Pri prvej návšteve mesta naše kroky samozrejme smerovali do štvrte staré mesto Bukurešti. Časť starého mesta zbúrali kvôli výstavbe parlamentného paláca. Preto nájdete v článku informácie aj o ňom.
Ako sa do štvrte staré mesto Bukurešti dostať?
Najlepšími východiskovými bodmi na spoznávanie starého mesta Bukurešti sú Univerzitné námestie (Piaţa Universităţii, stanica metra Universitate, modrá linka č. M2) alebo Námestie zjednotenia (Piaţa Unirii, rovnomenná stanica metra, žltá linka č. M1, modrá linka č. M2, červená linka č. M3). My sme si zvolili Piaţa Unirii a začali spoznávať staré mesto Bukurešti a parlamentný palác práve odtiaľto.
Čo v štvrti staré mesto Bukurešti robiť, vidieť a navštíviť?
Staré mesto Bukurešti je plné historických budov, kostolov a stredovekých uličiek.
Parlamentný palác (Palatul Parlamentului)
Vládny úrad Parlamentný palác (Palatul Parlamentului; 2 km/25 min. pešo západne od Piaţa Unirii) postavili za vlády rumunského komunistického prezidenta Nicolae Ceauşesca. Jeho predstavou bolo sústrediť všetky hlavné orgány štátu do jednej budovy a zároveň chcel stavbu, ktorá by odolala zemetraseniu, opakovaným útokom vysokovýkonnými raketami a dvom postupne odpáleným atómovým bombám. Palác je nositeľom niekoľkých naj: je najkontroverznejšou budovou Rumunska, zaberá plochu 365 000 m2 a vďaka tomu je na 1. mieste v Guinessovej knihe rekordov za najväčšiu administratívnu budovu (na civilné použitie) a na 3. mieste na svete z hľadiska objemu. Zároveň je najťažšou a najdrahšou budovou na svete.
Palác má dĺžku 270 m, šírku 245 m, výšku 84 m nad úrovňou 0 a hĺbku 16 m pod úrovňou terénu. Všetky materiály, ktoré použili pri stavbe – mramor, cement, oceľ, piesok, čadič, drevo, sklo, lustre, koberce a koža – vyrobili v Rumunsku. Palác začali stavať krátko po zemetrasení v roku 1977. Je výsledkom práce viac ako 100 tisíc robotníkov. Viac ako 20 000 ľudí pracovalo na paláci 24 hodín denne na 3 zmeny. Celková plocha, ktorú kvôli palácu zbúrali, predstavovala ekvivalent niekoľkých parížskych obvodov a celú plochu Benátok. Nenávratne bolo zničených 20 kostolov, 8 bolo presunutých, 10 tisíc domov zbúrali a 57 tisíc rodín vysťahovali.
Keď začala v roku 1989 revolúcia, budovu dokončili na 60 %. Práce pokračovali aj v 90. rokoch, ale už pomalšie. Budova, ktorá mala uctievať socializmus, komunizmus a totalitu, je v súčasnosti symbolom demokracie. Sídlia v nej Poslanecká snemovňa, Senát, Legislatívna rada a Ústavný súd Rumunska.
Múzeum parlamentného paláca (Muzeul Palatul Parlamentului)
Ak by ste sa o histórii paláca chceli dozvedieť viac, navštívte Múzeum parlamentného paláca (Muzeul Palatul Parlamentului). Momentálne (november 2022) ponúkajú len štandardnú prehliadku, ktorá zahŕňa 14 sál a galérií. Prehliadka stojí 40 lei/os. Nedostupné sú štandardná prehliadka vrátane podzemia, pričom vstupenka stojí 45 lei/os. a panoramatická prehliadka, ktorá zahŕňala 2 galérie a terasu na 8. poschodí.
Prehliadku paláca je potrebné si rezervovať minimálne 24 hodín vopred telefonicky. Vstup vám povolia len s platným občianskym preukazom alebo cestovným pasom. V Bukurešti sme boli v 2. polovici októbra 2022. Žiaľ, parlamentný palác sme nenavštívili, lebo od 15. augusta do 28. októbra 2022 bol z dôvodu veľkého medzinárodného podujatia uzavretý. Kvôli podujatiu sme sa nedostali ani do areálu paláca.
Kniežací palác Starý dvor (Palatul Voievodal Curtea Veche)
Starý kniežací dvor (Palatul Voievodal Curtea Veche) je najstaršou stredovekou pamiatkou Bukurešti. Jeho história siaha až do 13. storočia. Od 14. storočia bol sídlom valašských panovníkov. V rokoch 1459-1660 malo Valašsko 2 hlavné mestá – Bukurešť a Târgovişte. Po roku 1660 sa Bukurešť stala jediným hlavným mestom. V rokoch 1969-1974 dvor sprístupnili verejnosti ako múzeum. Uvidíte základy 1. sídla zo 14. storočia, fragmenty stien z čias Vlada Ţepeşa i poslednú podobu z 18. storočia. Od roku 2015 je dvor pre verejnosť zatvorený z dôvodu reštaurátorských a konsolidačných prác. Vysoký plechový plot nám neumožnil vidieť sochu Vlada Ţepeşa, ktorá by mala stáť pred palácom.
Kostol sv. Antona (Biserica Sfântul Anton)
Vedľa starého kniežacieho dvora stojí Kostol sv. Antona (Biserica Sfântul Anton), ktorý je najstarším zachovaným kostolom v celej Bukurešti. V 16.-18. storočí v kostole korunovali rumunských kráľov.
Manucov hostinec (Hanu‘ lui Manuc)
Staré mesto Bukurešti a jeho juhovýchodnú časť dopĺňa posledná z trojice významných budov – Manucov hostinec (Hanu‘ lui Manuc). Je jedným z mála hostincov, ktorý sa aj po 2 storočiach zachoval vo svojej pôvodnej podobe. Hostinec postavili v roku 1808. Pomenovali ho po bohatom arménskom obchodníkovi. Nádvorie obklopujú po celej dĺžke stien verandy, ktoré podopierajú drevené stĺpy. Hostinec spočiatku pozostával z 15 pivníc, 23 obchodov, 2 veľkých salónov, 10 skladov, služobných miestností, kuchýň a miestností, kde bývalo viac ako 500 ľudí. Prvé poschodie malo 107 izieb pre hostí. Na nádvorí bola kaviareň a malá záhradka s fontánou.
Už vo svojich začiatkoch sa stal vyhľadávaným miestom pre cestovateľov, ktorí hovorili o dobrom jedle, izbách a pohostinnosti. Prelomovým storočím pre rumunskú gastronómiu bolo 19. storočie. Na trhu sa objavili zemiaky a kukurica. Tie zabránili vzniku vážnej hospodárskej krízy a hladomoru. V hostinci stále podávajú rumunské a orientálne jedlá tak, ako tomu bolo v minulosti. Ak by ste sa do hostinca vybrali dnes, pred vchodom vás bude vítať ceduľa s nápisom o najlepšej jahňacine na celom Balkáne. Či je to skutočne pravda, sme sa nepresvedčili, takže nám ostáva len veriť, že ceduľa sa nemýli. Okrem reštaurácie tu nájdete kaviareň, vínnu pivnicu a hotel.
Kláštorný kostol Stavropoleos (Biserica Mănăstirii Stavropoleos)
Kláštorný kostol Stavropoleos (Biserica Mănăstirii Stavropoleos) postavili v roku 1724 v štýle valašskej alebo tiež rumunskej renesancie. Štýlu dalo meno valašské knieža Constantin Brâncoveanu, ktoré vládlo v rokoch 1688-1714. Stavropoleos je rumunským ekvivalentom gréckeho slova Stauropolis, čo znamená Krížové mesto.
Palác CEC – Palác sporiteľne alebo tiež Palác vkladov a zásielok (Casa de Economii și Consemnațiuni)
Palác vkladov a zásielok (Casa de Economii și Consemnațiuni) postavili v rokoch 1896-1900 v „najautentickejšom francúzskom barokovom štýle“. V súčasnosti sídli v paláci pobočka banky CEC. Tej predchádzal Palác sporiteľne, 1. rumunská štátna banková inštitúcia, ktorú založili v roku 1864.
Národné múzeum rumunskej histórie (Muzeul Național de Istorie a României)
Národné múzeum rumunskej histórie (Muzeul Național de Istorie a României) sídli v tzv. Poštovom paláci, ktorý postavili v rokoch 1894-1900. Architekt sa pri výstavbe paláca inšpiroval spolkovou poštou vo švajčiarskej Ženeve. Múzeum sa do priestorov paláca presťahovalo až v roku 1968. Momentálne ponúka 3 stále expozície – kópiu Trajánovho stĺpa, lapidárium a historickú pokladnicu:
- Trajánov stĺp v životnej veľkosti ilustruje vo viac ako 100 scénach s 2 500 postavami 2 dáko-rímske vojny, ktorým velil Traján voči Dákom. Dáciu nakoniec dobyl a premenil ju na rímsku provinciu.
