Kampus Vitra – ako sa tam dostať?

Kampus Vitra sa nachádza v nemeckom meste Weil am Rhein, ktoré leží na hranici 3 štátov – Nemecka, Švajčiarska a Francúzska. Mesto sa nachádza v 3. najväčšej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko na juhozápade Nemecka. Hlavným mestom spolkovej krajiny je Štuttgart.

Do kampusu Vitra (autobusová zastávka Weil am Rhein, Vitra) som cestoval z námestia Claraplatz v Bazileji autobusom č. 55. Cesta trvala 20 minút, mala 11 zastávok a za cestovný lístok som zaplatil 4,80 chf/5,14 eur. Cestovný lístok som si kúpil vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke Švajčiarskych spolkových dráh.

Múzeum dizajnu Vitra

Múzeum dizajnu Vitra sa nachádza v budove, ktorú navrhol americký architekt Frank Gehry v roku 1989. Bol to jeho 1. projekt v Európe. Architekt sa obmedzil na bielu omietkovú fasádu, zinkovú strechu a objem, ktorý sa skladá z jednoduchých geometrických tvarov. Celá budova pripomína dynamickú sochu, ktorá sa akoby pohybuje a rozpadáva pred očami. Estetika múzea zohrala kľúčovú úlohu pri vzniku dekonštruktivizmu a inšpirovala architekta aj pri návrhu Guggenheimovho múzea v Bilbau v roku 1996. Vo vnútri sú 4 veľké výstavné galérie. Zdrojom svetla je krížové okno v streche. Architektovi sa podarilo skombinovať 2 zásadné odlišné typy múzejnej architektúry. Na jednej strane je budova prekvapivou reinterpretáciou bielej kocky, zvonku sa však štylizuje ako socha. Franka Gehryho poznáte tiež ako autora Tancujúceho domu v Prahe.

Múzeum dizajnu Vitra založili v roku 1989 spoločnosť Vitra a Rolf Fehlbaum. Pôvodným cieľom múzea bolo vystaviť súkromnú zbierku nábytku. V 90. rokoch 20. storočia sa uskutočnili 1. významné a medzinárodne uznávané výstavy. Vďaka tomu sa vypracovalo na poprednú inštitúciu pre dizajn a architektúru s celosvetovou povesťou. V múzeu sa každý rok konajú 2 veľké krátkodobé výstavy.

Mólo – umenie módnej prehliadky

Výstava Mólo – umenie módnej prehliadky sa zameriava na viac ako 100-ročnú históriu a význam módnych prehliadok od tých súkromných v parížskych salónoch na konci 19. storočia až po súčasné živé prenosy najznámejších svetových módnych domov. Na výstave uvidíte fotografie, videá, pozvánky na módne prehliadky, modely, či rekvizity. V poslednej, štvrtej, miestnosti si napr. pozriete diel Simpsonovcov, ktorý vznikol v spolupráci so značkou Balenciaga (jar/leto 2022), alebo 10-min. film od Diora z miniatúrnej kolekcie v domčeku pre bábiky jeseň/zima 2020. Uvidíte tiež siluetu pánskeho saka z kolekcie Louis Vuitton pre jeseň/zimu 2021/2022, ktorú vytvoril Virgil Abloh na základe ikonických mrakodrapov. Predstavil ju na móle, ktoré pripomína barcelonský pavilón navrhnutý architektom Mies van der Rohe. Výstavu môžete navštíviť do 15. februára 2026.

Praktické informácie

Múzeum dizajnu Vitra je otvorené denne medzi 10.00-18.00 h. Areál a výstavy si prechádzate sami, príp. počas komentovanej prehliadky so sprievodcom. Vstupenka do múzea dizajnu stojí 16 eur/os., vstupenka do výstavného skladu stojí 13 eur/os., v prípade kombinovanej vstupenky do múzea a skladu zaplatíte 23 eur/os. Vstupenky si tiež môžete kúpiť on-line. V pokladni múzea mi uznali novinársky preukaz.

Kampus Vitra – galéria

Frank Gehry vytvoril v roku 1989 spolu s múzeoum dizajnu aj vrátnicu s priľahlými kancelárskymi priestormi a veľkú továrenskú halu priamo za múzeom. Vrátnicu v roku 2003 rozšírili o prístavbu neďaleko vstupu do múzea. V budove sa nachádza Galéria kampusu Vitra, ktorú otvorili v roku 2011. Galéria ponúka ucelený prehľad o histórii a vývoji kampusu.

Útočisko Doshi

Útočisko Doshi je kľukatou cestou priestormi a zvukmi pod úrovňou zeme na miesto rozjímania. Zvuk zohráva v útočisku dôležitú úlohu. Audio systém, ktorý zabudovali v konkávnych priehlbinách v podlahe, rozptyľuje zvukové sekvencie z gongu a keramickej flauty pozdĺž cesty. Ručne tepaná mosadzná mandala, ktorú vyrobili v Indii, zdobí strop rozjímacej miestnosti na konci cesty a vrhá do priestoru rozptýlené svetlo. Konštrukciu vyrobili z kovanej a tvarovanej ocele, ktorá sa vyrába prevažne z oceľového šrotu a výlučne s využitím obnoviteľnej energie. Oceľ si vytvára teplú patinu vďaka kontrolovanej korózii.

Útočisko navrhol indický architekt Balkrishna Doshi so svojou vnučkou Khushnu Panthaki Hoof a Sönke Hoofom. Je to jeho 1. dokončený projekt mimo Indie a zároveň posledný pred jeho smrťou v roku 2023. Architekt získal v roku 2018 Pritzkerovu cenu, ktorá je prestížnym ocenením v oblasti architektúry. Útočisko v areáli pribudlo v roku 2025.

Konferenčný pavilón

Konferenčný pavilón navrhol v roku 1993 japonský architekt Tadao Ando. Pavilón je jeho 1. dielom mimo Japonska. Ústredným prvkom je zapustený dvor, ktorý pavilónu dodáva pokoj a intimitu. Pokoj tiež navodzujú povrchy z pohľadového alebo tiež surového betónu a dreva. Z dvora vychádzajú úzke chodby a rampy do rôznych miestností pavilónu. Pavilón v sebe kombinuje prvky Le Corbusiera a tradičnej japonskej architektúry. Syntéza východu a západu sa tiež prejavuje v rozložení svetla a zasadení budovy do okolitého prostredia.

Dome

Dome navrhol a postavil v americkom Detroite ešte v roku 1975 Richard Buckminster Fuller, jeden z najexperimentálnejších architektov 20. storočia. Fuller skúmal tzv. geodetické štruktúry, ktoré využíval na vytváranie samonosných kupolových budov. Vo vývoji ľahko montovateľných kupolových budov pokračoval Fullerov priateľ a spolupracovník Thomas C. Howard. Dome premiestnili do kampusu Vitra v roku 2000, kde slúži na podujatia.

Dom Vitra (Vitra House)

Dom Vitra (Vitra House) je vlajkovou loďou spoločnosti Vitra. Budovu navrhla v roku 2010 spoločnosť Herzog & de Meuron, jedna z najznámejších architektonických firiem súčasnosti. Vitra House umožňuje vyskúšať si širokú škálu produktov spoločnosti pod jednou strechou. Na prízemí nájdete recepciu, múzejný obchod a kaviareň. Konzultačné miestnosti zaberajú horné poschodia. Štruktúru tvorí 12 predĺžených domov so sedlovou strechou, ktoré sú do seba rôzne naskladané, čím vytvárajú 5-poschodovú budovu. Vďaka svojmu konceptu je budova architektonickým vyjadrením rozmanitej firemnej kultúry, ktorá definuje spoločnosť Vitra.

Záhrada od Oudolfa

V máji 2020 pribudla v kampuse Vitra záhrada s rozlohou 4 000 m² od holandského dizajnéra Pieta Oudolfa. Oudolf patrí medzi priekopníkov generácie záhradných dizajnérov, ktorí v 80. rokoch 20. storočia považovali tradičné záhradníctvo za príliš dekoratívne, prácne a náročné na zdroje. Začali využívať trvalé, samoobnovujúce sa rastliny, kríky, trávy a kvety, ktoré sa bežne nepoužívali. Záhrada síce pôsobí divoko a nespútane, jej vytvoreniu ale predchádzalo dôsledné plánovanie. Rastliny dopĺňajú okolité budovy, zároveň však pôsobia ako samostatné umelecké dielo.

Záhradný dom

Záhradný dom od japonského architekta Tsuyoshiho Taneho pribudol v kampuse Vitra v roku 2023. Dom postavili s použitím udržateľných, lokálne získaných materiálov (kameň a drevo) za pomoci miestnych remeselníkov. Dom má rozlohu 15 m² a zmestí sa doň až 8 osôb. Je určený na uskladnenie záhradného náradia, ktoré používa personál, ale poskytuje tiež priestor na dielne a malý kávový kútik. Personál sa stará o včely a buduje novú kuchynskú záhradu vedľa domčeka. Súčasťou výstavby je vonkajšie posedenie a malá fontána na polievanie a čistenie topánok a náradia. Vyhliadková plošina na streche domčeka ponúka výhľad na záhradu a okolité objekty.

