1. Katedrálny park (Parcul Catedralei)

Kišiňov je skutočne zeleným mestom. Na jeho území nájdete 11 parkov. My sme sa zastavili v 3 z nich. Katedrálny park (Parcul Catedralei) sa nachádza v samom srdci mesta. Práve z tohto parku som počítal vzdialenosti ku všetkým atraktivitám mesta. Založili ho pravdepodobne medzi rokmi 1830-1840. Park má už viac ako 185 rokov. Všetky cesty v parku v tomto prípade nevedú do Ríma, ale ku Metropolitnej katedrále Narodenia Pána. Park je ideálnym miestom na prechádzky, posedenie na lavičkách, či sledovanie ruchu mesta okolo vás. V parku môžete využiť bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet.

2. Metropolitná katedrála Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului)

Metropolitnú katedrálu Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului) stavali v rokoch 1830-1836 v štýle ruského klasicizmu. Charakterizujú ju 4 biele portiky so 6 stĺpmi a veľká tmavá guľovitá kupola. V roku 1941 budovu vážne poškodili počas bombardovania. Obnovu dokončili až v roku 1953. V roku 1962 sa katedrála stala výstavnou sieňou Ministerstva kultúry Moldavskej sovietskej socialistickej republiky. S rokom 1989 sa stala opäť kostolom. Reštaurátorské práce ukončili v roku 1996. Katedrála tvorí spolu so zvonicou a Víťazným oblúkom známy architektonický a historický komplex mesta.

3. Zvonica (Clopotnița)

V strede Katedrálneho námestia sa týči elegantná biela zvonica (Clopotnița). Zvonicu postavili spolu s katedrálou v roku 1836. Zakončili ju malou kupolou. Hlavný najväčší zvon, ktorý vážil takmer 6,5 tony, mali pôvodne umiestniť do zvonice, ale kvôli svojej veľkosti sa do nej nezmestil, pretože okná na horných poschodiach zvonice boli príliš úzke. Preto ho umiestnili do susedného Víťazného oblúka. V roku 1962 zvonicu vyhodili do vzduchu z dôvodu obáv z jej možného využitia ako strategického bodu pre ostreľovačov. Namiesto nej postavili fontánu. Zvonicu znovu postavili na základe pôvodných náčrtov a historických obrázkov len v rokoch 1997-1998. Tentoraz ale neurobili tú istú chybu ako v minulosti. Horné poschodie rozšírili a konečne po rokoch na pôvodné plánované miesto vrátili najväčší zvon.

4. Víťazný oblúk (Arcul de Triumf)

S výškou 13 m je Víťazný oblúk (Arcul de Triumf) alebo tiež Svätá brána jednou z dominánt mesta. Podľa oficiálnej verzie ho postavili v roku 1840 na pamiatku rusko-osmanských vojen. Podľa neoficiálnej verzie oblúk postavili kvôli zvonu, ktorý sa v ňom nachádzal až do konca 20. storočia. Oblúk je z lešteného bieleho kameňa a má štvorcový tvar so 4 otvormi. Na stĺpy v korintskom štýle nadväzuje horná časť v klasicistickom slohu.

5. Radnica mesta Kišiňov (Primăria Municipiului Chișinău)

Rohová budova eklektickej žltej radnice mesta Kišiňov (Primăria Municipiului Chișinău; 350 m/5 min. pešo juhovýchodne od centra) s trojuholníkovými štítmi vychádza z renesancie talianskeho Toskánska. Hlavný vstup do radnice je na rohu budovy. Nad vstupom sa vypína veža s hodinami. Na mieste radnice pôvodne stála hasičská stanica. Na návrhu budovy sa tiež podieľal ruský architekt Alexandru Bernardazzi (1831-1907). Jeho pamätná tabuľa visí na budove dodnes. Výstavbu dokončili v roku 1902.

V roku 1941 budovu vyhodili do vzduchu sovietske vojská. Rumunskej správe sa ju do roku 1944 podarilo obnoviť, ale v auguste toho istého roku budovu počas bombardovania opäť zničili. Po vojne (1946-1948) ju prestavali podľa dobových fotografií. Miestna správa sa do budovy vrátila až v roku 1951. Turistické informačné centrum sídli v budove napravo od hlavného vchodu smerom do hlavnej ulice.

6. Nultý kilometer (Kilometrul zero)

Nultý kilometer (Kilometrul zero; 400 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra) umiestnili do dlažby pred Hlavnú poštu v roku 2012. Vyrobili ho z bronzu a žuly. Do kompasu vyryli svetové strany a vzdialenosti k niektorým hlavným mestám v Európe a Ázii. Škoda len, že Bratislavu ani Prahu na ňom nenájdete.

7. Organová sieň (Sala cu Orgă)

Eklektickú bielo-zelenú budovu mestskej banky s barokovými a neoklasicistickými prvkami postavili v rokoch 1903-1911. Hlavný vstup reprezentuje portikus s dvojitými stĺpmi na podstavcoch. Dominuje mu socha posla bohov Herma a guľovitá kupola. Vchod strážia sochy 2 levov. Vo výzdobe budovy dominujú symboly, ktoré súvisia s obchodom a financiami. Po výstavbe novej budovy mestskej banky v roku 1973 a vďaka výbornej akustike hlavnej sály sa rozhodla mestská rada o prestavaní budovy na organovú sieň (Sala cu Orgă; 400 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra). Prestavba sa uskutočnila v rokoch 1975-1978. Kapacita sály je 555 miest.

8. Národné divadlo „Mihai Eminescu“ (Teatrul Naţional „Mihai Eminescu”)

Národné divadlo „Mihai Eminescu“ (Teatrul Naţional „Mihai Eminescu”; 500 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra) založili v roku 1921. V roku 1935 divadlo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zatvorili. Znovu ho otvorili až v roku 1994 a funguje dodnes.

9. Národné divadlo opery a baletu „Maria Bieșu“ (Teatrul Național de Operă şi Balet „Maria Bieșu”)

Národné divadlo opery a baletu „Maria Bieșu“ (Teatrul Național de Operă şi Balet „Maria Bieșu”; 500 m/7 min. pešo severozápadne od centra) postavili v roku 1980 podľa návrhu moskovských architektov v štýle socialistického modernizmu. Na námestie pred divadlo umiestnili 2 fontány. K hlavnému vchodu vedie široké schodisko. Basreliéfy na mramorových stenách po oboch stranách vchodu zobrazujú múzy. Obdĺžnikové stĺpy tvoria otvorené letné terasy. Divadlo má kapacitu 1 200 miest. Organizujú sa v ňom koncerty a festivaly. Maria Bieșu bola jednou z najznámejších operných speváčok Moldavska. V 60. rokoch 20. storočia spievala na najslávnejších operných pódiách sveta.

Pred národným divadlom opery a baletu si urobte svojku pri nápise „I❤️Chișinău“ alebo na obrej lavičke, ktorá má spájať ľudí, s národným symbolom krajiny Stromom života.

10. Pamätník Štefana Veľkého (Monumentul lui Ștefan cel Mare)

Pamätník Štefana Veľkého (Monumentul lui Ștefan cel Mare; 450 m/7 min. pešo západne od centra) venovali najvýznamnejšej osobnosti a bývalému kniežaťu Moldavska. Sochu vysokú 5 m odliali v Bukurešti zo 6 veľkých bronzových kanónov po rusko-tureckej vojne v rokoch 1877-1878. Socha stojí na 6 m vysokom podstavci. Predlohou sochy bol portrét kniežaťa z roku 1475. Sochár Alexandru Plămădeală si sám mohol vybrať pozemok, na ktorý chcel svoju sochu umiestniť.

Slávnostne ju odhalili v roku 1928 pri príležitosti 10. výročia Veľkého zjednotenia Besarábie s Rumunskom. Po okupácii Besarábie Sovietmi pamätník premiestnili do Bukurešti, aby ho zachránili. V auguste 1942 sochu vrátili do Moldavska, aby ju o 2 roky neskôr zase poslali do Rumunska. V roku 1945 sa pamätník vrátil do Kišiňova. Počas nasledujúcich 3 desaťročí pamätník pravidelne ničili vandali. Koncom roka 1989 pamätník vrátili na pôvodné miesto a obnovili. Tvár vládcu z pamätníka umiestnili na každú bankovku národnej meny.

…tak a sme za polovicou. Čo ešte môžete vidieť v meste Kišiňov? Poďme na druhú desiatku …

11. Verejná záhrada „Štefana Veľkého a Svätého“ (Grădina Publică „Ștefan cel Mare și Sfânt”)

Verejná záhrada „Štefana Veľkého a Svätého“ (Grădina Publică „Ștefan cel Mare și Sfânt”; 500 m/8 min. pešo západne od centra) alebo tiež centrálny park je najstarším parkom v krajine. Otvorili ho v roku 1818. Architekti ho navrhli ako francúzsku záhradu s kvetinovými záhonmi, akáciami, lipami, lavičkami, pavilónmi a fontánami. Niektoré stromy majú už takmer 200 rokov. Liatinový plot z roku 1860 navrhol ruský architekt Alexandru Bernardazzi už v ukrajinskej Odese. V roku 1885 v záhrade odhalili bustu ruského romantického básnika Alexandra Sergejeviča Puškina.

Puškin strávil v exile v Kišiňove 3 roky. V parku údajne odpočíval. Malo by ísť o najstaršiu zachovanú bustu v meste. To pravdepodobne viedlo k položeniu základného kameňa tzv. Aleje klasikov v roku 1958. Kým pôvodná aleja obsahovala 12 bronzových búst na červených žulových stĺpoch, súčasná aleja má 29 búst najznámejších básnikov a spisovateľov z Besarábie. Asi 2/3 pôvodnej Besarábie ležia v dnešnom Moldavsku. V parku je bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet, ale aj elektrické zásuvky na nabíjanie telefónu či počítača.

12. Vláda Moldavskej republiky (Guvernul Republicii Moldova)

Vláda Moldavskej republiky (Guvernul Republicii Moldova; 500 m/7 min. pešo juhozápadne od centra) stojí na mieste pôvodného sídla bývalej metropolitnej rady. Rezidenciu v roku 1941 vážne poškodili a už ju viac neobnovili. Na jej mieste postavili kino a park. V rokoch 1960-1965 počas rozsiahlej rekonštrukcie mesta postavili na mieste kina Dom vlády MSSR. Budovu so železobetónovou konštrukciou charakterizujú veľké panoramatické okná a biele vlnité plechy.

Sokel a prahy pri vstupoch z čiernej leštenej žuly kontrastujú s bielymi kamennými stĺpmi. Nad vchodom sa nachádza erb Moldavskej republiky a text s názvom inštitúcie. Budovu ešte nikdy nerekonštruovali. Vykonajú sa len drobné opravy. Budova má národný význam. Do roku 1991 stál pred budovou Leninov pamätník. Pred inštitúciu osadili v roku 2010 žulovú pamätnú tabuľu, ktorá pripomína obete sovietskej okupácie a totalitného režimu v Kišiňove.

Prázdna plocha pred budovou sa nazýva Námestie Veľkého národného zhromaždenia. Sprievody sa tu konali od 1. polovice 19. storočia. V auguste 1989 požadovali státisíce občanov vyhlásenie rumunského jazyka za štátny jazyk a prechod na latinku. Námestie je svedkom osláv štátnych a mestských sviatkov, ale aj protestov a sťažností občanov.

13. Prezidentský palác Moldavskej republiky (Președinția Republicii Moldova)

Prezidentský palác Moldavskej republiky (Președinția Republicii Moldova; 550 m/8 min. pešo severozápadne od centra) postavili v rokoch 1984-1987. Na jeho mieste pôvodne stál 122 rokov luteránsky kostol, až kým sa ho komunistické úrady rozhodli v 60. rokoch 20. storočia zbúrať. Palác pôvodne koncipovali ako administratívnu budovu na zasadnutie Najvyššieho sovietu MSSR. Začiatkom 90. rokov 20. storočia ho prestavali s minimálnymi úpravami. Konštrukciu odliali zo železobetónu, ozdobili bielymi kamennými doskami a tónovaným sklom.

Podstavec a prístupové schodisko vyrobili z čierneho a červeného mramoru. Nad centrálnym portálom sa nachádza bronzový erb Moldavskej republiky a text s názvom inštitúcie. V zasadacej miestnosti paláca podpísali deklaráciu nezávislosti. Prezidentská knižnica z dubového dreva uchováva niekoľko stoviek kníh a protokolárnych darov. Najcennejším darom je kópia meča Štefana Veľkého. Počas protestov v roku 2009 budovu zničili vandali. Opravy trvali s občasnými prerušeniami až do jesene 2018. Budova je pamiatkou národného významu. Večer ju osvetľujú farby moldavskej vlajky.

14. Parlament Moldavskej republiky (Parlamentul Republicii Moldova)

Budovu postavili v rokoch 1976-1979. Pôvodne v nej mal sídliť Ústredný výbor Komunistickej strany. Zaujímavosťou je, že po dokončení základov sa rozhodli budovu posunúť o 34 m od hlavnej cesty. Rozpočet sa vďaka tomu zdvojnásobil. Konštrukciu odliali zo železobetónu. Fasádu obložili ružovými žulovými doskami. Základňu obložili mramorovými a červenými žulovými doskami. Pred budovou stál pôvodne Pamätník Karla Marxa a Friedricha Engelsa.

Parlament Moldavskej republiky (Parlamentul Republicii Moldova; 850 m/12 min. pešo severozápadne od centra) má tvar otvorenej knihy. Nad hlavným vchodom sa nachádza text s názvom inštitúcie napísaný kovovými písmenkami. Kancelárie sú na strane, ktorá smeruje k bulváru Ștefan cel Mare. Zasadacia miestnosť parlamentu je na opačnej strane. Budova je pamiatkou národného významu. Počas protestov v roku 2009 bol interiér vážne poškodený. Oprava trvala 5 rokov. Parlament môžete navštíviť počas komentovanej prehliadky so sprievodcom.

15. Pamätník Kráľovnej Márie (Monumentul Reginei Maria)

Pamätník Kráľovnej Márie (Monumentul Reginei Maria; 600 m/9 min. pešo juhozápadne od centra) odhalili v roku 2025 pri príležitosti 107. výročia zjednotenia Besarábie s Rumunskom. Pomník vysoký viac ako 6 m predstavuje Kráľovnú Máriu v deň jej korunovácie v meste Alba Iulia.

Mária Edinburská bola poslednou rumunskou kráľovnou (1914-1927) ako manželka kráľa Ferdinanda I. Rumunského. Narodila sa v roku 1875 v Eastwel Parku v grófstve Kent v Spojenom kráľovstve. Jej rodičmi boli princ Alfréd, vojvoda z Edinburghu a zároveň 2. syn kráľovnej Viktórie, a ruská veľkokňažná Mária Alexandrovna, jediná dcéra ruského cára Alexandra II. Nikolajeviča a Márie Alexandrovny, princeznej hesenskej. Kráľovná Mária zomrela na hrade Pelișor v roku 1938. Pre jej srdce postavili kaplnku na hrade Bran.

16. Socha rímskej vlčice (Lupa Capitolina)

Socha rímskej vlčice (Lupa Capitolina; 550 m/8 min. pešo juhozápadne od centra) je replikou slávnej rímskej sochy, ktorú mestu daroval Rím v prvých rokoch zjednotenia Besarábie a Bukoviny s Rumunskom. V roku 1940 sochu z politických dôvodov roztavili. Kultúrna liga za jednotu Rumunov všade nechala v roku 1990 vyrobiť kópiu sochy, ktorú umiestnili pred Národné múzeum histórie Moldavskej republiky v Kišiňove.

17. Vila Herța (Casa Herța)

Eklektická vila Herța (Casa Herța; 750 m/10 min. pešo severozápadne od centra) patrila šľachticovi a neskôr starostovi mesta Vladimírovi Herțovi. Budovu zdobia rastlinné ornamenty a alegorické postavy. Vnútorné steny vymaľovali freskami s mytologickými výjavmi a štukové ornamenty stien pozlátili. V roku 1939 v nej sochár Alexandru Plămădeală spolu s ďalšími umelcami založili Mestskú umeleckú galériu. Bola 1. múzeom plastického umenia v Moldavsku. Po pripojení k Sovietskemu zväzu ju reorganizovali na Republikánske múzeum plastického umenia MSSR. Umelecké diela sa počas vojny preventívne rozhodli premiestniť na bezpečnejšie miesto. Vtedy bez stopy zmizli a viac sa ich už nepodarilo nájsť. Vilu síce začali rekonštruovať, napriek tomu stále čaká na navrátenie zašlej slávy.

18. Centrálny trh (Piața Centrală)

Centrálny trh (Piața Centrală; 900 m/12 min. pešo juhovýchodne od centra) je najväčším mestským trhom pod holým nebom. Jeho história siaha do polovice 19. storočia. Rozprestiera sa medzi niekoľkými ulicami v centre mesta. Na trhu kúpite (takmer) všetko od mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny cez oblečenie, obuv, doplnky, suveníry a ďalšie predmety, na aké si len spomeniete. Zjednávať je tu podmienkou!

19. Bývalá vodárenská veža (Fostul Turn de Apă)

Bývalá vodárenská veža (Fostul Turn de Apă; 1,1 km/18 min. pešo juhozápadne od centra) sa v roku 1971 stala domovom Múzea histórie mesta Kišiňov (Muzeul de Istorie al Orașului Chișinău). Eklektickú vežu začali stavať v roku 1860 podľa projektu ruského architekta Alexandra Bernardazziho. Dokončili ju až o 28 rokov neskôr v roku 1888. Svoje brány však otvorila až v roku 1892. Má výšku 27 m. Steny sú z tehál a tesaného vápenca. Architekt pri nej prvýkrát použil leštený kameň. Stala sa 1. dodávateľom vody v Kišiňove a spolu s ňou vybudovali 1. vodovodné potrubia v meste.

Vodou zásobovali centrálnu časť mesta. Ako vodárenská veža slúžila 48 rokov. Od roku 1940 sa používala ako požiarna veža. Zemetrasenie v roku 1977 budovu poškodilo. V rokoch 1980-1983 ju prestavali podľa dobových obrázkov. Pôvodne sa v meste nachádzali 2 vodárenské veže. Druhá veža sa do súčasnosti nezachovala. Bola zničená v roku 1963. Múzeum vo veži znovu otvorili v roku 2011. Má 4 stále expozície. Najstarším exponátom je hlinená nádoba zo 4. storočia n. l. Z terasy na jej vrchole uvidíte mesto, okolité kopce i vzdialené sídliská na nich. Vstupenka stála 7,70 lei/1,51 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

20. Park „Údolie mlynov” (Parcul „Valea Morilor”)

Park „Údolie mlynov” (Parcul „Valea Morilor”; 1,6 km/23 min. pešo juhozápadne od centra) sa stal známym vďaka najmenšej bronzovej soche Malého princa na svete. Sochu vysokú len 11 cm nájdete na brehu umelého jazera. K jazeru vedie 218-schodové schodisko z jednej strany a kaskádové vodné schodisko z 2. strany. Schodisko prekonáva slávne Schodisko generála Potemkina v Odese, ktoré má 200 schodov. Obnovili ho v roku 2016. Výstavbu parku nariadil sovietsky vodca Leonid Brežnev v roku 1950. Zelené divadlo pod holým nebom má kapacitu až 5 tisíc miest. Na jazere prenajímajú kanoe a kajaky. Okolie jazera je zase ideálne na beh či bicyklovanie.

