brasov transylvania transilvania rumunsko romania

Brașov – Hollywood Rumunska

Brașov (čítaj Brašov), po nemecky Kronstadt (rovnako ako prístavné mesto v Baltskom mori, 30 km západne od Petrohradu), po latinsky Corona (hmm, začínam byť smädný 😉 ) a nakoniec po slovensky Korunné mesto vďaka korune v erbe.

Ako sa do mesta Brașov dostať?

Brașov sa nachádza 116 km/1 h 40 min. autom juhovýchodne od Sighișoary (2 h 6 min. autobusom; 26 ron/5,58 eur/os.). Železničná stanica sa nachádza 3,6 km/44 min. pešo severovýchodne od centra. Autobusová stanica 1 (Autogara 1) je pri železničnej stanici. Autobusová stanica 2 (Autogara 2) je 3,1 km/39 min. pešo západne od železničnej stanice a 2,7 km/35 min. severne od centra. Mesto nemá svoje vlastné letisko. Najbližšie letiská sú v mestách Bukurešť, Sibiu a Târgu Mureș.

Ako sa po meste Brașov pohybovať?

V meste Brașov jazdí MHD. My sme na presuny medzi stanicami a hotelom využili taxi službu Uber (1 km/okolo 2,3 ron/ 0,49 eur).

Čo v meste Brașov robiť, vidieť a navštíviť?

Brașov sa nachádza v oblúku Karpát, preto mesto obklopujú takmer z každej strany hory. Mesto bolo jedným zo 7 hradov. Od toho názov Sedmohradsko. Ďalšie hrady nájdete v mestách Bistrița, Cluj-Napoca, Mediaș, Sebeș, Sibiu SighişoaraČo teda vidieť v starom meste a štvrti Schei:

  • Piața Sfatului
    • Radnica – Historické múzeum
    • Rodný dom Jakuba Mureşana
    • Múzeum mestskej civilizácie
  • Čierny kostol
  • Strada Sforii
  • Opevnenie
    • Tkáčska bašta
    • Štepárska bašta
    • Čierna veža
    • Biela veža
  • Etnografické múzeum
  • Galéria umenia
  • Citadela
  • Vrch Tâmpa
  • Štvrť Schei
    • Brána Schei
    • Katedrála sv. Mikuláša
    • Múzeum prvej rumunskej školy

Piața Sfatului

Srdcom historického jadra mesta je námestie Piața Sfatului. V jeho strede stojí bývalá radnica s hodinovou vežou (Casa Sfatului). Vo vnútri sa nachádza Historické múzeum (Muzeul Județean de Istorie; 7 ron/1,50 eur/os.) a kedysi sa tu tiež nachádzalo turistické informačné centrum (Centrul de Informare Turistică). Múzeum dokumentuje históriu mesta od rímskych čias až po saské cechy v stredoveku. Navštívili sme druhé informačné centrum neďaleko brány Schei.

Rodný dom Jakuba Mureşana

Západne od radnice stojí nenápadný dom (Casa Mureşenilor; 5 ron/1,07 eur/os.). V ňom v minulosti bývala rodina Jakuba Mureşana, ktorý bol 1. editorom rumunských politických novín Gazeta de Transilvania v 19. stor.

Múzeum mestskej civilizácie

V južnej časti námestia sa nachádza Múzeum mestskej civilizácie (Muzeul Civilizației Urbane; 7 ron/1,50 eur/os.), ktoré sa venuje obchodu a životu v Brașove. Podkrovie poskytuje priestory prechodným výstavám.

Čierny kostol

Čierny kostol (Biserica Neagră; 10 ron/2,15 eur/os.) je najväčším gotickým kostolom v Rumunsku. Svoje pomenovanie získal vďaka čiernej fasáde od plameňov a dymu po veľkom požiari mesta v roku 1689. Vo vnútri sa môžete započúvať do tónov najväčšieho organu v Európe so 4 000! píšťalami. Jeho steny zdobia anatolské koberce zo 16.-19. stor. Ide o najväčšiu zbierku svojho druhu v celej Európe. Na niektorých stĺpoch si všimnite stopy po projektiloch vystrelených počas udalostí v revolučnom roku 1989.

Pri kostole sa nachádza socha významnej osobnosti mesta z čias renesancie – Johannes Honterus, ktorý založil v meste knižnicu a tlačiareň.

Strada Sforii

Brașov sa tiež pýši jednou z najužších uličiek v Európe. Je ňou Strada Sforii (350 m/4 min. pešo južne od námestia; vstup voľný), ktorá je široká len 120! cm.

Opevnenie

Keďže bojachtiví Turci hrozili takmer za rohom, musel sa aj Brașov chrániť. Obyvatelia mesta si v priebehu 2 storočí vybudovali takmer 3 km hradieb vysokých 12 m. Niektoré časti opevnenia pretrvali storočia a vy ich môžete obdivovať dodnes. Podobne ako v Sighișoare a aj u nás, o každú zo 7 bášt sa staral jeden cech. V jednej z nich – v Tkáčskej bašte (Bastionul Țesătorilor, 7 ron/1,50 eur/os.) je malé múzeum s modelom stredovekého mesta. V Štepárskej bašte (Bastionul Graft) našli svoje miesto na 3 podlažiach rôzne stredoveké artefakty.

Okrem 7 bášt boli súčasťou opevnenia aj 2 veže – Biela veža (Turnul Alb) a Čierna veža (Turnul Negru), ktoré sú od seba vzdialené asi 250 m. V obidvoch vystúpte po schodoch na vyhliadkové plošiny, z ktorých si vychutnáte pohľad na mesto. Nehľadajte vežu natretú na čierno, v súčasnosti jej steny pokrývajú béžové kamene a navrchu sklenená pyramída. Aspoň že biela veža ostala bielou.

Etnografické múzeum

Etnografické múzeum (Muzeul de Etnografie; 5 ron/1,07 eur/os.) sa nachádza 600 m/7 min. pešo severovýchodne od centra. Zameriava sa predovšetkým na textil, od oblečenia až po posteľné obliečky, ako aj tkáčske stroje.

Galéria umenia

Galéria umenia (Muzeul de Artă; 5 ron/1,07 eur/os.) sídli v historickej budove vedľa etnografického múzea naľavo. Vystavuje predovšetkým diela rumunských umelcov.

Citadela

Najkrajší západ slnka v Brașove uvidíte od Citadely (Cetăţuia de pe Strajă; 1,5 km/20 min. pešo severne od centra). A ak budete hladní, vo vnútri sa môžete napapať, pretože dnes slúži ako reštaurácia.

Vrch Tâmpa

Z juhu sa vypína nad historickým jadrom vrch Tâmpa. Na jeho vrchu ho zdobí nápis „BRAȘOV“ v hollywoodskom štýle. Na samotný vrchol (967 m n. m.) sa za približne 2,5 minúty môžete vyviezť lanovkou (17 ron/3,65 eur/os./spiatočný). Vystúpite v kaviarni, ktorá sa nachádza medzi štíhlymi niekoľkoročnými stromami. Aby ste videli mesto, musíte prejsť asi 350 m/5 min. pešo západným smerom k nápisu „BRAȘOV“. Nebojte sa, pokojne stihnete aj lanovku naspäť do mesta.

Štvrť Schei

V meste žila a stále žije početná nemecká a maďarská komunita. Ortodoxní Rumuni, vyhnaní za hradby mesta, žili v štvrti Schei (Prund-Schei) juhozápadne od centra. Do tejto štvrte sa dostanete bránou Schei (Poarta Schei; 450 m/6 min. juhozápadne od námestia; vstup voľný). Vedľa nej sa nachádza Katarínska brána (Poarta Ecaterinei), jediná pôvodná brána (vstup voľný). Ak budete pokračovať ďalej do štvrte, prídete ku Katedrále sv. Mikuláša (Biserica Sfântul Nicolae; 1 km/15 min. pešo západne od námestia). Vnútorné steny kostola sú pokryté nástennými maľbami posledného kráľa a kráľovnej Rumunska. Vedľa katedrály si Rumuni založili svoju prvú školu už na konci 16. stor. Dnes je v jej priestoroch  Múzeum 1. rumunskej školy (Prima Școală Românească; 10 ron/2,15 eur/os.).

Kde sa v meste Brașov ubytovať?

Na internete sa mi podarilo nájsť ubytovanie v hoteli Coroana v centre mesta za dobrú cenu (172 ron/36,92 eur/os.). Hotel sa nachádza 3 km/37 min. pešo juhozápadne od autobusovej stanice 1; 2,8 km/33 min. pešo južne od autobusovej stanice 2 a 500 m/6 min. pešo východne od námestia.

Hotel Coroana postavili asi pred 100 rokmi. Na jednej strane mal hotel neskutočnú atmosféru, na druhej strane, menšia rekonštrukcia by mu tiež neuškodila. V cene izby boli zahrnuté raňajky, minibar, súkromná kúpeľňa, kúrenie, káblová TV, služba budenia a wi-fi pripojenie vo verejných priestoroch.

Kde sa v meste Brașov najesť?

Všetci už určite viete, že som milovník hamburgerov a v Rumunsku sme zatiaľ ešte nikde hamburger nejedli, jeho chvíľa prišla v Brașove. Neskorý obed sme si dali v reštaurácii Grătar Urban v centre mesta. Za obed sme zaplatili 76 ron/16,31 eur/2 os. Reštaurácia pôsobí možno trochu fast-food dojmom, sedeli sme na terase v jednej z uličiek centra. Burger a rumunské pivo ale boli skvelé. Obed možno trochu znepríjemňovali žobrajúce deti, ktorých bolo v Brașove asi najviac z celého nášho pobytu v krajine.

Príjemný teplý letný večer a mesto plné ľudí nás presvedčilo, aby sme si ešte našli nejaké voľné miesto na terase a vychutnali si pobyt v meste pri koláči a pohári vína. Za účet sme zaplatili 28,50 ron/6,12 eur/2 os.

Štatistiky som nevidel, ani som (zatiaľ) celé Rumunsko nenavštívil. Zdroje, ktoré uvádzajú, že Brașov je 2. najnavštevovanejšie mesto v krajine sa nemýlia. Počet návštevníkov a pripravenosť na poskytovanie služieb cestovného ruchu sú v tomto meste naozaj vysoko.

Užitočné linky:

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 14. 8. 2018 (1 eur = 4,6588 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko