1. Trhové námestie (Marktplatz)

Trhové námestie (Marktplatz) je srdcom Bazileja a miestom všetkých významných podujatí v meste. Námestie ostalo svojmu názvu verné až do súčasnosti. Každý pracovný deň si tu kúpite čerstvé ovocie, zeleninu a kvety. Nechýbajú ani viaceré stánky s rýchlym občerstvením. Dominantou námestia v jeho východnej časti je radnica. Námestie lemujú, podobne ako v iných európskych mestách, hotely, reštaurácie, kaviarne, bary a obchody.

2. Radnica (Rathaus)

Radnica (Rathaus) vo východnej časti námestia Marktplatz je so svoju fasádou z červeného pieskovca, vysokou vežou a iluzívnymi maľbami trompe-l’œil na fasáde neprehliadnuteľnou dominantou námestia. Postavili ju po veľkom zemetrasení v 16. storočí, aby nahradila pôvodnú vládnu budovu. Radnica je sídlom bazilejskej vlády a parlamentu. Vnútorné nádvorie je voľne prístupné počas prevádzkovej doby. Radnica je otvorená od pondelka do piatka medzi 8.00-17.00 h.

Počas 30-minútových komentovaných prehliadok so sprievodcom uvidíte reprezentačné zasadacie miestnosti parlamentu a Vládnej rady, arkády či vežu. Prehliadky v nemčine sú v soboty medzi 15.30-16.00 h, prehliadky v angličtine v soboty medzi 16.30-17.00 h. Maximálny počet osôb počas 1 prehliadky je 20. Prehliadka stojí 10 chf/10,77 eur/os. Vstupenky si môžete rezervovať na oficiálnej internetovej stránke infocentra.

3. Lällenkönig

Lällenkönig alebo tiež Lällekönig (180 m/3 min. pešo severne od námestia Marktplatz) predstavuje kráľa, ktorý vyplazoval jazyk a prevracal oči. Odháňal zlých duchov a vysmieval sa okoloidúcim. Tiež nám pripomína, aby sme sa nebrali príliš vážne. Neskoršia legenda hovorí, že kráľ sa takto pozeral na obyvateľov malého Bazileja. Pôvodnú bustu zo 17. storočia (1658) umiestnili do múzea histórie mesta. Na fasáde budovy uvidíte nie príliš vernú repliku z 20. storočia (1941). Nenechajte sa ale zmiasť. Nejde o bustu na rohu budovy, ale o sochu nad vchodom do reštaurácie. Na fotografii ju môžete vidieť nižšie vľavo od rohovej busty. Socha vyplazuje jazyk a prevracia očami každé 3 minúty medzi 8.00 h a polnocou.

4. Stredný most (Mittlere Brücke)

Kamenný Stredný most (Mittlere Brücke; 210 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Marktplatz) otvorili už v roku 1226. Most je jedným z najstarších rýnskych priechodov medzi Bodamským jazerom a Severným morom. Spočiatku most slúžil len miestnej doprave, ale od 14. storočia, s rozvojom trasy cez Gotthardský priesmyk, sa most stal kľúčovým v medzinárodnom obchode. Súčasný stredný most postavili v roku 1905 po zavedení električky. Poslednou pripomienkou pôvodného mosta je verná replika starej mostnej gotickej kaplnky, známej ako Käppelijoch. Pekný výhľad na most a okolité mesto sa vám naskytne z vyhliadky sv. Leandra Falckého (St.–Leander Pfalz) pri starej univerzite. Najkrajší výhľad na stredný most a staré mesto zároveň sa zase ponúka z opačnej strany rieky pri soche Helvetia auf Reisen.

5. Námestie bosých nôh (Barfüsserplatz)

Námestie bosých nôh (Barfüsserplatz; 450 m/6 min. pešo južne od námestia Marktplatz) vďačí za svoj názov žobravému rádu bosých mníchov františkánov, ktorí si v polovici 13. storočia postavili vo východnej časti námestia kláštor. Kostol bosých nôh stojí na námestí dodnes. Neslúži už ale pôvodnému účelu, pretože v ňom môžete navštíviť múzeum histórie mesta. Na námestí sa odjakživa obchodovalo s drevom a uhlím, ale aj s prasatami a neskôr s ovocím a zeleninou. Námestie križuje 8 električkových liniek a tak patrí hneď po železničnej stanici medzi najvýznamnejší dopravný uzol mesta. Vianočný trh, ktorý je na námestí od konca novembra až do Vianoc, považujú za jeden z najväčších a najkrajších vianočných trhov Švajčiarska. Turistické informačné centrum sídli v budove mestského kasína v južnej časti námestia.

A už sme za polovicou. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v meste Bazilej?

6. Tinguelyho fontána (Tinguely-Brunnen)

Tinguelyho fontána (Tinguely-Brunnen; 650 m/9 min. pešo južne od námestie Marktplatz) stojí na mieste javiska starého mestského divadla. Hercov nahradilo 10 hravých sôch strojov vo fontáne, ktoré tu Jean Tinguely umiestnil medzi rokmi 1975-1977. Jeana Tinguelyho (1925-1991) považujú vďaka jeho kinetickým umeleckým dielam za jedného z najinovatívnejších a najvýznamnejších švajčiarskych umelcov 20. storočia. V meste mu dokonca venovali múzeum s najväčšou zbierkou jeho diel na svete. Každú stredu ráno prebieha údržba fontány.

7. Brána Spalentor

Západná brána Spalentor (600 m/9 min. pešo západne od námestia Marktplatz) je jednou z 3 mestských brán, ktoré sa dodnes zachovali z mestského opevnenia z roku 1400. Z juhovýchodu sa do mesta vstupovalo bránou sv. Albana a zo severozápadu zase bránou sv. Jána. Brána slúžila predovšetkým na dovoz tovaru a potravín z Alsaska. Bránu tvorí štvorcová hlavná veža, ktorú po stranách lemujú 2 okrúhle veže. Fasádu zdobia 3 postavy z 15. storočia – Madona a dvaja proroci.

8. Múzeum antiky Bazilej a zbierka Ludwig (Antikenmuseum Basel und Sammlung Ludwig)

Múzeum antiky Bazilej (Antikenmuseum Basel und Sammlung Ludwig; 750 m/11 min. pešo juhovýchodne od námestia Marktplatz) vystavuje 5 000 rokov kultúry Stredomoria. Najväčšiu zbierku vo Švajčiarsku tvorí umenie starovekého Egypta, Blízkeho východu, Grécka a Ríma medzi rokmi 4 000 p. n. l. až po rok 400 n. l. Suterén múzea zaberá rozmanitá egyptská zbierka sôch, múmií, rakiev, papyrusov a remeselných predmetov z keramiky a drahých kameňov. Na poschodí uvidíte zbierku bohato zdobených gréckych váz nielen na víno a olej.

Múzeum je otvorené v utorky a stredy medzi 11.00-17.00 h, štvrtky a piatky medzi 11.00-22.00 h (vstup do stálej expozície je len do 17.00 h) a soboty a nedele medzi 10.00-16.00 h. Vstupenka do stálej expozície stojí 12 chf/12,92 eur/os. a na špeciálne výstavy okolo 22 chf/23,68 eur/os. Vstup do stálej expozície je cez víkendy zdarma.

9. Brána sv. Albana (St. Alban Tor)

Juhovýchodným vstupom do mesta kedysi bývala brána sv. Albana (St. Alban Tor; 1,5 km/21 min. pešo juhovýchodne od námestia Marktplatz). Bola súčasťou posledného významného mestského opevnenia, ktoré vybudovali v roku 1400. V priechode brány ešte stále môžete vidieť masívnu drevenú mrežu, ktorú spúšťali v prípade nebezpečenstva. V súčasnosti sa bránou tiež vstupuje do štvrte Dalbedoor, ktorej úzke uličky a historické budovy stále evokujú stredovek. Za bránou sa rozkladá neveľký park. Od brány vám odporúčam vybrať sa smerom na sever, kde uvidíte mestské kanály, múry či papiereň v stredovekom vodnom mlyne. Z nábrežia sa vám tiež naskytne pekný výhľad na historické jadro mesta.

Navštívte so mnou aj tieto mestá:

• 20 dôvodov pre Lyon
• 5 dôvodov pre Plzeň
• 7 dôvodov pre Záhreb
• 5 dôvodov pre Liverpool
• 5 dôvodov pre Ľubľanu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného ku dňu 5. januára 2026.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Bazilej alebo 9 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Miláno dostať?

Miláno je hlavným mestom regiónu Lombardsko na severe Talianska. Je 2. najväčším mestom (1 367 788 obyvateľov) a ekonomickým centrom celej krajiny.

Autobusom

Autobusová stanica Milano Lampugnano sa nachádza 8 km/23 min. autom severozápadne od centra mesta. Autobusy zvyčajne zastavujú na okraji Milána, odkiaľ sa pohodlne dostanete metrom do centra mesta.

Vlakom

Železničná stanica Milano Centrale sa nachádza 2,8 km/40 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Vlaky ale zastavujú aj na viacerých zastávkach v meste, napr.:

• Milano Porta Garibaldi – 2,5 km/35 min. pešo severozápadne od centra,
• Milano Porta Venezia – 1,8 km/25 min. pešo severovýchodne od centra,
• Milano Lambrate – 6 km/19 min. autom severovýchodne od centra,
• Milano Rogoredo – 8,6 km/23 min. autom juhovýchodne od centra,
• Milano Cadorna – 1,4 km/20 min. pešo severozápadne od centra …

Do Milána som cestoval v deň, kedy štrajkovali železničiari. Jednak preto, že z Bergama sa tam dostanete priamym vlakom bez nutnosti prestupovať. A tiež preto, že ak by náhodou žiadny vlak nepremával, vždy pôjde nejaký autobus, či už do mesta alebo na letisko, odkiaľ sa taktiež pohodlne dostanem do hotela. Cesta trvala 37-48 min.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 12 eur.

Ako sa po meste Miláno pohybovať?

Na prvý pohľad sa to vôbec nezdá, ale Miláno je ohromne veľké mesto. Veď len na peší presun zo stanice do centra potrebujete 40 minút. Centrum mesta je veľké a prejsť ho pešo z jednej strany na druhú si taktiež vyžaduje fúru času. Na presuny po meste som využil metro a mestský vlak. Inak som sa pohyboval pešo. Priznám sa ale, že večer som si takmer necítil nohy. Prepravu metrom zabezpečuje Milánska dopravná spoločnosť (Azienda Trasporti Milanesi). Nenechajte sa zmiasť skratkou ATM, v tomto prípade nejde o bankomat. Mestský vlak, podobne ako ostatné vlaky v regióne, zabezpečuje spoločnosť Trenord. Jednorazový cestovný lístok na metro aj mestský vlak by ma vyšiel na 2,20 eur.

Kde v meste Miláno získať info?

Turistické informačné centrum InfoPoint Ufficio Informazioni Turistiche Milano je len 160 m/2 min. pešo južne od dómu.

Čo v meste Miláno robiť, vidieť a navštíviť?

Človeku by ani nenapadlo, koľko toho stihne vidieť počas jediného dňa – 12 štvrtí a 22 atraktivít.

Duomo

Milánsky dóm (Duomo di Milano)

Milánsky dóm (Duomo di Milano) je najväčšou a najzložitejšou gotickou stavbou Talianska. Je tiež najväčšou gotickou budovou sveta, po ktorej sa môžete prechádzať. Postavili ho z ružovo-bieleho mramoru z lomu, ktorý bol určený výhradne na túto stavbu. Výstavba začala na konci 14. storočia (1386) a trvala viac ako 6 storočí. Mal byť symbolom sily a veľkosti mesta. Stovky veží a sôch právom pripomínajú mramorový les. Katedrála má dĺžku 157 m a jej najvyššia veža výšku 108,5 m. Vstupenky stoja medzi 5-36 eur/os.

Dóm ma ohromil svojou veľkosťou. Až keď prídete priamo k nemu, uvidíte aký vysoký a rozsiahly je. Zo severnej strany momentálne prechádza rekonštrukciou. Čo ale na zakrytej fasáde nechýbalo, bola obrovská svetelná reklama.

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II)

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II; 110 m/2 min. pešo severne od dómu) je najstarším nákupným centrom v Taliansku. Vznikla v 19. storočí. Pôvodnou myšlienkou bolo vytvoriť krytú ulicu medzi dómom a operou. Akúsi výkladnú skriňu mesta, kde by ste nakúpili, zastavili sa na aperitivo alebo večeru. Vo vnútri nájdete obchody luxusných značiek, reštaurácie ocenené michelinskou hviezdou, legendárny bar Camparino, či historické kníhkupectvo, ktoré v meste funguje od 19. storočia.

Zatiaľ, čo dóm ma ohromil svojou veľkosťou v pozitívnom slova zmysle, galéria ma prekvapila veľkosťou v tom negatívnom. Na fotografiách pôsobí, že je minimálne 2x taká veľká ako v skutočnosti. Galéria je skutočným srdcom Milána, kde sa to návštevníkmi len tak hemží. A pokiaľ sa obrovské množstvo ľudí natlačí do tak malého priestoru, akým je napr. galéria, nezanechá to vo vás pozitívny zážitok. Takže ak by ste sa ma spýtali, čo sa mi na galérii najviac páčilo, povedal by som vám, že moment, kedy som odtiaľ odišiel preč.

Palác rozumu (Palazzo della Ragione)

Palác rozumu (Palazzo della Ragione; 240 m/3 min. pešo západne od dómu) pochádza z 13. storočia. Až do 18. storočia slúžil ako mestská radnica. Do 2. polovice 20. storočia bol notárskym archívom a v súčasnosti sa v ňom organizujú výstavy fotografie.

Veža Velasca (Torre Velasca)

Brutalistická, racionalistická a neosecesná veža Velasca (Torre Velasca; 650 m/9 min. pešo južne od dómu) je taká škaredá, až je pekná. So svojou výškou 106 m a 26 poschodiami udiera do očí na hranici historických štvrtí Missori a Brolo. Jej tvar huby pramení z túžby oddeliť kancelárie v dolnej časti od bytov v hornej časti na odkrytých železobetónových konzolách. Pripomína stredovekú vežu a čerpá z architektonických vplyvov 19. storočia.

Scala

Mestská štvrť Scala susedí so štvrťou Duomo zo severu. Je známa predovšetkým vďaka jednému z najznámejších operných domov sveta – divadlu La Scala. O divadle som napísal samostatný článok.

Cinque Vie (5vie)

Námestia Piazza degli Affari

Námestie Piazza degli Affari (650 m/9 min. pešo západne od dómu) je symbolom milánskeho obchodu a financií. 16. januára 1808 tu založili Milánsku burzu cenných papierov. Tú postavili na ruinách rímskeho cisárskeho paláca. Vás ale predpokladám zaujme viac socha, ktorú umiestnili do stredu námestia v roku 2010, po finančnej kríze v roku 2008. Asi by ste nepredpokladali, že socha, ktorá predstavuje vztýčený prostredník, sa bude nazývať LOVE – láska (Libertà – sloboda, Odio – nenávisť, Vendetta – pomsta a Eternità – večnosť). Sochu od Maurizia Cattelana, vysokú 11 m, vyrobili z carrarského mramoru. Považujú ju za symbol protestu proti finančnému svetu.

Porta Venezia

Dom Casa Guazzoni

Človeku by pri pohľade na dom Casa Guazzoni (2 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) ani nenapadlo, aké pekné veci sa dajú vytvoriť, keď spojíte betón a železo. Dom pochádza zo začiatku 20. storočia a odjakživa slúži na bývanie. Veľmi by ma zaujímalo, ako to vyzerá vo vnútri. Žiaľ, do domu sa nedostanete. Jedine, že by v ňom býval nejaký váš známy.

Dom Casa Galimberti

Len čo by ste kameňom dohodili, stojí od Casa Guazzoni ďalší architektonický klenot. Pri pohľade na fasády domov mám pocit, že som zrazu vo Viedni na začiatku 20. storočia. Dom Casa Galimberti (2 km/28 min. pešo severovýchodne od dómu) predstavuje jedno z najoriginálnejších diel milánskej secesie. Spoznáte ho podľa kovaného železa, kvetinových motívov v betóne a obkladu z keramických dlaždíc. Casa Galimberti slúži podobne ako Casa Guazzoni len na bývanie a nie je verejnosti prístupná. Vďaka malebnosti týchto domov presne viem, v ktorej štvrti Milána by som chcel bývať.

Park Giardini Indro Montanelli

Aké som len mal ohromné šťastie, že kým som prišiel do parku Giardini Indro Montanelli (1,6 km/22 min. pešo severovýchodne od dómu) prestalo už pršať a slnko začalo opäť vykúkať spoza mrakov. Park je výborným východiskovým bodom na prehliadky Galérie súčasného umenia, Galérie moderného umenia, Prírodovedného múzea, či planetária.

Guastala

Park Giardini della Guastalla

Príjemným únikom pred letnou páľavou sú určite barokové záhrady Giardini della Guastalla (950 m/13 min. pešo juhovýchodne od dómu) v tesnom susedstve Milánskej univerzity. Záhrady síce neoplývajú žiadnymi dláždenými chodníkmi, upravenými záhonmi či antickými sochami. Stále je však príjemné si v ňom na chvíľu sadnúť na lavičku a v tieni mohutných stromov sledovať miestnych. Väčšia skupinka ľudí, rodina či kolegovia z práce, tu dokonca niečo oslavovala. A v tunajšom rybníku dodnes žije početná populácia kaprov.

Rotonda della Besana

Nie, že by mi prekážali davy ľudí, ale keď som sa vybral do štvrte Guastala, skutočne som si užíval poloprázdne ulice, na ktorých zvyčajne stretnete len miestnych. Ruch mesta nechávate za vysokou kovanou železnou bránou a už len sledujete Milánčanov, ktorí si tu odskočili čítať knihu. Pred návštevou neskorobarokového komplexu Rotonda della Besana (1,4 km/20 min. pešo juhovýchodne od dómu) som netušil, že ide o bývalý cintorín a musím sa priznať, že lebky na hlaviciach stĺpov som si naozaj nevšimol. V stredoveku bol práve toto okraj mesta, ideálny na umiestnenie cintorína. Kostol uprostred komplexu už odsvätili a v súčasnosti ho milujú všetky deti, lebo sa v ňom nachádza Detské múzeum MUBA (Museo dei Bambini Milano). Rotunda je otvorená denne medzi 7.00-22.00 h. Vstup do rotundy je zdarma.

Zona Magenta

Múzeum Leonardovej Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano)

Ešte pred návštevou Milána som vedel, že v meste chcem určite vidieť 2 atraktivity – Poslednú večeru a Divadlo La Scala. A tak som si pár týždňov pred dovolenkou klikol na stránku múzea, aby som si rezervoval lístok. Podľa stránky bolo múzeum beznádejne vypredané na 2 mesiace dopredu. Tak som si povedal, že to risknem a overím si silu novinárskeho preukazu. Do Milána som cestoval ráno a moje prvé kroky smerovali do Múzea Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano; 1,7 km/24 min. pešo západne od dómu).

Vedeli ste, že Napoleon po dobytí Milána Francúzmi premenil refektár na stajňu pre svoje kone?

Pani pred vchodom do pokladne múzea mi povedala to, čoho som sa obával najviac. Múzeum je už na celý deň aj nadchádzajúci týždeň vypredané. Deň na to ale zverejňujú na internetovej stránke možnosť rezervovať si vstupenku na ďalšie obdobie. Neviem na aké, keď na internete som videl, že sa tam nenachádza jediné voľné miesto na nasledujúce 2 mesiace. V tom nás vyrušil pán, ktorý z peňaženky vytiahol preukaz a pani ho automaticky pustila dovnútra. V duchu si vravím, že som takmer zabudol na môj novinársky preukaz.

Vedeli ste, že Leonardo da Vinci sa zvečnil práve v osobe Judáša, apoštola, ktorý zradil Ježiša?

Tak som vytiahol preukaz a pani povedal, že som novinár (čo človek neurobí pre to, aby videl Poslednú večeru). Pani mi povedala, že to je v poriadku, že by som mal dokonca vstup zadarmo, ale musím si rezervovať miesto v skupine cez internet. Tak sa jej pýtam, čo za preukaz mal ten pán predo mnou. Bol to preukaz pre ťažko zdravotne postihnuté osoby.

Posledná večera sa nachádza na stene refektára dominikánskeho kláštora pri kostole Santa Maria delle Grazie. Celý komplex je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Leonardo da Vinci sa na diele podieľal v rokoch 1494-1497. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 8.15-19.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. Vstupenku si musíte rezervovať vopred na oficiálnej internetovej stránke múzea. Do pokladne múzea musíte prísť minimálne 30 min. pred rezervovaným časom vstupu, inak o svoju vstupenku prídete. Rezervácie sa otvárajú štvrťročne.

Castello

Hrad Sforza (Castello Sforzesco)

Ak budem mať to šťastie a Miláno navštívim opäť, moje kroky budú smerovať do expozícií hradu Sforza (Castello Sforzesco; 1 km/15 min. pešo severozápadne od dómu). Pevnosť je jedným z najväčších hradov Európy. Počiatky výstavby siahajú do 14. storočia. V 17. storočí bol jednou z hlavných vojenských citadel v Európe. V minulosti plnil funkciu obrannej pevnosti, sídla vojvodu a vojenských kasární. Dnes je domovom Mestských múzeí a od roku 1896 jednej z najväčších umeleckých zbierok v meste. Nájdete tu Múzeum antického umenia, Pinakotéku, Múzeum dekoratívneho umenia, Múzeum prehistórie a protohistórie, zbierku nábytku, jednu z najväčších európskych zbierok hudobných nástrojov, tapisérie, či zbrojnicu. Architektúra paláca je atraktivitou sama o sebe.

Sempione

Park Sempione (Parco Sempione)

Taká smola, že začalo pršať práve vtedy, keď som vošiel do parku Sempione (Parco Sempione; 1,6 km/22 min. pešo severozápadne od dómu). Inak by som sa v ňom zdržal určite dlhšie. Park je ohromnou zelenou oázou v centre Milána. Má neuveriteľných 40 ha. Park otvorili počas Svetovej výstavy v roku 1906. Určite ho nevynechajte na piknik, oddych, šport alebo aspoň na prechádzku. Park je tiež prehliadkou architektúry 20. storočia.

Veža Branca (Torre Branca)

Veža Branca (Torre Branca; 2 km/26 min. pešo severozápadne od dómu) je jedným z miest, ktoré by som určite navštívil v prípade priaznivejšieho počasia. Z 10. najvyššej stavby v meste s výškou 108,6 m budete mať jedinečný výhľad nielen na Miláno, ale aj na Alpy a Apeniny. Postavili ju zo špeciálnych oceľových rúrok za rekordných 2,5 mesiaca na Triennale v roku 1933. Nemusíte sa obávať, že by ste do takej výšky nezvládli vyliezť. Vo veži je výťah, ktorý vás za necelú minútu vystrelí na krytú vyhliadkovú plošinu. Veža je v prípade silného vetra alebo nepriaznivého počasia zatvorená. Vstupenka stojí 6 eur/os.

Oblúk mieru (Arco della Pace)

Neoklasicistický víťazný oblúk s 3 valenými klenbami postavili v priebehu 19. storočia na pamiatku bitky pri Jene v nemeckom Durínsku, ktorú Francúzi vyhrali v roku 1806. Mýtne búdky po stranách slúžili na výber mýta. Oblúk zároveň oddeľoval mesto od vidieku. Na jeho vrchole sa nachádza bronzový voz ťahaný 6 koňmi, ktorý vezie Minervu sprevádzanú 4 jazdeckými víťazstvami. S návratom Habsburgovcov sa víťazný oblúk zmenil na Oblúk mieru (Arco della Pace; 2 km/29 min. pešo severozápadne od dómu).

Porta Garibaldi

Brána Garibaldi (Porta Garibaldi)

Bránu Garibaldi (Porta Garibaldi; 2 km/29 min. pešo severne od dómu) postavili v čase, keď opustený obranný systém Milána premenili na aleje lemované stromami. Prítomnosťou kanálu Martesana bola nevyhnutná na prepravu tovarov a produktov. V jej okolí sa nachádzalo mnoho skladov.

Námestie Piazza Gae Aulenti

Námestie Piazza Gae Aulenti (2,5 km/35 min. pešo severne od dómu) je moderným srdcom Milána. Kruhové námestie má priemer asi 80 m a je vyvýšené 10 m nad zemou. Venovali ho architektke a dizajnérke Gae Aulenti, ktorej sa podarilo presadiť v čase a profesii, ktorá patrila prevažne mužom. Námestie postavili v súlade so zásadami ekologickej udržateľnosti. Je pokryté solárnymi panelmi, ktoré zabezpečujú energiu pre 3 susedné veže. Námestie dopĺňajú 3 nekonečné kruhové fontány, ktoré obklopuje 105 m dlhý kruh zakrivených sedadiel. LED solárny strom v strede sa rozsvieti vždy po zotmení vďaka slnečnej energii, ktorú si uložil počas dňa. Dominantou námestia je veža UniCredit Tower, ktorá je so svojimi 231 m najvyššou budovou Talianska.

Isola

Vertikálny les (Bosco Verticale)

Tak v takejto bytovke by som chcel bývať. Ak chcete vedieť, aké je to bývať v lese v centre mesta, navštívte Vertikálny les (Bosco Verticale; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu). Je jeden z najinovatívnejších a najprestížnejších symbolov Milána. Dve obytné veže majú výšku 76 a 100 m. Fasády obklopuje 800 stromov, 4 500 kríkov a 15 000 rastlín. Rastliny produkujú kyslí, vlhkosť a absorbujú CO₂. Medzi konármi si našlo svoje prirodzené miesto niekoľko druhov vtákov. Projekt získal ocenenie v oblasti udržateľnosti. Veže postavili nad linkami metra M2 a M5. Preto navrhli systém na tlmenie vibrácií, vďaka ktorému veže blokujú seizmické vlny. Spolu s dómom patrí medzi najfotografovanejšie budovy mesta.

Centro Direzionale

Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi)

Komu by už len napadlo, že nezvyčajný názov Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi; 2,4 km/34 min. pešo severne od dómu) bude patriť parku. Park je otvorenou botanickou záhradou s viac ako 100 druhmi stromov. Počas teplých letných mesiacov poskytuje útočisko všetkým Milánčanom, ktorí pracujú v okolitých mrakodrapoch. Okrem toho je tiež dejiskom rôznych podujatí.

Palác Lombardia (Palazzo Lombardia)

Tí, ktorí čítajú môj blog dlhšie, už vedia, že som milovníkom akejkoľvek architektúry. Či tej starej alebo novej. Preto som si v tejto štvrti nemohol nechať ujsť pohľad na palác Lombardia (Palazzo Lombardia; 3 km/41 min. pešo severne od dómu), 161 m vysokú vežu zo skla, ocele a železobetónu. Nižšie budovy uzatvárajú oválne námestie. A že som najväčšie zastrešené námestie Európy navštívil v najlepší možný čas! Mierne prehánky práve dávali svoje posledné zbohom a pomedzi mraky sa opäť začali predierať slnečné lúče.

Mrakodrap Pirelli (Grattacielo Pirelli)

Modernistický mrakodrap z ocele a betónu Pirelli (Grattacielo Pirelli; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu) patril v čase svojej výstavby v rokoch 1956-1960 medzi najvyššie mrakodrapy Európy. Navrhol ho Giò Ponti a má 127 m. Kým v minulosti boli vo veži kancelárie výrobcu pneumatík Pirelli, po ktorom vežu pomenovali, dnes je sídlom Regionálnej Rady Lombardska. Vyhliadková terasa mrakodrapu je návštevníkom prístupná len počas špeciálnych príležitostí.

Centrale

Stanica Milano Centrale

Železničná stanica Milano Centrale (2,8 km/40 min. pešo severne od dómu) je 2. najväčšou stanicou v Taliansku, čo sa týka veľkosti aj počtu cestujúcich. Monumentálnu budovu z bieleho kameňa so sochami slávnostne otvorili v roku 1931. Zaujímavosťou je, že v polovici nástupišťa 21 (nástupište 20 a 1/2) sa nachádza pre bežného návštevníka neznámy honosný Kráľovský pavilón s intarzovanými podlahami, kvalitným nábytkom, zdobený mramorom a mozaikami v empírovom štýle, tajnou chodbou, ale aj znakmi svastiky z čias fašizmu.

Kde sa v meste Miláno najesť?

Do Milána som šiel s tým, že na obed niekde ochutnám milánsku kotletu. Predpokladal som, že za obed zaplatím okolo 20 eur. To som ešte netušil, že len kotleta stojí okolo 25 eur. A v tom som akoby zázrakom objavil reštauráciu Maia Bistrot Ristorante Caffetteria (450 m/6 min. pešo severozápadne od dómu), v centre mesta, s výbornými hodnoteniami a polovičnými cenami. Hovorím si, toto bude určite nejaký podvod. A tak som si to šiel overiť.

Milánska kotleta je podobne ako viedenský rezeň na tenko naklepaný, obalený a na prepustenom masle vypražený teľací rezeň. Milánska sa ale na rozdiel od tej viedenskej líši tým, že sa pripravuje s kosťou a neobaľuje v múke. Poviete si, ako sa dostal viedenský rezeň do Milána. Miláno bolo v 17.-18. storočí súčasťou Rakúsko-Uhorska. Avšak Milánčania vám s hrdosťou povedia, že kotletu pripravujú už od 12. storočia.

Reštaurácia v čase obeda praskala vo švíkoch. Obsluha však pre mňa aj tak našla miesto pri jedinom voľnom stole v suteréne reštaurácie. Všade okolo mňa samí Taliani v oblekoch a Talianky v kostýmoch či šatách. To je dobré znamenie, keď sa tu chodia najesť miestni. Pochopiteľne som si objednal Milánsku kotletu s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Nevyhnutnou súčasťou obeda bol chlieb. Rezeň som zapil talianskym pivom Moretti. Za obed som zaplatil 19 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Miláno zájsť na drink?

Bistro a kokteilový bar Eppol (2,1 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) je presne tým miestom, kam by som sa vybral v piatok večer s priateľmi na kokteil a niečo malé k tomu. Moderný, štýlový, zaujímavý. Prívetivá obsluha. Za jeden Aperol Spritz som zaplatil 10 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Kam za európskou architektúrou?

• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte po Atomium
• Rothmayerova vila v Prahe
• Tirana plná kontrastov
• Poreč vás vráti do Byzancie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Miláno – 1 deň nestačí je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Bergamo dostať?

Do mesta Bergamo sa dostanete po ceste, koľajniciach aj vzduchom.

Autobusom

Autobusová stanica Bergamo Autostazione sa nachádza 2,2 km/29 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Keďže v lete 2025 modernizovali viaceré trate v meste a jeho okolí, pri ceste do mesta Lecco som cestoval najprv autobusom z Bergama do Ponte San Pietro a až potom vlakom do Lecca.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 2,5 km/33 min. juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Stanica bola mojím východiskovým bodom pre každodenné výlety do regiónu.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Orio al Serio (kód IATA: BGY) sa nachádza 7,5 km/18 min. autom juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Do Bergama som letel z Prahy. Let zvyčajne trvá 1 h a 25 minút. Spiatočná letenka stála 75,20 eur. Cena zahŕňala let a príručnú batožinu s rozmermi 40 x 25 x 20 cm, ktorá sa musí zmestiť pod sedadlo pred vami. Maximálne 24 hodín a minimálne 2 hodiny pred odletom si musíte urobiť check-in.

Do mesta som letel z Prahy. Pre nezvyčajne silnú búrku náš let ale odklonili do Verony. Našťastie, letecká spoločnosť zabezpečila transfer z letiska vo Verone na letisko v Bergame. Aj keď nás upozornili, že na transfer budeme čakať minimálne 1,5 hodiny, po hodine už bol pre nás pripravený autobus. Búrke sme sa ale aj tak nevyhli. Stretli sme sa s ňou na diaľnici. Po príchode do mesta by nikomu ani vo sne nenapadlo, že sa mestom prehnala nebezpečná búrka. Recepčná v hoteli mi povedala, že bola taká intenzívna, akoby niekto lial vedrá vody na vchodové dvere. Do hotela som sa nakoniec dostal o 3 hodiny neskôr.

Ako sa po meste Bergamo pohybovať?

Súčasťou mestskej hromadnej dopravy sú tiež 2 pozemné lanovky. Prvá lanovka premáva do horného mesta. Druhá lanovka na San Vigilio.

Lanovka do horného mesta

Lanovka medzi dolným a horným mestom je v prevádzke už viac ako 125 rokov (1887). Premáva denne zvyčajne medzi 7.00-0.00 h. Prevádzková doba sa mení v závislosti od školských prázdnin a víkendov. Dychberúce výhľady z lanovky ale neočakávajte. Väčšinu cesty som videl múr obrastený brečtanom alebo súkromné záhrady susediacich domov.

Lanovka na San Vigilio

Druhá lanovka premáva medzi horným mestom (za bránou sv. Alexandra) a najvyšším vrchom Bergama San Vigilio. Na vrchu sa nachádza rovnomenný hrad. Hrad by mal byť otvorený celoročne denne od apríla do októbra medzi 7.00-21.00 h a od novembra do marca medzi 8.00-17.00 h. Žiaľ, bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, bol hrad počas mojej návštevy zatvorený a narazil som len na zamknutú bránu. Takže výhľady na mesto som lovil iba spoza plota súkromných víl. Lanovku slávnostne otvorili v roku 1912, zrekonštruovali ju v roku 1991. Počas jazdy sa vám naskytnú omnoho krajšie výhľady ako v prvej lanovke.

Praktické info o lanovkách

Cesta netrvá dlho, len okolo 2,5 minúty. Kapacita lanoviek je 40-50 osôb, takže počas letnej turistickej sezóny sa pripravte na masy návštevníkov a dlhé rady. Lanovku tiež zahŕňal 7-dňový vlakový pas Trenord.

Kde v meste Bergamo získať info?

Turistické informačné centrum Ufficio Turistico – Bergamo Città Bassa sa nachádza 2,4 km/32 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia pri železničnej a autobusovej stanici. V infocentre pracovala veľmi milá a veľmi dobre po anglicky hovoriaca pani, ktorá mi odporučila najzaujímavejšie miesta v meste a kúpu 7-dňového vlakového pasu.

Malý infopoint sa tiež nachádza len 140 m/2 min. pešo východne od námestia Piazza Vecchia na prízemí veže Torre del Gombito.

Čo v meste Bergamo robiť, vidieť a navštíviť?

Tradičným východiskovým bodom na spoznávanie mesta sú jeho námestia. Pri prehliadke mesta ale nevynechajte prechádzku po jeho hradbách, ktoré sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Najlepší výhľad na mesto sa vám ako inak naskytne z vyhliadkovej veže.

Brána sv. Jakuba (Porta San Giacomo)

Ku bráne sv. Jakuba (Porta San Giacomo; 600 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia) z lešteného bieleho mramoru sa dostanete po kamennej uličke Via Salita della Scaletta a krátkom úseku Vicolo S. Carlo. Posledný úsek cesty, tentoraz už aj s výhľadom na bránu, vedie po viadukte Via Sant’Alessandro. Viadukt ponúka výhľad na hradby mesta na jednej strane a dolné mesto na opačnej. Bránu stráži trochu vystrašený okrídlený lev sv. Marka, ktorý pripomína benátsku nadvládu.

Benátske hradby (Le Mura Veneziane)

Hradby v Bergame sú jedny z najznámejších, ktoré postavila Benátska republika. Boli najzápadnejšie položeným obranným systémom republiky. Opevnenie v štýle renesančnej vojenskej architektúry vzniklo v priebehu 16. storočia. Ich výstavba si ale vyžiadala veľké obete. Bolo zbúraných viac ako 250 budov, vrátane 8 náboženských pamiatok. Počas stavby bolo vydaných najmenej 8 exkomunikácií. Zaujímavosťou je, že hradby nikdy neplnili vojenskú funkciu. Práve preto sa zachovali v takmer pôvodnej podobe. Celý komplex zahŕňa 14 bášt, 2 plošiny, 4 brány, 2 prachárne, približne 100 streleckých otvorov a podzemný systém tunelov a chodieb.

Baštu sv. Michala (Baluardo di San Michele) postavili na strategickom mieste s panoramatickým výhľadom na rovinu pod ňou. V priebehu 19. storočia sa hradby postupne stali obľúbenými miestami prechádzok a pozorovania okolitej krajiny. Bašta zlákala na krátke zastavenie aj mňa. Odporúčam vám objednať si v neďalekom prístrešku Campari Spritz (7 eur, možnosť platby platobnou kartou), sadnúť si na lavičku s výhľadom na dolné mesto a už si len užívať dolce far niente. Prechádzku po hradbách vám odporúčam pri západe slnka. Šesť km dlhý pás hradieb a bášt je od roku 2017 súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Zatiaľ, čo hradby na južnej strane horného mesta sú ľahko dostupné, tie na severnom okraji môžete obdivovať len zdola. Na ich vrchol sa nedostanete. Zvyčajne ide o súkromný pozemok.

Rodný dom Gaetana Donizettiho (Casa Natale di Gaetano Donizetti)

Keď už ale budete v severnej časti horného mesta, zastavte sa pri (v) rodnom dome Gaetana Donizettiho (Casa Natale di Gaetano Donizetti; 700 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia), jedného z najvýznamnejších talianskych hudobných skladateľov všetkých čias. Dom je ale prístupný len v nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.00-17.00 h.

Brána sv. Alexandra (Porta Sant’Alessandro)

Západným vstupom do mesta bola brána sv. Alexandra (Porta Sant’Alessandro; 550 m/8 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia). Neďaleko brány sa kedysi nachádzala bazilika sv. Alexandra, patróna mesta. V súčasnosti už neexistuje. Ostal z nej len jeden stĺp (západne od brány), ktorý uvidíte dodnes. Na vyhliadke neďaleko brány sa nechajte prekvapiť mestskými kozami, ktoré sa tu spokojne pasú na strmom kopci.

Pevnosť Viscontiovcov (Citadella Viscontea)

Severozápadný okraj horného mesta stráži pevnosť Viscontiovcov (Citadella Viscontea; 400 m/5 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia) zo 14. storočia. V jej priestoroch sa nachádzajú Mestské archeologické múzeum a Mestské múzeum prírodných vied Enrica Caffiho v Bergame.

Staré námestie (Piazza Vecchia)

Srdcom horného mesta je Staré námestie (Piazza Vecchia). Postavili ho na mieste starovekého rímskeho fóra. Po stáročia bolo centrom politickej moci mesta. Od námestia Piazza Duomo ho oddeľuje Palác rozumu (Palazzo della Ragione), ktorý bol sídlom politickej a administratívnej moci. Zároveň je jednou z najstarších mestských budov Lombardska. V strede námestia stojí fontána Contarini z konca Benátskej republiky. Severovýchodnú časť námestia zaberá Palazzo Nuovo, dnes knižnica s neoceniteľnou zbierkou prvotlačí, rukopisov a iných artefaktov.

Mestská veža Campanone

Dominantou námestia je mestská veža a zvonica Campanone, ktorá je najvyššou vežou mesta (52,76 m). Vo svojom vnútri ukrýva najväčší zvon Lombardska. Aby ste ho počuli, navštívte námestie večer o 22.00 h, kedy zvoní neuveriteľných stokrát. Pripomína zatváranie mestských brán počas Benátskej republiky. Vežu som aj navštívil. V jej vnútri je výťah, ktorý lemuje schodisko s 230 schodmi. V horúcom júlovom počasí som pri ceste na jej vrchol pochopiteľne uprednostnil výťah.

Podobne ako z iných vyhliadkových veží, aj z tejto sa vám naskytne fascinujúci výhľad nielen na horné a dolné mesto, ale aj na nížinu či Orobské predalpy. Vstupenka stojí 5 eur/os. Okrem veže zahŕňa aj expozíciu v Palazzo del Podestà a Museo del Cinquecento. V pokladni veže mi uznali novinársky preukaz. Veža a palác sú otvorené celoročne od utorka do piatka medzi 10.00-18.00 h, cez víkendy a sviatky medzi 10.00-19.00 h.

Námestie Piazza Duomo

Susedom starého námestia je námestie Piazza Duomo (120 m/2 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Lemujú ho katedrála sv. Alexandra, bazilika Santa Maria Maggiore, kaplnka Bartolomea Colleoniho, osemstranná neogotická krstiteľnica, biskupský palác a kúria. V bazilike sú hrobky hudobných skladateľov Gaetana Donizettiho a Simonea Mayra. Kaplnka je zase najlepším príkladom renesančnej architektúry v Bergame. Bartolomea Colleoniho, generálneho veliteľa Benátskej republiky, v nej pochovali v novembri 1475.

Kde sa v meste Bergamo ubytovať?

Štvorhviezdičkový hotel Starhotels Cristallo Palace som si vybral pre jeho vynikajúcu polohu medzi letiskom (3,3 km/46 minút pešo juhovýchodne) a starým mestom (3,5 km/47 minút severozápadne). Napriek tomu, že ubytovať sa môžete od 15.00 h, moja izba bola pripravená už o 2 hodiny skôr. Dokonca som nedodržal ani čas odubytovania, ktorý je medzi 10.00-12.00 h. Na letisku som musel byť už ráno, a preto som sa odubytoval ešte pred 10.00 h. Na recepcii pracovala taktiež veľmi milá a po anglicky dobre hovoriaca recepčná.

Bol som ubytovaný v 1-lôžkovej izbe Classic so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Nevyhnutným vybavením izby bola klimatizácia. Z izby som mal výhľad na mesto, a keď som sa z okna mierne vyklonil, tak aj na staré mesto. V izbe otočenej smerom na západ som si zároveň vychutnal (takmer) každý deň západ slnka. Raňajky podávajú formou bufetových stolov. Snáď najviac som sa potešil každodennej ponuke 4 rôznych druhov sladkých croissantov. Nemusíte si rezervovať miesto na súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Poplatok je 14 eur/deň. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli.

Za jednu 1-lôžkovú izbu na 7 nocí som zaplatil 659,88 eur. Cena zahŕňala ubytovanie s raňajkami a 10 % DPH. Nezahŕňala mestskú daň vo výške 25 eur/pobyt.

Kde sa v meste Bergamo najesť?

Lokálna kuchyňa v podobe plnených raviol, vínové rizoto, grilované kuracie prsia alebo veľký šťavnatý hamburger?

Cresta Alta

Grilované kura, hamburgery a remeselné pivo. To sú highlighty reštaurácie Cresta Alta (3,1 km/41 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia). Ako milovník hamburgerov som si nemohol nechať ujsť jeden aj v Lombardsku. A že som si vybral dobre. V reštaurácii ho pripravili famózne. Ochutnal som Cheeseburger so 165 g hovädziny fassona, smotanovým syrom, chrumkavou slaninkou, paradajkou, šalátom a domácou omáčkou CrestaAlta. Mäso pripravujú z piemontského dobytka fassona z farmy v Mondovi. Vyprážané zemiakové hranolčeky sú samozrejmosťou každej porcie.

Ku večeri som ochutnal 2 remeselná pivá z lombardského pivovaru Birrificio La Fenice. Zaujímavosťou je, že pivá pomenovali podľa smrteľných hriechov. To som pri objednávaní netušil. Vybral som si teda Hnev a Závisť. Hnev (Ira) je svetlé, mierne zakalené spodne kvasené pivo s kvetinovou arómou. V chuti sa odrážajú tóny akáciového medu. Naopak Závisť (Invidia) je vrchne kvasené pivo s arómou citrusov, manga, pomaranču a mučenky, ktorú ucítite aj v chuti. Profesionálna, po anglicky hovoriaca obsluha. Za večeru som zaplatil 24,40 eur (coperto 1,50 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Circolino Città Alta

Reštaurácia Circolino Città Alta (220 m/3 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia) sídli v bývalom kláštore svätej Agáty, ktorý neskôr prestavali na väzenie. Po vynikajúcom obede by som sa tu stal väzňom dobrovoľne aj ja. Myslel som si, že v horúcom júlovom počasí si sadnem radšej do klimatizovaných vnútorných priestorov. Rozľahlá krytá terasa ma ale presvedčila o tom, že vonku to bude predsa len lepšie. Ochutnal som jedlo typické pre miestnu kuchyňu Casoncelli alla Bergamasca (v bergamskom štýle).

Išlo o ravioli plnené mäsom a korením, ochutené rozpusteným maslom, šalviou, opečenou pancettou a syrom Grana Padano. V horúcom počasí ma osviežilo nemecké pšeničné pivo Franziskaner. Keďže som si vďaka neskorému príchodu do mesta dal obed trochu neskôr, ostal som v tejto reštaurácii už aj na kávu s dezertom. Vyskúšal som broskyňovo-malinový tart s vanilkovým krémom a k tomu samozrejme espresso. Za obed som zaplatil 24,10 eur (2 eur coperto). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Trattoria da Adriano

Posledný deň na obed som sa zastavil v reštaurácii Trattoria da Adriano (1,6 km/21 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Okrem stáleho jedálneho lístka ponúkala reštaurácia tiež široký výber jedál dennej ponuky. Preklad tejto ponuky bol ale pre mňa taký náročný, že som radšej siahol po stálom lístku. Ochutnal som grilované kuracie prsia s grilovanou zeleninou a šalátom. Po obede som sa osviežil svetlým ležiakom. Za obed som zaplatil 24,50 eur (coperto 2,50 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Casa Ernesto di Ernesto Valenti

Posledný deň v Bergame som očividne dobiehal všetky zameškané resty. Okrem zmrzliny stracciatella a koktailu Campari Soda som počas celého môjho pobytu v Lombardsku nikde neochutnal rizoto. Práve preto som navštívil reštauráciu Casa Ernesto di Ernesto Valenti (1,9 km/25 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Ochutnal som rizoto zo šumivého vína, ktoré ochutili balzamikovým octom a ozdobili černicou. Pôvodne som myslel, že si tu dám aj dezert, ale rizoto ma tak zasýtilo, že na dezert mi už neostalo miesto. Za večeru som zaplatil 19 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Bergamo zájsť na kávu?

Kaviareň Caffè Tiraboschi (1,9 km/24 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia) sa nachádza v dolnom meste Bergama. Okrem kávy som neodolal širokej ponuke zákuskov. Pre Taliansko síce netypické, zvolil som Sacher. Za tortu s espressom som zaplatil 7,80 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Keď už budete v tejto časti mesta, určite sa zastavte hneď vedľa v celosvetovej sieti zmrzlinární Gelateria La Romana (1,9 km/24 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia) na zmrzlinu (3 kopčeky zmrzliny za 4 eur). Byť v Bergame a neochutnať zmrzlinu s príchuťou stracciatella, ktorá pochádza práve odtiaľto, to je akoby ste v Bergame ani nikdy neboli. Zmrzlina stracciatella sa skladá z mlieka, smotany, cukru a kúskov čokolády. Práve tie pridal ako prvý do zmrzliny Enrico Panattoni v reštaurácii La Marianna v roku 1962.

Kam v meste Bergamo zájsť na drink?

V Miláne som neochutnal Campari soda, koktail, ktorý je pre mesto taký typický. Tak som sa rozhodol, že ho ochutnám posledný večer v Bergame v bare P40 Lounge Bar (1,7 km/22 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Aperitív Campari Soda je ako už názov napovedá kombináciou Campari a sódovej vody, zvyčajne v pomere 1:3. Ľad a plátok pomaranča sú samozrejmosťou. Nápoj vynašiel Davide Campari vo svojom bare Camparino v Miláne v roku 1915. Za koktail som zaplatil 7 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Campari sa vyrába z neutrálneho alkoholového základu, ktorý je napustený extraktom z 86 rôznych bylín, horkých a aromatických látok, ako je napr. granátové jablko, ženšen, pomarančová kôra, kôra stromov kaskarilly či citrusový olej. Gaspare Campari ho vynašiel v roku 1867 a dodnes sa vyrába podľa jeho tajnej receptúry. Má žiarivo červenú farbu, intenzívnu arómu a horkú chuť.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Brusel – Grand Place a okolie
• Durrës v Albánsku
• Rovinj – mesto, ktoré vyrastá z mora
• Kráľovský Winchester v južnom Anglicku
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Bergamo s príchuťou stracciatelly je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Kráľovská štvrť (Quartier Royale)

V Kráľovskej štvrti (Quartier Royale) je všetko kráľovské. Kráľovský palác, kráľovský kostol, ešte aj ten bruselský park sa kedysi nazýval kráľovským.

Bruselský park (Parc de Bruxelles)

Bruselský park (Parc de Bruxelles; 950 m/15 min. pešo východne od Grand Place) bol prvým verejným parkom v meste. Vybudovali ho na konci 18. storočia. Navrhli ho ako neoklasicistickú promenádu so širokými chodníkmi, dlhými záhonmi a sochami antickej mytológie. Na jednom konci parku stojí Federálny parlament, symbol moci, zatiaľ čo na druhej strane sa vypína Kráľovský palác, symbol monarchie.

Park som navštívil na začiatku jari. Nie všetky stromy kvitli, nie všetky jazierka napustili, takže som park nezastihol v jeho najlepšej kondícii. Verím ale, že v lete má tiež svoje čaro a poskytuje príjemné útočisko pred horúcim slnkom.

Katedrála svätých Michala a Guduly (Cathédrale Saints-Michel-et-Gudule)

Katedrála svätých Michala a Guduly (Cathédrale Saints-Michel-et-Gudule; 500 m/8 min. pešo severovýchodne od Grand Place) pripomína na 1. pohľad parížsky Notre-Dame. Katedrálu stavali v 13.-15. storočí v štýle brabantskej gotiky. Belgický národný kostol, v ktorom sa konajú kráľovské svadby, korunovácie i pohreby. Kostol bol svedkom korunovácie Karola V. za španielskeho kráľa, ale aj sobáša súčasného belgického kráľa Filipa s Mathilde.

Kráľovský palác v Bruseli (Palais Royal de Bruxelles)

Kopec Coudenberg bol miestom pôvodného bruselského hradu brabantských vojvodov z 12. storočia. Komplex zničil katastrofálny požiar v roku 1731. Spodné poschodia pôvodného hradu Coudenberg však stále môžete vidieť. Do podzemných priestorov sa vstupuje z Musée BELvue. Na mieste bývalého paláca postavili nový Kráľovský palác v Bruseli (Palais Royal de Bruxelles; 1 km/16 min. pešo juhovýchodne od Grand Place), ktorý je hlavným pracoviskom súčasného belgického kráľa. Palác je otvorený len počas leta po štátnom sviatku 21. júla do septembra. Na oficiálnej internetovej stránke palác navštívite virtuálne celoročne. Kráľovská rodina žije na hrade Laeken.

Hora umenia (Mont des Arts)

V štvrti Mont des Arts môžete okrem atraktivít, ktoré som uviedol nižšie, navštíviť múzeum umenia surrealistického maliara Musée Magritte, Kráľovské múzeá výtvarného umenia (Musées Royaux des Beaux-Arts), Centrum výtvarných umení Bozar či Kráľovskú knižnicu (Bibliothèque Royale).

Budova Starého Anglicka

Secesná budova Starého Anglicka (700 m/11 min. pešo juhovýchodne od Grand Place) je bývalým luxusným obchodným domom z roku 1899. Budovu spoznáte podľa čiernej fasády, množstva kovaného železa a klenutých okien. Dnes je múzeom hudby a depozitom viac ako 9 000 historických hudobných nástrojov, z ktorých takmer 1 200 môžete obdivovať v stálej expozícii. Na streche múzea sa nachádza reštaurácia s panoramatickým výhľadom na mesto. Ak sa náhodou do reštaurácie nedostanete, nezúfajte. Pekný výhľad na mesto budete mať aj z vrcholu záhrad Hory umenia (Jardin du Mont des Arts).

Jarné slnko ma príjemne hrialo na tvári, na schodoch vyhrával pouličný muzikant, vzduchom sa niesla vôňa jarných kvetov, ľudia si vychutnávali šálku poobednej kávy a v diaľke sa vypínala veža radnice.

Socha Godfreya z Bouillonu (Statue de Godefroy de Bouillon)

Jazdecká socha Godfreya z Bouillonu (Statue de Godefroy de Bouillon; 850 m/14 min. pešo juhovýchodne od Grand Place) stojí v strede námestia Place Royale. Predstavuje lotrinského vojvodu a jedného z vodcov 1. križiackej výpravy, ktorý sa v roku 1099 stal na krátke obdobie prvým európskym „kráľom“ Jeruzalema.

Vždy, keď niekam cestujem, tak mi vo výhľade bránia žeriavy, budovy sú zakryté lešením či plachtami alebo je mesto rozkopané. Inak tomu nebolo ani pri soche Godfreya.

Sablon/Zavel

Štvrť Sablon/Zavel susedí so štvrťou Grand Place z juhu. Do štvrte som sa vybral za oddychom do parku a za výhľadmi na vyhliadku.

Námestie Petit Sablon (Square du Petit Sablon)

Námestie Petit Sablon (Square du Petit Sablon; 1 km/15 min. pešo juhovýchodne od Grand Place) je vlastne takým malým útulným parkom v štvrti Sablon. Verejnosti ho prvýkrát sprístupnili v roku 1890. Park vo flámskom neorenesančnom štýle zdobia sochy najväčších belgických umelcov 19. storočia. Symetrické kvetinové záhony vedú k vyvýšenej fontáne. Kruhovej nádrži dominuje súsošie grófov Egmont a Hornes, bojovníkov odboja, ktorých v 16. storočí (1568) počas tyranského španielskeho režimu sťali. Za súsoším vedú 2 schodiská k palácu Egmont. Z parku sa vám mimochodom naskytne najlepší výhľad na Kostol Panny Márie Víťaznej v Sablone.

Vyhliadka na Marolles (Point de vue des Marolles)

Severne od justičného paláca sa nachádza vyhliadka na mestskú štvrť Marolles (Point de vue des Marolles; 1,1 km/17 min. pešo južne od Grand Place). Vyhliadku nájdete podľa obrovského diablovho kolesa. Z vyhliadky ale neuvidíte len túto mestskú štvrť. Vášmu pohľadu určite neunikne staré mesto, bazilika Koekelberg a keď sa dobre zadívate, v diaľke uvidíte aj Atomium.

Marolles / Marollen

Štvrť Marolles alebo tiež Marollen sa nachádza južne od Grand Place. Na severe susedí so Saint-Jacques, na severovýchode a východe so Sablon/Zavel, z juhovýchodu, juhu a juhozápadu ju objíma Saint-Gilles.

Justičný palác (Palais de Justice)

Justičný palác (Palais de Justice; 1,2 km/18 min. pešo južne od Grand Place) je sídlom Najvyššieho súdu krajiny. Palác postavili na Mont des Potences, čo v preklade znamená Šibeničný vrch. Práve na tomto mieste popravovali v stredoveku odsúdencov. Hovorí sa, že v 16. storočí tam chodil v noci slávny lekár Vesalius kradnúť mŕtvoly, aby mohol študovať ľudské telo. Výstavba, ktorá sa začala v roku 1866, trvala 17 rokov. Architekt svoje dielo nikdy nevidel dokončené. Zomrel 4 roky pred dokončením stavby. Úplne sa vyčerpal a dohnalo ho šialenstvo.

Palác postavili ho v klasickom grécko-rímskom štýle. Je väčší ako Bazilika sv. Petra vo Vatikáne a je najväčším palácom spravodlivosti na svete. Zaberá plochu 40 000 m², kupola čnie do výšky 100 m a vo vnútri sa nachádza viac ako 250 miestností vrátane 27 pôsobivých súdnych siení. Škoda len, že som palác nemohol vidieť v jeho plnej kráse. Už niekoľko rokov prebieha (a niekoľko asi ešte bude prebiehať) rekonštrukcia, takže ho zakrýva lešenie.

Výťah (Ascenseur des Marolles)

Pre všetkých pohodlnejších návštevníkov Marroles sa priamo pred justičným palácom ponúka sklenený výťah (Ascenseur des Marolles; 1,1 km/17 min. pešo južne od Grand Place), ktorý vás vyvezie alebo zvezie medzi jednotlivými ulicami štvrte. Jazda výťahom netrvá ani 15 sekúnd a je úplne zdarma.

Mural Odilon Verjus

Nástenná maľba Odilon Verjus (1,1 km/15 min. pešo južne od Grand Place) zobrazuje bláznivé dobrodružstvá misionára Odilona a jeho žiaka Laurenta po boku. Priznám sa, že kvôli týmto 2 pánom som maľbu nevyhľadával. Moju pozornosť ukradla tanečníčka Josephine Baker s jej domácim miláčikom – leopardom. Tanečníčka vystupovala v Bruseli v 20. a 30. rokoch 20. storočia.

Brána Halle (Porte de Hal)

Brána Halle (Porte de Hal; 1,8 km/26 min. pešo južne od Grand Place) zo 14. storočia je posledným svedkom 2. bruselských hradieb. V minulosti plnila rôzne funkcie. Bola sýpkou, luteránskym chrámom, väzením, ale aj archívom. Stála expozícia sa zameriava na stredovekú históriu mesta, vystavuje tiež zbrane a brnenia. Po zdolaní 169 schodov vo vnútri veže sa vám z cimburia naskytne panoramatický výhľad na mesto.

Ixelles

Rozsiahla štvrť Ixelles sa rozprestiera juhovýchodne od historického jadra Bruselu.

Rodný dom Audrey Hepburnovej (Lieu de Naissance d’Audrey Hepburn)

V roku 1929 sa v štvrti Ixelles narodila herečka, filantropka, módna ikona a veľvyslankyňa dobrej vôle UNICEF, Audrey Hepburnová. Túto udalosť pripomína pamätná tabuľa na jej rodnom dome (Lieu de Naissance d’Audrey Hepburn; 1,8 km/27 min. pešo juhovýchodne od Grand Place).

Pes v okne domu vyzeral ako porcelánová soška, až kým po niekoľkých nehybných sekundách nepohol hlavou.

Laeken

Štvrť Laeken sa nachádza severne od historického jadra Bruselu. Uprostred rovnomenného parku stojí zámok Laeken, v ktorom býva belgická kráľovská rodina. Neďaleko zámku sú kráľovské skleníky. Rodiny s deťmi určite nevynechajú návštevu tematického parku Mini Europe. Atomium sa mi odjakživa spájalo s mestom. Preto som ho pri svojej návšteve mesta nemohol vynechať.

Atomium

Atomium (8 km/20 min. autom severozápadne od Grand Place) stojí pri severovýchodnom cípe kráľovského parku Parc de Laeken. K Atomiu som cestoval mestskou hromadnou dopravou. Všetky praktické informácie nájdete v článku Brusel – návod na prežitie, v časti Ako sa po meste Brusel pohybovať. Atomium bolo vlajkovou loďou a veľmi rýchlo sa stalo symbolom Svetovej výstavy v roku 1958. Pochopiteľne, len pri výstave neostalo a okrem cikajúceho chlapčeka sa Atomium taktiež stalo symbolom mesta, ale aj celého Belgicka. Predstavuje jednotkovú bunku železa, 9 atómov železa (9 kovových gúľ), ktorá je zväčšená 165 miliárd krát. Počas návštevy si vychutnáte nielen pohyb po jeho vnútorných priestoroch, ale aj opäť iný výhľad na hlavné mesto krajiny. Vstupenka zahŕňa tiež vstup do Múzea dizajnu, ktoré je 150 m severne.

Obdivujte pouličné umenie aj v týchto mestách:

• Čo navštíviť v meste Belfast zadarmo?
• Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Od Kráľovskej štvrte až po Atomium je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Rovinj dostať?

Rovinj sa nachádza v regióne Istria na severozápade Chorvátska, 252 km/3 h 8 min. autom západne od Záhrebu.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza 400 m/5 min. pešo juhovýchodne od námestia Trg na mostu.

Vlakom

Vlakom sa do mesta Rovinj nedostanete, pretože mestom neprechádza žiadna železničná trať.

Kde v meste Rovinj získať info?

Turistické združenie mesta Rovinj (Turistička zajednica grada Rovinja-Rovigno) sa nachádza priamo na námestí Trg na mostu. V infocentre nájdete okrem propagačných materiálov mesta a jednotlivých atraktivít taktiež brožúry o celom regióne.

Čo v meste Rovinj robiť, vidieť a navštíviť?

Kým v minulosti sa historické jadro mesta Rovinj nachádzalo na ostrove, v priebehu rokov sa ostrov spojil s pevninou a vznikli nové ulice a námestie. Pri vašej prechádzke mestom nevynechajte tržnicu, brány do mesta, ulice a uličky, vrcholom prechádzky bude výstup do zvonice, ktorá návštevníkov víta z každej svetovej strany, či už prichádzate do mesta po súši alebo po mori.

Mestská tržnica v Rovinji (Gradska tržnica u Rovinju)

Mestská tržnica v Rovinji (Gradska tržnica u Rovinju; 130 m/2 min. pešo severne od námestia Trg na mostu) je menšou sestrou tržnice v Pule. Síce tu nenájdete taký široký sortiment, niečo si tu vyberie určite každý. Tržnica pozostáva zo zeleného a rybieho trhu. Zelený trh sa do tejto časti námestia presťahoval len v roku 1960. V roku 2003 trh zrekonštruovali a rozšírili. Vedľa zeleného trhu sa nachádza rybí trh, ktorý prešiel rekonštrukciou o rok neskôr. Okrem toho z tržnice sa vám naskytne výhľad na staré mesto s kostolom a prístav. Ak budete mať šťastie ako my, natrafíte na pouličného muzikanta vyhrávajúceho známe skladby od kankánu až po súčasné hity.

Námestie na mostu (Trg na mostu)

Cez Námestie Trg na mostu v minulosti skutočne viedol most. Ulica Pietra Ive bola severným ramenom kanála a námestie Pignaton zase južným, ktoré oddeľovali ostrov od pevniny. Kanál zasypali na konci 18. storočia v roku 1763. Severnú stranu námestia lemujú barokové budovy usporiadané do polkruhu.

Balbiho oblúk (Balbijev luk)

Barokový Balbiho oblúk (Balbijev luk; 88 m/1 min. pešo južne od námestia Trg na mostu) postavili v rokoch 1678-1679 na mieste brány starého rybieho trhu, ktorá bola odjakživa hlavným vstupom do historického jadra mesta. Medzi plastikami vyniká benátsky okrídlený lev. Oblúk pomenovali po prefektovi Francescovi Almorovi Balbim, ktorý na oblúk pridal erb svojej rodiny.

Ulica Grisia

Ulica Grisia vedie z námestia Veli trg až ku farskému kostolu sv. Eufémie a sv. Juraja (Crkva sv. Eufemija; 350 m/6 min. pešo západne od námestia Trg na mostu). Jej dlažba je jednou z najstarších v starom meste. Názov znamená stará dláždená ulica, ktorá prudko stúpa nahor. Ulicu lemujú galérie a obchodíky so suvenírmi. Najviac ma zaujali tzv. fumaioli, vysoké komíny, ktoré pochádzajú z čias, keď celé rodiny žili v jednej miestnosti s krbom.

Zvonica kostola sv. Eufémie

Na mieste malej zničenej zvonice, ktorá tu stála už od dávnych čias, sa začala v roku 1654 výstavba novej zvonice. Podoba so zvonicou sv. Marka v Benátkach nie je čisto náhodná. Jej architektonické línie, výrazný vertikálny tvar, lodžia pre zvony, horná balustráda a špicatý hrot, to všetko sú prvky typické pre benátske zvonice. Nepochybne je jednou z najkrajších v celej Istrii. Na jej vrchol umiestnili v roku 1758 veľkú sochu svätca z medených plechov. V roku 1993 sochu reštaurovali. Zo starých benátskych zvonov, ktoré odliali v roku 1794 v benátskej dielni, sa zachoval len jeden veľký zvon, ktorý uchovávajú v kostole. Súčasné 3 zvony vyrobili v zlievarni v Innsbrucku v rokoch 1994-1995.

Vedeli ste, že kostol sv. Eufémie je najväčším barokovým kostolom Istrie?

Zvonica má výšku 61 m. Na jej vrchol vedie drevené schodisko z hladkých valcovitých drevených brvien, na ktorých máte pocit, že z nich každú chvíľu spadnete. Pri výstupe do zvonice a pri zostupe z nej mi nebolo všetko jedno. Vstupenka stála 4 eur/os. V kostole pracoval veľmi divný pán, ktorý sa po preukázaní novinárskym preukazom opýtal mojej kamarátky, či by ona takýto preukaz akceptovala. Reakciu som vôbec nepochopil. Stačilo povedať, že preukaz neakceptuje. Za poplatok, ktorý si za vstup do veže pýtajú, by aspoň mohli opraviť drevené schodisko. O tom, že v kostole sa nedá platiť platobnou kartou, snáď ani písať nemusím.

Brána sv. Kríža (Vrata svetog Križa)

Nad portálom brány sv. Kríža (Vrata svetog Križa; 350 m/5 min. pešo juhozápadne od námestia Trg na mostu) si všimnite erb mesta Rovinj. Z vnútornej strany brány sa zachovala pomerne značná dĺžka mestských hradieb.

Kde sa v meste Rovinj najesť?

Hamburgerová reštaurácia Škatuleta (550 m/8 min. pešo severovýchodne od námestia Trg na mostu) sa nachádza východne od historického jadra mesta. S parkovaním určite nebudete mať problém, pretože stojí na parkovisku vedľa supermarketu. Ochutnali sme burger Škatuleta, vlajkovú loď reštaurácie. Samozrejmosťou bolo 100 % hovädzie mäso, chrumkavá slanina, karamelizovaná cibuľka, syr, kyslé uhorky a šalát. Burger ochutili domácou BBQ omáčkou, horčicou a majonézou. Neodolal som a k burgrom som nám ešte objednal cibuľové krúžky. Burgre sme zapili pivom Augustiner, čapovaným ležiakom z Mníchova. Tak dobrý hamburger som už dávno nemal! Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 42,80 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Rovinj zájsť na drink?

Adrenalínový výstup a zostup zo zvonice kostola sv. Eufémie som skrátka musel rozdýchať. Našťastie, hneď pod kostolom s výhľadom na more, sa nachádza kaviareň a bar Caffe Bar XL (450 m/7 min. pešo západne od námestia Trg na mostu). Keď som v nápojovom lístku videl môj milovaný koktail Negroni, výber bol jednoznačný. Za 2 miešané nápoje sme zaplatili 18 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte zvonice aj v týchto mestách:

• Benátky sú len jedny
• Tatranské unikáty a unikátny Poprad
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Rovinj – mesto, ktoré vyrastá z mora je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Pula dostať?

Pula sa nachádza v regióne Istria na severozápade Chorvátska, 269 km/3 h 8 min. autom juhozápadne od Záhrebu, hlavného mesta Chorvátska.

Autobusom

Autobusová stanica (Autobusni kolodvor) sa nachádza 1,5 km/20 min. pešo severovýchodne od námestia Trg Forum.

Vlakom

Železničná stanica stojí 1,5 km/20 min. pešo severovýchodne od námestia Trg Forum.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Pula (Zračna luka Pula, kód podľa IATA: PUY) sa nachádza 8 km/12 min. autom severovýchodne od námestia Trg Forum.

Kde v meste Pula získať info?

Turistické združenie mesta Pula (Turistička zajednica grada Pule) nájdete vo východnej časti zástavby námestia Trg Forum.

Čo v meste Pula robiť, vidieť a navštíviť?

V meste Pula vám určite odporúčam prehliadku pevnosti a podzemných krytov pod ňou. Autentickou prehliadkou chutí a vôní bude návšteva mestskej tržnice. Počas prechádzky starým mestom nevynechajte pamiatky z rímskych čias – Augustov chrám, Sergiov oblúk či Arénu.

Pevnosť (Pulski Kaštel)

Benátska pevnosť zo 17. storočia (Pulski Kaštel; 600 m/9 min. pešo východne od námestia Trg Forum) sa vypína na strmom kopci vysoko nad strechami starého mesta. Pevnosť kedysi slúžila ako kasárne, pozorovateľňa a sklad. Vybudovaním Arsenalu na konci 19. storočia sa Pula stala domovským prístavom rakúsko-uhorského námorníctva. Presťahovalo sa sem obyvateľstvo zo všetkých kútov monarchie. V priebehu nasledujúcich rokov sa rozvinula na najväčšie mesto regiónu Istria.

Stále expozície múzea

Stále expozície Historického a námorného múzea Istrie (Povijesni i pomorski muzej Istre) sa zameriavajú na rakúsko-uhorskú armádu a históriu farmácie. Keďže pevnosť slúžila ako kasárne, samostatná expozícia sa venuje službe a voľnému času rakúsko-uhorskej armády. V expozícii histórie farmácie uvidíte pôvodný mahagónový nábytok v historizujúcom štýle z 2. polovice 19. storočia. Ďalej uvidíte lekárnické fľaštičky plnené bylinkami, mažiare, váhy a mnohé ďalšie. Po prehliadke expozícií vám odporúčam prejsť sa po hradbách pevnosti, z ktorých sa vám naskytnú výhľady na celé mesto a prístav.

Tunely pod pevnosťou

Podzemné kryty sa rozprestierajú na 2 úrovniach. Tunely, 2 chodby v tvare písmena „L“, pod pevnosťou postavili v rokoch 1913-1915. Chodby sú dlhé asi 140 metrov, široké 1,5-2 m a vysoké asi 3 m. Tunely slúžili ako úkryt pre obyvateľov mesta, sklad munície, ale tiež väzenie pre nepriateľských vojakov. Vo väzení zadržiavali členov posádky zo zničenej talianskej vzducholode Città di Jesi a potopenej francúzskej ponorky Curie. Vstupy umiestnili tak, aby umožnili konštantné prúdenie vzduchu. V lete sa v tuneloch príjemne schladíte, pretože teplota sa pohybuje okolo 14-18 ^oC.

Zerostrasse

Podzemný systém tunelov Zerostrasse vybudovali v medzivojnovom období. Systém má 4 vchody z rôznych strán úpätia kopca, cez ktoré vedú podzemné chodby smerom k jedinečnému priestoru uprostred. Aj tu vchody rozmiestnili tak, aby umožnili správnu cirkuláciu vzduchu. Chodby majú dĺžku približne 700 m, šírku 3 až 6 m a výšku približne 2,5 m. Slúžili ako sklady munície a koridory na ukrytie ľudí v prípade leteckých útokov na mesto.

Vedeli ste, že do protiatómových krytov sa zmestí až 6 000 osôb?

Praktické info o múzeu

Múzeum je otvorené denne od októbra do apríla medzi 9.00-17.00 h a od mája do septembra medzi 9.00-21.00 h. Vstupenka stojí 7 eur/os. Zahŕňa celú pevnosť vrátane tunelov. V múzeu môžete platiť platobnou kartou. Medzi ďalšie expozície múzea patria Dom fresiek v Dragući a Návštevnícke centrum Hermana Potočnika Noordung. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Mestská tržnica (Zgrada tržnice)

Tú správnu atmosféru mesta nasajete v mestskej tržnici (Zgrada tržnice; 750 m/11 min. pešo juhovýchodne od námestia Trg Forum). Výrazná aróma rýb a morských plodov na prízemí krytej budovy vám prezradí, že sa blížite k rybiemu trhu. Na opačnej strane zase nakúpite mäso v niekoľkých mäsiarstvach, ale v ponuke nájdete aj mliečne výrobky, či zákusky. Poschodie zaberajú predovšetkým kaviarne a reštaurácie. Na krytej terase kaviarne (Buffet Kantun) som si sadol medzi miestnych, ktorí si čítali dennú tlač a klebetili so známymi nad šálkou kávy. Svoju šálku horúceho espressa som si tu vychutnal aj ja. Za účet som zaplatil neuveriteľných 0,93 eur. V kaviarni som platil v hotovosti.

Na otvorenom trhu hneď vedľa kúpite všetko od výmyslu sveta, od ovocia a zeleniny, cez sadenice, oleje, vína, džemy, medy, hľuzovky až po vajíčka a pálenky. Zastavili sme sa v stánku včelárstva Dubravac Mariana. Neskutočne milá a veľmi dobre po anglicky hovoriaca pani predavačka z Bosny nám ako správna obchodníčka dala najprv ochutnať svoje produkty, aby nám ich neskôr aj výhodne (pre obe strany) predala. Môj cieľ bol jasný – figový džem (7 eur). Ale zo stánku som odchádzal aj s fľašou špeciálnej brandy s príchuťou alojzie citrónovej (22 eur/1 l). Pani mi ju predala s takmer tretinovou zľavou.

Augustov chrám (Augustov hram)

Augustov chrám (Augustov hram) stojí v severozápadnej časti námestia Trg Forum. Postavili ho pravdepodobne medzi rokmi 2 pred n. l. a 14 n. l. S príchodom kresťanstva sa zmenil na kostol a neskôr na sklad obilia. Na začiatku 19. storočia už v chráme vystavovali kamenné pamätníky. V súčasnosti v chráme uvidíte zbierku antických sôch. Obzvlášť vyniká zbierka cisárskych sôch z mramoru.

Sergiov oblúk (Slavoluk Sergijevaca)

Víťazný Sergiov oblúk a mestskú zlatú bránu (Slavoluk Sergijevaca – Zlatna vrata; 450 m/7 min. pešo juhovýchodne od námestia Trg Forum) postavili v roku 29-27 pred n. l. Bránu a múr zbúrali začiatkom 19. storočia v dôsledku rozširovania mesta mimo mestských hradieb. Oblúk postavili v korintskom štýle s helenistickými a maloázijskými vplyvmi. Oblúkom vojdete do nákupnej ulice, takže sa pripravte na masy návštevníkov.

Aréna (Arena)

Pulské koloseum (Arena Pula; 750 m/10 min. pešo severovýchodne od námestia Trg Forum) je snáď najfotografovanejšou atraktivitou mesta. Amfiteáter v toskánskom štýle sa objavuje na takmer každej fotke, ktorá sa viaže k mestu Pula. Predpokladá sa, že chrám postavili za vlády cisára Augusta medzi rokmi 27 pred n. l. a 14 n. l. Dve centrálne osi merajú 132 m a 105 m. Chrám má vo svojom najvyššom mieste výšku takmer 33 m. Údajne sa do arény zmestilo 23 000 divákov. Oválny tvar bojiska bol ideálny pre procesie, formácie, rozvoj bojovej stratégie, postup a ústup ozbrojených skupín. 

Priestor pod arénou, ktorý je tiež prístupný, slúžil na držanie zvierat v klietkach. Dnes v ňom uvidíte niekoľko antických váz a amfor. Od svojho veľkého brata v Ríme sa amfiteáter líši predovšetkým 4 obdĺžnikovými vežami, ktoré postavili do vonkajšieho plášťa steny. V amfiteátri sa konali zápasy gladiátorov. Vstup na tieto zápasy bol zdarma. Počas prehliadky sa prejdete po amfiteátri, resp. po tom, čo z neho ostalo. To isté ale uvidíte aj spoza plota, ktorý obklopuje amfiteáter. Vstupenka stála 10 eur/os. V amfiteátri môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Pula najesť?

Reštaurácia Restoran da Piero II (110 m/2 min. pešo južne od námestia Trg Forum) ponúka predovšetkým jedlá z grilu a pizzu. Ochutnal som Čevapčiči s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi, ryžou s paradajkami, ajvarom a smotanovým syrom. Obed som zapil čapovaným ležiakom. Neviem, či miestny likér na účet podniku dávali po obede všetkým hosťom, alebo len nám. Každopádne potešil a splnil psychologickú úroveň produktu reštaurácie. 😀 Milá, čiastočne po anglicky hovoriaca obsluha. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 43 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si tiež o týchto pevnostiach:

• Kodaň – Nyhavn, Christiania a okolie
• Râșnov – pevnosť à la Hollywood
• Chefchaouen – 50 odtieňov modrej
• Barcelona – Sants-Montjuïc
• Komárno – pútava história a skvelá gastronómia

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pula – od antiky po súčasnosť je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Winchester dostať?

Winchester sa nachádza v grófstve Hampshire v juhovýchodnom Anglicku 109 km/2 h autom juhozápadne od Londýna.

Autobusom

Autobusová stanica Winchester (Winchester Bus Station) sa nachádza 120 m/2 min. pešo severne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica Winchester (Winchester Railway Station) sa nachádza 1,1 km/16 min. pešo severozápadne od infocentra. Do mesta som cestoval vlakom z Portsmouthu. Cesta trvala 57 min., mala 10 zastávok a spiatočný cestovný lístok stál 15,70 gbp/18,90 eur/os.

Kde v meste Winchester získať info?

Návštevnícke informačné centrum mesta Winchester (Winchester Visitor Information Centre) sa nachádza 400 m/5 min. pešo severovýchodne od Winchesterskej katedrály. V infocentre som si kúpil čierne pero s britskou vlajkou, ktoré stálo 1,50 gbp/1,81 eur/ks. Pre známu som tiež chcel kúpiť čajovú lyžičku s ozdobnou rúčkou, ale tú v infocentre nepredávali.

V infocentre som sa zastavil, aby som sa opýtal na prevádzkovú dobu hradu Wolvesey. Hrad nebol otvorený v čase, keď mal, tak ma zaujímalo, či ho ešte v ten deň otvoria. Zamestnankyňa infocentra ostala prekvapená, keď som jej povedal, že brána bola zamknutá. Povedala mi, že od rána tam posiela ľudí. V duchu som sa zasmial, pretože podobné situácie som v práci zažíval aj ja. To je paradox práce v infocentre. Často sme sa o niečom dozvedeli ako poslední.

Čo v meste Winchester robiť, vidieť a navštíviť?

Winchester ponúka rozmanité aktivity. Navštívte Veľkú sálu s okrúhlym stolom kráľa Artuša, západnú bránu, jedinú zachovanú bránu do mesta, Múzeum mesta Winchester s modelom mesta z viktoriánskych čias, hrad Wolvesey alebo tiež starý biskupský palác, vylezte na vyhliadku na vrchu sv. Egídia, pokloňte sa soche kráľa Alfréda Veľkého, spoznajte históriu mestského kríža, či nakuknite do domu Jane Austenovej.

Veľká sála (Great Hall)

Veľká sála (Great Hall; 750 m/12 min. pešo západne od infocentra) je jednou z najstarších gotických a zároveň najkrajších stredovekých sál Anglicka. Spolu so západnou bránou (Westgate) sú jedinými svedkami kedysi slávneho winchesterského hradu. Hrad nechal postaviť v roku 1067 normanský vojvoda a anglický kráľ Viliam Dobyvateľ krátko po víťazstve v bitke pri Hastingse. Hrad slúžil ako kráľovská rezidencia, obranná pevnosť i súdna sieň.

Sálu postavili v roku 1222 za vlády kráľa Henricha III. Dominantou miestnosti je stôl z legendy o kráľovi Artušovi. I keď legenda pochádza z 5. storočia, stôl vyrobili až v 13. storočí. Po prehliadke som načerpal sily v záhrade kráľovnej Eleanóry, ktorú pomenovali po kráľovnách Eleonóre Provensalskej a Eleonóre Kastílskej. Severne od Veľkej sály smerom ku západnej bráne sa môžete prejsť cez hradné chodby, ktoré sa zachovali pod súčasným námestím.

Sála sa tiež objavila vo viacerých filmoch a seriáloch. Predstavovala tudorovskú súdnu sieň v seriáli Vlčia sieň (Wolf Hall z roku 2015) a trónnu sálu Richarda III. v seriáli The Hollow Crown (2016). Objavila sa aj v seriáli Koruna (The Crown, prvé 2 série 2016-2017) a vo filme Klub výtržníkov (Riot Club z roku 2013).

Praktické info o Veľkej sále

Veľká sála je otvorená denne od pondelka do nedele od 10.00-17.00 h. Vstupenka stojí 8 gbp/9,60 eur/os. Platí 1 rok a využijete ju aj v Múzeu Západná brána (Westgate Museum). Vstupenky si tiež kúpite on-line. Vo Veľkej sále zaplatíte len platobnou kartou.

Vstupenka Historický Winchester: Prieskumník zahŕňa 3 historické atraktivity mesta Winchester – Veľkú sálu, Múzeum Západná brána a Mestské múzeum. Vstupenka stála 12,50 gbp/15 eur/os.

Múzeum Západná brána (Westgate Museum)

Múzeum (Westgate Museum; 650 m/10 min. pešo západne od infocentra) sa nachádza vo vnútri zachovanej opevnenej stredovekej brány. Brána je poslednou z hlavných stredovekých brán do mesta. Pochádza z 12.-14. storočia. Slúžila tiež ako väzenie pre dlžníkov takmer 200 rokov. Tí počas svojho nedobrovoľného pobytu vytesali do steny rôzne graffiti. Počas prehliadky sa dozviete nielen o histórii samotnej budovy, ale aj o osobnostiach Tudora a Stuarta Winchesterovcov. Uvidíte zbierku predcisárskych mier a váh či maľovaný strop. Pre návštevníkov je tiež sprístupnená terasa na streche brány.

Múzeum mesta Winchester (Winchester City Museum)

Múzeum mesta Winchester (Winchester City Museum; 400 m/5 min. pešo západne od infocentra) vás prevedie históriou mesta od doby železnej, keď bolo významným obchodným centrom, cez anglosaskú slávu až po poslednú cestu Jane Austenovej za pozostatkami kráľa Alfréda. Svojimi aktivitami sa múzeum orientuje predovšetkým na rodiny s deťmi. Expozície múzea sa rozprestierajú na 3 podlažiach. Odporúčam vám začať na najvyššom podlaží a schádzať postupne dole.

Najviac ma zaujala expozícia na prízemí múzea, v ktorej uvidíte veľký model mesta vo viktoriánskych časoch. Model postavil bývalý pracovník územného plánovania Roger Brown, ktorý ho zanechal ako dedičstvo mestu a jeho ľuďom. Ide o unikátny záznam o Winchestri z roku 1870, keď počet obyvateľov nedosahoval ani tretinu toho, čo teraz, keď ešte len mali postaviť veľkolepú Guildhall a ešte 30 rokov, kým sochu kráľa Alfréda postavili na ulici The Broadway.

Winchester, známy ako Venta Belgarum, bol v 3. storočí 5. najväčším mestom rímskej Británie. V expozícii tiež uvidíte 2 kabelky a zosobnené puzdro na cievky zo slonoviny Jane Austenovej, pôvodnú maketu sochy kráľa Alfréda, či spoznáte Dickieho Frosta, jedného z najväčších britských amatérskych cyklistov všetkých čias.

Praktické info o Múzeu mesta Winchester

Múzeum je otvorené denne od pondelka do soboty od 10.00-17.00 h a v nedele od 11.00-17.00 h. Vstupenka stála 7,75 gbp/9,34 eur/os. Pri kúpe vstupenky vopred on-line ušetríte 10 %. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Hrad Wolvesey alebo tiež Starý biskupský palác (Wolvesey Castle Old Bishop’s Palace)

Stredovekí biskupi z Winchesteru boli bohatí a mocní muži, príbuzní a poradcovia kráľov. Hrad Wolvesey alebo tiež Starý biskupský palác (Wolvesey Castle Old Bishop’s Palace; 750 m/10 min. pešo južne od infocentra) bol ich hlavným sídlom počas celého stredoveku. Je jednou z najväčších stredovekých budov a jedným z najvýznamnejších normanských palácov v Anglicku. Postavili ho v období, keď bol Winchester 2. najdôležitejším kráľovským a cirkevným centrom po Londýne.

Posledná veľká udalosť sa uskutočnila 25. júla 1554, keď bola Východná sála miestom svadobnej hostiny kráľovnej Márie a Filipa Španielskeho.

V priebehu stredoveku zastávali biskupi z Winchesteru jednu z najvyšších mocenských pozícií v anglickej cirkvi, ako aj v národnej politike. Vlastnili rozsiahle majetky, ktoré siahali od Somersetu až po Londýn, čo im prinieslo veľké bohatstvo. Rozsiahle ruiny pochádzajú prevažne z veľkého paláca biskupa Henricha z Blois (1129-1171) z 12. storočia, brata kráľa Štefana. Palác sa používal až do 80. rokov 17. storočia, keď sa biskup George Morley rozhodol postaviť v blízkosti nový palác. Hoci sú budovy zničené, stále vyvolávajú dojem svojej bývalej vznešenosti.

Prehliadka hradu Wolvesey

Pôvodný prístup k palácu cez bránu v mestskej hradbe viedol na vonkajšie nádvorie so stajňami, stodolami, veľkým skladom vlny a biskupským väzením. Palác bol usporiadaný okolo vnútorného nádvoria obklopeného priekopou, ktorú v 17. storočí zasypal biskup Morley a už ju nie je vidieť. Štrkové plochy odrážajú miesto bývalých budov, zatiaľ čo trávnaté plochy predstavujú vonkajšie priestory. Nízke múry pred vchodom do východnej haly sú základmi 1 z 2 vrátnic.

Východná sála bola určená na veľké zhromaždenia a slávnostné príležitosti. So svojou dĺžkou 27 metrov a s najnovšími architektonickými prvkami ju jasne navrhli tak, aby zapôsobila. Halu pravdepodobne postavili v roku 1138.

Na východ od východnej haly je štvorcová budova bez strechy, ktorá sa zvonku javí ako veľká veža alebo pevnosť. Steny sú v skutočnosti veľmi tenké a zdá sa, že budova vždy slúžila ako kuchyňa. Vedľa kuchyne bola servírovacia miestnosť, kde sa pripravovali posledné jedlá predtým, ako sa preniesli do východnej haly.

Svadobná hostina kráľa Henricha IV. a Johanky z Navarry, ktorú pripravovali v týchto kuchyniach vo februári 1403, zahŕňala mladé labute, zverinu, zajace, jarabice, sluku lesnú, cíbika, prepelicu, sluku, pečené kozliatko, pudingy, lievance, mandľové mlieko a hrušky v sirupe.

Biskup Henry použil vo svojom paláci najnovšiu inovatívnu technológiu a nainštaloval jeden z najstarších známych stredovekých príkladov vodovodného potrubia.

Praktické info o hrade Wolvesey

Hrad je otvorený od apríla do septembra denne od 10.00-17.00 h, od októbra do marca denne od 10.00-16.00 h. Vstup na hrad je zdarma. Počas návštevy hradu si dávajte pozor na hlbokú vodu, nerovné povrchy a padajúce murivo. Po múroch je zakázané liezť.

Vyhliadka na vrchu sv. Egídia (St. Giles Hill – Viewpoint)

Z vyhliadkového bodu na vrchu sv. Egídia (St. Giles Hill – Viewpoint; 1,1 km/19 min. pešo východne od infocentra) budete mať priamy výhľad na High Street, najvýznamnejšiu ulicu mesta. Na vrchu sa nachádzala osada z doby bronzovej už v roku 1 500 pred n. l. Neskôr na ňom Sasi pochovávali. V období stredoveku bol vrch miestom jedného z najdôležitejších výročných jarmokov v Európe, ktorý riadili mocní biskupi z Winchesteru. Napokon v 19. storočí sa vrch premenil na zábavný park. Dnes si na vrchu užijete ticho, pokoj a výhľady na mesto.

Naplánujte si výstup na vrch pred východom alebo západom slnka!

Socha kráľa Alfréda Veľkého (King Alfred the Great Statue)

Kráľ Alfréd Veľký (King Alfred the Great Statue; 120 m/2 min. pešo východne od infocentra) vládne mestu Winchester dodnes. Aspoň vo svojej bronzovej podobe na kruhovom objazde. Sochu, ktorú vytvoril Hamo Thornycroft, postavili v roku 1901 pri príležitosti 1000. výročia smrti kráľa Alfréda. Alfréda korunovali za kráľa Wessexu (1 zo 7 anglosaských kráľovstiev v juhozápadnom Anglicku v období od 6. do 9. storočia) v roku 879 po porážke vikingskej armády.

Bol najvýznamnejším anglosaským panovníkom Anglicka v rokoch 886–899. Je tiež jediným anglickým kráľom s prívlastkom „Veľký“. Aby posilnil svoje kráľovstvo proti budúcim útokom, mladý kráľ prestaval mnoho opevnených miest. Žiadne však neprekvitalo ako Winchester. V čase dobytia Normanmi v roku 1066 bol Winchester najdôležitejším mestom v krajine.

