V predošlom článku na blogu som uviedol 5 dôvodov, prečo by ste mali naštíviť Ľubľanu. Piatym dôvodom bola prechádzka centrom Ľubľany. V dnešnom článku sa teda dozviete, čo vidieť v Ľubľane zadarmo.
Miklošičeva cesta, Družstevná banka a Ľudová pôžičková banka
Miklošičeva cesta spája železničnú stanicu s centrom mesta (Prešernov trg). Stoja na nej významné paláce – Družstevná banka (č. 8; Vurnikova hiša; 240 m/3 min. pešo severne od turistického informačného centra, ďalej už len TIC) a Ľudová pôžičková banka (č. 4; 200 m/3 min. pešo severne od TIC). Družstevnú banku navrhol v roku 1921 Ivan Vurnik a geometrické vzory v slovinskej trikolóre – biela, modrá a červená – namaľovala v roku 1922 jeho manželka Helena. Banka je najlepším príkladom slovinskej národnej architektúry.
Ľudová pôžičková banka vznikla v roku 1908. Na jej vrchole si všimnite 2 ženské postavy, ktoré držia symboly priemyslu (včelí úľ) a bohatstva (kabelka). Obidve budovy nie sú prístupné verejnosti.
Prešernov trg, Prešernov pamätník, Palác Urbanc a Hauptmannov dom
Námestie Prešernov trg (85 m/1 min. pešo severne od TIC) je samotným centrom Ľubľany. Vzniklo z cestnej križovatky pred jednou z mestských brán, ktorá kedysi viedla do stredovekej Ľubľany. V strede námestia sa vypína Prešernov pamätník (Prešernov spomenik). France Prešeren (1800-1849) bol slovinský básnik a právnik. Na podstavci sú motívy z jeho básní.
Vedeli ste, že básnikova socha hľadí priamo do okna jeho milovanej Julije Primičovej, ktorá naňho stále čaká vo svojom dome na Wolfovej ulici?
V severovýchodnom cípe námestia stojí palác Urbanc (Urbančeva hiša; 160 m/2 min. pešo severne od TIC). Spoznáte ho podľa obrovských bannerov na jeho fasáde. V jeho vnútri sa nachádza najstarší obchodný dom v Ľubľane, ktorý otvoril svoje dvere nákupu chtivým zákazníkom už v roku 1903. Architekt pri navrhovaní vychádzal zo súčasných obchodných domov v Grazi, Viedni, Budapešti a Paríži. Na vrchole stojí socha Merkúra, boha obchodu.
V západnej časti námestia zase stojí Hauptmannov dom vo viedenskom secesnom slohu (Hauptmannova hiša; 75 m/1 min. pešo severozápadne od TIC). Je jednou z mála budov, ktorá prestála zemetrasenie v roku 1895. Niektorým pripomína „Žehličku“ (budovu Flatiron) v New Yorku. Dom nie je prístupný verejnosti.
Trojitý most
Trojitý most (Tromostovje; 29 m/1 min. pešo severne od TIC) spája Prešernov trg so starým mestom. Jože Plečnik pridal v rokoch 1929-1932 ku jednému mostu, ktorý vznikol už v roku 1842, ďalšie 2 bočné mosty pre peších, kamenné balustrády a lampy. Pôvodný Nemocničný most sa tak premenoval na Trojitý most. Z bočných mostov vedú navyše schody na terasy nad Ľubľanicou, na ktorých vysadili topole.
Mestni trg a Radnica
Prvým z troch námestí stredovekej Ľubľany je Mestni trg. Dominantou námestia je radnica, pred ktorou stojí Robbova fontána alebo tiež Fontána 3 riek Kraňska (Krka, Sáva a Ľubľanica) z roku 1751. Kraňsko je región, ktorý sa rozprestiera okolo Ľubľany smerom na juh ku hranici s Chorvátskom.
Radnica (Mestna hiša; 110 m/1 min. pešo juhovýchodne od TIC) je sídlom magistrátu Ľubľany. Smelo vojdite dovnútra na 1. nádvorie. Po pravej strane uvidíte mapu Ľubľany z 2. polovice 17. storočia. Brána, nad ktorou sa mapa nachádza vedie na 2. nádvorie s arkádami na 3 podlažiach, na ktorom sa kedysi hrávalo divadlo. V radnici sa v soboty poobede o 13.00 h v minulosti robievali prehliadky so sprievodcom v angličtine, ale nenašiel som k nim už žiadne informácie a rezervačný formulár nefungoval. Vyskúšajte sa na prehliadky opýtať v TIC.
Most obuvníkov
Podľa mňa je Most obuvníkov (Šuštarski most; 300 m/4 min. pešo južne od TIC) najkrajším mostom Ľubľany. V stredoveku spájal 2 hlavné časti Ľubľany – Mestni trg a Novi trg. Most získal svoje meno vďaka dielňam obuvníkov, ktoré sa na ňom nachádzali. Tí žili a obchodovali na moste, aby si odchytili kupujúcich a vyhli sa plateniu mestských daní. Plečnik prestaval most v rokoch 1931-1932. Most spoznáte podľa širokej balustrády s rôzne vysokými stĺpmi zakončenými guľami z umelého kameňa. Stredné stĺpy sú kratšie a nesú lampy.
Novi trg
Námestie Novi trg (500 m/6 min. pešo juhozápadne od TIC) sa rozprestiera na opačnom brehu Ľubľanice. V minulosti sa tu nachádzala murovaná rybárska osada. Južne od námestia sa rozprestieral mestský prístav. V dolnej časti námestia stojí fontána. Naskytne sa vám odtiaľto veľmi pekný výhľad na hrad.
Stari trg a Schweigerov dom
Námestie Stari trg je druhým z 3 námestí stredovekej Ľubľany. Domy majú ešte i dnes drevené výklady z 19. storočia. Práve z tejto ulice sa dostanete romantickými uličkami a schodmi pešo na hrad.
Schweigerov dom (Schweigerjeva hiša; 400 m/5 min. pešo južne od TIC) spoznáte podľa sochy Atlasa, ktorý podopiera balkón. Titán má zdvihnutý prst pri perách, čím dáva okolo idúcim najavo, aby sa stíšili. Meno majiteľa domu znamená v nemčine mlčať. Dom sa síce nachádza medzi číslami 11 a 15, ale nesie číslo 11a, pretože na čísle 13 sa väčšinou nachádzali nevestince. Dom nie je prístupný verejnosti.
Gornji trg a Herkulesova fontána
Herkulesova fontána (Herkulov vodnjak; 500 m/6 min. pešo južne od TIC) spája ulice Stari trg a Gornji trg. Socha antického poloboha na fontáne je dnes už len kópiou. Jej originál nájdete v radnici. Ulica Gornji trg je tretím z 3 námestí stredovekej Ľubľany. Z ulice sa po ceste dostanete na hrad.
Centrálna tržnica, Plečnikove arkády, Dračí most
Centrálna tržnica (300 m/4 min. pešo východne od TIC na námestiach Vodnikov trg a Pogačarjev trg) je nielen pastvou pre oko, ale aj miestom ruchu, vôní a chutí. Každý deň (okrem nedele) sa zastavte pre čerstvé ovocie a zeleninu na farmárskych trhoch. V krytej tržnici medzi námestiami nakúpite aj syry, ryby, mäso, pečivo, orechy, oleje, …Vybrané piatky od apríla do októbra ochutnajte na námestí Pogačarjev trg celý svet na populárnom trhu Odprta Kuhna (v preklade otvorená kuchyňa).
V Plečnikovej kolonáde (alebo tiež Plečnikových arkádach), ktorú postavili v rokoch 1940-1944, kúpite na hornom podlaží slovinské výrobky, zatiaľ čo na tom dolnom čerstvé ryby.
Dračí most, jeden z najznámejších symbolov Ľubľany, susedí s centrálnou tržnicou (400 m/5 min. pešo západne od TIC). Most postavili v rokoch 1900-1901 v štýle viedenskej secesie. Dračí most bol 1. železobetónovou stavbou v Ľubľane a zároveň bol 1. stavbou v Slovinsku, ktorú pokryli asfaltom. Hovorí sa, že ak ste sa neodfotili na Dračom moste, akoby ste Ľubľanu ani nenavštívili. Fotografiu pri jednom zo 4 drakov som si samozrejme nemohol nechať ujsť ani ja.
Vedeli ste, že namiesto drakov ho mali pôvodne zdobiť okrídlené levy?
Stavidlo na Ľubľanici
Stavidlo na Ľubľanici (Zapornica na Ljubljanici; 1,1 km/13 min. pešo východne od TIC) je jedným z najkrajších stavidiel (mechanizmus uzavierajúci a regulujúci prietok alebo odtok vody), aké som kedy videl. Má podobu symbolického víťazného oblúka, pod ktorým voda opúšťa mesto. Postavili ho v rokoch 1939-1944. Tri kamenné veže pripomínajú architektúru egyptských chrámov. Strechy sú zdôraznené rímsami. Na jednej strane zdobia veže dórske stĺpy s dračími hlavami, zatiaľ čo na druhej iónske stĺpy s ľudskými hlavami. Architekt Jože Plečnik zvýraznil monumentalitu stavidla vytvorením parkov po oboch jeho stranách.
Park Tivoli
Po obede nepadne nič lepšie ako prechádzka na čerstvom vzduchu. Ľubľana ponúka takýchto možností hneď niekoľko. Rozhodli sme sa pre prechádzku v Tivoli, najväčšom parku Ľubľany (1,2 km/14 min. pešo západne od TIC). Park je taký rozľahlý, že sme prešli sotva polovicu. Promenáda v parku je akoby pokračovaním ulice v centre mesta. Dovedie vás až ku Medzinárodnému centru grafického umenia. Spred centra dovidíte zase až na Ľubľanský hrad na protiľahlom kopci. V parku okrem viacerých sôch, fontán a pamätníkov natrafíte aj na veveričky.
Kongresni trg, Park Hviezda a Socha občana z Emony
Kongresové námestie (Kongresni trg; 300 m/4 min. pešo západne od TIC) pomenovali na počesť kongresu Svätej aliancie, ktorý v roku 1821 zvolali Rakúsko, Prusko, Rusko a Neapol a hostila ho Ľubľana. Centrum námestia vypĺňa park Hviezda (Park Zvezda). Západný vstup do parku stráži kópia pozlátenej bronzovej sochy rímskeho patrijica z Emony (Kip Emonec). Južnú časť zástavby tvorí Ľubľanská univerzita. Vo východnej časti zástavby stojí budova slovinskej filharmónie a Matica slovinská.
Trg republike
Námestie Trg republike (550 m/7 min. pešo západne od TIC) je jedným z najškaredších námestí, aké som kedy videl. Celkovú atmosféru námestia určite podčiarklo sychravé počasie, ktoré nás v ten deň sprevádzalo pri prechádzke mestom. Naopak, všetci milovníci socialistickej architektúry ho budú milovať. Dominantou námestia je dvojica budov, v ktorých sídlia kultúrne a kongresové centrum, univerzitná knižnica, kancelárie, obchody, banky, reštaurácie a kaviarne. Na opačnej strane námestia stojí slovinský parlament. Prehliadky so sprievodcom v slovinčine a angličtine sa konajú každú druhú sobotu medzi 10.00 h a 11.00 h.
Vedeli ste, že 25. júna 1991 vyhlásili na námestí nezávislosť Slovinska?
Rímsky múr a Plečnikova pyramída
V meste natrafíte ešte i dnes na mnohé pamiatky (lepšie povedané ruiny) z rímskych čias. Voľne dostupnou je napr. rímsky múr (Rimski zid na Mirju; 1,1 km/14 min. pešo juhozápadne od TIC), ktorý ohraničoval južnú hranicu rímskeho mesta Emona. Múr sám o sebe možno ani nie je taký zaujímavý ako skôr pyramída, ktorá na ňom vyrástla. V 30. rokoch 20. storočia bol rímsky múr obnovený podľa návrhu Jože Plečnika. Architektov návrh zahŕňal pyramídu, brány, klenbu a park vo vnútri múrov.
Prečítajte si tiež:
Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.
© Ing. Adam Vanečko
