V Kvetnici sa snúbi história, zdravie a viera

Vôbec prvý článok na cestovateľskom blogu Adam Vanečko Traveller som venoval mestu, v ktorom som sa narodil a kde momentálne žijem – Popradu. Vypichol som v ňom 7 + 1 dôvod(ov) pre jeho návštevu. Medzi týmito dôvodmi som neuviedol mestskú časť Poprad-Kvetnica, ktorá viacerým mojim čitateľom samozrejme chýbala. Preto konečne s odstupom času idem túto svoju chybu napraviť a venovať trochu priestoru aj tejto časti.

Ako sa do Kvetnice dostať?

Kvetnica je súčasťou mesta Poprad na južnej hranici jeho územia, v historickom regióne Spiš, podľa aktuálnej regionalizácie cestovného ruchu v regióne Tatry na severovýchodnom Slovensku.

Autom

Kvetnica sa nachádza 5 km/6 min. autom južne od centra Popradu.

Autobusom

Ak budete cestovať do Kvetnice autobusom, môžete vystúpiť na niektorej z nasledujúcich autobusových zastávok:

  • Poprad-Kvetnica, Lom,
  • Poprad-Kvetnica, Sanatórium – v centre časti, vhodný východiskový bod na turistiku,
  • Poprad-Kvetnica, Obora.

Vzdialenosť od autobusovej stanice v Poprade je 6 km a cesta trvá okolo 10 min.

Vlakom

Vlakom sa do Kvetnice nedostanete, pretože jej územím neprechádza žiadna železnica. Ešte na konci 19. stor. bola plánovaná trať, ktorá by spájala Poprad s Dobšinou. Jej trasa mala viesť cez Kvetnicu, Hranovnicu, Vernár a Stratenú. K jej realizácii nakoniec nedošlo.

Trošku histórie

Rekreačnú osadu Kvetnica začali budovať v roku 1880. Prví osadníci (tzv. bádenskej kultúry) sem prišli ale už pred 4 500 rokmi. Zo staršej doby železnej (750-450 pred n. l.) máme v polohe Zámčisko doložené významné hradisko. Pár metrov odtiaľto východne stál v období nájazdov bratríkov (1443) tzv. Popradský hrad, veža, ktorá strážila cestu zo Spiša na Gemer. Poprad síce nepatrí medzi typické banské mestá na Slovensku, ako napr. Banská Bystrica, Banská Štiavnica, či Kremnica, ale má taktiež bohatú banskú minulosť. Okrem medi sa v tejto lokalite krátko ťažilo aj striebro a zlato.

Pre svoje priaznivé klimatické podmienky bola Kvetnica predurčená na výstavbu klimatických kúpeľov. V roku 1920 bol založený ústav na liečenie tuberkulózy pre železničiarov. O rok neskôr, 6. júna 1921, vznikla Masarykova liečebňa pľúcne chorých zamestnancov Československej štátnej správy železničnej v Kvetnici. V 30. rokoch 20. stor. sa uvažovalo o vzniku nového liečebného pavilónu. Tento nápad sa podarilo zrealizovať 6. januára 1932, kedy slávnostne otvorili Jubilejný pavilón (pri príležitosti 80. narodenín vtedajšieho česko-slovenského prezidenta T. G. Masaryka) v modernistickom štýle. Ten je známy pod názvom Ústav tuberkulózy a respiračných chorôb. Liečebňa fungovala až do roku 2008, kedy ju zatvorili.

Koncom roka 2018 sprístupnili náučný banský chodník. V súčasnosti je Kvetnica akousi rekreačnou časťou mesta Poprad nielen pre obyvateľov, ale aj návštevníkov. Lokalita má vhodné podmienky na nordic walking, beh alebo cyklistiku.

Čo v Kvetnici robiť, vidieť a navštíviť?

Odporúčam vám vychádzku na archeologickú lokalitu Zámčisko, ku kaplnke Povýšenia sv. Kríža pod Krížovou i prechádzku samotným kúpeľným areálom.

Archeologická lokalita Zámčisko

Ak si náhodou ráno trochu prispíte a  nestíhate už žiadnu túru vo Vysokých Tatrách, nezúfajte. Odporúčam vám krátku vychádzku na archeologickú lokalitu Zámčisko (1,6 km/45 min. pešo juhovýchodne od autobusovej zastávky; stúpanie 180 m; klesanie 9 m; zelená značka). Na vrchole (921 m n. m.) sa nachádza turistický prístrešok a pár informačných tabúľ.

Prístrešok vždy využijeme na malé občerstvenie s neskutočným výhľadom na Vysoké Tatry a súčasne mesto Poprad. Z tabúľ sa dozviete niečo o histórii tejto archeologickej lokality. Lokalitu som navštívil viackrát a niektoré tabule zničili vandali. Pri poslednej návšteve sem umiestnili nové informačné tabule, ktoré boli zatiaľ celé. Verím, že to tak ostane čo najdlhšie.  

Kaplnka Povýšenia sv. Kríža

Za jeden deň (tí rýchlejší aj za pol dňa) sa stíhate vrátiť naspäť do osady a vyjsť na protiľahlý kopec, ktorý sa nachádza západným smerom. Od kostola sv. Heleny v Kvetnici (začať môžete i pri sanatóriu) vedie krížová cesta (čierny kríž na bielom podklade) ku drevenej kaplnke Povýšenia sv. Kríža (2 km/45 min. pešo juhozápadným smerom od autobusovej zastávky). Nenápadná kaplnka sa nachádza pod vrcholom Krížová (941 m n. m.) juhozápadným smerom. Z kaplnky sa vám síce nenaskytnú také fascinujúce výhľady ako zo Zámčiska, ale toto miesto má tiež osobitú atmosféru.  

Kúpeľné vily a kostol z prelomu 19. a 20. storočia

Kvetnici môžete v súčasnosti obdivovať viaceré kúpeľné vily a menší kostolík, v ktorom sa ešte i dnes slúžia omše.

V roku 1888 vznikla pri východnom parku hrazdená Vila Pod hradom, ktorá tiež nesie názov Vila Štúr. Momentálne je pre verejnosť uzatvorená.   

Južne od vily Štúr sa nachádza Vila Hollý. V minulosti vila slúžila ako turistický dom Hôľna ruža. Dom vznikol v roku 1891 v ateliéri „hlavného architekta Tatier“, Gedeona Majunkeho, rodáka zo Spišskej Soboty. V súčasnosti prevádzkuje nezisková organizácia v budove zariadenie sociálnych služieb.   

Kostol sv. Heleny pri západnom parku postavili v rokoch 1909-1910. V roku 1952 sa stal skladom agitačného materiálu a tomuto účelu slúžil až do roku 1989. Pravidelné bohoslužby sa v kostole konajú prvý piatok v mesiaci o 18.00 h a každú nedeľu o 10.00 h. Neďaleko kostola sa nachádza kaplnka, ktorú zasvätili Panne Márii z Lúrd.

Východne od kostola sa nachádza hádam najhonosnejšia vila areálu – Vila Ráth, dnes zaužívaný názov Vila Zámoček. V tejto vile by som si vedel predstaviť bývať. 🙂 Vznikla v roku 1896 a patrila generálnemu riaditeľovi Košicko-bohumínskej železnice Petrovi RáthoviBudapešti. Spoznáte ju podľa hrazdenej architektúry na kamenných základoch zo spišského travertínu.

V dnešnom článku chýbajú tipy na ubytovacie a stravovacie možnosti v lokalite. Nie je to tým, že by som žiadne služby nevyskúšal. Nemal som totiž možnosť nejaké služby vyskúšať. Určite by som si po vychádzke na Zámčisko sadol na slnečnú terasu kaviarne uprostred rozkvitnutého parku v doline medzi ihličnatými stromami, nadýchal sa čerstvého vzduchu a vychutnal si šálku horúcej kávy s výhľadom na ostré štíty Vysokých Tatier. Žiaľ, je to len moja predstava. Lokalita momentálne odkvitla a zažíva svoju vlastnú jeseň života. V kútiku duše verím, že prežije rušné obdobie zimy a Kvetnica nám všetkým opäť vykvitne do svojej predošlej krásy.  

Prečítajte si ďalšie články na blogu:

Bardejovské kúpele uspokoja všetky vaše zmysly

Čo ukrýva Velký Javorník?

Bârsana – nefalšovaný rumunský vidiek

Užitočný link:

Informácie a trasy náučných chodníkov nájdete na stránke Mestské lesy Poprad

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Mednyánszkeho odkaz v kaštieli v Spišskej Belej – Strážkach

Pôvodne samostatnú obec Strážky pričlenili v roku 1972 k mestu Spišská Belá. Mesto je dnes známe hlavne vďaka šľachteniu zemiakov a vychýrenému zemiakarskému jarmoku. V mestskej pamiatkovej zóne v centre mesta nájdete rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka, evanjelický kostol, renesančnú zvonicu, mariánsky stĺp, meštianske domy a 2 múzeá. V tomto článku sa zameriam predovšetkým na Strážky.

Ako sa tam dostať?

Spišská Belá – Strážky sa nachádza v regióne cestovného ruchu Tatry (historická župa Spiš) na severovýchode Slovenska. Na východe hraničí Tatranský región s regiónmi Šariš Spiš, na juhu s regiónom Horehronie, na západe s Liptovom a severnú hranicu má spoločnú s Malopoľským vojvodstvom v Poľsku.  

Autom

Spišská Belá – Strážky sa nachádza 20 km/22 min. autom severovýchodne od Popradu a 91 km/1 h autom severozápadne od krajského mesta Prešova. Mesto pretína cesta I. triedy 66, ktorá smeruje od Šiah cez Zvolen, Banskú Bystricu, Brezno, Poprad, Kežmarok až do Tatranskej Javoriny. 

Autobusom

Najbližšia autobusová zastávka ku kaštieľu v Strážkach je Spišská Belá, Strážky, číslo domu 81. Zo zastávky je to asi 300 m/4 min. pešo juhozápadným smerom. Ak budete chcieť navštíviť aj mesto, vystúpte na zastávke Spišská Belá, obchodný dom, ktorá sa nachádza v centre. Cestovný lístok z Popradu stál 1,50 eur/os. a cesta trvala asi 30 minút.

Vlakom

Vlakovú zastávku Strážky, zastávka nájdete 600 m/7 min. pešo východne od kaštieľa. Cesta z Popradu trvá 36 min. a cestovný lístok stojí 1,02 eur/os.

Čo v Spišskej Belej – Strážkach robiť, vidieť a navštíviť?

V Spišskej Belej – Strážkach môžete vidieť kaštieľ, kostol sv. Anny a renesančnú zvonicu.

Kaštieľ Strážky

Vznik obce Strážky sa datuje do polovice 12. storočia. Za zásluhy v protitureckých bojoch daroval Ferdinand I. kaštieľ rodine Horváth-Stansithovcov v roku 1551. Posledná majiteľka, Margita Czóbelová, žila v kaštieli až do svojej smrti v roku 1972. Odvtedy je kaštieľ v správe Slovenskej národnej galérie. V 70. a 80. rokoch sa uskutočnil umelecko-historický prieskum kaštieľa, po ktorom nasledovala jeho rekonštrukcia.

Medzi stále expozície kaštieľa Strážky patria:

  • Portrét 17.-19. stor. na Spiši
  • Ladislav Mednyánszky a Strážky
  • Historická knižnica
  • Sochárstvo na Slovensku v 20. storočí

Prehliadka kaštieľa začína na prízemí kolekciou portrétov 17.-19. storočia. Na portrétoch sú zobrazení prevažne predchádzajúci majitelia kaštieľa. Zaujímavosťou je, že na obrazoch ani tak veľmi nešlo o verné zobrazenie osoby, ako skôr o to, čo má na sebe alebo pri sebe. Pri všetkých obrazoch nájdete vysvetlivky v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku.

