Hudobný skladateľ Giuseppe Verdi, huslista Niccolò Paganini, dirigent Arturo Toscanini, filmový režisér Bernardo Bertolucci, či Pietro Barilla, taliansky podnikateľ a majiteľ jednej z najväčších tovární na cestoviny na svete. A to sú len niektoré z mien, ktoré sú už navždy späté s mestom Parma. Aby to nebolo len o osobnostiach, nesmiem zabudnúť na parmezán či prosciutto, ktoré k mestu neoddeliteľne patria. Poďte so mnou ochutnať Parmu.
Vedeli ste, že v Parme sídli Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ESFA)?
Ako sa do mesta Parma dostať?
Parma je najväčším a hlavným mestom rovnomennej provincie regiónu Emilia Romagna na severe Talianska. Od Bologne, hlavného mesta regiónu, sa nachádza 101 km/1 h 13 min. autom severozápadne a od Ríma je vo vzdialenosti 458 km/4 h 51 min. autom taktiež severozápadne.
Autobusom
Ak budete do Parmy cestovať autobusom, môžete vystúpiť na jednej z dvoch autobusových staníc:
- Parma – pri železničnej stanici, 1,4 km/20 min. pešo severne od centra,
- Parma – Inc. Via Toscana – na východnej strane historického jadra, 1,3 km/18 min. pešo severovýchodne od centra.
Okrem nich sa v meste nachádza plno autobusových zastávok, na ktorých vám zastavia aj regionálne autobusy.
Vlakom
Železničná stanica Parma sa nachádza 1,1 km/15 min. pešo severne od centra. Do Parmy som cestoval vlakom z Bologne. Cesta trvá okolo 56 minút – 1 h 12 minút. Spiatočný cestovný lístok by stál 17 eur/os.
Vedel som, že počas môjho pobytu v Taliansku nebudem tráviť všetok čas len v jednom meste, ale budem chcieť spoznať celý región Emilia Romagna. Preto som si na internete kúpil 5-dňový železničný preukaz Italia in Tour, ktorý vás oprávňuje jazdiť neobmedzene v 2. triede regionálnych a zrýchlených regionálnych vlakov. Preukaz stál 59 eur. Pokiaľ plánujete precestovať celý región, jeho hodnota sa vám určite vráti už tretí alebo štvrtý deň.
Kde v meste Parma získať info?
Parma – Informačné a turistické stredisko (IAT-R) – Parma Welcome (Parma – Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica (IAT-R) – Parma Welcome) sa nachádza 290 m/4 min. pešo severne od centra.
Čo v meste Parma robiť, vidieť a navštíviť?
Parma ponúka hneď niekoľko námestí s historickými budovami, ktoré prekvapia svojou architektúrou. Mesto sa pýši bohatou históriou, ktorá sa spája s jeho osobnosťami. V podchode rušnej križovatky zrazu natrafíte na rímsky most. Parky pre mňa ostávajú tajomstvom, ktoré som nemal čas odhaliť.
Garibaldiho námestie (Piazza Garibaldi)
Námestie Piazza Garibaldi je svetským centrom mesta. Lemujú ho od severu v smere hodinových ručičiek najvýznamnejšie paláce mesta – Guvernérsky palác (Palazzo del Governatore), Radnica (Palazzo Comunale) a Starý palác (Palazzo Vecchio), ale aj farský kostol svätého apoštola Petra (Chiesa Parrocchiale di San Pietro Apostolo). V súčasnosti je skutočným centrom mestského života plným obchodov, reštaurácií, kaviarní a barov a križovatkou hlavných dopravných tepien mesta.
Katedrálne námestie (Piazza Duomo)
Námestie Piazza Duomo (400 m/5 min. pešo severne od centra) je zase náboženským centrom mesta. Lemujú ho od východu v smere hodinových ručičiek katedrála, terakotová zvonica z 13. storočia, krstiteľnica z ružového mramoru z Verony a biskupský palác z 11. storočia s renesančným nádvorím s lodžiami.
Parmská katedrála (Cattedrale di Parma)
Výstavba románskej parmskej katedrály (Cattedrale di Parma) začala okolo roku 1059 a vysvätili ju v roku 1106. Katedrála má tri portály, tri slepé arkády, dve veže a sedlovú strechu. Prvú vežu, zvonicu, postavili na konci 13. storočia (1284-1294). Druhú vežu začali stavať v roku 1602, ale krátko na to jej výstavbu prerušili. Kostol v tvare latinského kríža tvoria tri lode a transept (priečna loď) s bočnými kaplnkami, ktoré sú ukončené apsidami.
V rokoch 1525-1530 (podľa iného zdroja 1530-1534) vyzdobil taliansky renesančný maliar Antonio Allegri da Correggio klenbu, ktorá sa považuje za jedno z majstrovských diel talianskeho umenia 16. storočia. Mnohé kostoly nasledujúceho storočia sa pri vytváraní svojej barokovej výzdoby inšpirovali kupolou parmskej katedrály. Katedrála je otvorená od pondelka do soboty medzi 7.45-19.20 h a v nedeľu medzi 7.45-10.45 h a 12.10-19.20 h. Posledný vstup je 15 minút pred zatvorením. Vstup do katedrály je zdarma.
Parmská krstiteľnica (Battistero di Parma)
Parmskú krstiteľnicu (Battistero di Parma) začali stavať v roku 1196 a dokončili ju v roku 1307. Nesie v sebe prvky neskorého románskeho slohu a ranej gotiky. Najnižšiu časť baptistéria obklopujú basreliéfy zvierat, morských príšer, morských panien, ale aj kentaurov, jednorožcov a znamení zverokruhu. Interiér pamätníka s osemuholníkovým tvarom je zoštíhlený 16 rebrami, ktoré sa zbiehajú v špicatej klenbe. Osemuholníková krstiteľnica v strede baptistéria pochádza z 13. storočia.
Klenbu zdobia maľby z 2. polovice 13. storočia. Sochy vo vnútri zobrazujú mesiace, ročné obdobia a znamenia zverokruhu. Luneta zobrazuje muža, ktorý je med na strome s dvoma hlodavcami a drakom, po stranách sú vozy Slnka a Mesiaca. Krstiteľnica je otvorená denne medzi 10.00-18.00 h. Posledný vstup je o 17.30 h. Vstupenka stojí 12 eur/os. Cena tiež zahŕňa vstup do diecézneho múzea. Vstupenka platí 2 dni. Pokladňa sa nachádza vo vnútri múzea.
Biskupský palác (Palazzo del Vescovado)
Biskupský palác (Palazzo del Vescovado) pochádza z 11.-12. storočia. V priebehu storočí ho viackrát prestavali. Jeho súčasná podoba je zo začiatku 20. storočia. Rekonštrukcia vrátila palácu stredoveký vzhľad. Vnútorné nádvorie pristavali v 16. storočí. Vo vnútri paláca sa zachovali diela, ktoré vlastnila kúria.
Námestie mieru (Piazzale della Pace)
Námestie Piazzade della Pace (400 m/5 min. pešo severne od centra) je zeleným ostrovom v historickom jadre Parmy. Dominantou námestia s anglickým trávnikom, vysokými stromami a fontánou je palác Palazzo della Pilotta v severozápadnej časti námestia. V jeho bezprostrednej blízkosti stojí Pamätník Giuseppe Verdiho.
