1. Katedrálny park (Parcul Catedralei)

Kišiňov je skutočne zeleným mestom. Na jeho území nájdete 11 parkov. My sme sa zastavili v 3 z nich. Katedrálny park (Parcul Catedralei) sa nachádza v samom srdci mesta. Práve z tohto parku som počítal vzdialenosti ku všetkým atraktivitám mesta. Založili ho pravdepodobne medzi rokmi 1830-1840. Park má už viac ako 185 rokov. Všetky cesty v parku v tomto prípade nevedú do Ríma, ale ku Metropolitnej katedrále Narodenia Pána. Park je ideálnym miestom na prechádzky, posedenie na lavičkách, či sledovanie ruchu mesta okolo vás. V parku môžete využiť bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet.

2. Metropolitná katedrála Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului)

Metropolitnú katedrálu Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului) stavali v rokoch 1830-1836 v štýle ruského klasicizmu. Charakterizujú ju 4 biele portiky so 6 stĺpmi a veľká tmavá guľovitá kupola. V roku 1941 budovu vážne poškodili počas bombardovania. Obnovu dokončili až v roku 1953. V roku 1962 sa katedrála stala výstavnou sieňou Ministerstva kultúry Moldavskej sovietskej socialistickej republiky. S rokom 1989 sa stala opäť kostolom. Reštaurátorské práce ukončili v roku 1996. Katedrála tvorí spolu so zvonicou a Víťazným oblúkom známy architektonický a historický komplex mesta.

3. Zvonica (Clopotnița)

V strede Katedrálneho námestia sa týči elegantná biela zvonica (Clopotnița). Zvonicu postavili spolu s katedrálou v roku 1836. Zakončili ju malou kupolou. Hlavný najväčší zvon, ktorý vážil takmer 6,5 tony, mali pôvodne umiestniť do zvonice, ale kvôli svojej veľkosti sa do nej nezmestil, pretože okná na horných poschodiach zvonice boli príliš úzke. Preto ho umiestnili do susedného Víťazného oblúka. V roku 1962 zvonicu vyhodili do vzduchu z dôvodu obáv z jej možného využitia ako strategického bodu pre ostreľovačov. Namiesto nej postavili fontánu. Zvonicu znovu postavili na základe pôvodných náčrtov a historických obrázkov len v rokoch 1997-1998. Tentoraz ale neurobili tú istú chybu ako v minulosti. Horné poschodie rozšírili a konečne po rokoch na pôvodné plánované miesto vrátili najväčší zvon.

4. Víťazný oblúk (Arcul de Triumf)

S výškou 13 m je Víťazný oblúk (Arcul de Triumf) alebo tiež Svätá brána jednou z dominánt mesta. Podľa oficiálnej verzie ho postavili v roku 1840 na pamiatku rusko-osmanských vojen. Podľa neoficiálnej verzie oblúk postavili kvôli zvonu, ktorý sa v ňom nachádzal až do konca 20. storočia. Oblúk je z lešteného bieleho kameňa a má štvorcový tvar so 4 otvormi. Na stĺpy v korintskom štýle nadväzuje horná časť v klasicistickom slohu.

5. Radnica mesta Kišiňov (Primăria Municipiului Chișinău)

Rohová budova eklektickej žltej radnice mesta Kišiňov (Primăria Municipiului Chișinău; 350 m/5 min. pešo juhovýchodne od centra) s trojuholníkovými štítmi vychádza z renesancie talianskeho Toskánska. Hlavný vstup do radnice je na rohu budovy. Nad vstupom sa vypína veža s hodinami. Na mieste radnice pôvodne stála hasičská stanica. Na návrhu budovy sa tiež podieľal ruský architekt Alexandru Bernardazzi (1831-1907). Jeho pamätná tabuľa visí na budove dodnes. Výstavbu dokončili v roku 1902.

V roku 1941 budovu vyhodili do vzduchu sovietske vojská. Rumunskej správe sa ju do roku 1944 podarilo obnoviť, ale v auguste toho istého roku budovu počas bombardovania opäť zničili. Po vojne (1946-1948) ju prestavali podľa dobových fotografií. Miestna správa sa do budovy vrátila až v roku 1951. Turistické informačné centrum sídli v budove napravo od hlavného vchodu smerom do hlavnej ulice.

6. Nultý kilometer (Kilometrul zero)

Nultý kilometer (Kilometrul zero; 400 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra) umiestnili do dlažby pred Hlavnú poštu v roku 2012. Vyrobili ho z bronzu a žuly. Do kompasu vyryli svetové strany a vzdialenosti k niektorým hlavným mestám v Európe a Ázii. Škoda len, že Bratislavu ani Prahu na ňom nenájdete.

7. Organová sieň (Sala cu Orgă)

Eklektickú bielo-zelenú budovu mestskej banky s barokovými a neoklasicistickými prvkami postavili v rokoch 1903-1911. Hlavný vstup reprezentuje portikus s dvojitými stĺpmi na podstavcoch. Dominuje mu socha posla bohov Herma a guľovitá kupola. Vchod strážia sochy 2 levov. Vo výzdobe budovy dominujú symboly, ktoré súvisia s obchodom a financiami. Po výstavbe novej budovy mestskej banky v roku 1973 a vďaka výbornej akustike hlavnej sály sa rozhodla mestská rada o prestavaní budovy na organovú sieň (Sala cu Orgă; 400 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra). Prestavba sa uskutočnila v rokoch 1975-1978. Kapacita sály je 555 miest.

8. Národné divadlo „Mihai Eminescu“ (Teatrul Naţional „Mihai Eminescu”)

Národné divadlo „Mihai Eminescu“ (Teatrul Naţional „Mihai Eminescu”; 500 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra) založili v roku 1921. V roku 1935 divadlo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zatvorili. Znovu ho otvorili až v roku 1994 a funguje dodnes.

9. Národné divadlo opery a baletu „Maria Bieșu“ (Teatrul Național de Operă şi Balet „Maria Bieșu”)

Národné divadlo opery a baletu „Maria Bieșu“ (Teatrul Național de Operă şi Balet „Maria Bieșu”; 500 m/7 min. pešo severozápadne od centra) postavili v roku 1980 podľa návrhu moskovských architektov v štýle socialistického modernizmu. Na námestie pred divadlo umiestnili 2 fontány. K hlavnému vchodu vedie široké schodisko. Basreliéfy na mramorových stenách po oboch stranách vchodu zobrazujú múzy. Obdĺžnikové stĺpy tvoria otvorené letné terasy. Divadlo má kapacitu 1 200 miest. Organizujú sa v ňom koncerty a festivaly. Maria Bieșu bola jednou z najznámejších operných speváčok Moldavska. V 60. rokoch 20. storočia spievala na najslávnejších operných pódiách sveta.

Pred národným divadlom opery a baletu si urobte svojku pri nápise „I❤️Chișinău“ alebo na obrej lavičke, ktorá má spájať ľudí, s národným symbolom krajiny Stromom života.

10. Pamätník Štefana Veľkého (Monumentul lui Ștefan cel Mare)

Pamätník Štefana Veľkého (Monumentul lui Ștefan cel Mare; 450 m/7 min. pešo západne od centra) venovali najvýznamnejšej osobnosti a bývalému kniežaťu Moldavska. Sochu vysokú 5 m odliali v Bukurešti zo 6 veľkých bronzových kanónov po rusko-tureckej vojne v rokoch 1877-1878. Socha stojí na 6 m vysokom podstavci. Predlohou sochy bol portrét kniežaťa z roku 1475. Sochár Alexandru Plămădeală si sám mohol vybrať pozemok, na ktorý chcel svoju sochu umiestniť.

Slávnostne ju odhalili v roku 1928 pri príležitosti 10. výročia Veľkého zjednotenia Besarábie s Rumunskom. Po okupácii Besarábie Sovietmi pamätník premiestnili do Bukurešti, aby ho zachránili. V auguste 1942 sochu vrátili do Moldavska, aby ju o 2 roky neskôr zase poslali do Rumunska. V roku 1945 sa pamätník vrátil do Kišiňova. Počas nasledujúcich 3 desaťročí pamätník pravidelne ničili vandali. Koncom roka 1989 pamätník vrátili na pôvodné miesto a obnovili. Tvár vládcu z pamätníka umiestnili na každú bankovku národnej meny.

…tak a sme za polovicou. Čo ešte môžete vidieť v meste Kišiňov? Poďme na druhú desiatku …

11. Verejná záhrada „Štefana Veľkého a Svätého“ (Grădina Publică „Ștefan cel Mare și Sfânt”)

Verejná záhrada „Štefana Veľkého a Svätého“ (Grădina Publică „Ștefan cel Mare și Sfânt”; 500 m/8 min. pešo západne od centra) alebo tiež centrálny park je najstarším parkom v krajine. Otvorili ho v roku 1818. Architekti ho navrhli ako francúzsku záhradu s kvetinovými záhonmi, akáciami, lipami, lavičkami, pavilónmi a fontánami. Niektoré stromy majú už takmer 200 rokov. Liatinový plot z roku 1860 navrhol ruský architekt Alexandru Bernardazzi už v ukrajinskej Odese. V roku 1885 v záhrade odhalili bustu ruského romantického básnika Alexandra Sergejeviča Puškina.

Puškin strávil v exile v Kišiňove 3 roky. V parku údajne odpočíval. Malo by ísť o najstaršiu zachovanú bustu v meste. To pravdepodobne viedlo k položeniu základného kameňa tzv. Aleje klasikov v roku 1958. Kým pôvodná aleja obsahovala 12 bronzových búst na červených žulových stĺpoch, súčasná aleja má 29 búst najznámejších básnikov a spisovateľov z Besarábie. Asi 2/3 pôvodnej Besarábie ležia v dnešnom Moldavsku. V parku je bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet, ale aj elektrické zásuvky na nabíjanie telefónu či počítača.

12. Vláda Moldavskej republiky (Guvernul Republicii Moldova)

Vláda Moldavskej republiky (Guvernul Republicii Moldova; 500 m/7 min. pešo juhozápadne od centra) stojí na mieste pôvodného sídla bývalej metropolitnej rady. Rezidenciu v roku 1941 vážne poškodili a už ju viac neobnovili. Na jej mieste postavili kino a park. V rokoch 1960-1965 počas rozsiahlej rekonštrukcie mesta postavili na mieste kina Dom vlády MSSR. Budovu so železobetónovou konštrukciou charakterizujú veľké panoramatické okná a biele vlnité plechy.

Sokel a prahy pri vstupoch z čiernej leštenej žuly kontrastujú s bielymi kamennými stĺpmi. Nad vchodom sa nachádza erb Moldavskej republiky a text s názvom inštitúcie. Budovu ešte nikdy nerekonštruovali. Vykonajú sa len drobné opravy. Budova má národný význam. Do roku 1991 stál pred budovou Leninov pamätník. Pred inštitúciu osadili v roku 2010 žulovú pamätnú tabuľu, ktorá pripomína obete sovietskej okupácie a totalitného režimu v Kišiňove.

Prázdna plocha pred budovou sa nazýva Námestie Veľkého národného zhromaždenia. Sprievody sa tu konali od 1. polovice 19. storočia. V auguste 1989 požadovali státisíce občanov vyhlásenie rumunského jazyka za štátny jazyk a prechod na latinku. Námestie je svedkom osláv štátnych a mestských sviatkov, ale aj protestov a sťažností občanov.

13. Prezidentský palác Moldavskej republiky (Președinția Republicii Moldova)

Prezidentský palác Moldavskej republiky (Președinția Republicii Moldova; 550 m/8 min. pešo severozápadne od centra) postavili v rokoch 1984-1987. Na jeho mieste pôvodne stál 122 rokov luteránsky kostol, až kým sa ho komunistické úrady rozhodli v 60. rokoch 20. storočia zbúrať. Palác pôvodne koncipovali ako administratívnu budovu na zasadnutie Najvyššieho sovietu MSSR. Začiatkom 90. rokov 20. storočia ho prestavali s minimálnymi úpravami. Konštrukciu odliali zo železobetónu, ozdobili bielymi kamennými doskami a tónovaným sklom.

Podstavec a prístupové schodisko vyrobili z čierneho a červeného mramoru. Nad centrálnym portálom sa nachádza bronzový erb Moldavskej republiky a text s názvom inštitúcie. V zasadacej miestnosti paláca podpísali deklaráciu nezávislosti. Prezidentská knižnica z dubového dreva uchováva niekoľko stoviek kníh a protokolárnych darov. Najcennejším darom je kópia meča Štefana Veľkého. Počas protestov v roku 2009 budovu zničili vandali. Opravy trvali s občasnými prerušeniami až do jesene 2018. Budova je pamiatkou národného významu. Večer ju osvetľujú farby moldavskej vlajky.

14. Parlament Moldavskej republiky (Parlamentul Republicii Moldova)

Budovu postavili v rokoch 1976-1979. Pôvodne v nej mal sídliť Ústredný výbor Komunistickej strany. Zaujímavosťou je, že po dokončení základov sa rozhodli budovu posunúť o 34 m od hlavnej cesty. Rozpočet sa vďaka tomu zdvojnásobil. Konštrukciu odliali zo železobetónu. Fasádu obložili ružovými žulovými doskami. Základňu obložili mramorovými a červenými žulovými doskami. Pred budovou stál pôvodne Pamätník Karla Marxa a Friedricha Engelsa.

Parlament Moldavskej republiky (Parlamentul Republicii Moldova; 850 m/12 min. pešo severozápadne od centra) má tvar otvorenej knihy. Nad hlavným vchodom sa nachádza text s názvom inštitúcie napísaný kovovými písmenkami. Kancelárie sú na strane, ktorá smeruje k bulváru Ștefan cel Mare. Zasadacia miestnosť parlamentu je na opačnej strane. Budova je pamiatkou národného významu. Počas protestov v roku 2009 bol interiér vážne poškodený. Oprava trvala 5 rokov. Parlament môžete navštíviť počas komentovanej prehliadky so sprievodcom.

15. Pamätník Kráľovnej Márie (Monumentul Reginei Maria)

Pamätník Kráľovnej Márie (Monumentul Reginei Maria; 600 m/9 min. pešo juhozápadne od centra) odhalili v roku 2025 pri príležitosti 107. výročia zjednotenia Besarábie s Rumunskom. Pomník vysoký viac ako 6 m predstavuje Kráľovnú Máriu v deň jej korunovácie v meste Alba Iulia.

Mária Edinburská bola poslednou rumunskou kráľovnou (1914-1927) ako manželka kráľa Ferdinanda I. Rumunského. Narodila sa v roku 1875 v Eastwel Parku v grófstve Kent v Spojenom kráľovstve. Jej rodičmi boli princ Alfréd, vojvoda z Edinburghu a zároveň 2. syn kráľovnej Viktórie, a ruská veľkokňažná Mária Alexandrovna, jediná dcéra ruského cára Alexandra II. Nikolajeviča a Márie Alexandrovny, princeznej hesenskej. Kráľovná Mária zomrela na hrade Pelișor v roku 1938. Pre jej srdce postavili kaplnku na hrade Bran.

16. Socha rímskej vlčice (Lupa Capitolina)

Socha rímskej vlčice (Lupa Capitolina; 550 m/8 min. pešo juhozápadne od centra) je replikou slávnej rímskej sochy, ktorú mestu daroval Rím v prvých rokoch zjednotenia Besarábie a Bukoviny s Rumunskom. V roku 1940 sochu z politických dôvodov roztavili. Kultúrna liga za jednotu Rumunov všade nechala v roku 1990 vyrobiť kópiu sochy, ktorú umiestnili pred Národné múzeum histórie Moldavskej republiky v Kišiňove.

17. Vila Herța (Casa Herța)

Eklektická vila Herța (Casa Herța; 750 m/10 min. pešo severozápadne od centra) patrila šľachticovi a neskôr starostovi mesta Vladimírovi Herțovi. Budovu zdobia rastlinné ornamenty a alegorické postavy. Vnútorné steny vymaľovali freskami s mytologickými výjavmi a štukové ornamenty stien pozlátili. V roku 1939 v nej sochár Alexandru Plămădeală spolu s ďalšími umelcami založili Mestskú umeleckú galériu. Bola 1. múzeom plastického umenia v Moldavsku. Po pripojení k Sovietskemu zväzu ju reorganizovali na Republikánske múzeum plastického umenia MSSR. Umelecké diela sa počas vojny preventívne rozhodli premiestniť na bezpečnejšie miesto. Vtedy bez stopy zmizli a viac sa ich už nepodarilo nájsť. Vilu síce začali rekonštruovať, napriek tomu stále čaká na navrátenie zašlej slávy.

18. Centrálny trh (Piața Centrală)

Centrálny trh (Piața Centrală; 900 m/12 min. pešo juhovýchodne od centra) je najväčším mestským trhom pod holým nebom. Jeho história siaha do polovice 19. storočia. Rozprestiera sa medzi niekoľkými ulicami v centre mesta. Na trhu kúpite (takmer) všetko od mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny cez oblečenie, obuv, doplnky, suveníry a ďalšie predmety, na aké si len spomeniete. Zjednávať je tu podmienkou!

19. Bývalá vodárenská veža (Fostul Turn de Apă)

Bývalá vodárenská veža (Fostul Turn de Apă; 1,1 km/18 min. pešo juhozápadne od centra) sa v roku 1971 stala domovom Múzea histórie mesta Kišiňov (Muzeul de Istorie al Orașului Chișinău). Eklektickú vežu začali stavať v roku 1860 podľa projektu ruského architekta Alexandra Bernardazziho. Dokončili ju až o 28 rokov neskôr v roku 1888. Svoje brány však otvorila až v roku 1892. Má výšku 27 m. Steny sú z tehál a tesaného vápenca. Architekt pri nej prvýkrát použil leštený kameň. Stala sa 1. dodávateľom vody v Kišiňove a spolu s ňou vybudovali 1. vodovodné potrubia v meste.

Vodou zásobovali centrálnu časť mesta. Ako vodárenská veža slúžila 48 rokov. Od roku 1940 sa používala ako požiarna veža. Zemetrasenie v roku 1977 budovu poškodilo. V rokoch 1980-1983 ju prestavali podľa dobových obrázkov. Pôvodne sa v meste nachádzali 2 vodárenské veže. Druhá veža sa do súčasnosti nezachovala. Bola zničená v roku 1963. Múzeum vo veži znovu otvorili v roku 2011. Má 4 stále expozície. Najstarším exponátom je hlinená nádoba zo 4. storočia n. l. Z terasy na jej vrchole uvidíte mesto, okolité kopce i vzdialené sídliská na nich. Vstupenka stála 7,70 lei/1,51 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

20. Park „Údolie mlynov” (Parcul „Valea Morilor”)

Park „Údolie mlynov” (Parcul „Valea Morilor”; 1,6 km/23 min. pešo juhozápadne od centra) sa stal známym vďaka najmenšej bronzovej soche Malého princa na svete. Sochu vysokú len 11 cm nájdete na brehu umelého jazera. K jazeru vedie 218-schodové schodisko z jednej strany a kaskádové vodné schodisko z 2. strany. Schodisko prekonáva slávne Schodisko generála Potemkina v Odese, ktoré má 200 schodov. Obnovili ho v roku 2016. Výstavbu parku nariadil sovietsky vodca Leonid Brežnev v roku 1950. Zelené divadlo pod holým nebom má kapacitu až 5 tisíc miest. Na jazere prenajímajú kanoe a kajaky. Okolie jazera je zase ideálne na beh či bicyklovanie.

Kišiňov je mesto parkov. Vyberte sa do parku aj v týchto mestách:

• Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok
• Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu
• Miláno – 1 deň nestačí
• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte až po Atomium

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 11. 3. 2026 (1 eur = 5,0907 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Kišiňov alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Lecco dostať?

Lecco je sídlom rovnomennej provincie v Lombardsku na severe Talianska, 61 km/1 h severne od Milána.

Autobusom

Autobusová stanica Lecco-Piazza della Stazione FS sa nachádza 500 m/7 min. pešo východne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica Lecco sa nachádza 500 m/8 min. pešo východne od infocentra. Do mesta som plánoval cestovať vlakom z Bergama. Keďže v lete 2025 modernizovali viaceré trate v Lombardsku (medzi nimi aj práce na zdvojnásobení trate medzi Bergamom a Ponte San Pietro), spred železničnej stanice v Bergame som si najprv zobral autobus do dedinky Ponte San Pietro, z ktorej ma vlak odviezol až do Lecca. Cesta busom a vlakom vrátane prestoja v Ponte San Pietro trvala 1 h a 15 min. a spiatočný cestovný lístok by stál 8 eur/os.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. 

Kde v meste Lecco získať info?

Turistické informačné centrum InfoPoint Lecco sa nachádza v paláci strachu na námestí Piazza XX Settembre. Pani mi odporučila všetky atraktivity mesta (keďže ich nie je tak veľa), ako aj vyhliadkovú loď, či kyvadlovú dopravu medzi Leccom a ostatnými mestami na brehu jazera Lago di Como. Vyhliadkovú loď som si nakoniec nevybral a loď do Bellagia išla až poobede, takže by som opäť celý deň len precestoval a nič nevidel. Tak som sa aspoň pomotal po Leccu.

Čo v meste Lecco robiť, vidieť a navštíviť?

Lecco je vhodným východiskovým bodom na turistiku v okolitých horách. Do hôr sa dostanete po značkovaných turistických chodníkoch alebo lanovkou, ktorá mesto spája s parkom Piani d’Erna. Ak vám náhodou nevyjde počasie do hôr, môžete sa pokojne túlať uličkami mesta.

Bazilika sv. Mikuláša so zvonicou (Basilica di San Nicolò)

Počiatky kostola sv. Mikuláša (Basilica di San Nicolò; 200 m/3 min. pešo severne od infocentra) siahajú do prelomu 11. a 12. storočia. Fresky pochádzajú zo 14. storočia. Súčasná zvonica (Campanile San Nicolò), prezývaná ceruzka vďaka neuveriteľnej podobnosti, pribudla až na začiatku 20. storočia (1904) a okrem kostola ju môžete taktiež navštíviť. S výškou 96 m je údajne 2. najvyššou zvonicou v Taliansku a jednou z najvyšších v Európe. Počas výstupu na jej vyhliadku musíte zdolať 366 schodov. Prevádzková doba zvonice sa mení v závislosti od sezóny. Pre viac info kliknite na oficiálnu internetovú stránku zvonice. Vstupenka stojí 5 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line.

Palác strachu (Palazzo delle Paure)

Eklektický Palác strachu (Palazzo delle Paure) postavili v roku 1916. Spočiatku v paláci sídlil daňový úrad, asi práve preto ten názov. V súčasnosti v ňom môžete navštíviť Galériu moderného a súčasného umenia, Alpské observatórium a Horolezecké múzeum. Palác je otvorený v utorky medzi 10.00-14.00 h, a od stredy do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 6 eur/os.

Mestské hradby (Vallo delle Mura)

Z mestských hradieb (Vallo delle Mura; 450 m/6 min. pešo východne od infocentra), ktoré nechal vybudovať Azzone Visconti v 14. storočí (1336), sa zachoval len val. Súčasťou hradieb bol aj hrad na brehu jazera, z ktorého zase ostala už len Viscontiho veža. Za vlády milánskeho rodu Sforza sa hradby posilnili a hrad premenili na pevnosť. Rakúsky cisár Jozef II. nariadil zrušenie pevnosti a zbúranie hradieb v roku 1782.

Most Azzone Visconti (Ponte Azzone Visconti)

Súčasťou opevnenia mesta bol aj most Azzone Visconti (Ponte Azzone Visconti alebo tiež Ponte Vecchio; 1 km/15 min. pešo juhovýchodne od infocentra). Most sa v priebehu storočí stal prirodzenou hranicou medzi Benátkami a Milánom. Dnes by už len málokto uveril tomu, že na okrajoch mosta sa kedysi nachádzali 2 obranné veže, ktoré vybavili padacím mostom, súčasťou bol malý hrad s centrálnou vežou a dokonca aj kaplnka. Od mesta ho ešte oddeľoval kanál.

Prechádzka okolo jazera (Lungolago di Lecco a Lungolago di Malgrate)

Ak už náhodou budete merať cestu ku mostu Azzone Visconti, odporúčam vám prejsť sa nie cez mesto, ale po brehu jazera Lago di Como. A potom pokojne pokračujte po upravenej promenáde cez aleje stromov až do Malgrate. Veď práve odtiaľ sa vám naskytne najkrajší výhľad na panorámu Lecca s jazerom pred ním a horami za mestom. Na niektorých miestach sú pláže (spiagga), odkiaľ je prístup do vody pohodlnejší. Hneď by som sa šiel kúpať, keby som mal plavky so sebou.

Pamätníka Antonia Stoppaniho (Monumento ad Antonio Stoppani)

Ak sa z centra mesta vyberiete smerom na sever, budete prechádzať okolo pamätníka Antonia Stoppaniho (Monumento ad Antonio Stoppani; 500 m/7 min. pešo severozápadne od infocentra), otca talianskej geológie a autora knihy Bel Paese (Krásna krajina). Pamätník stojí v strede polkruhového námestia z červených tehál. Za pamätníkom uvidíte 2 symboly mesta Lecco – zvonicu a horu Monte Resegone. Ak budete mať väčšie šťastie ako ja a nenatrafíte práve na robotníkov, ktorí pracujú na promenáde, priamo vo vodách jazera uvidíte pozlátenú sochu sv. Mikuláša, ochrancu lodníkov a námorníkov a patróna mesta.

Kde sa v meste Lecco najesť?

V horúcu júlovú stredu som mal chuť na ľahký obed. Preto som si vybral reštauráciu, doslova sendvičáreň, Paninoteca Ermete (900 m/13 min. pešo juhovýchodne od infocentra). Z bohatej ponuky sendvičov, napočítal som ich až 35, som nakoniec siahol po Ortolana. Sendvič naplnili pomodorom, mozzarellou, grilovanou zeleninou a okorenili oreganom. Za sendvič a fľašu vody som zaplatil 8,50 eur. V sendvičárni môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Lecco zájsť na kávu?

V meste Lecco som vyskúšal historickú cukráreň, ale aj modernú kaviareň. Obe vrelo odporúčam.

Bar Caffeina

Kaviareň Bar Caffeina (400 m/6 min. pešo juhovýchodne od infocentra) sa hrdí vlastnou zmesou kávy s jemnou textúrou a stredným telom. Káva vonia po sušienkach a sušenom ovocí. V chuti cítiť tóny mlieka, čokolády a sušeného ovocia. Z vitríny sa na mňa usmievali ručne vyrábané sušienky a cukrovinky, briošky a croissanty, či bezlepkové pečivo. Nakoniec som si vybral vegánsku bábovku. Za bábovku a espresso k tomu som zaplatil 4,20 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Pasticceria Pontiggia Di Esposito Pietro Corrado

Cukráreň Pasticceria Pontiggia Di Esposito Pietro Corrado (140 m/2 min. pešo severne od infocentra) je ideálnou zastávkou na rannú kávu a niečo sladké k tomu predtým, než pôjdete objavovať mesto. Ponúka viac ako 30 druhov sladkého a slaného pečiva, takže som presvedčený, že si tu vyberie naozaj každý. Neodolal som sfogliatelle plnenej ricottou a kandizovaným ovocím. Škoda len tých hladných a neposedných vtákov, ktoré mali ohromnú chuť na pečivo tak ako ja. Za pečivo a espresso som zaplatil 4,10 eur. V cukrárni môžete platiť platobnou kartou. Cukráreň patrí medzi Historické obchody Lombardska.

Kam v meste Lecco zájsť na drink?

Pred dovolenkou do Talianska som ešte v práci čítal automatickú odpoveď, že sa niekto nemôže venovať môjmu e-mailu, lebo šnorchľuje so žralokmi v Indickom oceáne. A tak som začal premýšľať, akú automatickú odpoveď by som si nastavil ja. Možno by to mohlo byť niečo v zmysle: „Vášmu e-mailu sa budem venovať neskôr, lebo momentálne pijem Aperol Spritz na Lago di Como.“ Takúto odpoveď som si síce nenastavil, ale ten drink som si na brehu jazera aj tak dal. Poctivý koktail, síce v plaste, za rozumnú cenu pripravuje milá obsluha v kiosku Bar Il Chiosco delle Barche (110 m/1 min. pešo severozápadne od infocentra). Za drink som zaplatil 5 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Bruseli – Grand Place a okolie
• Durrës v Albánsku
• Poreč vás vráti do Byzancie
• Kráľovský Winchester
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Lecco na jazere Lago di Como je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Rovinj dostať?

Rovinj sa nachádza v regióne Istria na severozápade Chorvátska, 252 km/3 h 8 min. autom západne od Záhrebu.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza 400 m/5 min. pešo juhovýchodne od námestia Trg na mostu.

Vlakom

Vlakom sa do mesta Rovinj nedostanete, pretože mestom neprechádza žiadna železničná trať.

Kde v meste Rovinj získať info?

Turistické združenie mesta Rovinj (Turistička zajednica grada Rovinja-Rovigno) sa nachádza priamo na námestí Trg na mostu. V infocentre nájdete okrem propagačných materiálov mesta a jednotlivých atraktivít taktiež brožúry o celom regióne.

Čo v meste Rovinj robiť, vidieť a navštíviť?

Kým v minulosti sa historické jadro mesta Rovinj nachádzalo na ostrove, v priebehu rokov sa ostrov spojil s pevninou a vznikli nové ulice a námestie. Pri vašej prechádzke mestom nevynechajte tržnicu, brány do mesta, ulice a uličky, vrcholom prechádzky bude výstup do zvonice, ktorá návštevníkov víta z každej svetovej strany, či už prichádzate do mesta po súši alebo po mori.

Mestská tržnica v Rovinji (Gradska tržnica u Rovinju)

Mestská tržnica v Rovinji (Gradska tržnica u Rovinju; 130 m/2 min. pešo severne od námestia Trg na mostu) je menšou sestrou tržnice v Pule. Síce tu nenájdete taký široký sortiment, niečo si tu vyberie určite každý. Tržnica pozostáva zo zeleného a rybieho trhu. Zelený trh sa do tejto časti námestia presťahoval len v roku 1960. V roku 2003 trh zrekonštruovali a rozšírili. Vedľa zeleného trhu sa nachádza rybí trh, ktorý prešiel rekonštrukciou o rok neskôr. Okrem toho z tržnice sa vám naskytne výhľad na staré mesto s kostolom a prístav. Ak budete mať šťastie ako my, natrafíte na pouličného muzikanta vyhrávajúceho známe skladby od kankánu až po súčasné hity.

Námestie na mostu (Trg na mostu)

Cez Námestie Trg na mostu v minulosti skutočne viedol most. Ulica Pietra Ive bola severným ramenom kanála a námestie Pignaton zase južným, ktoré oddeľovali ostrov od pevniny. Kanál zasypali na konci 18. storočia v roku 1763. Severnú stranu námestia lemujú barokové budovy usporiadané do polkruhu.

Balbiho oblúk (Balbijev luk)

Barokový Balbiho oblúk (Balbijev luk; 88 m/1 min. pešo južne od námestia Trg na mostu) postavili v rokoch 1678-1679 na mieste brány starého rybieho trhu, ktorá bola odjakživa hlavným vstupom do historického jadra mesta. Medzi plastikami vyniká benátsky okrídlený lev. Oblúk pomenovali po prefektovi Francescovi Almorovi Balbim, ktorý na oblúk pridal erb svojej rodiny.

