Ako sa do mesta Târgu Neamț dostať?

Târgu Neamț sa nachádza v regióne Moldavsko na severovýchode Rumunska. Z administratívneho hľadiska patrí do župy Neamț. Od Iași, najväčšieho mesta regiónu, sa nachádza 105 km/2 h autom západne a od Bukurešti, hlavného mesta Rumunska, je vo vzdialenosti 415 km/4 h 54 min. autom severne.

Autobusom

Ak budete do mesta cestovať autobusom, môžete vystúpiť na jednej z 2 autobusových zastávok:

• Autogara David Romică Târgu Neamț – 500 m/6 min. pešo južne od infocentra,
• Lidl – 950 m/13 min. pešo juhozápadne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica Târgu Neamț sa nachádza 1 km/16 min. pešo juhovýchodne od infocentra.

Kde v meste Târgu Neamț získať info?

Národné centrum pre turistické informácie a propagáciu Târgu Neamț (Centrul Național de Informare și Promovare Turistică Târgu Neamț) sa nachádza 250 m/4 min. pešo západne od mestského úradu (Primăria).

Čo v meste Târgu Neamț robiť, vidieť a navštíviť?

Mesto vám určite odporúčam navštíviť kvôli pevnosti Neamț, ktorá sa vypína na kopci a okolie mesta zase kvôli rezervácii zubrov a karpatskej fauny. V meste a jeho okolí môžete ďalej navštíviť Múzeum histórie a etnografie, Pamätné múzeum Ion Creangă Humulești, Pamätný dom Veronica Micle, Pamätník horských lovcov, Pamätník hrdinov a Pamätník sovietskych vojakov, 2 kostoly, 5 kláštorov a 3 pustovne.

Pevnosť Neamț (Cetatea Neamț)

Pevnosť Neamț (Cetatea Neamț; 2,6 km/44 min. pešo západne od infocentra) postavili za čias moldavského vojvodu Petru I. Mușata (1375-1391). Prvá písomná zmienka o pevnosti pochádza z roku 1395. Obdobie najväčšieho rozmachu pevnosti bolo za vlády moldavského kniežaťa Štefana Veľkého (1457-1504). Zvyšoval obranyschopnosť krajiny posilňovaním starých pevností, ktoré zdedil po svojich predchodcoch, ale aj budovaním nových. Nechal spevniť hradby, vystavať 4 bašty na vonkajšom nádvorí a oblúkový most podopretý na 11 kamenných pilieroch.

Takto posilnená pevnosť v roku 1476 odolala obliehaniu osmanského sultána, rímskeho cisára a chána Mehmeda II., dobyvateľa Konštantínopolu. S vývojom nových zbraní a bojových techník v 2. polovici 16. storočia začali moldavské pevnosti strácať na význame. Moldavské knieža a politik Vasile Lupu premenil pevnosť v roku 1646 na kláštor. Pevnosť tiež slúžila ako útočisko pre jeho rodinu a štátnu pokladnicu. V roku 1675 pevnosť čiastočne zničil ďalšie moldavské knieža Dumitrașcu Cantacuzino.

O 16 rokov neskôr (1691) pevnosť odolala obliehaniu poľskej armády, ktorú viedol poľský kráľ Ján III. Sobieski. V roku 1717 pevnosť na príkaz politika menom Mihai Racoviță zničili a úplne tak stratila svoj vojenský význam. Rekonštrukcia a reštaurovanie pevnosti sa uskutočnili v rokoch 2007-2008. Do zoznamu historických pamiatok ju zaradili až v roku 2015.

Prehliadka pevnosti Neamț

V roku 2009 v pevnosti otvorili 1. stálu expozíciu s 21 výstavnými priestormi. Medzi nimi uvidíte napr. súdnu sieň, spálňu, tajnú miestnosť, zbrojnicu, čierny žalár, kaplnku, lapidárium, kuchyňu, špajzu, či väzenie. Steny pokrývalo plno sprievodných textov, žiaľ, všetky len v rumunčine. Zo slnečnej južnej terasy uvidíte mesto a okolité kopce. Rumuni asi milujú figuríny. V takmer každej miestnosti ich je hneď niekoľko. Najviac nás pobavil väzeň v širokých krikľavých modrých nohaviciach.

Stálu expozíciu dopĺňa krátkodobá výstava. V čase našej návštevy sa v pevnosti konala fotodokumentárna výstava Pevnosť Neamț v tlači tej doby, 1890-1950. Výstava sa koná pri príležitosti 631. výročia 1. písomnej zmienky o pevnosti. Na výstave uvidíte novinové články, ilustrácie a dobové fotografie z prelomu 19. a 20. storočia. Výstavu môžete navštíviť do 3. februára 2027.

Praktické informácie

Pevnosť je otvorená od októbra do marca od utorka do nedele medzi 9.00-17.00 h a od apríla do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stála 24 ron/4,71 eur/os. V pokladni pevnosti môžete platiť platobnou kartou. V pokladni mi tiež uznali novinársky preukaz.

Rezervácia zubrov a karpatskej fauny Dragoș Vodă (Rezervația de zimbri și faună carpatină Dragoș Vodă)

Rezervácia zubrov a karpatskej fauny Dragoș Vodă (Rezervația de zimbri și faună carpatină Dragoș Vodă) sa nachádza v prírodnom parku Vânători Neamț. Založili ju v roku 1968. Prvé 3 zubry, pôvodom z Poľska, priviezli v roku 1969. V roku 1974 sa v rezervácii narodili prvé 2 zubry. O rok neskôr, začiatkom augusta, zubry prelomili plot a utiekli. Chytiť a vrátiť ich do rezervácie sa s veľkými ťažkosťami podarilo až o 3 týždne neskôr. Po zrušení rezervácie v Poiana Brașov v roku 1978 priviezli ďalších 6 zubrov, ale aj muflóny, daniele a bažanty.

V 80. a 90. rokoch 20. storočia došlo k výmenám zubrov medzi rezerváciami Dragoș Vodă a Neagra Bucșani. Od roku 2002 prebieha modernizácia prírodnej rezervácie. V roku 2009 priviezli zo Švédska 4 samice. V prírodnom parku by v súčasnosti malo žiť 28 zubrov, z toho v zoologickej záhrade 7 a v tzv. Aklimatizačnom parku ďalších 21. Okrem zubrov tu žijú srnky, rôzne druhy sliepok, pávy, obrovský kohút, morčatá, nutrie, dikobraz, muflóny, diviaky, daniele a jelene.

Praktické informácie

Rezervácia je otvorená od apríla do októbra denne medzi 10.00-18.00 h, od novembra do marca denne medzi 10.00-16.00 h. Vstupenka stojí 15 ron/2,94 eur/os. V pokladni v deň našej návštevy nik nebol, tak som zazvonil na zvonček. Pani na opačnej strane nám povedala, že môžeme ísť pokojne dovnútra bez platenia.

Kde sa v meste Târgu Neamț ubytovať?

Penzión Pensiunea Belvedere (1,8 km/28 min. pešo severne od infocentra) stojí pri severnom vstupe do mesta. Ubytovať sa môžete medzi 14.00-23.30 h. Odubytovať sa musíte medzi 8.00-12.00 h.

Boli sme ubytovaní v jednej 2-posteľovej izbe Deluxe s balkónom so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Vybavenie izby zahŕňalo rýchlovarnú kanvicu, čaj a kávu. V kúpeľni sme mali k dispozícii bezplatné toaletné potreby. Z balkóna bol výhľad na hlavnú cestu pred penziónom. Raňajky nepripravujú formou ponukových stolov, ale vyberali sme si z jedálneho lístka. Vyskúšal som tzv. Belveshuka. Išlo o vajcia pečené v paradajkovej a paprikovej omáčke so syrom a teplým pita chlebom. Ku káve podávali madlenku.

Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom objekte. Nemusíte si rezervovať miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Za ubytovanie sme zaplatili 330 ron/64,77 eur. Cena zahŕňala jednu 2-posteľovú izbu na 1 noc pre 2 osoby, 11 % DPH, 1 % mestskú daň a raňajky. Platba vopred nebola potrebná. V penzióne môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Târgu Neamț najesť?

Keďže sme sa ubytovali v penzióne na okraji mesta a do centra sa nám už autom nechcelo vracať, rozhodli sme sa, že sa najeme priamo v penzióne. Večeru sme začali aperitívom Afinata. Tradičný rumunský likér z čučoriedok modro-fialovej farby a sladkokyslej chuti. Ochutnal som Hamburger Gourmet. Ten som zapil pivom Nemțeana. Nefiltrované pivo medenej farby z rumunských surovín prémiového sladu a chmeľu s karamelovou chuťou a mierne horkou dochuťou. Pomalý fermentačný proces pivu dodáva jedinečnú chuť. Receptúra pochádza už z 80. rokov 20. storočia. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 162 ron/31,8 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Târgu Neamț zájsť na kávu?

Kaviareň Cafeneaua Danioti (500 m/7 min. pešo južne od infocentra) sa nachádza v rodinnom dome neďaleko centra. Vďaka prázdnej terase a zhasnutým svetlám sa kaviareň javila ako zatvorená. Keď ale tesne pred nami vošli dovnútra dvaja ľudia, hovoríme si, že asi bude otvorená. Vo vnútri ponúka plno zákutí, kde sa môžete ukryť. To samozrejme využilo plno mladých hostí kaviarne. Zastavili sme sa na espresso a cappuccino. Milá, po anglicky hovoriaca obsluha. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 20 ron/3,93 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte pevnosti aj v týchto lokalitách:

• Suceava – srdce regiónu Bukovina
• Miláno – 1 deň nestačí
• Čo vidieť v Osle
• Pula – od antiky po súčasnosť
• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 6. 3. 2026 (1 eur = 5,0951 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Târgu Neamț – pevnosť a zubry je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Námestie Place Bellecour

Námestie Place Bellecour je 4. najväčším námestím Francúzska a patrí medzi najväčšie pešie námestia Európy. Už za rímskych čias bolo vojenským táborom, trhoviskom, neskôr vinicou a až do 12. storočia močiarom. V jeho strede stojí bronzová jazdecká socha Ľudovíta XIV. z roku 1825. Ľudovíta tu zobrazili v rímskom štýle, teda bez sedla a strmeňov. V južnej časti námestia je turistické informačné centrum. Z námestia sa vám naskytne výhľad na dominantu mesta Baziliku Panny Márie a lyonskú Eiffelovu vežu.

2. Múzeum filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature)

O Múzeu filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature; 800 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok.

3. Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste)

Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste; 700 m/9 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) pochádza už z 12. storočia. V 13. storočí sa v nej konali 2 koncily (cirkevný snem biskupov). Po náboženských vojnách a Francúzskej revolúcii ju zrekonštruovali. Orloj patrí medzi najstaršie v Európe.

4. Lugdunum – rímske divadlá Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére)

O galsko-rímskych divadlách v štvrti Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére; 1,8 km/31 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

5. Bazilika Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière)

Dominantu mesta, hrdo sa vypínajúcu na kopci, zvonku nenápadnú, ba až fádnu a vo vnútri prehnane zdobenú Baziliku Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière; 2,1 km/36 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) postavili v eklektickom štýle. Práve na tomto kopci založili Rimania mesto v roku 43 pred naším letopočtom. Kostol síce slávnostne otvorili už na konci 19. storočia (1896), vnútornú výzdobu ale dokončili až po 2. svetovej vojne. Bazilika má výšku 86 m, šírku 35 m a výšku 48 m. Po prehliadke baziliky si užite výhľad na Lyon, pri ktorom budete mať celé mesto ako na dlani.

6. Lugdunum – rímske múzeum Fourvière (LUGDUNUM – Musée & Théâtres romains)

O galsko-rímskom múzeu v štvrti Fourvière (Lugdunum – Musée & Théâtres romains; 2 km/34 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

7. Justičný palác (Palais de justice historique de Lyon)

Historický justičný palác (Palais de justice historique de Lyon; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) sa vypína na brehu rieky Saône v starom Lyone. Prezrádza ho neoklasicistická fasáda s 24 korintskými stĺpmi. Na tomto mieste sa spravodlivosť vykonáva už od 10. storočia. Po postavení nového súdu ostali v budove Porotný súd a Odvolací súd.

