Na čo si spomeniem, keď sa povie Pavia? Na štrajk železničiarov, staručké infocentrum, dilemu o 3. či 4. najväčšej kupole Talianska, neochutnané rizoto, či zavretú cukráreň. Mesto mi ale všetko vynahradilo a možno ešte lepšie.
Ako sa do mesta Pavia dostať?
Pavia je hlavným mestom rovnomennej provincie v regióne Lombardsko na severe Talianska, 43 km/40 min. autom južne od Milána.
Autobusom
Autobusová stanica Autostazione di Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria.
Vlakom
Železničná stanica Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria neďaleko autobusovej stanice. Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 16 eur.
Vlaková odysea
Do Pavie som cestoval z Bergama cez Milano Lambrate a Milano Rogoredo. Celá trasa, vrátane prestojov na staniciach, mala trvať 1 h a 41 min. To by som ale musel stihnúť prípoj v Milano Rogoredo. Na prestup tam som mal 22 minút. Vravíte si, času dosť. Ale nie v prípade, keď vlak už z Lambrate odchádza s 20-minútovým meškaním a na tak krátkom úseku ešte naberie ďalšie meškanie nejakú 1-2 minúty. Je samozrejmé, že som nemal čas stihnúť vlak v Rogoredo.
Ďalší odchádzal, našťastie, len o polhodiny neskôr. Vlaky, nepoviem rýchliky, ale dokonca ani osobáky, sa navzájom nečakajú ako u nás na Slovensku. A preto si veľmi vážte, keď na vás počká prípoj vo Vrútkach alebo v Kysaku. Do Pavie som sa nakoniec dostal o tú polhodinu neskôr, takže celá cesta trvala 2 h a 11 min. A to bola len cesta tam. Vedel som, že v ten deň večer o 21.00 h začínajú štrajkovať zamestnanci železníc. Nepredpokladal som ale, že vďaka tomu nepôjdu ďalšie vlaky už poobede v ten deň.
A tak som si na stanici v Pavii počkal ďalšie 2 hodiny navyše, kým konečne išiel vlak do Milána, tentoraz už bez prestupu v Rogoredo. Asi si viete predstaviť, ako sa ľudia, ktorí by cestovali 4 vlakmi, natlačilo do jedného vlaku. O klimatizácii ani nehovorím. Do Milána som mal cestovať zrýchleným vlakom bez prestávok. Keďže ale predošlé vlaky nešli, vlak, ktorým som cestoval, zastavoval za každou zákrutou. Našťastie, prípoj v Milano Lambrate som stihol a do Bergama som nakoniec docestoval. Čo vám poviem?! „Milujem“ talianske vlaky!
Kde v meste Pavia získať info?
Turistické informačné centrum Tourist Infopoint Pavia sa nachádza priamo na námestí Piazza della Vittoria vo východnej časti zástavby.
Čo v meste Pavia robiť, vidieť a navštíviť?
Nachádza sa v meste Pavia 3. alebo 4. najväčšia kupola katedrály v Taliansku? Kostol, v ktorom korunovali Barbarossu, jedna z najstarších univerzít Európy, podivné vysoké úzke veže, či hrad s viacerými expozíciami. V meste je atrakciou dokonca i most.
Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria)
Centrom historického jadra mesta je Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria), ktoré lemujú obchody, reštaurácie, kaviarne a bary. Južnú časť zástavby zaberá palác Broletto, v ktorom sa zasadalo v 11.-16. storočí. Už za čias Ríma sa v týchto miestach usporadúvali trhy. V juhozápadnom rohu námestia sa týči mohutná veža katedrály.
Katedrála sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta)
Katedrálu sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta; 230 m/3 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza della Vittoria) som pôvodne ani neplánoval navštíviť. Keď už som ale išiel okolo, povedal som si, prečo nenahliadnuť dovnútra. A stihol som to len tak-tak. Katedrálu už plánovali zavrieť na pravidelnú poobednú prestávku.
Vedeli ste, že kupola katedrály v Pavii je so svojím priemerom 30-35 m a výškou 80-97,5 m 3. najväčšou kupolou v Taliansku? Pomyselné zlato vyhrala Bazilika sv. Petra v Ríme (priemer cca 41-42 m, výška 136 m). Striebro patrí Brunelleschiho kupole kostola Santa Maria del Fiore vo Florencii (priemer cca 45-54 m, výška 116 m). Zemiakovú medailu získala kupola Duomo Nuovo v Brescii (priemer 21-26 m, výška 80 m). Ak by sme započítali antický chrám Panteón v Ríme s priemerom 43 m, ktorý ale nie je katedrálou, Pavia by obsadila až 4. priečku. Ak v tom máte menší zmätok ako ja, vedzte, že najporovnateľnejším kritériom je priemer kupoly, zatiaľ čo výška kupoly ukazuje jej monumentálnosť v priestore.
Pred katedrálou stojí jazdecká socha Regisola, kópia originálu, ktorý pôvodne stál v Ravenne. Prvú sochu zničili jakobíni, ktorí ju považovali za symbol monarchie.
Krytý most (Ponte Coperto)
Neodmysliteľnou súčasťou panorámy Pavie je jej krytý most (Ponte Coperto; 500 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza della Vittoria). Postavili ho v polovici 14. storočia, aby nahradil pôvodný rímsky, ktorý môžete stále vidieť vedľa súčasného mosta. Most spája centrum Pavie s dedinou práčiek, rybárov a ťažiarov štrku Ticino. Počas 2. svet. vojny ho zbombardovali. Súčasný most je z 50. rokov 20. storočia.
Kostol sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore)
Počas cestovania zvyčajne nenavštevujem kostoly, mešity, či synagógy. V Pavii je ale jeden kostol, ktorý som chcel navštíviť, pretože sa s ním spája významná historická udalosť. V románskom kostole sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore; 550 m/7 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) korunovali v roku 1155 rímsko-nemeckého kráľa Fridricha I. Barbarossu, ktorý sa zúčastnil 3. krížovej výpravy. Kostol je otvorený v pondelky medzi 7.00-12.00 h, 15.00-19.00 h a od utorka do nedele medzi 7.00-19.00 h.
Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia)
Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) patrí medzi najstaršie univerzity v Európe. Jej počiatky siahajú do roku 1361.
Stredoveké veže (Torri medievali)
V areáli univerzity neprehliadnete 3 vysoké a úzke stredoveké veže (Torri medievali; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria). Súčasný návštevník Pavie len veľmi ťažko uverí tomu, že panorámu mesta niekedy tvorila stovka takýchto veží. Do súčasnosti sa ich zachovalo 5. Tri v areáli univerzity a 2 na ulici Via Luigi Porta. Postavili ich v priebehu 11. a 12. storočia z tehál. Predstavovali moc rodiny, ktorej patrili. Žiaľ, dovnútra veží sa nedostanete.
Viscontiho hrad (Castello Visconteo)
Galeazzo II. Visconti započal výstavbu hradu (Castello Visconteo; 1 km/13 min. pešo severne od námestia Piazza della Vittoria) v roku 1360. Hrad dokončili za neuveriteľných 5 rokov. Plnil predovšetkým vojenskú funkciu, ale bol tiež sídlom dvora. Dôkazom toho sú pozostatky fresiek, výzdoba zo zlata a lapisu lazuli. Pôvodne mal hrad 4 krídla. Severné krídlo zničilo francúzske delostrelectvo v 16. storočí. Hrad slúžil v 19. storočí ako vojenské kasárne. V 20. storočí hrad odkúpilo mesto, ktoré ho premenilo na kultúrne centrum s viacerými expozíciami a výstavnými priestormi. Najviac ma ohromil svojou veľkosťou obraz „Vyslanectvo Niccola Machiavelliho, florentského občana a tajomníka, do Imoly na stretnutie s Cesarem Borgiom, vojvodom z Valentina“ od Federica Faruffiniho.
Nenechajte sa zmiasť tak ako ja. Vstup do hradu nie je z juhu, ako by jeden mohol predpokladať, ale akoby zboku hradu, zo západu. Počas prehliadky cez leto 2025 som tiež natrafil na robotníkov, ktorí rekonštruovali hrad. Z tohto dôvodu boli otvorené len niektoré expozície, archeologická expozícia, románske a renesančné sochárstvo a galérie antického umenia, umenia 17., 18. a 19. storočia. Múzeum je otvorené pondelky, stredy až piatky medzi 14.00-18.00 h, cez víkendy a sviatky medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka do nádvoria, portiku a lodžie stojí 1 eur/os. Vstupenka do expozícií stála 10 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.
Kde sa v meste Pavia najesť?
Pavia je známa svojím rizotom z olivového oleja, masla, cibule, cesnaku, mrkvy, zeleru, fazule, paradajok, bieleho vína, samozrejme ryže, vývaru a strúhaného syra. Už počas jazdy vlakom z Milána vám určite neuniknú rozľahlé ryžové polia, ktoré sa rozprestierajú okolo mesta. Pôvodne som plánoval navštíviť jednu reštauráciu, v ktorej pripravujú rizoto. Prišiel som ale v čase najvyššej obedovej špičky. Hostia si podávali kľučku a čakali v rade na stôl. Po chvíli čakania a zistení, že rad sa veľmi nehýbe, som sa otočil a hľadal náhradu.
Objavil som reštauráciu, v ktorej pripravovali výbornú pizzu. Neapolská reštaurácia La Nuova Mergellina (250 m/3 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria) je známa tiež svojou pizzou, ktorej cesto sa necháva kysnúť 36-100 hodín. Ochutnal som pizzu Pugliese. Vysoký chrumkavý okraj, paradajkový základ, mozzarella, výrazné ančovičky, ešte výraznejšie kapary, čierne olivy, cibuľa, parmezán a bazalka. Za pizzu a svetlý ležiak som zaplatil 17 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.
Kam v meste Pavia zájsť na kávu a drink?
Pri prehliadkach miest rád objavujem nové jedlá a nápoje. V Pavii som si kládol za cieľ ochutnať Tortu Paradiso v Pasticceria Vigoni. Základom torty je piškóta z múky, masla a cukru. Hodí sa ako samostatný dezert alebo k rôznym krémom a pudingom. Na moje prekvapenie bola cukráreň v čase mojej návštevy zatvorená. Zároveň pôsobila, že je v tomto stave už niekoľko rokov.
Nakoniec som sa zastavil v kaviarni Delizia Caffè (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria). Doplnil som kofeín v podobe espressa a oddýchol si pri Aperol Spritz. Keby som vedel, že železničiari začnú štrajkovať o niekoľko hodín skôr, predĺžil by som si svoj pobyt v kaviarni aspoň o 2 hodiny. Za účet som zaplatil 8,30 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.
Prejdite sa po významných mostoch aj v týchto mestách:
- Tirana plná kontrastov
- Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
- Umenie a grappa v Bassano del Grappa
- Čo vidieť v Ľubľane zadarmo?
- El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie
Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.
© Ing. Adam Vanečko
