Hont známy neznámy – 2. časť

Prednedávnom som vám predstavil región Hont v článku Hont známy neznámy – 1. časť. Zameral som sa hlavne na Banskú Štiavnicu. Dnes sa vyberieme spoznávať tento región ďalej.

Po hlbokom spánku a výdatných raňajkách sme sa odubytovali z penziónu v Banskej Štiavnici, nasadli do auta a hor sa na ďalší deň v tomto regióne.

Našou prvou zastávkou bol majestátny poľovnícky kaštieľ vo Svätom Antone. Bulharský cár v ňom po abdikácii trávil väčšinu času až do takmer konca 2. svet. vojny. Prišli sme tu o niečo skôr a tak sme mali čas porozhliadnuť sa po okolí. Po otvorení pokladne sme ale aj tak museli ešte chvíľu čakať, pretože pre dvoch návštevníkov prehliadku kaštieľa neurobia. Našťastie mali na prízemí zriadenú príležitostnú výstavu, ktorú si môžu čakajúci návštevníci pozrieť.

Medzitým prišli ďalší nedočkaví návštevníci a prehliadka sa tak mohla konečne začať. Kaštieľ je naozaj obrovský a počas prehliadky vám ukážu jeho väčšiu časť, takže sa pripravte na náročné spoznávanie histórie. Po prehliadke sa ešte môžete prejsť po areáli kaštieľa vrátane rozľahlého parku ako sme to urobili aj my.

Prehliadka kaštieľa nás vyčerpala natoľko, že sme sa rozhodli, že sa naobedujeme už vo Svätom Antone. Navyše to bola posledná obec, kde sme ešte mohli využiť našu regionálnu zľavovú kartu. V obci sa nachádza tradičný penzión, v ktorom nám uvarili skutočne chutný obed.

Po obede sme nasadli do auta a hor sa ďalej. Krátko za obcou sme odbočili doľava smerom do hôr, pretože našou ďalšou zastávkou bolo okresné mesto Krupina. Krátko pred obcou Žibritov sa nachádza po pravej strane menšia vodná nádrž. V horúcom počasí, ktoré nás sprevádzalo počas návštevy regiónu Hont sa kratšie kúpanie javilo ako dobrý nápad.

Tak sme teda zaparkovali auto a poď ho do vody. Po senzorickom zhodnotení kvality vody sme sa ale rozhodli, že si na kúpanie ešte chvíľu počkáme. Predsa len nechceme rušiť všetky tie sinice a kadejakú vodnú háveď. A tak sme teda nasadli naspäť do auta a pokračovali v ceste.

Krupina patrí spolu s Trnavou medzi najstaršie slovenské mestá (1238). Taktiež treba spomenúť, že ju Turci nikdy nedobyli. Možno práve k tomu dopomohla aj strážna veža Vartovka, ktorá sa vypína nad mestom. Značenie ku veži je veľmi presné a nie je potrebná ani navigácia.

Na každej strane vyhliadkovej terasy veže sa nachádzajú panoramatické fotografie, kde sa dozviete, na čo sa pozeráte. Ako na dlani tak máte celú Krupinu. Dovidieť je napr. až na Sitno, či na strechy mohutnej pevnosti Bzovík. Po krátkej prestávke sme tak mohli pokračovať ďalej na juh.

Našou ďalšou zastávkou bola už spomenutá protiturecká pevnosť Bzovík. Ide o kláštorný hrad s mohutným opevnením a baštami. Teda lepšie povedané to, čo z neho zostalo. Pevnosť postupne obnovujú a návšteva sa určite vyplatí. Už len tým, ktorí sa radi túlajú po stredovekých zrúcaninách. Možno budete mať šťastie ako my a spoločnosť vám budú robiť ovečky, ktoré sa pasú vo vodnej priekope.

Bzovíka je to už len na skok do obce Hontianske Nemce. V obci sa nachádza poľovnícky hotel, v ktorom sme si nemohli odoprieť poobedňajšiu kávu s koláčom. A tak sme si tu teda urobili menšiu prestávku pred naším dnešným cieľovým miestom, obcou Sebechleby a jej pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry Stará Hora.

Stará Hora je vinohradnícka osada s vyše 100 vínnymi domčekmi s podzemnými priestormi, ktoré sú vytesané do tufu. Pôvodne slúžili ako útočisko pred tureckými nájazdmi. Od ukončenia tureckej hrozby slúžia ako vínne pivnice. V Starej Hore sme mali vopred! vybavené ubytovanie. Po ubytovaní sme si urobili krátku prehliadku obce.

Žiaľ, v Starej Hore to nefunguje ako napr. v dolnom Rakúsku, kde vás každý deň rád obslúži iný vinár. Tu to dodržiava asi len jeden vinár (ako nám bolo povedané v turistickom informačnom centre – vinár Jozef Husák z pivnice Biela Konkordia). Tak sme sa začali obávať, že degustácia „Veľká vínna cesta regiónom Hont“ v Banskej Štiavnici bola začiatok aj koniec našej vínnej turistiky počas spoznávania tohto malebného regiónu.

A tak sme sa teda vybrali za vinárom, lebo veď risk je zisk. Oznámil nám, že tak ako každý týždeň, aj dnes budú mať rakúski seniori z jedného hotela pri Počúvadle fakultatívny výlet do Starej Hory. Ale že keď odídu, veľmi rád nás zavedie do pivnice a dá nám ochutnať zo sudového vína. Ako povedal, tak aj urobil.

Medzitým som ale oprášil moju niekoľko rokov nepoužívanú nemčinu a zatancoval si s rakúskymi, vínom potúženými, babkami. No čo, žijeme len raz a cestovný ruch je predovšetkým o komplexnom zážitku, ako nám to neustále tĺkli do hláv na univerzite.

Ale že sa to čakanie skutočne oplatilo. Pán vinár pripravil s manželkou bohaté pohostenie, ponúkli nás domácou pálenou hruškovicou, domácou pečenou štrúdľou, niekoľkými vzorkami vín bielych a modrých odrôd v pivnici a nakoniec aj fľašou nami zvolenej odrody. My sme si vybrali modrú odrodu Izabela. K tomu si ešte pridajte horúci letný večer v Bohom zabudnutom kraji, kde na oblohe uvidíte ešte aj mliečnu cestu a počujete neprestajné cvrlikanie cikád.

Pán Husák s nami sedel celý večer, ktorý sa s príchodom pokročilejšej hodiny niesol v hlbokých filozofických úvahách. Našťastie, Stará Hora je maličká obec a preto zvládnete cestu do penziónu, kde ste ubytovaní, aj pešo. Katka Ruckschlossová, zamestnankyňa turistického informačného centra a pán Husák nás pozvali, aby sme prišli aj v októbri, keď celá obec žije podujatím Oberačka po sebechlebsky.

My sme neodmietli a v októbri sme sa do Starej Hory naozaj vrátili. Ale to už by bolo hádam na iný príbeh. S plným žalúdkom, dobrým pocitom na srdci a vínom v hlave som mohol pokojne zaspávať a vravieť si, aký je život krásny a ako si ho treba užívať. A preto jedna rada na záver – vždy, keď prídete do Starej Hory, pýtajte sa na vinára Jozefa Husáka z pivnice Biela Konkordia. A navštívte miestne turistické informačné centrum!

Hont známy neznámy –  1. časť

Hont známy neznámy – 3. časť

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Pridaj komentár