá sa, že orloj bol vôbec prvým v celom Taliansku. Hodiny predstavujú ptolemaiovskú astronomickú teóriu geocentrického systému, ktorý umiestnil Zem do stredu vesmíru. Vonkajší pás ciferníka tvoria hodiny rímskymi číslicami, 2. pás medené hviezdy, v 3. páse sú symboly zverokruhu a v strede je Zem.

Zvláštnosťou je, že medzi znameniami chýbajú Váhy, čo viedlo ku viacerým domnienkam. Niektorí predpokladali, že staviteľ nasledoval egyptskú astrológiu, ktorá mala len 11 znamení. Iní predpokladali, že Váhy chýbajú preto, lebo objednávateľ nezaplatil staviteľom. Ďalšia teória uvádza, že v meste v tom čase chýbala spravodlivá vláda. Ak sa však na hodiny pozrieme lepšie, je v nich priestor pre 12 znamení. Zvláštnosť spôsobuje to, že znamenia zverokruhu nie sú zastúpené. Súhvezdia a váhy údajne zodpovedali konštelácii klepiet škorpióna.

Praktické info

Veža je momentálne otvorená v piatky od 9.00-12.30 h a v soboty od 9.00-12.00 a od 15.30-18.00 h. Komentované prehliadky so sprievodcom sú o 9.30 h, 10.15 h, 11.00 h a 11.45 h.

Námestie Prato della Valle

Elipsovité námestie Prato della Valle (1,1 km/15 min. pešo južne od námestia Piazza delle Erbe) je najväčším námestím v meste a jedným z najväčších v Európe. V strede sa nachádza Isola Memmia, zelený ostrov, pomenovaný na počesť starostu, ktorý práce objednal. Ostrov obklopuje kanál, ktorý zdobí 78 sôch slávnych osobností mesta (Andrea Memmo, Torquato Tasso, Antonio Canova, Galileo Galilei, Francesco Petrarca, …).

Botanická záhrada Padovskej univerzity (Orto botanico dell’Università degli Studi di Padova)

Botanická záhrada Padovskej univerzity (Orto botanico dell’Università degli Studi di Padova; 1,1 km/15 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) je najstaršou existujúcou univerzitnou botanickou záhradou sveta. Založili ju v roku 1545 a do súčasnosti si zachovala svoju pôvodnú polohu i štruktúru. Botanická záhrada zastávala významnú úlohu pri výmene myšlienok, poznatkov, rastlín a vedeckého materiálu. Výrazne prispela k rozvoju mnohých moderných vedných disciplín, najmä botaniky, medicíny, chémie, ekológie a farmácie. Práve vďaka tomu sa stala v roku 1997 súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Prehliadka botanickej záhrady

Historická záhrada hostí viac ako 6 000 rastlín a asi 3 500 druhov. Moderná záhrada biodiverzity, ktorú tvoria skleníky a kvetinové záhony, vystavuje asi 1 300 druhov. Súčasťou botanickej záhrady je tiež moderné interaktívne múzeum, kde sa dozviete nielen o histórii, ale aj rastlinách a ľuďoch, ktorí tieto rastliny zbierali. Uvidíte 136 herbárov (historický herbár s 800 000 exemplármi sa nachádza na požiadanie na poschodí), huby a riasy. Ďalšia miestnosť pripomína starú vidiecku lekáreň so vzácnou zbierkou liekov, prípravkov a nástrojov. V „prednáškovej sále“ uvidíte niektoré zo 16 000 skúmaviek, ktoré obsahujú semená, ilustračné tabuľky, litografie, mapy či modely. Polkruhová učebňa, tzv. botanické divadlo, pre 100 študentov sa stále používa. Počas prehliadok sa v nej premieta film Goethe.

Praktické info

Botanická záhrada je otvorená od januára do marca, v novembri a decembri od utorka do nedele od 10.00-17.00 h, od apríla do septembra od utorka do nedele od 10.00-19.00 h a v októbri od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 10 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line. K dispozícii je tiež bezplatný audio-sprievodca v taliančine, angličtine a nemčine, príp. si môžete rezervovať komentovanú prehliadku so sprievodcom. V botanickej záhrade mi uznali novinársky preukaz.

