Vedeli ste, že Maroko je od Európy vzdialené len 15 km?

Nielen na túto, ale aj na ďalšie zaujímavosti vám odpovie cestovateľská prednáška Maroko. Počas cestovateľskej prednášky navštívime 2. najvýznamnejší prístav krajiny, dozviete sa, kde sa takmer pol tisícročia robila najlepšia rybia omáčka v celom Stredomorí, objavíme modré mesto v púšti, či nájdeme kúsok Španielska tam, kde by sme ho nečakali. Cestovateľská prednáška Maroko sa uskutoční vo štvrtok 18. apríla 2024 o 17.00 h v prednáškových priestoroch Podtatranského múzea v Poprade.

Prečítajte si tieto články o Maroku:

• Maroko pred 1. cestou
• Tanger – vstupná brána do Afriky
• Archeologická lokalita Lixus pri meste Larache
• Chefchaouen – 50 odtieňov modrej
• Tétouan – Andalúzia v Maroku
• Letná FIJET akadémia pre mladých žurnalistov

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Cestovateľská prednáška Maroko je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Tanger dostať?

Ako sa do mesta Tanger dostanete rôznymi druhmi dopravy – autom, vlakom, lietadlom alebo loďou.

Autom

Tanger sa nachádza 252 km/2 h 46 min. autom severovýchodne od Rabatu, hlavného mesta Maroka. Trasa je spoplatnená.

Vlakom

S Casablancou, najväčším mestom Maroka, ho spája vysokorýchlostný vlak TGV, ktorý jazdí rýchlosťou až 320 km/h. Cesta tak namiesto pôvodných 4 h 45 min. zaberie len 2 h 10 min. Do Rabatu sa cesta skrátila z pôvodných 3 h 45 min. na 1 h 20 min. Cestovné lístky si kúpite priamo na železničných staniciach v Maroku. Plánom je predĺžiť linku cez Marakéš až do Agadiru, vzdialeného od Tangeru 800 km juhozápadne. To bude znamenať, že cesta do Marakéšu, ktorá dnes zaberie viac ako 10 h, sa skráti na 4 h a 45 minút.

Lietadlom

Letel som lietadlom z letiska Aeroport de València vo Valencii v Španielsku na letisko L’aéroport international de Tanger-Ibn Batouta v Tangeri v Maroku. Let trval v priemere 1 h 25 min. Kvôli posunu času o 1 h trval let v skutočnosti tam 25 min. a naspäť 2 h 20 min. Spiatočná letenka stála 143,96 eur. Cena zahŕňala 1 podanú batožinu do 20 kg a 1 príručnú batožinu, ktorá sa zmestila pod sedadlo predo mnou. Navyše som si mohol vybrať miesto v lietadle pri ceste tam aj späť. Pár dní pred odletom som urobil on-line check-in.

Prečítajte si v článku Maroko pred 1. cestou, čo som zažil na letisku v Tangeri!

Loďou

Španielske mesto Tarifa (40 km severovýchodne) je od Tangeru vzdialené len 45 minút trajektom. Trasa vedie cez hranice krajín a východiskový bod (Tarifa) sa nachádza v inom časovom pásme.

Čo v meste Tanger robiť, vidieť a navštíviť?

Pri prehliadke Tangeru nevynechajte staré mesto (medinu) s bránami, vyhliadkami a priľahlými námestiami. Vyberte si tiež z múzeí, galérií, kultúrnych centier alebo zvoľte oddych na pláži.

Staré mesto (Medina)

Prehliadku Tangeru začneme vstupom cez bránu (Bab Al Kasba) v severozápadnej časti mediny. Naľavo pred bránou stojí pevnostná veža (Borj Al Kasba). Po vstupe sa ocitnete na Námestí španielskeho tábora (La place du Tabor espagnol). Dominantou námestia je veža Borj Naam, v ktorej sídli expozícia venovaná Ibn Battoutovi (Espace d’Exposition de la mémoire d’Ibn Battouta). Ten bol významným cestovateľom 14. storočia. Za 29 rokov precestoval súčasných 44 krajín od severnej Afriky až po ďaleký východ.

