Vedeli ste, že Maroko je od Európy vzdialené len 15 km?

Nielen na túto, ale aj na ďalšie zaujímavosti vám odpovie cestovateľská prednáška Maroko. Počas cestovateľskej prednášky navštívime 2. najvýznamnejší prístav krajiny, dozviete sa, kde sa takmer pol tisícročia robila najlepšia rybia omáčka v celom Stredomorí, objavíme modré mesto v púšti, či nájdeme kúsok Španielska tam, kde by sme ho nečakali. Cestovateľská prednáška Maroko sa uskutoční vo štvrtok 18. apríla 2024 o 17.00 h v prednáškových priestoroch Podtatranského múzea v Poprade.

Prečítajte si tieto články o Maroku:

• Maroko pred 1. cestou
• Tanger – vstupná brána do Afriky
• Archeologická lokalita Lixus pri meste Larache
• Chefchaouen – 50 odtieňov modrej
• Tétouan – Andalúzia v Maroku
• Letná FIJET akadémia pre mladých žurnalistov

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Cestovateľská prednáška Maroko je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Tétouan dostať?

Tétouan (63 km/1 h 20 min. autom juhovýchodne od Tangeru, ktorý bol naším východiskovým bodom) sa nachádza v severnom Maroku.

Čo v meste Tétouan robiť, vidieť a navštíviť?

Medinu Tétouanu, pôvodne známu ako Titawin, zapísali v roku 1997 na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

V islamskom období od 8. storočia mal Tétouan osobitý význam, pretože sa nachádzal na významnej ceste, ktorá spájala Andalúziu v Španielsku s vnútrozemím Maroka. Mesto tak okrem 2 regiónov zároveň spájalo aj 2 kultúry – španielsku a arabskú a 2 svetadiely – európsky a africký.

Ensanche

Autobus nás vysadil v štvrti Ensanche (západne od mediny). Počas španielskeho protektorátu (1912-1956) mesto prestavali utečenci, ktorých vyhostili Španieli. Tento andalúzsky vplyv sa prejavil na urbanizme, architektúre a monumentálnom umení. Ešte i dnes v meste pôsobia Škola umení a remesiel (Dar Sanaa) a Národný inštitút výtvarných umení (Institute National Des Beaux Arts).

Archeologické múzeum Tétouanu

Osou štvrte je široký bulvár Avenue Mohamed V, ktorý spája námestia Plaza Muley El Mehdi (plaza Primo Rivera) a Place El Mechouar. Na ulici nájdete hotely, obchody a reštaurácie. Ak si z bulváru urobíte menšiu zachádzku severne, dorazíte k Archeologickému múzeu mesta Tétouan (Musée Archeologique De Tétouan; 240 m/3 min. pešo západne od Place El Mechouar). Väčšina exponátov pochádza z vykopávok, ktoré sa uskutočnili v 30. rokoch 20. storočia. Nájdete tu nálezy z archeologickej lokality Lixus pri meste Larache. Vysvetlivky sú v arabčine, francúzštine a španielčine. Vstupenka stojí 10 mad/1 eur/os.

Kráľovský palác na námestí Place El Mechouar

Dominantou námestia Place El Mechouar je kráľovský palác v jeho východnej časti. Časť námestia okolo paláca aj samotný palác síce sú pre verejnosť uzatvorené, na palác ale ostáva stále veľmi dobrý výhľad a mesto ponúka plno ďalších miest, v ktorých sa môžete túlať. Pred palácom stoja 4 stĺpy. Ide o svetelné stĺpy v secesnom štýle, ktoré predpokladáme navrhol Enrique Nieto, študent Antoniho Gaudího.

Oproti palácu sa nachádzajú 2 pramene, v ktorých si môžete načerpať vodu. Pramene spoznáte vďaka početným marockým vlajkám, ktoré pred nimi vejú a vyrezávaným dekoráciám okolo nich. Tie predstavujú Fatimské ruky na odvrátenie zlého oka.

Staré mesto (medina)

Z námestia do starého mesta vojdete bránou Bab rouah. Síce je medina jednou z najmenších v Maroku, do súčasnosti sa zachovala v takmer nezmenenej podobe. Medinu ešte i dnes chránia 5-km dlhé hradby so 7 bránami a opevnenými vežami, tzv. borj, ktoré vznikli v 18. storočí. Prísne usporiadanie mediny charakterizujú hlavné a menšie vedľajšie ulice. Hlavné ulice spájajú brány a verejné budovy, pričom umožňujú prístup k námestiam, remeselníckym a obchodným štvrtiam. Menšie ulice vedú k priechodom a čiastočne súkromným obytným zónam.

Múzeum náboženského dedičstva

Po túlaní sa v pravidelnej sieti uličiek mediny sme navštívili Múzeum náboženského dedičstva (Musée du patrimoine religieux; 280 m/4 min. pešo severovýchodne od Place El Mechouar). Štyri krídla múzea sa spájajú okolo tzv. marockej záhrady. Ide záhradu vo vnútri budovy (átrium). V krídlach okolo záhrady sa oboznámite s náboženskou históriou Maroka. Dočkali sme sa. Vysvetlivky boli okrem arabčiny a francúzštiny aj v angličtine. Po prehliadke odporúčam pohár mätového čaju na námestí pred múzeom. 

Dom Lebbadi alebo Palác Lebbadi

Dom Lebbadi alebo Palác Lebbadi (450 m/5 min. pešo východne od Place El Mechouar) postavili v roku 1903. Palác je typickým príkladom bytovej architektúry v andalúzskom štýle s ústredným nádvorím, stĺpmi a oblúkmi. V dome poskytujú prechodné ubytovanie. Na poschodí som videl hádam najviac kobercov na jednom mieste, zatiaľ čo na prízemí predávali remeselné marocké výrobky od výmyslu sveta.

Majiteľ alebo prevádzkovateľ domu si odo mňa nezabudol vypýtať tip do kasičky na jednom podlaží a na tom ďalšom sa ma pre istotu opýtal, či som naozaj nezabudol prispieť. Aj takto sa to asi robí?!

Dar El Oddi

Starý rodinný dom Dar El Oddi (400 m/5 min. pešo východne od Place El Mechouar) z 20. rokov 20. storočia, ktorý chátral, prerobili na kultúrny priestor a slávnostne otvorili v roku 2018. Ďalší dom, ktorí postavili v andalúzskom štýle. Takmer na každom štvorcovom metri nájdete kachličku vždy s iným vzorom. Po rekonštrukcii sa podarilo zachovať pôvodnú kuchyňu na prízemí. Centrum vystavuje mapy, obrázky, známky a pohľadnice Tétouanu v rokoch 1525-1955. Prehliadka dovoľuje vystúpiť až na strechu domu s rozsiahlou terasou, z ktorej je to na akúkoľvek ďalšiu strechu mediny len na jeden skok. Na prízemí sa nachádza kaviareň a obchod so suvenírmi. Vstupenka stojí 25 mad/2,50 eur/os.

Etnografické múzeum Bab Okla

Etnografické múzeum Bab Okla (Musée Ethnographique Bab Okla; 550 m/6 min. pešo východne od Place El Mechouar) získalo svoje meno vďaka bráne, ktorou sa do mediny dostanete z východu. Múzeum síce založili v roku 1928, sídli však v historickej pevnosti, ktorú postavili ešte o storočie skôr (1830-1831). Počas prehliadky sa oboznámite s históriou mesta a kultúrnymi špecifikami. Expozícia pozostáva z 3 častí:

1. geografia a história Tétouanu od 15. storočia cez obdobie prosperity od konca 16. do začiatku 18. storočia, úpadok v 18. storočí až po španielske obdobie a novovek v 19. a 20. storočí,
2. urbanizmus mediny a jej architektonické prvky,
3. umenie a remeslá mediny.  

Síce nás v Dar el Oddi vítali na streche s terasou, v etnografickom múzeu bol vstup na strechu prísne zakázaný. A pritom je to taká škoda, keď zo strechy dovidíte až na Stredozemné more na jednej strane a mohutné vrcholy pohoria Rif na druhej. Vstupenka stojí 20 mad/2 eur/os.

Garbiareň

Keď sa povie Maroko, (takmer) každý si hneď vybaví v mysli Fez a jeho námestie plné kadí, ktoré sú naplnené až po vrch vodou a každá inej farby. Aj Tétouan má svoju vlastnú „garbiareň“ (450 m/6 min. pešo severne od Place El Mechouar). Síce je menšia, ale predsa. My sme, žiaľ, garbiareň nenavštívili, ale počul som, že ten smrad, ktorý tam pri spracovaní kože vládne, si nedokážem ani predstaviť. Neďaleko garbiarne sa nachádza trh, na ktorom si tieto kožené výrobky rovno aj kúpite.

Po návšteve mesta Tétouan …

Priznám sa, že po návšteve Tétouanu som si musel vygoogliť, prečo sa nachádza v UNESCU. Počas prehliadky mesta a jeho múzeí nám to nik nepovedal. Tétouan nie je škaredé mesto a jeho medina takisto nie. V Maroku sme ale navštívili mediny, ktoré sa mne osobne páčili omnoho viac. Andalúzsky štýl a marocké uzavreté záhrady boli úžasné a pre ne by som lokalitu určite navštívil opäť.  

Prečítajte si aj o týchto UNESCO lokalitách:

• 15 dôvodov pre Lednicko-valtický areál
• Kamenný rímsky kastel Kelemantia v obci Iža
• Mozart a pivo – to je Salzburg
• Prejmer – stredoveká „bytovka“
• Pešť – druhá polovica hlavného mesta Maďarska

Článok vznikol v spolupráci s FIJET a FIJET Slovakia.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Tétouan – Andalúzia v Maroku je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Chefchaouen dostať?

Chefchaouen sa nachádza (112 km/2 h 11 min. autom juhovýchodne od Tangeru, ktorý bol naším východiskovým bodom) v severnom Maroku.

Čo v meste Chefchaouen robiť, vidieť a navštíviť?

Chefchaouen je známy vďaka modrým fasádam jeho domov, ktoré čupia pod zalesnenými kopcami pohoria Rif. Okrem prechádzky v starom meste (medine), toho mesto veľa neponúka.

Brána Bab El Mahrouk

Prehliadku sme začali severne od mediny, odkiaľ sme si mohli odfotiť časť mesta. Žiaľ, nebola to tá typická vyhliadka, z ktorej máte modré mesto v púšti ako na dlani. Tú známejšiu spomínam na konci článku. Do mediny sme vstúpili bránou (Bab El Mahrouk; 550 m/11 min. pešo severne od Place Outa El Hamam). Okamžite po vstupe sme pochopili, prečo má Chefchaouen prívlastok modré mesto. (Takmer) všetky fasády domov namaľovali na modro. Napriek tomu, aké je mesto medzi návštevníkmi obľúbené, i tu sa mi sem-tam podarilo nájsť prázdnu uličku.

Chefchaouen sa nenachádza pri mori ako ostatné mestá, ktoré sme navštívili. Preto aj poobede tu vládli vysoké teploty. Úzke uličky poskytovali úkryt pred páliacim slnkom a vzduch v nich prúdil rýchlejšie.

Brána Bab El Onsar a park Ral Elma

Zo severovýchodu sa do mediny dostanete ďalšou bránou (Bab El Onsar; 500 m/7 min. pešo severovýchodne od Place Outa El Hamam). Aj túto bránu postavili v 16. storočí. V okolí brány bolo naozaj rušno. Niektorí si skúšali marocké kroje, v ktorých ich potom odfotili, umelci tu predávali svoje diela, návštevníci sa hrnuli z každej strany. Od tejto brány je to zároveň najbližšie ku fotogenickému parku Ras Elma (650 m/9 min. pešo severovýchodne od Place Outa El Hamam). Vodopád tu totiž vyviera akoby spod budovy, ktorá nad ním stojí.

Miestni tu už neboli takí ochotní pózovať ako v iných marockých mestách. Niektorí si za fotografiu pýtali aj drobné.

Voda potoka Fouara postupne steká úzkou dolinou nižšie, kým neprechádza cez tzv. miestnu práčovňu, miesto, na ktorom domáci už odjakživa perú, čistia a umývajú oblečenie či koberce. Na každom kroku stáli stánky so suvenírmi a ďalšie, v ktorých vám pripravili čerstvú pomarančovú šťavu. Modré mesto v kopci je skutočne také fotogenické, že návštevníci sa chcú odfotiť v každej jeho uličke na každom jednom schode. Občas to môže pôsobiť mierne obťažujúco, keď sa presúvate z jedného miesta na ďalšie.

Námestie Place Outa El Hamam

Centrom mediny je námestie Place Outa El Hamam. V strede námestia žblnká fontána s menším jazierkom. Dominantami južnej časti zástavby sú pevnosť (Kasbah), v ktorej sídli Etnografické múzeum (Musée Ethnographique de Chefchaouen) a Veľká mešita (Grand Mosquée), z ktorej sa modlitba niesla celým námestím. Na námestí sme tiež ukončili prehliadku mesta pri pohári horúceho mätového čaju.

Kasbah a Veľká mešita

Pevnosť z 15. storočia fungovala ako väznica, dnes hostí malú galériu umenia. Vystúpte na vyhliadkovú ochodzu Portugalskej veže, z ktorej uvidíte medinu a priľahlé kopce. Vysvetlivky vo veži sú v arabčine, francúzštine a španielčine. Vstupenka stojí 60 mad/6 eur/os. Veľká mešita je podobne ako ostatné mešity pre nemoslimov zatvorená.

Námestie La Plaza de sidi Belhassen

Ak vojdete do uličky medzi mešitou a pevnosťou, ocitnete sa na námestí La Plaza de sidi Belhassen. Námestie preslávil trh s vlnou. Až do konca 60. rokov 20. storočia bol každoročným trhom na obetovanie zvierat.

Námestie Place El Haouta

Len 300 m/5 min. pešo severozápadne od námestia Place Outa El Hamam sa rozkladá ďalšie menšie námestie Place El Haouta. Na námestí síce nenájdete žiadnu významnú atraktivitu, podľa fotografií na internete však vyzerá veľmi malebne.

Brány Bab El Sor a Bab El Ain

Pri východe z mediny sme prechádzali ešte cez 2 brány – Bab El Sor (120 m/1 min. pešo západne od Place Outa El Hamam) a Bab El Ain (280 m/3 min. pešo západne od Place Outa El Hamam). Pri druhej bráne sa zastavte na výbornú zmrzlinu.

