Sám som prekvapený, že som doteraz ešte o meste Viedeň nenapísal žiadny článok, napriek tomu, že som ju už toľkokrát navštívil. Ale, ako sa hovorí, lepšie neskoro ako nikdy. Aspoň takýmto spôsobom napravím krivdy z minulosti. 🙂
Ako sa do mesta Viedeň dostať?
Viedeň sa nachádza v rovnomennej spolkovej krajine vo východnej časti Rakúska. Susedí s regiónom Dolné Rakúsko.
Autobusom
Ak budete do Viedne cestovať autobusom z Bratislavy, môžete vystúpiť na niektorej z týchto autobusových zastávok:
- Vienna Central Station – pri hlavnej železničnej stanici,
- Busbahnhof Wiedner Gürtel – pri hlavnej železničnej stanici,
- Vienna Central Bus Station VIB, Erdbergstraße – 6,5 km/16 min. autom juhovýchodne od centra mesta v 3. okrsku (Bezirk 3).
Vlakom
Hlavná stanica Viedeň (Wien Hauptbahnhof) sa nachádza 3 km/42 min. pešo južne od centra mesta. Do Viedne som cestoval priamym vlakom z Popradu. Cesta trvala 4 h a 32 min. a cestovný lístok stál 29,90 eur/os.
Lietadlom
Medzinárodné letisko Viedeň-Schwechat (Flughafen Wien, medzinárodný kód VIE) sa nachádza 18,4 km/22 min. autom juhovýchodne od centra mesta.
Ako sa po meste Viedeň pohybovať?
Mestskú hromadnú dopravu vo Viedni zabezpečuje spoločnosť Wiener Linien. Na výber máte z 5 liniek metra, rýchlodráh (S-Bahn, mestské vlaky), električiek a autobusov. Za jednotlivý cestovný lístok platný 80 min. zaplatíte 2,40 eur. Lístky kúpite v predajných automatoch, trafikách, na internete alebo v mobilnej aplikácii. Pred cestou si nezabudnite označiť cestovný lístok v označovači.
Kde v meste Viedeň získať informácie?
Turistické informačné centrum mesta Viedeň (Tourist-Info Wien) sa nachádza 600 m/8 min. pešo juhozápadne od centra mesta. Ďalšie infocentrum sa nachádza na letisku v príletovej hale. Počas letnej turistickej sezóny od štvrtka do soboty medzi 10.00-17.00 h k nim pribudnú ešte mobilné turistické informačné kancelárie (MoTI) na viacerých stanovištiach v meste.
Čo v meste Viedeň robiť, vidieť a navštíviť?
Secesia a parky. To bol leitmotív mojej návštevy Viedne. Síce sa mi do toho ešte zamiešalo mestské múzeum a zážitkové expozícia Mythos Mozart, vôbec to neľutujem. Za centrum mesta som zvolil Dóm sv. Štefana na námestí Stephansplatz.
Výstavná budova viedenskej secesie (Ausstellungsgebäude der Wiener Secession)
Výstavná budova viedenskej secesie (Ausstellungsgebäude der Wiener Secession; 1,2 km/17 min. pešo juhozápadne od centra). Základný kameň budovy položili malou slávnosťou 28. apríla 1898. Len o 6 mesiacov neskôr, 29. októbra 1898, stavbu dokončili. Okamžite dostala prezývku hrobka alebo mauzóleum a kupolu dokonca nazvali kapustnou hlavou. Asociácia výtvarných umelcov viedenskej secesie je najstaršou nezávislou výstavnou inštitúciou na svete, ktorá sa špeciálne venuje súčasnému umeniu. Stálu expozíciu Beethovenov vlys dopĺňajú krátkodobé výstavy súčasného umenia.