Diogene

Taliansky architekt Renzo Piano navrhol minimalistický dom Diogene v roku 2013. Obytná jednotka spája všetky základné funkcie dočasného bývania na priestore s rozlohou 6 m². Vďaka solárnym panelom, vodným nádržiam a kompostovacej toalete je úplne sebestačná. Pomenovali ju po starovekom gréckom filozofovi Diogenovi zo Sinópy, o ktorom sa hovorí, že žil v sude a odmietal svetské pohodlie a luxus.

Khudi Bari

Khudi Bari, alebo tiež malý dom, vyvinula bangladéšska architekta Marina Tabassum so svojím tímom ako reakciu na záplavy, ktoré sú častejším a nepredvídateľným dôsledkom klimatických zmien. Záplavy nútia stovky tisíc ľudí hľadať si nový typ domova. Nízkonákladovú stavbu si môžu jej majitelia svojpomocne postaviť, rozložiť, prepraviť a zase zložiť na inom mieste bez akejkoľvek odbornej pomoci. Dom pribudol v areáli v roku 2024.

Promenáda Álvaro Siza

Álvaro Siza navrhol promenádu, dlhú 500 m, v roku 2014. Pozostáva z asfaltového chodníka, ktorý ohraničujú 2-metrové živé ploty z hrabu obyčajného. Na niektorých miestach vytvárajú živé ploty zelené plochy. Siza v promenáde kombinuje živé ploty s nemennými materiálmi – holandskou tehlou a portugalskou žulou – ktoré využil na vedľajšej budove závodu už v roku 1994. Promenáda začína priestorom v tvare písmena S, ktorý lemujú živé ploty, pokračuje tobogánovou vežou Vitra a končí dvojitou komorou, v ktorej sa prelínajú tehlové a žulové steny. Promenáda evokuje anglické záhrady s rôznymi zastaveniami.

Tobogánová veža Vitra

V tom istom roku, ako promenáda, vznikla aj 30,7 m vysoká tobogánová veža Vitra od nemeckého umelca Carstena Höllera. Veža je vyhliadkou, šmýkačkou a umeleckou inštaláciou zároveň. Skladá sa z 3 diagonálnych stĺpov, v priesečníku ktorých sú otáčavé hodiny s priemerom 6 m. Na vyhliadkovú plošinu vo výške 17 m sa dostanete po 2-ramennom schodisku. Plošina je tiež východiskovým bodom na 38 m dlhú tobogánovú šmýkačku.

Hasičská stanica

Hasičská stanica od iracko-britskej architektky Zahy Hadid z roku 1993 bola reakciou na rozsiahly požiar v kampuse v roku 1981. Architektka vytvorila budovu s garážou pre hasičské autá a ďalším krídlom so šatňami, sprchami a spoločnými priestormi. Ostrouhlé sochárske formy odliali na mieste pomocou zložitej metódy škrupinovej konštrukcie (tenkostenná zalomená zvyčajne železobetónová konštrukcia, ktorá svojím tvarom získava vysokú pevnosť s minimálnou hmotou). Stanica bola 1. dielom architekty v plnom rozsahu. Spolu s múzeom sa považujú za kľúčové diela dekonštruktivizmu a architektúry konca 20. storočia. Budova sa používa na výstavy a špeciálne podujatia.

Výstavný sklad Vitra

Jednoduchý, ale dôstojný výstavný sklad Vitra navrhla spoločnosť Herzog & de Meuron v roku 2016. Kombinuje v sebe vzhľad priemyselnej budovy alebo skladu na múzejný depozitár bez okien. Okrem bezokennej fasády ho spoznáte podľa jednoduchej sedlovej strechy a lámanej tehly. Tehly štiepali priamo na mieste. Interiér ponúka ideálne podmienky na zachovanie cenných zbierkových predmetov. Veľké okno, cez ktoré nahliadnete do depozitárov zbierky, spája hlavnú halu so suterénom.

Vo vnútri sa nachádza jedna z najväčších stálych expozícií nábytkového dizajnu na svete, dočasné výstavy, ktoré súvisia so zbierkou, vstupná časť a obchod. V sklade sa obmieňa asi 400 kľúčových predmetov zo zbierky múzea. Konajú sa tu ale aj krátkodobé výstavy, ktoré sa venujú súčasným témam, napr. technológiám, udržateľnosti, mobilite, či spoločenskej zodpovednosti. Výstavy často vznikajú v spolupráci s renomovanými dizajnérmi.

V suteréne skladu nahliadnete spoza skla na 4 zbierky: kolekciu osvetlenia, taliansky a škandinávsky dizajn a pôvodnú kanceláriu Charlesa a Raya Eamesovcov. Uvidíte nábytok a ďalšie archívne predmety z pozostalosti Eamesovcov z rokov 1940-1978.

Pred výstavným skladom Vitra sa nachádza vyvýšené námestie Place Jean Prouvé z roku 2022, ktoré spája sklad s ostatnými budovami. Sklad kontrastuje s protiľahlou hasičskou stanicou, naopak zase korešponduje s tehlovými budovami závodu od Álvara Sizu. Zároveň predstavuje južný vstup pre kampus Vitra. Promenáda spája sklad s múzeom dizajnu a severným vstupom do areálu.

Sci-fi dizajn: Od vesmírneho veku po metaverzum

Výstava Sci-fi dizajn: Od vesmírneho veku po metaverzum predstavuje viac ako 100 predmetov zo zbierky múzea od začiatku 20. storočia, cez vesmírny vek (60. a 70. roky 20. storočia) až po súčasnosť. To, čo pôvodne predpovedalo sci-fi, sa v 50. rokoch 20. storočia stalo skutočnosťou, keď začali preteky o 1. pristátie na Mesiaci. Dizajnérsky nábytok sa objavil vo filmoch 2001: Vesmírna odysea (1968), Muži v čiernom (1991), Prometheus (2012), Blade Runner 2049 (2017) alebo seriáli Star Trek.

Ďalšou kategóriou sú diela, ktoré vznikli pre metaverzum. Jedným z nich je kreslo Hortensia (2021), čalúnené viac ako 30 000 laserom rezanými okvetnými lístkami z dielne Reisinger Studio, ktoré pôvodne vzniklo ako NFT (nezameniteľný token), nakoniec sa však premenilo na skutočný kus nábytku. Zaujalo ma tiež Scorpion Computer Cockpit (2020), kreslo v tvare škorpióna s 3 monitormi. Výstavu môžete navštíviť do 10. mája 2026.

Galéria Barragán

Vo výstavnom sklade Vitra sa nachádza ešte jedna výstava. Venuje sa najvýznamnejšiemu mexickému architektovi 20. storočia Luisovi Barragánovi (1902-1988). Profesionálnu pozostalosť architekta spravuje od roku 1996 nadácia Barragán v Birsfeldene neďaleko Bazileja. Výstava predstavuje kresby, fotografie a ďalší materiál z archívu Barragán s biografickými detailmi a ilustrovanou chronológiou modernej architektúry v Mexiku.

Vitra Designweg

Ak sa rozhodnete kampus Vitra navštíviť hromadnou dopravou a budete tam prichádzať električkou, cestu z konečnej zastávky električky č. 8 v centre mesta Weil am Rhein ku južnému vstupu do kampusu vám spríjemní 12 sklenených stĺpov, ktoré ponúkajú prehľad takmer 200 rokov histórie nábytku. Náučný chodník navrhli dizajnéri Ronan a Erwan Bouroullecovci v máji 2021.

Navštívte aj tieto miesta späté s dizajnom:

• Miláno – 1 deň nestačí
• Brusel – Od Kráľovskej štvrte až po Atomium
• Rothmayerova vila v Prahe
• Viedeň – Mozart, secesia a zeleň
• Historická lodenica v Portsmouthe

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka Kampusu Vitra

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 14. 1. 2026 (1 eur = 0,9333 chf).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Kampus Vitra je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Námestie Place Bellecour

Námestie Place Bellecour je 4. najväčším námestím Francúzska a patrí medzi najväčšie pešie námestia Európy. Už za rímskych čias bolo vojenským táborom, trhoviskom, neskôr vinicou a až do 12. storočia močiarom. V jeho strede stojí bronzová jazdecká socha Ľudovíta XIV. z roku 1825. Ľudovíta tu zobrazili v rímskom štýle, teda bez sedla a strmeňov. V južnej časti námestia je turistické informačné centrum. Z námestia sa vám naskytne výhľad na dominantu mesta Baziliku Panny Márie a lyonskú Eiffelovu vežu.

2. Múzeum filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature)

O Múzeu filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature; 800 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok.

3. Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste)

Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste; 700 m/9 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) pochádza už z 12. storočia. V 13. storočí sa v nej konali 2 koncily (cirkevný snem biskupov). Po náboženských vojnách a Francúzskej revolúcii ju zrekonštruovali. Orloj patrí medzi najstaršie v Európe.

4. Lugdunum – rímske divadlá Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére)

O galsko-rímskych divadlách v štvrti Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére; 1,8 km/31 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

5. Bazilika Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière)

Dominantu mesta, hrdo sa vypínajúcu na kopci, zvonku nenápadnú, ba až fádnu a vo vnútri prehnane zdobenú Baziliku Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière; 2,1 km/36 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) postavili v eklektickom štýle. Práve na tomto kopci založili Rimania mesto v roku 43 pred naším letopočtom. Kostol síce slávnostne otvorili už na konci 19. storočia (1896), vnútornú výzdobu ale dokončili až po 2. svetovej vojne. Bazilika má výšku 86 m, šírku 35 m a výšku 48 m. Po prehliadke baziliky si užite výhľad na Lyon, pri ktorom budete mať celé mesto ako na dlani.

6. Lugdunum – rímske múzeum Fourvière (LUGDUNUM – Musée & Théâtres romains)

O galsko-rímskom múzeu v štvrti Fourvière (Lugdunum – Musée & Théâtres romains; 2 km/34 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

7. Justičný palác (Palais de justice historique de Lyon)

Historický justičný palác (Palais de justice historique de Lyon; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) sa vypína na brehu rieky Saône v starom Lyone. Prezrádza ho neoklasicistická fasáda s 24 korintskými stĺpmi. Na tomto mieste sa spravodlivosť vykonáva už od 10. storočia. Po postavení nového súdu ostali v budove Porotný súd a Odvolací súd.

8. Námestie Place des Terreaux

Námestie Place des Terreaux (1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) je najlepším východiskovým bodom na spoznávanie severnej časti polostrova. V južnej časti zástavby sídli Múzeum výtvarných umení a z námestia je to len na skok do opery. Slovo terreaux pochádza z latinského terralia, čo znamená priekopa. Tá sa tiahla južnou časťou námestia a spájala rieky Rhôna a Saône.

Stred námestia zdobí fontána z tepaného olova z konca 19. storočia (1888) od Bartholdiho. Ten navrhol tiež Sochu slobody v New Yorku. Fontána v podobe tzv. triumfálneho voza symbolizuje Francúzsko a kone predstavujú 4 rieky. Fontánu pôvodne objednali pre mesto Bordeaux, to ju však odmietlo pre vysoké náklady. V 90. rokoch 20. storočia pribudlo k fontáne ďalších 69 malých pozemných fontán. Škoda, že sme nevideli všetky fontány v plnej sile.

9. Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts)

Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts; 1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) našlo svoje miesto v bývalom opátstve zo 17. storočia. Obsahuje jednu z najdôležitejších zbierok umeleckých diel v Európe od antiky po súčasnosť. Môžete obdivovať diela Gauguina, Rembrandta, Rubensa, Veroneseho a mnohých ďalších. Vo Francúzsku je najdôležitejším múzeom hneď po Louvri. Ak náhodou múzeum nestíhate navštíviť, vyberte sa aspoň do jeho záhrady. Sadnite si medzi kvetinové záhony pod mohutné koruny dubov, líp a briez a obdivujte bronzové a mramorové sochy.

10. Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon)

Veľké divadlo, predchodca súčasnej opery, tu stálo od roku 1756. Z divadla už takmer nič nezostalo a zmenilo sa na nepoznanie po najväčšej rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia. Zatiaľ som nevidel škaredšiu budovu opery ako je Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon; 1,4 km/19 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Historická časť by možno aj celkom ušla, ale tej čiernej nadstavbe akosi neviem prísť na chuť. A to sa o nej píše ako o majestátnej kupole, ktorá je majstrovským dielom architektúry. Vo vnútri som síce nebol, ale podľa obrázkov na internete ma nezaujal ani interiér. Predstavenia v nej vraj ale stoja za to. Možno raz niekedy v budúcnosti.

11. Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais)

Severne od centra mesta môžete obdivovať 2 ohromné nástenné maľby. Jednou z nich je Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais; 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) alebo tiež murál slávnych obyvateľov Lyonu. Tou druhou je Stena tkáčov hodvábu, o ktorej píšem nižšie. Freska Lyončanov sa v roku 1995 s viac ako 1 miliónom návštevníkov ročne stala jednou z TOP atraktivít mesta.

Nástenná maľba má 800 m², zahŕňa 2 000 rokov histórie mesta a zobrazuje 25 historických a 6 súčasných osobností Lyonu. Stretnete tu napr. bývalého rímskeho cisára Claudia, francúzskeho matematika a fyzika André-Marie Ampèrea, francúzskeho spisovateľa Antoinea de Saint-Exupéryho s Malým princom, bratov Lumièrovcov, či francúzskeho kuchára Paula Bocusea. Nielen obyvatelia Lyonu musia byť pri pohľade na maľbu hrdí, koľko významných osobností pochádza práve z ich mesta. Ja by som bol tiež.

12. Námestie Place Sathonay

Námestie Place Sathonay sa nachádza 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour. Lemujú ho reštaurácie, kaviarne a bary. Stred námestia vypĺňa útulný park. V strede parku stojí socha seržanta Blandana, starostu Lyonu zo začiatku 19. storočia. Námestie je vhodným východiskovým bodom k Amfiteátru 3 Galov a tiež do botanickej záhrady.

13. Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules)

Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules; 1,6 km/24 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) postavili za rímskym mestom v roku 19. O storočie neskôr ho na žiadosť cisára Hadriána rozšírili a meria 147 m na dĺžku a 120 m na šírku. V amfiteátri sa konali hry a cirkusy. Každý rok sa tu zhromažďovali zástupcovia 60 galských národov, aby v amfiteátri prisahali vernosť Rímu. Amfiteáter odokryli počas stavebných prác v roku 1834 a vykopali v 60. rokoch 19. storočia. Z ulice nad amfiteátrom sa vám naskytne výhľad na Baziliku Panny Márie z Fourvière a lyonskú Eiffelovku.

14. Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts)

Druhou, dych berúcou nástennou maľbou, je Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts; 2,6 km/40 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Aj táto nástenná maľba patrí medzi jedny z najnavštevovanejších atraktivít mesta. Pôvodne tu stál len obrovský prázdny múr. Architektúru štvrte, typickú tkaním hodvábu, charakterizujú veľké okná a vysoké stropy. Po reštrukturalizácii štvrte sa začali objavovať prázdne múry. Prvá verzia vznikla už v roku 1987. Najprv odrážala len mestskú štvrť, dnes už je to celé mesto. Len ťažko uveríte, že ide o plošnú maľbu. Svojím štýlom vás nepochybne vtiahne do seba.

15. Záhrada Rosy Mir (Jardin Rosa Mir)

Španielsky majster murár Jules Sénis Mir utiekol do Lyonu so svojou rodinou pred Francovým režimom v roku 1951. Keď jeho mama Rosa Mir Mercader zomrela v roku 1957, vytvoril Jules na jej počesť Záhradu Rosy Mir (Jardin Rosa Mir; 2,7 km/42 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Ostal verný svojmu remeslu a vytvoril záhradu, ktorej steny a štruktúry pokrývajú mušle, kamienky a štrk. Jules musel mať svoju mamu veľmi rád, keď jej vytvoril takúto záhradu s arabsko-andalúzskymi vplyvmi.

Na niektorých fotografiách záhrady by vám ani vo sne nenapadlo, že ju takmer z každej strany obklopujú nejaké výškové budovy. Napriek tomu, že sa kontroluje počet návštevníkov v záhrade (max. počet naraz je 15), snáď budete mať pri jej návšteve viac šťastia ako my a nebudete sa tlačiť medzi ostatnými lovcami najlepších záberov. Záhrada Rosy Mir je od apríla do októbra otvorená v soboty medzi 14.00-18.00 h. Vstup do záhrady je bezplatný.

16. Sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône)

Príjemnou prechádzkou počas návštevy lyonského polostrova môže byť sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône; 3,7 km/51 min. pešo južne od námestia Place Bellecour). Ak náhodou plánujete navštíviť múzeum prírodných vied (Musée des Confluences), zájdite si po prehliadke múzea do záhrad za ním. Okrem obrovského, do očí udierajúceho, nápisu Lyon s levom, pri ktorom sa môžete odfotografovať, sa práve v týchto miestach vlieva Saône do Rhôny. Môžete sa tu na chvíľu zastaviť a sledovať rušné mesto okolo vás na opačných brehoch riek.

17. Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or)

Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or; 3,3 km/46 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour) je so svojou rozlohou 117 ha najväčším mestským parkom vo Francúzsku. Hovorí sa, že križiaci v týchto miestach kedysi zakopali poklad vrátane zlatej hlavy Krista. Po rokoch si najali veštkyňu, aby im ju pomohla nájsť, ale napriek všetkému úsiliu sa jej to nakoniec nepodarilo. Pre verejnosť park otvorili už v roku 1857. Pri vchode vás privíta ohromná pozlátená brána.

Botanická záhrada a Ostrov labutí

Okrem obrovského jazera, záhonov s ružami, chodníkov a lavičiek sa tu nachádzajú zoologická aj botanická záhrada. V botanickej záhrade, údajne najväčšej vo Francúzsku, rastie asi 16 000 druhov rastlín a vďaka tomu patrí medzi jednu z najbohatších zbierok Európy. Veľké skleníky pochádzajú z roku 1865 a 1. kvety v nich vykvitli koncom 19. storočia. Vojnový pamätník na ostrove labutí (Île aux Cygnes) vztýčili medzi rokmi 1914-1930. Zaujímavosťou je, že na ostrov sa dostanete suchou nohou podchodom.

