Pláže a parky Valencie. Nájdete ich v mestských častiach El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims, ktoré sa rozprestierajú východne od starého mesta. Poskytujú dokonalý úkryt a potrebné osvieženie pred páliacim valencijským slnkom. Poďte spoznať tie najlepšie!
El Pla del Real
Mestská štvrť El Pla del Real sa rozprestiera východne od starého mesta Valencie a časti L’Eixample, severne od Quatre Carreres, juhovýchodne od La Saïdia a západne od Poblats Marítims. Od starého mesta ju oddeľuje Záhrada Túria, súvislý pás zelene, ponad ktorý vedú Most kvetov a Most mora. V záhrade tiež stojí Palác hudby vo Valencii. Osobne milujem Záhradu Monforte, ktorá je hneď neďaleko.
Záhrada Túria (Jardí del Túria alebo Jardín Del Turia)
Záhrada Túria (Jardí del Túria) sa vinie okolo starého mesta Valencie zo severozápadu na juhovýchod. Kedysi bol pás zelene korytom rieky Túria. Tá sa však v roku 1957 tak rozvodnila, že sa španielska vláda so starostom mesta rozhodli rieku odkloniť. Záhrada Túria v súčasnosti nie je len najväčší park Valencie, ale aj celého Španielska. Mosty ponad záhradu spájajú mestské časti Valencie. Zároveň vymedzujú 16 častí záhrady (Tram alebo Segment I-XVI). Park je menšou botanickou záhradou so stredomorskou flórou.
Okrem toho je vybavená viacerými športoviskami, detskými ihriskami či záhradnými reštauráciami. V záhrade to napriek vysokým horúčavám žilo v každú dennú hodinu. Každú chvíľu okolo mňa prešla iná skupina cyklistov na prehliadke mesta zo sedla bicykla alebo Valencijčan, ktorý venčil svojho psa. Pod mostom pri východe z metra zase miestni cvičili zumbu. Ja som si užil prechádzku pomedzi stromy za cvrlikania cikád. Záhrada je celoročne voľne prístupná.
Most kvetov (El puente de las Flores alebo Pont de les flors)
Farebný Most kvetov (El puente de las Flores) je jedným z mostov, ktorý spája staré mesto so štvrťou El Pla del Real. Most slávnostne otvorili v roku 2002. Pochádza z dielne známeho architekta Santiaga Calatrava, ktorý stojí aj za Mestom umení a vied. Most získal svoje pomenovanie vďaka kvetom, ktoré menia každé ročné obdobie. Dĺžka mosta je 156 m a šírka 24 m. Nájdete na ňom neuveriteľných 3 570 črepníkov (podľa iného zdroja až 27 000), chodníky pre chodcov a lavičky na oddych.
Most mora (Puente del Mar alebo tiež Pont del Mar)
Morský most alebo Most mora (Puente del Mar) je len niekoľko metrov južne od mostu kvetov. Masívny kamenný most vedie ponad kruhový rybník. Most postavili v roku 1591 v renesančnom slohu. V malých pavilónoch sú obrazy Panny Márie a svätého Pascuala Baylóna, mnícha a mystika zo 16. storočia.
Palác hudby vo Valencii (Palau de la Música de València)
Časti XI dominuje Palác hudby vo Valencii (Palau de la Música de València). Pri prechádzke záhradou ho určite neprehliadnete. Odráža sa vo štvorcovom rybníku s fontánou. Palác je dejiskom koncertov a vystúpení orchestra.
Záhrada Túria – Časti XII-XVI
Časti XII-XVI susedia s Mestom umení a vied. Časťami sa kľukatí Rieka života (Río de la Vida), umelý potok pripomínajúci rieku Túria, ktorý vytvára meandre a ostrovčeky. Prehliadka záhrady Túria by nebola kompletná bez návštevy Umbracle, promenády so stredomorskou flórou a akvária, ktoré sa zameriava na morské ekosystémy.
Záhrada Monforte (Jardín de Monforte alebo tiež Jardí de Montfort) – najkrajší park Valencie
V mestskej štvrti El Pla del Real som zároveň našiel moje najobľúbenejšie miesto vo Valencii. Je ním záhrada Monforte (Jardín de Monforte). Záhrada ponúka plno zákutí, v ktorých sa ukryjete pred ruchom blízkeho starého mesta. Spoločnosť vám budú robiť mačky, ktoré sa tu udomácnili.
Vedeli ste, že záhrada Monforte je poslednou historicko-umeleckou záhradou 19. storočia, ktorá ostala vo Valencii?