Kišiňov je mesto parkov. Vyberte sa do parku aj v týchto mestách:

• Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok
• Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu
• Miláno – 1 deň nestačí
• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte až po Atomium

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 11. 3. 2026 (1 eur = 5,0907 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Kišiňov alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Piatra Neamț dostať?

Piatra Neamț sa nachádza v historickom regióne Moldavsko na severovýchode Rumunska. Z administratívneho hľadiska je najväčším a hlavným mestom okresu Neamț. Od Iași, najväčšieho mesta celého regiónu, sa nachádza 138 km/2 h 18 min. autom juhozápadne a od Bukurešti, hlavného mesta Rumunska, je vo vzdialenosti 374 km/4 h 20 min. autom severne.

Autobusom

Ak budete do mesta cestovať autobusom, môžete vystúpiť na jednej z dvoch autobusových zastávok:

• Autogara Euro Travel (Veche) – stará autobusová stanica, neďaleko železničnej stanice, 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra,
• Autogara Fya Trans – neďaleko starej autobusovej i železničnej stanice, 1,1 km/16 min. pešo juhozápadne od centra.

Vlakom

Železničná stanica Piatra Neamț sa nachádza 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra.

Kde v meste Piatra Neamț získať info?

Národné turistické informačné a propagačné centrum (Centrul național de informare și promovare turistică) sa nachádza 700 m/10 min. pešo juhozápadne od historického jadra mesta.

Čo v meste Piatra Neamț robiť, vidieť a navštíviť?

V meste Piatra Neamț vám určite odporúčam výlet lanovkou na vrch Cozla. Keby sme do mesta neprišli v pondelok a nasledujúci deň by nám na jeho spoznávanie ostalo viac času, určite by sme navštívili Kráľovský dvor s vežou Štefana Veľkého. V meste ďalej môžete navštíviť Múzeum histórie a archeológie, Múzeum eneolitu Cucuteni Gheorghe Dumitroaia (kultúra Cucuteni bola významná eneolitická civilizácia vo východnej Európe), Etnografické múzeum, Múzeum prírodných vied, Umelecké múzeum, Galériu umenia Lascăr Vorel, Pamätný dom Calistrat Hogaș, Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa, či Centrálny park.

Vrch Cozla (Vârful Cozla)

Vrch Cozla (Vârful Cozla, skrátene Vf. Cozla; 650 m n. m.) sa vypína nad severným okrajom mestom Piatra Neamț. Je súčasťou prírodnej rezervácie. Minerálne pramene, ktoré objavili v roku 1882, ocenili na Svetovej výstave v Paríži už v roku 1900. Mesto je od roku 1889 kúpeľným strediskom. Prívalové dažde v roku 1897 spôsobili masívne zosuvy pôdy. Preto v rokoch 1901-1904 zalesnili vrch jedľami a borovicami. V súčasnosti je vrch strediskom letnej, ale aj zimnej rekreácie a vhodným východiskovým bodom na turistiku v Prírodnom parku Tri kotly a Geologickej rezervácii Liparských (eolických) marmitov.

Na vrchol sa dostanete pešo po turistickom chodníku (2,3 km/53 min. pešo severne od centra) alebo pohodlne lanovkou. Práve tú sme zvolili aj my. Dolná nástupná stanica kabínkovej lanovky (Telegondolă Panoramă – stație plecare; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra) sa nachádza pri železničnej stanici. Horná výstupná stanica kabínkovej lanovky (Telegondolă Panoramă – Stație Sosire; 2 km/50 min. pešo severne od centra) sa nachádza pod vrcholom Cozla.

Technické a praktické informácie o lanovke

Lanovku otvorili vo februári 2008, má dĺžku 1 915 m, cesta trvá 8 minút, rýchlosťou 6 m/s. Dolná stanica lanovky sa nachádza vo výške 323 m n. m., horná stanica lanovky je zase vo výške 632 m n. m., takže výškový rozdiel je 309 m. Lanovku vyrobila rakúska firma Doppelmayr, má 22 moderných kabínok, každú s kapacitou 8 osôb, prepravná kapacita je 1 200 osôb za hodinu, počet stĺpov na trase je 10 a najvyšší má výšku 64 m. Po 16 rokoch prevádzky v roku 2024 lanovka prekročila hranicu 1 milióna prepravených cestujúcich. Na Slovensku máme lanovky od tejto firmy napr. zo Štartu na Skalnaté pleso, v Jasnej v Nízkych Tatrách, v Park Snow Donovaly a mnohých ďalších.

Lanovka premáva 365 dní v roku, v pondelky, utorky a od štvrtka do nedele medzi 10.00-18.00 h a v stredy medzi 12.00-18.00 h. Spiatočný lístok na lanovku stál 50 ron/9,81 eur/os. Lístok si môžete kúpiť v pokladni na dolnej stanici lanovky alebo on-line na oficiálnej internetovej stránke lanovky. On-line lístky platia 90 dní. V prípade silného vetra, búrok alebo iných nebezpečných poveternostných podmienok môžu prevádzku lanovky dočasne pozastaviť. Neďaleko dolnej stanice lanovky sa nachádza parkovisko. Za parkovanie sme zaplatili 15 ron/2,94 eur/deň. V parkovacom automate môžete platiť platobnou kartou.

Kráľovský dvor (Curtea Domnească)

Prvá písomná zmienka o kráľovskom dvore pochádza z roku 1491. Kostol postavili v rokoch 1497-1498 za vlády Štefana Veľkého. Slúžil ako kniežacie sídlo, administratívne centrum a miesto obrany. Opevnený dvor pôvodne zahŕňal kniežací palác, kostol vojvodu a hospodárske budovy. Do súčasnosti sa zachovala veža Štefana Veľkého, Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa a pivnice v 2 kniežacích domoch.

Ruiny 1. kniežacieho domu (Pivnița 1 de la Curtea Domnească) objavili v rokoch 1954-1955. Múzeom sa stali až v roku 1986. V expozícii uvidíte pôvodné 3-rozmerné exponáty, vojenskú výstroj a výzbroj, ozdobné predmety, odevné doplnky a mince zo 16.-18. storočia. Ruiny 2. kniežacieho dvora (Pivnița 2 de la Curtea Domnească) objavili pri archeologickom výskume v roku 2011. Expozíciu v ňom otvorili v roku 2016. Panely prezentujú hlavné archeologické výsledky.

Vežu Štefana Veľkého (Turnul lui Ștefan cel Mare) postavili zo surového kameňa a tehál v roku 1499 po víťazstve v bitke pri Codrii Cosminului. Má výšku 19 m. V priebehu storočí plnila niekoľko funkcií. Bola zvonicou susedného kostola, poskytovala útočisko v prípade nebezpečenstva, vďaka svojej výške bola strategickým pozorovacím bodom, taktiež miestom pre mestského strážcu požiarov. Hodiny na vežu umiestnili v roku 1890.

Kráľovský dvor je otvorený od októbra do marca od utorka do nedele medzi 9.00-17.00 h a od apríla do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 16 ron/3,14 eur/os.

Centrálny park (Parcul Tineretului)

Centrálny park alebo Park Štefana Veľkého alebo tiež Park mládeže (Parcul Tineretului; 210 m/3 min. pešo južne od centra) je bezpodmienečne jednou z najobľúbenejších promenád mesta. V podvečerných hodinách sa to návštevníkmi parku len tak hemžilo. Na spríjemnenie nálady dokonca hrala z rozhlasu hudba. Park je celoročným dejiskom podujatí mesta. Od festivalov, koncertov a výstav v letnej sezóne cez vianočné trhy až po oslavu Nového roka v tej zimnej.

Kde sa v meste Piatra Neamț ubytovať?

Apartmánový hotel Atlas Aparthotel (350 m/5 min. pešo východne od centra) bol absolútne najlepším ubytovacím zariadením, v akom sme sa v rumunskom Moldavsku, ale aj Moldavsku ubytovali. Ubytovať sa môžete medzi 15.00-22.00 h. Odubytovať sa musíte medzi 7.00-11.00 h. Na recepcii pracovala neskutočne milá, veľmi dobre po anglicky hovoriaca recepčná, pripravená kedykoľvek s čímkoľvek pomôcť. V tomto hoteli by sme pokojne ostali aj týždeň.

Mali sme byť ubytovaní v 2-posteľovej izbe Standard vo vedľajšej budove hotela. Našu izbu ale dali iným hosťom, ktorí nechceli byť ubytovaní v hlavnej budove. Vďaka týmto hosťom sme dostali skutočne priestranný 1-spálňový apartmán s obývacou izbou s balkónom s výhľadom na protiľahlý kopec so súkromnou plne vybavenou kuchyňou a súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. V kuchyni bola varná doska, mikrovlnná rúra, chladnička, kávovar, rýchlovarná kanvica, voda, káva a čaj. Ku káve nás čakala drobná pozornosť v podobe Raffaella. V kúpeľni boli bezplatné toaletné potreby.

Veľmi chutné raňajky podávajú formou ponukových stolov. V ponuke sme našli aj rumunskú zeleninovú nátierku Zacuscă z pečených baklažánov, červenej papriky, paradajkového pretlaku a cibule, ochutenú soľou, korením a bobkovým listom. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli. Nebolo možné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom osvetlenom a kamerou monitorovanom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Za ubytovanie sme zaplatili 405,50 ron/79,54 eur. Cena zahŕňala izbu s raňajkami, 11 % DPH a mestskú daň vo výške 5 ron/0,98 eur/noc. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Piatra Neamț najesť?

V meste Piatra Neamț sme sa najedli v 2 reštauráciách. V jednej nám chutilo, v tej druhej už trochu menej. Tá druhá sa nám aspoň postarala o ďalší zážitok v podobe živej hudby. Pri ďalšej návšteve mesta by sme ju ale určite zamenili za inú reštauráciu.

Turnul Berarilor

Nemecky pôsobiaca reštaurácia Turnul Berarilor sa nachádza 650 m/9 min. pešo juhozápadne od centra. Stôl si môžete rezervovať priamo na stránke reštaurácie. Ochutnal som vyprážaný kurací rezeň s vyprážanými zemiakovými lupienkami s kajenským korením. Rezeň som kombinoval s remeselným pivom vlastnej výroby Pils Aramie. Nefiltrovaný a nepasterizovaný ležiak s medenou jantárovou farbou a výbornou chuťou. Pripomínal mi Nemțeanu, ktorú som ochutnal deň predtým v Târgu Neamț. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 121 ron/23,74 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Buon Gusto

Reštaurácia Buon Gusto (450 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra) sme navštívili vďaka veľa pozitívnym hodnoteniam. Netušili sme, že v ten večer bude hrať v podniku ešte aj živá hudba. Starší spevák sa pokúšal s nami viackrát nadviazať očný kontakt a presvedčiť nás, aby sme mu so spevom pomohli. Až po chvíli nakoniec dorazil k nášmu stolu a zistil, že mu vôbec nerozumieme. Večeru sme začali tradičnou rumunskou pálenkou zo sliviek Țuică.

Zaujímalo ma, ako pripravujú v tejto časti Rumunska pizzu. Objednal som si moju obľúbenú s tuniakom. V reštaurácii ale na ňu naviac dávajú ešte aj sladkú konzervovanú kukuricu. Nie, že by mi pizza nechutila, len to nebolo ono. Navyše sme sa po jej zjedení necítili najlepšie, tak len veríme, že to nebolo jedlom. Pizzu som zapil rumunským svetlým ležiakom Bucur. Svieža, vyvážená, mierne horká chuť s aromatickými tónmi. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 155 ron/30,40 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Piatra Neamț zájsť na kávu?

Pre široký výber pečiva a dezertov si určite zájdite do pekárne Crosta a ak túžite po káve s výhľadom, v tom prípade vám odporúčam kaviareň na vrchole Cozla.

Crosta

Sieť pekární Crosta (650 m/9 min. pešo juhozápadne od centra) ponúka neskutočne širokú ponuku pečiva, koláčov a tort. Prvá pekáreň vznikla už v roku 1966. V súčasnosti je to už 4. generácia, ktorá zdieľa svoju vášeň pre výrobu chleba. Aj pri názve Crosta sa inšpirovali chrumkavou kôrkou chleba. Niektoré druhy pečiva a pekárenských výrobkov, napr. Babičkin chlieb, Moldavské koláče, Domácu zemiakovú špecialitu a ďalšie zapísali do Národného registra tradičných produktov.

Ochutnal som dozlatista upečený dezert s vanilkovou príchuťou v tvare muffinu alebo mini bábovky Savarine, ktorý sa po upečení cez noc ešte namáča v rumovom sirupe. Podáva sa so šľahačkou a sladkou višňou. Koláč pomenovali na počesť významného francúzskeho spisovateľa o jedle, gurmána, politika a právnika Jeana Anthelmeho Brillat-Savarina. Sladký Savarine som snúbil s horkým espressom. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 36,49 ron/7,16 eur. V pekárni môžete platiť platobnou kartou.

Cozla

Ďalšiu kávu sme vypili (takmer) na vrchole Cozla, ktorý sa týči nad mestom. O výlete na vrchol som písal vyššie. Mali sme veľkú chuť na kávu a keď sa k tomu núka ešte pekný výhľad, bola by škoda to nevyužiť. V mimosezóne otvorili pri hornej stanici lanovky len jedinú kaviareň. Aj v tej sa dalo platiť len v hotovosti. Žiadny bankomat nablízku. V peňaženke sme mali posledných 10 ron/1,96 eur. Práve toľko stála jedna káva. Bolo rozhodnuté. O kávu sa budeme musieť pobiť podeliť.

Veľmi milý, pravdepodobne, pán majiteľ nám 2. kávu pripravil na účet podniku. Tú sme si neskôr odpracovali, keď sme pomáhali, predpokladám, jeho synovi potlačiť auto, ktoré zapadlo do kamienkov. Zapadnuté auto sa nám síce nepodarilo odtlačiť, ale ako odmenu za pomoc sme zase dostali, pravdepodobne, od manželky majiteľa chutný langoš s džemom. Na tento zážitok nikdy nezabudnem.

Vyvezte sa lanovkou aj v týchto lokalitách:

• Bergamo s príchuťou stracciatelly
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• Tatranské unikáty a unikátny Poprad
• Sants-Montjuïc
• Pevnosť Hohensalzburg a námestia okolo katedrály

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 9. 3. 2026 (1 eur = 5,0979 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Mírové náměstí

Srdcom mesta Litoměřice je už od 1. tretiny 13. storočia Mírové náměstí. Vtedy sedel na českom tróne kráľ Přemysl Otakar I. Nepravidelný obdĺžnikový tvar námestia bol dejiskom pravidelných trhov. V polovici 16. storočia na námestí pribudli fontány, ktoré tu nájdete dodnes. Na fasádach domov môžete obdivovať všetky stavebné slohy od gotiku až po 20. storočie.

Prehliadka vyhliadkovej veže Kalich

Dom Kalich nechal postaviť Ambrosio Balli v 70. rokoch 16. storočia pre meštiansku rodinu Mrázovcov z Milešovky. Rodina zodpovedala za správu viníc. Práve preto dom zakončili vežou v tvare kalichu vína. V 18. storočí v dome sídlil soľný úrad, neskôr škola a od 19. storočia obecný úrad. Počas výstupu do veže navštívite tiež podkrovie budovy, do ktorého umiestnili exponáty nájdené počas renovácie. Uvidíte napr. trám a maľované dosky zo 16. storočia, starší ciferník zo štiepaného skla, či jedinečnú drevenú konštrukciu veže. Starý hodinový stroj, ktorý je tiež súčasťou expozície, poháňal hodiny až do roku 1991. Z veže uvidíte nielen námestie a priľahlé ulice, ale aj vrch Radobýl, ktorý bol mojím cieľom nasledujúci deň, horu Říp, či zrúcaninu hradu Hazmburk. Po prehliadke si zájdite aj do dvora radnice, kde na budove uvidíte pôvodné renesančné sgrafito.

Komentovanú prehliadku vyhliadkovej veže Kalich so sprievodcom zabezpečuje infocentrum. Veža je otvorená od mája do septembra denne medzi 10.00-16.00 h. Presné časy prehliadok vám upresnia v infocentre. Od októbra do apríla je veža prístupná od pondelka do piatka len o 13.00 h. Veľmi sa teším, že som napriek neskoršiemu príchodu do mesta prehliadku o jednej poobede stihol. Prehliadky prebiehajú podobne ako v infocentre, kde som pracoval aj ja. Stačí jeden platiaci zákazník a prehliadka sa uskutoční. Maximálny počet účastníkov v skupine je 12. Prehliadka trvá asi 25 minút a stojí 80 czk/3,29 eur/os. Moja prehliadka sa mierne predĺžila, pretože som pani sprievodkyňu zahltil kvantom otázok. V infocentre môžete platiť platobnou kartou. V prípade nepriaznivých klimatických a poveternostných podmienok veža nie je prístupná.

Hrad Litoměřice

Hrad Litoměřice sa nachádza 300 m/4 min. pešo severozápadne od Mírového náměstí. Neočakávajte typický hrad. Budova totiž prešla rekonštrukciou a zmenila sa na multifunčný priestor s 3 stálymi expozíciami, skladom vína, degustačnou miestnosťou a konferenčnou sálou. Sálu práve pripravovali na ples, takže som, žiaľ, nevidel celý hrad. Videl som však stále expozície a zamestnankyňa mi tiež dovolila nakuknúť do VIP salónika, ktorého súčasťou je malá zrekonštruovaná gotická kaplnka zo 14. storočia.

Expozícia litoměřického pivovarníctva

Pivo z Litoměříc ochutnali viaceré významné osobnosti, pochopiteľne Karel Hynek Mácha, ale aj Johann Wolfgang Goethe, či dokonca cisár František Jozef I. Ten sa o pive vyjadril, že je skutočne veľmi dobré. V roku 1900 pivo získalo zlatú medailu na výstave v Paríži. Bolo označené ako „Le pivo et lejacgue Bohéme“. Fonetický prepis slova ležák svedčí o tom, že nemecké označenie lager sa v tej dobe ešte nedostalo do povedomia.

Stálu expozíciu Litoměřické pivovarníctvo otvorili pri príležitosti obnovenia varenia piva v časti pôvodného meštianskeho pivovaru. Mešťania prevádzkovali pivovar od roku 1720 až do roku 1948, kedy ho znárodnili. Expozícia sa nachádza v podzemných priestoroch hradu, ktoré najprv slúžilo ako sklad, neskôr aj ako pivovar. Výstava vám prostredníctvom textov, fotografií a viacerých predmetov rozpovie bohatú históriu výroby piva v meste.

Expozícia českého vinárstva

Vedeli ste, že Česká vinárska oblasť je najsevernejšou oblasťou v Európe, kde víno ešte dopestujete? Zároveň je to ale oblasť, v ktorej sa vyrobí len 5 % celkovej produkcie vína. Zvyšných 95 % sa vyrobí na Morave. Česká oblasť pozostáva z 2 podoblastí: litoměřickej a mělníckej. Prvá písomná zmienka o viniciach v Čechách je z roku 1057.

Expozícia českého vinárstva sa zameriava na históriu pestovania vínnej révy a výrobu vína v Čechách a na Morave. Expozíciu dopĺňajú viaceré interaktívne prvky. Stretnete sa tak napr. s českým kráľom a rímskonemeckým cisárom Karolom IV., ktorý vám niečo povie o tunajších viniciach. Časť expozície vedie po ochodzi konferenčnej sály. Víno sa na hrade uskladňuje dodnes. Po všetkom tom čítaní o víne som naň aj dostal chuť. Súčasťou hradu je degustačná miestnosť s pôvodnou kamennou podlahou a klenutými stropmi. Prehliadku spojenú s ochutnávkou vína je však potrebné si rezervovať aspoň 1-2 dni vopred.

Expozícia Felixa Holzmanna

Návštevu hradu som ukončil prehliadkou stálej expozície venovanej českému komikovi Felixovi Holzmannovi. Preslávil sa postavou natvrdlého chlapíka s výraznými guľatými okuliarmi a slameným klobúkom. Uvidíte fotografie zo života, zápisky s nápadmi a osobné predmety komika.

Hrad Litoměřice – praktické info

Hrad je otvorený od pondelka do piatka medzi 9.00-17.00 h. Vstupenka stála 150 czk/6,16 eur/os. Vstupenka zahŕňa prehliadku hradu a všetkých jeho expozícií. V pokladni hradu mi uznali novinársky preukaz.

Parkány José Rizala

Parkány José Rizala vznikli okolo roku 1513. Pôvodne boli súčasťou vonkajšieho opevnenia mesta. V polovici októbra sa do nich príjemne oprelo jesenné slnko. Slnečné počasie priam vyzývalo na prechádzku po nich, sadnúť si na jednu z lavičiek s kávou v ruke a započúvať sa do hlasu mesta. Parkány sú od 1. momentu mojím najobľúbenejším miestom mesta. A nielen mojím. Viacerí obyvatelia využili suchú teplú jeseň na ich návštevu. Počas prechádzky po parkánoch budete míňať sochu Karla Hynka Máchu. Sochu vztýčili na nároží rovnomenného divadla v roku 1936 pri príležitosti 100. výročia básnikovej smrti. José Rizal bol filipínsky spisovateľ, národovec a lekár. Taktiež je národným hrdinom Filipín. Priatelil sa s Ferdinandom Blumentrittom z Litoměřic, jedným z najlepších znalcov Filipín.

Socha Karla Hynka Máchu na Mostnej hore

Ďalšia socha Karla Hynka Máchu stojí od roku 2010 na úpätí Mostnej hory. Táto je od českého sochára Josefa Václava Myslbeka. Hovoríte si, ako mohol sochár, ktorý zomrel v roku 1922, vytvoriť sochu v roku 2010? Myslbek sochu vytvoril o 100 rokov skôr v roku 1910 pri príležitosti 100. výročia narodenia básnika. Socha sa ale Pražanom tak páčila, že si ju vo svojom meste ponechali. Preto ju vďaka úsiliu obyvateľov mesta a obdivovateľov básnika vrátili tam, kam patrí až o 100 rokov neskôr a teda pri príležitosti 200. výročia narodenia básnika.

Vedeli ste, že Karel Hynek Mácha zomrel vo veku nedožitých 26 rokov na choleru?

Mostná hora

Mostná hora vďačí za svoj názov zvážaniu dreva na stavbu mosta v 18. storočí. Prvý úsek cesty vám spríjemní park so sochami. Najviac ma zaujal betónový jeleň aj s parohami. Vrch Mostnej hory neposkytuje vďaka vysokým stromom také nekonečné výhľady ako Radobýl. Viem si ale predstaviť, aké príjemné útočisko musí poskytovať pri letnej páľave. Vežu v romantickom štýle na vrchole hory postavili v roku 1910. Ak predsa len túžite po výhľadoch, zájdite si asi 230 m/3 min. pešo juhovýchodne od veže na vyhliadkové miesto.

Radobýl

Ak máte pocit, že polovica vrchu Radobýl (399 m n. m.; 4 km/1 h a 29 min. pešo západne od Mírového náměstí) chýba, vôbec sa nemýlite. Západnú stranu kopca zaberá bývalý kameňolom. Počas výstupu na vrch sa pripravte na mierne stúpanie 163 m a klesanie 4 m. Turistický chodník so žltou značkou začína na železničnej stanici Litoměřice, horní nádraží. Keď budete po ceste z mesta míňať ruinu Vily Pfaffenhof, idete správne. Vila pochádza z konca 19. storočia. Po skončení 2. svetovej vojny majiteľov odsunuli do Nemecka. Po komunistickom prevrate ju znárodnili.

Od 90. rokov 20. storočia vila chátra. Tesne pred kľukatým výstupom na vrchol mi robili spoločnosť pasúce sa ovce. Na moment som sa zase ocitol v rumunských horách Rodna. Aj uprostred jesene je vrch vyhľadávaným miestom. Z vrcholu pri kovovom kríži uvidíte postupne Litoměřice, pevnosť Terezín, posvätnú horu Čechov Říp, závod v Lovosiciach, hrad Hazmburk, či vrch Milešovka. Mne sa ale najviac páčil výhľad smerom na severovýchod na kaňonovité údolie Labe, tzv. Portu Bohemicu – Bránu Čiech i časť Českého stredohoria.

Plavba loďou po Labe

Už teraz viem, že do mesta Litoměřice sa ešte určite vrátim. A ak tam neprídem vlakom či autobusom, určite to bude na lodi po rieke Labe. Loď premáva medzi mestami Ústí nad Labem a Roudnice nad Labem. Pri mojej poslednej návšteve mesta som sa loďou neplavil, ale išiel som sa na ňu aj tak pozrieť. Najlepší výhľad na Labe, sútok Labe a Ohře, ale aj mesto poskytuje Tyršův most. Len tá výška a rušná premávka mi neboli príjemné.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Bergamo s príchuťou stracciatelly
• Brusel – od Kráľovskej štvrte až po Atomium
• Durrës v Albánsku
• Poreč vás vráti do Byzancie
• Kráľovský Winchester

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 29. januáru 2026. (1 eur =24,335 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Litoměřice? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Kampus Vitra – ako sa tam dostať?

Kampus Vitra sa nachádza v nemeckom meste Weil am Rhein, ktoré leží na hranici 3 štátov – Nemecka, Švajčiarska a Francúzska. Mesto sa nachádza v 3. najväčšej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko na juhozápade Nemecka. Hlavným mestom spolkovej krajiny je Štuttgart.

Do kampusu Vitra (autobusová zastávka Weil am Rhein, Vitra) som cestoval z námestia Claraplatz v Bazileji autobusom č. 55. Cesta trvala 20 minút, mala 11 zastávok a za cestovný lístok som zaplatil 4,80 chf/5,14 eur. Cestovný lístok som si kúpil vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke Švajčiarskych spolkových dráh.

Múzeum dizajnu Vitra

Múzeum dizajnu Vitra sa nachádza v budove, ktorú navrhol americký architekt Frank Gehry v roku 1989. Bol to jeho 1. projekt v Európe. Architekt sa obmedzil na bielu omietkovú fasádu, zinkovú strechu a objem, ktorý sa skladá z jednoduchých geometrických tvarov. Celá budova pripomína dynamickú sochu, ktorá sa akoby pohybuje a rozpadáva pred očami. Estetika múzea zohrala kľúčovú úlohu pri vzniku dekonštruktivizmu a inšpirovala architekta aj pri návrhu Guggenheimovho múzea v Bilbau v roku 1996. Vo vnútri sú 4 veľké výstavné galérie. Zdrojom svetla je krížové okno v streche. Architektovi sa podarilo skombinovať 2 zásadné odlišné typy múzejnej architektúry. Na jednej strane je budova prekvapivou reinterpretáciou bielej kocky, zvonku sa však štylizuje ako socha. Franka Gehryho poznáte tiež ako autora Tancujúceho domu v Prahe.

Múzeum dizajnu Vitra založili v roku 1989 spoločnosť Vitra a Rolf Fehlbaum. Pôvodným cieľom múzea bolo vystaviť súkromnú zbierku nábytku. V 90. rokoch 20. storočia sa uskutočnili 1. významné a medzinárodne uznávané výstavy. Vďaka tomu sa vypracovalo na poprednú inštitúciu pre dizajn a architektúru s celosvetovou povesťou. V múzeu sa každý rok konajú 2 veľké krátkodobé výstavy.

Mólo – umenie módnej prehliadky

Výstava Mólo – umenie módnej prehliadky sa zameriava na viac ako 100-ročnú históriu a význam módnych prehliadok od tých súkromných v parížskych salónoch na konci 19. storočia až po súčasné živé prenosy najznámejších svetových módnych domov. Na výstave uvidíte fotografie, videá, pozvánky na módne prehliadky, modely, či rekvizity. V poslednej, štvrtej, miestnosti si napr. pozriete diel Simpsonovcov, ktorý vznikol v spolupráci so značkou Balenciaga (jar/leto 2022), alebo 10-min. film od Diora z miniatúrnej kolekcie v domčeku pre bábiky jeseň/zima 2020. Uvidíte tiež siluetu pánskeho saka z kolekcie Louis Vuitton pre jeseň/zimu 2021/2022, ktorú vytvoril Virgil Abloh na základe ikonických mrakodrapov. Predstavil ju na móle, ktoré pripomína barcelonský pavilón navrhnutý architektom Mies van der Rohe. Výstavu môžete navštíviť do 15. februára 2026.

Praktické informácie

Múzeum dizajnu Vitra je otvorené denne medzi 10.00-18.00 h. Areál a výstavy si prechádzate sami, príp. počas komentovanej prehliadky so sprievodcom. Vstupenka do múzea dizajnu stojí 16 eur/os., vstupenka do výstavného skladu stojí 13 eur/os., v prípade kombinovanej vstupenky do múzea a skladu zaplatíte 23 eur/os. Vstupenky si tiež môžete kúpiť on-line. V pokladni múzea mi uznali novinársky preukaz.

Kampus Vitra – galéria

Frank Gehry vytvoril v roku 1989 spolu s múzeoum dizajnu aj vrátnicu s priľahlými kancelárskymi priestormi a veľkú továrenskú halu priamo za múzeom. Vrátnicu v roku 2003 rozšírili o prístavbu neďaleko vstupu do múzea. V budove sa nachádza Galéria kampusu Vitra, ktorú otvorili v roku 2011. Galéria ponúka ucelený prehľad o histórii a vývoji kampusu.

Útočisko Doshi

Útočisko Doshi je kľukatou cestou priestormi a zvukmi pod úrovňou zeme na miesto rozjímania. Zvuk zohráva v útočisku dôležitú úlohu. Audio systém, ktorý zabudovali v konkávnych priehlbinách v podlahe, rozptyľuje zvukové sekvencie z gongu a keramickej flauty pozdĺž cesty. Ručne tepaná mosadzná mandala, ktorú vyrobili v Indii, zdobí strop rozjímacej miestnosti na konci cesty a vrhá do priestoru rozptýlené svetlo. Konštrukciu vyrobili z kovanej a tvarovanej ocele, ktorá sa vyrába prevažne z oceľového šrotu a výlučne s využitím obnoviteľnej energie. Oceľ si vytvára teplú patinu vďaka kontrolovanej korózii.

Útočisko navrhol indický architekt Balkrishna Doshi so svojou vnučkou Khushnu Panthaki Hoof a Sönke Hoofom. Je to jeho 1. dokončený projekt mimo Indie a zároveň posledný pred jeho smrťou v roku 2023. Architekt získal v roku 2018 Pritzkerovu cenu, ktorá je prestížnym ocenením v oblasti architektúry. Útočisko v areáli pribudlo v roku 2025.

Konferenčný pavilón

Konferenčný pavilón navrhol v roku 1993 japonský architekt Tadao Ando. Pavilón je jeho 1. dielom mimo Japonska. Ústredným prvkom je zapustený dvor, ktorý pavilónu dodáva pokoj a intimitu. Pokoj tiež navodzujú povrchy z pohľadového alebo tiež surového betónu a dreva. Z dvora vychádzajú úzke chodby a rampy do rôznych miestností pavilónu. Pavilón v sebe kombinuje prvky Le Corbusiera a tradičnej japonskej architektúry. Syntéza východu a západu sa tiež prejavuje v rozložení svetla a zasadení budovy do okolitého prostredia.

Dome

Dome navrhol a postavil v americkom Detroite ešte v roku 1975 Richard Buckminster Fuller, jeden z najexperimentálnejších architektov 20. storočia. Fuller skúmal tzv. geodetické štruktúry, ktoré využíval na vytváranie samonosných kupolových budov. Vo vývoji ľahko montovateľných kupolových budov pokračoval Fullerov priateľ a spolupracovník Thomas C. Howard. Dome premiestnili do kampusu Vitra v roku 2000, kde slúži na podujatia.

Dom Vitra (Vitra House)

Dom Vitra (Vitra House) je vlajkovou loďou spoločnosti Vitra. Budovu navrhla v roku 2010 spoločnosť Herzog & de Meuron, jedna z najznámejších architektonických firiem súčasnosti. Vitra House umožňuje vyskúšať si širokú škálu produktov spoločnosti pod jednou strechou. Na prízemí nájdete recepciu, múzejný obchod a kaviareň. Konzultačné miestnosti zaberajú horné poschodia. Štruktúru tvorí 12 predĺžených domov so sedlovou strechou, ktoré sú do seba rôzne naskladané, čím vytvárajú 5-poschodovú budovu. Vďaka svojmu konceptu je budova architektonickým vyjadrením rozmanitej firemnej kultúry, ktorá definuje spoločnosť Vitra.

Záhrada od Oudolfa

V máji 2020 pribudla v kampuse Vitra záhrada s rozlohou 4 000 m² od holandského dizajnéra Pieta Oudolfa. Oudolf patrí medzi priekopníkov generácie záhradných dizajnérov, ktorí v 80. rokoch 20. storočia považovali tradičné záhradníctvo za príliš dekoratívne, prácne a náročné na zdroje. Začali využívať trvalé, samoobnovujúce sa rastliny, kríky, trávy a kvety, ktoré sa bežne nepoužívali. Záhrada síce pôsobí divoko a nespútane, jej vytvoreniu ale predchádzalo dôsledné plánovanie. Rastliny dopĺňajú okolité budovy, zároveň však pôsobia ako samostatné umelecké dielo.

Záhradný dom

Záhradný dom od japonského architekta Tsuyoshiho Taneho pribudol v kampuse Vitra v roku 2023. Dom postavili s použitím udržateľných, lokálne získaných materiálov (kameň a drevo) za pomoci miestnych remeselníkov. Dom má rozlohu 15 m² a zmestí sa doň až 8 osôb. Je určený na uskladnenie záhradného náradia, ktoré používa personál, ale poskytuje tiež priestor na dielne a malý kávový kútik. Personál sa stará o včely a buduje novú kuchynskú záhradu vedľa domčeka. Súčasťou výstavby je vonkajšie posedenie a malá fontána na polievanie a čistenie topánok a náradia. Vyhliadková plošina na streche domčeka ponúka výhľad na záhradu a okolité objekty.

Diogene

Taliansky architekt Renzo Piano navrhol minimalistický dom Diogene v roku 2013. Obytná jednotka spája všetky základné funkcie dočasného bývania na priestore s rozlohou 6 m². Vďaka solárnym panelom, vodným nádržiam a kompostovacej toalete je úplne sebestačná. Pomenovali ju po starovekom gréckom filozofovi Diogenovi zo Sinópy, o ktorom sa hovorí, že žil v sude a odmietal svetské pohodlie a luxus.

Khudi Bari

Khudi Bari, alebo tiež malý dom, vyvinula bangladéšska architekta Marina Tabassum so svojím tímom ako reakciu na záplavy, ktoré sú častejším a nepredvídateľným dôsledkom klimatických zmien. Záplavy nútia stovky tisíc ľudí hľadať si nový typ domova. Nízkonákladovú stavbu si môžu jej majitelia svojpomocne postaviť, rozložiť, prepraviť a zase zložiť na inom mieste bez akejkoľvek odbornej pomoci. Dom pribudol v areáli v roku 2024.

Promenáda Álvaro Siza

Álvaro Siza navrhol promenádu, dlhú 500 m, v roku 2014. Pozostáva z asfaltového chodníka, ktorý ohraničujú 2-metrové živé ploty z hrabu obyčajného. Na niektorých miestach vytvárajú živé ploty zelené plochy. Siza v promenáde kombinuje živé ploty s nemennými materiálmi – holandskou tehlou a portugalskou žulou – ktoré využil na vedľajšej budove závodu už v roku 1994. Promenáda začína priestorom v tvare písmena S, ktorý lemujú živé ploty, pokračuje tobogánovou vežou Vitra a končí dvojitou komorou, v ktorej sa prelínajú tehlové a žulové steny. Promenáda evokuje anglické záhrady s rôznymi zastaveniami.

Tobogánová veža Vitra

V tom istom roku, ako promenáda, vznikla aj 30,7 m vysoká tobogánová veža Vitra od nemeckého umelca Carstena Höllera. Veža je vyhliadkou, šmýkačkou a umeleckou inštaláciou zároveň. Skladá sa z 3 diagonálnych stĺpov, v priesečníku ktorých sú otáčavé hodiny s priemerom 6 m. Na vyhliadkovú plošinu vo výške 17 m sa dostanete po 2-ramennom schodisku. Plošina je tiež východiskovým bodom na 38 m dlhú tobogánovú šmýkačku.

Hasičská stanica

Hasičská stanica od iracko-britskej architektky Zahy Hadid z roku 1993 bola reakciou na rozsiahly požiar v kampuse v roku 1981. Architektka vytvorila budovu s garážou pre hasičské autá a ďalším krídlom so šatňami, sprchami a spoločnými priestormi. Ostrouhlé sochárske formy odliali na mieste pomocou zložitej metódy škrupinovej konštrukcie (tenkostenná zalomená zvyčajne železobetónová konštrukcia, ktorá svojím tvarom získava vysokú pevnosť s minimálnou hmotou). Stanica bola 1. dielom architekty v plnom rozsahu. Spolu s múzeom sa považujú za kľúčové diela dekonštruktivizmu a architektúry konca 20. storočia. Budova sa používa na výstavy a špeciálne podujatia.

Výstavný sklad Vitra

Jednoduchý, ale dôstojný výstavný sklad Vitra navrhla spoločnosť Herzog & de Meuron v roku 2016. Kombinuje v sebe vzhľad priemyselnej budovy alebo skladu na múzejný depozitár bez okien. Okrem bezokennej fasády ho spoznáte podľa jednoduchej sedlovej strechy a lámanej tehly. Tehly štiepali priamo na mieste. Interiér ponúka ideálne podmienky na zachovanie cenných zbierkových predmetov. Veľké okno, cez ktoré nahliadnete do depozitárov zbierky, spája hlavnú halu so suterénom.

Vo vnútri sa nachádza jedna z najväčších stálych expozícií nábytkového dizajnu na svete, dočasné výstavy, ktoré súvisia so zbierkou, vstupná časť a obchod. V sklade sa obmieňa asi 400 kľúčových predmetov zo zbierky múzea. Konajú sa tu ale aj krátkodobé výstavy, ktoré sa venujú súčasným témam, napr. technológiám, udržateľnosti, mobilite, či spoločenskej zodpovednosti. Výstavy často vznikajú v spolupráci s renomovanými dizajnérmi.

V suteréne skladu nahliadnete spoza skla na 4 zbierky: kolekciu osvetlenia, taliansky a škandinávsky dizajn a pôvodnú kanceláriu Charlesa a Raya Eamesovcov. Uvidíte nábytok a ďalšie archívne predmety z pozostalosti Eamesovcov z rokov 1940-1978.

