Bola prvá marcová sobota, 7. marca 2020. Ten dátum si veľmi dobre pamätám, pretože v piatok, deň predtým, vyšlo predbežné vyhlásenie o nenavštevovaní miest, kde sa zhromažďuje viac osôb. Posledný víkend, kedy sme bez výraznejších obmedzení cestovali. Plánovali sme navštíviť Hrebienok vo Vysokých Tatrách.
Chrám Matky Božej z Paríža v Tatrách a celý z ľadu
Prioritou našej návštevy bol Tatranský ľadový dóm, ktorý sme, odkedy ho sprístupnili návštevníkom, stále nestihli vidieť. Túto zimnú sezónu ho vyrezali do podoby Chrámu Matky Božej v Paríži, keďže ten skutočný v apríli 2019 čiastočne zhorel. Obrovským plusom tejto sezóny bolo, že sme vôbec nemuseli čakať v rade pred vstupom do stanu, v ktorom sa nachádzal dóm, ako tomu bolo po minulé roky. O návštevníkov v ten deň nebola núdza, ale mal som pocit, že tohto roku je ľadový chrám a aj stan, v ktorom sa nachádza, o čosi väčší.
Podobne ako v minulých rokoch, aj tentoraz si dali záležať na detailoch. Fascinovali ma napr. chrliče, či farebné vitrážové okná. S kolegyňou sme sa zhodli, že pri dóme nám chýba jedine zvonár. Otočíme sa a zrazu stojí rovno pred nami aj so zvonom (zvončekom), na ktorý ste si mohli pre šťastie zazvoniť.
Ľadové sochy
V neďalekom stane sa nachádzala ďalšia ľadová atrakcia. Ľadové sochy, ktoré vznikli počas, ak sa nemýlim, už 8. ročníka podujatia Tatry Ice Master. Tohto roku zvolili dve témy. Tá prvá rezonovala médiami (v čase ešte pred pandémiou) asi najviac – záchrana našej planéty. Druhá téma bola už o čosi menej dramatická a síce rozprávkový svet. Napriek tomu, že od vytesania sôch už ubehol nejaký ten týždeň, ľadovým sochám to takmer vôbec neublížilo. V klimatizovaných stanoch bolo chladnejšie ako vonku.
Tatranský ľadový dóm ako „Chrám Matky Božej v Paríží.“ © Ing. Adam Vanečko 
„Metamorfózy“ alebo „Pohľad do budúcnosti“ z dielne fínskeho tímu. © Ing. Adam Vanečko
Hrebienok núka všetky chaty na dlani
Aj v stredisku Hrebienok ešte stále nájdeme spomienku na Svetový pohár, ktorý sa konal v roku 1976. Spomienka má podobu troch rozhodcovských veží na úpätí lúky, na ktorej sa kedysi lyžovalo. Lúka dnes už zarastá stromami a kríkmi, o niekoľko desiatok rokov sa možno už aj v týchto priestoroch bude nachádzať hustý les.
Veže už dnes síce neplnia svoju funkciu, našťastie, na Slovensku a v Tatrách ojedinelý jav, ani nechátrajú. V troch vežiach na dvoch podlažiach vznikla stála výstava miniatúrnych modelov vysokohorských chát nielen zo slovenskej, ale aj z poľskej strany najmenších veľhôr sveta.
Výstavu obohacujú informácie o faune Tatier. Sprievodné texty zbytočne nezahlcujú návštevníka údajmi všetkého druhu, ale snažia sa priblížiť najzaujímavejšie „pikošky“, ktoré sú ľahko zrozumiteľné aj pre najmenších návštevníkov. Modely chát takisto ožívajú vďaka plyšovým svišťom, medveďom a rozprávkovým postavám. Medzi 12 chatami uvidíte 10 slovenských (napr. aj Chatu Plesnivec, Téryho či Zbojnícku chatu) a dve poľské chaty.
Miniatúra Téryho chaty. © Ing. Adam Vanečko
Malá drevená sestra veľkého ľadového brata
Neviem, či unikla v minulosti len môjmu pohľadu alebo je to ďalšia novinka. V areáli strediska Hrebienok pribudla neďaleko bývalých rozhodcovských veží útulná drevená kaplnka. Vo svojom vnútri ukrýva ďalšie vyrezávané sochy, tieto by ale mali vydržať viac ako len jednu sezónu. Sú totiž z dreva.
Na Hrebienku to žilo, nech sme sa vybrali ktorýmkoľvek smerom. Rozhodli sme sa pre krátku prechádzku smerom ku zastávke „Nad Rainerovou chatou“ po tatranskej magistrále (červená značka). I tu bolo návštevníkov dostatok. A aby toho nebolo málo, cestu nám z každej strany križovali bežkári. Keď sa každý správa ohľaduplne, tak sa na jeden chodník pomestia všetci.
Káva so štýlom
Čo bolo príjemnejším zakončením výletu na Hrebienku ako silné espresso macchiato v noblesnej kaviarni secesného Grandhotela z roku 1904 v centre Starého Smokovca? Popri štúdiu ponukového lístka som sa začítal do slávnej histórie hotela vrátane dlhého zoznamu významných osobností, ktoré hotel počas jeho viac ako 100-ročnej existencie navštívili. Nemusíte snívať, že ste saský korunný princ Fridrich August či slovenská herečka Emília Vášaryová, aby ste si užili služby hotela.
Teším sa, keď bude po všetkom. Keď sa bez obáv (a rúška) vyberiem na ďalší výlet nielen na Hrebienok, ale kamkoľvek do Tatier. Keď sa zhlboka nadýchnem sviežeho tatranského vzduchu!
Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.
© Ing. Adam Vanečko
