Pevnosť uprostred mesta a jeden z najstarších a najvýznamnejších šľachtických rodov v Európe. Reč je o hrade Estense a rode Este. Nesmieme ale zabudnúť na sladko-slaný cestovinový koláč a dezert so zvláštnym názvom anglická polievka. To všetko stelesňuje renesančné mesto Ferrara.
Ako sa do mesta Ferrara dostať?
Ferrara je najväčším a hlavným mestom rovnomennej provincie vo východnej časti regiónu Emilia Romagna na severe Talianska. Od Bologne, hlavného mesta regiónu, sa nachádza 50 km/48 min. autom severovýchodne a od Ríma je vo vzdialenosti 422 km/4 h 26 min. autom severne.
Autobusom
Autobusová stanica Ferrara Piazzale della Stazione sa nachádza 1,5 km/21 min. severozápadne od námestia Piazza della Cattedrale v centre mesta.
Vlakom
Železničná stanica Ferrara sa nachádza 1,5 km/22 min. severozápadne od centra. Do Ferrary som cestoval priamym regionálnym vlakom z Bologne. Cesta trvá 31-57 minút a spiatočný cestovný lístok by stál 11 eur/os.
Vedel som, že počas môjho pobytu v Taliansku nebudem tráviť všetok čas len v jednom meste, ale budem chcieť spoznať celý región Emilia Romagna. Preto som si na internete kúpil 5-dňový železničný preukaz Italia in Tour, ktorý vás oprávňuje jazdiť neobmedzene v 2. triede regionálnych a zrýchlených regionálnych vlakov. Preukaz stál 59 eur. Pokiaľ plánujete precestovať celý región, jeho hodnota sa vám určite vráti už tretí alebo štvrtý deň.
Kde v meste Ferrara získať info?
Ferrara – Informačné a turistické stredisko – IAT-R (Ferrara – Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica – IAT-R) sa nachádza v hrade Estense 350 m/5 min. pešo severne od centra.
Čo v meste Ferrara robiť, vidieť a navštíviť?
Ferrara, ktorá vznikla v okolí brodu cez rieku Pád, sa v 15. a 16. storočí stala intelektuálnym a umeleckým centrom, ktoré priťahovalo najväčšie osobnosti talianskej renesancie. Humanistická predstava o ideálnom meste ožila práve tu, v štvrtiach, ktoré od roku 1492 budoval Biagio Rossetti podľa nových princípov perspektívy. Dokončenie tohto projektu znamenalo zrod moderného urbanizmu a ovplyvnilo jeho ďalší vývoj. Ferrara, mesto renesancie, a delta rieky Pád je od roku 1995 na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Hrad Estense (Castello Estense)
Hrad Estense (Castello Estense; 350 m/5 min. pešo severne od centra) z červených terakotových tehál s bielymi balustrádami a štyrmi nárožnými vežami obklopený priekopou je neprehliadnuteľným symbolom Ferrary.
Vedeli ste, že šľachtický rod Este z Ferrary a rakúsky arcivojvoda František Ferdinand d’Este majú priamu historickú spojitosť, hoci medzi nimi nebol pokrvný príbuzenský vzťah v mužskej línii? František Ferdinand získal toto slávne talianske meno a obrovský rodový majetok prostredníctvom adopcie a závetu. Podmienkou dedičstva bolo splnenie dvoch podmienok – prijať prídomok d’Este do svojho mena a naučiť sa plynule hovoriť po taliansky do 12 mesiacov. František obe podmienky samozrejme splnil.
Trochu histórie
Od konca 14. storočia do konca 16. storočia bývala v pevnosti šľachtická rodina Este. Po tom, čo museli nútene opustiť Ferraru, bolo vojvodstvo začlenené do Pápežského štátu.
13.-16. storočie
Šlachtická rodina Esteovcov vládla politickej scéne mesta viac ako tri storočia už od roku 1264. Počas prvého storočia ich vlády hradby mesta štvornásobne rozšírili, rozsiahle oblasti delty rieky Pád boli znovu získané a umenie a kultúra zažili obdobie najväčšieho rozkvetu. Architekt Bartolino da Novara navrhol pevnosť, ktorá sa stala symbolom politickej a vojenskej sily, na konci 14. storočia za vlády Niccolò II. d’Este. Rozšírenie hradu a jeho úprava na palác sa uskutočnili na konci 15. storočia za vlády Ercolea I. d’Este. V tomto období pribudla na hrade pomarančová záhrada a vojvodské kuchyne. Malá stredoveká dedinka Ferrara sa zmenila na renesančný klenot.
Za vlády Alfonza I. d’Este, Ercoleho syna, došlo k výraznému nárastu zbierok o umelecké predmety. Hrad čoraz viac nadobúdal vzhľad šľachtického sídla slúžiaceho na dvorný život. Požiar v roku 1554 a zemetrasenie v roku 1570 hrad značne poškodili. Vojvoda Alfonz II., syn Ercoleho II., nariadil veľkú a definitívnu renesančnú premenu hradu. Súčasná podoba hradu pochádza práve z tohto obdobia. Smrť Alfonza II. v roku 1597 bez legitímneho dediča prinútila rodinu Esteovcov opustiť mesto o rok neskôr a nútene presunúť svoje sídlo do neďalekej Modeny.
17.-20. storočie
Po nútenom odchode rodiny do Modeny sa hrad stal sídlom pápežských legátov, ktorí zabezpečili údržbu hradu bez ďalšieho architektonického či umeleckého vplyvu. Legát bol osobný vyslanec a reprezentant pápeža. Umelecké zbierky sa rozptýlili do Modeny, Ríma, Drážďan, Viedne, Petrohradu, Londýna či Madridu. Po dvoch požiaroch v rokoch 1634 a 1718 hrad stratil dôležité fresky a dekorácie. V roku 1796 vtrhli do mesta Napoleonove vojská, ktoré hrad obsadili.
Po Francúzoch obsadili hrad v roku 1813 Rakúšania, ktorí dohliadali na jeho reštaurovanie a návrat politických predstaviteľov Pápežského štátu. V roku 1860 bola Ferrara pripojená k Talianskemu kráľovstvu. Provinčná správa (administratívny a vládny orgán provincie) kúpila hrad vo verejnej aukcii v roku 1874. Prefektúry sa na hrade striedali až do roku 2001.
Hrad mal ohromnú výhodu, že počas celej svojej histórie zostal živou budovou. Dôkazom toho je veľmi dobrý stav zachovania hradu na začiatku 20. storočia. Od 80. rokov 20. storočia sa provincia Ferrara stará o obnovu hradu a jeho sprístupnenie návštevníkom ako múzea. Druhé poschodie hradu je dodnes sídlom provincie.
Prehliadka hradu
V podzemnom podlaží sa nachádzali sklady a väzenie. Na prízemí zase stajne, zbrojnice a remeselnícke dielne. Vojenské jednotky boli umiestnené na 1. poschodí paláca. Koncom 15. storočia sa pevnosť začala meniť na rezidenciu s apartmánmi vojvodov a vojvodkýň.
Prízemie
Vojvodské kuchyne postavili na začiatku 16. storočia za vlády Alfonza I. V pôvodnej podlahe uvidíte otvory pre odtoky starých umývadiel. Práve v týchto kuchyniach sa pripravovali legendárne dvorské hostiny s ohromujúcim počtom chodov, ktoré sa podávali pomedzi divadelné vystúpenia a hudobné zábavy. V suteréne hradu sa nachádzalo väzenie. V ňom zvyčajne väznili vysokopostavené osobnosti, vinné zo zločinov proti rodine, z pokusov o podkopanie moci, či z rodinných sprisahaní a zrád. Nápisy, ktoré väzni zanechali v 16. storočí, sú dodnes viditeľné na tehlových stenách.
Prvé poschodie
Prvé poschodie hradu slúžilo predovšetkým ako súkromné apartmány panovníkov. Z temných priestorov väznice sa po vyjdení po naklonenej rovine z tehál zrazu ocitnete na slnkom zaliatej lodžii a záhrade plnej pomarančovníkov. Cez malé otvory v múre môžete sledovať mesto tak, ako kedysi členovia rodiny Este. Na lodžiu nadväzuje malá komnata Alfonza II., ktorej steny zdobia tri obrazy na tému Bakchanálií. Bakchanálie boli divoké, extatické slávnosti, ktoré sa konali na počesť boha vína Dionýza, v Ríme nazývaného Bakchus.
Približne 80 rokov sa v Dolnej snemovni konali zasadnutia provinčnej rady Ferrary, ktorá vlastnila hrad Estense od roku 1874. Sála je vynikajúcim príkladom prechodu secesie do štýlu art deco. Vojvodskú kaplnku postavili len v roku 1591, 7 rokov predtým, než rod musel hrad opustiť. Steny pokrýva vzácny polychrómovaný mramor. Za kaplnkou sa nachádza schodisko, ktorým sa dostanete na vyhliadkovú Vežu levov. Na freskách v Sále úsvitu sa oslavovalo plynutie času a fungovanie vesmíru.
…a čo ďalšie krídla hradu?
V Herni sa zase prelínajú dve zložky. Hravá, ktorá odkazuje na bezstarostnosť typickú pre kultúru dvora a kultúru, ktorá sa spája s témou času a cestou ľudského poznania. V Sále Città di Ferrara uvidíte veľký model Ferrary, ktorý bol vytvorený koncom 80. rokov 20. storočia na základe slávneho Bolzoniho plánu z 18. storočia. Obraz v Sále Hektora a Andromache znázorňuje 6. spev Illiady, na ktorom sa trójsky hrdina lúči so svojou manželkou a synom.
Vládna sála sa vyznačuje dreveným stropom s kazetami rôznych tvarov, polychrómovanou obrazovou výzdobou, pozlátenými drevenými ružami a vyrezávanými rozetami. Fresky v Sále devolúcie zobrazujú odovzdanie moci z nižšieho na vyšší orgán a teda rok 1598, keď posledný vojvoda Este musel opustiť mesto. Maľovaný pás v Sále erbov zobrazuje v hornej časti erby pápežov a pod nimi erby pápežských legátov. Po zemetrasení v roku 2012 na fresky aplikovali washi papier, aby sa utesnili praskliny a zabránilo sa odlupovaniu náteru.
Praktické info
Hrad je otvorený od stredy do pondelka medzi 10.00-18.00 h. Posledný vstup do veže je o 17.15 h. Na dôkladnú prehliadku hradu si vyhraďte 2-3 hodiny. V šatni za pokladňou by ste si do skriniek mali odložiť veľké tašky a batohy. Skrinky sú so zámkami na mince v hodnote 1 eur. Ak náhodou nebudete mať drobné, v pokladni múzea vám veľmi ochotne rozmenia. Na hrade môžete fotografovať aj s bleskom s výnimkou fresiek na stenách a stropoch. Vstupenka stála 12 eur/os. Vyhliadková Veža levov je za príplatok 2 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v pokladni hradu alebo vopred on-line. V pokladni hradu mi uznali novinársky preukaz.
Socha Girolama Savonaroly
Na námestí neďaleko hradu stojí socha pána, ktorý pripomína nejakého mága. V skutočnosti ide o kazateľa a dominikánskeho mnícha menom Girolamo Savonarola, ktorý bol známy svojimi politickými aktivitami. Žiaľ, Girolama postihol krutý osud. Obesili a upálili ho vo Florencii.
Vedeli ste, že Girolamo Savonarola alebo tiež Hieronymus Savonarola, bol taliansky náboženský a politický reformátor? Bol známy svojím notorickým asketizmom, ktorý sa prejavoval v spôsoboch jeho obliekania, stravovania, ale aj v kontakte s ľuďmi.
Radnica (Palazzo municipale)
Výstavba radnice (Palazzo municipale; priamo na námestí Piazza della Cattedrale v západnej časti zástavby) sa začala v roku 1245. Až do 16. storočia bola sídlom rodiny Este. Neostredoveká Víťazná veža, ktorá má výšku 57 m, pribudla len na začiatku 20. storočia. Volto del Cavallo, veľký oblúk, ktorý vedie na námestie Piazza del Municipio, je pôvodný. Lemujú ho dve sochy – Nicolo III. d’Este na koni a vojvoda Borso na stoličke. Sochy sú síce kópie (originály zničili počas Napoleonovej okupácie), ale podstavce sú pôvodné. Radnica je sídlom mestského úradu.
Námestie Piazza Trento Trieste
Námestie Piazza Trento Trieste (110 m/1 min. pešo juhovýchodne od centra) pochádza zo stredoveku, keď postavili novú katedrálu sv. Juraja. Na námestí sa sústreďovala nielen náboženská, ale aj občianska moc. Na mieste súčasného arcibiskupského paláca stáli biskupské domy a palác Palazzo della Ragione, notárska lodžia bola približne na mieste súčasnej hodinovej veže, ďalej by ste tu našli Vojvodský palác i radnicu. Pozdĺž južnej strany katedrály sa tiahne Loggia dei Merciai, na konci ktorej stojí nedokončená zvonica v klasicistickom štýle.