Záhrada ruží a Zoologická záhrada

Záhrada ruží vznikla v 60. rokoch 20. storočia (1961-1964). Ružová záhrada sa môže pochváliť viac ako 16 000 kríkmi ruží, ktoré predstavujú viac ako 450 druhov. Zoologická záhrada z roku 1887 je domovom viac ako 400 druhov zvierat. Niektoré zvieratá uvidíte priamo z verejnej časti parku. Park je ideálnym miestom pre rodiny s deťmi. Tie tu nájdu malý, či veľký kolotoč, šliapacie bicykle, turistický vláčik, štvorkolky, hojdačky, motokáry, minilode alebo si môžu prenajať vodný bicykel a plaviť sa medzi kačkami a labuťami.

V parku tiež nájdete stánky s občerstvením a so suvenírmi. Park je otvorený od polovice apríla do polovice októbra denne medzi 6.30-22.30 h a od polovice októbra do polovice apríla denne medzi 6.30-20.30 h. Park je zatvorený v prípade silného vetra. Vstup do parku je bezplatný.

18. Tržnica Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse)

Pre nasatie miestnej atmosféry vám odporúčam navštíviť tržnicu Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse; 1,9 km/27 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour). Prvú tržnicu otvorili už v 2. polovici 19. storočia (1859). O storočie neskôr otvorili tržnicu Paula Bocusea. Vo vnútri nájdete viac ako 60 obchodníkov. Ostal som prekvapený, koľko ľudí v nej obedovalo. Okolo nás bolo všade počuť francúzštinu. Tu človek pochopí snáď najlepšie francúzsku kultúru. Hlavne nechoďte do tržnice hladní, lebo budete mať chuť všetko zjesť.

Paul Bocuse, jeden z najväčších šéfkuchárov 20. storočia, zakladateľ hnutia nouvelle cuisine a spolku Bande a Bocuse, propagoval novú kuchyňu. Jeho reštaurácia v Collonges-au-Mont-d’Or neďaleko Lyonu držala od roku 1965 až do jeho smrti (2018) nepretržite 3 michelinské hviezdy. Je tak jedinou reštauráciou na svete, ktorá si ich udržala tak dlho.

19. Filmová freska (Fresque du cinéma)

Kde inde mohla vzniknúť filmová freska (Fresque du cinéma; 1 km/15 min. pešo východne od námestia Place Bellecour), ak nie v Lyone. V meste sa to v roku 1895 vďaka bratom Lumièrovcom všetko začalo. Na freske by ste mali vidieť väčšinu filmov, ktoré natočili v meste. Freska nie je práve v najlepšom stave. V spodnej časti ju niekto pokreslil graffiti. Všimol som si, že niektorí cestovateľskí sprievodcovia ju asi pre istotu už ani neodporúčajú.

20. Múzeum Lumière (Musée Lumière)

Múzeu bratov Lumièrovcov (Musée Lumière; 3,5 km/50 min. pešo juhovýchodne od námestia Place Bellecour) som venoval samostatný článok.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Vynálezy bratov Lumièrovcov

V roku 1881, keď mal Louis 17 rokov, vynašiel fotografické platne pripravené na použitie. Platne boli známe ako modré štítky, podľa krabičiek, v ktorých sa predávali. Práve tieto platne priniesli Lumièrovcom slávu a bohatstvo. Kinematograf si dali patentovať v roku 1895. Prvý film vznikol pravdepodobne 19. marca 1895. 33 divákov 1. plateného verejného premietania videlo 10 filmov 28. decembra 1895 v parížskom Grand Café. Zachovalo sa 1 408 filmov z pôvodných 1 428, čo je pozoruhodné číslo.

Vedeli ste, že bratia Auguste a Louis takmer všetky svoje patenty zaregistrovali spolu pod oboma menami?

K nim neskôr pridali viac ako 600 ďalších filmov. Louis podal patent na fotorámu 29. decembra 1900. Ide o fotografický proces, ktorý umožňuje jeden 360° záber a jeho projekciu na valcové plátno. Vo štvrtok 17. decembra 1903 vynašli bratia Lumièrovci farebnú fotografiu – autochróm. Na trh ho komerčne uviedli v roku 1907 a používal sa takmer 30 rokov (do roku 1935).  

Vila Lumière

Vilu Lumière postavili medzi rokmi 1899-1901 pre Antoina a Joséphine Lumièrovcov, rodičov Augusta a Louisa. V roku 1972 ju mesto Lyon zachránilo pred zničením. Medzi rokmi 1978-1991 sa stala domovom Národnej fotografickej nadácie. V roku 1982 vznikol Inštitút Lumière, ktorý vo vile sídli od samého začiatku. Inštitút okrem iných aktivít vo vile prevádzkuje múzeum.

Prehliadka Múzea Lumière

Po zakúpení vstupenky dostanete plán vily, ktorú si už potom sami prechádzate. V múzeu nie je žiadna šatňa, takže pokiaľ nemusíte, neberte si so sebou žiadne veľké tašky, pretože ani pani v pokladni nie je ochotná si vaše ruksaky vziať. Múzeum Lumière sa venuje histórii rodiny, kinematografu, technickým výtvorom bratov Lumièrovcov a skúma proces vynálezu filmu. Bratia sa okrem fotografie a stereoskopickému filmu venovali tiež oblastiam ako zvuk, mechanika alebo výskum medicíny.

Prehliadka múzea začína na prízemí vily v zimnej záhrade. Jeanne-Joséphine Lumière, Antoinova manželka, pestovala v zimnej záhrade mnoho kvetín. Už v roku 1900 mala miestnosť podlahové kúrenie. Zimná záhrada patrí medzi najkrajšie miestnosti vily, možno aj vďaka 4 rôznym druhom mramoru. Okrem 1. kinematografu uvidíte tiež reklamné plagáty na jeho kúpu.

Na poschodí prehliadka začína výstavou fotografií z rodinného života, niektoré fotografie pochádzajú práve z vily, v ktorej sa nachádzate. Spálňu Antoina a Joséphine Lumièrovcov ponechali vo vile v jej pôvodnej podobe. Zaujímavosťou je, že rodina veľmi rýchlo vybavila svoju vilu telefónom a dokonca aj nákladným výťahom. Nevynechajte 2 premietacie miestnosti. V prvej uvidíte 15-minútovú ukážku z filmu Lumière! Dobrodružstvo sa začína. Druhá ponúka zmes zvuku a vybraných scén z filmov.

Najviac ma zaujal Zoetrop, svetelné umelecké dielo od Émilie Tolot, ktorý vynašli už v roku 1834. Dielo vytvára ilúziu pohybujúcich sa obrazov vďaka súhre rýchlosti a svetla. Obsahuje viac ako 400 sôch, ktoré sa skladajú zo 16 sérií po 24 postavách. Každá séria zobrazuje postavu, ktorá kráča, gestikuluje alebo tancuje v rôznych pózach. Zoetrop sa pohybuje rýchlosťou asi 12 snímok za sekundu. Ilúzia sa dosahuje pomocou stroboskopických projektorov.

Galéria Kino

Po prehliadke vily nezabudnite navštíviť Galériu Kino, ktorá sa nachádza len pár krokov západne od vily vedľa rovnomennej kaviarne. Galériu umiestnili do bývalého skladu továrne. Venuje sa filmovej fotografii a výstavám zberateľských plagátov. V čase našej návštevy bola v galérii fotografická výstava Lumièrovo dobrodružstvo, Postavy z Lumièrových filmov. Výstava vznikla pri príležitosti 130. výročia vzniku kinematografu (1895). Na výstave uvidíte postavy, ktoré sa objavujú vo filmoch na rôznych miestach Francúzska a v zahraničí (v súčasnosti to je 31 krajín) medzi rokmi 1895-1905. Výstavu pre vysoký záujem predĺžili do 1. februára 2026.

Praktické info o Múzeu Lumière a Galérii Kino

Múzeum Lumière (Musée Lumière) sa nachádza 3,5 km/50 min. pešo východne od námestia Place Bellecour. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-18.30 h. Vstupenka stojí 9,50 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou. Galéria Kino (Galerie Cinéma) je otvorená od utorka do nedele medzi 11.00-19.00 h. Vstupenka do galérie stojí 4 eur/os., po predložení vstupenky do Múzea Lumière stojí 1 eur/os. Vstupenky na prehliadku a podujatie si môžete kúpiť aj on-line.

Navštívte tieto filmové lokality:

• Zámok Veltrusy v Česku
• Kráľovský Winchester v Spojenom kráľovstve
• Vicenza – perla renesancie v Taliansku

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránku inštitútu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Múzeum Lumière v Lyone je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Rímske divadlá

Veľké divadlo je najstarším divadlom v rímskej Galii. Vybudovali ho už koncom 1. storočia pred n. l. So svojím priemerom 108 metrov patrí tiež medzi najväčšie divadlá v Galii. V čase najväčšej slávy sa doň zmestilo až 10 000 divákov. Hrali sa v ňom prevažne komédie, ktoré sprevádzal tanec. Menšie divadlo Odeon postavili koncom 1. stor. n. l., má priemer 83 m a mohlo pojať 3 000 divákov. To slúžilo predovšetkým na koncerty a recitácie. V minulosti boli divadlá omnoho väčšie a zo všetkých strán ich uzavreli. Za javiskom stál vyše 20 m vysoký múr. Prekrývala ich plátenná markíza, ktorá chránila divákov pred ostrým slnkom.

V areáli oboch divadiel sa nachádza 22 informačných panelov, ktoré zrozumiteľným spôsobom opisujú tú-ktorú lokalitu. Texty dopĺňajú vizualizácie, ako lokalita vyzerala v časoch najväčšej slávy. QR kódy umožňujú prístup k virtuálnej realite. V divadlách je napriek ich poškodenému stavu stále výborná akustika, ktorú si overíte na vlastné hlasivky. Lokalitu si môžete sami voľne prejsť. Pripravte sa na schody. Veľa a všade. Z vrcholu veľkého divadla sa vám naskytne nádherný výhľad na mesto a okolie. Naopak, najlepší výhľad na divadlá je zase zo strechy múzea.

Rímske kúpele a baziliky

Južne od divadiel sa rozprestierajú ďalšie 3 archeologické lokality. Neďaleko od divadiel sú rímske kúpele. Kým jednu časť ešte stále môžete vidieť, tú ďalšiu navždy pochovali pod základnou školou. Druhou lokalitou sú baziliky Saint-Just na terase s výhľadom na rieku Saône. Poslednou, najjužnejšou, lokalitou je pohrebná bazilika Saint-Laurent v Choulans, ktorá je až na úrovni železničnej stanice Perrache.

Rímske múzeum

Výstavba múzea začala v roku 1972. Slávnostne ho otvorili o 3 roky neskôr. Múzeum doslova zakopali v kopci, aby nenarúšalo prostredie, ktoré ho obklopuje. Nepozorný návštevník si ho takmer nevšimne. Vo svahu uvidíte len 2 veľké otvory, ktoré patria múzeu. Aj vďaka nim sa divadlá stávajú akoby súčasťou vnútornej expozície. Múzeum vlastní jednu z najbohatších archeologických zbierok vo Francúzsku. Vystavuje predmety, ktoré súvisia s rímskym Lyonom.

Pri prehliadke si nenechajte ujsť bronzovú tabuľku cisára Claudia, galský kalendár, jeden z najdlhších známych dokumentov v keltskom jazyku, keltský voz, či mozaiku so svastikami. Po mozaike sa dokonca môžete prejsť. Svastika predstavuje kolovrat, ktorý symbolizuje večný život. Zaujal ma tiež vrak lode z dubového dreva z 1. stor. n. l. Loď mala ploché dno typické pre riečne lode. Slúžila na prepravu ťažkého tovaru, napr. amfor, či kameňov medzi Arles a Lyonom. V čase našej návštevy prebiehala krátkodobá výstava, ktorá skúmala vzťah Rimanov k umeniu pred 2 000 rokmi. Výstavu môžete navštíviť do 7. júna 2026.

Lugdunum – rímske múzeum a divadlá – praktické info

Rímske múzeum Lugdunum sa nachádza 2 km/34 min. pešo západne od námestia Place Bellecour. Múzeum je otvorené od utorka do piatka medzi 11.00-18.00 h, v soboty a nedele medzi 10.00-18.00 h. Rímske divadlá sú otvorené od mája do septembra medzi 7.00-21.00 h a od októbra do apríla medzi 7.00-19.00 h. Pred prehliadkou múzea sa z bezpečnostných dôvodov pripravte na kontrolu tašiek a ruksakov. Vstupenka stojí 7 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz. Vstupenky si tiež môžete kúpiť on-line na oficiálnej stránke múzea. Rímske divadlá sú voľne prístupné.

Navštívte archeologické lokality aj v týchto mestách:

• Brescia v Lombardsku
• Durrës v Albánsku
• Kráľovský Winchester v južnom Anglicku
• Ľubľana v Slovinsku
• Svätý Jur na Slovensku

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka múzea

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Lugdunum – Rímske múzeum a divadlá je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Prehliadka Múzea filmu a miniatúr

Už vo výklade ma zaujala záchranná vesta z filmu Titanic (1997). Prehliadka múzea začína v suteréne budovy. Práve tu nanovo postavili kulisy z môjho obľúbeného filmu Parfum: Príbeh vraha (2006). Na expozícii pracovali tí istí ľudia, ktorí stavali kulisy aj v mníchovských štúdiách, takže autenticita by mala byť zaručená. Prehliadka pokračovala na poschodí, kde vystavovali niekoľko predmetov z filmov o Harrym Potterovi (2001-2011). Videli sme plášť Rona Weaslyho, Harryho okuliare, či obálku, v ktorej ho informovali o prijatí na Rokfort.

Ešte pred samotnou návštevou som sa snažil zistiť čo najviac informácií o múzeu. Dočítal som sa, že v ňom mali mať do konca apríla 2025 krátkodobú výstavu o oboch filmoch Beetlejuice a Beetlejuice Beetlejuice (1988, 2024). Výstavu pre vysoký záujem predĺžili do konca októbra 2025, takže sa nám ju podarilo nakoniec vidieť. Uvidíte predmety z 1. filmu vrátane hada z piesočnej planéty. V ďalších miestnostiach vystavovali rekvizity z rôznych hororov, napr. bábiku Chucky (1998), masku Freddyho tváre z filmu Nočná mora v Elm Street (1988), či tvárovú protézu Samary z filmu Kruh (2002). Uvidíte tiež ale rekvizity z filmov Piráti Karibiku, Hviezdne vojny alebo Jumanji.

…pri prehliadke múzea sa vám v mysli vybaví toľko spomienok …

Na staré dobré časy som si spomenul pri pohľade na ruku Nožnicovorukého Edwarda (1990), prednú stránku novín Daily Bugle z filmu Spider-Man (2002), latexovú masku z filmu Maska (1994) alebo masku, parochňu a klobúk z môjho ďalšieho obľúbeného filmu V ako Vendetta (2006). Neskutočne som sa zľakol pri pohybujúcom sa modeli Votrelec 2 (1986). Človek si pri pozeraní filmov ani neuvedomí, koľko miniatúr je v ňom použitých. Tak napríklad model lietajúcej pizzerie zo snáď najlepšieho filmu, aký kedy natočili, Piaty element (1998), železničný cisternový voz z filmu Charlie a továreň na čokoládu (2005), či observatórium z filmu Grand Hotel Budapest (2014).

Pri Wesovi Andersovi ale ešte chvíľu ostaneme, pretože mu venovali samostatnú expozíciu na najvyššom podlaží múzea. Okrem už spomínaného Grand Hotelu Budapešť uvidíte rekvizity z filmu Darjeeling s ručením obmedzeným (2007) alebo kulisu vozňa z filmu Asteroid City (2023). Výstavu dopĺňa krátky dokument o tom, ako prebiehalo natáčanie scén s miniatúrami.

Múzeum filmu a miniatúr v Lyone – praktické info

Múzeum filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature) sa nachádza 800 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour. Prevádzková doba múzea je v pondelky, stredy-piatky medzi 10.00-18.30 h, utorky medzi 13.30-18.30 h, soboty a nedele medzi 10.00-19.00 h. Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 1,5 h. Časť venovaná miniatúram je od septembra 2025 dočasne uzatvorená. Miniatúry reštaurujú a plánujú ich vystavenie v novom múzeu miniatúr v roku 2026. V múzeu môžete fotografovať bez použitia blesku.

Vstupenka stojí 22,90 eur/os. Vstupenky sme si kúpili tesne pred prehliadkou múzea, príp. si ich môžete kúpiť vopred on-line cez aplikáciu Fever. V pokladni mi poskytli zľavu, ale neviem, či to bolo z dôvodu čiastočne zatvorenej expozície alebo vďaka novinárskemu preukazu. Za prehliadku sme nakoniec zaplatili 16,90 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte aj tieto zážitkové expozície:

• Cremona za zvuku huslí
• Mělník nielen pre manželky českých kráľov
• Viedeň – Mozart, secesia a zeleň
• Historická lodenica v Portsmouthe
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka múzea

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Múzeum filmu a miniatúr v Lyone je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Lyon dostať?

Lyon je 3. najväčším mestom Francúzska (po Paríži a Marseille). Nachádza sa v regióne Auvergne-Rhône-Alpes v juhovýchodnej časti krajiny. Od Paríža, hlavného mesta Francúzska, je vzdialený 466 km/4 h 51 min. autom juhovýchodne.

Autobusom

Ak budete do Lyonu cestovať autobusom, môžete vystúpiť na jednej z 2 hlavných autobusových staníc:

• Gare Part Dieu Villete – 2,8 km/41 min. pešo východne od námestia Place Bellecour,
• Perrache – 1 km/16 min. pešo južne od námestia Place Bellecour.

Vlakom

Medzi 5 hlavných železničných staníc Lyonu patria tieto:

• Lyon Part Dieu – 2,7 km/38 min. pešo východne od námestia Place Bellecour,
• Lyon Perrache – 1,3 km/19 min. pešo južne od námestia Place Bellecour,
• Lyon Saint Paul – 1,2 km/18 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour,
• Lyon Jean Macé – 2 km/28 min. pešo juhovýchodne od námestia Place Bellecour,
• Lyon Vaise – 4 km/14 min. autom severozápadne od námestia Place Bellecour.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Lyon-Saint Exupéry (Aéroport de Lyon-Saint-Exupéry, medzinárodný kód podľa IATA: LYS) sa nachádza 36 km/33 min. autom východne od centra mesta. Do Lyonu sme leteli z Prahy (PRG) leteckou spoločnosťou easyJet. Let mal trvať 1 h a 50 min., ale bol o 25 minút kratší pri ceste tam a o 20 minút kratší pri lete naspäť. Spiatočná letenka stála 49,76 eur/os. Cena zahŕňala malú batožinu s rozmermi 45x36x20 cm, ktorá sa zmestí pod sedadlo pred vami. Cena nezahŕňala výber sedadla v lietadle. Jeden mesiac pred odletom som mohol urobiť on-line check-in. Brána sa zvyčajne zatvára pol hodiny pred odletom.

Vo Francúzsku som si veľmi rýchlo obľúbil ohromný výber pečiva a lacnú kávu. Pred návratom do Prahy som si na letisku dal, ako inak, espresso a croissant. Za účet som zaplatil 5,30 eur. Do odletu ešte stále ostával čas, tak som si objednal aj čaj a čokoládovú rolku. Tentoraz som zaplatil 5,50 eur. Na letisku vám odporúčam kaviareň Brioche Dorée.

Ako sa po meste Lyon pohybovať?

Po Lyone sme sa presúvali pešo. Mestskú hromadnú dopravu sme využili jedine pri presune medzi letiskom a železničnou stanicou Lyon Gare Part Dieu v meste. Na stanicu sa z letiska dostanete pohodlne priamou električkou RX spoločnosti Rhônexpress. Cesta s 3 zastávkami trvala 27 minút. Električka premáva celoročne medzi 6.00-21.00 h každých 15 minút a medzi 4.25-6.00 h a 21.00 h a polnocou každých 30 minút. Spiatočný cestovný lístok kúpený vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke spoločnosti stál 28 eur/os.

Kde v meste Lyon získať info?

Turistické a kongresové centrum metropolitnej oblasti Lyon (Office du Tourisme et des Congrès de la Métropole de Lyon) sa nachádza v južnej časti námestia Place Bellecour. Infocentrum funguje na podobnom princípe ako úrad, a teda, po vstupe si vezmete číslo a čakáte, pri ktorom okienku vás obslúžia.

Kde sa v meste Lyon ubytovať?

Súbor 4 štúdií At home in lyon (2,7 km/38 min. pešo východne od námestia Place Bellecour) sa nachádza neďaleko železničnej stanice Lyon Part Dieu. Výhodou bolo, že z konečnej zastávka električky z letiska to do bytu bolo len pár minút. Ubytovať sa môžete od 16.00 h, odubytovať by ste sa mali do 10.00 h.

Ubytovanie

Boli sme ubytovaní v Studio Côté Saône s 2-lôžkovou posteľou, kuchynským kútom, súkromnou kúpeľňou so sprchou, balkónom a výhľadom na hlavnú ulicu. V kuchynskom kúte sa nachádzala rýchlovarná kanvica či kávovar na kapsule, ale aj mikrovlnná rúra, umývačka riadu, práčka a žehlička so žehliacou doskou. Majiteľ nám pri kávovare nechal 2 kapsule, aby sme si mohli urobiť kávu. To sme skutočne využili, keď sme sa jedno poobedie vrátili do bytu skôr a teplé októbrové slnko nás vyhnalo na balkón. V kúpeľni sme mali k dispozícii bezplatné toaletné potreby. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom štúdiu. Nie je možné rezervovať si miesto na verejnom parkovisku, ktoré je v blízkosti ubytovania. Poplatok je 26 eur/deň.

Výhody

S Claudeom, majiteľom ubytovania, som od začiatku komunikoval cez whatsapp. Majiteľ sa každý deň pripomenul, aby sa uistil, že je všetko v poriadku. Ešte pred ubytovaním nám poslal informácie, ako sa dostaneme do ubytovania zo železničnej stanice, kódy pre prístup do budovy a štúdia, či heslo na Wi-Fi. Prekvapila nás požiadavka na vynášanie odpadkov.

Nevýhody

Veľké okná do ulice sme mohli zakryť elektrickými žalúziami. Tie síce tlmili zvuky z nočnej ulice, ale ako okná, ani žalúzie nezabránili úniku tepla z bytu a vstupu dymu zvonku. To sme zistili predposledný večer, keď sme v byte náhle zacítili nepríjemný cigaretový zápach. Vo vedľajšej izbe sa v ten deň ubytovali noví hostia, očividne silní fajčiari.

Cena

Za 1 štúdio pre 2 osoby na 4 noci sme zaplatili 417,74 eur. Cena zahŕňala štúdio, poplatok za upratovanie vo výške 43,20 eur, poplatok za služby v ubytovaní vo výške 2,23 eur/osoba/noc (tu sa priznám, že neviem, o aké služby išlo) a mestskú daň vo výške 1,65 eur/osoba/noc. Za ubytovanie by sme platili o 29,87 eur viac. Tie ale za nás zaplatil Booking.com. Cena nezahŕňala žiadne stravovanie.

Kde sa v meste Lyon najesť?

V Lyone sme vyskúšali viaceré francúzske reštaurácie, taliansku reštauráciu, hotelovú, ale aj fast food.

Monplaisir Côté Cour

S Lyonom sme sa rozlúčili vo veľkom štýle. A to v najlepšej reštaurácii, v akej sme jedli. A dôkazom, že si to nemyslíme len my, je viac ako 6 tisíc recenzií, hodnotenie 4,6/5 na google a reštaurácia, ktorá v nedeľu na obed praskala vo švíkoch. Reštaurácia Monplaisir Côté Cour (3,1 km/43 min. pešo juhovýchodne od námestia Place Bellecour) sa nachádza neďaleko Múzea bratov Lumièrovcov. Ochutnali sme Kuraciu ballotine s hubovou omáčkou a zemiakovou kašou.

Ballotine je francúzska kuchárska technika, pri ktorej sa vykostené mäso naplní, zroluje a zviaže do tvaru balíčka. Potom sa varí alebo pečie a podáva za tepla aj za studena.

Ako nápoj sme zvolili, pre Francúzov očividne prekvapujúco, teplý čaj. Preto sa nás čašník opýtal, či si želáme čaj pred jedlom alebo až po jedle. Povedal som, že v ten deň nám letí lietadlo a na naše počudovanie sme jedlo dostali na stôl ešte skôr ako samotný čaj. Príjemné prostredie, milá a veľmi dobre po anglicky hovoriaca obsluha. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 50 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Hippopotamus

Steaková reštaurácia Hippopotamus (2,5 km/36 min. pešo východne od námestia Place Bellecour) sa nachádza pri železničnej stanici Lyon Part Dieu na okraji obchodného centra Westfield. Keďže nie som veľkým fanúšikom steakov, siahol som radšej po rybe. V reštaurácii pripravujú môjho milovaného morského vlka, tentokrát s kuskusom a zeleninovým grenaille. Morského vlka pripravili minútkovým spôsobom na panvici aj s kožou, ktorá po smažení ostala chrumkavá.

Na francúzskych reštauráciách sa mi páčili 2 veci:

1. nech ste si objednali čokoľvek, samozrejmosťou bola vždy karafa vody, ktorú si nikdy nikde neúčtovali,
2. nech ste nechali obsluhe akékoľvek vysoké prepitné, vždy bola nesmierne vďačná. Z toho by si mohli brať príklad aj niektorí slovenskí či českí čašníci.

Zeleninové grenaille je jedlo, ktoré sa pripravuje z malých rovnomenných zemiakov, zeleniny, oleja a byliniek, najčastejšie pečené v rúre. V ten večer som chcel ochutnať francúzske pivo a tak som zvolil francúzsky ležiak 1664 Blonde z Alsaska. Pivo má zlatú farbu a mierne horkú chuť s jemným náznakom citrusov. Za večeru som zaplatil 31 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Le Vieux Lyon

Na obed sme snáď ani nemohli vojsť do turistickejšej reštaurácie ako Le Vieux Lyon (850 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour). Našťastie, i keď išlo o reštauráciu vyhľadávanú turistami (tiež vzhľadom na svoju polohu), nebola to turistická pasca. V reštaurácii varia jedlá regionálnej kuchyne. Objednal som si ponuku dňa, ktorou bola bravčová panenka pečená v lístkovom ceste s horčicou, doplnená o vyprážané zemiakové hranolčeky. A keby sa mi náhodou tá horčica málila, dostal som ešte navyše omáčku z horčičných semienok. Obed som snúbil s pohárom červeného vína z oblasti Côtes du Rhône, teda oblasti, v ktorej sa nachádza aj Lyon. Jedlo bolo chutné a porcia akurátna. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 40 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Bistrot Thélème

Reštaurácia Bistrot Thélème (2,6 km/40 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) sa nachádza hneď za nástennou maľbou Mur des Canuts. O reštaurácii sa zmienil dokonca aj francúzsky sprievodca Gault&Millau. Na oficiálnej internetovej stránke reštaurácie sa uvádza, kto sú výrobcovia a dodávatelia mäsa, syrov, ovocia či rýb. Mal som chuť len na niečo rýchle a ľahké. Preto som siahol po zemiakových palacinkách. Tie veľmi pripomínali naše zemiakové placky, avšak boli ľahšie, jemnejšie a menej mastné. Placka sama o sebe by bola dosť suchá, preto ju podávajú s ochuteným tvarohom. Obed som snúbil s čapovaným pivom z remeselného pivovaru. Milá, po anglicky hovoriaca obsluha, ktorá vám ochotne všetko vysvetlí. Za obed som zaplatil 16,25 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Ciao Nonna

Talianska reštaurácia Ciao Nonna (2,7 km/38 min. pešo východne od námestia Place Bellecour) sa nachádza priamo v železničnej stanici Lyon Part Dieu. Reštaurácia by mala byť spomienkou na vašu taliansku babičku (ak ste nejakú mali), ale aj vôňu oregana, cinkanie príborov a v neposlednom rade chutné jedlo. V reštaurácii sme sa zastavili na ľahkú večeru po prílete do mesta. Z jedálneho lístka som si vybral Gnocchi gratinati. Zemiakové halušky s pestom z bazalky a rukoly upečené do zlatista s mozzarellou. Porciu dopĺňal zelený šalát. K haluškám som vyskúšal ľahké francúzske cuvée Cian Nonna Blanc z Burgundska (chránené označenie pôvodu). Za večeru som zaplatil 20,51 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Bchef Lyon Carnot

Reštaurácia Bchef Lyon Carnot (900 m/12 min. pešo južne od námestia Place Bellecour) patrí do francúzskej siete reštaurácií. Sieť má v súčasnosti 65 reštaurácií. Podáva chutné burgre za rozumné ceny. Možno aj preto ju vyhľadávajú predovšetkým mladí ľudia. S mamkou sme mierne zvyšovali vekový priemer reštaurácie. Mäso pochádza z prevažne francúzskych fariem, žemle pečú pekári z múky z francúzskej pšenice, zelenina je zase od regionálnych farmárov.

Vybrali sme si menu, ktoré pozostáva z burgru, vyprážaných zemiakových hranolčekov, omáčky a nápoja. Všetko podľa vášho výberu. Ochutnal som burger L’Americain, ktorý obsahoval dvojitú porciu hovädzieho mäsa, dvojitú porciu čedaru, šalát, paradajky, karamelizovanú cibuľku a barbecue omáčku. Výhodou je, že nápoj podávajú v plechovke, takže si ho môžete zobrať so sebou a nemusíte ho vypiť hneď na mieste. Za menu som zaplatil 11,90 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Courtepaille Lyon Gare La Part Dieu

Reštauráciu Courtepaille Lyon Gare La Part Dieu (2,2 km/31 min. pešo východne od námestia Place Bellecour) nájdete v hoteli Ibis neďaleko železničnej stanice Part Dieu. Je súčasťou rovnomennej siete reštaurácií. Tých je vo Francúzsku už 60. Prvú reštauráciu otvorili v Burgundsku v roku 1961. Prekvapilo nás, že obsluha reštaurácie v medzinárodnom hoteli nehovorila po anglicky. Priniesli nám síce anglické menu, avšak, keď som si objednával po anglicky, aj tak mi nerozumeli a jedlo som im pre istotu radšej ukázal vo francúzskom menu.

Reštaurácia je známa podávaním tradičnej francúzskej klobásy z bravčových vnútorností s vínom, cibuľou a korením. Ja som radšej uprednostnil burger, tentoraz Le Roub’lard so syrom Cabécou du Périgord®, grilovanou slaninou, šalátom, červenou cibuľou, paradajkou a burgrovou omáčkou. Súčasťou porcie boli vyprážané zemiakové hranolčeky, kečup a zelený šalát. Pivo som v studený októbrový večer zamenil za teplý čaj. Za večeru som zaplatil 21,20 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Lyon zájsť na kávu a raňajky?

V meste Lyon sme sa na kávu či na raňajky zastavili v tradičných kaviarňach s obsluhou, ale aj v kaviarňach, ktorú sú súčasťou nejakej siete, či v pekárni.

Fika Lyon

Kaviareň Fika Lyon (1,6 km/23 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) sa stala mojou najobľúbenejšou lyonskou kaviarňou už pri 1. návšteve. Útulná, moderná, pohodová, s mladým personálom, ktorý sa na nič nehrá a o káve vie toho veľa. Vedel som, že bez balenia kávy túto kaviareň neopustím. Kávu pražia vo vlastnej pražiarni. Dokonalé espresso, vynikajúci mrkvový koláč. Síce sme sa v kaviarni zastavili len na menší coffee break, nabudúce by som sa tu zastavil aj na raňajky. Tie, ktoré podávali pri vedľajšom stole pôsobili veľmi lákavo. Za kávu, koláč a čaj sme zaplatili 9,30 eur. Za 250 g balenie kávy zaplatíte okolo 12 eur. Cena závisí od druhu kávy. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Coffee Moments

Tak na raňajky v kaviarni Coffee Moments (1,6 km/22 min. pešo východne od námestia Place Bellecour) by som si veľmi rýchlo zvykol. Útulné prostredie nielen na posedenie pri káve, ale aj na coworking, veľmi milá obsluha a fantastické jedlo. Na raňajky som si objednal Hrianku s baklažánom, ktorá obsahovala baklažánovú nátierku, rukolu, šampiňóny, syr Roquefort, vlašské orechy s balzamikom, sušené paradajky a papriku. Ochutnal som ale aj hrianku, ktorú si objednala mamka a nevládala ju dojesť. Tá jej bola s pečeným kuracím mäsom a šampiňónmi, ktorú ďalej tvorili smotanový syr, teplý kozí syr, rukola s balzamikom, sušené paradajky, vyprážaná cibuľa a paprika. Kávu odoberajú od renomovaných pražiarní priamo v meste. Ani milovníci čaju neostanú na sucho. Na výber je hneď z niekoľkých sypaných čajov. Za raňajky pre 2 osoby sme zaplatili 35 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Puzzle Cafe

Napriek tomu, že sa kaviareň Puzzle Cafe (650 m/9 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) nachádza v rušnej a návštevníkmi vyhľadávanej štvrti, stále ponúka príjemné útočisko pred davmi. Prostredím a hosťami mi veľmi pripomínala hipsterské kaviarne v pražských Holešoviciach. V kaviarni sme sa zastavili na kávu a koláč po 1. dni objavovania mesta. Ochutnal som tzv. Brookie. Predpokladám, že malo ísť o kombináciu brownie a cookie, čo sa im aj podarilo. Opísal by som ho ako hutný čokoládový koláč s mrveničkou. Vody ste si mohli načapovať, koľko ste chceli, z veľkej nádoby na bare. Za espresso s koláčom som zaplatil 7 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Columbus Café & Co

Kaviareň Columbus Café & Co (3,2 km/46 min. pešo juhovýchodne od námestia Place Bellecour) sa nachádza neďaleko Múzea bratov Lumièrovcov. Je súčasťou prvej siete kaviarní vo Francúzsku. Od roku 1994 už otvorili 250 kaviarní v 7 krajinách sveta. V roku 2021 ich časopis Capital zvolil za najobľúbenejšiu značku Francúzov v kategórii Kaviarne a čajovne. Spoločnosť spolupracuje s miestnymi dodávateľmi, používa kvalitné suroviny a jednoduché produkty s dobrým obsahom tukov a cukrov, pretože ako sami hovoria, milujú jedlo.

V kaviarni sa zaväzujú používať vajcia z voľného chovu a znižovať obsah soli a palmového oleja. V neposlednom rade znižujú množstvo odpadu a recyklujú. Vyskúšal som žemľu, ktorá v sebe stelesňovala anglické raňajky – miešané vajíčka, čedar a slaninu. Mamka si zase dala francúzsky toast. Slané či sladké pečivo vám pred podávaním vždy ohrejú. Za pečivo, 2 kávy a 2 čaje sme zaplatili 20 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Bröd

Remeselná pekáreň a cukráreň Bröd (1,6 km/23 min. juhovýchodne od námestia Place Bellecour) nás zaujala práve svojím výkladom. Nevedel som, kam sa mám skôr pozerať a ktorú buchtu si mám vybrať. Ochutnali sme sladké pečivo podobné našim osím hniezdam. Hrozienkami vo vnútri rozhodne nešetrili. Druhou bola buchta z lístkového cesta s čokoládovým krémom a orieškami. V pekárni vám pripravia aj kávu so sebou. Vo vnútri si ale nesadnete, preto sme v chladné jesenné ráno sedeli na terase. Za 2 buchty a 2 kávy zaplatíte 10,10 eur. V pekárni môžete platiť platobnou kartou.

