V pondelok zvyknú byť múzeá, galérie a iné atraktivity väčšinou zatvorené. Jedno miesto nás ale nesklamalo. Píšem o moravskom mestečku Štramberk. Naším východiskovým bodom bolo opäť mesto Kopřivnice.
Ako sa do mesta Štramberk dostať?
Štramberk, alebo tiež „moravský Betlehem“, je vzdialený 3,3 km juhozápadne od Kopřivnice. Keďže tá vzdialenosť nie je taká strašná, vybrali sme sa tam pešo (45 min.; stúpanie 123 m; klesanie 24 m). Po ceste obídete Bielu horu (o tej neskôr), ktorá sa týči medzi obidvomi mestami, buď z jednej alebo druhej strany. Podobne ako pri ceste na hrad Hukvaldy si dávajte pozor, pretože časť trasy vedie po hlavnej ceste. Asi v polovici cesty ale odbočíte do záhradkárskej osady a pred vami je už len príjemná prechádzka lesom.
Tesne pred cieľom vás už z diaľky víta typická dominanta Štramberka a jediný pozostatok pôvodného hradu – Štramberská trúba. Keďže mám rád rozhľadne a vyhliadkové veže, pochopiteľne naše prvé kroky smerovali do jej útrob.
Štramberská trúba – posledný svedok starých čias
Štramberská trúba (40 czk/1,55 eur/os.) nie je nič pre ľudí s fóbiou z výšok. Musíte iba zdolať 166 schodov, avšak popri stúpaní nahor sa môžete zastaviť pri niektorej z informačných tabúľ o histórii veže. V cieli sa vám naskytne krásny výhľad na okolitú krajinu. Hore sa tiež pripravte na mierny prievan. Musel som si riadne dávať pozor, aby mi telefón pri fotení „nevyfúkol“ vietor. Taktiež na niektorých miestach v podlahe sú menšie diery a pod nimi niekoľko metrov vzduchu. Týmto vás ale určite nechcem odradiť od návštevy. Bude to pre vás taký menší adrenalínový zážitok.
Štramberk – mestečko ako z rozprávky
Samotné mestečko Štramberk je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Vkročte do niektorej z kľukatých úzkych uličiek, ktoré lemujú zrubové chalúpky a hneď sa budete cítiť ako v nejakej rozprávke.
Prehliadkou veže sme ale poznávanie histórie neukončili. Na pláne sme mali ešte historicko-archeologické múzeum Šipka. Nevedeli sme presne, kde sa nachádza, tak sme sa išli opýtať do mestského informačného centra. Tam nám povedali, že múzeum je, žiaľ, ešte stále zatvorené (nie, pondelok nebol dôvodom, múzeum bolo v máji 2018 zatvorené z dôvodu rekonštrukcie).
Aktualizácia z júna 2020:
Múzeum Šipka (200 m/3 min. pešo juhovýchodne od námestia; 50 czk/1,94 eur/os.) otvorili po niekoľkoročnej rekonštrukcii opäť v júni 2020. Expozícia sa rozkladá v priestoroch starého domu, ktorý v minulosti slúžil ako predajňa čerstvého mäsa. Prízemie múzea vás vďaka svojim paleontologickým a archeologickým zbierkam prevedie z kamennej cez bronzovú až po železnú dobu. Väčšinu priestoru vypĺňa replika jaskyne Šipka, ktorá sa nachádza na území mestečka a v ktorej sa našli niektoré vystavené predmety. Najvýznamnejším je bezpochyby časť čeľuste neandertálskeho dieťaťa. Kým tento predmet je len kópiou, ostatné sú originálmi, ktoré inde nenájdete (16. 6. 2020).
Múzeum Šipka v Štramberku. © Ing. Adam Vanečko
Po návšteve trúby sme sa prešli do Národného sadu. V ňom, okrem búst významných českých osobností, nájdete aj niečo tajomnejšie. Je to jaskyňa Šipka – významné archeologické nálezisko čeľuste neandertálskeho dieťaťa a ďalších, hlavne zvieracích kostí.
V mestečku sa nachádzajú ešte ďalšie 3 atraktivity:
- Múzeum Zdeňka Buriana,
- Panoptikum s múzeom bábok
- a Aqua Terra.
Múzeum Zdeňka Buriana (50 czk/1,94 eur/os.) sa nachádza priamo na námestí v západnej časti zástavby. Zdeněk Burian, rodák zo Štramberka, bol svetovo uznávaný maliar praveku. Inšpiráciou mu bola práve spomínaná jaskyňa Šipka. V Panoptiku sa nachádza expozícia figurín významných historických osobností mestečka a múzeum bábok. V Aqua Terre nájdete zas celoročnú výstavu terárijných a akváriových zvierat.
Kde sa v meste Štramberk najesť?
Hotel Šipka sa nachádza priamo na námestí v severozápadnej časti zástavby. Kuchyňa hotela sa špecializuje na slané palacinky a galetty (slané palacinky pripravené z pohánkovej múky). Reštauráciu hotela sme navštívili v sobotu v čase obeda (jún 2020). Čašník nás ešte pred objednávkou upozornil, že na obed si budeme musieť počkať asi 40 minút. To nám nevadilo. Nakoniec sme čakali niečo vyše hodiny, ale poviem vám, čakanie sa vyplatilo. Aj keď sa vám na prvý pohľad môže zdať, že sa z jednej galetty nenajete, zdanie niekedy môže klamať. Ochutnal som Galette Épinard, palacinku so smotanovým základom, špenátom, kuracím mäsom a vajíčkom. K tomu nemám čo viac dodať, snáď len to, že bola výborná. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 759 czk/29,42 eur.
Pizzeria Piccolo sa nachádza ani nie 100 m/1 min. pešo južne od Námestia. Odkedy sme pizzeriu navštívili prvýkrát, stala sa našou pravidelnou zastávkou na doplnenie síl po prechádzke Štramberkom. Pizza ako v pravej talianskej pizzerii. Tenučké cesto, bohaté obloženie, nadýchané chrumkavé okraje, ktoré (našťastie) nepotierajú cesnakovým olejom ako v iných reštauráciách. Reštaurácia prešla rekonštrukciou a navštívili sme ju v prvý deň znovuotvorenia (január 2020). To, že reštaurácia praskala vo švíkoch, sa ale nijak neprejavilo na rýchlosti obsluhy alebo kvalite objednávky. Ku obedu odporúčam pohár vína Moscato a po obede šálku espressa. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 550 czk/21,32 eur.
Obed (520 czk/20,16 eur/2 os.) sme si dali v Mestskom pivovare Štramberk. Jedlo super, pivo super, na obsluhu si trošku počkáte. To je ale pochopiteľné pri plnej prevádzke v čase obeda (máj 2018).
Obed v Hoteli Šipka v Štramberku. © Ing. Adam Vanečko
Ak ste neochutnali Štramberské uši, akoby ste v Štramberku ani neboli
„Produkt predáva príbeh.“
Neviem, či by ma odrezané uši kresťanov presvedčili o kúpe miestnej špeciality, ale keď som raz ochutnal Štramberské uši, už sa ich neviem dojesť. Túto sladkú pochúťku, ktorou vonia celé mestečko, kúpite v takmer každom druhom štramberskom dome. Štramberské uši (28 czk/1,09 eur/1 balenie – 10 ks), ako sa výrobok volá, sa môžu vyrábať len tu a je to dokonca prvá potravina s ochrannou známkou v Česku.
Ako to s tými Tatármi vlastne bolo?
„V roku 1241 táborilo pod štramberským vrchom Kotouč tatárske vojsko. Tatári plienili všetko, čo im prišlo do cesty. Nešťastní ľudia sa modlili k Bohu, aby vojská pohanov odtiahli domov. Jeden večer sa z neba ozvalo silné hrmenie. Strhla sa mohutná búrka a silný dážď, ktorý naplnil potoky. Voda sa vyvalila na povrch a odniesla Tatárov ďaleko preč. V miestach, kde táborili, potom ľudia nachádzali obrovské vrecia plné nasolených ľudských uší. Tie Tatári pri svojich ťaženiach odrezávali kresťanom. Potom ich posielali svojmu chánovi ako dôkaz dobytých území. Od tej doby sa v Štramberku pečú uši z perníka ako pripomienka dávnych udalostí.“
Rozhľadňa na Bielej Hore ako DNA
Atraktivita, ktorá bolo taktiež v pondelok otvorená, bola rozhľadna na Bielej Hore. Rozhľadňa (25 czk/0,97 eur/1 os.) sa týči do výšky až 43 m (vyhliadka je vo výške 26 m). I keď je takmer celá ukrytá medzi stromami, z jej vrcholu dovidíte nielen na Beskydy na jednej strane, ale aj na Jeseníky na druhej strane. Zaujímavosťou je, že svojím špirálovitým tvarom pripomína DNA. Namiesto vstupenky sme dostali pohľadnicu pri príležitosti 70. výročia povýšenia Kopřivnice na mesto. Takže z vašej návštevy rozhľadne bude mať niečo aj rodina doma na Slovensku.
Výhľad na mestečko Štramberk z Bielej Hory. © Ing. Adam Vanečko 
S tým značením na Bielu horu a z nej to bolo opäť trochu problematickejšie, ale priznajme si, tá hora zas nie je taká veľká, aby sa tam človek stratil. Len nám sa podarilo vyjsť na opačnej strane lesa ako sme plánovali. Aj to sa občas stáva. 🙂
Užitočné linky:
Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 31. 5. 2018 (1 eur = 25,797 czk).
Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.
© Ing. Adam Vanečko
