Cobh či Queenstown?

Cobh v roku 1849 premenovali na Queenstown na počesť príchodu kráľovnej Viktórie. V roku 1922, keď bol založený Írsky slobodný štát, sa názov mesta vrátil späť ku Cobh v jeho írskej podobe. Keďže Titanic vyplával v roku 1912, vo väčšine príbehov, ktoré súvisia s Titanicom, sa mesto spomína ako Queenstown.

Ako sa do mesta Cobh dostať?

Cobh sa nachádza v regióne cestovného ruchu Staroveký východ Írska. Z administratívneho hľadiska patrí do grófstva Cork. Od mesta Cork je vzdialený 22 km/26 min. autom juhovýchodne, od Dublinu sa nachádza 267 km/2 h a 48 min. autom juhozápadne.

Autobusom

Medzi mestami Cork a Cobh premáva denne niekoľko autobusov. Tie zastavujú na viacerých zastávkach počnúc R624 / Passage West Ferry Terminal (3,6 km/5 min. autom severozápadne od centra) a končiac Carrignafoy Avenue / O’ Neill Place (1,7 km/4 min. autom severovýchodne od centra).

Vlakom

Železničná stanica Cobh sa nachádza 450 m/6 min. pešo západne od centra. Do mesta som cestoval priamym vlakom z Corku. Vlaky zvyčajne premávajú každú polhodinu. Vlak má 6 zastávok a cesta trvá 26 minút. Službu prevádzkujú Írske železnice. Za spiatočný cestovný lístok som zaplatil 6,90 eur. Cestovný lístok si kúpite v automate na železničnej stanici. V automate môžete platiť platobnou kartou.

Kde v meste Cobh získať info?

Turistická kancelária Cobh (Cobh Tourist Office) sa nachádza 62 m/1 min. pešo severne od centra. Kancelária je súčasťou Komory mesta a prístavu (Cobh & Harbour Chamber).

Čo v meste Cobh robiť, vidieť a navštíviť?

Cobh bol poslednou zastávkou Titanicu pred plavbou do New Yorku, takže v meste nájdete špecializované múzeum Titanic Experience Cobh, oproti múzeu stojí Pamätník RMS Titanic a z Pamätnej záhrady Titanicu uvidíte ústie prístavu, v ktorom loď kotvila. V centre mesta by ste ale nemali vynechať ani Pamätník RMS Lusitania, ktorá sa potopila neďaleko írskeho pobrežia, Katedrálu sv. Colmana a Park J. F. Kennedyho.

Titanic Experience Cobh

Múzeum Titanic Experience Cobh sa nachádza v historickej budove, ktorá slúžila ako pokladňa spoločnosti White Star Line. K múzeu prilieha pôvodné, viac ako 150 rokov staré mólo, z ktorého v rokoch 1848-1950 emigrovali do Severnej Ameriky viac ako 2 milióny Írov. Vo štvrtok 11. apríla 1912 z móla nastúpilo na pomocné lode Ireland a America posledných 123 cestujúcich. Lode ich dopravili ku Titanicu, ktorý kotvil neďaleko Roches Point.

Prehliadka múzea Titanic Experience Cobh

Po kúpení vstupenky dostanete palubný lístok s menom 1 zo 123 cestujúcich, ktorí sa nalodili v tomto prístave. Dozvedel som sa, že som Daniel Keane a budem sa plaviť 2. triedou. Múzeum môžete navštíviť len so sprievodcom. Počas letnej sezóny začínajú prehliadky každých 15 minút, počas zimnej sezóny každých 30 minút. Komentovaná prehliadka trvá 35-40 minút. Výklad sa zameriava na osudy konkrétnych pasažierov, ktorí sa v Írsku nalodili.

Prehliadka končí vo výstavnej miestnosti, v ktorej už môžete stráviť toľko času, koľko chcete. Dozviete sa príbehy ďalších pasažierov, akú úlohu zohrala Carpathia pri záchrane preživších, výsledky formálnych vyšetrovaní Spojeného kráľovstva a USA, zvukové nahrávky preživších, uvidíte pôvodnú stoličku z RMS Carpathia, osobné predmety zo zbierky rodiny Odellovcov, osvedčenia o vlastníctve akcií spoločnosti White Star Line, či originálny riad lodnej spoločnosti. Tesne pred východom z výstavnej miestnosti si na interaktívnej obrazovke zistite osud cestujúceho z vášho palubného lístka. Na prehliadku celého múzea si vyhraďte asi 1 hodinu.

Kto bol Daniel Keane?

Daniel Keane sa narodil v nedeľu 25. júna 1876 v Cratloe, v grófstve Clare alebo v East Ludlow v grófstve Limerick v Írsku. Dodnes to nevieme s istotou určiť. Bol synom farmára a 1 z 9 detí, z ktorých 7 sa dožilo dospelosti. Daniel pracoval ako sprievodca električky na linke Donnybrooke v írskom Dubline. Bol slobodný. Za lístok v 2. triede Titanicu zaplatil 12 libier a 7 šilingov, čo je v prepočte približne 1 402 gbp alebo 1 950 usd. Daniel bol 1 zo 7 cestujúcich írskeho pôvodu, ktorí sa na Titanicu plavili v 2. triede, pokiaľ nepočítame niektorých členov Záručnej skupiny, tímu z Belfastu, ktorý vyslala lodenica Harland & Wolff, aby sprevádzala Titanic na jeho 1. plavbe.

Daniel cestoval na nešpecifikovanú adresu v St. Louis v Missouri v Spojených štátoch. V Amerike sa údajne neplánoval usadiť a po dlhšej dovolenke sa mal vrátiť domov. Zomrel vo veku 35 rokov na palube Titanicu. Ak aj telo našli, nikdy ho neidentifikovali. Pri príležitosti 100. výročia katastrofy odhalili Danielovi v jeho rodisku pamätník. Kamenný pamätník vytesal jeho prasynovec, farmár na dôchodku, Séamus Spaight, ktorý sa kamenárstvu venoval vo svojom voľnom čase.

Praktické info o múzeu Titanic Experience Cobh

Múzeum je otvorené od októbra do marca denne medzi 10.00-17.30 h a od apríla do septembra denne medzi 9.00-18.00 h. Posledný vstup je vždy hodinu pred záverečnou. Ak nerozumiete po anglicky, využite audio sprievodcu v ďalších 6 jazykoch – nemčine, francúzštine, taliančine, španielčine, čínštine a poľštine.

Pred návštevou múzea si kliknite na Sledovač výletných lodí, či v čase vašej návštevy nekotví v Cobhe práve nejaká výletná loď. V tom prípade si určite rezervujte vstupenku vopred, pretože sa môže stať, že vstupenky na ten deň už budú vypredané. Mal som šťastie, že v ten deň v meste žiadna výletná loď nekotvila a preto som si vstupenku kúpil tesne pred prehliadkou. Vstupenky si môžete rezervovať vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke múzea.

V múzeu môžete fotografovať, ale nesmiete nahrávať videá. Vstupenka stojí 13 eur/os. V pokladni múzea mi uznali novinársky preukaz a dali mi 10 % zľavu (1,30 eur) z ceny vstupenky, takže som nakoniec zaplatil 11,70 eur. Súčasťou múzea je obchod so suvenírmi, v ktorom môžete nakupovať aj on-line. Kúpil som si brožúru o spojení Titanicu s mestom Cobh a plechovú dózu s írskym raňajkovým čajom. Za suveníry som zaplatil 13,45 eur. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

O Titanicu sa cez osudy ľudí a osobné príbehy viac dozviete počas komentovanej prehliadky mesta so sprievodcom The Titanic Trail, v Centre dedičstva mesta Cobh (Cobh Heritage Centre) a v Múzeu mesta (Cobh Museum).

Pamätník RMS Titanic (RMS Titanic Memorial)

Oproti múzeu cez cestu stojí Pamätník RMS Titanic (RMS Titanic Memorial; 50 m/1 min. pešo severne od centra). Pamätník vztýčili Titanic Historical Society, Irish Titanic Historical Society a obyvatelia Cobhu nielen na pamiatku Titanicu a poslednej zastávky lode počas jej prvej a zároveň aj poslednej plavby 11. apríla 1912, ale aj na pamiatku írskych emigrantov a všetkých, ktorí prišli o život pri tejto veľkej tragédii.

Pamätná záhrada Titanicu (Titanic Memorial Garden)

Pamätná záhrada Titanicu (Titanic Memorial Garden; 1,3 km/17 min. pešo východne od centra) sa nachádza v areáli pevnosti Cove Fort. Záhradu otvoril vtedajší starosta mesta 11. apríla 2014 pri príležitosti 102. výročia prítomnosti Titanicu v meste. Záhrada ponúka výhľad na ústie prístavu Cork Harbour, kde Titanic kotvil 11. apríla 1912. V Queenstowne nastúpilo na palubu Titanicu posledných 123 cestujúcich, z ktorých 79 zahynulo a 44 pasažierov sa zachránilo. Mená týchto cestujúcich vyryli na sklenenú stenu, ktorá je ústredným bodom záhrady. V záhrade sa tiež nachádza pamätný kameň, ktorý venovali Josephovi Bruceovi Ismayovi, bývalému generálnemu riaditeľovi britskej lodiarskej spoločnosti White Star Line, pod ktorej vlajkou sa plavil aj Titanic.

Pamätník RMS Lusitania (RMS Lusitania Memorial)

Pamätník RMS Lusitania (RMS Lusitania Memorial; 23 m/1 min. pešo severne od centra) v strede námestia pripomína obete, ktoré zomreli počas potopenia parníka v roku 1915. Zobrazuje Anjela mieru, ktorý sa skláňa nad 2 rybármi, ktorí pomohli zachrániť obete. Britský luxusný zaoceánsky parník Lusitania, ktorý vlastnila spoločnosť Cunard Line, sa plavil z New Yorku do Liverpoolu. V piatok 7. mája 1915 ju torpédovala a potopila nemecká ponorka U-20 pri polostrove Old Head of Kinsale (42 km/51 min. autom južne od Corku). Napriek snahe miestnych obyvateľov pri katastrofe zomrelo 1 198 ľudí. Niektoré obete pochovali na cintoríne Old Church 2 km severne od mesta a 764 preživším poskytli útočisko.

Katedrála sv. Colmana (St Colman’s Cathedral)

Rímskokatolícka katedrála sv. Colmana (St Colman’s Cathedral; 350 m/7 min. pešo severne od centra) je neprehliadnuteľnou dominantou mesta Cobh a všetkých propagačných materiálov grófstva Cork. Katedrálu stavali neuveriteľných 47 rokov od roku 1868 až do roku 1915 vo francúzskom neogotickom štýle. Zvonkohru tvorí 492 zvonov, pričom najväčší váži až 3,6 tony. Veža má výšku 91 m.

Park J. F. Kennedyho (J. F. Kennedy Park)

Park J. F. Kennedyho (J. F. Kennedy Park; 140 m/2 min. pešo západne od centra) je obľúbeným miestom oddychu pre domácich obyvateľov a návštevníkov mesta. Sadnite si na lavičku na promenáde a vychutnajte si výhľad na prístav. Dominantou parku je tradičný hudobný pavilón, v ktorom sa počas teplých slnečných dní konajú koncerty miestnej kapely. Na promenáde uvidíte 2 staré delá z 2. polovice 19. storočia.

Kam v meste Cobh zájsť na pivo?

Po prehliadke múzea a prechádzke mestom Cobh som sa ešte zastavil na jeden veľký čapovaný Guiness v Kelly’s Bar (51 m/1 min. pešo severozápadne od centra). Zatiaľ, čo mesto zívalo prázdnotou a len sem-tam som natrafil na nejakého človeka, bar doslova praskal vo švíkoch. Celé mesto bolo očividne tam. Okrem piva som nasal atmosféru autentického írskeho pubu a vrátil sa naspäť do Corku. Za pivo som zaplatil 5,80 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si aj tieto články o Titanicu:

• Titanic Belfast a Námorná míľa
• 5 dôvodov, prečo navštíviť Liverpool
• Southampton, mesto, z ktorého vyplával Titanic
• Slávnostná večera na Titanicu
• Kaviarne na Titanicu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Cobh – posledná zastávka Titanicu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Cremona dostať?

Cremona je sídlom rovnomennej provincie v regióne Lombardsko na severe Talianska. Od Milána sa nachádza 97 km/1 h 20 min. autom juhovýchodne.

Autobusom

Autobusová stanica Cremona, FS, Autostazione Est sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune.

Vlakom

Železničná stanica Cremona sa nachádza 1,3 km/18 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune. Do Cremony som cestoval vlakom z Bergama. Cesta vlakom vrátane 14-19-minútového prestoja v Trevigliu trvá okolo 2 hodín. Spiatočný cestovný lístok by ma vyšiel na 16,20 eur.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. 

Kde v meste Cremona získať info?

Turistické informačné centrum Infopoint Cremona – Ufficio Informazioni sa nachádza priamo na námestí Piazza del Comune v radnici v západnej časti zástavby.

Čo v meste Cremona robiť, vidieť a navštíviť?

Väčšina atraktivít mesta sa sústreďuje na hlavnom námestí Piazza del Comune – radnica, lodžia vojakov, veža Torazzo, katedrála a krstiteľnica. Byť v Cremone a nenavštíviť Múzeum huslí, to je akoby ste v meste nikdy neboli. Po ceste na stanicu (alebo z nej) môžete obdivovať hneď niekoľko stredovekých palácov.

Radničné námestie (Piazza del Comune)

Stredoveké Radničné námestie (Piazza del Comune) patrí medzi najimpozantnejšie námestia Talianska. Celé na mňa pôsobilo ako divadelná kulisa. Dokonale snúbi svetské s náboženským. Na jednej strane ho lemujú Torrazzo, katedrála, krstiteľnica, zatiaľ čo na druhej radnica a vojenská lodžia. Priamo na námestí ma prekvapilo niekoľko radov stolov, ktoré sa tu vyhrievali na slnku. V letnej páľave som premýšľal kam sa skryjem a vôbec som neuvažoval nad tým, že by som si k jednému zo stolov sadol. Poobede som pochopil, prečo stoly umiestnili len po určitú časť námestia. Keď sa slnko presunulo za radnicu, všetky stoly sa ukryli v jej tieni.

Radnica (Palazzo del Comune)

Radnica (Palazzo del Comune), postavená v štýle lombardského broletta, pochádza z roku 1206. Postupne ju rozširovali až do 15. storočia. V 19. storočí (1838) jej fasádu prestavali v novorenesančnom štýle. Na poschodí sa nachádzajú sály s freskami z 13. storočia, vzácny mramorový krb, plátna zo zaniknutých kostolov, či replika dverí z paláca Stanga. Pôvodné dvere môžete vidieť v Louvri. V severnej časti radnice je turistické informačné centrum.

Lodžia vojakov (Loggia dei Militi)

Tehlová Lodžia vojakov (Loggia dei Militi) pochádza z konca 13. storočia (1292). Spoznáte ju podľa vysokého portika a je zakončená cimburím. Pod portikom sa zachoval štít starobylej brány Porta Margherita, na ktorom je obraz Herkula, zakladateľa mesta, s mestským erbom. Stretávali sa v nej velitelia mestských milícií. Tmavozelený novinový stánok pred lodžiou vás vráti do minulého storočia.

Vertikálne múzeum v cremonskej veži (Museo Verticale del Torrazzo di Cremona)

Veža Torrazzo, neprehliadnuteľný symbol Cremony, stojí priamo na námestí Piazza del Comune vo východnej časti zástavby vedľa katedrály. Jej počiatky siahajú do 2. polovice 13. storočia (1267). Dokončili ju o 38 rokov neskôr (1305). Je najvyššou stredovekou tehlovou zvonicou v Európe. Má výšku 112,54 m. Na jej vrchol vedie neuveriteľných 502 schodov. A nie, v tejto veži vás na jej vrchol nevyvezie žiadny výťah. Budete si to musieť pekne vyšliapať sami. Astronomické hodiny na západnej strane veže pribudli v roku 1582, v roku, kedy sa reformoval gregoriánsky kalendár. Posledná reštaurátorská práca sa uskutočnila v roku 1974.

Výstup na vrchol vám spríjemní Vertikálne múzeum v cremonskej veži (Museo Verticale del Torrazzo di Cremona), ktoré pozostáva zo 7 zastavení. Asi vás neprekvapí, že všetko sa tu točí okolo času, hodín, slnka mesiaca a hviezd. Na jednotlivých poschodiach veže sa dozviete o prístrojoch na meranie času, uvidíte pôvodný mechanizmus hodín zvnútra, slnečné hodiny, mechanické hodiny, Foucaultovo kyvadlo, 7 bronzových zvonov, až kým nedosiahnete vrchol na panoramatickú terasu. Verte, že v tejto výške je výhľad naozaj nezabudnuteľný.

Oranžovo-hnedé strechy mesta obklopovala zelená farba okolitej krajiny. Cremonu som navštívil v júli 2025, takže letnému oparu som sa nevyhol. Na jar alebo v jeseni musí byť z veže naozaj krásny čistý výhľad na okolitú krajinu. Obdivoval som talianskeho otecka, ktorý našiel dosť odvahy a očividne aj trpezlivosti a dal si tú námahu vyjsť až na vrchol veže so svojimi 2 malými deťmi.

Praktické info o vertikálnom múzeu

Vertikálne múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.30-18.00 h. Vstupenka stála 10 eur/os. Cena zahŕňa prehliadky Vertikálneho múzea v cremonskej veži, Baptistéria a Diecézneho múzea).

Krstiteľnica (Battistero)

Výstavba tehlovej románskej krstiteľnice (Battistero) začala v roku 1167. Pri výstavbe sa inšpirovali florentskou krstiteľnicou. Stojí na 8-uholníkovom pôdoryse. Má výšku 34 m a priemer 20 m. Portikus podopierajú dva levy so stĺpmi, podobne ako pri susednej katedrále. Dve fasády, ktoré smerujú do námestia, obložili mramorom. Tak ako katedrála, tiež je miestom bohoslužieb. V jej strede sa nachádza mramorová cisterna. Steny zdobia 3 oltáre. Svetlo do nej vstupuje cez 2 rady dvojitých okien a 8-hranný otvor na samom vrchole kupoly. Krstiteľnica je otvorená od utorka do nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.30-18.00 h. Vstupenka stála 10 eur/os. Cena zahŕňa prehliadky Vertikálneho múzea v cremonskej veži, Baptistéria a Diecézneho múzea.

Rímska dláždená cesta (Strada Basolata Romana)

Počas rekonštrukčných prác na budove Obchodnej komory v roku 1967 náhodne objavili 2 staroveké rímske dláždené cesty (Strada Basolata Romana; 87 m/1 min. pešo severne od námestia Piazza del Comune). Objav pomohol pochopiť usporiadanie rímskeho mesta, ktoré bolo založené v roku 218 p. n. l.

Múzeum huslí (Museo del Violino)

Verte mi, že aj keď nie ste práve najväčším fanúšikom alebo virtuózom tohto sláčikového hudobného nástroja, v Múzeu huslí (Museo del Violino; 350 m/5 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza del Comune) sa vám bude určite páčiť. Moderné a interaktívne, aj keď nie všetky monitory v čase mojej návštevy fungovali. Pred prehliadkou múzea si pripravte hlavne oči, uši a prsty. Snáď jediné zmysly, ktoré v ňom nevyužijete, sú čuch a chuť. Proti ovoniavaniu vecí žiadny dišputát a tuším v múzeu nájdete aj niečo drobné pod zub.

Múzeum sídli v Palazzo dell’Arte, ktorý navrhli v roku 1941 a stavali počas 2. svetovej vojny a krátko po nej. Inštitúcia ale nie je len múzeom. Je medzinárodným kultúrnym centrom. Nadácia Múzea huslí chráni a propaguje tradičnú a súčasnú výrobu huslí v Cremone prostredníctvom výstav, konferencií, publikácií, súťaží, či vystúpení v auditóriu. V rámci múzea zriadili 2 vedeckovýskumné laboratóriá. Tie koordinujú výskum tém, ktoré súvisia s výrobou huslí.

Prehliadka Múzea huslí

Dozviete sa o udalostiach, ktoré predchádzali zrodu huslí a prispeli k ich vývoju, prenesiete sa do Cremony za čias Stradivariho, spoznáte hlavné husľové dynastie, ktoré v meste pôsobili. Uvidíte dielňu na výrobu huslí a o samotnej výrobe sa dozviete prostredníctvom videí na informačných paneloch. Vo veľkej drevenej kupole s 24 reproduktormi nadobudnete pocit, akoby ste sedeli uprostred orchestra. V tzv. Pokladnici uvidíte najvýznamnejšie hudobné nástroje zo zbierky múzea, nielen od Stradivariho, ale aj Amatiho, či Guarneriho.

Ani sa nečudujem, že ešte prísnejšie strážia viac ako 700 predmetov priamo zo Stradivariho dielne v ďalšej miestnosti. Medzi dielami súčasných najlepších majstrov výrobcov huslí som síce žiadne husle zo Slovenska nenašiel, zato tu boli husle od Jana Baptistu Špidlena z Česka. Pre komplexný zážitok vám odporúčam spojiť prehliadku múzea s koncertom v auditóriu. Vstupenky na podujatie do auditória si kúpite on-line.

Praktické info o Múzeu huslí

Múzeum huslí je otvorené od utorka do piatka medzi 11.00-17.00 h, soboty a nedele medzi 10.00-18.00 h. Po vstupe do expozície určite neodmietnite audio sprievodcu. Vysvetlí vám historické súvislosti, prevedie expozíciou a ešte si vďaka nemu vypočujete rôzne hudobné ukážky. Vstupenka stojí 12 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz. Vstupenky si kúpite aj on-line.

Stradivariho dom (Casa Stradivari)

Vedeli ste, že v Cremone môžete okrem Stradivariho huslí ešte stále vidieť aj Stradivariho dom (Casa Stradivari; 750 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune)? Stradivari v dome žil medzi rokmi 1667-1680. Dom je v súčasnosti sídlom rovnomennej nadácie, ktorá ho zrekonštruovala. Nadácia ponúka umelcom priestor na stretávanie sa, rast a výskum. Na prízemí sa koná kurz v oblasti zdokonaľovania výroby huslí, na 1. poschodí kurz hry na husliach a na 2. poschodí býva medzinárodne uznávaný umelec, ktorý spolupracuje s majstrami na prízemí, ako i učí mladé talenty na poschodí.

Palác Trecchi (Palazzo Trecchi)

Palác Trecchi (Palazzo Trecchi; 1 km/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) postavili na konci 15. storočia (1494). V polovici 19. storočia (1843) palác úplne prestavali v novostredovekom štýle s nádychom romantizmu. Pribudla novogotická ornamentika, cimburie a rohová vežička. Priestranné novogotické átrium lemujú červené mramorové stĺpy zo 16. storočia.

Palác Cittanova (Palazzo Cittanova)

Palác Cittanova (Palazzo Cittanova; 1 km/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) postavili v roku 1256. Vtedy bola táto časť mesta za hranicami starovekého rímskeho mesta. Spolu s palácom Trecchi a kostolom sv. Agáty rozširovali jadro mesta v stredoveku. Pri jeho výstavbe sa inšpirovali radnicou. Počas 13. storočia sa tu stretávala „Rada nového mesta“, po jej zániku bol palác sídlom cechu obchodníkov s barchetom (tkanina). Neskôr tu boli kasárne a nakoniec notársky archív. V súčasnosti slúži na konferencie a podujatia.

Palác Raimondi (Palazzo Raimondi)

Palác Raimondi (Palazzo Raimondi; 1,1 km/15 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) bol v dobe svojho vzniku v 15. storočí niečím výnimočným až nezvyčajným. Kvádrová fasáda z bieleho a ružového vápenca nie je pre Cremonu a jej provinciu typická. Pripomína skôr paláce vo Florencii. Jedinečné boli aj monumentálne schodisko a stĺpový portikus. V budove sídli Katedra hudobnej vedy a kultúrneho dedičstva Univerzity v Pavii, ktorá uchováva zbierku hudobných nástrojov Univerzitného múzejného systému.

Palác Stanga Rossi di San Secondo (Palazzo Stanga Rossi di San Secondo)

Palác Stanga Rossi di San Secondo (Palazzo Stanga Rossi di San Secondo; 1,2 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) pochádza z 15. storočia. Dnes už ale na ňom nenájdete nič, čo by toto storočie pripomínalo. Jeho súčasná novobaroková podoba vznikla prestavbou v 19. storočí. Renesančný portál z roku 1490 na konci 19. storočia odstránili a premiestnili do Louvru. V Palazzo Comunale už uvidíte len jeho sadrový odliatok.

Kde sa v meste Cremona najesť?

Napriek tomu, že som Osteria del Melograno (170 m/2 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza del Comune) navštívil práve v čase obeda, obsluha pre mňa našla miesto. Okolo mňa opäť samí Taliani. Všimol som si, že miestni si málokedy doprajú k obedu pivo. Ak už, tak takmer vždy je to víno. A ak si to pivo objednáte vy, takmer vždy sa prekvapene obzerajú. Niekedy som sa cítil, akoby som si dovolil objednať si poobede cappuccino. Ale poďme naspäť k ostérii.

Tá už má na reštauračnom trhu Cremony svoje stále miesto. Existuje od roku 1999. Neformálnu reštauráciu ale nemilujú len jej hostia. Pred niekoľkými rokmi ju ISNART (Národný inštitút pre výskum cestovného ruchu) vyhlásil za najlepšiu ostériu v Taliansku. Ochutnal som miestnu kuchyňu, Marubini Cremonesi s maslom a zeleninou. Obed som snúbil s už spomínaným talianskym pivom. Za chutný obed som zaplatil 20 eur. V ostérii si neúčtovali coperto a môžete v nej platiť platobnou kartou.

Kam v meste Cremona zájsť na kávu?

Kaviareň Caffè Torrazzo FrancyLuca (len 60 m/1 min. pešo severne od námestia Piazza del Comune) sa zašíva v uličke, ktorá vychádza z námestia. Napriek tomu z terasy uvidíte katedrálu i krstiteľnicu. Pred spoznávaním mesta som sa tu zastavil na croissant a espresso. Za účet som zaplatil 2,90 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. Pred odchodom som nevynechal návštevu toalety. Pri pohľade na dieru v podlahe sa mi pred očami vynorili všetky spomienky na kempy v Taliansku, do ktorých nás rodičia brali ako deti.

Kam v meste Cremona zájsť na drink?

Bar La Mantovana (800 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) bol mojou poslednou zastávkou po ceste na železničnú stanicu. V bare som sa zastavil na užitočné espresso a príjemný Aperol Spritz. Pre mnohých Talianov nepochopiteľná kombinácia. Po anglicky hovoriaca obsluha. Za účet som zaplatil 7,50 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte zážitkové expozície aj v týchto mestách:

• Mělník – nielen pre manželky českých kráľov
• Viedeň – Mozart, secesia a zeleň
• Historická lodenica v Portsmouthe
• Liehovar Poli Grappa
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Cremona za zvuku huslí je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Lecco dostať?

Lecco je sídlom rovnomennej provincie v Lombardsku na severe Talianska, 61 km/1 h severne od Milána.

Autobusom

Autobusová stanica Lecco-Piazza della Stazione FS sa nachádza 500 m/7 min. pešo východne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica Lecco sa nachádza 500 m/8 min. pešo východne od infocentra. Do mesta som plánoval cestovať vlakom z Bergama. Keďže v lete 2025 modernizovali viaceré trate v Lombardsku (medzi nimi aj práce na zdvojnásobení trate medzi Bergamom a Ponte San Pietro), spred železničnej stanice v Bergame som si najprv zobral autobus do dedinky Ponte San Pietro, z ktorej ma vlak odviezol až do Lecca. Cesta busom a vlakom vrátane prestoja v Ponte San Pietro trvala 1 h a 15 min. a spiatočný cestovný lístok by stál 8 eur/os.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. 

Kde v meste Lecco získať info?

Turistické informačné centrum InfoPoint Lecco sa nachádza v paláci strachu na námestí Piazza XX Settembre. Pani mi odporučila všetky atraktivity mesta (keďže ich nie je tak veľa), ako aj vyhliadkovú loď, či kyvadlovú dopravu medzi Leccom a ostatnými mestami na brehu jazera Lago di Como. Vyhliadkovú loď som si nakoniec nevybral a loď do Bellagia išla až poobede, takže by som opäť celý deň len precestoval a nič nevidel. Tak som sa aspoň pomotal po Leccu.

Čo v meste Lecco robiť, vidieť a navštíviť?

Lecco je vhodným východiskovým bodom na turistiku v okolitých horách. Do hôr sa dostanete po značkovaných turistických chodníkoch alebo lanovkou, ktorá mesto spája s parkom Piani d’Erna. Ak vám náhodou nevyjde počasie do hôr, môžete sa pokojne túlať uličkami mesta.

Bazilika sv. Mikuláša so zvonicou (Basilica di San Nicolò)

Počiatky kostola sv. Mikuláša (Basilica di San Nicolò; 200 m/3 min. pešo severne od infocentra) siahajú do prelomu 11. a 12. storočia. Fresky pochádzajú zo 14. storočia. Súčasná zvonica (Campanile San Nicolò), prezývaná ceruzka vďaka neuveriteľnej podobnosti, pribudla až na začiatku 20. storočia (1904) a okrem kostola ju môžete taktiež navštíviť. S výškou 96 m je údajne 2. najvyššou zvonicou v Taliansku a jednou z najvyšších v Európe. Počas výstupu na jej vyhliadku musíte zdolať 366 schodov. Prevádzková doba zvonice sa mení v závislosti od sezóny. Pre viac info kliknite na oficiálnu internetovú stránku zvonice. Vstupenka stojí 5 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line.

Palác strachu (Palazzo delle Paure)

Eklektický Palác strachu (Palazzo delle Paure) postavili v roku 1916. Spočiatku v paláci sídlil daňový úrad, asi práve preto ten názov. V súčasnosti v ňom môžete navštíviť Galériu moderného a súčasného umenia, Alpské observatórium a Horolezecké múzeum. Palác je otvorený v utorky medzi 10.00-14.00 h, a od stredy do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 6 eur/os.

Mestské hradby (Vallo delle Mura)

Z mestských hradieb (Vallo delle Mura; 450 m/6 min. pešo východne od infocentra), ktoré nechal vybudovať Azzone Visconti v 14. storočí (1336), sa zachoval len val. Súčasťou hradieb bol aj hrad na brehu jazera, z ktorého zase ostala už len Viscontiho veža. Za vlády milánskeho rodu Sforza sa hradby posilnili a hrad premenili na pevnosť. Rakúsky cisár Jozef II. nariadil zrušenie pevnosti a zbúranie hradieb v roku 1782.

Most Azzone Visconti (Ponte Azzone Visconti)

Súčasťou opevnenia mesta bol aj most Azzone Visconti (Ponte Azzone Visconti alebo tiež Ponte Vecchio; 1 km/15 min. pešo juhovýchodne od infocentra). Most sa v priebehu storočí stal prirodzenou hranicou medzi Benátkami a Milánom. Dnes by už len málokto uveril tomu, že na okrajoch mosta sa kedysi nachádzali 2 obranné veže, ktoré vybavili padacím mostom, súčasťou bol malý hrad s centrálnou vežou a dokonca aj kaplnka. Od mesta ho ešte oddeľoval kanál.

Prechádzka okolo jazera (Lungolago di Lecco a Lungolago di Malgrate)

Ak už náhodou budete merať cestu ku mostu Azzone Visconti, odporúčam vám prejsť sa nie cez mesto, ale po brehu jazera Lago di Como. A potom pokojne pokračujte po upravenej promenáde cez aleje stromov až do Malgrate. Veď práve odtiaľ sa vám naskytne najkrajší výhľad na panorámu Lecca s jazerom pred ním a horami za mestom. Na niektorých miestach sú pláže (spiagga), odkiaľ je prístup do vody pohodlnejší. Hneď by som sa šiel kúpať, keby som mal plavky so sebou.

Pamätníka Antonia Stoppaniho (Monumento ad Antonio Stoppani)

Ak sa z centra mesta vyberiete smerom na sever, budete prechádzať okolo pamätníka Antonia Stoppaniho (Monumento ad Antonio Stoppani; 500 m/7 min. pešo severozápadne od infocentra), otca talianskej geológie a autora knihy Bel Paese (Krásna krajina). Pamätník stojí v strede polkruhového námestia z červených tehál. Za pamätníkom uvidíte 2 symboly mesta Lecco – zvonicu a horu Monte Resegone. Ak budete mať väčšie šťastie ako ja a nenatrafíte práve na robotníkov, ktorí pracujú na promenáde, priamo vo vodách jazera uvidíte pozlátenú sochu sv. Mikuláša, ochrancu lodníkov a námorníkov a patróna mesta.

Kde sa v meste Lecco najesť?

V horúcu júlovú stredu som mal chuť na ľahký obed. Preto som si vybral reštauráciu, doslova sendvičáreň, Paninoteca Ermete (900 m/13 min. pešo juhovýchodne od infocentra). Z bohatej ponuky sendvičov, napočítal som ich až 35, som nakoniec siahol po Ortolana. Sendvič naplnili pomodorom, mozzarellou, grilovanou zeleninou a okorenili oreganom. Za sendvič a fľašu vody som zaplatil 8,50 eur. V sendvičárni môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Lecco zájsť na kávu?

V meste Lecco som vyskúšal historickú cukráreň, ale aj modernú kaviareň. Obe vrelo odporúčam.

Bar Caffeina

Kaviareň Bar Caffeina (400 m/6 min. pešo juhovýchodne od infocentra) sa hrdí vlastnou zmesou kávy s jemnou textúrou a stredným telom. Káva vonia po sušienkach a sušenom ovocí. V chuti cítiť tóny mlieka, čokolády a sušeného ovocia. Z vitríny sa na mňa usmievali ručne vyrábané sušienky a cukrovinky, briošky a croissanty, či bezlepkové pečivo. Nakoniec som si vybral vegánsku bábovku. Za bábovku a espresso k tomu som zaplatil 4,20 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Pasticceria Pontiggia Di Esposito Pietro Corrado

Cukráreň Pasticceria Pontiggia Di Esposito Pietro Corrado (140 m/2 min. pešo severne od infocentra) je ideálnou zastávkou na rannú kávu a niečo sladké k tomu predtým, než pôjdete objavovať mesto. Ponúka viac ako 30 druhov sladkého a slaného pečiva, takže som presvedčený, že si tu vyberie naozaj každý. Neodolal som sfogliatelle plnenej ricottou a kandizovaným ovocím. Škoda len tých hladných a neposedných vtákov, ktoré mali ohromnú chuť na pečivo tak ako ja. Za pečivo a espresso som zaplatil 4,10 eur. V cukrárni môžete platiť platobnou kartou. Cukráreň patrí medzi Historické obchody Lombardska.

Kam v meste Lecco zájsť na drink?

Pred dovolenkou do Talianska som ešte v práci čítal automatickú odpoveď, že sa niekto nemôže venovať môjmu e-mailu, lebo šnorchľuje so žralokmi v Indickom oceáne. A tak som začal premýšľať, akú automatickú odpoveď by som si nastavil ja. Možno by to mohlo byť niečo v zmysle: „Vášmu e-mailu sa budem venovať neskôr, lebo momentálne pijem Aperol Spritz na Lago di Como.“ Takúto odpoveď som si síce nenastavil, ale ten drink som si na brehu jazera aj tak dal. Poctivý koktail, síce v plaste, za rozumnú cenu pripravuje milá obsluha v kiosku Bar Il Chiosco delle Barche (110 m/1 min. pešo severozápadne od infocentra). Za drink som zaplatil 5 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Bruseli – Grand Place a okolie
• Durrës v Albánsku
• Poreč vás vráti do Byzancie
• Kráľovský Winchester
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Lecco na jazere Lago di Como je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Miláno dostať?

Miláno je hlavným mestom regiónu Lombardsko na severe Talianska. Je 2. najväčším mestom (1 367 788 obyvateľov) a ekonomickým centrom celej krajiny.

Autobusom

Autobusová stanica Milano Lampugnano sa nachádza 8 km/23 min. autom severozápadne od centra mesta. Autobusy zvyčajne zastavujú na okraji Milána, odkiaľ sa pohodlne dostanete metrom do centra mesta.

Vlakom

Železničná stanica Milano Centrale sa nachádza 2,8 km/40 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Vlaky ale zastavujú aj na viacerých zastávkach v meste, napr.:

• Milano Porta Garibaldi – 2,5 km/35 min. pešo severozápadne od centra,
• Milano Porta Venezia – 1,8 km/25 min. pešo severovýchodne od centra,
• Milano Lambrate – 6 km/19 min. autom severovýchodne od centra,
• Milano Rogoredo – 8,6 km/23 min. autom juhovýchodne od centra,
• Milano Cadorna – 1,4 km/20 min. pešo severozápadne od centra …

Do Milána som cestoval v deň, kedy štrajkovali železničiari. Jednak preto, že z Bergama sa tam dostanete priamym vlakom bez nutnosti prestupovať. A tiež preto, že ak by náhodou žiadny vlak nepremával, vždy pôjde nejaký autobus, či už do mesta alebo na letisko, odkiaľ sa taktiež pohodlne dostanem do hotela. Cesta trvala 37-48 min.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 12 eur.

Ako sa po meste Miláno pohybovať?

Na prvý pohľad sa to vôbec nezdá, ale Miláno je ohromne veľké mesto. Veď len na peší presun zo stanice do centra potrebujete 40 minút. Centrum mesta je veľké a prejsť ho pešo z jednej strany na druhú si taktiež vyžaduje fúru času. Na presuny po meste som využil metro a mestský vlak. Inak som sa pohyboval pešo. Priznám sa ale, že večer som si takmer necítil nohy. Prepravu metrom zabezpečuje Milánska dopravná spoločnosť (Azienda Trasporti Milanesi). Nenechajte sa zmiasť skratkou ATM, v tomto prípade nejde o bankomat. Mestský vlak, podobne ako ostatné vlaky v regióne, zabezpečuje spoločnosť Trenord. Jednorazový cestovný lístok na metro aj mestský vlak by ma vyšiel na 2,20 eur.

Kde v meste Miláno získať info?

Turistické informačné centrum InfoPoint Ufficio Informazioni Turistiche Milano je len 160 m/2 min. pešo južne od dómu.

Čo v meste Miláno robiť, vidieť a navštíviť?

Človeku by ani nenapadlo, koľko toho stihne vidieť počas jediného dňa – 12 štvrtí a 22 atraktivít.

Duomo

Milánsky dóm (Duomo di Milano)

Milánsky dóm (Duomo di Milano) je najväčšou a najzložitejšou gotickou stavbou Talianska. Je tiež najväčšou gotickou budovou sveta, po ktorej sa môžete prechádzať. Postavili ho z ružovo-bieleho mramoru z lomu, ktorý bol určený výhradne na túto stavbu. Výstavba začala na konci 14. storočia (1386) a trvala viac ako 6 storočí. Mal byť symbolom sily a veľkosti mesta. Stovky veží a sôch právom pripomínajú mramorový les. Katedrála má dĺžku 157 m a jej najvyššia veža výšku 108,5 m. Vstupenky stoja medzi 5-36 eur/os.

Dóm ma ohromil svojou veľkosťou. Až keď prídete priamo k nemu, uvidíte aký vysoký a rozsiahly je. Zo severnej strany momentálne prechádza rekonštrukciou. Čo ale na zakrytej fasáde nechýbalo, bola obrovská svetelná reklama.

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II)

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II; 110 m/2 min. pešo severne od dómu) je najstarším nákupným centrom v Taliansku. Vznikla v 19. storočí. Pôvodnou myšlienkou bolo vytvoriť krytú ulicu medzi dómom a operou. Akúsi výkladnú skriňu mesta, kde by ste nakúpili, zastavili sa na aperitivo alebo večeru. Vo vnútri nájdete obchody luxusných značiek, reštaurácie ocenené michelinskou hviezdou, legendárny bar Camparino, či historické kníhkupectvo, ktoré v meste funguje od 19. storočia.

Zatiaľ, čo dóm ma ohromil svojou veľkosťou v pozitívnom slova zmysle, galéria ma prekvapila veľkosťou v tom negatívnom. Na fotografiách pôsobí, že je minimálne 2x taká veľká ako v skutočnosti. Galéria je skutočným srdcom Milána, kde sa to návštevníkmi len tak hemží. A pokiaľ sa obrovské množstvo ľudí natlačí do tak malého priestoru, akým je napr. galéria, nezanechá to vo vás pozitívny zážitok. Takže ak by ste sa ma spýtali, čo sa mi na galérii najviac páčilo, povedal by som vám, že moment, kedy som odtiaľ odišiel preč.

Palác rozumu (Palazzo della Ragione)

Palác rozumu (Palazzo della Ragione; 240 m/3 min. pešo západne od dómu) pochádza z 13. storočia. Až do 18. storočia slúžil ako mestská radnica. Do 2. polovice 20. storočia bol notárskym archívom a v súčasnosti sa v ňom organizujú výstavy fotografie.

Veža Velasca (Torre Velasca)

Brutalistická, racionalistická a neosecesná veža Velasca (Torre Velasca; 650 m/9 min. pešo južne od dómu) je taká škaredá, až je pekná. So svojou výškou 106 m a 26 poschodiami udiera do očí na hranici historických štvrtí Missori a Brolo. Jej tvar huby pramení z túžby oddeliť kancelárie v dolnej časti od bytov v hornej časti na odkrytých železobetónových konzolách. Pripomína stredovekú vežu a čerpá z architektonických vplyvov 19. storočia.

Scala

Mestská štvrť Scala susedí so štvrťou Duomo zo severu. Je známa predovšetkým vďaka jednému z najznámejších operných domov sveta – divadlu La Scala. O divadle som napísal samostatný článok.

Cinque Vie (5vie)

Námestia Piazza degli Affari

Námestie Piazza degli Affari (650 m/9 min. pešo západne od dómu) je symbolom milánskeho obchodu a financií. 16. januára 1808 tu založili Milánsku burzu cenných papierov. Tú postavili na ruinách rímskeho cisárskeho paláca. Vás ale predpokladám zaujme viac socha, ktorú umiestnili do stredu námestia v roku 2010, po finančnej kríze v roku 2008. Asi by ste nepredpokladali, že socha, ktorá predstavuje vztýčený prostredník, sa bude nazývať LOVE – láska (Libertà – sloboda, Odio – nenávisť, Vendetta – pomsta a Eternità – večnosť). Sochu od Maurizia Cattelana, vysokú 11 m, vyrobili z carrarského mramoru. Považujú ju za symbol protestu proti finančnému svetu.

Porta Venezia

Dom Casa Guazzoni

Človeku by pri pohľade na dom Casa Guazzoni (2 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) ani nenapadlo, aké pekné veci sa dajú vytvoriť, keď spojíte betón a železo. Dom pochádza zo začiatku 20. storočia a odjakživa slúži na bývanie. Veľmi by ma zaujímalo, ako to vyzerá vo vnútri. Žiaľ, do domu sa nedostanete. Jedine, že by v ňom býval nejaký váš známy.

Dom Casa Galimberti

Len čo by ste kameňom dohodili, stojí od Casa Guazzoni ďalší architektonický klenot. Pri pohľade na fasády domov mám pocit, že som zrazu vo Viedni na začiatku 20. storočia. Dom Casa Galimberti (2 km/28 min. pešo severovýchodne od dómu) predstavuje jedno z najoriginálnejších diel milánskej secesie. Spoznáte ho podľa kovaného železa, kvetinových motívov v betóne a obkladu z keramických dlaždíc. Casa Galimberti slúži podobne ako Casa Guazzoni len na bývanie a nie je verejnosti prístupná. Vďaka malebnosti týchto domov presne viem, v ktorej štvrti Milána by som chcel bývať.

Park Giardini Indro Montanelli

Aké som len mal ohromné šťastie, že kým som prišiel do parku Giardini Indro Montanelli (1,6 km/22 min. pešo severovýchodne od dómu) prestalo už pršať a slnko začalo opäť vykúkať spoza mrakov. Park je výborným východiskovým bodom na prehliadky Galérie súčasného umenia, Galérie moderného umenia, Prírodovedného múzea, či planetária.

Guastala

Park Giardini della Guastalla

Príjemným únikom pred letnou páľavou sú určite barokové záhrady Giardini della Guastalla (950 m/13 min. pešo juhovýchodne od dómu) v tesnom susedstve Milánskej univerzity. Záhrady síce neoplývajú žiadnymi dláždenými chodníkmi, upravenými záhonmi či antickými sochami. Stále je však príjemné si v ňom na chvíľu sadnúť na lavičku a v tieni mohutných stromov sledovať miestnych. Väčšia skupinka ľudí, rodina či kolegovia z práce, tu dokonca niečo oslavovala. A v tunajšom rybníku dodnes žije početná populácia kaprov.

Rotonda della Besana

Nie, že by mi prekážali davy ľudí, ale keď som sa vybral do štvrte Guastala, skutočne som si užíval poloprázdne ulice, na ktorých zvyčajne stretnete len miestnych. Ruch mesta nechávate za vysokou kovanou železnou bránou a už len sledujete Milánčanov, ktorí si tu odskočili čítať knihu. Pred návštevou neskorobarokového komplexu Rotonda della Besana (1,4 km/20 min. pešo juhovýchodne od dómu) som netušil, že ide o bývalý cintorín a musím sa priznať, že lebky na hlaviciach stĺpov som si naozaj nevšimol. V stredoveku bol práve toto okraj mesta, ideálny na umiestnenie cintorína. Kostol uprostred komplexu už odsvätili a v súčasnosti ho milujú všetky deti, lebo sa v ňom nachádza Detské múzeum MUBA (Museo dei Bambini Milano). Rotunda je otvorená denne medzi 7.00-22.00 h. Vstup do rotundy je zdarma.

Zona Magenta

Múzeum Leonardovej Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano)

Ešte pred návštevou Milána som vedel, že v meste chcem určite vidieť 2 atraktivity – Poslednú večeru a Divadlo La Scala. A tak som si pár týždňov pred dovolenkou klikol na stránku múzea, aby som si rezervoval lístok. Podľa stránky bolo múzeum beznádejne vypredané na 2 mesiace dopredu. Tak som si povedal, že to risknem a overím si silu novinárskeho preukazu. Do Milána som cestoval ráno a moje prvé kroky smerovali do Múzea Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano; 1,7 km/24 min. pešo západne od dómu).

Vedeli ste, že Napoleon po dobytí Milána Francúzmi premenil refektár na stajňu pre svoje kone?

Pani pred vchodom do pokladne múzea mi povedala to, čoho som sa obával najviac. Múzeum je už na celý deň aj nadchádzajúci týždeň vypredané. Deň na to ale zverejňujú na internetovej stránke možnosť rezervovať si vstupenku na ďalšie obdobie. Neviem na aké, keď na internete som videl, že sa tam nenachádza jediné voľné miesto na nasledujúce 2 mesiace. V tom nás vyrušil pán, ktorý z peňaženky vytiahol preukaz a pani ho automaticky pustila dovnútra. V duchu si vravím, že som takmer zabudol na môj novinársky preukaz.

Vedeli ste, že Leonardo da Vinci sa zvečnil práve v osobe Judáša, apoštola, ktorý zradil Ježiša?

Tak som vytiahol preukaz a pani povedal, že som novinár (čo človek neurobí pre to, aby videl Poslednú večeru). Pani mi povedala, že to je v poriadku, že by som mal dokonca vstup zadarmo, ale musím si rezervovať miesto v skupine cez internet. Tak sa jej pýtam, čo za preukaz mal ten pán predo mnou. Bol to preukaz pre ťažko zdravotne postihnuté osoby.

Posledná večera sa nachádza na stene refektára dominikánskeho kláštora pri kostole Santa Maria delle Grazie. Celý komplex je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Leonardo da Vinci sa na diele podieľal v rokoch 1494-1497. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 8.15-19.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. Vstupenku si musíte rezervovať vopred na oficiálnej internetovej stránke múzea. Do pokladne múzea musíte prísť minimálne 30 min. pred rezervovaným časom vstupu, inak o svoju vstupenku prídete. Rezervácie sa otvárajú štvrťročne.

Castello

Hrad Sforza (Castello Sforzesco)

Ak budem mať to šťastie a Miláno navštívim opäť, moje kroky budú smerovať do expozícií hradu Sforza (Castello Sforzesco; 1 km/15 min. pešo severozápadne od dómu). Pevnosť je jedným z najväčších hradov Európy. Počiatky výstavby siahajú do 14. storočia. V 17. storočí bol jednou z hlavných vojenských citadel v Európe. V minulosti plnil funkciu obrannej pevnosti, sídla vojvodu a vojenských kasární. Dnes je domovom Mestských múzeí a od roku 1896 jednej z najväčších umeleckých zbierok v meste. Nájdete tu Múzeum antického umenia, Pinakotéku, Múzeum dekoratívneho umenia, Múzeum prehistórie a protohistórie, zbierku nábytku, jednu z najväčších európskych zbierok hudobných nástrojov, tapisérie, či zbrojnicu. Architektúra paláca je atraktivitou sama o sebe.

Sempione

Park Sempione (Parco Sempione)

Taká smola, že začalo pršať práve vtedy, keď som vošiel do parku Sempione (Parco Sempione; 1,6 km/22 min. pešo severozápadne od dómu). Inak by som sa v ňom zdržal určite dlhšie. Park je ohromnou zelenou oázou v centre Milána. Má neuveriteľných 40 ha. Park otvorili počas Svetovej výstavy v roku 1906. Určite ho nevynechajte na piknik, oddych, šport alebo aspoň na prechádzku. Park je tiež prehliadkou architektúry 20. storočia.

Veža Branca (Torre Branca)

Veža Branca (Torre Branca; 2 km/26 min. pešo severozápadne od dómu) je jedným z miest, ktoré by som určite navštívil v prípade priaznivejšieho počasia. Z 10. najvyššej stavby v meste s výškou 108,6 m budete mať jedinečný výhľad nielen na Miláno, ale aj na Alpy a Apeniny. Postavili ju zo špeciálnych oceľových rúrok za rekordných 2,5 mesiaca na Triennale v roku 1933. Nemusíte sa obávať, že by ste do takej výšky nezvládli vyliezť. Vo veži je výťah, ktorý vás za necelú minútu vystrelí na krytú vyhliadkovú plošinu. Veža je v prípade silného vetra alebo nepriaznivého počasia zatvorená. Vstupenka stojí 6 eur/os.

Oblúk mieru (Arco della Pace)

Neoklasicistický víťazný oblúk s 3 valenými klenbami postavili v priebehu 19. storočia na pamiatku bitky pri Jene v nemeckom Durínsku, ktorú Francúzi vyhrali v roku 1806. Mýtne búdky po stranách slúžili na výber mýta. Oblúk zároveň oddeľoval mesto od vidieku. Na jeho vrchole sa nachádza bronzový voz ťahaný 6 koňmi, ktorý vezie Minervu sprevádzanú 4 jazdeckými víťazstvami. S návratom Habsburgovcov sa víťazný oblúk zmenil na Oblúk mieru (Arco della Pace; 2 km/29 min. pešo severozápadne od dómu).

Porta Garibaldi

Brána Garibaldi (Porta Garibaldi)

Bránu Garibaldi (Porta Garibaldi; 2 km/29 min. pešo severne od dómu) postavili v čase, keď opustený obranný systém Milána premenili na aleje lemované stromami. Prítomnosťou kanálu Martesana bola nevyhnutná na prepravu tovarov a produktov. V jej okolí sa nachádzalo mnoho skladov.

Námestie Piazza Gae Aulenti

Námestie Piazza Gae Aulenti (2,5 km/35 min. pešo severne od dómu) je moderným srdcom Milána. Kruhové námestie má priemer asi 80 m a je vyvýšené 10 m nad zemou. Venovali ho architektke a dizajnérke Gae Aulenti, ktorej sa podarilo presadiť v čase a profesii, ktorá patrila prevažne mužom. Námestie postavili v súlade so zásadami ekologickej udržateľnosti. Je pokryté solárnymi panelmi, ktoré zabezpečujú energiu pre 3 susedné veže. Námestie dopĺňajú 3 nekonečné kruhové fontány, ktoré obklopuje 105 m dlhý kruh zakrivených sedadiel. LED solárny strom v strede sa rozsvieti vždy po zotmení vďaka slnečnej energii, ktorú si uložil počas dňa. Dominantou námestia je veža UniCredit Tower, ktorá je so svojimi 231 m najvyššou budovou Talianska.

Isola

Vertikálny les (Bosco Verticale)

Tak v takejto bytovke by som chcel bývať. Ak chcete vedieť, aké je to bývať v lese v centre mesta, navštívte Vertikálny les (Bosco Verticale; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu). Je jeden z najinovatívnejších a najprestížnejších symbolov Milána. Dve obytné veže majú výšku 76 a 100 m. Fasády obklopuje 800 stromov, 4 500 kríkov a 15 000 rastlín. Rastliny produkujú kyslí, vlhkosť a absorbujú CO₂. Medzi konármi si našlo svoje prirodzené miesto niekoľko druhov vtákov. Projekt získal ocenenie v oblasti udržateľnosti. Veže postavili nad linkami metra M2 a M5. Preto navrhli systém na tlmenie vibrácií, vďaka ktorému veže blokujú seizmické vlny. Spolu s dómom patrí medzi najfotografovanejšie budovy mesta.

Centro Direzionale

Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi)

Komu by už len napadlo, že nezvyčajný názov Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi; 2,4 km/34 min. pešo severne od dómu) bude patriť parku. Park je otvorenou botanickou záhradou s viac ako 100 druhmi stromov. Počas teplých letných mesiacov poskytuje útočisko všetkým Milánčanom, ktorí pracujú v okolitých mrakodrapoch. Okrem toho je tiež dejiskom rôznych podujatí.

Palác Lombardia (Palazzo Lombardia)

Tí, ktorí čítajú môj blog dlhšie, už vedia, že som milovníkom akejkoľvek architektúry. Či tej starej alebo novej. Preto som si v tejto štvrti nemohol nechať ujsť pohľad na palác Lombardia (Palazzo Lombardia; 3 km/41 min. pešo severne od dómu), 161 m vysokú vežu zo skla, ocele a železobetónu. Nižšie budovy uzatvárajú oválne námestie. A že som najväčšie zastrešené námestie Európy navštívil v najlepší možný čas! Mierne prehánky práve dávali svoje posledné zbohom a pomedzi mraky sa opäť začali predierať slnečné lúče.

Mrakodrap Pirelli (Grattacielo Pirelli)

Modernistický mrakodrap z ocele a betónu Pirelli (Grattacielo Pirelli; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu) patril v čase svojej výstavby v rokoch 1956-1960 medzi najvyššie mrakodrapy Európy. Navrhol ho Giò Ponti a má 127 m. Kým v minulosti boli vo veži kancelárie výrobcu pneumatík Pirelli, po ktorom vežu pomenovali, dnes je sídlom Regionálnej Rady Lombardska. Vyhliadková terasa mrakodrapu je návštevníkom prístupná len počas špeciálnych príležitostí.

Centrale

Stanica Milano Centrale

Železničná stanica Milano Centrale (2,8 km/40 min. pešo severne od dómu) je 2. najväčšou stanicou v Taliansku, čo sa týka veľkosti aj počtu cestujúcich. Monumentálnu budovu z bieleho kameňa so sochami slávnostne otvorili v roku 1931. Zaujímavosťou je, že v polovici nástupišťa 21 (nástupište 20 a 1/2) sa nachádza pre bežného návštevníka neznámy honosný Kráľovský pavilón s intarzovanými podlahami, kvalitným nábytkom, zdobený mramorom a mozaikami v empírovom štýle, tajnou chodbou, ale aj znakmi svastiky z čias fašizmu.

Kde sa v meste Miláno najesť?

Do Milána som šiel s tým, že na obed niekde ochutnám milánsku kotletu. Predpokladal som, že za obed zaplatím okolo 20 eur. To som ešte netušil, že len kotleta stojí okolo 25 eur. A v tom som akoby zázrakom objavil reštauráciu Maia Bistrot Ristorante Caffetteria (450 m/6 min. pešo severozápadne od dómu), v centre mesta, s výbornými hodnoteniami a polovičnými cenami. Hovorím si, toto bude určite nejaký podvod. A tak som si to šiel overiť.

Milánska kotleta je podobne ako viedenský rezeň na tenko naklepaný, obalený a na prepustenom masle vypražený teľací rezeň. Milánska sa ale na rozdiel od tej viedenskej líši tým, že sa pripravuje s kosťou a neobaľuje v múke. Poviete si, ako sa dostal viedenský rezeň do Milána. Miláno bolo v 17.-18. storočí súčasťou Rakúsko-Uhorska. Avšak Milánčania vám s hrdosťou povedia, že kotletu pripravujú už od 12. storočia.

Reštaurácia v čase obeda praskala vo švíkoch. Obsluha však pre mňa aj tak našla miesto pri jedinom voľnom stole v suteréne reštaurácie. Všade okolo mňa samí Taliani v oblekoch a Talianky v kostýmoch či šatách. To je dobré znamenie, keď sa tu chodia najesť miestni. Pochopiteľne som si objednal Milánsku kotletu s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Nevyhnutnou súčasťou obeda bol chlieb. Rezeň som zapil talianskym pivom Moretti. Za obed som zaplatil 19 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Miláno zájsť na drink?

