1. Námestie Place Bellecour

Námestie Place Bellecour je 4. najväčším námestím Francúzska a patrí medzi najväčšie pešie námestia Európy. Už za rímskych čias bolo vojenským táborom, trhoviskom, neskôr vinicou a až do 12. storočia močiarom. V jeho strede stojí bronzová jazdecká socha Ľudovíta XIV. z roku 1825. Ľudovíta tu zobrazili v rímskom štýle, teda bez sedla a strmeňov. V južnej časti námestia je turistické informačné centrum. Z námestia sa vám naskytne výhľad na dominantu mesta Baziliku Panny Márie a lyonskú Eiffelovu vežu.

2. Múzeum filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature)

O Múzeu filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature; 800 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok.

3. Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste)

Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste; 700 m/9 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) pochádza už z 12. storočia. V 13. storočí sa v nej konali 2 koncily (cirkevný snem biskupov). Po náboženských vojnách a Francúzskej revolúcii ju zrekonštruovali. Orloj patrí medzi najstaršie v Európe.

4. Lugdunum – rímske divadlá Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére)

O galsko-rímskych divadlách v štvrti Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére; 1,8 km/31 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

5. Bazilika Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière)

Dominantu mesta, hrdo sa vypínajúcu na kopci, zvonku nenápadnú, ba až fádnu a vo vnútri prehnane zdobenú Baziliku Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière; 2,1 km/36 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) postavili v eklektickom štýle. Práve na tomto kopci založili Rimania mesto v roku 43 pred naším letopočtom. Kostol síce slávnostne otvorili už na konci 19. storočia (1896), vnútornú výzdobu ale dokončili až po 2. svetovej vojne. Bazilika má výšku 86 m, šírku 35 m a výšku 48 m. Po prehliadke baziliky si užite výhľad na Lyon, pri ktorom budete mať celé mesto ako na dlani.

6. Lugdunum – rímske múzeum Fourvière (LUGDUNUM – Musée & Théâtres romains)

O galsko-rímskom múzeu v štvrti Fourvière (Lugdunum – Musée & Théâtres romains; 2 km/34 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

7. Justičný palác (Palais de justice historique de Lyon)

Historický justičný palác (Palais de justice historique de Lyon; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) sa vypína na brehu rieky Saône v starom Lyone. Prezrádza ho neoklasicistická fasáda s 24 korintskými stĺpmi. Na tomto mieste sa spravodlivosť vykonáva už od 10. storočia. Po postavení nového súdu ostali v budove Porotný súd a Odvolací súd.

8. Námestie Place des Terreaux

Námestie Place des Terreaux (1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) je najlepším východiskovým bodom na spoznávanie severnej časti polostrova. V južnej časti zástavby sídli Múzeum výtvarných umení a z námestia je to len na skok do opery. Slovo terreaux pochádza z latinského terralia, čo znamená priekopa. Tá sa tiahla južnou časťou námestia a spájala rieky Rhôna a Saône.

Stred námestia zdobí fontána z tepaného olova z konca 19. storočia (1888) od Bartholdiho. Ten navrhol tiež Sochu slobody v New Yorku. Fontána v podobe tzv. triumfálneho voza symbolizuje Francúzsko a kone predstavujú 4 rieky. Fontánu pôvodne objednali pre mesto Bordeaux, to ju však odmietlo pre vysoké náklady. V 90. rokoch 20. storočia pribudlo k fontáne ďalších 69 malých pozemných fontán. Škoda, že sme nevideli všetky fontány v plnej sile.

9. Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts)

Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts; 1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) našlo svoje miesto v bývalom opátstve zo 17. storočia. Obsahuje jednu z najdôležitejších zbierok umeleckých diel v Európe od antiky po súčasnosť. Môžete obdivovať diela Gauguina, Rembrandta, Rubensa, Veroneseho a mnohých ďalších. Vo Francúzsku je najdôležitejším múzeom hneď po Louvri. Ak náhodou múzeum nestíhate navštíviť, vyberte sa aspoň do jeho záhrady. Sadnite si medzi kvetinové záhony pod mohutné koruny dubov, líp a briez a obdivujte bronzové a mramorové sochy.

10. Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon)

Veľké divadlo, predchodca súčasnej opery, tu stálo od roku 1756. Z divadla už takmer nič nezostalo a zmenilo sa na nepoznanie po najväčšej rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia. Zatiaľ som nevidel škaredšiu budovu opery ako je Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon; 1,4 km/19 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Historická časť by možno aj celkom ušla, ale tej čiernej nadstavbe akosi neviem prísť na chuť. A to sa o nej píše ako o majestátnej kupole, ktorá je majstrovským dielom architektúry. Vo vnútri som síce nebol, ale podľa obrázkov na internete ma nezaujal ani interiér. Predstavenia v nej vraj ale stoja za to. Možno raz niekedy v budúcnosti.

11. Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais)

Severne od centra mesta môžete obdivovať 2 ohromné nástenné maľby. Jednou z nich je Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais; 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) alebo tiež murál slávnych obyvateľov Lyonu. Tou druhou je Stena tkáčov hodvábu, o ktorej píšem nižšie. Freska Lyončanov sa v roku 1995 s viac ako 1 miliónom návštevníkov ročne stala jednou z TOP atraktivít mesta.

Nástenná maľba má 800 m², zahŕňa 2 000 rokov histórie mesta a zobrazuje 25 historických a 6 súčasných osobností Lyonu. Stretnete tu napr. bývalého rímskeho cisára Claudia, francúzskeho matematika a fyzika André-Marie Ampèrea, francúzskeho spisovateľa Antoinea de Saint-Exupéryho s Malým princom, bratov Lumièrovcov, či francúzskeho kuchára Paula Bocusea. Nielen obyvatelia Lyonu musia byť pri pohľade na maľbu hrdí, koľko významných osobností pochádza práve z ich mesta. Ja by som bol tiež.

12. Námestie Place Sathonay

Námestie Place Sathonay sa nachádza 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour. Lemujú ho reštaurácie, kaviarne a bary. Stred námestia vypĺňa útulný park. V strede parku stojí socha seržanta Blandana, starostu Lyonu zo začiatku 19. storočia. Námestie je vhodným východiskovým bodom k Amfiteátru 3 Galov a tiež do botanickej záhrady.

13. Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules)

Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules; 1,6 km/24 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) postavili za rímskym mestom v roku 19. O storočie neskôr ho na žiadosť cisára Hadriána rozšírili a meria 147 m na dĺžku a 120 m na šírku. V amfiteátri sa konali hry a cirkusy. Každý rok sa tu zhromažďovali zástupcovia 60 galských národov, aby v amfiteátri prisahali vernosť Rímu. Amfiteáter odokryli počas stavebných prác v roku 1834 a vykopali v 60. rokoch 19. storočia. Z ulice nad amfiteátrom sa vám naskytne výhľad na Baziliku Panny Márie z Fourvière a lyonskú Eiffelovku.

14. Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts)

Druhou, dych berúcou nástennou maľbou, je Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts; 2,6 km/40 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Aj táto nástenná maľba patrí medzi jedny z najnavštevovanejších atraktivít mesta. Pôvodne tu stál len obrovský prázdny múr. Architektúru štvrte, typickú tkaním hodvábu, charakterizujú veľké okná a vysoké stropy. Po reštrukturalizácii štvrte sa začali objavovať prázdne múry. Prvá verzia vznikla už v roku 1987. Najprv odrážala len mestskú štvrť, dnes už je to celé mesto. Len ťažko uveríte, že ide o plošnú maľbu. Svojím štýlom vás nepochybne vtiahne do seba.

15. Záhrada Rosy Mir (Jardin Rosa Mir)

Španielsky majster murár Jules Sénis Mir utiekol do Lyonu so svojou rodinou pred Francovým režimom v roku 1951. Keď jeho mama Rosa Mir Mercader zomrela v roku 1957, vytvoril Jules na jej počesť Záhradu Rosy Mir (Jardin Rosa Mir; 2,7 km/42 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Ostal verný svojmu remeslu a vytvoril záhradu, ktorej steny a štruktúry pokrývajú mušle, kamienky a štrk. Jules musel mať svoju mamu veľmi rád, keď jej vytvoril takúto záhradu s arabsko-andalúzskymi vplyvmi.

Na niektorých fotografiách záhrady by vám ani vo sne nenapadlo, že ju takmer z každej strany obklopujú nejaké výškové budovy. Napriek tomu, že sa kontroluje počet návštevníkov v záhrade (max. počet naraz je 15), snáď budete mať pri jej návšteve viac šťastia ako my a nebudete sa tlačiť medzi ostatnými lovcami najlepších záberov. Záhrada Rosy Mir je od apríla do októbra otvorená v soboty medzi 14.00-18.00 h. Vstup do záhrady je bezplatný.

16. Sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône)

Príjemnou prechádzkou počas návštevy lyonského polostrova môže byť sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône; 3,7 km/51 min. pešo južne od námestia Place Bellecour). Ak náhodou plánujete navštíviť múzeum prírodných vied (Musée des Confluences), zájdite si po prehliadke múzea do záhrad za ním. Okrem obrovského, do očí udierajúceho, nápisu Lyon s levom, pri ktorom sa môžete odfotografovať, sa práve v týchto miestach vlieva Saône do Rhôny. Môžete sa tu na chvíľu zastaviť a sledovať rušné mesto okolo vás na opačných brehoch riek.

17. Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or)

Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or; 3,3 km/46 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour) je so svojou rozlohou 117 ha najväčším mestským parkom vo Francúzsku. Hovorí sa, že križiaci v týchto miestach kedysi zakopali poklad vrátane zlatej hlavy Krista. Po rokoch si najali veštkyňu, aby im ju pomohla nájsť, ale napriek všetkému úsiliu sa jej to nakoniec nepodarilo. Pre verejnosť park otvorili už v roku 1857. Pri vchode vás privíta ohromná pozlátená brána.

Botanická záhrada a Ostrov labutí

Okrem obrovského jazera, záhonov s ružami, chodníkov a lavičiek sa tu nachádzajú zoologická aj botanická záhrada. V botanickej záhrade, údajne najväčšej vo Francúzsku, rastie asi 16 000 druhov rastlín a vďaka tomu patrí medzi jednu z najbohatších zbierok Európy. Veľké skleníky pochádzajú z roku 1865 a 1. kvety v nich vykvitli koncom 19. storočia. Vojnový pamätník na ostrove labutí (Île aux Cygnes) vztýčili medzi rokmi 1914-1930. Zaujímavosťou je, že na ostrov sa dostanete suchou nohou podchodom.

Záhrada ruží a Zoologická záhrada

Záhrada ruží vznikla v 60. rokoch 20. storočia (1961-1964). Ružová záhrada sa môže pochváliť viac ako 16 000 kríkmi ruží, ktoré predstavujú viac ako 450 druhov. Zoologická záhrada z roku 1887 je domovom viac ako 400 druhov zvierat. Niektoré zvieratá uvidíte priamo z verejnej časti parku. Park je ideálnym miestom pre rodiny s deťmi. Tie tu nájdu malý, či veľký kolotoč, šliapacie bicykle, turistický vláčik, štvorkolky, hojdačky, motokáry, minilode alebo si môžu prenajať vodný bicykel a plaviť sa medzi kačkami a labuťami.

V parku tiež nájdete stánky s občerstvením a so suvenírmi. Park je otvorený od polovice apríla do polovice októbra denne medzi 6.30-22.30 h a od polovice októbra do polovice apríla denne medzi 6.30-20.30 h. Park je zatvorený v prípade silného vetra. Vstup do parku je bezplatný.

18. Tržnica Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse)

Pre nasatie miestnej atmosféry vám odporúčam navštíviť tržnicu Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse; 1,9 km/27 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour). Prvú tržnicu otvorili už v 2. polovici 19. storočia (1859). O storočie neskôr otvorili tržnicu Paula Bocusea. Vo vnútri nájdete viac ako 60 obchodníkov. Ostal som prekvapený, koľko ľudí v nej obedovalo. Okolo nás bolo všade počuť francúzštinu. Tu človek pochopí snáď najlepšie francúzsku kultúru. Hlavne nechoďte do tržnice hladní, lebo budete mať chuť všetko zjesť.

Paul Bocuse, jeden z najväčších šéfkuchárov 20. storočia, zakladateľ hnutia nouvelle cuisine a spolku Bande a Bocuse, propagoval novú kuchyňu. Jeho reštaurácia v Collonges-au-Mont-d’Or neďaleko Lyonu držala od roku 1965 až do jeho smrti (2018) nepretržite 3 michelinské hviezdy. Je tak jedinou reštauráciou na svete, ktorá si ich udržala tak dlho.

19. Filmová freska (Fresque du cinéma)

Kde inde mohla vzniknúť filmová freska (Fresque du cinéma; 1 km/15 min. pešo východne od námestia Place Bellecour), ak nie v Lyone. V meste sa to v roku 1895 vďaka bratom Lumièrovcom všetko začalo. Na freske by ste mali vidieť väčšinu filmov, ktoré natočili v meste. Freska nie je práve v najlepšom stave. V spodnej časti ju niekto pokreslil graffiti. Všimol som si, že niektorí cestovateľskí sprievodcovia ju asi pre istotu už ani neodporúčajú.

20. Múzeum Lumière (Musée Lumière)

Múzeu bratov Lumièrovcov (Musée Lumière; 3,5 km/50 min. pešo juhovýchodne od námestia Place Bellecour) som venoval samostatný článok.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Miláno dostať?

Miláno je hlavným mestom regiónu Lombardsko na severe Talianska. Je 2. najväčším mestom (1 367 788 obyvateľov) a ekonomickým centrom celej krajiny.

Autobusom

Autobusová stanica Milano Lampugnano sa nachádza 8 km/23 min. autom severozápadne od centra mesta. Autobusy zvyčajne zastavujú na okraji Milána, odkiaľ sa pohodlne dostanete metrom do centra mesta.

Vlakom

Železničná stanica Milano Centrale sa nachádza 2,8 km/40 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Vlaky ale zastavujú aj na viacerých zastávkach v meste, napr.:

• Milano Porta Garibaldi – 2,5 km/35 min. pešo severozápadne od centra,
• Milano Porta Venezia – 1,8 km/25 min. pešo severovýchodne od centra,
• Milano Lambrate – 6 km/19 min. autom severovýchodne od centra,
• Milano Rogoredo – 8,6 km/23 min. autom juhovýchodne od centra,
• Milano Cadorna – 1,4 km/20 min. pešo severozápadne od centra …

Do Milána som cestoval v deň, kedy štrajkovali železničiari. Jednak preto, že z Bergama sa tam dostanete priamym vlakom bez nutnosti prestupovať. A tiež preto, že ak by náhodou žiadny vlak nepremával, vždy pôjde nejaký autobus, či už do mesta alebo na letisko, odkiaľ sa taktiež pohodlne dostanem do hotela. Cesta trvala 37-48 min.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 12 eur.

Ako sa po meste Miláno pohybovať?

Na prvý pohľad sa to vôbec nezdá, ale Miláno je ohromne veľké mesto. Veď len na peší presun zo stanice do centra potrebujete 40 minút. Centrum mesta je veľké a prejsť ho pešo z jednej strany na druhú si taktiež vyžaduje fúru času. Na presuny po meste som využil metro a mestský vlak. Inak som sa pohyboval pešo. Priznám sa ale, že večer som si takmer necítil nohy. Prepravu metrom zabezpečuje Milánska dopravná spoločnosť (Azienda Trasporti Milanesi). Nenechajte sa zmiasť skratkou ATM, v tomto prípade nejde o bankomat. Mestský vlak, podobne ako ostatné vlaky v regióne, zabezpečuje spoločnosť Trenord. Jednorazový cestovný lístok na metro aj mestský vlak by ma vyšiel na 2,20 eur.

Kde v meste Miláno získať info?

Turistické informačné centrum InfoPoint Ufficio Informazioni Turistiche Milano je len 160 m/2 min. pešo južne od dómu.

Čo v meste Miláno robiť, vidieť a navštíviť?

Človeku by ani nenapadlo, koľko toho stihne vidieť počas jediného dňa – 12 štvrtí a 22 atraktivít.

Duomo

Milánsky dóm (Duomo di Milano)

Milánsky dóm (Duomo di Milano) je najväčšou a najzložitejšou gotickou stavbou Talianska. Je tiež najväčšou gotickou budovou sveta, po ktorej sa môžete prechádzať. Postavili ho z ružovo-bieleho mramoru z lomu, ktorý bol určený výhradne na túto stavbu. Výstavba začala na konci 14. storočia (1386) a trvala viac ako 6 storočí. Mal byť symbolom sily a veľkosti mesta. Stovky veží a sôch právom pripomínajú mramorový les. Katedrála má dĺžku 157 m a jej najvyššia veža výšku 108,5 m. Vstupenky stoja medzi 5-36 eur/os.

Dóm ma ohromil svojou veľkosťou. Až keď prídete priamo k nemu, uvidíte aký vysoký a rozsiahly je. Zo severnej strany momentálne prechádza rekonštrukciou. Čo ale na zakrytej fasáde nechýbalo, bola obrovská svetelná reklama.

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II)

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II; 110 m/2 min. pešo severne od dómu) je najstarším nákupným centrom v Taliansku. Vznikla v 19. storočí. Pôvodnou myšlienkou bolo vytvoriť krytú ulicu medzi dómom a operou. Akúsi výkladnú skriňu mesta, kde by ste nakúpili, zastavili sa na aperitivo alebo večeru. Vo vnútri nájdete obchody luxusných značiek, reštaurácie ocenené michelinskou hviezdou, legendárny bar Camparino, či historické kníhkupectvo, ktoré v meste funguje od 19. storočia.

Zatiaľ, čo dóm ma ohromil svojou veľkosťou v pozitívnom slova zmysle, galéria ma prekvapila veľkosťou v tom negatívnom. Na fotografiách pôsobí, že je minimálne 2x taká veľká ako v skutočnosti. Galéria je skutočným srdcom Milána, kde sa to návštevníkmi len tak hemží. A pokiaľ sa obrovské množstvo ľudí natlačí do tak malého priestoru, akým je napr. galéria, nezanechá to vo vás pozitívny zážitok. Takže ak by ste sa ma spýtali, čo sa mi na galérii najviac páčilo, povedal by som vám, že moment, kedy som odtiaľ odišiel preč.

Palác rozumu (Palazzo della Ragione)

Palác rozumu (Palazzo della Ragione; 240 m/3 min. pešo západne od dómu) pochádza z 13. storočia. Až do 18. storočia slúžil ako mestská radnica. Do 2. polovice 20. storočia bol notárskym archívom a v súčasnosti sa v ňom organizujú výstavy fotografie.

Veža Velasca (Torre Velasca)

Brutalistická, racionalistická a neosecesná veža Velasca (Torre Velasca; 650 m/9 min. pešo južne od dómu) je taká škaredá, až je pekná. So svojou výškou 106 m a 26 poschodiami udiera do očí na hranici historických štvrtí Missori a Brolo. Jej tvar huby pramení z túžby oddeliť kancelárie v dolnej časti od bytov v hornej časti na odkrytých železobetónových konzolách. Pripomína stredovekú vežu a čerpá z architektonických vplyvov 19. storočia.

Scala

Mestská štvrť Scala susedí so štvrťou Duomo zo severu. Je známa predovšetkým vďaka jednému z najznámejších operných domov sveta – divadlu La Scala. O divadle som napísal samostatný článok.

Cinque Vie (5vie)

Námestia Piazza degli Affari

Námestie Piazza degli Affari (650 m/9 min. pešo západne od dómu) je symbolom milánskeho obchodu a financií. 16. januára 1808 tu založili Milánsku burzu cenných papierov. Tú postavili na ruinách rímskeho cisárskeho paláca. Vás ale predpokladám zaujme viac socha, ktorú umiestnili do stredu námestia v roku 2010, po finančnej kríze v roku 2008. Asi by ste nepredpokladali, že socha, ktorá predstavuje vztýčený prostredník, sa bude nazývať LOVE – láska (Libertà – sloboda, Odio – nenávisť, Vendetta – pomsta a Eternità – večnosť). Sochu od Maurizia Cattelana, vysokú 11 m, vyrobili z carrarského mramoru. Považujú ju za symbol protestu proti finančnému svetu.

Porta Venezia

Dom Casa Guazzoni

Človeku by pri pohľade na dom Casa Guazzoni (2 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) ani nenapadlo, aké pekné veci sa dajú vytvoriť, keď spojíte betón a železo. Dom pochádza zo začiatku 20. storočia a odjakživa slúži na bývanie. Veľmi by ma zaujímalo, ako to vyzerá vo vnútri. Žiaľ, do domu sa nedostanete. Jedine, že by v ňom býval nejaký váš známy.

Dom Casa Galimberti

Len čo by ste kameňom dohodili, stojí od Casa Guazzoni ďalší architektonický klenot. Pri pohľade na fasády domov mám pocit, že som zrazu vo Viedni na začiatku 20. storočia. Dom Casa Galimberti (2 km/28 min. pešo severovýchodne od dómu) predstavuje jedno z najoriginálnejších diel milánskej secesie. Spoznáte ho podľa kovaného železa, kvetinových motívov v betóne a obkladu z keramických dlaždíc. Casa Galimberti slúži podobne ako Casa Guazzoni len na bývanie a nie je verejnosti prístupná. Vďaka malebnosti týchto domov presne viem, v ktorej štvrti Milána by som chcel bývať.

Park Giardini Indro Montanelli

Aké som len mal ohromné šťastie, že kým som prišiel do parku Giardini Indro Montanelli (1,6 km/22 min. pešo severovýchodne od dómu) prestalo už pršať a slnko začalo opäť vykúkať spoza mrakov. Park je výborným východiskovým bodom na prehliadky Galérie súčasného umenia, Galérie moderného umenia, Prírodovedného múzea, či planetária.

Guastala

Park Giardini della Guastalla

Príjemným únikom pred letnou páľavou sú určite barokové záhrady Giardini della Guastalla (950 m/13 min. pešo juhovýchodne od dómu) v tesnom susedstve Milánskej univerzity. Záhrady síce neoplývajú žiadnymi dláždenými chodníkmi, upravenými záhonmi či antickými sochami. Stále je však príjemné si v ňom na chvíľu sadnúť na lavičku a v tieni mohutných stromov sledovať miestnych. Väčšia skupinka ľudí, rodina či kolegovia z práce, tu dokonca niečo oslavovala. A v tunajšom rybníku dodnes žije početná populácia kaprov.

Rotonda della Besana

Nie, že by mi prekážali davy ľudí, ale keď som sa vybral do štvrte Guastala, skutočne som si užíval poloprázdne ulice, na ktorých zvyčajne stretnete len miestnych. Ruch mesta nechávate za vysokou kovanou železnou bránou a už len sledujete Milánčanov, ktorí si tu odskočili čítať knihu. Pred návštevou neskorobarokového komplexu Rotonda della Besana (1,4 km/20 min. pešo juhovýchodne od dómu) som netušil, že ide o bývalý cintorín a musím sa priznať, že lebky na hlaviciach stĺpov som si naozaj nevšimol. V stredoveku bol práve toto okraj mesta, ideálny na umiestnenie cintorína. Kostol uprostred komplexu už odsvätili a v súčasnosti ho milujú všetky deti, lebo sa v ňom nachádza Detské múzeum MUBA (Museo dei Bambini Milano). Rotunda je otvorená denne medzi 7.00-22.00 h. Vstup do rotundy je zdarma.

Zona Magenta

Múzeum Leonardovej Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano)

Ešte pred návštevou Milána som vedel, že v meste chcem určite vidieť 2 atraktivity – Poslednú večeru a Divadlo La Scala. A tak som si pár týždňov pred dovolenkou klikol na stránku múzea, aby som si rezervoval lístok. Podľa stránky bolo múzeum beznádejne vypredané na 2 mesiace dopredu. Tak som si povedal, že to risknem a overím si silu novinárskeho preukazu. Do Milána som cestoval ráno a moje prvé kroky smerovali do Múzea Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano; 1,7 km/24 min. pešo západne od dómu).

Vedeli ste, že Napoleon po dobytí Milána Francúzmi premenil refektár na stajňu pre svoje kone?

Pani pred vchodom do pokladne múzea mi povedala to, čoho som sa obával najviac. Múzeum je už na celý deň aj nadchádzajúci týždeň vypredané. Deň na to ale zverejňujú na internetovej stránke možnosť rezervovať si vstupenku na ďalšie obdobie. Neviem na aké, keď na internete som videl, že sa tam nenachádza jediné voľné miesto na nasledujúce 2 mesiace. V tom nás vyrušil pán, ktorý z peňaženky vytiahol preukaz a pani ho automaticky pustila dovnútra. V duchu si vravím, že som takmer zabudol na môj novinársky preukaz.

Vedeli ste, že Leonardo da Vinci sa zvečnil práve v osobe Judáša, apoštola, ktorý zradil Ježiša?

Tak som vytiahol preukaz a pani povedal, že som novinár (čo človek neurobí pre to, aby videl Poslednú večeru). Pani mi povedala, že to je v poriadku, že by som mal dokonca vstup zadarmo, ale musím si rezervovať miesto v skupine cez internet. Tak sa jej pýtam, čo za preukaz mal ten pán predo mnou. Bol to preukaz pre ťažko zdravotne postihnuté osoby.

Posledná večera sa nachádza na stene refektára dominikánskeho kláštora pri kostole Santa Maria delle Grazie. Celý komplex je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Leonardo da Vinci sa na diele podieľal v rokoch 1494-1497. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 8.15-19.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. Vstupenku si musíte rezervovať vopred na oficiálnej internetovej stránke múzea. Do pokladne múzea musíte prísť minimálne 30 min. pred rezervovaným časom vstupu, inak o svoju vstupenku prídete. Rezervácie sa otvárajú štvrťročne.

Castello

Hrad Sforza (Castello Sforzesco)

Ak budem mať to šťastie a Miláno navštívim opäť, moje kroky budú smerovať do expozícií hradu Sforza (Castello Sforzesco; 1 km/15 min. pešo severozápadne od dómu). Pevnosť je jedným z najväčších hradov Európy. Počiatky výstavby siahajú do 14. storočia. V 17. storočí bol jednou z hlavných vojenských citadel v Európe. V minulosti plnil funkciu obrannej pevnosti, sídla vojvodu a vojenských kasární. Dnes je domovom Mestských múzeí a od roku 1896 jednej z najväčších umeleckých zbierok v meste. Nájdete tu Múzeum antického umenia, Pinakotéku, Múzeum dekoratívneho umenia, Múzeum prehistórie a protohistórie, zbierku nábytku, jednu z najväčších európskych zbierok hudobných nástrojov, tapisérie, či zbrojnicu. Architektúra paláca je atraktivitou sama o sebe.

Sempione

Park Sempione (Parco Sempione)

Taká smola, že začalo pršať práve vtedy, keď som vošiel do parku Sempione (Parco Sempione; 1,6 km/22 min. pešo severozápadne od dómu). Inak by som sa v ňom zdržal určite dlhšie. Park je ohromnou zelenou oázou v centre Milána. Má neuveriteľných 40 ha. Park otvorili počas Svetovej výstavy v roku 1906. Určite ho nevynechajte na piknik, oddych, šport alebo aspoň na prechádzku. Park je tiež prehliadkou architektúry 20. storočia.

Veža Branca (Torre Branca)

Veža Branca (Torre Branca; 2 km/26 min. pešo severozápadne od dómu) je jedným z miest, ktoré by som určite navštívil v prípade priaznivejšieho počasia. Z 10. najvyššej stavby v meste s výškou 108,6 m budete mať jedinečný výhľad nielen na Miláno, ale aj na Alpy a Apeniny. Postavili ju zo špeciálnych oceľových rúrok za rekordných 2,5 mesiaca na Triennale v roku 1933. Nemusíte sa obávať, že by ste do takej výšky nezvládli vyliezť. Vo veži je výťah, ktorý vás za necelú minútu vystrelí na krytú vyhliadkovú plošinu. Veža je v prípade silného vetra alebo nepriaznivého počasia zatvorená. Vstupenka stojí 6 eur/os.

Oblúk mieru (Arco della Pace)

Neoklasicistický víťazný oblúk s 3 valenými klenbami postavili v priebehu 19. storočia na pamiatku bitky pri Jene v nemeckom Durínsku, ktorú Francúzi vyhrali v roku 1806. Mýtne búdky po stranách slúžili na výber mýta. Oblúk zároveň oddeľoval mesto od vidieku. Na jeho vrchole sa nachádza bronzový voz ťahaný 6 koňmi, ktorý vezie Minervu sprevádzanú 4 jazdeckými víťazstvami. S návratom Habsburgovcov sa víťazný oblúk zmenil na Oblúk mieru (Arco della Pace; 2 km/29 min. pešo severozápadne od dómu).

Porta Garibaldi

Brána Garibaldi (Porta Garibaldi)

Bránu Garibaldi (Porta Garibaldi; 2 km/29 min. pešo severne od dómu) postavili v čase, keď opustený obranný systém Milána premenili na aleje lemované stromami. Prítomnosťou kanálu Martesana bola nevyhnutná na prepravu tovarov a produktov. V jej okolí sa nachádzalo mnoho skladov.

Námestie Piazza Gae Aulenti

Námestie Piazza Gae Aulenti (2,5 km/35 min. pešo severne od dómu) je moderným srdcom Milána. Kruhové námestie má priemer asi 80 m a je vyvýšené 10 m nad zemou. Venovali ho architektke a dizajnérke Gae Aulenti, ktorej sa podarilo presadiť v čase a profesii, ktorá patrila prevažne mužom. Námestie postavili v súlade so zásadami ekologickej udržateľnosti. Je pokryté solárnymi panelmi, ktoré zabezpečujú energiu pre 3 susedné veže. Námestie dopĺňajú 3 nekonečné kruhové fontány, ktoré obklopuje 105 m dlhý kruh zakrivených sedadiel. LED solárny strom v strede sa rozsvieti vždy po zotmení vďaka slnečnej energii, ktorú si uložil počas dňa. Dominantou námestia je veža UniCredit Tower, ktorá je so svojimi 231 m najvyššou budovou Talianska.

Isola

Vertikálny les (Bosco Verticale)

Tak v takejto bytovke by som chcel bývať. Ak chcete vedieť, aké je to bývať v lese v centre mesta, navštívte Vertikálny les (Bosco Verticale; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu). Je jeden z najinovatívnejších a najprestížnejších symbolov Milána. Dve obytné veže majú výšku 76 a 100 m. Fasády obklopuje 800 stromov, 4 500 kríkov a 15 000 rastlín. Rastliny produkujú kyslí, vlhkosť a absorbujú CO₂. Medzi konármi si našlo svoje prirodzené miesto niekoľko druhov vtákov. Projekt získal ocenenie v oblasti udržateľnosti. Veže postavili nad linkami metra M2 a M5. Preto navrhli systém na tlmenie vibrácií, vďaka ktorému veže blokujú seizmické vlny. Spolu s dómom patrí medzi najfotografovanejšie budovy mesta.

Centro Direzionale

Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi)

Komu by už len napadlo, že nezvyčajný názov Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi; 2,4 km/34 min. pešo severne od dómu) bude patriť parku. Park je otvorenou botanickou záhradou s viac ako 100 druhmi stromov. Počas teplých letných mesiacov poskytuje útočisko všetkým Milánčanom, ktorí pracujú v okolitých mrakodrapoch. Okrem toho je tiež dejiskom rôznych podujatí.

Palác Lombardia (Palazzo Lombardia)

Tí, ktorí čítajú môj blog dlhšie, už vedia, že som milovníkom akejkoľvek architektúry. Či tej starej alebo novej. Preto som si v tejto štvrti nemohol nechať ujsť pohľad na palác Lombardia (Palazzo Lombardia; 3 km/41 min. pešo severne od dómu), 161 m vysokú vežu zo skla, ocele a železobetónu. Nižšie budovy uzatvárajú oválne námestie. A že som najväčšie zastrešené námestie Európy navštívil v najlepší možný čas! Mierne prehánky práve dávali svoje posledné zbohom a pomedzi mraky sa opäť začali predierať slnečné lúče.

Mrakodrap Pirelli (Grattacielo Pirelli)

Modernistický mrakodrap z ocele a betónu Pirelli (Grattacielo Pirelli; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu) patril v čase svojej výstavby v rokoch 1956-1960 medzi najvyššie mrakodrapy Európy. Navrhol ho Giò Ponti a má 127 m. Kým v minulosti boli vo veži kancelárie výrobcu pneumatík Pirelli, po ktorom vežu pomenovali, dnes je sídlom Regionálnej Rady Lombardska. Vyhliadková terasa mrakodrapu je návštevníkom prístupná len počas špeciálnych príležitostí.

Centrale

Stanica Milano Centrale

Železničná stanica Milano Centrale (2,8 km/40 min. pešo severne od dómu) je 2. najväčšou stanicou v Taliansku, čo sa týka veľkosti aj počtu cestujúcich. Monumentálnu budovu z bieleho kameňa so sochami slávnostne otvorili v roku 1931. Zaujímavosťou je, že v polovici nástupišťa 21 (nástupište 20 a 1/2) sa nachádza pre bežného návštevníka neznámy honosný Kráľovský pavilón s intarzovanými podlahami, kvalitným nábytkom, zdobený mramorom a mozaikami v empírovom štýle, tajnou chodbou, ale aj znakmi svastiky z čias fašizmu.

Kde sa v meste Miláno najesť?

Do Milána som šiel s tým, že na obed niekde ochutnám milánsku kotletu. Predpokladal som, že za obed zaplatím okolo 20 eur. To som ešte netušil, že len kotleta stojí okolo 25 eur. A v tom som akoby zázrakom objavil reštauráciu Maia Bistrot Ristorante Caffetteria (450 m/6 min. pešo severozápadne od dómu), v centre mesta, s výbornými hodnoteniami a polovičnými cenami. Hovorím si, toto bude určite nejaký podvod. A tak som si to šiel overiť.

Milánska kotleta je podobne ako viedenský rezeň na tenko naklepaný, obalený a na prepustenom masle vypražený teľací rezeň. Milánska sa ale na rozdiel od tej viedenskej líši tým, že sa pripravuje s kosťou a neobaľuje v múke. Poviete si, ako sa dostal viedenský rezeň do Milána. Miláno bolo v 17.-18. storočí súčasťou Rakúsko-Uhorska. Avšak Milánčania vám s hrdosťou povedia, že kotletu pripravujú už od 12. storočia.

Reštaurácia v čase obeda praskala vo švíkoch. Obsluha však pre mňa aj tak našla miesto pri jedinom voľnom stole v suteréne reštaurácie. Všade okolo mňa samí Taliani v oblekoch a Talianky v kostýmoch či šatách. To je dobré znamenie, keď sa tu chodia najesť miestni. Pochopiteľne som si objednal Milánsku kotletu s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Nevyhnutnou súčasťou obeda bol chlieb. Rezeň som zapil talianskym pivom Moretti. Za obed som zaplatil 19 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Miláno zájsť na drink?

Bistro a kokteilový bar Eppol (2,1 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) je presne tým miestom, kam by som sa vybral v piatok večer s priateľmi na kokteil a niečo malé k tomu. Moderný, štýlový, zaujímavý. Prívetivá obsluha. Za jeden Aperol Spritz som zaplatil 10 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Kam za európskou architektúrou?

• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte po Atomium
• Rothmayerova vila v Prahe
• Tirana plná kontrastov
• Poreč vás vráti do Byzancie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Miláno – 1 deň nestačí je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Opera v Osle (Operahuset Oslo)

Opera v Osle (Operahuset Oslo; 1,6 km/22 min. pešo juhovýchodne od radnice) je neprehliadnuteľnou dominantou východnej časti pobrežia mesta od roku 2008. Pripomína ľadovec, ktorý trčí ponad hladinu. V budove sídlia Nórsky národný balet, operný orchester a baletná škola. Z voľne prístupnej strechy opery vám bude patriť celé mesto. Interiér zase patrí mramoru a dubovému drevu. Operu, balet, či akékoľvek iné predstavenie si vychutnáte v 3 sálach – hlavná s 1 369 miestami, 2. pódium so 400 miestami a skúšobná miestnosť pre 200 osôb. Koncerty sa ale často odohrávajú aj vo foyeri budovy, na balkónoch alebo dokonca na streche.

Opera ma vítala už z diaľky. Neďaleko nej stojí zbrusu nové múzeum Edvarda Muncha s jeho svetoznámym obrazom Výkrik. A pred múzeom zase „Oslo Eye“, alebo tiež diablovo koleso. Bolo mi jasné, že práve na tomto mieste chcem mať svoju fotku z Osla. V meste ma prekvapila všade vládnuca pohoda. Ľudia sedeli takmer všade, kde mohli, na streche opery dokonca tancovali. Nikto sa za ničím nenaháňal, všetci žili pre túto chvíľu.

Foyer opery je otvorený od pondelka do soboty medzi 11.00-22.00 h, v nedele medzi 12.00-22.00 h. Komentované prehliadky so sprievodcom sú v angličtine, nemčine a nórčine. Počas prehliadky navštívite zákulisie a hlavné pódium, dozviete sa o architektúre, javiskových technológiách, ale aj samotnej opere a balete. Prehliadka trvá asi 50 minút. Vstupenka stojí 150 nok/13,01 eur/os. Vstupenky si kúpite na oficiálnej internetovej stránke opery, kde uviedli aj dátumy, časy a jazyky prehliadok.

Pevnosť Akershus (Akershus festning)

Ak budete do Osla prichádzať loďou, už z diaľky vás bude vítať hrdo sa vypínajúca pevnosť Akershus (Akershus festning; 850 m/11 min. pešo juhovýchodne od radnice). V areáli pevnosti môžete navštíviť hrad, Múzeum ozbrojených síl, Nórske múzeum odboja a návštevnícke centrum. Zamestnanci návštevníckeho centra poskytujú informácie a organizujú prehliadky pevnosti. V centre sa nachádzajú 2 bezplatné výstavy.

Trochu histórie

Výstavba hradu i pevnosti sa začala v roku 1299 a ukončili ju v 14. storočí. Hrad (Akershus slott) odolal v priebehu storočí mnohým obliehaniam. V 17. storočí ho prestavali na renesančný zámok. Zatiaľ čo po pevnosti a jej hradbách sa môžete voľne túlať, hrad spoplatnili. Uvidíte pôvodný stredoveký hrad, miestnosti dánsko-nórskych kráľov, honosné siene, temné žaláre, hradnú kaplnku a krypty. Múzeum ozbrojených síl (Forsvarsmuseet) sa zameriava na vojenskú históriu Nórska od čias Vikingov až po súčasnosť. Nórske múzeum odboja (Norges Hjemmefrontmuseum) približuje udalosti, ktoré sa odohrali počas nemeckej okupácie v rokoch 1940-1945.

Praktické informácie

Hlavná brána do pevnosti je otvorená celoročne denne medzi 6.00-21.00 h, bočné brány celoročne denne medzi 7.00-18.00 h. Hrad je otvorený od konca mája do konca augusta od pondelka do soboty medzi 10.00-16.00 h, nedele medzi 12.00-16.00 h. Komentované prehliadky pevnosti so sprievodcom v angličtine sú cez víkendy o 12.00 h a o 14.00 h, v nórčine cez víkendy o 13.00 h a o 15.00 h. Prehliadka trvá 55 minút. Návštevnícke centrum pevnosti, Múzeum ozbrojených síl aj Nórske múzeum odboja sú otvorené od mája do augusta od piatka do stredy medzi 10.00-17.00 h, štvrtky medzi 10.00-20.00 h a od septembra do apríla denne medzi 10.00-16.00 h. Vstupenka na hrad, do Múzea ozbrojených síl i do Nórskeho múzea odboja stojí každá 150 nok/13,01 eur/os.

Kráľovský palác (Det kongelige slott)

Kráľovský palác (Det kongelige slott; 750 m/12 min. pešo severozápadne od radnice) je domovom súčasného nórskeho kráľa Haralda V. a jeho manželky, kráľovnej Sonje. Palác postavili v rokoch 1824-1848 za vlády kráľa Karla Johana (Karol XIV. Ján, 1763-1844), ktorého jazdecká socha hrdo stojí pred palácom. Striedanie stráží s kráľovskou gardou sa odohráva pred palácom každý deň o 13.30 h.

Pre návštevníkov je palác otvorený počas letnej turistickej sezóny od júna do augusta denne medzi 10.00-17.00 h len v rámci komentovanej prehliadky so sprievodcom. Prehliadky v angličtine sú denne o 12.00 h, 14.00 h, 14.20 h a o 16.00 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Vstupenka stojí 220 nok/19,09 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line alebo telefonicky.

Katedrála v Osle (Oslo Domkirke)

Keď sa povie katedrála, všetci si asi predstavíme obrovský honosný gotický kostol, ktorý postavili niekedy v stredoveku. Určite budete prekvapení, keď uvidíte nenápadnú katedrálu v Osle (Oslo Domkirke; 950 m/13 min. pešo východne od radnice) z roku 1697. Je hlavným kostolom diecézy v meste a farským kostolom katedrálneho zboru. Okrem bohoslužieb ho využíva aj kráľovská rodina a štát na oficiálne udalosti, napr. svadby a pohreby. Príležitostne sa kostol využíva na koncerty. Katedrála je otvorená od soboty do štvrtka medzi 10.00-16.00 h, v piatky medzi 16.00-00.00 h. Je voľne prístupná návštevníkom.

Historické múzeum (Historisk museum)

Historické múzeum (Historisk museum; 700 m/10 min. pešo severne od radnice) obsahuje najväčšiu nórsku zbierku predmetov od praveku, cez obdobie Vikingov až po stredovek. Uvidíte vikingské meče, šperky alebo najzachovanejšiu vikingskú prilbu na svete. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-17.00 h. Vstupenka stojí 160 nok/13,88 eur/os.

Zámocký park (Slottsparken)

Zámocký park (Slottsparken; 800 m/13 min. pešo severne od radnice) je jedným z prvých verejných parkov Osla. Napriek tomu, že v ňom stojí kráľovský palác, park je otvorený pre všetkých celoročne. Na moje počudovanie sa pomerne dosť blízko dostanete aj ku samotnému palácu. Samozrejme ho stráži kráľovská stráž, tak radšej nerobte žiadne prudké pohyby, aby ste nevzbudzovali pozornosť. V parku nemusíte sedieť na lavičke ako 5 peňazí, ale môžete v ňom aj piknikovať, zabehať si, opaľovať sa, hrať sa, alebo dokonca tancovať, čoho som bol svedkom.

Park krášlia okrem niekoľkých jazierok tiež viaceré sochy, napr. socha korunnej princeznej Märthy, kráľovnej Maud alebo monument Karla Johana. Park Dronningparken, ktorý je súčasťou Slottsparken v jeho juhozápadnej časti, je pre návštevníkov otvorený počas letnej turistickej sezóny od mája do októbra.

Radnica (Oslo Rådhus)

Vysoká 2-vežová budova z červených tehál, ktorú je vidieť a počuť z mnohých miest mesta, je zaručene radnica (Oslo Rådhus). Radnicu dokončili v roku 1950. Zvonkohra so 49 zvonmi patrí medzi najväčšie v Škandinávii. Hrá každú celú hodinu medzi 7.00-00.00 h. Je sídlom mestskej rady a zastupiteľstva mesta. Každý rok 10. decembra sa v nej udeľuje Nobelova cena mieru. Radnica je otvorená denne medzi 9.00-16.00 h. Pred vstupom prejdete bezpečnostnou kontrolou. Vstup do radnice je zdarma. Komentované prehliadky so sprievodcom v nórčine a angličtine sa konajú od konca júna do konca augusta denne o 10.00 h, 12.00 h a o 14.00 h. Prehliadka trvá 45 minút. Prehliadky sú taktiež zadarmo.

Polovica je za nami. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v Osle?

Park sôch Tjuvholmen

Park sôch Tjuvholmen (Tjuvholmen skulpturpark; 1 km/15 min. pešo juhozápadne od radnice) sa nachádza na samom okraji novovybudovanej promenády. Sochy v parku vytvorili viacerí medzinárodní súčasní umelci. Priznám sa, že nie som veľký priaznivec súčasného umenia. Čo som asi rozpoznal, bolo súsošie Snehulienky a 7 trpaslíkov, i keď aj tu boli dve Snehulienky a trpaslíkov snáď nezráta nik. Súsošie na mňa pôsobilo dosť desivo. Z parku je to len na skok do múzea moderného umenia Astrup Fearnley, či na vyhliadku Tjuvtitten. Tá má podobu vysokého úzkeho skleneného výťahu. V čase mojej návštevy ale bola dočasne zatvorená. Z parku dovidíte na protiľahlý polostrov Bygdøy s múzejnou štvrťou, napr. Múzeum vikingskej lode, Nórske námornícke múzeum, či skanzen. Dostanete sa tam autom, hromadnou dopravou alebo loďou, ktorá sa plaví spred radnice.

Nórsky parlament (Stortinget)

Historickú budovu Nórskeho parlamentu (Stortinget; 500 m/7 min. pešo severovýchodne od radnice) postavili v rokoch 1861-1866. Budovu navštívite len počas komentovaných prehliadok so sprievodcom. V roku 2025 sa prehliadky budú konať od pondelka do piatka od 30. júna do 15. augusta. Prehliadky v angličtine sú vždy o 10.15 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Nemusíte si vopred rezervovať miesto v skupine. Prehliadky sú bezplatné. Pred prehliadkou prejdete bezpečnostnou kontrolou. Veci si musíte nechať v šatni. Počas prehliadky môžete fotografovať okrem bezpečnostnej kontroly. Filmovanie sprievodcu nie je povolené.

Damstredet

160 m dlhú dláždenú ulicu Damstredet (1,4 km/21 min. pešo severovýchodne od radnice) lemujú nízke drevené domy z prelomu 18. a 19. storočia. Tešil som sa, keď ulicu navštívim a pozriem si tradičnú nórsku architektúru. Kým na prvom dome bolo lešenie, pred tým druhým zase boli obrovské vrecia so stavebným materiálom. Výhľadu na tretí dom bránili obrovské kontajnery a pred štvrtým domom parkovala jeho majiteľka. Buď sa v priebehu storočí vytratilo čaro tejto ulice, alebo som len skrátka neprišiel vhodnú chvíľu.

Cintorín nášho Spasiteľa (Vår Frelsers Gravlund)

Neďaleko Damstredet sa rozprestiera rozľahlý cintorín nášho Spasiteľa (Vår Frelsers Gravlund; 1,3 km/20 min. pešo severne od radnice). Na cintoríne je pochovaných mnoho slávnych Nórov, napr. dramatik a spisovateľ Ibsen, expresionistický maliar Munch, či prozaik a dramatik Bjørnson.

Akerselva

Od jazera Maridalsvannet (8,6 km/1 h 8 min. pešo severne od radnice) až po Oslo fjord (1,6 km/22 min. východne od radnice) preteká cez mesto rieka Akerselva. Okolo nej vyrástla rekreačná oblasť. Nájdete tu miesta na kúpanie a oddych, vodopády, lesné oblasti, ale aj miesta na rybolov. V okolí rieky sa nachádzajú vzácne druhy rastlín a živočíchov. Rieka a jej okolie sú chránenou kultúrnou oblasťou. Popri rieke vedie turistický chodník vhodný na prechádzky, beh, či cyklistiku.

Rieku som odfotil z mosta Grünerbrua. Kedysi sa v týchto miestach nachádzal najstarší most cez rieku. Až do roku 1654 bol jediným mostom, ktorý spájal východ a západ mesta. Na moste sa vyberalo mýto za vstup do mesta. Most bol tiež svedkom bitky kráľa Sverreho a Birkebeinerne. Švédsky kráľ Karol XII. ho v roku 1716 celý vypálil.

Nórsky Nobelov inštitút (Det Norske Nobelinstitutt)

Vedeli ste, že Nobelova cena mieru sa odovzdáva v Osle, na rozdiel od všetkých ostatných cien, ktoré sa odovzdávajú v Štokholme? Dôvod súvisí s poslednou vôľou samotného Alfreda Nobela. V jeho testamente z roku 1895 sa uvádza, že cenu má udeľovať Nórsky parlament, alebo ním poverený výbor. V tom čase ešte Nórsko a Švédsko tvorili personálnu úniu. Dvom samostatným krajinám so svojimi inštitúciami vládol jeden kráľ. Nobel pravdepodobne veril, že nórski politici budú nezávislejší a vhodnejší na rozhodovanie o otázkach mieru. Tradícia sa zachovala dodnes, aj keď únia sa rozpadla v roku 1905.

Nórsky Nobelov inštitút (Det Norske Nobelinstitutt; 850 m/13 min. pešo severozápadne od radnice) založili v roku 1904, aby podporoval Nobelov výbor pri rozhodovaní o tom, komu by mali udeliť Nobelovu cenu mieru. Od roku 1905 sa do inštitútu presunulo slávnostné odovzdávanie cien, ktoré sa dovtedy odovzdávali v parlamente. V októbri sa v inštitúte oznamuje laureát ceny mieru, 9. decembra, deň pred slávnostným odovzdávaním cien na radnici, tu prebieha tlačová konferencia laureáta. Inštitút tiež organizuje tzv. Nobelove sympóziá, na ktorých sa diskutuje o témach týkajúcich sa mieru a konfliktov.

Navštívte opery aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• Craiova – hlavné mesto Olténie
• V meste Lipsko „bacha“ na Bacha!

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 5. 6. 2025 (1 eur = 11,5265 nok).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Osle je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Prístav Nyhavn

Prístav Nyhavn je s malou morskou vílou jednou z najznámejších, najobľúbenejších a najfotografovanejších atraktivít Kodane. Nachádza sa vo vnútornom meste (Indre By) a susedí s námestím Kongens Nytorv. Prístav lemujú farebné domy, pokiaľ niektorý z nich nezakrýva obrovský reklamný banner, ktoré lákajú predovšetkým na jedlo a pitie. V západnej časti prístavu kotvia vyhliadkové lode spoločnosti Stromma, v juhozápadnej zase lode spoločnosti Nettobådene.

Nyhavn bol pôvodne obchodný prístav, v ktorom kotvili lode z celého sveta. Námorníci hľadali potešenie v krčmách a u miestnych dám. V dome č. 20, ktorý pre istotu zakrývalo lešenie, býval najznámejší dánsky rozprávkar H. Ch. Andersen. 20 rokov býval tiež v dome č. 67 a 2 roky v dome č. 18. Najstarší dom má č. 9. Nezmenil sa od výstavby v roku 1681.

Vyhliadková plavba loďou

Kanále Kodane si najlepšie vychutnáte z paluby vyhliadkovej lode. My sme sa rozhodli pre spoločnosť Stromma, ktorá organizuje komentované prehliadky so sprievodcom. Vtipná sprievodkyňa naraz sprevádzala v angličtine aj dánčine. V teplejších mesiacoch sú lode otvorené, v chladnejších kryté a vyhrievané. Počas hodinovej plavby sme na palube lode na konci marca poriadne vymrzli. Loď vypláva z prístavu Nyhavn každú polhodinu od 10.00-20.15 h. Posledná loď vypláva o 19.15 h. Palubný lístok stál 139 dkk/18,64 eur. V okienku môžete platiť platobnou kartou. Palubné lístky si môžete kúpiť aj on-line.  

Zámok Amalienborg

Štyri paláce Amalienborg (600 m/8 min. pešo severne od prístavu Nyhavn) sú od roku 1794 domovom dánskej kráľovskej rodiny v Kodani. Súčasný kráľ býva v paláci Frederika VIII. Bývalá kráľovná Margaréta II. využíva palác Kristiána IX. ako svoje zimné sídlo. Palác Kristiána VII. je reprezentatívnym palácom. Princ Joachim, princezná Mária a princezná Benedikta využívajú palác Kristiána VIII., kde sa nachádza aj Múzeum Amalienborg.

Prehliadka múzea Amalienborg

V múzeu uvidíte kráľovské študovne od Kristiána IX. (vládol v rokoch 1863-1906) po Frederika IX. (vládol v rokoch 1947-1972). Kráľ Kristián IX. a jeho manželka, kráľovná Lujza, boli známi ako „svokrovci Európy“. Štyri z ich detí nastúpili na tróny Dánska, Anglicka, Grécka a Ruska. Frederik IX. bol starým otcom súčasného dánskeho kráľa. Najviac sa mi páčila tzv. Záhradná hala so zlatými hodvábnymi tapetami, lustrom a porcelánovou pecou nemeckého pôvodu. Je najväčšou miestnosťou na prízemí. Taktiež je to jediná miestnosť, ktorá si zachovala rokokový strop z 50. rokov 18. storočia. Sálu už stihli pripraviť na tvorivé dielne pre školy.

Výmena kráľovských stráží

Prehliadku múzea si naplánujte okolo 12.00 h, aby ste stihli výmenu stráží pred kráľovským palácom. Kráľovské stráže založili v roku 1658. Od roku 1785 sídlia v kasárňach pri zámku Rosenborg. Odtiaľ každý deň pochodujú s kapelou, aby o 12.00 h vystriedali svojich kolegov. Odporúčam vám prísť na námestie v dostatočnom časovom predstihu, aby ste si obsadili miesto s dobrým výhľadom. Celú výmenu stráží riadi polícia. Neviem, či by som skákal nadšením, keby mi každý deň pod oknom vyhrávala vojenská kapela. Tradície si ale treba ctiť a vážiť.

Praktické info o zámku Amalienborg

Prevádzková doba zámku sa mení v priebehu roka. Pre konkrétny dátum vám odporúčam navštíviť oficiálnu internetovú stránku zámku. Druhé poschodie múzea bolo počas našej návštevy zatvorené z dôvodu prípravy novej výstavy Frederik X. – Kráľ zajtrajška. Výstavu otvárali deň po našom odchode. Výstava je prístupná do 8. septembra 2024. Múzeum môžete, našťastie, navštíviť i virtuálne. Vstupenka stojí 125 dkk/16,76 eur/os. Vstupenky si kúpite tiež on-line. Na zámku mi uznali novinársky preukaz.

Park Amaliehaven

Pred výmenou stráží nám ešte ostávala nejaká hodinka. Tak sme sa ju rozhodli stráviť v parku Amaliehaven len pár krokov od Amalienborgu na nábreží. Ako to už býva zvykom, mimosezóna sa využíva predovšetkým na rôzne opravy, úpravy, rekonštrukcie a sadenie. A tak tomu bolo aj v parku. Prechádzať sa nebolo veľmi kde, pretože väčšiu časť parku oplotili a fontány ešte nespustili. Vy sa do parku počas sezóny ale určite vyberte.

Park založili v roku 1983. Pomenovali ho podľa neďalekého Amalienborgu. Navrhol ho belgický záhradný architekt Jean Delogne a zdobia ho sochy od talianskeho umelca Arnalda Pomodora. Park sa rozširuje s dvomi úrovňami živých plotov a múrov na oboch stranách veľkej fontány. Kvety poskytujú úžasný kontrast k symetrickej a prísnej geometrickej krajine.

Pevnosť Kastellet

Na hviezdicovú pevnosť Kastellet (1,5 km/20 min. pešo severne od prístavu Nyhavn) by bol najkrajší výhľad z neba. Päťcípa pevnosť je jedným z najzachovanejších opevnení v severnej Európe. Kráľ Kristián IV. vypracoval plán na lepšie opevnenie Kodane a v roku 1626 nechal postaviť pevnosť Sct. Annæ Skanse, ktorá bola predchodkyňou Kastelletu. Po smrti kráľa pokračoval v práci jeho syn Frederik III. Novú pevnosť, súčasný Kastellet, postavili v rokoch 1662-1664.

Prechádzka areálom pevnosti Kastellet

V areáli uvidíte veliteľský dvor s  informačným centrom, historický veterný mlyn, kostol, pamätnú sieň dánskeho pluku života či Pamätník medzinárodného úsilia Dánska po roku 1948. V infocentre získate všeobecné informácie o všetkých misiách vyslaných ozbrojenými silami, políciou, úradom pre mimoriadne situácie a daňovou správou od roku 1948. Pri prechádzke areálom si vyjdite na kopec na západnej strane. Z diaľky môžete obdivovať posledný veterný mlyn (Kastelsmøllen) v Kodani.

Pevnosť svoju vojenskú funkciu nestratila ani v priebehu storočí. „Hrad“ sa ešte i dnes využíva ako vojenské kasárne. Kým my sme si užili v pevnosti ticho a pokoj, tá počas roka ožíva viacerými podujatiami.

Praktické info o pevnosti Kastellet

Pevnosť je otvorená počas letnej turistickej sezóny od 6.00-22.00 h, v zime od 6.00-20.00 h. Vstup do pevnosti je voľný. Infocentrum je otvorené každý deň od pondelka do piatka od 9.30-15.30 h, soboty a nedele od 9.30-17.00 h. Vstup do infocentra je voľný. Pamätná izba je otvorená od mája do septembra prvú a poslednú nedeľu v mesiaci od 12.00-16.00 h. Vstup do pamätnej izby je voľný.

Most Inderhavnsbroen

Vnútorný prístavný most (Inderhavnsbroen) pre peších a cyklistov spája mestské štvrte vnútorné mesto (Indre By) a Christianshavn. 180 m dlhý most postavili v roku 2016. Miestni ho nazývajú mostom bozkov, pretože keď sa opäť spojí pomalým pohybom po tom, čo umožnil lodiam preplávať, pripomína to bozk. My sme síce to šťastie nemali, aby sme videli ako sa most dvihol a potom opäť spojil. Vy snáď budete mať viac šťastia.

Socha Malá morská víla (Den Lille Havfrue)

Socha malej morskej víly (Den Lille Havfrue; 1,7 km/23 min. pešo severne od prístavu Nyhavn) sa nachádza v najsevernejšom cípe vnútorného mesta (Indre By). Jedna z najznámejších rozprávok H. Ch. Andersena a symbol Kodane. K víle sme sa vybrali hneď po raňajkách, aby sme sa vyhli veľkým skupinám jej obdivovateľov. A že sa to vyplatilo. Po príchode sme pri nej boli sami, náš odchod urýchlila hlučná poľská skupina.

Sochu zo žuly a bronzu odhalili 23. augusta 1913 ako dar od dánskeho pivovarníka Carla Jacobsena mestu Kodaň. Pivovarník sa do postavy zamiloval po tom, čo videl baletné predstavenie na motívy rozprávky v Kráľovskom dánskom divadle. Sochu vytvoril sochár Eline Eriksen. Pre sochu malej morskej víly mu pózovala jeho manželka. Malá morská víla sa niekoľkokrát stala obeťou vandalizmu. Dvakrát prišla o hlavu, raz jej odpílili ruku a niekoľkokrát ju poliali farbou. Našťastie, ju vždy zachránia a obnovia.

Fontána Gefion (Gefionspringvandet)

Podobne ako v Salzburgu, aj v Kodani sme prišli do mesta v čase, keď sa ešte fontány neukázali vo svojej plnej kráse. Podobne to bolo aj s fontánou Gefion (Gefionspringvandet; 1,2 km/17 min. pešo severne od prístavu Nyhavn). Legendárna nórska bohyňa Gefion (alebo tiež Gefjun) v nej riadi skupinu zvieracích postáv.

Podľa starej legendy bola Gefion bohyňou, ktorá rozorala ostrov Sjælland zo Švédska. Švédsky kráľ Gylfe ponúkol bohyni toľko pôdy, koľko bola schopná orať za jeden deň a jednu noc. Bohyňa dostala pomoc len od štyroch volov. Premenila svojich štyroch synov na nesmierne silné voly a nechala ich orať tak hlboko v zemi, že zveľadili zem a stiahli ju do mora. Tak vznikol ostrov Sjælland. Jazero Vännern vo Švédsku pripomína svojím tvarom ostrov Sjælland, takže na príbehu môže byť niečo pravdy.

Christiania a okolie

Východné nábrežie Kodane sa určite oplatí navštíviť pre svojráznu štvrť Christiania či Operný dom.

Christiania

Slobodné mesto Christiania (1 km/15 min. pešo juhovýchodne od prístavu Nyhavn) je polonezávislá anarchistická komúna. Koncom 60. rokov 20. storočia zrušili v tejto časti Kodane kasárne. Do opustených barakov sa nasťahovali príslušníci hippies a 26. septembra 1971 vyhlásili autonómiu. Polícia sa snažila oblasť vyčistiť. No to sa im nepodarilo. Vláda sa podvolila tlaku verejnosti a umožnila komunite fungovať ako sociálny experiment. Medzi zákony patrí napr. právo užívať hašiš a marihuanu či právo stavať bez povolenia. Hlavnou tepnou slobodného mesta je ulica Pusher St. Štvrť na nás na začiatku jari pôsobila dosť pusto.

Operný dom Kodane (Operaen)

Operný dom Kodane (Operaen; 1 km/15 min. pešo severovýchodne od prístavu Nyhavn) sa nachádza priamo oproti zámku Amalienborg v štvrti Holmen. Operu inaugurovali 15. januára 2005. Patrí medzi najväčšie budovy Dánska. Opera má 14 podlaží, z toho 5 podzemných a 9 nadzemných. Kapacita hľadiska je 1 400 divákov. Je tiež jedným z najdrahších operných domov, aký zatiaľ kedy postavili.

Operu môžete okrem predstavenia navštíviť tiež počas komentovanej prehliadky so sprievodcom. Ten vás vezme do foyeru, sály, či zákulisia. Vo foyeri nás najviac zaujala poslucháreň, ktorú obložili javorovým drevom. Prehliadka v dánčine trvá okolo 75 min. Vstupenka stojí 150 dkk/20,11 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť aj on-line.

Prečítajte si aj tieto články z Kodane:

• Dánsko pred 1. cestou
• Kodaň – Návod na prežitie
• Strøget a okolie
• Radhuspladsen a okolie
• Norreport
• Slotsholmen

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 30. aprílu 2024 (1 eur = 7,4583 dkk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Mestská štvrť Quatre Carreres

Dominantou mestskej štvrte Quatre Carreres je komplex budov Mesto umení a vied (Ciudad de las Artes y las Ciencias). Komplex tvoria:

• Oceanogràfic,
• Àgora,
• Vedecké múzeum Príncipe Felipe (Museo de las Ciencias Príncipe Felipe),
• Umbracle,
• Hemisfèric,
• Palác umení (Palau de les Arts Reina Sofía).

Oceanogràfic

Vedeli ste, že veľká korytnačka Aldabra je 2. najväčšou korytnačkou sveta (po galapágskej) a môže piť cez nos?

Oceanogràfic je najväčšie akvárium v Európe. Žijú v ňom živočíchy z hlavných svetových morských ekosystémov od Arktídy, cez Stredozemné more, Červené more až po Antarktídu a jeho súčasťou je jedno z najväčších delfinárií na svete. Návštevníci ho mohli prvýkrát navštíviť v roku 2003. Akvárium organizuje vzdelávacie a voľno-časové aktivity pre všetkých milovníkov morskej fauny. Vstupenka stojí 33,70 eur/os. Na oficiálnej internetovej stránke tiež ponúkajú rôzne kombinované vstupenky do kinosály, vedeckého múzea a akvária.

Vedeli ste, že názov kormorán vznikol spojením dvoch latinských slov „corvus“ a „marinus“, čo znamená „morská vrana“?

Àgora

Àgora, veľké kryté námestie, pôsobí zo všetkých budov Mesta umení a vied snáď najviac mimozemsky. V roku 2018 sa v nej zrodilo centrum CaixaForum. Projekt je dielom katalánskeho architekta Enrica Ruiz-Geliho. CaixaForum poskytuje svoje priestory na koncerty, prednášky, semináre, workshopy, výstavy a predstavenia. Vstupenky si kúpite na CaixaForum València.

Vedecké múzeum Príncipe Felipe (Museo de las Ciencias Príncipe Felipe)

Vedecké múzeum Príncipe Felipe otvorili v roku 2000. Múzeum vás zábavným a interaktívnym spôsobom oboznámi so životom, vedou a technikou, ktoré nás obklopujú. Zatiaľ, čo v iných múzeách sa nesmiete ničoho dotýkať, toto múzeum sa riadi heslom: „Zakázané sa nedotýkať, necítiť a nemyslieť.“ Stále expozície dopĺňajú krátkodobé výstavy. V múzeu tiež organizujú rôzne aktivity, súťaže, konferencie, tvorivé dielne, či podujatia pre odbornú a laickú verejnosť. Múzeum navrhol architekt valencijského pôvodu Santiago Calatrava.

Vedeli ste, že vo vedeckom múzeu sa nachádza Foucaultovo kyvadlo (dokazuje, že Zem sa točí okolo svojej osi), ktoré so svojimi 34 m patrí medzi najdlhšie na svete?

Vstupenka stojí 8,70 eur/os. Na oficiálnej internetovej stránke tiež ponúkajú rôzne kombinované vstupenky do kinosály, vedeckého múzea a akvária. V múzeu si môžete do svojho mobilného telefónu stiahnuť audio-sprievodcu vo valencijčine, španielčine, francúzštine, taliančine, nemčine a angličtine za 1 eur.

Umbracle

Umbracle je promenádou so stredomorskou flórou a výstavným priestorom o celom Meste umení a vied. Zároveň krátkodobo vystavuje sochy súčasných umelcov z celého sveta. Videl som tak veľké bronzové sochy inšpirované antikou od poľského umelca Igora Mitoraja (1944-2014). Fragmenty sôch dokonale zapadli do komplexu. Roztrúsené po celom areáli vytvárali vo mne dojem Atlantídy. Výstava trvala do 16. októbra 2022.

V suteréne sa ukrýva 2-podlažné parkovisko pre autá a autobusy. Cena parkovného je 2,30 eur/hod., max. 24 eur/deň. Ak sa však preukážete vstupenkou do ktoréhokoľvek objektu Mesta umení a vied, za parkovné zaplatíte 7 eur/deň. Balkón na severe poskytuje výhľad na celý areál. Umbracle sprístupnili v roku 2000. Je voľne prístupná.

Hemisfèric

Hemisfèric bola 1. budovou v Meste umení a vied. Svoje brány pre návštevníkov otvorila v roku 1998. Budovu takisto navrhol architekt Santiago Calatrava. Má predstavovať obrovské ľudské oko, ktoré sa otvára hviezdam a poznaniu. Symbolizuje pozorovanie sveta, ktorý objavíte vďaka audiovizuálnym projekciám. Tie vás prenesú do praveku, na dno oceánov, do najkrajnejších zákutí vesmíru a na mnohé ďalšie fantastické miesta.

Vedeli ste, že premietacia sála má kapacitu viac ako 300 osôb, konkávne plátno s plochou 900 m² a priemerom 24 m?

Kinosála má síce strechu vajcovitého tvaru, vo vnútri sa však nachádza obrovská guľa, v ktorej sa premieta. Nájdete tu veľkoformátové kino IMAX dome (obraz je 10x väčší ako v bežnom kine), digitálnu 3D obrazovku (rozmery obrazovky sú 22 x 11 m) a systém fulldome na rôzne digitálne projekcie od astronomických prezentácií až po zábavné programy. Budova tiež slúži na krátkodobé výstavy a usporadúvanie podujatí. Vstupenka stojí 8,70 eur/os. Na oficiálnej internetovej stránke tiež ponúkajú rôzne kombinácie vstupného do kinosály, vedeckého múzea a akvária.

Palác umení (Palau de les Arts Reina Sofía)

Aj za architektúrou paláca umení stojí valencijský architekt Santiago Calatrava. Palác slávnostne otvorili v roku 2005. Budova má tvar šošovky. Pri stavbe použili biely betón. Dve škrupiny, ktoré obklopujú budovu, sú z vrstvenej ocele, ktorý pokryli trencadis (keramický obklad – typ mozaiky zo zlepených črepov dlaždíc a rozbitého porcelánu). Vo svojich 4 sálach hostí operné, baletné, divadelné predstavenia, koncerty, kongresy, prednášky či diskusie.  

Palác umení môžete navštíviť aj počas komentovaných prehliadok so sprievodcom. Počas prehliadky sa návštevníci dostanú aj do priestorov, do ktorých by sa počas predstavenia nedostali. Sprievodcovia oboznámia návštevníkov so všetkými umeleckými a architektonickými detailmi budovy. So špeciálnou vstupenkou sa zúčastníte skúšky alebo asi 30-minútového predstavenia. Prehliadka v španielčine alebo angličtine trvá 1 hodinu. Vstupenka na prehliadku stojí 11 eur/os.

Mestská štvrť L’eixample

Štvrť L’eixample sa rozprestiera medzi starým mestom a štvrťou Quatre Carreres. Za pozornosť v nej stoja býčia aréna, železničná stanica a tržnica.

Býčia aréna (Plaza de Toros de València)

Býčia aréna sa nachádza na severnom okraji štvrte L’eixample na hranici so starým mestom Valèncie. Arénu postavili v 19. storočí. Žiaľ, priamo do býčej arény sa momentálne (august 2022) nedostanete, lebo je pre verejnosť zatvorená z dôvodu údržby. Môžete ju však navštíviť aspoň virtuálne. V tesnom susedstve arény ale môžete navštíviť Valencijské múzeum býčích zápasov (El Museu Taurí de València). Múzeum patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie múzeá svojho druhu v Španielsku. Dozviete sa celú históriu býčích zápasov, všetko o býkoch, toreadoroch i samotnej aréne. Vstupenka stojí 2 eur/os.

Železničná stanica (València Estación del Norte)

Železničná stanica susedí s býčou arénou zo západu. Stanicu v modernistickom štýle (španielska verzia secesie) navrhol Demetrio Ribes v roku 1917. Síce som do a z Valèncie necestoval vlakom, stanicu som napriek tomu navštívil. Zblízka som si pozrel jej interiér, ktorý zdobia farebné mozaiky plné ovocia a kvetov. Tie predstavujú úrodnú krajinu Valèncie a obchod s pomarančmi.

Tržnica Mercat de Colón

Tržnicu Mercat de Colón slávnostne otvorili na Štedrý večer v roku 1916. Architekt Francisco Mora (študoval na Škole architektúry v Barcelone pod vedením Domènecha i Montanera) sa pri jej navrhovaní inšpiroval katalánskymi modernistickými prúdmi. Navrhol pozdĺžny priestor s 3 loďami s kovovými nosníkmi. Konce uzatvárajú kamenno-tehlové brány, ktoré pripomínajú víťazné oblúky. Budova získala v roku 2003 cenu Europa Nostra v kategórii reštaurátorské práce. V jej vnútri sa môžete občerstviť v niekoľkých reštauráciách, kaviarňach, pivovaroch, baroch a samozrejme stánkoch s čerstvými potravinami. Tržnica žije nielen svojimi prevádzkami, ale aj podujatiami, ktoré sa tu pravidelne konajú.

Kde sa v štvrtiach Quatre Carreres a L’eixample najesť?

V každej z týchto 2 štvrtí som vyskúšal 1 reštauráciu. Recenzie pripájam nižšie.

Raffaello Pasta e Pizza

Talianska reštaurácia Raffaello Pasta e Pizza sa nachádza v štvrti Quatre Carreres (850 m/11 min. pešo severozápadne od Mesta umení a vied). Reštaurácia pôsobí skôr fast-foodovým dojmom. Pripravujú v nej ale fantastické Ravioli plnené špenátom a ricottou preliate maslovo-šalviovou omáčkou. Za obed som zaplatil 13 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

The Black Turtle – Cirilo Amorós

Sieť reštaurácií The Black Turtle (Čierna Korytnačka) nájdete vo viacerých mestách Španielska. The Black Turtle – Cirilo Amorós sa nachádza v štvrti L’eixample (700 m/9 min. pešo východne od Býčej arény). Moderná reštaurácia, ktorá sa špecializuje predovšetkým na burgre a jedlá z grilu. Ochutnal som výborný American burger (Syr čedar, kučeravý šalát lollo, paradajka, červená cibuľa, chrumkavá slanina a základ burgerovej omáčky). V horúci letný večer (ešte vtedy ukazoval teplomer na lekárňach 38 ^oC) som si k burgru objednal veľké pivo mojej obľúbenej nemeckej značky, ku ktorému som navyše dostal popcorn. Za večeru som zaplatil 16,90 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si ďalšie články z Valencie:

• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie
• Staré mesto Valencie
• Valencia – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Quatre Carreres a L’eixample – kde València snúbi tradičné s moderným je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

La Rambla – východná hranica El Raval

Ulica La Rambla vychádza z Plaça de Catalunya a končí pri Monument a Colom, pamätníku Krištofovi Kolumbusovi. Pri hornom okraji ulice je najbližšou stanicou metra Plaça de Catalunya (linky L1, L3, L6, L7 a S7). Asi v strede ulice je stanica metra Liceu (linka L3) a pri dolnom konci ulice je stanica metra Drassanes (linka L3).

Ulicu vytýčili v roku 1766 na mieste stredovekých mestských hradieb, ktoré ohraničovali El Raval už od 13. storočia. Na bulvári uvidíte plno stánkov s kvetmi a reštauračných terás, ktoré nedočkavo čakajú na svojich hostí. Nenechajte sa zlákať, ceny sú tu pochopiteľne vyššie. La Rambla patrí medzi najrušnejšie miesta mesta. Jedna prechádzka touto „živou“ ulicou mi úplne postačovala. Na svoje osobné veci si pri prechode ulicou dávajte obzvlášť pozor.

Fontána Font de Canaletes

Na začiatku ulice vás hneď na pravej strane zaujme lampa s fontánou Font de Canaletes. V minulosti zásobovala staré mesto vodou. Legenda hovorí, že každý, kto sa z tejto fontány napije, sa do Barcelony zamiluje a určite sa do nej vráti. Pri fontáne sme sa zastavili, napili sa z nej a môžem potvrdiť, že kúsok pravdy na tom asi bude. Do mesta som sa zatiaľ nevrátil, ale určite som sa doň zamiloval. Takže, ak sa do Barcelony plánujete vrátiť, pitná prestávka by mala byť vašou povinnou zastávkou.

Trh Mercat de la Boqueria

Keď budeme pokračovať ulicou nižšie, natrafíme na krytú tržnicu Mercat de la Boqueria. Najbližšia stanica metra je Liceu (linka L3). Prvý barcelonský trh tu otvorili 19. marca 1840. Podomoví obchodníci s mäsom tu však ponúkali svoj tovar už v 13. storočí. Koncom 19. storočia do tržnice zaviedli plynové osvetlenie a modernistickú kovovú konštrukciu dokončili v roku 1914. Práve táto konštrukcia dáva trhu jeho charakter. Mercat de la Boqueria patrí medzi úplné potravinové trhy Barcelony. Nájdete v ňom všetko od mäsa, cez ovocie, zeleninu, mliečne výrobky až po ryby, morské plody a mnohé ďalšie.

Veľmi som sa tešil na návštevu tržnice, kde môžete zároveň všetko ovoňať a ochutnať. Ak budete niekde čítať alebo vám niekto bude hovoriť, aby ste sa na trh vybrali skoro ráno hneď po otvorení, verte tomu. Ten človek alebo článok sa nemýli. Ja som si samozrejme tieto rady k srdcu nezobral a trh navštívil v čase obeda. V tržnici bolo toľko ľudí, že ma veľmi nelákalo sa tam zdržiavať. Jediné, na čo som bol schopný myslieť bola jedna ruka, ktorá strážila peňaženku a druhá, ktorá chránila mobil.

Neprehliadnuteľná mozaika, ktorú som prehliadol

Pár metrov nižšie od tržnice Mercat de la Boqueria pri vstupe do stanice metra Liceu (linka L3) neprehliadnite obrovskú mozaiku Pla de l’Os od surrealistického maliara Joana Miróa. Mozaika je v autorových obľúbených farbách, ktoré používal aj pri svojich ďalších dielach (červená, žltá, modrá, čierna a biela). Mozaika v tvare kruhu ako vesmír a základné farby sú umelcovým vyjadrením čistoty detského sveta. Ani výber lokality nebol náhodný.

Umelec si ju vybral v roku 1976, pretože pred 83 rokmi sa narodil v dome neďaleko. V roku 2006, pri príležitosti 30. výročia vzniku diela, mestská rada Barcelony dielo obnovila. V auguste 2017 sa teroristické útoky v Barcelone odohrali práve tu. Ako sa dá prehliadnuť obrovská mozaika? Úplne jednoducho. Pri prechode ulicou som sa nesústredil na to, čo som chcel vidieť a skrátka sme pokračovali v spoznávaní štvrte El Raval ďalej.

Opera Gran Teatre del Liceu

Operu Gran Teatre del Liceu postavili v roku 1847 a patrí medzi popredné operné domy Európy. Najbližšia stanica metra je Liceu (linka L3). V roku 1999 operu znovu otvorili po tom, čo v roku 1994 budova vyhorela. Vďaka rekonštrukcii opera získala moderné technické a javiskové vybavenie. Päťposchodové hľadisko má kapacitu 2 292 miest, vďaka čomu sa radí medzi najväčšie operné domy sveta. Okrem opery môžete budovu navštíviť počas prehliadok so sprievodcom, ktorý vás oboznámi s každým detailom. Prehliadka v katalánčine, španielčine a angličtine trvá 45 min. a vstupenka stojí 9 eur/os.

Námorné múzeum v Barcelone (Museu Marítim de Barcelona)

V bývalých kráľovských lodeniciach (Les Drassanes Reials) sídli v súčasnosti Námorné múzeum (Museu Marítim de Barcelona). Najbližšia stanica metra je Drassanes (linka L3). Múzeum prvýkrát otvorilo svoje brány v roku 1929 a dokumentuje bohatú námornú históriu Katalánska. Počas prehliadky uvidíte modely lodí, navigačné mapy či námorné nástroje. Vstupenka stojí 10 eur/os. Okrem samotného múzea zahŕňa tiež prehliadku Sant Eulàlia, 46 m dlhého 3-sťažňového historického škunera z roku 1918, ktorý kotví v barcelonskom prístave. Ak by ste sa rozhodli len pre prehliadku škunera, vstupenka stojí 3 eur/os.

Prečítajte si ďalšie články z Barcelony:

• Španielsko pred 1. cestou
• Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família
• Gràcia & Park Güell
• La Ribera – cez víťazný oblúk do Parc de la Ciutadela
• Sants-Montjuïc
• La Barceloneta – more, slnko a piesok
• Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok El Raval poteší všetky vaše zmysly je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

In Romania, it is probably also allowed to park on the sidewalks (similar to Slovakia). However, here in Slovakia we should park the car so that there is a distance of 1.5 m, respectively 2 people will walk side by side on the sidewalk. This is probably not the case in Romania, because everyone parks there as they come. And since you are in a big city where there are a lot of people who have a lot of cars and space is scarce, you can park wherever you can.

How to get to Craiova?

Craiova is located in Dolj County, in western Wallachia, in Oltenia, in southwestern Romania, 233 km / 3 hours and 3 minutes by car west of Bucharest.

By car

Craiova has very good transport accessibility. A Class european roads (E70, E79), B Class european road (E574) and several national roads (DN55, DN6B and DN65C) pass through the city:

• A Class european roads:
  • E70 – leads from Georgia to Spain. In Romania, it passes through Bucharest – Craiova – Drobeta-Turnu Severin – Timișoara – Cenad. In the city, it identifies with the national road DN6.
  • E79 – leads from Hungary to Greece. In Romania, it passes through Oradea – Deva – Târgu Jiu – Craiova – Calafat. It passes through the city as a national road DN56.
• B Class european road:
  • E574 – which starts in Bacău, passes through Brașov, Pitești and ends in Craiova. In the city it is the national road DN65.
• National roads:
  • DN55 – Craiova – Bechet.
  • DN6B – Craiova – Melinești – Hurezani.
  • DN65C – Craiova – Bălcești – Horezu.

By bus

If you are traveling to the city by bus, you can get off at one of the following stops:

• Autogara Craiova Nord (Pelendava SA) – 2.5 km / 30 minutes walk northeast of the center (at the train station)
• Autogara A. C. O. T. P. Dolj (Bacriz) – 2.5 km / 35 minutes walk northeast of the center (near the train station)
• Metro – 7 km / 14 minutes by car east of the center (at the airport)

By train

The railway station (Gara Craiova) is 2.3 km / 31 minutes walk northeast of the center. The journey from Drobeta-Turnu Severin took 2 hours 9 minutes and the ticket cost 34.70 lei / 7.18 eur / person.

By plane

Craiova International Airport (Aeroportul Internațional Craiova) is located 7 km / 11 minutes by car east of the center. From the airport, you can currently (April 2020) fly to 11 destinations in 8 countries in Europe and the Middle East.

What to do, see and visit in Craiova?

There are three museums in the city, each exhibiting different collections, an art museum and several historic buildings that currently serve as offices or a university.

Oltenia Museum – Section of History and Archaeology

Oltenia Museum – Section of History and Archaeology (Muzeul Olteniei – secția de Istorie și Arheologie; 500 m / 6 minutes walk west of the center) exhibits, as the name suggests, historical, archaeological and numismatic collections from prehistory to the present. The museum is a kind of small maze, but don’t worry. Although you see the exhibition yourself, you will always have a museum lecturer on your heels, who is ready to answer any questions, will guide you, turns on and turns off the lights. Interestingly conceived exhibition. The ticket price also included a short-term exhibition dedicated to socialist toys. Set aside about 1.5-2 hours for the museum tour. The ticket cost 5 lei / 1.03 eur / person.

Oltenia Museum – Section of Natural Sciences

Oltenia Museum – Section of Natural Sciences (Muzeul Olteniei – secția de Științele Naturii; 180 m / 2 minutes walk west of the center) hides in its premises paleontological, mineralogical, botanical, malacological (mollusc science), entomological (insect science), ichthyological (fish science), herpetological (reptile and amphibian science), ornithological (bird science) and teriological (mammal science) collections. On the second floor there is a planetarium and an exhibition dedicated to space and the solar system. We went through the exhibition ourselves. Set aside about one hour for the museum tour. The ticket cost 5 lei / 1.03 eur / person.

Oltenia Museum – Section of Ethnography

Oltenia Museum – Section of Ethnography (Casa Băniei – Muzeul Olteniei – secția de Etnografie; 550 m / 6 minutes walk southwest of the center) is located in the so-called Băniei House a few meters south of the historical museum. The house is the oldest secular building in the city. It was established at the end of the 15th century. In the museum we can find handicrafts and objects of folk art made of clay, wood, metal and other materials. The basement is occupied by an exhibition focused on the production of bread. Upstairs, the museum exhibits rugs, woven products and religious objects, including icons. The museum was again a maze in which we were guided by a lecturer. The ticket cost 5 lei / 1.03 eur / person.

Museum of Art

In Craiova you can also visit the Art Museum Craiova (Muzeul de Artă din Craiova; 260 m / 3 minutes walk north of the center; 10 lei / 2.07 eur / person), which exhibits, among other things, six works by Constantine Brâncuși, about who I have already wrote in the article Târgu Jiu – the city jungle of Oltenia. By the way, Constantine studied at a local art school.

Significant buildings and sculptures of Craiova

There are several squares in the city center and its wider surroundings. In the article, I focused on Michael the Brave’s Square (Piața Mihai Viteazul), from which I also calculated distances.

The eastern side of the square is bordered by the building of Dolj County Prefecture (Instituția Prefectului Județului Dolj), which is a symbol of the city of Craiova.

Right on the square is the equestrian statue of Michael the Brave (Statuia lui Mihai Viteazul). Michael the Brave (1558-1601) was the first Romanian prince who united three principalities – Wallachia, Transylvania and Moldova into one unit. He is a national hero for Romanians. He won 4th place in the 100 greatest Romanians TV show.

Just a few meters west from statue of Michael the Brave is a statue of another Romanian prince named Barbu Dimitrie Ştirbei. Barbu was a prince twice, first in the years 1848-1853 and later in the years 1854-1856.

In the western part of the square there is Romanian Opera House (Opera Română Craiova). In front of it is a roundabout, in the middle of which is a third statue, a statue of Charles I (Statuia lui Carol I). Charles I was King of Romania from 1866-1914. He won a silver medal in the TV show of 100 greatest Romanians.

On the way from the center to the station you will walk around the university (Universitatea din Craiova; 500 m / 6 minutes walk east of the center) from the end of the 19th century, which originally served as a courthouse.

Where to stay in Craiova?

In the city we stayed in a cozy Romanian Pensiunea Luisa guest house (1 km / 13 minutes walk southeast of the center and 2.6 km / 35 minutes walk southwest of the train and bus station), located on the outskirts of the center.

The receptionist spoke only Romanian, but she was very willing to explain everything to us. She accommodated us in a double Business Room with a small window overlooking the wall of the opposite building with a private bathroom with shower. As I looked for the plug, I noticed a clump of dust under the bed. Therefore, I preferred not to look at the mattress. A buffet breakfast is served in the restaurant, which is adjacent to the guest house and is interconnected. Free (but very weak) Wi-Fi internet connection was in the whole object. It is not necessary to book a free private parking space, which is available on site.

I’m sorry I didn’t take a photo of stairs and the corridor at the guest house. If you’ve ever read Dracula by Bram Stoker, this is exactly how I imagined the hotel in Bistrița, where Jonathan Harker stayed on his way to Dracula’s castle.

For one double room for two people for one night we paid 120 lei / 24.82 eur. The price included room, 5% value added tax, 1% city tax and breakfast. In the guest house we paid by credit card in local currency.

Where to eat in Craiova?

We ate in the city in two Italian restaurants – Restaurant Il Forno and Pizzeria Trevi, and between museum tours we had a coffee break in a patisserie. A visit of the confectionery was nothing special and therefore I will not write about it.

Restaurant Il Forno

Restaurant Il Forno (750 m / 10 minutes walk east of the center) is a pleasant looking modern restaurant in the city center. I tasted Chicken rolls with spinach and feta cheese and roasted potatoes (chicken breast, spinach, feta cheese, cream, garlic, pepper), which were delicious. English speaking staff. After lunch, I recommend you a delicious Italian espresso. We paid 86 lei / 17.79 eur for lunch for 2 people.

Pizzeria Trevi

Pizzeria Trevi (1 km / 13 minutes walk east of the center) is a truly Italian restaurant. A cozy restaurant that uses every square meter of its area. There were tables with checkered tablecloths, serving tables, Italian-speaking staff and, of course, an Italian menu. I tasted Partenopea pasta. It is a pasta with onion-based tomato sauce with tuna and olives. The taste is enhanced by capers and the portion is covered with grated Parmesan cheese. The pasta was very tasty and rich. We paid 100 lei / 20.69 eur for dinner for 2 people.

After visiting the city of Craiova, I am probably most sorry that we did not have time to visit the Art museum. I would also like to walk through the large park, which is situated south of the center. Instead, the cold February weather „drove us“ to heated museums and restaurants.

Prices were converted according to the current exchange rate of the National Bank of Slovakia valid on 1 April 2020 (1 eur = 4.8340 lei).

I did not accept freebies in exchange for positive coverage of the services provided by tourism businesses, institutions and organizations.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Craiova – the capital of Oltenia je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

V Rumunsku je asi tiež dovolené parkovať na chodníkoch (podobne ako u nás). U nás by však tuším malo auto parkovať tak, aby ostal odstup 1,5 m, resp. vedľa seba prešli po chodníku 2 osoby. V Rumunsku to asi tak nie je, pretože tam každý parkuje ako príde. No a keďže ste vo veľkom meste, kde žije veľa obyvateľov, ktorí majú veľa áut a miesta je málo, parkuje sa všade, kde sa len dá.

Ako sa do mesta Craiova dostať?

Craiova sa nachádza v župe Dolj, v západnom Valašsku, v Olténii, v juhozápadnom Rumunsku, 233 km/3 h a 3 min. autom západne od Bukurešti.

Autom

Craiova má veľmi dobrú dopravnú dostupnosť. Mestom prechádzajú európske cesty triedy A (E70, E79) a B (E574) a viaceré národné cesty (DN55, DN6B a DN65C):

• Európske cesty triedy A:
  • E70 – vedie z Gruzínska do Španielska. V Rumunsku prechádza cez Bukurešť – Craiova – Drobeta-Turnu Severin – Timișoara – Cenad. Na území mesta sa stotožňuje s národnou cestou DN6. 
  • E79 – vedie z Maďarska do Grécka. V Rumunsku prechádza cez Oradea – Deva – Târgu Jiu – Craiova – Calafat. Mestom prechádza ako národná cesta DN56.  
• Európska cesta triedy B:
  • E574 – ktorá začína v Bacău, prechádza cez Brașov, Pitești a končí v Craiova. V meste je to národná cesta DN65.
• Národné cesty:
  • DN55 – Craiova – Bechet.
  • DN6B – Craiova – Melinești – Hurezani.
  • DN65C – Craiova – Bălcești – Horezu.

Autobusom

V prípade, že budete cestovať do mesta autobusom, vystúpiť môžete na niektorej z nasledujúcich zastávok:

• Autogara Craiova Nord (Pelendava SA) – 2,5 km/30 min. pešo severovýchodne od centra (pri železničnej stanici)
• Autogara A. C. O. T. P. Dolj (Bacriz) – 2,5 km/35 min. severovýchodne od centra (neďaleko železničnej stanice)
• Metro – 7 km/14 min. autom východne od centra (pri letisku)

Vlakom

Železničnú stanicu (Gara Craiova) nájdete 2,3 km/31 min. pešo severovýchodne od centra. Cesta z Drobeta-Turnu Severin trvala 2 h 9 min. a cestovný lístok stál 34,70 lei/7,18 eur/os.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Craiova (Aeroportul Internațional Craiova) sa nachádza 7 km/11 min. autom východne od centra. Z letiska momentálne (apríl 2020) doletíte do 11 cieľových miest v 8 krajinách Európy a Blízkeho východu. 

Čo v meste Craiova robiť, vidieť a navštíviť?

V meste nájdete tri múzeá, pričom každé z nich vystavuje iné zbierky, múzeum umenia a niekoľko historických budov, ktoré momentálne slúžia ako úrady alebo univerzita.

Múzeum Olténie – oddelenie histórie a archeológie

Múzeum Olténie – oddelenie histórie a archeológie (Muzeul Olteniei – secția de Istorie și Arheologie; 500 m/6 min. pešo západne od centra) vystavuje, ako už názov napovedá historické, archeologické a numizmatické zbierky od praveku po súčasnosť. Múzeum je akýmsi menším bludiskom, ale nebojte sa. Síce si expozíciu pozeráte sami, v pätách budete mať neustále lektorku múzea, pripravenú zodpovedať akékoľvek otázky, ktorá vás bude navigovať, rozsvecovať a zhasínať svetlá. Zaujímavo poňatá expozícia. V cene vstupenky sme navštívili aj krátkodobú výstavu venovanú socialistickým hračkám. Na prehliadku múzea si vyčleňte asi 1,5-2 h. Vstupenka stála 5 lei/1,03 eur/os.

Múzeum Olténie – oddelenie prírodných vied

Múzeum Olténie – oddelenie prírodných vied (Muzeul Olteniei – secția de Științele Naturii; 180 m/2 min. pešo západne od centra) vo svojich priestoroch ukrýva paleontologické, mineralogické, botanické, malakologické (náuka o mäkkýšoch), entomologické (náuka o hmyze), ichtyologické (náuka o rybách), herpetologické (náuka o plazoch a obojživelníkoch), ornitologické (náuka o vtákoch) a teriologické (náuka o cicavcoch) zbierky. Ale toho je! Na druhom poschodí sa nachádza planetárium a expozícia venovaná vesmíru a slnečnej sústave. Expozíciu sme si prechádzali sami. Na prehliadku múzea si vyčleňte asi jednu hodinu. Vstupenka stála 5 lei/1,03 eur/os.

Múzeum Olténie – oddelenie etnografie

Múzeum Olténie – oddelenie etnografie (Casa Băniei – Muzeul Olteniei – secția de Etnografie; 550 m/6 min. pešo juhozápadne od centra) sídli v tzv. dome Băniei pár metrov južne od historického múzea. Dom je najstaršou svetskou stavbou v meste. Vznikol už na konci 15. storočia. V múzeu nájdeme remeselné predmety a predmety ľudového umenia z hliny, dreva, kovu a iných materiálov. Suterén zaberá expozícia zameraná na výrobu chleba. Na poschodí múzeum vystavuje koberce, tkané výrobky a náboženské predmety, vrátane ikon. Múzeum bolo opäť bludiskom, v ktorom nás prenasledovala lektorka. Vstupenka stála 5 lei/1,03 eur/os.

Múzeum umenia

V Craiove ďalej môžete navštíviť Múzeum umenia (Muzeul de Artă din Craiova; 260 m/3 min. pešo severne od centra; 10 lei/2,07 eur/os.), ktoré okrem iných vystavuje šesť diel Constantina Brâncușiho, o ktorom som už písal v článku Târgu Jiu – mestská džungľa Olténie. Constantin mimochodom študoval na miestnej umeleckej škole.

Významné budovy a súsošia mesta Craiova

V centre mesta a jeho širšom okolí nájdete viaceré námestia. V článku som sa zameral na Námestie Michala Chrabrého (Piața Mihai Viteazul), z ktorého som tiež počítal vzdialenosti.

Východnú stranu námestia ohraničuje budova prefektúry župy Dolj (Instituția Prefectului Județului Dolj), ktorá je akýmsi symbolom mesta Craiova.

Priamo na námestí sa nachádza jazdecká socha Michala Chrabrého (Statuia lui Mihai Viteazul). Michal Chrabrý (1558-1601) bol prvým rumunským kniežaťom, ktorý zjednotil tri kniežatstvá – Valašsko, Transylvániu a Moldavsko do jedného celku. Pre Rumunov je národným hrdinom. V televíznej súťaži 100 najväčších Rumunov získal 4. miesto.

Len pár metrov západne od Michala Chrabrého sa nachádza socha ďalšieho rumunského kniežaťa, ktorý sa volal Barbu Dimitrie Ştirbei. Barbu bol kniežaťom hneď dvakrát, najprv v rokoch 1848-1853 a neskôr v rokoch 1854-1856.

Západnú časť zástavby námestia predstavuje rumunská opera (Opera Română Craiova). Pred ňou je kruhový objazd, v strede ktorého sa nachádza tretia socha, tentoraz socha Karola I. (Statuia lui Carol I). Karol I. bol rumunským kráľom v rokoch 1866-1914. V televíznej šou 100 najväčších Rumunov získal striebornú medailu.

Po ceste z centra na stanicu, resp. naopak, budete prechádzať okolo univerzity (Universitatea din Craiova; 500 m/6 min. pešo východne od centra) z konca 19. storočia, ktorá pôvodne slúžila ako budova súdu.

Kde sa v meste Craiova ubytovať?

V meste sme sa ubytovali v útulnom rumunskom penzióne Pensiunea Luisa (1 km/13 min. pešo juhovýchodne od centra a 2,6 km/35 min. pešo juhozápadne od železničnej a autobusovej stanice), ktorý sa nachádza na okraji centra.

Pani na recepcii hovorila len po rumunsky, ale bola veľmi ochotná nám všetko vysvetliť. Ubytovala nás v 2-lôžkovej izbe Business s malým oknom s výhľadom na stenu protiľahlej budovy so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Keď som hľadal zástrčku, pod posteľou som si všimol chumáče prachu. Na matrac som sa preto radšej nepozeral. Raňajky formou bufetu servírovali v reštaurácii, ktorá susedí s penziónom a s ktorým sú vzájomne prepojené. Bezplatné (ale veľmi slabé) Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom penzióne. Nie je potrebné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste.

Ľutujem, že som neodfotil schodisko a chodbu v penzióne. Ak ste niekedy čítali Draculu od Brama Stokera, presne takto nejako som si predstavoval hotel v Bistriți, v ktorom sa Jonathan Harker ubytoval na svojej ceste za grófom.

Za jednu dvojlôžkovú izbu pre dve osoby na jednu noc sme zaplatili 120 lei/24,82 eur. Cena zahŕňala izbu, 5 % daň z pridanej hodnoty, 1 % mestskú daň a raňajky. V penzióne sme platili platobnou kartou v miestnej mene.

Kde sa v meste Craiova najesť?

V meste sme jedli v dvoch talianskych reštauráciách – Restaurant Il Forno a Pizzeria Trevi a medzi prehliadkami múzeí sme absolvovali coffee break v jednej cukrárni. Návšteva cukrárne nebola ničím výnimočným a preto sa o nej rozpisovať nebudem.

Restaurant Il Forno

Restaurant Il Forno (750 m/10 min. pešo východne od centra) je príjemne vyzerajúcou modernou reštauráciou v centre mesta. Ochutnal som Kuracie závitky so špenátom a syrom feta a opekanými zemiakmi (kuracie prsia, špenát, syr feta, smotana na varenie, cesnak, korenie), ktoré boli chutné. Po anglicky hovoriaca obsluha. Po obede vám odporúčam výborné talianske espresso. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 86 lei/17,79 eur.

Pizzeria Trevi

Pizzeria Trevi (1 km/13 min. pešo východne od centra) je talianskou reštauráciou so všetkým, čo k tomu patrí. Útulná reštaurácia, ktorá sa snaží využiť každý meter štvorcový svojej plochy. Nechýbali stolíky s károvanými obrusmi, servírovacie stolíky, po taliansky hovoriaca obsluha a samozrejme talianska ponuka. Ochutnal som cestoviny Partenopea. Ide o cestoviny s paradajkovou omáčkou na cibuľovom základe s tuniakom a olivami. Chuť zvýrazňujú kapary a porcia je zasnežená strúhaným parmezánom. Cestoviny boli veľmi chutné a sýte. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 100 lei/20,69 eur.

Po návšteve mesta Craiova ma asi najviac mrzí, že sme nestihli navštíviť múzeum umenia. Takisto by som sa veľmi rád prešiel rozsiahlym parkom, ktorý je situovaný južne od centra. Studené februárové počasie nás namiesto toho „vyhnalo“ do vykúrených múzeí a reštaurácií.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 1. 4. 2020 (1 eur = 4,8340 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Craiova – hlavné mesto Olténie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Nové Mesto

Keď si dáte do vyhľadávača na mape Nové Mesto Praha, tak uvidíte, ako táto mestská štvrť objíma svojím tvarom Staré Mesto. Aj keď Nové Mesto evokuje niečo mladé, nedávno vzniknuté, počiatky toho pražského siahajú do 14. storočia a obdobia vlády panovníka Karola IV. Luxemburského (1316-1378).

Henrichova veža

Novogotická Henrichova veža (Jindřišská věž; 850 m/11 min. pešo juhovýchodne od Staromestského námestia; 140 czk/5,46 eur/os.) je najvyššou voľne stojacou pražskou zvonicou. Jej výška je 65,7 m. Henrichova veža už bude asi stále vo mne evokovať moje prvé stretnutie s Prahou, ak nepočítam hlavnú stanicu samozrejme. Aj keď sme na zastávke pri veži (Jindrišská) vystupovali a okolo veže prechádzali takmer každý deň, nikdy som nebol vo vnútri. Asi je na čase to napraviť!

Vznikla na mieste pôvodnej drevenej veže v druhej polovici 16. storočia. Počas 30-ročnej vojny ju zničili švédske vojská a o viac ako 100 rokov neskôr aj Prusi. Svoju dnešnú podobu má z druhej polovice 19. storočia. Dnes je akousi vežou vo veži. Aj keď zvonku pôsobí historicky, v jej vnútri nájdete 10 moderných klimatizovaných podlaží, ktoré prepája schodisko a rýchlovýťah. Vo veži sa nachádza stála expozícia pražských veží, galéria, reštaurácia, kaviarne a samozrejme vyhliadka.

Václavské námestie

Václavské námestie (1 km/12 min. pešo juhovýchodne od Staromestského námestia) je „must see“ zastavením v Prahe. Námestie bolo a je miestom významných spoločenských podujatí. Dominantou je historická budova Národného múzea v novorenesančnom slohu, ktorá vládne celému námestiu. Pred budovou stojí socha sv. Václava zo začiatku 20. storočia. Odtiaľto pripomína námestie jedno veľké mravenisko. Veď nie nadarmo sa hovorí, že „bolo tam ľudí ako na Václaváku“. Severne od historickej budovy stojí takisto Národné múzeum, avšak v novej budove.

Na návštevu Národného múzea si ešte chvíľu počkám. Veľmi som zvedavý na nové stále expozície, ktorých otvorenie je naplánované na prelom rokov 2019 a 2020. Momentálne môžete navštíviť dočasné výstavy (260 czk/10,14 eur/os.). Už v Obecnom dome mi odporúčali návštevu kupoly.

Národné múzeum má ešte 10 objektov v Prahe a ďalších 5 v jej okolí. Pre získanie podrobných info vám odporúčam navštíviť oficiálnu internetovú stránku Národného múzea.

Národné divadlo

Asi to nie je veľmi chvályhodné, ale priznám sa vám, že som ešte nikdy nevidel žiadne predstavenie v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Pri mojej zatiaľ poslednej návšteve Prahy som ale mal možnosť navštíviť české Národné divadlo (1,1 km/13 min. pešo juhozápadne od Staromestského námestia). A to konkrétne operu Rusalka od významného českého hudobného skladateľa Antonína Dvořáka. Názov Rusalka ste už určite počuli, aj keď ste predstavenie ešte nevideli.

Čo ste ale určite videli (a počuli), je známa česká trilógia Slunce, seno, …, kde v jednej časti (tuším to bola hneď prvá) pani učiteľka (postava z filmu) spievala skladbu „Měsíčku na nebi hlubokém“. Tak práve túto skladbu spieva Rusalka v jednej zo scén opery. Známu českú operu môžem všetkým len vrelo odporučiť. A viac vám o opere už neprezradím!

Čo vám prezradím je, že základné kamene Národného divadla položili z 26 lokalít v Čechách a na Morave v roku 1868. Jednou z lokalít bola aj posvätná hora Radhošť na severovýchodnej Morave. Vášmu pohľadu určite neunikne budova Národného divadla – Nová scéna z 80. rokov 20. storočia v bezprostrednej blízkosti historickej budovy. Jej fasádu tvorí viac ako 4 000 vyfúkaných sklenených tvaroviek. Na ich obhajobu poviem, že plnia funkciu odhlučnenia rušnej Národnej ulice.

Slovanský ostrov – požičovňa šliapadiel

Ešte počas našej prvej návštevy Prahy sme si spríjemnili jedno skoré popoludnie člnkovaním na Vltave. Zatiaľ čo sme si mohli vybrať nejaké malé a nenápadné vodné šliapadlo, my sme si samozrejme vybrali to najväčšie v tvare labute (200 czk/7,80 eur/h). Veď aby nás každý videl, keby sa nám náhodou niečo stalo. Člnkovať sme sa vybrali skoro poobede, takže sme sa kvalitne „upiekli“ na slnku. Odporúčam vám určite sa nečlnkovať v čase obeda a zvoliť člnkovanie v ranných alebo podvečerných hodinách.

Tancujúci dom

Pri ceste z Nového mesta na Vyšehrad popri Vltave budete určite prechádzať okolo zaujímavej stavby. Tuším vám ju nejako špeciálne predstavovať nemusím. Hovorím o Tancujúcom dome (1,7 km/22 min. pešo juhozápadne od Staromestského námestia). Ten má pripomínať tancujúci pár Freda Astaira (kamenná veža) a jeho partnerku Ginger Rogers (sklenená veža). Slávnostné otvorenie Tancujúceho domu bolo v roku 1996. V tom istom roku získala budova ocenenie časopisu Time v kategórii dizajn.

Múzeum hlavného mesta Prahy

Múzeum hlavného mesta Prahy sa nachádza v mestskej časti Praha 8 (1,5 km/20 min. pešo východne od Staromestského námestia). Zatiaľ, čo pred prvým pobytom v Prahe som o múzeu ani netušil, tentoraz som si jeho prehliadku (150 czk/5,85 eur/os.) nenechal ujsť. Štyri stále expozície múzea sa zameriavajú na históriu Prahy od praveku po obdobie baroka. Jedným z veľkých „ťahákov“ múzea je tzv. „Langweilov model Prahy 1826-1837“, ktorý Antonín Langweil zhotovil z papierovej lepenky a malých drevených doplnkov. Napriek tomu, že autor svoju prácu nestihol dokončiť, model zobrazuje viac ako 2 000 budov na ploche 20 m².

Stále expozície dopĺňajú rôzne krátkodobé výstavy. Dozvedeli sme sa tak niečo viac o chudobe na prelome 19. a 20. storočia na výstave „Chudobná Praha“ (výstava bola do 25. augusta 2019) a oboznámiť sa so životom bezdomovcov na výstave „Dymová hora“ (výstavu ste mohli navštíviť do konca roka 2019). Počas prehliadky múzea sme stretli niekoľko školských skupín, pre ktoré tu zamestnanci múzea pripravujú špeciálny program. Navyše, pred budovu múzea umiestnili na paneloch ďalšiu dočasnú výstavu.

Vyšehrad

Vyšehrad nájdete v mestskej časti Praha 2 (3 km/37 min. pešo južne od Staromestského námestia). Toto miesto si získalo moje srdce už pri prvom spoznávaní mesta. Aspoň vtedy sme tu počas prechádzky v sadoch nenatrafili na masy návštevníkov. Natrafili sme ale na najstaršiu rotundu na území Prahy, románsku Rotundu sv. Martina. Rotunda pochádza z 2. polovice 11. storočia. Ja viem, že sa už asi opakujem, ale z Vyšehradu sa vám naskytne priam „famózny“ výhľad na Hradčany s Pražským hradom. Dominantou areálu je neogotická Bazilika minor sv. Petra a Pavla na Vyšehrade (50 czk/1,95 eur/os.).  

Od roku 1070 do roku 1140 bol Vyšehrad sídlom kráľovského hradu. Český kráľ a rímsky cisár Karol IV. založil v roku 1348 Nové Mesto a Vyšehrad pripojil k jeho hradbám. Súčasná baroková podoba Vyšehradu pochádza z konca 17. storočia. V 2. polovici 19. storočia sa stal Vyšehrad národným symbolom českých dejín. V tomto období založili národný cintorín s hrobkou Slavín, na ktorom našli miesto posledného odpočinku mnohé významné osobnosti kultúrneho, politického a spoločenského života, napr. Antonín Dvořák, Božena Němcová, Alfonz Mucha a mnohí ďalší.

O₂ arena

V mestskej časti Praha 9 sa nachádza O₂ arena (železničná stanica Praha-Libeň, stanica metra Českomoravská; zastávka električiek Multiarena Praha, autobusové zastávky Českomoravská a Nádraží Libeň). Tá slúži predovšetkým ako dejisko veľkých kultúrnych a športových podujatí. My sme síce boli na premietanie známeho, viac ako 20 rokov starého filmu Titanic, avšak tentoraz to bolo so živým orchestrom, vokalistkou a zborom. Zážitok to bol teda riadny. Ak budú robiť ešte niečo podobné, nerád by som si to nechal ujsť.

Tí, ktorí ste čítali moje články o Prahe a navyše poznáte Prahu, ste si určite všimli, že som o plno zaujímavých miestach a atraktivitách ani nenapísal. To preto, že ani ja som všetky tieto miesta nenavštívil. Tipy na výlety mi môžete pokojne napísať do komentárov pod článok. V Prahe je stále čo robiť a stále kam ísť, nech už prídete po niekoľký raz, na akokoľvek dlho a v ktoromkoľvek ročnom období.

Prečítajte si tiež:

• Prvý deň v Prahe – Hradčany, Strahov a Malá Strana
• 2. deň v Prahe – Staré Mesto
• Praha – návod na prežitie
• Oficiálny turistický portál hlavného mesta Prahy

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 19. 6. 2019 (1 eur = 25,635 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 3. deň v Prahe – Nové Mesto a Vyšehrad je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Markt

Rozľahlé stredoveké námestie lemujú Stará radnica a nákupné pasáže. V čase našej návštevy sa v meste konal veľkonočný jarmok, na ktorom v jednom stánku pripravovali tureckú kávu s kardamónom a k tomu arabské pečivo. Druhý deň som sa na kávu vrátil opäť, aby som tiež ochutnal ďalší koláč.  

Múzeum histórie mesta v starej radnici

Stará radnica (Altes Rathaus) tvorí východnú časť zástavby námestia. Na prvom a druhom podlaží našlo svoje miesto Múzeum histórie mesta (Stadtgeschichtliches Museum; 6 eur/os.). Vstupenky do múzea si kúpite na prízemí v prechode budovy. Stála expozícia múzea sa zameriava na bohaté dejiny mesta a regiónu od najstarších čias po zjednotenie Nemecka po roku 1989. Určite si vyjdite aj do podkrovia múzea, na ktoré zhodili počas 2. svetovej vojny bombu. Interiér má navodiť pocit, akoby ste boli svedkom bombardovania.

Nákupné pasáže

Medzi presklené nákupné pasáže (podobné ako napr. Galéria Viktora Emanuela II. v Miláne) lemujúce tržné námestie patria Handwerkerpassage, Marktgalerie, či Mädler-Passage. Práve v poslednej zmienenej pasáži sa nachádza Auerbachova pivnica (Auerbachs Keller), do ktorej Johann Wolfgang von Goethe umiestnil jednu scénu svojej drámy Faust. Jeho pamätník nájdete za radnicou pri starej burze.

Nikolaikirchhof

Ako už názov námestia (400 m/5 min. pešo východne od Markt) napovedá, jeho dominantou je Kostol sv. Mikuláša. Na námestí ďalej nájdete Antické múzeum Univerzity v meste Lipsko a nákupné pasáže Speck‘s Hof a Strohsack-Passage.

Kostol sv. Mikuláša

Kostol sv. Mikuláša (Nikolaikirche; vstup voľný). Prvá písomná zmienka o meste pochádza už z roku 1165. Je to rok, v ktorom sa občania na základe mestských práv rozhodli postaviť si kostol. To znamená, že v roku 2015 oslavoval už svoje 850. výročie. V roku 1539 sa v kostole uskutočnila prvá evanjelická služba a uvedený rok sa tiež pokladá za začiatok reformácie v meste Lipsko. Organ pochádzajúci z 19. stor. je najväčším kostolným organom v Sasku. A kostol teda rozhodne v ničom nezaostáva. So svojou kapacitou viac ako 1 400 miest na sedenie patrí medzi najväčšie kostoly Saska. V roku 1989 sa kostol stal významným východiskovým miestom Nežnej revolúcie.

V kostole je zakázané fotografovať. Interiér sa mi ale tak veľmi páčil, že som sa rozhodol, že bez fotografie neodídem. A tak som si sadol do lavice a nenápadne bez blesku ho odfotil. Všimol som si, že iní návštevníci z toho takú vedu ako ja nerobili a fotili priamo z uličky a ešte aj s bleskom. Ach, tí dnešní turisti! Že sa nehanbia! 😛

Antické múzeum Univerzity v Lipsku v Starej škole sv. Mikuláša

V severnej časti zástavby, v tzv. Starej škole sv. Mikuláša (Alte Nikolaischule) sa nachádza Antické múzeum Univerzity v Lipsku (Antikenmuseum der Universität Leipzig; 3 eur/os.). Samotné múzeum nie je rozľahlé, tvorí ho len 5 miestností. Vystavené predmety prezentujú grécku, etruskú a rímsku antiku. Súčasťou expozície sú napr. vykopávky Heinricha Schliemanna z Tróje, atické vázy, grécke sochy, či model vily v Pompejach. Vstupenky sa kupujú na prízemí, múzeum nájdete na poschodí. Vysvetlivky ku exponátom a sprievodné texty sú len v nemeckom jazyku.

Starú školu sv. Mikuláša navštevoval v minulosti hudobný skladateľ Richard Wagner. Preto v jej priestoroch nájdete tiež stálu expozíciu (Richard Wagner Ausstellung) venovanú hudobnému skladateľovi. K tej vám ale bližšie nepoviem nič, lebo som ju nenavštívil.

Augustusplatz

Augustusplatz (600 m/7 min. pešo východne od Markt) patrí medzi najväčšie námestia mesta Lipsko. Lemujú ho Egyptské múzeum Univerzity v Lipsku, Opera, Koncertná sieň (Filharmónia Lipsko), Panorama Tower a Univerzita Lipsko.

Egyptské múzeum Univerzity v Lipsku

Egyptské múzeum Univerzity v Lipsku (Ägyptisches Museum der Universität Leipzig; 5 eur/os.) sídli v budove Krochhaus. Ide o budovu banky z 20. rokov 20. storočia. V dobe svojho vzniku patril Krochhaus so svojou výškou 43 m medzi prvé výškové budovy Lipska. Strechu budovy korunujú dve sochy so zvonom.

Zbierka egyptského múzea je bohatšia ako v antickom múzeu. Po zaplatení vstupenky dostanete sprievodné slovo a expozíciu si prechádzate sami. Medzi reliéfmi, soškami, písomnými dokumentmi, keramikou nájdete tiež predmety z egyptskej kolónie Núbia (dnes časť Sudánu), či sarkofág s múmiou Ta-dit-Usira (nedočítal som sa, kto to bol) a posvätných zvierat.  

Opera Lipsko a Filharmónia Lipsko

Lipská opera (Oper Leipzig) zastrešuje operu, balet a hudobnú komédiu. V roku 1693 otvorili operný dom, ktorý bol tretím buržoáznym hudobným divadlom v Európe po Benátkach a Hamburgu. Svetovo preslávený orchester Lipskej filharmónie (Gewandhaus – to je tá škaredá budova priamo oproti opere) hrá ku všetkým predstaveniam opery a baletu už od roku 1840. Pôsobil tu napr. hudobný skladateľ Felix Mendelssohn Bartholdy.

Panorama Tower Lipsko

Výškovú budovu Panorama Tower veľmi predstavovať nemusím. Nachádza sa v juhozápadnej časti námestia, je vysoká 142,5 m, dovidíte na ňu hádam z každého miesta mesta a takisto z jej vyhliadkovej plošiny na 31. poschodí (vo výške 120 m) sa vám naskytne nekonečný výhľad na mesto a jeho okolie. V čase svojho vzniku v rokoch 1968-1972 bola najvyššou budovou v Nemecku, dnes jej patrí 24. priečka.

Na vyhliadkovú plošinu použite výťah 1 alebo 2, zabočte vľavo, prejdite turniketom (4,00 eur/os.), vyjdite po asi 20 schodoch a už sa len kochajte. Ak by ste náhodou pri návšteve veže zabudli na tento podrobný opis, neobávajte sa, pretože hlas vo výťahu vám povie krok za krokom, čo máte kedy urobiť.

Univerzita Lipsko a Univerzitný kostol sv. Pauli

Lipská univerzita je druhou najstaršou univerzitou v Nemecku. Vznikla už v roku 1409. Pravidelné služby Božie sa v Univerzitnom kostole sv. Pauli slúžili od roku 1710. Martin Luther osobne posvätil bývalý kláštorný kostol dominikánov, prezývaných tiež paulínski mnísi, od toho Paulínsky kostol alebo tiež Paulinum. Komunisti rozhodli v roku 1968 o zlikvidovaní kostola a vyhodili ho do povetria. Na začiatku tohto storočia sa kostol vrátil na svoje pôvodné miesto. Pred budovou nájdete bronzový model kostola v jeho pôvodnej podobe pred rokom 1968.

Thomaskirchhof

Názov námestia Thomaskirchhof (290 m/4 min. pešo juhozápadne od Markt) napovedá, čo bude jeho ústrednou budovou. Samozrejme, je to kostol sv. Tomáša. Ja by som toto námestie premenoval na Bachplatz. Okrem pamätníka pri južnej fasáde kostola sa na námestí tiež nachádza múzeum venované tomuto významnému hudobnému skladateľovi. 

Kostol sv. Tomáša, chlapčenský zbor a Bach

Kostol sv. Tomáša (Thomaskirche; vstup voľný) spoznáte vďaka nezvyčajne šikmej streche, ktorá sa dvíha pod uhlom 63^o. Medzi kultúrne dedičstvo mesta Lipsko a Nemecka jednoznačne patrí chlapčenský zbor sv. Tomáša, ktorý existuje nepretržite už od roku 1212. Na koncert chlapčenského zboru môžete zavítať i vy. Dirigentom zboru bol tiež spomínaný hudobný skladateľ Johann Sebastian Bach.

Miestni si Bachovo pôsobenie v meste Lipsko veľmi vážia. Dôkazom toho je, že jeho telesné pozostatky premiestnili do kostola ku oltáru. A v strednej vitráži na južnej strane kostola mu venovali jedno okno so skladateľovou podobizňou. Po obnove kostola, ktorá bola ukončená v roku 2000 pri príležitosti 250. výročia úmrtia Bacha, umiestnili do kostola nový Bachov organ priamo oproti Bachovmu oknu.

Aj v čase mojej návštevy sa prítmím kostola niesli tóny Bachovej organovej skladby Tokáta a fúga d-moll a výrazná aróma kadidla. Viacerí návštevníci prestali s prehliadkou kostola, sadli si do lavíc a vychutnávali si zvuk organa. Počas letnej turistickej sezóny cez víkendy môžete vystúpiť do kostolnej veže alebo navštíviť strešný krov (2,00 eur/os.).

Bacha môžete na námestí stretnúť. Aj keď sa s ním už asi neporozprávate, stále tu hrdo stojí pri južnej stene kostola. A južnejšie od pamätníka, v časti zástavby, v sivo-žltej budove s arkierom môžete navštíviť Múzeum Johanna Sebastiana Bacha (Bach-Museum Leipzig).

3 múzeá pod jednou strechou

Ako cestovateľovi mi nedalo nenavštíviť Etnologické múzeum Grassi (GRASSI Museum für Völkerkunde zu Leipzig, 8 eur/os.; stránka je aj v českom jazyku), ktoré sa nachádza 1 km/14 min. pešo východne od Markt. Na prehliadku múzea si určite vyčleňte aspoň 2 h. Múzeum má rozsiahlu zbierku predmetov z celého sveta. Asi nie je svetadiel, ktorý by v múzeu nebol zastúpený. Stále expozície dopĺňajú prechodné výstavy.

V areáli múzeí Grassi ešte nájdete ďalšie dve múzeá – Múzeum hudobných nástrojov (Museum für Musikinstrumente; 6 eur/os.; stránka je aj v českom jazyku) a Múzeum úžitkového umenia Grassi (Grassi Museum für Angewandte Kunst; 8,00 eur/os.). V múzeu úžitkového umenia môžete vidieť napr. kreslo „Barcelona“ od architekta Ludwiga Mies van der Rohe, o ktorom píšem v článku 12 dôvodov, prečo navštíviť Brno.

Neďaleko múzejného areálu Grassi sa nachádza reštaurácia Zunftkeller, o ktorej píšem v článku Lipsko – návod na prežitie.

Napoleon a Baedeker

Juh mesta patrí významným osobnostiam – Napoleonovi Bonaparte a rodine Baedeker.

Pamätník Bitky národov

Pamätník Bitky národov (Völkerschlachtdenkmal; 8 eur/os.) sa nachádza 6 km/12 min. autom juhovýchodne od Markt. Z hlavnej stanice v centre mesta sa sem dostanete za 13 min. električkou č. 15. Vystúpite na zastávke Völkerschlachtdenkmal, z ktorej sa dostanete ku pamätníku asi za 7 min. pešo južne. Alebo môžete využiť mestskú železnicu, vystúpite na zastávke Völkerschlachtdenkmal, ZUG (alebo tiež Naunhofer Straße), odkiaľ je to k pamätníku asi 14 min. pešo južným smerom.

V roku 1813 sa práve v miestach, kde sa nachádza pamätník, odohrala Bitka národov alebo tiež Bitka pri Lipsku. Je to jedna z bitiek, pri ktorej bola francúzska armáda na čele s Napoleonom Bonaparte porazená protifrancúzskou koalíciou. Tú predstavovali armády Ruska, Pruska, Rakúska a Švédska. 91 m vysoký pamätník vznikol o storočie neskôr v roku 1913. Vďaka vynikajúcej akustike sa interiér využíva na organizovanie koncertov.

Na vrchol pamätníka sa dostanete pešo po schodoch (500 schodov) alebo výťahom. Zhora sa vám naskytne dych berúci výhľad na Sasko. Keď pozeráte na pamätník spredu, v budove naľavo sa nachádza pokladňa a v budove napravo Forum 1813, v ktorej je expozícia predmetov z bitky, vrát. údajnej kávovej šálky, z ktorej pil sám Napoleon Bonaparte. Vstupenka do pamätníka vám platí aj vo Forum 1813. Pamätník a expozíciu si prechádzate sami.

Južný cintorín

Pamätník Bitky národov sa nachádza na okraji rozľahlého južného cintorína (Südfriedhof, vstup voľný). Na cintoríne odpočíva mnoho známych osobností mesta Lipsko. Ako cestovateľa ma určite zaujalo, že na cintoríne je pochovaný Fritz Baedeker. Jeho priezvisko vám určite príde povedomé. Fritz bol synom Karola Baedekra. Ten bol priekopníkom a vydavateľom turistických sprievodcov, ktoré nazval bedekre. Pri vstupoch na cintorín sú informačné tabule s orientačnými plánmi, vrát. očíslovaných hrobov významných osobností.

Na obed, príp. večeru vám odporúčam pivovarskú reštauráciu Brauhaus Napoleon, o ktorej píšem v článku Návod na prežitie v Lipsku.

Ani zďaleka som nenapísal o všetkom, čo sa v Lipsku nachádza. Uvedený článok je akýmsi základným balíčkom informácií o atraktivitách, ktoré by ste pri vašej prvej návšteve Lipska určite nemali vynechať.

Užitočné linky:

• Lipsko – návod na prežitie
• Nemecko – praktické info
• Oficiálny turistický portál mesta Lipsko

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok V meste Lipsko „bacha“ na Bacha! je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.