Španielska mešita

Mešitu (1,3 km/21 min. pešo juhovýchodne od Place Outa El Hamam) postavili Španieli v 20. rokoch 20. storočia. Síce nikdy neslúžila svojmu pôvodnému účelu, ponúka jeden z najlepších výhľadov na Chefchaouen. Všetky tie ilustračné fotografie mesta, ktoré nájdete na internetoch, pochádzajú práve z tejto lokality.

Záverom …

Mrzí ma, že sme v meste Chefchaouen nenavštívili viaceré zaujímavé lokality. Sprievodca nás viac-menej „vláčil“ hore-dole po uličkách, akoby sám nevedel, kam sa chce dostať.

Oproti verejným toaletám stojí obchod jedného Maročana. Neveril som vlastným očiam, ako nenútene a prirodzene nám povedal o námestí, ktoré susedí s jeho predajňou, o jeho histórii a budovách, ktoré na ňom stoja. V duchu som si len pomyslel: „Škoda, že nás práve tento pán nesprevádzal mestom.“ To by potom tá prehliadka vyzerala úplne inak.

Navštívte hradby aj v týchto mestách:

• Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona
• Komárno – pútavá história a skvelá gastronómia
• České Budějovice – metropola Južných Čiech
• Iraklio – grécko-benátsko-osmanský koktail
• Timișoara – metropola regiónu Banát

Článok vznikol v spolupráci s FIJET a FIJET Slovakia.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Chefchaouen – 50 odtieňov modrej je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Trochu z histórie archeologickej lokality Lixus

V dobách Feničanov sa Lixus považuje za jedno z najväčších miest západného Stredomoria a  najstaršie mesto Maroka. Archeológovia našli v lokalite predmety, ktoré boli dovezené z celého Stredomoria. V 6. storočí pred n. l. mesto napadli Kartáginci a ostali v ňom až do vzniku rímskej ríše v roku 40 n. l. V meste sa obchodovalo so zlatom, slonovinou a otrokmi. Z Lixusu sa naopak vyvážala soľ, víno, olivy, rybia omáčka a divé zvieratá do amfiteátrov v celej rímskej ríši. V tomto období postavili v meste viaceré súkromné a verejné budovy.

V časoch rímskej ríše mesto zažilo svoj najväčší rozkvet. Pribudli termálne kúpele, chrámy, bazilika, amfiteáter a opevnenie. Po páde rímskej ríše v 5. storočí n. l. nastal tzv. temný vek, z ktorého sa nám nezachovalo veľa nálezov. Vieme, že priemyselná štvrť fungovala do začiatku 5. storočia a v meste žila pred príchodom moslimov komunita kresťanov. Moslimovia okupovali mesto do 14. storočia. Z tohto obdobia sa zachovala islamská vila s átriom, mešita, jamy na odpad a keramika. 

Vedeli ste, že …

…podľa starých gréckych bájí a mýtov bolo poslednou Heraklovou úlohou priniesť 3 zlaté jablká, ktoré zaručovali večný život, zo záhrady Hesperidiek? Jablká strážili nymfy Hesperidky, dcéry Titana Atlanta. Obor Atlas musel z trestu za vzburu proti bohom naveky niesť na svojich pleciach celú nebeskú klenbu. Záhrada sa údajne nachádzala práve v miestach mesta Lixus. A zlaté jablká by mohli byť marocké mandarínky.

Prehliadka archeologickej lokality Lixus

Prehliadku sme začali v Múzeu Lixus (Museo di Lixus). Vo viacerých miestnostiach sa oboznámite s vývojom lokality a najvýznamnejšími nálezmi.

Priemyselná štvrť

Potom nás sprievodca zobral do priemyselnej štvrte. Nehovorím o žiadnych továrňach, ale remeselníckych dielňach. Tie sa špecializovali na spracovanie rybieho mäsa a na výrobu rybích omáčok (garum – rybia omáčka z fermentovaných rýb). Štvrť sa nachádza neďaleko rieky a predpokladá sa, že práve tu bol riečny prístav mesta. Štvrť pozostáva z 10 dielní a 150 nádrží na maceráciu rýb. Dielne údajne patrili k najväčším svojho druhu v celom Stredomorí a fungovali takmer pol tisícročia.

Keď budete prechádzať okolo nádrží, dávajte si pozor, aby ste aj vy náhodou do niektorej z nich nespadli a neskončili napokon v rybej omáčke. Okolie totiž nijak nezabezpečili.

Amfiteáter

Z priemyselnej štvrte sme pokračovali ďalej do kopca, až sa pred nami začal vynárať amfiteáter a verejné kúpele. V amfiteátri sa odohrávali zápasy medzi gladiátormi a divokými zvieratami. Verejné kúpele pozostávajú podobne ako iné objavené rímske kúpele z predsiene, studených a teplých miestností a bazénov. Kúpele zdobil mramor a nástenné maľby. Len pár metrov nad amfiteátrom stoja posledné pozostatky baziliky.

Obytná štvrť

Pôvodní obyvatelia mesta Lixus bývali na samom vrchole kopca. Obytnú štvrť tvoria prevažne priestranné a bohato zdobené rímske domy so stĺpovými dvoranami. Domy obývali majitelia mäsových dielní a fariem v okolí mesta. Vyznačovali sa geometrickými a figurálnymi mozaikami, nástennými maľbami a súkromnými kúpeľmi. Mozaiky, ktoré tu objavili, vystavujú v Archeologickom múzeu v Tétouane.

Z obytnej štvrte sme toho veľa nevideli. Tráva a drobné kry boli naozaj všade. Na niektorých miestach dokonca vyrastali z múrov.

Palácový komplex

Keď sa budete blížiť ku palácovému komplexu z obytnej štvrte, ešte i dnes uvidíte posledný múr, ktorý ho chráni. Komplex tvorili palác s prístavbami, chrám, termálne kúpele s antickým zápasiskom, islamská vila, mešita, nádrže na skladovanie pitnej vody, zvyšky akvaduktu, predrímske domy a nekropola. Pozostatky palácových budov predstavujú všetky obdobia, ktorými si lokalita prešla. Od Feničanov až po 14. storočie, kedy obyvatelia lokalitu opustili, aby sa presťahovali do nového mesta Larache.

Z celej lokality budete mať jej okolie ako na dlani. Uvidíte rieku Loukkos, ktorá sa vlní krajinou, kým sa vleje do Atlantiku na horizonte. Vášmu pohľadu neuniknú nádrže na morskú soľ a prímorské mesto Larache.

Praktické info

Vysvetlivky sú len v arabčine a francúzštine. My, anglicky hovoriaci návštevníci, sme dostali papier, z ktorého sme sa o histórii a lokalite dozvedeli viac. Oficiálna internetová stránka lokality je taktiež len vo francúzštine. Vstupenka stojí 60 mad/6 eur/os.

Čo robiť, vidieť a navštíviť v meste Larache?

Napriek tomu, že Larache sa od archeologickej lokality Lixus nachádza len 7 km/12 min. autom západne, mesto sme nenavštívili. Možno sme po obede v hoteli nemuseli sedieť na recepcii dve hodiny. Nevadí. Snáď ešte budem mať niekedy príležitosť toto mesto navštíviť.

O meste vieme to, že ho v 17. storočí okupovali Španieli a jeho obyvatelia stavali lode pre korzárov. V roku 1911 sa Larache stal hlavným prístavom španielskeho protektorátu.

Place de la Libération

Centrom mesta je námestie Place de la Libération. Lemujú ho kaviarne, v ktorých si miestni krátia dlhú chvíľu popíjaním mätového čaju.

Staré mesto (Medina)

Podobne ako v iných mestách Maroka, aj v Larache sa zachovalo staré mesto v podobe mediny. Vstupuje sa do nej cez bránu Bab Al Khemis. Úzke uličky sa zbiehajú na námestie Zoco de la Alcaiceria, ktoré funguje ako tržnica. Na severe mediny je zničená pevnosť Saadian, na juhu zase vyhliadka.

Terrasse Corniche

700 m/8 min. pešo z námestia Place de la Libération je vyhliadka Terrasse Corniche. Vyhliadka ponúka výhľad na staré mesto Larache, ústie rieky Loukkos a Atlantik.

Pláž Ras R’mel (Plage Ras R’mel)

Priamo v meste nenájdete veľa miest s pozvoľným prístupom do mora. Neďaleko (11 km/17 min. autom severne od námestia Place de la Libération, vzdušnou čiarou len 1,5 km) však nájdete pláž Ras R’mel. Cez ústie rieky Loukkos údajne premáva čln, ktorý vás odvezie z jedného brehu na druhý. Cesta by mala stáť okolo 10 mad/1 eur/os.

V meste ešte uvidíte pevnosť zo 17. storočia, ktorá je ale pre verejnosť zatvorená, galériu v medine, hudobné konzervatórium, ktoré si ale opäť pozriete len zvonku a hrob francúzskeho spisovateľa Jean Genet.

Záverom …

Zub času sa do archeologického náleziska Lixus už poriadne zahryzol. Priznám sa, že som už navštívil aj atraktívnejšie archeologické lokality ako Lixus. Jasne v nich určili, kde sa návštevníci môžu pohybovať a kam už je im vstup zakázaný. V Lixuse sme sa ako návštevníci dostali všade. Nemal som síce takú silnú potrebu liezť po všetkých kameňoch a fotiť sa na všetkých stenách, ktoré sa pomaly (niektoré možno vďaka konaniu iných rýchlo), ale určite rozpadajú.

Niekoľkí prednášajúci hovorili počas akadémie o trvalej udržateľnosti. Vopred sa ospravedlňujem, nechcem sa nikoho dotknúť, ale ak budú prebiehať prehliadky na archeologickej lokalite Lixus tak, ako prebiehajú doteraz a neprijmú sa žiadne ochranné opatrenia, lokalita, ktorá prežila tisícky rokov, skôr či neskôr určite zanikne. 

Navštívili ste už tieto archeologické lokality?

• Knóssos – tajuplný začiatok Európy
• Malia – keď hľadáte autentickú Krétu
• Kamenný rímsky kastel Kelemantia v obci Iža
• Archeologický park v Drobeta Turnu-Severin v Rumunsku
• Carnuntum v Rakúsku

Článok vznikol v spolupráci s FIJET a FIJET Slovakia.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Archeologická lokalita Lixus pri meste Larache je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Tanger dostať?

Ako sa do mesta Tanger dostanete rôznymi druhmi dopravy – autom, vlakom, lietadlom alebo loďou.

Autom

Tanger sa nachádza 252 km/2 h 46 min. autom severovýchodne od Rabatu, hlavného mesta Maroka. Trasa je spoplatnená.

Vlakom

S Casablancou, najväčším mestom Maroka, ho spája vysokorýchlostný vlak TGV, ktorý jazdí rýchlosťou až 320 km/h. Cesta tak namiesto pôvodných 4 h 45 min. zaberie len 2 h 10 min. Do Rabatu sa cesta skrátila z pôvodných 3 h 45 min. na 1 h 20 min. Cestovné lístky si kúpite priamo na železničných staniciach v Maroku. Plánom je predĺžiť linku cez Marakéš až do Agadiru, vzdialeného od Tangeru 800 km juhozápadne. To bude znamenať, že cesta do Marakéšu, ktorá dnes zaberie viac ako 10 h, sa skráti na 4 h a 45 minút.

Lietadlom

Letel som lietadlom z letiska Aeroport de València vo Valencii v Španielsku na letisko L’aéroport international de Tanger-Ibn Batouta v Tangeri v Maroku. Let trval v priemere 1 h 25 min. Kvôli posunu času o 1 h trval let v skutočnosti tam 25 min. a naspäť 2 h 20 min. Spiatočná letenka stála 143,96 eur. Cena zahŕňala 1 podanú batožinu do 20 kg a 1 príručnú batožinu, ktorá sa zmestila pod sedadlo predo mnou. Navyše som si mohol vybrať miesto v lietadle pri ceste tam aj späť. Pár dní pred odletom som urobil on-line check-in.

Prečítajte si v článku Maroko pred 1. cestou, čo som zažil na letisku v Tangeri!

Loďou

Španielske mesto Tarifa (40 km severovýchodne) je od Tangeru vzdialené len 45 minút trajektom. Trasa vedie cez hranice krajín a východiskový bod (Tarifa) sa nachádza v inom časovom pásme.

Čo v meste Tanger robiť, vidieť a navštíviť?

Pri prehliadke Tangeru nevynechajte staré mesto (medinu) s bránami, vyhliadkami a priľahlými námestiami. Vyberte si tiež z múzeí, galérií, kultúrnych centier alebo zvoľte oddych na pláži.

Staré mesto (Medina)

Prehliadku Tangeru začneme vstupom cez bránu (Bab Al Kasba) v severozápadnej časti mediny. Naľavo pred bránou stojí pevnostná veža (Borj Al Kasba). Po vstupe sa ocitnete na Námestí španielskeho tábora (La place du Tabor espagnol). Dominantou námestia je veža Borj Naam, v ktorej sídli expozícia venovaná Ibn Battoutovi (Espace d’Exposition de la mémoire d’Ibn Battouta). Ten bol významným cestovateľom 14. storočia. Za 29 rokov precestoval súčasných 44 krajín od severnej Afriky až po ďaleký východ.

Múzeum Kasbah alebo Múzeum stredomorských kultúr Kasbah (Musée de la Kasbah)

Od expozície pokračujte ďalej na západ a po pravej ruke budete míňať Palác guvernéra (Le palais du gouverneur). Ten v súčasnosti poskytuje svoje priestory pre archeologické múzeum mesta a výstavné priestory pre súčasné umenie (Musée de la Kasbah – Espace d’art contemporain). Mapuje históriu mesta od praveku až po 19. storočie. Vysvetlivky sú len v arabčine a francúzštine. Žiaľ, internetová stránka Národnej nadácie múzea je len vo francúzštine. Vstup do múzea je z námestia Place de la Kasbah. Vstupenka stojí 20 mad/2 eur/os.

Brány na námestí Place de la Kasbah

Na námestie ústia tri brány. Morská brána Bab Al Bahr v severnej časti námestia vám umožní vyjsť von z mediny a vychutnať si výhľad na nový rybársky prístav a Gibraltársky prieliv. Oproti nej, v južnej časti námestia, je brána Bab el-Assa, ktorá vás dostane hlbšie do mediny. Napokon je tu 3. brána Bab Haha, za ktorou sa po pár metroch ocitnete na nenápadnom námestí Place Amrah, na ktoré ústia viaceré uličky mediny. Hlavná ulička stále patrí tradičným remeselným dielňam.

Záhrada Mendoubia a Veľké námestie (Grand Socco)

Keď sa konečne vymotáte z úzkych uličiek mediny, otvorí sa pred vami rozľahlá záhrada Mendoubia (Le Jardin de la Mendoubia). Záhrada priam láka zvaliť sa na trávu a užívať si sladké ničnerobenie. Od Veľkého námestia (Grand Socco) alebo tiež námestia 9. apríla 1947 (Place 9 Avril 1947) ju oddeľuje ďalšia z brán (Bab al Fahs).

Námestie získalo svoj názov vďaka prejavu kráľa Mohameda V., ktorý prišiel do Tangeru 9. apríla 1947. Mesto vtedy malo medzinárodný štatút a kráľ vo svojom prejave vyjadril túžbu krajiny po jednote a nezávislosti. Táto udalosť ovplyvnila nielen mesto, ale celé Maroko. Námestie spája staré a nové mesto Tangeru. Dominantou námestia je historická budova kina Rif (Cinémathèque de Tanger – Cinéma RIF), ktoré je ešte stále v prevádzke. Keďže pre mňa bolo námestie skutočným centrom mesta, zvolil som ho ako východiskový bod ku jednotlivým atraktivitám, podnikom a inštitúciám.

Rue Siaghine

Rušná nákupná ulica Rue Siaghine, významná os mediny, spája veľké námestie Grand Socco s malým námestím Petit Socco.

Malé námestie (Petit Socco)

Malé námestie (Petit Socco; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od Grand Socco), ktoré sa nachádza v srdci mediny, lemujú kaviarne. Ak budete mať šťastie ako my, uvidíte akrobatickú rodinu, ktorá predvádza svoje najnovšie nacvičené kúsky. Odporúčam pohár horúceho mätového čaju a niečo sladké k tomu pri západe slnka na streche 4* hotela vo východnej časti námestia.

La terrasse des paresseux/Place Faro

Z námestia Place Faro alebo tiež terás La terrasse des paresseux sa vám naskytne zaujímavý výhľad na prístav mesta. Vyhliadku spoznáte podľa 4 kanónov, ktoré sú pripravené zaútočiť na nepriateľa prichádzajúceho od mora. Čítal som, že z vyhliadky dovidíte pri peknom počasí až na Gibraltár, my sme to šťastie nemali.

Čo ešte v meste Tanger robiť, vidieť a navštíviť?

V meste Tanger môžete ďalej navštíviť Múzeum amerického vyslanectva (Tangier American Legation Museum; 350 m/4 min. pešo východne od Grand Socco). Maroko bolo jednou z prvých krajín, ktorá uznala Spojené štáty americké rok po podpísaní Deklarácie nezávislosti. Vstupenka stojí 20 mad/2 eur/os. pre Maročanov a cudzincov s trvalým pobytom v Maroku a 50 mad/5 eur/os. pre cudzincov bez trvalého pobytu. Prehliadka so sprievodcom stojí 100 mad/10 eur. Takmer celý záliv mesta Tanger lemuje verejná široká piesočnatá pláž s promenádou a detskými ihriskami, ktorú obľubujú predovšetkým miestni. Vstup na pláž je voľný. Všetci milovníci kultúry a umenia si v meste určite nájdu kultúrne centrum a viaceré galérie umenia.

Čo robiť, vidieť a navštíviť v okolí mesta Tanger?

V okolí mesta Tanger sa vydajte po stopách Herkulesa v Herkulesových jaskyniach, pozrite si miesto stretu Atlantického oceánu a Stredozemného mora na myse Spartel alebo sa „schlaďte“ v parku Perdicaris.

Herkulesove jaskyne

Herkulesove jaskyne sa nachádzajú 15 km/23 min. autom juhozápadne od Grand Socco. Podľa legendy v jaskyniach Herkules oddychoval po splnení 10. náročnej úlohy, ktorou bolo oddelenie európskeho a afrického kontinentu (známe ako Herkulesove stĺpy). Podľa inej legendy oddelil kontinenty od seba len preto, lebo sa mu nechcelo prechádzať cez pohorie Atlas. Potom údajne kopol do steny jaskyne, v ktorej dodnes uvidíte dieru. Otvor v stene pripomína svojím tvarom tvar Afriky. Pri pohľade zvnútra vám bude samozrejmé, že Afrika má trochu iný tvar, na otvor sa vraj treba pozrieť z mora.

Podľa ďalšej legendy z jaskýň vedie tunel do Španielska, ktorý vysvetľuje, ako sa africké makaky dostali na Gibraltár.

Pred výletom do jaskýň nás upozornili, aby sme si zobrali nejaké oblečenie navyše, lebo v jaskyniach bude trochu chladnejšie. Nie, v letných mesiacoch si naozaj nemusíte brať žiadne oblečenie navyše. Na konci júla som takmer ani nepostrehol rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou. Jaskyne sú trochu iné ako tie naše. Pod vydláždenú podlahu umiestnili svetlá, ktoré efektne osvetľovali jaskyňu. Takisto neočakávajte žiadne kvaple ani krasové útvary. V jaskyni si môžete obliecť tradičný marocký odev a odfotiť sa v ňom. Nechýbalo niekoľko stánkov so suvenírmi. Celé mi to pripomínalo zábavný park. Jaskyne preto, lebo sú dve. Do jednej je vstup zdarma a do druhej sa platí 10 mad/1 eur/os. Navštívili sme tú bezplatnú. Za príplatok by ste mali vidieť sochy, grécke nástenné maľby a umelý vodopád.

Mys Spartel

Mys Spartel (14 km/23 min. autom západne od Grand Socco) sa mnohokrát uvádza ako najseverozápadnejší bod kontinentálnej Afriky. Symbolom mysu je maják, ktorý je dodnes funkčný. Označuje vstup do Gibraltárskeho prielivu. Maják nie je zvnútra prístupný verejnosti. Keďže ide o rovnomennú prírodnú rezerváciu, v lokalite aj z nej sa vám naskytne veľkolepé prírodné divadlo. Atlantik sa tu totiž stretáva so Stredozemným morom. V mieste stretu dochádza ku vodným vírom, ktoré sťahujú lode na dno. Okrem vyhliadky a reštaurácie toto miesto toho veľa neponúka, ale na vašej ceste do alebo z Herkulesových jaskýň by ste ho určite nemali vynechať.

Park Perdicaris

Vždy zelený Park Perdicaris (alebo tiež Park Rmilat; 7 km/17 min. autom západne od Grand Socco) je botanickou záhradou, v ktorej kvitne stredomorská a atlantická flóra. Park pomenovali po Ionovi Perdicarisovi, bohatom Američanovi gréckeho pôvodu. Ten nechal park vybudovať pre svoju manželku, ktorá ochorela na tuberkulózu. Návštevu parku odporúčajú v popoludňajších a v podvečerných hodinách, kedy sme park navštívili aj my. Napriek tomu nezabudnem, ako horúco v ňom bolo. Stromy tak veľmi žiadaný chládok neposkytli. Z niektorých miest parku uvidíte Atlantik.

Kde sa v meste Tanger ubytovať?

Do Casablancy sme mali priletieť v nedeľu 24. júla 2022 okolo obeda. Z nej zabezpečili organizátori letnej akadémie transfer do Tangeru. Ja samozrejme musím byť stále iný a preto som priletel rovno do Tangeru už v nedeľu ráno. 😀 Celý deň som mal tým pádom pre seba. To som vtedy ešte netušil, že to bol zároveň posledný deň, kedy som mal voľný program. Takže kým všetci ostatní prišli, ja som sa stihol zabývať, vyprať si veci a vyhrávať na celý areál hudbu nahlas. Jeden by nadobudol pocit, že v internáte inštitútu bývam už pár mesiacov.

Mojím 2. domovom sa na jeden týždeň stal internát Vyššieho medzinárodného inštitútu cestovného ruchu v Tangeri (po francúzsky Institut supérieur international du tourisme de Tanger, skrátene ISITT; 3,8 km/47 min. pešo juhovýchodne od Grand Socco). Mali sme na výber 1- alebo 2-lôžkové izby. Vybral som si 1-lôžkovú izbu, dostal som 2-lôžkovú, ale, našťastie, bez ďalšieho spolubývajúceho (ak nepočítam mravce). Izby s umývadlom mali výhľad do záhrady areálu. Na každom poschodí bola sprcha s toaletou. V sprche na našom poschodí tiekla len studená voda, o poschodie vyššie tiekla aj teplá.

Túto sprchu ale obyčajne stále niekto obsadil. Posledný deň sa ju podarilo obsadiť aj mne. Tlak v sprche bol ale taký nízky, takže som oľutoval, že som nešiel do studenej sprchy na mojom poschodí. Izby nemali klimatizáciu. Mali posuvné okná. Keďže ma v Maroku zastihli aj horúčky, jednu či dve noci som potreboval spať pri zatvorenom okne. Keď som chcel okno zavrieť z jednej strany, otvorilo sa na druhej a zas naopak. Pod dverami bola taká diera, že som počas celého môjho pobytu bol v neustálom prievane. Inak mi tam vlastne skoro vôbec nič neprekážalo. 😛

Kde sa v meste Tanger najesť a kam zájsť na kávu?

V Tangeri sme sa stravovali prevažne v inštitúte. Okrem toho sme vyskúšali viaceré podniky – modernú reštauráciu, tradičnú reštauráciu, fast food, niekoľko kaviarní a bar. Vyberiem aspoň niektoré z nich.

Café Restaurant Vintage Tanger

Café Restaurant Vintage Tanger (3,2 km/40 min. pešo východne od Grand Socco) som navštívil niekoľkokrát – prvý deň na coffee break a na večeru a predposledný deň na čaj. Prvé dni som ešte nemal prevrátený žalúdok, takže som si mohol dopriať plnohodnotnú večeru aj koláč s kávou. V reštaurácii pripravujú neskutočný lávový koláčik, ktorý tu podávajú s vanilkovou zmrzlinou. K dezertu som si objednal espresso. Na večeru som vyskúšal tradičné marocké jedlo Tajine. Ide o guľky z mletého hovädzieho mäsa v paradajkovej omáčke. Všimol som si, že v krajine takmer ku každému jedlu podávajú chlieb alebo pečivo. Večera bola takisto fantastická. No a predposledný deň, keď som si naordinoval prísnu diétu, som si už vo Vintage objednal len marocký mätový čaj, v mojom prípade nesladený. Pripájam fotku, ako ho tu podávajú, lebo sa mi to veľmi páčilo. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Restaurant Bachir

Reštaurácia Bachir (750 m/10 min. pešo južne od Grand Socco) je na odporúčanie domácich (a cestovateľských sprievodcov) jedna z najlepších tradičných marockých reštaurácií. A že sa nemýlili. Jeden večer sme si vyšli do mesta a oželeli večeru v inštitúte. Keďže moje problémy so žalúdkom v tom čase vrcholili, zvolil som Zeleninový tajine s celým čajníkom mätového čaju. Zeleninu dopĺňali zemiaky. Mrzí ma, že som nedokázal doceniť chuť jedla. V zahraničí používajú koreniny úplne inak ako na Slovensku. Ďalšia vec, ktorú som si v Maroku všimol, bola, že jedlo a teplé nápoje vám na stôl prinesú vždy také vriace, že ešte v tanieri bublú. Za účet som zaplatil okolo 40 mad/4 eur. Platil som v hotovosti, takže vám neviem s istotou povedať, či v reštaurácii akceptujú platobnú kartu.

Prestige Garden

Po prílete do Maroka sme si dali raňajky v kaviarni Prestige Garden (3 km/40 min. pešo juhovýchodne od Grand Socco). Objednal som si tradičné raňajky, ktoré obsahovali: celozrnný chlieb, baghrir (palacinka z krupice alebo múky, ak ju správne upečiete, tak je deravá), rghayef (tradičný plochý chlieb), harcha (krupicový chlieb), maslo, med, džem a veselú kravu. Nechýbal samozrejme mätový čaj, káva a pomarančový džús. Na takéto raňajky by som zvykol.

Jedáleň inštitútu

Organizátor pre nás zabezpečil stravu formou plnej penzie. Raňajky sa väčšinou podobali tým, ktoré som uviedol v odseku vyššie. Na pitie sme vždy mali na výber vodu, džús a teplé nápoje, medzi ktoré patrili sladený alebo nesladený marocký čaj a káva. Po raňajkách nasledovali prednášky, ktoré delil menší coffee break. Počas neho sme sa občerstvili teplými nápojmi a sladkým pečivom alebo koláčmi. Dvojchodové obedy pozostávali zo studeného predjedla, zvyčajne šalátu a hlavného chodu. Takisto 2-chodové večere zahŕňali polievku a hlavný chod.

Nepamätám si všetky jedlá, ktoré sme mali možnosť ochutnať, ale boli medzi nimi napr. Krúpová polievka s mliekom, Hovädzie klobásy s paradajkovou omáčkou, zapekané zemiaky a ryža na marocký spôsob (so škoricou a cukrom). Posledný deň som ochutnal fantastické jedlo. Išlo o koláč z lístkového cesta plnený mletým mäsom a pistáciovými orieškami. Škoda len, že Maročania sú takými vyznávačmi sladkých jedál, že ešte aj tento koláč poliali medom a posypali cukrom.

Záverom …

V meste Tanger som strávil príjemný týždeň, nielen, čo sa týka ubytovania a stravovania, ale aj poznávania atraktivít mesta a jeho okolia.

Prečítajte si ďalšie články z Maroka:

• Maroko pred 1. cestou
• Letná FIJET akadémia pre mladých žurnalistov
• Archeologická lokalita Lixus pri meste Larache
• Chefchaouen – 50 odtieňov modrej
• Tétouan – Andalúzia v Maroku

Článok vznikol v spolupráci s FIJET a FIJET Slovakia.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Tanger – vstupná brána do Afriky je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Základné informácie

Maroko (oficiálnym názvom štátu je Marocké kráľovstvo, ktoré vzniklo 2. marca 1956) sa nachádza v severozápadnej Afrike. Zo západu ho obmýva Atlantický oceán, zo severu Stredozemné more, na východe susedí s Alžírskom a na juhu s územím Západná Sahara.

Maroko je 9x väčšie (446 550 km²) a má takmer 7x viac obyvateľov (viac ako 35 miliónov) ako Slovensko. Hlavným mestom je Rabat (1,6 mil. obyvateľov), ktorý je takmer 4x väčší ako Bratislava. Najväčším mestom je ale Casablanca (3,36 mil. obyvateľov), ktorá je takmer 8x väčšia ako Bratislava. Štátnym zriadením je konštitučná monarchia. Medzinárodné kódy krajiny sú MAR a MA.

Územné členenie Maroka

Z administratívneho hľadiska sa Maroko člení na 16 regiónov. Z hľadiska cestovného ruchu ho členíme na 6 regiónov :

1. Severný mys a pobrežie Stredozemného mora
2. Stredné Maroko
3. Pobrežie Atlantického oceána
4. Pohoria a údolia pohoria Atlas
5. Atlantická Sahara
6. Južné Atlantické pobrežie

Maroko a jazyk

Úradnými jazykmi sú arabčina a berberčina. Štandardný marocký Amazigh alebo štandardný marocký Tamazight tiež známy ako štandardná marocká berberčina je štandardizovanou národnou marockou odrodou berberského jazyka. Berberské jazyky patria do afroázijskej jazykovej rodiny. Ide o skupinu príbuzných jazykov, ktorými hovoria Berberi. Táto etnická skupina pochádza zo severnej Afriky. V Maroku sa ďalej hovorí marockou arabčinou, hassanyia arabčinou a po francúzsky. Niektorí Maročania vedia aj po anglicky a španielsky.  

Keď sme sa vyjadrili, že v archeologickej lokalite Lixus sú vysvetlivky len v arabčine a francúzštine a že nám chýbajú vysvetlivky v angličtine, technický sprievodca (ak ho tak môžem nazvať) ma upozornil, že keď cestujem do zahraničia, mal by som ovládať viaceré jazyky. Tak som mu povedal, že hovorím 5 jazykmi a mrzí ma, že arabčina a francúzština medzi nimi nie sú. K tomu už nemal čo dodať.

Maroko a časové pásmo

V Maroku sa ku koordinovanému svetovému času (po anglicky Coordinated Universal Time – skratka UTC) pripočítava 1 hodina v prípade zimného času a 2 hodiny v prípade letného času. To znamená, že od stredoeurópskeho času (po anglicky Central European Time – skratka CET), ktorý používame na Slovensku, sa odpočítava jedna hodina.

Maroko a vízové povinnosti

Pred vstupom do Maroka zo Slovenska sa nevyžaduje vízum. Potrebujete ale cestovný pas, ktorý je platný minimálne 6 mesiacov odo dňa vstupu do krajiny.

Maroko a očkovanie

Pred vstupom do Maroka nepotrebujete žiadne špeciálne očkovanie (napr. proti žltej zimnici, brušnému týfusu, vírusovej hepatitíde typu B, …). Momentálne (august 2022) sú len špeciálne požiadavky ohľadom pandémie Covid-19. Všetci cestujúci nad 12 rokov, ktorí vstupujú do Maroka letecky, musia predložiť:

• platný očkovací preukaz – pričom od podania 2. dávky neprešli viac ako 4 mesiace, v prípade, že prešli, cestujúci musí mať novú dávku vakcíny,  
• alebo negatívny test PCR nie starší ako 72 hodín pred nástupom do lietadla
• a zdravotný formulár – formulár nájdete na https://www.onda.ma/form.php. On-line ho vyplníte, potom si ho uložte a vytlačte, lebo sa nikam neodosiela a po prílete ho odovzdáte na letisku. V prípade, že formulár nebudete mať po vstupe do krajiny vyplnený, vyplníte ho na letisku.

Hneď po prílete na marocké letiská vás môžu podrobiť rýchlym testom. Náhodne pre skupiny cestujúcich môže byť aj vykonávanie PCR testov. Úrady vás o výsledku testu budú informovať neskôr. V prípade pozitívne testovaných je potrebné ostať v karanténe v mieste svojho ubytovania a riadiť sa pokynmi marockých autorít. Ministerstvo zdravotníctva Maroka odporúča nosenie rúšok v preplnených alebo uzavretých priestoroch. Pravidlá sa môžu rýchlo zmeniť a preto si ich radšej tesne pred odletom opäť overte.

Zdravotná starostlivosť v Maroku

Nevyhnutnú prvú pomoc vám poskytnú bezplatne. Pri vážnejších zraneniach sa odporúča navštíviť súkromné kliniky. Pred cestou do krajiny som si vybavil krátkodobé cestovné poistenie. Jednorázové poistné stálo 27,50 eur/11 dní. Cena zahŕňala poistenie s platnosťou na celom svete, liečebné náklady do 250 000 eur, náklady na záchranu na horách a vo vode, právnu pomoc, asistenčné služby, bežné letné a zimné športy, zmeškanie dopravného prostriedku, oneskorený návrat zo zahraničia, poistenie batožiny, úraz a zodpovednosť za škodu. Našťastie, nič z toho som si nemusel uplatniť.

Devízové podmienky a mena v Maroku

Oficiálnou menou je marocký dirham (MAD). Jeden marocký dirham sa rovná 0,096 eur. Jedno euro sa rovná 10,43 marockým dirhamom. Ceny v Maroku sa veľmi ľahko prepočítavajú. Ak budete chcieť vedieť, koľko daný tovar stojí u nás, len si posuniete desatinnú čiarku o jedno miesto doľava. Na Slovensku som si peniaze nezmenil, lebo túto menu zmenárne, ktoré som navštívil, nenakupujú a vo Valencii som ich takisto nezmenil, lebo to potrebovali vedieť aspoň niekoľko dní vopred. Peniaze som si zmenil hneď po prílete na letisku v Tangeri. Vždy je dobré mať pri sebe nejakú hotovosť v miestnej mene. Na niektorých miestach som mohol platiť aj platobnou kartou. V prípade, že nemáte miestnu menu a predavač terminál, mohol som platiť aj v eurách a výdavok mi vydali v dirhamoch.

Telefonovanie a internet v Maroku

Telefónna predvoľba do Maroka je +212. Cena za odoslanú SMS a MMS je 0,35 eur. Cena za odchádzajúci a prijatý hovor je 2,50 eur/min. Som stará škola, ktorá si ešte stále dobíja kredit. Dvojminútový hovor s mamou ma stál 5 eur. Potom nás vyplo. 😀

1 MB prenesených dát je za 9 eur s účtovacím intervalom 10 kB. Na druhom telefóne, ktorý využívam hlavne v zahraničí, mám predplatený balík dát. Po vstupe do Maroka som si ale neuvedomil, že dáta môžem využívať len v Európskej únii. Prihlásenie na gmail a odoslanie jedného e-mailu ma teda vyšlo na 50 eur. Prenos dát v roamingu sa po dosiahnutí tejto sumy zastavil. Aspoň tak som si to nastavil. Potom som si konečne vypýtal heslo na Wi-Fi. Sieť bola na moje počudovanie dosť rýchla. Na viacerých miestach v krajine nájdete bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet.

Kamarátka si po prílete kúpila marockú SIM kartu. Zaplatila okolo 10 eur. Na výber mala 10 h internetu alebo 10 GB dát alebo 10 h volania alebo 100 SMS. Vybrala si, čo potrebovala a oni jej to aktivovali.

Maroko a bezpečnosť

V Maroku je bežná pouličná kriminalita. Dávajte si pozor na vreckových zlodejov, bežné je strhávanie tašiek a kabeliek či vykrádanie áut. V uliciach sme stretli žobrajúcich ľudí. Spoznáte ich podľa hygienických vreckoviek, ktoré vám za peniaze dajú. Väčšinou ich odbijete jedným „nie„, ale stretli sme aj jedno neodbytné dievča, ktorého sme sa zbavili až po tom, čo sme jej pohrozili, že zavoláme políciu.

Zastupiteľský úrad SR, Zastupiteľský úrad krajiny pre SR a Honorárny konzulát

V prípade nevyhnutnej potreby v Maroku môžete kontaktovať Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Madride v Španielsku. Veľvyslanectvo Marockého kráľovstva sa nachádza vo Viedni v Rakúsku. Konzulárny úrad SR sídli v Casablance v Maroku.

Ako sa do krajiny Maroko dostať?

Pozrite si, ako sa do Maroka dostanete po ceste alebo vo vzduchu.

Autom

Cesta autom z Bratislavy, hlavného mesta Slovenska, do Rabatu, hlavného mesta Maroka, má dĺžku 3 273 km a bez prestávky by trvala 33 hodín. Trasa je spoplatnená, zahŕňa prepravu trajektom a obsahuje cesty s obmedzeným použitím. Vedie cez hranice krajín a preto si pred odchodom overte hraničné obmedzenia, ktoré súvisia s pandémiou Covid-19. Rabat sa samozrejme nachádza v inom časovom pásme. Takáto cesta by mohla byť určite dobrodružná, ale asi by som ju neabsolvoval. Preto som radšej uprednostnil lietadlo.

Lietadlom

Letel som lietadlom z letiska Aeroport de València vo Valencii v Španielsku na letisko L’aéroport international de Tanger-Ibn Batouta v Tangeri v Maroku. Let trval v priemere 1 h 25 min. Kvôli posunu času o 1 h trval let v skutočnosti tam 25 min. a naspäť 2 h 20 min. Spiatočná letenka stála 143,96 eur. Cena zahŕňala 1 podanú batožinu do 20 kg a 1 príručnú batožinu, ktorá sa zmestila pod sedadlo predo mnou. Navyše som si mohol vybrať miesto v lietadle pri ceste tam aj späť. Pár dní pred odletom som urobil on-line check-in.

Pri lietaní v Európskej únii som si odvykol od tých nekonečných kontrol na letiskách. Po prílete do Maroka som prechádzal cez niekoľko bezpečnostných kontrol. Hneď po príchode na letisko som odovzdával zdravotný formulár, potom sa ma pri ďalšom okienku pýtal zamestnanec letiska, kde budem ubytovaný, pri ďalšom okienku kontrolovali pečiatku od zamestnanca z predošlého okienka, potom som kufor a príručnú batožinu ešte musel vyložiť na pohyblivý pás, …Asi hodinu po prílete som sa konečne vymotal z letiska. Na letisku ma čakali s tabuľkou s mojím menom, ale bol som taký unavený, že som si to ani nevšimol.

Pri ceste naspäť sa ma zase zamestnanec letiska pýtal, odkiaľ som a nedokázal pochopiť, prečo letím do Valencie a ešte aj o deň neskôr. Tak som mu musel vysvetliť, že neexistuje žiadne priame letecké spojenie medzi Marokom a Slovenskom a že let z Valencie už v ten deň nestíham. Nakoniec ma pustil.

Užitočný link:

Oficiálny turistický portál Maroka

Prečítajte si ďalšie praktické info pred vašou prvou cestou do týchto krajín:

• Španielsko pred 1. cestou
• Rumunsko – Praktické info
• Rakúsko – Praktické info
• Nemecko – Praktické info
• Grécko – Praktické info

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Maroko pred 1. cestou je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Program letnej FIJET akadémie pre mladých žurnalistov

Organizátor zabezpečil pre účastníkov akadémie ubytovanie v internátoch Vyššieho medzinárodného inštitútu cestovného ruchu v Tangeri (po francúzsky Institut Supérieur International de Tourisme de Tanger, skrátene ISITT), stravovanie formou plnej penzie, transfery autobusom a/alebo vlakom z a na letiská v Casablance a Tangeri, prepravu autobusom počas exkurzií, vstupy do atraktivít a, samozrejme, odborné prednášky od predstaviteľov žurnalistiky a cestovného ruchu nielen z Maroka, ale aj zo sveta.

Letná FIJET akadémia pre mladých žurnalistov – Prednášky

Pre účastníkov pripravili počas celého týždňa bohatý program. Po raňajkách absolvovali prednášky, ktoré sa týkali výziev cestovného ruchu vo svete po pandémii. Počas prednášok sa účastníci oboznámili s hlavnými problémami, ktoré trápia cestovný ruch po jeho opätovnom oživení. Prednášky boli rozdelené coffee break-om. Po prednáškach nasledoval obed. Po obede sa všetci účastníci vybrali na exkurziu, každý deň na iné miesto v severnom Maroku.

Letná FIJET akadémia pre mladých žurnalistov – Exkurzie

Prvý deň účastníci navštívili záhrady Perdicaris, maják na myse Spartel, Herkulesove jaskyne a absolvovali večernú prehliadku mesta Tanger. Miestny sprievodca poskytol počas celej exkurzie odborný výklad. Druhý deň navštívili účastníci archeologickú lokalitu Lixus. Účastníci mali navštíviť aj mesto Larache, ale pre nedostatok času návštevu nestihli. Tretí deň sa túlali v Chefchaouen, modrom meste v púšti, 4. deň sa dozvedeli o plánoch rozšírenia prístavu v Tangeri, 5. deň obdivovali UNESCO lokalitu Tetouan a posledný, 6. deň poznávali a kúpali sa v meste na pobreží Atlantiku, Assilah.

Počas exkurzií mali účastníci možnosť spoznať sever Maroka, ktorý budú prezentovať prostredníctvom svojich distribučných kanálov. Posledný večer pripravili organizátori slávnostnú večeru s hudobným programom a odovzdávali „Osvedčenia o účasti“ na letnej FIJET akadémii pre mladých žurnalistov.

Podmienky účasti a povinnosti účastníkov na letnej FIJET akadémii

Povinnosťou potenciálnych účastníkov je pred letnou akadémiou vyplniť žiadosť, ktorú do určitého termínu zašlú svojej národnej asociácii. Podmienkou účasti je ovládanie anglického jazyka. Celkové náklady na jedného účastníka boli 350 eur, z čoho 50 % nákladov hradil za účastníka medzinárodný FIJET a ďalších 50 % nákladov hradil národný koordinátor. Ďalšou povinnosťou účastníkov bolo zabezpečiť si letenku na organizátorom určené letisko.

Záverom …

Verím, že moje postrehy pomôžu potenciálnym návštevníkom Maroka pri rozhodovaní o cestovaní do tejto krajiny. V budúcnosti by som sa rád zameral na definovanie prekážok, ktoré bránia rozvoju cestovného ruchu a ich následné riešenie.

Prečítajte si ďalšie články z Maroka:

• Maroko pred 1. cestou
• Tanger – vstupná brána do Afriky
• Archeologická lokalita Lixus pri meste Larache
• Chefchaouen – 50 odtieňov modrej
• Tétouan – Andalúzia v Maroku

Užitočné linky:

• Medzinárodný FIJET
• FIJET Slovakia
• Fanpage FIJET Slovakia na facebook.com

Článok vznikol v spolupráci s FIJET a FIJET Slovakia.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Letná FIJET akadémia pre mladých žurnalistov 2022 Maroko je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.