Staré mesto Valencie do vrecka! Užitočné tipy na atraktivity, reštaurácie, bar, kaviareň a penzión. Či strávite v starom meste pol dňa, 1 deň alebo 2 dni, nudiť sa určite nebudete. Poďme ho spoznať spolu.
Čo v časti staré mesto Valencie robiť, vidieť a navštíviť?
V starom meste Valencie si na svoje príde naozaj každý, predovšetkým milovníci historickej architektúry. História tu totiž na vás dýcha naozaj na každom kroku. Hradby, fontány, námestia, paláce, tržnice, veže a zvonice. Budovy v sebe ukrývajú zbierky, na aké si len spomeniete. Archeologické, historické, etnografické či umelecké. Stačí si len vybrať.
Veže Torres de Serranos
Veže Torres de Serranos (Torres dels Serrans) stoja na severovýchodnom okraji starého mesta. Boli súčasťou starých mestských hradieb. Postavili ich v rokoch 1392-1398. V minulosti slúžili ako severovýchodná brána do starého mesta pre prichádzajúcich z Aragónska a Katalánska. V rokoch 1586-1887 v nich väznili šľachticov a pánov. Na prízemí vstúpite do mesta cez veľkú bránu medzi vežami. Široké schodisko vás vyvedie na vyhliadkové galérie na 1. a 2. poschodí. V nejednej galérii by som presedel celý deň. Tretie poschodie tvoria vyhliadkové terasy. Z veží sa vám naskytne fantastický výhľad predovšetkým na bývalé koryto rieky Túria, ktoré nahradila záhrada Túria (Jardí del Túria), o ktorej som písal v článku Pláže a parky Valencie.
Veže sú otvorené len pri slnečnom počasí. Kým vyjdete hore, poriadne sa zapotíte. Návštevu veží vám odporúčam v skorých ranných alebo podvečerných hodinách. Vstupenka stojí 2 eur/os. V nedele a štátne sviatky je vstup do veží zdarma. Veže som navštívil v sobotu, ktorá nebola sviatkom, napriek tomu som žiadne vstupné nemusel platiť.
Veže Torres de Quart
Gotické veže Torres de Quart boli západnou bránou do starého mesta. Taktiež boli súčasťou mestských hradieb. Postavili ich v rokoch 1441-1460. V roku 1623 sa mestská rada uzniesla na tom, že veže budú väzením pre ženy. Ako vojenské väzenie slúžili v rokoch 1813-1923.
Pred vstupom do veží si všimnite na vonkajšej omietke dodnes zachované známky intenzívneho bombardovania počas francúzskeho obliehania mesta v roku 1808. Kolónia papagájov ich neskôr využívala na hniezdenie. Riešenie veží sa podobá dispozičnému riešeniu veží Torres de Serranos. Na prízemí brána, 1. a 2. poschodí vyhliadkové galérie a 3. poschodí vyhliadková terasa.
Veže som navštívil v čase obeda, takže som si naplno užil slnečné lúče na ich vrchole. Na terase sa pripravte na poriadny vietor. Veže môžete takisto navštíviť len pri slnečnom počasí. V prípade dažďa, hmly alebo silného vetra sú pre verejnosť zatvorené. Vstupenka stojí 2 eur/os. V nedele a štátne sviatky je vstup do veží zdarma. Veže som navštívil v sobotu, ktorá nebola sviatkom, napriek tomu som žiadne vstupné neplatil.
Kultúrne centrum Beneficència (Centre Cultural la Beneficència)
Po ceste od veží Torres de Serranos ku vežiam Torres de Quart budete prechádzať okolo kultúrneho centra Beneficència (Centre Cultural la Beneficència). To je domovom Národopisného múzea (Museo Valenciano de Etnología) a Archeologického múzea (Museu de Prehistòria de València).
Námestie Panny (Plaza de la Virgen)
Jedným z centier starého mesta je Námestie Panny (Plaza de la Virgen). Už v rímskej ríši stálo v týchto miestach fórum. Dominantami námestia sú valencijská katedrála (La Seu de València) v južnej, vládny úrad (Palau de la Generalitat Valenciana) v západnej a Bazilika Panny Márie opustenej (Basílica de la Mare de Déu dels Desamparats) vo východnej časti zástavby. Stred námestia oživuje fontána, ktorá symbolizuje rieku Túria (Font del Túria). Námestie lemujú inštitúcie, obchody, bary, kaviarne a reštaurácie.
Archeologické múzeum L‘Almoina (Centre Arqueològic de l’Almoina)
Len pár metrov východne od námestia Plaza de la Virgen sa nachádza Archeologické múzeum L‘Almoina (Centre Arqueològic de l’Almoina). Obrovská plocha pod úrovňou námestia ukrýva najmonumentálnejšie časti mesta od jeho založenia až po neskorý stredovek, keď ho najprv obývali Rimania, neskôr Vizigóti a nakoniec Arabi. Uvidíte kúpele, verejné sklady alebo sýpky, svätyňu, kúriu, kde zasadal mestský senát, baziliku, fórum, krstiteľnicu, pohrebisko, ulice či kráľovský palác. Objekty dopĺňajú zmenšené modely a videoprojekcie pre lepšiu predstavu, aby ste vedeli, ako mohli vyzerať v čase svojej najväčšej slávy.
Nad kúpeľmi sa nachádza sklenený strop, naplnený vodou, cez ktorý sa dostáva dovnútra svetlo. Na objekte to vytvára zaujímavý odraz. Vstupenka stála 2 eur/os. Pri kúpe vstupenky mi veľmi zalichotili, keď sa ma opýtali, či si náhodou neuplatňujem študentskú zľavu. Vyžiadal som si aj audio sprievodcu, ktorý, žiaľ, v čase mojej návštevy nebol k dispozícii.
Zvonica El Miguelete
Osemhranná zvonica El Miguelete (El Micalet) prilieha ku valencijskej katedrále z juhozápadnej strany. Bola postavená v rokoch 1381-1424 v štýle valencijskej gotiky. Na jej vyhliadkovú ochodzu vo výške 50,85 m vedie točité schodisko s 207 schodmi. Je jednou z najvyšších veží starého mesta. Veža zaručuje perfektný výhľad. Celé staré mesto Valencie budete mať ako na dlani. Z ďalšej strany dovidíte až na Mesto umení a vied. Nad vašou hlavou visí zvon Micalet, ktorý váži neuveriteľných 7 514 kg. Kým veže Torres de Serranos a Torres de Quart som mal takmer celé sám pre seba, na zvonici El Miguelete sa to hemžilo návštevníkmi. Vstupenka stála 2 eur. Vo zvonici môžete platiť len v hotovosti.
Burza hodvábu a komodít (La Lonja de la Seda)
Burza hodvábu a komodít (La Lonja de la Seda alebo tiež La Llotja de Mercaders) stojí v juhozápadnej časti starého mesta Valencie. Obecné zastupiteľstvo mesta rozhodlo o jej výstavbe v roku 1483. Je typickým príkladom valencijskej civilnej gotiky. Budova pozostáva z 3 častí:
- zmluvná hala, ktorá slúžila na obchodné transakcie a kde v roku 1407 založili mestskú banku,
- veža s 3 podlažiami, ktoré spája točité schodisko. Prízemie veže zaberá kaplnka. Na horných poschodiach väznili obchodníkov, ktorí vyhlásili bankrot.
- pavilón morského konzulátu s krásne vyrezávaným kazetovým stropom, ktorý pochádza z pôvodnej radnice Valencie. V pavilóne zasadal morský tribunál. Nájdete ho na 1. poschodí. Na prízemí budovy sa kedysi nachádzal živnostenský súd. Na obidvoch podlažiach sa premietajú videá o histórii budovy. V suteréne uvidíte len pôvodné klenby. Budova je postavená v renesančnom štýle.
Malá, ale útulná záhrada plná citrusov je príjemným zakončením prehliadky burzy. Od roku 1996 je burza súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vstupenka stojí 2 eur/os., ale ja som zase nemusel platiť. Jedinou podmienkou vstupu bola odpoveď na otázku, z ktorej krajiny pochádzam.
Centrálna tržnica (Mercado central)
Len pár metrov južne od burzy hodvábu stojí modernistická centrálna tržnica (Mercado central). Predchodcom tržnice bol trh, ktorý tu otvorili v roku 1839. Súčasnú tržnicu stavali v rokoch 1910-1928. Tržnica v sebe kombinuje kameň, tehly, železo, sklo a keramiku. Stredná kupola vyrástla do výšky 30 m. Tržnica sa chce stať najväčším aktívnym trhom v Európe a ašpiruje na zápis do Zlatej knihy centrálneho trhu.
Kúpite tu potraviny od výmyslu sveta – od čerstvých rýb a morských plodov, cez mäso, pečivo, ovocie, zeleninu, koreniny, oriešky a zaváraniny až po kávu, čaj či vína. Po návrate z Maroka som si doprial len čierny čaj (2,40 eur). Predstavujem si, ako by som sa tu v piatok podvečer zastavil po práci a nakúpil si suroviny na víkendové varenie.
Radničné námestie (Plaça de l’Ajuntament)
Prirodzeným centrom južnej časti starého mesta Valencie je bezpochyby Radničné námestie (Plaça de l’Ajuntament). Dominantou námestia je neoklasicistická radnica (Ajuntament de València) v západnej časti zástavby. Južná časť budovy patrí Mestskému historickému múzeu (Museo Histórico Municipal de Valencia). V radnici získate info v Turistickej kancelárii mestskej rady vo Valencii (Oficina Turisme Ajuntament València).
Palác markíza z Dos Aguas (Palacio del Marqués de Dos Aguas)
Jednou z najpozoruhodnejších budov v južnej časti starého mesta Valencie je Palác markíza z Dos Aguas (Palacio del Marqués de Dos Aguas). Sídli v ňom Národné múzeum keramiky od baroka po súčasnosť (Museo Nacional de Cerámica).
Múzeum náboženského umenia (Museo del Patriarca)
Len 180 m/2 min. pešo východne od Národného múzea keramiky nájdete ďalšie múzeum, tentoraz náboženského umenia (Museo del Patriarca) s niekoľkými dielami od Caravaggia, El Greca a ďalších známych maliarov. Z vonkajšej strany je na budovu nalepená fontána (Fuente De La Plaza), ktorá mi pripomínala fontánu di Trevi v Ríme, samozrejme v menšom.
Kde sa v časti staré mesto Valencie najesť?
V časti staré mesto Valencie som vyskúšal 2 reštaurácie – La Rollerie Valencia na raňajky a Bar.Restaurant El Convento na obed.
La Rollerie Valencia
Elegantná reštaurácia La Rollerie Valencia sa nachádza pri južnom okraji starého mesta, len pár metrov severne od stanice metra Xàtiva (červená linka č. 3, zelená linka č. 5 a hnedá linka č. 9). V reštaurácii som sa zastavil posledný deň na raňajky. Sadol som si na terasu uprostred ulice, aby som ešte naposledy nasal atmosféru mesta. Objednal som si tradičné raňajky, ktoré tvorili croissant, maslo, domáci jahodový džem a káva, v mojom prípade espresso. Ku raňajkám som si ešte doobjednal čerstvú pomarančovú šťavu. Takéto raňajky by som jedol každý deň. Za raňajky som zaplatil 7 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.
Bar.Restaurant El Convento
Španielska reštaurácia Bar.Restaurant El Convento sa nachádza na západnom okraji starého mesta len pár metrov severne od gotických veží Torres de Quart. V reštaurácii tiež pripravujú denné menu. Na terase vám budú robiť spoločnosť holuby. Nemusíte sa obávať, nie sú veľmi dotieravé, len ich tam bolo dosť. Obsluha nehovorila po anglicky a kde nepomôžu ruky a nohy, pomôže prekladač v mobile.
Najprv som sa pýtal na paellu z morských plodov (Paella de Marisco) z menu č. 1 a potom si objednal menu č. 2 – Grilovanú Soleu (Lenguado a la Plancha). Menu pochopiteľne obsahovalo aj iné jedlá. Čašník to ale pochopil tak, že som si objednal paellu z menu č. 1 a hlavné jedlo z menu č. 2. Poctivo som všetko zjedol, čakal na ďalšie jedlá a obával sa, ako bude vyzerať účet. Pivo podávajú v namrazených pohároch. V tých horúčavách, ktoré v meste vládli, padlo nanajvýš vhod. Za účet som nakoniec zaplatil len 13 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.
Kam v časti staré mesto Valencie zájsť na kávu?
V časti staré mesto Valencie sa to len tak hmýri kaviarňami a barmi. Odporúčam vám kaviareň Café de Les Mones a kokteilový bar Café de las Horas.
Café de las Horas
Kokteilový bar Café de las Horas sa nachádza v samom centre starého mesta v bočnej uličke severne od námestia Plaza de la Virgen. Sedel som v uličke, v ktorej príjemne pofukoval vietor. Zaplatiť som ale šiel dovnútra, kde to bolo vďaka klimatizácii, ktorá snáď išla naplno, ako v chladničke. Zároveň som si všimol extravagantný neobarokový interiér. Café de las Horas sa totiž definuje ako klasická literárna kaviareň z prelomu storočia, parížska kaviareň, anglická čajovňa a americký kokteilový bar zároveň. Vyskúšal som espresso a Negroni. Káva i kokteil boli perfektné. Za účet som zaplatil 10 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.
Café de Les Mones
Café de Les Mones sa nachádza na východnom okraji starého mesta, severne od stanice metra Colón (žltá linka č. 0, červená linka č. 3, zelená linka č. 5, oranžová linka č. 7 a hnedá linka č. 9). Kaviareň sídli na rohu historickej budovy oproti parku (Plaça D’Alfons el Magnánimo). Obsluha nehovorila po anglicky, napriek tomu sme sa dohovorili. Objednal som si espresso a Aperol Spritz. Ten síce v ponuke nemali, napriek tomu mi ho pripravili. K aperolu som navyše dostal arašidy. Za účet som zaplatil 9,20 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.
Kde sa v časti staré mesto Valencie ubytovať?
Pensión Alicante má výbornú polohu v centre mesta, len pár metrov severne od stanice metra Xàtiva (červená linka č. 3, zelená linka č. 5 a hnedá linka č. 9). Okolie penziónu ponúka plno možností, kam si zájsť na jedlo alebo kávu. Prístup do penziónu je možný po schodoch aj výťahom. Na recepcii som stretol 2 zamestnancov. Obidvaja boli veľmi milí. Pri check-in som dostal kľúče nielen od izby, ale aj od budovy, takže som sa do izby mohol vrátiť kedykoľvek.
Bol som ubytovaný v útulnej 1-lôžkovej izbe číslo 2 so súkromnou kúpeľňou s oknom do átria budovy a klimatizáciou. Izba mi veľmi pripomínala izbu mojej kamarátky v Barcelone. V penzióne som si mohol nechať kufor aj po check-out-e. Za jednu 1-lôžkovú izbu na 1 noc pre 1 osobu som zaplatil 41,40 eur. Pre môj ďalší pobyt vo Valencii by som si určite zvolil Pensión Alicante.
Prečítajte si ďalšie články z Valencie:
- Quatre Carreres a L’eixample – kde València snúbi tradičné s moderným
- El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie
- Valencia – návod na prežitie
Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.
© Ing. Adam Vanečko