Záhrada Monforte patrí medzi najkrajšie vo Valencii. Spája v sebe to najlepšie z francúzskeho parku v neoklasicistickom štýle a anglickej záhrady v romantickom štýle. Zdobia ju sochy z talianskeho mramoru, fontány a jazierka, živé ploty a kvetinové záhony, vodopád a jaskyňa. Tie spájajú chodníčky, ktoré lemujú lavičky na oddych. V roku 1941 ju vyhlásili na „Národnú historicko-umeleckú záhradu“. Verejnosti ju sprístupnili v roku 1973. Do prechodu v kaštieli umiestnili informačné tabule o významných drevinách, sochách a bodoch záujmu. Tabule sú vo valencijčine, španielčine a angličtine. Záhrada je voľne prístupná celoročne. Kaštieľ vo francúzskom rokokovom štýle slúži na civilné sobáše.
La Saïdia
Mestská časť La Saïdia ponúka príjemnú prechádzku v Kráľovskej záhrade, ktorá susedí s Múzeom výtvarného umenia vo Valencii.
Kráľovská záhrada (Jardines del Real alebo tiež Jardines de Viveros)
Kráľovské záhrady (Jardines del Real alebo Jardines de Viveros) možno neponúkajú toľko možností trávenia voľného času ako Záhrada Túria alebo takú históriu ako Záhrada Monforte. Vynikajú však veľkým počtom a rozmanitosťou botanických druhov. Ponúkajú príjemné posedenie okolo fontány, niekoľko možností občerstvenia sa v bufetoch a sú vhodným východiskovým bodom na spoznávanie Múzea prírodných vied a Múzea výtvarného umenia vo Valencii. Záhrady sú dejiskom koncertov a podujatí pod holým nebom.
Múzeum výtvarného umenia vo Valencii (Museu de Belles Arts de València)
V objatí záhrady Túria a záhrad Viveros stojí historická budova zo 17. storočia. Prebýva v nej Múzeum výtvarného umenia vo Valencii (Museu de Belles Arts de València). Svoje miesto tu našlo výtvarné umenie od stredoveku až po súčasnosť od valencijských, katalánskych, španielskych, flámskych a talianskych umelcov. Niekoľko expozícií sa venuje Joaquínovi Sorollovi (1863-1923), valencijskému maliarovi a predstaviteľovi luminizmu (maliarske poňatie založené na farebnom vyjadrení svetla).
Uvidíte sochy, maľby, výkresy, výtlačky a archeologické zbierky. Stále expozície dopĺňajú krátkodobé výstavy. Múzeum okrem prehliadok organizuje tiež workshopy, konferencie, koncerty, filmové premietania a školenia. Múzeum je otvorené od utorka do nedele. Vstup je zdarma. Internetová stránka múzea je po valencijsky a španielsky.
Poblats Marítims
Po návrate z Maroka som navštívil mestskú štvrť Poblats Marítims a pobrežie Valencie. Poslednou stanicou metra je Marítim – Serrería, po ktorú premávajú zelená linka 5 a žltá linka 7. Odtiaľto ďalej premávajú električky, fialová linka 6 po zastávku Grau – La Marina a modrá linka 8 po zastávku Marina Reial J. Carlos. Z tejto zastávky už je to k moru len 500 m/6 min. pešo.
Neďaleko zastávky Grau – La Marina stojí pamätník s fontánou, ktorý je venovaný valencijskému maliarovi Joaquínovi Sorollovi. Zamierte na juh ku prístavu, kde vašu pozornosť určite upúta socha ženskej hlavy s klobúkom. Socha nesie príznačný názov La Pamela. Odtiaľto dovidíte až na Mesto umení a vied. Nie je tu veľa miest, kde sa ukryjete pred páliacim slnkom, preto rýchlo bočím smerom na východ a popri prístave mierim smerom na pláž.
Po pár minútach prichádzam na pieskovú pláž (Playa de las Arenas). Široká pláž ponúka dostatok miesta pre kúpania chtivých a slnka vyhľadávajúcich návštevníkov. Ja ale pokračujem ďalej až na okraj móla. Osobný prístav sa rozprestiera po pravej ruke, lámače vĺn naľavo. Na konci móla stojí krytá prístavná vyhliadka (Mirador del Puerto). Odtiaľto dovidíte na ďalšie prímorské letoviská na severe.
Kde sa v severovýchodnej Valencii najesť?
Tapas reštaurácia Restaurante Kabanyal (vedľa zastávky Grau – La Marina) sa nachádza v mestskej štvrti Poblats Marítims. Na obed som mal chuť len na niečo menšie. Preto som ochutnal domáce Kuracie karí krokety podľa tradičnej receptúry. Jedlá by vás mali preniesť do minulosti, keď vám ich pripravovali vaše mamy a babičky. Síce som nevyrastal v Španielsku, keby mi ale moja babka pripravovala takéto krokety, mal by som ju veľmi rád. Krokety som zapil svetlým ležiakom z Galície. Za obed som zaplatil 18,70 eur.
Prečítajte si ďalšie články z Valencie:
- Quatre Carreres a L’eixample – kde València snúbi tradičné s moderným
- Staré mesto Valencie
- Valencia – návod na prežitie
Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.
© Ing. Adam Vanečko