Jazdecká socha Gattamelata (Monumento al Gattamelata)

Bronzová jazdecká socha Gattamelata (Monumento al Gattamelata; 900 m/12 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) stojí pred bazilikou sv. Antona Padovského. Pochádza z roku 1453. Navrhol ju Donatello, renesančný sochár a architekt. Na koni sedí Erasmo da Narni, prezývaný Gattamelata, ktorý bol stredovekým veliteľom žoldnierov. Mnohí ju považujú za najkrajšiu jazdeckú sochu všetkých čias. Tak som sa chcel na tú krásu pozrieť aj ja. Sochu v čase mojej návštevy ako naschvál reštaurovali.  

Kaplnka Scrovegni (Cappella degli Scrovegni)

Kaplnku Scrovegni (Cappella degli Scrovegni; 800 m/11 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) právom prezývajú padovskou Sixtínskou kaplnkou. V rokoch 1303-1305 ju vytvoril Giotto na objednávku Enrica degli Scrovegni. Je zasvätená Panne Márii Milosrdnej lásky. Fresky hovoria o udalostiach zo života Panny Márie a Krista. Najviac určite zaujme Posledný súd. Mesto získalo kaplnku v roku 1880 a fresky v 19. a 20. storočí viackrát reštaurovali.

Od 70. rokov 20. storočia až do súčasnosti sa stav budovy, kvalita ovzdušia v nej, znečisťujúce faktory a stav zachovania fresiek podrobne sledujú. Aj preto vybudovali špeciálnu klimatizovanú čakáreň, ktorá umožňuje vidieť kaplnku väčším skupinám návštevníkov. Freskový cyklus kaplnky Scrovegni bol v roku 2021 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť spoločného zápisu „Cykly fresiek 14. storočia v Padove“.

Praktické info

Kaplnka je otvorená celoročne od 9.00-19.00 h. Od 25. marca do 1. novembra aj od 19.00-22.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. (+ 1 eur/os. predpredaj). Zahŕňa aj občianske múzeum Eremitani a palác Zuckermann od utorka do nedele a múzeum Eremitani tiež v neprázdninové pondelky. Pokladňa sa nachádza pri vchode do múzea Eremitani. Vstupenky si môžete rezervovať vopred min. 24 hodín on-line alebo telefonicky. Nemôžete si rezervovať vstupenky na ten istý deň a e-mailom. Vstupenky sa nevracajú. Musíte si ich vyzdvihnúť v dostatočnom predstihu. Ak prídete neskoro, musíte si rezervovať vstupenky na iný čas a zaplatiť znova. Po vyzdvihnutí vstupeniek budete čakať v klimatizovanej čakárni. Automatické dvere do kaplnky sa otvárajú len raz pri vstupe a raz pri výstupe, aby sa zabezpečila stabilita vnútornej mikroklímy. Návšteva kaplnky trvá 15 minút.

Občianske múzeum Eremitani (Musei Civici Eremitani)

Občianske múzeum Eremitani (Musei Civici Eremitani; 750 m/10 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) sídli v kláštornom komplexe z 15. storočia. Nachádzajú sa v ňom 2 expozície – archeologická a expozícia stredovekého a moderného umenia.

Archeologická expozícia

Prvých 10 miestností archeologickej expozície (Museo archeologico) na prízemí múzea sa zameriava na históriu mesta a padovského vidieka od 9.-8. stor. pred n. l. po neskorú antiku (4. stor. n. l.). Ďalších 9 miestností vystavuje egyptské nálezy, etruskú, grécku keramiku a keramiku Magna Graecia (tzv. Veľké Grécko, ide o pobrežné grécke mestá v južnom Taliansku), či drahokamy. Najviac ma zaujala socha Siléna, ľudského stvorenia so zvieracími ušami a chvostom, vychovávateľa boha Dionýza. Lapidárium vystavuje predmety z rímskej doby.

Umelecká expozícia

Expozícia stredovekého a moderného umenia (Il Museo d’Arte Medievale e Moderna) na poschodí (sochárske diela na prízemí) ponúka prehľad benátskeho maliarstva a sochárstva 14.-18. storočia. Uvidíte tiež tapisérie, sochy, bronzy a lapidárium. Páčil sa mi obraz „Uväznený trpaslík zachránený svojimi spoločníkmi“ od Faustina Bocchi.

Praktické info

Múzeum je otvorené celoročne od pondelka do nedele od 9.00-19.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. Cena zahŕňa Občianske múzeum Eremitani, Palazzo Zuckerman a kaplnku Scrovegni. Ak by ste chceli navštíviť len múzeá, za vstupenku zaplatíte 11 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Padova najesť?

Reštaurácia v antickom štýle Ristorante Zairo (1,2 km/16 min. pešo južne od námestia Piazza delle Erbe) sa zameriava predovšetkým na kuchyňu Apúlie. Apúlia je región na juhovýchode Talianska, je to tzv. opätok talianskej čižmy. Reštaurácia ponúka výhľad na námestie Prato della Valle. V minulosti sa v týchto miestach nachádzalo divadlo. Dnes by sme dobre zinscenovaným divadlom mohli nazvať obed alebo večeru v reštaurácii. Výborné jedlo, profesionálna obsluha, nádherné prostredie, prívetivé ceny.

Ochutnal som Bigoli s kačacím ragú. Dlhé a drsné rezance Bigoli patria medzi najstaršie druhy talianskych cestovín. Názov im dal strojček bigolaro, na ktorom sa ručne vyrábali. Vyrábajú sa zo semolinovej múky a kačacích vajec. K obedu som si objednal talianske pivo Peroni s takmer 180-ročnou tradíciou. Za obed som zaplatil 20,50 eur vrát. 2,50-eur poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v mesta Padova zájsť na kávu?

Tradičné alebo moderné? Je to úplne jedno. Všade pripravujú veľmi dobrú kávu a niečo malé pod zub k tomu.

Caffetteria Manin

Typická talianska kaviareň Caffetteria Manin (210 m/3 min. pešo západne od námestia Piazza delle Erbe) je ideálnou zastávkou na krátky coffee break medzi spoznávaním jednotlivých atraktivít mesta. V rušnej kaviarni som si objednal marhuľový croissant s espressom, ktoré boli skvelé. Za účet som zaplatil 2,60 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

The Coffee Box

V kozmopolitnej kaviarni The Coffee Box (550 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) sa to len tak hemžilo študentmi. Aj vďaka kaviarni som si naplno uvedomil, že Padova je skutočným univerzitným mestom. Pred cestou vlakom naspäť do Trevisa som sa ešte nakopol espressom a ovocným muffinom. Za účet som zaplatil 4,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. 

Navštívte botanické záhrady aj v týchto mestách:

• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• Čo navštíviť v meste Belfast zadarmo?
• Valtice – víno a história

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Padova – veda a umenie sa rozvíjali už od stredoveku je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Ľubľanský hrad

Ľubľanský hrad (Ljubljanski grad) sa nachádza 900 m/15 min. pešo juhovýchodne od turistického informačného centra (potom už len TIC).

Ako sa na Ľubľanský hrad dostať?

Na Ľubľanský hrad sa dostanete viacerými spôsobmi – pešo, lanovkou alebo na bicykli.

Pešo

Pešo sa na Ľubľanský hrad dostanete z východnej i zo západnej strany hradného kopca. Z východnej strany hradného kopca vedú na hrad 2 chodníky – severne od lanovky z ulice Študentovska ulica a južne od lanovky po tzv. Lutkarska pot. Zo západnej strany sa na hrad dostanete po starých schodoch z ulice Reber. Táto cesta je neskutočne romantická.

Lanovkou

Dolná stanica lanovky (Vzpenjača na Ljubljanski grad) sa nachádza 400 m/5 min. pešo juhovýchodne od TIC. Horná stanica lanovky sa nachádza 600 m/9 min. pešo juhovýchodne od TIC. Cesta lanovkou trvá 60 s. Jednosmerný lístok na lanovku stojí 3,30 eur/os. Spiatočný lístok na lanovku stojí 6 eur/os.

Vedeli ste, že 1. myšlienka vybudovania lanovky na hrad prišla už v roku 1905, ale tento nápad sa podarilo splniť až o 100 rokov neskôr?

Bicyklom

Na bicykli sa na hrad dostanete po ulici Cesta slovenskih kmečkih uporov.