8. Námestie Place des Terreaux

Námestie Place des Terreaux (1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) je najlepším východiskovým bodom na spoznávanie severnej časti polostrova. V južnej časti zástavby sídli Múzeum výtvarných umení a z námestia je to len na skok do opery. Slovo terreaux pochádza z latinského terralia, čo znamená priekopa. Tá sa tiahla južnou časťou námestia a spájala rieky Rhôna a Saône.

Stred námestia zdobí fontána z tepaného olova z konca 19. storočia (1888) od Bartholdiho. Ten navrhol tiež Sochu slobody v New Yorku. Fontána v podobe tzv. triumfálneho voza symbolizuje Francúzsko a kone predstavujú 4 rieky. Fontánu pôvodne objednali pre mesto Bordeaux, to ju však odmietlo pre vysoké náklady. V 90. rokoch 20. storočia pribudlo k fontáne ďalších 69 malých pozemných fontán. Škoda, že sme nevideli všetky fontány v plnej sile.

9. Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts)

Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts; 1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) našlo svoje miesto v bývalom opátstve zo 17. storočia. Obsahuje jednu z najdôležitejších zbierok umeleckých diel v Európe od antiky po súčasnosť. Môžete obdivovať diela Gauguina, Rembrandta, Rubensa, Veroneseho a mnohých ďalších. Vo Francúzsku je najdôležitejším múzeom hneď po Louvri. Ak náhodou múzeum nestíhate navštíviť, vyberte sa aspoň do jeho záhrady. Sadnite si medzi kvetinové záhony pod mohutné koruny dubov, líp a briez a obdivujte bronzové a mramorové sochy.

10. Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon)

Veľké divadlo, predchodca súčasnej opery, tu stálo od roku 1756. Z divadla už takmer nič nezostalo a zmenilo sa na nepoznanie po najväčšej rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia. Zatiaľ som nevidel škaredšiu budovu opery ako je Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon; 1,4 km/19 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Historická časť by možno aj celkom ušla, ale tej čiernej nadstavbe akosi neviem prísť na chuť. A to sa o nej píše ako o majestátnej kupole, ktorá je majstrovským dielom architektúry. Vo vnútri som síce nebol, ale podľa obrázkov na internete ma nezaujal ani interiér. Predstavenia v nej vraj ale stoja za to. Možno raz niekedy v budúcnosti.

11. Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais)

Severne od centra mesta môžete obdivovať 2 ohromné nástenné maľby. Jednou z nich je Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais; 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) alebo tiež murál slávnych obyvateľov Lyonu. Tou druhou je Stena tkáčov hodvábu, o ktorej píšem nižšie. Freska Lyončanov sa v roku 1995 s viac ako 1 miliónom návštevníkov ročne stala jednou z TOP atraktivít mesta.

Nástenná maľba má 800 m², zahŕňa 2 000 rokov histórie mesta a zobrazuje 25 historických a 6 súčasných osobností Lyonu. Stretnete tu napr. bývalého rímskeho cisára Claudia, francúzskeho matematika a fyzika André-Marie Ampèrea, francúzskeho spisovateľa Antoinea de Saint-Exupéryho s Malým princom, bratov Lumièrovcov, či francúzskeho kuchára Paula Bocusea. Nielen obyvatelia Lyonu musia byť pri pohľade na maľbu hrdí, koľko významných osobností pochádza práve z ich mesta. Ja by som bol tiež.

12. Námestie Place Sathonay

Námestie Place Sathonay sa nachádza 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour. Lemujú ho reštaurácie, kaviarne a bary. Stred námestia vypĺňa útulný park. V strede parku stojí socha seržanta Blandana, starostu Lyonu zo začiatku 19. storočia. Námestie je vhodným východiskovým bodom k Amfiteátru 3 Galov a tiež do botanickej záhrady.

13. Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules)

Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules; 1,6 km/24 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) postavili za rímskym mestom v roku 19. O storočie neskôr ho na žiadosť cisára Hadriána rozšírili a meria 147 m na dĺžku a 120 m na šírku. V amfiteátri sa konali hry a cirkusy. Každý rok sa tu zhromažďovali zástupcovia 60 galských národov, aby v amfiteátri prisahali vernosť Rímu. Amfiteáter odokryli počas stavebných prác v roku 1834 a vykopali v 60. rokoch 19. storočia. Z ulice nad amfiteátrom sa vám naskytne výhľad na Baziliku Panny Márie z Fourvière a lyonskú Eiffelovku.

14. Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts)

Druhou, dych berúcou nástennou maľbou, je Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts; 2,6 km/40 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Aj táto nástenná maľba patrí medzi jedny z najnavštevovanejších atraktivít mesta. Pôvodne tu stál len obrovský prázdny múr. Architektúru štvrte, typickú tkaním hodvábu, charakterizujú veľké okná a vysoké stropy. Po reštrukturalizácii štvrte sa začali objavovať prázdne múry. Prvá verzia vznikla už v roku 1987. Najprv odrážala len mestskú štvrť, dnes už je to celé mesto. Len ťažko uveríte, že ide o plošnú maľbu. Svojím štýlom vás nepochybne vtiahne do seba.

15. Záhrada Rosy Mir (Jardin Rosa Mir)

Španielsky majster murár Jules Sénis Mir utiekol do Lyonu so svojou rodinou pred Francovým režimom v roku 1951. Keď jeho mama Rosa Mir Mercader zomrela v roku 1957, vytvoril Jules na jej počesť Záhradu Rosy Mir (Jardin Rosa Mir; 2,7 km/42 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Ostal verný svojmu remeslu a vytvoril záhradu, ktorej steny a štruktúry pokrývajú mušle, kamienky a štrk. Jules musel mať svoju mamu veľmi rád, keď jej vytvoril takúto záhradu s arabsko-andalúzskymi vplyvmi.

Na niektorých fotografiách záhrady by vám ani vo sne nenapadlo, že ju takmer z každej strany obklopujú nejaké výškové budovy. Napriek tomu, že sa kontroluje počet návštevníkov v záhrade (max. počet naraz je 15), snáď budete mať pri jej návšteve viac šťastia ako my a nebudete sa tlačiť medzi ostatnými lovcami najlepších záberov. Záhrada Rosy Mir je od apríla do októbra otvorená v soboty medzi 14.00-18.00 h. Vstup do záhrady je bezplatný.

16. Sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône)

Príjemnou prechádzkou počas návštevy lyonského polostrova môže byť sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône; 3,7 km/51 min. pešo južne od námestia Place Bellecour). Ak náhodou plánujete navštíviť múzeum prírodných vied (Musée des Confluences), zájdite si po prehliadke múzea do záhrad za ním. Okrem obrovského, do očí udierajúceho, nápisu Lyon s levom, pri ktorom sa môžete odfotografovať, sa práve v týchto miestach vlieva Saône do Rhôny. Môžete sa tu na chvíľu zastaviť a sledovať rušné mesto okolo vás na opačných brehoch riek.

17. Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or)

Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or; 3,3 km/46 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour) je so svojou rozlohou 117 ha najväčším mestským parkom vo Francúzsku. Hovorí sa, že križiaci v týchto miestach kedysi zakopali poklad vrátane zlatej hlavy Krista. Po rokoch si najali veštkyňu, aby im ju pomohla nájsť, ale napriek všetkému úsiliu sa jej to nakoniec nepodarilo. Pre verejnosť park otvorili už v roku 1857. Pri vchode vás privíta ohromná pozlátená brána.

Botanická záhrada a Ostrov labutí

Okrem obrovského jazera, záhonov s ružami, chodníkov a lavičiek sa tu nachádzajú zoologická aj botanická záhrada. V botanickej záhrade, údajne najväčšej vo Francúzsku, rastie asi 16 000 druhov rastlín a vďaka tomu patrí medzi jednu z najbohatších zbierok Európy. Veľké skleníky pochádzajú z roku 1865 a 1. kvety v nich vykvitli koncom 19. storočia. Vojnový pamätník na ostrove labutí (Île aux Cygnes) vztýčili medzi rokmi 1914-1930. Zaujímavosťou je, že na ostrov sa dostanete suchou nohou podchodom.

Záhrada ruží a Zoologická záhrada

Záhrada ruží vznikla v 60. rokoch 20. storočia (1961-1964). Ružová záhrada sa môže pochváliť viac ako 16 000 kríkmi ruží, ktoré predstavujú viac ako 450 druhov. Zoologická záhrada z roku 1887 je domovom viac ako 400 druhov zvierat. Niektoré zvieratá uvidíte priamo z verejnej časti parku. Park je ideálnym miestom pre rodiny s deťmi. Tie tu nájdu malý, či veľký kolotoč, šliapacie bicykle, turistický vláčik, štvorkolky, hojdačky, motokáry, minilode alebo si môžu prenajať vodný bicykel a plaviť sa medzi kačkami a labuťami.

V parku tiež nájdete stánky s občerstvením a so suvenírmi. Park je otvorený od polovice apríla do polovice októbra denne medzi 6.30-22.30 h a od polovice októbra do polovice apríla denne medzi 6.30-20.30 h. Park je zatvorený v prípade silného vetra. Vstup do parku je bezplatný.

18. Tržnica Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse)

Pre nasatie miestnej atmosféry vám odporúčam navštíviť tržnicu Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse; 1,9 km/27 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour). Prvú tržnicu otvorili už v 2. polovici 19. storočia (1859). O storočie neskôr otvorili tržnicu Paula Bocusea. Vo vnútri nájdete viac ako 60 obchodníkov. Ostal som prekvapený, koľko ľudí v nej obedovalo. Okolo nás bolo všade počuť francúzštinu. Tu človek pochopí snáď najlepšie francúzsku kultúru. Hlavne nechoďte do tržnice hladní, lebo budete mať chuť všetko zjesť.

Paul Bocuse, jeden z najväčších šéfkuchárov 20. storočia, zakladateľ hnutia nouvelle cuisine a spolku Bande a Bocuse, propagoval novú kuchyňu. Jeho reštaurácia v Collonges-au-Mont-d’Or neďaleko Lyonu držala od roku 1965 až do jeho smrti (2018) nepretržite 3 michelinské hviezdy. Je tak jedinou reštauráciou na svete, ktorá si ich udržala tak dlho.

19. Filmová freska (Fresque du cinéma)

Kde inde mohla vzniknúť filmová freska (Fresque du cinéma; 1 km/15 min. pešo východne od námestia Place Bellecour), ak nie v Lyone. V meste sa to v roku 1895 vďaka bratom Lumièrovcom všetko začalo. Na freske by ste mali vidieť väčšinu filmov, ktoré natočili v meste. Freska nie je práve v najlepšom stave. V spodnej časti ju niekto pokreslil graffiti. Všimol som si, že niektorí cestovateľskí sprievodcovia ju asi pre istotu už ani neodporúčajú.

20. Múzeum Lumière (Musée Lumière)

Múzeu bratov Lumièrovcov (Musée Lumière; 3,5 km/50 min. pešo juhovýchodne od námestia Place Bellecour) som venoval samostatný článok.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Chorvátsky štátny archív (Hrvatski državni arhiv)

Inštitúcia Chorvátsky štátny archív (Hrvatski državni arhiv; 1,3 km/17 min. pešo juhozápadne od centra) sídli v budove, ktorá je najvýznamnejším palácom chorvátskej secesie. Snúbi v sebe prvky ranej viedenskej secesie a modernej nemeckej architektúry začiatku 20. storočia. Miestni ju tiež poznajú ako starú budovu Národnej a univerzitnej knižnice. Časť budovy už ale od začiatku určili ako archív, a tomuto účelu slúži dodnes. Budovu začali stavať v roku 1911 na základe projektu Rudolfa Lubynského. Slávnostne ju otvorili o 2 roky neskôr.

Budova zo železnej a železobetónovej konštrukcie má dĺžku 80 m a šírku 46 m (niekde sa uvádza aj 50 m). Nad hlavnou čitárňou v centrálnej časti budovy sa vypína kupola so 4 stĺpmi, každý so 4 sovami, ktoré nesú glóbusy. Fasády obsahujú alegórie 4 univerzitných vied – práva, medicíny, filozofie a teológie a alegóriu knihovníctva. Mramorové stĺpy, lampy z opálového skla, český krištáľ, vitráže, pozlátená mosadz. Pri stavbe archívu sa nikde nešetrilo. Grandiózna hlavná čitáreň vás nadchne svojou veľkosťou. Má dĺžku 30 m, šírku 15 m a výšku 30 m. Vo výške 15 m visia 2 lustre, každý váži 970 kg.

Prehliadka

Prehliadky so sprievodcom sa konajú od pondelka do piatka o 13.00 h a o 14.00 h. Prehliadka trvala asi 20 minút. Vstupenka stála 2,65 eur/os. V archíve môžete platiť len v hotovosti. Za prehliadku zaplatíte po skončení exkurzie. Od prehliadky archívu som mal veľké očakávania. Žiaľ, tie pani sprievodkyňa nenaplnila. Celá prehliadka na mňa pôsobila, akoby ju nikdy v živote predtým nerobili a my sme boli len cvičná skupina, ktorá si mala všímať nedostatky. Takisto som nadobudol pocit, že sprievodca, ktorý nás mal sprevádzať náhle ochorel, tak vybrali jedinú pani z celej budovy, ktorá hovorila po anglicky, aby nám ukázala aspoň zopár miestností, nech sa prehliadka nemusí zrušiť.

2. Múzeum konope v meste Záhreb (Cannabis Museum Zagreb)

Cieľom moderného Múzea konope (Cannabis Museum Zagreb; 650 m/8 min. južne od centra) je zvýšiť povedomie o využití a výhodách tejto rastliny. Expozíciou nás sprevádzal veľmi milý po anglicky hovoriaci sprievodca. Všetko nám dopodrobna vysvetlil. V pokladni múzea nám taktiež ochotne odložil ruksaky. Päť expozícií vás naučí o morfológii, 1 000-ročnej histórii, pestovaní, životnom cykle rastliny, medicínskom, rekreačnom a univerzálnom použití konope. Taktiež tu nájdete viaceré fotokútiky, v ktorých sa môžete odfotiť. Súčasťou múzea je aj darčekový obchod s výrobkami z konope. My sme si vybrali konopnú čokoládu.

Múzeum je otvorené od pondelka do štvrtka od 11.00-19.00 hod. a od piatka do soboty od 11.00-20.00 hod. Vstupenka stála 8 eur/os. Súčasťou vstupenky je súprava rolovacích papierikov a filtrov, takže je to asi jediná vstupenka do múzea na celom svete, ktorú môžete vyfajčiť. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

3. Veža Lotrščak (Kula Lotrščak)

Z vyhliadkovej veže Lotrščak (Kula Lotrščak; 400 m/7 min. pešo severozápadne od centra) sa ozývajú delové salvy dodnes. Vežu dokončili po roku 1266. Chránila južný vstup do stredovekého mesta. Pomenovali ju po zvone, ktorý zvonil pred zatvorením mestských brán. Koncom 19. storočia sa vedenie mesta rozhodlo zaobstarať si delo, ktoré bude strieľať každý deň na poludnie. Zvonári všetkých mestských kostolov podľa dela nastavovali hodiny. Delo sa prvýkrát ozvalo na Nový rok v roku 1877. Z južného okna na 4. poschodí sa ozýva dodnes. Myslel som, že výstrel z dela ohlásia trúbkou alebo nejakým podobným spôsobom. Žiaľ, mýlil som sa. Na poludnie prosto vystrelili.

Veža je otvorená od októbra do marca od utorka do piatka od 9.00-19.00 h, soboty a nedele od 11.00-19.00 h a od apríla do septembra od utorka do piatka od 10.00-20.00 h a soboty a nedele od 11.00-20.00 h. Vstupenka stála 3 eur/os. Vo veži nemôžete platiť platobnou kartou. Na prízemí veže sa nachádza darčekový obchod.

4. Technické múzeum Nikola Tesla (Tehnički muzej Nikola Tesla)

Technické múzeum Nikola Tesla (Tehnički muzej Nikola Tesla; 1,7 km/23 min. pešo juhozápadne od centra) sprístupnili verejnosti na začiatku roka 1963 a v priebehu rokov sa stalo národným múzeum vedy a techniky Chorvátska.

Prehliadka technického múzea

Prehliadku múzea začnete na prízemí v stálej expozícii, ktorá sa venuje hasičskej technike. Expozícia sa podobá tej, ktorú som videl v Krajskom múzeu v Prešove. V expozícii Transformácia energie sa dozviete, ako človek odjakživa hľadal nové zdroje energie a ako premieňal prírodné zdroje na rôzne formy energie, ktoré potreboval na svoje prežitie. Expozícia Doprava sumarizuje historický vývoj dopravných prostriedkov na zemi, vo vode a vo vzduchu. Samostatná expozícia sa venuje leteckým motorom od 1. svetovej vojny do 50. rokov 20. storočia. V atraktívnej expozícii Baníctvo, geológia a ropa so sprievodcom zostúpite do podzemia múzea, ktoré upravili na rôzne typy baní. Posledná expozícia na prízemí sa zameriava na vývoj zememeračstva v Chorvátsku.

Na poschodí uvidíte v expozícii Kozmonautika s planetáriom modely kozmických lodí, nosných rakiet a orbitálnych staníc. Planetárium bolo v čase našej návštevy zatvorené. Dôkazom toho, že múzeum ide s dobou, je expozícia, ktorá sa venuje obnoviteľným zdrojom energie a energetickej efektívnosti. Veľkú časť poschodia zaberá výstava poľnohospodárskej techniky. Najviac ma zaujala včelnica so 4 sklenenými úľmi so živými včelami. Tie môžu opustiť múzeum vďaka trubiciam z plexiskla.

Praktické info

Múzeum je otvorené od utorka do piatka od 9.00-17.00 h, v soboty a v nedele od 9.00-13.00 h. Vstupenka stála 4 eur/os. Cena zahŕňala vstup do stálych expozícií, na krátkodobé výstavy, prehliadku bane a prednášku v Demonštračnom kabinete Nikola Tesly. Určite si návštevu múzea naplánujte tak, aby ste stihli prehliadku modelu bane na ťažbu uhlia a kovov v suteréne múzea a ukážky, ako funguje elektrina v Demonštračnom kabinete Nikola Tesly. Tí odvážnejší sa môžu pokusov zúčastniť sami.

5. Botanická záhrada v meste Záhreb (Botanički vrt PMF-a)

Botanická záhrada Fakulty vied Univerzity v meste Záhreb (Botanički Vrt PMF-a; 1,3 km/17 min. pešo juhozápadne od centra) nás nadchla omnoho viac ako tá v Ľubľane. Síce skleníky obnovujú už od roku 2015, záhrada je omnoho väčšia a ponúka ďaleko viac zákutí, v ktorých sa môžete túlať a objavovať flóru. Škoda len, že z jednej strany ju obklopuje rušná cesta a z tej druhej železnica. Zaujala ma sofora japonská so svojimi prevísajúcimi konármi či 60 miliónov rokov starý strom, ktorý si ešte pamätá časy dinosaurov. Aby sa takýto vzácny relikt nezničil, v záhrade ho oplotili.

Záhrada funguje nepretržite už od roku 1889. Môžete v nej obdivovať viac ako 5 000 druhov exotických rastlín z celého sveta. Drevený výstavný pavilón z roku 1891 slúži na vzdelávacie výstavy, workshopy a prednášky z botaniky, záhradníctva a konzervácie. Pamätajte, že botanická záhrada nie je parkom, ale múzeom v prírode. Preto existujú pravidlá, ktoré musíte dodržiavať, napr. nesmiete chodiť po tráve, pretože rastliny sú všade, aj vo vysokej tráve pripravené vykvitnúť na ďalšiu sezónu, behať, či bicyklovať a mnohé ďalšie.

Praktické info

Záhrada je otvorená od jari do jesene v pondelky a utorky od 9.00-14.30 h, od stredy do nedele od 9.00-18.00 h. Vstupenka stojí 2 eur/os. Dodnes nevieme, prečo sme dostali vstupné zadarmo, ale v ten deň ho rozdávali všetkým. V prípade, že by ste sa o rastlinách chceli dozvedieť viac, objednajte si sprievodcu minimálne 1 týždeň vopred cez rezervačný formulár na oficiálnej stránke záhrady. Prehliadka výstavného pavilónu trvá 20 minút, záhrady 45 minút a záhrady s pavilónom okolo 1 hodiny. Prehliadky sa môže zúčastniť maximálne 15 osôb. Prehliadka stojí 10 eur/os. V prípade počtu osôb 10 a menej si účtujú ešte poplatok 100 eur. V záhrade môžete platiť len v hotovosti.

6. Zoologická záhrada mesta Záhreb (Zoološki vrt grada Zagreba)

Zoologickým záhradám sa obyčajne vyhýbam, ale v zoologickej záhrade mesta Záhreb (Zoološki vrt grada Zagreba; 3,6 km/50 min. pešo severovýchodne od centra) som urobil výnimku. Výnimky sa skrátka nerobia. Argument, že v ZOO pracuje niekoľko špecialistov, ktorí sa o zvieratá náležite starajú, pre mňa nie je dostatočný. Dlho som v žiadnej ZOO nebol a dlho zase nebudem. Pozerať sa na zvieratá v klietkach skrátka nie je nič pre mňa.

Ak by ste sa pre návštevu ZOO predsa len rozhodli, založili ju už v roku 1925, takže o 2 roky bude oslavovať 100-ročnicu. Uvidíte v nej takmer 400 druhov s viac ako 7 000 zvieratami zo všetkých kontinentov. ZOO je otvorená každý deň od 9.00-19.00 h. Pokladňa sa zatvára o hodinu skôr. Vstupenka stála 4 eur/os. V ZOO môžete platiť platobnou kartou.

V ZOO v súčasnosti vyvíjajú viaceré aktivity, ktoré sa zameriavajú na výskum a ochranu vybraných živočíchov. Zvyšujú povedomie o používaní sklenených povrchov, ktoré ohrozujú vtáky, sledujú migračné cesty bielych bocianov, vykonávajú výskum korytnačky tmavobruchej, chránia obojživelníkov jaskyniarov mimo ich prirodzeného prostredia, uskutočnili biologický výskum hraboša jadranského, pomohli zvýšiť počet veveríc obyčajných v parku Zrinski a mnohé ďalšie aktivity. 

7. Prechádzka mestom Záhreb

Parky, sochy, fontány, lanovka, námestia, tržnice, historické budovy, ale aj tunel, nástenné maľby, či reťaze z lode.

Námestie bána Josipa Jelačića (Trg bana Josipa Jelačića)

Hlavným námestím mesta Záhreb je Námestie bána Josipa Jelačića (Trg bana Josipa Jelačića). Trhy a jarmoky sa na ňom konali už od roku 1649. Lemujú ho budovy z 19. storočia, ktoré okupujú hotely, reštaurácie, kaviarne a obchody. V juhovýchodnej časti zástavby sa nachádza turistické informačné centrum, o ktorom si prečítate v článku Záhreb – návod na prežitie. V južnej časti zástavby si môžete v požičovni bicyklov uschovať aj batožinu. O tej som sa taktiež zmienil v spomínanom článku.

Socha bána Josipa Jelačića (Ban Josip Jelačić)

V strede námestia stojí jazdecká socha bána Jelačića (Ban Josip Jelačić). Socha bola od roku 1866 1. monumentálnou verejnou sochou mesta. Bán bol vládca alebo regionálny správca v okolí južnej Karpatskej kotliny v minulosti. Josip Jelačić bol chorvátsko-dalmatínsko-slavónsky bán v rokoch 1848-1859, ktorý zrušil poddanstvo a zorganizoval 1. parlamentné voľby.

Fontána Manduševac

Východne od sochy strieka, lepšie povedané vyviera, fontána Manduševac. Postavili ju nad prírodným prameňom, ktorý zásoboval Záhreb pitnou vodou až do konca 19. storočia. Fontána je taká nenápadná, že si ju bez davov návštevníkov, ktorí sa pri nej fotia ani nevšimnete. Prameň s názvom mesta spája aj legenda.

Jedného slnečného dňa sa starý chorvátsky vojnový vodca vracal unavený z boja a smädný. Požiadal krásnu dievčinu Mandu, aby mu nabrala vodu z prameňa. Chorvátske slovo pre „naberať vodu“ je „zagrabiti“. Tak prameň dostal meno Manduševac podľa dievčaťa a mesto dostalo názov Záhreb podľa naberania vody.

Lanovka (Uspinjača)

Z dolného mesta sa na to horné za 64 sekúnd vyveziete aj lanovkou (Uspinjača). Lanovka je najstarším dopravným prostriedkom organizovanej verejnej dopravy v meste Záhreb. Od roku 1890 už slúži viac ako 130 rokov. So svojou dĺžkou len 66 m je zároveň najkratšou na svete. Vďaka svojmu vzhľadu, konštrukcii a pôvodným technickým vlastnostiam ju chránia ako kultúrnu pamiatku. Lanovka premáva každý deň, každých 10 minút od 6.30-22.00 h. Jednosmerný lístok stál 0,66 eur/os. Keďže sme mali dopravnú kartu na 3 dni, lanovkou sme sa vozili hore-dole. Dolná stanica lanovky 450 m/6 min. pešo západne od námestia. Horná stanica lanovky 400 m/8 min. pešo západne od námestia.

Reťaze z lode HMS Victory (Nelsonov lanac i kugla)

Na rohu ulíc Kamenita a Opatička si všimnite reťaze z lode HMS Victory, vlajkovej lode admirála Nelsona, ktorá zohrala významnú úlohu v bitke o Trafalgar (Nelsonov lanac i kugla; 500 m/8 min. pešo severozápadne od námestia). Reťaze vraj získal rakúsky generál írskeho pôvodu Laval Nugent, ktorý bol nielen vojakom, ale aj vášnivým zberateľom a archeológom.

Chorvátsky parlament (Hrvatski sabor)

Budova chorvátskeho parlamentu (Hrvatski sabor; 650 m/10 min. pešo severozápadne od námestia) stojí vo východnej časti zástavby na námestí sv. Marka (Trg sv. Marka). Námestie preslávil rovnomenný kostol so strechou z farebných škridiel. Budovu postavili v roku 1910 na mieste barokových meštianskych domov zo 17. a 18. storočia. Z balkóna budovy na 1. poschodí vyhlásili v roku 1918 odtrhnutie Chorvátska od Rakúsko-Uhorska.

Nástenná maľba Fakin (Mural Fakin)

Severnú stenu baru Mali Medo (350 m/5 min. pešo severne od námestia) zdobí nástenná maľba Fakin Ipa (Mural Fakin). Maľba zobrazuje sliepky v štýle 50. rokov 20. storočia s prvkami rokenrolu a country. Mural si objednal pivovar Medvedgrad od miestnych umelcov Bare a Modul.

Nástenná maľba Guliver (Mural Guliver)

Nástenná maľba Guliver (Mural Guliver; 450 m/7 min. pešo severne od námestia) sa ukrýva v juhovýchodnom cípe parku Opatovina. 30 m dlhá maľba zobrazuje spiaceho Gulivera, ktorého zväzujú liliputáni. Mural vytvorili miestni umelci, opäť Boris Bare, tentoraz s Dominikom Vukovićom.

Tržnica Dolac

Najväčším farmárskym trhom mesta Záhreb je nepochybne tržnica Dolac (180 m/3 min. pešo severne od námestia). Svoju históriu začala písať v roku 1930. Kým sa vo svojich začiatkoch zameriavala predovšetkým na miestnych farmárov, dnes v nej kúpite výrobky z celého Chorvátska. Tržnica na otvorenej ploche, vrát. rybieho trhu je otvorená od pondelka do piatka od 6.30-16.00 h, soboty od 6.30-15.00 h a nedele od 6.30-14.00 h. Príďte vždy aspoň 2 hodiny pred záverečnou, aby ste nenatrafili na poloprázdnu tržnicu tak ako my.

Burza starožitností

Každú nedeľu od 8.00-14.00 h sa na Britskom námestí (Britanski trg; 1,1 km/15 min. pešo západne od Námestia bána Jelačića) koná burza starožitností. Práve tu sme zažili autentickú atmosféru trhu. Na burze nájdete nielen čačky-mačky, ale aj kvalitný tovar, napr. pôvodné porcelánové šálky. Každý zberateľ si tu nájde to svoje.

Park Maksimir

Park Maksimir (3,7 km/51 min. pešo východne od centra) sa od otvorenia v roku 1794 stal 1. verejným parkom v juhovýchodnej Európe. Sad Janka Kráľa v Bratislave vznikol o 20 rokov skôr v rokoch 1774-1776. Park navrhli v barokovom francúzskom štýle s pravidelne usporiadanými plochami. Neskôr ho upravili v duchu anglickej romantickej krajiny.

Vedeli ste, že park Maksimir je len o 25 ha menší ako Central Park v New Yorku?

Mohyla sokola a Švajčiarsky dom

Prechádzku parkom sme začali pri Mohyle sokola (Sokolska Mogila). Mohylu postavili v roku 1925 pri príležitosti oslavy 1 000-ročného výročia Chorvátskeho kráľovstva. Pôdu priviezli zo 155 rôznych miest Chorvátska, kde sa odohrala významná historická alebo kultúrna udalosť. V základoch mohyly uložili predmety chorvátskeho kultúrneho dedičstva. Švajčiarsky dom (Švicarska kuća) dokončili na jeseň v roku 1842. V salóne na 1. poschodí domu sa nachádza bohato vyrezávaný barokový strop, ktorý získal Michael Sebastian Riedl z augustiniánskeho kláštora v rakúskom Klosterneuburgu. Strop sme, žiaľ, nevideli, lebo dom je pre verejnosť zatvorený.

Rozhľadňa, Obelisk a Kaplnka sv. Juraja

Rozhľadňu (Vidikovac), známu aj ako Kiosk, postavili v rokoch 1841-1843. Všetky cesty v tomto prípade nevedú do Ríma, ale ku rozhľadni. Na vyhliadkovú terasu sme sa síce nedostali, ale na prízemí sa môžete zastaviť v kaviarni. Obelisk vztýčili v roku 1843 na znak ukončenia prác v parku. Pri obelisku som sa cítil ako v skutočnom lese. Neogotickú kaplnku sv. Juraja (Crkva sv. Juraj) postavili v rokoch 1862-1864. Arcibiskup Juraj Haulik, krajinár a tvorca parku, si želal, aby ho v kaplnke pochovali. Kaplnka bola v dezolátnom stave a momentálne čaká na lepšie časy.

Kamenné sedenie, Pavilón Echo a Dom vrátnika

Kamenné sedenie (Kameno sjedište) pomenovali po lavičkách, ktoré sa tu kedysi nachádzali. Okolo roku 1940 ho zbúrali a na niekoľko rokov sa na sedenie zabudlo. V roku 2008 sedenie obnovili, tentoraz však s drevenými lavičkami. Pavilón Echo (Paviljon Jeka), alebo tiež Lampáš z roku 1840, je jediným zachovaným pavilónom v parku. Postavili ho na počesť bohyne Echo. Dom vrátnika (Vratareva kućica) postavili v roku 1847. V minulosti slúžil na ubytovanie strážcov parku a sprievodcu pre cudzincov.

Park Zrinjevac, Park Josipa Jurja Strossmayera, Námestie kráľa Tomislava

Park na námestí Nikolu Šubića Zrinského, ľudovo nazývaný Zrinjevac (350 m/5 min. pešo južne od námestia), je najstarším parkom v dolnom meste Záhrebu (1892). V severnej časti parku sa nachádza meteorologická stanica (Meteorološki stup) z roku 1884. Smerom na juh uvidíte 1. fontánu mesta Záhreb, hudobný pavilón, ďalšie fontány, či busty významných chorvátskych osobností. Park obklopujú klasicistické, novorománske a novorenesančné paláce.

Dominantami parku Josipa Jurja Strossmayera (južne od Zrinjevacu) sú Chorvátska akadémia vied a umení a knižnica akadémie, medzi ktorými stojí pamätník pána Strossmayera.

Najjužnejšie sa nachádza Park na námestí kráľa Tomislava (Trg Kralja Tomislava), ktorému dominuje Umelecký pavilón, fontána a monument kráľa Tomislava, ktorý bol 1. chorvátskym kráľom.

Tunel Grič

Tunel Grič postavili v roku 1943 ako protiletecký kryt z 2. svetovej vojny. Ako úkryt slúžil počas vojny o vlasť v rokoch 1991-1995. Vďaka tunelu sa dostanete z jednej strany centra na druhú bez toho, aby ste sa museli tlačiť pomedzi davy návštevníkov. Samozrejme len v prípade, ak je tunel otvorený. Pretože to, čo sa na internete javí ako fungujúce, v skutočnosti vôbec nemusí. Tunel spája ulicu Radićeva (Ul. Pavla Radića 19) s ulicou Mesnička (Mesnička ul. 12). 

Z ulice Radićeva sme sa do tunela nedostali a slečna zo susediacej predajne nám nepovedala, že do tunela sa dostaneme aj z opačnej strany. Predpokladali sme, že keď je tunel zatvorený z jednej strany, bude aj z tej druhej. Na tunel vedú kolmo 4 núdzové východy, z toho 2 sú prístupné a 2 neprístupné. Do tunela sa dostanete alebo z neho vyjdete cez núdzové východy na ulici Tomićeva 5A (v mapách ho nájdete ako Tunel Grič – Tomićeva) a ulici Ilica 8 (v mapách ho nájdete ako Tunel Grič – Ilica 8). Tunel je otvorený každý deň od 9.00-21.00 h.  

Prečítajte si aj tieto články z Chorvátska:

• Chorvátsko pred 1. cestou
• Záhreb – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. El Gòtic,
2. El Raval,
3. La Barceloneta.

O štvrti la Ribera a niektorých jej atraktivitách, ktoré som navštívil, sa dočítate dnes.

Passeig del Born

Jednou z významnejších ulíc štvrte La Ribera je Passeig del Born (najbližšia stanica metra Jaume 1 – linka L4). Bulvár lemujú bary, kaviarne, reštaurácie a obchody. Z juhu ho ohraničuje kostol Basilíca de Santa Maria del Mar. Zo severu zase El Born Centre de Cultura i Memória. Škoda len tých parkujúcich áut všade navôkol. Nepodarilo sa mi urobiť ani jeden pekný záber.

El Born Centre de Cultura i Memória

Centrum kultúry a pamäti (El Born Centre de Cultura i Memòria; 150 m/2 min. pešo severne od Passeig del Born) uchováva odkryté pozostatky stredovekého mesta zo 17. storočia. Pozostatky chráni železná konštrukcia. Priestory slúžia na kultúrne podujatia. Centrum je voľne prístupné. Bez poplatku je takisto audio sprievodca v 7 jazykoch (slovenčina a čeština medzi nimi nie sú). Za prehliadku so sprievodcom sa platí 4 eur/os. Cez centrum sme len prešli, ale určite sa tu na pár minút zastavte a pozrite si 300 rokov staré základy domov. Najbližšia stanica metra je Jaume 1 (linka L4).

Homenatge a Picasso

Ak budete z El Born Centre de Cultura i Memória pokračovať ďalej na severovýchod a prejdete cez cestu, pred vami sa objaví rozmerné umelecké dielo Homenatge a Picasso. Stará sedačka a stoličky, oceľové nosníky, kusy plechov a lán sa kopia v sklenenej kocke, po ktorej mala stekať voda. Čo dielo znamená a prečo voda po stenách kocky nestekala, vám povedať neviem. Nedopátral som sa k tomu. Voľne prístupný pamätník vytvoril v roku 1983 Antoni Tàpies. Najbližšia stanica metra je Ciutadella Vila Olímpica (linka L4).

Parc de la Ciutadella

Hneď za pamätníkom sa nachádza jeden z najkrajších parkov nielen štvrte La Ribera, ale celej Barcelony. Zároveň je jedným z mojich najobľúbenejších parkov Barcelony – Parc de la Ciutadella. Ešte v 2. tretine 19. storočia stála v týchto miestach vojenská citadela. Kvôli prípravám na Svetovú výstavu v roku 1888 ju v roku 1869 zdemolovali. Vstup do parku je zdarma. Najbližšia stanica metra je Ciutadella Vila Olímpica (linka L4).

Castell dels Tres Dragons

Pri vstupe do parku z juhozápadnej strany budete prechádzať okolo hradu Castell dels Tres Dragons. Hrad navrhli ako reštauráciu a kaviareň pre potreby Svetovej výstavy. Svojmu účelu skoro vôbec neslúžil. Keďže sa stavebné práce oneskorili, architekt odstúpil. Iný architekt projekt síce dokončil, ale výstava sa už v tom čase takmer skončila. V roku 1917 sa budova stala pobočkou Múzea prírodných vied a od roku 1920 uchováva zoologické zbierky. Už od roku 2010 je zatvorená z dôvodu rekonštrukcie. Po jej opätovnom otvorení by mala znovu vystavovať zoologické zbierky. Oproti hradu stoja rastlinný dom Umbracle a skleník Hivernacle.  

Cascada

Hádam najkrajším prvkom parku je Cascada, vodopád so schodiskom. Dvojité schodisko sa spája v jeho najvyššej časti. Vrchol zdobí socha rímskej bohyne úsvitu Aurory v slnečnom voze. Trochu nižšie od nej stojí Venuša na mušli. Fontána so schodiskom je voľne prístupná. Len pár metrov južne od Cascada je jazierko, na ktorom sa môžete člnkovať (6 eur/30 min./1 čln/2 osoby).

ZOO a Parlament

Na 2. strane parku stojí od roku 1892 zoologická záhrada (Zoo de Barcelona). Takmer v strede parku stojí Parlament (Parlament de Catalunya), regionálny štátny úrad.

Víťazný oblúk (Arc de Triomf)

Keď vyjdete z parku severozápadnou bránou a budete pokračovať týmto smerom, prídete ku Víťaznému oblúku (Arc de Triomf). Oblúk slúžil ako vstupná brána na Svetovú výstavu, ktorá sa konala v Parc de la Ciutadella v roku 1888. Postavili ho z tehál v tzv. neo-mudéjarskom štýle, ktorý bol v tom čase v Barcelone veľmi populárny. Voľne prístupný pamätník mal symbolizovať alegóriu úcty Barcelony voči všetkým národom a provinciám, ktoré sa výstavy zúčastnili. Najbližšia stanica metra je Arc de Triomf (linka L1).

Carrer de Montcada

Kolmo na Passeig del Born nadväzuje ulica Carrer de Montcada (180 m/2 min. pešo západne). Významnú stredovekú ulicu lemujú renesančné a barokové paláce. Niektoré paláce sa zmenili na múzeá, iné na galérie. Jeden z nich sa stal domovom Picassových obrazov (Museu Picasso). Múzeum ponúka stálu expozíciu a dočasné výstavy, ktoré sa zameriavajú na utvárajúce roky Picassa a jeho vzťah s Barcelonou (12 eur/os.). Najbližšia stanica metra je Jaume 1 (linka L4).

Palau de la Música Catalana

Koncertnú sálu Palau de la Música Catalana nechal postaviť architekt Lluís Domènech i Montaner. Architekt navrhol železnú konštrukciu, do ktorej vložili sklenené steny, aby sálu čo najviac presvetlili. Vďaka kvetinovým motívom budova pripomína skleník s čerstvými kvetmi a rastlinami. Jednu z najkrajších budov Barcelony postavili za necelé 3 roky (1905-1908). Od roku 1997 je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. 50-minútová prehliadka so sprievodcom v 5 jazykoch (katalánčina, španielčina, angličtina, francúzština a taliančina) stojí 19 eur/os. Sľúbil som si, že pri najbližšej návšteve Barcelony si koncertnú sieň pozriem aj zvnútra. Najbližšia stanica metra je Urquinaona (linky L1 a L4).

La Casa de la Seda

Vedľa Palau de la Música Catalana stojí honosná La Casa de la Seda. Hoci sa rôzne remeslá v Barcelone združovali v cechoch už v stredoveku, výrobcovia hodvábu si vytvorili vlastné združenie až v 18. storočí (1759-1763). Sídlom združenia bola práve La Casa de la Seda. Budova sa pýši jedným z najkrajších sgrafít v celej Barcelone. Na priečelí uvidíte karyatídy (sochy ženskej postavy) a atlantov (stĺpové podpery balkóna v podobe mužskej postavy), ktoré si tu spoločne nažívajú s Pannou Máriou Anjelskou. Vo vnútri sa ukrývajú dokumenty a pergameny zo 16. storočia, knižnica s cennou kolekciou dokumentov a fotografií, steny pokrýva hodváb. Budova je dodnes sídlom Asociácie hodvábnikov, ktorá prvú sobotu v mesiaci organizuje prehliadky so sprievodcom (12 eur/os.). Najbližšia stanica metra je Urquinaona (linky L1 a L4).  

Prečítajte si ďalšie články z Barcelony:

• Španielsko pred 1. cestou
• Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família
• Gràcia & Park Güell
• Sants-Montjuïc
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• La Barceloneta – more, slnko a piesok
• Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok La Ribera – cez víťazný oblúk do Parc de la Ciutadella je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Hluboká nad Vltavou dostať?

Hluboká nad Vltavou sa nachádza v turistickej oblasti Budějovicko a v turistickom regióne Južné Čechy. Z administratívneho hľadiska sa mesto nachádza v okrese České Budějovice v Juhočeskom kraji.

Autom

Mestom Hluboká nad Vltavou prechádza cesta 1. triedy č. 20 (I/20), ktorá spája Karlovy Vary, Plzeň a České Budějovice a viaceré cesty II. triedy.

Autobusom

V meste sa nachádzajú viaceré autobusové zastávky. Odporúčam vám vystúpiť na autobusovej zastávke Hluboká nad Vltavou, pod kostelem, ktorá je v centre mesta a z ktorej to máte do zámku najbližšie (800 m/12 min. pešo juhozápadne od zámku).

My sme do Hlubokej cestovali z Budějovíc autobusom. Autobus vychádzal z autobusovej stanice, ale zastavil tiež na niekoľkých zastávkach v meste. Keby sme to vedeli a poznali jednotlivé zastávky, nastúpili by sme na zastávke U Zelené ratolesti, ktorá sa nachádza len 700 m/9 min. pešo juhozápadne od hotela, v ktorom sme boli ubytovaní. Cesta z Českých Budějovíc do Hlubokej nad Vltavou (12 km) trvala 23 min. a cestovný lístok stál 23 czk/0,84 eur/os.

Vlakom

V okolí centra mesta nájdete dve vlakové zastávky:

• Hluboká nad Vltavou – 3,2 km/40 min. pešo juhozápadne od centra,
• Hluboká nad Vltavou – Zámostí – 3,1 km/40 min. pešo východne od centra.

Kde získať v meste Hluboká nad Vltavou informácie?

Turistické informačné centrum v Hlubokej nad Vltavou (550 m/9 min. pešo západne od zámku) bolo jedným z najmodernejších, ktoré som v Južných Čechách navštívil. Veľmi dobre vybavené infocentrum ponúkalo okrem propagačných materiálov o meste aj prospekty o oblasti a regióne. A to hneď v niekoľkých jazykových mutáciách. Tak som sa začítal do niekoľkých brožúr, že sme takmer nestihli autobus naspäť do Budějovíc.

Čo v meste Hluboká nad Vltavou robiť, vidieť a navštíviť?

Za jeden deň stihnete v meste Hluboká nad Vltavou prehliadku zámku, prechádzku v zámockom parku a určite ešte minimálne jednu aktivitu, ktorú mestečko ponúka.

Štátny zámok Hluboká

Nenašiel som propagačný materiál, v ktorom by sa neobjavila dominanta mesta Hluboká nad Vltavou, štátny zámok Hluboká. O tom, že je zámok neprehliadnuteľnou dominantou nielen mestečka, ale aj oblasti, som sa presvedčil pri prehliadke Čiernej veže v Českých Budějoviciach. Aj tento zámok (podobne ako ďalšie v Južných Čechách) patril významnému šľachtickému rodu Schwarzenbergovcov. Tí sa pri prestavbe zámku v novogotickom slohu inšpirovali anglickým zámkom Windsor. Ten je spolu s Buckinghamským palácom jedným zo súčasných sídiel britskej kráľovnej. Prehliadku novogotického rozprávkového zámku sme si nemohli nechať ujsť ani my.

Zámok, podobne ako iné pamiatky chránené českým Národným pamiatkovým ústavom, ponúka hneď niekoľko prehliadkových okruhov.

Vstupenky na takmer všetky prehliadkové okruhy (okrem zámockej veže) si môžete kúpiť aj online. Na zámku môžete platiť platobnou kartou. V zámku je prísne zakázané fotografovať.

Prehliadkové okruhy

1. Reprezentačné miestnosti (základný okruh) – sprievodca nás previedol honosnými miestnosťami s vyrezávanými stenami a stropmi a dobovým zariadením na prvom poschodí zámku. Zámok sa tiež pýši bohatou zbierkou gobelínov a tapisérií. Videli sme salóny, čitárne či jedálne. Najviac ma samozrejme opäť zaujala knižnica, ktorá uchováva až 10 723 kníh. Na záver prehliadky sme videli kolekciu starých zbraní. Prehliadka trvala 55 minút a vstupenka stála 210 czk/7,69 eur/os.
2. Súkromné apartmány – posledných troch generácií rodu Schwarzenbergovcov, ktorí zámok museli opustiť v roku 1939. Okrem apartmánov uvidíte loveckú jedáleň či zámockú kúpeľňu. Prehliadka trvá 60 minút a vstupenka stojí 150 czk/5,49 eur/os.
3. Zámocká kuchyňa – pri prestavbe zámku v romantickom štýle sa majitelia opäť inšpirovali anglickými kuchyňami. Aj tá hlubocká sa nachádza v suteréne v severnej časti zámku, aby nebolo panstvo rušené. Zaujímavosťou je, že zariadenie sa používalo ešte krátko po roku 1945. Prehliadka trvá 35 minút a vstupenka stojí 100 czk/3,66 eur/os.
4. Hosťovské izby – trasa vás zavedie do apartmánov a izieb, v ktorých boli ubytovaní príbuzní, priatelia a vážení hostia Schwarzenbergovcov. Súčasťou prehliadky je tzv. Stříbrnice, ktorá chráni rodinné striebro. Okruh je návštevníkom prístupný len 3 roky (od októbra 2017). Prehliadka trvá 70 minút a vstupenka stojí 250 czk/9,15 eur/os.
5. Zámocká veža – okrem reprezentačných priestorov sme si tiež kúpili vstup do zámockej veže. Veža je vysoká 52 m a na zámockú ochodzu vedie 245 schodov. Tak, ako z rôznych miest oblasti dovidíte na zámok Hluboká a jeho vežu, takisto z veže sa vám naskytne výhľad do všetkých zákutí oblasti. Vežu môžete navštíviť bez sprievodcu a vstupenka stála 120 czk/4,39 eur/os.
6. Zimná prehliadková trasa – zimy trávili poslední majitelia na zámku v Třeboni. Zo zámku v Hlubokej odchádzali po vychýrených jesenných poľovačkách. Preto sa zimná trasa zameriava práve na poľovačky. Okruh je otvorený od novembra do marca. Prehliadka trvá 40 minút a vstupenka stojí 180 czk/6,59 eur/os.

Galéria:

Zámocký park

Po prehliadke zámku a veže sme si urobili prechádzku v zámockom parku. Rozľahlý park prilieha ku zámku z jeho západnej strany. Počas horúcich letných dní sa tu môžete „schladiť“ v tieni vzácnych drevín z celého sveta. V parku sa prepletajú viaceré chodníčky, ideálne na túlanie sa. Parkom tiež vedie 2,5 km dlhý náučný chodník s desiatimi informačnými tabuľami, z ktorých sme sa dozvedeli niečo o histórii, osobnostiach, faune a flóre zámockého parku.

A to stále nie je všetko …

Zámok ale nie je jedinou atraktivitou, ktorú mestečko ponúka. Bývalá zámocká jazdiareň, v súčasnosti pod hlavičkou Alšovej juhočeskej galérie, zhromažďuje zbierky juhočeskej gotiky a diela flámskych maliarov 17. storočia. Už z veže smerom na juh sme videli 18-jamkové golfové ihrisko. V obci sa nachádza stredoveký kostol sv. Jána Nepomuckého podobný tým vo filmoch, ktoré sa odohrávali na anglickom vidieku. Pri rybníku Bezdrev sa nachádza ďalší zámok, tentoraz barokový, lovecký zámok Ohrada so zoologickou záhradou.

Kde sa v meste Hluboká nad Vltavou ubytovať?

Do mesta Hluboká nad Vltavou sme si urobili 1-dňový výlet. Ubytovaní sme boli v hoteli v Českých Budějoviciach.

Kde sa v meste Hluboká nad Vltavou najesť?

Aj Hluboká nad Vltavou má svoj vlastný pivovar. Samozrejme som si opäť neoveril prevádzkovú dobu a Pivovar Hluboká bol v čase našej návštevy zavretý. Nemusíte zúfať. Hlubocké pivo, ktoré v ňom vyrábajú, ponúkajú vo viacerých podnikoch mesta. Môžete ho napr. ochutnať v Pivovarskom šenku, Solídnej šanci alebo v reštaurácii U Hájků.

My sme si vybrali práve poslednú menovanú Reštauráciu U Hájků (200 m/3 min. pešo východne od infocentra). Sedeli sme na terase s výhľadom na historické centrum mestečka. Na terase na záver leta pofukoval príjemný vietor. Ochutnal som chutné zapekané kuracie prsia s paradajkami a syrom s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Nápojom bolo samozrejme pivo z tunajšieho pivovaru, ktoré príjemne osviežilo. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 550 czk/20,14 eur.

S cestovaním je to momentálne (august 2020) trochu problematickejšie. Ak máte pocit, že už nevydržíte a zámok Hluboká prosto musíte vidieť, odporúčam vám československú rozprávku z roku 1952, Pyšná princezná, ktorá sa natáčala na zámku v meste Hluboká nad Vltavou a tiež Třeboni.

Prečítajte si o ďalších zámkoch, ktoré môžete navštíviť:

• Zámok Raduň – romantika v Opavskom Sliezsku
• Salzburg 3. časť alebo ďalších 8 dôvodov pre mesto
• Strašidlá v Bojniciach 2018

Užitočné linky:

• Oficiálny turistický portál Hlubokej nad Vltavou
• Turistická oblasť Budějovicko
• Turistický región Južné Čechy

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 14. 10. 2020 (1 eur = 27,313 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Aj Česko má svoj Windsor! Nájdete ho v meste Hluboká nad Vltavou. je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Hunedoara dostať?

Hunedoara sa ukrýva v juhozápadnej Transylvánii v západnom Rumunsku.

Autom

Národná cesta 68B spája mesto Hunedoara s najväčším mestom župy Deva, ktorá je 15 km/15 min. autom severne.  

Autobusom

Autobusová stanica (Autogara Interservice SRL) sa nachádza 2 km/24 min. pešo severne od hradu. Z Deva do mesta Hunedoara jazdia autobusy približne každých 20 min. Cesta autobusom trvá okolo 40 min. Cestovný lístok stojí 9-9,50 lei/1,87-1,97 eur/os.

Vlakom

Mesto Hunedoara kedysi spájala so Simeriou železničná trať číslo 207, ktorá momentálne nie je v prevádzke. Ak by sa linka obnovila, tak železničná stanica stojí hneď vedľa autobusovej stanice.

Čo v meste Hunedoara robiť, vidieť a navštíviť?

Dovolím si tvrdiť, že hádam všetci návštevníci, ktorí prichádzajú do mesta Hunedoara, smerujú na Korvínov hrad. V meste sa okrem hradu nachádzajú 4 menšie múzeá, historický park a zoologická záhrada.  

Korvínov hrad

Korvínov hrad (Castelul Corvinilor, Castelul Huniazilor) je významná goticko-renesančná pevnosť v Rumunsku, ktorá patrí medzi najväčšie hrady Európy. Je jednou z najdôležitejších ukážok svetskej a vojenskej architektúry Transylvánie. Dominuje Zoznamu 7 divov Rumunska, TOP 10 hradov Európy a ročne ho navštívi viac ako 300 tisíc návštevníkov.

Prvá kamenná pevnosť sa predpokladá už v 14. storočí, avšak niektorí historici ju datujú až do prvej polovice 15. storočia. V roku 1440 hrad prešiel významnou rekonštrukciou, ktorú viedol jeho majiteľ Ján Huňady. Predpokladáme, že táto etapa výstavby hradu sa končí pred rokom 1446, keď sa Huňady stal guvernérom Uhorska. V 14. a 15. storočí bola Hunedoara hlavným strediskom ťažby a spracovania železa v Transylvánii. Meče a oštepy, ktoré sa tu vyrábali počas tohto obdobia, boli známe po celej Európe.

Kto bol Ján Huňady?

Ján Huňady (rumunsky Iancu de Hunedoara, maďarský János Hunyadi; 1387-1456) bol sedmohradský šľachtic, vojvodca a legendárny turkobijec. Na Slovensku bojoval proti Jánovi Jiskrovi z Brandýsa. Pre svoju manželku Alžbetu Szilágyi nechal postaviť v Baia Mare v regióne Maramureš na severe Rumunska dom, ktorý nesie jeho meno. Väčšinu svojho života strávil Ján Huňady na bojovom poli v bitkách proti Turkom – v roku 1444 pri Varne, v roku 1448 druhá bitka na Kosovom poli, ktorú prehral a napokon obliehanie Belehradu v roku 1456. Huňady síce vyhral, avšak vo vojenskom tábore vypukla epidémia moru, ktorej 11. augusta 1456 napokon podľahol. Pochovali ho v katolíckej katedrále sv. Michala v Alba Iulii.

Ďalšia, tretia etapa, ktorej koniec sa predpokladá okolo roku 1480, sa už spája s jeho synom Matejom Korvínom.  

Kto bol Matej Korvín?

Matej Korvín (po rumunsky Matei Corvin, po maďarsky Mátyás Hunyadi, 1443-1490) bol druhorodeným synom Jána Huňadyho. Narodil sa v súčasnom „hlavnom“ meste Transylvánie – Cluj-Napoca. Jeho rodný dom tam môžete vidieť dodnes. V rokoch 1458-1490 bol uhorským kráľom. Na Slovensku ho poznáme vďaka univerzite Academia Istropolitana, ktorú založil v roku 1465 a presadzovaniu myšlienok humanizmu a renesancie vo vtedajšom Uhorsku. Za to môžeme vďačiť jeho manželke, neapolskej kráľovnej Beatrix Aragónskej. Zomrel vo veku 47 rokov dva dni po tom, čo dostal mŕtvicu. Rozčúlil sa, keď mu služobníctvo prinieslo neumyté figy.

Ján Huňady má vo svojom erbe havrana, ktorý symbolizuje múdrosť a dlhovekosť. Havran pochádza z latinského corvus, po rumunsky sa povie corb. Jeho syna Mateja síce označujeme ako Matej Korvín, ale on sám sa tak nikdy nenazýval.

Štvrtá, neskororenesančná prestavba hradu sa uskutočnila v 17. storočí, keď hrad obývalo sedmohradské knieža Gabriel Betlen (1580-1629). Z našich dejín ho poznáme ako vodcu stavovského povstania počas 30-ročnej vojny. Nebol ale jediný. O niekoľko rokov neskôr na hrade býval ďalší vodca protihabsburského stavovského povstania Imrich Tököli (1657-1705), ktorý sa narodil v slovenskom Kežmarku, kde je aj pochovaný. Od 18. storočia je hrad majetkom štátu, najskôr Rakúska, neskôr Rakúsko-Uhorska a nakoniec Rumunska.

13. apríla 1854 zničil oheň spôsobený bleskom všetky drevené časti hradu. Už v 19. storočí začali na hrade prebiehať prvé reštaurátorské práce, ktoré môžeme označiť ako 5. stavebnú etapu. Práce pokračovali na začiatku a v druhej polovici 20. storočia. V roku 1974 bolo založené Múzeum Hunedoara. Okrem tejto funkcie hrad slúži aj ako filmová kulisa. Poslúžil dokonca ako predloha Múzeu a knižnici maďarského poľnohospodárstva v Budapešti.

Prehliadka hradu

Do hradu sa vstupuje po dlhom úzkom moste na vysokých kamenných pilieroch. Hneď po vstupe sa v miestnostiach naľavo i napravo nachádza expozícia mučiacich nástrojov. Medzi najväčšie miestnosti hradu patria rytierska a hodovacia sála. Dominujú im osemhranné stĺpy s gotickými klenbami zdobené mramorom. Na hrade nájdete zopár miestností zariadených dobovým nábytkom. V suteréne hradu je rozsiahle lapidárium. Výrazným prvkom hradu je veža „Nje boisia“ („Neboj sa“) v západnej časti. Svoje meno získala vďaka srbským žoldnierom, ktorí boli v hradnej posádke. S hradom je spojená galériou, ktorá má dĺžku 33 m.

Legenda o hradnej studni

V roku 1442 porazil Ján Huňady na rieke Ialomița Turkov a zajal ich na svojom hrade. Uvažoval, ako by mu mohli pomôcť predtým, než ich predá do otroctva. Navrhol im, že ak na hrade vykopú studňu, prepustí ich na slobodu. Traja tureckí zajatci kopali 15 rokov a 28 dní, kým sa v studni prvýkrát objavila voda. Medzitým, v roku 1456, ale Ján Huňady zomrel, takže prepustenie zajatcov ostalo na jeho manželke, šľachtičnej Alžbete Szilágyi. Tá sa obávala pomsty Turkov po ich prepustení a preto ich odsúdila na smrť. Posledným želaním tureckých zajatcov bolo umiestnenie nápisu s ich menami (Ali, Mehmed a Ibrahim). Mená napísané malými písmenami v určitom poradí sú údajne textom z Koránu, ktorý znamená: 

„Máte studňu, ale nemáte dušu.“

Skutočný nápis však znie:

„Ten, kto napísal tento nápis, je Hassan, ktorý žije ako otrok v skalách v pevnosti pri kostole.“

Nápis je vo výške asi 2,50 m na vonkajšej stene kaplnky neďaleko studne.

Na prehliadku hradu si vyčleňte 1-2 h. Prehliadka je bez sprievodcu, takže sa môžete voľne túlať hradom. Vstupné na hrad je 31 lei/6,43 eur/os.

Múzeá, park a záhrada

V Hunedoare ešte môžete navštíviť ďalšie 4 múzeá, historický park a zoologickú záhradu.

Múzeum archeológie, histórie a etnografie Hunedoara (Muzeul de Arheologie Istorie și Etnografie Hunedoara) tvorí stála expozícia, ktorá sa zameriava na históriu mesta od praveku po stredovek. Múzeum Cechový dom (Muzeul Casa Breslelor) obsahuje na prízemí rôzne predmety venované 4 cechom – tkáčom, garbiarom, obuvníkom a kožušníkom. Na poschodí vystavuje numizmatické zbierky. Vstupné je 9 lei/1,87 eur/os.

Múzeum útrpného práva (Expoziție Inedita Ev Mediu Tortura și Execuție) ako už názov napovedá sa zameriava na stredoveké mučenie a mučiace nástroje. Všetky tri múzeá sa nachádzajú na vonkajšom (husárskom) nádvorí hradu. Nedopátral som sa k oficiálnej internetovej stránke stálej expozície „Kroky Rumunska cez socializmus a demokraciu“ (Expoziție Permanentă Pașii României prin Socialism și Democrație; 2,5 km/30 min. pešo východne od hradu). Na základe fotografií, ktoré som našiel, ide o výstavu predmetov z obdobia socializmu na rumunskom území.

Hunedava (1 km/10 min. pešo západne od hradu) je akýmsi parkom živej histórie, ktorý vás prenesie do staroveku a stredoveku a prostredníctvom Dákov, Rimanov, či Turkov vám priblíži život na tomto území. Zoologická záhrada (Grădina Zoologică Hunedoara) sa nachádza 3,5 km/10 min. autom východne od hradu.

Kde sa v meste Hunedoara ubytovať a najesť?

Do mesta Hunedoara sme sa vybrali na 1-dňový výlet z Devy. Odporúčané ubytovacie a stravovacie zariadenia nájdete v článku Deva plná príbehov.

Je pravda, že zvnútra Korvínov hrad možno nie je taký impozantný ako zvonku, napriek tomu sa veľmi teším, že som ho konečne navštívil. Prehliadka hradu je určite nezabudnuteľným zážitkom, ktorý si budem navždy pamätať.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 12. 3. 2020 (1 eur = 4,8213 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Hunedoara – hrad so znamením havrana je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Všeobecne o Rakúsku

Členenie na spolkové krajiny a tiež regióny cestovného ruchu. V zátvorke som uviedol nemecký ekvivalent:

1. Viedeň (Wien),
2. Dolné Rakúsko (Niederösterreich),
3. Horné Rakúsko (Oberösterreich),
4. Salzbursko (Salzburgerland alebo Land Salzburg),
5. Tirolsko (Tirol),
6. Voralbersko (Voralberg),
7. Korutánsko (Kärnten),
8. Štajersko (Steiermark),
9. Burgenland (Burgenland).

