Ako sa do mesta Piatra Neamț dostať?

Piatra Neamț sa nachádza v historickom regióne Moldavsko na severovýchode Rumunska. Z administratívneho hľadiska je najväčším a hlavným mestom okresu Neamț. Od Iași, najväčšieho mesta celého regiónu, sa nachádza 138 km/2 h 18 min. autom juhozápadne a od Bukurešti, hlavného mesta Rumunska, je vo vzdialenosti 374 km/4 h 20 min. autom severne.

Autobusom

Ak budete do mesta cestovať autobusom, môžete vystúpiť na jednej z dvoch autobusových zastávok:

• Autogara Euro Travel (Veche) – stará autobusová stanica, neďaleko železničnej stanice, 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra,
• Autogara Fya Trans – neďaleko starej autobusovej i železničnej stanice, 1,1 km/16 min. pešo juhozápadne od centra.

Vlakom

Železničná stanica Piatra Neamț sa nachádza 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra.

Kde v meste Piatra Neamț získať info?

Národné turistické informačné a propagačné centrum (Centrul național de informare și promovare turistică) sa nachádza 700 m/10 min. pešo juhozápadne od historického jadra mesta.

Čo v meste Piatra Neamț robiť, vidieť a navštíviť?

V meste Piatra Neamț vám určite odporúčam výlet lanovkou na vrch Cozla. Keby sme do mesta neprišli v pondelok a nasledujúci deň by nám na jeho spoznávanie ostalo viac času, určite by sme navštívili Kráľovský dvor s vežou Štefana Veľkého. V meste ďalej môžete navštíviť Múzeum histórie a archeológie, Múzeum eneolitu Cucuteni Gheorghe Dumitroaia (kultúra Cucuteni bola významná eneolitická civilizácia vo východnej Európe), Etnografické múzeum, Múzeum prírodných vied, Umelecké múzeum, Galériu umenia Lascăr Vorel, Pamätný dom Calistrat Hogaș, Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa, či Centrálny park.

Vrch Cozla (Vârful Cozla)

Vrch Cozla (Vârful Cozla, skrátene Vf. Cozla; 650 m n. m.) sa vypína nad severným okrajom mestom Piatra Neamț. Je súčasťou prírodnej rezervácie. Minerálne pramene, ktoré objavili v roku 1882, ocenili na Svetovej výstave v Paríži už v roku 1900. Mesto je od roku 1889 kúpeľným strediskom. Prívalové dažde v roku 1897 spôsobili masívne zosuvy pôdy. Preto v rokoch 1901-1904 zalesnili vrch jedľami a borovicami. V súčasnosti je vrch strediskom letnej, ale aj zimnej rekreácie a vhodným východiskovým bodom na turistiku v Prírodnom parku Tri kotly a Geologickej rezervácii Liparských (eolických) marmitov.

Na vrchol sa dostanete pešo po turistickom chodníku (2,3 km/53 min. pešo severne od centra) alebo pohodlne lanovkou. Práve tú sme zvolili aj my. Dolná nástupná stanica kabínkovej lanovky (Telegondolă Panoramă – stație plecare; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra) sa nachádza pri železničnej stanici. Horná výstupná stanica kabínkovej lanovky (Telegondolă Panoramă – Stație Sosire; 2 km/50 min. pešo severne od centra) sa nachádza pod vrcholom Cozla.

Technické a praktické informácie o lanovke

Lanovku otvorili vo februári 2008, má dĺžku 1 915 m, cesta trvá 8 minút, rýchlosťou 6 m/s. Dolná stanica lanovky sa nachádza vo výške 323 m n. m., horná stanica lanovky je zase vo výške 632 m n. m., takže výškový rozdiel je 309 m. Lanovku vyrobila rakúska firma Doppelmayr, má 22 moderných kabínok, každú s kapacitou 8 osôb, prepravná kapacita je 1 200 osôb za hodinu, počet stĺpov na trase je 10 a najvyšší má výšku 64 m. Po 16 rokoch prevádzky v roku 2024 lanovka prekročila hranicu 1 milióna prepravených cestujúcich. Na Slovensku máme lanovky od tejto firmy napr. zo Štartu na Skalnaté pleso, v Jasnej v Nízkych Tatrách, v Park Snow Donovaly a mnohých ďalších.

Lanovka premáva 365 dní v roku, v pondelky, utorky a od štvrtka do nedele medzi 10.00-18.00 h a v stredy medzi 12.00-18.00 h. Spiatočný lístok na lanovku stál 50 ron/9,81 eur/os. Lístok si môžete kúpiť v pokladni na dolnej stanici lanovky alebo on-line na oficiálnej internetovej stránke lanovky. On-line lístky platia 90 dní. V prípade silného vetra, búrok alebo iných nebezpečných poveternostných podmienok môžu prevádzku lanovky dočasne pozastaviť. Neďaleko dolnej stanice lanovky sa nachádza parkovisko. Za parkovanie sme zaplatili 15 ron/2,94 eur/deň. V parkovacom automate môžete platiť platobnou kartou.

Kráľovský dvor (Curtea Domnească)

Prvá písomná zmienka o kráľovskom dvore pochádza z roku 1491. Kostol postavili v rokoch 1497-1498 za vlády Štefana Veľkého. Slúžil ako kniežacie sídlo, administratívne centrum a miesto obrany. Opevnený dvor pôvodne zahŕňal kniežací palác, kostol vojvodu a hospodárske budovy. Do súčasnosti sa zachovala veža Štefana Veľkého, Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa a pivnice v 2 kniežacích domoch.

Ruiny 1. kniežacieho domu (Pivnița 1 de la Curtea Domnească) objavili v rokoch 1954-1955. Múzeom sa stali až v roku 1986. V expozícii uvidíte pôvodné 3-rozmerné exponáty, vojenskú výstroj a výzbroj, ozdobné predmety, odevné doplnky a mince zo 16.-18. storočia. Ruiny 2. kniežacieho dvora (Pivnița 2 de la Curtea Domnească) objavili pri archeologickom výskume v roku 2011. Expozíciu v ňom otvorili v roku 2016. Panely prezentujú hlavné archeologické výsledky.

Vežu Štefana Veľkého (Turnul lui Ștefan cel Mare) postavili zo surového kameňa a tehál v roku 1499 po víťazstve v bitke pri Codrii Cosminului. Má výšku 19 m. V priebehu storočí plnila niekoľko funkcií. Bola zvonicou susedného kostola, poskytovala útočisko v prípade nebezpečenstva, vďaka svojej výške bola strategickým pozorovacím bodom, taktiež miestom pre mestského strážcu požiarov. Hodiny na vežu umiestnili v roku 1890.

Kráľovský dvor je otvorený od októbra do marca od utorka do nedele medzi 9.00-17.00 h a od apríla do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 16 ron/3,14 eur/os.

Centrálny park (Parcul Tineretului)

Centrálny park alebo Park Štefana Veľkého alebo tiež Park mládeže (Parcul Tineretului; 210 m/3 min. pešo južne od centra) je bezpodmienečne jednou z najobľúbenejších promenád mesta. V podvečerných hodinách sa to návštevníkmi parku len tak hemžilo. Na spríjemnenie nálady dokonca hrala z rozhlasu hudba. Park je celoročným dejiskom podujatí mesta. Od festivalov, koncertov a výstav v letnej sezóne cez vianočné trhy až po oslavu Nového roka v tej zimnej.

Kde sa v meste Piatra Neamț ubytovať?

Apartmánový hotel Atlas Aparthotel (350 m/5 min. pešo východne od centra) bol absolútne najlepším ubytovacím zariadením, v akom sme sa v rumunskom Moldavsku, ale aj Moldavsku ubytovali. Ubytovať sa môžete medzi 15.00-22.00 h. Odubytovať sa musíte medzi 7.00-11.00 h. Na recepcii pracovala neskutočne milá, veľmi dobre po anglicky hovoriaca recepčná, pripravená kedykoľvek s čímkoľvek pomôcť. V tomto hoteli by sme pokojne ostali aj týždeň.

Mali sme byť ubytovaní v 2-posteľovej izbe Standard vo vedľajšej budove hotela. Našu izbu ale dali iným hosťom, ktorí nechceli byť ubytovaní v hlavnej budove. Vďaka týmto hosťom sme dostali skutočne priestranný 1-spálňový apartmán s obývacou izbou s balkónom s výhľadom na protiľahlý kopec so súkromnou plne vybavenou kuchyňou a súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. V kuchyni bola varná doska, mikrovlnná rúra, chladnička, kávovar, rýchlovarná kanvica, voda, káva a čaj. Ku káve nás čakala drobná pozornosť v podobe Raffaella. V kúpeľni boli bezplatné toaletné potreby.

Veľmi chutné raňajky podávajú formou ponukových stolov. V ponuke sme našli aj rumunskú zeleninovú nátierku Zacuscă z pečených baklažánov, červenej papriky, paradajkového pretlaku a cibule, ochutenú soľou, korením a bobkovým listom. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli. Nebolo možné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom osvetlenom a kamerou monitorovanom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Za ubytovanie sme zaplatili 405,50 ron/79,54 eur. Cena zahŕňala izbu s raňajkami, 11 % DPH a mestskú daň vo výške 5 ron/0,98 eur/noc. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Piatra Neamț najesť?

V meste Piatra Neamț sme sa najedli v 2 reštauráciách. V jednej nám chutilo, v tej druhej už trochu menej. Tá druhá sa nám aspoň postarala o ďalší zážitok v podobe živej hudby. Pri ďalšej návšteve mesta by sme ju ale určite zamenili za inú reštauráciu.

Turnul Berarilor

Nemecky pôsobiaca reštaurácia Turnul Berarilor sa nachádza 650 m/9 min. pešo juhozápadne od centra. Stôl si môžete rezervovať priamo na stránke reštaurácie. Ochutnal som vyprážaný kurací rezeň s vyprážanými zemiakovými lupienkami s kajenským korením. Rezeň som kombinoval s remeselným pivom vlastnej výroby Pils Aramie. Nefiltrovaný a nepasterizovaný ležiak s medenou jantárovou farbou a výbornou chuťou. Pripomínal mi Nemțeanu, ktorú som ochutnal deň predtým v Târgu Neamț. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 121 ron/23,74 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Buon Gusto

Reštaurácia Buon Gusto (450 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra) sme navštívili vďaka veľa pozitívnym hodnoteniam. Netušili sme, že v ten večer bude hrať v podniku ešte aj živá hudba. Starší spevák sa pokúšal s nami viackrát nadviazať očný kontakt a presvedčiť nás, aby sme mu so spevom pomohli. Až po chvíli nakoniec dorazil k nášmu stolu a zistil, že mu vôbec nerozumieme. Večeru sme začali tradičnou rumunskou pálenkou zo sliviek Țuică.

Zaujímalo ma, ako pripravujú v tejto časti Rumunska pizzu. Objednal som si moju obľúbenú s tuniakom. V reštaurácii ale na ňu naviac dávajú ešte aj sladkú konzervovanú kukuricu. Nie, že by mi pizza nechutila, len to nebolo ono. Navyše sme sa po jej zjedení necítili najlepšie, tak len veríme, že to nebolo jedlom. Pizzu som zapil rumunským svetlým ležiakom Bucur. Svieža, vyvážená, mierne horká chuť s aromatickými tónmi. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 155 ron/30,40 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Piatra Neamț zájsť na kávu?

Pre široký výber pečiva a dezertov si určite zájdite do pekárne Crosta a ak túžite po káve s výhľadom, v tom prípade vám odporúčam kaviareň na vrchole Cozla.

Crosta

Sieť pekární Crosta (650 m/9 min. pešo juhozápadne od centra) ponúka neskutočne širokú ponuku pečiva, koláčov a tort. Prvá pekáreň vznikla už v roku 1966. V súčasnosti je to už 4. generácia, ktorá zdieľa svoju vášeň pre výrobu chleba. Aj pri názve Crosta sa inšpirovali chrumkavou kôrkou chleba. Niektoré druhy pečiva a pekárenských výrobkov, napr. Babičkin chlieb, Moldavské koláče, Domácu zemiakovú špecialitu a ďalšie zapísali do Národného registra tradičných produktov.

Ochutnal som dozlatista upečený dezert s vanilkovou príchuťou v tvare muffinu alebo mini bábovky Savarine, ktorý sa po upečení cez noc ešte namáča v rumovom sirupe. Podáva sa so šľahačkou a sladkou višňou. Koláč pomenovali na počesť významného francúzskeho spisovateľa o jedle, gurmána, politika a právnika Jeana Anthelmeho Brillat-Savarina. Sladký Savarine som snúbil s horkým espressom. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 36,49 ron/7,16 eur. V pekárni môžete platiť platobnou kartou.

Cozla

Ďalšiu kávu sme vypili (takmer) na vrchole Cozla, ktorý sa týči nad mestom. O výlete na vrchol som písal vyššie. Mali sme veľkú chuť na kávu a keď sa k tomu núka ešte pekný výhľad, bola by škoda to nevyužiť. V mimosezóne otvorili pri hornej stanici lanovky len jedinú kaviareň. Aj v tej sa dalo platiť len v hotovosti. Žiadny bankomat nablízku. V peňaženke sme mali posledných 10 ron/1,96 eur. Práve toľko stála jedna káva. Bolo rozhodnuté. O kávu sa budeme musieť pobiť podeliť.

Veľmi milý, pravdepodobne, pán majiteľ nám 2. kávu pripravil na účet podniku. Tú sme si neskôr odpracovali, keď sme pomáhali, predpokladám, jeho synovi potlačiť auto, ktoré zapadlo do kamienkov. Zapadnuté auto sa nám síce nepodarilo odtlačiť, ale ako odmenu za pomoc sme zase dostali, pravdepodobne, od manželky majiteľa chutný langoš s džemom. Na tento zážitok nikdy nezabudnem.

