targu jiu gorj oltenia valassko rumunsko

Cestovanie po rumunsky

Výlet do Drobety-Turnu Severin sa začal trochu rozpačito. Z Târgu Jiu sme chceli odísť do Severinu už doobeda, aby sme toho stihli v meste vidieť čo najviac. Žiaľ, človek mieni, vesmír mení!

Ráno sme vstali, dali si raňajky v hotelovej reštaurácii, pobalili si všetky veci a ponáhľali sa na autobusovú stanicu. Po príchode na stanicu sme pozreli na tabuľu odchodov a postavili sa na správne nástupisko. Teraz nám už ostávalo len čakať. Čakáme päť minút, pätnásť, polhodinu, ale autobus nikde. Čakali sme naň aspoň hodinu, lebo veď v Rumunsku je to bežné.

Keď ale ani po hodine autobus neprišiel, rozhodol som sa, že sa naň radšej opýtam na autobusovej stanici. Vedeli sme, že ďalší autobus nám ide až poobede o pol tretej. Podídem k okienku a pani sa pýtam, či hovorí po anglicky. Suverénne mi odpovedala nie. Hovorím si, nevadí, nenechám sa odradiť. Ešte pred tým som si nechal na mobile načítať stránku s cestovnými poriadkami rumunských autobusov, ktorú som jej ukázal. Keď nebudú rozumieť mne, budú rozumieť môjmu mobilu.

Pani pozrela na môj mobil, rukou naznačila „nie“ a začala na lístok písať čas. Na lístku bolo napísané to, čoho som sa najviac obával. 14.30. Bol to čas odchodu ďalšieho autobusu žiadaným smerom, o ktorom sme vedeli. Pani pozrela na muža, ktorý sedel vedľa nej, po rumunsky sa spýtala pravdepodobne na to, či išiel ten autobus alebo nie. Pán vyskočil zo stoličky, akoby som niečo vyviedol. Na chvíľu som sa zľakol. 😀

Otvoril asi troje dvere na chodbe a každého sa niečo po rumunsky pýtal. Z posledných tretích dverí vyšla mladá dievčina, ktorá údajne hovorí po anglicky. A tak som jej zopakoval môj problém. Hovorím jej tiež, že ten autobus je uvedený aj na tabuli odchodov. Povedala mi, že tento autobus nepôjde, lebo je to iná … Nevedela mi povedať, čo. Hovorím: „Iná spoločnosť?“ A ona na to, „áno“. Na mobile mi ukázala na ďalší autobus o niekoľko hodín neskôr. Zas ten poobedný o 14.30 h.

Neostávalo mi nič iné, len akceptovať, čo mi povedali a vrátiť sa naspäť na nástupište. A tak som po rumunsky poďakoval (aspoň to som sa naučil) a odišiel preč. Čo teraz?

Iný priamy autobus nejde. Zo stanice odchádza takmer každú polhodinu autobus do dediny v polovici cesty. Tak sa pozriem na odchody autobusov odtiaľ. Ani odtiaľ ale žiadny ďalší autobus do Drobety nejde. Až ten, ktorý odchádza o pol tretej z Târgu Jiu. Keby sme vedeli, že nám nepôjde tento autobus, spali by sme dlhšie, odubytovali by sme sa neskôr, možno si zašli do múzea, prípadne aj na obed a pokojne prišli poobede na stanicu. Vrátiť do mesta (navyše s ruksakmi) sa nám už nechcelo, múzeum by sme už aj tak nestihli, hladní sme neboli.

Tak som si otvoril mapy a hľadal najbližšiu kaviareň v okolí, v ktorej by sme „zabili“ čas, kým príde náš autobus. Super! Len štyri minúty od stanice jedna je. Tak sme si v nej posedeli, vrátili sa naspäť na stanicu a dúfali, že tento autobus (mimochodom posledný v ten deň) nás nesklame a pôjde.

Autobus nakoniec prišiel a dokonca pol hodiny pred svojím plánovaným odchodom. My sme sa do Drobety dostali, ale múzeá, ktoré sme plánovali navštíviť v tento deň, sme navštívili ďalší deň. Riečnu elektráreň sme už navštíviť nestihli. V recenziách som sa ale dočítal, že by sme tú turbínovú halu možno aj tak nevideli (dôvodom je vraj nefungujúci výťah). Tak mám aspoň dôvod vrátiť sa do oblasti opäť.

View this post on Instagram

ENG: Today we stayed in Târgu Jiu 4 hours longer. The reason was not that we liked it so much in the city (although I can imagine staying here a day longer), but that bus just didn't come. The only thing they told me at the station was that the bus belonged to another company and I should wait for the next bus this afternoon. If we knew it would turn out like this, we would later check out, visit the museum, go to lunch somewhere, and then to the station. Never mind, it seems that such situations are part of the everyday Romanian reality. Fortunately, we finally got to Drobet-Turnu Severin today. 🙂 🚐 🚐 🚐 SVK: Dnes sme ostali v Târgu Jiu o 4 h dlhšie. Dôvodom nebolo to, že by sa nám v meste tak páčilo (i keď viem si predstaviť ostať tu aj o deň dlhšie), ale to, že jednoducho neprišiel autobus. Jediné, čo mi povedali na stanici bolo, že autobus patrí inej spoločnosti a mám si počkať na ten ďalší poobede. Keby sme vedeli, že to takto dopadne, neskôr by sme sa odubytovali, navštívili múzeum, niekam zašli na obed a potom na stanicu. Nevadí, zdá sa, že i takéto situácie patria ku každodennej rumunskej realite. Našťastie, nakoniec sme sa do Drobeta-Turnu Severin dostali ešte dnes. 🙂 🚐 🚐 🚐 #adamvaneckotraveller #travelblog #travelblogger #travebloger #delayedbus #delay #delayed #nonexistent #targujiu #everydayreality #travelingbybus #travellingbybus #bus #nevermind #romanian #reality #drobetaturnuseverin #drobeta #severin

A post shared by Adam Vanecko Traveller (@adamvaneckotraveller) on

A čo som chcel povedať týmto článkom? 3 rady na záver:

  1. Na autobus si vždy počkajte trochu dlhšie, lebo môže prísť aj po hodine.
  2. Buďte vďační za to, ako situácie dopadnú. Možno je to najlepšia možnosť.
  3. Užívajte si, kde ste, pohotovo reagujte a nestresujte sa.

A ako som cestoval v Brne?

Ako v Brne (ne)cestovať MHD