1. Katedrálny park (Parcul Catedralei)

Kišiňov je skutočne zeleným mestom. Na jeho území nájdete 11 parkov. My sme sa zastavili v 3 z nich. Katedrálny park (Parcul Catedralei) sa nachádza v samom srdci mesta. Práve z tohto parku som počítal vzdialenosti ku všetkým atraktivitám mesta. Založili ho pravdepodobne medzi rokmi 1830-1840. Park má už viac ako 185 rokov. Všetky cesty v parku v tomto prípade nevedú do Ríma, ale ku Metropolitnej katedrále Narodenia Pána. Park je ideálnym miestom na prechádzky, posedenie na lavičkách, či sledovanie ruchu mesta okolo vás. V parku môžete využiť bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet.

2. Metropolitná katedrála Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului)

Metropolitnú katedrálu Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului) stavali v rokoch 1830-1836 v štýle ruského klasicizmu. Charakterizujú ju 4 biele portiky so 6 stĺpmi a veľká tmavá guľovitá kupola. V roku 1941 budovu vážne poškodili počas bombardovania. Obnovu dokončili až v roku 1953. V roku 1962 sa katedrála stala výstavnou sieňou Ministerstva kultúry Moldavskej sovietskej socialistickej republiky. S rokom 1989 sa stala opäť kostolom. Reštaurátorské práce ukončili v roku 1996. Katedrála tvorí spolu so zvonicou a Víťazným oblúkom známy architektonický a historický komplex mesta.

3. Zvonica (Clopotnița)

V strede Katedrálneho námestia sa týči elegantná biela zvonica (Clopotnița). Zvonicu postavili spolu s katedrálou v roku 1836. Zakončili ju malou kupolou. Hlavný najväčší zvon, ktorý vážil takmer 6,5 tony, mali pôvodne umiestniť do zvonice, ale kvôli svojej veľkosti sa do nej nezmestil, pretože okná na horných poschodiach zvonice boli príliš úzke. Preto ho umiestnili do susedného Víťazného oblúka. V roku 1962 zvonicu vyhodili do vzduchu z dôvodu obáv z jej možného využitia ako strategického bodu pre ostreľovačov. Namiesto nej postavili fontánu. Zvonicu znovu postavili na základe pôvodných náčrtov a historických obrázkov len v rokoch 1997-1998. Tentoraz ale neurobili tú istú chybu ako v minulosti. Horné poschodie rozšírili a konečne po rokoch na pôvodné plánované miesto vrátili najväčší zvon.

4. Víťazný oblúk (Arcul de Triumf)

S výškou 13 m je Víťazný oblúk (Arcul de Triumf) alebo tiež Svätá brána jednou z dominánt mesta. Podľa oficiálnej verzie ho postavili v roku 1840 na pamiatku rusko-osmanských vojen. Podľa neoficiálnej verzie oblúk postavili kvôli zvonu, ktorý sa v ňom nachádzal až do konca 20. storočia. Oblúk je z lešteného bieleho kameňa a má štvorcový tvar so 4 otvormi. Na stĺpy v korintskom štýle nadväzuje horná časť v klasicistickom slohu.

5. Radnica mesta Kišiňov (Primăria Municipiului Chișinău)

Rohová budova eklektickej žltej radnice mesta Kišiňov (Primăria Municipiului Chișinău; 350 m/5 min. pešo juhovýchodne od centra) s trojuholníkovými štítmi vychádza z renesancie talianskeho Toskánska. Hlavný vstup do radnice je na rohu budovy. Nad vstupom sa vypína veža s hodinami. Na mieste radnice pôvodne stála hasičská stanica. Na návrhu budovy sa tiež podieľal ruský architekt Alexandru Bernardazzi (1831-1907). Jeho pamätná tabuľa visí na budove dodnes. Výstavbu dokončili v roku 1902.

V roku 1941 budovu vyhodili do vzduchu sovietske vojská. Rumunskej správe sa ju do roku 1944 podarilo obnoviť, ale v auguste toho istého roku budovu počas bombardovania opäť zničili. Po vojne (1946-1948) ju prestavali podľa dobových fotografií. Miestna správa sa do budovy vrátila až v roku 1951. Turistické informačné centrum sídli v budove napravo od hlavného vchodu smerom do hlavnej ulice.

6. Nultý kilometer (Kilometrul zero)

Nultý kilometer (Kilometrul zero; 400 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra) umiestnili do dlažby pred Hlavnú poštu v roku 2012. Vyrobili ho z bronzu a žuly. Do kompasu vyryli svetové strany a vzdialenosti k niektorým hlavným mestám v Európe a Ázii. Škoda len, že Bratislavu ani Prahu na ňom nenájdete.

7. Organová sieň (Sala cu Orgă)

Eklektickú bielo-zelenú budovu mestskej banky s barokovými a neoklasicistickými prvkami postavili v rokoch 1903-1911. Hlavný vstup reprezentuje portikus s dvojitými stĺpmi na podstavcoch. Dominuje mu socha posla bohov Herma a guľovitá kupola. Vchod strážia sochy 2 levov. Vo výzdobe budovy dominujú symboly, ktoré súvisia s obchodom a financiami. Po výstavbe novej budovy mestskej banky v roku 1973 a vďaka výbornej akustike hlavnej sály sa rozhodla mestská rada o prestavaní budovy na organovú sieň (Sala cu Orgă; 400 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra). Prestavba sa uskutočnila v rokoch 1975-1978. Kapacita sály je 555 miest.

8. Národné divadlo „Mihai Eminescu“ (Teatrul Naţional „Mihai Eminescu”)

Národné divadlo „Mihai Eminescu“ (Teatrul Naţional „Mihai Eminescu”; 500 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra) založili v roku 1921. V roku 1935 divadlo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zatvorili. Znovu ho otvorili až v roku 1994 a funguje dodnes.

9. Národné divadlo opery a baletu „Maria Bieșu“ (Teatrul Național de Operă şi Balet „Maria Bieșu”)

Národné divadlo opery a baletu „Maria Bieșu“ (Teatrul Național de Operă şi Balet „Maria Bieșu”; 500 m/7 min. pešo severozápadne od centra) postavili v roku 1980 podľa návrhu moskovských architektov v štýle socialistického modernizmu. Na námestie pred divadlo umiestnili 2 fontány. K hlavnému vchodu vedie široké schodisko. Basreliéfy na mramorových stenách po oboch stranách vchodu zobrazujú múzy. Obdĺžnikové stĺpy tvoria otvorené letné terasy. Divadlo má kapacitu 1 200 miest. Organizujú sa v ňom koncerty a festivaly. Maria Bieșu bola jednou z najznámejších operných speváčok Moldavska. V 60. rokoch 20. storočia spievala na najslávnejších operných pódiách sveta.

Pred národným divadlom opery a baletu si urobte svojku pri nápise „I❤️Chișinău“ alebo na obrej lavičke, ktorá má spájať ľudí, s národným symbolom krajiny Stromom života.

10. Pamätník Štefana Veľkého (Monumentul lui Ștefan cel Mare)

Pamätník Štefana Veľkého (Monumentul lui Ștefan cel Mare; 450 m/7 min. pešo západne od centra) venovali najvýznamnejšej osobnosti a bývalému kniežaťu Moldavska. Sochu vysokú 5 m odliali v Bukurešti zo 6 veľkých bronzových kanónov po rusko-tureckej vojne v rokoch 1877-1878. Socha stojí na 6 m vysokom podstavci. Predlohou sochy bol portrét kniežaťa z roku 1475. Sochár Alexandru Plămădeală si sám mohol vybrať pozemok, na ktorý chcel svoju sochu umiestniť.

Slávnostne ju odhalili v roku 1928 pri príležitosti 10. výročia Veľkého zjednotenia Besarábie s Rumunskom. Po okupácii Besarábie Sovietmi pamätník premiestnili do Bukurešti, aby ho zachránili. V auguste 1942 sochu vrátili do Moldavska, aby ju o 2 roky neskôr zase poslali do Rumunska. V roku 1945 sa pamätník vrátil do Kišiňova. Počas nasledujúcich 3 desaťročí pamätník pravidelne ničili vandali. Koncom roka 1989 pamätník vrátili na pôvodné miesto a obnovili. Tvár vládcu z pamätníka umiestnili na každú bankovku národnej meny.

…tak a sme za polovicou. Čo ešte môžete vidieť v meste Kišiňov? Poďme na druhú desiatku …

11. Verejná záhrada „Štefana Veľkého a Svätého“ (Grădina Publică „Ștefan cel Mare și Sfânt”)

Verejná záhrada „Štefana Veľkého a Svätého“ (Grădina Publică „Ștefan cel Mare și Sfânt”; 500 m/8 min. pešo západne od centra) alebo tiež centrálny park je najstarším parkom v krajine. Otvorili ho v roku 1818. Architekti ho navrhli ako francúzsku záhradu s kvetinovými záhonmi, akáciami, lipami, lavičkami, pavilónmi a fontánami. Niektoré stromy majú už takmer 200 rokov. Liatinový plot z roku 1860 navrhol ruský architekt Alexandru Bernardazzi už v ukrajinskej Odese. V roku 1885 v záhrade odhalili bustu ruského romantického básnika Alexandra Sergejeviča Puškina.

Puškin strávil v exile v Kišiňove 3 roky. V parku údajne odpočíval. Malo by ísť o najstaršiu zachovanú bustu v meste. To pravdepodobne viedlo k položeniu základného kameňa tzv. Aleje klasikov v roku 1958. Kým pôvodná aleja obsahovala 12 bronzových búst na červených žulových stĺpoch, súčasná aleja má 29 búst najznámejších básnikov a spisovateľov z Besarábie. Asi 2/3 pôvodnej Besarábie ležia v dnešnom Moldavsku. V parku je bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet, ale aj elektrické zásuvky na nabíjanie telefónu či počítača.

12. Vláda Moldavskej republiky (Guvernul Republicii Moldova)

Vláda Moldavskej republiky (Guvernul Republicii Moldova; 500 m/7 min. pešo juhozápadne od centra) stojí na mieste pôvodného sídla bývalej metropolitnej rady. Rezidenciu v roku 1941 vážne poškodili a už ju viac neobnovili. Na jej mieste postavili kino a park. V rokoch 1960-1965 počas rozsiahlej rekonštrukcie mesta postavili na mieste kina Dom vlády MSSR. Budovu so železobetónovou konštrukciou charakterizujú veľké panoramatické okná a biele vlnité plechy.

Sokel a prahy pri vstupoch z čiernej leštenej žuly kontrastujú s bielymi kamennými stĺpmi. Nad vchodom sa nachádza erb Moldavskej republiky a text s názvom inštitúcie. Budovu ešte nikdy nerekonštruovali. Vykonajú sa len drobné opravy. Budova má národný význam. Do roku 1991 stál pred budovou Leninov pamätník. Pred inštitúciu osadili v roku 2010 žulovú pamätnú tabuľu, ktorá pripomína obete sovietskej okupácie a totalitného režimu v Kišiňove.

Prázdna plocha pred budovou sa nazýva Námestie Veľkého národného zhromaždenia. Sprievody sa tu konali od 1. polovice 19. storočia. V auguste 1989 požadovali státisíce občanov vyhlásenie rumunského jazyka za štátny jazyk a prechod na latinku. Námestie je svedkom osláv štátnych a mestských sviatkov, ale aj protestov a sťažností občanov.

13. Prezidentský palác Moldavskej republiky (Președinția Republicii Moldova)

Prezidentský palác Moldavskej republiky (Președinția Republicii Moldova; 550 m/8 min. pešo severozápadne od centra) postavili v rokoch 1984-1987. Na jeho mieste pôvodne stál 122 rokov luteránsky kostol, až kým sa ho komunistické úrady rozhodli v 60. rokoch 20. storočia zbúrať. Palác pôvodne koncipovali ako administratívnu budovu na zasadnutie Najvyššieho sovietu MSSR. Začiatkom 90. rokov 20. storočia ho prestavali s minimálnymi úpravami. Konštrukciu odliali zo železobetónu, ozdobili bielymi kamennými doskami a tónovaným sklom.

Podstavec a prístupové schodisko vyrobili z čierneho a červeného mramoru. Nad centrálnym portálom sa nachádza bronzový erb Moldavskej republiky a text s názvom inštitúcie. V zasadacej miestnosti paláca podpísali deklaráciu nezávislosti. Prezidentská knižnica z dubového dreva uchováva niekoľko stoviek kníh a protokolárnych darov. Najcennejším darom je kópia meča Štefana Veľkého. Počas protestov v roku 2009 budovu zničili vandali. Opravy trvali s občasnými prerušeniami až do jesene 2018. Budova je pamiatkou národného významu. Večer ju osvetľujú farby moldavskej vlajky.

14. Parlament Moldavskej republiky (Parlamentul Republicii Moldova)

Budovu postavili v rokoch 1976-1979. Pôvodne v nej mal sídliť Ústredný výbor Komunistickej strany. Zaujímavosťou je, že po dokončení základov sa rozhodli budovu posunúť o 34 m od hlavnej cesty. Rozpočet sa vďaka tomu zdvojnásobil. Konštrukciu odliali zo železobetónu. Fasádu obložili ružovými žulovými doskami. Základňu obložili mramorovými a červenými žulovými doskami. Pred budovou stál pôvodne Pamätník Karla Marxa a Friedricha Engelsa.

Parlament Moldavskej republiky (Parlamentul Republicii Moldova; 850 m/12 min. pešo severozápadne od centra) má tvar otvorenej knihy. Nad hlavným vchodom sa nachádza text s názvom inštitúcie napísaný kovovými písmenkami. Kancelárie sú na strane, ktorá smeruje k bulváru Ștefan cel Mare. Zasadacia miestnosť parlamentu je na opačnej strane. Budova je pamiatkou národného významu. Počas protestov v roku 2009 bol interiér vážne poškodený. Oprava trvala 5 rokov. Parlament môžete navštíviť počas komentovanej prehliadky so sprievodcom.

15. Pamätník Kráľovnej Márie (Monumentul Reginei Maria)

Pamätník Kráľovnej Márie (Monumentul Reginei Maria; 600 m/9 min. pešo juhozápadne od centra) odhalili v roku 2025 pri príležitosti 107. výročia zjednotenia Besarábie s Rumunskom. Pomník vysoký viac ako 6 m predstavuje Kráľovnú Máriu v deň jej korunovácie v meste Alba Iulia.

Mária Edinburská bola poslednou rumunskou kráľovnou (1914-1927) ako manželka kráľa Ferdinanda I. Rumunského. Narodila sa v roku 1875 v Eastwel Parku v grófstve Kent v Spojenom kráľovstve. Jej rodičmi boli princ Alfréd, vojvoda z Edinburghu a zároveň 2. syn kráľovnej Viktórie, a ruská veľkokňažná Mária Alexandrovna, jediná dcéra ruského cára Alexandra II. Nikolajeviča a Márie Alexandrovny, princeznej hesenskej. Kráľovná Mária zomrela na hrade Pelișor v roku 1938. Pre jej srdce postavili kaplnku na hrade Bran.

16. Socha rímskej vlčice (Lupa Capitolina)

Socha rímskej vlčice (Lupa Capitolina; 550 m/8 min. pešo juhozápadne od centra) je replikou slávnej rímskej sochy, ktorú mestu daroval Rím v prvých rokoch zjednotenia Besarábie a Bukoviny s Rumunskom. V roku 1940 sochu z politických dôvodov roztavili. Kultúrna liga za jednotu Rumunov všade nechala v roku 1990 vyrobiť kópiu sochy, ktorú umiestnili pred Národné múzeum histórie Moldavskej republiky v Kišiňove.

17. Vila Herța (Casa Herța)

Eklektická vila Herța (Casa Herța; 750 m/10 min. pešo severozápadne od centra) patrila šľachticovi a neskôr starostovi mesta Vladimírovi Herțovi. Budovu zdobia rastlinné ornamenty a alegorické postavy. Vnútorné steny vymaľovali freskami s mytologickými výjavmi a štukové ornamenty stien pozlátili. V roku 1939 v nej sochár Alexandru Plămădeală spolu s ďalšími umelcami založili Mestskú umeleckú galériu. Bola 1. múzeom plastického umenia v Moldavsku. Po pripojení k Sovietskemu zväzu ju reorganizovali na Republikánske múzeum plastického umenia MSSR. Umelecké diela sa počas vojny preventívne rozhodli premiestniť na bezpečnejšie miesto. Vtedy bez stopy zmizli a viac sa ich už nepodarilo nájsť. Vilu síce začali rekonštruovať, napriek tomu stále čaká na navrátenie zašlej slávy.

18. Centrálny trh (Piața Centrală)

Centrálny trh (Piața Centrală; 900 m/12 min. pešo juhovýchodne od centra) je najväčším mestským trhom pod holým nebom. Jeho história siaha do polovice 19. storočia. Rozprestiera sa medzi niekoľkými ulicami v centre mesta. Na trhu kúpite (takmer) všetko od mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny cez oblečenie, obuv, doplnky, suveníry a ďalšie predmety, na aké si len spomeniete. Zjednávať je tu podmienkou!

19. Bývalá vodárenská veža (Fostul Turn de Apă)

Bývalá vodárenská veža (Fostul Turn de Apă; 1,1 km/18 min. pešo juhozápadne od centra) sa v roku 1971 stala domovom Múzea histórie mesta Kišiňov (Muzeul de Istorie al Orașului Chișinău). Eklektickú vežu začali stavať v roku 1860 podľa projektu ruského architekta Alexandra Bernardazziho. Dokončili ju až o 28 rokov neskôr v roku 1888. Svoje brány však otvorila až v roku 1892. Má výšku 27 m. Steny sú z tehál a tesaného vápenca. Architekt pri nej prvýkrát použil leštený kameň. Stala sa 1. dodávateľom vody v Kišiňove a spolu s ňou vybudovali 1. vodovodné potrubia v meste.

Vodou zásobovali centrálnu časť mesta. Ako vodárenská veža slúžila 48 rokov. Od roku 1940 sa používala ako požiarna veža. Zemetrasenie v roku 1977 budovu poškodilo. V rokoch 1980-1983 ju prestavali podľa dobových obrázkov. Pôvodne sa v meste nachádzali 2 vodárenské veže. Druhá veža sa do súčasnosti nezachovala. Bola zničená v roku 1963. Múzeum vo veži znovu otvorili v roku 2011. Má 4 stále expozície. Najstarším exponátom je hlinená nádoba zo 4. storočia n. l. Z terasy na jej vrchole uvidíte mesto, okolité kopce i vzdialené sídliská na nich. Vstupenka stála 7,70 lei/1,51 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

20. Park „Údolie mlynov” (Parcul „Valea Morilor”)

Park „Údolie mlynov” (Parcul „Valea Morilor”; 1,6 km/23 min. pešo juhozápadne od centra) sa stal známym vďaka najmenšej bronzovej soche Malého princa na svete. Sochu vysokú len 11 cm nájdete na brehu umelého jazera. K jazeru vedie 218-schodové schodisko z jednej strany a kaskádové vodné schodisko z 2. strany. Schodisko prekonáva slávne Schodisko generála Potemkina v Odese, ktoré má 200 schodov. Obnovili ho v roku 2016. Výstavbu parku nariadil sovietsky vodca Leonid Brežnev v roku 1950. Zelené divadlo pod holým nebom má kapacitu až 5 tisíc miest. Na jazere prenajímajú kanoe a kajaky. Okolie jazera je zase ideálne na beh či bicyklovanie.

Kišiňov je mesto parkov. Vyberte sa do parku aj v týchto mestách:

• Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok
• Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu
• Miláno – 1 deň nestačí
• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte až po Atomium

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 11. 3. 2026 (1 eur = 5,0907 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Kišiňov alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Hortovo múzeum (Musée Horta)

Rodinný dom a dielňa, v ktorých sa Hortovo múzeum alebo tiež Múzeum Victora Hortu (Musée Horta; 3 km/42 min. pešo južne od Grand Place) nachádza, postavili medzi rokmi 1898-1901. Architekt má v dome nielen múzeum, ale ho aj navrhol. Victor Horta (1861-1947) bol jedným z 1. iniciátorov secesie. Jeho domy patria medzi najpozoruhodnejšie priekopnícke architektonické diela konca 19. storočia. Štyri z nich sú od roku 2000 súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Nenechajte sa odradiť jednoduchou fasádou domu. Prehliadkový okruh má spolu 24 zastavení. S prospektom v ruke navštívite honosné priestory jedálne, hudobného salóna, či verandy, ale aj skromnejší fajčiarsky salón, kanceláriu, alebo dielňu kresličov. Počas prehliadky uvidíte pôvodné mozaiky, vitráže, nábytok a nástenné maľby, ktoré sa zachovali v interiéri domu. Druhý ateliér sa zameriava na históriu obnovy domu a dielne od roku 1961. Päť umelcov prezentuje svoje diela zo zamatu na rôznych miestach vily v rámci krátkodobej výstavy „Hladký ako zamat“. Výstava je súčasťou vstupenky. Môžete ju vidieť do 30. júna 2025.

Hortovo múzeum – praktické informácie

Hortovo múzeum je otvorené od utorka do piatku medzi 14.00-17.30 h, cez víkendy medzi 11.00-17.30 h. Posledný vstup do domu je o 16.45 h. Dielňu už vtedy zatvárajú. Na prehliadku si vyhraďte aspoň 1 h a 15 minút. Z dôvodu zachovania domu a dielne je kapacita prehliadky obmedzená na 15 osôb každých 15 minút. Návštevník je počas fotografovania a nahrávania videí nepozornejší. Môže naraziť do iného návštevníka alebo nábytku. Z toho dôvodu je fotografovanie a nahrávanie videa vo vile zakázané. Vstupenka do Hortovho múzea stojí 14 eur/os. Vstupenku si musíte kúpiť vopred on-line na oficiálnej stránke múzea.

Hannonov dom (Maison Hannon)

Hannonov dom (Maison Hannon; 3,2 km/48 min. pešo južne od Grand Place) postavili v roku 1904. Spája v sebe to najlepšie z beaux-arts (eklektická verzia neoklasicizmu), belgickej a francúzskej secesie so symbolizmom a snovým svetom. Dom navrhol architekt Jules Brunfaut (1852-1942) v roku 1902 pre manželov Edouarda a Marie Hannonových. V dome veľmi rýchlo pochopíte, že Marie mala vkus pre botaniku a Edouard pre poéziu, antiku a technológiu.

Možno ste sa tiež stretli s označením Hôtel Hannon. Toto označenie je ale nepresné, pretože nespĺňa viaceré architektonické kritériá, napr. vjazd pre koče, predsieň pre prejazd áut, schodisko pre služobníctvo, čiastočne zapustená kuchyňa, …

Prvé poschodie vily ešte stále čaká na svoju obnovu do pôvodného stavu. Naprázdno ale neodídete. Miestnosti prepožičali svoje miesto krátkodobej výstave „Belgická secesia“.

Hannonov dom – praktické informácie

Hannonov dom je pre individuálnych návštevníkov bez sprievodcu otvorený štvrtky medzi 13.00-18.00 h, piatky medzi 11.00-18.00 h a cez víkend medzi 10.00-18.00 h. Komentovanej prehliadky so sprievodcom sa môžete zúčastniť pondelky a utorky medzi 10.00-16.45 h, stredy a štvrtky medzi 10.00-11.45 h, piatky o 10.00 h, soboty a nedele o 9.00 h. Na prehliadku domu si vyhraďte aspoň 45 minút. Vstupenka stojí 14 eur/os. Odporúčam vám kúpiť si vstupenku vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke múzea. Kombinovaná vstupenka do oboch secesných víl stojí 22 eur/os. Kombinovanú vstupenku si musíte kúpiť vopred on-line na oficiálnej stránke múzea. Platí len v ten istý deň.

Čo ešte môžete vidieť v štvrti Saint-Gilles?

Pôvodné secesné mestské domy uvidíte aj na ulici Ave Ducpétiaux 18–24 (3 km/43 min. pešo južne od Grand Place). Vedľa Hannonovho domu stojí ďalšia secesná vila s kruhovými okennými vrcholmi a malými sovami nad vchodom (Les Hiboux; 3,2 km/47 min. pešo južne od Grand Place). Milovníci art deco si zase prídu na svoje vedľa Hannonovho domu na Ave de la Jonction 2, či oproti Hannonovmu domu na ulici Ave Brugmann 30. Asi by vám nenapadlo, že za fasádou z bieleho kameňa a cimburím, ktoré pripomínajú pevnosť z obdobia križiackych výprav, sa ukrýva väznica (Prison de Saint-Gilles; 3,2 km/48 min. pešo južne od Grand Place).

Kde sa v štvrti Saint-Gilles najesť?

Tip na reštauráciu v okolí Hortovho múzea v štvrti Saint-Gilles nájdete v článku Brusel – návod na prežitie.

Kam v štvrti Saint-Gilles zájsť na kávu?

Tip na kaviareň v okolí Hortovho múzea v štvrti Saint-Gilles nájdete v článku Brusel – návod na prežitie.

Vydajte sa za secesiou aj do týchto miest:

• Viedeň – Mozart, secesia a zeleň
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• Oradea – secesná kvapka Rumunska
• Čo vidieť v Ľubľane zadarmo?
• Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Hortovo múzeum a Hannonov dom – tu by ste chceli bývať je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Vila mala pôvodne pripomínať akúsi zrúcaninu starovekého chrámu. Nakoniec sa stala 1. pražským rodinným domom s plochou strechou. Dlhy za výstavbu sa Bílekovi podarilo splatiť až rok pred svojou smrťou.

Vila mala podľa sochára vyjadrovať život ako pole plné zrelých klasov. Stĺpy pripomínajú klasy zviazané do snopov. Tie stĺpy, ktoré nič nenesú, ponechal úmyselne nedokončené. Tvar stĺpov pripomína staroegyptskú chrámovú architektúru. Brúsené tehly a hrubo opracovaný kameň približujú dielo prírode a ľudskej práci. Nepravidelne štruktúrovanému interiéru dominuje vysoký ateliér ako prirodzené pracovné a duchovné centrum stavby.

Stála expozícia

Galéria hlavného mesta Prahy spravuje vilu od roku 1963. Pre verejnosť ju slávnostne otvorili v júni 2022 pri príležitosti 150. výročia narodenia sochára. Otvoreniu predchádzalo odstránenie rušivých a nepôvodných prvkov. V interiéri vily neuvidíte len pôvodné vybavenie. Zároveň slúži aj ako galéria s dielami z vrcholného obdobia sochára. To predstavujú predovšetkým jeho rané diela, ktoré sú nabité intenzívnym mysticizmom. Jeho monumentálne sochy sú charakteristické organickými formami, výraznými vertikalizujúcimi siluetami a patetickými gestami. Miestnosti dominuje socha Mojžiša z roku 1904. Okrem sôch uvidíte aj grafiky a diela z dreva a hliny.

František Bílek: Cesta k Predsieni chrámovej

V podkroví vily sa nachádza krátkodobá výstava František Bílek: Cesta k Predsieni chrámovej. Výstava taktiež prezentuje ranú tvorbu autora. Bílek si osobito interpretoval kresťanstvo. Túto interpretáciu vyjadrujú sochy, knihy, texty, grafiky a kresby. Autor napísal v tomto období 2 autobiografie – Budovanie budúceho chrámu v nás (1908) a Cesta (1909). Bílek v nich reaguje na ezoterickú knihu francúzskeho filozofa a esejistu Édouarda Schurého Veľkí zasvätení. Vznikla tak zložitá mozaika náboženského synkretizmu, ktorá sa stala základom jeho tvorby. Najväčšiu miestnosť v podkroví domu zaberá monumentálny model Žižkovho pomníka (1912-1925).

Bílkova vila – praktické info

Vila je otvorená od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Výstava je prístupná od 2. júla 2024 do 1. júna 2026. Na prehliadku vily si vyhraďte 1,5-2 hodiny. Vstupenka stojí 150 czk/6,03 eur/os. Cena zahŕňa stálu expozíciu i krátkodobú výstavu. V pokladni vily môžete platiť platobnou kartou. Vo vile mi uznali novinársky preukaz. V suteréne vily otvorili po rekonštrukcii v roku 2010 Bílkove študijné a dokumentačné centrum. Centrum sa zameriava na zhromažďovanie a odborné spracovanie autorovho diela.

Navštívte so mnou aj tieto vily:

• Rothmayerova vila
• Semmlerova rezidencia
• Müllerova vila
• Vila Volman
• Winternitzova vila

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka vily

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 25. 3. 2025 (1 eur = 24,884 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Bílkova vila – Egypt, príroda a mysticizmus je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Otto Rothmayer

Pražský architekt, dizajnér a pedagóg Otto Rothmayer (1892-1966) bol v rokoch 1912-1920 Plečnikovým žiakom na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe. V roku 1929-1932 architekti spolupracovali pri stavbe kostola Najsvätejšieho srdca Pána v pražských Vinohradoch. Až do roku 1934 bol blízkym spolupracovníkom počas architektonických úprav vnútorných a vonkajších priestorov Pražského hradu, hradných záhrad a zámku Lány pre 1. prezidenta Česko-slovenskej republiky T. G. Masaryka. V rokoch 1946-1951 pôsobil ako profesor na pražskej Umeleckopriemyselnej škole. Po roku 1956 navrhoval nábytok, stále expozície i krátkodobé výstavy múzeí a galérií.

O osobnosti Jože Plečnika som písal v článku 5 dôvodov, prečo navštíviť mesto Ľubľana.

Rothmayerova vila

Architekt si vilu navrhol sám v roku 1928. Pri návrhu sa inšpiroval Vilou Stadion v slovinskej Ľubľane. Plány slovinskej vily si upravil v súlade so svojím architektonickým cítením v štýle klasicizujúcej moderny. Sám si ju aj zariadil v rokoch 1929-1930. Rothmayerova vila je jednoduchá stavba, bez zbytočných dekoratívnych prvkov, s rozľahlou plochou terasou namiesto strechy. Výraznou časťou domu je valcové schodisko s jednoduchými, ale výtvarne pôsobivými architektonickými detailmi. K severnej stene domu bola krátko po jeho dokončení pristavaná pergola.

Hlavné mesto Praha odkúpilo dom od architektovho syna v roku 2007. Vďaka synovej úcte k otcovmu dielu bola miera dodatočných stavebných zásahov minimálna. Reštaurovanie interiéru, exteriéru vily a časti záhrady sa uskutočnilo v rokoch 2012-2013. Vila tak získala podobu z prelomu 50. a 60. rokov 20. storočia. Počas prehliadky sa dostanete do všetkých priestorov vily s výnimkou zázemia pre ochranku v suteréne vily. Zariadili ju len tými predmetmi, ktoré vo vile pôvodne boli, napr. voľným nábytkom, malými umeleckými dielami, sklenenými plastikami, prírodninami a ďalšími, na prvý pohľad bežnými predmetmi. Verejnosti Rothmayerovu vilu otvorili v septembri 2015.

Záhrada

Pred prehliadkou vily (alebo po nej) nevynechajte návštevu záhrady. Geometrickú kompozíciu záhrady s kamennými cestičkami, pravouhlo dláždenými plochami a nízkym štvorcovým bazénom narúšajú rôzne kríky a stromy. Rozľahlá drevená pergola vytvorila prirodzený prechod medzi domom a záhradou. Architekt dopĺňal záhradu aj rôznymi historickými artefaktmi, napr. zvyškami dlažby či historickými fragmentmi z Pražského hradu, alebo kusmi skameneného dreva a čadičovými stĺpikmi.

Rodina

Architekt býval vo vile s manželkou Boženou a synom Janom takmer 80 rokov. Božena Rothmayerová (1899-1984) bola pražská výtvarníčka, reštaurátorka, pedagogička a priekopníčka v odbore textilnej tvorby a šperkov vyrobených metódou macramé. Propagovala jednoduchý životný štýl modernej ženy. Syn Jan Rothmayer (1932-2010) sa živil ako televízny technik a fotograf. Bol pomocníkom a 1. žiakom Josefa Sudka v pravom slova zmysle. Janove fotografie významne pomohli pri rekonštrukcii vily a záhrady.

Priatelia

V Rothmayerovej vile sa tiež stretávali rodinní priatelia, fotograf Josef Sudek, sklár René Roubíček, či sochári Bedřich Stefan a Hana Wichterlová. Sudek zachytil na svojich fotografiách atmosféru domu i záhrady. O krátkodobej výstave fotografií Josef Sudek / Otto Rothmayer. Návšteva u Pána kúzelníka som písal v článku Umeleckopriemyselné múzeum Praha. Roubíčkove vázy uvidíte v záhrade vily.

Rothmayerova vila – praktické info pred návštevou

Vila je otvorená v utorky, štvrtky, soboty a nedele. Začiatky prehliadok sú od apríla do októbra o 9.00 h, 11.00 h, 13.00 h, 15.00 h a 17.00 h. Od novembra do marca prehliadky začínajú o 10.00 h, 12.00 h, 14.00 h a 16.00 h. Vo vile sa zakazuje fotografovať a robiť audiovizuálne záznamy. Vstupenka stála 250 czk/10,01 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line alebo v pokladni Študijného a dokumentačného centra Norbertov. Odporúčam vám kúpiť si vstupenky vopred on-line na oficiálnej stránke vily. Ešte predtým vám ale odporúčam zistiť si, kedy bude vilou sprevádzať lektor Štěpán. S jeho výkladom v Müllerovej vile sme boli takí spokojní, že sme si jeho prehliadku nenechali ujsť ani v Rothmayerovej vile.

Navštívte so mnou aj tieto vily:

• Müllerova vila
• Vila Volman – funkcionalistický poklad Stredných Čiech
• Winternitzova vila – labutia pieseň Adolfa Loosa
• Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família
• Vila Stiassni v Brne

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránky Rothmayerovej vily

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 21. 3. 2025 (1 eur = 24,981 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Rothmayerova vila – Plečnik, prezident a Pražský hrad je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Plzeň dostať?

Plzeň (94 km/1 h a 10 min. autom juhozápadne od Prahy) sa nachádza v turistickej oblasti Plzeň a okolie v turistickom regióne Plzeňsko a Český les.

Autobusom

Autobusy z Prahy zastavujú v meste na 2 miestach:

• Plzeň, Divadlo Alfa – 2 km/27 min. pešo východne od Nám. republiky,
• Plzeň, CAN – 1,4 km/19 min. pešo západne od Nám. republiky.

Vlakom

Vlaky taktiež zastavujú na 2 zastávkach:

• Plzeň, hl. n. – 1,2 km/18 min. pešo juhovýchodne od Nám. republiky,
• Plzeň, Jižní Předměstí – 1,5 km/21 min. pešo juhozápadne od Nám. republiky.

Niektoré vlaky tiež zastavujú na vlakovej zastávke Plzeň, zast., ktorá sa nachádza 1,2 km/17 min. pešo južne od Nám. republiky. Do Plzne som cestoval vlakom z Prahy. Cesta dlhá 107 km trvala 1 h a 23 min. a jednosmerný cestovný lístok stále 229 czk/9,14 eur.

Kde v meste Plzeň získať info?

Informácie o meste a regióne vám poskytnú hneď v 2 infocentrách:

• Turistické informačné centrum Plzeň sa nachádza priamo na Nám. republiky vedľa radnice mesta v severnej časti zástavby,
• Turistické informační centrum / Hlavní nádraží – (850 m/12 min. pešo juhovýchodne od Nám. republiky) sa nachádza na tzv. Palube Hamburk pri železničnej stanici.

Čo v meste Plzeň robiť, vidieť a navštíviť?

V meste Plzeň určite nevynechajte prehliadku pivovaru Plzeňský prazdroj, historické podzemie, vystúpte na najvyššiu kostolnú vežu Česka, preskúmajte interiér od Adolfa Loosa v Semlerovej rezidencii a obdivujte historickú radnicu i moderné fontány.

1. Plzeňský prazdroj

Prvý ležiak Pilsner Urquell vyrobili v pivovare Plzeňský prazdroj (750 m/11 min. pešo východne od Nám. republiky) už v roku 1842. Prehliadka začínala krátkym filmom v panoramatickom kine a oboznámením sa so surovinami na výrobu piva. Zaujal ma jedinečný kmeň kvasiniek, ktorý je uložený v bankách kvasinkových kmeňov v Plzni, pre istotu v Prahe a keby sa niečo stalo, tak aj v Londýne. Okrem modernej varne z roku 2004 sme videli aj tú historickú z roku 1931. Medené tanky dopĺňajú tie z nehrdzavejúcej ocele.

Vedeli ste, že prehliadková trasa pivovarom sa od roku 2024 pýši titulom Najlepšia pivovarská návštevnícka trasa v Európe?

V ďalšej miestnosti sme sa zoznámili so všetkými sládkami pivovaru od jeho založenia až po súčasnosť. Videli sme ohromnú kaďu, v ktorej sa kedysi pivo varilo. Páni z hygieny by dnes takúto výrobu určite neschválili. Potom začala byť prehliadka dramatickejšia. Zostúpili sme do pivníc pivovaru, ktoré merajú úctyhodných 9 km. Väčšina z nich sa v súčasnosti nevyužíva. Stratiť by som sa v nich veru nechcel. Prehliadka končí ochutnávkou nefiltrovaného a nepasterizovaného piva priamo z dubového sudu.

Nevideli sme ale jednu z najmodernejších stáčiarní v Európe. Namiesto toho nás autobus vyviezol ku vodárenskej veži, ktorá patrí medzi dominanty pivovaru. Nahliadnuť sme ale mohli len z prízemia. Odkedy je veža technickou pamiatkou, na rampu, ktorá ju lemuje zvnútra už návštevníka nepustia. Rúry a potrubia sa prepletali jedny cez druhé. Kým tie železné sú skutočné, sklenené sú len pre efekt. Mrzí ma to, lebo návšteva stáčiarne by bola určite unikátnym zážitkom. Keby som to vedel vopred, pravdepodobne by som pivovar v tom čase nenavštívil. Oznam o zavretej stáčiarni som na webe taktiež nikde nenašiel.

Prehliadka pivovaru – praktické info

Návštevnícke centrum je otvorené od mája do septembra denne medzi 9.00-18.00 h a od októbra do apríla denne medzi 10.00-18.00 h. Prehliadky v českom, anglickom, nemeckom alebo španielskom jazyku trvajú 110 min. Vstupenka stála 380 czk/15,17 eur. Pre veľký záujem vám odporúčam kúpiť si vstupenku vopred on-line na oficiálnej stránke pivovaru. Taktiež vám odporúčam nechať si počas celej prehliadky kabát na sebe, pretože v pivniciach sa teplota pohybuje len okolo 5 ^oC. V návštevníckom centre môžete platiť platobnou kartou.

Bar na Spilce

Po prehliadke (ale pokojne aj pred ňou) sa môžete zastaviť na „jedno“ v bare alebo reštaurácii Spilka, ktoré sú priamo v areáli pivovaru. Bar pozýva na nefiltrovanú Plzeň. Tú som ochutnal už počas prehliadky pivovaru, tak som vyskúšal pivný špeciál Elektrárna. Za jedno veľké pivo som zaplatil 65 czk/2,60 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

2. Plzeňské historické podzemie

Plzeňské historické podzemie (300 m/4 min. pešo severovýchodne od Nám. republiky) budovali obyvatelia mesta od konca 13. do 18. storočia. Pred prehliadkou dostanete ochrannú prilbu, aby ste v podzemí s vašou hlavou náhodou niekde nenarazili. Dozviete sa, ako podzemie vznikalo a na čo slúžilo. Okrem skladovania potravín, výroby piva tiež poskytovalo zdroj pitnej vody, či útočisko v čase obliehania mesta cudzou armádou. Pôvodne sa v podzemí nachádzalo 360 studní a nádrží. Počas prehliadky uvidíte 20 z nich. Nálezy a vystavené exponáty vám priblížia život v stredovekej Plzni. Okruh má dĺžku 800 m a nachádza sa v hĺbke 5-7 m pod ulicami historického jadra mesta. Spolu s podzemím navštívite historickú vodárenskú vežu zo 16. storočia. V nej uvidíte pozostatky čerpacieho stroja z polovice 19. storočia a repliku vodného kolesa.

Podzemie je otvorené celoročne denne medzi 10.00-18.00 hod. Konkrétne časy prehliadok sú uvedené na webe. Prehliadky v českom, anglickom alebo nemeckom jazyku trvajú 60 minút. Maximálny počet osôb v skupine je 20. Vstupenka stála 200 czk/7,99 eur/os. Odporúčam vám kúpiť si vstupenky vopred on-line na oficiálnej stránke podzemia. Taktiež vám odporúčam zobrať si teplé oblečenie. Teplota v podzemí sa pohybuje okolo 12 ^oC. Vstupenka zahŕňala okrem prehliadky podzemia tiež jednu malú plzeň vo vybraných reštauráciách mesta.

3. Katedrála sv. Bartolomeja a vyhliadková veža

Dominantou Nám. republiky je bezpochyby gotická Katedrála sv. Bartolomeja. Kostol sv. Bartolomeja postavili na konci 13. storočia. V priebehu 14. a 15. storočia kostol prestavali na 3-loďovú katedrálu s presbytériom. Katedrála je otvorená od pondelka do piatka medzi 10.00-18.00 h, v soboty a nedele medzi 13.00-18.00 h. Komentované prehliadky katedrály a jej podkrovia sa konajú každý týždeň. Aktuálne termíny nájdete v kalendári podujatí na oficiálnom turistickom portáli mesta. Zvyčajne sa konajú v utorky a soboty o 16.00 h. Odporúčam vám kúpiť si vstupenky vopred v infocentre.

Katedrála má síce len jednu vežu, druhú nikdy nedostavali, ale tá je za to so svojou výškou 102,20 m najvyššou kostolnou vežou v Česku. Na vyhliadkovú ochodzu vo výške 56,03 m vedie takmer 300 schodov. Pri peknom počasí by ste údajne mali dovidieť až na vrcholky Álp. Veža je otvorená denne medzi 10.00-18.30 h. Vstupenka stála 110 czk/4,39 eur/os. V pokladni veže môžete platiť platobnou kartou.

4. Semlerova rezidencia

Rezidencia rodiny Oskara Semlera (2 km/29 min. pešo južne od Nám. republiky) je podobne ako ostatné návrhy Adolfa Loosa založená na tzv. Raumplane. Predstavuje zavŕšenie bytových interiérov, ktoré Adolf Loos navrhol v rokoch 1907-1932 v Plzni. Dispozičné riešenie má priamu nadväznosť na Müllerovu vilu, ktorá rezidencii bezprostredne predchádzala. Počas prehliadky uvidíte 15 miestností – vstupný vestibul, šatne, súkromné izby rodiny Semlerových, letnú a zimnú jedáleň, reprezentačnú obývačku, schodisko pre personál, hostinskú izbu a kuchyňu.

Rezidencia je otvorená od apríla do októbra od piatka do nedele vo vopred stanovených časoch a od novembra do marca piatky a soboty taktiež vo vopred stanovených časoch. Komentovaná prehliadka so sprievodcom trvala 75 min. Prehliadky sú len v češtine. V rezidencii je zakázané fotografovať. Vstupenka stála 370 czk/14,77 eur/os. Pre vysoký záujem vám odporúčam kúpiť si vstupenky vopred on-line.

5. Radnica a zlaté fontány Ťava, Anjel a Chrt

V severnej časti zástavby na Nám. republiky určite zaujme radnica mesta. Je jednou z prvých renesančných radníc na území dnešného Česka. Postavili ju v rokoch 1554-1559 a dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu. Aj keď sgrafito pôsobí taktiež renesančným dojmom, vzniklo len na začiatku 20. storočia. Do Mázhausu, vstupnej haly na prízemí, návštevníci môžu voľne vstúpiť. Príležitostne sa v nej konajú krátkodobé výstavy súčasného umenia.

Zlaté fontány sa nachádzajú priamo na Nám. republiky, Ťava v juhovýchodnom, Anjel v severovýchodnom a Chrt v juhozápadnom rohu námestia. Všetky 3 symboly nájdete aj v erbe mesta. Ťava súvisí s husitskými vojnami. Obrancom mesta sa pri jednom z výpadov za hradby podarilo husitom ukoristiť ťavu. Husiti zanechali obliehanie a odtiahli preč. Anjel sa síce priamo v erbe nenachádza, nájdete ho však hneď za ním. Predstavuje tzv. erbonosiča. Chrt potvrdzuje vernosť kráľovi. Moderné fontány sa na námestí objavili v roku 2010. V Plzni nastala podobná situácia ako v Salzburgu. Keďže som mesto navštívil v zime, fontány neboli v prevádzke. Nabudúce musím mesto navštíviť cez leto. V poslednom, severozápadnom rohu, sa vypína Mariánsky stĺp.

Kde sa v meste Plzeň ubytovať?

Hotel Continental (180 m/2 min. pešo východne od Nám. republiky) je jedným z najstarších hotelov v meste. Budovu postavili už v roku 1895. V období 1. republiky bol údajne najluxusnejším ubytovaním v meste. Tomu by som pri zostupe po širokom schodisku a prechádzkou po chodbách hotela aj uveril. Počas bombardovania mesta v decembri 1944 bomba zasiahla i hotel. Následne hotel prešiel rekonštrukciou. Po oslobodení mesta americkou armádou v máji 1945 sa hotel stal dočasným veliteľstvom generála Hindsa zo slávnej 2. pešej divízie (Indian Head). 

Nachádza sa na okraji historického jadra mesta. Ohromný nápis hotela ma vítal už z diaľky. Zamyslel som sa, ako mohol hotel vyzerať vo svojich najlepších časoch, keď svietiaci nápis lákal hostí zo všetkých strán. V hoteli som sa zastavil hneď po príchode do mesta, aby som si v ňom odložil ruksak. Personál mi ho veľmi ochotne odložil v samostatnej uzamykateľnej miestnosti až do check-in-u (medzi 14.00-20.30 h) a na moje prekvapenie aj bez poplatku.

Ubytovanie

V hoteli prenocovali osobnosti ako Marlene Dietrich, Ingrid Bergman, Gérard Depardieu či John Malkovich. Bol som ubytovaný v 1-lôžkovej izbe Economy so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Izba mala kontrastný výhľad do parku Šafaříkovy sady, na pozadí ktorého sa ako kulisa dvíhali priemyselné budovy a dymiace komíny pivovaru. Izba bola útulná, matrac možno trochu mäkší, na aký som zvyknutý. Cez veľké okno v izbe síce bolo počuť poslednú i prvú električku, v hoteli bolo inak také ticho, až som nadobudol pocit, že som v ňom celkom sám. Až na raňajkách som zistil, koľko hostí bolo v hoteli ubytovaných, keď neustále prichádzali a odchádzali. V kúpeľni boli k dispozícii bezplatné toaletné potreby.

Televízna odysea

Súčasťou vybavenia izby bola aj TV, z ktorej som ale nič nemal. Po zapnutí svietila len čierna obrazovka. Vyskúšal som všetky možné zdroje, ale bez výsledku. Pred odchodom na večeru som o tom informoval recepčného. Po návrate z večere mi recepčný povedal, aby som skontroloval, či sú správne zasunuté všetky káble. Tie, samozrejme, boli, inak by som ten televízor ani nezapol. Tak som sa na recepciu vrátil opäť. Recepčný so mnou šiel na izbu, aby sa o tom presvedčil sám. Všetko skontroloval a keď zistil, že to už v ten večer asi fungovať nebude, ochotne a bez váhania mi ponúkol druhú izbu. Keďže som už bol vybalený a unavený po celom dni, jeho ponuku som zdvorilo odmietol. Bez televízora existujem už niekoľko mesiacov, zaobídem sa bez neho aj jeden večer v hoteli.

Stravovanie a ostatné služby

Raňajky podávajú formou bufetu v kaviarni hotela. Dominantou miestnosti je portrét Eugénie Ledeckej, bývalej majiteľky hotela. Moje uznanie si zaslúži čašník, ktorý stíhal zapisovať čísla izieb, debarasovať použitý inventár, pretierať stoly, prestierať ich pre ďalších hostí a ešte ma stihol upozorniť, že doplnili nový koncentrát, tak aby som si radšej nabral nový džús. Tešil som sa, že sa v kaviarni zastavím ešte na jednu plzeň pred spaním, ale v čase mojej návštevy bola už poobede zatvorená.

Nie je možné rezervovať si miesto na verejnom parkovisku, ktoré je k dispozícii v blízkosti ubytovania. Poplatok je 8 eur/deň. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je k dispozícii v celom hoteli. Batožinu mi v hoteli veľmi ochotne (a opäť bez poplatku) odložili aj po check-out-e (medzi 7.00-11.00 h). Za ubytovanie som zaplatil 1 225 czk/48,92 eur. Cena zahŕňala izbu, DPH, raňajky a mestskú daň vo výške 35 czk/1,40 eur/os./noc. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Plzeň najesť?

V meste som vyskúšal 3 pivovarské reštaurácie, ktoré podávajú tradičnú českú kuchyňu. Všade výborne varia.

Šenk na Parkánu

Reštaurácia Šenk na Parkánu (350 m/4 min. pešo severne od Nám. republiky) existuje už od roku 1966 a svoje meno získala vďaka polohe pri mestských hradbách. Po rekonštrukcii v roku 2004 ju zariadili v duchu zlatej éry plzeňského pohostinstva 30. rokov 20. storočia. Sám, v sobotu večer a ešte k tomu aj bez rezervačky som nemal šancu sedieť pri stole. V reštaurácii sa ale pre mňa našlo miesto pri pulte, ktorý lemoval stenu. Ochutnal som pečené bravčové špalky na čiernom pive s cibuľou, dusenou křimickou kapustou a zemiakovými knedľami. Knedľa bola trochu hutnejšia, ale kapusta bola takmer taká dobrá ako v Salzburgu. Omáčka bola výborná. Večeru som zapil nefiltrovaným pivom. Rýchla obsluha. Za večeru som zaplatil 350 czk/13,98 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Restaurace & Hotel U Salzmannů

Tradičná plzeňská reštaurácia a Hotel U Salzmannů (150 m/2 min. pešo západne od Nám. republiky) pripomína svojím zariadením začiatok 20. storočia, kedy sa v nej stretávali mešťania. Reštauráciu navštívili významné osobnosti, napr. bývalí českí prezidenti Václav Havel, Václav Klaus, či veľvyslanci USA. Ochutnal som domáce zemiakové knedle, ktoré naplnili údeným mäsom s dusenou kapustou a restovanou cibuľkou. Obed som zapil nepasterizovanou plzňou z tanku. Za obed som zaplatil 300 czk/11,98 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Lokál pod Divadlem

Sieť reštaurácií Lokál sa okrem Prahy nachádza tiež v Brne a Plzni. Tá plzeňská, Lokál pod Divadlem (500 m/7 min. pešo juhozápadne od Nám. republiky) susedí s Divadlom J. K. Tyla. Zvolil som Sviečkovú na smotane so žemľovou knedľou. Pre prípad, že by ste zjedli omáčku a ostala vám suchá knedľa, alebo naopak, zvýšila sa vám omáčka, ale nemáte si do nej čo namočiť, obsluha vám pridá omáčky, či knedlí toľko, koľko zjete. Mäso bolo také jemné, že som ho ani nemusel krájať nožom.

Omáčka bola síce mierne kyslejšia, ako som zvyknutý, ale vôbec mi to neprekážalo, pretože milujem kyslé jedlá. Oslovilo ma nezvyčajné podávanie šľahačky spolu s brusnicami v samostatnom omáčniku. Snáď jedinú vec, ktorú by som reštaurácii vytkol bolo to, že tam nehrala žiadna hudba. Táto reštaurácia už bude mať navždy prvenstvo v tom, že je to 1. miesto v Plzni, kde som ochutnal pivo Plzeň. Za obed som zaplatil 350 czk/13,98 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Plzeň zájsť na kávu?

Výborná káva ide ruka v ruke s lahodnými dezertmi.

Le Frenchie Náměstí

Kaviareň Le Frenchie Náměstí sa nachádza priamo na Nám. republiky vo východnej časti zástavby. Spája v sebe výberovú kávu s domácimi francúzskymi dezertmi. Dezerty pečú podľa rokmi overených receptov majiteľovej rodiny a priateľov z Francúzska. Pri príprave používajú výhradne francúzske maslo a čokoládu. Neodolal som zákusku Mozart z čokolády, pistácií, pistáciového krému, kakaového korpusu a čokoládového mousse. Každý rez lyžičkou ma prekvapil novou vrstvou v koláči. Bol sladký, jemný, chrumkavý, ale predovšetkým bol neskutočne chutný. Kaviareň Le Frenchie musí byť vašou povinnou zastávkou pri návšteve mesta. Skvelá obsluha, ktorá vám ochotne poradí pri výbere z menu. Za dezert a espresso som zaplatil 175 czk/6,99 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Schovaná kavárna

Keďže nám ešte ostávala nejaká tá hodinka do prehliadky podzemia, schovali sme sa v kaviarni Schovaná kavárna (150 m/2 min. pešo východne od Nám. republiky). Ochutnal som domáce vafle s hruškovým lekvárom, tvarohovým krémom a makovou mrveničkou z kokosovej múky. Poriadnu sladkú bombu som zapil espressom. Za účet som zaplatil 225 czk/8,98 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Plzeň na pivo

Vstupenka do historického podzemia vás tiež oprávňuje na jedno malé pivo v jednej zo 4 reštaurácií v meste. Na jedno malé sme sa teda vybrali do reštaurácie Restaurace 12 (290 m/4 min. pešo južne od Nám. republiky). Reštaurácia sa nachádza na okraji historického jadra mesta s výhľadom na Kopeckého sady a secesnú budovu Meštianskej besedy. Interiér reštaurácie pôsobí modernejším dojmom ako podniky, ktoré som uviedol vyššie. V reštaurácii podávajú tradičnú českú kuchyňu v modernom prevedení.

Navštívte aj tieto pivovary:

• Pivovar Union v Ľubľane
• Minipivovar Tatras v Poprade
• Kam na pivo v Českých Budějoviciach

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 15. 2. 2025 (1 eur = 25,043 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 5 dôvodov, prečo navštíviť Plzeň je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Müllerova vila – stručná história

Vilu si nechal postaviť na konci 20. rokov 20. storočia (1928-1930) František Müller (1890–1951), spolumajiteľ stavebnej firmy Müller & Kapsa, ktorá mala pobočky v Plzni, Prahe a Bratislave. Za vznikom vily ale nestojí Adolf Loos (1870-1933) sám. Spolupracoval na nej so stredoškolským profesorom, bytovým architektom a divadelným výtvarníkom Karolom Lhotom (1894-1947).

Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa z vily stal činžiak. V roku 1955 si vilu privlastnil štát, ktorý do nej premiestnil depozitár úžitkového umenia Národnej galérie v Prahe. O 4 roky neskôr vilu definitívne vyvlastnili. Zriadili v nej kancelárie národného podniku Státní pedagogické nakladatelství. Bolo obrovským šťastím, že zbierky majiteľov vily zakúpili múzeá a galérie. Vilu vyhlásili za kultúrnu pamiatku Českej republiky v roku 1968. V roku 1995 kúpilo časť vily Hlavné mesto Praha, ktoré poverilo odbornou správou objektu Múzeum mesta Prahy. Obnovu vily zahájili o 3 roky neskôr. Zreštaurovanú vilu sprístupnili návštevníkom v roku 2000.

Müllerova vila – architektúra

Medzi typické charakteristiky tvorby interiérov Adolfa Loosa patria symetria, používanie ušľachtilých materiálov a odstupňovanie výšok jednotlivých miestností okolo ústredného schodiska (tzv. Raumplan alebo tiež priestorový plán). Fasády vily prekvapujú veľkou plochou hladkých stien s pomerne malými oknami. Architekt sa obhajuje, že domy nestavia pre okoloidúcich, ale pre jeho obyvateľov, ktorí žijú vo vnútri. Záhradu projektovali súčasne so stavbou vily. Pri riešení obytného priestoru záhrady a priestoru obytnej haly vo vile sa prejavuje opakujúca sa farebnosť. Pozemok, na ktorom vilu postavili, má prevýšenie 11 m. Jeho najvyššia časť je výrazne vyššie ako Pražský hrad. Pri peknom počasí sa vám tiež naskytne výhľad na údolie Vltavy s Trójskym zámkom.

Praktické info pred vašou 1. návštevou Müllerovej vily

Müllerova vila je otvorená celoročne utorky, štvrtky, soboty a nedele. Prehliadky počas letnej turistickej sezóny od apríla do októbra začínajú o 9.00 h, 11.00 h, 13.00 h, 15.00 h a 17.00 h. Počas zimnej sezóny od novembra do marca sú prehliadky obmedzené len na 4 časy denne o 10.00 h, 12.00 h, 14.00 h a 16.00 h. Vstupenka stojí 400 czk/15,91 eur/os. Odporúčam vám kúpiť si vstupenky vopred on-line. Pokladňa Müllerovej vily sa nachádza v galérii Študijného a dokumentačného centra Norbertov (83 m/1 min. pešo západne od vily). Prehliadky sa niekedy vypredajú aj niekoľko týždňov vopred. Možno je to aj tým, že maximálny počet osôb na 1 prehliadku je 8. Vo vile nemôžete fotografovať, ani robiť videá. Pokiaľ ste flexibilní, a máte na výber, kedy si pôjdete vilu pozrieť, opýtajte sa, kedy sprevádza Štěpán. Tá prehliadka bude stáť za to.

Navštívte aj tieto vily:

• Vila Volman – funkcionalistický poklad Stredných Čiech
• Winternitzova vila – labutia pieseň Adolfa Loosa
• Vila Tugendhat v Brne

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 24. 12. 2024 (1 eur = 25,135 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Müllerova vila je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Čelákovice dostať?

Čelákovice sa nachádzajú v turistickej oblasti Pojizeří a Polabí v turistickom regióne Stredné Čechy. Z administratívneho hľadiska patria do okresu Praha-Východ v Stredočeskom kraji.

Autobusom

Autobusovú stanicu v meste Čelákovice nenájdete, avšak regionálne autobusy zastavujú na viacerých zastávkach v meste, napr. Záluží, železničná stanica, námestie. Najbližšie autobusové zastávky ku Vile Volman sú V Prokopě (600 m/8 min. pešo južne); Náměstí (1 km/15 min. pešo východne) alebo Rumunská (1,2 km/16 min. pešo juhovýchodne).

Vlakom

Ak budete do mesta Čelákovice cestovať vlakom, môžete vystúpiť na jednej z 3 vlakových zastávok:

• Čelákovice, žel. st. – 2 km/26 min. juhovýchodne od vily,
• Čelákovice-Jiřina – 2,5 km/35 min. severovýchodne od vily,
• Čelákovice, zastávka – 700 m/9 min. pešo južne od Vily Volman.

My sme do mesta Čelákovice cestovali vlakom z Masarykovho nádraží v Prahe. Cesta dlhá 27 km trvala 31 min. a jednosmerný cestovný lístok stál 117 czk/4,63 eur/os.

Vila Volman – dominanta mesta Čelákovice

Vila Volman bezpochyby patrí medzi jedny z najkrajších a najdrahších víl 1. Československej republiky. Pre Josefa Volmana, úspešného podnikateľa, ju v rokoch 1938-1939 postavili avantgardní architekti Karel Janů a Jiří Štursa. Tí svojím dielom vzdali úctu francúzskemu architektovi švajčiarskeho pôvodu Le Corbusierovi. V septembri 2022 sa vila stala členom svetovej siete Iconic Houses, ktorá spája architektonicky významné domy a ateliéry 20. storočia. Zároveň otvorila svoje brány návštevníkom.

Vila Volman – architektúra

Vila je jednou z najlepších ukážok českého funkcionalizmu medzivojnového obdobia. Vďaka výraznej farebnosti ju radíme do tzv. pocitového funkcionalizmu. Vila vraj niektorým pripomína loď zakotvenú nad labskou nivou. V exteriéri, ale ani v interiéri vily sa vôbec nešetrilo. Vo vnútri uvidíte niekoľko druhov mramoru, detaily z chrómu, či exotické makasarové drevo, ktoré nájdeme aj v brnianskej vile Tugendhat. Predsunuté terasy funkčne i esteticky prepájajú dom s okolitým parkom.

Kto bol Josef Volman?

Josef Volman bol zakladateľom továrne na výrobu obrábacích strojov. Jeho firma bola najväčším výrobcom a distribútorom obrábacích strojov vo viac ako 30 krajinách sveta. Pán Volman ale mal tiež veľký zmysel pre spoločenskú zodpovednosť. Bol takým Tomášom Baťom Čiech. Svoj čas a peniaze venoval rôznym sociálnym projektom. Nechal postaviť kolóniu činžiakov, vybudoval športový klub Volman a podporoval spoločenský život v kraji. Počas 2. svetovej vojny finančne i materiálne podporoval domáci aj zahraničný odboj.

Vila Volman – praktické info

Prehliadky vily sa konajú vo vopred stanovených termínoch. O prehliadku vily je neustále veľký záujem. Odporúčam vám rezervovať si vstupenky vopred on-line. Na prehliadku vily a priľahlého parku si vyhraďte aspoň 2 hodiny. Vstupenka stála 360 czk/14,23 eur/os.

Kde sa v meste Čelákovice najesť?

Rodinná reštaurácia Restaurace U Bohuslavů (1,2 km/17 min. pešo východne od Vila Volman) vznikla už v roku 1907 a odvtedy v nej stále pôsobí rodina Bohuslavova. Zameriava sa na tradičnú českú kuchyňu. Odporúčam vám rezervovať si stôl vopred. Vybral som si z víkendového menu. Ochutnal som teľacie medailóniky s pučenými zemiačkami. Obed som zapil svetlým ležiakom zo Severnej Moravy. Jedlo bolo veľmi chutné, obsluha pohotová. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 700 czk/27,67 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Čelákovice zájsť na kávu?

Moderná a útulná kaviareň Flek na kafe (1,5 km/20 min. pešo východne od Vila Volman) sa nachádza neďaleko železničnej stanice. Návštevníci si v nej v sobotu v čase obeda doslova podávali kľučku. Preto sme uprednostnili obed a do kaviarne sa vrátili po prehliadke vily. Objednal som si chrumkavé francúzske veterníky choux au craquelin, espresso a pohár bieleho suchého vína. Pri ďalšej návšteve mesta Čelákovice by som sa v kaviarni pokojne zastavil opäť. Za účet sme zaplatili 360 czk/14,23 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte vily aj v týchto mestách:

• Winternitzova vila v Prahe
• Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família
• Vila Tugendhat v Brne

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 26. 11. 2024 (1 eur = 25,294 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Vila Volman – funkcionalistický poklad Stredných Čiech je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do Winternitzovej vily dostať?

Winternitzova vila (4,2 km/19 min. autom juhozápadne od Staroměstské náměstí) sa nachádza v mestskej časti Praha 5–Smíchov.

Mestskou hromadnou dopravou

V okolí Winternitzovej vily sa nachádza niekoľko zastávok mestskej hromadnej dopravy. Uvádzam tie najbližšie a najfrekventovanejšie z nich:

• autobusová zastávka „Černý vrch“ sa nachádza 240 m/4 min. pešo severne od vily
• zastávka električky „U Zvonu“ sa nachádza 800 m/14 min. pešo severne od vily
• autobusová zastávka „Malvazinky“ sa nachádza 400 m/5 min. pešo južne od vily

Čo vo Winternitzovej vile vidieť?

Počas prehliadky vás sprievodca oboznámi s históriou, architektúrou vily a osudmi jej majiteľov. Nakuknete do všetkých zákutí vily a nezabudnite sa pozrieť aj do záhrady.

Stručná história

Winternitzova vila vznikla v roku 1932 na objednávku pražského právnika JUDr. Josefa Winternitza. Vilu navrhlo duo architektov Adolf Loos a Karel Lhota. Loos sa v Prahe podieľal aj na návrhu Müllerovej vily. Typický je preňho tzv. Raumplan alebo tiež nezvyčajné usporiadanie vnútorných priestorov, ďalej vstavaný nábytok či starostlivo vybrané obkladové materiály.

Rodina si vilu užila len do roku 1941, kedy ju musela podstúpiť Vysťahovaleckému fondu pre Čechy a Moravu. Od fondu ju kúpila Obec pražská, ktorú ju najprv prenajala nemeckému sochárovi Wilhelmovi Srb-Schlossbauerovi. Neskôr v nej zriadila materskú škôlku, ktorá fungovala nepretržite do roku 1995. Potomkom pôvodných majiteľov sa podarilo vilu získať až v roku 1997. Opravy v rokoch 1999-2002 navrátili vile jej pôvodnú podobu z 30. rokov 20. storočia. Winternitzova vila je návštevníkom prístupná od roku 2017. Vilu si môžete kedykoľvek prenajať na oslavu, svadbu alebo prenocovanie. Vila je dodnes vo vlastníctve potomkov pôvodných majiteľov.

Prehliadka vily

Vstup do vily sa ukrýva na ľavej strane objektu. Hneď po vstupe sa ocitnete v pokladni vily. Oproti pokladni je šatňa, v ktorej si môžete nechať kabát a tašku, aby ste sa počas prehliadky cítili čo najpohodlnejšie. Po zdolaní pár schodov sa ocitnete v priestrannej hale. Cez 3 obrovské okná na jednej stene a ďalšie okno na druhej stene vstupuje do miestnosti dostatok svetla. Naľavo sedacia súprava, napravo klavírne krídlo a jedálenský stôl so 4 stoličkami.

Na halu nadväzuje vo zvýšenej úrovni jedáleň, ďalší stolík so 4 kreslami a malá miestnosť, ktorá pôsobí dojmom úkrytu pred svetom pána domu. Na poličkách a stolíkoch sa rozvaľuje plno predmetov. Niekde skryté, inde zase viditeľné nevypité fľaše alkoholu. Za ďalšími dverami by ste očakávali ďalšiu skrytú miestnosť. Narazíte však len na šatník.

Prvé poschodie patrilo rodine, zatiaľ čo to druhé vrátane suterénu obývalo služobníctvo. Z 1. aj 2. poschodia vyjdete na priestranné terasy otočené na juh. Na najvyššej terase nezabudnite zájsť aj za roh, odkiaľ budete mať staré mesto Prahy ako na dlani.

Prehliadku vily dopĺňa stála výstava o vile, rodine a krátkodobá výstava. V čase našej návštevy sme mali možnosť vidieť výstavu Medzi prírodou a človekom: Po stopách organickej architektúry.

Praktické info

Winternitzova vila je otvorená celoročne od nedele do štvrtka od 12.00-18.00 h. Nie je nutné rezervovať si prehliadku vopred. Vstupenka stojí 180 czk/7,63 eur.

Vo vybrané soboty a nedele sa vo vile konajú komentované prehliadky so sprievodcom. Prehliadku je nutné si vopred rezervovať cez predajný systém. Prehliadka v českom jazyku trvá 1,5 h. Vstupenka stojí 280 czk/11,87 eur.

Vilu môžete navštíviť aj v rámci špeciálnej večernej komentovanej prehliadky s pohárom Prosecca na záver. Vstupenka stojí 340 czk/14,41 eur.

Vo vile môžete platiť len v hotovosti.

Prečítajte si o ďalších známych domoch a vilách:

• La Pedrera, Casa Batlló, Casa Amatller a Casa Lleó Morera a v Barcelone
• Vila Tugendhat v Brne
• Vila Stiassni v Brne

Užitočný link:

Loosova vila

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 2. 5. 2023 (1 eur = 23,587 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Winternitzova vila – labutia pieseň Adolfa Loosa je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Mestská štvrť Eixample vznikla na prelome 19. a 20. storočia, keď sa Barcelona rozširovala za staré mesto. Je to rozsiahla štvrť, ktorá sa tiahne stredom Barcelony zo severovýchodu na juhozápad. Jej dominantou je, pochopiteľne, bazilika sv. Rodiny (La Sagrada Família). Súčasťou štvrte je Katalánske námestie (Plaça de Catalunya), od ktorého budem počítať vzdialenosti k jednotlivým atraktivitám.

Plaça de Catalunya

Námestie Plaça de Catalunya sa nachádza v ľavej časti Eixample. Postavili ho v roku 1889, rok po svetovej výstave. Jeho hlavnou úlohou bolo a stále je spájať staré mesto Barcelony s novou mestskou štvrťou Eixample. Priamo pod námestím sa nachádza zastávka metra, na ktorej zastavujú linky L1, L3, L6 a L7. Námestie lemujú hotely, obchody, kaviarne a reštaurácie. Uprostred námestia si oddýchnete na lavičkách v tieni stromov pri pohľade na 2 fontány (Fonts Bessones) v hornej a sochu Bohyne (La deessa) v jeho dolnej časti. V juhovýchodnej časti námestia sa nachádza turistické informačné centrum s predajňou suvenírov.

La Sagrada Família

La Sagrada Família sa nachádza 2,4 km/31 min. pešo severne od Plaça de Catalunya, blízko zastávky metra Sagrada Familia (linky L2 a L5) vo východnej časti Eixample.

Stručná história La Sagrada Família

V roku 1882 vznikol pôvodný návrh projektu od diecézneho architekta Francisca de Paula del Villar vo vtedy populárnom neogotickom štýle. V tom istom roku položili základný kameň. O rok neskôr už ale projekt preberá Antoni Gaudí, ktorý však ešte stále pracuje na iných budovách. Od roku 1914 až do svojej smrti v roku 1926 pracoval architekt výlučne na bazilike. V roku 1936 zničili baziliku počas španielskej občianskej vojny, plány a fotografie spálili a sadrové modely rozbili. Od 50. rokov sa na bazilike sústavne pracuje. Dnes, po viac ako 140 rokoch po položení základného kameňa, práce neutíchli a stavba baziliky stále pokračuje.

Bohoslužby v bazilike La Sagrada Família

Každú nedeľu o 9.00 h sa môžete zúčastniť medzinárodnej omše. Síce sa neplatí žiadny poplatok, kapacita je limitovaná. Počas roka sa tiež konajú mimoriadne omše. Vstup na ne je ale len na pozvánky.

Antoni Gaudí (1852-1926)

Antoni Gaudí sa narodil v roku 1852 v katalánskom meste Reus. Detstvo prežil na rodinnom statku svojho otca, kde pozoroval prírodu, ktorá ho celý život inšpirovala v jeho tvorbe. Gaudího metóda sa zakladala na pokusoch a omyloch. Na stavenisku si obyčajne zriadil dielňu, kde experimentoval s modelmi, testoval rôzne tvary a štruktúry. Modely využívajú i súčasní architekti, avšak s využitím moderných technológií. Bazilike La Sagrada Família venoval viac ako 40 rokov svojho života. Gaudí zanechal mnoho jedinečných diel nielen v Barcelone, ale aj v Katalánsku a Španielsku. Architekt zomrel v roku 1926 vo veku 74 rokov, 3 dni po tom, čo ho zrazila električka č. 30.

Dielo Antoniho Gaudího predstavuje výnimočný tvorivý príspevok k rozvoju architektúry a stavebnej techniky na prelome 19. a 20. storočia. Predvídal a ovplyvňoval mnohé z foriem a techník, ktoré boli relevantné pre rozvoj moderného stavebníctva v 20. storočí.

Španielske ministerstvo kultúry vyhlásilo v roku 1969 17 jeho diel za umelecko-historické pamiatky kultúrneho významu. V roku 1984 vyhlásili Palau Güell, Casa Milà (La Pedrera) a Park Güell za lokality svetového dedičstva UNESCO. O 21 rokov neskôr, v roku 2005 do zoznamu pridali Casa Vicens a Casa Batlló v Barcelone a kryptu v Colònia Güell v Santa Coloma de Cervelló. V tom istom roku boli fasáda Narodenia a krypta Expiatorného chrámu Sagrada Família vyhlásené za lokality svetového dedičstva. Všetky tieto prvky sú zoskupené v zozname UNESCO pod názvom „Diela Antoniho Gaudího“. 7. novembra 2010 pápež Benedikt XVI. vysvätil chrám a udelil mu štatút baziliky minor.

Prehliadka baziliky La Sagrada Família

Internet aj moji známi, ktorí ju už niekedy v minulosti navštívili, odporúčajú zakúpiť si vstupenky pár dní vopred. Potom sa musíte obrniť riadnou dávkou trpezlivosti na masy návštevníkov, ktorí bazilikou prúdia sem a tam celý deň. Na samotnú prehliadku sa odporúča vyhradiť si aspoň 2-3 hodiny. Keďže som pri návšteve mesta toľko času nemal, baziliku som si pozrel len zvonku. Pre individuálnych návštevníkov ponúkajú 4 typy vstupeniek:

1. Bazilika – zahŕňa vstup do baziliky, oficiálnu aplikáciu a audiosprievodcu. Vstupenka stojí 26 eur/os.
2. Bazilika so sprievodcom – zahŕňa navyše výklad sprievodcu. V rezervačnom formulári si môžete vybrať dátum, kedy a jazyk, v ktorom budete chcieť prehliadku absolvovať. Na výber máte zo 6 jazykov – katalánčina, španielčina, francúzština, taliančina, angličtina a nemčina. Prehliadky sú obyčajne o 12.15 h. Vstupenka stojí 30 eur/os.
3. Bazilika s vežami –zahŕňa návštevu jednej z veží, ale bazilikou a vežou vás nikto neprevedie. Vstupenka stojí 36 eur/os.
4. Bazilika so sprievodcom a s vežami – zahŕňa navyše návštevu jednej z veží a výklad sprievodcu. Vstupenka stojí 40 eur/os.

Ak sa vám nepodarí dostať sa do baziliky tak ako mne, na oficiálnej internetovej stránke navštívte chrám vďaka virtuálnej prehliadke alebo si pozrite bohatú fotogalériu.

Casa Milà (La Pedrera)

Secesná Casa Milà (La Pedrera, v preklade „Lom,“ lebo ho pripomína svojím tvarom) sa nachádza 1,2 km/14 min. pešo severozápadne od Plaça de Catalunya, blízko zastávky metra Diagonal (linky L3 a L5), vo východnej časti Eixample. Je známa svojou zvlnenou fasádou.

Trochu histórie Casa Milà (La Pedrera)

Konštrukcia domu prebiehala v rokoch 1906-1912. Budova pripomína útes, ktorý vytvarovali vlny a vietor. Kované balkóny zas riasy, ktoré vyplavilo more na breh. Bola tiež 1. budovou v meste s parkovacím miestom pre auto. La Pedrera je poslednou civilnou stavbou Antoniho Gaudího. V roku 1962 budovu zaradili do zoznamu umeleckého dedičstva Barcelony. O 7 rokov neskôr, v roku 1969, sa z nej stala historická a umelecká pamiatka národného záujmu. V roku 1984 ju UNESCO vyhlásilo za svetového dedičstvo vďaka svojej výnimočnej univerzálnej hodnote.

V roku 1996 budovu otvorili pre verejnosť. Je kultúrnym centrom, ktoré hostí výstavy, konferencie a iné aktivity. Už viac ako 70 rokov v nej žijú rodiny, je sídlom nadácie Catalunya La Pedrera Foundation (od 1. januára 2013) a ponúka prenájom priestorov, kancelárie a obchody na prízemí. 

Prehliadka Casa Milà (La Pedrera)

Na výber máte z viacerých prehliadkových okruhov. V základnom prehliadkovom okruhu uvidíte:

• Strechu bojovníkov, ktorá ponúka 360^o výhľad na Barcelonu. Komíny pripomínajú bojovníkov premenených na kameň,
• podkrovie veľryby – starú umyváreň, ktorá hostí Gaudího výstavu. 270 reťazových oblúkov predstavuje kostru veľryby,
• byt nájomníkov – pripomína život barcelonskej buržoáznej rodiny z 1. tretiny 20. storočia,
• kvetinové nádvorie a nádvorie motýľov
• a nakoniec byt rodiny Milà, ktorý je prístupný, len ak sa v ňom nachádza výstava.

Prehliadka domu trvá asi 1,5 h. Vstupenka stojí od 25 eur/os. Cena zahŕňa vstup bez čakania v rade, wi-fi pripojenie na internet a audiosprievodcu. Vstupenky si môžete kúpiť on-line. Na oficiálnej internetovej stránke môžete La Pedrera takisto navštíviť virtuálne.

Casa Batlló

Nasledujúce 3 domy – Casa Batlló, Casa Amatller a Casa Lleó i Morera stoja v jednom bloku na Passeig de Gràcia, jednej z najelegantnejších ulíc Barcelony. Ulica zároveň rozdeľuje štvrť Eixample na jej ľavú a pravú časť (resp. severovýchodnú a juhozápadnú časť). Casa Batlló sa nachádza 750 m/9 min. pešo severozápadne od Plaça de Catalunya, v ľavej časti Eixample. Najbližšia zastávka metra je Passeig de Gràcia – linky L2, L3 a L4.

Stručná história Casa Batlló

Budovu pôvodne postavil v roku 1877 jeden z Gaudího profesorov architektúry. V roku 1903 ju kúpil Josep Batlló y Casanovas, textilný priemyselník a významný podnikateľ. Dom plánoval pôvodne zbúrať, ale Gaudí ho v rokoch 1904-1906 úplne zrekonštruoval. Viaceré prvky domu pripomínajú legendu o svätom Jurajovi, ktorou sa Gaudí inšpiroval. Architekt kompletne zmenil fasádu, predelil vnútorné priečky a interiér premenil na skutočné umelecké dielo. Okrem umeleckej hodnoty je budova tiež mimoriadne funkčná.

Niektoré prvky sú údajne predzvesťou architektonických trendov konca 20. storočia. Dom patril rodine Batlló len do 50. rokov 20. storočia. Súčasní majitelia, rodina Bernatovcov, ktorí dom úplne zrekonštruovali, ho vlastní od 90. rokov 20. storočia. Dom je pre verejnosť prístupný od roku 1995. V súčasnosti slúži tiež na podujatia a kultúrne návštevy. Od roku 2005 je súčasťou zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V rokoch 2018-2019 prebehlo komplexné reštaurovanie domu – predovšetkým jeho fasády, noblesného poschodia a rôznych dekoratívnych prvkov.

Prehliadka Casa Batlló

Počas prehliadky uvidíte Gaudího dóm, miesto, ktoré vás zavedie do prírody, k pôvodu Gaudího inšpirácie. Rotujúca miestnosť má viac ako 1 000 obrazoviek. Noblesné poschodie vás prenesie do Barcelony zo začiatku 20. storočia, výhľad na tú súčasnú sa vám zas naskytne zo strešnej terasy. Alebo vstúpte do brucha draka. O zostup do suterénu domu sa postaral japonský architekt Kengo Kuma. Audiosprievodca je plný príbehov a hudby britského skladateľa Daniho Howarda. Pri prehliadke sa využívajú tablety s virtuálnou realitou. Highlight-om prehliadky je tzv. Gaudího kocka od mediálneho umelca menom Refik Anadol. Umelec v nej cestuje do Gaudího mysle.

Vilu tiež môžete navštíviť počas špeciálnych prehliadok v noci. Okrem samotnej vily si na streche vypočujete koncert pri pohári katalánskeho vína.

Odporúčam vám kúpiť si vstupenky on-line na deň a hodinu, kedy vám to najviac vyhovuje. V inom prípade sa môže stať, že sa do domu nedostanete. Vstupenky sú pri kúpe cez internet tiež lacnejšie. Nemusíte ich ani tlačiť, stačí ich ukázať v mobile alebo na tablete. Na prehliadku si vyhraďte asi 1 hodinu. K dispozícii majú pre návštevníkov písaný text audiosprievodcu v 15 jazykoch (slovenčina ani čeština medzi nimi nie sú). Vstupenka stojí od 35 eur/os. Cena zahŕňa prehliadku domu s audiosprievodcom. V dome môžete fotografovať.

Casa Amatller

Modernistická vila Casa Amatller sa nachádza 750 m/9 min. pešo severozápadne od Plaça de Catalunya v ľavej časti Eixample. S Casa Batlló susedí z južnej strany. Najbližšia zastávka metra je Passeig de Gràcia – linky L2, L3 a L4. Je jedným z najlepších príkladov katalánskeho modernizmu. Zachovala sa v pôvodnom stave so všetkým nábytkom a výzdobou.  

Trochu z histórie Casa Amattler

Počas prehliadky domu sa zoznámite s Antonim Amatllerom, predstaviteľom 3. generácie rodiny, ktorá sa venovala čokoládovému priemyslu (1. zmienky o remeselnej výrobe pochádzajú už z roku 1797). Múzeum tiež venuje priestor 2 záľubám Antoniho – fotografovaniu a zberateľstvu archeologického skla a umenia od stredoveku až po súčasnosť. Na vytvorenie reklamných plagátov pre svoju čokoládu angažoval najlepších umelcov tej doby v Európe, napr. aj Alfonza Muchu. Taktiež prišiel s nápadom obrázkových kartičiek, ktoré sa ukrývali v jeho čokoládach. Na vytvorenie jedného obrazu bolo potrebné poskladať viaceré kartičky.

So stavbou domu oslovil Antoni v roku 1900 modernistického architekta Josepa Puiga i Cadafalcha (1867-1956), ktorý bol tiež veľkým historikom umenia, archeológom a politikom. Dom mal v čase svojho vzniku najpohodlnejšie novinky – stále funkčný výťah, technológie pre personál, napr. nemý čašník a elektrické osvetlenie. V roku 1943 vznikol Ústav: Centrum pre výskum hispánskeho umenia. Inštitúcia sídli na 2. a 3. poschodí domu. V rokoch 2010-2014 prešiel dom komplexnou rekonštrukciou, aby sa čo najviac priblížil pôvodnej podobe zo začiatku 20. storočia.

Prehliadka Casa Amatller

Na výber máte z viacerých prehliadkových okruhov:

1. Prehliadka s video sprievodcom – k dispozícii budete mať tablet, ktorý vás prostredníctvom dobových fotografií, plánov a videí oboznámi s architektúrou, výzdobou a rodinou. Na záver prehliadky dostanete šálku horúcej čokolády Amatller. Prehliadka začína každú polhodinu od 10.00-18.00 h, trvá 45 min. a na výber máte katalánčinu, španielčinu, francúzštinu a angličtinu. Vstupenka stojí 12 eur/os.
2. Prehliadka so sprievodcom – kompletné a podrobné info o historickom kontexte, rodine a architektovi. Na záver prehliadky dostanete šálku horúcej čokolády Amatller. Prehliadka, ktorá trvá 60 min., začína o 11.00 h v angličtine, o 12.00 h v katalánčine a o 13.00 h v španielčine. Vstupenka stojí 15 eur/os.
3. Prémiové prehliadky – počas prehliadky spoznáte Amatllerov inštitút hispánskeho umenia. Prehliadky len v katalánčine sa uskutočňujú obyčajne posledný pondelok v mesiaci a trvajú 60 min.  
4. Secesné noci – zahŕňajú divadelné predstavenie a pohár vína. Teresa, dcéra Antoniho Amatllera a jej slúžka Justa vám ukážu svoj domov a vysvetlia každodenný život. Prehliadky v angličtine sa konajú vo štvrtok o 19.00 h a trvajú 90 min.
5. Divadlo v rodine – divadelné predstavenie s Teresou Amatller. Na záver prehliadky ochutnáte horúcu čokoládu Amatller. Prehliadky v katalánčine trvajú 75 min.
6. Vzdelávacie prehliadky – prehliadky pre školy a inštitúcie v katalánčine, španielčine a angličtine trvajú 90 min.
7. Skupinové prehliadky – prehliadky so sprievodcom v katalánčine, španielčine, francúzštine a angličtine trvajú 60 min. Prehliadka končí šálkou horúcej čokolády Amattler. Vstupenka stojí 15 eur/os.
8. Súkromné prehliadky – súkromné prehliadky trvajú 60 min.

Aby sa dom zachoval v pôvodnom stave, prehliadku absolvujete v špeciálnych návlekoch na topánky. Tašky, dáždniky, palice a iné predmety si necháte v šatni múzea. Kúpou vstupenky cez internet dostanete 15 % zľavu.

Casa Lleó Morera

Vila Casa Lleó Morera sa nachádza 750 m/9 min. pešo severozápadne od Plaça de Catalunya, v ľavej časti Eixample. Je situovaný v tom istom rade domov ako Casa Batlló a Casa Amatller. Najbližšia zastávka metra je Passeig de Gràcia – linky L2, L3 a L4. Prestavbu pôvodného domu na Casa Lleó Morera navrhol Lluís Domènech i Montaner, ktorý sa považuje za jedného z najväčších géniov katalánskeho modernizmu. Dom nie je prístupný pre verejnosť. Na prízemí sa zase nachádza jeden z najstarších obchodov s luxusnou módou v Španielsku. Na oficiálnej internetovej stránke môžete navštíviť dom aspoň virtuálne.

Recinte Modernista de Sant Pau

Architekt Lluís Domènech i Montaner sa tiež postaral o modernistickú prestavbu lokality Sant Pau. Recinte Modernista de Sant Pau sa nachádza 3,4 km/41 min. pešo severne od Plaça de Catalunya, v pravej časti Eixample. Najbližšia zastávka metra je Sant Pau | Dos de Maig (linka L5). Obrovský komplex 27 budov bývalej nemocnice v modernistickom štýle s mozaikami, vitrážovými oknami a so záhradou s pavilónmi v maurskom štýle je od roku 1997 spolu s Palau de la Música Catalana súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Museu Egipci

Museu Egipci sa nachádza 1 km/12 min. pešo severozápadne od Plaça de Catalunya, v pravej časti Eixample. Múzeum starovekej egyptskej kultúry vystavuje šperky, sarkofágy a umelecké diela. Vstupenka stojí 12,00 eur/os.

Prečítajte si ďalšie články z Barcelony:

• Španielsko pred 1. cestou
• Gràcia & Park Güell
• La Ribera – cez víťazný oblúk do Parc de la Ciutadella
• Sants-Montjuïc
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• La Barceloneta – more, slnko a piesok
• Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Aké pamätihodnosti som v meste Brno navštívil pri mojich predošlých návštevách si prečítate v článku 12 dôvodov, prečo navštíviť Brno. Kde som bol predtým ubytovaný, kde som jedol a ako som sa vlastne do mesta dostal, sa dozviete v článku Návod na prežitie v Brne.

Čo som v meste Brno v roku 2020 navštívil?

Veľmi som sa tešil na Vilu Stiassni a taktiež ma zaujímalo Moravské zemské múzeum.

Vila Stiassni

Vila Stiassni (3,5 km/10 min. autom západne od Nám. Svobody) sa nachádza v pokojnejšej mestskej štvrti Pisárky (Brno – Stred). Spolu s Vilou Tugendhat, Vilou Löw-Beer a Jurkovičovou vilou patrí do štvorlístka (alebo tiež kvarteta) brnianskych rodinných víl. Zatiaľ som navštívil len Vilu Tugendhat a keď som sa rozhodoval, ktorá bude ďalšia, zvolil som si práve túto. Žiaľ, akosi som nepočítal s tým, že je mimosezóna a dovnútra sa nemusím ani dostať.

Vstupenky do vily si môžete kúpiť cez internet v predstihu. Pre istotu som si to overil, (ja len že či sa vôbec dovnútra dostanem) a videl som ešte dostatok voľných miest. Tak som sa spoliehal, že si kúpim vstupenku tesne pred prehliadkou. Na portáli som ale prehliadol, že komentované prehliadky robia pre minimálne 5 návštevníkov. Inak ako so sprievodcom sa dovnútra ani nedostanete. No a keďže som bol v ten deň a v tú hodinu sám, nedostal som sa tam ani ja.

Naprázdno som ale odísť nechcel a tak som si aspoň pozrel viac ako 3-hektárovú! záhradu. Záhradu som mal celú len pre seba. Cítil som sa ako VIP. 😀 Je zaujímavé, že si v záhrade vily už v čase jej vzniku nechali majitelia vybudovať tenisový kurt a bazén. Tie tu nájdeme funkčné dodnes.

Trochu histórie

Vilu Stiassni navrhol v rokoch 1927-1929 architekt Ernst Wiesner pre rodinu brnianskeho textilného továrnika Alfréda Stiassného. Rodina žila vo vile len 9 rokov. Už v roku 1938 museli utiecť do Londýna a odtiaľ cez Brazíliu do Kalifornie. Ich potomkovia tam žijú dodnes. Počas socializmu slúžila ako „vládna vila“. Navštívil ju Eduard Beneš, prenocoval v nej kubánsky prezident Fidel Castro, či egyptský prezident Džamál Abd an-Násir. Od roku 2009 patrí vila pod správu Národného pamiatkového ústavu v Brne, ktorý ju kompletne obnovil a na konci roka 2014 sprístupnil verejnosti.

Prehliadkové okruhy

Vila je otvorená celoročne od piatka do pondelka. Komentované prehliadky začínajú každú celú hodinu. Na výber máte z 3 prehliadkových okruhov:

1. Interiéry vily Stiassni – základný prehliadkový okruh spoločenskými miestnosťami na prízemí, súkromnými izbami členov rodiny na poschodí a krídla pre služobníctvo. V cene je zahrnutý vstup do záhrady a na aktuálnu výstavu. (60 minút; max. 20 osôb; 210 czk/8,32 eur/os.)
2. Záhrada a výstava – individuálny prehliadkový okruh záhrady a aktuálnej výstavy (60 minút; neobmedzený počet osôb; 30 czk/1,19 eur/os.).
3. Prechádzka Masarykovou štvrťou – 2-hodinová komentovaná prehliadka štvrťou víl, ktoré navrhol Ernst Wiesner a nielen to (120 minút; max. 35 osôb; 150 czk/5,94 eur/os.). Prehliadky sa konajú vždy v prvú a poslednú nedeľu v mesiaci.

Moravské zemské múzeum

Moravské zemské múzeum je druhou najväčšou a druhou najstaršou múzejnou inštitúciou v Česku. Vzniklo už v roku 1817 a vo svojich zbierkach má viac ako 6 miliónov! predmetov. Sídli vo viacerých objektoch naprieč Brnom a jeho okolím. Ja som navštívil a v článku sa zameriam na Dietrichsteinský palác. Ten (450 m/6 min. pešo južne od Nám. Svobody) sa nachádza priamo na Zelnom trhu. Okolo paláca som prechádzal hádam pri každej návšteve mesta, ale nikdy som si nevyhradil čas, aby som ho navštívil. Až konečne teraz, v januári 2020.

Palác nechal postaviť v rokoch 1614-1618 olomoucký biskup kardinál František Dietrichstein. V roku 1620 palác navštívil „zimný kráľ“ Fridrich Falcký, o viac ako 100 rokov neskôr v roku 1748 Mária Terézia a na začiatku 19. storočia v roku 1805 ruský vojvodca Kutuzov.

Stále expozície

V paláci sa nachádzajú viaceré stále expozície na 3 podlažiach:

1. Zaniknutý život na Morave – expozícia fosílií z prvohôr, druhohôr a treťohôr,
2. Svet nerastov – prezentuje mineralogicko-petrografické zbierky,
3. Pamätník prof. Karola Absolona – pracovňa významného archeológa, geológa, speleológa, profesora na Karlovej univerzite v Prahe a v neposlednom rade dlhoročného pracovníka Moravského zemského múzea,
4. Pravek Moravy – dokladá osídlenie Moravy v období približne 800 tisíc rokov pred naším letopočtom až po 6. storočie nášho letopočtu. Čerešničkou expozície je verná replika Venuše z Dolných Věstoníc zo staršej doby kamennej – paleolitu. A že je to už dáma v rokoch. Soška má takmer 30 tisíc rokov!
5. Veľká Morava – predstavuje život na Morave od príchodu Slovanov v 6. storočí až po zánik v 10. storočí,
6. Morava v stredoveku – prezentuje historické a archeologické zbierky,
7. Stredoeurópska križovatka: Morava v 20. storočí – predstavuje prostredníctvom 10 tematických celkov najvýznamnejšie udalosti 20. storočia. Moderná expozícia plná dotykových obrazoviek a interaktívnych prvkov.

Stále expozície dopĺňajú krátkodobé výstavy. Na prehliadku múzea si vyčleňte aspoň dve hodiny. Ak by ste v múzeu náhodou blúdili, na každom z 3 podlaží sú vám k dispozícii ochotné tetušky, ktoré vám ukážu smer prehliadky. Vstupné do celého objektu je 200 czk/7,92 eur/os.

Kde sa v meste Brno ubytovať?

Hotel Global sa nachádza 4,5 km/10 min. autom západne od Nám. Svobody; 6 km/10 min. autom západne od Brno-hlavní nádraží a 7 km/12 min. autom západne od zastávky Brno Hotel Grand. Hotel má výbornú dopravnú dostupnosť. Len pár metrov od hotela sa nachádza trolejbusová zastávka „Libušino údolí“.

Bol som ubytovaný v 2-lôžkovej izbe so súkromnou kúpeľnou a balkónom (alebo terasou?). Hotel sa totiž nachádza na kopci. Síce som býval na 2. poschodí, keď som vyšiel na balkón, ktorý vlastne viac pripomínal terasu, mal som výhľad na svah nad hotelom. V kúpeľni bol sprchovací kút a bezplatné toaletné potreby. V hoteli pracuje veľmi milá pani, s ktorou som počas raňajok riadne pokecal. Na jedáleň nadväzuje priestranná terasa. Predpokladám, že cez leto na nej musí byť problém nájsť prázdne miesto.

Nemusíte si rezervovať miesto na bezplatnom parkovisku. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je v celom objekte. Za jednu 2-lôžkovú izbu pre 1 osobu som zaplatil 780 czk/30,89 eur. Cena zahŕňa raňajky formou švédskych stolov. V hoteli môžete platiť platobnou kartou. Konečne som v Brne našiel hotel, do ktorého by som sa pri ďalšej návšteve opäť rád vrátil. 🙂

Kde som sa v meste Brno v roku 2020 najedol?

Potrefenú husu (400 m/5 min. pešo južne od Nám. Svobody) nájdete priamo v historickom jadre Brna. Okrem stálej ponuky v jedálnom lístku v reštaurácii pripravujú aj denné menu. Ochutnal som Hubový krém a vyprážané rezne z bravčovej panenky so zemiakovým šalátom. Čisté a moderné prostredie. Milá a pohotová obsluha. Ak som to dobre napočítal, tak máte na výber z 8 rôznych druhov čapovaného piva. Viem, kam by som chodil (nielen) na obedy, ak by som pracoval neďaleko. Za obed pre 1 osobu som zaplatil 210 czk/8,32 eur.

Železná Růže (2 km/7 min. autom západne od Nám. Svobody) sa nachádza priamo pri brnianskom výstavisku. Reštaurácia sídli v pivničných priestoroch s klenbovými stropmi. Napriek tomu, že som si predtým nerezervoval stôl, obsluha pre mňa našla miesto. Nepodceňte to, aj vo štvrtok večer reštaurácia praskala vo švíkoch. Ochutnal som špecialitu z grilu – Steak z kuracích pŕs s čedarovou omáčkou, opekanými parížskymi zemiačkami na rozmaríne a grilovaným kukuričným klasom. Večera bola výborná. Za večeru pre 1 osobu som zaplatil 216 czk/8,55 eur. Čo som zažil po ceste z reštaurácie do hotela si prečítajte TU.

Kam som v meste Brno v roku 2020 zašiel na kávu?

Ak v Brne na kávu, tak jedine do Monogram Espresso Bar. Kaviareň som navštívil minulý rok, vybral som sa tu aj teraz. Lahodné café macchiatto ako si ho pamätám z Talianska, čistý maslový croissant a pohár vody ako pozornosť podniku hneď pri vstupe.

Brno som ani zďaleka nevyčerpal. Mesto ponúka ešte toľko možností, ktoré len čakajú na svoje objavenie.

Užitočné linky:

• Aký bol veľtrh cestovného ruchu Go & Regiontour Brno 2020?
• 12 dôvodov, prečo navštíviť Brno
• Návod na prežitie v Brne
• Ako v Brne (ne)cestovať MHD

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 30. 1. 2020 (1 eur = 25,250 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Brno 2020 je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.