Bistro a kokteilový bar Eppol (2,1 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) je presne tým miestom, kam by som sa vybral v piatok večer s priateľmi na kokteil a niečo malé k tomu. Moderný, štýlový, zaujímavý. Prívetivá obsluha. Za jeden Aperol Spritz som zaplatil 10 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Kam za európskou architektúrou?

• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte po Atomium
• Rothmayerova vila v Prahe
• Tirana plná kontrastov
• Poreč vás vráti do Byzancie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Miláno – 1 deň nestačí je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Bergamo dostať?

Do mesta Bergamo sa dostanete po ceste, koľajniciach aj vzduchom.

Autobusom

Autobusová stanica Bergamo Autostazione sa nachádza 2,2 km/29 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Keďže v lete 2025 modernizovali viaceré trate v meste a jeho okolí, pri ceste do mesta Lecco som cestoval najprv autobusom z Bergama do Ponte San Pietro a až potom vlakom do Lecca.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 2,5 km/33 min. juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Stanica bola mojím východiskovým bodom pre každodenné výlety do regiónu.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Orio al Serio (kód IATA: BGY) sa nachádza 7,5 km/18 min. autom juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Do Bergama som letel z Prahy. Let zvyčajne trvá 1 h a 25 minút. Spiatočná letenka stála 75,20 eur. Cena zahŕňala let a príručnú batožinu s rozmermi 40 x 25 x 20 cm, ktorá sa musí zmestiť pod sedadlo pred vami. Maximálne 24 hodín a minimálne 2 hodiny pred odletom si musíte urobiť check-in.

Do mesta som letel z Prahy. Pre nezvyčajne silnú búrku náš let ale odklonili do Verony. Našťastie, letecká spoločnosť zabezpečila transfer z letiska vo Verone na letisko v Bergame. Aj keď nás upozornili, že na transfer budeme čakať minimálne 1,5 hodiny, po hodine už bol pre nás pripravený autobus. Búrke sme sa ale aj tak nevyhli. Stretli sme sa s ňou na diaľnici. Po príchode do mesta by nikomu ani vo sne nenapadlo, že sa mestom prehnala nebezpečná búrka. Recepčná v hoteli mi povedala, že bola taká intenzívna, akoby niekto lial vedrá vody na vchodové dvere. Do hotela som sa nakoniec dostal o 3 hodiny neskôr.

Ako sa po meste Bergamo pohybovať?

Súčasťou mestskej hromadnej dopravy sú tiež 2 pozemné lanovky. Prvá lanovka premáva do horného mesta. Druhá lanovka na San Vigilio.

Lanovka do horného mesta

Lanovka medzi dolným a horným mestom je v prevádzke už viac ako 125 rokov (1887). Premáva denne zvyčajne medzi 7.00-0.00 h. Prevádzková doba sa mení v závislosti od školských prázdnin a víkendov. Dychberúce výhľady z lanovky ale neočakávajte. Väčšinu cesty som videl múr obrastený brečtanom alebo súkromné záhrady susediacich domov.

Lanovka na San Vigilio

Druhá lanovka premáva medzi horným mestom (za bránou sv. Alexandra) a najvyšším vrchom Bergama San Vigilio. Na vrchu sa nachádza rovnomenný hrad. Hrad by mal byť otvorený celoročne denne od apríla do októbra medzi 7.00-21.00 h a od novembra do marca medzi 8.00-17.00 h. Žiaľ, bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, bol hrad počas mojej návštevy zatvorený a narazil som len na zamknutú bránu. Takže výhľady na mesto som lovil iba spoza plota súkromných víl. Lanovku slávnostne otvorili v roku 1912, zrekonštruovali ju v roku 1991. Počas jazdy sa vám naskytnú omnoho krajšie výhľady ako v prvej lanovke.

Praktické info o lanovkách

Cesta netrvá dlho, len okolo 2,5 minúty. Kapacita lanoviek je 40-50 osôb, takže počas letnej turistickej sezóny sa pripravte na masy návštevníkov a dlhé rady. Lanovku tiež zahŕňal 7-dňový vlakový pas Trenord.

Kde v meste Bergamo získať info?

Turistické informačné centrum Ufficio Turistico – Bergamo Città Bassa sa nachádza 2,4 km/32 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia pri železničnej a autobusovej stanici. V infocentre pracovala veľmi milá a veľmi dobre po anglicky hovoriaca pani, ktorá mi odporučila najzaujímavejšie miesta v meste a kúpu 7-dňového vlakového pasu.

Malý infopoint sa tiež nachádza len 140 m/2 min. pešo východne od námestia Piazza Vecchia na prízemí veže Torre del Gombito.

Čo v meste Bergamo robiť, vidieť a navštíviť?

Tradičným východiskovým bodom na spoznávanie mesta sú jeho námestia. Pri prehliadke mesta ale nevynechajte prechádzku po jeho hradbách, ktoré sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Najlepší výhľad na mesto sa vám ako inak naskytne z vyhliadkovej veže.

Brána sv. Jakuba (Porta San Giacomo)

Ku bráne sv. Jakuba (Porta San Giacomo; 600 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia) z lešteného bieleho mramoru sa dostanete po kamennej uličke Via Salita della Scaletta a krátkom úseku Vicolo S. Carlo. Posledný úsek cesty, tentoraz už aj s výhľadom na bránu, vedie po viadukte Via Sant’Alessandro. Viadukt ponúka výhľad na hradby mesta na jednej strane a dolné mesto na opačnej. Bránu stráži trochu vystrašený okrídlený lev sv. Marka, ktorý pripomína benátsku nadvládu.

Benátske hradby (Le Mura Veneziane)

Hradby v Bergame sú jedny z najznámejších, ktoré postavila Benátska republika. Boli najzápadnejšie položeným obranným systémom republiky. Opevnenie v štýle renesančnej vojenskej architektúry vzniklo v priebehu 16. storočia. Ich výstavba si ale vyžiadala veľké obete. Bolo zbúraných viac ako 250 budov, vrátane 8 náboženských pamiatok. Počas stavby bolo vydaných najmenej 8 exkomunikácií. Zaujímavosťou je, že hradby nikdy neplnili vojenskú funkciu. Práve preto sa zachovali v takmer pôvodnej podobe. Celý komplex zahŕňa 14 bášt, 2 plošiny, 4 brány, 2 prachárne, približne 100 streleckých otvorov a podzemný systém tunelov a chodieb.

Baštu sv. Michala (Baluardo di San Michele) postavili na strategickom mieste s panoramatickým výhľadom na rovinu pod ňou. V priebehu 19. storočia sa hradby postupne stali obľúbenými miestami prechádzok a pozorovania okolitej krajiny. Bašta zlákala na krátke zastavenie aj mňa. Odporúčam vám objednať si v neďalekom prístrešku Campari Spritz (7 eur, možnosť platby platobnou kartou), sadnúť si na lavičku s výhľadom na dolné mesto a už si len užívať dolce far niente. Prechádzku po hradbách vám odporúčam pri západe slnka. Šesť km dlhý pás hradieb a bášt je od roku 2017 súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Zatiaľ, čo hradby na južnej strane horného mesta sú ľahko dostupné, tie na severnom okraji môžete obdivovať len zdola. Na ich vrchol sa nedostanete. Zvyčajne ide o súkromný pozemok.

Rodný dom Gaetana Donizettiho (Casa Natale di Gaetano Donizetti)

Keď už ale budete v severnej časti horného mesta, zastavte sa pri (v) rodnom dome Gaetana Donizettiho (Casa Natale di Gaetano Donizetti; 700 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia), jedného z najvýznamnejších talianskych hudobných skladateľov všetkých čias. Dom je ale prístupný len v nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.00-17.00 h.

Brána sv. Alexandra (Porta Sant’Alessandro)

Západným vstupom do mesta bola brána sv. Alexandra (Porta Sant’Alessandro; 550 m/8 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia). Neďaleko brány sa kedysi nachádzala bazilika sv. Alexandra, patróna mesta. V súčasnosti už neexistuje. Ostal z nej len jeden stĺp (západne od brány), ktorý uvidíte dodnes. Na vyhliadke neďaleko brány sa nechajte prekvapiť mestskými kozami, ktoré sa tu spokojne pasú na strmom kopci.

Pevnosť Viscontiovcov (Citadella Viscontea)

Severozápadný okraj horného mesta stráži pevnosť Viscontiovcov (Citadella Viscontea; 400 m/5 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia) zo 14. storočia. V jej priestoroch sa nachádzajú Mestské archeologické múzeum a Mestské múzeum prírodných vied Enrica Caffiho v Bergame.

Staré námestie (Piazza Vecchia)

Srdcom horného mesta je Staré námestie (Piazza Vecchia). Postavili ho na mieste starovekého rímskeho fóra. Po stáročia bolo centrom politickej moci mesta. Od námestia Piazza Duomo ho oddeľuje Palác rozumu (Palazzo della Ragione), ktorý bol sídlom politickej a administratívnej moci. Zároveň je jednou z najstarších mestských budov Lombardska. V strede námestia stojí fontána Contarini z konca Benátskej republiky. Severovýchodnú časť námestia zaberá Palazzo Nuovo, dnes knižnica s neoceniteľnou zbierkou prvotlačí, rukopisov a iných artefaktov.

Mestská veža Campanone

Dominantou námestia je mestská veža a zvonica Campanone, ktorá je najvyššou vežou mesta (52,76 m). Vo svojom vnútri ukrýva najväčší zvon Lombardska. Aby ste ho počuli, navštívte námestie večer o 22.00 h, kedy zvoní neuveriteľných stokrát. Pripomína zatváranie mestských brán počas Benátskej republiky. Vežu som aj navštívil. V jej vnútri je výťah, ktorý lemuje schodisko s 230 schodmi. V horúcom júlovom počasí som pri ceste na jej vrchol pochopiteľne uprednostnil výťah.

Podobne ako z iných vyhliadkových veží, aj z tejto sa vám naskytne fascinujúci výhľad nielen na horné a dolné mesto, ale aj na nížinu či Orobské predalpy. Vstupenka stojí 5 eur/os. Okrem veže zahŕňa aj expozíciu v Palazzo del Podestà a Museo del Cinquecento. V pokladni veže mi uznali novinársky preukaz. Veža a palác sú otvorené celoročne od utorka do piatka medzi 10.00-18.00 h, cez víkendy a sviatky medzi 10.00-19.00 h.

Námestie Piazza Duomo

Susedom starého námestia je námestie Piazza Duomo (120 m/2 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Lemujú ho katedrála sv. Alexandra, bazilika Santa Maria Maggiore, kaplnka Bartolomea Colleoniho, osemstranná neogotická krstiteľnica, biskupský palác a kúria. V bazilike sú hrobky hudobných skladateľov Gaetana Donizettiho a Simonea Mayra. Kaplnka je zase najlepším príkladom renesančnej architektúry v Bergame. Bartolomea Colleoniho, generálneho veliteľa Benátskej republiky, v nej pochovali v novembri 1475.

Kde sa v meste Bergamo ubytovať?

Štvorhviezdičkový hotel Starhotels Cristallo Palace som si vybral pre jeho vynikajúcu polohu medzi letiskom (3,3 km/46 minút pešo juhovýchodne) a starým mestom (3,5 km/47 minút severozápadne). Napriek tomu, že ubytovať sa môžete od 15.00 h, moja izba bola pripravená už o 2 hodiny skôr. Dokonca som nedodržal ani čas odubytovania, ktorý je medzi 10.00-12.00 h. Na letisku som musel byť už ráno, a preto som sa odubytoval ešte pred 10.00 h. Na recepcii pracovala taktiež veľmi milá a po anglicky dobre hovoriaca recepčná.

Bol som ubytovaný v 1-lôžkovej izbe Classic so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Nevyhnutným vybavením izby bola klimatizácia. Z izby som mal výhľad na mesto, a keď som sa z okna mierne vyklonil, tak aj na staré mesto. V izbe otočenej smerom na západ som si zároveň vychutnal (takmer) každý deň západ slnka. Raňajky podávajú formou bufetových stolov. Snáď najviac som sa potešil každodennej ponuke 4 rôznych druhov sladkých croissantov. Nemusíte si rezervovať miesto na súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Poplatok je 14 eur/deň. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli.

Za jednu 1-lôžkovú izbu na 7 nocí som zaplatil 659,88 eur. Cena zahŕňala ubytovanie s raňajkami a 10 % DPH. Nezahŕňala mestskú daň vo výške 25 eur/pobyt.

Kde sa v meste Bergamo najesť?

Lokálna kuchyňa v podobe plnených raviol, vínové rizoto, grilované kuracie prsia alebo veľký šťavnatý hamburger?

Cresta Alta

Grilované kura, hamburgery a remeselné pivo. To sú highlighty reštaurácie Cresta Alta (3,1 km/41 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia). Ako milovník hamburgerov som si nemohol nechať ujsť jeden aj v Lombardsku. A že som si vybral dobre. V reštaurácii ho pripravili famózne. Ochutnal som Cheeseburger so 165 g hovädziny fassona, smotanovým syrom, chrumkavou slaninkou, paradajkou, šalátom a domácou omáčkou CrestaAlta. Mäso pripravujú z piemontského dobytka fassona z farmy v Mondovi. Vyprážané zemiakové hranolčeky sú samozrejmosťou každej porcie.

Ku večeri som ochutnal 2 remeselná pivá z lombardského pivovaru Birrificio La Fenice. Zaujímavosťou je, že pivá pomenovali podľa smrteľných hriechov. To som pri objednávaní netušil. Vybral som si teda Hnev a Závisť. Hnev (Ira) je svetlé, mierne zakalené spodne kvasené pivo s kvetinovou arómou. V chuti sa odrážajú tóny akáciového medu. Naopak Závisť (Invidia) je vrchne kvasené pivo s arómou citrusov, manga, pomaranču a mučenky, ktorú ucítite aj v chuti. Profesionálna, po anglicky hovoriaca obsluha. Za večeru som zaplatil 24,40 eur (coperto 1,50 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Circolino Città Alta

Reštaurácia Circolino Città Alta (220 m/3 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia) sídli v bývalom kláštore svätej Agáty, ktorý neskôr prestavali na väzenie. Po vynikajúcom obede by som sa tu stal väzňom dobrovoľne aj ja. Myslel som si, že v horúcom júlovom počasí si sadnem radšej do klimatizovaných vnútorných priestorov. Rozľahlá krytá terasa ma ale presvedčila o tom, že vonku to bude predsa len lepšie. Ochutnal som jedlo typické pre miestnu kuchyňu Casoncelli alla Bergamasca (v bergamskom štýle).

Išlo o ravioli plnené mäsom a korením, ochutené rozpusteným maslom, šalviou, opečenou pancettou a syrom Grana Padano. V horúcom počasí ma osviežilo nemecké pšeničné pivo Franziskaner. Keďže som si vďaka neskorému príchodu do mesta dal obed trochu neskôr, ostal som v tejto reštaurácii už aj na kávu s dezertom. Vyskúšal som broskyňovo-malinový tart s vanilkovým krémom a k tomu samozrejme espresso. Za obed som zaplatil 24,10 eur (2 eur coperto). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Trattoria da Adriano

Posledný deň na obed som sa zastavil v reštaurácii Trattoria da Adriano (1,6 km/21 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Okrem stáleho jedálneho lístka ponúkala reštaurácia tiež široký výber jedál dennej ponuky. Preklad tejto ponuky bol ale pre mňa taký náročný, že som radšej siahol po stálom lístku. Ochutnal som grilované kuracie prsia s grilovanou zeleninou a šalátom. Po obede som sa osviežil svetlým ležiakom. Za obed som zaplatil 24,50 eur (coperto 2,50 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Casa Ernesto di Ernesto Valenti

Posledný deň v Bergame som očividne dobiehal všetky zameškané resty. Okrem zmrzliny stracciatella a koktailu Campari Soda som počas celého môjho pobytu v Lombardsku nikde neochutnal rizoto. Práve preto som navštívil reštauráciu Casa Ernesto di Ernesto Valenti (1,9 km/25 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Ochutnal som rizoto zo šumivého vína, ktoré ochutili balzamikovým octom a ozdobili černicou. Pôvodne som myslel, že si tu dám aj dezert, ale rizoto ma tak zasýtilo, že na dezert mi už neostalo miesto. Za večeru som zaplatil 19 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Bergamo zájsť na kávu?

Kaviareň Caffè Tiraboschi (1,9 km/24 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia) sa nachádza v dolnom meste Bergama. Okrem kávy som neodolal širokej ponuke zákuskov. Pre Taliansko síce netypické, zvolil som Sacher. Za tortu s espressom som zaplatil 7,80 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Keď už budete v tejto časti mesta, určite sa zastavte hneď vedľa v celosvetovej sieti zmrzlinární Gelateria La Romana (1,9 km/24 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia) na zmrzlinu (3 kopčeky zmrzliny za 4 eur). Byť v Bergame a neochutnať zmrzlinu s príchuťou stracciatella, ktorá pochádza práve odtiaľto, to je akoby ste v Bergame ani nikdy neboli. Zmrzlina stracciatella sa skladá z mlieka, smotany, cukru a kúskov čokolády. Práve tie pridal ako prvý do zmrzliny Enrico Panattoni v reštaurácii La Marianna v roku 1962.

Kam v meste Bergamo zájsť na drink?

V Miláne som neochutnal Campari soda, koktail, ktorý je pre mesto taký typický. Tak som sa rozhodol, že ho ochutnám posledný večer v Bergame v bare P40 Lounge Bar (1,7 km/22 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Aperitív Campari Soda je ako už názov napovedá kombináciou Campari a sódovej vody, zvyčajne v pomere 1:3. Ľad a plátok pomaranča sú samozrejmosťou. Nápoj vynašiel Davide Campari vo svojom bare Camparino v Miláne v roku 1915. Za koktail som zaplatil 7 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Campari sa vyrába z neutrálneho alkoholového základu, ktorý je napustený extraktom z 86 rôznych bylín, horkých a aromatických látok, ako je napr. granátové jablko, ženšen, pomarančová kôra, kôra stromov kaskarilly či citrusový olej. Gaspare Campari ho vynašiel v roku 1867 a dodnes sa vyrába podľa jeho tajnej receptúry. Má žiarivo červenú farbu, intenzívnu arómu a horkú chuť.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Brusel – Grand Place a okolie
• Durrës v Albánsku
• Rovinj – mesto, ktoré vyrastá z mora
• Kráľovský Winchester v južnom Anglicku
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Bergamo s príchuťou stracciatelly je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Brescia dostať?

Brescia sa nachádza v rovnomennej provincii v regióne Lombardsko na severe Talianska.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza Paolo VI. Do Brescie som cestoval vlakom z Bergama. Cesta 2 vlakmi vrátane 8-minútového prestoja v meste Treviglio mala trvať 1 h a 13 minút. To by som ale musel stihnúť prípoj. Ďalší vlak išiel až o hodinu, tak som sa v meste zastavil na perfektnú kávu. O tejto skúsenosti píšem nižšie.

Spiatočný lístok z Bergama do Brescie s prestupom v Treviglio by ma vyšiel na 14,80 eur. Na začiatku pobytu som si kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii.

Autobusom

Autobusová stanica Brescia – Bus Terminal Via Solferino sa nachádza 1 km/15 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza Paolo VI.

Kde v meste Brescia získať info?

Turistické informačné centrum Infopoint Turismo e Mobilità sa nachádza v juhozápadnom rohu námestia Piazza Paolo VI.

Čo v meste Brescia robiť, vidieť a navštíviť?

Mohutný hrad, ktorý sa vypína na kopci nad mestom s múzeami, archeologická lokalita zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, galéria s nadčasovým umením a hneď 5 námestí v historickom jadre mesta.

Hrad Castello di Brescia

Moje prvé kroky zo železničnej stanice smerovali na miestny hrad (Castello di Brescia; 1 km/15 min. pešo severne od námestia Piazza Paolo VI). Na hrade sa nachádzajú 2 expozície – Múzeum talianskeho obrodenia (Museo del Risorgimento) a Múzeum zbraní a brnení (Museo delle Armi Luigi Marzoli). Hrad žije aj podujatiami. V areáli som si všimol javisko a skupinku ľudí, ktorá asi niečo pripravovala. Hrad je otvorený celoročne denne medzi 6.00-23.00 h.

Na hrade sa mi veľmi páčilo, že jeho areálom sa môžete pokojne voľne túlať. Všade sú smerovníky, ktoré vás navádzajú k expozíciám, vežiam, mostom a parkom, takže sa nemusíte obávať, že by ste sa stratili. Hlavne si neplánujte výstup pred 12.00 h na obed a neponáhľajte sa zo stanice tak ako ja. Tak som sa potil, že som ledva videl na oči. Na druhej strane, načasovanie bolo perfektné. Na vežu Torre Coltrina som vystúpil presne na poludnie. Odmenou mi boli všetky zvony Brescie, ktoré sa v tú chvíľu rozozvučali. Škoda len, že do veže na tom najvyššom mieste hradu sa človek už nedostal.

Archeologický park rímskej Brixie (Parco archeologico di Brixia romana)

Pred návštevou mesta som netušil, že aj Brescia má atraktivity, ktoré sú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Archeologický park rímskej Brixie (Parco archeologico di Brixia romana; 550 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza Paolo VI) sa stal spolu s kláštorným komplexom San Salvatore súčasťou dedičstva v roku 2011 v rámci série lokalít Longobardi v Taliansku. Miesta moci (568 – 774 n. l.).

Areál tvoria rímske divadlo, kapitol a svätyňa. Rímske divadlo a jeho okolie sú voľné prístupné. Najprv som si prešiel voľne dostupný areál. Nakoniec som ale neodolal a zabezpečil si vstup aj do Kapitolu a svätyne pod ním. Uvidíte keltské misky z jemnej keramiky s rytými nápismi na dne, mincu s hlavou Saturna, pôvodné rímske fresky a podlahy či bronzovú sochu Okrídlené víťazstvo. Kapitol bol hlavný chrám každého rímskeho mesta a symbol rímskej kultúry.

Kvôli udržaniu stálej teploty 20 ^oC vo vnútri expozícií budete prechádzať cez dvojité dvere. Na internetovej stránke odporúčajú návštevníkom zobrať si niečo teplé navrch. Pre chladných ľudí zo severu, ako napr. ja, to naozaj nebolo nutné. Múzeum poskytlo v horúcom lete príjemný chládok pred vonkajšou páľavou. Práve preto vám odporúčam návštevu lokality ráno po otvorení, alebo večer pred záverečnou. Park je otvorený od júna do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-19.00 h, od októbra do mája od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Posledný vstup je 45 minút pred zatvorením. Vstupenka stála 15 eur. Zahŕňa ale vstup do 5 rôznych múzeí v meste. V archeologickom parku mi uznali novinársky preukaz.

Galéria Pinacoteca Tosio Martinengo

Zbierka galérie Pinacoteca Tosio Martinengo (700 m/9 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Paolo VI) vznikla na prelome 19. a 20. storočia zo štedrosti občanov, ktorí darovali svoje obrazy a starostlivosti obce o zhromažďovanie a uchovávanie umeleckých diel.

V galérii ma zaujali viaceré maľby. Všimnite si pastiera so zväčšenou štítnou žľazou na obraze Adorácia pastierov, realistické zobrazenie šiat a žiarivé brnenie na obraze Korunovácia Panny Márie a svätého Dominika, gréckych filozofov Hérakleita a Démokrita oblečených ako žobrákov, nadčasové zobrazenie Starej roľníčky od Bellottiho, či maľby trpaslíkov od Faustina Bocchiho, ktorého diela som už videl v Padove. Najdlhšie som sa ale pristavil pri replike sochy Karola Emanuela III. Savojského od Simona Trogera. Oblečenie z ružového dreva vyrobili a vyrezali okolo predtým vytesaných postáv zo slonoviny. Nechýbajú detaily ako pošva a pozlátená bronzová pracka na ramene anjela.

Pinakotéka je otvorená od júna do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-19.00 h a od októbra do mája od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Posledný vstup je 45 minút pred zatvorením. Vstupenka stála 15 eur. Zahŕňa vstup do 5 rôznych múzeí v meste. V galérii mi uznali novinársky preukaz.

Námestie Piazza Paolo VI (Piazza dei due Duomi)

V historickom centre mesta Brescia sa nachádza hneď niekoľko námestí. Tým najvýznamnejším z nich je námestie Piazza Paolo VI, prezývané tiež námestím 2 dómov (Piazza dei due Duomi). Určite tušíte, čomu námestie vďačí za svoju prezývku. Sú nimi barokový (spodná časť) a rokokový (vrchná časť) nový dóm (Duomo nuovo) vo východnej časti zástavby a románsky starý dóm alebo rotunda (Duomo vecchio o Rotonda) v juhovýchodnej časti zástavby. Severovýchodnú časť námestia lemuje najstaršia verejná budova v meste – palác Broletto (Palazzo del Broletto), v tej juhozápadnej je infocentrum.

Vedeli ste, že kupola nového dómu je 4. najvyššou v Taliansku po katedrále Santa Maria del Fiore vo Florencii, bazilike sv. Petra v Ríme a katedrále v Pavii?

Námestie Piazza della Loggia

V Taliansku sa mi veľmi páči, že námestia sa zvyčajne volajú podľa najvýznamnejšej budovy na námestí. Takže budete tušiť, čo stojí na námestí lodžie (Piazza Loggia; 220 m/3 min. pešo severozápadne od Piazza Paolo VI). Úzku západnú stranu námestia zaberá palác lodžie (Palazzo della Loggia), ktorý postavili v štýle benátskej renesancie. V súčasnosti v ňom sídli mestská správa. V Benátkach ešte chvíľu ostaneme. Ak sa otočíte, uvidíte vo východnej časti zástavby hodinovú vežu (Torre dell’Orologio). Nie je síce taká monumentálna ako tá v Benátkach, ale majestátnosť jej nechýba.

Námestie Piazza della Vittoria

Z Benátok sa presunieme do temnejších dejín histórie Talianska, do fašizmu. Celé námestie víťazstva (Piazza della Vittoria; 200 m/3 min. pešo západne od Piazza Paolo VI) prestavali a slávnostne otvorili v roku 1932. V severnej časti zástavby stojí pošta (Palazzo delle Poste), vo východnej časti Veža revolúcie (Torre della Rivoluzione) a v západnej časti jeden z prvých mrakodrapov Talianska, Torrione INA, vysoký 60 m.

Námestie Piazza del Mercato

Určite vám bude jasné, čo sa deje na tržnom námestí (Piazza del Mercato; 350 m/5 min. pešo západne od Piazza Paolo VI). Námestie je dejiskom remeselných trhov a kultúrnych podujatí. Ľan a látky sa na námestí vymieňali už v 12. storočí. V 15. storočí tu postavili prvé obchodné domy.

Námestie Piazza del Foro

Najlepším východiskovým bodom na spoznávanie UNESCO pamiatok Brescie je námestie s fórom (Piazza del Foro; 450 m/6 min. pešo východne od Piazza Paolo VI). Námestie bolo občianskym a náboženským centrom Brescie v rímskych časoch. O archeologickom parku rímskej Brixie som písal vyššie.

Kde sa v meste Brescia najesť?

Vďakabohu, že reštaurácia, do ktorej som plánoval ísť, nebola otvorená, keď mala byť. V tom prípade by som neobjavil reštauráciu Ma!osteria (400 m/5 min. pešo východne od námestia Piazza Paolo VI). Reštaurácia, v ktorej som bol jediným cudzincom, menu len v taliančine a obsluha hovoriaca krkolomnou angličtinou. Vedel som, že som na správnom mieste. Ochutnal som regionálnu špecialitu – hovädzie mäso v oleji z mesta Rovato s polentou. Recept pochádza zo 16. storočia. Zvyčajne sa pripravuje z hovädzieho mäsa, olivového oleja, strúhanky, bieleho vína, cesnaku, petržlenovej vňate, rozmarínu, ančovičiek a koreňovej zeleniny. Existuje ale mnoho variácií od rodiny k rodine. Obed som zapil bavorským pšeničným pivom. Za obed som zaplatil 25 eur (coperto 3 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Brescia zájsť na kávu?

Vďaka vlaku, ktorý mi odišiel pred očami, vám prinášam hneď 2 tipy, kam zájsť na kávu a drink. Prvý tip je priamo v meste Brescia, zatiaľ čo ten druhý z mesta Treviglio.

Bar Bar

Koktailový bar a kaviareň Bar Bar sa nachádza priamo na námestí Piazza Paolo VI v juhozápadnej časti zástavby. Pôvodne som aj uvažoval, že si ku káve objednám niečo sladké. Nakoniec som ale dobre urobil, že som si nič neobjednal. Okrem kávy som sa tu zastavil aj na Aperol Spritz. A k nemu som dostal famózny výber antipasti, ktoré boli v cene nápoja. Boli tu veľké zelené olivy s kôstkou uprostred, pečivo s akýmsi talianskym párkom, mrkva v zmesi oleja a octu, pizza koláč, hrianka s paradajkami, bagetka so šunkou a šalátom a nakoniec quiche. Na večeru som v ten deň už nemusel ísť. Za účet som zaplatil 7,50 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Urban . Cafe

Kaviareň Urban . Cafe sa síce nenachádza priamo v meste Brescia, spomeniem ju ale v tomto článku, pretože som ju navštívil práve po ceste do Brescie. Kaviareň sa nachádza v centre mesta Treviglio. V kaviarni som sa zastavil po tom, čo mi pred očami utiekol vlak. Ďalší išiel až o hodinu. Takže som sa veľmi rýchlo prepol do talianskeho módu. Moderná kaviareň, ktorú by som očakával vo väčšom meste, akým je Treviglio. Nevadí, aspoň sa im v takom mestečku podarilo pozdvihnúť úroveň pitia kávy.

Niet pochýb o tom, že kaviareň je obľúbená aj medzi miestnymi. Okolo mňa sedeli samí taliansky hovoriaci, očividne domáci hostia, ktorí si vyšli v nedeľu doobeda niekam na kávu. Objednal som si, ako inak, espresso a k nemu obrovský marhuľový croissant. Marhuľového džemu bolo v croissante tak štedro, až vychádzal na povrch. Za účet som zaplatil 3,10 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. Keby som nezmeškal vlak, neobjavil by som takú skvelú kaviareň.

Navštívte hrady aj v týchto mestách:

• Oslo
• Tirana
• Karlštejn
• Bratislava
• Winchester

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Brescia je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Oslo dostať?

Oslo sa nachádza vo východnom Nórsku na brehu Severného mora.

Autobusom

Autobusová stanica Oslo Bus Terminal sa nachádza 1,8 km/25 min. východne od radnice.

Vlakom

Železničná stanica Oslo Central Station sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo východne od radnice.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Oslo Gardermoen (OSL) sa nachádza 48 km/34 min. autom severne od mesta. Do mesta som letel z Prahy. Let trval 1 h a 55 min. Medzi letiskom a mestom premávajú každých 10 minút expresné vlaky spoločnosti Flytoget. Cesta tak zaberie len 19-22 minút. Cestovné lístky si kúpite vopred na oficiálnej internetovej stránke spoločnosti alebo v mobilnej aplikácii. Prípadne si ich kúpite v hotovosti alebo bezhotovostne v automate priamo na letisku. Vlak odchádza vždy z koľaje 3.

Na letisku v Osle som pil snáď najhoršiu kávu môjho života. Neodporúčam vám kaviareň Barino. Za dvojité espresso som zaplatil 51 nok/4,49 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Kde v meste Oslo získať info?

Návštevnícke centrum Oslo Visitor Center (1 km/15 min. pešo východne od radnice) sa nachádza v budove, ktorá susedí so železničnou stanicou z juhu.

Kde sa v meste Oslo ubytovať?

Hotel Bristol (550 m/8 min. pešo severne od radnice) už píše viac ako 100-ročnú históriu. Svoje brány prvýkrát otvoril v roku 1920. V tom istom roku predstavili v Osle v reštaurácii hotela prvýkrát jazz. Hotel navrhol architekt Finn Rahn (1879– 936). Inšpiroval sa Marokom, kde trávil každú zimu. Bol najdrahším hotelom v krajine a jediným v celom Nórsku, ktorý v izbách poskytoval teplú a studenú vodu. V hoteli bola počas 2. svetovej vojny napísaná tzv. Správa z Osla, ktorá opisovala nacistické zbraňové systémy a najnovšie projekty technologického rozvoja. Správu napísal nemecký inžinier Hans Ferdinand Mayer, ktorý ju anonymne poslal na britské veľvyslanectvo v Osle. Počas vojny hotel okupovali Nemci. V roku 1974 hotel kúpil podnikateľ Olav Thon. Sieť hotelov Thon patrí medzi najväčšie hotelové siete v krajine.

Ubytovanie

Bol som ubytovaný v elegantnej 2-lôžkovej izbe Standard so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Izba mala výhľad na vnútorné átrium. Matrac bol na môj vkus mäkší ako som zvyknutý, ale tú perinu som zbožňoval. Neviem, z akého bola materiálu, ale najradšej by som si ju zbalil do kufra. Okrem toho som miloval ťažké závesy, ktoré do izby neprepustili žiadne svetlo ani zvuk. Súčasťou vybavenia izby boli kávovar, rýchlovarná kanvica a žehliace potreby. V kúpeľni boli bezplatné toaletné potreby francúzskej značky.

Hotel disponuje 3 reštauráciami s miestnou/medzinárodnou, európskou a americkou kuchyňou. Také bohaté raňajky podávané formou bufetu som nezažil snáď nikde. Ak by sa niekedy niekto sťažoval na ponuku raňajok v tomto hoteli, tak to musí byť úplný blázon. Z bufetu si zaručene vyberie každý. V hoteli údajne majú jedny z najlepších konferenčných priestorov v meste s moderným vybavením. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je v celom hoteli. Nie je možné rezervovať si miesto na súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Poplatok je 550 nok/46,57 eur/deň. Ubytovať sa môžete od 15.00 h, odubytovať do 12.00 h. Cena za izbu a noc sa pohybuje od 166,38 eur.

Kde sa v meste Oslo najesť?

V meste Oslo som ochutnal chrumkavú bohato obloženú pizzu, jeden z najlepších burgrov vôbec a slávnostné menu, na ktoré ma v hoteli pozvali.

Burger Joint

Reštaurácia Burger Joint (600 m/8 min. pešo juhozápadne od radnice) sa ako už názov napovedá, zameriava na hamburgre. Pôsobí ako street food, aj keď ním v skutočnosti nie je. Ani neviem, že som si objednal jeden z najikonickejších burgrov podniku – Juicy Lucy. 180 g kvalitného hovädzieho mäsa s mojím najobľúbenejším syrom čedarom vo vnútri, dresing z údených jalapeño papričiek chipotle s majonézou, čerstvý šalát a cibuľové krúžky. A keďže cibuľových krúžkov nie je nikdy dosť, doobjednal som si ešte ďalšie samostatne.

Burger bol jedným z najlepších, aký som kedy jedol a cibuľové krúžky, bože, tie boli najlepšie, aké som kedy jedol. Burger som zapil nórskym čapovaným pivom Ringnes Pilsner. Pivo uviedli na trh už v roku 1886. Patrilo medzi prvé nórske pivá, ktoré sa varili s čistými kvasnicami. Je jedným z najpredávanejších pív Nórska. Má ľahkú chmeľovú a sladovú arómu. Za večeru som zaplatil 420 nok/36,94 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Riviera Restaurant & Bar

Reštaurácia a bar Riviera (Riviera Restaurant & Bar; 700 m/10 min. pešo severovýchodne od radnice) varí a ponúka predovšetkým taliansku kuchyňu. V reštaurácii sme sa zastavili na obed po našom prílete do Osla. Pizzu tu pripravujú v peci na drevo. Preto som si objednal pizzu Parma s jemnou mozzarellou, šťavnatou paradajkou, sušenou parmskou šunkou, čerstvou rukolou a ešte navyše poriadnymi hoblinami syra grana padano (269 nor/22,78 eur). Pizzu som zapil nórskym čapovaným pivom Aass Pilsner (129 nor/10,92 eur). Slamovo-žlté pivo s vôňou obilia, sladu a chmeľu má sviežu chuť s nízkou sladkosťou a jasnou horkosťou. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Hotel Bristol

Druhý deň som sa v hoteli Bristol zúčastnil špeciálneho gala večera, na ktorom sa podávalo jednotné vopred pripravené menu. Večeru sme začali pohárom šumivého vína. Po aperitíve sme sa presunuli do jedálne. Predjedlom bola biela špargľa, vaječný žĺtok, citrón a pór. Ku predjedlu obsluha podávala víno Ysios Blanco 2021 zo španielskej vinárskej oblasti Rioja. Po predjedle nasledoval medzichod z rýb, ktorým bol Pstruh zo Sirdalu s uhorkou, cmarom a kôprom. Sirdal je nórska obec v grófstve Agder.

Medzichod snúbili s vínom Von Winning Foster Riesling z nemeckého Falcka. Falcko je historické územie medzi Rýnom, Alsaskom a Sárskom. Dnes je súčasťou nemeckej spolkovej krajiny Porýnie-Falcko. Hlavným chodom bola hovädzia sviečkovica z Nyyytu s pyré z pečeného zeleru, mrkvou, čiernymi hľuzovkami a omáčkou Bordelaise. Spoločnosť Nyyyt je známy nórsky producent, ktorý sa špecializuje na chov a spracovanie hovädzieho dobytka. Mäso propagujú ako lokálne, nórske a prémiovej kvality.

Klasická francúzska omáčka Bordelaise pochádza z oblasti Bordeaux, ktorá je známa červeným vínom. To je základnou ingredienciou omáčky. Ďalšími surovinami sú hovädzí vývar alebo demi-glace (základná omáčka z hovädzieho vývaru), šalotka, tymian, bobkový list a dutá hovädzia kosť s dreňou. Francúzsku omáčku dopĺňalo francúzske víno Château La Gaillarde Blaye z roku 2017 z vinárskej apelácie (úradne chránené označenie pôvodu vína) Côtes de Bordeaux. Večeru sme ukončili dezertom z rebarbory, bielej čokolády, kyslej smotany a vanilky. Ku dezertu podávali víno Coffele Le Sponde Recioto di Soave z talianskeho Benátska.

Kam v meste Oslo zájsť na kávu?

Sieť kaviarní Stockfleths (950 m/13 min. pešo východne od radnice) sa nachádza neďaleko katedrály a železničnej stanice. História spoločnosti siaha až do roku 1895, takže v roku 2025 oslavujú už úctyhodných 130 rokov. Do kaviarne som si odskočil počas spoznávania mesta. Keďže boli všetky stolíky obsadené, sadol som si ku pultu vo výklade a sledoval ľudí prechádzajúcich okolo. Dal som si, ako inak, čokoládovú rolku, ktorá je tu asi 3x väčšia ako u nás a k tomu espresso.

Poviete si, čokoládová rolka a káva, čo sa dá na tom pokaziť. Už dlho som nemal takú dobrú buchtu a kávu k tomu. Kaviareň je zároveň aj obchodom s kávou, čajom a kávovým príslušenstvom. Svoj balíček kávy som si tu nakoniec nekúpil, lebo som si ho kúpil už skôr v potravinách. V suteréne nájdete okrem ďalších stolov na sedenie aj kávové laboratórium na školenia. Veľmi milá obsluha. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Oslo zájsť na pivo?

Bar RØØR (600 m/9 min. pešo severovýchodne od radnice) stojí oproti hotelu Bristol cez cestu. Prvý večer v meste som mal chuť vypadnúť niekam na pivo a nasať (okrem piva) aj trochu miestnej atmosféry. Po tom, čo som videl cenu za jedno veľké pivo mi bolo jasné, že viac toho ako jedno pivo v ten večer nenasajem. V bare majú na čape neuveriteľných 64 pív, takže si tu určite vyberie každý pivný fajnšmeker. Ako inak, objednal som si opäť nórske pivo, tentoraz Pils Arendals Bryggeri (120 nok/10,55 eur). Pivo má žlto-zlatú farbu a jemnú, sladkú arómu. Exkluzívny český chmeľ Saazer mu dodáva jemnú a zaoblenú chuť s vyváženými kvetinovými tónmi. V ponuke baru ma prekvapil český tmavý ležiak Šumava z nezávislého minipivovaru Haandbryggeriet. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si aj tieto návody na prežitie:

• Brusel
• Portsmouth
• Kodaň
• Treviso
• Záhreb

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného v deň platby.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Oslo – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Portsmouth dostať?

Portsmouth je jednotný orgán v grófstve Hampshire v juhovýchodnom Anglicku.

Autobusom

Autobusová a autokarová stanica Hard Interchange (The Hard Interchange Bus & Coach Station) sa nachádza 1,3 km/19 min. pešo západne od mestského úradu Portsmouth (Portsmouth City Council).

Vlakom

Ak budete do mesta Portsmouth cestovať vlakom, môžete vystúpiť na viacerých železničných staniciach:

• Portsmouth Harbour nájdete 1,4 km/19 min. pešo západne od mestského úradu,
• Portsmouth & Southsea sa nachádza 400 m/6 min. pešo severne od mestského úradu,
• Fratton je 1,4 km/19 min. pešo východne od mestského úradu,
• Hilsea sa nachádza 5,3 km/1 h 13 min. pešo severovýchodne od mestského úradu,
• a Cosham nájdete 8,7 km/16 min. autom severne od mestského úradu.

Cestoval som vlakom z Medzinárodného železničného terminálu Waterloo v Londýne na železničnú stanicu Portsmouth Harbour. Cesta trvala 1 h 34 min., mala 9 zastávok a cestovný lístok stál 22 gbp/26,51 eur/os. Na stanici môžete platiť platobnou kartou. Spoločnosť South Western Railway (Juhozápadná železnica) štrajkovala celý týždeň, keď som prišiel do Spojeného kráľovstva. Na meškanie, resp. vynechávanie spojov to, našťastie, vplyv nemalo.

Pri ceste naspäť do Londýna som pravdepodobne cestoval vo vyťaženejšom čase, takže cestovný lístok stál 41 gbp/49,43 eur/os. Cesta mala trvať 1 h a 44 min. a mala mať 5 zastávok. Nakoniec vlak prišiel na stanicu Waterloo s asi „len“ hodinovým meškaním, vrát. prestupu v stanici Woking. Mnohé spoje meškali alebo ich zrušili kvôli riešeniu incidentu políciou v Raynes Parku v štvrti Wimbledon v Londýne. Vyzeralo to tak, že na železničnej stanici Waterloo bol celý národ. Všade masy ľudí, policajti a uzatvorené východy. Mal som pocit, že došlo k teroristickému útoku.

Kde v meste Portsmouth získať info?

Informačné centrum pre návštevníkov Portsmouthu (Portsmouth Visitor Information Centre) sa nachádza priamo v budove autobusovej a autokarovej stanice Hard Interchange (The Hard Interchange Bus & Coach Station), len 78 m/1 min. pešo severne od železničnej stanice Portsmouth Harbour.

Kde sa v meste Portsmouth ubytovať?

Hotel Lady Hamilton Public House B&B sa nachádza len 125 m severovýchodne od železničnej stanice Portsmouth Harbour, takže je ideálnym východiskovým bodom v prípade, že plánujete navštíviť aj región. Ubytovať sa môžete medzi 15.00-23.00 h v hoteli Keppel’s Head Hotel (16 m/1 min. pešo južne od hotela Lady Hamilton). V tomto hoteli taktiež podávajú raňajky. Odubytovať sa môžete medzi 10.00-11.00 h.

Ubytovali ma v 1-lôžkovej izbe na 2. poschodí hotela so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Izba mala výhľad na protiľahlé budovy. V izbe sa tiež nachádzala rýchlovarná kanvica, takže som si mohol kedykoľvek pripraviť kávu alebo čaj. Už po príchode do izby som v nej cítil divný zápach, ktorého som sa ani po celodennom vetraní do konca dovolenky nezbavil. Známi mi hovorili, že sa s tým už stretli na viacerých miestach v Spojenom kráľovstve.

Prvý deň na raňajky som vyskúšal vegetariánsku verziu anglických raňajok. Tak som si ju zamiloval, že som si ju do konca dovolenky objednával každý deň. Len spôsob prípravy vajec som obmieňal. Raňajky pozostávali z paradajok, fazule, šampiňónov, vegetariánskej klobásky, Hash brown z jemne nastrúhaných zemiakov a vajec, ktoré uvarili na tvrdo, pošírovaných vajec alebo praženice.

Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je v niektorých izbách. Nie je možné rezervovať si miesto na verejnom parkovisku, ktoré je k dispozícii v blízkosti ubytovania. Poplatok je 5 gbp/deň. Za ubytovanie som zaplatil 437,22 gbp/526,92 eur. Cena zahŕňala jednu 1-lôžkovú izbu pre 1 osobu na 6 nocí s raňajkami a 20 % daňou z pridanej hodnoty. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Portsmouth najesť?

Keďže som bol v meste Portsmouth ubytovaný celý týždeň, večeral som každý deň priamo v meste. Reštaurácie som zoradil podľa toho, v ktorých mi najviac chutilo.

Ship Anson

Krčma Ship Anson (110 m/2 min. pešo severne od infocentra) sa nachádza na pobreží neďaleko historickej lodenice Portsmouth. V pube to skutočne žije. Kým som jedol svoju večeru, bol som oslovený, či sa nechcem pridať na kvízový večer, v pube tiež môžete sledovať futbalové zápasy, zúčastniť sa karaoke alebo tomboly.

Byť v Spojenom kráľovstve a neochutnať Fish & Chips by bol asi hriech. Najvhodnejšie sa mi zdalo objednať si ho v práve v tejto krčme. Chrumkavú atlantickú tresku tu podávajú s hrubšími vyprážanými zemiakovými hranolčekmi, tatárskou omáčkou, grilovaným citrónom a kašovitým hráškom. Pri veľkosti porcie som sa obával, či ju celú zvládnem. Nakoniec som sa ale prekonal a po celej rybe aj s prílohami sa len tak zaprášilo. Za hlavné jedlo s pivom som zaplatil 16,70 gbp/20,12 eur.

V pube mi tak veľmi chutilo, že som sa doň po pár dňoch opäť vrátil. Tentoraz som ochutnal Burger so syrom a slaninou, ktorý obsahoval 170 g odležanej hovädzej karbonátky s údenou slaninou z bukového dreva, Barber’s Vintage Cheddar z roku 1833, listový šalát a šalát coleslaw. Podávajú ho v žemli so semienkami s ochutenými vyprážanými zemiakovými hranolčekmi, cibuľovými krúžkami a domácou pikantnou omáčkou. Za večeru som zaplatil 15,70 gbp/18,90 eur. V krčme môžete platiť platobnou kartou.

Hub Box Portsmouth

Hamburgerová reštaurácia Hub Box Portsmouth (450 m/6 min. pešo juhozápadne od infocentra) sa nachádza v outletovom nákupnom centre Gunwharf Quays len pár metrov od veže Spinnaker Tower. Svoje korene má v grófstve Cornwall. Ochutnal som Hamburger All Star, ktorý obsahoval 2 hovädzie karbonátky, burgrový syr, kečup, horčicu, bielu cibuľu, domáce uhorky a strúhaný šalát.

Hamburger mi tak chutil, že som si potom ešte doobjednal vyprážané cibuľové krúžky. Ku večeri sa najlepšie hodil čapovaný ležiak Offshore. Svetlé slamové pivo má bylinkovo-citrónovú arómu. Je svieže a ľahké s čistými ovocnými tónmi. Osviežujúci záver zanecháva citrusový nádych. Za večeru som zaplatil 20,20 gbp/24,34 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Carluccio’s

Talianska reštaurácia Carluccio’s (550 m/7 min. pešo južne od infocentra) v sebe spája talianske kulinárske dedičstvo s britskou pohostinnosťou. Cesta reštaurácie sa začala v roku 1991, keď si Antonio a Priscilla otvorili v Londýne obchod s talianskymi potravinami. V roku 1999 otvorili na Market Place v Londýne 1. reštauráciu Carluccio’s Caffè. Sieť reštaurácií sa v priebehu rokov postupne rozrástla po celých Britských ostrovoch.

Na terase s výhľadom na more a západ slnka som mal chuť na niečo morské. Objednal som si Vyprážané filety z morského vlka, ktoré podávajú so salsou z paradajok a bieleho vína a rukolou. Hlavné jedlo bolo také výborné, že som si objednal aj dezert. Zvolil som Čokoládový puding s chlebom a maslom, ktorý tvorili vrstvené plátky croissantu s kúskami čokolády, podávané s vanilkovou zmrzlinou. Večeru som zapil talianskym pivom Peroni. Veľmi milá obsluha. Za večeru som zaplatil 34,50 gbp/41,55 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

The Captain’s Table

Reštaurácia The Captain’s Table sa nachádza v hoteli Keppel’s Head Hotel (110 m/2 min. pešo východne od infocentra). V hoteli som sa ubytovával a chodieval sem na raňajky. Tie podávajú v georgiánskej miestnosti z roku 1779 s klasickými dobovými lištami a prepracovaným pozláteným stropom. Tak som si povedal, že sa tu aspoň raz aj navečeriam. To som ešte netušil, že popri sezónnom menu majú aj japonské. Mohlo mi to napadnúť pri výzdobe z umelých japonských čerešní. Japonskej kuchyni som ale aj tak nedal šancu a využil ponuku 2-chodového menu za 23 gbp.

Ako hlavný chod som si objednal Butterfly Red Pesto Chicken Breast. Pečené kuracie prsia dopĺňajú sezónne ratatouille, brokolica, paprika, paradajková omáčka a pečené nové zemiaky. Po hlavnom chode som vyskúšal dezert Berry and Apple Crumble. Sladká zmes z bobuľového ovocia a jabĺk na krehkom ceste s mrveničkou na vrchu podávaná s kopčekom vanilkovej zmrzliny. Po tejto energetickej bombe som sa ledva odgúľal do svojej hotelovej izby. Večeru som zapil dánskym pivom. Za večeru som zaplatil 27,90 gbp/33,60 eur. V hotelovej reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

The Ship & Castle

Krčma The Ship & Castle (160 m/2 min. pešo severne od infocentra) sa nachádza vedľa historickej lodenice Portsmouth. Názov reštaurácie odkazuje na dôležitosť prístavu v meste a hrady, ktoré ho v minulosti obklopovali. V minulosti by krčma možno bola 1. zastávkou námorníkov po príchode do prístavu. Oblasť bola neslávne známa vďaka alkoholu, prostitúcii, námorníckym gangom a zločinu. Počas 2. svetovej vojny ju zase kvôli neďalekej námornej základni bombardovali. Dnes v nej môžete bez obáv zakotviť i vy.

Ochutnal som thajské zelené kuracie karí s basmati ryžou a chlebovou plackou. Musím sa priznať, že som mal iné očakávania, ako to, čo som nakoniec dostal. Podobné karí by som si asi vedel pripraviť aj doma. Očakával som hustejšiu omáčku, snáď bez mrazenej zeleniny, omáčky z výpeku, s peknými kúskami kuracieho mäsa. Omnoho lepšie karí som jedol v Southamptone. Karí som snúbil s britským pivom. Za večeru som zaplatil 21,40 gbp/25,79 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Portsmouth zájsť na kávu?

Aj keď v Spojenom kráľovstve preferujú skôr čaj pred kávou, stále nájdete miesta, kde vám pripravia dobrú kávu.

The Cornish Bakery

Sieť pekární The Cornish Bakery (220 m/3 min. pešo južne od infocentra) má svoje korene taktiež v Cornwalle. Dnes ich nájdete po celej Veľkej Británii. Zameriava sa na podávanie tradičných cornwallských pirôžkov, ale aj croissantov, tortill, toastov so šunkou, slimákov s fetou, či pikantných koláčikov. Používajú ocenené a eticky získané kávové zrná z Rwandy, Burundi, El Salvadoru, Kostariky, Guatemaly a Nikaraguy. Potom ich ručne pražia v malých a starostlivo udržiavaných dávkach. Po príchode do mesta v podvečerných hodinách som si doprial len čokoládovú buchtičku pain au chocolat s espressom. Celú objednávku som si zobral so sebou a vychutnal si ju na lavičke s výhľadom na oceán. Za účet som zaplatil 4,95 gbp/5,96 eur. V pekárni môžete platiť platobnou kartou.

Pret a Manger

Sieť obchodov so sendvičmi Pret a Manger (210 m/3 min. pešo južne od infocentra) sa nachádza v outletovom nákupnom centre Gunwharf Quays. Zastavil som sa tu pred odchodom vlaku naspäť do Londýna. V obchode ponúkajú už hotové sendviče vo vitrínach. Zmieril som sa s tým, že si vezmem studený sendvič z chladničky a požiadam ich, aby mi ho ohriali. Na moje prekvapenie to, čo vyzeralo ako chladnička, bola vitrína, ktorá sendviče neustále udržiavala v teple.

Tak som si vybral taliansky horúci wrap s kuracím mäsom a bazalkou. Wrap obsahoval britské kura s pečenými paradajkami, červenou tapenádou, červenou paprikou a čerstvou bazalkou zabalené v ražnom wrape so syrom Greve a talianskym tvrdým syrom. Ku wrapu som si doobjednal espresso a vychutnal si obed na lavičke pri veži Spinnaker Tower. Za účet som zaplatil 7,59 gbp/9,14 eur. V obchode môžete platiť platobnou kartou.

The Mary Rose Café

Kaviareň The Mary Rose Café (650 m/9 min. pešo severne od infocentra) sa nachádza v múzeu rovnomennej lode Henricha VIII. v historickej lodenici Portsmouth. V kaviarni som sa zastavil na rýchly coffee break počas spoznávania lodenice. Vždy som chcel v Spojenom kráľovstve ochutnať tradičné čajové pečivo scone, ktoré som piekol aj doma. Doma sa mi ale buchty veľmi nevydarili. Boli hutné a suché. Až v Anglicku som zistil, že som ich vlastne upiekol správne, lebo tam boli také isté. Podávajú ich tradične so zrazenou smotanou a džemom. Buchtu som zapil espressom. Veľmi pomalá obsluha. Za účet som zaplatil 6,95 gbp/8,37 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Portsmouth zájsť na pivo?

Len tak si sadnúť, objednať si pivo a vychutnávať si výhľad na more a prístav.

Spice Island

Budovu, v ktorej sa nachádza krčma Spice Island (1,5 km/20 min. pešo južne od infocentra) postavili na prednej strane prístavu už v roku 1700. Svoj názov získala vďaka tomu, že bola 1. miestom, na ktoré sa dostalo korenie z celého sveta. Historicky sa dom nachádzal hneď za bránami starého Portsmouthu, takže to bola oblasť bez zákona a domov gangov pre námorníctvo admirála Nelsona. Oblasť prežila „Blitz“ počas 2. svetovej vojny a stále ponúka jeden z najkrajších výhľadov na mesto.

Do tohto výhľadu som sa už v 1. večer zamiloval aj ja. Dal som si predsavzatie, že v posledný deň dovolenky sa sem zastavím na pivo, nech to stojí, čo to stojí. A ako som povedal, tak som aj urobil. Mal som šťastie, že v posledný večer pred mojím odletom bolo pekne a ja som si mohol vychutnať pintu piva na terase s výhľadom na mesto a zapadajúce slnko v pozadí. Och, či mi len chýba Portsmouth. Za pivo som zaplatil 6,65 gbp/8,01 eur. V pube môžete platiť platobnou kartou.

Lady Hamilton Public House B&B

Prvé ubytovacie zariadenie, vtedy ešte pod názvom „The Nags Head“ sa tu otvorilo už v roku 1716. Po zatvorení v roku 1920 krčma zásobovala vínom Kráľovské vojenské námorníctvo. Priestory sa neskôr stali kníhkupectvom. V roku 1992 budovu kúpila spoločnosť, ktorá jej vrátila zašlú slávu. Po roku 2014 budova prešla menšou rekonštrukciou. Na prízemí hotela Lady Hamilton Public House B&B (100 m/1 min. pešo východne od infocentra) sa nachádza typický britský pub, v ktorom som sa na začiatku a na konci dovolenky zastavil na pivo. Do izby som to mal len po schodoch hore. Za pivo som zaplatil 4,50 gbp/5,42 eur – 4,60 gbp/5,54 eur. V pube môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si návody na prežitie aj v týchto mestách:

• Kodaň
• Treviso
• Záhreb
• Liverpool
• Belfast

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Portsmouth – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Southampton dostať?

Southampton sa nachádza v grófstve Hampshire v juhovýchodnom Anglicku.

Vlakom

Železničná stanica Southampton Central sa nachádza 1 km/14 min. pešo severozápadne od centra mesta. Do Southamptonu som cestoval vlakom z Portsmouthu. Cesta trvala 47 min., mala 5 zastávok a cestovný lístok stál 11 gbp/13,24 eur.

Autobusom

Väčšina autobusov zastavuje na zastávkach Havelock Road (650 m/9 min. pešo severne od centra mesta) alebo Commercial Road (900 m/13 min. pešo severne od centra mesta).