Ak pri niektorom z obrazov nenájdete uvedené meno autora, môžete si byť istí, že obrazy sú dielami jediného autora. Ladislav Mednyánszky patrí medzi hlavných predstaviteľov stredoeurópskeho maliarstva na prelome 19. a 20. storočia. Kaštieľ je zároveň jediným miestom na celom Slovensku, v ktorom je umiestnená stála expozícia jeho diela. V začiatkoch svojej tvorby maľoval autor okolie Strážok a podtatranskú prírodu, neskôr sa zameral aj na portréty. Po smrti otca nachádzame v jeho dielach motívy smrti a depresie. Počas 1. svetovej vojny pôsobil na fronte ako vojnový kresliar.

Vznik historickej knižnice sa datuje do konca 16. stor. a úzko súvisí so založením humanistického gymnázia v kaštieli. Knižnica patrila k najlepším v celom Uhorsku. Rodina Mednyánszkych sa sem zvykla stretávať a tráviť v knižnici spoločné večery.

Kaštieľ Strážky môžete navštíviť len so sprievodcom. Komentovaná prehliadka začína každú polhodinu. Vstupenka stojí 2,70 eur/os. Dĺžka prehliadky je 45-60 min. v závislosti od počtu návštevníkov v skupine.

V 19. stor. vybudovali v okolí kaštieľa anglický park. V súčasnosti je v parku umiestnená expozícia prác sochárov 2. polovice 20. stor. Vstup do parku je voľný. Ako uvádzajú viaceré tabule v parku:

„Parkom behať, v tráve líhať, skákať, stromy objímať – povolené! A nik sa nebude hnevať! alebo Skákať, behať, leňošiť, v tráve piknik urobiť, to všetko na trávičke zelenej, môžete si dovoliť!“

Kostol sv. Anny a renesančná zvonica

Až do začiatku 19. stor. tvorili kaštieľ s rímskokatolíckym kostolom sv. Annyrenesančnou zvonicou jednotný urbanistický celok, kým ich nepreťala cesta z Kežmarku do Starej Ľubovne. Ondrej Szirmay nechal zbúrať ohrady a opevnenie okolo kaštieľa, kostola a zvonice.

Kostol sv. Anny postavili v polovici 14. storočia. Vo víťaznom oblúku kostola je plastika Kalvárie z dielne Majstra Pavla z Levoče. Krížovú cestu namaľovala posledná majiteľka kaštieľa, Margita Czóbelová. Ako jeden z mála kostolov je bez veže.

Severne od kostola stojí renesančná zvonica so sgrafitovou výzdobou. Ak sa pozorne pozriete, uvidíte poľovnícky motív hon na zajaca. Kostol a zvonica v čase našej návštevy neboli prístupné. Ďalšie renesančné zvonice sa nachádzajú v Poprade, Poprade – Spišskej Sobote, Poprade – Matejovciach, Vrbove, Kežmarku, Spišskej Belej, Podolínci a Levoči.

V centre mesta Spišská Belá môžete navštíviť ešte dve múzeá:

Slovenské technické múzeum – Múzeum Jozefa Maximiliána Petzvala, zakladateľa modernej optiky a fotografie a priamo oproti Múzeum Dr. Michala Greisigera, mestského lekára, ktorý sa tiež venoval skúmaniu flóry a fauny regiónu. Zaujímavé múzeum J. M. Petzvala som navštívil ešte počas infocesty po regióne, určite sa oplatí vidieť. Múzeum Dr. M. Greisigera som navštívil, keď som bol ešte veľmi malý chlapec. Taký malý, že si to už ani nepamätám. Takže si budem musieť moju pamäť trochu osviežiť a navštíviť ho opäť.

Na diela Ladislava Mednyánszkeho by som sa mohol pozerať od rána do večera. A potom zase od večera do rána. Neviem, čím to je, ale svojimi dielami si ma neskutočne získal. Kaštieľ som navštívil už plno ráz. Ale až pri mojej poslednej návšteve som si konečne našiel čas, aby som sa prešiel anglickým parkom, sadol si na lavičku a užíval si ticho prerušené len spevom vtákov. Vrelo odporúčam na jar, keď všetko kvitne a stromy sa len začínajú zelenať.  

Užitočné linky:

5 + 1 dôvodov, prečo zažiť Červený Kláštor

1 deň v Spišskom Podhradí

Ďalšie články zo Slovenska

Článok vznikol v spolupráci s Kaštieľom Strážky.

© Ing. Adam Vanečko

7 dôvodov, čo robiť v Starej Ľubovni

Prostý kostol so špicatou vežou na zelenom ostrovčeku uprostred stredovekého obdĺžnikového námestia, ktoré lemujú meštianske domy s nostalgickým nádychom prvej polovice 20. stor. Za riekou a hlavnou „obchodnou“ cestou sa na zalesnenom kopci vypína majestátny hrad, ktorý stráži rozprávkovú drevenú dedinku pod ním. A v diaľke sa vypínajú zasnežené vrcholky Belianskych, Vysokých Tatier a zubaté Tri Koruny.

Stará Ľubovňa sa nachádza na severnom (alebo tiež hornom) Spiši v severovýchodnej časti Slovenska. Práve z tejto oblasti Spiša odchádzali v 18. stor. nemeckí osadníci do severného Rumunska, aby tam ťažili drevo v údolí rieky Vaser. Viac o tom si prečítajte v článku Vișeu de Sus – čo spája mesto s regiónom Spiš

Ako sa do Starej Ľubovne dostať?

Stará Ľubovňa sa nachádza 49 km/1 h autom severovýchodne od Popradu a 62 km/1 h autom severozápadne od krajského mesta Prešov.

Autom

Starou Ľubovňou prechádzajú 2 cesty I. triedy:

  • 68 (Prešov – Stará Ľubovňa – Mníšek nad Popradom),
  • 77 (Spišská Belá – Stará Ľubovňa – Bardejov – Svidník).

Cez Starú Ľubovňu neprechádza žiadna diaľnica ani rýchlostná cesta.

Vlakom

Starou Ľubovňou prechádza železničná trať č. 185 (Poprad-Tatry – Kežmarok – Plaveč). Železničná stanica sa nachádza 1 km/15 min. pešo severozápadne od centra mesta (Nám. sv. Mikuláša). Spiatočný lístok z Popradu stál 4,20 eur/os.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza len 280 m/3 min. pešo západne od železničnej stanice a 950 m/12 min. pešo severne od centra mesta (Nám. sv. Mikuláša).

Stručná história

  • 1292 – 1. písomná zmienka o meste
  • 1364 – kráľ Ľudovít I. povýšil Starú Ľubovňu na slobodné kráľovské mesto
  • 1412-1772Spišský (alebo tiež Poľský) záloh, Stará Ľubovňa bola sídlom správcu, obdobie najväčšieho rozkvetu, zálohované mestečká boli finančne podporované z uhorského aj poľského kráľovstva
  • 19. stor. – mesto postupne stráca význam, dochádza k úpadku hospodárstva
  • 1966 – vybudovanie železničnej trate z Podolínca cez Starú Ľubovňu do obce Plaveč

Čo robiť, vidieť a navštíviť v Starej Ľubovni?

Atraktivity v Starej Ľubovni sa sústreďujú okolo hradu a na Námestí sv. Mikuláša.

Hrad a okolie

Ľubovniansky hrad sa nachádza 2 km/30 min. pešo severovýchodne od autobusovej stanice; 2,5 km/35 min. pešo severovýchodne od železničnej stanice a 3 km/40 min. pešo severne od Nám. sv. Mikuláša (centrum mesta). Pod hradom sa nachádza skanzen, stredoveký vojenský táborvojensko-historická expozícia Michala Strenka.

1. Ľubovniansky hrad

Ľubovniansky hrad (5 eur/os.) vznikol na začiatku 14. stor. Slúžil ako strážny hrad na významnej obchodnej ceste do poľského kráľovstva. Počas švédsko-poľskej vojny v rokoch 1655-1661 boli na hrade ukryté poľské korunovačné klenoty. Tie tu môžete obdivovať dodnes, avšak už len ich repliky. Pôvodné sa nezachovali. V roku 1768 väznili na hrade cestovateľa a dobrodruha Mórica Augusta Beňovského. Z väzenia sa mu však podarilo ujsť a jeho dobrodružná cesta až na Madagaskar sa mohla začať. 

Ľubovniansky hrad právom patrí medzi moje najobľúbenejšie slovenské hrady. Len v roku 2018 sme ho navštívili dvakrát. Prvý raz to bola klasická prehliadka hradu, na ktorej ma najviac zaujal západný renesančný bastión, tzv. „ušnicový“. Je to jediný bastión tohto typu na Slovensku. Pri pohľade na hrad zhora má tvar srdiečka. Pod bastiónom sa nachádzajú tajomné kazematy. Hrad je otvorený celoročne. Počas letnej turistickej sezóny vás sprevádza sprievodca a prehliadku dopĺňa vystúpenie sokoliarov. Počas zimnej sezóny a mimo sezóny si hrad prechádzate sami so sprievodným slovom (na výber je až 9 jazykov).

Druhý raz sme hrad navštívili počas špeciálneho programu „Čarovné Vianoce“. Majordóm, skúsený sprievodca hradu Marián Čižinský, nám povedal o vianočných zvykoch na španielskom šľachtickom dvore (vďaka princeznej Isabelle de Borbón, dcére španielskeho kráľa Carlosa a manželke poľského grófa Jána Zamoyského), ktorí boli poslední súkromní majitelia hradu až do roku 1945. Dozvedeli sme sa napr. ako sa pripravovala španielska polievka Cocido, vianočný puding Melchmus, či španielske šišky Churros s čokoládovým krémom, ktoré sme mohli aj ochutnať. Vianočné darčeky nosí drevené polienko „Tió de Nadal“ (skúske „googliť“ pesničku „Caga tió“), ktoré ale treba „kŕmiť“ už od 8. decembra.

2. Skanzen pod Ľubovnianskym hradom

Skanzen pod hradom Ľubovňa (2 eur/os.) sa nachádza medzi stredovekým vojenským táboromvojensko-historickou expozíciou Michala Strenka.

Múzeum ľudovej architektúry dokumentuje život v tradičnej zamagurskej dedine. Nájdete tu napr. mlyn, kováčsku vyhňu, stodoly, drevenice, či školu. Najcennejšou kultúrnou pamiatkou skanzenu je drevený gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z Matysovej z roku 1833. Kostolík ukrýva vzácne ikony zo 17.-19. stor. V múzeu nadobudnete pocit, ako by sa tu ešte stále žilo. Národopisnú expozíciu dopĺňa gazdovský dvor s chovom zvierat.

Skanzen som podobne ako hrad navštívil už niekoľkokrát. Pri pohľade na hrad zo skanzenu sa vždy prenesiem o niekoľko storočí naspäť. Múzeum v prírode je otvorené počas letnej turistickej sezóny. Skanzen si prechádzate sami so sprievodným slovom (v 9 jazykoch), ktoré dostanete pri kúpe vstupeniek.

3. Stredoveký vojenský tábor

Stredoveký vojenský tábor (2 eur/os.) sa nachádza západne od skanzenu. Keď budete prichádzať na hrad, budete ho míňať ako prvý.

Ak sa chcete naučiť všetky potrebné rytierske cnosti, stredoveký tábor bude pre vás (alebo vaše deti) tým pravým miestom. Tábor zobrazuje vojenský život v 16. stor. Okrem streľby z luku, jazdy na koni, či vystúpenia sokoliarov ponúka ubytovanie v historických stanoch a ochutnávky stredovekých jedál. Súčasťou areálu je aj pravá stredoveká krčma. Stredoveký vojenský tábor je otvorený počas letnej turistickej sezóny.

4. Vojensko-historická expozícia Michala Strenka

Vojensko-historická expozícia Michala Strenka sa nachádza medzi hradomskanzenom. Určite mnohí z vás poznajú historickú fotografiu Vztýčenie vlajky na ostrove Iwo Jima (1945), ktorá obletela svet. Málokto však vie, že jedným z vojakov na fotografii bol aj rodák z neďalekej obce Jarabina Michal Strenk, ktorému expozícia vzdáva hold. Expozícia sa zameriava na obdobie 2. svet. vojny.

Nám. sv. Mikuláša

Nám. sv. Mikuláša sa nachádza 1 km/14 min. pešo južne od autobusovej stanice; 1,3 km/18 min. pešo južne od železničnej stanice a 3 km/35 min. pešo južne od hradu. Na námestí nájdete dom ľubovnianskeho mešťana, provinčný dom a prirodzenou dominantou námestia je kostol sv. Mikuláša.