Monumentálny komplex Pilotta (Complesso Monumentale della Pilotta)
Výstavba monumentálneho komplexu Pilotta (Complesso Monumentale della Pilotta) sa začala pravdepodobne okolo roku 1583. Pôvodne mal slúžiť ako palác pre rodinu vojvodu Farnese. Vnútorné nádvoria boli určené pre sklady, stajne, kasárne a zbrojnicu, ktorá sa neskôr premenila na dvorné divadlo. Palác pomenovali po vznešenej hre pe-lota, ktorá sa kedysi hrávala na jednom z jeho nádvorí pri zvláštnych príležitostiach. V súčasnosti sa v komplexe nachádza 5 expozícií – Archeologické múzeum, Divadlo Farnese, Národná galéria, Palatínska knižnica a Bodoniho múzeum.
Archeologické múzeum
Archeologické múzeum je jedno z najstarších múzeí Talianska. Založili ho už v roku 1760. Uchováva predmety od paleolitu až po vrcholný stredovek. Vystavuje objekty z čias Grékov, Etruskov aj Keltov. Uvidíte predmety z vykopávok v starovekom rímskom meste Veleia, jedna sekcia sa venuje Parme a jej okoliu z čias starovekého Ríma. Súčasťou je egyptská zbierka a kabinet medailí. V expozícii ma najviac zaujala pozlátená bronzová busta Antonina Pia z 2. storočia n. l., ktorého oči vyzerali ako živé.
Divadlo Farnese
Drevené divadlo Farnese je prvým moderným divadlom v západnom svete. Objednal si ho Ranuccio I. Farnese, vojvoda z Parmy, Piacenzy a Castra, v roku 1618 na oslavu pobytu toskánskeho veľkovojvodu Cosima II. Medicejského počas jeho cesty do Milána. Divadlo postavili rýchlo s použitím ľahkých materiálov ako drevo a maľovaná omietka. Taliansky architekt Giovanni Battista Aleotti vytvoril uzavretý priestor pre predstavenia, ktorý vybavil technickým systémom pre pohyblivé kulisy.
Inaugurácia divadla sa konala o 10 rokov neskôr v roku 1628 pri príležitosti svadby toskánskej princeznej Margherity Medicejskej a vojvodu z Parmy, Piacenzy a Castra a zároveň Ranucciovho syna Odoarda I. Farnese. Neskôr sa divadlo používalo na vojvodské oslavy a slávnosti pri príležitosti svadieb a dôležitých štátnych návštev. Posledné predstavenie sa v divadle odohralo v roku 1732. Odvtedy začalo upadať a takmer úplne ho zničilo bombardovanie počas 2. svetovej vojny. V 50. rokoch 20. storočia sa uskutočnila rekonštrukcia podľa pôvodných návrhov.
Komplex som navštívil predovšetkým kvôli divadlu Farnese. Po prehliadke celého paláca som sa do divadla znova vrátil, aby som naplno nasal jeho krásu.
Národná galéria
V 17. storočí sa mesto stalo jedným z hlavných kultúrnych centier Európy. V 18. storočí palác hostil Akadémiu výtvarných umení, ktorej umelecké zbierky sa neskôr stali jadrom súčasných expozícií. O premenu akadémie na múzeum sa zaslúžila Mária Lujza Habsbursko-lotrinská, rakúska arcivojvodkyňa, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a francúzska cisárovná ako manželka Napoleona I. Bonaparta.
Zaujalo ma predovšetkým dekoratívne umenie v Sieni víťazstiev, veľké mytologické cykly, či obraz Silvia a Aminta od Francesca Scaramuzza a súbor troch obrazov Tri sestry od Amedea Bocchiho. V expozícii môžete vidieť obraz Hlava ženy (La Scapigliata) pripisovaný Leonardovi da Vincimu. Žiaľ, v čase mojej návštevy bola polovica umeleckej expozície zatvorená z dôvodu nevyhnutných zásahov do osvetlenia, takže obraz som nevidel.
Palatínska knižnica
Palatínsku knižnicu založili v roku 1761 so želaním vytvoriť knižnicu, z ktorej bude mať úžitok aj verejnosť. V knižnici nájdete jedinečnú zbierku rukopisov a inkunábulí.
Bodoniho múzeum
Múzeum venované talianskemu dizajnérovi písma Giambattistovi Bodonimu založili v roku 1962. Je prvé svojho druhu v Taliansku a jedno z najdôležitejších v Európe. Zhromažďuje listy, vydania, razidlá, matrice ako aj ďalšie vybavenie zo súkromného typografického štúdia a dielne tohto dizajnéra. Najcennejším dielom je Iliada v gréčtine z roku 1808.
Praktické info
Komplex je otvorený od utorka do nedele medzi 9.00-19.00 h. Posledný vstup je o 18.00 h. Na prehliadku celého komplexu si vyhraďte 2-3 hodiny. Panely vo výstavných miestnostiach sú v taliančine a angličtine. Vstupenka stojí 18 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v pokladni múzea alebo on-line. V pokladni múzea môžete platiť platobnou kartou. Nachádzajú sa tam tiež skrinky, do ktorých musíte umiestniť veľké batohy. Fotografovať môžete bez použitia blesku a statívu. V pokladni mi uznali novinársky preukaz.
Oltár pamätníka Giuseppe Verdiho (Ara del monumento a Giuseppe Verdi)
Oltár pamätníka Giuseppe Verdiho (Ara del monumento a Giuseppe Verdi) pochádza zo začiatku 20. storočia. Ide o rekonštruovaný fragment pamätníka, ktorý sa pôvodne nachádzal pred železničnou stanicou, ale počas bombardovania v roku 1944 bol zničený. Bronzové plakety na oboch stranách evokujú scény z Verdiho opier, ale aj epizódy z jeho života.
Rímsky most Spazio Aemilia, 187 pred n. l. (Ponte romano Spazio Aemilia 187 a. C.)
Most s názvom Pons Lapidis postavili počas augustovskej éry. S 11 oblúkmi mal dĺžku 140 m. Z pôvodnej konštrukcie sa zachovali len základy. Teodorich nechal most postaviť znovu po povodniach v roku 493. Počas rekonštrukcie ulice Strada Mazzini v roku 1966 odhalili dva z pôvodných 11 oblúkov. Celú lokalitu sprístupnili verejnosti vytvorením podchodu pre chodcov. Pribudol tu výstavný priestor, ktorý sa venuje mestu za čias Rimanov, ale aj parmskej univerzite. V budúcnosti by tu mali vystavovať 260 archeologických nálezov, ktoré našli počas vykopávok. Rímsky most Spazio Aemilia, 187 pred n. l. (Ponte romano Spazio Aemilia 187 a. C.; 280 m/4 min. pešo západne od centra) nájdete v podchode pri súčasnom moste Ponte di Mezzo.
Vojvodský park (Parco Ducale)
Vojvodský park (Parco Ducale; 1 km/14 min. pešo severozápadne od centra) v talianskom štýle prvýkrát otvorili už v roku 1560. V 18. storočí ho upravili na francúzsku záhradu. Dominantou parku je Vojvodský palác z roku 1561 v jeho severovýchodnej časti. Palác je v súčasnosti sídlom karabinierov. Rybník s malým ostrovčekom v strede vznikol v roku 1690 pri príležitosti svadby Odoarda Farneseho a Dorotey Sofie z Neuburgu. V roku 1920 umiestnili na ostrovček Trianonskú fontánu z 18. storočia. V parku nájdete detské ihrisko, stoly, lavičky, zónu pre psičkárov a toalety.
Park je otvorený od apríla do októbra v pondelok medzi 6.00-20.00 h, od utorka do nedele medzi 6.00-0.00 h a od novembra do marca denne medzi 7.00-20.00 h. Vstup do parku je zdarma.