Stála expozícia Gustav Klimt Beethovenov vlys
Najviac som sa tešil na Beethovenov vlys od Gustava Klimta v 2. podzemnom podlaží budovy. Gustav Klimt vytvoril slávny Beethovenov vlys pre XIV. výstavu Asociácie výtvarných umelcov viedenskej secesie, ktorá sa konala od 15. apríla do 27. júna 1902. Prezentácia, koncipovaná ako pocta skladateľovi Ludwigovi van Beethovenovi, stelesnila víziu secesionistov ako komplexnej syntézy umení. Cieľom bolo zjednotiť jednotlivé druhy umenia – architektúru, maľbu, sochárstvo a hudbu. Námet vlysu vychádza z interpretácie Beethovenovej 9. symfónie Richardom Wagnerom.
Tri maľované steny, ktoré začínajú bočnou stenou vľavo, vykresľujú súdržný príbeh o ľudskej túžbe po šťastí. Široká verejnosť a dobová tlač reagovali rozhorčením až pobúrením. Považovali ho za nepochopiteľný, škandalózny a obscénny. Ešte šťastie, že sa nám zachoval do súčasnosti, kedy sa Beethovenov vlys považuje za jedno z kľúčových diel Gustava Klimta a vrchol viedenskej secesie. Od roku 2020 si pomocou slúchadiel vypočujete v miestnosti 4. časť 9. symfónie, ktorá inšpirovala k vytvoreniu diela.
Krátkodobá výstava Susana Pilar Delahante Matienzo Achievement (Úspech)
V Grafickom kabinete na 1. poschodí uvidíte výstavu Achievement od Susany Pilar Delahante Matienzo. Umelkyňa pre svoju výstavu vyvinula novú inštaláciu, performance i zásah do budovy. Všetky 3 diela vyjadrujú feministické, antirasistické a antikoloniálne protivízie, zameriavajú pozornosť na úspechy černošiek a podporujú formu liečenia. V kabinete (archíve) sa stanete súčasťou výstavy, keď si budete pozerať v poličkách a zásuvkách čiernobiele fotografie splnomocnených čiernych žien zo 16.-19. storočia. Až potom zistíte, že fotografie nie sú skutočné, ale vytvorené umelou inteligenciou.
Na počesť čiernych žien sa zmenila aj architektúra budovy. Zlatá kupola sa na obdobie trvania výstavy zmenila na čiernu. Pripomína bantuské uzly, tradičný účes, ktorý vytvorili Zuluovia v Južnej Afrike. Počas otvorenia výstavy umelkyňa predniesla hovorené vystúpenie pod secesnou kupolou, ktorá nie je bežne prístupná verejnosti. Predstavenie sa vysielalo naživo a na výstave sa teraz premieta záznam. Výstavu môžete navštíviť do 8. septembra 2024.
Krátkodobá výstava Simone Fattal metaphorS (metafory)
Prízemie zaberá výstava metaphorS umelkyne Simone Fattal vo veľkolepej hlavnej hale. Autorka predstavuje diela z rôznych období. Uvidíte pálenú hlinu, keramické sochy, maľby, koláže, či hlinených stojacich mužov inšpirovaných Sumerom. Autorka vyrastala v Damašku a Bejrúte. Svojimi dielami rozpráva príbehy ľudstva, kultúry, histórie i súčasnosti. Súbor sôch je prvýkrát verejne viditeľný mimo Libanonu. Výstavu môžete navštíviť do 8. septembra 2024.
Krátkodobá výstava Zhou Siwei I Sold What I Grow (Predal som to, čo vypestujem)
V 3-priestorovej galérii na 1. podzemnom podlaží uvidíte výstavu Predal som to, čo vypestujem (I Sold What I Grow) od umelca Zhou Siwei. Autor pretavuje protirečenia života a práce v súčasnej Číne do hravých diel na plátne a maľovaných objektov. Skúma neutíchajúci globálny obchod s tovarom a nespavosť éry neskorého kapitalizmu. Leitmotívom série nových diel je jalbko. Uvidíte tiež predmety vytlačené z 3D tlačiarne, ktoré obsahujú organické materiály. Výstavu môžete navštíviť do 8. septembra 2024.
Praktické info o Výstavnej budove viedenskej secesie
Budova je otvorená od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 12 eur/os. Prvú stredu v mesiaci je vstup do budovy zdarma. Vstupenky si kúpite tiež on-line. Prehliadky so sprievodcom v angličtine sú v soboty o 11.00 h, v nemčine v soboty o 14.00 h. Audio sprievodca v nemčine, angličtine, francúzštine, taliančine, poľštine, srbčine, španielčine a turečtine stojí 3 eur/ks. Vo výstavnej budove mi uznali novinársky preukaz.
Múzeum Viedne (Wien Museum)
Múzeum Viedne (Wien Museum; 1,3 km/17 min. pešo južne od centra) založili už v roku 1887. Historické múzeum mesta Viedeň sídlilo v radnici. Súčasné sídlo otvorili v roku 1959. Rekonštrukcia starej časti a výstavba novej časti múzea zo skla a železobetónu trvala od roku 2019 do roku 2023. Na troch poschodiach sa rozprestiera stála expozícia múzea Viedeň. Moja história. Štvrté poschodie poskytuje priestor na krátkodobé výstavy.
Stála expozícia Viedeň. Moja história.
Stálou expozíciou Viedenského múzea je Viedeň. Moja história. Podobne ako v iných múzeách vás prevedie históriou mesta od praveku po súčasnosť. Na schodoch určite zaujme 18 m vysoký model dómu sv. Štefana, či Poldi, obrovská veľryba, ktorá pláva vo vzduchu. Mňa zaujali modely mesta, dobové nábytky, či zbierka obrazov. Stála expozícia je otvorená celoročne utorky, stredy a piatky medzi 9.00-18.00 h, štvrtky medzi 9.00-21.00 h, soboty a nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstup do stálej expozície je bezplatný. Pre väčší zážitok z expozície je k dispozícii aj bezplatný digitálny sprievodca o viac ako 100 objektoch expozície v nemčine, angličtine, francúzštine, turečtine, bosnianskom, chorvátskom a srbskom jazyku. Sprievodcu si stiahnete do svojho chytrého telefónu. Počas prehliadky sú odporúčané slúchadlá.
Krátkodobá výstava Secessions
Múzeum Viedne v spolupráci so Starou národnou galériou v Berlíne predstavuje výstavu o secesných hnutiach vo Viedni (Klimt), v Mníchove (Stuck) a Berlíne (Liebermann) na prelome 19. a 20. storočia. Secesní umelci sa usilovali predovšetkým o slobodu, snahu odtrhnúť sa od tradičných umeleckých akadémií. Najviac ma zaujal obraz Zlatý ostrov od berlínskeho umelca Georga Kolbeho z roku 1898. Výstavu môžete navštíviť od 23. mája do 13. októbra 2024 v utorky, stredy a piatky medzi 9.00-18.00 h, štvrtky medzi 9.00-21.00 h, soboty a nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 12 eur/os. Vstupenky si kúpite v pokladni múzea alebo on-line. Môžete platiť platobnou kartou. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.
Mythos Mozart
Ako veľký fanúšik vážnej hudby som nemohol vynechať multimediálnu zážitkovú expozíciu Mythos Mozart (290 m/4 min. pešo južne od centra). Mozart strávil posledný rok života v byte na 1. poschodí tzv. Kleines Kayserhaus v susednej uličke na Rauhensteingasse 8 až do svojej smrti 5. decembra 1791. Zložil tu Čarovnú flautu, Koncert pre klarinet, či Rekviem.
