kelemantia kamenny rimsky kastel tabor iza podunajsko nitriansky kraj okres komarno slovensko

Kamenný rímsky kastel Kelemantia v obci Iža

Ďalším tipom na výlet v okolí Patiniec je určite prehliadka kamenného rímskeho kastela Kelemantia v susednej obci Iža, ktorý je od roku 2021 súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Ako sa do obce Iža dostať?

Iža sa nachádza v regióne cestovného ruchu Podunajsko na juhozápade Slovenska. Z administratívneho hľadiska v okrese Komárno v Nitrianskom kraji.

Autom

Obcou Iža prechádza cesta I. triedy 63, ktorá začína v Bratislave, vedie ďalej na trase Komárno Iža Patince – Kravany nad Dunajom a končí v Štúrove.

Autobusom

V obci Iža sa nachádza 8 autobusových zastávok. Najbližšie k centru obce a archeologickej lokalite Kelemantia sú 2 zastávky:

  • Iža, reformovaný kostol (2,2 km/26 min. pešo severovýchodne od Kelemantie)
  • Iža, katolícka fara (2,3 km/28 min. pešo severovýchodne od Kelemantie)

Vlakom

Vlakom sa do obce Iža nedostanete, lebo ňou neprechádza žiadna železničná trať.

Čo v obci Iža robiť, vidieť a navštíviť?

V obci Iža môžete navštíviť archeologickú lokalitu Kelemantia.

Poloha tábora Kelemantia

Kelemantia – kamenný rímsky kastel sa rozkladá na ľavom brehu Dunaja v katastri obce Iža ako predsunuté opevnenie légiového tábora Brigetio na opačnej strane Dunaja. Ten bol súčasťou pevnostného systému (limes romanus) na severnej hranici provincie Panónia.

Stručná história

Prvú pevnosť, vtedy ešte drevenú, postavili Rimania na tomto území už za vlády cisára Marca Aurélia (vládol v rokoch 161-180) v období tzv. markomanských vojen (166-180).

V tomto období (179 n. l.) vznikol tiež nápis na skale v Laugariciu (dnešný Trenčín). Rímske légie vtedy prenikli až na stredné Považie. Skalný nápis nechal vyhotoviť veliteľ oddielu Valerius Maximianus. Nápis v Trenčíne môžete vidieť dodnes.

Prvá pevnosť ale dlho nevydržala a zanikla po náhlom útoku Germánov. Koncom 2. storočia za Commodovej vlády (180-192) postavili Rimania na mieste zničeného tábora kamenný kastel. Aj ten bol však v polovici 3. storočia poškodený. Možno aj preto sa v priebehu 4. storočia uskutočnila rozsiahla prestavba opevnenia. Koncom 4. storočia dochádza k posledným úpravám kastela, ktorý ale po smrti cisára Valentiniana I. (364-375) vyplienia Germáni. Začiatkom 5. storočia kastel obývajú spoločne domáci Germáni a prisťahovalci. V 10. storočí vznikla neďaleko kastela menšia osada.

Čo tvorilo tábor?

Opevnenie tábora tvorili valy, prstence priekop, ktoré ho obkolesovali z 3 strán a hradby s vežami, ktoré boli postavené najskôr z dreva a hliny, neskôr z kameňa. Vnútornú zástavbu kastela tvorili dve hlavné cesty, ktoré spájali vždy dve protiľahlé brány a objekty medzi nimi. Medzi tieto objekty patrila štábna budova, kúpele, sýpky na uskladnenie zásob obilia, kasárne a stajne.

Rímski vojaci

Rímski vojaci plnili nielen obrannú funkciu, ale tiež strážili prechody cez Dunaj, kontrolovali transport tovaru a chránili územie provincie pred lúpežnými vpádmi a krádežami. Rímska armáda však mala aj ďalšie významné úlohy. Okrem svojich táborov stavala cesty, mosty, vodovody, kanály, ale aj lode. Výrazne tak prispievala k osídleniu provincie. Jej stravu tvorili hlavne kaše z obilovín, chlieb a mäso – hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy, hydina a ryby. Malé piecky na prípravu mäsa mali vojaci priamo v kasárňach, chlebové pece obyčajne stáli pozdĺž vnútornej strany hradieb.

Archeologický výskum

Prvý archeologický výskum viedol rodák z obce Iža a amatérsky archeológ János Tóth-Kurucz (1878-1969). Mnohé výsledky jeho výskumu platia dodnes. Na jeho prácu nadviazal v roku 1932 Jaroslav Böhm (1901-1962). V 50. rokoch sa pod vedením Bedřicha Svobodu (1910-1975) uskutočnili rozsiahle terénne práce. Od roku 1978 do súčasnosti je garantom archeologického výskumu, pamiatkovej obnovy a prezentácie lokality Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre.

Lokalita a nálezy

Celý areál kastela je pamiatkovo chránený už od roku 1957 a v roku 1990 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 2021 sa Kelemantia v obci Iža stala spolu s Gerulatou v Bratislave-Rusovciach súčasťou Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako spoločný zápis Nemecka, Rakúska a Slovenska pod názvom Hranica rímskej ríše – Dunajský limes (západná časť). Rieka Dunaj ako prirodzená hranica ríše. Nálezy z rímskeho tábora v obci Iža sú vystavené v stálej expozícii Podunajského múzea a v Lapidáriu rímskych pamiatok v bašte VI v Komárne, v Klenotnici Slovenského národného múzea v Bratislave na hrade a v stálej expozícii Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre.

Prehliadka archeologickej lokality Kelemantia v obci Iža bola príjemným podvečerným výletom. Verím, že nielen zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO podporí vznik potrebnej infraštruktúry cestovného ruchu, zveľadenie a propagáciu lokality.

Prečítajte si tiež:

Kamenný rímsky tábor na brehu Dunaja v rumunskom meste Drobeta-Turnu Severin.

Užitočný link:

Rímsky kastel v Iži – Kelematia

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko