Brno som po lete 2015, januári 2019 a januári 2020 navštívil „zatiaľ“ len tretíkrát. Po každej návšteve mesta si ale odnášam zážitok, na ktorý len tak skoro nezabudnem. To, čo som v meste zažil počas mojej prvej a druhej návštevy, vám poviem osobne. Inak by som som mal asi doživotný zákaz vstupu do mesta. Radšej vám ale poviem o mojej poslednej skúsenosti. Týka sa cestovania mestskou hromadnou dopravou.
Ako sa to všetko v meste Brno začalo …
Z výstaviska som šiel neďaleko zastávky Výstaviště – hlavní vstup na večeru a odtiaľ som potom plánoval ísť trolejbusom do hotela. Po ceste do reštaurácie som si ale pri zastávke nevšimol žiadny automat na lístky. Tak som sa spýtal obsluhy pri večeri. V reštaurácii mi poradili, aby som šiel dole po schodoch, že tam sa automat bude určite nachádzať. Žiaľ, po večeri som žiadne schody a teda ani automat nenašiel. A to bol pre mňa len začiatok.
Povedal som si, že zájdem pešo na Mendlovo námestie, veď je to len jedna zastávka. Prišiel som teda na ten „Mendlák“, hľadám zastávky, zbadám automat. Sláva! Siahnem rukou do vrecka, vyťahujem peňaženku, roztváram a odtiaľ na mňa vykúkajú len bankovky. „Mám to ja ale šťastie!“ Ale nie dnes! Podídem k automatu a zisťujem, že berie len mince. Hovorím si, „OK, že by som bol opäť v Brne?“
…ako to v meste Brno pokračovalo …
Na zastávke je tiež novinový stánok. Pomyslím si, „hádam by som si mohol kúpiť lístok aj tam.“ Podídem ku stánku a pýtam si jeden cestovný lístok. Zaplatím, poďakujem a idem sa obzerať po zastávke, z ktorej odchádza trolejbus č. 37 smerom na Pisárky. Zdôrazňujem nie na centrum. Jednu zastávku som našiel, ale stojí zlým smerom, lebo veď odtiaľto asi pôjdu trolejbusy smerom na centrum. Radšej si to tu obídem a pozriem sa po ďalšej.
Ako tam tak pobehujem z jednej strany námestia na druhú a pomaly, ale určite ma to už prestáva baviť, dôveru vkladám do náhodných okoloidúcich. Prvá pani veľmi neochotne naznačí smer, akým by som sa mal vybrať. Výborne, je to tá zastávka, na ktorej som už bol. Hovorím si, asi ma pani nepochopila, lebo veď z tej zastávky idú trolejbusy smerom na centrum. Opýtam sa radšej ďalšieho okoloidúceho. Ten pre istotu na mňa pozerá, ako keby som spadol z Melmacu a rukou naznačí ten istý smer. Dobre teda, idem na tú zastávku, kde som už bol.
Prídem na zastávku, akurát prišla 37-čka. V duchu si hovorím, keby som aspoň vedel smer, ktorým má ten trolejbus ísť. Pozriem na zastávku, či sa stíham pozrieť na cestovný poriadok, ale rýchlosť, akou všetci nastupujú dovnútra ma presviedča, že to nie je dobrý nápad. Naskakujem dovnútra a spolieham sa na to, že dnes sa ešte na ten hotel hádam dostanem. Potom nastal moment, na ktorý určite nezabudnem. Čo spravil ten trolejbus ihneď po naštartovaní? Ešte na námestí sa samozrejme otočil a vybral sa tým „správnym“ smerom.
…záverom
Ja viem, vy si asi teraz pomyslíte, že „sedliak“ prišiel do mesta. Ale ja naozaj nemám problém s orientáciou v iných mestách, aj väčších ako Brno. Len, na tom Brne asi niečo je. Neviem, či to mesto ma nemá rado, alebo ho nemám rád ja. V duchu si ale želám len jednu, len jednu jedinú pokojnú návštevu mesta, pri ktorej pôjde všetko ako po masle. Zase, keď sa na to pozrieme z druhej strany, nemal by som na čo „spomínať“.
Čo dodať na záver: „Milí cestovatelia, prosím vás, netrapošte v Brne ako ja.“ 🙂
Čo si o Brne ešte môžete prečítať?
- Brno 2020
- Aký bol veľtrh cestovného ruchu Go & Regiontour Brno 2020?
- Návod na prežitie v Brne
- 12 dôvodov, prečo navštíviť Brno
Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.
© Ing. Adam Vanečko
