Ako sa do mesta Viedeň dostať?

Viedeň sa nachádza v rovnomennej spolkovej krajine vo východnej časti Rakúska. Susedí s regiónom Dolné Rakúsko.

Autobusom

Ak budete do Viedne cestovať autobusom z Bratislavy, môžete vystúpiť na niektorej z týchto autobusových zastávok:

• Vienna Central Station – pri hlavnej železničnej stanici,
• Busbahnhof Wiedner Gürtel – pri hlavnej železničnej stanici,
• Vienna Central Bus Station VIB, Erdbergstraße – 6,5 km/16 min. autom juhovýchodne od centra mesta v 3. okrsku (Bezirk 3).

Vlakom

Hlavná stanica Viedeň (Wien Hauptbahnhof) sa nachádza 3 km/42 min. pešo južne od centra mesta. Do Viedne som cestoval priamym vlakom z Popradu. Cesta trvala 4 h a 32 min. a cestovný lístok stál 29,90 eur/os.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Viedeň-Schwechat (Flughafen Wien, medzinárodný kód VIE) sa nachádza 18,4 km/22 min. autom juhovýchodne od centra mesta.

Ako sa po meste Viedeň pohybovať?

Mestskú hromadnú dopravu vo Viedni zabezpečuje spoločnosť Wiener Linien. Na výber máte z 5 liniek metra, rýchlodráh (S-Bahn, mestské vlaky), električiek a autobusov. Za jednotlivý cestovný lístok platný 80 min. zaplatíte 2,40 eur. Lístky kúpite v predajných automatoch, trafikách, na internete alebo v mobilnej aplikácii. Pred cestou si nezabudnite označiť cestovný lístok v označovači.

Kde v meste Viedeň získať informácie?

Turistické informačné centrum mesta Viedeň (Tourist-Info Wien) sa nachádza 600 m/8 min. pešo juhozápadne od centra mesta. Ďalšie infocentrum sa nachádza na letisku v príletovej hale. Počas letnej turistickej sezóny od štvrtka do soboty medzi 10.00-17.00 h k nim pribudnú ešte mobilné turistické informačné kancelárie (MoTI) na viacerých stanovištiach v meste.

Čo v meste Viedeň robiť, vidieť a navštíviť?

Secesia a parky. To bol leitmotív mojej návštevy Viedne. Síce sa mi do toho ešte zamiešalo mestské múzeum a zážitkové expozícia Mythos Mozart, vôbec to neľutujem. Za centrum mesta som zvolil Dóm sv. Štefana na námestí Stephansplatz.

Výstavná budova viedenskej secesie (Ausstellungsgebäude der Wiener Secession)

Výstavná budova viedenskej secesie (Ausstellungsgebäude der Wiener Secession; 1,2 km/17 min. pešo juhozápadne od centra). Základný kameň budovy položili malou slávnosťou 28. apríla 1898. Len o 6 mesiacov neskôr, 29. októbra 1898, stavbu dokončili. Okamžite dostala prezývku hrobka alebo mauzóleum a kupolu dokonca nazvali kapustnou hlavou. Asociácia výtvarných umelcov viedenskej secesie je najstaršou nezávislou výstavnou inštitúciou na svete, ktorá sa špeciálne venuje súčasnému umeniu. Stálu expozíciu Beethovenov vlys dopĺňajú krátkodobé výstavy súčasného umenia.

Stála expozícia Gustav Klimt Beethovenov vlys

Najviac som sa tešil na Beethovenov vlys od Gustava Klimta v 2. podzemnom podlaží budovy. Gustav Klimt vytvoril slávny Beethovenov vlys pre XIV. výstavu Asociácie výtvarných umelcov viedenskej secesie, ktorá sa konala od 15. apríla do 27. júna 1902. Prezentácia, koncipovaná ako pocta skladateľovi Ludwigovi van Beethovenovi, stelesnila víziu secesionistov ako komplexnej syntézy umení. Cieľom bolo zjednotiť jednotlivé druhy umenia – architektúru, maľbu, sochárstvo a hudbu. Námet vlysu vychádza z interpretácie Beethovenovej 9. symfónie Richardom Wagnerom.

Tri maľované steny, ktoré začínajú bočnou stenou vľavo, vykresľujú súdržný príbeh o ľudskej túžbe po šťastí. Široká verejnosť a dobová tlač reagovali rozhorčením až pobúrením. Považovali ho za nepochopiteľný, škandalózny a obscénny. Ešte šťastie, že sa nám zachoval do súčasnosti, kedy sa Beethovenov vlys považuje za jedno z kľúčových diel Gustava Klimta a vrchol viedenskej secesie. Od roku 2020 si pomocou slúchadiel vypočujete v miestnosti 4. časť 9. symfónie, ktorá inšpirovala k vytvoreniu diela.

Krátkodobá výstava Susana Pilar Delahante Matienzo Achievement (Úspech)

V Grafickom kabinete na 1. poschodí uvidíte výstavu Achievement od Susany Pilar Delahante Matienzo. Umelkyňa pre svoju výstavu vyvinula novú inštaláciu, performance i zásah do budovy. Všetky 3 diela vyjadrujú feministické, antirasistické a antikoloniálne protivízie, zameriavajú pozornosť na úspechy černošiek a podporujú formu liečenia. V kabinete (archíve) sa stanete súčasťou výstavy, keď si budete pozerať v poličkách a zásuvkách čiernobiele fotografie splnomocnených čiernych žien zo 16.-19. storočia. Až potom zistíte, že fotografie nie sú skutočné, ale vytvorené umelou inteligenciou.

Na počesť čiernych žien sa zmenila aj architektúra budovy. Zlatá kupola sa na obdobie trvania výstavy zmenila na čiernu. Pripomína bantuské uzly, tradičný účes, ktorý vytvorili Zuluovia v Južnej Afrike. Počas otvorenia výstavy umelkyňa predniesla hovorené vystúpenie pod secesnou kupolou, ktorá nie je bežne prístupná verejnosti. Predstavenie sa vysielalo naživo a na výstave sa teraz premieta záznam. Výstavu môžete navštíviť do 8. septembra 2024.

Krátkodobá výstava Simone Fattal metaphorS (metafory)

Prízemie zaberá výstava metaphorS umelkyne Simone Fattal vo veľkolepej hlavnej hale. Autorka predstavuje diela z rôznych období. Uvidíte pálenú hlinu, keramické sochy, maľby, koláže, či hlinených stojacich mužov inšpirovaných Sumerom. Autorka vyrastala v Damašku a Bejrúte. Svojimi dielami rozpráva príbehy ľudstva, kultúry, histórie i súčasnosti. Súbor sôch je prvýkrát verejne viditeľný mimo Libanonu. Výstavu môžete navštíviť do 8. septembra 2024.

Krátkodobá výstava Zhou Siwei I Sold What I Grow (Predal som to, čo vypestujem)

V 3-priestorovej galérii na 1. podzemnom podlaží uvidíte výstavu Predal som to, čo vypestujem (I Sold What I Grow) od umelca Zhou Siwei. Autor pretavuje protirečenia života a práce v súčasnej Číne do hravých diel na plátne a maľovaných objektov. Skúma neutíchajúci globálny obchod s tovarom a nespavosť éry neskorého kapitalizmu. Leitmotívom série nových diel je jalbko. Uvidíte tiež predmety vytlačené z 3D tlačiarne, ktoré obsahujú organické materiály. Výstavu môžete navštíviť do 8. septembra 2024.

Praktické info o Výstavnej budove viedenskej secesie

Budova je otvorená od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 12 eur/os. Prvú stredu v mesiaci je vstup do budovy zdarma. Vstupenky si kúpite tiež on-line. Prehliadky so sprievodcom v angličtine sú v soboty o 11.00 h, v nemčine v soboty o 14.00 h. Audio sprievodca v nemčine, angličtine, francúzštine, taliančine, poľštine, srbčine, španielčine a turečtine stojí 3 eur/ks. Vo výstavnej budove mi uznali novinársky preukaz.

Múzeum Viedne (Wien Museum)

Múzeum Viedne (Wien Museum; 1,3 km/17 min. pešo južne od centra) založili už v roku 1887. Historické múzeum mesta Viedeň sídlilo v radnici. Súčasné sídlo otvorili v roku 1959. Rekonštrukcia starej časti a výstavba novej časti múzea zo skla a železobetónu trvala od roku 2019 do roku 2023. Na troch poschodiach sa rozprestiera stála expozícia múzea Viedeň. Moja história. Štvrté poschodie poskytuje priestor na krátkodobé výstavy.

Stála expozícia Viedeň. Moja história.

Stálou expozíciou Viedenského múzea je Viedeň. Moja história. Podobne ako v iných múzeách vás prevedie históriou mesta od praveku po súčasnosť. Na schodoch určite zaujme 18 m vysoký model dómu sv. Štefana, či Poldi, obrovská veľryba, ktorá pláva vo vzduchu. Mňa zaujali modely mesta, dobové nábytky, či zbierka obrazov. Stála expozícia je otvorená celoročne utorky, stredy a piatky medzi 9.00-18.00 h, štvrtky medzi 9.00-21.00 h, soboty a nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstup do stálej expozície je bezplatný. Pre väčší zážitok z expozície je k dispozícii aj bezplatný digitálny sprievodca o viac ako 100 objektoch expozície v nemčine, angličtine, francúzštine, turečtine, bosnianskom, chorvátskom a srbskom jazyku. Sprievodcu si stiahnete do svojho chytrého telefónu. Počas prehliadky sú odporúčané slúchadlá.

Krátkodobá výstava Secessions

Múzeum Viedne v spolupráci so Starou národnou galériou v Berlíne predstavuje výstavu o secesných hnutiach vo Viedni (Klimt), v Mníchove (Stuck) a Berlíne (Liebermann) na prelome 19. a 20. storočia. Secesní umelci sa usilovali predovšetkým o slobodu, snahu odtrhnúť sa od tradičných umeleckých akadémií. Najviac ma zaujal obraz Zlatý ostrov od berlínskeho umelca Georga Kolbeho z roku 1898. Výstavu môžete navštíviť od 23. mája do 13. októbra 2024 v utorky, stredy a piatky medzi 9.00-18.00 h, štvrtky medzi 9.00-21.00 h, soboty a nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 12 eur/os. Vstupenky si kúpite v pokladni múzea alebo on-line. Môžete platiť platobnou kartou. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Mythos Mozart

Ako veľký fanúšik vážnej hudby som nemohol vynechať multimediálnu zážitkovú expozíciu Mythos Mozart (290 m/4 min. pešo južne od centra). Mozart strávil posledný rok života v byte na 1. poschodí tzv. Kleines Kayserhaus v susednej uličke na Rauhensteingasse 8 až do svojej smrti 5. decembra 1791. Zložil tu Čarovnú flautu, Koncert pre klarinet, či Rekviem.

Prehliadka expozície začína, paradoxne, Mozartovou smrťou v miestnosti Rekviem s 1 500 sviečkami. Nebojte sa, od sviečok sa nechytíte, pretože sú LED. Odtiaľ sa vrátite späť v čase, do Viedne v roku 1791. Nevedel som, kam sa mám skôr pozerať. Predpokladám, že Malú nočnú hudbu vám nemusím nijako špeciálne predstavovať. V 3. miestnosti si ju však vypočujete na rôznych hudobných nástrojoch z celého sveta. V ďalšej miestnosti sa ponoríte do Mozartovho sveta svetla a hudby pod tisíckami synapsií. Na záver sa prenesiete do fantastického vizuálneho sveta, ktorý bol vytvorený pomocou umelej inteligencie. Ak sa vám z toho bude točiť hlava, pokojne si sadnite.

Praktické info o Mythos Mozart

Mythos Mozart je otvorené denne od pondelka do piatka medzi 10.00-20.00 h, soboty, nedele a sviatky medzi 10.00-18.00 h. Odporúčam vám rezervovať si prehliadku vopred on-line. Expozíciu som navštívil podvečer a maximálne som si ju vychutnal, lebo som bol v miestnostiach sám. Na prehliadku si vyhraďte asi 60 minút. Expozícia je vhodná predovšetkým pre rodiny s deťmi. Vstupenka stojí 19 eur/osobu. V expozícii môžete platiť platobnou kartou. Recenzia vznikla v spolupráci s Mythos Mozart.

Pavilóny Otta Wagnera na Karlsplatz (Wagner Stadtbahn-Pavillons)

Na námestí Karlsplatz stoja dva pavilóny, zastávky električky, od Wagnera (Wagner Stadtbahn-Pavillons; 1 km/15 min. pešo južne od centra). Patria medzi najznámejšie stavby viedenskej moderny a sú architektonickým unikátom. Tri zo starých liniek ľahkej železnice prerobili na linku metra a prímestské linky metských vlakov. Pavilóny už neslúžia svojmu pôvodnému účelu. Z jedného sa stalo sezónne múzeum s výstavou o živote a diele Otta Wagnera a druhý sa premenil na kaviareň.

Viedenské radové domy od Otta Wagnera (Wienzeilenhäuser von Otto Wagner)

Takmer 2 km/25 min. pešo juhozápadne od centra mesta stoja secesné viedenské radové domy (Wienzeilenhäuser) od Otta Wagnera. Keď sa na domy pozeráte spredu, naľavo stojí historická budova s farebnou kvetinovou fasádou a prekrásnym schodiskom s náročne riešenou mrežou výťahu, Majolikový dom (Majolikahaus von Otto Wagner). Vedľa neho napravo na rohu stojí Zlatý dom, biely dom so zlatými ornamentami (Goldenes Haus). Za rohom na Köstlergasse 3 stojí ešte posledný 3. dom s jednoduchou fasádou. Práve v tomto dome sa mala nachádzať jeho legendárna a dnes už stratená sklenená vaňa.

Parky a záhrady Viedne

Viedeň je mestom parkov a záhrad. Počas mojej poslednej návštevy mesta som navštívil 2 záhrady a 1 park.

Volksgarten

Záhradu Volksgarten (900 m/12 min. pešo západne od centra) otvorili v roku 1823. Bola to 1. záhrada v Rakúsku, ktorú vybudovala cisárska rodina pre verejnosť. V strede záhrady stojí Tézeov chrám. Chrám mala pôvodne zdobiť socha Tézea od Antonia Canovu. V roku 1890 ju ale preniesli do novovybudovaného Umeleckohistorického múzea, kde stojí na schodisku dodnes. Po zbúraní hradieb v roku 1863 záhradu rozšírili o parter ruží. Levovu baštu, ktorú zbúrali v roku 1873, nahradil secesný pomník sediacej cisárovnej Alžbety z roku 1907.

Postavu cisárovnej vytvorili z 8 000 kg mramorového bloku z juhotirolskej Lasy. Pomník má výšku 2,5 m. Môžete si posedieť na lavičke v tieni polkruhovej steny s výhľadom na jazierko s fontánami. V záhrade je ešte fontána Volksgarten z roku 1866 a fontána Tritóna a nýmf z roku 1880. Záhrada je otvorená od apríla do októbra denne medzi 6.00-22.00 h a od novembra do marca denne medzi 7.00-17.30 h. Vstup do záhrady je voľný.

Burggarten

Bývalú dvornú záhradu Burggarten (1,2 km/16 min. pešo juhozápadne od centra) vytvorili okolo rokov 1818/1819 ako súkromnú záhradu pre cisára Františka I., ktorý sa zaujímal o botaniku. Súčasne so záhradou vznikol aj skleník, v ktorom vysadili novozavedené rastliny z Ázie a Ameriky. Po zbúraní hradieb v roku 1863 záhradu rozšírili a prestavali. Starý skleník nahradil v roku 1903 nový zo skla a železa. Záhradu verejnosti sprístupnili až po zániku monarchie a urobili dobre. Záhrada patrí medzi obľúbené miesta obyvateľov a návštevníkov Viedne.

Skleník úplne zrekonštruovali v roku 1998. Dnes sa delí na 3 časti. V ľavej časti je tzv. Motýlí dom s viac ako 50 druhmi vzácnych motýľov, v strednej časti je kaviareň s reštauráciou a pravá časť v zime slúži ako prístrešok pre botanické zbierky rakúskych spolkových záhrad a v lete ako miesto výstav a podujatí. V záhrade uvidíte viaceré pamätníky. Pamätník Františka I., Mozartov pamätník, pamätník Františka Jozefa či socha Herkula bojujúceho s levom. Záhrada je otvorená od apríla do októbra denne medzi 6.00-22.00 h a od novembra do marca denne medzi 7.00-17.30 h. Vstup do záhrady je voľný.

Resselpark

Park Resselpark sa nachádza pri južnom okraji historického jadra mesta (1,2 km/16 min. pešo južne od centra). Ak budete do parku cestovať metrom, vystúpte na zastávke Karlsplatz (červená linka metra U1 a zelená linka metra U4). Z južnej strany ho lemujú technická univerzita a kostol Karlskirche, z východu Viedenské múzeum (Wien Museum) a zo severu koncertná budova Viedenského hudobného spolku (Musikverein Wien).

Kde sa v meste Viedeň ubytovať?

V meste Viedeň vám odporúčam ubytovanie v Boutique Hotel Das Tigra v centre mesta, v ktorom spal dokonca aj Mozart.

Kde sa v meste Viedeň najesť?

V meste Viedeň som sa najedol dobre, lepšie a najlepšie. Reštaurácie som zoradil podľa mojej obľúbenosti a pravdepodobnosti návratu.

Le Burger Rotenturmstraße

Moderná rodinná hamburgerová reštaurácia Le Burger Rotenturmstraße (200 m/3 min. pešo severne od centra) je snáď najlepšou reštauráciou, v akej som vo Viedni jedol. Sieť reštaurácií nájdete po celom Rakúsku a dokonca aj v Nemecku. V reštaurácii myslia aj na budúcnosť. Preto sú všetky obaly na jedlo so sebou z cukrovej trstiny a slamky z jablkového kompostu. Okrem toho spolupracujú s malými miestnymi podnikmi. Mäso pochádza z Rakúska a bolo chované druhovo primeraným spôsobom za najlepších podmienok.

Vybral som si Coleslaw Burger s chrumkavou slaninou, roztopeným čedarom, sviežim šalátom coleslaw, grilovanou cibuľkou, čerstvými paradajkami, ľadovým šalátom a domácou bbq omáčkou. K hamburgeru sa najlepšie hodilo domáce čapované pivo. Za večeru som zaplatil 18,20 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou. Odporúčam vám rezervovať si stôl vopred on-line. Ak už má náhodou reštaurácia plno, jedlo si môžete predobjednať a vyzdvihnúť alebo využiť donáškovú službu až k vám domov.

Centimeter

Reštaurácia Centimeter (1,9 km/26 min. pešo západne od centra) sa zašíva v uličke za radnicou. Napriek tomu, že ste takmer v centre, ruch veľkomesta ostáva za ďalším blokom budov. Na začiatku leta sa veľmi príjemne sedelo aj na terase. Reštaurácia je známa domácou viedenskou kuchyňou, metrovými chlebmi a rezňami. Pri rezni som aj ostal. Objednal som si kurací Viedenský rezeň s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Večeru som zapil pšeničným pivom. Za večeru som zaplatil 21,30 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Papas am Naschmarkt

Reštaurácia Papas am Naschmarkt sa nachádza na trhu s občerstvením (Naschmarkt; 1,4 km/21 min. pešo juhozápadne od centra). Najznámejší viedenský trh má okolo 120 stánkov, ktoré ponúkajú jedlá z celého sveta. Nakúpite si tu, samozrejme, ovocie, zeleninu, syry, mäso, ale aj oblečenie. Sedel som na terase nad rušnou ulicou Rechte Wienzeile. V čase obeda sedelo na terase plno miestnych, ale aj návštevníkov. Ochutnal som Adana Kebab. Jahňacie a teľacie mäso na ražni s grilovanými paradajkami, feferónkou, tzatziki a vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Obed som zapil salzburským čapovanými pivom Stiegl. Za obed som zaplatil 17,10 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

O prehliadke pivovaru Stiegl som písal v článku Mozart a pivo – to je Salzburg.

Kam v meste Viedeň zájsť na kávu?

V meste Viedeň som sa zastavil v 2 kaviarňach, ktore reprezentujú tradičnú kaviarenskú kultúru, Café Landtmann a Café Schwarzenberg.

Café Landtmann

Kaviareň Café Landtmann (1,2 km/16 min. pešo severozápadne od centra) stelesňuje tradičnú viedenskú kaviarenskú kultúru. V roku 2023 oslávila kaviareň už svoje 150. výročie vzniku (1873). Kaviareň počas jej dlhej histórie navštívil Sigmund Freud, ale aj Paul McCartney. Kaviarenské stoličky Thonet pochádzajú ešte z cisárskeho obdobia. Intarzie a zrkadlá na stenách zase z 20. rokov 20. storočia. Veľmi milá aj po anglicky hovoriaca obsluha. Franz Landtmann plánoval otvoriť najelegantnejšiu kaviareň v meste. Či sa mu to podarilo, posúďte sami.

Ochutnali sme vynikajúcu domácu čokoládovú tortu Sacher s marhuľovým džemom a polevou z tmavej čokolády, espresso a horúcu čokoládu Mozart so šľahačkou, čokoládovou a pistáciovou omáčkou a Mozartovou guľou. Za účet som zaplatil 20 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Café Schwarzenberg

Kaviareň Café Schwarzenberg (1 km/14 min. pešo južne od centra) je najstaršou kaviarňou na Ringstrasse. Funguje už od roku 1861. To sa ale ešte volala Café Hochleitner a Cafésperrer. Svoj súčasný názov nesie od roku 1902. Počas 2. svetovej vojny sa volala Café Deutschland. Túto kaviareň nenavštevovali umelci a literáti. Pravidelne ju však navštevoval architekt Josef Hoffmann. Dizajn interiéru ovplyvnila tvorba Adolfa Loosa, o ktorom som písal už v článku Winternitzova vila.

Organické zrná Arabica pochádzajú z kávových plantáží v Hondurase s certifikátom Fairtrade. V kaviarni som sa zastavil na jedno rýchle espresso medzi prehliadkami múzeí. Za kávu som zaplatil 4,20 eur. V tejto kaviarni som sa už necítil tak príjemne a vítane ako v uvedenej vyššie. To asi preto, že som sa tu zastavil len na kávu, ktorú som zaplatil platobnou kartou bez sprepitného pre obsluhu.

Navštívte tiež tieto hlavné mestá:

• Bratislava
• Kodaň
• Záhreb
• Praha
• Ľubľana

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Viedeň – Mozart, secesia a zeleň je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Padova dostať?

Padova sa nachádza v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbra 2023 v nej žilo 207 330 obyvateľov.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 1,4 km/19 min. pešo severne od námestia Piazza delle Erbe. Do mesta Padova som cestoval priamym regionálnym vlakom z Trevisa. Cesta trvala 1 h 6 min. a cestovný lístok stál 6,25 eur/os. Ak budete cestovať s otvoreným lístkom, nezabudnite si ho označiť v označovači na nástupišti.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza 1,5 km/20 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe neďaleko železničnej stanice.