Mestský kríž alebo Maslový kríž (City Cross alebo Buttercross Monument)

Mestský kríž alebo Maslový kríž (City Cross alebo tiež Buttercross Monument; 350 m/5 min. pešo západne od infocentra), stojí na mieste, kde je ulica High Street najširšia. Kríž slúžil ako centrum občianskych obradov a vedľa neho sa nachádzala stredoveká cechová sieň. Prvýkrát sa spomína na začiatku 14. storočia, keď miestny obyvateľ menom Walter dostal pokutu za to, že vedľa neho vykopal žumpu.

V roku 1779 kríž mesto tajne predalo ako výzdobu areálu miestneho panstva. Keď sa ho nový majiteľ pokúsil premiestniť, ľudia vo Winchestri sa vzbúrili a od predaja sa muselo upustiť. Na podstavci kríža je nápis, ktorý zaznamenáva jeho opravu v roku 1865 od Sira Georgea Gilberta Scotta, architekta Albertovho pamätníka v Londýne.

Dom Jane Austenovej (Jane Austen’s last days – Plaque)

Jane Austenová, spisovateľka a zakladateľka tzv. „rodinného“ románu strávila v tomto dome (Jane Austen’s last days – Plaque; 700 m/9 min. pešo juhozápadne od infocentra) posledných 6 týždňov pred svojou smrťou v roku 1817. Zomrela vo veku 41 rokov a pochovali ju vo winchesterskej katedrále. Na pohreb prišli iba 4 mužskí členovia rodiny. Jej sestra Cassandra neprišla, pretože ženy sa v tom čase nesmeli zúčastňovať pohrebov. Populárnou autorkou sa stala až po svojej smrti. Dom nie je verejnosti prístupný.

Kde sa v meste Winchester najesť?

Reštaurácia The Winchester Stable (300 m/4 min. pešo západne od infocentra) patrí do siete reštaurácií v západnom Anglicku a Walese. Podáva pizzu z kysnutého cesta a remeselné pivo. Organické obilniny pochádzajú z grófstva Gloucestershire. Cesto polievajú domácou paradajkovou omáčkou San Marzano. Ide o odrodu slivkových paradajok, ktoré majú svoj pôvod v talianskom regióne Kampánia. V reštaurácii radi podporujú miestne farmy varením z britských surovín. Ochutnal som tú správnu Margheritu s mozzarellou, parmezánom, čerstvou bazalkou a anglickým repkovým olejom. Pizzu som zapil ľahkým a sviežim svetlým ležiakom Freedom. Za obed som zaplatil 17,75 gbp/21,38 eur.

Kam v meste Winchester zájsť na kávu?

V meste som vyskúšal 2 kaviarne – jednu nezávislú a druhú, ktorá patrí do siete pekární.

Coffee Lab ‚Academy‘

Moderná minimalistická kaviareň so severským nádychom Coffee Lab ‚Academy‘ (400 m/6 min. pešo západne od infocentra) sa zameriava na prípravu a podávanie kávy od špeciálnych pražiarní z celého sveta. Daždivé počasie ma „vyhnalo“ do kaviarne ešte pred mojím návratom naspäť do Portsmouthu. Ochutnal som koláč Polenta (pripravený z kukuričnej múky) a espresso. Za účet som zaplatil 8,30 gbp/9,99 eur.

Greggs

Britskú sieť pekární Greggs (150 m/2 min. pešo západne od infocentra) nájdete v celom Spojenom kráľovstve. Zastavil som sa na jedno malé rýchle espresso, z ktorého sa vykľulo jedno veľké horúce lungo. To mi ale vôbec nevadilo, lebo v zamračenom počasí s občasnými prehánkami príjemne zahrialo. Kávu som si vychutnal na lavičke na ulici pri hudbe pouličných muzikantov. Za kávu som zaplatil 1,50 gbp/1,81 eur.

Navštívte historické budovy aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Kodani – Strøget, Rådhuspladsen a okolie
• Padova – veda a umenie sa rozvíjali už od stredoveku
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Kráľovský Winchester je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Southampton dostať?

Southampton sa nachádza v grófstve Hampshire v juhovýchodnom Anglicku.

Vlakom

Železničná stanica Southampton Central sa nachádza 1 km/14 min. pešo severozápadne od centra mesta. Do Southamptonu som cestoval vlakom z Portsmouthu. Cesta trvala 47 min., mala 5 zastávok a cestovný lístok stál 11 gbp/13,24 eur.

Autobusom

Väčšina autobusov zastavuje na zastávkach Havelock Road (650 m/9 min. pešo severne od centra mesta) alebo Commercial Road (900 m/13 min. pešo severne od centra mesta).

Lietadlom

Medzinárodné letisko Southampton (Southampton Airport) sa nachádza 6,4 km/12 min. autom severovýchodne od centra mesta. Z letiska sa momentálne (jún 2024) dostanete do 18 destinácií, z toho 7 v Spojenom kráľovstve a 11 v Európe.

Kde v meste Southampton získať info?

V meste ani na internete som sa nedopátral k tomu, kde sa nachádza turistické informačné centrum. Pre oficiálne turistické informácie kliknite na: https://visitsouthampton.co.uk/.

Čo v meste Southampton robiť, vidieť a navštíviť?

V Southamptone môžete navštíviť atraktivity, ktoré sa viažu predovšetkým na Titanic. Odporúčam vám tiež prehliadku Tudorovského domu so záhradou či prechádzku po mestských hradbách.

Múzeum SeaCity (SeaCity Museum)

Múzeum SeaCity (SeaCity Museum; 500 m/8 min. pešo východne od železničnej stanice Southampton Central) sa nachádza v budove mestského úradu. Vstup do múzea je zo západnej strany budovy. Nájdete ho vďaka historickej hodinovej veži. Budova pochádza z 30. rokoch 20. storočia. V minulosti sa v nej nachádzali 3 súdne siene, policajná stanica, kancelárie, cvičisko a cely. Múzeum otvorili 10. apríla 2012 pri príležitosti 100. výročia vyplávania Titanicu z prístavu v Southamptone.

Expozícia Príbeh Titanicu zo Southamptonu (Southampton’s Titanic Story)

Tragédia Titanicu snáď najviac zasiahla Southampton. V expozícii Príbeh Titanicu zo Southamptonu (Southampton’s Titanic Story) sa dozviete, aký vplyv malo potopenie lode na mesto. Expozícia vás prevedie od chvíle, keď loď narazila do ľadovca až po jej potopenie a záchranu cestujúcich.

Vedeli ste, že viac ako tri štvrtiny posádky Titanicu pochádzalo zo Southamptonu?

V múzeu nájdete viaceré interaktívne prvky. Môžete si napr. vyskúšať kormidlovanie Titanicu, pokúsiť sa udržať motor v chode či si precvičiť morzeovku. Expozícia síce nevystavuje mnoho predmetov z Titanicu, napriek tomu si nenechajte ujsť meč kapitána E. J. Smitha, raňajkové menu 1. triedy z 11. apríla 1912 či vreckové hodinky stewarda Sidneyho Sedunaryho. Zaujala ma tiež posledná miestnosť expozície, historická sála magistrátneho súdu, v ktorej si vypočujete výpovede svedkov v podaní hercov z divadla. Sála má steny z portlandského kameňa, mahagónové dvere a zdobený strop. Lepšiu kulisu pre túto časť expozície nevymyslíte.

Expozícia Brána do sveta (Getaway to the world)

Poloha Southamptonu predurčila mesto k jeho rozvoju. Už viac ako 200 000 rokov ľudia z celého sveta cez mesto prechádzali. Expozícia Brána do sveta (Getaway to the world) sa zameriava práve na príbehy cestovateľov, ktorí mali na mesto vplyv, ale aj na súčasníkov, ktorí z neho robia živé a multikultúrne mesto. Medzi vrcholy expozície patria model lode Queen Mary, skupina predmetov z hrobu saskej ženy, či poklad mincí z Millbrooku. Zaujala ma tiež interaktívna mapa Southamptonu, ktorá zobrazuje vývoj mesta od doby kamennej až po súčasnosť.

Vedeli ste, že v stredoveku sa Southampton stal jedným z hlavných prístavov Anglicka?

Expozícia Príbehy zo Southamptonu (Southampton stories)

Expozícia Príbehy zo Southamptonu (Southampton stories) vás prevedie bohatou a rozmanitou históriou Southamptonu. Od spustenia prvých veľkých zaoceánskych lodí na konci 19. storočia až po vzostup dnešných velikánskych výletných lodí bol Southampton vždy v popredí lodného priemyslu. Práve vďaka tomu získal prezývku „Brána do sveta“. Medzi to najlepšie z expozície patria obrovská pieskovcová guľa, ktorú vybagrovali v 80. rokoch 19. storočia, model oceánskeho terminálu z roku 1950, či Charta mesta z roku 1964. Najnovšia výstava sa zameriavala na prepojenie mesta s transatlantickým obchodom s otrokmi.

Praktické info o Múzeu SeaCity

Múzeum je otvorené denne od pondelka do nedele od 10.00-17.00 h. Vstupenka stála 11 gbp/13,24 eur a platí 1 rok od dátumu zakúpenia. Vstupenky si môžete kúpiť v pokladni múzea po príchode alebo on-line. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Pamätník hudobníkov Titanicu (Titanic Musicians’ Memorial)

Pamätník hudobníkov Titanicu (Titanic Musicians’ Memorial) sa nachádza na rohu Cumberland Place a London Road. Toto je replika pôvodného pamätníka neďaleko miesta, ktoré bolo zničené počas 2. svetovej vojny. Zobrazuje smútiacu ženu a potápajúci sa Titanic s nápisom prvých pár taktov „Bližšie k tebe, Bože môj“. Na pamätníku sú vyryté mená všetkých hudobníkov na lodi, vrátane lídra kapely Wallacea Hartleyho. Žiaľ, tento pamätník sa mi pre uzáveru cesty nepodarilo odfotiť.

Pamätník inžinierskym dôstojníkom (Engineer Officers’ Memorial)

V East Parku na rohu Above Bar Street a Ring Road stojí Pamätník inžinierskym dôstojníkom (Engineer Officers’ Memorial). Pamätník s viac ako 2 m vysokým anjelom postavili z aberdeenskej žuly a odhalili v roku 1914. Pripomína inžinierskych dôstojníkov na Titanicu, ktorí zomreli. Medzi menovanými sú Thomas Andrews, hlavný dizajnér spoločnosti Harland & Wolff (stavitelia lode) a Archibald Frost a Robert Knight (obaja členovia garančnej skupiny, ktorých pridelili na panenskú plavbu Titanicu).

(Titanic Postal Workers’ Memorial) Pamätník poštových pracovníkov Titanicu

Pamätník poštových pracovníkov Titanicu (Titanic Postal Workers’ Memorial), ktorý sa pôvodne nachádzal na hlavnej pošte v Southamptone, premiestnili na 1. poschodie južného bloku Občianskeho centra (Civic Centre), napravo od dverí Rady. Tento pamätník pripomína 2 dôstojníkov britskej námornej pošty a ich 3 amerických kolegov, ktorí zomreli pri potopení lode. Plaketa je vyrobená z náhradnej vrtule darovanej spoločnosťou Harland & Wolff.

Na tomto mieste je možné vidieť aj knihu spomienok (Titanic Book of Remembrance), ktorá pripomína obete Titanicu zo Southamptonu. Knihu na mramorovom podstavci darovala spoločnosť mesta Southampton (City of Southampton Society). Budova je otvorená od pondelka do piatku od 9.00-17.00 h. Počas sviatkov je zatvorená. Keďže som mesto navštívil v nedeľu, do budovy som sa nedostal.

Pamätník posádky Titanicu (Titanic Crew Memorial)

Pamätník posádky Titanicu (Titanic Crew Memorial), pôvodne pitná fontána, odhalili v roku 1915. Vyrobili ho miestni kamenári Garret & Haysom z portlandského kameňa. Zložili sa naň priatelia a rodina posádky. Pripomína stewardov, námorníkov a kuričov, ktorí zahynuli pri katastrofe. Pamätník sa pôvodne nachádzal v parku Southampton Common. V roku 1972 ho presunuli na svoje súčasné miesto v kostole Holyrood na rohu High Street a Bernard Street. Nachádza sa hneď za dverami kostola, vpravo. Bránu kostola po súmraku zamykajú, ale pamätník môžete vidieť cez otvor na prízemí, hneď napravo od brány (pokiaľ ho samozrejme neopravujú a neobklopuje ho lešenie).

Pred kostolom sa nachádza ešte jedna zaujímavosť. Je ňou kotva z lode Queen Elizabeth 2. Kotvu mestu Southampton darovala spoločnosť Cunard v marci 2010 na pripomenutie si dlhého spojenia medzi mestom a touto ikonickou loďou. Loď opustila svoj domovský prístav Southampton na svojej panenskej plavbe v máji 1969 a prepravovala cestujúcich do New Yorku a mnohých ďalších miest. V roku 1982 slúžila vo vojne o Falklandy ako vojenská loď. Jej posledná cesta bola v novembri 2008, keď dostala obrovský a emotívny signál od obyvateľov Southamptonu.

Bývalý dom námorníkov (Former Sailors’ Home)

Túto budovu otvorili ako dom námorníkov (Sailors‘ Home) v roku 1909. Poskytovala dočasné ubytovanie námorníkom, keď boli v prístave. Niekoľko členov posádky Titanicu tu bolo ubytovaných pred plavbou a väčšina z nich zahynula. Budova sa nachádza na Oxford Street, v súčasnosti je centrom Armády spásy.

Železničná stanica Terminus (Terminus Railway Station)

V roku 1912 bola železničná stanica Terminus (Terminus Railway Station) najbližšie k dokom. Budovu hlavnej stanice navrhol pre londýnsku a southamptonskú železnicu Sir William Tite. Postavili ju v rokoch 1839-1840. Železnica urýchlila rozvoj moderného prístavu. V súčasnosti je kasínom. V zadnej časti budovy je krytý priestor, kde bývali nástupištia stanice. Nachádza sa na Terminus Terrace oproti vstupu na Oxford Street.

South Western House

V roku 1912 bola budova South Western House prvotriednym hotelom. Niektorí bohatší pasažieri Titanicu strávili v hoteli poslednú noc pred plavbou. Patrili medzi nich Thomas Andrews a J. Bruce Ismay, prezident White Star Line. Budovu neskôr prerobili na byty. Stojí na rohu Canute Road a Terminus Terrace.

Canute Chambers

V roku 1912 bola táto budova centrálou lodnej spoločnosti White Star Line v Southamptone. Spoločnosť vlastnila kráľovskú poštovú loď Titanic. Pamätná tabuľa označuje miesto, kam prišli po potopení Titanicu znepokojení príbuzní čakať na správy o svojich blízkych. Keď mená pozostalých poslali telegrafom do kancelárií, vyvesili ich na tabuliach, ktoré boli pripevnené k zábradliam. Budova sa nachádza na južnej strane ulice Canute Road a nie je prístupná verejnosti.

Pamätník v oceánskom doku a 4. brána doku (Ocean Dock and Dock Gate 4 memorial)

Titanic vyplával z Ocean Dock, vtedy sa nazýval White Star Dock, v stredu 10. apríla 1912. Malá pamätná tabuľa pripomína tých, ktorí zahynuli pri katastrofe. Mal by sa nachádzať vo vnútri bezpečnostnej brány pre 4. bránu doku (Dock Gate 4). Vzhľadom na polohu pamätníku som ho nemohol odfotiť, pretože vrátnik pri vstupe do doku mi zakázal prejsť za bránu.

Bývalá pobočka prístavnej pošty (Former Dock’s Branch Post Office)

Budovu bývalej pobočky prístavnej pošty (Former Dock’s Branch Post Office) postavili na prelome 19. a 20. storočia. V budove sídlila pošta a telegrafný úrad. Práve tu sa triedila pošta Titanicu pred naložením na loď. Budovu neskôr prestavali na byty. Verejnosti nie je prístupná. Stojí na rohu ulíc Platform Road a Central Road.

Gattiho pamätník (Gatti Memorial)

Gattiho pamätník (Gatti Memorial) sa nachádza v kostole svätého Jozefa (St. Joseph Church) na ulici Bugle Street. Pamätníkom je dubový stôl. Na stole je plaketa na pamiatku zamestnancov reštaurácie à la carte na palube lode, ktorí prišli o život. Medzi nimi bol i „Luigi“ Gatti, ktorý bol zodpovedný za chod reštaurácie. Kostol nie je stále otvorený pre verejnosť.

Tudorovský dom a záhrada (Tudor House & Garden)

Tudorovský dom a záhrada (Tudor House & Garden; 1,2 km/18 min. pešo juhovýchodne od železničnej stanice Southampton Central) sa nachádza v starom meste Southamptonu.

Stručná história Tudorovského domu

Southampton bol jedným z iba 8 prístavov v roku 1400, ktorým bol udelený vývozný štatút. Obchodovalo sa odtiaľ s vínom a vlnou, čo výrazne zvýšilo bohatstvo mesta. V roku 1491 sa Sir John Dawtrey, poslanec a šerif, oženil s ovdovenou Jane Williamovou. Jane bola bývalou manželkou Watkina Williama, majiteľa Tudorovského domu, ktorý v tom čase pozostával z 3 drevených chalúp. Dawtrey spojil 3 chalupy do jedného domu na prelome 15. a 16. storočia (1491-1518).

Sir Richard Lyster, jeden z najbohatších mužov v Southamptone a ďalší majiteľ, vyzdobil dom v roku 1518 extravagantnými tapisériami. V 18. storočí dom rozšírili. Ekonomický úpadok v rokoch 1750-1880 postihol aj tudorovský dom. Okolo domu vyrástli viaceré chudobné štvrte. Od 30. rokov 19. storočia dom obývali viaceré rodiny. Bohatý viktoriánsky filantrop William Francis Gummer Spranger kúpil dom v roku 1886 a začalo sa s jeho záchranou. V pondelok 29. júla 1912 dom sprístupnili návštevníkom ako múzeum.

Prehliadka Tudorovského domu

Prehliadka tudorovského domu začína v banketovej sieni obloženej dubom, ktorá slúžila, ako už názov napovedá, na bankety, ale zároveň ako kancelária majiteľa domu. Vo zvukovo-svetelnej šou vás privítajú duchovia domu, ktorí vás oboznámia s históriou stavby. Cez záhradu budete pokračovať do tudorovskej a viktoriánskej kuchyne, v ktorých ovoniate bylinky a koreniny.

Na poschodí ma zaujala Georgiánska izba s vysokými arkierovými oknami smerujúcimi do záhrady. Úžasné boli obrazy, ktoré sa pri pohľade z rôznych uhlov menili, aby ste videli, ako sa izby využívali v 2 rôznych historických obdobiach. Múzejná miestnosť pripomína dom, keď ho otvorili ako 1. verejné múzeum v meste v roku 1912. Protiletecký kryt v suteréne múzea je momentálne (jún 2024) uzavretý kvôli problémom s vlhkosťou.

Top predmety v expozícii

Kožený flakón na víno v tvare alžbetínskej dámy, pažby na verejné zadržiavanie väzňov, nosidlá na prepravu bohatých cestujúcich po meste, sklenené tabule, ktoré zdobia vtáky, bicykel Penny Farthing z veľkým predným a malým zadným kolesom, rytiny lodí z prelomu 16. a 17. storočia na stenách Obchodnej miestnosti na 1. poschodí, či dokonca horúca krížová buchta, ktorú už v múzeu majú minimálne 100 rokov.

Prehliadka Tudorovskej záhrady

Záhradu navrhla záhradná historička Dr. Sylvia Landsberg začiatkom 80. rokov 20. storočia na základe rukopisov a historických dokumentov. Tento typ záhrady sa stal v Anglicku populárnym v roku 1500 po ich zavedení v Taliansku. Obsahuje viac ako 100 rastlín a kvetov, cesty a nízke živé ploty. Záhrady mali tiež svoj praktický účel. Väčšina rastlín v záhrade sa používala v kuchyni alebo na liečenie. Záhrady však boli tiež znakom statusu. Dopĺňali architektúru domu.

Záhrada susedí s palácom kráľa Jána z roku 1080. Palác sa považuje za jeden z najkrajších zachovaných príkladov normanskej architektúry v krajine. V čase svojho vzniku bol na pobreží, kde lode nakladali a vykladali svoj tovar. Po francúzskom nájazde v roku 1338 sa palác stal súčasťou mestského obranného múru. Historici sa pôvodne mylne domnievali, že kráľ Ján sa v paláci zdržiaval začiatkom 14. storočia. Preto získala stavba svoje pomenovanie.

Praktické info o Tudorovskom dome a záhrade

Tudorovský dom je otvorený od pondelka do štvrtka od 10.00-15.00 h, soboty a nedele od 10.00-17.00 h. Vstupenka stála 7,50 gbp/9,03 eur/os. a platí 1 rok. Vstupenky si kúpite v pokladni múzea tesne pred prehliadkou alebo on-line. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Brána Bargate

Bránu Bargate postavili ešte v normanských časoch (okolo roku 1180), kedy sa ňou vstupovalo do stredovekého Southamptonu. Považuje sa za jednu z najkrajších mestských brán Anglicka. Zvon z roku 1605 na ľavej strane ohlasoval poplach a zákaz vychádzania. Pred vstupom do starého mesta som si vypočul pouličných muzikantov hrajúcich ska a reggae.

Kde sa v meste Southampton najesť?

Reštaurácia Maritimo Lounge sa nachádza v štvrti Ocean Village východne od starého mesta. V štvrti sa nachádza prístav pre jachty, reštaurácie, ktoré ponúkajú francúzsku a medzinárodnú kuchyňu, rušné bary a to všetko s výhľadom na pobrežie. Ochutnal som Karibské kuracie karí, ktoré tvorili trhané kuracie prsia s hráškom a červenou paprikou v pikantnej kokosovo-ananásovej karí omáčke, s limetkovo-koriandrovou ryžou a nakladanou červenou cibuľou. Obed som snúbil s čapovaným veľkým pivom. Za obed som zaplatil 18,95 gbp/22,83 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Southampton zájsť na pivo?

Krčma The Grapes (The Grapes Public House) sa nachádza na Oxford Street. Datuje sa do 50. rokov 19. storočia. Obľubovali ju predovšetkým námorníci.

Ako to bolo s bratmi Sladeovcami …

Ráno 10. apríla 1912 bolo v oblasti okolo dokov v Southamptone rušno. Ľudia sa pripravovali na 1. plavbu najväčšej lode sveta. Pracovníci sa prihlasovali a cestujúci prichádzali. Na loď, ktorá stála v kotvisku 44 v doku White Star, nakladali obrovské množstvo tovaru. Zatiaľ, kým sa toto všetko dialo, kolegovia z lode popíjali v krčme The Grapes na Oxford Street. Lodní kuriči, traja bratia, Alfred, Tom a Bertram Sladeovci si pred odchodom na palubu Titanicu dopriali s kamarátmi Johnom Podestom a Williamom Nutbeanom posledný drink.

Muži spolu odišli z krčmy. Mali k dobru asi 10 minút a vzhľadom na blízkosť oxfordskej ulice k dokom to nemal byť problém. Keď sa muži ponáhľali do dokov, zbadali pred nimi vlak, ktorý sa chystal prejsť cez cestu. Kým sa vlak približoval, Podesta počul, ako jeden z bratov Sladeovcov hovorí: „Och, nechaj ten vlak prejsť“. Napriek tomu sa Podesta a Nutbean rozbehli cez koľaje, vďaka čomu sa dostali včas na Titanic. Bratia Sladeovci čakali, kým prejde vlak. Vlak prešiel a oni sa možno mierne opití tackali do doku White Star.

Stihli sa nalodiť?

Po príchode im dôstojník na lodnej lávke zamietol vstup. Už tam čakali náhradní muži, ktorí zúfalo hľadali prácu. Dôstojník prikázal spustiť lávku a tak bratia Sladeovci zostali v prístave. Môžeme len predpokladať, že sa museli cítiť neuveriteľne sklamaní z toho, že to zmeškali. Ktovie, či sledovali vyplávanie Titanicu, alebo sa vrátili do krčmy, aby zapili svoj žiaľ. Tak či onak, Titanic popoludní opustil Southampton a odplával k svojmu neslávnemu osudu.

John Podesta a William Nutbean prežili potopenie lode a obaja zostali v Southamptone až do svojej smrti v rokoch 1968 a 1947. Bratia Sladeovci si to možno v tej chvíli ešte neuvedomili, ale mali neskutočné šťastie. Ten vlak im dosť možno zachránil život. Zo 720 členov posádky, ktorí mali adresu v Southamptone, najmenej 549 zahynulo v ľadových vodách severného Atlantiku. Na mesto Southampton a jeho obyvateľov to malo tragický a skutočne hrozný dopad.

Síce som sa v krčme zastavil na pivo, svoj vlak naspäť do Portsmouthu som stihol. Za veľké pivo tu zaplatíte 5,50 gbp/6,62 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte ďalšie miesta, ktoré sa spájajú s Titanicom:

• Belfast v Severnom Írsku
• Liverpool v severozápadnom Anglicku

Vyskúšajte tieto recepty z poslednej večere Titanicu:

• Reštaurácia na lodi
• Prvá trieda
• Druhá trieda
• Tretia trieda

Pre všetky články o Titanicu kliknite na titanic

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Southampton, mesto, z ktorého vyplával Titanic je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa dostať do Salisbury?

Salisbury sa nachádza v grófstve Wiltshire v juhozápadnom Anglicku, 141 km/2 h 15 min. autom juhozápadne od Londýna.

Autobusom

Autobusovú stanicu v Salisbury zatvorili v roku 2014 z dôvodu vysokých nákladov. V centre mesta sú rôzne autobusové zastávky, na ktorých zastavujú regionálne autobusy.

Vlakom

Železničná stanica (Salisbury Railway Station) sa nachádza 900 m/13 min. pešo západne od infocentra. Cesta vlakom z Portsmouth do Salisbury trvala 1 h a 16 min. a mala 7 zastávok. Cestovný lístok stál 26,10 gbp/31,44 eur.

Kde získať v Salisbury info?

Informačné centrum (Salisbury Information Centre) sa nachádza v budove mestského úradu (Salisbury City Council) v juhovýchodnom cípe námestia Market Place. Vstup do infocentra je z opačnej strany budovy.

Čo v Salisbury robiť, vidieť a navštíviť?

Pri návšteve Salisbury určite nevynechajte katedrálu s dokumentom Magna Charta, Salisburské múzeum s nálezmi zo Stonehenge, trhové námestie, kríž hydiny či bránu na ulici High Street.

Salisburská katedrála

Salisburská katedrála (Salisbury Cathedral; 500 m/7 min. pešo juhozápadne od infocentra), ktorú dnes môžete navštíviť, nie je pôvodnou katedrálou. Pôvodná stála viac ako 3 km ďalej na mieste hradiska z doby železnej, dnes známeho ako Old Sarum od roku 1075. V roku 1217 vybrali nové miesto pre katedrálu kvôli problémom s pitnou vodou, nepriaznivému počasiu a ťažkým vzťahom s hradnou strážou. Základný kameň položili 28. apríla 1220. V roku 1225 dokončili Kaplnku Najsvätejšej Trojice a v roku 1258 katedrálu zasvätili Bohu.

Vedeli ste, že v Salisburskej katedrále nikdy nežili mnísi? Katedrálu riadili kňazi, ktorí nepatrili k žiadnemu náboženskému rádu a žili v domoch v jej okolí.

Stredoveké hodiny sú najstaršie funkčné mechanické hodiny na svete. Vyrobili ich už v roku 1386. Určovali kňazom, kedy sa majú modliť a zabezpečovali, aby sa bohoslužby začali načas. Hodiny nemajú ciferník ani ručičky a navrhli ich tak, aby odbíjali každú hodinu úderom zvončeka. Mechanizmus poháňajú padajúce závažia, ktoré sa musia naťahovať každý deň a tikajú viac ako 5 miliárd ráz.

Vedeli ste, že základy katedrály majú hĺbku len 1,2 m? Pod základmi je len štrk a voda.

Knižnicu postavili v roku 1445. Obsahuje viac ako 12 000 historických kníh, z ktorých niektoré majú viac ako 800 rokov. Katedrálny dvor má rozlohu 80 akrov, čo je v prepočte takmer 323 750 m² a patrí tak medzi najväčšie v celej Británii.

Vedeli ste, že veža Salisburskej katedrály je najvyššou vežou v celom Anglicku? Má výšku 123 m. Na vyhliadkovú plošinu vo výške 68 m vedie 332 schodov. Vežu postavili v 1. tretine 14. storočia.

Magna Charta

Magna Charta je jedným z najdôležitejších dokumentov na svete. Katedrála stráži 1 zo 4 zachovaných pôvodných dokumentov z roku 1215. Ostatné sa nachádzajú v Britskej knižnici a na hrade Lincoln. Magna Charta znamená z latinčiny „Veľká Charta“. Bola uzavretá medzi kráľom Jánom, anglickými šľachticmi a cirkevnými predstaviteľmi 15. júna 1215. Baróni protestovali proti vysokým daniam. Hovorí sa v nej napr. o tom, že kráľ s kráľovnou nie sú nad zákonom a nemôžu využívať svoju moc na vládnutie, ako by chceli. Je symbolom slobody, spravodlivosti a rovnosti.

Vedeli ste, že kamenárska dielňa pri Salisburskej katedrále je 1 z 10 v celom Anglicku?

Koncepciu rovnosti dokumentu Magna Charta zakotvili v Deklarácii nezávislosti (1776), Ústave (1789) a Listine práv USA (1791). Inšpirovala tiež Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorú prijala Organizácia spojených národov v roku 1948. V roku 2009 ju pridali do Pamäti sveta, registra dôležitých dokumentov svetového významu, ktorý vytvorilo UNESCO. Originál nesmiete fotiť, aby sa zachoval pre budúce generácie, ale môžete si odfotiť veľmi kvalitnú kópiu.

Praktické info o Salisburskej katedrále a Kapitulnom dome

Salisburská katedrála a Kapitulný dom sú otvorené od pondelka do soboty od 9.30-17.00 h a v nedele od 12.30-16.00 h. Posledný vstup je vždy hodinu pred záverečnou. Vstupenka stála 12,00 gbp/14,45 eur/os. V katedrále môžete platiť platobnou kartou. Vstupenky si môžete kúpiť aj vopred on-line. V tom prípade zaplatíte 10 gbp/12,04 eur/os. Vstupenky platia 1 rok.

Prehliadky katedrály sú denne na požiadanie. Ukážka fungovania stredovekých hodín je od pondelka do piatka o 11.05 h a v soboty o 10.30 h. Prehliadky vitráží sú v pondelky o 12.00 h. Prehliadka Bohatstvo, moc a vášeň je v stredy o 11.30 h. Kamenárov môžete sledovať pri práci od apríla do októbra v utorky od 10.30-12.30 h. Tieto prehliadky si nemusíte rezervovať vopred a sú zahrnuté v cene vstupného do katedrály.

Komentované prehliadky veže (20 gbp/os.), kamenárskeho dvora (20 gbp/os.), historickej knižnice (24 gbp/os.) alebo nočné výstupy do veže počas zimy si rezervujete a kúpite na oficiálnej internetovej stránke katedrály.

Salisburské múzeum

Salisburské múzeum (Salisbury Museum; 750 m/11 min. pešo juhozápadne od infocentra) sídli v tzv. Kráľovskom dome, pretože tu v rokoch 1610 a 1613 býval kráľ Jakub I. Múzeum založili v roku 1860. Do súčasných priestorov sa presťahovalo v roku 1981. Od roku 2000 prebieha rekonštrukcia a modernizácia múzea.

Prehliadka Salisburského múzea

Vzhľadom na prebiehajúcu rekonštrukciu múzea uvidíte len časť zbierok. Návštevníkom sprístupnili tzv. Galériu Wessex, ktorá obsahuje tie najvýznamnejšie archeologické zbierky, vrát. predmetov z lokalít Stonehenge, Amesbury Archer a Old Sarum. Rozpráva príbeh Salisbury a okolia od praveku po dobytie Normanmi.

Umelecká zbierka obsahuje diela J. M. W. Turnera, J. Constablea, A. Johna a mnohých ďalších. Expozícia Keramika a sklo obsahuje zbierku anglickej keramiky a porcelánu 18. a 19. storočia. Táto expozícia momentálne (jún 2024) nie je návštevníkom prístupná. Múzeum má bohatú zbierku oblečenia a doplnkov od 18. storočia po 50. roky 20. storočia. Žiaľ, ani túto expozíciu momentálne nemôžete navštíviť. V máji 2024 som ale videl krátkodobú výstavu, ktorá sa zameriavala na módu od stredoveku po súčasnosť. Výstava napr. prezentovala študentské modely šiat, ktoré vytvorili zo zvyškov látok z natáčania filmu Cruella (2021).

Expozícia Pitt-Rivers predstavuje „otca modernej vedeckej archeológie“. Generál urobil mnohé dôležité objavy počas vykopávok na Cranborne Chase v rokoch 1880 až 1900. Múzeum tiež vystavuje 5 olejomalieb a obsahuje archív umelca Rexa Whistlera (1905-1944), ktorý sa preslávil výnimočnými návrhmi nástenných malieb. Zbierku predmetov spoločenských dejín múzeum momentálne taktiež nevystavuje z dôvodu rekonštrukcie. Opätovné otvorenie expozícií by sa malo uskutočniť 13. júla 2024.

Praktické info o Salisburskom múzeu

Salisburské múzeum je otvorené od pondelka do nedele od 10.00-17.00 h. Múzeum je momentálne (jún 2024 vo fáze rekonštrukcie). Z toho dôvodu ponúkajú 25 % zľavu z ceny vstupného. Vstupenka stojí 9 gbp/10,84 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz. Súčasťou múzea je tiež obchod, v ktorom nakúpite suveníry od výmyslu sveta, predovšetkým knihy, pohľadnice, Monopoly v Salisbury, ale aj med, vonné sviečky, či zábaly z včelieho vosku. A ak sa do múzea nemôžete dostaviť osobne, knihy si tiež kúpite cez e-shop.

Trhové námestie (Market Place)

Trhové námestie (Market Place) je srdcom Salisbury. Prvý trh sa tu konal už v roku 1219. Tradícia usporadúvania trhov tak presiahla už viac ako 800 rokov. V utorky a soboty od 8.00-16.00 h sa námestie stane jednou veľkou nákupnou zónou, v ktorej si kúpite nielen čerstvé potraviny, ale aj oblečenie či hračky. Mal som to šťastie, že v čase mojej návštevy na námestí práve prebiehal každoročný ceremoniál výmeny starostu. Podujatie otvárali tanečníci každého veku vo farebných kostýmoch so zvončekmi na topánkach a kolenách, ktorí tancovali so šatkami a palicami.

Kým najprv tancovali na nejakú, pravdepodobne ľudovú melódiu, tú neskôr vystriedalo „We will rock you“ od Queen na ľudových nástrojoch. Počas sledovania tanečníkov okolo mňa najprv prešiel asi drak a potom 2 čierne kone. Od radnice sa potom niesol sprievod hosťujúcich starostov zo susedných miest, miestnych hodnostárov, pozvaných hostí, hudobníkov, tanečníkov a salisburského obra, ktorý mával celému mestu.

Kríž hydiny (Poultry Cross)

Kríž hydiny (Poultry Cross; 120 m/2 min. pešo západne od infocentra) pochádza z 15. storočia. Je posledným zo 4 trhových krížov, ktoré kedysi stáli na trhovom námestí.

Brána na ulici High Street (High St Gate)

Brána na ulici High Street (High St Gate; 400 m/5 min. pešo juhozápadne od infocentra) je hlavnou a zároveň jedinou severnou bránou do areálu katedrály. Postavili ju v rokoch 1327-1342. V bráne sa kedysi nachádzalo väzenie. Stenu, ktorá obklopuje areál postavili už v roku 1333. Brána sa zamyká každú noc o 23.00 h a opäť sa otvára o 6.00 h.

Kde sa v Salisbury najesť?

Kaviareň Salisbury Museum Café (750 m/11 min. pešo juhozápadne od infocentra) je súčasťou mestského múzea. Ochutnal som opečený bagel s pastrami (delikatesa z konzervovaného chudého hovädzieho mäsa), grilovaným syrom a kyslou uhorkou. Bagel som zapil nealkoholickým pivom. Za obed som zaplatil 11,75 gbp/14,15 eur.

Kam v Salisbury zájsť na kávu?

Kaviareň Culture Coffee (550 m/7 min. pešo západne od infocentra) plná farieb, vzorov a kvetov sa nachádza medzi centrom mesta a železničnou stanicou. V kaviarni som sa zastavil na rýchle espresso z výberovej kávy s čokoládovými a karamelovými tónmi. Ku káve som dostal aj niečo sladké, čo pripomínalo tyčinku z piškótového cesta s hrozienkami a pohár vody. Za kávu som zaplatil 2,80 gbp/3,37 eur.

Navštívte katedrály aj v týchto mestách:

• Alba Iulia v Rumunsku
• Praha v Česku
• Salzburg v Rakúsku
• Spišské Podhradie na Slovensku

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Salisbury je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

• Riviéra,
• Trh,
• Mlyny,
• Námestie,
• Borgo
• a Víťazstvo.

Riviéra (Le Riviere)

Mestská štvrť Riviéra (Le Riviere) sa rozprestiera v juhovýchodnej časti historického jadra mesta Treviso. Prechádzku nielen touto mestskou štvrťou, ale aj samotným jadrom som začal pri hoteli, v ktorom som bol ubytovaný.

Pre všetky praktické info ako sa do mesta dostať, kde získať turistické info, kde sa ubytovať, najesť a kam zájsť na kávu či drink kliknite na článok Treviso – Návod na prežitie.

Brána Porta Altinia

Hotel stojí na bašte mestských hradieb a susedí s bránou Porta Altinia (600 m/8 min. pešo južne od námestia Piazza dei Signori). Brána je jednou z troch brán, ktorá sa zachovala do súčasnosti. Postavili ju v rokoch 1514-1515, čo z nej robí najstaršiu bránu mesta. Vzhľadom na chudobnejšie zdroje je brána jednoduchá a striedma.

Most Ponte Dante

Dante cituje most (550 m/7 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza dei Signori) v slávnom verši Božskej komédie ako miesto, „kde sa rieky Sile a Cagnan navzájom sprevádzajú“. Poukazuje na rozdielne sfarbenie obidvoch riek, ktoré časť úseku tečú vedľa seba, než navzájom splynú v jednu.

Trh (Il Mercato)

Mestská štvrť Trh (Il Mercato) sa nachádza v severovýchodnej časti historického jadra mesta Treviso. Do štvrte vstúpite bránou sv. Tomáša. V utorky a soboty ráno sa práve v tejto štvrti koná trh, vďaka ktorému získala svoje meno. Pokojne by sa ale mohla nazývať aj muzeálnou štvrťou, lebo v nej môžete navštíviť hneď 2 expozície – Zbierku národného múzea Salce a Múzeum sv. Kataríny.

Zbierka národného múzea Salce (Museo nazionale Collezione Salce)

Zbierka národného múzea Salce (Museo nazionale Collezione Salce; 550 m/7 min. pešo východne od námestia Piazza dei Signori) je najväčšou zbierkou reklamnej grafiky v Taliansku. Patrila zberateľovi Ferdinandovi Salcemu. Tvorí ju takmer 25 tisíc plagátov z rokov 1895-1962. Múzeum sídli v 2 priestoroch – komplex San Gaetano a kostol Santa Margherita. V komplexe San Gaetano nenájdete stálu expozíciu, ale krátkodobé výstavy.

Štedré priestory odsväteného kostola Santa Margherita poskytujú výstavné priestory, reštaurátorské laboratórium a trezor na zachovanie zbierky. V kostole sa kedysi nachádzal cyklus fresiek Príbehy sv. Uršule. Pred rekonštrukciou kostola ho premiestnili do Múzea sv. Kataríny. Múzeum je otvorené od piatka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 9 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Múzeum sv. Kataríny (Museo di Santa Caterina)

Budova Múzea sv. Kataríny (500 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) bola v minulosti palácom Gherarda da Camino, kostolom a kláštorom sv. Kataríny Alexandrijskej, vojenskými kasárňami i skladom. V súčasnosti je domovom Múzea sv. Kataríny alebo tiež Mestského múzea mesta Treviso (Museo civico di Treviso). Múzeum tvoria 3 expozície:

• archeologická expozícia,
• umenie 14.-18. storočia
• a kostol sv. Kataríny.

Archeologická expozícia

Archeologická expozícia na prízemí a v suteréne vystavuje množstvo predmetov, ktoré dokumentujú viac ako 100 tisíc rokov histórie mesta a regiónu od praveku po rímsku éru.

Umenie 14.-18. storočia

Poschodie tvorí expozícia umenia 14.-18. storočia. Uvidíte v nej asi 150 obrazov, ktoré predstavujú stredoveké, renesančné a moderné umenie. Súčasťou expozície je aj Kabinet kuriozít. Kabinety obsahovali obrazy a predmety, ktoré mali ohromiť návštevníka. Sú akýmisi predchodcami dnešných múzeí.

Kostol sv. Kataríny

Dnes už odsvätený kostol sv. Kataríny pochádza zo 14. storočia. V 18.-19. storočí, počas okupácie mesta Napoleonom, kostol slúžil ako vojenský sklad. Počas 2. svetovej vojny v rokoch 1944 a 1945 kostol ťažko poškodili bomby. Pri reštaurovaní objavili dávno zabudnuté fresky zo 14. a 15. storočia. Asi najlepším je cyklus fresiek Príbehy sv. Uršule od Tomasa da Modena. Tieto fresky sa ale pôvodne nachádzali v odsvätenom kostole Santa Margherita degli Eremitani a sem ich preniesli v roku 1979.

Praktické info

Múzeum sv. Kataríny je otvorené od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 6 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Brána Porta di San Tomaso

Bránu Porta di San Tomaso (750 m/10 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) pomenovali po sv. Tomášovi z Canterbury. Je jednou z 3 do súčasnosti zachovaných brán. Mramorovú bránu zdobia reliéfy a okrídlený lev. Na vrchu brány stojí socha sv. Pavla.

Vedeli ste, že pri pohľade nad centrálny oblúk a bránu pre chodcov na pravej strane ešte stále môžete vidieť štrbiny, ktorými viedli reťaze, ktoré dvíhali padací most?

Mlyny (I Mulini)

Mestská štvrť Mlyny (I Mulini) sa rozprestiera severovýchodne od centra mesta Treviso. Štvrť pretína kanál Buranelli, na umelom ostrove nakúpite čerstvé ryby, neďaleko na Corte di San Parisio aj ovocie a zeleninu. V Casa dei Carraresi si pozriete novú výstavu, aby ste na záver dňa zapálili sviečky pri hrobkách v kostole sv. Františka. 

Kostol a kláštor sv. Františka (Chiesa e Convento di San Francesco)

Vysoká veža kostola a kláštora sv. Františka (Chiesa e Convento di San Francesco; 400 m/6 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je dominantou štvrte Mlyny. Podľa legendy poslal sám sv. František už v roku 1244 svojich mníchov do mesta Treviso.

Vedeli ste, že v kostole sv. Františka sa nachádzajú hrobky detí najvýznamnejších talianskych básnikov a spisovateľov renesančného humanizmu? Večný odpočinok tu našiel Pietro, syn Danteho Alighieriho a Franceska, dcéra Francesca Petrarcu.

Dvor v San Parisio (Corte di San Parisio)

Dvor v San Parisio (Corte di San Parisio; 350 m/5 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) sa nachádza v miestach, kde v minulosti stál kláštor kamaldulských mníchov sv. Kristíny a sv. Parisia. Vždy ráno od pondelka do piatka si tu na tržnici nakúpite čerstvé ovocie a zeleninu.

Ostrov s rybím trhom (Isola della Pescheria)

Umelý ostrov (Isola della Pescheria; 350 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) vybudovali v strede rieky Cagnan v roku 1856 podľa návrhu architekta Francesca Bomben. Kde inde si kúpite čerstvé ryby, ak nie na ostrove uprostred rieky? Tržnica je otvorená od utorka do soboty ráno. Štvrť mesta Treviso sa síce volá Mlyny, no dnes tu už nenájdete ani jeden z nich. Na dohľad od ostrova ale jeden predsa len je. Svojmu pôvodnému účelu už ale neslúži. Jeho dekoračná funkcia je pripomienkou, ako to na kanáloch mesta kedysi mohlo vyzerať.    

Dom Casa dei Carraresi

Stredoveký dom Casa dei Carraresi (260 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) sa neskôr, pod názvom Osteria della Croce, stal zastávkou cestovateľov a obchodníkov, ktorí si tu oddýchli pred ďalšou cestou. Dnes sa priestory domu využívajú na krátkodobé výstavy a medzinárodné podujatia.

Kanál Buranelli (I Buranelli)

Buranelli (I Buranelli; 230 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) vďačí za svoj názov budove zo 16. storočia, ktorú obchodníci z ostrova Burano využívali ako sklad a sídlo. Kanál ale nebol len obchodnou križovatkou. Až do 2. svetovej vojny sa tu stretávali práčky, ktoré prali oblečenie urodzených benátskych pánov.

Námestie (La Piazza)

Mestská štvrť Námestie (La Piazza) je centrom v centre. Námestie Piazza dei Signori je srdcom historického jadra mesta Treviso. V štvrti nájdete najkrajšiu architektúru mesta – lodžiu šľachticov, paláce Dei Trecento a Ca‘ dei Ricchi, či fontány troch tvárí a pŕs.

Fontána troch tvárí (Fontana dei TreVisi)

Kópia pôvodnej fontány 3 tvárí (Fontana dei TreVisi) sa nachádza 270 m/4 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori). Podoba slov TreVisi a Treviso je čisto náhodná. Fontána naozaj nedala názov mestu, ako sa niekedy v minulosti predpokladalo. Svoj názov má podľa dekoratívneho prvku, troch hláv s tromi tvárami. Dnes je už len napodobeninou pôvodnej fontány, ktorá sa stratila.  

Názov mesta Treviso pochádza z Tarvisium, pomenovania mesta z rímskych čias. Jedni vravia, že Tarvisium je z keltského alebo galského tarvos, čo znamená býk. Iní tvrdia, že názov je z latinského tervisus, ktoré sa prekladá ako „tri kopce“, čo by zodpovedalo Piazza Duomo, Piazza dei Signori a Sant‘ Andrea, na ktorých postavili prvé osady.

Lodžia rytierov (Loggia dei Cavalieri)

Lodžia rytierov (Loggia dei Cavalieri; 170 m/2 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je symbolom politickej moci šľachticov v období slobodnej komúny (stredoveká mestská obec). V priebehu rokov niekoľkokrát prekvapivo zmenila svoje využitie. Kým najprv sa v nej stretávala a zabávala mestská šľachta (I cavalieri), neskôr sa v nej skladovalo drevo a sudy, aby sa v nej napokon po páde šľachty predávali truhly. Ja som si architektúru lodžie naplno nevychutnal, pretože v predvianočnom čase sa z nej stalo adventné mestečko plné atrakcií pre rodiny s deťmi.

Námestie Piazza dei Signori a palác Palazzo Dei Trecento

Piazza dei Signori je telom a dušou mesta Treviso. Námestie z 13. storočia lemujú mestský úrad, obchody a kancelárie, hotely, bary, kaviarne a reštaurácie.

Palác Palazzo della Ragione, alebo tiež Palazzo Dei Trecento postavili v rokoch 1185-1213 ako zasadaciu miestnosť rôznych zložiek slobodnej komúny. V súčasnosti v paláci sídli mestský úrad. Palác môžete navštíviť počas obradov, podujatí a výstav.

Fontána pŕs (Fontana delle Tette)

Fontána pŕs (Fontana delle Tette; 66 m/1 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori) je neoficiálnym symbolom mesta Treviso. Ukrýva sa medzi budovami neďaleko námestia. Po strašnom suchu ju v roku 1559 nechal postaviť sudca Alvise da Ponte a od tej doby až do konca Benátskej republiky každý rok 3 dni po sebe fontána vystrekovala z jedného prsníka biele víno a z druhého červené víno na oslavu nového úradu starostu a na radosť mešťanov. Fontánu prestavali v roku 1989. Sochu z istrijského kameňa navrhol peruánsky sochár Miguel Miranda. Originál sa nachádza vo verande Loggia dei Trecento.

Dom Ca‘ dei Ricchi

Palác z 15. storočia Ca‘ dei Ricchi (92 m/1 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori) zaujme na fasáde svojou bohatou freskovou výzdobou, ktorá pripomína benátske tapisérie. Dom taktiež slúži na umelecké podujatia a výstavy.

Borgo (Il Borgo)

Mestská štvrť Borgo (Il Borgo) sa nachádza v severozápadnej časti historického jadra. Z vonkajšej strany ju chráni pás hradieb s poslednou zachovanou bránou Porta di Santi Quaranta. Pri prehliadke nevynechajte aktuálnu výstavu v dome Casa Robegan. V nedeľu uzavreli ulicu Borgo Cavour, aby sa premenila na burzu starožitností.

Komplex Casa da noal, Casa Robegan a Casa Karwath

Priľahlé neskoro stredoveké domy Casa da noal, Casa Robegan a Casa Karwath (450 m/6 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori) sú typickými sídlami šľachticov z Trevisa. Na fasádach majú freskovú výzdobu v štýle neskorej benátskej gotiky, ktorá pripomína benátske tapisérie ako na paláci Ca‘ dei Ricchi.

V roku 1938 sa v paláci nachádzalo Múzeum domu z Trevisa, v ktorom návštevníci videli, ako vyzeral interiér pôvodného paláca. Na prízemí sa nachádzala miestnosť na prijatie hostí a kuchyňa. Na poschodí izby, jedáleň a hudobná miestnosť. Budovy vážne poškodilo bombardovanie mesta v roku 1944. V 70. rokoch 20. storočia domy obnovili a odvtedy slúžia výstavným účelom.

Od júla 2023 je Casa Robegan sídlom Nadácie Giuseppe Mazzottiho. Nadáciu založili v roku 1986 a jej hlavným cieľom je spravovať a bezplatne sprístupňovať verejnosti knižnicu s viac ako 13 tisíc zväzkami a fotografický archív s viac ako 120 tisíc fotografiami. Giuseppe Mazzotti bol vedec, novinár a spisovateľ, fotograf, umelec, kurátor a horolezec. Nadácia organizuje výstavy a podujatia, čím podporuje pokračovanie práce svojho predchodcu v propagácii prírodného a kultúrneho dedičstva regiónu Benátsko.

Mal som možnosť vidieť 1. fotografickú výstavu fondu Giuseppe Mazzottiho. Treviso 30.-60. rokov 20. storočia sa na nej objavilo na viac ako 80 fotografiách fondu. Výstava trvala do 3. decembra 2023. Dom je otvorený od utorka do nedele od 10.30-18.00 h. Vstup je zdarma.

Brána Porta di Santi Quaranta

Brána Porta di Santi Quaranta (1 km/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori) postavili v elegantnom renesančnom štýle. Má podobu rímskeho víťazného oblúka. Pôvodne sa nazývala Porta Vendramina, pretože ju vztýčili na rozkaz starostu Andrey Vendramina v roku 1516. Nad stredným oblúkom si všimnite názov brány v latinčine pre tých, ktorých vychádzajú z mesta a v benátskom dialekte pre tých, ktorí do Trevisa vchádzajú. 

Mestské hradby zo 16. storočia (Mura Cinquecentesche)

Hradby zo 16. storočia (Mura Cinquecentesche) sú viditeľné na viacerých miestach mesta. Najlepšie však pravdepodobne v severnej a severozápadnej časti historického jadra, okolo bašty sv. Mareka (Bastion San Marco; 1,2 km/17 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori). Hradby postavili v 14. storočí a opevnili v roku 1509, aby ochránili mesto pred obliehaním Lega di Cambrai, protibenátskej koalícii. Tá zaútočila na mesto, pretože v ľudovom povstaní Treviso vyslovilo svoju vernosť Benátskej republike. Odvtedy mesto obklopujú mestské hradby s bránami a vodami rieky Sile.  

Víťazstvo (La Vittoria)

Mestská štvrť Víťazstvo (La Vittoria) sa nachádza v juhozápadnej časti historického jadra mesta Treviso. V štvrti sa vypína najväčší Monument padlým v celom Benátsku.

Pamätník padlým na Piazza Vittoria (Monumento ai Caduti di Piazza Vittoria)

Treviso bolo počas Veľkej vojny vystavené tvrdému bombardovaniu. Pamätník padlým na Piazza Vittoria (Monumento ai Caduti di Piazza Vittoria; 500 m/7 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori) je najväčším pamätníkom svojho druhu v celom regióne Benátsko. Je dielom sochára Artura Stagliana. Býva označovaný ako „Gloria“, na počesť 630 vojakom z Trevisa, ktorí padli vo vojne.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo robiť, vidieť a navštíviť v meste Treviso? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.