Výlet do Drobety-Turnu Severin sa začal trochu rozpačito. Z Târgu Jiu sme chceli odísť do Severinu už doobeda, aby sme toho stihli v meste vidieť čo najviac. Žiaľ, človek mieni, vesmír mení! Cestovanie v Rumunsku je nevyspytateľné.
Ako cestovanie v Rumunsku začalo …
Ráno sme vstali, dali si raňajky v hotelovej reštaurácii, pobalili si všetky veci a ponáhľali sa na autobusovú stanicu. Po príchode na stanicu sme pozreli na tabuľu odchodov a postavili sa na správne nástupisko. Teraz nám už ostávalo len čakať. Čakáme päť minút, pätnásť, polhodinu, ale autobus nikde. Čakali sme naň aspoň hodinu, lebo takéto cestovanie v Rumunsku je bežné.
Keď ale ani po hodine autobus neprišiel, rozhodol som sa, že sa naň radšej opýtam na autobusovej stanici. Vedeli sme, že ďalší autobus nám ide až poobede o pol tretej. Podídem k okienku a pani sa pýtam, či hovorí po anglicky. Suverénne mi odpovedala nie. Hovorím si, nevadí, nenechám sa odradiť. Ešte pred tým som si nechal na mobile načítať stránku s cestovnými poriadkami rumunských autobusov, ktorú som jej ukázal. Keď nebudú rozumieť mne, budú rozumieť môjmu mobilu.
…ako cestovanie v Rumunsku pokračovalo …
Pani pozrela na môj mobil, rukou naznačila „nie“ a začala na lístok písať čas. Na lístku bolo napísané to, čoho som sa najviac obával. 14.30. Bol to čas odchodu ďalšieho autobusu žiadaným smerom, o ktorom sme vedeli. Pani pozrela na muža, ktorý sedel vedľa nej, po rumunsky sa spýtala pravdepodobne na to, či išiel ten autobus alebo nie. Pán vyskočil zo stoličky, akoby som niečo vyviedol. Na chvíľu som sa zľakol. 😀
Otvoril asi troje dvere na chodbe a každého sa niečo po rumunsky pýtal. Z posledných tretích dverí vyšla mladá dievčina, ktorá údajne hovorí po anglicky. A tak som jej zopakoval môj problém. Hovorím jej tiež, že ten autobus je uvedený aj na tabuli odchodov. Povedala mi, že tento autobus nepôjde, lebo je to iná … Nevedela mi povedať, čo. Hovorím: „Iná spoločnosť?“ A ona na to, „áno“. Na mobile mi ukázala na ďalší autobus o niekoľko hodín neskôr. Zas ten poobedný o 14.30 h.
Neostávalo mi nič iné, len akceptovať, čo mi povedali a vrátiť sa naspäť na nástupište. A tak som po rumunsky poďakoval (aspoň to som sa naučil) a odišiel preč.
Nekonečný stĺp v Târgu Jiu . © Ing. Adam Vanečko
Čo teraz?
Iný priamy autobus nejde. Zo stanice odchádza takmer každú polhodinu autobus do dediny v polovici cesty. Tak sa pozriem na odchody autobusov odtiaľ. Ani odtiaľ ale žiadny ďalší autobus do Drobety nejde. Až ten, ktorý odchádza o pol tretej z Târgu Jiu. Keby sme vedeli, že nám nepôjde tento autobus, spali by sme dlhšie, odubytovali by sme sa neskôr, možno si zašli do múzea, prípadne aj na obed a pokojne prišli poobede na stanicu. Vrátiť sa do mesta (navyše s ruksakmi) sa nám už nechcelo, múzeum by sme už aj tak nestihli, hladní sme neboli.
Tak som si otvoril mapy a hľadal najbližšiu kaviareň v okolí, v ktorej by sme „zabili“ čas, kým príde náš autobus. Super! Len štyri minúty od stanice jedna je. Tak sme si v nej posedeli, vrátili sa naspäť na stanicu a dúfali, že tento autobus (mimochodom posledný v ten deň) nás nesklame a pôjde.
Autobus nakoniec prišiel a dokonca pol hodiny pred svojím plánovaným odchodom. My sme sa do Drobety dostali, ale múzeá, ktoré sme plánovali navštíviť v tento deň, sme navštívili až ten nasledujúci. Riečnu elektráreň sme už navštíviť nestihli. V recenziách som sa ale dočítal, že by sme tú turbínovú halu možno aj tak nevideli (dôvodom je vraj nefungujúci výťah). Tak mám aspoň dôvod vrátiť sa do oblasti opäť.
Cestovanie v Rumunsku – 3 rady na záver:
- Na autobus si vždy počkajte trochu dlhšie, lebo môže prísť aj po hodine.
- Buďte vďační za to, ako situácie dopadnú. Možno je to najlepšia možnosť.
- Užívajte si, kde ste, pohotovo reagujte a nestresujte sa.
