Bardejov vás prenesie v čase aj mieste

Úvodom tohto článku sa budem možno trochu opakovať. Podobne ako Bardejovské Kúpele, aj mesto Bardejov som navštívil raz s rodinou (rozumej rýchla prechádzka námestím) a druhý raz som bol v meste na svadbe. Vlastne v meste sa konal len obrad, na ktorý nás priviezol autobus a po obrade nás zas odviezol preč. Takže som toho z mesta veľa nevidel. Keď sa teraz tak nad tým zamyslím, obe návštevy boli dosť povrchné. A tak som si konečne našiel jeden víkend čas na detailnejšie spoznávanie mesta.

Ako sa do Bardejova dostať?

Bardejov sa nachádza v historickom regióne Šariš na severovýchode Slovenska.

Autom

Bardejov nájdete 124 km/1 h 25 min. autom severovýchodne od Popradu a 42 km/37 min. autom severne od krajského mesta Prešov.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza 1,2 km/14 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Cesta autobusom z Popradu a naspäť trvá priemerne 2,5-3 h. Cestovný lístok stál 5,25-7 eur/os.

Vlakom

Železničná stanica je v tej istej budove ako autobusová, akurát trochu bližšie k centru.

Ako sa po Bardejove pohybovať?

Na pohyb po centre mesta si určite vystačíte s vlastnými nohami, ak sa budete potrebovať presunúť do vzdialenejšieho centra mesta, na sídliská alebo do Bardejovských Kúpeľov, môžete využiť služby mestskej hromadnej dopravy. Cestovný lístok na jednu cestu stojí 0,50 eur/os.

Kde získať v Bardejove informácie?

Turistická informačná kancelária sa nachádza priamo na Radničnom námestí v juhovýchodnej časti zástavby. Priestranná informačná kancelária s profesionálnou zamestnankyňou, ktorá pohotovo reagovala na moje otázky. Široký výber suvenírov a propagačných materiálov.

Trochu histórie

Prvá písomná zmienka o Bardejove pochádza z roku 1241. Mesto ležalo na významnej obchodnej ceste medzi Baltským a Čiernym morom. V 14. storočí získal Bardejov právo usporiadať výročný jarmok. Mesto malo vlastného kata i rozsiahle hradobné opevnenie. Uhorský panovník Ľudovít I. povýšil Bardejov v roku 1376 na slobodné kráľovské mesto. V Bardejove pôsobilo 64 remesiel, ktoré sa združovali v 51 cechoch. Mesto kedysi vlastnilo vinice v Tokaji. Víno bolo významným vývozným artiklom. Dovážalo sa napr. aj na kráľovský dvor do Krakova. Mestské vínne pivnice sa nachádzali v meštianskom dome č. 42 na Radničnom námestí.

V 15. stor. sa mesto stalo súčasťou tzv. Pentapolitany, združenia 5 najvýznamnejších hornouhorských miest, medzi ktoré patrili Košice, Levoča, Prešov a Sabinov. V roku 1950 vyhlásili historické centrum mesta za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V roku 1986 získalo mesto Európsku cenu – Zlatú medailu za rekonštrukciu historického jadra. Napokon 2. decembra 2000 boli historické jadro mesta a súbor budov synagógy zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO

Čo v Bardejove robiť, vidieť a navštíviť?

Historické centrum mesta Bardejov je kompaktné. Na jednom mieste nájdete väčšinu zaujímavých atraktivít, ktoré sa sústreďujú okolo Radničného námestia, príp. hradobného okruhu. Pri prehliadke mesta nevynechajte mestskú radnicu, expozície Šarišského múzea, Baziliku minor sv. Egídia, meštianske domy a mestské opevnenie.

Mestská radnica – historická expozícia Šarišského múzea

Mestskú radnicu určite neprehliadnete. Ide o jediný osamelý domček (v skutočnosti je to poriadny dom) uprostred Radničného námestia. Bardejovská radnica je údajne prvou svetskou renesančnou stavbou na Slovensku. V minulosti slúžilo prízemie radnice na obchodné účely, na poschodí zasadala mestská rada a bola tu mestská pokladnica. V juhozápadnej časti budovy z vonkajšej strany ešte i dnes môžete vidieť dve duté mestské miery na meranie obilia a strukovín.

V súčasnosti na prízemí a prvom poschodí mestskej radnice sídli Historická expozícia Šarišského múzea – „Slobodné kráľovské mesto Bardejov“ (200 m/2 min. pešo severne od TIK; 2 eur/os.). Pripomína slávnu minulosť mesta od roku 1241 po koniec 18. stor. V expozícii uvidíte plastiky, epitafy, rôzne cechové a remeselné výrobky, či originálny prsteň s briliantmi cisárovnej Alžbety. Stálu expozíciu dopĺňajú krátkodobé výstavy na prízemí radnice.

Vedeli ste, že pod strieškou renesančného arkiera umiestnili sošku chlapca s hlavou medzi nohami a holým zadkom, ktorý vytŕča do námestia? Údajne to bola pomsta majstra richtárovi, ktorý nedodržal svoje slovo a nevyplatil dohodnutú sumu.

V centre mesta ešte môžete navštíviť ďalšie dve pobočky Šarišského múzeaExpozíciu ikon, t. j. tabuľových malieb na dreve a Prírodovednú expozíciu, ktorá sa zameriava na prírodu severovýchodného Slovenska a jej ochranu. Múzeum ľudovej architektúry a expozície vo Vile Rákoci zas môžete navštíviť v Bardejovských Kúpeľoch.

Pred radnicou sa nachádza historická vodná nádrž. Kým v minulosti slúžila ako cisterna, dnes je z nej provizórna fontána, z ktorej sa tiež môžete napiť. 

Bazilika minor sv. Egídia so sochou sv. Floriána

Dominantou severnej strany Radničného námestia je Bazilika minor sv. Egídia (220 m/2 min. pešo severne od TIK). Rímskokatolícky chrám postavili v gotickom štýle. Ak sa nemýlim, tak svätému Egídiovi zasvätili svoj chrám ďalšie tri mestá Slovenska. Okrem Bardejova, nájdete kostoly sv. Egídia aj v našom Poprade, Iliji a Hronskom Beňadiku. Svätý Egídius je patrónom poľovníkov a pocestných. V roku 2000 chrám povýšili na Baziliku minor.

Baziliku sme nenavštívili, pretože v čase, keď sme sa zdržiavali na námestí, sa konala v kostole nedeľná omša. Inak môžete za 1,50 eur/os. navštíviť interiér chrámu. Ten vo svojom vnútri ukrýva 11! gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami takmer v pôvodnom usporiadaní. A ak si priplatíte ďalšie 1,50 eur/os., môžete vystúpiť aj do kostolnej veže. Do veže som sa neodvážil vystúpiť. Predsa len, 76 m je dosť. Moja fóbia z výšok bola silnejšia ako túžba vidieť mesto z vtáčej perspektívy.

Pred kostolom má Egídius svojho kamaráta – stelesneného v soche – sv. Floriána. Ten je známy predovšetkým ako patrón hasičov.

Meštianske domy

Radničné námestie lemujú z troch strán – južnej, východnej a západnej strany meštianske domy. Tie postavili na úzkych stredovekých parcelách. To znamená, že spredu síce nie sú veľmi široké, za to sú veľmi dlhé a ťahajú sa ďaleko na jednotlivé strany námestia. Kým prízemia domov slúžili ako predajne, na poschodí sa bývalo. Aj dnes sa využívajú meštianske domy na komerčné i súkromné účely.

Dom č. 1, tzv. „Rhodyho dom“ v juhozápadnej časti námestia je jediným domom s podlubím. Na dome č. 13, tzv. „Gantzughof“ si všimnite rokokovú maľbu. Dom je sídlom Šarišského múzea a na prízemí sa nachádza výstavná sieň. Bývalý „Mestský dom“ č. 16 slúžil ako škola, dnes je sídlom Mestského úradu. Na dome č. 26 uvidíte rokajovú (ornamentálny motív vychádzajúci z tvaru mušle, využívaný najmä v rokoku) maľbu korunovania Panny Márie. V dome č. 41 sa v roku 1820 narodil významný hudobný skladateľ Béla Kéler. V dome č. 42 sa nachádzajú vínne pivnice. Víno z týchto pivníc sa vyvážalo na kráľovský dvor do Krakova.

Určite si urobte prechádzku aj mimo Radničného námestia. Na rohu ulíc Veterná a Stöcklova nájdete ďalší zaujímavý dom. Býval v ňom kat a bolo tu aj väzenie. Vďaka tomu získal meno „Katov dom“.

Hradby

Pôvodné stredoveké mesto chránili z každej strany hradby. Tie môžeme ešte i dnes obdivovať na mnohých miestach v pomerne dosť zachovalom stave. Bardejovské hradobné opevnenie je najkomplexnejším zachovaným mestským obranným systémom na Slovensku. Do mesta sa vstupovalo štyrmi bránami – Dolnou bránou zo severovýchodu, Hornou bránou z juhu, Walovou bránou na západe a pešou bránou zo severu (dodnes sa zachovali Horná a Dolná brána). Hradby spevňovali bašty. O tie sa starali jednotlivé cechy. Ak som to dobre napočítal, tak sa do súčasnosti zachovalo z pôvodných 23 desať bášt:

  • Červená bašta
  • Veľká bašta
  • Hrubá bašta
  • Prašná bašta
  • Kláštorná bašta
  • Školská bašta
  • Polygonálna bašta
  • Archívna bašta
  • Renesančná bašta
  • Pravouhlá bašta

Neďaleko od mestských hradieb stojí zaujímavý stĺp. Nazýva sa Lampový stĺp a slúžil ako oporný bod na významných križovatkách obchodných ciest. Pod stĺpom stínal mestský kat hlavy. V stĺpe potom vystavovali hlavu popraveného.

Vedeli ste, že jeden zlodej raz ukradol ženskú šatku a ešte v ten istý deň ho za to pod Lampovým stĺpom sťali?

Kde sa v Bardejove ubytovať?

Moderný zrekonštruovaný Hotel Šariš sa nachádza len 400 m/5 min. pešo západne od historického centra mesta. Nie je potrebné rezervovanie miesta na bezplatnom súkromnom parkovisku.

Ubytovali sme sa v 2-lôžkovej izbe so súkromnou kúpeľňou a výhľadom na parkovisko pred hotelom. V hoteloch sa väčšinou nevyspím tak dobre ako doma, ale na vysokých posteliach s pevným matracom sa mi spalo veľmi dobre. Ku sprchovaciemu kútu v kúpeľni síce vedie menšia prekážková dráha, všetko ale funguje tak ako má. Hosťom je k dispozícii klimatizácia. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je v celom hoteli. Pracuje tu veľmi milý personál.

Raňajky servírovali formou švédskych stolov. Na výber máte široký sortiment slaných a sladkých jedál. Servírka nám pripravila veľmi chutnú kávu. Odporúčam vám raňajkovať v zimnej záhrade s výhľadom na okolité námestie. Za jednu 2-lôžkovú izbu na jednu noc sme zaplatili 47,60 eur. Cena zahŕňa izbu, 10-%-nú daň, mestskú daň a raňajky. V hoteli môžete platiť platobnou kartou. Pri našom ďalšom pobyte v Bardejove by sme si jednoznačne vybrali tento hotel opäť.

Kde sa v Bardejove najesť?

Next Restaurant sa nachádza priamo na Radničnom námestí v juhovýchodnej časti zástavby v tom istom vchode ako Turistická informačná kancelária. Kým do TIK zabočíte vľavo, do reštaurácie sa vyberiete po schodoch dole. Privítajú vás pivničné priestory renesančného domu. Ochutnal som špecialitu podniku „Bravčové medajlónky v hubovo-smotanovej omáčke so zemiakovými kroketami a malým zeleninovým šalátom“. Jedlo bolo veľmi chutné. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 23 eur.

Reštaurácia Roland (100 m/1 min. pešo severne od TIK) sa nachádza na Radničnom námestí. Vstup do reštaurácie je po schodoch dole priamo z námestia. Vkusne zariadené podzemné priestory s maľbami na stenách. Ostal som verný tradičnej slovenskej kuchyni a ochutnal som „Salašský tanier“. Salašské pirohy s kyslou smotanou sa delili o miesto s bryndzovými haluškami. Aj keď na obrázku to vyzerá, že pirohy a halušky plávajú v tuku, porcia nebola vôbec mastná. Jedlo bolo chutné. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 17 eur.

Bardejov je prvotriednou UNESCO lokalitou na Slovensku. I keď mi pripomenulo asi 3 rôzne miesta v Rumunsku, mesto má nenahraditeľnú atmosféru. My sme v meste strávili víkend. Vy si toho času pokojne vyhraďte viac. Nudiť sa určite nebudete. 🙂

Prečítajte si o ďalších kráľovských mestách v Prešovskom kraji:

10 dôvodov, prečo navštíviť Levoču

Kežmarok do vrecka

7 dôvodov, čo robiť v Starej Ľubovni

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Bardejovské Kúpele uspokoja všetky vaše zmysly

V 19. storočí patrili medzi najvyhľadávanejšie kúpele v celom Uhorsku. Dnes som presvedčený, že svojej povesti neostávajú nič dlžné a stále patria medzi najlepšie na Slovensku. Bardejovské Kúpele som navštívil viackrát. Či už vo svojom voľnom čase na výlete s rodinou alebo služobne na medzinárodnej konferencii. Tentoraz som sa do kúpeľov vybral opäť, aby som vyskúšal, čo ponúkajú.

Ako sa Bardejovských Kúpeľov dostať?

Bardejovské Kúpele (mestská časť Bardejova) sa nachádzajú 5 km/8 min. autom severne od centra Bardejova v historickom regióne Šariš na severovýchode Slovenska.

Autom

Ak budete cestovať do Bardejovských Kúpeľov autom, môžete zaparkovať na veľkom záchytnom parkovisku na začiatku areálu kúpeľov, príp. priamo pred hotelom, v ktorom budete ubytovaní.

Autobusom

Pri ceste do Bardejovských Kúpeľov môžete využiť regionálne autobusy alebo mestskú hromadnú dopravu. Väčšina regionálnych autobusov zastavuje na autobusovej zastávke Bardejovské Kúpele, rázcestie, odkiaľ je to ešte asi 1,5 km/20 min. pešo severozápadne do areálu kúpeľov po cyklistickom chodníku. Po zmoknutí na hrade Makovica v Zborove nás v kúpeľoch privítalo slnko. Veľa stromov popri cyklistickej trase nerastie, takže sme sa poriadne zapotili, kým sme sa do tých kúpeľov vôbec dostali. Niektoré diaľkové linky zas majú v Bardejovských Kúpeľoch konečnú stanicu.

Mestská hromadná doprava zastavuje na zastávke Bardejovské Kúpele pri záchytnom parkovisku na začiatku areálu kúpeľov. Cestovný lístok stojí 0,50 eur/os.

Vlakom

Vlakom sa do Bardejovských Kúpeľov nedostanete, pretože tam nepostavili železničnú trať.

View this post on Instagram

ENG: Did you know that Bardejov spa belonged in the 19th century among the most popular spas throughout Hungarian Kingdom? The Spa was treated by prominent personalities such as the Austro-Hungarian Emperor Joseph II. (1783), later wife of Emperor Napoleon, Marie Louise (1809), Russian tsar Alexander I. (1821), or in 1895 wife of Franz Joseph I. Empress Elisabeth, called Sissi, whose statue you can find in front of the spa house of the same name. 🍶👑💍 🛎 🛎 🛎 SVK: Vedeli ste, že Bardejovské Kúpele patrili v 19. storočí medzi najvyhľadávanejšie kúpele v celom Uhorsku? V kúpeľoch sa liečili významné osobnosti, ako napríklad rakúsko-uhorský cisár Jozef II. (1783), neskoršia manželka cisára Napoleona, Mária Lujza (1809), ruský cár Alexander I. (1821), či v roku 1895 manželka Františka Jozefa I. cisárovná Alžbeta, nazývaná Sissi, ktorej sochu nájdete pred rovnomenným kúpeľným domom. 🍶👑💍 🛎 🛎 🛎 #bardejov #bardejovskekupele #kupele #spa #bardejovspa #astoria #architektura #architecture #saris #uhorsko #kingdomofhungary #napoleon #napoleonbonaparte #sissi #marielouise #franzjoseph #empresselisabeth #empresselisabethofaustria #northeastslovakia #slovensko #slovakia #goodideaslovakia #slovakiatravel #visitslovakia #praveslovenske #adamvaneckotraveller #traveler #travelblog #travelblogger #travelbloger

A post shared by Adam Vanecko Traveller (@adamvaneckotraveller) on

Kde získať v Bardejovských Kúpeľoch informácie?

Turistická informačná kancelária Bardejovské Kúpele (ďalej len TIK BK) sa nachádza priamo v budove Kina Žriedlo. Vzdialenosti do jednotlivých atraktivít som počítal práve od TIK BK.

Čo v Bardejovských kúpeľoch robiť, vidieť a navštíviť?

Kým na hrade Zborov sme ledva stretli dákeho človeka, v kúpeľoch sa to návštevníkmi len tak hemžilo. V areáli nájdete nielen pôvodné liečebné domy z prelomu 19. a 20. storočia, ale tiež budovy z obdobia socializmu, až napokon po zrekonštruované a modernizované hotely. Kúpele si napriek tomu uchovávajú osobitú atmosféru.

Našimi cieľmi boli stále expozície Šarišského múzea – Skanzen – Múzeum ľudovej architektúry, expozícia „Bardejovské Kúpele – oáza zdravia a pokoja“ s Lekárenskou expozíciou a Muzeálny apartmán cisárovnej Sisi. 

Skanzen – Múzeum ľudovej architektúry (Šarišské múzeum)

Skanzen – Múzeum  ľudovej architektúry (650 m/9 min. pešo severozápadne od TIK BK; 2 eur/os.) je najstarším múzeom svojho druhu na Slovensku. Takmer 30 objektov z regiónov horný Šariš a severný Zemplín tvorí malé drevené mestečko na okraji bardejovského lesa.

Drevené chalúpky, ktoré slúžili na bývanie, dopĺňajú hospodárske stavby, napr. stodoly, či sypance. Areál sa pýši aj unikátnymi technickými zariadeniami, napr. vrták drevených vodovodných rúr na vodný pohon alebo tzv. „valcha“, ktorá slúžila na výrobu súkna. V múzeu nájdete nie jeden, ale rovno dva drevené kostolíky. Jeden z nich, zrubový kostol zo Zboja, môžete navštíviť aj zvnútra, druhý, zrubový kostol z Mikulášovej, je návštevníkom prístupný v čase bohoslužieb. Vežu kostola z Mikulášovej zdobia hodiny. Odporúčam vám neriadiť sa podľa času, ktorý ukazujú, lebo sú len nakreslené. V bezprostrednej blízkosti kostolov stoja malé zvoničky, ktoré zvolávali veriacich na bohoslužbu alebo ohlasovali rôzne udalosti.

Expozícia „Bardejovské Kúpele – oáza zdravia a pokoja“ a Lekárenská expozícia (Šarišské múzeum)

Expozícia „Bardejovské Kúpele – oáza zdravia a pokoja“ a Lekárenská expozícia (600 m/8 min. pešo severozápadne od TIK BK; 2 eur/os.) sa nachádzajú vo vile Rákoci pred Múzeom ľudovej architektúry.

V expozícii „Bardejovské Kúpele – oáza zdravia a pokoja“ sa dozviete všetko z histórie kúpeľov. Nielen ako sa kúpele vyvíjali v priebehu storočí, ale tiež ktoré významné osobnosti ich navštívili. Vo vitrínach nájdete dokumenty, historické fotografie či sklenené výrobky, ktoré produkovali neďaleké sklárne. Medzi najvýznamnejšie exponáty patrí pohár, z ktorého pil tunajšiu minerálnu vodu i ruský cár Alexander počas svojej návštevy v roku 1821.

Lekárenskej expozícii sa prenesiete do zariadenej dobovej lekárne. Na poschodí vily sa nachádza ešte Národopisná expozícia, ktorá je ale momentálne z dôvodu reinštalácie expozície pre verejnosť uzatvorená na dobu neurčitú.

Muzeálny apartmán Sisi

Muzeálny apartmán Sisi (550 m/8 min. pešo severozápadne od TIC BK, 1 eur/os.) sa nachádza v liečebnom dome Alžbeta. Dom sa pôvodne nazýval hotel Deák, ale po návšteve manželky rakúskeho cisára Františka Jozefa I., cisárovnej Alžbety Bavorskej, známej tiež ako Sisi, kúpeľný dom slávnostne premenovali. Socha cisárovnej si tróni pred vchodom do liečebného domu. Na prízemí za recepciou vpravo sa nachádza nenápadný muzeálny apartmán, ktorý je zariadený v štýle, keď kúpele navštívila Alžbeta. V tomto apartmáne ale cisárovná nebývala. Bola ubytovaná na prvom poschodí domu. Aj ľavý bočný vchod do domu bol vytvorený špeciálne pre ňu. Počas prehliadky sa dozviete rôzne zaujímavosti zo života Sisi. Cisárovná pobudla v kúpeľoch tri týždne v roku 1895.

Areál kúpeľov

Centrum areálu kúpeľov tvoria okrem iných budov hotel Astória a oproti stojaca kolonáda. V nej môžete ochutnať liečivé pramene Bardejovských Kúpeľov alebo, ak budete mať šťastie ako my, môžete sa započúvať do koncertu vážnej hudby. Neďaleko odtiaľto, smerom ku kinu Žriedlo, sa nachádza Ľudový prameň, miesto, kde si môžete „načapovať“ liečivú vodu.

Voda je mimoriadne železitá. Ako čo najlepšie opísať jej chuť? Predstavte si, že máčate asi týždeň vo vode mince a vlastne čokoľvek kovové, potom to precedíte a tú vodu vypijete. Asi tak nejako. Určite ale nepochybujem o liečivých účinkoch bardejovskej vody.

Kde sa v Bardejovských Kúpeľoch najesť?

Pizzeria Grande (230 m/3 min. pešo severozápadne od TIK BK) je príjemnou reštauráciou v centre kúpeľného areálu. Pred vchodom do reštaurácie sa nachádza terasa, ktorá bola, pochopiteľne, pri slnečnom počasí beznádejne obsadená. Vo vnútri sa nám ale sedelo tiež príjemne. Okrem pizze nájdete v jedálnom lístku jedlá domácej kuchyne, ale napr. aj burgre. Objednal som si tuniakovu pizzu, ktorá bola veľmi chutná. Silné espresso ma „nakoplo“ na spoznávanie atraktivít. Rýchla a profesionálna obsluha. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 22 eur.

Sám som bol prekvapený, koľko sme toho stihli za jedno poobedie v Bardejovských Kúpeľoch. Kúpeľní hostia sa tu jednoznačne nenudia. Na výber majú z množstva nielen kultúrnych, ale tiež športových aktivít. A pred odchodom nezabudnite kúpiť kúpeľné oblátky, aby aj tí doma mali niečo z vašej návštevy kúpeľov. Odporúčam krémové s čokoládovou náplňou.

Prečítajte si o ďalších kúpeľoch v týchto článkoch:

5 + 1 dôvodov, prečo zažiť Červený Kláštor?

Oradea – secesná kvapka Rumunska

Budapešť, kráľovná Maďarska – 3. časť

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Hrad Makovica v Zborove

Nenápadná dedinka Zborov na severovýchode Slovenska ukrýva vo svojich zalesnených lesoch rozsiahlu zrúcaninu hradu. Obec sme navštívili cez víkend a napriek tomu, že nás chytil po ceste na hrad a na hrade dážď, z obce sme aj tak „počuli sobotu“. Zo záhrad sa ozýval zvuk píly či kosačky.

Ako sa na hrad Zborov dostať?

Hrad Zborov (alebo tiež Hrad Makovica v Zborove) sa nachádza v historickom regióne Šariš na severovýchodnom Slovensku.

Autom

Hrad Zborov nájdete 10 km/10 min. autom severne od Bardejova. Zaparkovať môžete kdekoľvek v obci a odtiaľ sa už vybrať ku hradu po niektorom zo značkovaných turistických chodníkov (žltá alebo červená značka).

Autobusom

Ak sa na hrad vyberiete autobusom, môžete vystúpiť už v Dlhej Lúke (v podstate na ktorejkoľvek zastávke (Dlhá Lúka, č. d. 2067; Dlhá Lúka, č. d. 2090 alebo Dlhá lúka, osada) a v obci sa napojiť na žltý značkovaný chodník (2,3 km/45 min.; stúpanie 185 m; klesanie 15 m). Túto cestu sme zvolili pri ceste naspäť. Budete prechádzať cez aleju starých dubov a jedľových bučín. Tie tvoria najstaršiu prírodnú rezerváciu (PR) na Slovensku Zborovský hradný vrch.

Alebo sa môžete odviezť až do Zborova, vtedy vám odporúčam vystúpiť na zastávke Zborov, hrad, resp. Zborov, Podhradie, kde sme vystúpili aj my a opäť sa napojiť na žltý značkovaný chodník (1,6 km/35 min.; stúpanie 155 m; klesanie 20 m). Cestu na hrad vám skrátia informačné tabule.

Vlakom

Do Zborova sa vlakom, žiaľ, nedostanete, pretože do obce nevedie žiadna železnica. Takže vám ostáva len auto, autobus, bicykel, motorka, rikša, … 😉

Trochu histórie

Hrad Zborov v minulosti slúžil pravdepodobne ako strážny hrad na obchodnej ceste do poľského kráľovstva. Na hornom Spiši to boli Ľubovniansky hradhrad Niedzica. Prvá hodnoverná písomná zmienka o Zborovskom hrade je z roku 1325. Počas stavovského povstania Imricha Thökölyho hrad dobylo cisárske vojsko a vyhodilo ho do povetria. Poslednými vlastníkmi hradu boli Rákociovci, ktorí sa na začiatku 18. storočia presťahovali do pohodlnejšieho kaštieľa v obci.

Ako to tam teda vyzerá dnes?

Zrúcanina Zborovského hradu sa nachádza na strmom kopci. Bol som ohromený veľkosťou hradnej ruiny. Samotné jadro hradu obkolesujú dva hradobné okruhy. Ako som spomínal, pri ceste na hrad a na hrade nás stihol dážď, takže návštevníkmi sa to tu veľmi nehemžilo. Všade, kam jedno z mojich štyroch očí dovidelo, bolo lešenie. Viem si predstaviť, ako tu musí byť rušno, keď je pekné počasie. O obnovu hradu sa usiluje Občianske združenie na záchranu Zborovského hradu.