Stále expozície a krátkodobé výstavy

Tak ako pri iných atraktivitách, aj na Ľubľanskom hrade dopĺňajú stále expozície krátkodobé výstavy.

Hradná zbrojnica

Hradná zbrojnica sídli v Erazmovej veži. Z pôvodného vybavenia sa veľa nezachovalo. Preto uvidíte autenticky zrekonštruované repliky. Texty priblížia účel a použitie každej zbrane.

Múzeum bábkarstva

Múzeum bábkarstva vám predstaví históriu tohto divadelného umenia. Oboznámite sa s významnými umelcami, rôznymi typmi bábok a bábkarskými technikami. Výstava je interaktívna a plno predmetov si môžete vyskúšať. Som jediný, koho táto expozícia trochu desí?

Expozícia slovinskej histórie

Expozícia slovinskej histórie sa nachádza v priestoroch pôvodných miestností na pušný prach. Táto časť hradu vznikla už v 15. storočí. Expozícia vás prevedie históriou Slovinska od praveku až po súčasnosť. Na originály sa môžete len pozerať spoza skla, ale replík sa môžete aj dotknúť. 

Väznica

Väznicu tvoria 4 pôvodné cely. Kým v 1. cele uvidíte dvere a mreže, ďalšie 2 vás oboznámia s históriou väznice. V 4. cele uvidíte cez hologram väzňa na samotke a dozviete sa príbehy skutočných ľudí, ktorých tu väznili.

Hradná kaplnka sv. Juraja

Kaplnka sv. Juraja je jedným z najstarších objektov na hrade. Zaujímavosťou je, že kaplnku vyzdobili erbmi krajinských županov, vďaka čomu je skutočným unikátom medzi európskymi sakrálnymi stavbami.

Virtuálny hrad

Virtuálny hrad je 12-minútová projekcia o histórii Ľubľanského hradu, o jeho stavebnom vývoji a archeologických nálezoch. Pohodlne sa usaďte, virtuálna prechádzka históriou hradu sa začína.

Vyhliadková veža

Vrcholom prehliadky hradu je výstup na vyhliadkovú plošinu veže, ktorá ponúka 360^o výhľady na mesto a jeho okolie.

Vedeli ste, že vyhliadková plošina veže sa nachádza presne vo výške 400 m n. m.?

Krátkodobé výstavy

Stále expozície hradu dopĺňajú krátkodobé výstavy. V čase našej návštevy prebiehali 2 výstavy – Život vo veži a Cesty stretnutia. Výstava grafík umelkyne Zory Stančič – Život vo veži sa symbolicky nachádza v priestoroch päťbokej veže. Tá bola od 16. storočia hlavným vstupom na hradné nádvorie.

Výstavu fotografií Cesty stretnutia zas nájdete pod hradom. Fotografie zobrazujú mesto Ľubľana v priebehu 20. storočia. Musím sa priznať, že fotografie sa mi páčili omnoho viac. Zájdite si aj za roh a pozrite si inštaláciu Fluid. Ide o ručne fúkané krištáľové kvapky, ktoré sú osvetlené optickými vláknami. Priestory vďaka inštalácii pripomínajú jaskyňu s kvapľami.

Praktické info

Ktoré mesiace, dni a hodiny je hrad otvorený? Aké typy vstupeniek ponúkajú pred prehliadkou hradu?

Prevádzková doba

Hrad a lanovka sú prístupné celoročne. Od októbra do apríla od 9.00-19.00 h. Od mája do septembra od 9.00-22.00 h.

Vstupenky

• Preskúmajte hrad (s lanovkou) – zahŕňa expozície v hrade a spiatočný lístok na lanovku. Vstupenka stojí 12 eur bez lanovky a 16 eur/os. vrát. spiatočného lístka na lanovku.
• Preskúmajte hrad s (lanovkou a) audio-sprievodcom – zahŕňa expozície hradu, spiatočný lístok na lanovku a audio-sprievodcu. Vstupenka stojí 16 eur/os. bez lanovky a 20 eur/os. vrát. spiatočného lístka na lanovku.
• Stroj času – zážitková prehliadka hradu so sprievodcom a postavami v dobových kostýmoch. Prehliadka trvá 60 min. Vstupenka stojí 16 eur/os. bez lanovky a 20 eur/os. vrát. spiatočného lístka na lanovku. 
• Únikový hrad – interaktívne dobrodružstvo s prvkami hry „escape room“. 5 úloh musíte zvládnuť do 1 hodiny. Vstupenka stojí 16 eur/os. bez lanovky a 20 eur/os. vrát. spiatočného lístka na lanovku. 
• Ľubľanský hrad pre vás – individuálne prehliadky so sprievodcom.
• Múdrosť hradného vína – interaktívna prehliadka hradu so sprievodcom s mobilnou aplikáciou a pohár vína alebo džúsu. Vstupenka stojí 16 eur/os.

Vstupenky si kúpite aj on-line.

Hradný vrch

Po prehliadke hradu sa prejdite aj po hradnom vrchu. Priamo oproti hradu stojí pamätník roľníckeho povstania. Päť metrov vysokú, bronzovú sochu povstalcov s roľníckymi nástrojmi vztýčili v roku 1974 pri príležitosti 500. výročia roľníckych povstaní v Slovinsku. Aleja divokých gaštanov vás dovedie ku tzv. „Plečnikovej šanci“. Architekt Jože Plečnik nechal v 30. rokoch 20. storočia prestavať bývalú baštu na promenádu. Len na skok odtiaľto je to ku fitness parku a nenápadnej kaplnke sv. Márie, Matky božej. Pod vrcholom Orlov, na južnom svahu hradného vrchu rastie hradný vinohrad.

2. Plečnikov dom

Plečnikov dom (Plečnikova hiša) sa nachádza 1,2 km/15 min. pešo južne od TIC. Dom sa ukrýva za vysokým 2-vežovým farským kostolom sv. Jána Krstiteľa (Cerkev sv. Janeza Krstnika). Ak pôjdete do domu pešo ešte pred kostolom budete prechádzať po Plečnikovom moste v Trnovom (Plečnikov most v Trnovem). Most bol postavený v rokoch 1929-1932. Predlžuje kostolné námestie pred ním a pyramídy na moste pripomínajú kostolné veže. Najpozoruhodnejším dekoratívnym prvkom mosta sú dva rady briez, ktoré zasadili priamo do mosta.

Domom, v ktorom architekt žil a tvoril, vás prevedie neskutočne milá a profesionálna slečna sprievodkyňa. Povie vám zaujímavosti zo života architekta, jeho nápady, vlastnosti, vzťah k ľuďom i k rodine. Oboznámi vás s jeho návrhmi, ale aj s tým, čo ho k tomu viedlo a prečo napr. navrhol stoličku v kuchyni takú, aká je. Všetko v dome vyzerá tak, ako keby architekt len pred chvíľou odišiel preč. Prehliadku dopĺňa stála výstava, ktorá sa delí na 2 časti. Prvá sa zameriava na architektov osobný život a druhá na jeho diela nielen v meste Ľubľana, ale i vo Viedni a v Prahe.

Kto bol Jože Plečnik?

Jože Plečnik (1872-1957) sa narodil v meste Ľubľana. Vyučil sa vo Viedni u rakúskeho architekta Otta Wagnera. V prvých rokoch navrhoval nábytok. Neskôr postavil niekoľko víl pre viedenskú buržoáziu, napr. Zacherlov dom, ale kostol Ducha svätého vo štvrti Ottakring nesie takisto jeho pečať. Kvôli nedostatku zákaziek a vďaka jeho priateľovi Jánovi Kotěrovi začal vyučovať na Akadémii výtvarných umení v Prahe.

Na Jože Plečnikovi sa mi páči, že bol milovníkom kávy ako som ja teraz. Škoda len, že nie som taký šikovný a kreatívny ako on.

V roku 1920 poveril T. G. Masaryk Jože Plečnika rekonštrukciou Pražského hradu. V tom istom roku bol architekt jednohlasne zvolený za nového profesora architektúry na Slovinskej univerzite v meste Ľubľana. Prvé objednávky prichádzali pomaly, ale neskôr sa začali hrnúť jedna za druhou. Už počas svojho života bol architekt členom viacerých akadémií a získal niekoľko významných ocenení. Jože Plečnik zomrel v roku 1957 a je pochovaný na tunajšom cintoríne Žale.

Praktické info

Plečnikov dom je otvorený od utorka do nedele od 10.00-18.00 hod. Vstupenka stojí 8 eur/os. Dom môžete navštíviť len so sprievodcom. Stále výstavy navštívite aj samostatne. Prehliadky začínajú vždy v celú hodinu.

3. Plavba loďou po Ľubľanici

Plavbu loďou Žaba po riečke Ľubľanica sme pôvodne ani neplánovali. Ale keď si nás na Mäsiarskom moste (Mesarski most, 220 m/3 min. pešo východne od TIC, to je ten so zámkami lásky medzi Trojmostom a Dračím mostom) odchytila slečna, netrvalo dlho, aby nás o plavbe presvedčila. A urobili sme dobre. Stihli sme poslednú plavbu nielen v ten deň, práve pri západe slnka, ale pravdepodobne aj poslednú plavbu v ten víkend, pretože nasledujúci deň už pršalo.

Je priam neuveriteľné, že len pár stovák metrov od centra mesta ste zrazu uprostred prírody.

Plavby loďou Žaba začínajú práve pod Mäsiarskym mostom. Loď premáva od apríla do októbra každý deň každú polhodinu – hodinu v závislosti od sezóny. Plavba loďou trvá 45 minút. Loď vás najskôr vezme južným smerom takmer na okraj mesta, potom sa vracia naspäť až ku dračiemu mostu, kde sa opäť otočí, aby zakotvila tam, kde vyplávala. Počas celej plavby si vypočujete audio-sprievodcu o meste Ľubľana a atraktivitách, ktoré je vidno z lode, v slovinskom a anglickom jazyku. Loď je uzavretá a v zimných mesiacoch vykurovaná. Ja som si teplý jarný večer vychutnal z provy lode.

4. Pivovar Union

Pivovar Union (Pivovarna Union) sa nachádza 1,2 km/17 min. pešo severozápadne od TIC. Prehliadky v pivovare sa robia celoročne od utorka do soboty v slovinskom alebo anglickom jazyku. Vstupenka stojí 14 eur/os. Vstupenky si musíte kúpiť on-line.

Virtuálna realita

Pivovar navštívite so sprievodkyňou. Keďže vás nemôže zobrať do výrobných priestorov, na začiatku prehliadky sa usadíte do pohodlného kresla, nasadíte si okuliare a vďaka virtuálnej realite sa prenesiete do výroby jedného z najznámejších slovinských pív.

História pivovaru

Dozviete sa o viac ako 150-ročnej histórii pivovaru, o výrobe piva, surovinách, ktoré sú potrebné na jeho prípravu, ale aj o technológiách, dizajne fliaš či reklame v priebehu desaťročí. Nečakajte žiadnu nudnú prehliadku. Sprievodkyňa sa nás neustále vypytovala a udržiavala nás tak v strehu.

Ochutnávka piva

A že sa tu vôbec nešetrí, sa presvedčíte na záver prehliadky, keď ochutnáte 5 druhov piva – svetlý ležiak, nefiltrovaný svetlý ležiak, nefiltrovaný tmavý ležiak, nefiltrovaný svetlý ležiak s chmeľovým nádychom a na záver svetlé nealkoholické pivo s 0,0 % alkoholu a jemne zdôraznenou kávou a karamelom. A ktoré pivo mi chutilo najviac? Mojím favoritom je nefiltrovaný svetlý ležiak.

Po prehliadke sme sa chceli v pivovare aj najesť, ale bez predchádzajúceho rezervovania stola si tu neškrtnete. Stôl sme si nerezervovali ani na nasledujúci deň, takže v pivovarskej reštaurácii sme sa už nenajedli.

5. Prechádzka mestom

Výhoda mesta Ľubľana spočíva v tom, že sa môžete len tak túlať mestom a stále natrafíte na niečo zaujímavé. Čo sa ukrýva v uličkách Ľubľany sa dozviete v najbližšom článku.

Prečítajte si tiež:

• Slovinsko pred 1. cestou
• Čo vidieť v Ľubľane zadarmo?
• Ľubľana – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 5 dôvodov, prečo navštíviť mesto Ľubľana je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.