- V lapidáriu je vystavených 165 diel z grécko-rímskeho obdobia, neskorej doby rímskej a rumunského stredoveku.
- V historickej pokladnici môžete obdivovať viac ako 3 tisíc kultových predmetov, šperkov, pokladov od staroveku po rok 1940. Uvidíte tiež predmety, ktoré patrili rumunskej kráľovskej rodine. Zaujali nás antropomorfné sošky z pálenej hliny zo 49. storočia pred n. l., kniežacia prilba zo 4. storočia pred n. l., zbierka dáckych zlatých náramkov z 1. storočia pred n. l., pozlátená strieborná miska na ovocie alebo cestovateľská súprava kráľa Karola I., obe z 19. storočia.
Podobne ako v iných múzeách i tu stále expozície dopĺňajú dočasné výstavy. Zhliadli sme výstavu „Kráľovský dom“ o rumunskej kráľovskej rodine a „Problém emancipácie židov v Rumunsku“. Vstupenka stojí 5 lei/1,01 eur/os.
Pasáže Macca a Villacrosse (Pasajul Macca – Villacrosse)
Pasáže Macca a Villacrosse (Pasajul Macca – Villacrosse) sa nachádzajú v severozápadnej časti starého mesta. Koncom 19. storočia kúpil túto nehnuteľnosť Serafim, vysoký úradník, ktorý pracoval ako prekladateľ pre francúzsky konzulát v Bukurešti. Nehnuteľnosť neskôr rozdelil ako veno svojim 2 dcéram, Polixénii a Anastázii, keď sa vydali za Xaviera Villacrosse, hlavného architekta Bukurešti v rokoch 1837-1841 a obchodníka s kožušinami a liberálneho politika Mihaila Macca. V rokoch 1960-1990 pasáž premenovali na Pasajul Bijuteria (Pasáž klenotníctva), ale pôvodný názov neskôr obnovili.
Národná banka Rumunska (Banca Națională a României)
Pasáže Macca a Villacrosse vás vyvedú priamo k Národnej banke Rumunska (Banca Națională a României). Banku v tzv. akademickom eklektickom štýle začali stavať v roku 1883 na mieste hostinca Serban Voda, ktorý bol najväčším hostincom v Bukurešti. Banku zdobia bohaté rastlinné a geometrické motívy nielen v exteriéri na korintských stĺpoch a sochách, ale aj v interiéri na obrazoch od Mirea či Grigoresca. Nové krídlo národnej banky postavili v rokoch 1939-1942 s využitím niektorých neoklasicistických prvkov.
Múzeum Národnej banky Rumunska (Muzeul Băncii Naționale)
Múzeum Národnej banky Rumunska (Muzeul Băncii Naționale) sídli v severnej časti Národnej banky Rumunska. Stála expozícia múzea pozostáva zo 6 častí:
- Starý palác,
- Výstava „História obehu peňazí v Rumunsku“,
- stála výstava „História rumunského lei“,
- Výstava „Zlato z trezoru“,
- Galéria guvernéra a miestnosť správnej rady,
- Nový palác.
Stálu expozíciu dopĺňa krátkodobá výstava. Počas prehliadky spoznáte históriu národnej meny, zaujímavé príbehy o budove a ľuďoch, ktorí ju riadili, uvidíte najcennejšiu numizmatickú zbierku krajiny za posledných 2 500 rokov, najstaršiu vyrazenú mincu na území dnešného Rumunska, či papierové peniaze s najnižšími nominálnymi hodnotami na svete.
Múzeum je otvorené od pondelka do piatka. Bezplatné prehliadky so sprievodcom v angličtine začínajú o 12.00 h a o 16.00 h. Prehliadka trvá asi 1,5 h. Prehliadku si musíte rezervovať aspoň 2 pracovné dni vopred vyplnením on-line formulára na oficiálnej internetovej stránke. Pred prehliadkou sa vykonáva bezpečnostná previerka. Vstup vám povolia len s platným občianskym preukazom alebo cestovným pasom.
Kde sa v štvrti staré mesto Bukurešti najesť?
V starom meste Bukurešti sme vyskúšali 2 tradičné hostince – Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare a Caru‘ cu Bere.
Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare
V pivovarskom hostinci Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare (700 m/9 min. pešo západne od Piaţa Unirii) sme sa zastavili na raňajky pred spoznávaním štvrte staré mesto Bukurešti. Názov hostinca pochádza od jedného z najbohatších obchodníkov Malého Paríža, ako Bukurešť niekedy označujú. Dumitru Oprea Soare postavil kaštieľ v neorumunskom štýle na pozemku, ktorý zdedil po otcovi. Slávnostne ho otvorili v roku 1914 a v súčasnosti je na zozname historických pamiatok Bukurešti. Sedeli sme na veľkej presklenej terase. Objednali sme si omeletu z 2 vajíčok, ku ktorej sme dostali šunku, lisovaný syr, olivy, paradajku, uhorku, pečivo a maslo. Rumunské maslo chutí úplne inak ako to naše slovenské. Také maslo som ešte nejedol. Nevedel som, či mi chutí, ale chcel som ho viac. Ku raňajkám sme si objednali kávu, čaj a odporúčam čerstvú pomarančovú šťavu. Milá, trochu menej po anglicky hovoriaca obsluha.
Caru‘ cu Bere (Voz s pivom)
Tradičná rumunská reštaurácia s príznačným názvom Caru‘ cu Bere (Voz s pivom) sa objavuje v každom turistickom sprievodcovi o Bukurešti a pri návšteve mesta by ste ju určite nemali obísť ani vy. Reštaurácia oslávila v roku 2022 svoje 143. výročie. Existuje nepretržite už od roku 1879. Po roku 1948 reštauráciu prevzal štát. V roku 1999 reštauráciu získali potomkovia pôvodných majiteľov. Od roku 2009 prebiehali reštaurátorské práce a v súčasnosti rekonštrukcia fasády. Cieľom majiteľov je sprístupniť horné poschodia budovy.
Interiér reštaurácie Caru‘ cu Bere
Reštauráciu postavili v neogotickom štýle. Pri stavbe sa inšpirovali pivnicami v nemeckom Bavorsku. Vo vnútri nájdete viaceré gotické prvky nemeckej romantickej školy – drevený nábytok, nástenné maľby, drevené obloženie. Aj maľby zobrazujú bukolické (idylické pastierske) výjavy zo života nemeckej šľachty v 17.-18. storočí. Svetlo vstupuje do reštaurácie cez vitráže a svetlík (otvor na prepúšťanie svetla na streche) v centrálnej časti.
Obsluha v reštaurácii Caru‘ cu Bere
Trochu ma sklamala obsluha. Pred prehliadkou múzea sme si chceli v reštaurácii rezervovať miesto. Obsluha nám povedala, že stôl si nemusíme rezervovať. Po prehliadke múzea sme sa teda do reštaurácie vybrali na obed. To už sme stáli v rade. Keď sme sa konečne dostali k obsluhe, spýtala sa nás, či máme rezerváciu. Povedal som jej, že asi pred hodinou sme si chceli rezervovať stôl, ale jej kolegyňa nám povedala, že si ho rezervovať nemusíme. Asi som ju nahneval, lebo nás posadila do suterénu reštaurácie medzi dvere od kuchyne a toaliet.
Jedlo a pitie v reštaurácii Caru‘ cu Bere
Atraktívnejšie priestory reštaurácie som si teda musel ísť odfotiť a natočiť o poschodie vyššie. Ochutnali sme tradičné jedlo z rumunskej Bukoviny – Konfitované (mäso, ktoré varili a konzervovali vo vlastnom tuku) bravčové ako za starých čias s údenou klobásou, polentou (kukuričnou kašou) a dusenou kapustou. Klobásu tak vyúdili, že si na jej chuť vôbec nepamätám. Už ale viem, ako chutí dym. 🙂 Dusená kapusta viac pripomínala čalamádu ako našu dusenú kyslú kapustu, ktorú jedávame s pečeným bravčovým. Zvolili sme tradičný rumunský aperitív – Ţuică – slivkovú brandy a domáce pivo, ktoré tu stále varia podľa pôvodnej receptúry z roku 1879.
Dobrá rada na záver …
Po návšteve reštaurácie som presviedčal mamku aj samého seba, že nás servírka dobre usadila. Na poschodí bolo podstatne hlučnejšie a chladnejšie. Ak bude pre vás prioritou návštevy len jedlo, stôl si rezervovať nemusíte. Keď si však pri jedení chcete vychutnať pohľad na historické priestory reštaurácie, stôl si radšej rezervujte.
Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 18. 11. 2022 (1 eur = 4,9413 lei).
Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.
© Ing. Adam Vanečko