Múzeum Kasbah alebo Múzeum stredomorských kultúr Kasbah (Musée de la Kasbah)

Od expozície pokračujte ďalej na západ a po pravej ruke budete míňať Palác guvernéra (Le palais du gouverneur). Ten v súčasnosti poskytuje svoje priestory pre archeologické múzeum mesta a výstavné priestory pre súčasné umenie (Musée de la Kasbah – Espace d’art contemporain). Mapuje históriu mesta od praveku až po 19. storočie. Vysvetlivky sú len v arabčine a francúzštine. Žiaľ, internetová stránka Národnej nadácie múzea je len vo francúzštine. Vstup do múzea je z námestia Place de la Kasbah. Vstupenka stojí 20 mad/2 eur/os.

Brány na námestí Place de la Kasbah

Na námestie ústia tri brány. Morská brána Bab Al Bahr v severnej časti námestia vám umožní vyjsť von z mediny a vychutnať si výhľad na nový rybársky prístav a Gibraltársky prieliv. Oproti nej, v južnej časti námestia, je brána Bab el-Assa, ktorá vás dostane hlbšie do mediny. Napokon je tu 3. brána Bab Haha, za ktorou sa po pár metroch ocitnete na nenápadnom námestí Place Amrah, na ktoré ústia viaceré uličky mediny. Hlavná ulička stále patrí tradičným remeselným dielňam.

Záhrada Mendoubia a Veľké námestie (Grand Socco)

Keď sa konečne vymotáte z úzkych uličiek mediny, otvorí sa pred vami rozľahlá záhrada Mendoubia (Le Jardin de la Mendoubia). Záhrada priam láka zvaliť sa na trávu a užívať si sladké ničnerobenie. Od Veľkého námestia (Grand Socco) alebo tiež námestia 9. apríla 1947 (Place 9 Avril 1947) ju oddeľuje ďalšia z brán (Bab al Fahs).

Námestie získalo svoj názov vďaka prejavu kráľa Mohameda V., ktorý prišiel do Tangeru 9. apríla 1947. Mesto vtedy malo medzinárodný štatút a kráľ vo svojom prejave vyjadril túžbu krajiny po jednote a nezávislosti. Táto udalosť ovplyvnila nielen mesto, ale celé Maroko. Námestie spája staré a nové mesto Tangeru. Dominantou námestia je historická budova kina Rif (Cinémathèque de Tanger – Cinéma RIF), ktoré je ešte stále v prevádzke. Keďže pre mňa bolo námestie skutočným centrom mesta, zvolil som ho ako východiskový bod ku jednotlivým atraktivitám, podnikom a inštitúciám.

Rue Siaghine

Rušná nákupná ulica Rue Siaghine, významná os mediny, spája veľké námestie Grand Socco s malým námestím Petit Socco.

Malé námestie (Petit Socco)

Malé námestie (Petit Socco; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od Grand Socco), ktoré sa nachádza v srdci mediny, lemujú kaviarne. Ak budete mať šťastie ako my, uvidíte akrobatickú rodinu, ktorá predvádza svoje najnovšie nacvičené kúsky. Odporúčam pohár horúceho mätového čaju a niečo sladké k tomu pri západe slnka na streche 4* hotela vo východnej časti námestia.

La terrasse des paresseux/Place Faro

Z námestia Place Faro alebo tiež terás La terrasse des paresseux sa vám naskytne zaujímavý výhľad na prístav mesta. Vyhliadku spoznáte podľa 4 kanónov, ktoré sú pripravené zaútočiť na nepriateľa prichádzajúceho od mora. Čítal som, že z vyhliadky dovidíte pri peknom počasí až na Gibraltár, my sme to šťastie nemali.

Čo ešte v meste Tanger robiť, vidieť a navštíviť?