Na hrad budete vchádzať po obnovenom drevenom moste s predbráním. Potom vás už privíta mohutná hradba druhého hradobného okruhu, spoza ktorej vyčnieva jadro hradu. V niektorých priestoroch hradu natrafíte na výstavu fotografií, inde na zastrešené renesančné bašty, či obnovenú kamennú podlahu. Najviac ma asi pobavilo okno, ktoré síce bolo bez skla, ale záclona musí byť! 😀

Príbeh nesmie chýbať …

K hradu sa tiež viaže jedna legenda. „Pred Rákociovcami (Rákoczi) patril hrad šľachtickému rodu Šerédiovcov (Serédy). Žigmund Rákoci chcel hrad kúpiť od hradného pána Gašpara II. Šerédiho. Ten síce súhlasil s predajom za nehoráznu sumu, ale jedine pod podmienkou, že všetky mince vyrazia v jednom roku v Sedmohradsku. Hradu sa vzdať nechcel a vedel, že táto podmienka je nesplniteľná. Keď Žigmund prichádzal na hrad, Gašpar mu šiel naproti. Rákoci priniesol dohodnutú čiastku, vrátane podmienky vyrazenia mincí v jednom roku v Sedmohradsku. Gašpar musel svoje slovo dodržať, ale od žiaľu mu údajne puklo srdce. To miesto, kde Gašpar II. Šerédi zomrel na náhlu srdcovú príhodu, pripomína malý renesančný pamätník pri ceste z Dlhej Lúky do Bardejova.

Ale musím vás aj varovať!

Hneď po daždi sa voda z okolitých lesov začala vyparovať a so zamračenou oblohou vytvorila dokonalú strašidelnú atmosféru. Určite nepodceňujte tabuľu, ktorá varuje, že vstup na hrad je len na vlastné riziko. Niektoré úseky sú pomerne dosť nebezpečné a pri menšej nepozornosti to nemusí dopadnúť dobre. Hovorím hlavne o výškových rozdieloch medzi jednotlivými úrovňami hradu. Sám som do jadra hradu liezol po štyroch a pri ceste naspäť som bol nútený sa jednoducho spustiť ako v zime. Len klzák mi chýbal. 😀

Hrad Zborov je atraktívnym turistickým cieľom v okolí Bardejova. Jeho návštevu vám určite vrelo odporúčam. Zároveň mi ale, prosím, sľúbte, že budete na seba dávať pozor, aby ste nepreleteli cez hradby. Jedine, že by ste potom už chceli ostať na hrade naveky! 😉

Prečítajte si o ďalších hradoch, ktoré som navštívil:

1 deň v Spišskom Podhradí

Hrad Starý Jičín – strážca Moravskej brány

Za líškou Bystrouškou na Hukvaldy

Navštíviť, či nenavštíviť Draculov hrad Bran?  

Pevnosť vo Făgărași – moderné múzeum uprostred Rumunska

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Mexiko v Rožnove

Tak sa mi podarilo splniť si ďalší sen. Po viac ako roku sme sa vrátili do Rožnova pod Radhoštěm a navštívili posledný, tretí areál Valašského múzea v prírode. Pred rokom na jar sme navštívili toto moravské mestečko a navštívili 2 areály skanzenu – Drevené mestečkoMlynskú dolinu. O tejto návšteve som písal v článku Život našich predkov. Posledný víkend sa navyše v meste konalo podujatie Rožnovské slávnosti 2019, takže sme ku prehliadke múzea v prírode mali i kultúrny program.

Ako sme sa do Rožnova pod Radhoštěm dostali?

Pri príležitosti podujatia bol z Valašského Meziříčí vypravený špeciálny „Spievajúci vlak“ Rožnovského parného leta. Predpokladal som, že vlak bude ťahať parná lokomotíva. Vláčik síce vyzeral, že si pamätá ešte 2. svetovú vojnu, ale ťahaný bol modernou dieslovou lokomotívou. Nevadí! Absenciu parnej lokomotívy vykompenzovala živá hudba.

Na každej zastávke prestupovala z vagóna do vagóna 4-členná skupina (vlastne ani neviem, ako sa volali), ktorá spríjemnila cestovanie hraním českej ľudovej hudby. Čo vám ale viem s istotou povedať je, že hrali výborne. Vyzývali ľudí, aby si zaspievali spolu s nimi. Aj by som si zaspieval, keby som poznal slová. Smola, české ľudovky napočúvané nemám. Cestovný lístok na tento špeci vláčik stál 30 czk/1,17 eur/os.

Naším východiskovým bodom bolo aj pri tomto výlete opäť mesto Kopřivnice (26 km/49 min. vlakom severovýchodne od Valašského Meziříčí). Cesta vlakom trvala 49 min. vrát. prestoja na stanici vo Veřoviciach. Cestovný lístok stál 41 czk/1,60 eur/os.

Valašská dedina

Posledným tretím areálom, ktorý sme ešte vo Valašskom múzeu v prírode nenavštívili, ostávala Valašská dedina. Ak je skanzen najväčším múzeom svojho druhu v celom Česku, tak Valašská dedina je najrozsiahlejším areálom v celom skanzene. Nájdete tu 30 objektov ľudovej architektúry. Niektoré tu preniesli z iných lokalít, iné zas postavili nanovo podľa dobových dokumentov. V múzeu nadobudnete pocit, že sa tu ešte stále býva.