Pred výstavným skladom Vitra sa nachádza vyvýšené námestie Place Jean Prouvé z roku 2022, ktoré spája sklad s ostatnými budovami. Sklad kontrastuje s protiľahlou hasičskou stanicou, naopak zase korešponduje s tehlovými budovami závodu od Álvara Sizu. Zároveň predstavuje južný vstup pre kampus Vitra. Promenáda spája sklad s múzeom dizajnu a severným vstupom do areálu.

Sci-fi dizajn: Od vesmírneho veku po metaverzum

Výstava Sci-fi dizajn: Od vesmírneho veku po metaverzum predstavuje viac ako 100 predmetov zo zbierky múzea od začiatku 20. storočia, cez vesmírny vek (60. a 70. roky 20. storočia) až po súčasnosť. To, čo pôvodne predpovedalo sci-fi, sa v 50. rokoch 20. storočia stalo skutočnosťou, keď začali preteky o 1. pristátie na Mesiaci. Dizajnérsky nábytok sa objavil vo filmoch 2001: Vesmírna odysea (1968), Muži v čiernom (1991), Prometheus (2012), Blade Runner 2049 (2017) alebo seriáli Star Trek.

Ďalšou kategóriou sú diela, ktoré vznikli pre metaverzum. Jedným z nich je kreslo Hortensia (2021), čalúnené viac ako 30 000 laserom rezanými okvetnými lístkami z dielne Reisinger Studio, ktoré pôvodne vzniklo ako NFT (nezameniteľný token), nakoniec sa však premenilo na skutočný kus nábytku. Zaujalo ma tiež Scorpion Computer Cockpit (2020), kreslo v tvare škorpióna s 3 monitormi. Výstavu môžete navštíviť do 10. mája 2026.

Galéria Barragán

Vo výstavnom sklade Vitra sa nachádza ešte jedna výstava. Venuje sa najvýznamnejšiemu mexickému architektovi 20. storočia Luisovi Barragánovi (1902-1988). Profesionálnu pozostalosť architekta spravuje od roku 1996 nadácia Barragán v Birsfeldene neďaleko Bazileja. Výstava predstavuje kresby, fotografie a ďalší materiál z archívu Barragán s biografickými detailmi a ilustrovanou chronológiou modernej architektúry v Mexiku.

Vitra Designweg

Ak sa rozhodnete kampus Vitra navštíviť hromadnou dopravou a budete tam prichádzať električkou, cestu z konečnej zastávky električky č. 8 v centre mesta Weil am Rhein ku južnému vstupu do kampusu vám spríjemní 12 sklenených stĺpov, ktoré ponúkajú prehľad takmer 200 rokov histórie nábytku. Náučný chodník navrhli dizajnéri Ronan a Erwan Bouroullecovci v máji 2021.

Navštívte aj tieto miesta späté s dizajnom:

• Miláno – 1 deň nestačí
• Brusel – Od Kráľovskej štvrte až po Atomium
• Rothmayerova vila v Prahe
• Viedeň – Mozart, secesia a zeleň
• Historická lodenica v Portsmouthe

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka Kampusu Vitra

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 14. 1. 2026 (1 eur = 0,9333 chf).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Kampus Vitra je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Cremona dostať?

Cremona je sídlom rovnomennej provincie v regióne Lombardsko na severe Talianska. Od Milána sa nachádza 97 km/1 h 20 min. autom juhovýchodne.

Autobusom

Autobusová stanica Cremona, FS, Autostazione Est sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune.

Vlakom

Železničná stanica Cremona sa nachádza 1,3 km/18 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune. Do Cremony som cestoval vlakom z Bergama. Cesta vlakom vrátane 14-19-minútového prestoja v Trevigliu trvá okolo 2 hodín. Spiatočný cestovný lístok by ma vyšiel na 16,20 eur.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. 

Kde v meste Cremona získať info?

Turistické informačné centrum Infopoint Cremona – Ufficio Informazioni sa nachádza priamo na námestí Piazza del Comune v radnici v západnej časti zástavby.

Čo v meste Cremona robiť, vidieť a navštíviť?

Väčšina atraktivít mesta sa sústreďuje na hlavnom námestí Piazza del Comune – radnica, lodžia vojakov, veža Torazzo, katedrála a krstiteľnica. Byť v Cremone a nenavštíviť Múzeum huslí, to je akoby ste v meste nikdy neboli. Po ceste na stanicu (alebo z nej) môžete obdivovať hneď niekoľko stredovekých palácov.

Radničné námestie (Piazza del Comune)

Stredoveké Radničné námestie (Piazza del Comune) patrí medzi najimpozantnejšie námestia Talianska. Celé na mňa pôsobilo ako divadelná kulisa. Dokonale snúbi svetské s náboženským. Na jednej strane ho lemujú Torrazzo, katedrála, krstiteľnica, zatiaľ čo na druhej radnica a vojenská lodžia. Priamo na námestí ma prekvapilo niekoľko radov stolov, ktoré sa tu vyhrievali na slnku. V letnej páľave som premýšľal kam sa skryjem a vôbec som neuvažoval nad tým, že by som si k jednému zo stolov sadol. Poobede som pochopil, prečo stoly umiestnili len po určitú časť námestia. Keď sa slnko presunulo za radnicu, všetky stoly sa ukryli v jej tieni.

Radnica (Palazzo del Comune)

Radnica (Palazzo del Comune), postavená v štýle lombardského broletta, pochádza z roku 1206. Postupne ju rozširovali až do 15. storočia. V 19. storočí (1838) jej fasádu prestavali v novorenesančnom štýle. Na poschodí sa nachádzajú sály s freskami z 13. storočia, vzácny mramorový krb, plátna zo zaniknutých kostolov, či replika dverí z paláca Stanga. Pôvodné dvere môžete vidieť v Louvri. V severnej časti radnice je turistické informačné centrum.

Lodžia vojakov (Loggia dei Militi)

Tehlová Lodžia vojakov (Loggia dei Militi) pochádza z konca 13. storočia (1292). Spoznáte ju podľa vysokého portika a je zakončená cimburím. Pod portikom sa zachoval štít starobylej brány Porta Margherita, na ktorom je obraz Herkula, zakladateľa mesta, s mestským erbom. Stretávali sa v nej velitelia mestských milícií. Tmavozelený novinový stánok pred lodžiou vás vráti do minulého storočia.

Vertikálne múzeum v cremonskej veži (Museo Verticale del Torrazzo di Cremona)

Veža Torrazzo, neprehliadnuteľný symbol Cremony, stojí priamo na námestí Piazza del Comune vo východnej časti zástavby vedľa katedrály. Jej počiatky siahajú do 2. polovice 13. storočia (1267). Dokončili ju o 38 rokov neskôr (1305). Je najvyššou stredovekou tehlovou zvonicou v Európe. Má výšku 112,54 m. Na jej vrchol vedie neuveriteľných 502 schodov. A nie, v tejto veži vás na jej vrchol nevyvezie žiadny výťah. Budete si to musieť pekne vyšliapať sami. Astronomické hodiny na západnej strane veže pribudli v roku 1582, v roku, kedy sa reformoval gregoriánsky kalendár. Posledná reštaurátorská práca sa uskutočnila v roku 1974.

Výstup na vrchol vám spríjemní Vertikálne múzeum v cremonskej veži (Museo Verticale del Torrazzo di Cremona), ktoré pozostáva zo 7 zastavení. Asi vás neprekvapí, že všetko sa tu točí okolo času, hodín, slnka mesiaca a hviezd. Na jednotlivých poschodiach veže sa dozviete o prístrojoch na meranie času, uvidíte pôvodný mechanizmus hodín zvnútra, slnečné hodiny, mechanické hodiny, Foucaultovo kyvadlo, 7 bronzových zvonov, až kým nedosiahnete vrchol na panoramatickú terasu. Verte, že v tejto výške je výhľad naozaj nezabudnuteľný.

Oranžovo-hnedé strechy mesta obklopovala zelená farba okolitej krajiny. Cremonu som navštívil v júli 2025, takže letnému oparu som sa nevyhol. Na jar alebo v jeseni musí byť z veže naozaj krásny čistý výhľad na okolitú krajinu. Obdivoval som talianskeho otecka, ktorý našiel dosť odvahy a očividne aj trpezlivosti a dal si tú námahu vyjsť až na vrchol veže so svojimi 2 malými deťmi.

Praktické info o vertikálnom múzeu

Vertikálne múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.30-18.00 h. Vstupenka stála 10 eur/os. Cena zahŕňa prehliadky Vertikálneho múzea v cremonskej veži, Baptistéria a Diecézneho múzea).

Krstiteľnica (Battistero)

Výstavba tehlovej románskej krstiteľnice (Battistero) začala v roku 1167. Pri výstavbe sa inšpirovali florentskou krstiteľnicou. Stojí na 8-uholníkovom pôdoryse. Má výšku 34 m a priemer 20 m. Portikus podopierajú dva levy so stĺpmi, podobne ako pri susednej katedrále. Dve fasády, ktoré smerujú do námestia, obložili mramorom. Tak ako katedrála, tiež je miestom bohoslužieb. V jej strede sa nachádza mramorová cisterna. Steny zdobia 3 oltáre. Svetlo do nej vstupuje cez 2 rady dvojitých okien a 8-hranný otvor na samom vrchole kupoly. Krstiteľnica je otvorená od utorka do nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.30-18.00 h. Vstupenka stála 10 eur/os. Cena zahŕňa prehliadky Vertikálneho múzea v cremonskej veži, Baptistéria a Diecézneho múzea.

Rímska dláždená cesta (Strada Basolata Romana)

Počas rekonštrukčných prác na budove Obchodnej komory v roku 1967 náhodne objavili 2 staroveké rímske dláždené cesty (Strada Basolata Romana; 87 m/1 min. pešo severne od námestia Piazza del Comune). Objav pomohol pochopiť usporiadanie rímskeho mesta, ktoré bolo založené v roku 218 p. n. l.

Múzeum huslí (Museo del Violino)

Verte mi, že aj keď nie ste práve najväčším fanúšikom alebo virtuózom tohto sláčikového hudobného nástroja, v Múzeu huslí (Museo del Violino; 350 m/5 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza del Comune) sa vám bude určite páčiť. Moderné a interaktívne, aj keď nie všetky monitory v čase mojej návštevy fungovali. Pred prehliadkou múzea si pripravte hlavne oči, uši a prsty. Snáď jediné zmysly, ktoré v ňom nevyužijete, sú čuch a chuť. Proti ovoniavaniu vecí žiadny dišputát a tuším v múzeu nájdete aj niečo drobné pod zub.

Múzeum sídli v Palazzo dell’Arte, ktorý navrhli v roku 1941 a stavali počas 2. svetovej vojny a krátko po nej. Inštitúcia ale nie je len múzeom. Je medzinárodným kultúrnym centrom. Nadácia Múzea huslí chráni a propaguje tradičnú a súčasnú výrobu huslí v Cremone prostredníctvom výstav, konferencií, publikácií, súťaží, či vystúpení v auditóriu. V rámci múzea zriadili 2 vedeckovýskumné laboratóriá. Tie koordinujú výskum tém, ktoré súvisia s výrobou huslí.

Prehliadka Múzea huslí

Dozviete sa o udalostiach, ktoré predchádzali zrodu huslí a prispeli k ich vývoju, prenesiete sa do Cremony za čias Stradivariho, spoznáte hlavné husľové dynastie, ktoré v meste pôsobili. Uvidíte dielňu na výrobu huslí a o samotnej výrobe sa dozviete prostredníctvom videí na informačných paneloch. Vo veľkej drevenej kupole s 24 reproduktormi nadobudnete pocit, akoby ste sedeli uprostred orchestra. V tzv. Pokladnici uvidíte najvýznamnejšie hudobné nástroje zo zbierky múzea, nielen od Stradivariho, ale aj Amatiho, či Guarneriho.

Ani sa nečudujem, že ešte prísnejšie strážia viac ako 700 predmetov priamo zo Stradivariho dielne v ďalšej miestnosti. Medzi dielami súčasných najlepších majstrov výrobcov huslí som síce žiadne husle zo Slovenska nenašiel, zato tu boli husle od Jana Baptistu Špidlena z Česka. Pre komplexný zážitok vám odporúčam spojiť prehliadku múzea s koncertom v auditóriu. Vstupenky na podujatie do auditória si kúpite on-line.

Praktické info o Múzeu huslí

Múzeum huslí je otvorené od utorka do piatka medzi 11.00-17.00 h, soboty a nedele medzi 10.00-18.00 h. Po vstupe do expozície určite neodmietnite audio sprievodcu. Vysvetlí vám historické súvislosti, prevedie expozíciou a ešte si vďaka nemu vypočujete rôzne hudobné ukážky. Vstupenka stojí 12 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz. Vstupenky si kúpite aj on-line.

Stradivariho dom (Casa Stradivari)

Vedeli ste, že v Cremone môžete okrem Stradivariho huslí ešte stále vidieť aj Stradivariho dom (Casa Stradivari; 750 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune)? Stradivari v dome žil medzi rokmi 1667-1680. Dom je v súčasnosti sídlom rovnomennej nadácie, ktorá ho zrekonštruovala. Nadácia ponúka umelcom priestor na stretávanie sa, rast a výskum. Na prízemí sa koná kurz v oblasti zdokonaľovania výroby huslí, na 1. poschodí kurz hry na husliach a na 2. poschodí býva medzinárodne uznávaný umelec, ktorý spolupracuje s majstrami na prízemí, ako i učí mladé talenty na poschodí.

Palác Trecchi (Palazzo Trecchi)

Palác Trecchi (Palazzo Trecchi; 1 km/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) postavili na konci 15. storočia (1494). V polovici 19. storočia (1843) palác úplne prestavali v novostredovekom štýle s nádychom romantizmu. Pribudla novogotická ornamentika, cimburie a rohová vežička. Priestranné novogotické átrium lemujú červené mramorové stĺpy zo 16. storočia.

Palác Cittanova (Palazzo Cittanova)

Palác Cittanova (Palazzo Cittanova; 1 km/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) postavili v roku 1256. Vtedy bola táto časť mesta za hranicami starovekého rímskeho mesta. Spolu s palácom Trecchi a kostolom sv. Agáty rozširovali jadro mesta v stredoveku. Pri jeho výstavbe sa inšpirovali radnicou. Počas 13. storočia sa tu stretávala „Rada nového mesta“, po jej zániku bol palác sídlom cechu obchodníkov s barchetom (tkanina). Neskôr tu boli kasárne a nakoniec notársky archív. V súčasnosti slúži na konferencie a podujatia.

Palác Raimondi (Palazzo Raimondi)

Palác Raimondi (Palazzo Raimondi; 1,1 km/15 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) bol v dobe svojho vzniku v 15. storočí niečím výnimočným až nezvyčajným. Kvádrová fasáda z bieleho a ružového vápenca nie je pre Cremonu a jej provinciu typická. Pripomína skôr paláce vo Florencii. Jedinečné boli aj monumentálne schodisko a stĺpový portikus. V budove sídli Katedra hudobnej vedy a kultúrneho dedičstva Univerzity v Pavii, ktorá uchováva zbierku hudobných nástrojov Univerzitného múzejného systému.

Palác Stanga Rossi di San Secondo (Palazzo Stanga Rossi di San Secondo)

Palác Stanga Rossi di San Secondo (Palazzo Stanga Rossi di San Secondo; 1,2 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) pochádza z 15. storočia. Dnes už ale na ňom nenájdete nič, čo by toto storočie pripomínalo. Jeho súčasná novobaroková podoba vznikla prestavbou v 19. storočí. Renesančný portál z roku 1490 na konci 19. storočia odstránili a premiestnili do Louvru. V Palazzo Comunale už uvidíte len jeho sadrový odliatok.

Kde sa v meste Cremona najesť?

Napriek tomu, že som Osteria del Melograno (170 m/2 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza del Comune) navštívil práve v čase obeda, obsluha pre mňa našla miesto. Okolo mňa opäť samí Taliani. Všimol som si, že miestni si málokedy doprajú k obedu pivo. Ak už, tak takmer vždy je to víno. A ak si to pivo objednáte vy, takmer vždy sa prekvapene obzerajú. Niekedy som sa cítil, akoby som si dovolil objednať si poobede cappuccino. Ale poďme naspäť k ostérii.

Tá už má na reštauračnom trhu Cremony svoje stále miesto. Existuje od roku 1999. Neformálnu reštauráciu ale nemilujú len jej hostia. Pred niekoľkými rokmi ju ISNART (Národný inštitút pre výskum cestovného ruchu) vyhlásil za najlepšiu ostériu v Taliansku. Ochutnal som miestnu kuchyňu, Marubini Cremonesi s maslom a zeleninou. Obed som snúbil s už spomínaným talianskym pivom. Za chutný obed som zaplatil 20 eur. V ostérii si neúčtovali coperto a môžete v nej platiť platobnou kartou.

Kam v meste Cremona zájsť na kávu?

Kaviareň Caffè Torrazzo FrancyLuca (len 60 m/1 min. pešo severne od námestia Piazza del Comune) sa zašíva v uličke, ktorá vychádza z námestia. Napriek tomu z terasy uvidíte katedrálu i krstiteľnicu. Pred spoznávaním mesta som sa tu zastavil na croissant a espresso. Za účet som zaplatil 2,90 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. Pred odchodom som nevynechal návštevu toalety. Pri pohľade na dieru v podlahe sa mi pred očami vynorili všetky spomienky na kempy v Taliansku, do ktorých nás rodičia brali ako deti.

Kam v meste Cremona zájsť na drink?

Bar La Mantovana (800 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) bol mojou poslednou zastávkou po ceste na železničnú stanicu. V bare som sa zastavil na užitočné espresso a príjemný Aperol Spritz. Pre mnohých Talianov nepochopiteľná kombinácia. Po anglicky hovoriaca obsluha. Za účet som zaplatil 7,50 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte zážitkové expozície aj v týchto mestách:

• Mělník – nielen pre manželky českých kráľov
• Viedeň – Mozart, secesia a zeleň
• Historická lodenica v Portsmouthe
• Liehovar Poli Grappa
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Cremona za zvuku huslí je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Miláno dostať?

Miláno je hlavným mestom regiónu Lombardsko na severe Talianska. Je 2. najväčším mestom (1 367 788 obyvateľov) a ekonomickým centrom celej krajiny.

Autobusom

Autobusová stanica Milano Lampugnano sa nachádza 8 km/23 min. autom severozápadne od centra mesta. Autobusy zvyčajne zastavujú na okraji Milána, odkiaľ sa pohodlne dostanete metrom do centra mesta.

Vlakom

Železničná stanica Milano Centrale sa nachádza 2,8 km/40 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Vlaky ale zastavujú aj na viacerých zastávkach v meste, napr.:

• Milano Porta Garibaldi – 2,5 km/35 min. pešo severozápadne od centra,
• Milano Porta Venezia – 1,8 km/25 min. pešo severovýchodne od centra,
• Milano Lambrate – 6 km/19 min. autom severovýchodne od centra,
• Milano Rogoredo – 8,6 km/23 min. autom juhovýchodne od centra,
• Milano Cadorna – 1,4 km/20 min. pešo severozápadne od centra …

Do Milána som cestoval v deň, kedy štrajkovali železničiari. Jednak preto, že z Bergama sa tam dostanete priamym vlakom bez nutnosti prestupovať. A tiež preto, že ak by náhodou žiadny vlak nepremával, vždy pôjde nejaký autobus, či už do mesta alebo na letisko, odkiaľ sa taktiež pohodlne dostanem do hotela. Cesta trvala 37-48 min.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 12 eur.

Ako sa po meste Miláno pohybovať?

Na prvý pohľad sa to vôbec nezdá, ale Miláno je ohromne veľké mesto. Veď len na peší presun zo stanice do centra potrebujete 40 minút. Centrum mesta je veľké a prejsť ho pešo z jednej strany na druhú si taktiež vyžaduje fúru času. Na presuny po meste som využil metro a mestský vlak. Inak som sa pohyboval pešo. Priznám sa ale, že večer som si takmer necítil nohy. Prepravu metrom zabezpečuje Milánska dopravná spoločnosť (Azienda Trasporti Milanesi). Nenechajte sa zmiasť skratkou ATM, v tomto prípade nejde o bankomat. Mestský vlak, podobne ako ostatné vlaky v regióne, zabezpečuje spoločnosť Trenord. Jednorazový cestovný lístok na metro aj mestský vlak by ma vyšiel na 2,20 eur.

Kde v meste Miláno získať info?

Turistické informačné centrum InfoPoint Ufficio Informazioni Turistiche Milano je len 160 m/2 min. pešo južne od dómu.

Čo v meste Miláno robiť, vidieť a navštíviť?

Človeku by ani nenapadlo, koľko toho stihne vidieť počas jediného dňa – 12 štvrtí a 22 atraktivít.

Duomo

Milánsky dóm (Duomo di Milano)

Milánsky dóm (Duomo di Milano) je najväčšou a najzložitejšou gotickou stavbou Talianska. Je tiež najväčšou gotickou budovou sveta, po ktorej sa môžete prechádzať. Postavili ho z ružovo-bieleho mramoru z lomu, ktorý bol určený výhradne na túto stavbu. Výstavba začala na konci 14. storočia (1386) a trvala viac ako 6 storočí. Mal byť symbolom sily a veľkosti mesta. Stovky veží a sôch právom pripomínajú mramorový les. Katedrála má dĺžku 157 m a jej najvyššia veža výšku 108,5 m. Vstupenky stoja medzi 5-36 eur/os.

Dóm ma ohromil svojou veľkosťou. Až keď prídete priamo k nemu, uvidíte aký vysoký a rozsiahly je. Zo severnej strany momentálne prechádza rekonštrukciou. Čo ale na zakrytej fasáde nechýbalo, bola obrovská svetelná reklama.

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II)

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II; 110 m/2 min. pešo severne od dómu) je najstarším nákupným centrom v Taliansku. Vznikla v 19. storočí. Pôvodnou myšlienkou bolo vytvoriť krytú ulicu medzi dómom a operou. Akúsi výkladnú skriňu mesta, kde by ste nakúpili, zastavili sa na aperitivo alebo večeru. Vo vnútri nájdete obchody luxusných značiek, reštaurácie ocenené michelinskou hviezdou, legendárny bar Camparino, či historické kníhkupectvo, ktoré v meste funguje od 19. storočia.

Zatiaľ, čo dóm ma ohromil svojou veľkosťou v pozitívnom slova zmysle, galéria ma prekvapila veľkosťou v tom negatívnom. Na fotografiách pôsobí, že je minimálne 2x taká veľká ako v skutočnosti. Galéria je skutočným srdcom Milána, kde sa to návštevníkmi len tak hemží. A pokiaľ sa obrovské množstvo ľudí natlačí do tak malého priestoru, akým je napr. galéria, nezanechá to vo vás pozitívny zážitok. Takže ak by ste sa ma spýtali, čo sa mi na galérii najviac páčilo, povedal by som vám, že moment, kedy som odtiaľ odišiel preč.

Palác rozumu (Palazzo della Ragione)

Palác rozumu (Palazzo della Ragione; 240 m/3 min. pešo západne od dómu) pochádza z 13. storočia. Až do 18. storočia slúžil ako mestská radnica. Do 2. polovice 20. storočia bol notárskym archívom a v súčasnosti sa v ňom organizujú výstavy fotografie.

Veža Velasca (Torre Velasca)

Brutalistická, racionalistická a neosecesná veža Velasca (Torre Velasca; 650 m/9 min. pešo južne od dómu) je taká škaredá, až je pekná. So svojou výškou 106 m a 26 poschodiami udiera do očí na hranici historických štvrtí Missori a Brolo. Jej tvar huby pramení z túžby oddeliť kancelárie v dolnej časti od bytov v hornej časti na odkrytých železobetónových konzolách. Pripomína stredovekú vežu a čerpá z architektonických vplyvov 19. storočia.

Scala

Mestská štvrť Scala susedí so štvrťou Duomo zo severu. Je známa predovšetkým vďaka jednému z najznámejších operných domov sveta – divadlu La Scala. O divadle som napísal samostatný článok.

Cinque Vie (5vie)

Námestia Piazza degli Affari

Námestie Piazza degli Affari (650 m/9 min. pešo západne od dómu) je symbolom milánskeho obchodu a financií. 16. januára 1808 tu založili Milánsku burzu cenných papierov. Tú postavili na ruinách rímskeho cisárskeho paláca. Vás ale predpokladám zaujme viac socha, ktorú umiestnili do stredu námestia v roku 2010, po finančnej kríze v roku 2008. Asi by ste nepredpokladali, že socha, ktorá predstavuje vztýčený prostredník, sa bude nazývať LOVE – láska (Libertà – sloboda, Odio – nenávisť, Vendetta – pomsta a Eternità – večnosť). Sochu od Maurizia Cattelana, vysokú 11 m, vyrobili z carrarského mramoru. Považujú ju za symbol protestu proti finančnému svetu.

Porta Venezia

Dom Casa Guazzoni

Človeku by pri pohľade na dom Casa Guazzoni (2 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) ani nenapadlo, aké pekné veci sa dajú vytvoriť, keď spojíte betón a železo. Dom pochádza zo začiatku 20. storočia a odjakživa slúži na bývanie. Veľmi by ma zaujímalo, ako to vyzerá vo vnútri. Žiaľ, do domu sa nedostanete. Jedine, že by v ňom býval nejaký váš známy.

Dom Casa Galimberti

Len čo by ste kameňom dohodili, stojí od Casa Guazzoni ďalší architektonický klenot. Pri pohľade na fasády domov mám pocit, že som zrazu vo Viedni na začiatku 20. storočia. Dom Casa Galimberti (2 km/28 min. pešo severovýchodne od dómu) predstavuje jedno z najoriginálnejších diel milánskej secesie. Spoznáte ho podľa kovaného železa, kvetinových motívov v betóne a obkladu z keramických dlaždíc. Casa Galimberti slúži podobne ako Casa Guazzoni len na bývanie a nie je verejnosti prístupná. Vďaka malebnosti týchto domov presne viem, v ktorej štvrti Milána by som chcel bývať.

Park Giardini Indro Montanelli

Aké som len mal ohromné šťastie, že kým som prišiel do parku Giardini Indro Montanelli (1,6 km/22 min. pešo severovýchodne od dómu) prestalo už pršať a slnko začalo opäť vykúkať spoza mrakov. Park je výborným východiskovým bodom na prehliadky Galérie súčasného umenia, Galérie moderného umenia, Prírodovedného múzea, či planetária.

Guastala

Park Giardini della Guastalla

Príjemným únikom pred letnou páľavou sú určite barokové záhrady Giardini della Guastalla (950 m/13 min. pešo juhovýchodne od dómu) v tesnom susedstve Milánskej univerzity. Záhrady síce neoplývajú žiadnymi dláždenými chodníkmi, upravenými záhonmi či antickými sochami. Stále je však príjemné si v ňom na chvíľu sadnúť na lavičku a v tieni mohutných stromov sledovať miestnych. Väčšia skupinka ľudí, rodina či kolegovia z práce, tu dokonca niečo oslavovala. A v tunajšom rybníku dodnes žije početná populácia kaprov.

Rotonda della Besana

Nie, že by mi prekážali davy ľudí, ale keď som sa vybral do štvrte Guastala, skutočne som si užíval poloprázdne ulice, na ktorých zvyčajne stretnete len miestnych. Ruch mesta nechávate za vysokou kovanou železnou bránou a už len sledujete Milánčanov, ktorí si tu odskočili čítať knihu. Pred návštevou neskorobarokového komplexu Rotonda della Besana (1,4 km/20 min. pešo juhovýchodne od dómu) som netušil, že ide o bývalý cintorín a musím sa priznať, že lebky na hlaviciach stĺpov som si naozaj nevšimol. V stredoveku bol práve toto okraj mesta, ideálny na umiestnenie cintorína. Kostol uprostred komplexu už odsvätili a v súčasnosti ho milujú všetky deti, lebo sa v ňom nachádza Detské múzeum MUBA (Museo dei Bambini Milano). Rotunda je otvorená denne medzi 7.00-22.00 h. Vstup do rotundy je zdarma.

Zona Magenta

Múzeum Leonardovej Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano)

Ešte pred návštevou Milána som vedel, že v meste chcem určite vidieť 2 atraktivity – Poslednú večeru a Divadlo La Scala. A tak som si pár týždňov pred dovolenkou klikol na stránku múzea, aby som si rezervoval lístok. Podľa stránky bolo múzeum beznádejne vypredané na 2 mesiace dopredu. Tak som si povedal, že to risknem a overím si silu novinárskeho preukazu. Do Milána som cestoval ráno a moje prvé kroky smerovali do Múzea Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano; 1,7 km/24 min. pešo západne od dómu).

Vedeli ste, že Napoleon po dobytí Milána Francúzmi premenil refektár na stajňu pre svoje kone?

Pani pred vchodom do pokladne múzea mi povedala to, čoho som sa obával najviac. Múzeum je už na celý deň aj nadchádzajúci týždeň vypredané. Deň na to ale zverejňujú na internetovej stránke možnosť rezervovať si vstupenku na ďalšie obdobie. Neviem na aké, keď na internete som videl, že sa tam nenachádza jediné voľné miesto na nasledujúce 2 mesiace. V tom nás vyrušil pán, ktorý z peňaženky vytiahol preukaz a pani ho automaticky pustila dovnútra. V duchu si vravím, že som takmer zabudol na môj novinársky preukaz.

Vedeli ste, že Leonardo da Vinci sa zvečnil práve v osobe Judáša, apoštola, ktorý zradil Ježiša?

Tak som vytiahol preukaz a pani povedal, že som novinár (čo človek neurobí pre to, aby videl Poslednú večeru). Pani mi povedala, že to je v poriadku, že by som mal dokonca vstup zadarmo, ale musím si rezervovať miesto v skupine cez internet. Tak sa jej pýtam, čo za preukaz mal ten pán predo mnou. Bol to preukaz pre ťažko zdravotne postihnuté osoby.

Posledná večera sa nachádza na stene refektára dominikánskeho kláštora pri kostole Santa Maria delle Grazie. Celý komplex je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Leonardo da Vinci sa na diele podieľal v rokoch 1494-1497. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 8.15-19.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. Vstupenku si musíte rezervovať vopred na oficiálnej internetovej stránke múzea. Do pokladne múzea musíte prísť minimálne 30 min. pred rezervovaným časom vstupu, inak o svoju vstupenku prídete. Rezervácie sa otvárajú štvrťročne.

Castello

Hrad Sforza (Castello Sforzesco)

Ak budem mať to šťastie a Miláno navštívim opäť, moje kroky budú smerovať do expozícií hradu Sforza (Castello Sforzesco; 1 km/15 min. pešo severozápadne od dómu). Pevnosť je jedným z najväčších hradov Európy. Počiatky výstavby siahajú do 14. storočia. V 17. storočí bol jednou z hlavných vojenských citadel v Európe. V minulosti plnil funkciu obrannej pevnosti, sídla vojvodu a vojenských kasární. Dnes je domovom Mestských múzeí a od roku 1896 jednej z najväčších umeleckých zbierok v meste. Nájdete tu Múzeum antického umenia, Pinakotéku, Múzeum dekoratívneho umenia, Múzeum prehistórie a protohistórie, zbierku nábytku, jednu z najväčších európskych zbierok hudobných nástrojov, tapisérie, či zbrojnicu. Architektúra paláca je atraktivitou sama o sebe.

Sempione

Park Sempione (Parco Sempione)

Taká smola, že začalo pršať práve vtedy, keď som vošiel do parku Sempione (Parco Sempione; 1,6 km/22 min. pešo severozápadne od dómu). Inak by som sa v ňom zdržal určite dlhšie. Park je ohromnou zelenou oázou v centre Milána. Má neuveriteľných 40 ha. Park otvorili počas Svetovej výstavy v roku 1906. Určite ho nevynechajte na piknik, oddych, šport alebo aspoň na prechádzku. Park je tiež prehliadkou architektúry 20. storočia.

Veža Branca (Torre Branca)

Veža Branca (Torre Branca; 2 km/26 min. pešo severozápadne od dómu) je jedným z miest, ktoré by som určite navštívil v prípade priaznivejšieho počasia. Z 10. najvyššej stavby v meste s výškou 108,6 m budete mať jedinečný výhľad nielen na Miláno, ale aj na Alpy a Apeniny. Postavili ju zo špeciálnych oceľových rúrok za rekordných 2,5 mesiaca na Triennale v roku 1933. Nemusíte sa obávať, že by ste do takej výšky nezvládli vyliezť. Vo veži je výťah, ktorý vás za necelú minútu vystrelí na krytú vyhliadkovú plošinu. Veža je v prípade silného vetra alebo nepriaznivého počasia zatvorená. Vstupenka stojí 6 eur/os.

Oblúk mieru (Arco della Pace)

Neoklasicistický víťazný oblúk s 3 valenými klenbami postavili v priebehu 19. storočia na pamiatku bitky pri Jene v nemeckom Durínsku, ktorú Francúzi vyhrali v roku 1806. Mýtne búdky po stranách slúžili na výber mýta. Oblúk zároveň oddeľoval mesto od vidieku. Na jeho vrchole sa nachádza bronzový voz ťahaný 6 koňmi, ktorý vezie Minervu sprevádzanú 4 jazdeckými víťazstvami. S návratom Habsburgovcov sa víťazný oblúk zmenil na Oblúk mieru (Arco della Pace; 2 km/29 min. pešo severozápadne od dómu).

Porta Garibaldi

Brána Garibaldi (Porta Garibaldi)

Bránu Garibaldi (Porta Garibaldi; 2 km/29 min. pešo severne od dómu) postavili v čase, keď opustený obranný systém Milána premenili na aleje lemované stromami. Prítomnosťou kanálu Martesana bola nevyhnutná na prepravu tovarov a produktov. V jej okolí sa nachádzalo mnoho skladov.

Námestie Piazza Gae Aulenti

Námestie Piazza Gae Aulenti (2,5 km/35 min. pešo severne od dómu) je moderným srdcom Milána. Kruhové námestie má priemer asi 80 m a je vyvýšené 10 m nad zemou. Venovali ho architektke a dizajnérke Gae Aulenti, ktorej sa podarilo presadiť v čase a profesii, ktorá patrila prevažne mužom. Námestie postavili v súlade so zásadami ekologickej udržateľnosti. Je pokryté solárnymi panelmi, ktoré zabezpečujú energiu pre 3 susedné veže. Námestie dopĺňajú 3 nekonečné kruhové fontány, ktoré obklopuje 105 m dlhý kruh zakrivených sedadiel. LED solárny strom v strede sa rozsvieti vždy po zotmení vďaka slnečnej energii, ktorú si uložil počas dňa. Dominantou námestia je veža UniCredit Tower, ktorá je so svojimi 231 m najvyššou budovou Talianska.

Isola

Vertikálny les (Bosco Verticale)

Tak v takejto bytovke by som chcel bývať. Ak chcete vedieť, aké je to bývať v lese v centre mesta, navštívte Vertikálny les (Bosco Verticale; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu). Je jeden z najinovatívnejších a najprestížnejších symbolov Milána. Dve obytné veže majú výšku 76 a 100 m. Fasády obklopuje 800 stromov, 4 500 kríkov a 15 000 rastlín. Rastliny produkujú kyslí, vlhkosť a absorbujú CO₂. Medzi konármi si našlo svoje prirodzené miesto niekoľko druhov vtákov. Projekt získal ocenenie v oblasti udržateľnosti. Veže postavili nad linkami metra M2 a M5. Preto navrhli systém na tlmenie vibrácií, vďaka ktorému veže blokujú seizmické vlny. Spolu s dómom patrí medzi najfotografovanejšie budovy mesta.

Centro Direzionale

Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi)

Komu by už len napadlo, že nezvyčajný názov Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi; 2,4 km/34 min. pešo severne od dómu) bude patriť parku. Park je otvorenou botanickou záhradou s viac ako 100 druhmi stromov. Počas teplých letných mesiacov poskytuje útočisko všetkým Milánčanom, ktorí pracujú v okolitých mrakodrapoch. Okrem toho je tiež dejiskom rôznych podujatí.

Palác Lombardia (Palazzo Lombardia)

Tí, ktorí čítajú môj blog dlhšie, už vedia, že som milovníkom akejkoľvek architektúry. Či tej starej alebo novej. Preto som si v tejto štvrti nemohol nechať ujsť pohľad na palác Lombardia (Palazzo Lombardia; 3 km/41 min. pešo severne od dómu), 161 m vysokú vežu zo skla, ocele a železobetónu. Nižšie budovy uzatvárajú oválne námestie. A že som najväčšie zastrešené námestie Európy navštívil v najlepší možný čas! Mierne prehánky práve dávali svoje posledné zbohom a pomedzi mraky sa opäť začali predierať slnečné lúče.

Mrakodrap Pirelli (Grattacielo Pirelli)

Modernistický mrakodrap z ocele a betónu Pirelli (Grattacielo Pirelli; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu) patril v čase svojej výstavby v rokoch 1956-1960 medzi najvyššie mrakodrapy Európy. Navrhol ho Giò Ponti a má 127 m. Kým v minulosti boli vo veži kancelárie výrobcu pneumatík Pirelli, po ktorom vežu pomenovali, dnes je sídlom Regionálnej Rady Lombardska. Vyhliadková terasa mrakodrapu je návštevníkom prístupná len počas špeciálnych príležitostí.

Centrale

Stanica Milano Centrale

Železničná stanica Milano Centrale (2,8 km/40 min. pešo severne od dómu) je 2. najväčšou stanicou v Taliansku, čo sa týka veľkosti aj počtu cestujúcich. Monumentálnu budovu z bieleho kameňa so sochami slávnostne otvorili v roku 1931. Zaujímavosťou je, že v polovici nástupišťa 21 (nástupište 20 a 1/2) sa nachádza pre bežného návštevníka neznámy honosný Kráľovský pavilón s intarzovanými podlahami, kvalitným nábytkom, zdobený mramorom a mozaikami v empírovom štýle, tajnou chodbou, ale aj znakmi svastiky z čias fašizmu.

Kde sa v meste Miláno najesť?

Do Milána som šiel s tým, že na obed niekde ochutnám milánsku kotletu. Predpokladal som, že za obed zaplatím okolo 20 eur. To som ešte netušil, že len kotleta stojí okolo 25 eur. A v tom som akoby zázrakom objavil reštauráciu Maia Bistrot Ristorante Caffetteria (450 m/6 min. pešo severozápadne od dómu), v centre mesta, s výbornými hodnoteniami a polovičnými cenami. Hovorím si, toto bude určite nejaký podvod. A tak som si to šiel overiť.