Prehliadka expozície začína, paradoxne, Mozartovou smrťou v miestnosti Rekviem s 1 500 sviečkami. Nebojte sa, od sviečok sa nechytíte, pretože sú LED. Odtiaľ sa vrátite späť v čase, do Viedne v roku 1791. Nevedel som, kam sa mám skôr pozerať. Predpokladám, že Malú nočnú hudbu vám nemusím nijako špeciálne predstavovať. V 3. miestnosti si ju však vypočujete na rôznych hudobných nástrojoch z celého sveta. V ďalšej miestnosti sa ponoríte do Mozartovho sveta svetla a hudby pod tisíckami synapsií. Na záver sa prenesiete do fantastického vizuálneho sveta, ktorý bol vytvorený pomocou umelej inteligencie. Ak sa vám z toho bude točiť hlava, pokojne si sadnite.
Praktické info o Mythos Mozart
Mythos Mozart je otvorené denne od pondelka do piatka medzi 10.00-20.00 h, soboty, nedele a sviatky medzi 10.00-18.00 h. Odporúčam vám rezervovať si prehliadku vopred on-line. Expozíciu som navštívil podvečer a maximálne som si ju vychutnal, lebo som bol v miestnostiach sám. Na prehliadku si vyhraďte asi 60 minút. Expozícia je vhodná predovšetkým pre rodiny s deťmi. Vstupenka stojí 19 eur/osobu. V expozícii môžete platiť platobnou kartou. Recenzia vznikla v spolupráci s Mythos Mozart.
Pavilóny Otta Wagnera na Karlsplatz (Wagner Stadtbahn-Pavillons)
Na námestí Karlsplatz stoja dva pavilóny, zastávky električky, od Wagnera (Wagner Stadtbahn-Pavillons; 1 km/15 min. pešo južne od centra). Patria medzi najznámejšie stavby viedenskej moderny a sú architektonickým unikátom. Tri zo starých liniek ľahkej železnice prerobili na linku metra a prímestské linky metských vlakov. Pavilóny už neslúžia svojmu pôvodnému účelu. Z jedného sa stalo sezónne múzeum s výstavou o živote a diele Otta Wagnera a druhý sa premenil na kaviareň.
Viedenské radové domy od Otta Wagnera (Wienzeilenhäuser von Otto Wagner)
Takmer 2 km/25 min. pešo juhozápadne od centra mesta stoja secesné viedenské radové domy (Wienzeilenhäuser) od Otta Wagnera. Keď sa na domy pozeráte spredu, naľavo stojí historická budova s farebnou kvetinovou fasádou a prekrásnym schodiskom s náročne riešenou mrežou výťahu, Majolikový dom (Majolikahaus von Otto Wagner). Vedľa neho napravo na rohu stojí Zlatý dom, biely dom so zlatými ornamentami (Goldenes Haus). Za rohom na Köstlergasse 3 stojí ešte posledný 3. dom s jednoduchou fasádou. Práve v tomto dome sa mala nachádzať jeho legendárna a dnes už stratená sklenená vaňa.
Parky a záhrady Viedne
Viedeň je mestom parkov a záhrad. Počas mojej poslednej návštevy mesta som navštívil 2 záhrady a 1 park.
Volksgarten
Záhradu Volksgarten (900 m/12 min. pešo západne od centra) otvorili v roku 1823. Bola to 1. záhrada v Rakúsku, ktorú vybudovala cisárska rodina pre verejnosť. V strede záhrady stojí Tézeov chrám. Chrám mala pôvodne zdobiť socha Tézea od Antonia Canovu. V roku 1890 ju ale preniesli do novovybudovaného Umeleckohistorického múzea, kde stojí na schodisku dodnes. Po zbúraní hradieb v roku 1863 záhradu rozšírili o parter ruží. Levovu baštu, ktorú zbúrali v roku 1873, nahradil secesný pomník sediacej cisárovnej Alžbety z roku 1907.
Postavu cisárovnej vytvorili z 8 000 kg mramorového bloku z juhotirolskej Lasy. Pomník má výšku 2,5 m. Môžete si posedieť na lavičke v tieni polkruhovej steny s výhľadom na jazierko s fontánami. V záhrade je ešte fontána Volksgarten z roku 1866 a fontána Tritóna a nýmf z roku 1880. Záhrada je otvorená od apríla do októbra denne medzi 6.00-22.00 h a od novembra do marca denne medzi 7.00-17.30 h. Vstup do záhrady je voľný.
Burggarten
Bývalú dvornú záhradu Burggarten (1,2 km/16 min. pešo juhozápadne od centra) vytvorili okolo rokov 1818/1819 ako súkromnú záhradu pre cisára Františka I., ktorý sa zaujímal o botaniku. Súčasne so záhradou vznikol aj skleník, v ktorom vysadili novozavedené rastliny z Ázie a Ameriky. Po zbúraní hradieb v roku 1863 záhradu rozšírili a prestavali. Starý skleník nahradil v roku 1903 nový zo skla a železa. Záhradu verejnosti sprístupnili až po zániku monarchie a urobili dobre. Záhrada patrí medzi obľúbené miesta obyvateľov a návštevníkov Viedne.
Skleník úplne zrekonštruovali v roku 1998. Dnes sa delí na 3 časti. V ľavej časti je tzv. Motýlí dom s viac ako 50 druhmi vzácnych motýľov, v strednej časti je kaviareň s reštauráciou a pravá časť v zime slúži ako prístrešok pre botanické zbierky rakúskych spolkových záhrad a v lete ako miesto výstav a podujatí. V záhrade uvidíte viaceré pamätníky. Pamätník Františka I., Mozartov pamätník, pamätník Františka Jozefa či socha Herkula bojujúceho s levom. Záhrada je otvorená od apríla do októbra denne medzi 6.00-22.00 h a od novembra do marca denne medzi 7.00-17.30 h. Vstup do záhrady je voľný.
Resselpark
Park Resselpark sa nachádza pri južnom okraji historického jadra mesta (1,2 km/16 min. pešo južne od centra). Ak budete do parku cestovať metrom, vystúpte na zastávke Karlsplatz (červená linka metra U1 a zelená linka metra U4). Z južnej strany ho lemujú technická univerzita a kostol Karlskirche, z východu Viedenské múzeum (Wien Museum) a zo severu koncertná budova Viedenského hudobného spolku (Musikverein Wien).
Kde sa v meste Viedeň ubytovať?
V meste Viedeň vám odporúčam ubytovanie v Boutique Hotel Das Tigra v centre mesta, v ktorom spal dokonca aj Mozart.
Kde sa v meste Viedeň najesť?
V meste Viedeň som sa najedol dobre, lepšie a najlepšie. Reštaurácie som zoradil podľa mojej obľúbenosti a pravdepodobnosti návratu.
Le Burger Rotenturmstraße
Moderná rodinná hamburgerová reštaurácia Le Burger Rotenturmstraße (200 m/3 min. pešo severne od centra) je snáď najlepšou reštauráciou, v akej som vo Viedni jedol. Sieť reštaurácií nájdete po celom Rakúsku a dokonca aj v Nemecku. V reštaurácii myslia aj na budúcnosť. Preto sú všetky obaly na jedlo so sebou z cukrovej trstiny a slamky z jablkového kompostu. Okrem toho spolupracujú s malými miestnymi podnikmi. Mäso pochádza z Rakúska a bolo chované druhovo primeraným spôsobom za najlepších podmienok.
Vybral som si Coleslaw Burger s chrumkavou slaninou, roztopeným čedarom, sviežim šalátom coleslaw, grilovanou cibuľkou, čerstvými paradajkami, ľadovým šalátom a domácou bbq omáčkou. K hamburgeru sa najlepšie hodilo domáce čapované pivo. Za večeru som zaplatil 18,20 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou. Odporúčam vám rezervovať si stôl vopred on-line. Ak už má náhodou reštaurácia plno, jedlo si môžete predobjednať a vyzdvihnúť alebo využiť donáškovú službu až k vám domov.
Centimeter
Reštaurácia Centimeter (1,9 km/26 min. pešo západne od centra) sa zašíva v uličke za radnicou. Napriek tomu, že ste takmer v centre, ruch veľkomesta ostáva za ďalším blokom budov. Na začiatku leta sa veľmi príjemne sedelo aj na terase. Reštaurácia je známa domácou viedenskou kuchyňou, metrovými chlebmi a rezňami. Pri rezni som aj ostal. Objednal som si kurací Viedenský rezeň s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Večeru som zapil pšeničným pivom. Za večeru som zaplatil 21,30 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.
Papas am Naschmarkt
Reštaurácia Papas am Naschmarkt sa nachádza na trhu s občerstvením (Naschmarkt; 1,4 km/21 min. pešo juhozápadne od centra). Najznámejší viedenský trh má okolo 120 stánkov, ktoré ponúkajú jedlá z celého sveta. Nakúpite si tu, samozrejme, ovocie, zeleninu, syry, mäso, ale aj oblečenie. Sedel som na terase nad rušnou ulicou Rechte Wienzeile. V čase obeda sedelo na terase plno miestnych, ale aj návštevníkov. Ochutnal som Adana Kebab. Jahňacie a teľacie mäso na ražni s grilovanými paradajkami, feferónkou, tzatziki a vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Obed som zapil salzburským čapovanými pivom Stiegl. Za obed som zaplatil 17,10 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.
O prehliadke pivovaru Stiegl som písal v článku Mozart a pivo – to je Salzburg.
Kam v meste Viedeň zájsť na kávu?
V meste Viedeň som sa zastavil v 2 kaviarňach, ktore reprezentujú tradičnú kaviarenskú kultúru, Café Landtmann a Café Schwarzenberg.
Café Landtmann
Kaviareň Café Landtmann (1,2 km/16 min. pešo severozápadne od centra) stelesňuje tradičnú viedenskú kaviarenskú kultúru. V roku 2023 oslávila kaviareň už svoje 150. výročie vzniku (1873). Kaviareň počas jej dlhej histórie navštívil Sigmund Freud, ale aj Paul McCartney. Kaviarenské stoličky Thonet pochádzajú ešte z cisárskeho obdobia. Intarzie a zrkadlá na stenách zase z 20. rokov 20. storočia. Veľmi milá aj po anglicky hovoriaca obsluha. Franz Landtmann plánoval otvoriť najelegantnejšiu kaviareň v meste. Či sa mu to podarilo, posúďte sami.
Ochutnali sme vynikajúcu domácu čokoládovú tortu Sacher s marhuľovým džemom a polevou z tmavej čokolády, espresso a horúcu čokoládu Mozart so šľahačkou, čokoládovou a pistáciovou omáčkou a Mozartovou guľou. Za účet som zaplatil 20 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.
Café Schwarzenberg
Kaviareň Café Schwarzenberg (1 km/14 min. pešo južne od centra) je najstaršou kaviarňou na Ringstrasse. Funguje už od roku 1861. To sa ale ešte volala Café Hochleitner a Cafésperrer. Svoj súčasný názov nesie od roku 1902. Počas 2. svetovej vojny sa volala Café Deutschland. Túto kaviareň nenavštevovali umelci a literáti. Pravidelne ju však navštevoval architekt Josef Hoffmann. Dizajn interiéru ovplyvnila tvorba Adolfa Loosa, o ktorom som písal už v článku Winternitzova vila.
Organické zrná Arabica pochádzajú z kávových plantáží v Hondurase s certifikátom Fairtrade. V kaviarni som sa zastavil na jedno rýchle espresso medzi prehliadkami múzeí. Za kávu som zaplatil 4,20 eur. V tejto kaviarni som sa už necítil tak príjemne a vítane ako v uvedenej vyššie. To asi preto, že som sa tu zastavil len na kávu, ktorú som zaplatil platobnou kartou bez sprepitného pre obsluhu.
Navštívte tiež tieto hlavné mestá:
Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.
© Ing. Adam Vanečko