Vyvezte sa lanovkou aj v týchto lokalitách:

• Bergamo s príchuťou stracciatelly
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• Tatranské unikáty a unikátny Poprad
• Sants-Montjuïc
• Pevnosť Hohensalzburg a námestia okolo katedrály

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 9. 3. 2026 (1 eur = 5,0979 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Námestie Place Bellecour

Námestie Place Bellecour je 4. najväčším námestím Francúzska a patrí medzi najväčšie pešie námestia Európy. Už za rímskych čias bolo vojenským táborom, trhoviskom, neskôr vinicou a až do 12. storočia močiarom. V jeho strede stojí bronzová jazdecká socha Ľudovíta XIV. z roku 1825. Ľudovíta tu zobrazili v rímskom štýle, teda bez sedla a strmeňov. V južnej časti námestia je turistické informačné centrum. Z námestia sa vám naskytne výhľad na dominantu mesta Baziliku Panny Márie a lyonskú Eiffelovu vežu.

2. Múzeum filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature)

O Múzeu filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature; 800 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok.

3. Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste)

Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste; 700 m/9 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) pochádza už z 12. storočia. V 13. storočí sa v nej konali 2 koncily (cirkevný snem biskupov). Po náboženských vojnách a Francúzskej revolúcii ju zrekonštruovali. Orloj patrí medzi najstaršie v Európe.

4. Lugdunum – rímske divadlá Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére)

O galsko-rímskych divadlách v štvrti Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére; 1,8 km/31 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

5. Bazilika Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière)

Dominantu mesta, hrdo sa vypínajúcu na kopci, zvonku nenápadnú, ba až fádnu a vo vnútri prehnane zdobenú Baziliku Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière; 2,1 km/36 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) postavili v eklektickom štýle. Práve na tomto kopci založili Rimania mesto v roku 43 pred naším letopočtom. Kostol síce slávnostne otvorili už na konci 19. storočia (1896), vnútornú výzdobu ale dokončili až po 2. svetovej vojne. Bazilika má výšku 86 m, šírku 35 m a výšku 48 m. Po prehliadke baziliky si užite výhľad na Lyon, pri ktorom budete mať celé mesto ako na dlani.

6. Lugdunum – rímske múzeum Fourvière (LUGDUNUM – Musée & Théâtres romains)

O galsko-rímskom múzeu v štvrti Fourvière (Lugdunum – Musée & Théâtres romains; 2 km/34 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

7. Justičný palác (Palais de justice historique de Lyon)

Historický justičný palác (Palais de justice historique de Lyon; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) sa vypína na brehu rieky Saône v starom Lyone. Prezrádza ho neoklasicistická fasáda s 24 korintskými stĺpmi. Na tomto mieste sa spravodlivosť vykonáva už od 10. storočia. Po postavení nového súdu ostali v budove Porotný súd a Odvolací súd.

8. Námestie Place des Terreaux

Námestie Place des Terreaux (1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) je najlepším východiskovým bodom na spoznávanie severnej časti polostrova. V južnej časti zástavby sídli Múzeum výtvarných umení a z námestia je to len na skok do opery. Slovo terreaux pochádza z latinského terralia, čo znamená priekopa. Tá sa tiahla južnou časťou námestia a spájala rieky Rhôna a Saône.

Stred námestia zdobí fontána z tepaného olova z konca 19. storočia (1888) od Bartholdiho. Ten navrhol tiež Sochu slobody v New Yorku. Fontána v podobe tzv. triumfálneho voza symbolizuje Francúzsko a kone predstavujú 4 rieky. Fontánu pôvodne objednali pre mesto Bordeaux, to ju však odmietlo pre vysoké náklady. V 90. rokoch 20. storočia pribudlo k fontáne ďalších 69 malých pozemných fontán. Škoda, že sme nevideli všetky fontány v plnej sile.

9. Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts)

Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts; 1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) našlo svoje miesto v bývalom opátstve zo 17. storočia. Obsahuje jednu z najdôležitejších zbierok umeleckých diel v Európe od antiky po súčasnosť. Môžete obdivovať diela Gauguina, Rembrandta, Rubensa, Veroneseho a mnohých ďalších. Vo Francúzsku je najdôležitejším múzeom hneď po Louvri. Ak náhodou múzeum nestíhate navštíviť, vyberte sa aspoň do jeho záhrady. Sadnite si medzi kvetinové záhony pod mohutné koruny dubov, líp a briez a obdivujte bronzové a mramorové sochy.

10. Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon)

Veľké divadlo, predchodca súčasnej opery, tu stálo od roku 1756. Z divadla už takmer nič nezostalo a zmenilo sa na nepoznanie po najväčšej rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia. Zatiaľ som nevidel škaredšiu budovu opery ako je Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon; 1,4 km/19 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Historická časť by možno aj celkom ušla, ale tej čiernej nadstavbe akosi neviem prísť na chuť. A to sa o nej píše ako o majestátnej kupole, ktorá je majstrovským dielom architektúry. Vo vnútri som síce nebol, ale podľa obrázkov na internete ma nezaujal ani interiér. Predstavenia v nej vraj ale stoja za to. Možno raz niekedy v budúcnosti.

11. Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais)

Severne od centra mesta môžete obdivovať 2 ohromné nástenné maľby. Jednou z nich je Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais; 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) alebo tiež murál slávnych obyvateľov Lyonu. Tou druhou je Stena tkáčov hodvábu, o ktorej píšem nižšie. Freska Lyončanov sa v roku 1995 s viac ako 1 miliónom návštevníkov ročne stala jednou z TOP atraktivít mesta.

Nástenná maľba má 800 m², zahŕňa 2 000 rokov histórie mesta a zobrazuje 25 historických a 6 súčasných osobností Lyonu. Stretnete tu napr. bývalého rímskeho cisára Claudia, francúzskeho matematika a fyzika André-Marie Ampèrea, francúzskeho spisovateľa Antoinea de Saint-Exupéryho s Malým princom, bratov Lumièrovcov, či francúzskeho kuchára Paula Bocusea. Nielen obyvatelia Lyonu musia byť pri pohľade na maľbu hrdí, koľko významných osobností pochádza práve z ich mesta. Ja by som bol tiež.

12. Námestie Place Sathonay

Námestie Place Sathonay sa nachádza 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour. Lemujú ho reštaurácie, kaviarne a bary. Stred námestia vypĺňa útulný park. V strede parku stojí socha seržanta Blandana, starostu Lyonu zo začiatku 19. storočia. Námestie je vhodným východiskovým bodom k Amfiteátru 3 Galov a tiež do botanickej záhrady.

13. Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules)

Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules; 1,6 km/24 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) postavili za rímskym mestom v roku 19. O storočie neskôr ho na žiadosť cisára Hadriána rozšírili a meria 147 m na dĺžku a 120 m na šírku. V amfiteátri sa konali hry a cirkusy. Každý rok sa tu zhromažďovali zástupcovia 60 galských národov, aby v amfiteátri prisahali vernosť Rímu. Amfiteáter odokryli počas stavebných prác v roku 1834 a vykopali v 60. rokoch 19. storočia. Z ulice nad amfiteátrom sa vám naskytne výhľad na Baziliku Panny Márie z Fourvière a lyonskú Eiffelovku.

14. Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts)

Druhou, dych berúcou nástennou maľbou, je Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts; 2,6 km/40 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Aj táto nástenná maľba patrí medzi jedny z najnavštevovanejších atraktivít mesta. Pôvodne tu stál len obrovský prázdny múr. Architektúru štvrte, typickú tkaním hodvábu, charakterizujú veľké okná a vysoké stropy. Po reštrukturalizácii štvrte sa začali objavovať prázdne múry. Prvá verzia vznikla už v roku 1987. Najprv odrážala len mestskú štvrť, dnes už je to celé mesto. Len ťažko uveríte, že ide o plošnú maľbu. Svojím štýlom vás nepochybne vtiahne do seba.

15. Záhrada Rosy Mir (Jardin Rosa Mir)

Španielsky majster murár Jules Sénis Mir utiekol do Lyonu so svojou rodinou pred Francovým režimom v roku 1951. Keď jeho mama Rosa Mir Mercader zomrela v roku 1957, vytvoril Jules na jej počesť Záhradu Rosy Mir (Jardin Rosa Mir; 2,7 km/42 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Ostal verný svojmu remeslu a vytvoril záhradu, ktorej steny a štruktúry pokrývajú mušle, kamienky a štrk. Jules musel mať svoju mamu veľmi rád, keď jej vytvoril takúto záhradu s arabsko-andalúzskymi vplyvmi.

Na niektorých fotografiách záhrady by vám ani vo sne nenapadlo, že ju takmer z každej strany obklopujú nejaké výškové budovy. Napriek tomu, že sa kontroluje počet návštevníkov v záhrade (max. počet naraz je 15), snáď budete mať pri jej návšteve viac šťastia ako my a nebudete sa tlačiť medzi ostatnými lovcami najlepších záberov. Záhrada Rosy Mir je od apríla do októbra otvorená v soboty medzi 14.00-18.00 h. Vstup do záhrady je bezplatný.

16. Sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône)

Príjemnou prechádzkou počas návštevy lyonského polostrova môže byť sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône; 3,7 km/51 min. pešo južne od námestia Place Bellecour). Ak náhodou plánujete navštíviť múzeum prírodných vied (Musée des Confluences), zájdite si po prehliadke múzea do záhrad za ním. Okrem obrovského, do očí udierajúceho, nápisu Lyon s levom, pri ktorom sa môžete odfotografovať, sa práve v týchto miestach vlieva Saône do Rhôny. Môžete sa tu na chvíľu zastaviť a sledovať rušné mesto okolo vás na opačných brehoch riek.

17. Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or)

Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or; 3,3 km/46 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour) je so svojou rozlohou 117 ha najväčším mestským parkom vo Francúzsku. Hovorí sa, že križiaci v týchto miestach kedysi zakopali poklad vrátane zlatej hlavy Krista. Po rokoch si najali veštkyňu, aby im ju pomohla nájsť, ale napriek všetkému úsiliu sa jej to nakoniec nepodarilo. Pre verejnosť park otvorili už v roku 1857. Pri vchode vás privíta ohromná pozlátená brána.

Botanická záhrada a Ostrov labutí

Okrem obrovského jazera, záhonov s ružami, chodníkov a lavičiek sa tu nachádzajú zoologická aj botanická záhrada. V botanickej záhrade, údajne najväčšej vo Francúzsku, rastie asi 16 000 druhov rastlín a vďaka tomu patrí medzi jednu z najbohatších zbierok Európy. Veľké skleníky pochádzajú z roku 1865 a 1. kvety v nich vykvitli koncom 19. storočia. Vojnový pamätník na ostrove labutí (Île aux Cygnes) vztýčili medzi rokmi 1914-1930. Zaujímavosťou je, že na ostrov sa dostanete suchou nohou podchodom.

Záhrada ruží a Zoologická záhrada

Záhrada ruží vznikla v 60. rokoch 20. storočia (1961-1964). Ružová záhrada sa môže pochváliť viac ako 16 000 kríkmi ruží, ktoré predstavujú viac ako 450 druhov. Zoologická záhrada z roku 1887 je domovom viac ako 400 druhov zvierat. Niektoré zvieratá uvidíte priamo z verejnej časti parku. Park je ideálnym miestom pre rodiny s deťmi. Tie tu nájdu malý, či veľký kolotoč, šliapacie bicykle, turistický vláčik, štvorkolky, hojdačky, motokáry, minilode alebo si môžu prenajať vodný bicykel a plaviť sa medzi kačkami a labuťami.

V parku tiež nájdete stánky s občerstvením a so suvenírmi. Park je otvorený od polovice apríla do polovice októbra denne medzi 6.30-22.30 h a od polovice októbra do polovice apríla denne medzi 6.30-20.30 h. Park je zatvorený v prípade silného vetra. Vstup do parku je bezplatný.

18. Tržnica Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse)

Pre nasatie miestnej atmosféry vám odporúčam navštíviť tržnicu Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse; 1,9 km/27 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour). Prvú tržnicu otvorili už v 2. polovici 19. storočia (1859). O storočie neskôr otvorili tržnicu Paula Bocusea. Vo vnútri nájdete viac ako 60 obchodníkov. Ostal som prekvapený, koľko ľudí v nej obedovalo. Okolo nás bolo všade počuť francúzštinu. Tu človek pochopí snáď najlepšie francúzsku kultúru. Hlavne nechoďte do tržnice hladní, lebo budete mať chuť všetko zjesť.

Paul Bocuse, jeden z najväčších šéfkuchárov 20. storočia, zakladateľ hnutia nouvelle cuisine a spolku Bande a Bocuse, propagoval novú kuchyňu. Jeho reštaurácia v Collonges-au-Mont-d’Or neďaleko Lyonu držala od roku 1965 až do jeho smrti (2018) nepretržite 3 michelinské hviezdy. Je tak jedinou reštauráciou na svete, ktorá si ich udržala tak dlho.

19. Filmová freska (Fresque du cinéma)

Kde inde mohla vzniknúť filmová freska (Fresque du cinéma; 1 km/15 min. pešo východne od námestia Place Bellecour), ak nie v Lyone. V meste sa to v roku 1895 vďaka bratom Lumièrovcom všetko začalo. Na freske by ste mali vidieť väčšinu filmov, ktoré natočili v meste. Freska nie je práve v najlepšom stave. V spodnej časti ju niekto pokreslil graffiti. Všimol som si, že niektorí cestovateľskí sprievodcovia ju asi pre istotu už ani neodporúčajú.

20. Múzeum Lumière (Musée Lumière)

Múzeu bratov Lumièrovcov (Musée Lumière; 3,5 km/50 min. pešo juhovýchodne od námestia Place Bellecour) som venoval samostatný článok.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Rímske divadlá

Veľké divadlo je najstarším divadlom v rímskej Galii. Vybudovali ho už koncom 1. storočia pred n. l. So svojím priemerom 108 metrov patrí tiež medzi najväčšie divadlá v Galii. V čase najväčšej slávy sa doň zmestilo až 10 000 divákov. Hrali sa v ňom prevažne komédie, ktoré sprevádzal tanec. Menšie divadlo Odeon postavili koncom 1. stor. n. l., má priemer 83 m a mohlo pojať 3 000 divákov. To slúžilo predovšetkým na koncerty a recitácie. V minulosti boli divadlá omnoho väčšie a zo všetkých strán ich uzavreli. Za javiskom stál vyše 20 m vysoký múr. Prekrývala ich plátenná markíza, ktorá chránila divákov pred ostrým slnkom.

V areáli oboch divadiel sa nachádza 22 informačných panelov, ktoré zrozumiteľným spôsobom opisujú tú-ktorú lokalitu. Texty dopĺňajú vizualizácie, ako lokalita vyzerala v časoch najväčšej slávy. QR kódy umožňujú prístup k virtuálnej realite. V divadlách je napriek ich poškodenému stavu stále výborná akustika, ktorú si overíte na vlastné hlasivky. Lokalitu si môžete sami voľne prejsť. Pripravte sa na schody. Veľa a všade. Z vrcholu veľkého divadla sa vám naskytne nádherný výhľad na mesto a okolie. Naopak, najlepší výhľad na divadlá je zase zo strechy múzea.

Rímske kúpele a baziliky

Južne od divadiel sa rozprestierajú ďalšie 3 archeologické lokality. Neďaleko od divadiel sú rímske kúpele. Kým jednu časť ešte stále môžete vidieť, tú ďalšiu navždy pochovali pod základnou školou. Druhou lokalitou sú baziliky Saint-Just na terase s výhľadom na rieku Saône. Poslednou, najjužnejšou, lokalitou je pohrebná bazilika Saint-Laurent v Choulans, ktorá je až na úrovni železničnej stanice Perrache.

Rímske múzeum

Výstavba múzea začala v roku 1972. Slávnostne ho otvorili o 3 roky neskôr. Múzeum doslova zakopali v kopci, aby nenarúšalo prostredie, ktoré ho obklopuje. Nepozorný návštevník si ho takmer nevšimne. Vo svahu uvidíte len 2 veľké otvory, ktoré patria múzeu. Aj vďaka nim sa divadlá stávajú akoby súčasťou vnútornej expozície. Múzeum vlastní jednu z najbohatších archeologických zbierok vo Francúzsku. Vystavuje predmety, ktoré súvisia s rímskym Lyonom.

Pri prehliadke si nenechajte ujsť bronzovú tabuľku cisára Claudia, galský kalendár, jeden z najdlhších známych dokumentov v keltskom jazyku, keltský voz, či mozaiku so svastikami. Po mozaike sa dokonca môžete prejsť. Svastika predstavuje kolovrat, ktorý symbolizuje večný život. Zaujal ma tiež vrak lode z dubového dreva z 1. stor. n. l. Loď mala ploché dno typické pre riečne lode. Slúžila na prepravu ťažkého tovaru, napr. amfor, či kameňov medzi Arles a Lyonom. V čase našej návštevy prebiehala krátkodobá výstava, ktorá skúmala vzťah Rimanov k umeniu pred 2 000 rokmi. Výstavu môžete navštíviť do 7. júna 2026.

Lugdunum – rímske múzeum a divadlá – praktické info

Rímske múzeum Lugdunum sa nachádza 2 km/34 min. pešo západne od námestia Place Bellecour. Múzeum je otvorené od utorka do piatka medzi 11.00-18.00 h, v soboty a nedele medzi 10.00-18.00 h. Rímske divadlá sú otvorené od mája do septembra medzi 7.00-21.00 h a od októbra do apríla medzi 7.00-19.00 h. Pred prehliadkou múzea sa z bezpečnostných dôvodov pripravte na kontrolu tašiek a ruksakov. Vstupenka stojí 7 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz. Vstupenky si tiež môžete kúpiť on-line na oficiálnej stránke múzea. Rímske divadlá sú voľne prístupné.

Navštívte archeologické lokality aj v týchto mestách:

• Brescia v Lombardsku
• Durrës v Albánsku
• Kráľovský Winchester v južnom Anglicku
• Ľubľana v Slovinsku
• Svätý Jur na Slovensku

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka múzea

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Lugdunum – Rímske múzeum a divadlá je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Brescia dostať?

Brescia sa nachádza v rovnomennej provincii v regióne Lombardsko na severe Talianska.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza Paolo VI. Do Brescie som cestoval vlakom z Bergama. Cesta 2 vlakmi vrátane 8-minútového prestoja v meste Treviglio mala trvať 1 h a 13 minút. To by som ale musel stihnúť prípoj. Ďalší vlak išiel až o hodinu, tak som sa v meste zastavil na perfektnú kávu. O tejto skúsenosti píšem nižšie.

Spiatočný lístok z Bergama do Brescie s prestupom v Treviglio by ma vyšiel na 14,80 eur. Na začiatku pobytu som si kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii.

Autobusom

Autobusová stanica Brescia – Bus Terminal Via Solferino sa nachádza 1 km/15 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza Paolo VI.

Kde v meste Brescia získať info?

Turistické informačné centrum Infopoint Turismo e Mobilità sa nachádza v juhozápadnom rohu námestia Piazza Paolo VI.

Čo v meste Brescia robiť, vidieť a navštíviť?

Mohutný hrad, ktorý sa vypína na kopci nad mestom s múzeami, archeologická lokalita zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, galéria s nadčasovým umením a hneď 5 námestí v historickom jadre mesta.

Hrad Castello di Brescia

Moje prvé kroky zo železničnej stanice smerovali na miestny hrad (Castello di Brescia; 1 km/15 min. pešo severne od námestia Piazza Paolo VI). Na hrade sa nachádzajú 2 expozície – Múzeum talianskeho obrodenia (Museo del Risorgimento) a Múzeum zbraní a brnení (Museo delle Armi Luigi Marzoli). Hrad žije aj podujatiami. V areáli som si všimol javisko a skupinku ľudí, ktorá asi niečo pripravovala. Hrad je otvorený celoročne denne medzi 6.00-23.00 h.

Na hrade sa mi veľmi páčilo, že jeho areálom sa môžete pokojne voľne túlať. Všade sú smerovníky, ktoré vás navádzajú k expozíciám, vežiam, mostom a parkom, takže sa nemusíte obávať, že by ste sa stratili. Hlavne si neplánujte výstup pred 12.00 h na obed a neponáhľajte sa zo stanice tak ako ja. Tak som sa potil, že som ledva videl na oči. Na druhej strane, načasovanie bolo perfektné. Na vežu Torre Coltrina som vystúpil presne na poludnie. Odmenou mi boli všetky zvony Brescie, ktoré sa v tú chvíľu rozozvučali. Škoda len, že do veže na tom najvyššom mieste hradu sa človek už nedostal.

Archeologický park rímskej Brixie (Parco archeologico di Brixia romana)

Pred návštevou mesta som netušil, že aj Brescia má atraktivity, ktoré sú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Archeologický park rímskej Brixie (Parco archeologico di Brixia romana; 550 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza Paolo VI) sa stal spolu s kláštorným komplexom San Salvatore súčasťou dedičstva v roku 2011 v rámci série lokalít Longobardi v Taliansku. Miesta moci (568 – 774 n. l.).

Areál tvoria rímske divadlo, kapitol a svätyňa. Rímske divadlo a jeho okolie sú voľné prístupné. Najprv som si prešiel voľne dostupný areál. Nakoniec som ale neodolal a zabezpečil si vstup aj do Kapitolu a svätyne pod ním. Uvidíte keltské misky z jemnej keramiky s rytými nápismi na dne, mincu s hlavou Saturna, pôvodné rímske fresky a podlahy či bronzovú sochu Okrídlené víťazstvo. Kapitol bol hlavný chrám každého rímskeho mesta a symbol rímskej kultúry.

Kvôli udržaniu stálej teploty 20 ^oC vo vnútri expozícií budete prechádzať cez dvojité dvere. Na internetovej stránke odporúčajú návštevníkom zobrať si niečo teplé navrch. Pre chladných ľudí zo severu, ako napr. ja, to naozaj nebolo nutné. Múzeum poskytlo v horúcom lete príjemný chládok pred vonkajšou páľavou. Práve preto vám odporúčam návštevu lokality ráno po otvorení, alebo večer pred záverečnou. Park je otvorený od júna do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-19.00 h, od októbra do mája od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Posledný vstup je 45 minút pred zatvorením. Vstupenka stála 15 eur. Zahŕňa ale vstup do 5 rôznych múzeí v meste. V archeologickom parku mi uznali novinársky preukaz.

Galéria Pinacoteca Tosio Martinengo

Zbierka galérie Pinacoteca Tosio Martinengo (700 m/9 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Paolo VI) vznikla na prelome 19. a 20. storočia zo štedrosti občanov, ktorí darovali svoje obrazy a starostlivosti obce o zhromažďovanie a uchovávanie umeleckých diel.

V galérii ma zaujali viaceré maľby. Všimnite si pastiera so zväčšenou štítnou žľazou na obraze Adorácia pastierov, realistické zobrazenie šiat a žiarivé brnenie na obraze Korunovácia Panny Márie a svätého Dominika, gréckych filozofov Hérakleita a Démokrita oblečených ako žobrákov, nadčasové zobrazenie Starej roľníčky od Bellottiho, či maľby trpaslíkov od Faustina Bocchiho, ktorého diela som už videl v Padove. Najdlhšie som sa ale pristavil pri replike sochy Karola Emanuela III. Savojského od Simona Trogera. Oblečenie z ružového dreva vyrobili a vyrezali okolo predtým vytesaných postáv zo slonoviny. Nechýbajú detaily ako pošva a pozlátená bronzová pracka na ramene anjela.

Pinakotéka je otvorená od júna do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-19.00 h a od októbra do mája od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Posledný vstup je 45 minút pred zatvorením. Vstupenka stála 15 eur. Zahŕňa vstup do 5 rôznych múzeí v meste. V galérii mi uznali novinársky preukaz.

Námestie Piazza Paolo VI (Piazza dei due Duomi)

V historickom centre mesta Brescia sa nachádza hneď niekoľko námestí. Tým najvýznamnejším z nich je námestie Piazza Paolo VI, prezývané tiež námestím 2 dómov (Piazza dei due Duomi). Určite tušíte, čomu námestie vďačí za svoju prezývku. Sú nimi barokový (spodná časť) a rokokový (vrchná časť) nový dóm (Duomo nuovo) vo východnej časti zástavby a románsky starý dóm alebo rotunda (Duomo vecchio o Rotonda) v juhovýchodnej časti zástavby. Severovýchodnú časť námestia lemuje najstaršia verejná budova v meste – palác Broletto (Palazzo del Broletto), v tej juhozápadnej je infocentrum.

Vedeli ste, že kupola nového dómu je 4. najvyššou v Taliansku po katedrále Santa Maria del Fiore vo Florencii, bazilike sv. Petra v Ríme a katedrále v Pavii?

Námestie Piazza della Loggia

V Taliansku sa mi veľmi páči, že námestia sa zvyčajne volajú podľa najvýznamnejšej budovy na námestí. Takže budete tušiť, čo stojí na námestí lodžie (Piazza Loggia; 220 m/3 min. pešo severozápadne od Piazza Paolo VI). Úzku západnú stranu námestia zaberá palác lodžie (Palazzo della Loggia), ktorý postavili v štýle benátskej renesancie. V súčasnosti v ňom sídli mestská správa. V Benátkach ešte chvíľu ostaneme. Ak sa otočíte, uvidíte vo východnej časti zástavby hodinovú vežu (Torre dell’Orologio). Nie je síce taká monumentálna ako tá v Benátkach, ale majestátnosť jej nechýba.

Námestie Piazza della Vittoria

Z Benátok sa presunieme do temnejších dejín histórie Talianska, do fašizmu. Celé námestie víťazstva (Piazza della Vittoria; 200 m/3 min. pešo západne od Piazza Paolo VI) prestavali a slávnostne otvorili v roku 1932. V severnej časti zástavby stojí pošta (Palazzo delle Poste), vo východnej časti Veža revolúcie (Torre della Rivoluzione) a v západnej časti jeden z prvých mrakodrapov Talianska, Torrione INA, vysoký 60 m.

Námestie Piazza del Mercato

Určite vám bude jasné, čo sa deje na tržnom námestí (Piazza del Mercato; 350 m/5 min. pešo západne od Piazza Paolo VI). Námestie je dejiskom remeselných trhov a kultúrnych podujatí. Ľan a látky sa na námestí vymieňali už v 12. storočí. V 15. storočí tu postavili prvé obchodné domy.

Námestie Piazza del Foro

Najlepším východiskovým bodom na spoznávanie UNESCO pamiatok Brescie je námestie s fórom (Piazza del Foro; 450 m/6 min. pešo východne od Piazza Paolo VI). Námestie bolo občianskym a náboženským centrom Brescie v rímskych časoch. O archeologickom parku rímskej Brixie som písal vyššie.

Kde sa v meste Brescia najesť?

Vďakabohu, že reštaurácia, do ktorej som plánoval ísť, nebola otvorená, keď mala byť. V tom prípade by som neobjavil reštauráciu Ma!osteria (400 m/5 min. pešo východne od námestia Piazza Paolo VI). Reštaurácia, v ktorej som bol jediným cudzincom, menu len v taliančine a obsluha hovoriaca krkolomnou angličtinou. Vedel som, že som na správnom mieste. Ochutnal som regionálnu špecialitu – hovädzie mäso v oleji z mesta Rovato s polentou. Recept pochádza zo 16. storočia. Zvyčajne sa pripravuje z hovädzieho mäsa, olivového oleja, strúhanky, bieleho vína, cesnaku, petržlenovej vňate, rozmarínu, ančovičiek a koreňovej zeleniny. Existuje ale mnoho variácií od rodiny k rodine. Obed som zapil bavorským pšeničným pivom. Za obed som zaplatil 25 eur (coperto 3 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Brescia zájsť na kávu?

Vďaka vlaku, ktorý mi odišiel pred očami, vám prinášam hneď 2 tipy, kam zájsť na kávu a drink. Prvý tip je priamo v meste Brescia, zatiaľ čo ten druhý z mesta Treviglio.

Bar Bar

Koktailový bar a kaviareň Bar Bar sa nachádza priamo na námestí Piazza Paolo VI v juhozápadnej časti zástavby. Pôvodne som aj uvažoval, že si ku káve objednám niečo sladké. Nakoniec som ale dobre urobil, že som si nič neobjednal. Okrem kávy som sa tu zastavil aj na Aperol Spritz. A k nemu som dostal famózny výber antipasti, ktoré boli v cene nápoja. Boli tu veľké zelené olivy s kôstkou uprostred, pečivo s akýmsi talianskym párkom, mrkva v zmesi oleja a octu, pizza koláč, hrianka s paradajkami, bagetka so šunkou a šalátom a nakoniec quiche. Na večeru som v ten deň už nemusel ísť. Za účet som zaplatil 7,50 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Urban . Cafe

Kaviareň Urban . Cafe sa síce nenachádza priamo v meste Brescia, spomeniem ju ale v tomto článku, pretože som ju navštívil práve po ceste do Brescie. Kaviareň sa nachádza v centre mesta Treviglio. V kaviarni som sa zastavil po tom, čo mi pred očami utiekol vlak. Ďalší išiel až o hodinu. Takže som sa veľmi rýchlo prepol do talianskeho módu. Moderná kaviareň, ktorú by som očakával vo väčšom meste, akým je Treviglio. Nevadí, aspoň sa im v takom mestečku podarilo pozdvihnúť úroveň pitia kávy.

Niet pochýb o tom, že kaviareň je obľúbená aj medzi miestnymi. Okolo mňa sedeli samí taliansky hovoriaci, očividne domáci hostia, ktorí si vyšli v nedeľu doobeda niekam na kávu. Objednal som si, ako inak, espresso a k nemu obrovský marhuľový croissant. Marhuľového džemu bolo v croissante tak štedro, až vychádzal na povrch. Za účet som zaplatil 3,10 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. Keby som nezmeškal vlak, neobjavil by som takú skvelú kaviareň.

Navštívte hrady aj v týchto mestách:

• Oslo
• Tirana
• Karlštejn
• Bratislava
• Winchester

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Brescia je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Durrës dostať?

Durrës sa nachádza na albánskom pobreží Jadranského mora.

Autobusom

Autobusová stanica Bus Terminal sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Moju skúsenosť o cestovaní mestskou hromadnou dopravou v Tirane si prečítajte tu. Cestovné poriadky v Albánsku možno aj existujú, ale sú zbytočné, lebo sa podľa nich očividne nik neriadi. Autobusy zvyčajne odchádzajú 10-15 min. neskôr, ako je uvedené na googli. V čase, keď má autobus vyštartovať, tak šofér ešte len zapína motor, ktorý potom nechá celú dobu spustený. Platí sa podobne ako v MHD. Buď počas jazdy, ale pokojne aj až na jej konci. Mňa by len zaujímalo, ako by to riešili, keby náhodou niekto za cestu nemohol alebo nechcel zaplatiť.

Zistil som, že albánski šoféri milujú kričať a trúbiť. Okrem toho očividne zbožňujú telefonovať za volantom. Šofér stihol po ceste z Tirany vybaviť asi 20 telefonátov. Na ceste neplatia asi žiadne pravidlá. Jedno viem s istotou povedať. Šoférovať by som v tejto krajine nechcel.

Ak budete na autobusovej stanici v Durrës pri hľadaní autobusu, ktorý ide naspäť do Tirany, vyzerať podobne zmätene ako ja, určite vás osloví nejaký taxikár. Mňa napríklad lákal na jazdu taxíkom tým, že mi ukázal logo mercedesu. Pred odchodom autobusu z Durrës naspäť do Tirany stihol dovnútra vojsť ešte predavač banánov, keby ste náhodou na poslednú chvíľu potrebovali doplniť dennú dávku vlákniny. Škoda len, že predavač nemal nič na zvýšenie tolerancie trpezlivosti. Pred cestovaním v krajine sa určite obrňte ohromnou dávkou trpezlivosti.

Vlakom

Železničná stanica Durrës (Stacioni i Trenit Durrës) sa nachádza 1,2 km/17 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Stanica je z dôvodu rekonštrukčných prác zatvorená pre verejnosť. Po zatvorení stanice v Kashar (Tirana) v roku 2018, v súčasnosti neexistuje žiadne železničné spojenie medzi mestami Durrës a Tirana.

Loďou

Prístav mesta Durrës (Porti i Durrësit) sa nachádza 1,5 km/21 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Trajekty spájajú mesto s talianskymi prístavmi v Ancona, Bari, Brindisi a Barletta.

Kde v meste Durrës získať info?

Nikde som nenašiel a nezistil, či sa v meste Durrës nachádza turistické informačné centrum. Informácie o histórii mesta a jeho atraktivitách nájdete na oficiálnom portáli mesta.

Čo v meste Durrës robiť, vidieť a navštíviť?

Námestie spoznáte podľa nespočítateľného množstva paliem a fontán, ktoré sú funkčné dokonca aj v decembri. Keďže atraktivity mesta boli zatvorené z dôvodu mimosezóny alebo rekonštrukcie, ostávalo mi prejsť sa po promenáde. Na jej konci som prešiel cez malý nenápadný vstup do nákladného prístavu, kde som asi ani nemal byť. Keďže ma ale nik nevyhodil, prešiel som sa až na koniec móla, na ktorom miestny rybár chytal ryby.

Amfiteáter (Amfiteatri antik romak në Durrës)

Amfiteáter (Amfiteatri antik romak në Durrës; 300 m/4 min. pešo južne od centra mesta) nechal vybudovať rímsky cisár Traján (53-117) v 2. storočí n. l. Má tvar elipsy s priemerom 136 m a výškou približne 20 m. Pri pohľade na amfiteáter dnes len ťažko uveríte, že kedysi sa doň zmestilo 20 tisíc divákov bažiacich po zápasoch gladiátorov. Hry zakázal rímsky cisár Honorius (384-423) v roku 404. Po prerušení hier postavili v amfiteátri malý kostol. Podrobný archeologický výskum sa uskutočnil v rokoch 1966-1970. Počas výskumu v areáli objavili viaceré stredoveké hroby. Južne od amfiteátra stojí tzv. južná brána hradu (Porta jugore e Kalasë).

Amfiteáter mal byť otvorený od pondelka do nedele medzi 9.00-19.00 h. Ja som však v pondelok doobeda narazil len za zamknutú bránu.

Balkón Durrës

Najkrajší, 360 stupňový, výhľad na mesto sa vám naskytne z balkóna mesta Durrës. Od hôr, za ktorými sa rozprestiera hlavné mesto, až po pobrežie Jadranského mora s osobným a nákladným prístavom. Domy, bytovky, hotely, mešity so štíhlymi minaretmi, ale aj úzke uličky preplnené autami a domácimi. To všetko uvidíte z tejto vyhliadky. Pripravte sa na silný vietor a mňa z vyhliadky po dlhšej chvíli vyhnali aj prehánky. Počasie bolo pred Vianocami bláznivé ako v apríli. Kým pár minút svietilo slnko, o chvíľu na to už pršalo.

Benátska veža (Kulla veneciane e Durrësit)

Benátsku vežu (Kulla veneciane e Durrësit; 450 m/5 min. pešo južne od centra mesta) postavili v 16. storočí na delostrelecké účely na juhozápadnom konci mestského hradu neďaleko brehu mora. Veža má priemer 16 m a výšku 9 m. Na jej vrchol sa dostanete po úzkych a strmých schodoch v jej vnútri. Vežu poškodilo posledné zemetrasenie, ktoré krajinu postihlo v roku 2019. Škody opravili v roku 2022, keď sa veža zmenila na centrum interpretácie historického dedičstva.

Aj veža mala byť otvorená denne od pondelka do nedele medzi 9.00-19.00 h. Avšak v pondelok poobede som opäť narazil na zamknuté dvere.

Archeologické múzeum

Prvé archeologické múzeum (700 m/11 min. pešo západne od centra) otvorili už v roku 1951. Expozícia sa rozprestiera v 3 pavilónoch podľa historických období. Začína pravekom, pokračuje archaickým, klasickým a ilýrskym obdobím do 1. stor. n. l., nasleduje obdobie rímskeho mesta Dyrrarchium, stredoveké obdobie a končí osmanskou nadvládou. Múzeum bolo v čase mojej návštevy mesta dočasne zatvorené z dôvodu rekonštrukcie. Aspoň jeden údaj, s ktorým sa ani google nemýlil.

Kde sa v meste Durrës najesť?

Keďže reštaurácia, v ktorej som sa chcel najesť, bola práve v pondelok zatvorená, musel som nájsť iné riešenie. A možno, že to bolo nakoniec aj dobre, lebo som si zvolil reštauráciu hotela Epidamn Boutique & Spa (230 m/3 min. pešo južne od centra). V luxusnej reštaurácii s masívnym dobovým nábytkom, zdobenými stenami, krištáľovými lustrami a čerstvými kvetmi som si vybral Pinsa Piazza – pizza koláč so smotanovým základom, prosciuttom, šampiňónmi, olivami, mozzarellou a hľuzovkovým olejom. Obed som zapil svetlým ležiakom Kriko madhe. Jedlo bolo výborné. Obsluha profesionálna. Za obed som zaplatil 1300 all/13,76 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou. Milo ma prekvapilo, že reštaurácia 5-hviezdičkového hotela si neúčtovala poplatok za servis. Pravdepodobne najlepšia reštaurácia, v akej som v Albánsku jedol.

Kam v meste Durrës zájsť na kávu?

Sophie Café (350 m/5 min. pešo severne od centra) patrí do siete kaviarní, ktoré nájdete po celom Albánsku. Kaviareň so širokými koženými kreslami a zo stropu nebezpečne visiacimi kávovými vrecami. Zo širokej ponuky koláčov som si vybral Mrkvový koláč a espresso. Koláč aj káva boli chutné. Za účet som zaplatil 350 all/3,70 eur. V kaviarni môžete platiť len v hotovosti.

Navštívte archeologické lokality aj na týchto miestach:

• Kráľovský Winchester
• Verona – Rómeo, Júlia a ja
• Čo vidieť v Ľubľane zadarmo?
• Staré mesto Valencie
• Archeologická lokalita Lixus pri meste Larache

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Durrës je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Winchester dostať?

Winchester sa nachádza v grófstve Hampshire v juhovýchodnom Anglicku 109 km/2 h autom juhozápadne od Londýna.

Autobusom

Autobusová stanica Winchester (Winchester Bus Station) sa nachádza 120 m/2 min. pešo severne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica Winchester (Winchester Railway Station) sa nachádza 1,1 km/16 min. pešo severozápadne od infocentra. Do mesta som cestoval vlakom z Portsmouthu. Cesta trvala 57 min., mala 10 zastávok a spiatočný cestovný lístok stál 15,70 gbp/18,90 eur/os.

Kde v meste Winchester získať info?

Návštevnícke informačné centrum mesta Winchester (Winchester Visitor Information Centre) sa nachádza 400 m/5 min. pešo severovýchodne od Winchesterskej katedrály. V infocentre som si kúpil čierne pero s britskou vlajkou, ktoré stálo 1,50 gbp/1,81 eur/ks. Pre známu som tiež chcel kúpiť čajovú lyžičku s ozdobnou rúčkou, ale tú v infocentre nepredávali.

V infocentre som sa zastavil, aby som sa opýtal na prevádzkovú dobu hradu Wolvesey. Hrad nebol otvorený v čase, keď mal, tak ma zaujímalo, či ho ešte v ten deň otvoria. Zamestnankyňa infocentra ostala prekvapená, keď som jej povedal, že brána bola zamknutá. Povedala mi, že od rána tam posiela ľudí. V duchu som sa zasmial, pretože podobné situácie som v práci zažíval aj ja. To je paradox práce v infocentre. Často sme sa o niečom dozvedeli ako poslední.

Čo v meste Winchester robiť, vidieť a navštíviť?

Winchester ponúka rozmanité aktivity. Navštívte Veľkú sálu s okrúhlym stolom kráľa Artuša, západnú bránu, jedinú zachovanú bránu do mesta, Múzeum mesta Winchester s modelom mesta z viktoriánskych čias, hrad Wolvesey alebo tiež starý biskupský palác, vylezte na vyhliadku na vrchu sv. Egídia, pokloňte sa soche kráľa Alfréda Veľkého, spoznajte históriu mestského kríža, či nakuknite do domu Jane Austenovej.

Veľká sála (Great Hall)

Veľká sála (Great Hall; 750 m/12 min. pešo západne od infocentra) je jednou z najstarších gotických a zároveň najkrajších stredovekých sál Anglicka. Spolu so západnou bránou (Westgate) sú jedinými svedkami kedysi slávneho winchesterského hradu. Hrad nechal postaviť v roku 1067 normanský vojvoda a anglický kráľ Viliam Dobyvateľ krátko po víťazstve v bitke pri Hastingse. Hrad slúžil ako kráľovská rezidencia, obranná pevnosť i súdna sieň.

Sálu postavili v roku 1222 za vlády kráľa Henricha III. Dominantou miestnosti je stôl z legendy o kráľovi Artušovi. I keď legenda pochádza z 5. storočia, stôl vyrobili až v 13. storočí. Po prehliadke som načerpal sily v záhrade kráľovnej Eleanóry, ktorú pomenovali po kráľovnách Eleonóre Provensalskej a Eleonóre Kastílskej. Severne od Veľkej sály smerom ku západnej bráne sa môžete prejsť cez hradné chodby, ktoré sa zachovali pod súčasným námestím.

Sála sa tiež objavila vo viacerých filmoch a seriáloch. Predstavovala tudorovskú súdnu sieň v seriáli Vlčia sieň (Wolf Hall z roku 2015) a trónnu sálu Richarda III. v seriáli The Hollow Crown (2016). Objavila sa aj v seriáli Koruna (The Crown, prvé 2 série 2016-2017) a vo filme Klub výtržníkov (Riot Club z roku 2013).

Praktické info o Veľkej sále

Veľká sála je otvorená denne od pondelka do nedele od 10.00-17.00 h. Vstupenka stojí 8 gbp/9,60 eur/os. Platí 1 rok a využijete ju aj v Múzeu Západná brána (Westgate Museum). Vstupenky si tiež kúpite on-line. Vo Veľkej sále zaplatíte len platobnou kartou.

Vstupenka Historický Winchester: Prieskumník zahŕňa 3 historické atraktivity mesta Winchester – Veľkú sálu, Múzeum Západná brána a Mestské múzeum. Vstupenka stála 12,50 gbp/15 eur/os.

Múzeum Západná brána (Westgate Museum)

Múzeum (Westgate Museum; 650 m/10 min. pešo západne od infocentra) sa nachádza vo vnútri zachovanej opevnenej stredovekej brány. Brána je poslednou z hlavných stredovekých brán do mesta. Pochádza z 12.-14. storočia. Slúžila tiež ako väzenie pre dlžníkov takmer 200 rokov. Tí počas svojho nedobrovoľného pobytu vytesali do steny rôzne graffiti. Počas prehliadky sa dozviete nielen o histórii samotnej budovy, ale aj o osobnostiach Tudora a Stuarta Winchesterovcov. Uvidíte zbierku predcisárskych mier a váh či maľovaný strop. Pre návštevníkov je tiež sprístupnená terasa na streche brány.

Múzeum mesta Winchester (Winchester City Museum)

Múzeum mesta Winchester (Winchester City Museum; 400 m/5 min. pešo západne od infocentra) vás prevedie históriou mesta od doby železnej, keď bolo významným obchodným centrom, cez anglosaskú slávu až po poslednú cestu Jane Austenovej za pozostatkami kráľa Alfréda. Svojimi aktivitami sa múzeum orientuje predovšetkým na rodiny s deťmi. Expozície múzea sa rozprestierajú na 3 podlažiach. Odporúčam vám začať na najvyššom podlaží a schádzať postupne dole.

Najviac ma zaujala expozícia na prízemí múzea, v ktorej uvidíte veľký model mesta vo viktoriánskych časoch. Model postavil bývalý pracovník územného plánovania Roger Brown, ktorý ho zanechal ako dedičstvo mestu a jeho ľuďom. Ide o unikátny záznam o Winchestri z roku 1870, keď počet obyvateľov nedosahoval ani tretinu toho, čo teraz, keď ešte len mali postaviť veľkolepú Guildhall a ešte 30 rokov, kým sochu kráľa Alfréda postavili na ulici The Broadway.

Winchester, známy ako Venta Belgarum, bol v 3. storočí 5. najväčším mestom rímskej Británie. V expozícii tiež uvidíte 2 kabelky a zosobnené puzdro na cievky zo slonoviny Jane Austenovej, pôvodnú maketu sochy kráľa Alfréda, či spoznáte Dickieho Frosta, jedného z najväčších britských amatérskych cyklistov všetkých čias.

Praktické info o Múzeu mesta Winchester

Múzeum je otvorené denne od pondelka do soboty od 10.00-17.00 h a v nedele od 11.00-17.00 h. Vstupenka stála 7,75 gbp/9,34 eur/os. Pri kúpe vstupenky vopred on-line ušetríte 10 %. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Hrad Wolvesey alebo tiež Starý biskupský palác (Wolvesey Castle Old Bishop’s Palace)

Stredovekí biskupi z Winchesteru boli bohatí a mocní muži, príbuzní a poradcovia kráľov. Hrad Wolvesey alebo tiež Starý biskupský palác (Wolvesey Castle Old Bishop’s Palace; 750 m/10 min. pešo južne od infocentra) bol ich hlavným sídlom počas celého stredoveku. Je jednou z najväčších stredovekých budov a jedným z najvýznamnejších normanských palácov v Anglicku. Postavili ho v období, keď bol Winchester 2. najdôležitejším kráľovským a cirkevným centrom po Londýne.

Posledná veľká udalosť sa uskutočnila 25. júla 1554, keď bola Východná sála miestom svadobnej hostiny kráľovnej Márie a Filipa Španielskeho.

V priebehu stredoveku zastávali biskupi z Winchesteru jednu z najvyšších mocenských pozícií v anglickej cirkvi, ako aj v národnej politike. Vlastnili rozsiahle majetky, ktoré siahali od Somersetu až po Londýn, čo im prinieslo veľké bohatstvo. Rozsiahle ruiny pochádzajú prevažne z veľkého paláca biskupa Henricha z Blois (1129-1171) z 12. storočia, brata kráľa Štefana. Palác sa používal až do 80. rokov 17. storočia, keď sa biskup George Morley rozhodol postaviť v blízkosti nový palác. Hoci sú budovy zničené, stále vyvolávajú dojem svojej bývalej vznešenosti.

Prehliadka hradu Wolvesey

Pôvodný prístup k palácu cez bránu v mestskej hradbe viedol na vonkajšie nádvorie so stajňami, stodolami, veľkým skladom vlny a biskupským väzením. Palác bol usporiadaný okolo vnútorného nádvoria obklopeného priekopou, ktorú v 17. storočí zasypal biskup Morley a už ju nie je vidieť. Štrkové plochy odrážajú miesto bývalých budov, zatiaľ čo trávnaté plochy predstavujú vonkajšie priestory. Nízke múry pred vchodom do východnej haly sú základmi 1 z 2 vrátnic.

Východná sála bola určená na veľké zhromaždenia a slávnostné príležitosti. So svojou dĺžkou 27 metrov a s najnovšími architektonickými prvkami ju jasne navrhli tak, aby zapôsobila. Halu pravdepodobne postavili v roku 1138.

Na východ od východnej haly je štvorcová budova bez strechy, ktorá sa zvonku javí ako veľká veža alebo pevnosť. Steny sú v skutočnosti veľmi tenké a zdá sa, že budova vždy slúžila ako kuchyňa. Vedľa kuchyne bola servírovacia miestnosť, kde sa pripravovali posledné jedlá predtým, ako sa preniesli do východnej haly.

Svadobná hostina kráľa Henricha IV. a Johanky z Navarry, ktorú pripravovali v týchto kuchyniach vo februári 1403, zahŕňala mladé labute, zverinu, zajace, jarabice, sluku lesnú, cíbika, prepelicu, sluku, pečené kozliatko, pudingy, lievance, mandľové mlieko a hrušky v sirupe.

Biskup Henry použil vo svojom paláci najnovšiu inovatívnu technológiu a nainštaloval jeden z najstarších známych stredovekých príkladov vodovodného potrubia.

Praktické info o hrade Wolvesey

Hrad je otvorený od apríla do septembra denne od 10.00-17.00 h, od októbra do marca denne od 10.00-16.00 h. Vstup na hrad je zdarma. Počas návštevy hradu si dávajte pozor na hlbokú vodu, nerovné povrchy a padajúce murivo. Po múroch je zakázané liezť.

Vyhliadka na vrchu sv. Egídia (St. Giles Hill – Viewpoint)

Z vyhliadkového bodu na vrchu sv. Egídia (St. Giles Hill – Viewpoint; 1,1 km/19 min. pešo východne od infocentra) budete mať priamy výhľad na High Street, najvýznamnejšiu ulicu mesta. Na vrchu sa nachádzala osada z doby bronzovej už v roku 1 500 pred n. l. Neskôr na ňom Sasi pochovávali. V období stredoveku bol vrch miestom jedného z najdôležitejších výročných jarmokov v Európe, ktorý riadili mocní biskupi z Winchesteru. Napokon v 19. storočí sa vrch premenil na zábavný park. Dnes si na vrchu užijete ticho, pokoj a výhľady na mesto.

Naplánujte si výstup na vrch pred východom alebo západom slnka!

Socha kráľa Alfréda Veľkého (King Alfred the Great Statue)

Kráľ Alfréd Veľký (King Alfred the Great Statue; 120 m/2 min. pešo východne od infocentra) vládne mestu Winchester dodnes. Aspoň vo svojej bronzovej podobe na kruhovom objazde. Sochu, ktorú vytvoril Hamo Thornycroft, postavili v roku 1901 pri príležitosti 1000. výročia smrti kráľa Alfréda. Alfréda korunovali za kráľa Wessexu (1 zo 7 anglosaských kráľovstiev v juhozápadnom Anglicku v období od 6. do 9. storočia) v roku 879 po porážke vikingskej armády.

Bol najvýznamnejším anglosaským panovníkom Anglicka v rokoch 886–899. Je tiež jediným anglickým kráľom s prívlastkom „Veľký“. Aby posilnil svoje kráľovstvo proti budúcim útokom, mladý kráľ prestaval mnoho opevnených miest. Žiadne však neprekvitalo ako Winchester. V čase dobytia Normanmi v roku 1066 bol Winchester najdôležitejším mestom v krajine.

Mestský kríž alebo Maslový kríž (City Cross alebo Buttercross Monument)

Mestský kríž alebo Maslový kríž (City Cross alebo tiež Buttercross Monument; 350 m/5 min. pešo západne od infocentra), stojí na mieste, kde je ulica High Street najširšia. Kríž slúžil ako centrum občianskych obradov a vedľa neho sa nachádzala stredoveká cechová sieň. Prvýkrát sa spomína na začiatku 14. storočia, keď miestny obyvateľ menom Walter dostal pokutu za to, že vedľa neho vykopal žumpu.

V roku 1779 kríž mesto tajne predalo ako výzdobu areálu miestneho panstva. Keď sa ho nový majiteľ pokúsil premiestniť, ľudia vo Winchestri sa vzbúrili a od predaja sa muselo upustiť. Na podstavci kríža je nápis, ktorý zaznamenáva jeho opravu v roku 1865 od Sira Georgea Gilberta Scotta, architekta Albertovho pamätníka v Londýne.

Dom Jane Austenovej (Jane Austen’s last days – Plaque)

Jane Austenová, spisovateľka a zakladateľka tzv. „rodinného“ románu strávila v tomto dome (Jane Austen’s last days – Plaque; 700 m/9 min. pešo juhozápadne od infocentra) posledných 6 týždňov pred svojou smrťou v roku 1817. Zomrela vo veku 41 rokov a pochovali ju vo winchesterskej katedrále. Na pohreb prišli iba 4 mužskí členovia rodiny. Jej sestra Cassandra neprišla, pretože ženy sa v tom čase nesmeli zúčastňovať pohrebov. Populárnou autorkou sa stala až po svojej smrti. Dom nie je verejnosti prístupný.

Kde sa v meste Winchester najesť?

Reštaurácia The Winchester Stable (300 m/4 min. pešo západne od infocentra) patrí do siete reštaurácií v západnom Anglicku a Walese. Podáva pizzu z kysnutého cesta a remeselné pivo. Organické obilniny pochádzajú z grófstva Gloucestershire. Cesto polievajú domácou paradajkovou omáčkou San Marzano. Ide o odrodu slivkových paradajok, ktoré majú svoj pôvod v talianskom regióne Kampánia. V reštaurácii radi podporujú miestne farmy varením z britských surovín. Ochutnal som tú správnu Margheritu s mozzarellou, parmezánom, čerstvou bazalkou a anglickým repkovým olejom. Pizzu som zapil ľahkým a sviežim svetlým ležiakom Freedom. Za obed som zaplatil 17,75 gbp/21,38 eur.

Kam v meste Winchester zájsť na kávu?

V meste som vyskúšal 2 kaviarne – jednu nezávislú a druhú, ktorá patrí do siete pekární.

Coffee Lab ‚Academy‘

Moderná minimalistická kaviareň so severským nádychom Coffee Lab ‚Academy‘ (400 m/6 min. pešo západne od infocentra) sa zameriava na prípravu a podávanie kávy od špeciálnych pražiarní z celého sveta. Daždivé počasie ma „vyhnalo“ do kaviarne ešte pred mojím návratom naspäť do Portsmouthu. Ochutnal som koláč Polenta (pripravený z kukuričnej múky) a espresso. Za účet som zaplatil 8,30 gbp/9,99 eur.

Greggs

Britskú sieť pekární Greggs (150 m/2 min. pešo západne od infocentra) nájdete v celom Spojenom kráľovstve. Zastavil som sa na jedno malé rýchle espresso, z ktorého sa vykľulo jedno veľké horúce lungo. To mi ale vôbec nevadilo, lebo v zamračenom počasí s občasnými prehánkami príjemne zahrialo. Kávu som si vychutnal na lavičke na ulici pri hudbe pouličných muzikantov. Za kávu som zaplatil 1,50 gbp/1,81 eur.

Navštívte historické budovy aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Kodani – Strøget, Rådhuspladsen a okolie
• Padova – veda a umenie sa rozvíjali už od stredoveku
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Kráľovský Winchester je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Verona dostať?

Verona sa nachádza v rovnomennej provincii v regióne Benátsko na severovýchode Talianska.

Autobusom

Autobusová stanica Verona Porta Nuova sa nachádza 1,6 km/23 min. pešo juhozápadne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica Verona Porta Nuova sa nachádza 1,6 km/23 min. pešo juhozápadne od infocentra.

Cesta vlakom z Trevisa do Verony vrát. 12-13-min. prestoja vo Vicenze trvala 2 hodiny. Cestovný lístok stál 10 eur/os. Do mesta sa dostanete aj rýchlejšie. V tom prípade budete cestovať cez Venezia Mestre. Takýto cestovný lístok ale môže stáť aj trojnásobok.

Keď som šiel do Verony, lístok na vlak som si kupoval už tretíkrát a cestoval som už šiestym vlakom. Dovtedy mi ale ani jeden predavač lístkov na stanici a ani jeden vlakový sprievodca nepovedal, že lístok si musím na stanici označiť. Až kým som nenatrafil na sprievodcu, ktorý si poctivo robil svoju prácu. Nikto mi to dovtedy nepovedal a to, že nie som domáci, ho tiež nepresvedčilo, aby mi pokutu za neoznačený lístok aj tak dal. Tak to bolo za 30 eur. „V hotovosti alebo kartou,“ znela jeho otázka.

Síce som sa tešil, že som na ceste do Verony ušetril viac ako 20 eur, ktoré by som platil v prípade rýchlovlaku, zaplatil som ich na pokute. Takže som v konečnom dôsledku neušetril ani čas, ani peniaze. Vo vlaku stále hlásili len to, že pred odchodom vlaku treba prihlásiť svoj elektronický cestovný lístok. Tiež neviem, aký to má zmysel. Keď nastúpim do vlaku a vlak vyjde zo stanice, už je neskoro aj na označenie tohto lístka. 

Kde získať v meste Verona ďalšie info?

Turistická informačná a prijímacia kancelária IAT Verona (IAT Verona Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica) sa nachádza ani nie 140 m/2 min. pešo južne od mestskej arény. Hoci je infocentrum malé a nenápadné, určite ho neprehliadnete.

Čo v meste Verona robiť, vidieť a navštíviť?

Keď sa povie Verona, to sú Rómeo a Júlia, Dante, Scaligerovci, veronské koloseum, most, divadlo či námestie z čias Rimanov, výhľady na mesto od hradu, ale aj z najvyššej veže.

Most Ponte Scaligero alebo Ponte di Castelvecchio

Most Ponte Scaligero alebo Ponte di Castelvecchio (550 m/8 min. pešo severozápadne od infocentra) nechal postaviť v rokoch 1354-1356 Cangrande II. della Scala, aby zabezpečil únikovú cestu do Tirolska v prípade nepokojov nepriateľských frakcií vo vnútri mesta. Po francúzskej okupácii v roku 1802 vežu na vidieckej strane a cimburie odstránili, aby na most ľahšie umiestnili delá. Na konci 2. svetovej vojny most vyhodila do vzduchu ustupujúca nemecká armáda. Následne most úplne prestavali s tehlovým murivom a kamennými nosníkmi.

Aréna Verona

Aj Verona má svoje koloseum. Je ním Aréna Verona (Arena di Verona alebo tiež Anfiteatro Arena; 140 m/2 min. pešo severne od infocentra). Rímsky amfiteáter postavili v 1. polovici 1. storočia. Je jedným z najväčších amfiteátrov Talianska. Kapacita je 20 tisíc divákov. V staroveku sa obyvatelia Verony pozerali na zápasy gladiátorov či zápasy s divou zverou. Vďaka dokonalej akustike z ktoréhokoľvek miesta sa v ňom v súčasnosti konajú koncerty, operné a baletné predstavenia.

Už teraz viem, že do Verony sa ešte minimálne jedenkrát vrátim, aby som navštívil aspoň jedno operné či baletné predstavenie. Vstupenky stoja od 22-330 eur/ks v závislosti od toho, v ktorom sedíte sektore.

Amfiteáter ale môžete navštíviť aj mimo kultúrnych predstavení a podujatí. Je otvorený od utorka do nedele od 9.00-19.00 h. Niektoré mesiace je amfiteáter zatvorený kvôli reštaurátorským prácam. Či je amfiteáter otvorený, si preto radšej vopred overte. Vstupenka stojí 10 eur/os. Prvú nedeľu v mesiaci od októbra do mája vstupenka stojí 1 eur/návštevník. Vstupenky si môžete kúpiť on-line alebo v pokladni.

Júliin dom (Casa di Giulietta)

Či už ste milovníkom drámy, Shakespeara a Rómea a Júlie alebo nie ste, gotický Júliin dom (Casa di Giulietta; 600 m/8 min. pešo severovýchodne od infocentra) je povinnou zastávkou všetkých návštevníkov mesta Verona.

Pôvod legendy

Príbeh Rómea a Júlie sa zrodil z pera Luigiho da Porto, šľachtica z Vicenzy, a vyšiel ako novela v roku 1531. Mená spomína aj Dante v Božskej komédii. Príbeh Rómea Montecchi a Júlie Capuleti začal vo Verone okamžite kolovať a bol niekoľkokrát pretlačený a prepísaný. V roku 1553 boli napísané 2 verzie, jedna v próze od slávneho prozaika Mattea Bandella, druhá vo veršoch od veronského šľachtica Gherarda Boldieriho. Tá sa potom dostala do Anglicka, kde ju v roku 1596 inscenoval William Shakespeare.

V dome bol v 14. storočí hostinec, neskôr remeselné dielne. Na prelome 18. a 19. storočia už dom vyhľadávali milovníci Shakespearovej drámy. V 19. storočí dom navštívili Hans Christian Andersen a Charles Dickens. Ten zhrozene napísal, v akom žalostnom stave sa dom nachádza. 1. júna 1937 dom sprístupnili verejnosti ako múzeum. V rokoch 1939-1940 dom zrekonštruovali a zreštaurovali.

Praktické info

Dom je otvorený od utorka do nedele od 9.00-19.00 h. Navštívite balkón, miestnosť s balkónom, tanečnú sálu, spálňu, izby na 3. a 4. poschodí. Vstupenka stojí 6 + 0,60 eur on-line predpredaj/os. Vstup na konkrétny deň a čas je potrebné si rezervovať vopred on-line. Na mieste nie je k dispozícii žiadna pokladňa. Prvú nedeľu v mesiaci od októbra do mája platí jednotná sadzba 1 eur/os. pre všetkých návštevníkov. Vstup na nádvorie domu je voľný. Na nádvorí stojí bronzová socha Júlie. Ak máte dosť času, môžete si vystáť rad a odfotiť sa s rukou na Júliinom pravom prsníku pre šťastie v láske.

Námestie Piazza delle Erbe

Námestie Piazza delle Erbe (800 m/11 min. pešo severovýchodne od infocentra) je najstarším námestím mesta Verona. V staroveku sa v týchto miestach nachádzalo rímske fórum. Námestie mi pripadalo ako ideálna divadelná kulisa a všetko, čo sa pred ňou odohrávalo, bola len súčasť nejakého predstavenia. V strede námestia stojí fontána so sochou Madony Verona, v severnej časti námestia stĺp sv. Marka, symbol Benátskej republiky, v južnej zase socha básnika Berta Barbaraniho.

Veža Lamberti (Torre dei Lamberti)

Neďaleko námestia Piazza delle Erbe sa vypína najvyššia veža Verony, veža Lamberti (Torre dei Lamberti; 800 m/11 min. pešo severovýchodne od infocentra). Vyhliadková terasa sa nachádza vo výške 84 m. Na terasu sa vyveziete výťahom alebo vystúpite po 368 schodoch.

Vežu z tufu a terakoty postavili v roku 1172 na príkaz rodiny Lamberti. Vtedy mala výšku len 37 m. V roku 1295 do veže umiestnili 2 zvony. V súčasnosti sa vo veži nachádzajú 4 zvony. Na začiatku 15. storočia (1403) vežu poškodil blesk. V rokoch 1448-1464 prebiehala rekonštrukcia, počas ktorej pristavili 8-hrannú zvonicu z tehál a bieleho mramoru a zvýšili ju na súčasných 84 m. Poslednou úpravou bolo pridanie hodín v roku 1798. V roku 1972 vežu sprístupnili návštevníkom.

Veža je otvorená celoročne od pondelka do piatka od 10.00-18.00 h, soboty, nedele a štátne sviatky od 11.00-19.00 h. Vstupenka stojí 6 eur/os. Pri vstupe som si uplatnil novinársky preukaz.

Námestie Piazza dei Signori

Námestie Piazza dei Signori (850 m/11 min. pešo severovýchodne od infocentra) sa tiež nazýva námestím Danteho. Dominantou námestia je v jeho strede stojaca socha renesančného básnika Dante Alighieriho. Námestie lemujú zaujímavé stavby s veľkým umeleckým a architektonickým významom – renesančná Loggia del Consiglio, paláce Palazzo del Podestà, Palazzo di Cansignorio, Palazzo della Ragione a Palazzo Domus Nova.

Hrobky Scaligere (Arche Scaligere)

Monumentálne hrobky šľachtickej rodiny Scaligerovcov (Arche Scaligere; 900 m/12 min. pešo severovýchodne od infocentra) postavili v gotickom štýle. Rod Scaligere vládol vo Verone od 13. do konca 14. storočia. Nádvorie je otvorené počas letnej turistickej sezóny od júna do októbra od utorka do nedele od 10.00-13.00 h a od 14.00-18.00 h.

Most Ponte Pietra

Most Ponte Pietra (1,4 km/20 min. pešo severovýchodne od infocentra) je najstaršou rímskou pamiatkou vo Verone. Základy pôvodného murovaného mosta položili pravdepodobne už Rimania v 1. storočí pred n. l. Rimania ho ale určite prestavali v 2. a 3. storočí nášho letopočtu. Každá vláda pridala v priebehu storočí jeden oblúk. Ustupujúce nemecké jednotky vyhodili v roku 1945 most do vzduchu. Most meria 92,8 m. Vinie sa nad starobylým brodom cez rieku Adiža. Most je prístupný len pre peších a cyklistov.

Hrad Castel San Pietro

Najkrajší výhľad na mesto Verona a jej okolie sa vám určite naskytne od hradu Castel San Pietro. Na vyhliadku sa dostanete pešo (1,8 km/28 min. pešo severovýchodne od infocentra) alebo pozemnou lanovkou (Funicolare di Castel San Pietro; 1,6 km/22 min. pešo severovýchodne od infocentra; 3 eur/spiatočný lístok). Ja som si to na vyhliadku vyšiel poctivo pešo po schodoch. Plno pekných fotiek vzniklo práve počas výstupu. Na vyhliadke je tiež super to, že je zadarmo. Hrad nie je prístupný verejnosti.

Archeologické múzeum v rímskom divadle (Museo Archeologico al Teatro Romano)

Po ceste z vyhliadky som sa zastavil v Archeologickom múzeu v rímskom divadle (Museo Archeologico al Teatro Romano; 1,4 km/19 min. pešo severovýchodne od infocentra). Divadlo je jedným z najlepšie zachovaných rímskych divadiel v severnom Taliansku. Vzniklo už za vlády cisára Augusta. V lete sa v divadle pravidelné koná letný shakespearovský festival. Múzeum sa nachádza v kláštore, ktorý postavili jezuiti v 15. storočí. Rehoľníci vyrábali lieky pre chorých, ale aj parfumy a likéry na predaj.

Prehliadka Archeologického múzea

Prehliadka múzea začína na najvyššom 5. podlaží expozíciou o Verone za čias Rimanov. Samostatné expozície sa venujú pochovávaniu, rímskemu amfiteátru a rímskemu divadlu. V areáli divadla bolo miesto uctievania zasvätené božstvám egyptského pôvodu Eset a Serapis. Uvidíte tiež krásne mozaikové podlahy.

Na 4. poschodí uvidíte bronzové a mramorové sochy. Verona patrí medzi rímske mestá v severnom Taliansku s najväčším počtom pozostatkov bronzových sôch, ktoré sú vzácne, pretože bronz sa bežne pretavoval na iné predmety. Tri kláštorné cely vystavujú malé bronzové plastiky, sklo a predmety každodennej potreby. Do kostola sv. Hieronyma preniesli mozaiky z rôznych domov Verony. Najatraktívnejším miestom múzea je veľká terasa s výhľadom na mesto, ktorá vystavuje predovšetkým rímske náhrobky.

Jediná miestnosť na 3. poschodí bola kedysi hlavným vchodom do múzea. Dnes tu uvidíte rímske nápisy venované božstvám.

Praktické info

Archeologické múzeum je otvorené v utorky a stredy od 14.00-18.00 h a od štvrtka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 4,50 + 0,45 eur/os. on-line predpredaj. Vstupenky si môžete kúpiť on-line na oficiálnej internetovej stránke múzea alebo v pokladni pri vchode do múzea. Prvú nedeľu v mesiaci od novembra do marca platí jednotná sadzba 1 eur/os. pre všetkých návštevníkov.

Kde sa v meste Verona najesť?

Reštauráciu Ristorante Redentore (1,4 km/20 min. pešo severovýchodne od infocentra) som si vybral úmyselne, pretože som nechcel jesť priamo v historickom jadre, ale v širšom centre. Ani som to netušil a vybral som si reštauráciu, ktorá vznikla v bývalom kostole. Milá a veľmi dobre po anglicky hovoriaca obsluha. Ochutnal som morského vlka s grilovanou zeleninou. K obedu som si objednal horúci bylinkový čaj. Za obed som zaplatil 20,50 eur vrát. 2-eurového poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam zájsť v meste Verona na kávu?

Kaviareň Casa del Caffè (600 m/8 min. pešo severovýchodne od infocentra) sa nachádza v uličke neďaleko Júliinho domu. Vojsť do kaviarne, vybrať si niečo chutné z vitríny, objednať si kávu, sadnúť si ku stolu a potom už len sledovať Talianov, ako vchádzajú do kaviarne, vypijú postojačky kávu pri bare a odchádzajú preč. Tomu hovorím zážitok. Ochutnal som koláč starej mamy (Torta della Nonna) a espresso. Koláč je z krehkého cesta, plnený žĺtkovým krémom a posypaný píniovými orieškami. Za účet som zaplatil 5,80 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si o architektúre aj v týchto mestách:

• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• 5 dôvodov, prečo navštíviť Liverpool
• 5 dôvodov, prečo navštíviť Ľubľanu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Verona – Rómeo, Júlia a ja je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Miklošičeva cesta, Družstevná banka a Ľudová pôžičková banka

Miklošičeva cesta spája železničnú stanicu s centrom mesta (Prešernov trg). Stoja na nej významné paláce – Družstevná banka (č. 8; Vurnikova hiša; 240 m/3 min. pešo severne od turistického informačného centra, ďalej už len TIC) a Ľudová pôžičková banka (č. 4; 200 m/3 min. pešo severne od TIC). Družstevnú banku navrhol v roku 1921 Ivan Vurnik a geometrické vzory v slovinskej trikolóre – biela, modrá a červená – namaľovala v roku 1922 jeho manželka Helena. Banka je najlepším príkladom slovinskej národnej architektúry.

Ľudová pôžičková banka vznikla v roku 1908. Na jej vrchole si všimnite 2 ženské postavy, ktoré držia symboly priemyslu (včelí úľ) a bohatstva (kabelka). Obidve budovy nie sú prístupné verejnosti.

Prešernov trg, Prešernov pamätník, Palác Urbanc a Hauptmannov dom

Námestie Prešernov trg (85 m/1 min. pešo severne od TIC) je samotným centrom Ľubľany. Vzniklo z cestnej križovatky pred jednou z mestských brán, ktorá kedysi viedla do stredovekej Ľubľany. V strede námestia sa vypína Prešernov pamätník (Prešernov spomenik). France Prešeren (1800-1849) bol slovinský básnik a právnik. Na podstavci sú motívy z jeho básní.

Vedeli ste, že básnikova socha hľadí priamo do okna jeho milovanej Julije Primičovej, ktorá naňho stále čaká vo svojom dome na Wolfovej ulici?

V severovýchodnom cípe námestia stojí palác Urbanc (Urbančeva hiša; 160 m/2 min. pešo severne od TIC). Spoznáte ho podľa obrovských bannerov na jeho fasáde. V jeho vnútri sa nachádza najstarší obchodný dom v Ľubľane, ktorý otvoril svoje dvere nákupu chtivým zákazníkom už v roku 1903. Architekt pri navrhovaní vychádzal zo súčasných obchodných domov v Grazi, Viedni, Budapešti a Paríži. Na vrchole stojí socha Merkúra, boha obchodu.

V západnej časti námestia zase stojí Hauptmannov dom vo viedenskom secesnom slohu (Hauptmannova hiša; 75 m/1 min. pešo severozápadne od TIC). Je jednou z mála budov, ktorá prestála zemetrasenie v roku 1895. Niektorým pripomína „Žehličku“ (budovu Flatiron) v New Yorku. Dom nie je prístupný verejnosti.

Trojitý most

Trojitý most (Tromostovje; 29 m/1 min. pešo severne od TIC) spája Prešernov trg so starým mestom. Jože Plečnik pridal v rokoch 1929-1932 ku jednému mostu, ktorý vznikol už v roku 1842, ďalšie 2 bočné mosty pre peších, kamenné balustrády a lampy. Pôvodný Nemocničný most sa tak premenoval na Trojitý most. Z bočných mostov vedú navyše schody na terasy nad Ľubľanicou, na ktorých vysadili topole.

Mestni trg a Radnica

Prvým z troch námestí stredovekej Ľubľany je Mestni trg. Dominantou námestia je radnica, pred ktorou stojí Robbova fontána alebo tiež Fontána 3 riek Kraňska (Krka, Sáva a Ľubľanica) z roku 1751. Kraňsko je región, ktorý sa rozprestiera okolo Ľubľany smerom na juh ku hranici s Chorvátskom.

Radnica (Mestna hiša; 110 m/1 min. pešo juhovýchodne od TIC) je sídlom magistrátu Ľubľany. Smelo vojdite dovnútra na 1. nádvorie. Po pravej strane uvidíte mapu Ľubľany z 2. polovice 17. storočia. Brána, nad ktorou sa mapa nachádza vedie na 2. nádvorie s arkádami na 3 podlažiach, na ktorom sa kedysi hrávalo divadlo. V radnici sa v soboty poobede o 13.00 h v minulosti robievali prehliadky so sprievodcom v angličtine, ale nenašiel som k nim už žiadne informácie a rezervačný formulár nefungoval. Vyskúšajte sa na prehliadky opýtať v TIC.

Most obuvníkov

Podľa mňa je Most obuvníkov (Šuštarski most; 300 m/4 min. pešo južne od TIC) najkrajším mostom Ľubľany. V stredoveku spájal 2 hlavné časti Ľubľany – Mestni trg a Novi trg. Most získal svoje meno vďaka dielňam obuvníkov, ktoré sa na ňom nachádzali. Tí žili a obchodovali na moste, aby si odchytili kupujúcich a vyhli sa plateniu mestských daní. Plečnik prestaval most v rokoch 1931-1932. Most spoznáte podľa širokej balustrády s rôzne vysokými stĺpmi zakončenými guľami z umelého kameňa. Stredné stĺpy sú kratšie a nesú lampy.

Novi trg

Námestie Novi trg (500 m/6 min. pešo juhozápadne od TIC) sa rozprestiera na opačnom brehu Ľubľanice. V minulosti sa tu nachádzala murovaná rybárska osada. Južne od námestia sa rozprestieral mestský prístav. V dolnej časti námestia stojí fontána. Naskytne sa vám odtiaľto veľmi pekný výhľad na hrad.

Stari trg a Schweigerov dom

Námestie Stari trg je druhým z 3 námestí stredovekej Ľubľany. Domy majú ešte i dnes drevené výklady z 19. storočia. Práve z tejto ulice sa dostanete romantickými uličkami a schodmi pešo na hrad.

Schweigerov dom (Schweigerjeva hiša; 400 m/5 min. pešo južne od TIC) spoznáte podľa sochy Atlasa, ktorý podopiera balkón. Titán má zdvihnutý prst pri perách, čím dáva okolo idúcim najavo, aby sa stíšili. Meno majiteľa domu znamená v nemčine mlčať. Dom sa síce nachádza medzi číslami 11 a 15, ale nesie číslo 11a, pretože na čísle 13 sa väčšinou nachádzali nevestince. Dom nie je prístupný verejnosti.

Gornji trg a Herkulesova fontána

Herkulesova fontána (Herkulov vodnjak; 500 m/6 min. pešo južne od TIC) spája ulice Stari trg a Gornji trg. Socha antického poloboha na fontáne je dnes už len kópiou. Jej originál nájdete v radnici. Ulica Gornji trg je tretím z 3 námestí stredovekej Ľubľany. Z ulice sa po ceste dostanete na hrad.

Centrálna tržnica, Plečnikove arkády, Dračí most

Centrálna tržnica (300 m/4 min. pešo východne od TIC na námestiach Vodnikov trg a Pogačarjev trg) je nielen pastvou pre oko, ale aj miestom ruchu, vôní a chutí. Každý deň (okrem nedele) sa zastavte pre čerstvé ovocie a zeleninu na farmárskych trhoch. V krytej tržnici medzi námestiami nakúpite aj syry, ryby, mäso, pečivo, orechy, oleje, …Vybrané piatky od apríla do októbra ochutnajte na námestí Pogačarjev trg celý svet na populárnom trhu Odprta Kuhna (v preklade otvorená kuchyňa).

V Plečnikovej kolonáde (alebo tiež Plečnikových arkádach), ktorú postavili v rokoch 1940-1944, kúpite na hornom podlaží slovinské výrobky, zatiaľ čo na tom dolnom čerstvé ryby.

Dračí most, jeden z najznámejších symbolov Ľubľany, susedí s centrálnou tržnicou (400 m/5 min. pešo západne od TIC). Most postavili v rokoch 1900-1901 v štýle viedenskej secesie. Dračí most bol 1. železobetónovou stavbou v Ľubľane a zároveň bol 1. stavbou v Slovinsku, ktorú pokryli asfaltom. Hovorí sa, že ak ste sa neodfotili na Dračom moste, akoby ste Ľubľanu ani nenavštívili. Fotografiu pri jednom zo 4 drakov som si samozrejme nemohol nechať ujsť ani ja.

Vedeli ste, že namiesto drakov ho mali pôvodne zdobiť okrídlené levy?

Stavidlo na Ľubľanici

Stavidlo na Ľubľanici (Zapornica na Ljubljanici; 1,1 km/13 min. pešo východne od TIC) je jedným z najkrajších stavidiel (mechanizmus uzavierajúci a regulujúci prietok alebo odtok vody), aké som kedy videl. Má podobu symbolického víťazného oblúka, pod ktorým voda opúšťa mesto. Postavili ho v rokoch 1939-1944. Tri kamenné veže pripomínajú architektúru egyptských chrámov. Strechy sú zdôraznené rímsami. Na jednej strane zdobia veže dórske stĺpy s dračími hlavami, zatiaľ čo na druhej iónske stĺpy s ľudskými hlavami. Architekt Jože Plečnik zvýraznil monumentalitu stavidla vytvorením parkov po oboch jeho stranách.

Park Tivoli

Po obede nepadne nič lepšie ako prechádzka na čerstvom vzduchu. Ľubľana ponúka takýchto možností hneď niekoľko. Rozhodli sme sa pre prechádzku v Tivoli, najväčšom parku Ľubľany (1,2 km/14 min. pešo západne od TIC). Park je taký rozľahlý, že sme prešli sotva polovicu. Promenáda v parku je akoby pokračovaním ulice v centre mesta. Dovedie vás až ku Medzinárodnému centru grafického umenia. Spred centra dovidíte zase až na Ľubľanský hrad na protiľahlom kopci. V parku okrem viacerých sôch, fontán a pamätníkov natrafíte aj na veveričky.

Kongresni trg, Park Hviezda a Socha občana z Emony

Kongresové námestie (Kongresni trg; 300 m/4 min. pešo západne od TIC) pomenovali na počesť kongresu Svätej aliancie, ktorý v roku 1821 zvolali Rakúsko, Prusko, Rusko a Neapol a hostila ho Ľubľana. Centrum námestia vypĺňa park Hviezda (Park Zvezda). Západný vstup do parku stráži kópia pozlátenej bronzovej sochy rímskeho patrijica z Emony (Kip Emonec). Južnú časť zástavby tvorí Ľubľanská univerzita. Vo východnej časti zástavby stojí budova slovinskej filharmónie a Matica slovinská.

Trg republike

Námestie Trg republike (550 m/7 min. pešo západne od TIC) je jedným z najškaredších námestí, aké som kedy videl. Celkovú atmosféru námestia určite podčiarklo sychravé počasie, ktoré nás v ten deň sprevádzalo pri prechádzke mestom. Naopak, všetci milovníci socialistickej architektúry ho budú milovať.  Dominantou námestia je dvojica budov, v ktorých sídlia kultúrne a kongresové centrum, univerzitná knižnica, kancelárie, obchody, banky, reštaurácie a kaviarne. Na opačnej strane námestia stojí slovinský parlament. Prehliadky so sprievodcom v slovinčine a angličtine sa konajú každú druhú sobotu medzi 10.00 h a 11.00 h.

Vedeli ste, že 25. júna 1991 vyhlásili na námestí nezávislosť Slovinska?

Rímsky múr a Plečnikova pyramída

V meste natrafíte ešte i dnes na mnohé pamiatky (lepšie povedané ruiny) z rímskych čias. Voľne dostupnou je napr. rímsky múr (Rimski zid na Mirju; 1,1 km/14 min. pešo juhozápadne od TIC), ktorý ohraničoval južnú hranicu rímskeho mesta Emona. Múr sám o sebe možno ani nie je taký zaujímavý ako skôr pyramída, ktorá na ňom vyrástla. V 30. rokoch 20. storočia bol rímsky múr obnovený podľa návrhu Jože Plečnika. Architektov návrh zahŕňal pyramídu, brány, klenbu a park vo vnútri múrov.

Prečítajte si tiež:

• Slovinsko pred 1. cestou
• 5 dôvodov, prečo navštíviť mesto Ľubľana
• Ľubľana – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Ľubľane zadarmo? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Svätý Jur dostať?

Svätý Jur sa nachádza v turistickej oblasti Malé Karpaty v Bratislavskom regióne cestovného ruchu na západnom Slovensku. Z administratívneho hľadiska ho zaraďujeme do okresu Pezinok v Bratislavskom kraji.

Autom

Svätým Jurom prechádzajú:

• diaľnica D4 – obchvat Bratislavy,
• cesta II. triedy č. 502 (II/502) – vedie na trase Bratislava – Svätý Jur – Pezinok – Modra – Vrbové.

Autobusom

Vo Svätom Jure je niekoľko autobusových zastávok (Kačačnice, Krajinská, Logistické centrum, …). Autobusová zastávka Svätý Jur, námestie sa nachádza 160 m/2 min. pešo juhovýchodne od vinocentra.

Vlakom

Svätým Jurom prechádza železničná trať č. 120, ktorá spája Bratislavu – Svätý Jur – Pezinok – Trnavu a Trenčín so Žilinou. Železničná stanica Svätý Jur sa nachádza 1,3 km/14 min. pešo juhovýchodne od vinocentra.

Kde v meste Svätý Jur získať info?

Vo Svätom Jure získate info v 2 informačných centrách – Infocentrum Svätý Jur a ViNOCENTRUM.

ViNOCENTRUM

ViNOCENTRUM poskytuje info predovšetkým o vinárstve a vinohradníctve mesta Svätý Jur. Vo vinocentre ochutnáte vína od svätojurských vinárov, niečo malé na záhryz či kávu. Návštevu vinocentra sme nestihli, pretože počas pracovných dní je otvorené v podvečerných a večerných hodinách. Vzdialenosti k jednotlivým inštitúciám a podnikom cestovného ruchu som počítal práve od vinocentra.

Infocentrum Svätý Jur

Priznám sa, že Infocentrum Svätý Jur sme si v meste ani nevšimli. To asi preto, že sme nečítali všetky nápisy na budovách a infocentrum bolo v čase našej návštevy aj tak zatvorené. Prevádzková doba je od utorka do piatka od 13.00-17.00 h. Infocentrum sa nachádza oproti kaštieľu Pálffy cez cestu.

Čo v meste Svätý Jur robiť, vidieť a navštíviť?

Vo Svätom Jure sme navštívili veľkomoravské hradisko, hneď na kopci oproti zrúcaninu hradu Biely Kameň, po obede sme sa vybrali do vinohradníckeho skanzenu a na záver sme navštívili Renesančný dom.

Veľkomoravské hradisko

Slovanské veľkomoravské hradisko Neštich (2,5 km/38 min. pešo severozápadne od vinocentra) vybudovali v Malých Karpatoch vo včasnom stredoveku v 8.-10. storočí nad cestou, ktorá viedla na Záhorie. Na základe archeologických nálezov ale vieme, že túto lokalitu osídlili Germáni už na prelome letopočtov. Hradisko plnilo viaceré funkcie – obrannú, politickú a správnu, ako sídlo vyššej spoločenskej vrstvy a zásobáreň tovaru. Na hradisku našli sekery, hroty šípov a kopijí, strmene, pracky opaskov, prasleny alebo šperky. V 13.-14. storočí páni zo Svätého Jura a Pezinka vybudovali drevený palác, kamennú cisternu, keramické potrubie a murovanú bránu. Valy s priekopami uvidíte na hradisku dodnes. Archeologická lokalita je celoročne voľne prístupná.

Hrad Biely Kameň

Národná kultúrna pamiatka hrad Biely Kameň (1,3 km/19 min. pešo severozápadne od vinocentra, v miestnej časti Neštich doľava po žltej turistickej značenej trase) stojí na konci mesta na okraji lesa.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1271, keď ho dobyl Přemysl Otakar II. V priebehu storočí sa neustále menili majitelia hradu. Zo zachovaných listín poznáme detailné informácie o hrade i jeho stave. Hrad naposledy poslúžil obyvateľom Svätého Jura v roku 1663, kedy mestečko vypálili krymskí Tatári v službách Osmanov. Odvtedy prestali hrad jeho majitelia využívať a začal sa postupne rozpadať.

O obnovu hradu sa stará Občianske združenie Castrum Sancti Georgii. Ruku k dielu môžete priložiť i vy, či už fyzicky alebo finančne. Aj v čase našej návštevy na hrade panoval čulý ruch. Z hradu už toho v súčasnosti veľa nezostalo, napriek tomu má toto miesto niečo do seba. Po ruine sa môžete poprechádzať. Hrad je voľne prístupný celoročne. Vstup je na vlastné riziko.

Vinohradnícky skanzen

Vinohradnícky skanzen (1 km/14 min. pešo juhozápadne od vinocentra) sa nachádza západne od mesta Svätý Jur. Najatraktívnejším prvkom skanzenu je vyhliadka, z ktorej dovidíte na mesto, vinohrady, Malé Karpaty, Podunajskú nížinu až na bratislavské „mrakodrapy“. Vyhliadku postavili v roku 2018. Pod vyhliadkou stojí vinohradnícka kamenica – kamenná búda so strechou. Neďaleko na spevnenej ploche stojí pergola s drevenými stolmi a lavicami. Biele, modré a novošľachtené odrody viniča vysadili v tzv. kolových vinohradoch. Som presvedčený, že keď sa v skanzene koná podujatie, určite to tam žije. Inokedy si tam užijete ticho a pokoj. Skanzen je celoročne voľne prístupný.

Renesančný vinohradnícky dom

Renesančný dom (280 m/4 min. pešo severozápadne od vinocentra) sa nachádza po ceste z centra mesta smerom ku hradisku a zrúcanine hradu. Je príkladom typického vinohradníckeho obydlia. Po príchode sme sa začali po areáli domu túlať a čítať si texty o histórii stavby. Po krátkej chvíli nás oslovil jeden z majiteľov domu, ktorý nám renesančný dom a všetky jeho verejné (i neverejné) priestory poukazoval.

Gotický dom z 15. storočia (1479) na začiatku 16. storočia renesančne prestavali, neskôr barokovo upravili a v 2. polovici 20. storočia zrekonštruovali. Práce ale ani zďaleka neskončili a na obnove domu sa neustále pracuje. Ešte je na ňom práce ako na kostole. Videli sme 500-ročnú pivnicu, ale i tie z konca 17. storočia. Vo všetkých organizujú ochutnávky vína. Na poschodí je izba, v ktorej môžete prenocovať.

Prešli sme do ďalšej miestnosti, v ktorej sa pre deti i dospelých konajú pravidelné tvorivé dielne. Po obede sme sa v dome zastavili opäť, aby sme ochutnali výbornú kávu, burčiak, hroznový a višňový mušt. Za účet sme zaplatili 10 eur. V záhrade domu akurát pripravovali renesančné jedlá. Inokedy si v peci upečiete svoj vlastný chlieb.

Škoda len, že sme sa nemohli zdržať dlhšie, lebo sme museli ísť na vlak. Nabudúce sa zastavíme opäť a okrem pohára vína si doprajeme aj horúcu čokoládu. Keď si budete návštevu renesančného domu plánovať vy, kliknite si na stránke na kalendár, pretože sa tam neustále niečo deje.

Kde sa v meste Svätý Jur najesť?

Reštaurácia a kaviareň Café Korzo (190 m/2 min. pešo juhovýchodne od vinocentra) sa nachádza v centre mesta. Chvíľu nám trvalo, kým sme reštauráciu našli. Ukrýva sa totiž vo dvore starej Zichyho kúrie, v ktorej tiež sídli mestský úrad. Pred vchodom do budovy sme si nevšimli žiadnu tabuľu, ktorá by nás na reštauráciu upozornila. Teplé septembrové počasie nám dovolilo sadnúť si na terasu reštaurácie. Obsluha si mohla ušetriť jednu cestu k nášmu stolu, keby nás neprišla objednať bez jedálnych lístkov. Ochutnali sme Burger Classik a Burger Bacon. I keď sa reštaurácia nešpecializuje na burgre, boli veľmi chutné. Za obed sme zaplatili 25,30 eur.

Kam v meste Svätý Jur zájsť na kávu?

Penzión, reštaurácia a kaviareň Krone (160 m/2 min. pešo južne od vinocentra) sídli v starom meštianskom dome v centre Svätého Jura. V kaviarni sme sa zastavili na menší coffee break pred spoznávaním mesta. Síce sme sedeli na terase s výhľadom na hlavnú ulicu, ani vo vnútri to nevyzerá vôbec zle. Ba práve naopak. Kaviareň zariadili v štýle prvorepublikových kaviarní. Ochutnali sme Tvarohový koláč a espresso. Koláč i káva boli výborné. Za účet sme zaplatili 7,50 eur. V Krone môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte aj tieto vinohradnícke lokality:

• Römerland Carnuntum-Marchfeld v Rakúsku
• Mikulov na Morave, kde víno tečie potokom
• Ochutnávka vín v Bóna Winery

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Svätý Jur – svieži, čerstvý a zadarmo je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa na hrad Šariš dostať?

Hrad Šariš sa nachádza v regióne cestovného ruchu Šariš na severovýchode Slovenska. Z administratívneho hľadiska patrí do okresu Prešov v Prešovskom kraji.

Autom

Hrad Šariš sa vypína nad obcou Veľký Šariš. Tá susedí s Prešovom zo severozápadu. Obcou prechádza cesta 1. triedy č. 68 (I/68), ktorá spája Prešov so Starou Ľubovňou a cez Mníšek nad Popradom vedie až do mesta Nowy Sącz v Poľsku. Auto zaparkujete na parkovisku pod hradom.

Autobusom

Do Veľkého Šariša sa z Prešova dostanete mestskou hromadnou dopravou i regionálnymi autobusmi. V obci je niekoľko autobusových zastávok. Najbližšia ku hradu, Veľký Šariš, pod hradom, je pri kaplnke sv. Kunhuty. Od zastávky je to ku hradu necelá hodinka. Cesta regionálnym autobusom dlhá 11 km trvá okolo 17-19 min. a cestovný lístok stojí 1,10 eur/os. Cesta mestskou hromadnou dopravou (linky č. 14, 23, 45, S, napr. zo zastávky Železničná stanica) trvá 23 minút a cestovný lístok stojí 0,60 eur/os.

Vlakom

Do Veľkého Šariša sa dostanete aj po železnici. Obec leží na železničnej trati č. 188, ktorá spája Košice – Prešov – Veľký Šariš – Plaveč a Muszynu v Poľsku. Železničná stanica sa nachádza 6 km/1 h 50 min. pešo juhovýchodne od hradu. Cesta vlakom z Prešova, ktorá má dĺžku 9 km, trvá 10 minút a cestovný lístok stojí 0,65 eur/os.

Pešo

Z centra obce Veľký Šariš (265 m n. m.) vedie ku Šarišskému hradu (560 m n. m.) žltý značkovaný turistický chodník. Trasa má dĺžku 4,5 km a výstup vám zaberie asi 1 h 25 min. Na trase sa pripravte na stúpanie 320 m a klesanie 25 m. Začiatok trasy vedie cez obec a potom po pomerne frekventovanej ceste do susednej obce Medzany. Po chvíli sa cesta stáča doľava a trasa doprava, odkiaľ pokračuje ďalej do lesa. Nenáročný výstup po asfaltovom chodníku. Po trase uvidíte niekoľko informačných tabúľ o faune a flóre hradného kopca. Ukrýva sa tu aj altánok, v ktorom si dajte menšiu prestávku pred posledným najstrmším úsekom.

Čo na hrade Šariš robiť, vidieť a navštíviť?

Čo sa udialo v miestach, kde dnes stojí hradná ruina? Aké sú najvýznamnejšie architektonické prvky hradu? Kedy je hrad otvorený a koľko stojí vstupenka?

Trochu histórie

Hradný kopec osídlili už v mladšej dobe kamennej. Ďalšie nálezy sú z neskorej doby kamennej, rímskej ríše a obdobia Keltov. V bronzovej dobe vybudovali na hradnom kopci mohutné valové opevnenie. Prvá písomná zmienka o hrade Sarus je z roku 1245. V roku 1262 stál v týchto miestach už nový kamenný hrad. Hrad Šariš postavili v údolí rieky Torysa. Popri rieke vznikla významná obchodná cesta, ktorá spájala poľské a uhorské kráľovstvo.

Po vzniku šarišského komitátu sa hrad stal sídlom šarišských županov. Na hrade sa v priebehu storočí vystriedali viacerí majitelia. Tí ho postupne obnovovali a rozširovali. Vznikli tak viaceré obytné a hospodárske budovy. Po bitke pri Moháči (1526) hrad opevnili. Vznikla stredoveká pevnosť so 14 baštami, ktoré prepájali hradné múry a hrad v tom čase obývalo až 200 pešiakov. V roku 1660 vybuchol sklad pušného prachu, ktorý hrad poškodil. O 27 rokov neskôr (1687) podpálil vtedajší hradný kapitán poškodené budovy, hrad vyhorel a už ho viac neobnovili.

Architektúra hradu

Najstaršou časťou hradu je tzv. horný hrad. Vedie k nemu drevený most ponad priekopu tak ako kedysi. Jeho dominantou je 4-hranná veža „Donjon“ s rozmermi 13,5 x 13,5 m, pričom múry majú hrúbku 4,5 m. Veža vyrástla do výšky 15 m, ale v minulosti dosahovala raz toľko. Vtedy ste z nej dovideli až na Vysoké Tatry. V súčasnosti sa v donjone nachádza expozícia. Vrcholom prehliadky je vyhliadková terasa na streche veže, z ktorej dovidíte naraz do 3 štátov – Maďarska, Ukrajiny a Poľska. Vežu navštívite len so sprievodcom. V susedstve donjonu stála hradná kaplnka a bola tu aj cisterna na zabezpečenie vody.

Okrem donjonu zaujme aj hradná bašta Alžbetka, ktorá kedysi stála samostatne, no neskôr sa stala súčasťou hradobného opevnenia. Pred pôvodným vstupom do hradu vyrástol delostrelecký bastión, ktorý posilnil obranyschopnosť hradu. Nová vstupná brána vznikla v polovici 16. storočia. Touto bránou vojdete do hradu i dnes.  

Na hrade to žije aj v súčasnosti. Novými stálymi obyvateľmi hradu sú ovce neďaleko bašty Alžbetka. Hrad sa pýši až 4 ohniskami na opekanie špekáčikov. Ak na vás príde hlad alebo smäd a nemáte vlastné zásoby, kúpte si niečo v hradnom bufete.  

Praktické info

Hrad Šariš je otvorený celoročne. Vstupenka do areálu hradu stojí 2 eur/os. Vstup na vežu „Donjon“ je možný len so sprievodcom každú celú hodinu. Vstupenka do veže „Donjon“ stojí 1 eur/os. Prehliadka veže trvá 25-35 min. Pri pohľade na staré fotografie hradu je vidieť, že na hrade odviedli riadny kus práce.

Navštívte hrady aj v týchto lokalitách:

• Sants-Montjuïc v španielskej Barcelone
• Hrad Helfštýn na Morave
• Hrad Jána Korvína v rumunskej Hunedoare

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Hrad Šariš – 3 štáty na dohľad je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.