V meste Tanger môžete ďalej navštíviť Múzeum amerického vyslanectva (Tangier American Legation Museum; 350 m/4 min. pešo východne od Grand Socco). Maroko bolo jednou z prvých krajín, ktorá uznala Spojené štáty americké rok po podpísaní Deklarácie nezávislosti. Vstupenka stojí 20 mad/2 eur/os. pre Maročanov a cudzincov s trvalým pobytom v Maroku a 50 mad/5 eur/os. pre cudzincov bez trvalého pobytu. Prehliadka so sprievodcom stojí 100 mad/10 eur. Takmer celý záliv mesta Tanger lemuje verejná široká piesočnatá pláž s promenádou a detskými ihriskami, ktorú obľubujú predovšetkým miestni. Vstup na pláž je voľný. Všetci milovníci kultúry a umenia si v meste určite nájdu kultúrne centrum a viaceré galérie umenia.

Čo robiť, vidieť a navštíviť v okolí mesta Tanger?

V okolí mesta Tanger sa vydajte po stopách Herkulesa v Herkulesových jaskyniach, pozrite si miesto stretu Atlantického oceánu a Stredozemného mora na myse Spartel alebo sa „schlaďte“ v parku Perdicaris.

Herkulesove jaskyne

Herkulesove jaskyne sa nachádzajú 15 km/23 min. autom juhozápadne od Grand Socco. Podľa legendy v jaskyniach Herkules oddychoval po splnení 10. náročnej úlohy, ktorou bolo oddelenie európskeho a afrického kontinentu (známe ako Herkulesove stĺpy). Podľa inej legendy oddelil kontinenty od seba len preto, lebo sa mu nechcelo prechádzať cez pohorie Atlas. Potom údajne kopol do steny jaskyne, v ktorej dodnes uvidíte dieru. Otvor v stene pripomína svojím tvarom tvar Afriky. Pri pohľade zvnútra vám bude samozrejmé, že Afrika má trochu iný tvar, na otvor sa vraj treba pozrieť z mora.

Podľa ďalšej legendy z jaskýň vedie tunel do Španielska, ktorý vysvetľuje, ako sa africké makaky dostali na Gibraltár.

Pred výletom do jaskýň nás upozornili, aby sme si zobrali nejaké oblečenie navyše, lebo v jaskyniach bude trochu chladnejšie. Nie, v letných mesiacoch si naozaj nemusíte brať žiadne oblečenie navyše. Na konci júla som takmer ani nepostrehol rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou. Jaskyne sú trochu iné ako tie naše. Pod vydláždenú podlahu umiestnili svetlá, ktoré efektne osvetľovali jaskyňu. Takisto neočakávajte žiadne kvaple ani krasové útvary. V jaskyni si môžete obliecť tradičný marocký odev a odfotiť sa v ňom. Nechýbalo niekoľko stánkov so suvenírmi. Celé mi to pripomínalo zábavný park. Jaskyne preto, lebo sú dve. Do jednej je vstup zdarma a do druhej sa platí 10 mad/1 eur/os. Navštívili sme tú bezplatnú. Za príplatok by ste mali vidieť sochy, grécke nástenné maľby a umelý vodopád.

Mys Spartel

Mys Spartel (14 km/23 min. autom západne od Grand Socco) sa mnohokrát uvádza ako najseverozápadnejší bod kontinentálnej Afriky. Symbolom mysu je maják, ktorý je dodnes funkčný. Označuje vstup do Gibraltárskeho prielivu. Maják nie je zvnútra prístupný verejnosti. Keďže ide o rovnomennú prírodnú rezerváciu, v lokalite aj z nej sa vám naskytne veľkolepé prírodné divadlo. Atlantik sa tu totiž stretáva so Stredozemným morom. V mieste stretu dochádza ku vodným vírom, ktoré sťahujú lode na dno. Okrem vyhliadky a reštaurácie toto miesto toho veľa neponúka, ale na vašej ceste do alebo z Herkulesových jaskýň by ste ho určite nemali vynechať.