Ulica San Romano (Via San Romano)
Ulica San Romano (Via San Romano; 280 m/4 min. pešo južne od centra) má starobylý pôvod. Pochádza už z 12. storočia. Bola hlavnou prístupovou cestou z brehov rieky Pád. Spájala riečny prístav s trhovým námestím. Dôležitosť zdôrazňoval majestátny portál, ktorý sa nachádzal na boku katedrály, ale do súčasnosti sa nezachoval. Podobne ako v Bologni, aj táto ulica sa vyznačuje portikami na oboch stranách. Na konci ulice sa nachádzala dnes už neexistujúca brána Porta di San Romano. V jej blízkosti neskôr postavili bránu Porta Paola.
Brána Porta Paola
Brána Porta Paola (500 m/7 min. pešo juhozápadne od centra) plnila v minulosti vojenskú, ale aj colnú funkciu. Postavili ju v roku 1612 v štýle neskorého manierizmu a raného baroka. Bašty San Paolo a San Lorenzo, ktorú ju obklopujú, dokončili v 17. storočí. V 19. storočí tiež prevzala úlohu verejnej váhy so strážcami a vrátnikom. Rekonštrukciu brány ukončili v roku 1901. Upravili vnútorný pôdorys a oddelili ju od mestských hradieb vytvorením dvoch priechodov po jej stranách. Mramor z Verony na vnútornej strane fasády nahradili mramorom z Istrie.
Kartuziánsky kláštor vo Ferrare (Certosa di Ferrara)
Kartuziánsky kláštor vo Ferrare (Certosa di Ferrara; 1,4 km/20 min. pešo severne od centra) postavili medzi rokmi 1452-1461. Výstavbu kláštora inicioval vojvoda Borso d’Este. Podobne, ako iné kartuziánske kláštory, aj tento postavili na odľahlom mieste. Chrám sv. Krištofa, ktorý stojí vedľa pôvodného kostola, je jedným z najoriginálnejších diel ferrarskej renesancie. Rehoľné rády boli po potlačení napoleonskej vlády koncom 18. storočia vyhnané. Kláštor a jeho okolie preto začiatkom 19. storočia vybrali ako miesto nového mestského cintorína.
Už po príchode vás vítajú dva dlhé mramorovo-terakotové portiká usporiadané v polkruhu po oboch stranách kostola. Predpokladal som, že stromy a portiká poskytnú tak žiadané útočisko pred rozpáleným júlovým slnkom viacerým návštevníkom mesta. Očividne všetci uprednostnili klimatizované kaviarne. Na cintoríne som bol jediný (ak nepočítam správcu), takže som si atmosféru a ticho užil naozaj dosýta.
Na cintoríne sa nachádzajú hrobky viacerých významných osobností regionálneho či národného významu. Cintorín je súčasťou Asociácie významných cintorínov v Európe. Prevádzková doba je od apríla do októbra denne medzi 7.00-19.00 h a od novembra do marca denne medzi 7.00-18.00 h. Vstup je zdarma.
Kde sa v meste Ferrara najesť?
Neformálna reštaurácia Ristorante Hostaria Savonarola (140 m/2 min. pešo severne od centra) ponúka autentické domáce špeciality z Ferrary. A po jednej z nich som siahol aj ja. Ochutnal som Cestovinový koláč z Ferrary (Pasticcio alla Ferrarese), ktorý v sebe kombinuje sladké cesto so slanou plnkou. Pripravuje sa zo zmesi cestovín makaróny, tenkých vločiek hľuzoviek, mäsového ragú a bešamelu s muškátovým orieškom. Celá zmes je zabalená v sladkom krehkom ceste, ktoré svojím ozdobným tvarom pripomína kňazský klobúk.
Recept pochádza zo 16. storočia, keď šľachtická rodina Este usporadúvala na dvore honosné renesančné hostiny. Zvyčajne sa pripravuje počas karnevalového obdobia. Koláč som zapil svetlým ležiakom. Za obed som zaplatil 21 eur (z toho coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.
Kam v meste Ferrara zájsť na kávu?
Wellness pekáreň a kaviareň Nonno Umberto sa nachádza 950 m/13 min. pešo severozápadne od centra. V kaviarni som sa zastavil na jedno rýchle shakerato po ceste z centra mesta na železničnú stanicu. Shakerato som si obľúbil už v Rimini. Za kávu som zaplatil 3 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. Milá, po anglicky hovoriaca obsluha. Zuppa Inglese, regionálny dezert z Ferrary, som ochutnal už v Bologni.
Navštívte kláštory aj v týchto mestách:
- Kláštor Probota – ticho, pokoj a neskutočná atmosféra
- 5 dôvodov, prečo navštíviť Kroměříž
- Mozart a pivo – to je Salzburg
- 5 + 1 dôvod, prečo zažiť Červený Kláštor
Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.
© Ing. Adam Vanečko