Milánska kotleta je podobne ako viedenský rezeň na tenko naklepaný, obalený a na prepustenom masle vypražený teľací rezeň. Milánska sa ale na rozdiel od tej viedenskej líši tým, že sa pripravuje s kosťou a neobaľuje v múke. Poviete si, ako sa dostal viedenský rezeň do Milána. Miláno bolo v 17.-18. storočí súčasťou Rakúsko-Uhorska. Avšak Milánčania vám s hrdosťou povedia, že kotletu pripravujú už od 12. storočia.

Reštaurácia v čase obeda praskala vo švíkoch. Obsluha však pre mňa aj tak našla miesto pri jedinom voľnom stole v suteréne reštaurácie. Všade okolo mňa samí Taliani v oblekoch a Talianky v kostýmoch či šatách. To je dobré znamenie, keď sa tu chodia najesť miestni. Pochopiteľne som si objednal Milánsku kotletu s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Nevyhnutnou súčasťou obeda bol chlieb. Rezeň som zapil talianskym pivom Moretti. Za obed som zaplatil 19 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Miláno zájsť na drink?

Bistro a kokteilový bar Eppol (2,1 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) je presne tým miestom, kam by som sa vybral v piatok večer s priateľmi na kokteil a niečo malé k tomu. Moderný, štýlový, zaujímavý. Prívetivá obsluha. Za jeden Aperol Spritz som zaplatil 10 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Kam za európskou architektúrou?

• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte po Atomium
• Rothmayerova vila v Prahe
• Tirana plná kontrastov
• Poreč vás vráti do Byzancie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Miláno – 1 deň nestačí je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Bergamo dostať?

Do mesta Bergamo sa dostanete po ceste, koľajniciach aj vzduchom.

Autobusom

Autobusová stanica Bergamo Autostazione sa nachádza 2,2 km/29 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Keďže v lete 2025 modernizovali viaceré trate v meste a jeho okolí, pri ceste do mesta Lecco som cestoval najprv autobusom z Bergama do Ponte San Pietro a až potom vlakom do Lecca.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 2,5 km/33 min. juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Stanica bola mojím východiskovým bodom pre každodenné výlety do regiónu.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Orio al Serio (kód IATA: BGY) sa nachádza 7,5 km/18 min. autom juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Do Bergama som letel z Prahy. Let zvyčajne trvá 1 h a 25 minút. Spiatočná letenka stála 75,20 eur. Cena zahŕňala let a príručnú batožinu s rozmermi 40 x 25 x 20 cm, ktorá sa musí zmestiť pod sedadlo pred vami. Maximálne 24 hodín a minimálne 2 hodiny pred odletom si musíte urobiť check-in.

Do mesta som letel z Prahy. Pre nezvyčajne silnú búrku náš let ale odklonili do Verony. Našťastie, letecká spoločnosť zabezpečila transfer z letiska vo Verone na letisko v Bergame. Aj keď nás upozornili, že na transfer budeme čakať minimálne 1,5 hodiny, po hodine už bol pre nás pripravený autobus. Búrke sme sa ale aj tak nevyhli. Stretli sme sa s ňou na diaľnici. Po príchode do mesta by nikomu ani vo sne nenapadlo, že sa mestom prehnala nebezpečná búrka. Recepčná v hoteli mi povedala, že bola taká intenzívna, akoby niekto lial vedrá vody na vchodové dvere. Do hotela som sa nakoniec dostal o 3 hodiny neskôr.

Ako sa po meste Bergamo pohybovať?

Súčasťou mestskej hromadnej dopravy sú tiež 2 pozemné lanovky. Prvá lanovka premáva do horného mesta. Druhá lanovka na San Vigilio.

Lanovka do horného mesta

Lanovka medzi dolným a horným mestom je v prevádzke už viac ako 125 rokov (1887). Premáva denne zvyčajne medzi 7.00-0.00 h. Prevádzková doba sa mení v závislosti od školských prázdnin a víkendov. Dychberúce výhľady z lanovky ale neočakávajte. Väčšinu cesty som videl múr obrastený brečtanom alebo súkromné záhrady susediacich domov.

Lanovka na San Vigilio

Druhá lanovka premáva medzi horným mestom (za bránou sv. Alexandra) a najvyšším vrchom Bergama San Vigilio. Na vrchu sa nachádza rovnomenný hrad. Hrad by mal byť otvorený celoročne denne od apríla do októbra medzi 7.00-21.00 h a od novembra do marca medzi 8.00-17.00 h. Žiaľ, bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, bol hrad počas mojej návštevy zatvorený a narazil som len na zamknutú bránu. Takže výhľady na mesto som lovil iba spoza plota súkromných víl. Lanovku slávnostne otvorili v roku 1912, zrekonštruovali ju v roku 1991. Počas jazdy sa vám naskytnú omnoho krajšie výhľady ako v prvej lanovke.

Praktické info o lanovkách

Cesta netrvá dlho, len okolo 2,5 minúty. Kapacita lanoviek je 40-50 osôb, takže počas letnej turistickej sezóny sa pripravte na masy návštevníkov a dlhé rady. Lanovku tiež zahŕňal 7-dňový vlakový pas Trenord.

Kde v meste Bergamo získať info?

Turistické informačné centrum Ufficio Turistico – Bergamo Città Bassa sa nachádza 2,4 km/32 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia pri železničnej a autobusovej stanici. V infocentre pracovala veľmi milá a veľmi dobre po anglicky hovoriaca pani, ktorá mi odporučila najzaujímavejšie miesta v meste a kúpu 7-dňového vlakového pasu.

Malý infopoint sa tiež nachádza len 140 m/2 min. pešo východne od námestia Piazza Vecchia na prízemí veže Torre del Gombito.

Čo v meste Bergamo robiť, vidieť a navštíviť?

Tradičným východiskovým bodom na spoznávanie mesta sú jeho námestia. Pri prehliadke mesta ale nevynechajte prechádzku po jeho hradbách, ktoré sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Najlepší výhľad na mesto sa vám ako inak naskytne z vyhliadkovej veže.

Brána sv. Jakuba (Porta San Giacomo)

Ku bráne sv. Jakuba (Porta San Giacomo; 600 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia) z lešteného bieleho mramoru sa dostanete po kamennej uličke Via Salita della Scaletta a krátkom úseku Vicolo S. Carlo. Posledný úsek cesty, tentoraz už aj s výhľadom na bránu, vedie po viadukte Via Sant’Alessandro. Viadukt ponúka výhľad na hradby mesta na jednej strane a dolné mesto na opačnej. Bránu stráži trochu vystrašený okrídlený lev sv. Marka, ktorý pripomína benátsku nadvládu.

Benátske hradby (Le Mura Veneziane)

Hradby v Bergame sú jedny z najznámejších, ktoré postavila Benátska republika. Boli najzápadnejšie položeným obranným systémom republiky. Opevnenie v štýle renesančnej vojenskej architektúry vzniklo v priebehu 16. storočia. Ich výstavba si ale vyžiadala veľké obete. Bolo zbúraných viac ako 250 budov, vrátane 8 náboženských pamiatok. Počas stavby bolo vydaných najmenej 8 exkomunikácií. Zaujímavosťou je, že hradby nikdy neplnili vojenskú funkciu. Práve preto sa zachovali v takmer pôvodnej podobe. Celý komplex zahŕňa 14 bášt, 2 plošiny, 4 brány, 2 prachárne, približne 100 streleckých otvorov a podzemný systém tunelov a chodieb.

Baštu sv. Michala (Baluardo di San Michele) postavili na strategickom mieste s panoramatickým výhľadom na rovinu pod ňou. V priebehu 19. storočia sa hradby postupne stali obľúbenými miestami prechádzok a pozorovania okolitej krajiny. Bašta zlákala na krátke zastavenie aj mňa. Odporúčam vám objednať si v neďalekom prístrešku Campari Spritz (7 eur, možnosť platby platobnou kartou), sadnúť si na lavičku s výhľadom na dolné mesto a už si len užívať dolce far niente. Prechádzku po hradbách vám odporúčam pri západe slnka. Šesť km dlhý pás hradieb a bášt je od roku 2017 súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Zatiaľ, čo hradby na južnej strane horného mesta sú ľahko dostupné, tie na severnom okraji môžete obdivovať len zdola. Na ich vrchol sa nedostanete. Zvyčajne ide o súkromný pozemok.

Rodný dom Gaetana Donizettiho (Casa Natale di Gaetano Donizetti)

Keď už ale budete v severnej časti horného mesta, zastavte sa pri (v) rodnom dome Gaetana Donizettiho (Casa Natale di Gaetano Donizetti; 700 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia), jedného z najvýznamnejších talianskych hudobných skladateľov všetkých čias. Dom je ale prístupný len v nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.00-17.00 h.

Brána sv. Alexandra (Porta Sant’Alessandro)

Západným vstupom do mesta bola brána sv. Alexandra (Porta Sant’Alessandro; 550 m/8 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia). Neďaleko brány sa kedysi nachádzala bazilika sv. Alexandra, patróna mesta. V súčasnosti už neexistuje. Ostal z nej len jeden stĺp (západne od brány), ktorý uvidíte dodnes. Na vyhliadke neďaleko brány sa nechajte prekvapiť mestskými kozami, ktoré sa tu spokojne pasú na strmom kopci.

Pevnosť Viscontiovcov (Citadella Viscontea)

Severozápadný okraj horného mesta stráži pevnosť Viscontiovcov (Citadella Viscontea; 400 m/5 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia) zo 14. storočia. V jej priestoroch sa nachádzajú Mestské archeologické múzeum a Mestské múzeum prírodných vied Enrica Caffiho v Bergame.

Staré námestie (Piazza Vecchia)

Srdcom horného mesta je Staré námestie (Piazza Vecchia). Postavili ho na mieste starovekého rímskeho fóra. Po stáročia bolo centrom politickej moci mesta. Od námestia Piazza Duomo ho oddeľuje Palác rozumu (Palazzo della Ragione), ktorý bol sídlom politickej a administratívnej moci. Zároveň je jednou z najstarších mestských budov Lombardska. V strede námestia stojí fontána Contarini z konca Benátskej republiky. Severovýchodnú časť námestia zaberá Palazzo Nuovo, dnes knižnica s neoceniteľnou zbierkou prvotlačí, rukopisov a iných artefaktov.

Mestská veža Campanone

Dominantou námestia je mestská veža a zvonica Campanone, ktorá je najvyššou vežou mesta (52,76 m). Vo svojom vnútri ukrýva najväčší zvon Lombardska. Aby ste ho počuli, navštívte námestie večer o 22.00 h, kedy zvoní neuveriteľných stokrát. Pripomína zatváranie mestských brán počas Benátskej republiky. Vežu som aj navštívil. V jej vnútri je výťah, ktorý lemuje schodisko s 230 schodmi. V horúcom júlovom počasí som pri ceste na jej vrchol pochopiteľne uprednostnil výťah.

Podobne ako z iných vyhliadkových veží, aj z tejto sa vám naskytne fascinujúci výhľad nielen na horné a dolné mesto, ale aj na nížinu či Orobské predalpy. Vstupenka stojí 5 eur/os. Okrem veže zahŕňa aj expozíciu v Palazzo del Podestà a Museo del Cinquecento. V pokladni veže mi uznali novinársky preukaz. Veža a palác sú otvorené celoročne od utorka do piatka medzi 10.00-18.00 h, cez víkendy a sviatky medzi 10.00-19.00 h.

Námestie Piazza Duomo

Susedom starého námestia je námestie Piazza Duomo (120 m/2 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Lemujú ho katedrála sv. Alexandra, bazilika Santa Maria Maggiore, kaplnka Bartolomea Colleoniho, osemstranná neogotická krstiteľnica, biskupský palác a kúria. V bazilike sú hrobky hudobných skladateľov Gaetana Donizettiho a Simonea Mayra. Kaplnka je zase najlepším príkladom renesančnej architektúry v Bergame. Bartolomea Colleoniho, generálneho veliteľa Benátskej republiky, v nej pochovali v novembri 1475.

Kde sa v meste Bergamo ubytovať?

Štvorhviezdičkový hotel Starhotels Cristallo Palace som si vybral pre jeho vynikajúcu polohu medzi letiskom (3,3 km/46 minút pešo juhovýchodne) a starým mestom (3,5 km/47 minút severozápadne). Napriek tomu, že ubytovať sa môžete od 15.00 h, moja izba bola pripravená už o 2 hodiny skôr. Dokonca som nedodržal ani čas odubytovania, ktorý je medzi 10.00-12.00 h. Na letisku som musel byť už ráno, a preto som sa odubytoval ešte pred 10.00 h. Na recepcii pracovala taktiež veľmi milá a po anglicky dobre hovoriaca recepčná.

Bol som ubytovaný v 1-lôžkovej izbe Classic so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Nevyhnutným vybavením izby bola klimatizácia. Z izby som mal výhľad na mesto, a keď som sa z okna mierne vyklonil, tak aj na staré mesto. V izbe otočenej smerom na západ som si zároveň vychutnal (takmer) každý deň západ slnka. Raňajky podávajú formou bufetových stolov. Snáď najviac som sa potešil každodennej ponuke 4 rôznych druhov sladkých croissantov. Nemusíte si rezervovať miesto na súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Poplatok je 14 eur/deň. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli.

Za jednu 1-lôžkovú izbu na 7 nocí som zaplatil 659,88 eur. Cena zahŕňala ubytovanie s raňajkami a 10 % DPH. Nezahŕňala mestskú daň vo výške 25 eur/pobyt.

Kde sa v meste Bergamo najesť?

Lokálna kuchyňa v podobe plnených raviol, vínové rizoto, grilované kuracie prsia alebo veľký šťavnatý hamburger?

Cresta Alta

Grilované kura, hamburgery a remeselné pivo. To sú highlighty reštaurácie Cresta Alta (3,1 km/41 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia). Ako milovník hamburgerov som si nemohol nechať ujsť jeden aj v Lombardsku. A že som si vybral dobre. V reštaurácii ho pripravili famózne. Ochutnal som Cheeseburger so 165 g hovädziny fassona, smotanovým syrom, chrumkavou slaninkou, paradajkou, šalátom a domácou omáčkou CrestaAlta. Mäso pripravujú z piemontského dobytka fassona z farmy v Mondovi. Vyprážané zemiakové hranolčeky sú samozrejmosťou každej porcie.

Ku večeri som ochutnal 2 remeselná pivá z lombardského pivovaru Birrificio La Fenice. Zaujímavosťou je, že pivá pomenovali podľa smrteľných hriechov. To som pri objednávaní netušil. Vybral som si teda Hnev a Závisť. Hnev (Ira) je svetlé, mierne zakalené spodne kvasené pivo s kvetinovou arómou. V chuti sa odrážajú tóny akáciového medu. Naopak Závisť (Invidia) je vrchne kvasené pivo s arómou citrusov, manga, pomaranču a mučenky, ktorú ucítite aj v chuti. Profesionálna, po anglicky hovoriaca obsluha. Za večeru som zaplatil 24,40 eur (coperto 1,50 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Circolino Città Alta

Reštaurácia Circolino Città Alta (220 m/3 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia) sídli v bývalom kláštore svätej Agáty, ktorý neskôr prestavali na väzenie. Po vynikajúcom obede by som sa tu stal väzňom dobrovoľne aj ja. Myslel som si, že v horúcom júlovom počasí si sadnem radšej do klimatizovaných vnútorných priestorov. Rozľahlá krytá terasa ma ale presvedčila o tom, že vonku to bude predsa len lepšie. Ochutnal som jedlo typické pre miestnu kuchyňu Casoncelli alla Bergamasca (v bergamskom štýle).

Išlo o ravioli plnené mäsom a korením, ochutené rozpusteným maslom, šalviou, opečenou pancettou a syrom Grana Padano. V horúcom počasí ma osviežilo nemecké pšeničné pivo Franziskaner. Keďže som si vďaka neskorému príchodu do mesta dal obed trochu neskôr, ostal som v tejto reštaurácii už aj na kávu s dezertom. Vyskúšal som broskyňovo-malinový tart s vanilkovým krémom a k tomu samozrejme espresso. Za obed som zaplatil 24,10 eur (2 eur coperto). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Trattoria da Adriano

Posledný deň na obed som sa zastavil v reštaurácii Trattoria da Adriano (1,6 km/21 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Okrem stáleho jedálneho lístka ponúkala reštaurácia tiež široký výber jedál dennej ponuky. Preklad tejto ponuky bol ale pre mňa taký náročný, že som radšej siahol po stálom lístku. Ochutnal som grilované kuracie prsia s grilovanou zeleninou a šalátom. Po obede som sa osviežil svetlým ležiakom. Za obed som zaplatil 24,50 eur (coperto 2,50 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Casa Ernesto di Ernesto Valenti

Posledný deň v Bergame som očividne dobiehal všetky zameškané resty. Okrem zmrzliny stracciatella a koktailu Campari Soda som počas celého môjho pobytu v Lombardsku nikde neochutnal rizoto. Práve preto som navštívil reštauráciu Casa Ernesto di Ernesto Valenti (1,9 km/25 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Ochutnal som rizoto zo šumivého vína, ktoré ochutili balzamikovým octom a ozdobili černicou. Pôvodne som myslel, že si tu dám aj dezert, ale rizoto ma tak zasýtilo, že na dezert mi už neostalo miesto. Za večeru som zaplatil 19 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Bergamo zájsť na kávu?

Kaviareň Caffè Tiraboschi (1,9 km/24 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia) sa nachádza v dolnom meste Bergama. Okrem kávy som neodolal širokej ponuke zákuskov. Pre Taliansko síce netypické, zvolil som Sacher. Za tortu s espressom som zaplatil 7,80 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Keď už budete v tejto časti mesta, určite sa zastavte hneď vedľa v celosvetovej sieti zmrzlinární Gelateria La Romana (1,9 km/24 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia) na zmrzlinu (3 kopčeky zmrzliny za 4 eur). Byť v Bergame a neochutnať zmrzlinu s príchuťou stracciatella, ktorá pochádza práve odtiaľto, to je akoby ste v Bergame ani nikdy neboli. Zmrzlina stracciatella sa skladá z mlieka, smotany, cukru a kúskov čokolády. Práve tie pridal ako prvý do zmrzliny Enrico Panattoni v reštaurácii La Marianna v roku 1962.

Kam v meste Bergamo zájsť na drink?

V Miláne som neochutnal Campari soda, koktail, ktorý je pre mesto taký typický. Tak som sa rozhodol, že ho ochutnám posledný večer v Bergame v bare P40 Lounge Bar (1,7 km/22 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Aperitív Campari Soda je ako už názov napovedá kombináciou Campari a sódovej vody, zvyčajne v pomere 1:3. Ľad a plátok pomaranča sú samozrejmosťou. Nápoj vynašiel Davide Campari vo svojom bare Camparino v Miláne v roku 1915. Za koktail som zaplatil 7 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Campari sa vyrába z neutrálneho alkoholového základu, ktorý je napustený extraktom z 86 rôznych bylín, horkých a aromatických látok, ako je napr. granátové jablko, ženšen, pomarančová kôra, kôra stromov kaskarilly či citrusový olej. Gaspare Campari ho vynašiel v roku 1867 a dodnes sa vyrába podľa jeho tajnej receptúry. Má žiarivo červenú farbu, intenzívnu arómu a horkú chuť.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Brusel – Grand Place a okolie
• Durrës v Albánsku
• Rovinj – mesto, ktoré vyrastá z mora
• Kráľovský Winchester v južnom Anglicku
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Bergamo s príchuťou stracciatelly je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Kráľovská štvrť (Quartier Royale)

V Kráľovskej štvrti (Quartier Royale) je všetko kráľovské. Kráľovský palác, kráľovský kostol, ešte aj ten bruselský park sa kedysi nazýval kráľovským.

Bruselský park (Parc de Bruxelles)

Bruselský park (Parc de Bruxelles; 950 m/15 min. pešo východne od Grand Place) bol prvým verejným parkom v meste. Vybudovali ho na konci 18. storočia. Navrhli ho ako neoklasicistickú promenádu so širokými chodníkmi, dlhými záhonmi a sochami antickej mytológie. Na jednom konci parku stojí Federálny parlament, symbol moci, zatiaľ čo na druhej strane sa vypína Kráľovský palác, symbol monarchie.

Park som navštívil na začiatku jari. Nie všetky stromy kvitli, nie všetky jazierka napustili, takže som park nezastihol v jeho najlepšej kondícii. Verím ale, že v lete má tiež svoje čaro a poskytuje príjemné útočisko pred horúcim slnkom.

Katedrála svätých Michala a Guduly (Cathédrale Saints-Michel-et-Gudule)

Katedrála svätých Michala a Guduly (Cathédrale Saints-Michel-et-Gudule; 500 m/8 min. pešo severovýchodne od Grand Place) pripomína na 1. pohľad parížsky Notre-Dame. Katedrálu stavali v 13.-15. storočí v štýle brabantskej gotiky. Belgický národný kostol, v ktorom sa konajú kráľovské svadby, korunovácie i pohreby. Kostol bol svedkom korunovácie Karola V. za španielskeho kráľa, ale aj sobáša súčasného belgického kráľa Filipa s Mathilde.

Kráľovský palác v Bruseli (Palais Royal de Bruxelles)

Kopec Coudenberg bol miestom pôvodného bruselského hradu brabantských vojvodov z 12. storočia. Komplex zničil katastrofálny požiar v roku 1731. Spodné poschodia pôvodného hradu Coudenberg však stále môžete vidieť. Do podzemných priestorov sa vstupuje z Musée BELvue. Na mieste bývalého paláca postavili nový Kráľovský palác v Bruseli (Palais Royal de Bruxelles; 1 km/16 min. pešo juhovýchodne od Grand Place), ktorý je hlavným pracoviskom súčasného belgického kráľa. Palác je otvorený len počas leta po štátnom sviatku 21. júla do septembra. Na oficiálnej internetovej stránke palác navštívite virtuálne celoročne. Kráľovská rodina žije na hrade Laeken.

Hora umenia (Mont des Arts)

V štvrti Mont des Arts môžete okrem atraktivít, ktoré som uviedol nižšie, navštíviť múzeum umenia surrealistického maliara Musée Magritte, Kráľovské múzeá výtvarného umenia (Musées Royaux des Beaux-Arts), Centrum výtvarných umení Bozar či Kráľovskú knižnicu (Bibliothèque Royale).

Budova Starého Anglicka

Secesná budova Starého Anglicka (700 m/11 min. pešo juhovýchodne od Grand Place) je bývalým luxusným obchodným domom z roku 1899. Budovu spoznáte podľa čiernej fasády, množstva kovaného železa a klenutých okien. Dnes je múzeom hudby a depozitom viac ako 9 000 historických hudobných nástrojov, z ktorých takmer 1 200 môžete obdivovať v stálej expozícii. Na streche múzea sa nachádza reštaurácia s panoramatickým výhľadom na mesto. Ak sa náhodou do reštaurácie nedostanete, nezúfajte. Pekný výhľad na mesto budete mať aj z vrcholu záhrad Hory umenia (Jardin du Mont des Arts).

Jarné slnko ma príjemne hrialo na tvári, na schodoch vyhrával pouličný muzikant, vzduchom sa niesla vôňa jarných kvetov, ľudia si vychutnávali šálku poobednej kávy a v diaľke sa vypínala veža radnice.

Socha Godfreya z Bouillonu (Statue de Godefroy de Bouillon)

Jazdecká socha Godfreya z Bouillonu (Statue de Godefroy de Bouillon; 850 m/14 min. pešo juhovýchodne od Grand Place) stojí v strede námestia Place Royale. Predstavuje lotrinského vojvodu a jedného z vodcov 1. križiackej výpravy, ktorý sa v roku 1099 stal na krátke obdobie prvým európskym „kráľom“ Jeruzalema.

Vždy, keď niekam cestujem, tak mi vo výhľade bránia žeriavy, budovy sú zakryté lešením či plachtami alebo je mesto rozkopané. Inak tomu nebolo ani pri soche Godfreya.

Sablon/Zavel

Štvrť Sablon/Zavel susedí so štvrťou Grand Place z juhu. Do štvrte som sa vybral za oddychom do parku a za výhľadmi na vyhliadku.

Námestie Petit Sablon (Square du Petit Sablon)

Námestie Petit Sablon (Square du Petit Sablon; 1 km/15 min. pešo juhovýchodne od Grand Place) je vlastne takým malým útulným parkom v štvrti Sablon. Verejnosti ho prvýkrát sprístupnili v roku 1890. Park vo flámskom neorenesančnom štýle zdobia sochy najväčších belgických umelcov 19. storočia. Symetrické kvetinové záhony vedú k vyvýšenej fontáne. Kruhovej nádrži dominuje súsošie grófov Egmont a Hornes, bojovníkov odboja, ktorých v 16. storočí (1568) počas tyranského španielskeho režimu sťali. Za súsoším vedú 2 schodiská k palácu Egmont. Z parku sa vám mimochodom naskytne najlepší výhľad na Kostol Panny Márie Víťaznej v Sablone.

Vyhliadka na Marolles (Point de vue des Marolles)

Severne od justičného paláca sa nachádza vyhliadka na mestskú štvrť Marolles (Point de vue des Marolles; 1,1 km/17 min. pešo južne od Grand Place). Vyhliadku nájdete podľa obrovského diablovho kolesa. Z vyhliadky ale neuvidíte len túto mestskú štvrť. Vášmu pohľadu určite neunikne staré mesto, bazilika Koekelberg a keď sa dobre zadívate, v diaľke uvidíte aj Atomium.

Marolles / Marollen

Štvrť Marolles alebo tiež Marollen sa nachádza južne od Grand Place. Na severe susedí so Saint-Jacques, na severovýchode a východe so Sablon/Zavel, z juhovýchodu, juhu a juhozápadu ju objíma Saint-Gilles.

Justičný palác (Palais de Justice)

Justičný palác (Palais de Justice; 1,2 km/18 min. pešo južne od Grand Place) je sídlom Najvyššieho súdu krajiny. Palác postavili na Mont des Potences, čo v preklade znamená Šibeničný vrch. Práve na tomto mieste popravovali v stredoveku odsúdencov. Hovorí sa, že v 16. storočí tam chodil v noci slávny lekár Vesalius kradnúť mŕtvoly, aby mohol študovať ľudské telo. Výstavba, ktorá sa začala v roku 1866, trvala 17 rokov. Architekt svoje dielo nikdy nevidel dokončené. Zomrel 4 roky pred dokončením stavby. Úplne sa vyčerpal a dohnalo ho šialenstvo.

Palác postavili ho v klasickom grécko-rímskom štýle. Je väčší ako Bazilika sv. Petra vo Vatikáne a je najväčším palácom spravodlivosti na svete. Zaberá plochu 40 000 m², kupola čnie do výšky 100 m a vo vnútri sa nachádza viac ako 250 miestností vrátane 27 pôsobivých súdnych siení. Škoda len, že som palác nemohol vidieť v jeho plnej kráse. Už niekoľko rokov prebieha (a niekoľko asi ešte bude prebiehať) rekonštrukcia, takže ho zakrýva lešenie.

Výťah (Ascenseur des Marolles)

Pre všetkých pohodlnejších návštevníkov Marroles sa priamo pred justičným palácom ponúka sklenený výťah (Ascenseur des Marolles; 1,1 km/17 min. pešo južne od Grand Place), ktorý vás vyvezie alebo zvezie medzi jednotlivými ulicami štvrte. Jazda výťahom netrvá ani 15 sekúnd a je úplne zdarma.

Mural Odilon Verjus

Nástenná maľba Odilon Verjus (1,1 km/15 min. pešo južne od Grand Place) zobrazuje bláznivé dobrodružstvá misionára Odilona a jeho žiaka Laurenta po boku. Priznám sa, že kvôli týmto 2 pánom som maľbu nevyhľadával. Moju pozornosť ukradla tanečníčka Josephine Baker s jej domácim miláčikom – leopardom. Tanečníčka vystupovala v Bruseli v 20. a 30. rokoch 20. storočia.

Brána Halle (Porte de Hal)

Brána Halle (Porte de Hal; 1,8 km/26 min. pešo južne od Grand Place) zo 14. storočia je posledným svedkom 2. bruselských hradieb. V minulosti plnila rôzne funkcie. Bola sýpkou, luteránskym chrámom, väzením, ale aj archívom. Stála expozícia sa zameriava na stredovekú históriu mesta, vystavuje tiež zbrane a brnenia. Po zdolaní 169 schodov vo vnútri veže sa vám z cimburia naskytne panoramatický výhľad na mesto.

Ixelles

Rozsiahla štvrť Ixelles sa rozprestiera juhovýchodne od historického jadra Bruselu.

Rodný dom Audrey Hepburnovej (Lieu de Naissance d’Audrey Hepburn)

V roku 1929 sa v štvrti Ixelles narodila herečka, filantropka, módna ikona a veľvyslankyňa dobrej vôle UNICEF, Audrey Hepburnová. Túto udalosť pripomína pamätná tabuľa na jej rodnom dome (Lieu de Naissance d’Audrey Hepburn; 1,8 km/27 min. pešo juhovýchodne od Grand Place).

Pes v okne domu vyzeral ako porcelánová soška, až kým po niekoľkých nehybných sekundách nepohol hlavou.

Laeken

Štvrť Laeken sa nachádza severne od historického jadra Bruselu. Uprostred rovnomenného parku stojí zámok Laeken, v ktorom býva belgická kráľovská rodina. Neďaleko zámku sú kráľovské skleníky. Rodiny s deťmi určite nevynechajú návštevu tematického parku Mini Europe. Atomium sa mi odjakživa spájalo s mestom. Preto som ho pri svojej návšteve mesta nemohol vynechať.

Atomium

Atomium (8 km/20 min. autom severozápadne od Grand Place) stojí pri severovýchodnom cípe kráľovského parku Parc de Laeken. K Atomiu som cestoval mestskou hromadnou dopravou. Všetky praktické informácie nájdete v článku Brusel – návod na prežitie, v časti Ako sa po meste Brusel pohybovať. Atomium bolo vlajkovou loďou a veľmi rýchlo sa stalo symbolom Svetovej výstavy v roku 1958. Pochopiteľne, len pri výstave neostalo a okrem cikajúceho chlapčeka sa Atomium taktiež stalo symbolom mesta, ale aj celého Belgicka. Predstavuje jednotkovú bunku železa, 9 atómov železa (9 kovových gúľ), ktorá je zväčšená 165 miliárd krát. Počas návštevy si vychutnáte nielen pohyb po jeho vnútorných priestoroch, ale aj opäť iný výhľad na hlavné mesto krajiny. Vstupenka zahŕňa tiež vstup do Múzea dizajnu, ktoré je 150 m severne.

Obdivujte pouličné umenie aj v týchto mestách:

• Čo navštíviť v meste Belfast zadarmo?
• Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Od Kráľovskej štvrte až po Atomium je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Plzeň dostať?

Plzeň (94 km/1 h a 10 min. autom juhozápadne od Prahy) sa nachádza v turistickej oblasti Plzeň a okolie v turistickom regióne Plzeňsko a Český les.

Autobusom

Autobusy z Prahy zastavujú v meste na 2 miestach:

• Plzeň, Divadlo Alfa – 2 km/27 min. pešo východne od Nám. republiky,
• Plzeň, CAN – 1,4 km/19 min. pešo západne od Nám. republiky.

Vlakom

Vlaky taktiež zastavujú na 2 zastávkach:

• Plzeň, hl. n. – 1,2 km/18 min. pešo juhovýchodne od Nám. republiky,
• Plzeň, Jižní Předměstí – 1,5 km/21 min. pešo juhozápadne od Nám. republiky.

Niektoré vlaky tiež zastavujú na vlakovej zastávke Plzeň, zast., ktorá sa nachádza 1,2 km/17 min. pešo južne od Nám. republiky. Do Plzne som cestoval vlakom z Prahy. Cesta dlhá 107 km trvala 1 h a 23 min. a jednosmerný cestovný lístok stále 229 czk/9,14 eur.

Kde v meste Plzeň získať info?

Informácie o meste a regióne vám poskytnú hneď v 2 infocentrách:

• Turistické informačné centrum Plzeň sa nachádza priamo na Nám. republiky vedľa radnice mesta v severnej časti zástavby,
• Turistické informační centrum / Hlavní nádraží – (850 m/12 min. pešo juhovýchodne od Nám. republiky) sa nachádza na tzv. Palube Hamburk pri železničnej stanici.

Čo v meste Plzeň robiť, vidieť a navštíviť?

V meste Plzeň určite nevynechajte prehliadku pivovaru Plzeňský prazdroj, historické podzemie, vystúpte na najvyššiu kostolnú vežu Česka, preskúmajte interiér od Adolfa Loosa v Semlerovej rezidencii a obdivujte historickú radnicu i moderné fontány.

1. Plzeňský prazdroj

Prvý ležiak Pilsner Urquell vyrobili v pivovare Plzeňský prazdroj (750 m/11 min. pešo východne od Nám. republiky) už v roku 1842. Prehliadka začínala krátkym filmom v panoramatickom kine a oboznámením sa so surovinami na výrobu piva. Zaujal ma jedinečný kmeň kvasiniek, ktorý je uložený v bankách kvasinkových kmeňov v Plzni, pre istotu v Prahe a keby sa niečo stalo, tak aj v Londýne. Okrem modernej varne z roku 2004 sme videli aj tú historickú z roku 1931. Medené tanky dopĺňajú tie z nehrdzavejúcej ocele.

Vedeli ste, že prehliadková trasa pivovarom sa od roku 2024 pýši titulom Najlepšia pivovarská návštevnícka trasa v Európe?

V ďalšej miestnosti sme sa zoznámili so všetkými sládkami pivovaru od jeho založenia až po súčasnosť. Videli sme ohromnú kaďu, v ktorej sa kedysi pivo varilo. Páni z hygieny by dnes takúto výrobu určite neschválili. Potom začala byť prehliadka dramatickejšia. Zostúpili sme do pivníc pivovaru, ktoré merajú úctyhodných 9 km. Väčšina z nich sa v súčasnosti nevyužíva. Stratiť by som sa v nich veru nechcel. Prehliadka končí ochutnávkou nefiltrovaného a nepasterizovaného piva priamo z dubového sudu.

Nevideli sme ale jednu z najmodernejších stáčiarní v Európe. Namiesto toho nás autobus vyviezol ku vodárenskej veži, ktorá patrí medzi dominanty pivovaru. Nahliadnuť sme ale mohli len z prízemia. Odkedy je veža technickou pamiatkou, na rampu, ktorá ju lemuje zvnútra už návštevníka nepustia. Rúry a potrubia sa prepletali jedny cez druhé. Kým tie železné sú skutočné, sklenené sú len pre efekt. Mrzí ma to, lebo návšteva stáčiarne by bola určite unikátnym zážitkom. Keby som to vedel vopred, pravdepodobne by som pivovar v tom čase nenavštívil. Oznam o zavretej stáčiarni som na webe taktiež nikde nenašiel.

Prehliadka pivovaru – praktické info

Návštevnícke centrum je otvorené od mája do septembra denne medzi 9.00-18.00 h a od októbra do apríla denne medzi 10.00-18.00 h. Prehliadky v českom, anglickom, nemeckom alebo španielskom jazyku trvajú 110 min. Vstupenka stála 380 czk/15,17 eur. Pre veľký záujem vám odporúčam kúpiť si vstupenku vopred on-line na oficiálnej stránke pivovaru. Taktiež vám odporúčam nechať si počas celej prehliadky kabát na sebe, pretože v pivniciach sa teplota pohybuje len okolo 5 ^oC. V návštevníckom centre môžete platiť platobnou kartou.

Bar na Spilce

Po prehliadke (ale pokojne aj pred ňou) sa môžete zastaviť na „jedno“ v bare alebo reštaurácii Spilka, ktoré sú priamo v areáli pivovaru. Bar pozýva na nefiltrovanú Plzeň. Tú som ochutnal už počas prehliadky pivovaru, tak som vyskúšal pivný špeciál Elektrárna. Za jedno veľké pivo som zaplatil 65 czk/2,60 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

2. Plzeňské historické podzemie

Plzeňské historické podzemie (300 m/4 min. pešo severovýchodne od Nám. republiky) budovali obyvatelia mesta od konca 13. do 18. storočia. Pred prehliadkou dostanete ochrannú prilbu, aby ste v podzemí s vašou hlavou náhodou niekde nenarazili. Dozviete sa, ako podzemie vznikalo a na čo slúžilo. Okrem skladovania potravín, výroby piva tiež poskytovalo zdroj pitnej vody, či útočisko v čase obliehania mesta cudzou armádou. Pôvodne sa v podzemí nachádzalo 360 studní a nádrží. Počas prehliadky uvidíte 20 z nich. Nálezy a vystavené exponáty vám priblížia život v stredovekej Plzni. Okruh má dĺžku 800 m a nachádza sa v hĺbke 5-7 m pod ulicami historického jadra mesta. Spolu s podzemím navštívite historickú vodárenskú vežu zo 16. storočia. V nej uvidíte pozostatky čerpacieho stroja z polovice 19. storočia a repliku vodného kolesa.

Podzemie je otvorené celoročne denne medzi 10.00-18.00 hod. Konkrétne časy prehliadok sú uvedené na webe. Prehliadky v českom, anglickom alebo nemeckom jazyku trvajú 60 minút. Maximálny počet osôb v skupine je 20. Vstupenka stála 200 czk/7,99 eur/os. Odporúčam vám kúpiť si vstupenky vopred on-line na oficiálnej stránke podzemia. Taktiež vám odporúčam zobrať si teplé oblečenie. Teplota v podzemí sa pohybuje okolo 12 ^oC. Vstupenka zahŕňala okrem prehliadky podzemia tiež jednu malú plzeň vo vybraných reštauráciách mesta.

3. Katedrála sv. Bartolomeja a vyhliadková veža

Dominantou Nám. republiky je bezpochyby gotická Katedrála sv. Bartolomeja. Kostol sv. Bartolomeja postavili na konci 13. storočia. V priebehu 14. a 15. storočia kostol prestavali na 3-loďovú katedrálu s presbytériom. Katedrála je otvorená od pondelka do piatka medzi 10.00-18.00 h, v soboty a nedele medzi 13.00-18.00 h. Komentované prehliadky katedrály a jej podkrovia sa konajú každý týždeň. Aktuálne termíny nájdete v kalendári podujatí na oficiálnom turistickom portáli mesta. Zvyčajne sa konajú v utorky a soboty o 16.00 h. Odporúčam vám kúpiť si vstupenky vopred v infocentre.

Katedrála má síce len jednu vežu, druhú nikdy nedostavali, ale tá je za to so svojou výškou 102,20 m najvyššou kostolnou vežou v Česku. Na vyhliadkovú ochodzu vo výške 56,03 m vedie takmer 300 schodov. Pri peknom počasí by ste údajne mali dovidieť až na vrcholky Álp. Veža je otvorená denne medzi 10.00-18.30 h. Vstupenka stála 110 czk/4,39 eur/os. V pokladni veže môžete platiť platobnou kartou.

4. Semlerova rezidencia

Rezidencia rodiny Oskara Semlera (2 km/29 min. pešo južne od Nám. republiky) je podobne ako ostatné návrhy Adolfa Loosa založená na tzv. Raumplane. Predstavuje zavŕšenie bytových interiérov, ktoré Adolf Loos navrhol v rokoch 1907-1932 v Plzni. Dispozičné riešenie má priamu nadväznosť na Müllerovu vilu, ktorá rezidencii bezprostredne predchádzala. Počas prehliadky uvidíte 15 miestností – vstupný vestibul, šatne, súkromné izby rodiny Semlerových, letnú a zimnú jedáleň, reprezentačnú obývačku, schodisko pre personál, hostinskú izbu a kuchyňu.

Rezidencia je otvorená od apríla do októbra od piatka do nedele vo vopred stanovených časoch a od novembra do marca piatky a soboty taktiež vo vopred stanovených časoch. Komentovaná prehliadka so sprievodcom trvala 75 min. Prehliadky sú len v češtine. V rezidencii je zakázané fotografovať. Vstupenka stála 370 czk/14,77 eur/os. Pre vysoký záujem vám odporúčam kúpiť si vstupenky vopred on-line.

5. Radnica a zlaté fontány Ťava, Anjel a Chrt

V severnej časti zástavby na Nám. republiky určite zaujme radnica mesta. Je jednou z prvých renesančných radníc na území dnešného Česka. Postavili ju v rokoch 1554-1559 a dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu. Aj keď sgrafito pôsobí taktiež renesančným dojmom, vzniklo len na začiatku 20. storočia. Do Mázhausu, vstupnej haly na prízemí, návštevníci môžu voľne vstúpiť. Príležitostne sa v nej konajú krátkodobé výstavy súčasného umenia.

Zlaté fontány sa nachádzajú priamo na Nám. republiky, Ťava v juhovýchodnom, Anjel v severovýchodnom a Chrt v juhozápadnom rohu námestia. Všetky 3 symboly nájdete aj v erbe mesta. Ťava súvisí s husitskými vojnami. Obrancom mesta sa pri jednom z výpadov za hradby podarilo husitom ukoristiť ťavu. Husiti zanechali obliehanie a odtiahli preč. Anjel sa síce priamo v erbe nenachádza, nájdete ho však hneď za ním. Predstavuje tzv. erbonosiča. Chrt potvrdzuje vernosť kráľovi. Moderné fontány sa na námestí objavili v roku 2010. V Plzni nastala podobná situácia ako v Salzburgu. Keďže som mesto navštívil v zime, fontány neboli v prevádzke. Nabudúce musím mesto navštíviť cez leto. V poslednom, severozápadnom rohu, sa vypína Mariánsky stĺp.

Kde sa v meste Plzeň ubytovať?

Hotel Continental (180 m/2 min. pešo východne od Nám. republiky) je jedným z najstarších hotelov v meste. Budovu postavili už v roku 1895. V období 1. republiky bol údajne najluxusnejším ubytovaním v meste. Tomu by som pri zostupe po širokom schodisku a prechádzkou po chodbách hotela aj uveril. Počas bombardovania mesta v decembri 1944 bomba zasiahla i hotel. Následne hotel prešiel rekonštrukciou. Po oslobodení mesta americkou armádou v máji 1945 sa hotel stal dočasným veliteľstvom generála Hindsa zo slávnej 2. pešej divízie (Indian Head). 

Nachádza sa na okraji historického jadra mesta. Ohromný nápis hotela ma vítal už z diaľky. Zamyslel som sa, ako mohol hotel vyzerať vo svojich najlepších časoch, keď svietiaci nápis lákal hostí zo všetkých strán. V hoteli som sa zastavil hneď po príchode do mesta, aby som si v ňom odložil ruksak. Personál mi ho veľmi ochotne odložil v samostatnej uzamykateľnej miestnosti až do check-in-u (medzi 14.00-20.30 h) a na moje prekvapenie aj bez poplatku.

Ubytovanie

V hoteli prenocovali osobnosti ako Marlene Dietrich, Ingrid Bergman, Gérard Depardieu či John Malkovich. Bol som ubytovaný v 1-lôžkovej izbe Economy so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Izba mala kontrastný výhľad do parku Šafaříkovy sady, na pozadí ktorého sa ako kulisa dvíhali priemyselné budovy a dymiace komíny pivovaru. Izba bola útulná, matrac možno trochu mäkší, na aký som zvyknutý. Cez veľké okno v izbe síce bolo počuť poslednú i prvú električku, v hoteli bolo inak také ticho, až som nadobudol pocit, že som v ňom celkom sám. Až na raňajkách som zistil, koľko hostí bolo v hoteli ubytovaných, keď neustále prichádzali a odchádzali. V kúpeľni boli k dispozícii bezplatné toaletné potreby.

Televízna odysea

Súčasťou vybavenia izby bola aj TV, z ktorej som ale nič nemal. Po zapnutí svietila len čierna obrazovka. Vyskúšal som všetky možné zdroje, ale bez výsledku. Pred odchodom na večeru som o tom informoval recepčného. Po návrate z večere mi recepčný povedal, aby som skontroloval, či sú správne zasunuté všetky káble. Tie, samozrejme, boli, inak by som ten televízor ani nezapol. Tak som sa na recepciu vrátil opäť. Recepčný so mnou šiel na izbu, aby sa o tom presvedčil sám. Všetko skontroloval a keď zistil, že to už v ten večer asi fungovať nebude, ochotne a bez váhania mi ponúkol druhú izbu. Keďže som už bol vybalený a unavený po celom dni, jeho ponuku som zdvorilo odmietol. Bez televízora existujem už niekoľko mesiacov, zaobídem sa bez neho aj jeden večer v hoteli.

Stravovanie a ostatné služby

Raňajky podávajú formou bufetu v kaviarni hotela. Dominantou miestnosti je portrét Eugénie Ledeckej, bývalej majiteľky hotela. Moje uznanie si zaslúži čašník, ktorý stíhal zapisovať čísla izieb, debarasovať použitý inventár, pretierať stoly, prestierať ich pre ďalších hostí a ešte ma stihol upozorniť, že doplnili nový koncentrát, tak aby som si radšej nabral nový džús. Tešil som sa, že sa v kaviarni zastavím ešte na jednu plzeň pred spaním, ale v čase mojej návštevy bola už poobede zatvorená.

Nie je možné rezervovať si miesto na verejnom parkovisku, ktoré je k dispozícii v blízkosti ubytovania. Poplatok je 8 eur/deň. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je k dispozícii v celom hoteli. Batožinu mi v hoteli veľmi ochotne (a opäť bez poplatku) odložili aj po check-out-e (medzi 7.00-11.00 h). Za ubytovanie som zaplatil 1 225 czk/48,92 eur. Cena zahŕňala izbu, DPH, raňajky a mestskú daň vo výške 35 czk/1,40 eur/os./noc. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Plzeň najesť?

V meste som vyskúšal 3 pivovarské reštaurácie, ktoré podávajú tradičnú českú kuchyňu. Všade výborne varia.

Šenk na Parkánu

Reštaurácia Šenk na Parkánu (350 m/4 min. pešo severne od Nám. republiky) existuje už od roku 1966 a svoje meno získala vďaka polohe pri mestských hradbách. Po rekonštrukcii v roku 2004 ju zariadili v duchu zlatej éry plzeňského pohostinstva 30. rokov 20. storočia. Sám, v sobotu večer a ešte k tomu aj bez rezervačky som nemal šancu sedieť pri stole. V reštaurácii sa ale pre mňa našlo miesto pri pulte, ktorý lemoval stenu. Ochutnal som pečené bravčové špalky na čiernom pive s cibuľou, dusenou křimickou kapustou a zemiakovými knedľami. Knedľa bola trochu hutnejšia, ale kapusta bola takmer taká dobrá ako v Salzburgu. Omáčka bola výborná. Večeru som zapil nefiltrovaným pivom. Rýchla obsluha. Za večeru som zaplatil 350 czk/13,98 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Restaurace & Hotel U Salzmannů

Tradičná plzeňská reštaurácia a Hotel U Salzmannů (150 m/2 min. pešo západne od Nám. republiky) pripomína svojím zariadením začiatok 20. storočia, kedy sa v nej stretávali mešťania. Reštauráciu navštívili významné osobnosti, napr. bývalí českí prezidenti Václav Havel, Václav Klaus, či veľvyslanci USA. Ochutnal som domáce zemiakové knedle, ktoré naplnili údeným mäsom s dusenou kapustou a restovanou cibuľkou. Obed som zapil nepasterizovanou plzňou z tanku. Za obed som zaplatil 300 czk/11,98 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Lokál pod Divadlem

Sieť reštaurácií Lokál sa okrem Prahy nachádza tiež v Brne a Plzni. Tá plzeňská, Lokál pod Divadlem (500 m/7 min. pešo juhozápadne od Nám. republiky) susedí s Divadlom J. K. Tyla. Zvolil som Sviečkovú na smotane so žemľovou knedľou. Pre prípad, že by ste zjedli omáčku a ostala vám suchá knedľa, alebo naopak, zvýšila sa vám omáčka, ale nemáte si do nej čo namočiť, obsluha vám pridá omáčky, či knedlí toľko, koľko zjete. Mäso bolo také jemné, že som ho ani nemusel krájať nožom.

Omáčka bola síce mierne kyslejšia, ako som zvyknutý, ale vôbec mi to neprekážalo, pretože milujem kyslé jedlá. Oslovilo ma nezvyčajné podávanie šľahačky spolu s brusnicami v samostatnom omáčniku. Snáď jedinú vec, ktorú by som reštaurácii vytkol bolo to, že tam nehrala žiadna hudba. Táto reštaurácia už bude mať navždy prvenstvo v tom, že je to 1. miesto v Plzni, kde som ochutnal pivo Plzeň. Za obed som zaplatil 350 czk/13,98 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Plzeň zájsť na kávu?

Výborná káva ide ruka v ruke s lahodnými dezertmi.

Le Frenchie Náměstí

Kaviareň Le Frenchie Náměstí sa nachádza priamo na Nám. republiky vo východnej časti zástavby. Spája v sebe výberovú kávu s domácimi francúzskymi dezertmi. Dezerty pečú podľa rokmi overených receptov majiteľovej rodiny a priateľov z Francúzska. Pri príprave používajú výhradne francúzske maslo a čokoládu. Neodolal som zákusku Mozart z čokolády, pistácií, pistáciového krému, kakaového korpusu a čokoládového mousse. Každý rez lyžičkou ma prekvapil novou vrstvou v koláči. Bol sladký, jemný, chrumkavý, ale predovšetkým bol neskutočne chutný. Kaviareň Le Frenchie musí byť vašou povinnou zastávkou pri návšteve mesta. Skvelá obsluha, ktorá vám ochotne poradí pri výbere z menu. Za dezert a espresso som zaplatil 175 czk/6,99 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Schovaná kavárna

Keďže nám ešte ostávala nejaká tá hodinka do prehliadky podzemia, schovali sme sa v kaviarni Schovaná kavárna (150 m/2 min. pešo východne od Nám. republiky). Ochutnal som domáce vafle s hruškovým lekvárom, tvarohovým krémom a makovou mrveničkou z kokosovej múky. Poriadnu sladkú bombu som zapil espressom. Za účet som zaplatil 225 czk/8,98 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Plzeň na pivo

Vstupenka do historického podzemia vás tiež oprávňuje na jedno malé pivo v jednej zo 4 reštaurácií v meste. Na jedno malé sme sa teda vybrali do reštaurácie Restaurace 12 (290 m/4 min. pešo južne od Nám. republiky). Reštaurácia sa nachádza na okraji historického jadra mesta s výhľadom na Kopeckého sady a secesnú budovu Meštianskej besedy. Interiér reštaurácie pôsobí modernejším dojmom ako podniky, ktoré som uviedol vyššie. V reštaurácii podávajú tradičnú českú kuchyňu v modernom prevedení.

Navštívte aj tieto pivovary:

• Pivovar Union v Ľubľane
• Minipivovar Tatras v Poprade
• Kam na pivo v Českých Budějoviciach

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 15. 2. 2025 (1 eur = 25,043 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 5 dôvodov, prečo navštíviť Plzeň je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Rovinj dostať?

Rovinj sa nachádza v regióne Istria na severozápade Chorvátska, 252 km/3 h 8 min. autom západne od Záhrebu.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza 400 m/5 min. pešo juhovýchodne od námestia Trg na mostu.

Vlakom

Vlakom sa do mesta Rovinj nedostanete, pretože mestom neprechádza žiadna železničná trať.

Kde v meste Rovinj získať info?

Turistické združenie mesta Rovinj (Turistička zajednica grada Rovinja-Rovigno) sa nachádza priamo na námestí Trg na mostu. V infocentre nájdete okrem propagačných materiálov mesta a jednotlivých atraktivít taktiež brožúry o celom regióne.

Čo v meste Rovinj robiť, vidieť a navštíviť?

Kým v minulosti sa historické jadro mesta Rovinj nachádzalo na ostrove, v priebehu rokov sa ostrov spojil s pevninou a vznikli nové ulice a námestie. Pri vašej prechádzke mestom nevynechajte tržnicu, brány do mesta, ulice a uličky, vrcholom prechádzky bude výstup do zvonice, ktorá návštevníkov víta z každej svetovej strany, či už prichádzate do mesta po súši alebo po mori.

Mestská tržnica v Rovinji (Gradska tržnica u Rovinju)

Mestská tržnica v Rovinji (Gradska tržnica u Rovinju; 130 m/2 min. pešo severne od námestia Trg na mostu) je menšou sestrou tržnice v Pule. Síce tu nenájdete taký široký sortiment, niečo si tu vyberie určite každý. Tržnica pozostáva zo zeleného a rybieho trhu. Zelený trh sa do tejto časti námestia presťahoval len v roku 1960. V roku 2003 trh zrekonštruovali a rozšírili. Vedľa zeleného trhu sa nachádza rybí trh, ktorý prešiel rekonštrukciou o rok neskôr. Okrem toho z tržnice sa vám naskytne výhľad na staré mesto s kostolom a prístav. Ak budete mať šťastie ako my, natrafíte na pouličného muzikanta vyhrávajúceho známe skladby od kankánu až po súčasné hity.

Námestie na mostu (Trg na mostu)

Cez Námestie Trg na mostu v minulosti skutočne viedol most. Ulica Pietra Ive bola severným ramenom kanála a námestie Pignaton zase južným, ktoré oddeľovali ostrov od pevniny. Kanál zasypali na konci 18. storočia v roku 1763. Severnú stranu námestia lemujú barokové budovy usporiadané do polkruhu.

Balbiho oblúk (Balbijev luk)

Barokový Balbiho oblúk (Balbijev luk; 88 m/1 min. pešo južne od námestia Trg na mostu) postavili v rokoch 1678-1679 na mieste brány starého rybieho trhu, ktorá bola odjakživa hlavným vstupom do historického jadra mesta. Medzi plastikami vyniká benátsky okrídlený lev. Oblúk pomenovali po prefektovi Francescovi Almorovi Balbim, ktorý na oblúk pridal erb svojej rodiny.

Ulica Grisia

Ulica Grisia vedie z námestia Veli trg až ku farskému kostolu sv. Eufémie a sv. Juraja (Crkva sv. Eufemija; 350 m/6 min. pešo západne od námestia Trg na mostu). Jej dlažba je jednou z najstarších v starom meste. Názov znamená stará dláždená ulica, ktorá prudko stúpa nahor. Ulicu lemujú galérie a obchodíky so suvenírmi. Najviac ma zaujali tzv. fumaioli, vysoké komíny, ktoré pochádzajú z čias, keď celé rodiny žili v jednej miestnosti s krbom.

Zvonica kostola sv. Eufémie

Na mieste malej zničenej zvonice, ktorá tu stála už od dávnych čias, sa začala v roku 1654 výstavba novej zvonice. Podoba so zvonicou sv. Marka v Benátkach nie je čisto náhodná. Jej architektonické línie, výrazný vertikálny tvar, lodžia pre zvony, horná balustráda a špicatý hrot, to všetko sú prvky typické pre benátske zvonice. Nepochybne je jednou z najkrajších v celej Istrii. Na jej vrchol umiestnili v roku 1758 veľkú sochu svätca z medených plechov. V roku 1993 sochu reštaurovali. Zo starých benátskych zvonov, ktoré odliali v roku 1794 v benátskej dielni, sa zachoval len jeden veľký zvon, ktorý uchovávajú v kostole. Súčasné 3 zvony vyrobili v zlievarni v Innsbrucku v rokoch 1994-1995.

Vedeli ste, že kostol sv. Eufémie je najväčším barokovým kostolom Istrie?

Zvonica má výšku 61 m. Na jej vrchol vedie drevené schodisko z hladkých valcovitých drevených brvien, na ktorých máte pocit, že z nich každú chvíľu spadnete. Pri výstupe do zvonice a pri zostupe z nej mi nebolo všetko jedno. Vstupenka stála 4 eur/os. V kostole pracoval veľmi divný pán, ktorý sa po preukázaní novinárskym preukazom opýtal mojej kamarátky, či by ona takýto preukaz akceptovala. Reakciu som vôbec nepochopil. Stačilo povedať, že preukaz neakceptuje. Za poplatok, ktorý si za vstup do veže pýtajú, by aspoň mohli opraviť drevené schodisko. O tom, že v kostole sa nedá platiť platobnou kartou, snáď ani písať nemusím.

Brána sv. Kríža (Vrata svetog Križa)

Nad portálom brány sv. Kríža (Vrata svetog Križa; 350 m/5 min. pešo juhozápadne od námestia Trg na mostu) si všimnite erb mesta Rovinj. Z vnútornej strany brány sa zachovala pomerne značná dĺžka mestských hradieb.

Kde sa v meste Rovinj najesť?

Hamburgerová reštaurácia Škatuleta (550 m/8 min. pešo severovýchodne od námestia Trg na mostu) sa nachádza východne od historického jadra mesta. S parkovaním určite nebudete mať problém, pretože stojí na parkovisku vedľa supermarketu. Ochutnali sme burger Škatuleta, vlajkovú loď reštaurácie. Samozrejmosťou bolo 100 % hovädzie mäso, chrumkavá slanina, karamelizovaná cibuľka, syr, kyslé uhorky a šalát. Burger ochutili domácou BBQ omáčkou, horčicou a majonézou. Neodolal som a k burgrom som nám ešte objednal cibuľové krúžky. Burgre sme zapili pivom Augustiner, čapovaným ležiakom z Mníchova. Tak dobrý hamburger som už dávno nemal! Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 42,80 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Rovinj zájsť na drink?

Adrenalínový výstup a zostup zo zvonice kostola sv. Eufémie som skrátka musel rozdýchať. Našťastie, hneď pod kostolom s výhľadom na more, sa nachádza kaviareň a bar Caffe Bar XL (450 m/7 min. pešo západne od námestia Trg na mostu). Keď som v nápojovom lístku videl môj milovaný koktail Negroni, výber bol jednoznačný. Za 2 miešané nápoje sme zaplatili 18 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte zvonice aj v týchto mestách:

• Benátky sú len jedny
• Tatranské unikáty a unikátny Poprad
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Rovinj – mesto, ktoré vyrastá z mora je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.