V niektorých dreveniciach boli tetušky, ktoré nám porozprávali príbehy o osudoch pôvodných majiteľov. V ďalších chalúpkach sme natrafili na kováča, či výrobcu píšťaliek. Stodola zas slúži ako krčma. V záhradkách rastie zelenina, na stromoch dozrieva ovocie, za ohradou sa pasie somár, po areáli voľne behajú kozičky. Ešte aj v evanjelickom kostole sa slúžila služba božia. A nesmiem zabudnúť na muziku! Tá nás sprevádzala celý deň. Areál si prechádzate sami. Na prehliadku si vyčleňte aspoň 1,5-2 h.

Rožnovské slávnosti 2019

Na opačnej strane múzea, cez cestu sa ostatný júlový víkend odohrávalo v areáli Dreveného mestečka podujatie Rožnovské slávnosti 2019. Môžeme povedať, že slávnosti sú akýmsi medzinárodným folklórnym festivalom. Popri českých folklórnych súboroch sme videli tanec a započúvali sa do hudby súboru z Bosny a Hercegoviny s tradičným balkánskym rytmom, temperamentných maďarských tanečníkov, či ukrajinského dievčenského zboru. Zaujímavým spestrením (nemám na mysli len pestrofarebné kostýmy) bol súbor z Mexika. Ten priletel aj s filharmonickým orchestrom, aby predstavili hudbu „mariachi“, ktorá je od roku 2011 zapísaná na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Keď už sme pri tom UNESCU, od decembra 2018 je na tomto prestížnom zozname aj modrotlač. Ide o spoločný zápis Slovenska, Česka, Maďarska, Rakúska Nemecka. V radnici Dreveného mestečka prebiehala výstava a tvorivé dielne modrotlače. Dozvedel som sa napríklad, ako prebieha celý proces zápisu a mohol som si vyrobiť odznak s látkou vyrobenou technikou modrotlače.

Kde sa v Rožnove pod Radhoštěm najesť?

Aj tohto roku sme podobne ako pred rokom zvolili Hospůdku u Jasana (2 km/26 min. pešo západne od Valašského múzea v prírode). Pred rokom sme boli takí spokojní, že sme sa sem rozhodli vrátiť. Predpokladali sme, že tu nebude až tak veľa návštevníkov, keďže reštaurácia sa nachádza tak trochu „od ruky“. Žiaľ, predpokladali sme zle. Ľudia sa tento deň rozliezli naozaj do každého kúta mesta. To sa aj mierne odrazilo v dobe čakania na jedlo. Napokon sme sa ale aj my dočkali. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 468 czk/18,28 eur.

Kam v Rožnove pod Radhoštěm na kávu?

Keďže som pred odchodom na vlak nestihol doma vypiť kávu, 1. povinnou zastávkou po príchode do Rožnova bola kaviareň. Po ceste zo stanice do centra budete prechádzať okolo kaviarne Kaféčko (1 km/12 min. pešo juhozápadne od Valašského múzea v prírode). Neplánovali sme tu nejako veľmi vysedávať. Plán bol nasledovný: „Espresso bez všetkého na stojáka pri bare a môžeme ísť.“ Keď nás ale veľmi milá obsluha usadila do mäkkých semišových? kresiel a keď som zbadal vitrínu so zákuskami, bolo rozhodnuté. Jednoznačne vám odporúčam čokoládovo-malinovú tortu. Za účet sme zaplatili okolo 150 czk/5,86 eur.

„Spievajúci vlak“ odchádzal zo stanice v Rožnove už poobede. My sme chceli pobudnúť na slávnostiach trochu dlhšie. Preto sme pri ceste späť zvolili autobus s jedným prestupom vo Frenštáte pod Radhoštěm. Cestovný lístok stál 53 czk/2,07 eur/os. a cesta trvala 1 h 39 min. vrát. prestoja na stanici vo Frenštáte.

Valašské múzeum v prírode prosto milujem. Tohto roku sa k návšteve Rožnova pod Radhoštěm pridalo podujatie Rožnovské slávnosti 2019. Tie milujem tiež. Skanzen i slávnosti boli príjemným 1-denným výletom, ktorý vám môžem len odporučiť. Verím, že o rok sa mi podarí ísť na podujatie opäť.

Odporúčam vám tiež:

Drevené mestečko a Mlynskú dolinu vo Valašskom múzeu v prírode,

či Pustevny a Radhošť, o ktorých som písal už dávnejšie.

Oficiálna internetová stránka Národného múzea v prírode, ktoré zastrešuje aj Valašské múzeum v prírode.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 11. 7. 2019 (1 eur = 25,605 czk). 

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Chata Plesnivec – oáza pokoja v Belianskych Tatrách

Mám ich pod nosom, no dostanem sa tam len párkrát za rok. Reč je o Vysokých Tatrách. Väčšina mojich známych si myslí, že keď som Popradčan, určite trávim v horách každý víkend. To isté som si myslel napr. aj ja o mojej tete, ktorá býva pri mori. Hovorím jej: „To máš super, že bývaš pri mori, môžeš chodiť na pláž každý deň.“ A ona mi na to vraví, že keď sa dostane na pláž raz mesačne, tak aj to je veľa.

Takže tak nejako podobne to mám aj ja s našimi Vysokými Tatrami. Poslednú júnovú sobotu som konečne zahájil letnú turistiku. Tentoraz sme sa vybrali na chatu, ktorú som ešte predtým nikdy nenavštívil. Chata pri Popradskom plese, Sliezsky dom, Zamkovského chata, Bilíkova chata, Rainerova chata … Tieto chaty, útulne, príp. hotely sú častými cieľmi návštevníkov. Ale taká Chata Plesnivec nie je ani na tatranskej magistrále (hlavný turistický chodník, červená značkovaná trasa), ani pri žiadnom plese.

Počas plánovania túry si vždy vymýšľam okruhy. Nerád sa totiž vraciam po tej istej trase naspäť. Nie vždy je to možné, avšak na Chatu Plesnivec a z nej vedú viaceré trasy. Asi som nevymyslel nič nové, ale absolvovali sme tento okruh: Poprad Tatranská Kotlina – Šumivý prameň – Chata Plesnivec – Čierna voda – Kežmarské ŽľabyPoprad.

Ako sa tam dostať?

Chata Plesnivec (1 290 m n. m.) je jedinou vysokohorskou chatou vo východnej časti Tatier – v Belianskych Tatrách. Nachádza sa na konci Doliny Siedmich prameňov pod úbočím Bujačieho vrchu.

Autom

Tatranská Kotlina (časť mesta Vysoké Tatry) sa nachádza 28 km/26 min. autom severne od Popradu. V mestskej časti sa nachádza niekoľko platených parkovísk.

Autobusom

Cesta autobusom z Popradu do Tatranskej Kotliny trvá 46 min. Cestovný lístok stojí 1,70 eur/os. Odporúčam vám vystúpiť na autobusovej zastávke „Tatranská Kotlina, Čarda“. Ďalšie autobusové zastávky v tejto mestskej časti sú nasledovné:

  • „Tatranská Kotlina, Fľak“ – odtiaľto nevedú žiadne turistické chodníky,
  • „Tatranská Kotlina, Belianska jaskyňa“ – zastávka v centre mestskej časti, najbližšie ku Belianskej jaskyni,
  • „Tatranská Kotlina, Kardolina“ – na ceste do Ždiaru.

Vlakom

Žiaľ, po koľajniciach sa z Popradu do Tatranskej Kotliny nedostanete, lebo tatranská elektrická železnica (skrátene TEŽ) končí v Tatranskej Lomnici.

Cesta na chatu

Z autobusovej zastávky „Tatranská Kotlina, Čarda“ sa napojíte priamo na turistický chodník (modrá a zelená trasa po „Rázcestie pri Šumivom prameni“; 1,7 km/40 min.; stúpanie 180 m; klesanie 30 m).

Odtiaľto už budete pokračovať len po zelenej značke až na Chatu Plesnivec (3,3 km/1 h 25 min.; stúpanie 430 m; klesanie 45 m). Z trasy nebudete mať nekonečné výhľady do Podtatranskej kotliny ako pri iných túrach, ale budete mať aspoň výhľady do doliny, ktoré takisto stoja za to.

Chata Plesnivec

Prvá zmienka o chate Plesnivec pochádza z konca 18. stor., kedy stál na mieste súčasnej chaty zrub. Súkromný podnikateľ zo Spišskej Belej, Tibor Gresch, prestaval zrub na chatu v roku 1932. V 2. polovici 20. storočia chata patrila pod správu Tatranského národného parku (TANAP-u) a nebola voľne prístupná verejnosti. Od roku 1993 chatu opäť sprístupnili návštevníkom. Na chate si môžete dať niečo malé pod zub (napr. polievka), príp. nápoje (pivo 2,30 eur/0,5 l).

Svoje meno získala chata po chránenej rastline, Plesnivci alpínskom, ktorý sa v tejto oblasti hojne vyskytuje. Spoločenská hodnota plesnivca je 51,00 eur/jedinec. Ak si teraz v rýchlosti neviete v mysli vybaviť, ako vyzerá plesnivec, tak utekajte do kuchyne a hľadajte horalky. Kvety plesnivca vrátane ďalších znakov tvoria stály logotyp tejto slovenskej pochúťky.

Cesta z chaty

Naspäť sme zvolili žltú trasu, ktorá vedie od chaty Plesnivec až po „Rázcestie Čierna voda“ (3 km/50 min.; stúpanie 0 m; klesanie 390 m). Na začiatku tejto trasy budete počuť rozbúrenú vodu Siedmich prameňov, ktoré vytvárajú len pár metrov nižšie od chaty romantické vodopády. No a potom pokračuje široká cesta, na ktorú sa pokojne zmestí aj nejaké to terénne auto. Na pár sme ich natrafili aj my.

Posledný, pravdepodobne najnenáročnejší úsek vedie po modrej značke od rázcestia až do na autobusovú zastávku v Kežmarských Žľaboch (2,6 km/40 min.; stúpanie 60 m; klesanie 70 m). No a na nej sme si počkali na autobus, ktorý nás zaviezol naspäť do Popradu (23 km/37 min.; 1,50 eur/os.). 

Túra na Chatu Plesnivec je nenáročným párhodinovým výletom vo východnej časti Tatier. Táto oblasť nie je taká komerčná a veľmi navštevovaná ako jej iné časti. Vychutnáte si šum lesa, čerstvý vzduch, či krásu tatranskej prírody. Verím, že si svoju pokojnú atmosféru udrží táto časť Tatier čo najdlhšie.

Tipy na ďalšie túry v Česku a Rumunsku:

Pustevny na Radhošti – miesto príbehov a zážitkov

Čo ukrýva Velký Javorník?

Borșa – vstupná brána do pohoria Rodna

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko