Târgu Jiu (čítajte Tyrgu Žiw) bolo prvým mestom, ktoré sme navštívili v rumunskom Valašsku. Trochu „divočina“. V meste som bol vďačný za mobilný internet, pretože zo stanice do hotela by som sa cez krivolaké uličky bez jeho pomoci len sotva dostal. Mesto má vyše 80 tisíc obyvateľov, ale vzhľadom na ruch, ktorý tu prevládal, by som mu tipoval pokojne viac.
Ako sa do Târgu Jiu dostať?
Târgu Jiu sa nachádza v západnom Valašsku, regióne Olténia, v juhozápadnom Rumunsku.
Autom
Mesto pretínajú 2 národné cesty (DN) – DN66, ktorá je súčasťou európskej cesty E79 a DN67. Európska cesta E79 začína v Maďarsku a končí v Grécku. Na rumunskom území prechádza cez mestá Oradea – Deva – Târgu Jiu – Craiova – Calafat. Národná cesta DN67 vedie na trase Drobeta-Turnu Severin – Târgu Jiu – Râmnicu Vâlcea.
Autobusom
Autobusová stanica Autogara Expres Transport SA (langa gara CFR) sa nachádza 300 m/3 min. pešo južne od železničnej stanice a 1,5 km/20 min. pešo juhovýchodne od centra mesta. Cesta autobusom z Devy trvala 3 h 13 min. Cestovný lístok stál 37 lei/7,64 eur/os.
Vlakom
Železničnú stanicu Gara Târgu Jiu nájdete 300 m/3 min. pešo severne od autobusovej stanice a 1,2 km/15 min. pešo juhovýchodne od centra mesta.
Kde získať v Târgu Jiu informácie?
Turistické informačné centrum (Info Târgu Jiu; 150 m/2 min. pešo západne od centra mesta) sa nachádza vedľa Úradu okresnej samosprávy (Consiliul Județean Gorj) v bočnej uličke.
Čo robiť, vidieť a navštíviť v Târgu Jiu?
Târgu Jiu je známe vďaka súboru sôch Constantina Brâncușiho. Okrem toho je to opäť Župné múzeum a Galéria umenia podobne ako v iných mestách nielen Rumunska.
Sochársky súbor Constantina Brâncușiho z Târgu Jiu
Sochársky súbor Constantina Brâncușiho z Târgu Jiu (Ansamblul sculptural Constantin Brâncuși de la Târgu-Jiu) alebo tiež Monumentálny súbor „Cesta hrdinov“ z Târgu Jiu je súbor sôch vzdávajúcich hold rumunským vojakom 1. svetovej vojny, ktorí padli v roku 1916 na brehu rieky Jiu. Ich autor, Constantin Brâncuși, vytvoril 4 súsošia – Nekonečný stĺp, Bránu bozkov, Aleju stoličiek a Stôl mlčania, ktoré usporiadal na jednej osi smerujúcej zo západu na východ dlhej takmer 1,5 km. Súbor je mimochodom adeptom na prestížny Zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Kto bol Constantin Brâncuși?
Constantin Brâncuși (čítajte Konstantín Brynkuši; 1876-1957) bol rumunským sochárom abstraktného expresionizmu, maliarom a fotografom. Považujú ho za jedného z najväčších sochárov 20. storočia. Vo svojich dielach kombinoval rumunskú ľudovú tvorbu a parížsku avantgardu. Odbornú prax vykonával v dielni významného francúzskeho sochára Auguste Rodina. V období socialistického realizmu jeho diela označili za dekadentnú buržoáziu a hrozil im zánik. Až o niekoľko dekád neskôr bol autor pochopený. Jeho diela nájdeme v múzeách umenia v Bukurešti, New Yorku, či Filadelfii. Pochovali ho na cintoríne Montparnasse v Paríži. Meno Constantin Brâncuși nesú viaceré ulice naprieč Rumunskom a Moldavskom. Sochár a jeho diela sa objavili na poštových známkach, bankovkách a pamätných minciach.
Stôl mlčania
Od Stola mlčania by ste pokojne dovideli až na Nekonečný stĺp, keby vám vo výhľade nebránil kostol sv. Petra a Pavla. Všetky diela slávnostne odhalili 27. októbra 1938. Sú to jediné diela autora, ktoré môžete obdivovať in situ. Umelec mal pôvodne vytvoriť 12 sochárskych diel, pred svojou smrťou však dokončil len tieto štyri.
Nekonečný stĺp
Nekonečný stĺp (Coloana Infinitului) má výšku 29,35 m, pozostáva zo 16 (resp. 15 a jedného polovičného modulu na spodku a jedného polovičného modulu na vrchu) prekrývajúcich sa oktaédrových (to je slovo!, znamená to pravidelný osemsten) modulov. Nekonečný stĺp predstavuje nekonečnú obetu rumunských vojakov. Socha je štylizáciou pohrebných stĺpov (podľa inej verzie drevených stĺpov sedliackych veránd), typických pre južné Rumunsko.
Niekde som čítal, že ak sa postavíte tesne ku stĺpu a hlavu otočíte smerom hore, naozaj sa vám bude javiť ako nekonečný. A tak som to chcel vyskúšať aj ja. Na(ne)šťastie, Brâncușiho diela sú pre Rumunov národným dedičstvom, ktoré policajti strážia 24 h denne.
Brána bozkov
Víťazný oblúk Brána bozkov (Poarta sărutului) sa nachádza na začiatku mestského parku. Brána má pre Rumunov osobitý význam. Je vstupom do života, ale aj východom z neho. Je teda prechodom do iného života. Dve polovice kruhu na každej strane stĺpov sú symbolom bozku.
Aleja stoličiek
Aleja stoličiek (Aleea scaunelor) pozostáva z 30 kamenných stoličiek usporiadaných po trojiciach a 2 kamenných lavičiek po obidvoch stranách chodníka. Súsošie spája Bránu bozkov so Stolom mlčania.
Stôl mlčania
Stôl mlčania (Masa tăcerii) stojí na opačnom konci mestského parku ako Brána bozkov. Predstavuje moment pred bitkou, na ktorej sa majú zúčastniť prísediaci. Čas predstavuje kruhové usporiadanie 12 stoličiek, ktoré majú tvar presýpacích hodín.
Ďalšia interpretácia hovorí, že Stôl mlčania je symbolom poslednej večere. Dvanásť stoličiek je určených pre 12 apoštolov a samotný stôl predstavuje Ježiša Krista.
Múzeum župy Gorj
Múzeum župy Gorj (Muzeul Județean Gorj „Alexandru Ștefulescu”) uchováva vo svojom fonde viaceré zbierky, ktoré návštevníkom sprístupňuje v niekoľkých múzeách a pamätných domoch naprieč župou. Historické a archeologické zbierky vystavuje v Múzeu histórie a archeológie Alexandra Ștefulescu (Muzeul de istorie și arheologie Alexandru Ștefulescu). Umelecké zbierky nájdete v Galérii umenia (Muzeul de Artă), ktorá sa zameriava na výtvarné umenie rumunských umelcov od 17. storočia po súčasnosť. Zoznámite sa tu tiež s osobnosťou Brâncușiho vďaka niekoľkým fotografiám z jeho života.
Kde sa v Târgu Jiu ubytovať?
Hotel Palace (alebo tiež Hotel SC Lexi Star SRL; 700 m/9 min. pešo západne od autobusovej a železničnej stanice a 1,2 km/16 min. pešo južne od centra mesta) hodnotím zo všetkých ubytovacích zariadení vo Valašsku, v ktorých sme boli ubytovaní, ako ten najlepší. Anglicky hovoriaca recepčná. Priestranná, vkusne zariadená 2-lôžková izba s výhľadom na mesto so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Na raňajky vám pripravia vajíčka na akýkoľvek spôsob a okrem toho si môžete vybrať z ponukových stolov.
V meste sú asi zvyknutí na teplo. Preto aj našu izbu vykúrili, akoby von udreli mrazy. Kúrenie sa nám podarilo trochu stíšiť, ale nie celkom vypnúť. V izbe bolo napriek tomu tak teplo, že nám neostávalo nič iné, len spať uprostred februára pri otvorenom okne. Nemusíte sa obávať, určite sme nemrzli. Na chvíľu som mal pocit, že je leto.
Je potrebné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je k dispozícii v celom hoteli. Za jednu 2-lôžkovú izbu na 1 noc pre 2 osoby sme zaplatili 140 lei/28,90 eur. Cena zahŕňa izbu, daň z pridanej hodnoty, mestskú daň a raňajky pre 2 osoby. V hoteli môžete platiť len v hotovosti v miestnej mene.
Kde sa v Târgu Jiu najesť?
V meste sme vyskúšali dve tradičné rumunské reštaurácie – Pensiunea Antique a Madam.
Pensiunea Antique
Tradičná rumunská reštaurácia Pensiunea Antique sa nachádza v centre mesta oproti Bráne bozkov. Do reštaurácie sme prišli v čase obeda, keď práve podávali denné menu. Menu pozostávalo z polievky, hlavného jedla, šalátu, dezertu a nápoja. Na výber sme mali z 2 jedál.
Obsluha nehovorila po anglicky, takže sme si názvy jedál museli rýchlo preložiť cez google, aby sme mali aspoň akú-takú predstavu, čo si objednávame. Čašník ale prišiel dosť rýchlo, takže sme si všetko nestihli preložiť. Nakoniec sme si vybrali obidva varianty s tým, že sa necháme prekvapiť. Fascinuje ma, že aj keď obsluha nehovorí po anglicky a ledva vám rozumie, ak sa snažíte hovoriť po rumunsky, výrazu „Țuică“ (tradičný rumunský destilát zo sliviek, zvyčajne 40-55 %) rozumejú hádam všetci.
Ochutnali sme Vývar s mäsovými guľkami (pečeňové halušky?) a Držkovú polievku. Menu číslo 1 bola Pečená bravčová kotleta s omáčkou zo zeleného korenia a zemiakovou kašou. K tomu Kapustový šalát. Ako dezert servírovali Tiramisu. Menu číslo 2 bolo Grilované kuracie mäso s ryžou a zeleninou. K tomu Miešaný zeleninový šalát a ako dezert podávali Palacinky s domácou marmeládou.
Ku dennému menu si môžete zvoliť nápoj podľa vášho výberu – minerálnu vodu alebo čapované pivo. Po obede som si objednal kávu, ale keďže čašník nám veľmi nerozumel, priniesol nám kávy dve. Za celý obed sme zaplatili 87 lei/17,96 eur. No, poviem vám, že z reštaurácie sme odchádzali doslova „prežratí“. Keďže na programe sme mali len prechádzku mestom, všetky nabraté kalórie sme mali kde spáliť. 😉
Madam
Na večeru som vybral reštauráciu Madam, ktorá sa nachádza takisto v centre mesta. Veľmi pekne zariadená a moderná reštaurácia s anglicky hovoriacou obsluhou. Priestor predeľujú veľké regály s vínami, na stenách sú fotografie s dielami Brâncușiho. Ochutnal som Pečeného pstruha s mliečnou ryžou (na slano). Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 97,50 lei/20,13 eur.
Napriek tomu, že sme v meste nestrávili veľa času, veľmi sa mi tu páčilo. Dovolím si tvrdiť, že je to taký skrytý klenot Olténie. Ak by som si mal vybrať čo i len jedno mesto západného Valašska, ktoré by som chcel navštíviť opäť, bolo by to Târgu Jiu.
Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 19. 3. 2020 (1 eur = 4,8445 lei).
Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.
© Ing. Adam Vanečko