Ulica Grisia

Ulica Grisia vedie z námestia Veli trg až ku farskému kostolu sv. Eufémie a sv. Juraja (Crkva sv. Eufemija; 350 m/6 min. pešo západne od námestia Trg na mostu). Jej dlažba je jednou z najstarších v starom meste. Názov znamená stará dláždená ulica, ktorá prudko stúpa nahor. Ulicu lemujú galérie a obchodíky so suvenírmi. Najviac ma zaujali tzv. fumaioli, vysoké komíny, ktoré pochádzajú z čias, keď celé rodiny žili v jednej miestnosti s krbom.

Zvonica kostola sv. Eufémie

Na mieste malej zničenej zvonice, ktorá tu stála už od dávnych čias, sa začala v roku 1654 výstavba novej zvonice. Podoba so zvonicou sv. Marka v Benátkach nie je čisto náhodná. Jej architektonické línie, výrazný vertikálny tvar, lodžia pre zvony, horná balustráda a špicatý hrot, to všetko sú prvky typické pre benátske zvonice. Nepochybne je jednou z najkrajších v celej Istrii. Na jej vrchol umiestnili v roku 1758 veľkú sochu svätca z medených plechov. V roku 1993 sochu reštaurovali. Zo starých benátskych zvonov, ktoré odliali v roku 1794 v benátskej dielni, sa zachoval len jeden veľký zvon, ktorý uchovávajú v kostole. Súčasné 3 zvony vyrobili v zlievarni v Innsbrucku v rokoch 1994-1995.

Vedeli ste, že kostol sv. Eufémie je najväčším barokovým kostolom Istrie?

Zvonica má výšku 61 m. Na jej vrchol vedie drevené schodisko z hladkých valcovitých drevených brvien, na ktorých máte pocit, že z nich každú chvíľu spadnete. Pri výstupe do zvonice a pri zostupe z nej mi nebolo všetko jedno. Vstupenka stála 4 eur/os. V kostole pracoval veľmi divný pán, ktorý sa po preukázaní novinárskym preukazom opýtal mojej kamarátky, či by ona takýto preukaz akceptovala. Reakciu som vôbec nepochopil. Stačilo povedať, že preukaz neakceptuje. Za poplatok, ktorý si za vstup do veže pýtajú, by aspoň mohli opraviť drevené schodisko. O tom, že v kostole sa nedá platiť platobnou kartou, snáď ani písať nemusím.

Brána sv. Kríža (Vrata svetog Križa)

Nad portálom brány sv. Kríža (Vrata svetog Križa; 350 m/5 min. pešo juhozápadne od námestia Trg na mostu) si všimnite erb mesta Rovinj. Z vnútornej strany brány sa zachovala pomerne značná dĺžka mestských hradieb.

Kde sa v meste Rovinj najesť?

Hamburgerová reštaurácia Škatuleta (550 m/8 min. pešo severovýchodne od námestia Trg na mostu) sa nachádza východne od historického jadra mesta. S parkovaním určite nebudete mať problém, pretože stojí na parkovisku vedľa supermarketu. Ochutnali sme burger Škatuleta, vlajkovú loď reštaurácie. Samozrejmosťou bolo 100 % hovädzie mäso, chrumkavá slanina, karamelizovaná cibuľka, syr, kyslé uhorky a šalát. Burger ochutili domácou BBQ omáčkou, horčicou a majonézou. Neodolal som a k burgrom som nám ešte objednal cibuľové krúžky. Burgre sme zapili pivom Augustiner, čapovaným ležiakom z Mníchova. Tak dobrý hamburger som už dávno nemal! Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 42,80 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Rovinj zájsť na drink?

Adrenalínový výstup a zostup zo zvonice kostola sv. Eufémie som skrátka musel rozdýchať. Našťastie, hneď pod kostolom s výhľadom na more, sa nachádza kaviareň a bar Caffe Bar XL (450 m/7 min. pešo západne od námestia Trg na mostu). Keď som v nápojovom lístku videl môj milovaný koktail Negroni, výber bol jednoznačný. Za 2 miešané nápoje sme zaplatili 18 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte zvonice aj v týchto mestách:

• Benátky sú len jedny
• Tatranské unikáty a unikátny Poprad
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Rovinj – mesto, ktoré vyrastá z mora je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Benátky dostať?

Benátky sa nachádzajú v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbru 2023 mali takmer 250 tisíc obyvateľov.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) v štvrti Santa Croce.

Vlakom

Železničná stanica Stazione di Venezia Santa Lucia sa nachádza (2 km/29 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) v štvrti Cannaregio.

Do Benátok som cestoval priamym vlakom z Trevisa. Cesta trvala 31-36 minút a cestovný lístok stál 3,80 eur/os. V prípade, že máte otvorený lístok, nezabudnite si ho označiť v označovači na nástupišti.

Lietadlom

Letisko Marco Polo Benátky (Aeroporto di Venezia Marco Polo) sa nachádza 10 km severne od námestia Piazza San Marco.

Kde v meste Benátky získať info?

Na ostrovnej časti mesta Benátky sa nachádzajú 3 turistické informačné centrá:

• Venezia Unica IAT Piazza San Marco (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza v štvrti San Marco. Pracujú tu veľmi milé pani informátorky.
• infocentrum Venezia Unica Stazione FS Santa Lucia IAT (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza na ľavej strane námestia pred železničnou stanicou v štvrti Cannaregio,
• Venezia Piazzale Roma IAT (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza vo vnútri parkoviska Autorimessa Comunale v štvrti Santa Croce. Prekvapilo ma, že každé infocentrum v Benátsku, ktoré som navštívil, malo pre návštevníka mapu mesta zdarma, len Benátky nemali.

Na pevninskej časti Benátok poskytujú informácie v ďalších 3 infocentrách – na letisku, v časti Mestre a v časti Dolo.

Čo v meste Benátky robiť, vidieť a navštíviť?

Ostrovné Benátky tvorí 7 mestských štvrtí:

• Cannaregio,
• Castello,
• Santa Croce,
• San Polo,
• San Marco,
• Dorsoduro,
• Giudecca.

V článku sa podrobnejšie zameriam na 3 z nich:

• San Polo,
• San Marco,
• Castello.

San Polo

Najstaršia a možno aj jedna z najautentickejších mestských štvrtí Benátok.

Most pŕs (Ponte de le Tette)

Benátky 16. storočia boli veľmi kozmopolitným mestom. Cez mesto prechádzali obchodníci, pútnici, cudzinci každého druhu. Zo 170 tisíc obyvateľov bolo viac ako 11 tisíc kurtizán. Fenomén kurtizán podporovala dokonca samotná Republika. Asi ste už pochopili, prečo sa Most pŕs (Ponte de le Tette; 1,1 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) nazýva tak, ako sa nazýva. Prostitútky ukazovali svoje prsia nielen na moste, ale aj z okien priľahlých domov, v ktorých boli nevestince. Kurtizány neukazovali svoje prsia len okoloidúcim cudzincom, ale predovšetkým homosexuálom, ktorých bolo v Benátkach v 16. storočí neúrekom. Bol to jeden z nezmyselných spôsobov Republiky, ako bojovala s homosexualitou. Most zároveň spája štvrte Santa Croce a San Polo.

Trh Rialto (Mercato di Rialto) a rybí trh (Campo della Pescaria)

Ak chcete zistiť, ako chutia, znejú a voňajú Benátky, navštívte Trh Rialto (Mercato di Rialto; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) a susedný rybí trh (Campo della Pescaria; 850 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco). Najznámejší trh v Benátkach je aj jedným z najstarších v celom Taliansku. Predávajúci na ňom ponúkajú svoj tovar takmer 1 000 rokov (od roku 1097).

Na trhoch sa miesia vône čerstvého ovocia, zeleniny, rýb, plodov mora, kvetov a korenín. Trhy stále obľubujú domáci, aj keď je ich čoraz menej. Trh Rialto je otvorený od pondelka do soboty od 7.30-15.00 h. Rybí trh je otvorený od utorka do soboty od 7.30-12.00 h. Odporúčam vám navštíviť trhy skoro ráno, aby ste sa vyhli davom zvedavých návštevníkov a nasali tú pravú benátsku atmosféru. Obchodníci sa na trhu zdržiavajú len dovtedy, kým nepredajú všetok svoj tovar, takže sa môže stať, že pred obedom tu už nikoho nenájdete.

Námestie Campo Cesare Battisti

Námestie Campo Cesare Battisti (750 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) je ďalší trh, ktorý susedí s predošlými dvoma. Tento ale môžete pokojne vynechať. Zameriava sa na suveníry a rôzne čačky-mačky pre návštevníkov. Cesare Battisti bol rakúsky politik talianskej národnosti, ktorého počas 1. svetovej vojny popravili rakúske úrady.  

Hrbáč z Rialta (Il Gobbo di Rialto)

Socha z istrijského kameňa podopiera schody, ktoré vedú ku tzv. stĺpu vyhnanstva, nízkemu stĺpu z červenej žuly. Hrbáč z Rialta (Il Gobbo di Rialto; 700 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) si v priebehu storočí vypočul plno príbehov, pretože pri stĺpe Republika vyhlasovala najdôležitejšie zákony a vynášala rozsudky smrti. Socha stojí oproti údajne najstaršiemu kostolu Benátok.

Most Rialto (Ponte di Rialto)

Rialto pochádza z latinského „Rivus praeltus“, ktoré sa neskôr zmenilo na „rivus altus“, čo znamená hlboký kanál. Práve v tejto oblasti sa usadili prví osadníci. Most Rialto (Ponte di Rialto; 550 m/8 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) je 1. mostom v Benátkach, ktorý postavili na Canal Grande. Dnes vedú ponad kanál 4 mosty. Pomenovali ho po neďalekom trhu Rialto, ktorý rástol na význame. V minulosti mu predchádzal pontónový most, ktorý neskôr nahradil drevený. Aj ten neskôr, v 16. storočí, nahradil súčasný kamenný most. Most spája štvrte San Polo a San Marco.

San Marco

Mosty, schody, námestia, veže a paláce. V štvrti San Marco, najrušnejšej štvrti Benátok, si prídu na svoje všetci milovníci architektúry.

Most akadémie (Ponte dell’Accademia)

Most akadémie (Ponte dell’Accademia; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza San Marco) je po moste Rialto druhým mostom, ktorý postavili ponad Canal Grande. Po rozpadnutí konštrukcie železného mosta z roku 1854 vypísali súťaž na stavbu nového mosta. V roku 1933 postavili dočasný drevený most, ktorý vydržal až do 80. rokov. V roku 1984 prehnitý drevený most nahradila jeho verná replika, tentoraz nielen z dreva, ale aj ocele. Most spája štvrte San Marco a Dorsoduro. Z mostu sa vám naskytne snáď najkrajší výhľad na baziliku Santa Maria della Salute a paláce na oboch stranách kanála.

Kostol Chiesa di Santa Maria del Giglio

O kostoloch nezvyknem často písať. V Benátkach je ale jeden, ktorý ma zaujal. Nie svojou sakrálnou stránkou, ale tou svetskou. Na barokovej fasáde kostola Chiesa di Santa Maria del Giglio (550 m/8 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza San Marco) sa totiž nachádzajú podoby miest, ktoré v tom čase patrili Republike. Okrem Benátok tu napr. uvidíte aj Rím, Padovu z Talianska, Split, Zadar v dnešnom Chorvátsku, Korfu a Iraklio v dnešnom Grécku. Ak by ste chceli kostol vidieť aj zvnútra, je otvorený od pondelka do soboty od 10.30-17.00 h a vstupenka stojí 3,50 eur/os.

Palác Palazzo Contarini del Bovolo

Viac ako samotný renesačný palác Palazzo Contarini del Bovolo (450 m/6 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) ma zaujalo točité schodisko, ktoré k nemu pristavali v 15. storočí. Benátsky výraz bovolo znamená slimák. Schody som raz videl v detstve na obrázku a už som ho viac nedostal z hlavy. Palác síce neponúka výhľad na Canal Grande, napriek tomu má výsadné postavenie. Stojí v rovnakej vzdialenosti od mosta Rialto, obchodného centra Benátok a námestia Piazza San Marco, politického centra bývalej republiky. Veža z červených tehál cotto a bieleho istrijského kameňa má výšku 28 m a na jej vrchol vedie 80 schodov. Schodisko je otvorené od novembra do februára denne od 9.30-17.30 h a od marca do októbra denne od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 8 eur/os.

Námestie Piazza San Marco

Námestie Piazza San Marco je srdcom mesta Benátky. V mojom prípade ho ale nezaplavili davy návštevníkov. Koncom novembra ho zaplavila voda z lagúny. Väčšina návštevníkov bola na opačnej strane námestia, kde sa pohybovali od jednej atraktivity k druhej len po provizórnych pontónoch.

Zvonica (Campanilla)

Dominantou námestia a snáď aj celých Benátok je červená zvonica sv. Marka (Campanilla). Veža má výšku 99 m a v minulosti pomáhala lodiam dostať sa bezpečne do prístavu. Je prototypom všetkých zvoníc v lagúne. Postavili ju v 12. storočí a do súčasnej podoby prestavali v 16. storočí. V roku 1902 sa veža náhle zrútila. Z 5 pôvodných zvonov sa zachoval len ten najväčší, ktorý sa volá marangona. Ohlasoval začiatok a koniec práce pre marangoni (remeselníkov), ktorí pracovali v lodeniciach. Dnes zvoní dvakrát denne, na poludnie a o polnoci. Benátčania vežu prestavali presne tak, ako bola. Zvonica je otvorená denne od 9.30-21.15 h. Vstupenka stojí 10 eur/os.

Stĺp sv. Marka (Colonna di San Marco) a stĺp sv. Teodora (Colonna di San Todaro)

Východný žulový stĺp sv. Marka (Colonna di San Marco) nesie bronzovú sochu okrídleného leva, ktorá je symbolom 1. patróna Benátok. Západný, taktiež žulový, stĺp sv. Teodora (Colonna di San Todaro) nesie sochu 2. patróna Benátok, tiež ochrancu mesta. V 18. storočí sa medzi stĺpmi vykonávali popravy. Miestni stále veria, že prechod pomedzi stĺpy prináša nešťastie.

Hodinová veža (Torre dell’Orologio)

Renesančná hodinová veža (Torre dell’Orologio) stojí v severnej časti zástavby námestia Piazza San Marco. Veža pochádza z roku 1499 a spoznáte ju podľa 3 ciferníkov: veľký okrúhly ciferník s 24 hodinami, 12 znameniami zverokruhu a súvisiacimi súhvezdiami, fázami slnka a mesiaca v strede, ciferník s latinskými číslicami pre hodiny a ciferník s arabskými číslicami pre minúty po stranách balkóna. Na terase je umiestnený zvon s 2 bronzovými Maurmi, ktorí odbíjajú hodiny svojimi kladivami. Bočné krídla veže pristavali o niekoľko rokov neskôr. Komentovanú prehliadku so sprievodcom v taliančine, angličtine alebo francúzštine si musíte rezervovať vopred on-line. Prehliadky v angličtine sú v pondelky o 11.00 h a 14.00 h, v utorky a stredy o 12.00 h a 14.00 h, štvrtky o 12.00 h, piatky o 11.00 h, 14.00 h a 16.00 h, soboty o 14.00 h a 16.00 h, nedele o 11.00 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Vstupenka stojí 14 eur/os.

Bazilika sv. Marka (Basilica di San Marco)

Bazilika sv. Marka (Basilica di San Marco) v byzantskom štýle stojí vo východnej časti zástavby rovnomenného námestia. Prvý kostol postavili v týchto miestach už v roku 828. Po požiari v roku 976 postavili 2. kostol. Súčasnú baziliku, 3. kostol, začali stavať v roku 1063. Vysvätili ho v roku 1094, keď doňho uložili pozostatky sv. Marka. Potom kostol neustále upravovali, zväčšovali, obkladali mramorom a mozaikami a zdobili stĺpmi a sochami. Baziliku postavili na pôdoryse gréckeho kríža, s byzantskými kupolami a obložili mramorom z Egypta, Sýrie a Palestíny. Bazilika je otvorená od pondelka do soboty od 9.30-17.15 h, v nedeľu od 14.00-17.15 h. Vstupenka stojí 3 eur/os. Vstupenky si môžete rezervovať vopred on-line. Komentované prehliadky so sprievodcom dočasne pozastavili.

Dóžov palác (Palazzo Ducale)

Dóžov palác (Palazzo Ducale) sa rozprestiera vo východnej časti zástavby námestia Piazza San Marco. Ku gotickému palácu zo 14.-15. storočia neskôr pridali renesančné a manieristické prístavby. Dóžov palác bol srdcom politického života a verejnej správy Benátskej republiky. Po páde republiky v roku 1797 boli Benátky najprv podrobené francúzskej nadvláde, potom rakúskej a nakoniec sa v roku 1866 stali súčasťou zjednoteného Talianska. V 19. storočí v ňom sídlila knižnica. Štátny úrad na ochranu historických pamiatok v paláci sídli dodnes. V roku 1996 sa Dóžov palác stal súčasťou siete občianskych múzeí v Benátkach.

Dóža bol najstaršou a najvyššou politickou funkciou v Benátskej republike, bol tiež jedinou benátskou autoritou, ktorá zastávala doživotný úrad. Nemal výkonnú, zákonodarnú ani rozhodovaciu právomoc a nesmel samostatne vykonávať žiadnu vládnu funkciu. Napriek tomu dóža, ktorý bol volený z najstaršej a najzaslúžilejšej benátskej šľachty, reprezentoval štát a mal rôzne veľmi dôležité symbolické funkcie týkajúce sa autority a lesku republiky.

Počas prehliadky uvidíte štátne miestnosti, súkromné apartmány, súdne a poradné siene, väznice a zbrojnicu. Palác je otvorený od novembra do marca denne od 9.00-18.00 h a od apríla do októbra denne od 9.00-19.00 h. Vstupenka stojí 30 eur/os. Pri nákupe on-line minimálne 30 dní pred termínom prehliadky stojí 25 eur/os. a zahŕňa Dóžov palác, Museo Correr, Museo Archeologico Nazionale a Biblioteca Nazionale Marciana. Audio-sprievodca stojí 5 eur/os.

Most vzdychov (Ponte dei Sospiri)

Most vzdychov (Ponte dei Sospiri) spája štvrte San Marco a Castello. Zároveň spája Dóžov palác s väzením. Postavili ho v roku 1614. Prezývka pochádza z dôb romantizmu. Väzni sa cez most presúvali z paláca do cely. Na moste sa ešte raz pozreli von oknom na lagúnu, ktorá predstavovala slobodu, a povzdychli si. Ak by ste chceli most vidieť aj zvnútra, je súčasťou prehliadkového okruhu Dóžovho paláca. Prevádzková doba a vstupné platia pre Dóžov palác.

Castello

Rušná promenáda, parky a záhrady, sochy a súsošia, múzeum námornej histórie či prístav z 12. storočia. Niet divu, že Castello patrí medzi moje najobľúbenejšie štvrte Benátok.

Riva degli Schiavoni

Riva degli Schiavoni je rušnou promenádou neďaleko námestia Piazza San Marco. Za svoj názov vďačí námorníkom a obchodníkom z Dalmácie, ktorí pri nej kotvili svoje lode. Dalmácia bola známa ako Slavonia alebo Schiavonia a kedysi patrila pod Benátsku republiku. Z ulice sa vám naskytnú pekné výhľady nielen na centrum Benátok, ale aj Palladiovu baziliku San Giorgio Maggiore. V strede ulice stojí pamätník Viktorovi Emanuelovi II., 1. kráľovi zjednoteného Talianska. Ulicu lemujú stánky so suvenírmi, pripravte sa preto na davy návštevníkov.

Parky a záhrady štvrte Castello

Ako budete ďalej pokračovať po promenáde, budete prechádzať okolo malého parku Giardini della Marinaressa (1,3 km/19 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco). V parku som si plánoval posedieť, ale práve vtedy tam robili nejakú jesennú údržbu, ak to tak môžem nazvať. Tak som pokračoval po pobreží ďalej až do Záhrad bienále (Giardini della Biennale; 1,8 km/26 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco).

Benátske bienále je už viac ako storočie jednou z najprestížnejších kultúrnych inštitúcií na svete. Organizuje medzinárodné podujatia v oblasti súčasného umenia v Benátkach spolu so sériou stálych aktivít, ako sú workshopy a projekty pre školy.

Záhrady s pavilónmi však uzatvorili kvôli prehliadke architektúry. Nakoniec som si sadol až v pamätnom parku padlým počas 1. sv. vojny (Parco delle Rimembranze; 2,2 km/31 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) do tieňa hustých borovíc, ktoré ma chránili pred silným vetrom z lagúny. Okolo mňa boli len domáci Benátčania, ktorí si išli zabehať, vyvenčiť psa alebo len tak sa porozprávať so susedkou. Vychutnal som si pokoj, únik od ruchu návštevníkov a výhľad na centrum Benátok.

Pamätník benátskej partizánky (Monumento alla Partigiana Veneta)

Po ceste do parkov a záhrad budete prechádzať okolo pamätníka benátskej partizánky (Monumento alla Partigiana Veneta). V roku 1944 nacisti verejne popravili 7 benátskych partizánov. Pamätník, 1 200 kg vážiaca bronzová socha ženy, je trochu nezbedný. Umiestnili ho totiž na breh a to, či ho uvidíte závisí od odlivu. Keďže hladina vody sa dvihla aj v centre Benátok, predpokladal som, že pamätník neuvidím. A mal som pravdu. Ukrýval sa predo mnou pod hladinou.

Pamätník Giuseppe Garibaldiho (Monumento a Giuseppe Garibaldi)

Ak po ceste naspäť do centra zabočíte za Záhradami bienále doprava, ocitnete sa pri monumentálnom pamätníku Giuseppe Garibaldiho (Monumento a Giuseppe Garibaldi; 1,5 km/22 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco). Garibaldi je národným hrdinom, bojoval za zjednotenie Talianska. Pri jeho nohách tróni lev a z druhej strany pamätníka stojí socha Josepha Zolliho, partizána, ktorý zomrel krátko predtým počas expedície v Mille.

Múzeum námornej histórie v Benátkach (Museo Storico Navale di Venezia)

Múzeum námornej histórie v Benátkach (Museo Storico Navale di Venezia; 1,1 km/15 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) je najvýznamnejším múzeom svojho druhu v Taliansku. Založili ho v roku 1919 a sídli v priestoroch bývalej sýpky. Oboznámite sa s dlhými a slávnymi námornými dejinami Benátok, avšak aj kratšou históriou talianskeho námorníctva.

Uvidíte lode v životnej veľkosti, modely plavidiel, modely starých benátskych pevností, zbrane, vlajky, uniformy, knihy, mapy, grafiky, maľby, navigačné prístroje, pamätné predmety, či zbierku mušlí na najvyššom poschodí. Zaujal ma model bucentaura (Il Bucintoro), pozláteného slávnostného člna benátskych dóžov, ktorý zničili napoleonské vojská v roku 1798.

Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 2 hodiny. Na 5 podlažiach prejdete 42 miestnosťami. Múzeum je otvorené od stredy do pondelka od 11.00-17.00 h. Vstupenka stojí 10 eur. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Lodný pavilón (Padiglione delle Navi)

Pôvodná veslárska dielňa a sklad zo 16. storočia sa premenili na vysunutú expozíciu múzea, Pavilón lodí (Padiglione delle Navi; 1,2 km/17 min. pešo východne od námestia Piazza San Marco), ktorá vystavuje typické benátske lode, gondoly, pracovné člny, vojenské člny, či pretekárske lode. Lodný pavilón je momentálne zatvorený. Múzeum môžete navštíviť on-line.

Arzenál (Arsenale di Venezia)

Slovo arzenál pochádza z arabského daras-sina’ah, čo znamená dom obchodu. Benátčania to poznali vďaka častým obchodným kontaktom s východom. Počiatky arzenálu (Arsenale; 1,6 km/23 min. pešo východne od námestia Piazza San Marco) siahajú do 2. polovice 12. storočia. Sústreďovala sa tu výroba všetkých lodí, ktoré sa plavili po Stredozemnom mori. Benátky excelovali v dizajne a stavbe lodí.

Benátske bienále bolo 1. subjektom, ktorý aktivoval iniciatívu na opätovné využitie jednej z budov arzenálu, Corderie, ako výstavného miesta pre 1. Bienále architektúry v roku 1981. Takmer polovica plochy patrí Ministerstvu obrany – talianskemu námorníctvu. Ďalšie objekty využívajú Národná výskumná rada – Inštitút námorných vied, konzorcium Venezia Nuova, Medziregionálny dohľad pre verejné práce a súkromná inžinierska spoločnosť.

Monumentálny portál postavili v 15. storočí podľa starých rímskych víťazných oblúkov. Dominuje mu okrídlený lev sv. Marka, symbol mesta. Brána je zároveň pamätníkom námorného víťazstva nad Turkami v bitke pri Lepante v roku 1571. Vchod ďalej zdobia alegorické sochy a levy. Veľkoleposť arzenálu oslavuje aj Dante vo svojej Božskej komédii. Severný arzenál je otvorený od pondelka do piatka od 8.00-15.00 h. Ostatné časti sú prístupné len príležitostne.

Jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho (Statua di Bartolomeo Colleoni)

Pred bazilikou sv. Jána a Pavla sa vypína bronzový jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho (Statua di Bartolomeo Colleoni; 850 m/12 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza San Marco). Bartolomeo Colleoni bol taliansky kondotiér (veliteľ žoldnierov v stredovekom Taliansku) z Bergama, ktorý sa stal generálnym kapitánom Benátskej republiky. Po svojej smrti venoval veľkú časť svojho majetku republike pod podmienkou, že mu na námestí Piazza San Marco postaví pamätník. Mestské stanovy to však zakazovali a tak mu postavili pamätník pred nemocnicou a múzeom lekárskych nástrojov Scuola grande di San Marco, ktorá však niesla jeho meno.

Kde sa v meste Benátky najesť?

Tratoria-Pizzeria Sottoprova (1,2 km/18 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza na rušnej ulici Via Giuseppe Garibaldi plnej reštaurácií, kaviarní a obchodov v štvrti Castello. Napriek tomu, že reštaurácia podáva špeciálne turistické menu, cítil som sa v nej ako miestny. Okolo mňa sedeli samí Taliani, robotníci, ktorí pracovali na neďalekej stavbe. Ako teplé predjedlo som ochutnal spaghetti Bolognese s poriadnou dávkou parmezánu, aj keď nepochádzajú práve z tejto oblasti. Hlavný chod som si objednal grilované kuracie prsia s rozmarínom a vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Zahrial som sa teplým čajom. Za obed som zaplatil 22 eur, vrát. 2-eur poplatku coperto. Cena zodpovedala kvalite jedla. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Benátky zájsť na kávu?

V Benátkach sa mi podarilo natrafiť na typické talianske kaviarne.

Bar Caffè SenzaNome

Bar a kaviareň BezMena (Bar Caffè SenzaNome; 1,7 km/24 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza v štvrti Cannaregio. Veľmi som sa potešil, keď sa mi aj na záver môjho výletu v Benátkach podarilo natrafiť na typickú taliansku kaviareň. Ochutnal som tradičnú benátsku sušienku Zaeti z kukuričnej múky, pšeničnej múky, cukru, vajec, masla a hrozienok. Sušienku som zapil espressom a keďže bolo po piatej, doprial som si aj mnou tak milované Negroni. Za účet som zaplatil 12,30 eur. V barokaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Bar Chiaranda

Bar Chiaranda sa nachádza len 200 m/3 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco. Kaviareň som si vyhliadol po tom, čo do nej vošli traja Taliani. Mal som chuť na autentickú taliansku kávu so všetkým, čo k tomu patrí. Káva pekne na stojáka v rohu miestnosti. Kým espresso stojí na námestí okolo 8 eur, v tomto kaviarňo-bare som zaň zaplatil len 1,50 eur. To je cena, ktorá prekvapila aj mňa. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si aj o týchto výnimočných lokalitách:

• Obrov chodník v Severnom Írsku
• Staré mesto Valencie
• Tétouan – Andalúzia v Maroku

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Benátky sú len jedny je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Tatranské unikáty v Skalnatej doline

Vedeli ste, že Vysoké Tatry ukrývajú 52 tatranských unikátov? Len v Skalnatej doline sa nachádza až 17 takýchto unikátov. Tatranské unikáty, to sú miesta poznané i nepoznané. Okolo niektorých chodíme pravidelne, iné vidíme prvýkrát. Spoznajte na začiatok aspoň 5 z nich.

1. Lanovka na Skalnaté pleso

Visutá lanová dráha na Skalnaté pleso (1 755 m n. m.) cez medzistanicu Štart (1 165 m n. m.) začína v stredisku Tatranská Lomnica (850 m n. m.), ktoré je časťou mesta Vysoké Tatry. Tentoraz som namiesto električky zvolil z Popradu do Tatier autobus. Cesta dlhá 19 km trvala 28 minút a cestovný lístok stál 1,50 eur/os. Lanovka sa nachádza v severozápadnej časti lokality (1 km/15 min. pešo západne od autobusovej stanice). Len 300 m/4 min. pešo severovýchodne od dolnej stanice lanovky je infocentrum a pokladňa, v ktorej si kúpite lístok na lanovku.

Po medzistanicu štart vás vyvezie historická 4-miestna kabínová lanovka, ktorá na tejto trase premáva už od roku 1973. Na medzistanici prestúpite do modernej 15-miestnej kabínovej gondoly. Cesta lanovkou trvá asi 20 minút. Pri ceste hore som bol v kabíne jediný bez lyží alebo snowboardu. Pri ceste dole som bol jediný v kabíne. Všetci sa totiž dole spustili na lyžiach alebo snowboardoch. A prečo lanovku zaradili medzi tatranské unikáty? Výstavba lanovky prebiehala v 30. rokoch 20. storočia. Už v čase svojho vzniku získala niekoľko prvenstiev:

1. úsek medzi Tatranskou Lomnicou a Skalnatým plesom predstavoval najdhšiu vzdialenosť, akú prekonávala lanovka bez prestupu cestujúcich,
2. celý úsek až po Lomnický štít bol najdlhšou lanovou dráhou,
3. lano v hornom úseku malo najväčšie voľné rozpätie v Európe.

Tieto unikáty prekonala až v roku 1955 lanovka v známom francúzskom lyžiarskom stredisku Chamonix. Kabínové lanové dráhy pre peších turistov a lyžiarov z Tatranskej Lomnice na Štart a zo Štartu na Skalnaté pleso premávajú každý deň od 8.30-14.40 h hore a od 8.30-15.30 h dole. Spiatočný lístok z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso stojí 27 eur/os.

2. Skalnaté pleso

Piatok, 6. januára 2023. Tatranská Lomnica, slnečno. Lomnický štít, slnečno. Skalnaté pleso, hustá hmla. V piatok bolo snáď všade krásne, len na Skalnatom plese bola viditeľnosť zopár metrov. Horná historická stanica lanovky pôsobila v hustej hmle strašidelným dojmom. Slnko párkrát vykuklo spoza hmly, ale vždy len na pár sekúnd. Hmla sa celkom rozplynula, keď som sa vracal do Popradu a ešte raz naposledy som sa pozrel na Tatry.

Vedeli ste, že hĺbka Skalnatého plesa sa mení vplyvom prirodzených činiteľov i činnosťou ľudí? Počas jari, keď sa v Tatrách topí sneh, ale aj počas leta, bohatého na zrážky, môže mať hĺbku až 4,5 m. Počas suchých dní vysychá a takmer zaniká. Posledná zima síce bola bohatá na zrážky, ale Skalnaté pleso takmer úplne zaniklo. Budem si musieť počkať na jar, kedy sa opäť naplní vodou.

3. Skalnatá chata

Skalnatá chata stojí na tatranskej magistrále (červená turistická značkovaná trasa) na úseku zo Zamkovského chaty na Skalnaté pleso. Od plesa je vzdialená len 300 m/4 min. pešo južne. Skalnatá chata má najdlhšiu tradíciu v poskytovaní občerstvenia, stravy a ubytovania v Skalnatej doline. História chaty sa začala písať v roku 1841, keď 4 sliezski turisti obmurovali priestor pod previslou skalou. Na podnet Uhorského karpatského spolku v roku 1915 upravili provizórne priestory na útulňu. V roku 1932 prevzal útulňu Klub českolovenských turistov. Odvtedy sa chata stala celoročne prevádzkovanou chatou. Najnovšie poskytuje i ubytovanie. Sychravé zimné počasie si žiadalo šálku horúceho bylinkového čaju.

4. Astronomické observatórium Skalnaté pleso

Observatórium postavili v 30. rokoch 20. storočia súčasne s lanovkou. Prvé astronomické pozorovanie Slnka bolo 19. septembra 1943. Pracovníci observatória objavili v rokoch 1946-1959 18 nových komét. Od roku 1962 sa z observatória pozoruje aj slnečná koróna (vonkajšia vrstva slnečnej atmosféry). Momentálne využívajú pracovníci na svoju prácu 2 ďalekohľady, ktoré slúžia na pozorovanie jasnosti a polohy hviezd, komét a asteroidov. Eleanor F. Helinová spolu s Schelte J. Bus pomenovali po observatóriu Skalnaté pleso malú planétu (2619), ktorú objavili v austrálskom observatóriu v júni 1979. Observatórium nie je verejnosti prístupné.

5. Lomnický štít

Lomnický štít (2 634 m n. m.) je 2. najvyšším samostatným štítom Vysokých Tatier. Taktiež je jediným štítom, ktorý je dostupný lanovkou. Tá od roku 1940 slúžila najprv pracovníkom meteorologickej stanice a od roku 1947 aj širokej verejnosti. V minulosti ho považovali za najvyšší štít Vysokých Tatier. Vďaka meraniam v 19. storočí sa zistilo, že najvyšším vrcholom Vysokých Tatier je Gerlachovský štít. Observatórium na Lomnickom štíte je najvyššie položené na Slovensku. Taktiež sa tu nachádza najvyššie položená prírodná botanická záhrada v Európe.

Sídli tu dokonca jediné zastúpenie Slnka na svete v podobe symbolického veľvyslanectva Slnka, ktoré má i svoju vlastnú vlajku. Na štít sa dostanete lanovkou alebo pešo s horským vodcom. Visutá lanová dráha pre peších turistov zo Skalnatého plesa na Lomnický štít premáva od 9.00-14.00 hore a od 9.10-15.10 h dole. Spiatočný lístok zo Skalnatého plesa na Lomnický štít stojí 46 eur/os.

Aj Tatranská Lomnica má tatranské unikáty

Vedeli ste, že v Tatranskej Lomnici sa nachádzajú ďalšie 3 tatranské unikáty:

1. Historická stanica lanovky z pera významného slovenského architekta Dušana Samuela Jurkoviča (1868 – 1947),
2. Mestský park, najstarší park Vysokých Tatier (od roku 1892) oproti autobusovej stanici,
3. Národná prírodná rezervácia Pramenisko (súčasť Natura 2000), ktorá začína za Múzeom TANAP-u.

Prečítajte si o Tatranskej Lomnici v článku Kamoška, kanec a káva.

Kde sa v lokalite Tatranská Lomnica najesť?

Humno Tatry Restaurant & Music Pub sa nachádza na severozápadnom okraji Tatranskej Lomnice, len pár metrov od lyžiarskeho strediska. Humno si pamätám ešte z čias, keď sme tu chodievali na diskotéky. Tentoraz som konečne vyskúšal jeho kuchyňu. Ochutnal som Zemiakové knedle plnené údeným mäsom s dusenou kvasenou kapustou. Krehké zemiakové knedle sa trhali od bohatej náplne údeného mäsa. Dusená kvasená kapusta bola porovnateľná s tou, ktorú som jedol v Salzburgu. Celú porciu korunovala poriadna lyžica vychladenej kyslej smotany, jarná pažítka, prepečená slanina a jemná červená cibuľka. Tak týchto knedlí by som zjedol ešte jeden pekáč! Knedle som zapil šálkou horúceho čierneho čaju. Za obed pre 1 osobu som zaplatil 14,90 eur.

Poprad

Prázdniny v regióne Vysoké Tatry sme ukončili prehliadkou kostola sv. Egídia s výstupom na vežu, návštevou Spišskej Soboty a oddychom v aquaparku AquaCity v Poprade.

Kostol sv. Egídia a Spišská Sobota

Kostol sv. Egídia stojí na Nám. sv. Egídia v centre Popradu. Kostol postavili už koncom 13. storočia. Zaujme súborom stredovekých nástenných malieb z 1. polovice 14. storočia. Paradoxne, jedným z najlepšie zachovaných výjavov je motív Pekla. Videli ste už niekedy klenby kostola zhora? Lebo počas výstupu do veže nahliadnete aj do podkrovia kostola. Po zdolaní 89 schodov sa vám z výšky 21 m naskytne úchvátný výhľad na Poprad, Tatry, Kozie chrbty, ale aj Levočské vrchy. Večer námestie ožíva vďaka výnimočnej vianočnej výzdobe a stánkom s voňavým punčom.

Zažite znovu vianočné trhy v Poprade v roku 2019 a pokochajte sa vianočnou výzdobou počas Popradských Vianoc 2020.

Z centra mesta sme sa presunuli do Spišskej Soboty. Tá je od 1. januára 1946 mestskou časťou Popradu. Pôvodne bola samostatným mestečkom, ktorého 1. písomná zmienka sa datuje do roku 1256. Dominantou námestia, ktoré je mestskou pamiatkovou rezerváciou (1950), je kostol sv. Juraja. Hlavný oltár sv. Juraja pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. Kostol v roku 2008 navštívila britská kráľovná Alžbeta II. s manželom princom Filipom. S kostolom susedí renesačná zvonica. Na námestí uvidíte barokovú Immaculatu, klasicistickú radnicu a meštianske domy. V južnej časti zástavby sa nachádza pobočka Podtatranského múzea v Poprade, ktorá je ale momentálne (zima 2022/2023) zatvorená.

Dozveďte sa 15 dôvodov pre návštevu Spišskej Soboty a preneste sa do stredoveku počas dobového jarmoku, ktorý sa v nej konal ešte v roku 2018.

AquaCity Poprad

Aquapark AquaCity Poprad sa rozkladá v mestskej časti Spišská Sobota 1 km/12 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Moderný aquapark ponúka najväčšie wellness centrum na Slovensku.

Večer sme si dokonale oddýchli vo Fire & Water Wellness & Spa. Vyskúšali sme hádam všetky sauny – klasickú fínsku, bylinkovú, eukalyptovú, soľnú, …Najviac som si obľúbil fínsku suchú saunu „Vikingský oheň“. Vyskúšajte niektorý zo saunových ceremoniálov, ktoré prebiehajú štyrikrát denne. Po saunovaní sme sa schladili v Snežnej jaskyni. Tí odvážnejší môžu vyskúšať arktický bazén, ale na ten som si netrúfal. Potom si oddýchnite v relaxačnom bazéne, vírivke a na ležadlách v oddychových miestnostiach.

Vedeli ste, že voda v termálnych bazénoch pramení z hĺbky 1 300 m a obsahuje viac ako 20 rôznych minerálov, ktoré priaznivo pôsobia na zdravie človeka? Pomáha pri problémoch s pohybovým a dýchacím ústrojenstvom, krvnom obehu, nervovej sústave a má aj priaznivé kozmetické účinky.

My sme si po wellnesse oddýchli vo vnútornom termálnom bazéne Blue Diamond s pohárom Pink Gin Tonic v ruke. Výhodou je, že nemusíte nosiť peniaze so sebou, ale všetko uhrádzate náramkovým čipom na ruke. Náš pobyt v AquaCity Poprad sme ukončili v bublinkách bazénov Blue Sapphire. Celodenný vstup do Fire & Water Wellness & Spa centra a aquaparku stojí 37 eur/os.

Prečítajte si tiež:

• 2 dni v regióne Vysoké Tatry
• 7 + 1 dôvod(ov), prečo návštíviť Poprad

Užitočné linky:

• Oficiálna internetová stránka Tatranských unikátov
• Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Vysoké Tatry (OOCR RVT)

Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Tatranské unikáty a unikátny Poprad je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Čo v časti staré mesto Valencie robiť, vidieť a navštíviť?

V starom meste Valencie si na svoje príde naozaj každý, predovšetkým milovníci historickej architektúry. História tu totiž na vás dýcha naozaj na každom kroku. Hradby, fontány, námestia, paláce, tržnice, veže a zvonice. Budovy v sebe ukrývajú zbierky, na aké si len spomeniete. Archeologické, historické, etnografické či umelecké. Stačí si len vybrať.

Veže Torres de Serranos

Veže Torres de Serranos (Torres dels Serrans) stoja na severovýchodnom okraji starého mesta. Boli súčasťou starých mestských hradieb. Postavili ich v rokoch 1392-1398. V minulosti slúžili ako severovýchodná brána do starého mesta pre prichádzajúcich z Aragónska a Katalánska. V rokoch 1586-1887 v nich väznili šľachticov a pánov. Na prízemí vstúpite do mesta cez veľkú bránu medzi vežami. Široké schodisko vás vyvedie na vyhliadkové galérie na 1. a 2. poschodí. V nejednej galérii by som presedel celý deň. Tretie poschodie tvoria vyhliadkové terasy. Z veží sa vám naskytne fantastický výhľad predovšetkým na bývalé koryto rieky Túria, ktoré nahradila záhrada Túria (Jardí del Túria), o ktorej som písal v článku Pláže a parky Valencie.

Veže sú otvorené len pri slnečnom počasí. Kým vyjdete hore, poriadne sa zapotíte. Návštevu veží vám odporúčam v skorých ranných alebo podvečerných hodinách. Vstupenka stojí 2 eur/os. V nedele a štátne sviatky je vstup do veží zdarma. Veže som navštívil v sobotu, ktorá nebola sviatkom, napriek tomu som žiadne vstupné nemusel platiť.

Veže Torres de Quart

Gotické veže Torres de Quart boli západnou bránou do starého mesta. Taktiež boli súčasťou mestských hradieb. Postavili ich v rokoch 1441-1460. V roku 1623 sa mestská rada uzniesla na tom, že veže budú väzením pre ženy. Ako vojenské väzenie slúžili v rokoch 1813-1923.

Pred vstupom do veží si všimnite na vonkajšej omietke dodnes zachované známky intenzívneho bombardovania počas francúzskeho obliehania mesta v roku 1808. Kolónia papagájov ich neskôr využívala na hniezdenie. Riešenie veží sa podobá dispozičnému riešeniu veží Torres de Serranos. Na prízemí brána, 1. a 2. poschodí vyhliadkové galérie a 3. poschodí vyhliadková terasa.

Veže som navštívil v čase obeda, takže som si naplno užil slnečné lúče na ich vrchole. Na terase sa pripravte na poriadny vietor. Veže môžete takisto navštíviť len pri slnečnom počasí. V prípade dažďa, hmly alebo silného vetra sú pre verejnosť zatvorené. Vstupenka stojí 2 eur/os. V nedele a štátne sviatky je vstup do veží zdarma. Veže som navštívil v sobotu, ktorá nebola sviatkom, napriek tomu som žiadne vstupné neplatil.

Kultúrne centrum Beneficència (Centre Cultural la Beneficència)

Po ceste od veží Torres de Serranos ku vežiam Torres de Quart budete prechádzať okolo kultúrneho centra Beneficència (Centre Cultural la Beneficència). To je domovom Národopisného múzea (Museo Valenciano de Etnología) a Archeologického múzea (Museu de Prehistòria de València).

Námestie Panny (Plaza de la Virgen)

Jedným z centier starého mesta je Námestie Panny (Plaza de la Virgen). Už v rímskej ríši stálo v týchto miestach fórum. Dominantami námestia sú valencijská katedrála (La Seu de València) v južnej, vládny úrad (Palau de la Generalitat Valenciana) v západnej a Bazilika Panny Márie opustenej (Basílica de la Mare de Déu dels Desamparats) vo východnej časti zástavby. Stred námestia oživuje fontána, ktorá symbolizuje rieku Túria (Font del Túria). Námestie lemujú inštitúcie, obchody, bary, kaviarne a reštaurácie.

Archeologické múzeum L‘Almoina (Centre Arqueològic de l’Almoina)

Len pár metrov východne od námestia Plaza de la Virgen sa nachádza Archeologické múzeum L‘Almoina (Centre Arqueològic de l’Almoina). Obrovská plocha pod úrovňou námestia ukrýva najmonumentálnejšie časti mesta od jeho založenia až po neskorý stredovek, keď ho najprv obývali Rimania, neskôr Vizigóti a nakoniec Arabi. Uvidíte kúpele, verejné sklady alebo sýpky, svätyňu, kúriu, kde zasadal mestský senát, baziliku, fórum, krstiteľnicu, pohrebisko, ulice či kráľovský palác. Objekty dopĺňajú zmenšené modely a videoprojekcie pre lepšiu predstavu, aby ste vedeli, ako mohli vyzerať v čase svojej najväčšej slávy.

Nad kúpeľmi sa nachádza sklenený strop, naplnený vodou, cez ktorý sa dostáva dovnútra svetlo. Na objekte to vytvára zaujímavý odraz. Vstupenka stála 2 eur/os. Pri kúpe vstupenky mi veľmi zalichotili, keď sa ma opýtali, či si náhodou neuplatňujem študentskú zľavu. Vyžiadal som si aj audio sprievodcu, ktorý, žiaľ, v čase mojej návštevy nebol k dispozícii.

Zvonica El Miguelete

Osemhranná zvonica El Miguelete (El Micalet) prilieha ku valencijskej katedrále z juhozápadnej strany. Bola postavená v rokoch 1381-1424 v štýle valencijskej gotiky. Na jej vyhliadkovú ochodzu vo výške 50,85 m vedie točité schodisko s 207 schodmi. Je jednou z najvyšších veží starého mesta. Veža zaručuje perfektný výhľad. Celé staré mesto Valencie budete mať ako na dlani. Z ďalšej strany dovidíte až na Mesto umení a vied. Nad vašou hlavou visí zvon Micalet, ktorý váži neuveriteľných 7 514 kg. Kým veže Torres de Serranos a Torres de Quart som mal takmer celé sám pre seba, na zvonici El Miguelete sa to hemžilo návštevníkmi. Vstupenka stála 2 eur. Vo zvonici môžete platiť len v hotovosti.

Burza hodvábu a komodít (La Lonja de la Seda)

Burza hodvábu a komodít (La Lonja de la Seda alebo tiež La Llotja de Mercaders) stojí v juhozápadnej časti starého mesta Valencie. Obecné zastupiteľstvo mesta rozhodlo o jej výstavbe v roku 1483. Je typickým príkladom valencijskej civilnej gotiky. Budova pozostáva z 3 častí:

• zmluvná hala, ktorá slúžila na obchodné transakcie a kde v roku 1407 založili mestskú banku,
• veža s 3 podlažiami, ktoré spája točité schodisko. Prízemie veže zaberá kaplnka. Na horných poschodiach väznili obchodníkov, ktorí vyhlásili bankrot.
• pavilón morského konzulátu s krásne vyrezávaným kazetovým stropom, ktorý pochádza z pôvodnej radnice Valencie. V pavilóne zasadal morský tribunál. Nájdete ho na 1. poschodí. Na prízemí budovy sa kedysi nachádzal živnostenský súd. Na obidvoch podlažiach sa premietajú videá o histórii budovy. V suteréne uvidíte len pôvodné klenby. Budova je postavená v renesančnom štýle.

Malá, ale útulná záhrada plná citrusov je príjemným zakončením prehliadky burzy. Od roku 1996 je burza súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vstupenka stojí 2 eur/os., ale ja som zase nemusel platiť. Jedinou podmienkou vstupu bola odpoveď na otázku, z ktorej krajiny pochádzam.

Centrálna tržnica (Mercado central)

Len pár metrov južne od burzy hodvábu stojí modernistická centrálna tržnica (Mercado central). Predchodcom tržnice bol trh, ktorý tu otvorili v roku 1839. Súčasnú tržnicu stavali v rokoch 1910-1928. Tržnica v sebe kombinuje kameň, tehly, železo, sklo a keramiku. Stredná kupola vyrástla do výšky 30 m. Tržnica sa chce stať najväčším aktívnym trhom v Európe a ašpiruje na zápis do Zlatej knihy centrálneho trhu.

Kúpite tu potraviny od výmyslu sveta – od čerstvých rýb a morských plodov, cez mäso, pečivo, ovocie, zeleninu, koreniny, oriešky a zaváraniny až po kávu, čaj či vína. Po návrate z Maroka som si doprial len čierny čaj (2,40 eur). Predstavujem si, ako by som sa tu v piatok podvečer zastavil po práci a nakúpil si suroviny na víkendové varenie.

Radničné námestie (Plaça de l’Ajuntament)

Prirodzeným centrom južnej časti starého mesta Valencie je bezpochyby Radničné námestie (Plaça de l’Ajuntament). Dominantou námestia je neoklasicistická radnica (Ajuntament de València) v západnej časti zástavby. Južná časť budovy patrí Mestskému historickému múzeu (Museo Histórico Municipal de Valencia). V radnici získate info v Turistickej kancelárii mestskej rady vo Valencii (Oficina Turisme Ajuntament València).

Palác markíza z Dos Aguas (Palacio del Marqués de Dos Aguas)

Jednou z najpozoruhodnejších budov v južnej časti starého mesta Valencie je Palác markíza z Dos Aguas (Palacio del Marqués de Dos Aguas). Sídli v ňom Národné múzeum keramiky od baroka po súčasnosť (Museo Nacional de Cerámica).

Múzeum náboženského umenia (Museo del Patriarca)

Len 180 m/2 min. pešo východne od Národného múzea keramiky nájdete ďalšie múzeum, tentoraz náboženského umenia (Museo del Patriarca) s niekoľkými dielami od Caravaggia, El Greca a ďalších známych maliarov. Z vonkajšej strany je na budovu nalepená fontána (Fuente De La Plaza), ktorá mi pripomínala fontánu di Trevi v Ríme, samozrejme v menšom.

Kde sa v časti staré mesto Valencie najesť?

V časti staré mesto Valencie som vyskúšal 2 reštaurácie – La Rollerie Valencia na raňajky a Bar.Restaurant El Convento na obed.

La Rollerie Valencia

Elegantná reštaurácia La Rollerie Valencia sa nachádza pri južnom okraji starého mesta, len pár metrov severne od stanice metra Xàtiva (červená linka č. 3, zelená linka č. 5 a hnedá linka č. 9). V reštaurácii som sa zastavil posledný deň na raňajky. Sadol som si na terasu uprostred ulice, aby som ešte naposledy nasal atmosféru mesta. Objednal som si tradičné raňajky, ktoré tvorili croissant, maslo, domáci jahodový džem a káva, v mojom prípade espresso. Ku raňajkám som si ešte doobjednal čerstvú pomarančovú šťavu. Takéto raňajky by som jedol každý deň. Za raňajky som zaplatil 7 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Bar.Restaurant El Convento

Španielska reštaurácia Bar.Restaurant El Convento sa nachádza na západnom okraji starého mesta len pár metrov severne od gotických veží Torres de Quart. V reštaurácii tiež pripravujú denné menu. Na terase vám budú robiť spoločnosť holuby. Nemusíte sa obávať, nie sú veľmi dotieravé, len ich tam bolo dosť. Obsluha nehovorila po anglicky a kde nepomôžu ruky a nohy, pomôže prekladač v mobile.

Najprv som sa pýtal na paellu z morských plodov (Paella de Marisco) z menu č. 1 a potom si objednal menu č. 2 – Grilovanú Soleu (Lenguado a la Plancha). Menu pochopiteľne obsahovalo aj iné jedlá. Čašník to ale pochopil tak, že som si objednal paellu z menu č. 1 a hlavné jedlo z menu č. 2. Poctivo som všetko zjedol, čakal na ďalšie jedlá a obával sa, ako bude vyzerať účet. Pivo podávajú v namrazených pohároch. V tých horúčavách, ktoré v meste vládli, padlo nanajvýš vhod. Za účet som nakoniec zaplatil len 13 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v časti staré mesto Valencie zájsť na kávu?

V časti staré mesto Valencie sa to len tak hmýri kaviarňami a barmi. Odporúčam vám kaviareň Café de Les Mones a kokteilový bar Café de las Horas.

Café de las Horas

Kokteilový bar Café de las Horas sa nachádza v samom centre starého mesta v bočnej uličke severne od námestia Plaza de la Virgen. Sedel som v uličke, v ktorej príjemne pofukoval vietor. Zaplatiť som ale šiel dovnútra, kde to bolo vďaka klimatizácii, ktorá snáď išla naplno, ako v chladničke. Zároveň som si všimol extravagantný neobarokový interiér. Café de las Horas sa totiž definuje ako klasická literárna kaviareň z prelomu storočia, parížska kaviareň, anglická čajovňa a americký kokteilový bar zároveň. Vyskúšal som espresso a Negroni. Káva i kokteil boli perfektné. Za účet som zaplatil 10 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Café de Les Mones

Café de Les Mones sa nachádza na východnom okraji starého mesta, severne od stanice metra Colón (žltá linka č. 0, červená linka č. 3, zelená linka č. 5, oranžová linka č. 7 a hnedá linka č. 9). Kaviareň sídli na rohu historickej budovy oproti parku (Plaça D’Alfons el Magnánimo). Obsluha nehovorila po anglicky, napriek tomu sme sa dohovorili. Objednal som si espresso a Aperol Spritz. Ten síce v ponuke nemali, napriek tomu mi ho pripravili. K aperolu som navyše dostal arašidy. Za účet som zaplatil 9,20 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v časti staré mesto Valencie ubytovať?

Pensión Alicante má výbornú polohu v centre mesta, len pár metrov severne od stanice metra Xàtiva (červená linka č. 3, zelená linka č. 5 a hnedá linka č. 9). Okolie penziónu ponúka plno možností, kam si zájsť na jedlo alebo kávu. Prístup do penziónu je možný po schodoch aj výťahom. Na recepcii som stretol 2 zamestnancov. Obidvaja boli veľmi milí. Pri check-in som dostal kľúče nielen od izby, ale aj od budovy, takže som sa do izby mohol vrátiť kedykoľvek.

Bol som ubytovaný v útulnej 1-lôžkovej izbe číslo 2 so súkromnou kúpeľňou s oknom do átria budovy a klimatizáciou. Izba mi veľmi pripomínala izbu mojej kamarátky v Barcelone. V penzióne som si mohol nechať kufor aj po check-out-e. Za jednu 1-lôžkovú izbu na 1 noc pre 1 osobu som zaplatil 41,40 eur. Pre môj ďalší pobyt vo Valencii by som si určite zvolil Pensión Alicante.

Prečítajte si ďalšie články z Valencie:

• Quatre Carreres a L’eixample – kde València snúbi tradičné s moderným
• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie
• Valencia – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Staré mesto Valencie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Mikulov dostať?

Mikulov sa rozkladá pri česko-rakúskej hranici v turistickej oblasti Pálava a Lednicko-valtický areál v turistickom regióne Južná Morava. Z administratívneho hľadiska patrí mesto do okresu Břeclav v Juhomoravskom kraji. Nezameňte si ho s Mikulovom v okrese Teplice v Ústeckom kraji (Krušné hory a Podkrušnohorie v severozápadných Čechách).

Autom

Mestom prechádzajú páry ciest 1. a 2. triedy (II/414 a II/421):

• Cesta 1. triedy č. 40 (I/40) spája Mikulov s okresným mestom Břeclav,
• Cesta 1. triedy č. 52 (I/52) spája Mikulov s krajským mestom Brno.

Autobusom

Mikulov nemá vlastnú autobusovú stanicu. V meste sa ale nachádza plno autobusových zastávok, na ktorých zastavujú regionálne i diaľkové autobusy. Uvediem 3 zastávky, ktoré sú najbližšie k centru:

• Mikulov, 22. dubna – 600 m/8 min. pešo západne od centra,
• autobusová zastávka Mikulov, u parku – medzi centrom a železničnou stanicou (900 m/6 min. pešo južne od centra),
• Mikulov, žel. st. – pri železničnej stanici (1,3 km/19 min. pešo juhozápadne od centra mesta).

Vlakom

Ak budete do Mikulova cestovať vlakom, vlaková zastávka sa volá Mikulov na Moravě a železničná stanica sa nachádza 1,4 km/19 min. pešo juhozápadne od centra mesta. Cesta vlakom z Valtíc do Mikulova (13 km) trvala 10 minút a cestovný lístok stál 20 czk/0,79 eur/os.

Kde v meste Mikulov získať info?

Turistické informačné centrum Mikulov nájdete priamo na Námestí v severnej časti zástavby v budove radnice. Moderné infocentrum ponúka info o Mikulove, turistickej destinácii Mikulovsko i Pálava a Lednicko-valtický areál. V infocentre tiež organizujú prehliadky so sprievodcom do Hrobky Dietrichsteinovcov (70 czk/2,75 eur/os.).

Čo v meste Mikulov robiť, vidieť a navštíviť?

Mikulov má niekoľko dominánt, ktoré vás lákajú, aby ste ich navštívili. Prvou z nich je jednoznačne zámok. Tou ďalšou je trochu menší, ale predsa, Kozí hrádek. Dôvodom vašej návštevy tiež môže byť vinárske podujatie Pálavské vinobranie. A nakoniec je to výpočet atraktivít a atrakcií, ktoré môžete v meste navštíviť a vyskúšať.

Zámok Mikulov

Neprehliadnuteľnou dominantou mesta Mikulov je zámok. Pôvodný hrad už v roku 1249 udelil ako léno Lichtenštajnovcom panovník Přemysl Otakar II. Tí ho vlastnili až do 16. storočia, kedy ich vystriedali Dietrichsteinovci, ktorí mali zámok vo vlastníctve do konca 2. svetovej vojny. V roku 1945 zámok vyhorel, ale v 50. rokoch 20. storočia ho nákladne zrekonštruovali. Zámok je v súčasnosti sídlom Regionálneho múzea v Mikulove a ponúka niekoľko expozícií, ktoré môžete navštíviť so sprievodcom alebo bez neho:

• Prehliadky so sprievodcom:
  • Od gotiky po empír, Galéria Dietrichsteinovcov a Túžba a dôstojnosť – história zámku od gotiky po pobyt Napoleona Bonaparte na začiatku 19. storočia, galéria a expozícia zberateľských predmetov pôvodných majiteľov zámku. Prehliadka trvá 90 minút a vstupenka stojí 180 czk/7,07 eur/os.
  • Túžba a dôstojnosť – expozícia zberateľských predmetov Dietrichsteinovcov. Prehliadka trvá 30 minút a vstupenka stojí 90 czk/3,54 eur/os.
  • Zámocká knižnica – knižnica našťastie unikla požiaru v roku 1945. Uchováva okolo 11 tisíc zväzkov v niekoľkých jazykoch. Prehliadka trvá 30 minút a vstupenka stojí 90 czk/3,54 eur/os.
  • Podzemie s obrím sudom – Tradičné vinárstvo na Morave, obrí sud, galéria historických vretenovitých lisov. Prehliadka trvá 30 minút a vstupenka stojí 90 czk/3,54 eur/os.
• V týchto expozíciách sprievodcu nepotrebujete:
  • Rimania a Germáni v kraji pod Pálavou – expozícia na základe archeologických zbierok ukazuje život na Morave v prvých storočiach nášho letopočtu. Vstupenka stojí 90 czk/3,54 eur/os.
  • Víno naprieč storočiami – história a vývoj vinárstva a vinohradníctva v kontexte európskych dejín. Vstupenka stojí 90 czk/3,54 eur/os.
  • Zámocká kaplnka – vstup do kaplnky je zadarmo
  • Aktuálna výstava – vstupenka stojí 100 czk/3,93 eur.

Na zámku môžete platiť platobnou kartou.

Kozí hrádek

Kozí hrádek (400 m/6 min. pešo severne od Námestia) je ďalšou dominantou mesta po Mikulovskom zámku. Ku hrádku sa z centra dostanete príjemnou prechádzkou. Hrádek pôvodne slúžil ako 2-poschodová delostrelecká veža s ochodzou. Na vrchole Kozieho hrádku sa dodnes nachádza vyhliadková plošina, ktorá nám ponúka z propagačných materiálov tak známy výhľad na historické jadro Mikulova, Svatý kopeček, ale aj okolitú prírodu. Návštevu hrádku nám „spríjemnili“ podobné lietajúce mravce, aké nás otravovali na Spišskom hrade. Vstupenka stojí 30 czk/1,18 eur/os. Na Kozom hrádku môžete platiť len v hotovosti.

Pálavské vinobranie 2021

Mikulov sme navštívili počas vinárskeho podujatia Pálavské vinobranie 2021. Tradícia podujatia siaha až do roku 1947. Druhý septembrový víkend ožije na 3 dni celé mesto. Kvôli podujatiu uzatvoria celé historické jadro mesta so zámkom a areál amfiteátra na sever od centra. Ak som to správne napočítal, podujatie sa konalo na 22 rôznych miestach mesta. Bol pripravený taký bohatý program, že som nemal šancu všetko stihnúť, ani keby som ako veľmi chcel. Oboznámili sme sa s tradičným spracovaním hrozna, vypočuli cimbalovú muziku, pozreli si slávnostný sprievod na čele s gréckym bohom vína Dionýzom a potom už len ochutnávali a ochutnávali.

Na Vianoce som dostal permanentku s ochutnávkou, ku ktorej som okrem vstupu do areálu dostal aj darček v podobe fľaše vína, degustačného pohára, degustačných bločkov na Národnú výstavu vín mikulovskej vinárskej podoblasti a katalóg vín výstavy. V zámockej sále mali návštevníci na výber okolo 650 druhov vín. Aj keď je najrozšírenejšou odrodou podoblasti Rizling vlašský, rozhodol som sa, že budem za degustačné bločky piť moju obľúbenú odrodu Tramín červený. Permanentka s ochutnávkou sa určite oplatila. Toľko druhov a ročníkov Tramínu som neochutnal snáď ešte nikde.

Pálavské vinobranie bolo masovou akciou. Vy sa ale nemusíte báť. Aj v čase pandémie mali všetky hygienické opatrenia riadne zabezpečené.

Ďalšie atraktivity

Severovýchodnú stranu Námestia uzatváral kostol sv. Anny, ktorý v roku 1784 zničil požiar. Kostol v polovici 19. storočia prestavali na Hrobku Dietrichsteinovcov, ktorá je návštevníkom prístupná od apríla do októbra (70 czk/2,75 eur/os.) Širšie okolie mesta sa rozkladá v Chránenej krajinnej oblasti Pálava, ktorú v roku 1986 zapísali na Zoznam biosférických rezervácií UNESCO. Jej súčasťou sú napr. aj prírodné rezervácie Svatý kopeček alebo Turold. „Povinnou jazdou“ pri návšteve mesta Mikulov je pešia prechádzka krížovou cestou na Svatý kopeček ku kaplnke sv. Šebestiána, zvonici a Božiemu hrobu.

Na severnom okraji mesta môžete od apríla do novembra navštíviť jaskyňu Turold v rovnomennej prírodnej rezervácii (120 czk/4,71 eur/os.). S mestom a jeho okolím sa oboznámite na viacerých náučných chodníkoch. Rovinatý terén Južnej Moravy a hustá sieť cykloturistických trás umožňujú aktívnym návštevníkom nenáročné spoznávanie regiónu zo sedla bicykla. Počas letnej turistickej sezóny si potom priamo v meste môžete oddýchnuť na letnom kúpalisku. V meste žila pred 2. svetovou vojnou početná židovská komunita. Židovskou štvrťou so synagógou, rituálnym kúpeľom a cintorínom vedie náučný chodník.

Kde sa v meste Mikulov ubytovať?

Mikulov sme navštívili počas podujatia Pálavské vinobranie 2021. Keď sme začali hľadať ubytovanie v meste, všetky ubytovacie zariadenia už hlásili „plno„. Preto sme sa ubytovali vo Valticiach.

Kde sa v meste Mikulov najesť a kam zájsť na kávu?

V meste Mikulov sme vyskúšali 2 kaviarne, pekáreň a 2 reštaurácie.

(Ne)vinná kavárna

(Ne)vinná kavárna sa nachádza v juhovýchodnom cípe Námestia. Po takmer celodennom spoznávaní Lednice a Lednicko-valtického areálu som potreboval doplniť moju pravidelnú dávku kofeínu. Samozrejme, len pri káve to neostalo. Nie som veľký zástanca cheesecake-ov, ale Citrónový cheesecake (Ne)vinnej kaviarne ma absolútne dostal. Espresso mojej obľúbenej značky kávy a džbán plný vody s pomarančom a limetkou dokonale osviežili. Za účet som zaplatil 223 czk/8,76 eur. V kaviarni akceptujú platobnú kartu. Sedením na terase s výhľadom na zámok v prvý podvečer podujatia sme úplne nasali atmosféru mesta.

Vedeli ste, že v dome, kde sídli kaviareň, pobudol i svetoznámy maliar Alfons Mucha?

Bistro Kafé Jako Doma

Bistro Kafé Jako Doma sa nachádza len 170 m/2 min. pešo severne od Námestia. Pri čítaní ponukového lístka ma zaujalo, že ho celý napísali ručne. Našťastie, ten, kto ho písal, píše krajšie ako ja, lebo po mne by to asi nikto neprečítal. Ochutnali sme vynikajúceho „Sachera„, bezlepkový mandľový koláč a espresso. Ako grátis sme od obsluhy dostali džbán vody s mätou a citrónom, ktorý po toľkom víne padol určite vhod. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 150 czk/5,89 eur. Môžete platiť len v hotovosti. V bistre tiež pripravujú raňajky, takže viem, kam budú moje prvé kroky smerovať pri ďalšej návšteve Mikulova.

Pekařství a bistro Křižákovi, s. r. o.

Pekařství a bistro Křižákovi, s. r. o. sa nachádza v juhovýchodnom cípe Námestia. V bistre sme si dali raňajky na začiatku nášho celodenného výletu v Mikulove. Pri širokom sortimente slaného a sladkého pečiva som nevedel, kam skôr s očami. Nakoniec u mňa zvíťazili sladké raňajky, dal som si jablkové a marhuľové pečivo a slivkové hodové koláčiky s espressom. Buchty ma výdatne zasýtili na doobedné spoznávanie mesta Mikulov. Za raňajky som zaplatil 88,50 czk/3,48 eur. V pekárni akceptujú platobnú kartu.

Pivnice U devatero řemesel

Pivnice U devatero řemesel sa nachádza neďaleko historického jadra mesta (450 m/5 min. pešo juhozápadne od Námestia). V pivnici sme sa zastavili na pivo. Pivnica nedisponuje kuchyňou, ale v čase našej návštevy (leto) pripravovali jedlá z grilu. Ochutnal som grilovaný Kurací steak v domácej marináde so zeleninovým šalátom a chlebom. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 416 czk/16,34 eur. V pivnici môžete platiť platobnou kartou. Príjemným posedením v pivnici sme nestihli vlak naspäť do Valtíc. Ďalší nám išiel až o pár hodín a tak sme oslovili obsluhu, či by nám mohla odporučiť nejakú taxi službu. Pohotová obsluha nám ju dokonca aj ochotne zavolala (12,5 km/300 czk/11,78 eur).

BurgerLand Mikulov

BurgerLand Mikulov sa nachádza priamo na Námestí v západnej časti zástavby. V meste bolo počas podujatia Pálavské vinobranie 2021 toľko návštevníkov, že pokiaľ ste nemali v nejakej reštaurácii rezervovanie, mali ste len veľmi malú šancu, že sa vám niekde podarí najesť. Celé historické jadro mesta sme obišli asi 3x, kým sa nám nakoniec podarilo nájsť voľné miesto pri stole. A to sme netušili, že sa nám to podarí v samom centre mesta. Ochutnal som burger Burgerland original (hovädzie mäso, chorizo, cheddarová omáčka, jablkové chutney, ochutená majonéza, šalát) s hranolčekmi a šalátom coleslaw. Ku burgru vám odporúčam malinovú limonádu, ktorá výborne osviežila. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 620 czk/24,35 eur. V reštaurácii môžete platiť len v hotovosti.

Vedeli ste, že v dome žil slávny džezový hudobník Karel Krautgartner?

Mikulov sa na trhu cestovného ruchu prezentuje ako Mesto s vôňou juhu. Na základe tohtoročnej osobnej skúsenosti to môžem len potvrdiť.

Prečítajte si ďalšie články o víne:

• Vínové želé z 2. triedy Titanicu
• Degustácia vín v Bóna Winery
• 5 dôvodov, prečo navštíviť Pezinok

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 6. 10. 2021 (1 eur = 25,415 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Mikulov, kde víno tečie potokom je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Nové Mesto

Keď si dáte do vyhľadávača na mape Nové Mesto Praha, tak uvidíte, ako táto mestská štvrť objíma svojím tvarom Staré Mesto. Aj keď Nové Mesto evokuje niečo mladé, nedávno vzniknuté, počiatky toho pražského siahajú do 14. storočia a obdobia vlády panovníka Karola IV. Luxemburského (1316-1378).

Henrichova veža

Novogotická Henrichova veža (Jindřišská věž; 850 m/11 min. pešo juhovýchodne od Staromestského námestia; 140 czk/5,46 eur/os.) je najvyššou voľne stojacou pražskou zvonicou. Jej výška je 65,7 m. Henrichova veža už bude asi stále vo mne evokovať moje prvé stretnutie s Prahou, ak nepočítam hlavnú stanicu samozrejme. Aj keď sme na zastávke pri veži (Jindrišská) vystupovali a okolo veže prechádzali takmer každý deň, nikdy som nebol vo vnútri. Asi je na čase to napraviť!

Vznikla na mieste pôvodnej drevenej veže v druhej polovici 16. storočia. Počas 30-ročnej vojny ju zničili švédske vojská a o viac ako 100 rokov neskôr aj Prusi. Svoju dnešnú podobu má z druhej polovice 19. storočia. Dnes je akousi vežou vo veži. Aj keď zvonku pôsobí historicky, v jej vnútri nájdete 10 moderných klimatizovaných podlaží, ktoré prepája schodisko a rýchlovýťah. Vo veži sa nachádza stála expozícia pražských veží, galéria, reštaurácia, kaviarne a samozrejme vyhliadka.

Václavské námestie

Václavské námestie (1 km/12 min. pešo juhovýchodne od Staromestského námestia) je „must see“ zastavením v Prahe. Námestie bolo a je miestom významných spoločenských podujatí. Dominantou je historická budova Národného múzea v novorenesančnom slohu, ktorá vládne celému námestiu. Pred budovou stojí socha sv. Václava zo začiatku 20. storočia. Odtiaľto pripomína námestie jedno veľké mravenisko. Veď nie nadarmo sa hovorí, že „bolo tam ľudí ako na Václaváku“. Severne od historickej budovy stojí takisto Národné múzeum, avšak v novej budove.

Na návštevu Národného múzea si ešte chvíľu počkám. Veľmi som zvedavý na nové stále expozície, ktorých otvorenie je naplánované na prelom rokov 2019 a 2020. Momentálne môžete navštíviť dočasné výstavy (260 czk/10,14 eur/os.). Už v Obecnom dome mi odporúčali návštevu kupoly.

Národné múzeum má ešte 10 objektov v Prahe a ďalších 5 v jej okolí. Pre získanie podrobných info vám odporúčam navštíviť oficiálnu internetovú stránku Národného múzea.

Národné divadlo

Asi to nie je veľmi chvályhodné, ale priznám sa vám, že som ešte nikdy nevidel žiadne predstavenie v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Pri mojej zatiaľ poslednej návšteve Prahy som ale mal možnosť navštíviť české Národné divadlo (1,1 km/13 min. pešo juhozápadne od Staromestského námestia). A to konkrétne operu Rusalka od významného českého hudobného skladateľa Antonína Dvořáka. Názov Rusalka ste už určite počuli, aj keď ste predstavenie ešte nevideli.

Čo ste ale určite videli (a počuli), je známa česká trilógia Slunce, seno, …, kde v jednej časti (tuším to bola hneď prvá) pani učiteľka (postava z filmu) spievala skladbu „Měsíčku na nebi hlubokém“. Tak práve túto skladbu spieva Rusalka v jednej zo scén opery. Známu českú operu môžem všetkým len vrelo odporučiť. A viac vám o opere už neprezradím!

Čo vám prezradím je, že základné kamene Národného divadla položili z 26 lokalít v Čechách a na Morave v roku 1868. Jednou z lokalít bola aj posvätná hora Radhošť na severovýchodnej Morave. Vášmu pohľadu určite neunikne budova Národného divadla – Nová scéna z 80. rokov 20. storočia v bezprostrednej blízkosti historickej budovy. Jej fasádu tvorí viac ako 4 000 vyfúkaných sklenených tvaroviek. Na ich obhajobu poviem, že plnia funkciu odhlučnenia rušnej Národnej ulice.

Slovanský ostrov – požičovňa šliapadiel

Ešte počas našej prvej návštevy Prahy sme si spríjemnili jedno skoré popoludnie člnkovaním na Vltave. Zatiaľ čo sme si mohli vybrať nejaké malé a nenápadné vodné šliapadlo, my sme si samozrejme vybrali to najväčšie v tvare labute (200 czk/7,80 eur/h). Veď aby nás každý videl, keby sa nám náhodou niečo stalo. Člnkovať sme sa vybrali skoro poobede, takže sme sa kvalitne „upiekli“ na slnku. Odporúčam vám určite sa nečlnkovať v čase obeda a zvoliť člnkovanie v ranných alebo podvečerných hodinách.

Tancujúci dom

Pri ceste z Nového mesta na Vyšehrad popri Vltave budete určite prechádzať okolo zaujímavej stavby. Tuším vám ju nejako špeciálne predstavovať nemusím. Hovorím o Tancujúcom dome (1,7 km/22 min. pešo juhozápadne od Staromestského námestia). Ten má pripomínať tancujúci pár Freda Astaira (kamenná veža) a jeho partnerku Ginger Rogers (sklenená veža). Slávnostné otvorenie Tancujúceho domu bolo v roku 1996. V tom istom roku získala budova ocenenie časopisu Time v kategórii dizajn.

Múzeum hlavného mesta Prahy

Múzeum hlavného mesta Prahy sa nachádza v mestskej časti Praha 8 (1,5 km/20 min. pešo východne od Staromestského námestia). Zatiaľ, čo pred prvým pobytom v Prahe som o múzeu ani netušil, tentoraz som si jeho prehliadku (150 czk/5,85 eur/os.) nenechal ujsť. Štyri stále expozície múzea sa zameriavajú na históriu Prahy od praveku po obdobie baroka. Jedným z veľkých „ťahákov“ múzea je tzv. „Langweilov model Prahy 1826-1837“, ktorý Antonín Langweil zhotovil z papierovej lepenky a malých drevených doplnkov. Napriek tomu, že autor svoju prácu nestihol dokončiť, model zobrazuje viac ako 2 000 budov na ploche 20 m².

Stále expozície dopĺňajú rôzne krátkodobé výstavy. Dozvedeli sme sa tak niečo viac o chudobe na prelome 19. a 20. storočia na výstave „Chudobná Praha“ (výstava bola do 25. augusta 2019) a oboznámiť sa so životom bezdomovcov na výstave „Dymová hora“ (výstavu ste mohli navštíviť do konca roka 2019). Počas prehliadky múzea sme stretli niekoľko školských skupín, pre ktoré tu zamestnanci múzea pripravujú špeciálny program. Navyše, pred budovu múzea umiestnili na paneloch ďalšiu dočasnú výstavu.

Vyšehrad

Vyšehrad nájdete v mestskej časti Praha 2 (3 km/37 min. pešo južne od Staromestského námestia). Toto miesto si získalo moje srdce už pri prvom spoznávaní mesta. Aspoň vtedy sme tu počas prechádzky v sadoch nenatrafili na masy návštevníkov. Natrafili sme ale na najstaršiu rotundu na území Prahy, románsku Rotundu sv. Martina. Rotunda pochádza z 2. polovice 11. storočia. Ja viem, že sa už asi opakujem, ale z Vyšehradu sa vám naskytne priam „famózny“ výhľad na Hradčany s Pražským hradom. Dominantou areálu je neogotická Bazilika minor sv. Petra a Pavla na Vyšehrade (50 czk/1,95 eur/os.).  

Od roku 1070 do roku 1140 bol Vyšehrad sídlom kráľovského hradu. Český kráľ a rímsky cisár Karol IV. založil v roku 1348 Nové Mesto a Vyšehrad pripojil k jeho hradbám. Súčasná baroková podoba Vyšehradu pochádza z konca 17. storočia. V 2. polovici 19. storočia sa stal Vyšehrad národným symbolom českých dejín. V tomto období založili národný cintorín s hrobkou Slavín, na ktorom našli miesto posledného odpočinku mnohé významné osobnosti kultúrneho, politického a spoločenského života, napr. Antonín Dvořák, Božena Němcová, Alfonz Mucha a mnohí ďalší.

O₂ arena

V mestskej časti Praha 9 sa nachádza O₂ arena (železničná stanica Praha-Libeň, stanica metra Českomoravská; zastávka električiek Multiarena Praha, autobusové zastávky Českomoravská a Nádraží Libeň). Tá slúži predovšetkým ako dejisko veľkých kultúrnych a športových podujatí. My sme síce boli na premietanie známeho, viac ako 20 rokov starého filmu Titanic, avšak tentoraz to bolo so živým orchestrom, vokalistkou a zborom. Zážitok to bol teda riadny. Ak budú robiť ešte niečo podobné, nerád by som si to nechal ujsť.

Tí, ktorí ste čítali moje články o Prahe a navyše poznáte Prahu, ste si určite všimli, že som o plno zaujímavých miestach a atraktivitách ani nenapísal. To preto, že ani ja som všetky tieto miesta nenavštívil. Tipy na výlety mi môžete pokojne napísať do komentárov pod článok. V Prahe je stále čo robiť a stále kam ísť, nech už prídete po niekoľký raz, na akokoľvek dlho a v ktoromkoľvek ročnom období.

Prečítajte si tiež:

• Prvý deň v Prahe – Hradčany, Strahov a Malá Strana
• 2. deň v Prahe – Staré Mesto
• Praha – návod na prežitie
• Oficiálny turistický portál hlavného mesta Prahy

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 19. 6. 2019 (1 eur = 25,635 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 3. deň v Prahe – Nové Mesto a Vyšehrad je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do Spišskej Belej dostať?

Spišská Belá – Strážky sa nachádza v regióne cestovného ruchu Tatry (historická župa Spiš) na severovýchode Slovenska. Na východe hraničí Tatranský región s regiónmi Šariš a Spiš, na juhu s regiónom Horehronie, na západe s Liptovom a severnú hranicu má spoločnú s Malopoľským vojvodstvom v Poľsku.  

Autom

Spišská Belá – Strážky sa nachádza 20 km/22 min. autom severovýchodne od Popradu a 91 km/1 h autom severozápadne od krajského mesta Prešova. Mesto pretína cesta I. triedy 66, ktorá smeruje od Šiah cez Zvolen, Banskú Bystricu, Brezno, Poprad, Kežmarok až do Tatranskej Javoriny. 

Autobusom

Najbližšia autobusová zastávka ku kaštieľu v Strážkach je Spišská Belá, Strážky, číslo domu 81. Zo zastávky je to asi 300 m/4 min. pešo juhozápadným smerom. Ak budete chcieť navštíviť aj mesto, vystúpte na zastávke Spišská Belá, obchodný dom, ktorá sa nachádza v centre. Cestovný lístok z Popradu stál 1,50 eur/os. a cesta trvala asi 30 minút.

Vlakom

Vlakovú zastávku Strážky, zastávka nájdete 600 m/7 min. pešo východne od kaštieľa. Cesta z Popradu trvá 36 min. a cestovný lístok stojí 1,02 eur/os.

Čo v Spišskej Belej robiť, vidieť a navštíviť?

V Spišskej Belej – Strážkach môžete vidieť kaštieľ, kostol sv. Anny a renesančnú zvonicu.

Kaštieľ Strážky

Vznik obce Strážky sa datuje do polovice 12. storočia. Za zásluhy v protitureckých bojoch daroval Ferdinand I. kaštieľ rodine Horváth-Stansithovcov v roku 1551. Posledná majiteľka, Margita Czóbelová, žila v kaštieli až do svojej smrti v roku 1972. Odvtedy je kaštieľ Strážky v správe Slovenskej národnej galérie. V 70. a 80. rokoch sa uskutočnil umelecko-historický prieskum kaštieľa, po ktorom nasledovala jeho rekonštrukcia.

Pôvodne samostatnú obec Strážky pričlenili v roku 1972 k mestu Spišská Belá. Mesto je dnes známe hlavne vďaka šľachteniu zemiakov a vychýrenému zemiakarskému jarmoku. V mestskej pamiatkovej zóne v centre mesta nájdete rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka, evanjelický kostol, renesančnú zvonicu, mariánsky stĺp, meštianske domy a 2 múzeá. Medzi stále expozície kaštieľa Strážky patria:

• Portrét 17.-19. stor. na Spiši
• Ladislav Mednyánszky a Strážky
• Historická knižnica
• Sochárstvo na Slovensku v 20. storočí

Portrét 17.-19. stor. na Spiši

Prehliadka kaštieľa začína na prízemí kolekciou portrétov 17.-19. storočia. Na portrétoch sú zobrazení prevažne predchádzajúci majitelia kaštieľa. Zaujímavosťou je, že na obrazoch ani tak veľmi nešlo o verné zobrazenie osoby, ako skôr o to, čo má na sebe alebo pri sebe. Pri všetkých obrazoch nájdete vysvetlivky v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku.

Ladislav Mednyánszky a Strážky

Ak pri niektorom z obrazov nenájdete uvedené meno autora, môžete si byť istí, že obrazy sú dielami jediného autora. Ladislav Mednyánszky patrí medzi hlavných predstaviteľov stredoeurópskeho maliarstva na prelome 19. a 20. storočia. Kaštieľ je zároveň jediným miestom na celom Slovensku, v ktorom je umiestnená stála expozícia jeho diela. V začiatkoch svojej tvorby maľoval autor okolie Strážok a podtatranskú prírodu, neskôr sa zameral aj na portréty. Po smrti otca nachádzame v jeho dielach motívy smrti a depresie. Počas 1. svetovej vojny pôsobil na fronte ako vojnový kresliar.

Historická knižnica

Vznik historickej knižnice sa datuje do konca 16. stor. a úzko súvisí so založením humanistického gymnázia v kaštieli. Knižnica patrila k najlepším v celom Uhorsku. Rodina Mednyánszkych sa sem zvykla stretávať a tráviť v knižnici spoločné večery.

Kaštieľ Strážky môžete navštíviť len so sprievodcom. Komentovaná prehliadka začína každú polhodinu. Vstupenka stojí 2,70 eur/os. Dĺžka prehliadky je 45-60 min. v závislosti od počtu návštevníkov v skupine.

Sochárstvo na Slovensku v 20. storočí

V 19. stor. vybudovali v okolí kaštieľa anglický park. V súčasnosti je v parku umiestnená expozícia prác sochárov 2. polovice 20. stor. Vstup do parku je voľný. Ako uvádzajú viaceré tabule v parku:

„Parkom behať, v tráve líhať, skákať, stromy objímať – povolené! A nik sa nebude hnevať! alebo Skákať, behať, leňošiť, v tráve piknik urobiť, to všetko na trávičke zelenej, môžete si dovoliť!“

Kostol sv. Anny a renesančná zvonica v Spišskej Belej-Strážkach

Až do začiatku 19. stor. tvorili kaštieľ s rímskokatolíckym kostolom sv. Anny a renesančnou zvonicou jednotný urbanistický celok, kým ich nepreťala cesta z Kežmarku do Starej Ľubovne. Ondrej Szirmay nechal zbúrať ohrady a opevnenie okolo kaštieľa, kostola a zvonice.

Kostol sv. Anny postavili v polovici 14. storočia. Vo víťaznom oblúku kostola je plastika Kalvárie z dielne Majstra Pavla z Levoče. Krížovú cestu namaľovala posledná majiteľka kaštieľa, Margita Czóbelová. Ako jeden z mála kostolov je bez veže.

Severne od kostola stojí renesančná zvonica so sgrafitovou výzdobou. Ak sa pozorne pozriete, uvidíte poľovnícky motív hon na zajaca. Kostol a zvonica v čase našej návštevy neboli prístupné. Ďalšie renesančné zvonice sa nachádzajú v Poprade, Poprade – Spišskej Sobote, Poprade – Matejovciach, Vrbove, Kežmarku, Spišskej Belej, Podolínci a Levoči.

Múzeá v Spišskej Belej

Slovenské technické múzeum – Múzeum Jozefa Maximiliána Petzvala, zakladateľa modernej optiky a fotografie a priamo oproti Múzeum Dr. Michala Greisigera, mestského lekára, ktorý sa tiež venoval skúmaniu flóry a fauny regiónu. Zaujímavé múzeum J. M. Petzvala som navštívil ešte počas infocesty po regióne, určite sa oplatí vidieť. Múzeum Dr. M. Greisigera som navštívil, keď som bol ešte veľmi malý chlapec. Taký malý, že si to už ani nepamätám. Takže si budem musieť moju pamäť trochu osviežiť a navštíviť ho opäť.

Na diela Ladislava Mednyánszkeho by som sa mohol pozerať od rána do večera. A potom zase od večera do rána. Neviem, čím to je, ale svojimi dielami si ma neskutočne získal. Kaštieľ som navštívil už plno ráz. Ale až pri mojej poslednej návšteve som si konečne našiel čas, aby som sa prešiel anglickým parkom, sadol si na lavičku a užíval si ticho prerušené len spevom vtákov. Vrelo odporúčam na jar, keď všetko kvitne a stromy sa len začínajú zelenať.  

Prečítajte si tiež:

• 5 + 1 dôvodov, prečo zažiť Červený Kláštor
• 1 deň v Spišskom Podhradí
• Ďalšie články zo Slovenska

Článok vznikol v spolupráci s Kaštieľom Strážky.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Kaštieľ Strážky v Spišskej Belej ukrýva Mednyánszkeho odkaz je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

„Rozľahlé gazdovstvá, hriadky vysadenej zeleniny, drevené vyrezávané brány, pasúce sa kone, kravy a ovečky, všadeprítomné otepi sena, pach hnoja rozliehajúci sa po dedine, ale tiež usmievaví miestni, ktorí sa každému zdravia.“

Na chvíľu som mal pocit, že som v našej zamagurskej dedine Osturňa.

Ako sa do obce Bârsana dostať ?

Bârsana sa nachádza len 20 km/26 min. autom juhovýchodne od Sighetu Marmației, 61 km/1 h 15 min. autom severozápadne od vstupnej brány do pohoria Rodna – obce Borșa a 62 km/1 h 18 min. autom severovýchodne od župného mesta Baia Mare.

Autom

Bârsana sa nachádza na župnej ceste 185 (Bârsana – Ocna Șugatag) a 186 (Sighetu Marmației – Bârsana – Săcel). Úzka a hrboľatá cesta má len miestny význam. Pripravte sa, že vás tu počas jazdy v aute alebo autobuse poriadne vytrasie.

Autobusom

Autobusová zastávka Bârsana, Statie centru sa nachádza v centre obce pri radnici (Primăria Bârsana), ale šofér vám zastaví aj pri kláštore (Mănăstirea Bârsana). Z obce Borșa tu premávajú 3 autobusy denne. Cesta trvala 1 h a 17 min. Cestovný lístok stál 13 ron/2,75 eur/os.

Vlakom

Vlakom sa do obce Bârsana nedostanete, pretože obcou neprechádza žiadna železnica.

Čo v obci Bârsana robiť, vidieť a navštíviť?

V obci nájdete kostol na zozname UNESCO, kláštorný komplex, či umeleckú dielňu dreveného sochárstva. Najprv niečo o zápise UNESCO.

Drevené kostoly regiónu Maramureș (UNESCO)

Drevené kostoly regiónu Maramureș sú vynikajúcimi príkladmi drevenej ľudovej architektúry, ktorá spája pravoslávne náboženské tradície s gotickými vplyvmi. Vysoké drevené kostoly charakterizujú vysoké a štíhle hodinové vežičky na západnom konci chrámu s jednou alebo dvomi strechami pokrytými dreveným šindľom. Tento jedinečný architektonický štýl sa zvykne označovať ako „marmarošský gotický štýl“. Osem kostolov oblasti bolo vďaka vysokej umeleckej zrelosti, rozmanitosti vzorov a remeselnej zručnosti zapísaných v roku 1999 na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Obce, v ktorých nájdete takéto kostoly:  

• Bârsana,
• Budești,
• Desești,
• Ieud,
• Plopiș,
• Poienile Izei,
• Rogoz,
• Șurdești.

Kostol obetovania Panny Márie v chráme (UNESCO)

Kostol obetovania Panny Márie v chráme (Biserica de lemn „Intrarea Maicii Domnului în Biserică” din Bârsana) sa nachádza na kopci nad obcou Bârsana (550 m/7 min. pešo severne od radnice). Postavili ho v roku 1720. Vo vnútri sa nachádzajú unikátne barokové a rokokové nástenné maľby z roku 1806. Na začiatku 19. stor. bol kostol prenesený z uzatvoreného kláštorného komplexu na svoje súčasné miesto. 

Kláštor

Ženský kláštor (Mănăstirea Bârsana; vstup voľný) sa nachádza 5 km/1 h pešo juhovýchodne od radnice na strmom kopci. Tvorí ho 13 objektov. Do areálu sa vchádza cez drevenú zvonicu (Turnul Clopotnița). Dominantou komplexu je drevený kostol sv. Apoštolov (Biserica „Soborul Sf. Apostoli“) z roku 1993 postavený podľa vzoru kostola obetovania Panny Márie v chráme. Veža kostola má výšku 57 m a je tak druhou najvyššou drevenou stavbou v regióne Maramureș (po Kláštore Peri-Săpânţa).

Tretím objektom je Múzeum ikon a starých kníh biskupa Gabriela z Bârsany (Muzeul de icoane şi carte veche „Episcopul Gavril de Bârsana”; 1 ron/0,21 eur/os.). Biskup Gavril Ştefanca je posledným známym ortodoxným biskupom, ktorý sídlil v kláštore Bârsana v roku 1739. Múzeum obsahuje zbierku ikon maľovaných na skle a starých náboženských kníh z kostola obetovania Panny Márie v chráme.

Ďalšie budovy prístupné návštevníkom v smere hodinových ručičiek sú kultúrne centrum (Centrul Cultural) a penzión (Casa de oaspeţi). Potom sú to väčšinou budovy, kam návštevník nemá prístup, napr. starý dom (Casa veche), opátstvo (Stăreția) alebo biskupský dom (Casa Episcopală). V strede areálu sa nachádza tzv. agheazmatár (miesto, kde kňazi svätia vodu) a letný oltár (Altar de vară). Areál je vyhľadávaným pútnickým miestom regiónu.

BârsanART

BârsanART sa nachádza v centre obce (600 m/8 min. pešo východne od radnice). Ide o dielňu dreveného sochárstva, v ktorej môžete vidieť rezbárov priamo pri práci. Pred vašimi očami tak môže vznikať vyrezávaný kríž, ikonostas, tradičná marmarošská brána, ale aj úžitkový nábytok, či drevená socha. 

Kde sa v obci Bârsana ubytovať?

House Cornestean sa nachádza 700 m/9 min. pešo juhovýchodne od radnice a 5 km/1 h pešo juhozápadne od kláštora.

Pri rezervovaní ubytovania som využil službu airbnb. V dome sme mali k dispozícii veľkú priestrannú izbu s balkónom a kúpeľňou na poschodí. V dome bývajú jeho majitelia – neskutočne milý starší pár, ktorý hovorí po rumunsky a taliansky. Dostanete vlastný kľúč od domu a izby. Padne vhod, ak sa plánujete zdržať vonku trochu dlhšie. Na druhý deň nás pozvali majitelia na raňajky a kávu, ale keďže sme už mali ďalšie plány, túto ponuku sme nevyužili. Vrelo odporúčam. Za ubytovanie pre 2 osoby na 1 noc sme zaplatili 21,38 eur.

Kde sa v obci Bârsana najesť?

Restaurant Casa Bârsan sa nachádza 1,6 km/20 min. pešo západne od kláštora a 3,5 km/45 min. pešo juhovýchodne od centra obce. Je to jediná reštaurácia, ktorú sme našli v obci. Na večeru sme ochutnali Kurací rezeň v zemiakovom cestíčku so zemiakovým šalátom s vajíčkom a Polentovú kašu s klobáskou a syrom. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 62 ron/13,12 eur. Na obed sme ochutnali Šunkovo-šampiňónovú pizzu s olivami a kukuricou a Kurací steak so zemiakovými kroketami. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 70 ron/14,81 eur.

Rumunskú pohostinnosť sme spoznali aj počas podujatia pri príležitosti 100. výročia vzniku Veľkého Rumunska (1918), kedy nás miestni pozvali „na jedno“. Nerád to priznávam, ale ešte aj v takomto zapadnutom kúte Rumunska som sa lepšie dohovoril po anglicky ako napr. v Salzburgu. Samozrejme sme sa nenechali celý večer pozývať. Za jedno veľké pivo sme zaplatili okolo 4,50-5 ron/0,95-1,06 eur.

V obci Bârsana sa nám vyplatilo vyhnúť sa vyšliapaným chodníčkom a splynúť s davom miestnych. Odnášame si odtiaľ zážitok, na ktorý určite len tak skoro nezabudneme.

Užitočné linky:

Prečítajte si o ďalších UNESCO lokalitách v Rumunsku: 

• Prejmer – stredoveká „bytovka“
• Sighişoara – rodné mesto Draculu
• Rumunsko– Praktické info

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 31. 1. 2019 (1 eur = 4,7271 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Bârsana – nefalšovaný rumunský vidiek je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.