Kde v meste Padova získať info?

Turistické informačné centrum IAT Padua Pedrocchi sa nachádza 220 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe.

Čo v meste Padova robiť, vidieť a navštíviť?

Najstaršia botanická záhrada sveta a fresky zo 14. storočia sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Mesto ale zaujme aj svojou architektúrou, historickými budovami, palácom a orlojom. Do histórie a umenia sa ponoríte v občianskom múzeu.

Palác rozumu (Palazzo della Ragione)

Gotický palác rozumu (Palazzo della Ragione) bol srdcom mestského života. Od stredoveku sa toho veľa nezmenilo, v paláci a jeho okolí sa ruch mesta sústreďuje dodnes. Síce v Padove v ten deň pršalo, obchodníkov to neodradilo rozložiť si pred palácom svoje stánky a predávať v nich čerstvé potraviny. Palác postavili v roku 1218 na mieste, kde sa kedysi nachádzalo rímske fórum. So svojou dĺžkou 82 m a šírkou 27 m je palác jednou z najväčších pozastavených súdnych siení v Európe.

Na prízemí sa nachádzali obchody, na 1. poschodí dielne a 2. poschodie zaberal súd a verejné úrady. V čase postavenia bol vďaka svojej výške dominantou mesta. Medzi rokmi 1306-1309 dostal palác strechu v podobe prevráteného lodného kýlu a 2 vnútorné lodžie. Giotto vytvoril maľovaný cyklus, ktorý ale požiar v roku 1420 zničil. V rokoch 1430-1440 namaľovali nové fresky, ktoré boli inšpirované Giottom. Tie sa rozprestierajú pozdĺž stien v 3 pásoch, čo naznačuje umiestnenie rôznych tribunálov.

Vedeli ste, že 333 obdĺžnikov zobrazuje 12 mesiacov, každý s patrónom, znamením zverokruhu, súhvezdiami, aktivitami typickými pre ročné obdobie a charakteristikami tých, ktorí sa v tomto znamení narodili?

V sieni sa zachoval kameň Vituperio, pri ktorom vyzlečení dlžníci dostali na zadok. Veľkého dreveného koňa sem nepreniesli z Tróje. Annibale Capodilista ho vytvoril na prehliadku a jeho rodina ho neskôr darovala mestu. V roku 2006 umiestnili v paláci Foucaultovo kyvadlo, ktoré dokazuje, že Zem sa otáča okolo svojej osi. V súčasnosti sa palác využíva na výstavy a podujatia. Palác je otvorený od utorka do nedele od 9.00-18.30 h. Vstupenka stojí 8 eur. V paláci mi uznali novinársky preukaz.

Hodinová veža (Torre dell’Orologio)

Strážna, neskôr hodinová, veža (Torre dell’Orologio; 300 m/4 min. pešo severozápadne od námestia Piazza delle Erbe) stojí na susednom námestí Piazza dei Signori. Vežu postavili v rokoch 1425-1430, má výšku 30 m, 5 podlaží, pričom dolné 3 podlažia zaberal hodinový mechanizmus a vo vrchných 2 sídlil hodinový majster, údržbár a správca. Osemboká veža navrchu sa prezýva lampáš. Víťazný oblúk v základni veže pribudol v roku 1532.

Predpokladá sa, že orloj bol vôbec prvým v celom Taliansku. Hodiny predstavujú ptolemaiovskú astronomickú teóriu geocentrického systému, ktorý umiestnil Zem do stredu vesmíru. Vonkajší pás ciferníka tvoria hodiny rímskymi číslicami, 2. pás medené hviezdy, v 3. páse sú symboly zverokruhu a v strede je Zem.

Zvláštnosťou je, že medzi znameniami chýbajú Váhy, čo viedlo ku viacerým domnienkam. Niektorí predpokladali, že staviteľ nasledoval egyptskú astrológiu, ktorá mala len 11 znamení. Iní predpokladali, že Váhy chýbajú preto, lebo objednávateľ nezaplatil staviteľom. Ďalšia teória uvádza, že v meste v tom čase chýbala spravodlivá vláda. Ak sa však na hodiny pozrieme lepšie, je v nich priestor pre 12 znamení. Zvláštnosť spôsobuje to, že znamenia zverokruhu nie sú zastúpené. Súhvezdia a váhy údajne zodpovedali konštelácii klepiet škorpióna.

Praktické info

Veža je momentálne otvorená v piatky od 9.00-12.30 h a v soboty od 9.00-12.00 a od 15.30-18.00 h. Komentované prehliadky so sprievodcom sú o 9.30 h, 10.15 h, 11.00 h a 11.45 h.

Námestie Prato della Valle

Elipsovité námestie Prato della Valle (1,1 km/15 min. pešo južne od námestia Piazza delle Erbe) je najväčším námestím v meste a jedným z najväčších v Európe. V strede sa nachádza Isola Memmia, zelený ostrov, pomenovaný na počesť starostu, ktorý práce objednal. Ostrov obklopuje kanál, ktorý zdobí 78 sôch slávnych osobností mesta (Andrea Memmo, Torquato Tasso, Antonio Canova, Galileo Galilei, Francesco Petrarca, …).

Botanická záhrada Padovskej univerzity (Orto botanico dell’Università degli Studi di Padova)

Botanická záhrada Padovskej univerzity (Orto botanico dell’Università degli Studi di Padova; 1,1 km/15 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) je najstaršou existujúcou univerzitnou botanickou záhradou sveta. Založili ju v roku 1545 a do súčasnosti si zachovala svoju pôvodnú polohu i štruktúru. Botanická záhrada zastávala významnú úlohu pri výmene myšlienok, poznatkov, rastlín a vedeckého materiálu. Výrazne prispela k rozvoju mnohých moderných vedných disciplín, najmä botaniky, medicíny, chémie, ekológie a farmácie. Práve vďaka tomu sa stala v roku 1997 súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Prehliadka botanickej záhrady

Historická záhrada hostí viac ako 6 000 rastlín a asi 3 500 druhov. Moderná záhrada biodiverzity, ktorú tvoria skleníky a kvetinové záhony, vystavuje asi 1 300 druhov. Súčasťou botanickej záhrady je tiež moderné interaktívne múzeum, kde sa dozviete nielen o histórii, ale aj rastlinách a ľuďoch, ktorí tieto rastliny zbierali. Uvidíte 136 herbárov (historický herbár s 800 000 exemplármi sa nachádza na požiadanie na poschodí), huby a riasy. Ďalšia miestnosť pripomína starú vidiecku lekáreň so vzácnou zbierkou liekov, prípravkov a nástrojov. V „prednáškovej sále“ uvidíte niektoré zo 16 000 skúmaviek, ktoré obsahujú semená, ilustračné tabuľky, litografie, mapy či modely. Polkruhová učebňa, tzv. botanické divadlo, pre 100 študentov sa stále používa. Počas prehliadok sa v nej premieta film Goethe.

Praktické info

Botanická záhrada je otvorená od januára do marca, v novembri a decembri od utorka do nedele od 10.00-17.00 h, od apríla do septembra od utorka do nedele od 10.00-19.00 h a v októbri od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 10 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line. K dispozícii je tiež bezplatný audio-sprievodca v taliančine, angličtine a nemčine, príp. si môžete rezervovať komentovanú prehliadku so sprievodcom. V botanickej záhrade mi uznali novinársky preukaz.

Jazdecká socha Gattamelata (Monumento al Gattamelata)

Bronzová jazdecká socha Gattamelata (Monumento al Gattamelata; 900 m/12 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) stojí pred bazilikou sv. Antona Padovského. Pochádza z roku 1453. Navrhol ju Donatello, renesančný sochár a architekt. Na koni sedí Erasmo da Narni, prezývaný Gattamelata, ktorý bol stredovekým veliteľom žoldnierov. Mnohí ju považujú za najkrajšiu jazdeckú sochu všetkých čias. Tak som sa chcel na tú krásu pozrieť aj ja. Sochu v čase mojej návštevy ako naschvál reštaurovali.  

Kaplnka Scrovegni (Cappella degli Scrovegni)

Kaplnku Scrovegni (Cappella degli Scrovegni; 800 m/11 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) právom prezývajú padovskou Sixtínskou kaplnkou. V rokoch 1303-1305 ju vytvoril Giotto na objednávku Enrica degli Scrovegni. Je zasvätená Panne Márii Milosrdnej lásky. Fresky hovoria o udalostiach zo života Panny Márie a Krista. Najviac určite zaujme Posledný súd. Mesto získalo kaplnku v roku 1880 a fresky v 19. a 20. storočí viackrát reštaurovali.

Od 70. rokov 20. storočia až do súčasnosti sa stav budovy, kvalita ovzdušia v nej, znečisťujúce faktory a stav zachovania fresiek podrobne sledujú. Aj preto vybudovali špeciálnu klimatizovanú čakáreň, ktorá umožňuje vidieť kaplnku väčším skupinám návštevníkov. Freskový cyklus kaplnky Scrovegni bol v roku 2021 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť spoločného zápisu „Cykly fresiek 14. storočia v Padove“.

Praktické info

Kaplnka je otvorená celoročne od 9.00-19.00 h. Od 25. marca do 1. novembra aj od 19.00-22.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. (+ 1 eur/os. predpredaj). Zahŕňa aj občianske múzeum Eremitani a palác Zuckermann od utorka do nedele a múzeum Eremitani tiež v neprázdninové pondelky. Pokladňa sa nachádza pri vchode do múzea Eremitani. Vstupenky si môžete rezervovať vopred min. 24 hodín on-line alebo telefonicky. Nemôžete si rezervovať vstupenky na ten istý deň a e-mailom. Vstupenky sa nevracajú. Musíte si ich vyzdvihnúť v dostatočnom predstihu. Ak prídete neskoro, musíte si rezervovať vstupenky na iný čas a zaplatiť znova. Po vyzdvihnutí vstupeniek budete čakať v klimatizovanej čakárni. Automatické dvere do kaplnky sa otvárajú len raz pri vstupe a raz pri výstupe, aby sa zabezpečila stabilita vnútornej mikroklímy. Návšteva kaplnky trvá 15 minút.

Občianske múzeum Eremitani (Musei Civici Eremitani)

Občianske múzeum Eremitani (Musei Civici Eremitani; 750 m/10 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) sídli v kláštornom komplexe z 15. storočia. Nachádzajú sa v ňom 2 expozície – archeologická a expozícia stredovekého a moderného umenia.

Archeologická expozícia

Prvých 10 miestností archeologickej expozície (Museo archeologico) na prízemí múzea sa zameriava na históriu mesta a padovského vidieka od 9.-8. stor. pred n. l. po neskorú antiku (4. stor. n. l.). Ďalších 9 miestností vystavuje egyptské nálezy, etruskú, grécku keramiku a keramiku Magna Graecia (tzv. Veľké Grécko, ide o pobrežné grécke mestá v južnom Taliansku), či drahokamy. Najviac ma zaujala socha Siléna, ľudského stvorenia so zvieracími ušami a chvostom, vychovávateľa boha Dionýza. Lapidárium vystavuje predmety z rímskej doby.

Umelecká expozícia

Expozícia stredovekého a moderného umenia (Il Museo d’Arte Medievale e Moderna) na poschodí (sochárske diela na prízemí) ponúka prehľad benátskeho maliarstva a sochárstva 14.-18. storočia. Uvidíte tiež tapisérie, sochy, bronzy a lapidárium. Páčil sa mi obraz „Uväznený trpaslík zachránený svojimi spoločníkmi“ od Faustina Bocchi.

Praktické info

Múzeum je otvorené celoročne od pondelka do nedele od 9.00-19.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. Cena zahŕňa Občianske múzeum Eremitani, Palazzo Zuckerman a kaplnku Scrovegni. Ak by ste chceli navštíviť len múzeá, za vstupenku zaplatíte 11 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Padova najesť?

Reštaurácia v antickom štýle Ristorante Zairo (1,2 km/16 min. pešo južne od námestia Piazza delle Erbe) sa zameriava predovšetkým na kuchyňu Apúlie. Apúlia je región na juhovýchode Talianska, je to tzv. opätok talianskej čižmy. Reštaurácia ponúka výhľad na námestie Prato della Valle. V minulosti sa v týchto miestach nachádzalo divadlo. Dnes by sme dobre zinscenovaným divadlom mohli nazvať obed alebo večeru v reštaurácii. Výborné jedlo, profesionálna obsluha, nádherné prostredie, prívetivé ceny.

Ochutnal som Bigoli s kačacím ragú. Dlhé a drsné rezance Bigoli patria medzi najstaršie druhy talianskych cestovín. Názov im dal strojček bigolaro, na ktorom sa ručne vyrábali. Vyrábajú sa zo semolinovej múky a kačacích vajec. K obedu som si objednal talianske pivo Peroni s takmer 180-ročnou tradíciou. Za obed som zaplatil 20,50 eur vrát. 2,50-eur poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v mesta Padova zájsť na kávu?

Tradičné alebo moderné? Je to úplne jedno. Všade pripravujú veľmi dobrú kávu a niečo malé pod zub k tomu.

Caffetteria Manin

Typická talianska kaviareň Caffetteria Manin (210 m/3 min. pešo západne od námestia Piazza delle Erbe) je ideálnou zastávkou na krátky coffee break medzi spoznávaním jednotlivých atraktivít mesta. V rušnej kaviarni som si objednal marhuľový croissant s espressom, ktoré boli skvelé. Za účet som zaplatil 2,60 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

The Coffee Box

V kozmopolitnej kaviarni The Coffee Box (550 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) sa to len tak hemžilo študentmi. Aj vďaka kaviarni som si naplno uvedomil, že Padova je skutočným univerzitným mestom. Pred cestou vlakom naspäť do Trevisa som sa ešte nakopol espressom a ovocným muffinom. Za účet som zaplatil 4,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. 

Navštívte botanické záhrady aj v týchto mestách:

• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• Čo navštíviť v meste Belfast zadarmo?
• Valtice – víno a história

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Padova – veda a umenie sa rozvíjali už od stredoveku je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa dostať do mesta Treviso?

Treviso sa nachádza v rovnomennej provincii v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Má takmer 83 tisíc obyvateľov, takže je veľké asi ako Prešov.

Autobusom

Autobusová stanica (Treviso Autostazione) sa nachádza 550 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza dei Signori. Súčasťou stanice je aj bar, tak sa nezľaknite podivuhodnej mládeže, ktorá bude okolo vás prechádzať, kým si budete kupovať cestovný lístok.

Z letiska (autobusová zastávka Aeroporto Canova) som sa do centra (autobusová zastávka Fs Duca d’Aosta) dostal autobusom A Navetta Aeroporto. Cesta trvala 13 min. a autobus nemal ani jednu zastávku. Za cestovný lístok som zaplatil 4 eur/os. Lístok som si kupoval priamo u šoféra. V autobuse nemôžete platiť platobnou kartou.