V celom regióne Emilia Romagna platila v stredu 15. júla 2026 oranžová výstraha pred silnými búrkami. Regionálna civilná obrana v priebehu dňa sprísnila pôvodne žlté varovanie, keďže oblasť zasiahol mimoriadne silný búrkový systém. Miestami spadlo cez 30-50 mm zrážok za hodinu, čo viedlo k bleskovým záplavám v mestských oblastiach. Súčasne platila žltá výstraha pred extrémnymi teplotami, ktoré v niektorých oblastiach dosahovali až 38 °C a žltá výstraha pred silným vetrom, ktorý lokálne dosahoval rýchlosť až 150 km/h. Vietor spôsobil rozsiahle materiálne škody, výpadky elektriny a popadané stromy.
Práve preto som sa do žiadneho parku mesta nedostal, lebo ich všetky už počas dňa z dôvodu bezpečnosti uzatvorili. Takže som všade natrafil na zamknutú bránu.
Park citadely (Parco della Cittadella)
Päťuholníkovú pevnosť s baštami a priekopami postavili v meste koncom 16. storočia. Plnila predovšetkým obrannú funkciu, neskôr slúžila ako väzenie, mučiareň a kasárne. Nakoniec ju premenili na verejný park citadely (Parco della Cittadella; 1,4 km/19 min. pešo južne od centra). Vstupná brána pochádza z roku 1596. Vo vnútri nájdete fontánu, športoviská, detské ihrisko, chodník na behanie, vyčlenené priestory pre psičkárov a bar.
Park je otvorený od apríla do októbra denne medzi 7.00-21.00 h, od novembra do marca denne medzi 7.00-20.00 h. Vstup do parku je zdarma.
Kde sa v meste Parma najesť?
Reštaurácia Trattoria Corrieri Parma (290 m/4 min. pešo západne od centra) je v meste obľúbeným a vyhľadávaným podnikom. Dôkazom toho bolo asi 10-minútové státie v rade, kým sa pre mňa uvoľnil stôl. Reštaurácia ponúka typickú parmskú kuchyňu. Za svoj názov vďačí Márii Lujze Habsbursko-lotrinskej. Od 19. storočia, keď ju otvorili, sa v nej stravovali posli (po taliansky corriere). Svoje kone priväzovali ku kruhom pripevneným na stene, ktoré uvidíte dodnes.
Ochutnal som tradičné cestoviny Tortelli d’erbetta, ktoré pochádzajú práve z Parmy. Cestoviny z múky, vajec a soli sa plnia zmesou z ricotty, vajec, muškátového orieška, strúhaného parmezánu, špenátu a repy. Po uvarení v osolenej vriacej vode sa scedia, prelejú rozpusteným maslom a posypú postrúhaným parmezánom. Cestoviny som snúbil s nefiltrovaným ležiakom Birra di Parma Blond Ale. Intenzívna zlatá farba, bohatá krémová biela pena, korenistá a citrusová aróma, sladká sladová chuť s mierne horkým a citrusovým záverom.
Po vynikajúcom hlavnom jedle som sa rozhodol, že v reštaurácii si dám aj dezert s kávou. Objednal som si tortu Sbrisolona. Chrumkavý, drobivý, maslový koláč Sbrisolona pochádza zo 16. storočia. Keďže sa pri krájaní veľmi drobí, podáva sa nalámaná na kúsky o veľkosti jedného sústa. Namáča sa v grappe alebo dezertných vínach, ako napr. Malvasia, Vin Santo alebo Passito z Pantellerie. V reštaurácii ju podávajú s piemontským krémom zabaione zo žĺtkov vyšľahaných s cukrom vo vodnom kúpeli a dochutených alkoholizovaným vínom. Za obed som zaplatil 35,50 eur (z toho 3 eur coperto). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.
Navštívte aj tieto lokality, ktoré zaujmú svojou architektúrou:
- Čo robiť, vidieť a navštíviť v meste Cork
- Čo vidieť v Iași alebo 13 dôvodov pre návštevu mesta
- Čo vidieť v meste Kišiňov alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu
- Múzeum vežiakov Kladno
- Kampus Vitra
Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.
© Ing. Adam Vanečko