Park Perdicaris

Vždy zelený Park Perdicaris (alebo tiež Park Rmilat; 7 km/17 min. autom západne od Grand Socco) je botanickou záhradou, v ktorej kvitne stredomorská a atlantická flóra. Park pomenovali po Ionovi Perdicarisovi, bohatom Američanovi gréckeho pôvodu. Ten nechal park vybudovať pre svoju manželku, ktorá ochorela na tuberkulózu. Návštevu parku odporúčajú v popoludňajších a v podvečerných hodinách, kedy sme park navštívili aj my. Napriek tomu nezabudnem, ako horúco v ňom bolo. Stromy tak veľmi žiadaný chládok neposkytli. Z niektorých miest parku uvidíte Atlantik.

Kde sa v meste Tanger ubytovať?

Do Casablancy sme mali priletieť v nedeľu 24. júla 2022 okolo obeda. Z nej zabezpečili organizátori letnej akadémie transfer do Tangeru. Ja samozrejme musím byť stále iný a preto som priletel rovno do Tangeru už v nedeľu ráno. 😀 Celý deň som mal tým pádom pre seba. To som vtedy ešte netušil, že to bol zároveň posledný deň, kedy som mal voľný program. Takže kým všetci ostatní prišli, ja som sa stihol zabývať, vyprať si veci a vyhrávať na celý areál hudbu nahlas. Jeden by nadobudol pocit, že v internáte inštitútu bývam už pár mesiacov.

Mojím 2. domovom sa na jeden týždeň stal internát Vyššieho medzinárodného inštitútu cestovného ruchu v Tangeri (po francúzsky Institut supérieur international du tourisme de Tanger, skrátene ISITT; 3,8 km/47 min. pešo juhovýchodne od Grand Socco). Mali sme na výber 1- alebo 2-lôžkové izby. Vybral som si 1-lôžkovú izbu, dostal som 2-lôžkovú, ale, našťastie, bez ďalšieho spolubývajúceho (ak nepočítam mravce). Izby s umývadlom mali výhľad do záhrady areálu. Na každom poschodí bola sprcha s toaletou. V sprche na našom poschodí tiekla len studená voda, o poschodie vyššie tiekla aj teplá.

Túto sprchu ale obyčajne stále niekto obsadil. Posledný deň sa ju podarilo obsadiť aj mne. Tlak v sprche bol ale taký nízky, takže som oľutoval, že som nešiel do studenej sprchy na mojom poschodí. Izby nemali klimatizáciu. Mali posuvné okná. Keďže ma v Maroku zastihli aj horúčky, jednu či dve noci som potreboval spať pri zatvorenom okne. Keď som chcel okno zavrieť z jednej strany, otvorilo sa na druhej a zas naopak. Pod dverami bola taká diera, že som počas celého môjho pobytu bol v neustálom prievane. Inak mi tam vlastne skoro vôbec nič neprekážalo. 😛

Kde sa v meste Tanger najesť a kam zájsť na kávu?

V Tangeri sme sa stravovali prevažne v inštitúte. Okrem toho sme vyskúšali viaceré podniky – modernú reštauráciu, tradičnú reštauráciu, fast food, niekoľko kaviarní a bar. Vyberiem aspoň niektoré z nich.

Café Restaurant Vintage Tanger

Café Restaurant Vintage Tanger (3,2 km/40 min. pešo východne od Grand Socco) som navštívil niekoľkokrát – prvý deň na coffee break a na večeru a predposledný deň na čaj. Prvé dni som ešte nemal prevrátený žalúdok, takže som si mohol dopriať plnohodnotnú večeru aj koláč s kávou. V reštaurácii pripravujú neskutočný lávový koláčik, ktorý tu podávajú s vanilkovou zmrzlinou. K dezertu som si objednal espresso. Na večeru som vyskúšal tradičné marocké jedlo Tajine. Ide o guľky z mletého hovädzieho mäsa v paradajkovej omáčke. Všimol som si, že v krajine takmer ku každému jedlu podávajú chlieb alebo pečivo. Večera bola takisto fantastická. No a predposledný deň, keď som si naordinoval prísnu diétu, som si už vo Vintage objednal len marocký mätový čaj, v mojom prípade nesladený. Pripájam fotku, ako ho tu podávajú, lebo sa mi to veľmi páčilo. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Restaurant Bachir

Reštaurácia Bachir (750 m/10 min. pešo južne od Grand Socco) je na odporúčanie domácich (a cestovateľských sprievodcov) jedna z najlepších tradičných marockých reštaurácií. A že sa nemýlili. Jeden večer sme si vyšli do mesta a oželeli večeru v inštitúte. Keďže moje problémy so žalúdkom v tom čase vrcholili, zvolil som Zeleninový tajine s celým čajníkom mätového čaju. Zeleninu dopĺňali zemiaky. Mrzí ma, že som nedokázal doceniť chuť jedla. V zahraničí používajú koreniny úplne inak ako na Slovensku. Ďalšia vec, ktorú som si v Maroku všimol, bola, že jedlo a teplé nápoje vám na stôl prinesú vždy také vriace, že ešte v tanieri bublú. Za účet som zaplatil okolo 40 mad/4 eur. Platil som v hotovosti, takže vám neviem s istotou povedať, či v reštaurácii akceptujú platobnú kartu.

Prestige Garden

Po prílete do Maroka sme si dali raňajky v kaviarni Prestige Garden (3 km/40 min. pešo juhovýchodne od Grand Socco). Objednal som si tradičné raňajky, ktoré obsahovali: celozrnný chlieb, baghrir (palacinka z krupice alebo múky, ak ju správne upečiete, tak je deravá), rghayef (tradičný plochý chlieb), harcha (krupicový chlieb), maslo, med, džem a veselú kravu. Nechýbal samozrejme mätový čaj, káva a pomarančový džús. Na takéto raňajky by som zvykol.

Jedáleň inštitútu

Organizátor pre nás zabezpečil stravu formou plnej penzie. Raňajky sa väčšinou podobali tým, ktoré som uviedol v odseku vyššie. Na pitie sme vždy mali na výber vodu, džús a teplé nápoje, medzi ktoré patrili sladený alebo nesladený marocký čaj a káva. Po raňajkách nasledovali prednášky, ktoré delil menší coffee break. Počas neho sme sa občerstvili teplými nápojmi a sladkým pečivom alebo koláčmi. Dvojchodové obedy pozostávali zo studeného predjedla, zvyčajne šalátu a hlavného chodu. Takisto 2-chodové večere zahŕňali polievku a hlavný chod.

Nepamätám si všetky jedlá, ktoré sme mali možnosť ochutnať, ale boli medzi nimi napr. Krúpová polievka s mliekom, Hovädzie klobásy s paradajkovou omáčkou, zapekané zemiaky a ryža na marocký spôsob (so škoricou a cukrom). Posledný deň som ochutnal fantastické jedlo. Išlo o koláč z lístkového cesta plnený mletým mäsom a pistáciovými orieškami. Škoda len, že Maročania sú takými vyznávačmi sladkých jedál, že ešte aj tento koláč poliali medom a posypali cukrom.

Záverom …

V meste Tanger som strávil príjemný týždeň, nielen, čo sa týka ubytovania a stravovania, ale aj poznávania atraktivít mesta a jeho okolia.

Prečítajte si ďalšie články z Maroka:

• Maroko pred 1. cestou
• Letná FIJET akadémia pre mladých žurnalistov
• Archeologická lokalita Lixus pri meste Larache
• Chefchaouen – 50 odtieňov modrej
• Tétouan – Andalúzia v Maroku

Článok vznikol v spolupráci s FIJET a FIJET Slovakia.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Tanger – vstupná brána do Afriky je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.