Le Café De La Préfecture

Ak náhodou budete niekedy kráčať zo stanice Part Dieu smerom k opere, zastavte sa na kávu v kaviarni Le Café De La Préfecture (1 km/15 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour). My sme sa v nej zastavili na raňajky – croissant, pain au chocolat, espresso a lungo. Kávu tu síce nepodávajú kaviarenským spôsobom, na bare je ale veľká nádoba, z ktorej si môžete vodu načapovať sami. Veľmi milá obsluha. Za účet sme zaplatili 8 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Etienne Coffee&Shop Lyon Confluence

Kaviareň a obchod Etienne Lyon Confluence (2 km/30 min. pešo juhozápadne od námestia Place Bellecour) sa nám javila ako jediná dobrá a cenovo dostupná kaviareň v štvrti La Confluence. V obchode, ktorý je súčasťou kaviarne, si vyberiete z 15 druhov praženej kávy, 140 druhov vybraných čajov, kávového a čajového príslušenstva. Ochutnal som čistý muffin a espresso. Aby som ešte po návrate domov mohol spomínať na dovolenku v Lyone, jedno balenie kávy som si vybral aj ja. Nedalo mi a zo širokého výberu zrnkových káv z celého sveta som si nakoniec vybral tradičnú zmes 1907, ktorá v sebe kombinuje africkú arabicu a indickú robustu. Káva má silnú a výraznú arómu. Pri pražení kávy sa používa rovnaká metóda, ako v roku 1907. Za espresso, muffin, čaj a balenie kávy som zaplatil 17,60 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Lyon – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Francúzsko (632 702 km²) je takmer 13x väčšie ako Slovensko (49 035 km²). Má tiež takmer 13x viac obyvateľov (Francúzsko má 68,52 milióna obyvateľov; Slovensko má 5,42 milióna obyvateľov). Hlavným mestom Francúzska je Paríž (2,05 milióna obyvateľov). V širšej metropolitnej oblasti žije približne 12 miliónov obyvateľov. Štátnym zriadením je republika prezidentského typu a medzinárodná poznávacia značka je F.

Francúzsko – regióny cestovného ruchu

Podľa oficiálneho turistického portálu Francúzska sa krajina člení na týchto 19 regiónov cestovného ruchu:

1. Alpy – Mont Blanc
2. Alsasko
3. Atlantické údolie Loiry
4. Auvergne
5. Azúrové pobrežie (Côte d’Azur)
6. Biarritz – Baskicko
7. Bordeaux
8. Bretónsko
9. Burgundsko
10. Champagne
11. Korzika
12. Normandia
13. Occitánia
14. Paríž
15. Pohorie Jura
16. Provensálsko
17. Pyreneje
18. Severné Francúzsko
19. Údolie Loiry

Ku Francúzsku patrí ďalších 11 území, ktoré sú samostatnými regiónmi cestovného ruchu:

1. Francúzska Guyana – Amazónia
2. Guadeloupe (Karibik)
3. Martinik (Malé Antily v Karibiku)
4. Mayotte (Komory v Indickom oceáne)
5. Nová Kaledónia (Tichý oceán)
6. Ostrov Réunion (Indický oceán)
7. Ostrovy Wallis a Futuna (Tichý oceán)
8. Saint-Pierre-et-Miquelon (Atlantický oceán)
9. Svätý Bartolomej (Karibik)
10. Svätý Martin (Karibik)
11. Tahiti – Francúzska Polynézia (Tichý oceán)

Jazyk vo Francúzsku

Úradným jazykom vo Francúzsku je francúzština.  

Časové pásmo vo Francúzsku

Vo Francúzsku platí stredoeurópsky čas, skratka SEČ (po anglicky Central European Time – skratka CET). To znamená, že oproti koordinovanému svetovému času (po anglicky Coordinated Universal Time, skratka UTC) sa pripočítava jedna hodina. V krajine sa tiež rozlišuje letný a zimný čas.

Francúzsko – podmienky vstupu a vízové povinnosti

Obyvatelia SR musia mať na vstup do Francúzska platný cestovný pas alebo občiansky preukaz s fotografiou. Doklady musia byť platné počas celej doby vášho pobytu aj po návrate na Slovensko. Minimálna platnosť dokladov sa nevyžaduje. Na vstup do Francúzska sa nevyžaduje vízum. Turistický pobyt bez víz a registrácie je možný po dobu maximálne 90 dní. Vždy sa odporúča urobiť si fotokópie cestovných dokladov a uložiť si ich od dokladov oddelene, príp. si odfotiť doklady do mobilu.

Francúzsko je zakladajúcim členom EÚ. V roku 1957 podpísalo Rímske zmluvy, ktorými vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). Zmluvy nadobudli platnosť 1. januára 1958. EHS sa zmenilo na EÚ v roku 1993. Francúzsko je členom Schengenského priestoru od 26. marca 1995.

Francúzsko – očkovanie a zdravotná starostlivosť

Pred cestou do Francúzska sa nevyžaduje žiadne špeciálne očkovanie (napr. proti žltej zimnici, brušnému týfusu, vírusovej hepatitíde typu B, …). Občanom SR bude po predložení Európskeho preukazu zdravotného poistenia poskytnutá neodkladná a nevyhnutná zdravotná pomoc. V prípade, že nebudete pripoistení, časť nákladov si musíte hradiť sami. Pred cestou do krajiny som uzavrel komerčné krátkodobé cestovné poistenie (7,52 eur/os./5 dní). Vodu z vodovodu môžete bez obáv piť.

Francúzsko – devízové podmienky a mena

Oficiálna mena, ktorá sa používa vo Francúzsku, je euro. Francúzi ním začali platiť 1. januára 2002. V bezhotovostnom platobnom styku sa ale začalo používať už o 3 roky skôr. Dovtedy sa v krajine používal francúzsky frank (skratka frf). Oficiálny výmenný kurz pri prechode na euro bol 1 eur = 6,55957 frf.

Telefonovanie a internet vo Francúzsku

Telefónna predvoľba do Francúzska je +33. V rámci EÚ/EHP sa dovoláte podľa podmienok vašej tarify. Internetová doména má koncovku .fr.

Bezpečnosť vo Francúzsku

V priebehu posledných desaťročí došlo vo Francúzsku ku viacerým teroristickým útokom. Medzi tie najviac medializované patria útok na redakciu Charlie Hebdo z januára 2015 či útok na koncertnú sálu Bataclan v novembri 2015 v Paríži. V júli 2016 v Nice počas osláv Dňa Bastily vrazil útočník nákladným autom do davu a v októbri 2020 došlo v bazilike Notre Dame v Nice k útoku nožom.

Od augusta 2024 platí najvyšší stupeň varovania pred bezpečnostnými rizikami, tzv. riziko atentátu. Odporúča sa zvýšená obozretnosť voči neobvyklému správaniu na verejnosti a dodržiavanie pokynov a odporúčaní miestnych úradov a bezpečnostných zložiek. Ak sa stanete svedkom bezpečnostného incidentu alebo teroristického útoku, snažte sa varovať ostatných, utiecť a skryť. Vyhýbajte sa radšej štrajkom a masovým demonštráciám.

Často dochádza ku vreckovým krádežiam v MHD, staniciach a na preplnených miestach a tiež krádežiam automobilov. Odporúča sa urobiť si fotokópiu cestovných dokladov a uložiť si ich od dokladov oddelene, príp. si odfotiť doklady do mobilu. Mobil, peňaženku, doklady a iné cennosti noste oddelene a nenechávajte ich v zaparkovanom aute.

Miestne špecifiká vo Francúzsku

Vo Francúzsku dochádza často k štrajkom, ktoré majú dopad aj na verejnú dopravu. Informujte sa preto o plánovaných štrajkoch vopred. V krajine sa používajú štandardné elektrické zásuvky ako vo väčšine ostatných krajín Európy.

Zastupiteľský úrad SR, Zastupiteľský úrad krajiny pre SR a Honorárne konzuláty

Veľvyslanectvo SR sídli v Paríži. Okrem toho sa v Paríži ešte nachádzajú Stála delegácia SR pri UNESCO, Stála misia SR pri OECD a Slovenský inštitút. V Štrasburgu nájdete Stálu misiu SR pri Rade Európy. Veľvyslanectvo Francúzskej republiky zase sídli na Hlavnom námestí v Bratislave. Konzulárny úrad pre departementy Isère, Savoie, Haute-Savoie, Hautes-Alpes sa nachádza v Grenoble a konzulárny úrad pre departementy Bouches-du-Rhône, Alpes-de-Haute-Provence, Alpes-Maritimes, Var, Vaucluse, Corse-du-Sud, Haute-Corse, Aude, Gard, Hérault, Lozère, Pyrénées-Orientales zase v Marseille.

Prečítajte si info pred 1. cestou aj o týchto krajinách:

• Nórsko pred 1. cestou
• Belgicko pred 1. cestou
• Albánsko pred 1. cestou
• Dánsko pred 1. cestou
• Taliansko pred 1. cestou
• Chorvátsko pred 1. cestou
• Spojené kráľovstvo pred 1. cestou
• Slovinsko pred 1. cestou
• Maroko pred 1. cestou
• Španielsko pred 1. cestou
• Rumunsko – Praktické info
• Rakúsko – Praktické info
• Nemecko – Praktické info
• Grécko – Praktické info

Užitočný link:

Oficiálny turistický portál Francúzska

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Francúzsko pred 1. cestou je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.