Salzburg (po slovensky Soľnohrad) sa nachádza v regióne Salzbursko (slovenský názov Soľnohradsko) v západnej časti Rakúska. Zo severu hraničí región s nemeckým Bavorskom a regiónom Horné Rakúsko, z východu so Štajerskom, na juhu s regiónom Korutánsko a talianskou Hornou Adižou (po taliansky Alto Adige, južným Tirolskom) a nakoniec s rakúskym Tirolskom hraničí na juhu a západe. 

Jazyk

Oficiálnym jazykom je nemčina. Tá rakúska sa od tej nemeckej trochu líši nielen vo výrazoch, ale aj výslovnosti. Na to som prišiel, keď som pracoval ako čašník v severnom Taliansku (južnom Tirolsku) a mal som možnosť prvýkrát hovoriť po nemecky s rodeným Rakúšanom.

Nemčinu sa učím od 3. ročníka na základnej škole, na strednej škole som z nej maturoval a na univerzite som si ju dal ako povinne voliteľný a neskôr výberový predmet. Pri učení sa ekonomickej terminológie na univerzite som radšej uprednostnil angličtinu. 😛 Napriek tomu, že sa nemčinu už učím tak dlho, stále mám čo doháňať, preto, keby si chcel niekto písať po nemecky, tak som tomu otvorený.

Časový posun

V Rakúsku platí podobne ako u nás na Slovensku stredoeurópsky čas (SEČ, po anglicky Central European Time – skratka CET). To znamená, že oproti greenwichskému strednému času (po anglicky Greenwich Mean Time – skratka GMT) sa pripočítava 1 h.    

Vízové povinnosti

Rakúsko je od roku 1995 členom Európskej únie a o 2 roky neskôr otvorilo svoje hranice aj v Schengenskom priestore. Pri cestovaní do krajiny zo Slovenska potrebujete platný občiansky preukaz alebo cestovný pas, ale na pobyt v krajine sa nevyžadujú víza.

Očkovanie

Pred vstupom do Rakúska nepotrebujete žiadne špeciálne očkovanie. Pred cestou som si vybavil len krátkodobé cestovné poistenie v slovenskej poisťovni (3 dni/4,80 eur/os.).

Devízové podmienky a mena

Menou je opäť ako u nás na Slovensku euro (EUR). Pred zavedením eura v Rakúsku do roku 1999 sa používal rakúsky šiling (ATS). Ten sa delil na 100 grošov. Výmenný kurz v čase zavádzania eura bol 1 eur = 13,7603 ats.

Internet

V Rakúsku som používal svoj vlastný mobilný internet (0,50 eur/deň/250 MB). Podobne ako v iných krajinách nájdete na rôznych verejných priestranstvách, v niektorých pamiatkach a reštauráciách Wi-Fi pripojenie na internet.

Bezpečnosť

Počas nášho pobytu v Salzburgu (ale aj predtým vo Viedni) som sa cítil stále bezpečne. Samozrejme, pri zvýšenom počte návštevníkov si treba dávať pozor na osobné veci a „vreckárov“, ale ak ste ostražití, určite sa nemáte čoho obávať.

Všeobecne o meste Salzburg

V tejto časti sa zameriam na to, ako sa do Salzburgu dostať jednotlivými druhmi dopravy, ako sa v meste pohybovať a pridám tip na ubytovanie. 😉 

Ako sa do mesta Salzburg dostať?

Salzburg sa nachádza 704 km/7 h autom západne od Popradu a 296 km/3 h 10 min. autom západne od hlavného mesta Rakúska Viedne.

Lietadlom

Medzinárodné letisko W. A. Mozarta (Flughafen W. A. Mozart Salzburg) sa nachádza 7,5 km/15 min. autom západne od centra mesta (za centrum som zvolil Residenzplatz). Z letiska sa momentálne (zima 2018) dostanete priamym letom do 42 cieľových miest naprieč celou Európou, do jedného miesta v Ázii a do jedného v Afrike. 

Vlakom

Ak budete cestovať do Salzburgu vlakom, môžete prísť na jednu z dvoch vlakových staníc – Hlavná stanica (Salzburg Hauptbahnhof, skrátene Hbf; 2 km/24 min. pešo severne od centra) alebo na Južnú stanicu (Salzburg Süd; 5 km/10 min. autom juhovýchodne od centra mesta). Každá mestská časť má ešte svoju vlastnú vlakovú stanicu v prípade, že by ste potrebovali cestovať do odľahlejších častí mesta (napr. Aigen, Liefering, Parsch, …).  

Vystúpiť na južnej stanici vám odporúčam v prípade návštevy zámku Hellbrunn (Schloss Hellbrunn/12,50 eur/os./jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card/pozor, nie je otvorený počas zimnej sezóny), v ktorého areáli sa tiež nachádza Národopisné múzeum (Volkskundemuseum/3,50 eur/os./jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card) a zoologickej záhrady (ZOO Salzburg Hellbrunn/11,50 eur/os./jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card).

Kvôli pohodliu som zvolil presun vlakom. Cesta z Popradu do Salzburgu trvala 8 h a 8 min. vrát. prestojov na staniciach (v Bratislave a vo Viedni). Otvorený mesačný lístok na štátne vlaky na Slovensku a v Rakúsku stál 74,40 €. Cena bola bez miestenky.

Autobusom

Autobusy zastavujú pri hlavnej vlakovej stanici (na Lastenstrasse) alebo pri južnej stanici (Salzburg, Süd). 

Autom

Salzburgom prechádzajú diaľnica A1 (Viedeň – Sankt Pölten– Linz – Salzburg – Walserberg pri štátnej hranici s Nemeckom), diaľnica A10 (Salzburg – Villach v Korutánsku) a spolková cesta 1 (Viedeň – Sankt Pölten – Linz – Salzburg – Bad Reichenhall v Nemecku).

Nemám auto, nemám motorku, …,takže vlak je u mňa jednoznačná voľba. Ak na mňa príde hlad alebo absencia kofeínu, môžem si počas cesty zájsť do jedálenského vozňa na nejakú drobnosť alebo spomínanú šálku kávy. Popritom si vychutnávať výhľady na okolitú krajinu a nestresovať sa, či a ako dlho budem stáť v kolóne alebo koľko stojí mýto, či diaľničné poplatky.

Ako sa v meste Salzburg pohybovať?

V meste majú veľmi dobre rozvinutú mestskú hromadnú dopravu. Pri presune z jedného miesta na druhé môžete využiť trolejbusovú dopravu (Oberleitungsbus, skrátene O-Bus) alebo mestské, či prímestské vlaky (Stadtschnellbahn, skrátene S-Bahn). Ak si zakúpite destinačnú kartu Salzburg Card, cestovanie vybranými trolejbusovými linkami v centre mesta a dokonca niektorými v okolí mesta sú zadarmo. Vaším cestovným lístkom je samotná karta.  

Kde sa v meste Salzburg ubytovať?

Hotel Vogelweiderhof sa nachádza 1,3 km/16 min. pešo severne od hlavnej stanice a 3 km/38 min. pešo severne od centra mesta. Hotel pozostáva z 2 budov – hlavnej budovy a vedľajšej, ktorá je za hlavnou budovou. Nás ubytovali práve v tej vedľajšej.

Priestranná, vkusne a moderne zariadená izba so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Výhľad z izby bol na neuprataný dvor. V izbe bola satelitná TV, trezor, chladnička, klimatizácia a rýchlovarná kanvica aj s čajom. V kúpeľni boli k dispozícii bezplatné toaletné potreby a sušič vlasov. Nemusíte si rezervovať miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo k dispozícii v celom hoteli.

Personál hotela bol veľmi milý aj napriek tomu, že nebol veľmi ochotný hovoriť po anglicky. Tým, že sme boli ubytovaní vo vedľajšej budove a mesto sme navštívili na prelome jesene a zimy, na raňajky v hlavnej budove sme sa museli stále obliecť, aby sme po ceste nezmrzli. 😉

Za 2-lôžkovú izbu na 2 noci vrátane raňajok sme zaplatili 139,20 €. 

Užitočné linky:

Oficiálny turistický portál Rakúska (dostupný aj v slovenčine)

Turistický portál regiónu Salzbursko (dostupný aj v češtine)

Oficiálny turistický portál mesta Salzburg (dostupný aj v češtine)

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Salzburg – Praktické info je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Trochu histórie mesta Timișoara

V staroveku sa tu nachádzala rímska pevnosť Castrum Regium Themes. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1212. Už v 14. storočí sa mesto stalo centrom regiónu. V 16.-18. storočí (1552-1716) bolo pod tureckou nadvládou. V 18. storočí (1717) bol v meste zriadený 1. pivovar v regióne Banát. Dodnes sa tu vyrába pivo pod značkou Timișoreana. Timișoara je 1. mestom v Európe a 2. na svete s elektrickým verejným osvetlením (1884, prvé mesto na svete je New York).

20. decembra 1989 bola Timișoara vyhlásená 1. rumunským mestom bez komunizmu. V roku 2016 bolo mesto zvolené ako Európske hlavné mesto kultúry 2021 (kvôli pandémii presunuté na rok 2023; spolu s mestom Novi Sad v Srbsku – presunuté na rok 2022 a Eleusis v Grécku – takisto presunuté na rok 2023). Mesto vybudovali na močarinách a preto v ňom nájdete len málo výškových budov.

Ako sa do mesta Timișoara dostať?

Timișoara sa nachádza 56 km/1 h 2 min. autom južne od mesta Arad, 107 km/1 h 18 min. autom juhovýchodne od Nădlacu (rumunsko-maďarský hraničný priechod), len 230 km/3 h 23 min. autom severovýchodne od Belehradu, 269 km/3 h 20 min. autom západne od Sibiu a 547 km/7 h 6 min. autom severozápadne od Bukurešti.

Autobusom

Mesto sa nachádza na 2 cestách európskeho významu:

• E70 (Moravița – Timișoara – Craiova – București – Giurgiu)
• E671 (Timișoara – Oradea).

Autobusy môžu zastaviť na 2 rôznych autobusových staniciach:

• Autogara Autotim S.A. (2,8 km/35 min. pešo juhozápadne od historického centra)
• Autogara Super Imposer (2,2 km/28 min. pešo juhozápadne od historického centra/pri železničnej stanici/tiež ju môžete nájsť pod názvom Statie parcare Gara de Nord).

Súkromný dopravca prevádzkoval ešte v roku 2017 raz týždenne priamu autobusovú linku z Bratislavy do mesta Timișoara, Odchod tam bol vždy v sobotu, návrat späť v nedeľu (8 h 45 min./40-50 eur/os.). Dnes, žiaľ, už táto linka neexistuje.

Vlakom

Železničná sieť mesta je priamo napojená na niektoré veľké európske metropoly, napr. Budapešť, Viedeň alebo Belehrad. My sme sa rozhodli pre vlak s 1 prestupom (Sibiu – Arad – 284 km/5 h 47 min.; Arad – Timișoara Nord – 57 km/1 h 21 min/66,60 ron/14,29 eur/os.). Železničná stanica Timișoara Nord sa nachádza 2,1 km/27 min. pešo juhozápadne od historického centra mesta.

V prvom vlaku, medzinárodnom rýchliku, bolo ako v chladničke, bundy sme mali zapnuté až po vrch. V druhom vlaku, osobáku, sme sa zas naopak išli uvariť. Vlak zastavoval hádam za každou zákrutou. Vonku bolo asi 40 stupňov, zatiaľ čo dnu vo vlaku asi 50. Na túto cestu len tak nezabudnem.

Na železničnej stanici v Arade (zvonku je to krásna tehlová budova ako z čias priemyselnej revolúcie, v jej vnútri nájdete eskalátor do neba) sme mali chvíľu čas, kým nám šiel osobák do Timișoary. Tak som si chcel dať ešte kávu z automatu. Nemali sme ale pri sebe drobné, čo si všimol jeden pán, ktorý k nám podišiel a do ruky mi vložil 2 ron/0,43 eur na kávu. Vôbec som to nečakal a veľmi ma to potešilo. 

Lietadlom

V meste sa nachádza 3. najrušnejšie letisko Rumunska, Medzinárodné letisko Timișoara (TSR; Aeroportul Internațional Traian Vuia) sa nachádza 11 km/15 min. autom severovýchodne od historického centra mesta. Z letiska sa momentálne (jeseň 2018) dostanete do 26 európskych destinácií, predovšetkým v Taliansku, Španielsku, Rumunsku, …

Ako sa v meste Timișoara pohybovať?

Timișoara je jediným mestom v Rumunsku, ktoré má 5 rôznych druhov mestskej hromadnej dopravy. Okrem električiek, trolejbusov a autobusov ponúka od roku 2015 ako 1. mesto v krajine verejnú dopravu na bicykli a od roku 2016 aj vaporetto (vodný autobus, napr. v Benátkach) na kanáli rieky Bega. Centrum mesta so všetkými pamätihodnosťami je kompaktné a z prevažnej väčšiny pešou zónou. Z hotela na autobusovú stanicu sme využili taxi službu Uber (2 km/7,37 ron/1,58 eur).

Všetky potrebné info o mestskej hromadnej doprave

Čo v meste Timișoara robiť, vidieť a navštíviť?

Centrum mesta je sústredené okolo niekoľkých námestí a uličiek medzi nimi. Niektoré pamiatky sa nachádzajú v tesnej blízkosti historického centra mesta.

• Piața Victoriei
  • Hrad Huniade – Múzeum regiónu Banát
  • Pravoslávny katedrálny chrám Troch hierarchov
  • Pamätník obetiam revolúcie v roku 1989
  • Opera a národné divadlo
  • Socha vlčice
• Piaţa Unirii
  • Galéria umenia Timișoara
  • Katedrála sv. Juraja
  • Srbský pravoslávny kostol
  • Stĺp Najsvätejšej Trojice
• Piața Libertății
  • Stĺp Jána Nepomuckého a Panny Márie
  • Stará radnica
• Múzeum revolúcie 1989
• Stredoveké opevnenie
• Synagóga v pevnosti
• Piața Traian
  • Miléniový kostol
  • Nová synagóga
• Synagóga Iosefin
• Zoologická záhrada
• Múzeum dediny Banát
• Kanál Bega

Piața Victoriei

Piața Victoriei je akýmsi novým centrom mesta. V roku 1989 sa práve tu uskutočnila antikomunistická revolúcia.

Hrad Huniade (Castelul Huniade), je najstaršou budovou mesta. Nachádza sa v severovýchodnej časti námestia. V súčasnosti je sídlom Múzea regiónu Banát (Muzeul Banatului). Nájdete tu historickú a prírodovednú expozíciu, na prízemí neolitickú svätyňu Parta a laboratórium na reštaurovanie historických predmetov. Pred múzeom sa nachádzajú 2 lampy, ktoré pripomínajú, že Timișoara je 1. mestom v Európe s elektrickým verejným osvetlením. Múzeum je momentálne (2017) zatvorené z dôvodu rekonštrukcie. Prístupné sú len niektoré expozície.

Pravoslávny kostol (Catedrala Mitropolitană Ortodoxă) sa nachádza v južnej časti námestia. Patrí medzi jeden z najvyšších pravoslávnych chrámov na svete (najvyššia veža dosahuje výšku 83,7 m) a tiež je najvyššou budovou mesta. Do jeho vnútra sa zmestí až 4 000 veriacich.

Pred katedrálou sa nachádza Pamätník obetiam revolúcie v roku 1989 (Monumentul Crucificare) vo forme krucifixu tvarovaného klincami. Severnú stranu námestia lemuje budova Opery (Opera Națională Română) a Národného divadla (Teatrul Național Timișoara). Asi v strede námestia sa nachádza socha vlčice (Statuia Lupoaicei), ktorá napája 2 deti – Romula a Rema, symbol Ríma.

V Rumunsku, hlavne v Transylvánii nájdete tieto sochy na viacerých miestach. Rumuni tým poukazujú na to, že majú dáckych predkov, teda latinský pôvod a nie maďarský. Sedmohradsko, ktoré spadalo pod Uhorsko, si totiž nárokovali Maďari.

Piaţa Unirii

Piaţa Unirii je starým centrom mesta. Okrem barokových palácov ponúka plno reštaurácií a kaviarní, kde môžete nabrať nové sily.

Galéria umenia Timișoara (Muzeul de Artă; 10 ron/2,15 eur/os.) lemuje južnú stranu námestia. Galériu tvorí zaujímavá zbierka výtvarného umenia, ktorá sa nachádza v barokovom paláci starej prefektúry (vyšší správny úrad).

Rímskokatolícka katedrála sv. Juraja (Catedrala Sfântul Gheorghe din Timişoara) sa nachádza na východnej strane námestia. Postavili ju v štýle viedenského baroka. Michael Angelo Unterberger, riaditeľ viedenskej Akadémie výtvarných umení, namaľoval hlavný oltárny obraz sv. Juraja zabíjajúceho draka.

Srbský pravoslávny kostol (Biserica Sârbească) sa nachádza v západnej časti námestia. Bol postavený približne v čase stavby katedrály sv. Juraja, ktorá sa nachádza oproti.

V strede námestia zas nájdete morový stĺp Najsvätejšej Trojice (Statuia Sfânta Treime).

Piața Libertății

Piața Libertății je malé nenápadné námestie, ktoré sa nachádza medzi predošlými dvomi.

Morový stĺp Jána Nepomuckého a Panny Márie (Statuia Sfintei Maria) vytvorili vo Viedni a do Rumunska ho len priniesli. Tri postavy na podstavci predstavujú Rochusa, sv. Sebastiána a Karola Boromejského. Stĺp pripomína mor z 18. storočia (1738-1739).

Stará radnica sa nachádza na severnej strane námestia. Postavili ju na mieste pôvodných tureckých kúpeľov. Dnes je súčasťou Západnej univerzity (Facultatea de Muzică și Teatru).

Námestie bolo svedkom obzvlášť krutej popravy Juraja Dóžu (maď. György Dózsa), vodcu nevoľníckeho povstania v roku 1514. Dóžu posadili na rozžeravený železný trón a „korunovali“ ho takisto rozžeravenou železnou korunou. Následne ho kliešťami roztrhali na kusy. Tými nakŕmili jeho mužov, ktorých potom tiež popravili. Iné kusy vyvesili nad brány miest Oradea, Alba Iulia a Budín ako výstrahu.  

Múzeum revolúcie 1989

Múzeum revolúcie 1989 (Asociația Memorialul Revoluției; 450 m/5 min. pešo severovýchodne od Piaţa Unirii; vstupné dobrovoľné) pripomína antikomunistickú revolúciu z decembra 1989, ktorá sa začala práve v meste Timișoara. Súčasťou expozície sú plagáty, fotografie, dokumentácia či video.

Stredoveké opevnenie

Po dobytí mesta Timișoara Habsburgovcami bolo nutné prebudovať mesto v paganskom štýle.

Blaise François Pagan bol francúzsky aristokrat, vojak a vojenský inžinier. Návrh Paganovho opevnenia sa hojne využíval pri projektovaní stredovekých pevností. Pagan mal významný vplyv na Sébastiena Le Prestre de Vaubana, ďalšieho odborníka na opevnenia.

Išlo o pevnosť hviezdneho tvaru, ktorú môžete nájsť napr. v Arade alebo Oradei alebo u nás v Komárne, či Nových Zámkoch. Vtedajšie stredoveké opevnenie sa už nedokázalo vyrovnať novým bojovým technikám. Mesto bolo obklopené 3 hviezdnymi pásmi, ktoré mohli byť naplnené vodou. Do mesta sa vstupovalo cez 3 brány. Pevnosť mala 9 bášt. V druhej polovici 19. storočia väčšinu mestských hradieb zničili, aby tak uvoľnili miesto pre rýchlo sa rozrastajúce mesto.

Bastión Terézia (Bastionul Maria Theresia; 500 m/7 min. pešo východne od Piaţa Unirii) je najlepšie zachovanou časťou stredovekého opevnenia. Dnes tu nájdete 2 stále expozície múzea regiónu Banát, etnografické múzeum, ale aj komerčné priestory, reštauráciu, bar, diskotéku či knižnicu.

Synagóga v pevnosti

Synagóga v pevnosti (Sinagoga din Cetate), postavená v maurskom štýle, dostala svoje meno vďaka tomu, že sa nachádza vo vnútri starého mesta (cetate – mesto, príp. vnútorné mesto, pevnosť). V súčasnosti je pre verejnosť zatvorená.

Piața Traian

Piața Traian sa nachádza vo štvrti Fabric (2 km/24 min. pešo východne od Piaţa Unirii).

Neďaleko námestia nájdete novorománsky Miléniový kostol (Biserica romano-catolică Millenium) a neologickú Novú synagógu (Sinagoga din Fabric). Synagóga patrí medzi jednu z najpôsobivejších synagóg mesta. Počas 2. svetovej vojny a v období po nej sa židovská komunita v meste drasticky zmenšila. Chrám momentálne chátra a je uzatvorená pre verejnosť.

Synagóga Iosefin

Ďalšia – Synagóga Iosefin (Sinagoga Iosefin; 1 km/13 min. pešo južne od železničnej stanice Timișoara Nord) je poslednou z 3 existujúcich synagóg mesta. Taktiež je jedinou, ktorá ešte stále funguje.

Zoologická záhrada

Severovýchodne od mesta, neďaleko Zeleného lesa, sa rozprestiera zoologická záhrada (Timișoara ZOO) s 30 druhmi zvierat, väčšinou z Rumunska, ale nájdete tam aj emu, opice, či pštrosy. ZOO prešla v rokoch 2004-2006 masívnou rekonštrukciou. Svoje brány otvorila opäť v roku 2007.

Múzeum dediny Banát

Pri ZOO sa nachádza skanzen – Múzeum dediny Banát (Muzeul Satului Bănățean; 4,50 ron/0,96 eur/os.). Múzeum postavili na začiatku 20. storočia a nájdete v ňom asi 30 tradičných ľudových domčekov, ktoré reprezentujú historický región Banát.

Kanál Bega

Kanál Bega je navigačným kanálom Rumunska a Srbska. Taktiež je 1. plavebným kanálom na území dnešného Rumunska. V minulosti spojil mesto s európskymi metropolami Viedňou a Budapešťou. Dnes sa využíva predovšetkým na šport a zábavu. Nájdete ho v južnej časti starého mesta za pravoslávnym kostolom.

Kde sa v meste Timișoara ubytovať?

Hotel Central sa nachádza 1,6 km/20 min. pešo východne od železničnej stanice Timișoara Nord (tým pádom aj autobusových staníc Autogara Super Imposer a Statie parcare Gara de Nord), 2 km/24 min. severovýchodne od autobusovej stanice Autogara Autotim S.A. a len 120 m/1 min. pešo východne od Piața Victoriei.

Za priestrannú 2-lôžkovú izbu s výhľadom na hrad (ukrytý medzi stromami 😉 ), vrát. vlastnej kúpeľne so sprchovacím kútom sme zaplatili 200 ron/42,83 eur. V cene izby boli zahrnuté raňajky, minibar, káblová TV, telefón, klimatizácia a chladnička. V celom hoteli bol k dispozícii výťah, bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet a verejné parkovisko za poplatok 10 eur/deň.

Kde sa v meste Timișoara najesť?

Locanda del Corso sa nachádza len 250 m/3 min. pešo západne od Piața Unirii. Zameriava sa na taliansku kuchyňu, pizzu a plody mora. Veľmi chutné a pekne podávané jedlo a miešané nápoje. Murované steny, prevládajúca čierna farba v interiéri, čisté pekné a moderné prostredie s obrovskými oknami s výhľadom na ulicu. Veľmi profesionálna obsluha. Vo vnútri klimatizácia, ktorú sme v tých horúčavách veľmi ocenili. Reštaurácia možno pôsobí drahým dojmom, stále je však v porovnaní so západnými reštauráciami lacná (119 ron/25,48 eur/2 os.).

Horúci letný večer na Piața Victoriei priam lákal posedieť si na niektorej z množstva terás a dať si ešte po večeri a prechádzke mestom vychladené pivo či miešaný nápoj (32 ron/6,85 eur/2 os.).

Užitočné linky:

• Rumunsko – praktické informácie
• Ďalšie články z Rumunska
• Oficiálny turistický portál mesta Timișoara
• Turistické informačné centrum mesta Timișoara

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 27. 9. 2018 (1 eur = 4,6701 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Timișoara – metropola regiónu Banát je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.