Lietadlom

Medzinárodné letisko Southampton (Southampton Airport) sa nachádza 6,4 km/12 min. autom severovýchodne od centra mesta. Z letiska sa momentálne (jún 2024) dostanete do 18 destinácií, z toho 7 v Spojenom kráľovstve a 11 v Európe.

Kde v meste Southampton získať info?

V meste ani na internete som sa nedopátral k tomu, kde sa nachádza turistické informačné centrum. Pre oficiálne turistické informácie kliknite na: https://visitsouthampton.co.uk/.

Čo v meste Southampton robiť, vidieť a navštíviť?

V Southamptone môžete navštíviť atraktivity, ktoré sa viažu predovšetkým na Titanic. Odporúčam vám tiež prehliadku Tudorovského domu so záhradou či prechádzku po mestských hradbách.

Múzeum SeaCity (SeaCity Museum)

Múzeum SeaCity (SeaCity Museum; 500 m/8 min. pešo východne od železničnej stanice Southampton Central) sa nachádza v budove mestského úradu. Vstup do múzea je zo západnej strany budovy. Nájdete ho vďaka historickej hodinovej veži. Budova pochádza z 30. rokoch 20. storočia. V minulosti sa v nej nachádzali 3 súdne siene, policajná stanica, kancelárie, cvičisko a cely. Múzeum otvorili 10. apríla 2012 pri príležitosti 100. výročia vyplávania Titanicu z prístavu v Southamptone.

Expozícia Príbeh Titanicu zo Southamptonu (Southampton’s Titanic Story)

Tragédia Titanicu snáď najviac zasiahla Southampton. V expozícii Príbeh Titanicu zo Southamptonu (Southampton’s Titanic Story) sa dozviete, aký vplyv malo potopenie lode na mesto. Expozícia vás prevedie od chvíle, keď loď narazila do ľadovca až po jej potopenie a záchranu cestujúcich.

Vedeli ste, že viac ako tri štvrtiny posádky Titanicu pochádzalo zo Southamptonu?

V múzeu nájdete viaceré interaktívne prvky. Môžete si napr. vyskúšať kormidlovanie Titanicu, pokúsiť sa udržať motor v chode či si precvičiť morzeovku. Expozícia síce nevystavuje mnoho predmetov z Titanicu, napriek tomu si nenechajte ujsť meč kapitána E. J. Smitha, raňajkové menu 1. triedy z 11. apríla 1912 či vreckové hodinky stewarda Sidneyho Sedunaryho. Zaujala ma tiež posledná miestnosť expozície, historická sála magistrátneho súdu, v ktorej si vypočujete výpovede svedkov v podaní hercov z divadla. Sála má steny z portlandského kameňa, mahagónové dvere a zdobený strop. Lepšiu kulisu pre túto časť expozície nevymyslíte.

Expozícia Brána do sveta (Getaway to the world)

Poloha Southamptonu predurčila mesto k jeho rozvoju. Už viac ako 200 000 rokov ľudia z celého sveta cez mesto prechádzali. Expozícia Brána do sveta (Getaway to the world) sa zameriava práve na príbehy cestovateľov, ktorí mali na mesto vplyv, ale aj na súčasníkov, ktorí z neho robia živé a multikultúrne mesto. Medzi vrcholy expozície patria model lode Queen Mary, skupina predmetov z hrobu saskej ženy, či poklad mincí z Millbrooku. Zaujala ma tiež interaktívna mapa Southamptonu, ktorá zobrazuje vývoj mesta od doby kamennej až po súčasnosť.

Vedeli ste, že v stredoveku sa Southampton stal jedným z hlavných prístavov Anglicka?

Expozícia Príbehy zo Southamptonu (Southampton stories)

Expozícia Príbehy zo Southamptonu (Southampton stories) vás prevedie bohatou a rozmanitou históriou Southamptonu. Od spustenia prvých veľkých zaoceánskych lodí na konci 19. storočia až po vzostup dnešných velikánskych výletných lodí bol Southampton vždy v popredí lodného priemyslu. Práve vďaka tomu získal prezývku „Brána do sveta“. Medzi to najlepšie z expozície patria obrovská pieskovcová guľa, ktorú vybagrovali v 80. rokoch 19. storočia, model oceánskeho terminálu z roku 1950, či Charta mesta z roku 1964. Najnovšia výstava sa zameriavala na prepojenie mesta s transatlantickým obchodom s otrokmi.

Praktické info o Múzeu SeaCity

Múzeum je otvorené denne od pondelka do nedele od 10.00-17.00 h. Vstupenka stála 11 gbp/13,24 eur a platí 1 rok od dátumu zakúpenia. Vstupenky si môžete kúpiť v pokladni múzea po príchode alebo on-line. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Pamätník hudobníkov Titanicu (Titanic Musicians’ Memorial)

Pamätník hudobníkov Titanicu (Titanic Musicians’ Memorial) sa nachádza na rohu Cumberland Place a London Road. Toto je replika pôvodného pamätníka neďaleko miesta, ktoré bolo zničené počas 2. svetovej vojny. Zobrazuje smútiacu ženu a potápajúci sa Titanic s nápisom prvých pár taktov „Bližšie k tebe, Bože môj“. Na pamätníku sú vyryté mená všetkých hudobníkov na lodi, vrátane lídra kapely Wallacea Hartleyho. Žiaľ, tento pamätník sa mi pre uzáveru cesty nepodarilo odfotiť.

Pamätník inžinierskym dôstojníkom (Engineer Officers’ Memorial)

V East Parku na rohu Above Bar Street a Ring Road stojí Pamätník inžinierskym dôstojníkom (Engineer Officers’ Memorial). Pamätník s viac ako 2 m vysokým anjelom postavili z aberdeenskej žuly a odhalili v roku 1914. Pripomína inžinierskych dôstojníkov na Titanicu, ktorí zomreli. Medzi menovanými sú Thomas Andrews, hlavný dizajnér spoločnosti Harland & Wolff (stavitelia lode) a Archibald Frost a Robert Knight (obaja členovia garančnej skupiny, ktorých pridelili na panenskú plavbu Titanicu).

(Titanic Postal Workers’ Memorial) Pamätník poštových pracovníkov Titanicu

Pamätník poštových pracovníkov Titanicu (Titanic Postal Workers’ Memorial), ktorý sa pôvodne nachádzal na hlavnej pošte v Southamptone, premiestnili na 1. poschodie južného bloku Občianskeho centra (Civic Centre), napravo od dverí Rady. Tento pamätník pripomína 2 dôstojníkov britskej námornej pošty a ich 3 amerických kolegov, ktorí zomreli pri potopení lode. Plaketa je vyrobená z náhradnej vrtule darovanej spoločnosťou Harland & Wolff.

Na tomto mieste je možné vidieť aj knihu spomienok (Titanic Book of Remembrance), ktorá pripomína obete Titanicu zo Southamptonu. Knihu na mramorovom podstavci darovala spoločnosť mesta Southampton (City of Southampton Society). Budova je otvorená od pondelka do piatku od 9.00-17.00 h. Počas sviatkov je zatvorená. Keďže som mesto navštívil v nedeľu, do budovy som sa nedostal.

Pamätník posádky Titanicu (Titanic Crew Memorial)

Pamätník posádky Titanicu (Titanic Crew Memorial), pôvodne pitná fontána, odhalili v roku 1915. Vyrobili ho miestni kamenári Garret & Haysom z portlandského kameňa. Zložili sa naň priatelia a rodina posádky. Pripomína stewardov, námorníkov a kuričov, ktorí zahynuli pri katastrofe. Pamätník sa pôvodne nachádzal v parku Southampton Common. V roku 1972 ho presunuli na svoje súčasné miesto v kostole Holyrood na rohu High Street a Bernard Street. Nachádza sa hneď za dverami kostola, vpravo. Bránu kostola po súmraku zamykajú, ale pamätník môžete vidieť cez otvor na prízemí, hneď napravo od brány (pokiaľ ho samozrejme neopravujú a neobklopuje ho lešenie).

Pred kostolom sa nachádza ešte jedna zaujímavosť. Je ňou kotva z lode Queen Elizabeth 2. Kotvu mestu Southampton darovala spoločnosť Cunard v marci 2010 na pripomenutie si dlhého spojenia medzi mestom a touto ikonickou loďou. Loď opustila svoj domovský prístav Southampton na svojej panenskej plavbe v máji 1969 a prepravovala cestujúcich do New Yorku a mnohých ďalších miest. V roku 1982 slúžila vo vojne o Falklandy ako vojenská loď. Jej posledná cesta bola v novembri 2008, keď dostala obrovský a emotívny signál od obyvateľov Southamptonu.

Bývalý dom námorníkov (Former Sailors’ Home)

Túto budovu otvorili ako dom námorníkov (Sailors‘ Home) v roku 1909. Poskytovala dočasné ubytovanie námorníkom, keď boli v prístave. Niekoľko členov posádky Titanicu tu bolo ubytovaných pred plavbou a väčšina z nich zahynula. Budova sa nachádza na Oxford Street, v súčasnosti je centrom Armády spásy.

Železničná stanica Terminus (Terminus Railway Station)

V roku 1912 bola železničná stanica Terminus (Terminus Railway Station) najbližšie k dokom. Budovu hlavnej stanice navrhol pre londýnsku a southamptonskú železnicu Sir William Tite. Postavili ju v rokoch 1839-1840. Železnica urýchlila rozvoj moderného prístavu. V súčasnosti je kasínom. V zadnej časti budovy je krytý priestor, kde bývali nástupištia stanice. Nachádza sa na Terminus Terrace oproti vstupu na Oxford Street.

South Western House

V roku 1912 bola budova South Western House prvotriednym hotelom. Niektorí bohatší pasažieri Titanicu strávili v hoteli poslednú noc pred plavbou. Patrili medzi nich Thomas Andrews a J. Bruce Ismay, prezident White Star Line. Budovu neskôr prerobili na byty. Stojí na rohu Canute Road a Terminus Terrace.

Canute Chambers

V roku 1912 bola táto budova centrálou lodnej spoločnosti White Star Line v Southamptone. Spoločnosť vlastnila kráľovskú poštovú loď Titanic. Pamätná tabuľa označuje miesto, kam prišli po potopení Titanicu znepokojení príbuzní čakať na správy o svojich blízkych. Keď mená pozostalých poslali telegrafom do kancelárií, vyvesili ich na tabuliach, ktoré boli pripevnené k zábradliam. Budova sa nachádza na južnej strane ulice Canute Road a nie je prístupná verejnosti.

Pamätník v oceánskom doku a 4. brána doku (Ocean Dock and Dock Gate 4 memorial)

Titanic vyplával z Ocean Dock, vtedy sa nazýval White Star Dock, v stredu 10. apríla 1912. Malá pamätná tabuľa pripomína tých, ktorí zahynuli pri katastrofe. Mal by sa nachádzať vo vnútri bezpečnostnej brány pre 4. bránu doku (Dock Gate 4). Vzhľadom na polohu pamätníku som ho nemohol odfotiť, pretože vrátnik pri vstupe do doku mi zakázal prejsť za bránu.

Bývalá pobočka prístavnej pošty (Former Dock’s Branch Post Office)

Budovu bývalej pobočky prístavnej pošty (Former Dock’s Branch Post Office) postavili na prelome 19. a 20. storočia. V budove sídlila pošta a telegrafný úrad. Práve tu sa triedila pošta Titanicu pred naložením na loď. Budovu neskôr prestavali na byty. Verejnosti nie je prístupná. Stojí na rohu ulíc Platform Road a Central Road.

Gattiho pamätník (Gatti Memorial)

Gattiho pamätník (Gatti Memorial) sa nachádza v kostole svätého Jozefa (St. Joseph Church) na ulici Bugle Street. Pamätníkom je dubový stôl. Na stole je plaketa na pamiatku zamestnancov reštaurácie à la carte na palube lode, ktorí prišli o život. Medzi nimi bol i „Luigi“ Gatti, ktorý bol zodpovedný za chod reštaurácie. Kostol nie je stále otvorený pre verejnosť.

Tudorovský dom a záhrada (Tudor House & Garden)

Tudorovský dom a záhrada (Tudor House & Garden; 1,2 km/18 min. pešo juhovýchodne od železničnej stanice Southampton Central) sa nachádza v starom meste Southamptonu.

Stručná história Tudorovského domu

Southampton bol jedným z iba 8 prístavov v roku 1400, ktorým bol udelený vývozný štatút. Obchodovalo sa odtiaľ s vínom a vlnou, čo výrazne zvýšilo bohatstvo mesta. V roku 1491 sa Sir John Dawtrey, poslanec a šerif, oženil s ovdovenou Jane Williamovou. Jane bola bývalou manželkou Watkina Williama, majiteľa Tudorovského domu, ktorý v tom čase pozostával z 3 drevených chalúp. Dawtrey spojil 3 chalupy do jedného domu na prelome 15. a 16. storočia (1491-1518).

Sir Richard Lyster, jeden z najbohatších mužov v Southamptone a ďalší majiteľ, vyzdobil dom v roku 1518 extravagantnými tapisériami. V 18. storočí dom rozšírili. Ekonomický úpadok v rokoch 1750-1880 postihol aj tudorovský dom. Okolo domu vyrástli viaceré chudobné štvrte. Od 30. rokov 19. storočia dom obývali viaceré rodiny. Bohatý viktoriánsky filantrop William Francis Gummer Spranger kúpil dom v roku 1886 a začalo sa s jeho záchranou. V pondelok 29. júla 1912 dom sprístupnili návštevníkom ako múzeum.

Prehliadka Tudorovského domu

Prehliadka tudorovského domu začína v banketovej sieni obloženej dubom, ktorá slúžila, ako už názov napovedá, na bankety, ale zároveň ako kancelária majiteľa domu. Vo zvukovo-svetelnej šou vás privítajú duchovia domu, ktorí vás oboznámia s históriou stavby. Cez záhradu budete pokračovať do tudorovskej a viktoriánskej kuchyne, v ktorých ovoniate bylinky a koreniny.

Na poschodí ma zaujala Georgiánska izba s vysokými arkierovými oknami smerujúcimi do záhrady. Úžasné boli obrazy, ktoré sa pri pohľade z rôznych uhlov menili, aby ste videli, ako sa izby využívali v 2 rôznych historických obdobiach. Múzejná miestnosť pripomína dom, keď ho otvorili ako 1. verejné múzeum v meste v roku 1912. Protiletecký kryt v suteréne múzea je momentálne (jún 2024) uzavretý kvôli problémom s vlhkosťou.

Top predmety v expozícii

Kožený flakón na víno v tvare alžbetínskej dámy, pažby na verejné zadržiavanie väzňov, nosidlá na prepravu bohatých cestujúcich po meste, sklenené tabule, ktoré zdobia vtáky, bicykel Penny Farthing z veľkým predným a malým zadným kolesom, rytiny lodí z prelomu 16. a 17. storočia na stenách Obchodnej miestnosti na 1. poschodí, či dokonca horúca krížová buchta, ktorú už v múzeu majú minimálne 100 rokov.

Prehliadka Tudorovskej záhrady

Záhradu navrhla záhradná historička Dr. Sylvia Landsberg začiatkom 80. rokov 20. storočia na základe rukopisov a historických dokumentov. Tento typ záhrady sa stal v Anglicku populárnym v roku 1500 po ich zavedení v Taliansku. Obsahuje viac ako 100 rastlín a kvetov, cesty a nízke živé ploty. Záhrady mali tiež svoj praktický účel. Väčšina rastlín v záhrade sa používala v kuchyni alebo na liečenie. Záhrady však boli tiež znakom statusu. Dopĺňali architektúru domu.

Záhrada susedí s palácom kráľa Jána z roku 1080. Palác sa považuje za jeden z najkrajších zachovaných príkladov normanskej architektúry v krajine. V čase svojho vzniku bol na pobreží, kde lode nakladali a vykladali svoj tovar. Po francúzskom nájazde v roku 1338 sa palác stal súčasťou mestského obranného múru. Historici sa pôvodne mylne domnievali, že kráľ Ján sa v paláci zdržiaval začiatkom 14. storočia. Preto získala stavba svoje pomenovanie.

Praktické info o Tudorovskom dome a záhrade

Tudorovský dom je otvorený od pondelka do štvrtka od 10.00-15.00 h, soboty a nedele od 10.00-17.00 h. Vstupenka stála 7,50 gbp/9,03 eur/os. a platí 1 rok. Vstupenky si kúpite v pokladni múzea tesne pred prehliadkou alebo on-line. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Brána Bargate

Bránu Bargate postavili ešte v normanských časoch (okolo roku 1180), kedy sa ňou vstupovalo do stredovekého Southamptonu. Považuje sa za jednu z najkrajších mestských brán Anglicka. Zvon z roku 1605 na ľavej strane ohlasoval poplach a zákaz vychádzania. Pred vstupom do starého mesta som si vypočul pouličných muzikantov hrajúcich ska a reggae.

Kde sa v meste Southampton najesť?

Reštaurácia Maritimo Lounge sa nachádza v štvrti Ocean Village východne od starého mesta. V štvrti sa nachádza prístav pre jachty, reštaurácie, ktoré ponúkajú francúzsku a medzinárodnú kuchyňu, rušné bary a to všetko s výhľadom na pobrežie. Ochutnal som Karibské kuracie karí, ktoré tvorili trhané kuracie prsia s hráškom a červenou paprikou v pikantnej kokosovo-ananásovej karí omáčke, s limetkovo-koriandrovou ryžou a nakladanou červenou cibuľou. Obed som snúbil s čapovaným veľkým pivom. Za obed som zaplatil 18,95 gbp/22,83 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Southampton zájsť na pivo?

Krčma The Grapes (The Grapes Public House) sa nachádza na Oxford Street. Datuje sa do 50. rokov 19. storočia. Obľubovali ju predovšetkým námorníci.

Ako to bolo s bratmi Sladeovcami …

Ráno 10. apríla 1912 bolo v oblasti okolo dokov v Southamptone rušno. Ľudia sa pripravovali na 1. plavbu najväčšej lode sveta. Pracovníci sa prihlasovali a cestujúci prichádzali. Na loď, ktorá stála v kotvisku 44 v doku White Star, nakladali obrovské množstvo tovaru. Zatiaľ, kým sa toto všetko dialo, kolegovia z lode popíjali v krčme The Grapes na Oxford Street. Lodní kuriči, traja bratia, Alfred, Tom a Bertram Sladeovci si pred odchodom na palubu Titanicu dopriali s kamarátmi Johnom Podestom a Williamom Nutbeanom posledný drink.

Muži spolu odišli z krčmy. Mali k dobru asi 10 minút a vzhľadom na blízkosť oxfordskej ulice k dokom to nemal byť problém. Keď sa muži ponáhľali do dokov, zbadali pred nimi vlak, ktorý sa chystal prejsť cez cestu. Kým sa vlak približoval, Podesta počul, ako jeden z bratov Sladeovcov hovorí: „Och, nechaj ten vlak prejsť“. Napriek tomu sa Podesta a Nutbean rozbehli cez koľaje, vďaka čomu sa dostali včas na Titanic. Bratia Sladeovci čakali, kým prejde vlak. Vlak prešiel a oni sa možno mierne opití tackali do doku White Star.

Stihli sa nalodiť?

Po príchode im dôstojník na lodnej lávke zamietol vstup. Už tam čakali náhradní muži, ktorí zúfalo hľadali prácu. Dôstojník prikázal spustiť lávku a tak bratia Sladeovci zostali v prístave. Môžeme len predpokladať, že sa museli cítiť neuveriteľne sklamaní z toho, že to zmeškali. Ktovie, či sledovali vyplávanie Titanicu, alebo sa vrátili do krčmy, aby zapili svoj žiaľ. Tak či onak, Titanic popoludní opustil Southampton a odplával k svojmu neslávnemu osudu.

John Podesta a William Nutbean prežili potopenie lode a obaja zostali v Southamptone až do svojej smrti v rokoch 1968 a 1947. Bratia Sladeovci si to možno v tej chvíli ešte neuvedomili, ale mali neskutočné šťastie. Ten vlak im dosť možno zachránil život. Zo 720 členov posádky, ktorí mali adresu v Southamptone, najmenej 549 zahynulo v ľadových vodách severného Atlantiku. Na mesto Southampton a jeho obyvateľov to malo tragický a skutočne hrozný dopad.

Síce som sa v krčme zastavil na pivo, svoj vlak naspäť do Portsmouthu som stihol. Za veľké pivo tu zaplatíte 5,50 gbp/6,62 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte ďalšie miesta, ktoré sa spájajú s Titanicom:

• Belfast v Severnom Írsku
• Liverpool v severozápadnom Anglicku

Vyskúšajte tieto recepty z poslednej večere Titanicu:

• Reštaurácia na lodi
• Prvá trieda
• Druhá trieda
• Tretia trieda

Pre všetky články o Titanicu kliknite na titanic

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Southampton, mesto, z ktorého vyplával Titanic je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Záhreb dostať?

Záhreb je hlavným a najväčším mestom stredného Chorvátska.

Autom

Záhreb sa nachádza 393 km/4 h 24 min. autom južne od Bratislavy. Spoplatnená trasa vedie cez Maďarsko.

Autobusom

Autobusová stanica Záhreb (Autobusni kolodvor Zagreb) sa nachádza 1,8 km/25 min. pešo juhovýchodne od centra mesta (Trg Bána Jelačića).

Vlakom

Železničná stanica Záhreb (Zagreb Glavni Kolodvor) sa nachádza 900 m/12 min. pešo južne od centra mesta. Železničné stanice a prvý kontakt s mestom nezanechajú vo väčšine európskych miest pozitívny dojem. Záhreb je však v tomto smere svetlou výnimkou. Po vyjdení zo železničnej stanice sa pred vami objaví park Zrinjevac s pamätníkom kráľa Tomislava, fontánou a umeleckým pavilónom.

Lietadlom

Letisko Záhreb (Zračna luka Franjo Tuđman Zagreb) sa nachádza 15,8 km/24 min. autom juhovýchodne od centra mesta. Kód letiska podľa Medzinárodného združenia leteckých dopravcov je ZAG.

Pri čakaní na odlet som si na letisku dal raňajky v kaviarni Café Nero, ktorú som si pamätal zo Spojeného kráľovstva. Vyskúšal som sendvič s kozím syrom, maslový croissant a espresso. Musel som obsluhu požiadať, aby mi sendvič dala na gril, pretože sama sa neponúkla. Za raňajky som zaplatil 13,30 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.  

Na bratislavskom letisku sme prešli cez bezpečnostnú kontrolu aj bránu bez komplikácií. Na letisku v Záhrebe však s našou batožinou mali problémy. Arogantnej slečne na bráne sa nepozdávala výška môjho ruksaku a okamžite odo mňa pýtala poplatok za nadrozmernú batožinu. Ako dôvod uviedla, že s nami v lietadle bude cestovať zástupca leteckej spoločnosti a ona si len robí svoju prácu. Nebola ale jediná, ktorej správanie viac pripomínalo buzerovanie ako upozornenie. Ako keby tí ľudia čakali, na čom vás môžu prichytiť. Výhodou ruksaku je, že ho môžete pokojne stlačiť. A tak som nepríjemnú slečnu na bráne presvedčil, že ruksak rozmery spĺňa. Mimochodom, s ruksakom nemali problém v Španielsku, Spojenom kráľovstve ani v Rumunsku. A to som všade letel s tou istou leteckou spoločnosťou.

Do Záhrebu sme leteli lietadlom z Bratislavy. Let trval 55 min. Za spiatočnú letenku som zaplatil 35,35 eur/os. Cena zahŕňala 1 príručnú batožinu s rozmermi 40x25x20 cm. Pred odletom som urobil on-line check-in.

Ako sa po meste Záhreb pohybovať?

Dopravné služby v Záhrebe zabezpečuje spoločnosť záhrebských električiek ZET (Zagrebački električni tramvaj). Lístky na mestskú hromadnú dopravu si kúpite vo viacerých predajniach spoločnosti alebo v novinových stánkoch Tisak Kiosk. V predajniach aj stánkoch môžete platiť platobnou kartou.

Z letiska (Zračna luka) sa do centra mesta (Kvaternikov trg) dostanete autobusom č. 290. Cesta autobusom trvá 28 minút, autobus má 15 zastávok a cestovný lístok stojí 0,53 eur/30 min.

Hodinový cestovný lístok stál 0,93 eur. 3-dňová dopravná karta stála 9,29 eur + manipulačný poplatok, ak to tak môžem nazvať, vo výške 1,33 eur, spolu 10,62 eur/1 karta. Na letisku a v infocentre ju ale nekúpite. Kúpite ju len v predajniach záhrebských električiek ZET. Pani pri okienku nehovorí po anglicky, takže ak vy nehovoríte po chorvátsky, dohovoríte sa s ňou len rukami-nohami.

Zľava pre seniorov neexistuje, alebo nám pani nerozumela alebo nám rozumieť nechcela. Opýta sa vás, odkedy chcete kartu používať. My sme ju samozrejme chceli používať odo dňa, kedy sme si ju kupovali. Vypočítali sme si 72 h od prvého pípnutia v električke. A presne tu sme urobili chybu. Karta nám začala platiť v prvý deň, ale je úplne jedno, či si ju kúpite ráno o ôsmej alebo poobede o štvrtej. Berie sa to ako 1 deň. Takže potom vám už bude platiť len nasledujúce 2 dni do polnoci. Tým pádom sme ju posledný deň v meste už nemohli využívať a na autobus na letisko sme si už museli kúpiť nový lístok. Neviem, kto vymyslel tento systém, ale vôbec sa mi nepáči.

Kde v meste Záhreb získať informácie?

Turistické informačné centrum Záhreb (Turistički informativni centar Zagreb) sa nachádza priamo na Nám. bána Josipa Jelačića vo východnej časti zástavby. Infocentrum je verné svojmu názvu a poskytuje naozaj len informačné služby. Nenájdete v ňom predajňu suvenírov, nekúpite si v ňom dopravnú kartu, dokonca si v ňom ani neodložíte batožinu. Slečna mi nevedela poradiť spoľahlivú taxi službu, nevedela ani, koľko bude priemerne stáť taxi z centra mesta na hrad Medvednica. Keďže som si vopred naplánoval, čo budeme chcieť v Záhrebe navštíviť, viac informácií som už nepotreboval.

Batožinu si odložíte v požičovni bicyklov v južnej časti zástavby. Pýtajú v nej 1 eur/ks batožiny/1 hodina. Keď sme si vypočítali, že by sme museli za naše ruksaky zaplatiť 20 eur, radšej sme si ich so sebou nosili celý deň.

Kde sa v meste Záhreb ubytovať?

Duplex Apartment Kvaternik Square sa nachádza 2,1 km/29 min. pešo severovýchodne od centra, 2,1 km/31 min. pešo severovýchodne od autobusovej stanice a 2,8 km/39 min. pešo severovýchodne od železničnej stanice.

Ubytovali nás v apartmáne, ktorý pozostával z 2 2-lôžkových izieb so súkromnými kúpeľňami a kuchyne s balkónom s výhľadom do záhrady domu. Okno v našej izbe sa otváralo trochu ťažšie, ale na okne aj balkónových dverách boli vonkajšie rolety, ktoré chránili pred slnkom a čiastočne aj hlukom z ulice. V kúpeľni so sprchovacím kútom sme mali k dispozícii bezplatné toaletné potreby a sušič vlasov. Kuchyňa disponovala chladničkou, mikrovlnnou rúrou, rýchlovarnou kanvicou a kuchynským riadom. Neviem, ako by sa v kuchyni súčasne najedli 4 osoby, keď riad bol sotva pre 2 osoby.

Ešte pred ubytovaním mi prišiel e-mail, aby som, keď budem stáť pred vchodovými dverami, zavolal na uvedené čísla. Prvé číslo bolo bosniacke a to druhé pre istotu vôbec nefungovalo. Nebolo mi všetko jedno, keď som za ubytovanie už dávno zaplatil a ubytovateľ disponoval všetkými našimi osobnými údajmi, vrát. kópií dokladov. Situácia sa, našťastie, vyriešila, keď som ubytovateľovi napísal priamo cez booking. Obratom mi prišiel číselný kód na vstupné dvere aj do skriniek s kľúčmi od izieb.

Rezervujte si vopred miesto na súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Poplatok je 7 eur/deň. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom objekte. Za 2 2-lôžkové izby pre 3 osoby na 3 noci som zaplatil 363,30 eur. Cena zahŕňala apartmán, 13 % daň z pridanej hodnoty a mestskú daň vo výške 1 eur za osobu a noc. Cena nezahŕňala žiadne stravovanie.

Kde sa v meste Záhreb najesť?

Prinášam vám 3 tipy v každej kategórii, či už na raňajky, obed, kávu alebo večeru.

Raňajky

Na raňajky sme vyskúšali raňajkovú reštauráciu, kaviareň a pekáreň.

Kavkaz

Kazašská kaviareň Kavkaz (800 m/11 min. pešo juhozápadne od centra) susedí s Chorvátskym národným divadlom. Milá servírka. Zvolil som klasické raňajky, ktoré pozostávali z 2 volských ôk, slaniny nakrájanej na plátky, čerstvého bagelu a sezónneho šalátu. Espresso ma poriadne nakoplo. Pred prehliadkou botanickej záhrady nám zvýšil čas, tak som si objednal čierny raňajkový čaj. Za raňajky som zaplatil 16,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Eggspress

Raňajková reštaurácia Eggspress (1 km/13 min. pešo východne od centra) sa ukrýva v nádvorí starého domu. Teplé septembrové ráno nám dovolilo sedieť na terase. Ochutnal som Vajcia Benedikt. Domáca šunka opečená na grile, k tomu 3 vajíčka uvarené namäkko preliate holandskou omáčkou podávané na 2 opečených krajcoch chleba. Dovolenku sme začali tak, ako sa patrí. Na raňajky sme si objednali Mimózu (čerstvá pomarančová šťava so sektom). Espresso nesmelo chýbať. Veľmi milá po anglicky hovoriaca obsluha. Za raňajky som zaplatil 18 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Mlinar

V Záhrebe sa mi neskutočne páčil ten nesmierny výber pekární, ktoré sa tlačili jedna vedľa druhej. V meste bol taký veľký výber, že ste sa nevedeli rozhodnúť, do ktorej máte skôr vojsť. Keď sme sa konečne rozhodli pre Mlinar (vybrali sme si tú pri Britskom námestí; 1 km/14 min. pešo západne od centra), najväčšiu pekárenskú skupinu v regióne Adria s tradíciou už od roku 1903, objavila sa predo mnou ďalšia dilema.

Zo širokého výberu pečiva som si naozaj nevedel vybrať. A tak som ochutnal vegánsky malinový croissant, maslový croissant s marhuľovou náplňou a jablkový závin. Pečivo bolo fantastické. Tak v takejto pekárni by som sa pokojne zastavil každý deň pred prácou. Ku sladkému pečivu sa najlepšie hodilo espresso. Za raňajky som zaplatil 4,51 eur. V pekárni môžete platiť platobnou kartou.

Obed

3 reštaurácie. 2 dobré skúsenosti. 1 sklamanie.

Pizzeria Duksa

Pizzeria Duksa bola nielen najlepšiou pizzeriou, ale aj najlepšou reštauráciou, v akej sme v Záhrebe jedli. V meste nájdete 3 pobočky, my sme jedli v tej pri parku Maksimir. Obed sme začali aperitívom Biska. Biska je chorvátsky likér na brandy základe s medom a imelom. Milujem syrový základ na pizzi. Preto som si vybral Šalviovú pizzu s pečenými cherry paradajkami (Kadulja s napaljenim cherryćima). Pizzu tvorili 2 vrstvy mozzarelly, extra panenský olivový olej, pečené cherry paradajky, šalvia, cesnak a čerstvá bazalka. Pizzu som zapil mojím obľúbeným pšeničným pivom z Nemecka. Veľmi milá a profesionálna obsluha. Za obed som zaplatil 13,65 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.  

Bistro Fotić

Bistro Fotić (450 m/6 min. pešo južne od centra) nás presvedčilo, že aj v Záhrebe existuje obsluha, ktorá sa dokáže pri svojej práci usmievať. Takýto čašník vám okamžite spríjemní deň a vy odchádzate s dobrým pocitom a viete, že na toto miesto sa ešte niekedy vrátite. Ochutnal som grilovaného morského vlka s pečenou zeleninou (Brancin na žaru s povrćem). Obed som snúbil s chorvátskym pivom. Za obed som zaplatil 18,70 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Konoba Didov san

Chorvátska reštaurácia Konoba Didov san (800 m/13 min. pešo severozápadne od centra) ponúka kuchyňu dalmátskeho Záhoria. Región sa nachádza na juhu krajiny na hraniciach s Bosnou a Hercegovinou. Reštaurácia bola jedným z najväčších sklamaní, aké sme v Záhrebe zažili. Predtým, než sme jedli v tejto reštaurácii som nekontroloval účtenky, či nám obsluha všetko správne nablokovala. Po tom, čo sme zistili, že v reštaurácii nám naúčtovali aj chlieb, ktorý sme vôbec nemali, začali sme si na čašníkov dávať väčší pozor.

S takýmito praktikami sa stretnete aj v Taliansku a celkom som si od nich odvykol. Bez toho, aby sme si to všimli, sme obsluhe s úsmevom na tvári nechali aj prepitné. Tá sa po zúčtovaní s nami ani neunúvala, aby sa nám ešte pri odchode pozdravila. Ochutnal som tzv. Plnené vešiaky s pečenými zemiakmi a grilovanou zeleninou (Punjene Vješalice – povrće na žaru i peč. krumpir). Neviem prečo vešiaky predstavovalo Bravčové karé plnené syrom a obalené v slaninke. Za obed som zaplatil 17,60 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Večera

Či chorvátska alebo srbská kuchyňa, všade sme sa dosýta najedli.

Budweiser

Pivnica Budweiser (1,8 km/25 min. východne od centra) sa zameriava na ponuku grilovaných špecialít, ktoré sú typické pre srbské mesto Leskovac. Prostredie reštaurácie na vás dýcha históriou českého pivovaru na každom kroku. Reštauráciu pravdepodobne vyhľadávajú futbaloví fanúšikovia, pretože na každej obrazovke prebiehal iný zápas. Po anglicky hovoriaca obsluha. Objednal som si Kurací burger a chorvátske pivo. Nebudem snáď piť český Budvar, keď na Slovensku nie je problém ho pozháňať. Za večeru som zaplatil 13,53 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kvatrić

Rustikálna reštaurácia Kvatrić (1,7 km/23 min. pešo východne od centra) stojí neďaleko námestia Kvaternikov trg. Masívne drevené stoly a stoličky, kamenná dlažba, profesionálna, po anglicky hovoriaca obsluha. Ochutnal som Morčacie rolky s mozzarellou v omáčke z ovčieho syra a pršuta s domácimi haluškami (Pureća rolica s mozzarellom u umaku od ovčjeg sira i pršuta uz domaće njoke). Večera ma zasýtila až do nasledujúceho rána. Za večeru som zaplatil 20,50 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Gostionica Purger

Hostinec a reštaurácia Gostionica-restoran Purger (450 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra) funguje už od roku 1932. Podnik sa zameriava na tradičnú chorvátsku kuchyňu. Ochutnal som domácu Sarmu so zemiakovou kašou a dusenou zeleninou. Sarma je pomenovanie pre rolované listy kyslej kapusty, ktoré plnia mletým mäsom. Jedlo podávajú na misách a v terinách, z ktorých si ich prekladáte na tanier. Za večeru som zaplatil 13,80 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Záhreb zájsť na kávu?

V meste Záhreb natrafíte na kaviareň takmer na každom kroku. V niektorých sme sa cítili príjemne, v iných menej.

Amélie

Kaviareň Amélie (230 m/3 min. pešo severne od centra) južne od katedrály bola najlepšou kaviarňou, akú sme v Záhrebe navštívili. V meste nájdete ešte ďalšie 2 kaviarne, ktoré patria do tejto siete. Ponúkajú široký výber dezertov a múčnikov, skvelé espresso a Aperol Spritz za bezkonkurenčnú cenu v centre mesta. Zo širokého výberu dezertov som si nevedel vybrať. Nakoniec som ochutnal Jablkový koláč s lieskovcami, mandľami a karamelom. Za účet som zaplatil 9,40 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

La Štruk

Chorvátska reštaurácia La Štruk (260 m/4 min. pešo severne od centra) sa zameriava na ponuku tradičných záhorských závinov (Zagorski štrukli). Závin z cesta a rôznych druhov plnky sa varí a/alebo zapeká. O tom, že tento tradičný múčnik obľubujú nielen obyvatelia, ale aj návštevníci, niet pochýb. Jediné 2 záviny, na ktoré som mal v ten deň chuť, prvý s vlašskými orechmi s medom a druhý s jablkami so škoricou, už vypredali. Tak som si objednal len espresso, za ktoré som zaplatil 1,50 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Mimice

Kaviareň a bar Maksimir – Mimice (3,3 km/45 min. pešo severovýchodne od centra), ako už názov napovedá, susedí s parkom Maksimir. Neochotná obsluha, pri ktorej máte pocit, že ich obťažujete svojou prítomnosťou. Viac bar ako kaviareň neponúka ku káve žiadne koláče. Tak som si medzi prehliadkou zoologickej záhrady a túlaním sa v parku Maksimir objednal aspoň espresso. Nech som si objednal v Záhrebe kávu kdekoľvek, vždy som k nej dostal pohár vody. Za kávu som zaplatil 1,80 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Záhreb zájsť na miešaný nápoj?

Bar & Bistro Dežman (700 m/10 min. pešo západne od centra) bol pre mňa jasnou voľbou, pretože ponúka môj milovaný koktail Negroni. Napriek tomu, že bar sa nachádza v uličke vedľa rušnej ulice, ľahko v ňom uniknete pred masami ľudí. Bar získal trikrát titul „Najlepší koktailový bar Chorvátska.“ V bare môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si ďalšie návody na prežitie:

• Liverpool – návod na prežitie
• Belfast – návod na prežitie
• Poprad – návod na prežitie
• Ľubľana – návod na prežitie
• Bukurešť – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Záhreb – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.