5. Dom ľubovnianskeho mešťana

Dom ľubovnianskeho mešťana (2 eur/os.) sídli v dome č. 21 v južnom rade meštianskych domov, ktoré ohraničujú Nám. sv. Mikuláša. Na fasáde domu v slepom okne si všimnite nástennú maľbu sv. Trojice. Expozícia predstavuje život strednej vrstvy na konci 19. stor. Súčasťou je aj mincovňa, v ktorej si môžete vyraziť vlastný „ľubovniansky zlatý“, či dielne na výrobu papiera a modrotlače. V dome sídli tiež turistické informačné centrum. Dom ľubovnianskeho mešťanaturistické informačné centrum sú otvorené celoročne.  

6. Provinčný dom

Provinčný dom (alebo tiež Güntherov dom; 0,50 eur/os.) sídli v dome č. 12 v severnom rade stredovekých domov na Nám. sv. Mikuláša. Sídlo správcu zálohovaných miest s arkádovými podlubiami slúži v súčasnosti ako mestská galéria umenia so stálymi expozíciami – pamätnou izbou Jána MelkovičaTerézie Vansovej a prechodnými výstavami domácich a zahraničných autorov.

7. Farský kostol sv. Mikuláša

Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša sa nachádza na zelenom ostrovčeku v samotnom srdci Nám. sv. Mikuláša. Kostol obklopuje malý park. Bol postavený v gotickom a prestavaný v barokovom štýle. Interiér kostola je prevažne barokový. Pod kostolom sa nachádzajú nepreskúmané krypty. Dominantou kostola je veža na jeho západnej strane, ktorú uvidíte už pri príchode do centra zo stanice.

+ 1. Nestville Park Hniezdne

Hniezdne sa nachádza 5 km/7 min. autom západne od Starej Ľubovne. Táto nenápadná obec sa dostala na mapu cestovného ruchu po otvorení expozície Nestville Park (6 eur/os.) v tunajšom liehovare. Prehliadka pozostáva z 3 častí:

  • expozície tradičných ľudových remesiel, ktoré súviseli s liehovarníctvom,
  • návštevou moderného liehovaru na výrobu liehu
  • degustáciou whisky v rezbárskej sále.

Expozíciu som už tiež navštívil párkrát. Interaktívna prehliadka, pri ktorej si vyrazíte vlastnú mincu alebo ochutnáte surový jačmeň, končí degustáciou slovenskej whisky v miestnosti s údajne jedným z najväčších drevených obrazov v Európe. Spomienkou je tiež fotografia, ktorú vám spravia na začiatku prehliadky vo zvonici. Mimochodom pre všetkých abstinentov (a nielen pre nich) otvorili neďaleko liehovaru  čokoládovňu.  Nestville Park je otvorený celoročne.

Kde sa najesť v Starej Ľubovni?

Salaš u Franka nájdete pri hlavnom dopravnom ťahu do Starej Ľubovne od Popradu po ľavej strane. Reštauráciu v slovenskom štýle s tradičnou slovenskou kuchyňou už dávno nenavštevujú len miestni. Salaš patrí medzi najlepšie stravovacie zariadenia v regióne. Ak sa neviete rozhodnúť ako ja, či si vybrať pirohy alebo bryndzové halušky, odporúčam vám „Salašský tanier“, na ktorom dostanete oboje. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 19 eur.

Penzión Gurmen sa nachádza v západnom rade domov priamo na Nám. sv. Mikuláša. Penzión sme navštívili v predvianočnom čase a ochutnali sme kávu a voňavý vianočný punč, ktorý príjemne zahrial. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 6 eur.

Už teraz sa teším, keď Starú Ľubovňu a Ľubovniansky hrad navštívim opäť po obnove barokového paláca na hrade. 😉

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

Ďalšie články zo Slovenska

Mesto Stará Ľubovňa

Severný Spiš Pieniny – Jeden deň nestačí

Severovýchod Slovenska – Kraj kultúrnych pamiatok            

Slovakia.travel

© Ing. Adam Vanečko

5 + 1 dôvodov, prečo zažiť Červený Kláštor

Červený Kláštor nájdete v regióne severný Spiš, ktorý sa zvykne označovať aj ako Zamagurie na severovýchode Slovenska v bezprostrednej blízkosti Poľska. S tým ho prepája most ponad rieku Dunajec

Ako sa tam dostať?

Červený Kláštor sa nachádza 57 km/1 h 2 min. autom severne od Popradu a 90 km/1 h 27 min. autom severozápadne od krajského mesta Prešov.

Autom

Obcou prechádza cesta II. triedy 543, ktorá začína v obci Hniezdne v okrese Stará Ľubovňa a končí na hraničnom priechode Lysá nad Dunajcom v okrese Kežmarok.

Autobusom

Ak budete cestovať do Červeného Kláštora autobusom, môžete prísť na jednu z 5 autobusových zastávok:

  • Červený Kláštor, Jordanec (Jordanec je potok, ktorý je prítokom Dunajca a vlieva sa doň medzi obcami Majere a Červený Kláštor; autobusová zastávka je neďaleko prístaviska Červený Kláštor),
  • Červený Kláštor, rázcestie Lechnica (križovatka v smere na obec Lechnica),
  • Červený Kláštor, č. d. 32 (v centre obce),
  • Červený Kláštor, reštaurácia (najbližšia autobusová zastávku ku kláštoru),
  • Červený Kláštor, Kúpele (pri kúpeľoch Smerdžonka).

Potom už len vystúpite na zastávke podľa toho, akú atraktivitu v obci chcete navštíviť.

Vlakom

Cez Červený Kláštor neprechádza žiadna železnica a preto sa tam vlakom, žiaľ, nedostanete.

Čo tam vidieť a navštíviť?

Zubaté vápencové skaly vytŕčajúce z bukových a jedľových lesov, rozkvitnuté a voňavé kvety a bylinky, aké na iných miestach nenájdete. Tu medveď, tam rys, či vydra, ktorá oddychuje na brehu kľukatiacej sa rieky, po ktorej sa plavia spievajúci gorali na drevených pltiach. A do tohto prostredia zasadené stáročné múry kamenného kláštora s červenou strechou, kde sa čas akoby zastavil. 

1. Kláštor kartuziánov

Prvá písomná zmienka o kartuziánskom kláštore pochádza z roku 1319. Pôsobili tu rehole kartuziánov (1320-1567), ktorí postavili kláštor v gotickom štýle a kamaldulov (1711-1782), ktorí prestavali kláštor v barokovom štýle (predovšetkým Kostol sv. Antona Pustovníka). Obe rehole patria medzi najprísnejšie mníšske rády v rímskokatolíckej cirkvi. Kláštor dostal názov podľa červených tehál okolo okien a dverí a červenej strechy. V roku 1970 vyhlásili kláštor za národnú kultúrnu pamiatku, v ktorej je zriadené múzeum pre verejnosť (3 eur/os.).

Najvýraznejšou osobnosťou kláštora bol lekár, lekárnik a botanik – fráter Cyprián (1724-1775). Jeho herbár s 283 vylisovanými rastlinami z PieninTatier je s popisom v piatich jazykoch – gréčtine, latinčine, nemčine, poľštine a slovenčine. Vyrábal tiež sviečky a zrkadlá a dokonca sa zaoberal alchýmiou. Podľa legendy o „lietajúcom mníchovi Cypriánovi“ zhotovil krídla, s ktorými vzlietol z Troch korún nad Tatry.

Toto miesto má neopísateľnú magickú atmosféru, ktorú tu pocítim stále, keď ho navštívim. Je to také neuveriteľne tiché a pokojné miesto, ktoré vás donúti zabudnúť na všetky starosti a žiť pre chvíľu.

2. Pieninský národný park

Pieninský národný park sa rozkladá na slovensko-poľskom pohraničí. V roku 1967 bol vyhlásený za národný park a v súčasnosti je najmenším národným parkom Slovenska. Dominantou parku (i keď už na poľskej strane) je jedinečný zubatý skalný útvar – Tri koruny (982 m n. m.).

Tepnou parku je zasa meandrujúca rieka Dunajec, na niektorých miestach pokojná, inde zasa mierne rozbúrená. Rieka sa v priebehu dlhých storočí poriadne zarezala do tunajších skál a vytvorila jednu z najväčších tiesňav (8,5 km) v strednej Európe. Na území sa vyskytuje vzácna endemická fauna a flóra. Park je popretkávaný turistickými chodníkmi, aby ste si mohli vychutnať všetky jeho krásy.  

3. Splavovanie rieky Dunajec

Splav prielomom Dunajca (12-14 eur/os.) na tradičných drevených pltiach patrí určite k jedným z najväčších zážitkov tejto lokality. Rieku môžete začať splavovať z prístaviska Majere – Kvašné Lúky (dĺžka 11 km) alebo z prístaviska v Červenom Kláštore (dĺžka 9 km). Počas splavu sa vám naskytnú neskutočné výhľady na krásy pieninskej prírody. Pltníci – miestni sprievodcovia vám zas povedia príbehy a zaujímavosti, ktoré sa viažu k oblasti. Koniec splavu je v obidvoch prípadoch v obci Lesnica, neďaleko Chaty Pieniny.

Rieku môžete splavovať aj na kanoe, kajakoch alebo nafukovacích člnoch – raftoch. Splav je vhodný aj pre menej skúsených vodákov, pretože ho sprevádza inštruktor.  

4. Kúpele Smerdžonka

Ako už názov napovedá, kúpele Smerdžonka dostali svoje pomenovanie vďaka charakteristickej aróme tunajšej vody, bohatej na sírovodík. Pozitívne účinky miestnej vody poznali už stredovekí mnísi z neďalekého kláštora. Voda sa využíva na liečenie kožných chorôb. Okrem prírodného liečivého zdroja, ktorým je spomínaná voda, využívajú tiež na liečenie čistý pieninský vzduch. Na Slovensku (a dokonca aj v Česku) sú tak jedinými klimatickými kúpeľmi, v ktorých sa na jednom mieste okrem iných indikácií liečia choroby dýchacích ciest a kože. Mimochodom, v Kúpeľnej reštaurácii fantasticky varia.

5. Cykloturistika

Červeného Kláštora do Lesnice vedie popri rieke Dunajec po tvrdej lesnej ceste cyklistický chodník. Menej náročná trasa vhodná pre rodiny s deťmi má dĺžku 9 km, prevýšenie 160 m a absolvujete ju približne za hodinu. Je označená zeleným písmenom „C“.

Lesnice, od Chaty Pieniny cez Veľký LipníkHaligovce vedie po asfaltovej ceste III. triedy aj ďalšia, náročnejšia cyklotrasa naspäť do Červeného Kláštora. Trasa vhodná pre cestné bicykle má dĺžku 16,7 km, prevýšenie 331 m a jej absolvovanie vám zaberie asi 2 h. V prvej tretine cesty sa pripravte na stúpanie 6 %. Je označená červeným písmenom „C“.

Obidve trasy vám spríjemnia dych berúce výhľady na prírodu Pieninského národného parku.

+ 1. Hrad Niedzica

Niedzica-Zamek (po slovensky Nedeca) sa nachádza 10 km/12 min. autom severozápadne od Červeného Kláštora v regióne Malopoľské vojvodstvo v južnom Poľsku na hranici so Slovenskom. V minulosti bolo toto územie súčasťou uhorského regiónu Spiš. Návštevníci vyhľadávajú v obci predovšetkým hrad Niedzica (po slovensky Nedecký hrad alebo tiež Dunajecký zámok), ktorý sa vypína na skalnom brale nad vodnou nádržou Czorsztynskie. Významný strážny hrad na hranici medzi poľským a uhorským kráľovstvom zahŕňa predmety, ktoré sa viažu k histórii hradu a lokality, ako napr. staré hodiny, dobové zbrane, či etnografické predmety zo Spiša.

Deň pred návštevou hradu som tam volal, aby som zistil, či je hrad otvorený a či sa tam dá platiť kartou. Môj rozhovor s nejakou pani vyzeral asi takto:

  • Ja: „Hi, do you speak English?“
  • Pani: „Ne!“
  • (chvíľu pauza, pretože som rozmýšľal, ako sa jej to spýtať, aby ma pochopila)
  • Ja: „Je možné platiť na hrade kartou? V sobotu by sme chceli prísť na prehliadku.“
  • Pani: „Tak, tak. Pan może zapłacić kartą.“
  • Ja: „OK, ďakujem, dovidenia.“
  • Pani: „Do widzenia.“

Naším najväčším prekvapením bolo, keď sme prišli ku hradu, zastali pred masívnou drevenou bránou, chytili kľučku a zistili, že dvere brány sú zamknuté. Na dverách visel nápis, na ktorý nezabudnem asi do konca svojho života:

„Zamek jest nieczynny.“

Tak som sa nahneval, že pôvodný plán dať si obed v Poľsku „padol“, nasadli sme do auta a vrátili sa naspäť na Slovensko, kde sme sa aj najedli. Poliaci majú šťastie, že odo mňa nepýtali peniaze za parkovné (dolné parkovisko tuším 3 pln/0,7 eur/auto; horné parkovisko pri hrade 12 pln/2,79 eur/auto). To by som tam asi urobil takú scénu, že by už nezabudli ani oni na mňa. 😀

Kde sa najesť?

Reštaurácia u Jakuba sa nachádza v centre obce, neďaleko autobusovej zastávky Červený Kláštor, č. d. 32. Pekne zariadená reštaurácia s milou obsluhou. Ochutnali sme mäsové a bryndzové pirohy. Nedá sa tu platiť kartou. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 16 eur.

Z výletu v Červenom Kláštore som si priniesol jediný suvenír – krabičku bylinkového čaju (od 1,60 eur/krabička). Čaj vyrábajú výhradne z byliniek, ktoré dorastajú na území PieninZamaguria. Takto sa prenesiem na rozkvitnuté lúky tohto ničím nepoškvrneného regiónu každý deň.  

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 13. 12. 2018 (1 eur = 4,2986 pln).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

Ďalšie články zo Slovenska

Tatry-Spiš-Pieniny

Kraj kultúrnych pamiatok

Objavte trasy v Prešovskom kraji

Slovakia.travel

© Ing. Adam Vanečko

Vișeu de Sus – čo mesto spája s regiónom Spiš?

Vișeu de Sus (čítajte Višew de sus; po nemecky Oberwischau) sa nachádza v historickom regióne Maramureș na severe Rumunska. O tom, že prídem do Rumunska a budem zas akoby doma, som ani nesníval.

View this post on Instagram

ENG: The journey with a lumberjack train drawn by a steam locomotive was definitely the greatest experience in the traditional Romanian region of Maramures. The river Vaser makes a whirl beside a narrow forest railway in the valley of the Maramures mountains natural park. A wooden house appears there. Before every corner, the train was tooting, so that everyone knew we were getting closer. Fresh air with the fragrance of the forest occasionally disturbs the spicy steam from the locomotive, but it does not matter at all, because that's why the traveller has come.🛤🚂🏞 • • • SVK: Výlet drevorubačským vláčikom ťahaným parnou lokomotívou bol jednoznačne najväčším zážitkom v tradičnom rumunskom regióne Maramureš. Popri úzkej lesnej železnici sa údolím prírodného parku pohoria Maramureš kľukatí rieka Vaser. Sem-tam sa objaví nejaký domček alebo drevenica. Pred každou zákrutou vláčik zatrúbi, to aby všetci vedeli, že sa už blížime. Čerstvý vzduch s vôňou lesa občas naruší štipľavá para z lokomotívy, ale to vôbec nevadí, lebo práve kvôli tomu tu výletník prišiel. 🛤🚂🏞 • • • #viseudesus #mocanita #maramures #maramurescounty #visitmaramures #romania #romaniatravel #romaniatourism #experienceromania #visitromania #discoverromania #exploreromania #adamvaneckotraveller #traveller #cestovatel #cestovanie #travel #travelling #travelblog #travelblogger #cestovatelskyblog #rumunsko #train #steamtrain #vlak #forestrailway

A post shared by Adam Vanecko Traveller (@adamvaneckotraveller) on

Ako sa tam dostať?

Vișeu de Sus sa nachádza 60 km/1 h 7 min. autom juhovýchodne od Sighetu Marmației a 105 km/2 h autom východne od župného mesta Baia Mare. Cez mesto prechádza cesta č. 18 z Baia MareSighetu MarmațieiVișeu de SusBorșa – Cârlibaba do Iacobeni.

Autobusom

Ak budete cestovať do mesta autobusom, môžete prísť na jednu z 3 zastávok:

  • Staţie Vișeu de Sus,
  • Casa de Cultura,
  • Staţie – vis-à-vis de Unicarm (autobusová zastávka oproti supermarketu Unicarm).

Ničoho sa ale neobávajte, všetky tri zastávky sa nachádzajú pri sebe v centre mesta. V ich blízkosti nájdete tiež turistické informačné centrum. Ako som uviedol v predošlých článkoch, rumunskí šoféri vám veľmi ochotne zastavia kdekoľvek ich o to úctivo požiadate.

Cesta autobusom zo Sighetu trvala 1 h 25 min. a cestovný lístok stál 13 ron/2,79 eur/os.

Vlakom

Mestom vedie železnica, ale v súčasnosti slúži len pre potreby nákladnej dopravy. Najbližšia zastávka osobnej vlakovej dopravy sa nachádza vo vedľajšom meste Vișeu de Jos (7,5 km/12 min. autom severozápadne).

V meste sa nachádza stanica lesnej železnice Mocănița (Gara Căii Ferate Forestiere, skrátene Gara CFF alebo Gara Mocăniței Vișeu de Sus; 1,3 km/16 min. pešo severovýchodne od centra). Tá sa využíva na vyhliadkové trasy drevorubačským vlakom v prírodnom parku v horách Maramureș (Parcul Natural Munţii Maramureşului).

Lietadlom

Najbližšie medzinárodné letiská sa nachádzajú v župnom meste Baia Mare (Aeroportul Internațional Maramureș; 114 km/2 h 15 min. autom západne) a v Satu Mare (Aeroportul Internațional Satu Mare; 175 km/3 h 7 min. autom západne).

Čo vidieť a navštíviť?

Toto nenápadné marmarošské mestečko sa preslávilo vďaka úzkorozchodnej lesnej železnici Mocănița a jazde drevorubačským vláčikom ťahaným parnou lokomotívou.

Trošku histórie

V druhej polovici 18. stor. osídlili túto oblasť nemeckí osadníci nazývaní ţipţeri (čítajte cipceri) z oblasti Zips (čítajte cips). A teraz všetci tí nemecky hovoriaci, ktorí ste už niekde videli alebo čítali alebo počuli o spojitosti medzi regiónom Zips a Slovenskom, tak ja len prikyvujem hlavou, že máte pravdu. Zips je nemecký názov pre slovenský historický región Spiš, ktorý osídlili „nemeckí hostia“ už v 13. stor. po tatárskych nájazdoch na pozvanie kráľa Bela IV. V 18. stor. sa potom presunuli ďalej na východ. Osadníci boli prví, ktorí začali využívať drevo z lesa v údolí rieky Vaser (Valea Vaserului). Lesnú železnicu postavili v rokoch 1930-1933 s cieľom uľahčiť ťažbu dreva v oblasti. Ešte aj v súčasnosti je to jediný spôsob dopravy údolím. Po 2. svet. vojne a po roku 1989 bola väčšina nemeckého obyvateľstva vysťahovaná naspäť do Nemecka.

Drevorubačský vláčik ťahaný parnou lokomotívou prechádza po úzkej lesnej železnici v doline prírodného parku pohoria Maramureș. Popri železnici sa údolím kľukatí rieka Vaser. Sem-tam sa objaví nejaká drevenica alebo kostol. Pred každou zákrutou vláčik zatrúbi, to aby všetci vedeli, že sa už blížime. Čerstvý vzduch s vôňou lesa občas naruší štipľavá para z lokomotívy, ale to vôbec nevadí, lebo práve kvôli tomu tu výletník prišiel.

U nás na Slovensku poznáme úzkorozchodné železnice napr. Čiernohronskú železnicu Čiernom Balogu, historickú lesnú úvraťovú železnicu vo Vychylovke alebo Považskú lesnú železnicu v skanzene v Pribyline.

Praktické info

Odporúčam vám byť najmenej polhodiny pred odchodom vlaku na stanici lesnej železnice. Odchod prvého vlaku počas letnej sezóny je o 9.00 h. I keď má celá trasa niečo cez 40 km, vy počas 2 h cesty vlakom tam prekonáte polovičnú vzdialenosť 21,6 km. Počas cesty budete mať 2 prestávky, prvú kratšiu – len 10 minútovú a druhú dlhšiu – 20 minútovú. V cieľovej stanici Paltin prestávka trvá 1,5 h, ktorú môžete využiť na obed v podobe rumunských klobás a chladených nápojov na posedení v tieni listnatých stromov a na tancovanie s miestnymi.

Cesta späť už bola bez prestávok, takže trvala o niečo kratšie. Na výlet si vymedzte celý deň. Cena spiatočnej jazdy vlakom pre jednu osobu stála 67 ron/14,38 eur. Cestovný lístok na vlak vám odporúčam kúpiť si vopred cez internet na oficiálnej stránke lesnej železnice.

Pred odchodom vlaku sme si na stanici lesnej železnice dali kávu a čaj (každý nápoj za 6 ron/1,29 eur). Prestávka a horúce augustové počasie v cieľovej stanici Paltin zas lákali objednať si pivo (6 ron/1,29 eur/fľaša).

Kde bývať?

Pensiunea Nagy sa nachádza 1,5 km/19 min. pešo severne od autobusových zastávok, centra mesta a 2,2 km/28 min. pešo severozápadne od stanice lesnej železnice. Penzión bol asi najkrajším ubytovacím zariadením, v akom som sa v Rumunsku zatiaľ ubytoval. Nemecká komunita žije v meste dodnes. Dôkazom toho bol aj majiteľ penziónu, ktorého prvá otázka znela, či hovorím po nemecky. A tak som zas po roku oprášil moju nemčinu.

Veľká dvojlôžková izba na poschodí so satelitnou televíziou, vlastnou kúpeľňou a balkónom. V kúpeľni so sprchovacím kútom boli k dispozícii bezplatné toaletné potreby. Z balkóna sa vám naskytne výhľad na pekne upravenú záhradu. Možnosť doobjednať si raňajky. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je v celom penzióne. Nemusíte si rezervovať miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku. Za jednu dvojlôžkovú izbu na jednu noc s raňajkami sme zaplatili 140 ron/30,05 eur.

Kde sa najesť?

Keďže vonku pršalo a my sme nemali dáždniky, navečerali sme sa v reštaurácii, ktorá sa nachádza priamo v penzióne. Jedálny a nápojový lístok sú síce len v rumunčine, s pomocou slovníka a obrázkového vyhľadávania si však budete vedieť vybrať. Obsluha hovorí tiež len po rumunsky. Nakoniec sme si objednali pizzu, ale bola naozaj dobrá. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 70 ron/15,03 eur.

Prvýkrát sme tu ochutnali destilát typický pre celý región Maramureș, ktorý sa nazýva Țuică alebo Horincă. Je to tradičná rumunská dvakrát destilovaná liehovina, ktorú pripravujú zo sliviek. Voňavá a dosť silná.

Cofetaria Domino sa nachádza v centre mesta. Pred odchodom autobusu do obce Borșa sme ešte mali pár minút čas, tak sme sa tu zastavili na chutnú kávu a koláč. Za účet sme zaplatili 21 ron/4,51 eur.

Výlet parným vláčikom v nádhernej prírode je jednoznačne najväčším zážitkom v celom tradičnom regióne Maramureș. Preto ho pri svojej návšteve regiónu určite nevynechajte.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 28. 11. 2018 (1 eur = 4,6583 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

Rumunsko – praktické informácie

Ďalšie články z Rumunska

Oficiálna internetová stránka lesnej železnice Vișeu de Sus

Úzkorozchodný parný vlak Mocănița

Oficiálna internetová stránka spolku Wassertalbahn

© Ing. Adam Vanečko