Z autobusovej stanice na letisko (Aeroporto Canova) som sa dostal autobusom č. 101 smer Padova Autostazione. Cesta trvala 11 min. a autobus mal 6 zastávok. Cestovný lístok som si kúpil pri okienku na autobusovej stanici. Lístok stál 2 eur/os. Na stanici môžete platiť platobnou kartou. V autobuse som povedal šoférovi, kam cestujem a cestovný lístok označil.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 800 m/12 min. pešo južne od námestia Piazza dei Signori. Vďaka výletom do regiónu som bol na stanici každý deň. Cestovné lístky si kúpite pred odchodom vlaku pri okienku, v automate alebo on-line. Pri automatoch si dávajte pozor, aby vás niekto neokradol zozadu. Aj automat vás na to upozorní. Z centra sa na stanicu dostanete pohodlne podchodom.

Lietadlom

Medzinárodné letisko A. Canovu (Aeroporto di Treviso – Antonio Canova) sa nachádza 5 km/12 min. autom juhozápadne od námestia Piazza dei Signori. Medzinárodný kód letiska podľa IATA je TSF. Do mesta Treviso som letel z medzinárodného letiska Viedeň-Schwechat. Let trval 1 h a 15 min. Spiatočná letenka stála 54,08 eur. Cena zahŕňala 1 príručnú batožinu (40 x 20 x 25 cm), ktorá sa v lietadle zmestí pod sedadlo pred vami a výber sedadla v lietadle. Pár dní pred odletom som urobil on-line check-in.

Pred odletom naspäť do Viedne som si dal na letisku rýchlu večeru a drink. Burger Milanese s kuracím mäsom, baby rukolou, paradajkou, cuketou, oreganom a parmezánom stál 7,50 eur, espresso 1,60 eur a Aperol Spritz 3,80 eur. Ešte aj na letisku je ten nápoj lacnejší ako u nás v meste.

Kde v meste Treviso získať info?

Turistická informačná a prijímacia kancelária Treviso centrum (Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica – IAT Treviso centro) sa nachádza na námestí Piazza Borsa v južnej časti historického centra mesta. Kancelária bola otvorená tiež v nedeľu. Informácie získate aj v ďalšej kancelárii na letisku (IAT Treviso Aeroporto).

Kde sa v meste Treviso ubytovať?

V meste Treviso som sa ubytoval v 4* hoteli Carlton (300 m/6 min. pešo severne od železničnej stanice a 600 m/9 min. pešo južne od námestia Piazza dei Signori). Hotel stojí na bašte mestských hradieb a susedí s južnou bránou do mesta Porta Altinia. V hoteli sa môžete ubytovať po 15.00 h a odubytovať do 11.00 h.  

Bol som ubytovaný v 1-lôžkovej izbe Standard so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Z izby som mal výhľad na staré mesto. V izbe sa nachádzala klimatizácia, TV so satelitnými kanálmi, minibar a trezor. V kúpeľni som mal k dispozícii bezplatné toaletné potreby a sušič vlasov. Štedrý raňajkový bufet. Bezplatné Wi-Fi pripojenie bolo k dispozícii v celom hoteli. Nie je možné rezervovať si miesto na súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Poplatok za parkovisko je 15 eur/deň.

V hoteli bude vaším kľúčom karta, ktorú dostanete pri ubytovaní. Tá moja by aj fungovala, keby fungoval systém zabudovaný v stene pred vstupom do izby. Kým pred ostatnými izbami svietil na žlto alebo na červeno, ten môj nesvietil vôbec. A tak som šiel na recepciu a svoj problém im vysvetlil. Recepčný ma asi nepochopil, lebo mi dal druhú kartu. Tak som priložil druhú fungujúcu kartu k nefunkčnému systému. Keď som na recepciu prišiel tretíkrát, dal mi od izby kľúč.

Do izby som sa síce konečne dostal, ale svetlá a zástrčky aj tak nefungovali. A tak som sa na recepciu vrátil štvrtýkrát. Veľmi neochotne išiel recepčný so mnou hore, aby konečne zistil, že musí reštartovať celý systém a problém nebol v karte. Systém vypadol pravdepodobne po odchode chyžnej z izby. Počas môjho pobytu sa výpadok zopakoval ešte raz. Tentoraz sme to, našťastie, vyriešili omnoho skôr.

Za jednu 1-lôžkovú izbu na 6 nocí som zaplatil 555,96 eur. Cena zahŕňala izbu, 10 % daň z pridanej hodnoty a raňajky. Cena nezahŕňala miestnu daň vo výške 1,80 eur/hosť/noc (spolu za celý pobyt 10,80 eur).

Kde sa v meste Treviso najesť?

Ostéria, tratória, reštaurácia. Treviso ponúka možnosti pre všetkých.

Trattoria je stravovacie zariadenie talianskeho typu, ktoré je formálnejšie ako osteria, ale menej formálne ako reštaurácia (ristorante). 

Osteria Luana

Osteriu Luana (400 m/5 min. pešo východne od námestia Piazza dei Signori) som si tak obľúbil, že som sa do nej vrátil trikrát. Pripomenula mi Valenciu a reštauráciu Taberna El Moss. Možno aj preto som prvýkrát ochutnal Bravčové líčka s polentou a zemiakovou kašou (Guancia di maiale brasata al manzoni bianco e purè di patate). Po hlavnom jedle veľmi dobre padla torta s hruškami (Torta di pere). Večeru som snúbil s pohárom Merlotu. Za večeru som zaplatil 29 eur vrát. 2-eur poplatku „coperto“.

2. večera

Druhýkrát som ochutnal cestoviny Tagliolini s červenou čakankou z Trevisa, klobásou a vínom Merlot (Tagliolini radicchio salsiccia e merlot). Tagliolini je druh cestovín, ktoré sú dlhé ako špagety, široké približne 2–3 mm, podobné tagliatelle, ale tenké ako capellini. Salsiccia je surová talianska klobása z nahrubo namletého mäsa a soli. Tentoraz som si po hlavnom chode dal dezert Crème caramel. Crème caramel je puding z kondenzovaného mlieka s karamelovou omáčkou. Večeru som vzhľadom na použité víno v hlavnom chode opäť snúbil s pohárom Merlotu. Za večeru som zaplatil 25 eur vrát. 2-eur poplatku „coperto“.

3. večera

Do ostérie som sa napokon vrátil i tretíkrát na „poslednú večeru“ pred mojím návratom naspäť na Slovensko. Keďže som neochutnal typické jedlo z Vicenzy priamo v nej, doprial som si ho v Trevise. Objednal som si tresku ako ju pripravujú vo Vicenze (Baccalà alla vicentina). Tá sa pripravuje z tresky, cibule, ančovičiek, mlieka a vyzretého syra, akým je napr. parmezán. Byť v meste Treviso a neochutnať typický dezert, ktorý tu vznikol by bol hriech. Akoby som v Trevise ani nebol. Na záver mojej dovolenky som konečne ochutnal tiramisù tam, kde vzniklo. Ku rybe som vyskúšal čapované biele víno. Za večeru som zaplatil 27 eur vrát. 2-eur poplatku „coperto“. O tom, že všetky 3 večere boli fantastické, snáď ani nemusím písať. V ostérii môžete platiť platobnou kartou.

Osteria Al Borgo Treviso

Osteria Al Borgo Treviso bola pre mňa jedna z najautentickejších talianskych reštaurácií. Ostéria má jemne rockový nádych. Stojí v severozápadnej časti historického jadra. Dlhý barový pult, na ktorom sú vylepené plagáty podujatí, ktoré sa v podniku konali alebo budú konať. Z druhej strany vitrína s ponukou ostérie. Malé stoly, jeden tesne vedľa druhého. Aktuálna ponuka dňa napísaná kriedou na veľkej čiernej tabuli. Objednal som si Lasagne Bolognese s pohárom červeného vína. Lasagne boli snáď ešte chutnejšie ako tie, ktoré som jedol v Bassane. Za rýchly obed som zaplatil 16 eur. Jediná reštaurácia, ktorá si neúčtovala poplatok „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Trattoria Hesperia

Trattoria Hesperia (160 m/2 min. pešo východne od námestia Piazza dei Signori) priniesla do Trevisa kúsok Apúlie. Apúlia je región v juhovýchodnom Taliansku. Je to tzv. opätok talianskej čižmy. Regionálna kuchyňa sa vyznačuje rybami a mäsom. Ochutnal som Paccheri s makrelou, divým feniklom, píniovými orieškami a čerstvými cherry paradajkami. Paccheri sú tradičné neapolské rúrky (lepšie povedané rúry) s hladkým povrchom. Ich názov pochádza zo starovekého Grécka a znamená puzdro.

Cestoviny boli veľmi chutné, ako milovník orieškov by som ocenil možno viac píniových orieškov. Večeru som zakončil teplou čokoládovou tortou (ktorá veľmi pripomínala lávový koláčik) s krémom z marcarpone. Milá, po anglicky hovoriaca obsluha. Tratória je ideálna na pozvanie svokry alebo obchodných partnerov. Za večeru som zaplatil 31,50 eur vrát. 3-eur poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Trattoria Caprese

Trattoria Caprese (400 m/5 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza dei Signori), neďaleko tzv. latinskej štvrte (Quartiere Latino), sa zameriava na neapolskú kuchyňu. Reštaurácia v čase obeda praskala vo švíkoch. Našťastie, stôl pre jedného sa vždy nájde. Ochutnal som pizzu Capricciosa. Artičoky, mozzarella, šampiňóny, olivy, varená šunka a paradajkový základ. Sýtu pizzu som zapil talianskym svetlým ležiakom. Za obed som zaplatil 19,20 eur vrát. 2,50-eur poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Hosteria Moderna

Hosteria Moderna (500 m/6 min. pešo východne od námestia Piazza dei Signori) sa špecializuje na barbecue a taliansku kuchyňu. Veľmi ma zaujímalo, ako burger pripravujú v Taliansku. Ochutnal som hamburger Chef so šťavnatým čerstvým mletým hovädzím mäsom z čierneho angusa, so syrom z kravského mlieka Monte Veronese, karamelizovanou červenou cibuľkou balzamikovým octom a chrumkavou slaninou. Burger dopĺňali vyprážané zemiakové lupienky.

Obsluha ešte pred podávaním jedla priniesla na stôl rôzne dressingy a omáčky, do ktorých som si mohol lupienky namáčať. Burger som zapil pšeničným pivom Jacob. Pivo sa vyznačuje oranžovou farbou, hustou bielou penou, chlebovo-banánovou vôňou s nádychom kvasníc a mierne kyslou chuťou. Banány a kvasnice sa odrážajú aj v chuti. Za večeru pre 1 osobu som zaplatil 23 eur vrát. 3-eur poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Ristorante Bosketto

Reštaurácia Bosketto (650 m/9 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza dei Signori) sa nachádza na južnom okraji historického centra. Ochutnal som kuracie mäso (Tagliata di pollo) z grilu s grilovanou zeleninou. K jedlu som si objednal nefiltrovaný ležiak Ichnusa non filtrata z ostrova Sardínia. Plné pivo z čistého jačmeňa, zlatej farby, ovocná ľahko chmeľová aróma, jemne horká chuť na záver. Veľmi slabo po anglicky hovoriaca obsluha. Za večeru pre 1 osobu som zaplatil 22,50 eur vrát. 2-eur poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Treviso zájsť na kávu alebo drink?

V meste Treviso som vyskúšal len 3 kaviarne, ale všetky tri boli také dobré, že by som sa do nich pokojne vrátil opäť.

Taste Coffee & More

V kaviarni Taste Coffee & More (200 m/3 min. pešo východne od námestia Piazza dei Signori) som si dal raňajky po prílete do mesta. Ani chladnejšie novembrové ráno ma neodradilo od sedenia na terase priamo nad kanálom Buranelli. Pochopil som, prečo sa Treviso prezýva „malé Benátky“. Ochutnal som mandľovú tortu Amaretto, mrkvový koláč s malinami a zázvorom (Torta carota lamponi e zenzero) a tekvicový koláč s mandarínkami (Torta zucca e mandarino). Príjemne ma zahrial zelený čaj s citrónom. Do kaviarne sa nabudúce vrátim nielen kvôli fantastickým koláčom, veľmi milej obsluhe, ale aj kvôli výberovej káve, ktorú tu pripravujú. Za účet som zaplatil 11,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Il Caffè Letterario

Literárna kaviareň Il Caffè Letterario (400 m/5 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza dei Signori, neďaleko mostu Ponte Dante) bola mojou poslednou zastávkou pred odchodom na letisko. A lepšiu zastávku som si ani nemohol priať. Pred odletom som sa nakopol Aperol Spritzom. Ten tu pripravujú 2x väčší a za polovičnú cenu ako na Slovensku. K nemu som navyše dostal olivu a malé, ale akurátne balenie zemiakových lupienkov. Za 2 nápoje som zaplatil 7 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Polo Cafè

Kaviareň Polo Cafè (140 m/2 min. pešo východne od námestia Piazza dei Signori) sa ukrýva za palácom Palazzo dei Trecento. Aký iný dezert si hosť objedná v Trevise, ak nie tiramisù. Je vidieť, že dezert pochádza odtiaľto. Všade ho pripravujú skvelo. Aby som tej kávy nemal málo, objednal som si ku dezertu espresso. Taliani sú zvyknutí piť kávu postojačky, ja si k nej (a ku dezertu) predsa len vždy radšej sadnem. Za účet som zaplatil 6,10 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si aj tieto návody na prežitie:

• Záhreb
• Liverpool
• Belfast
• Poprad
• Ľubľana

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Treviso – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Bassano del Grappa dostať?

Bassano del Grappa sa nachádza v provincii Vicenza v regióne Benátsko (Veneto) na severovýchode Talianska.

Autom

Mestom prechádza štátna cesta SS47 a viaceré provinčné cesty (SP52, SP73, SP97 a SP248). Štátna cesta Valsugana 47 (strada statale 47 della Valsugana – SS47) spája Trident s Padovou.

Autobusom

Autobusová stanica (Bassano F. S. Autostazione) sa nachádza 600 m/9 min. pešo východne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica (Stazione ferroviaria) stojí 600 m/9 min. pešo východne od infocentra.

Cesta vlakom z Trevisa do Bassano del Grappa vrát. 23-min. prestoja v Castelfranco Veneto trvala 1 h 6 min. Cestovný lístok stál 5,55 eur/os.

Kde v meste Bassano del Grappa získať info?

Turistickú informačnú kanceláriu (Ufficio Informazioni) nájdete v samom srdci historického centra na Piazza Garibaldi pri mestskom múzeu.

Čo v mesta Bassano del Grappa robiť, vidieť a navštíviť?

Architektúra, história, umenie a pôžitky. Bassano del Grappa snúbi v sebe to všetko.

Palladiov most

Krytý drevený Palladiov most (Ponte Palladiano; 450 m/6 min. pešo západne od infocentra), starý most (Ponte Vecchio) alebo tiež Ponte degli Alpini  (Alpini – špecializovaná horská pechota talianskej armády, ktorá dala most opäť dohromady v roku 1948) sa právom stal symbolom mesta. Architekt ho navrhol v roku 1569. V roku 1945 most zbombardovali spojenci, aby odrezali Nemcom cestu. V roku 2019 sa stal národnou pamiatkou.

Hrad Ezzelini

Pri vašich potulkách mestom určite vystúpte aj ku hradu Ezzelini (Castello degli Ezzelini, 350 m/5 min. pešo severne od infocentra). Okrem mestského úradu a kostola tu toho veľa na pozeranie nie je, ale od hradu sa vám naskytne pekný výhľad na Palladiov most, rieku Brentu a priľahlé budovy na jednej strane, obytnú štvrť a predhorie Álp na druhej.

Mestská veža

Predpokladá sa, že mestská veža (Torre civica di Bassano; 71 m/1 min. pešo severne od infocentra) stála v meste už v 1. polovici 14. storočia. Veža má výšku 40 m, šírku 14 m a ponúka podobne ako ďalšie vyhliadkové veže výhľad na historické centrum mesta a jeho bezprostredné okolie. Veža je otvorená od októbra do marca cez víkendy od 10.00-18.00 hod., od apríla do júna a v septembri od štvrtka do nedele od 10.00-19.00 hod. a v júli a auguste od stredy do nedele od 9.00-13.00 hod. a od 15.00-20.00 hod. Vstupenka stojí 3 eur/os.

Brána Porta delle Grazie

Brána Porta delle Grazie (500 m/7 min. pešo severovýchodne od infocentra) patrí k hradbám, ktoré postavili v 14. storočí.

Mestské múzeum Bassano del Grappa

Mestské múzeum Bassano del Grappa (Museo Civico di Bassano, 8 m/1 min. pešo východne od infocentra) sídli v bývalom kláštore františkánov v centre mesta už od roku 1841. Stále expozície a krátkodobé výstavy:

1. Archeologická expozícia Chini
2. História mesta
3. Umelecké diela 13.-20. storočia
4. Jacopo Bassano
5. Antonio Canova
6. Tito Gobbi
7. Dorothea Lange – Iná Amerika

Archeologická expozícia Chini

Archeologickú expozíciu Chini, ktorá vznikla prevažne z darov a pozostalostí, tvoria keramika z 9. storočia pred n. l., mince, šperky a vzácne kamene.

História mesta

Moderne poňatá expozícia História mesta veľmi pripomína podobné expozície v iných regionálnych múzeách.

Umelecké diela 13.-20. storočia

Nenechajte si ujsť Portrét šľachtičnej s mačkou, ktorá vôbec nevyzerá ako mačka. Skôr pripomína mantichoru, ktorá bola v grécko-perzskej mytológii obluda s telom leva a tvárou človeka. Zo svojho škorpionieho chvosta strieľala jed. Z diel 19. storočia by som si vybral obraz Most v Bassane od Roberta Robertiho a v miestnosti s umeleckými dielami 20. storočia som sa zapozeral na Cudzinku od Bortola Sacchiho.

Jacopo Bassano

V múzeu nájdete najväčšiu zbierku obrazov Jacopa Da Ponteho, známeho tiež ako Jacopo Bassano. Popri obrazoch s cirkevnou tematikou ju tvoria aj svetské maľby.

Antonio Canova

Priamo oproti expozícii Jacopa Bassana sa nachádza ďalšia významná expozícia. Tá sa venuje významnému sochárovi Antoniovi Canova. Okrem búst a monochrómov môžete obdivovať tiež sadrové odliatky a kresby na plátne s niekoľkými líniami. Najviac ma zaujala hlava medúzy.

Tito Gobbi

Malá nenápadná miestnosť na poschodí vystavuje prepracované kostýmy talianskeho operného barytonistu Tita Gobbiho.

Dorothea Lange – Iná Amerika

Stále expozície dopĺňajú krátkodobé výstavy. Viaceré miesta Benátska upozorňovali na výstavu fotografií Iná Amerika od Dorothey Lange. A robili dobre. Výstava stála za to. Uvidíte na nej viac ako 200 nadčasových záberov Ameriky 30. a 40. rokov 20. storočia. Dokumentárna fotografka sa v nich zaoberá aj súčasnými témami, akými sú migrácia, klimatická kríza alebo rôzne formy diskriminácie. (Výstavu môžete navštíviť do 4. februára 2024.)

Praktické info

Mestské múzeum Bassano je otvorené každý deň okrem utorkov od 10.00-19.00 hod. Vstupenka stojí 13 eur/os. Zahŕňa vstup na stále expozície i krátkodobé výstavy. Vstupenky si môžete kúpiť aj on-line. V múzeu som si uplatnil novinársky preukaz.

Múzeum grappy Poli

Múzeum grappy Poli (Poli Museo della Grappa; 350 m/4 min. pešo severozápadne od infocentra) sídli v tzv. „Paláci hláv“ (Palazzo delle Teste) len pár metrov východne od Palladiovho mosta.

Prehliadka múzea

Múzeum vás v 5 miestnostiach podrobne oboznámi nielen s dejinami grappy, ale aj históriou destilovania. Prvá miestnosť sa zameriava na destilovanie, ktoré poznali už alchymisti, renesanční lekári i benátski liehovarníci. Múzeum sa tiež pýši bohatou zbierkou starých kníh, ktoré súvisia s grappou a destilovaním. Najvzácnejšou z nich je „Liber de arte distillandi“ od Hieronyma Brunschwigha z 8. mája 1500. V 2. miestnosti sa viac dozviete o samotnej grappe, jej pôvode a surovinách.

Ak by vás náhodou všetko to čítanie a chodenie unavilo, v 3. miestnosti sa pohodlne usadíte a pozriete si krátke video o výrobe grappy. V 4., omnoho interaktívnejšej miestnosti, zapojíte svoj ďalší zmysel, čuch. Vyskúšajte tzv. olfaktometer (prístroj, ktorý meria citlivosť čuchu) a privoňajte si k 20 rôznym druhom destilátov. Okrem toho miestnosť vystavuje najväčšiu známu zbierku miniatúr grappy v Taliansku. Posledná, 5. miestnosť, dokazuje, že múzeum je naozaj zmyslovým múzeom. Aby to nebolo len o pozeraní, počúvaní, ovoniavaní a dotýkaní sa, v poslednej miestnosti, showroom-e, máte možnosť grappu aj ochutnať, príp. si ju kúpiť aj domov.

Praktické info

Múzeum je otvorené celoročne každý deň od 9.00-19.30 h. Prehliadka múzea bez sprievodcu je zdarma. Túto prehliadku si nemusíte rezervovať vopred. Múzeum ďalej ponúka komentovanú prehliadku so sprievodcom spojenú s ochutnávkou 5 druhov grappy. Prehliadka stojí 3 eur/os. Odporúčam vám rezervovať si prehliadku vopred on-line na oficiálnej stránke liehovaru vyplnením registračného formuláru.

Ďalšie atraktivity mesta Bassano del Grappa

V meste Bassano del Grappa môžete ďalej navštíviť Palazzo Sturm s expozíciami tlače a keramiky, Palazzo Bonaguro, v ktorom svoje miesto našla zoologická zbierka, Múzeum Alpini, ktoré vystavuje predmety z 1. a 2. svetovej vojny, Múzeum Hemingwaya a veľkej vojny, či v neposlednom rade aj mestskú knižnicu a archív.

Kde sa v meste Bassano del Grappa najesť?

Osteria Terraglio (290 m/4 min. pešo severne od infocentra) sa nachádza neďaleko hradu Ezzelini.

Osteria bola v minulosti miestom, kde sa podávalo víno a jednoduché jedlá. V súčasnosti sa v ostériách viac prihliada na jedlo, avšak stručné jedálne lístky kladú dôraz na miestne špeciality. 

Ochutnal som Lasagne s čakankou Treviso, klobásovým tastasalom a Morlacco del Grappa (Tastasal je zmes z bravčového mäsa ochutená soľou a mletým čiernym korením, Morlacco del Grappa je regionálny syr z kravského mlieka). Ku obedu som si objednal čaj a po obede espresso. Za účet som zaplatil 24,80 eur vrát. 3-eur poplatku „coperto“ (poplatok za príbor, obrúsok, chlieb, …). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.  

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Umenie a grappa v Bassano del Grappa je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.