Ako sa do mesta Cremona dostať?

Cremona je sídlom rovnomennej provincie v regióne Lombardsko na severe Talianska. Od Milána sa nachádza 97 km/1 h 20 min. autom juhovýchodne.

Autobusom

Autobusová stanica Cremona, FS, Autostazione Est sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune.

Vlakom

Železničná stanica Cremona sa nachádza 1,3 km/18 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune. Do Cremony som cestoval vlakom z Bergama. Cesta vlakom vrátane 14-19-minútového prestoja v Trevigliu trvá okolo 2 hodín. Spiatočný cestovný lístok by ma vyšiel na 16,20 eur.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. 

Kde v meste Cremona získať info?

Turistické informačné centrum Infopoint Cremona – Ufficio Informazioni sa nachádza priamo na námestí Piazza del Comune v radnici v západnej časti zástavby.

Čo v meste Cremona robiť, vidieť a navštíviť?

Väčšina atraktivít mesta sa sústreďuje na hlavnom námestí Piazza del Comune – radnica, lodžia vojakov, veža Torazzo, katedrála a krstiteľnica. Byť v Cremone a nenavštíviť Múzeum huslí, to je akoby ste v meste nikdy neboli. Po ceste na stanicu (alebo z nej) môžete obdivovať hneď niekoľko stredovekých palácov.

Radničné námestie (Piazza del Comune)

Stredoveké Radničné námestie (Piazza del Comune) patrí medzi najimpozantnejšie námestia Talianska. Celé na mňa pôsobilo ako divadelná kulisa. Dokonale snúbi svetské s náboženským. Na jednej strane ho lemujú Torrazzo, katedrála, krstiteľnica, zatiaľ čo na druhej radnica a vojenská lodžia. Priamo na námestí ma prekvapilo niekoľko radov stolov, ktoré sa tu vyhrievali na slnku. V letnej páľave som premýšľal kam sa skryjem a vôbec som neuvažoval nad tým, že by som si k jednému zo stolov sadol. Poobede som pochopil, prečo stoly umiestnili len po určitú časť námestia. Keď sa slnko presunulo za radnicu, všetky stoly sa ukryli v jej tieni.

Radnica (Palazzo del Comune)

Radnica (Palazzo del Comune), postavená v štýle lombardského broletta, pochádza z roku 1206. Postupne ju rozširovali až do 15. storočia. V 19. storočí (1838) jej fasádu prestavali v novorenesančnom štýle. Na poschodí sa nachádzajú sály s freskami z 13. storočia, vzácny mramorový krb, plátna zo zaniknutých kostolov, či replika dverí z paláca Stanga. Pôvodné dvere môžete vidieť v Louvri. V severnej časti radnice je turistické informačné centrum.

Lodžia vojakov (Loggia dei Militi)

Tehlová Lodžia vojakov (Loggia dei Militi) pochádza z konca 13. storočia (1292). Spoznáte ju podľa vysokého portika a je zakončená cimburím. Pod portikom sa zachoval štít starobylej brány Porta Margherita, na ktorom je obraz Herkula, zakladateľa mesta, s mestským erbom. Stretávali sa v nej velitelia mestských milícií. Tmavozelený novinový stánok pred lodžiou vás vráti do minulého storočia.

Vertikálne múzeum v cremonskej veži (Museo Verticale del Torrazzo di Cremona)

Veža Torrazzo, neprehliadnuteľný symbol Cremony, stojí priamo na námestí Piazza del Comune vo východnej časti zástavby vedľa katedrály. Jej počiatky siahajú do 2. polovice 13. storočia (1267). Dokončili ju o 38 rokov neskôr (1305). Je najvyššou stredovekou tehlovou zvonicou v Európe. Má výšku 112,54 m. Na jej vrchol vedie neuveriteľných 502 schodov. A nie, v tejto veži vás na jej vrchol nevyvezie žiadny výťah. Budete si to musieť pekne vyšliapať sami. Astronomické hodiny na západnej strane veže pribudli v roku 1582, v roku, kedy sa reformoval gregoriánsky kalendár. Posledná reštaurátorská práca sa uskutočnila v roku 1974.

Výstup na vrchol vám spríjemní Vertikálne múzeum v cremonskej veži (Museo Verticale del Torrazzo di Cremona), ktoré pozostáva zo 7 zastavení. Asi vás neprekvapí, že všetko sa tu točí okolo času, hodín, slnka mesiaca a hviezd. Na jednotlivých poschodiach veže sa dozviete o prístrojoch na meranie času, uvidíte pôvodný mechanizmus hodín zvnútra, slnečné hodiny, mechanické hodiny, Foucaultovo kyvadlo, 7 bronzových zvonov, až kým nedosiahnete vrchol na panoramatickú terasu. Verte, že v tejto výške je výhľad naozaj nezabudnuteľný.

Oranžovo-hnedé strechy mesta obklopovala zelená farba okolitej krajiny. Cremonu som navštívil v júli 2025, takže letnému oparu som sa nevyhol. Na jar alebo v jeseni musí byť z veže naozaj krásny čistý výhľad na okolitú krajinu. Obdivoval som talianskeho otecka, ktorý našiel dosť odvahy a očividne aj trpezlivosti a dal si tú námahu vyjsť až na vrchol veže so svojimi 2 malými deťmi.

Praktické info o vertikálnom múzeu

Vertikálne múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.30-18.00 h. Vstupenka stála 10 eur/os. Cena zahŕňa prehliadky Vertikálneho múzea v cremonskej veži, Baptistéria a Diecézneho múzea).

Krstiteľnica (Battistero)

Výstavba tehlovej románskej krstiteľnice (Battistero) začala v roku 1167. Pri výstavbe sa inšpirovali florentskou krstiteľnicou. Stojí na 8-uholníkovom pôdoryse. Má výšku 34 m a priemer 20 m. Portikus podopierajú dva levy so stĺpmi, podobne ako pri susednej katedrále. Dve fasády, ktoré smerujú do námestia, obložili mramorom. Tak ako katedrála, tiež je miestom bohoslužieb. V jej strede sa nachádza mramorová cisterna. Steny zdobia 3 oltáre. Svetlo do nej vstupuje cez 2 rady dvojitých okien a 8-hranný otvor na samom vrchole kupoly. Krstiteľnica je otvorená od utorka do nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.30-18.00 h. Vstupenka stála 10 eur/os. Cena zahŕňa prehliadky Vertikálneho múzea v cremonskej veži, Baptistéria a Diecézneho múzea.

Rímska dláždená cesta (Strada Basolata Romana)

Počas rekonštrukčných prác na budove Obchodnej komory v roku 1967 náhodne objavili 2 staroveké rímske dláždené cesty (Strada Basolata Romana; 87 m/1 min. pešo severne od námestia Piazza del Comune). Objav pomohol pochopiť usporiadanie rímskeho mesta, ktoré bolo založené v roku 218 p. n. l.

Múzeum huslí (Museo del Violino)

Verte mi, že aj keď nie ste práve najväčším fanúšikom alebo virtuózom tohto sláčikového hudobného nástroja, v Múzeu huslí (Museo del Violino; 350 m/5 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza del Comune) sa vám bude určite páčiť. Moderné a interaktívne, aj keď nie všetky monitory v čase mojej návštevy fungovali. Pred prehliadkou múzea si pripravte hlavne oči, uši a prsty. Snáď jediné zmysly, ktoré v ňom nevyužijete, sú čuch a chuť. Proti ovoniavaniu vecí žiadny dišputát a tuším v múzeu nájdete aj niečo drobné pod zub.

Múzeum sídli v Palazzo dell’Arte, ktorý navrhli v roku 1941 a stavali počas 2. svetovej vojny a krátko po nej. Inštitúcia ale nie je len múzeom. Je medzinárodným kultúrnym centrom. Nadácia Múzea huslí chráni a propaguje tradičnú a súčasnú výrobu huslí v Cremone prostredníctvom výstav, konferencií, publikácií, súťaží, či vystúpení v auditóriu. V rámci múzea zriadili 2 vedeckovýskumné laboratóriá. Tie koordinujú výskum tém, ktoré súvisia s výrobou huslí.

Prehliadka Múzea huslí

Dozviete sa o udalostiach, ktoré predchádzali zrodu huslí a prispeli k ich vývoju, prenesiete sa do Cremony za čias Stradivariho, spoznáte hlavné husľové dynastie, ktoré v meste pôsobili. Uvidíte dielňu na výrobu huslí a o samotnej výrobe sa dozviete prostredníctvom videí na informačných paneloch. Vo veľkej drevenej kupole s 24 reproduktormi nadobudnete pocit, akoby ste sedeli uprostred orchestra. V tzv. Pokladnici uvidíte najvýznamnejšie hudobné nástroje zo zbierky múzea, nielen od Stradivariho, ale aj Amatiho, či Guarneriho.

Ani sa nečudujem, že ešte prísnejšie strážia viac ako 700 predmetov priamo zo Stradivariho dielne v ďalšej miestnosti. Medzi dielami súčasných najlepších majstrov výrobcov huslí som síce žiadne husle zo Slovenska nenašiel, zato tu boli husle od Jana Baptistu Špidlena z Česka. Pre komplexný zážitok vám odporúčam spojiť prehliadku múzea s koncertom v auditóriu. Vstupenky na podujatie do auditória si kúpite on-line.

Praktické info o Múzeu huslí

Múzeum huslí je otvorené od utorka do piatka medzi 11.00-17.00 h, soboty a nedele medzi 10.00-18.00 h. Po vstupe do expozície určite neodmietnite audio sprievodcu. Vysvetlí vám historické súvislosti, prevedie expozíciou a ešte si vďaka nemu vypočujete rôzne hudobné ukážky. Vstupenka stojí 12 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz. Vstupenky si kúpite aj on-line.

Stradivariho dom (Casa Stradivari)

Vedeli ste, že v Cremone môžete okrem Stradivariho huslí ešte stále vidieť aj Stradivariho dom (Casa Stradivari; 750 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune)? Stradivari v dome žil medzi rokmi 1667-1680. Dom je v súčasnosti sídlom rovnomennej nadácie, ktorá ho zrekonštruovala. Nadácia ponúka umelcom priestor na stretávanie sa, rast a výskum. Na prízemí sa koná kurz v oblasti zdokonaľovania výroby huslí, na 1. poschodí kurz hry na husliach a na 2. poschodí býva medzinárodne uznávaný umelec, ktorý spolupracuje s majstrami na prízemí, ako i učí mladé talenty na poschodí.

Palác Trecchi (Palazzo Trecchi)

Palác Trecchi (Palazzo Trecchi; 1 km/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) postavili na konci 15. storočia (1494). V polovici 19. storočia (1843) palác úplne prestavali v novostredovekom štýle s nádychom romantizmu. Pribudla novogotická ornamentika, cimburie a rohová vežička. Priestranné novogotické átrium lemujú červené mramorové stĺpy zo 16. storočia.

Palác Cittanova (Palazzo Cittanova)

Palác Cittanova (Palazzo Cittanova; 1 km/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) postavili v roku 1256. Vtedy bola táto časť mesta za hranicami starovekého rímskeho mesta. Spolu s palácom Trecchi a kostolom sv. Agáty rozširovali jadro mesta v stredoveku. Pri jeho výstavbe sa inšpirovali radnicou. Počas 13. storočia sa tu stretávala „Rada nového mesta“, po jej zániku bol palác sídlom cechu obchodníkov s barchetom (tkanina). Neskôr tu boli kasárne a nakoniec notársky archív. V súčasnosti slúži na konferencie a podujatia.

Palác Raimondi (Palazzo Raimondi)

Palác Raimondi (Palazzo Raimondi; 1,1 km/15 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) bol v dobe svojho vzniku v 15. storočí niečím výnimočným až nezvyčajným. Kvádrová fasáda z bieleho a ružového vápenca nie je pre Cremonu a jej provinciu typická. Pripomína skôr paláce vo Florencii. Jedinečné boli aj monumentálne schodisko a stĺpový portikus. V budove sídli Katedra hudobnej vedy a kultúrneho dedičstva Univerzity v Pavii, ktorá uchováva zbierku hudobných nástrojov Univerzitného múzejného systému.

Palác Stanga Rossi di San Secondo (Palazzo Stanga Rossi di San Secondo)

Palác Stanga Rossi di San Secondo (Palazzo Stanga Rossi di San Secondo; 1,2 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) pochádza z 15. storočia. Dnes už ale na ňom nenájdete nič, čo by toto storočie pripomínalo. Jeho súčasná novobaroková podoba vznikla prestavbou v 19. storočí. Renesančný portál z roku 1490 na konci 19. storočia odstránili a premiestnili do Louvru. V Palazzo Comunale už uvidíte len jeho sadrový odliatok.

Kde sa v meste Cremona najesť?

Napriek tomu, že som Osteria del Melograno (170 m/2 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza del Comune) navštívil práve v čase obeda, obsluha pre mňa našla miesto. Okolo mňa opäť samí Taliani. Všimol som si, že miestni si málokedy doprajú k obedu pivo. Ak už, tak takmer vždy je to víno. A ak si to pivo objednáte vy, takmer vždy sa prekvapene obzerajú. Niekedy som sa cítil, akoby som si dovolil objednať si poobede cappuccino. Ale poďme naspäť k ostérii.

Tá už má na reštauračnom trhu Cremony svoje stále miesto. Existuje od roku 1999. Neformálnu reštauráciu ale nemilujú len jej hostia. Pred niekoľkými rokmi ju ISNART (Národný inštitút pre výskum cestovného ruchu) vyhlásil za najlepšiu ostériu v Taliansku. Ochutnal som miestnu kuchyňu, Marubini Cremonesi s maslom a zeleninou. Obed som snúbil s už spomínaným talianskym pivom. Za chutný obed som zaplatil 20 eur. V ostérii si neúčtovali coperto a môžete v nej platiť platobnou kartou.

Kam v meste Cremona zájsť na kávu?

Kaviareň Caffè Torrazzo FrancyLuca (len 60 m/1 min. pešo severne od námestia Piazza del Comune) sa zašíva v uličke, ktorá vychádza z námestia. Napriek tomu z terasy uvidíte katedrálu i krstiteľnicu. Pred spoznávaním mesta som sa tu zastavil na croissant a espresso. Za účet som zaplatil 2,90 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. Pred odchodom som nevynechal návštevu toalety. Pri pohľade na dieru v podlahe sa mi pred očami vynorili všetky spomienky na kempy v Taliansku, do ktorých nás rodičia brali ako deti.

Kam v meste Cremona zájsť na drink?

Bar La Mantovana (800 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) bol mojou poslednou zastávkou po ceste na železničnú stanicu. V bare som sa zastavil na užitočné espresso a príjemný Aperol Spritz. Pre mnohých Talianov nepochopiteľná kombinácia. Po anglicky hovoriaca obsluha. Za účet som zaplatil 7,50 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte zážitkové expozície aj v týchto mestách:

• Mělník – nielen pre manželky českých kráľov
• Viedeň – Mozart, secesia a zeleň
• Historická lodenica v Portsmouthe
• Liehovar Poli Grappa
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Cremona za zvuku huslí je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Lecco dostať?

Lecco je sídlom rovnomennej provincie v Lombardsku na severe Talianska, 61 km/1 h severne od Milána.

Autobusom

Autobusová stanica Lecco-Piazza della Stazione FS sa nachádza 500 m/7 min. pešo východne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica Lecco sa nachádza 500 m/8 min. pešo východne od infocentra. Do mesta som plánoval cestovať vlakom z Bergama. Keďže v lete 2025 modernizovali viaceré trate v Lombardsku (medzi nimi aj práce na zdvojnásobení trate medzi Bergamom a Ponte San Pietro), spred železničnej stanice v Bergame som si najprv zobral autobus do dedinky Ponte San Pietro, z ktorej ma vlak odviezol až do Lecca. Cesta busom a vlakom vrátane prestoja v Ponte San Pietro trvala 1 h a 15 min. a spiatočný cestovný lístok by stál 8 eur/os.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. 

Kde v meste Lecco získať info?

Turistické informačné centrum InfoPoint Lecco sa nachádza v paláci strachu na námestí Piazza XX Settembre. Pani mi odporučila všetky atraktivity mesta (keďže ich nie je tak veľa), ako aj vyhliadkovú loď, či kyvadlovú dopravu medzi Leccom a ostatnými mestami na brehu jazera Lago di Como. Vyhliadkovú loď som si nakoniec nevybral a loď do Bellagia išla až poobede, takže by som opäť celý deň len precestoval a nič nevidel. Tak som sa aspoň pomotal po Leccu.

Čo v meste Lecco robiť, vidieť a navštíviť?

Lecco je vhodným východiskovým bodom na turistiku v okolitých horách. Do hôr sa dostanete po značkovaných turistických chodníkoch alebo lanovkou, ktorá mesto spája s parkom Piani d’Erna. Ak vám náhodou nevyjde počasie do hôr, môžete sa pokojne túlať uličkami mesta.

Bazilika sv. Mikuláša so zvonicou (Basilica di San Nicolò)

Počiatky kostola sv. Mikuláša (Basilica di San Nicolò; 200 m/3 min. pešo severne od infocentra) siahajú do prelomu 11. a 12. storočia. Fresky pochádzajú zo 14. storočia. Súčasná zvonica (Campanile San Nicolò), prezývaná ceruzka vďaka neuveriteľnej podobnosti, pribudla až na začiatku 20. storočia (1904) a okrem kostola ju môžete taktiež navštíviť. S výškou 96 m je údajne 2. najvyššou zvonicou v Taliansku a jednou z najvyšších v Európe. Počas výstupu na jej vyhliadku musíte zdolať 366 schodov. Prevádzková doba zvonice sa mení v závislosti od sezóny. Pre viac info kliknite na oficiálnu internetovú stránku zvonice. Vstupenka stojí 5 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line.

Palác strachu (Palazzo delle Paure)

Eklektický Palác strachu (Palazzo delle Paure) postavili v roku 1916. Spočiatku v paláci sídlil daňový úrad, asi práve preto ten názov. V súčasnosti v ňom môžete navštíviť Galériu moderného a súčasného umenia, Alpské observatórium a Horolezecké múzeum. Palác je otvorený v utorky medzi 10.00-14.00 h, a od stredy do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 6 eur/os.

Mestské hradby (Vallo delle Mura)

Z mestských hradieb (Vallo delle Mura; 450 m/6 min. pešo východne od infocentra), ktoré nechal vybudovať Azzone Visconti v 14. storočí (1336), sa zachoval len val. Súčasťou hradieb bol aj hrad na brehu jazera, z ktorého zase ostala už len Viscontiho veža. Za vlády milánskeho rodu Sforza sa hradby posilnili a hrad premenili na pevnosť. Rakúsky cisár Jozef II. nariadil zrušenie pevnosti a zbúranie hradieb v roku 1782.

Most Azzone Visconti (Ponte Azzone Visconti)

Súčasťou opevnenia mesta bol aj most Azzone Visconti (Ponte Azzone Visconti alebo tiež Ponte Vecchio; 1 km/15 min. pešo juhovýchodne od infocentra). Most sa v priebehu storočí stal prirodzenou hranicou medzi Benátkami a Milánom. Dnes by už len málokto uveril tomu, že na okrajoch mosta sa kedysi nachádzali 2 obranné veže, ktoré vybavili padacím mostom, súčasťou bol malý hrad s centrálnou vežou a dokonca aj kaplnka. Od mesta ho ešte oddeľoval kanál.

Prechádzka okolo jazera (Lungolago di Lecco a Lungolago di Malgrate)

Ak už náhodou budete merať cestu ku mostu Azzone Visconti, odporúčam vám prejsť sa nie cez mesto, ale po brehu jazera Lago di Como. A potom pokojne pokračujte po upravenej promenáde cez aleje stromov až do Malgrate. Veď práve odtiaľ sa vám naskytne najkrajší výhľad na panorámu Lecca s jazerom pred ním a horami za mestom. Na niektorých miestach sú pláže (spiagga), odkiaľ je prístup do vody pohodlnejší. Hneď by som sa šiel kúpať, keby som mal plavky so sebou.

Pamätníka Antonia Stoppaniho (Monumento ad Antonio Stoppani)

Ak sa z centra mesta vyberiete smerom na sever, budete prechádzať okolo pamätníka Antonia Stoppaniho (Monumento ad Antonio Stoppani; 500 m/7 min. pešo severozápadne od infocentra), otca talianskej geológie a autora knihy Bel Paese (Krásna krajina). Pamätník stojí v strede polkruhového námestia z červených tehál. Za pamätníkom uvidíte 2 symboly mesta Lecco – zvonicu a horu Monte Resegone. Ak budete mať väčšie šťastie ako ja a nenatrafíte práve na robotníkov, ktorí pracujú na promenáde, priamo vo vodách jazera uvidíte pozlátenú sochu sv. Mikuláša, ochrancu lodníkov a námorníkov a patróna mesta.

Kde sa v meste Lecco najesť?

V horúcu júlovú stredu som mal chuť na ľahký obed. Preto som si vybral reštauráciu, doslova sendvičáreň, Paninoteca Ermete (900 m/13 min. pešo juhovýchodne od infocentra). Z bohatej ponuky sendvičov, napočítal som ich až 35, som nakoniec siahol po Ortolana. Sendvič naplnili pomodorom, mozzarellou, grilovanou zeleninou a okorenili oreganom. Za sendvič a fľašu vody som zaplatil 8,50 eur. V sendvičárni môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Lecco zájsť na kávu?

V meste Lecco som vyskúšal historickú cukráreň, ale aj modernú kaviareň. Obe vrelo odporúčam.

Bar Caffeina

Kaviareň Bar Caffeina (400 m/6 min. pešo juhovýchodne od infocentra) sa hrdí vlastnou zmesou kávy s jemnou textúrou a stredným telom. Káva vonia po sušienkach a sušenom ovocí. V chuti cítiť tóny mlieka, čokolády a sušeného ovocia. Z vitríny sa na mňa usmievali ručne vyrábané sušienky a cukrovinky, briošky a croissanty, či bezlepkové pečivo. Nakoniec som si vybral vegánsku bábovku. Za bábovku a espresso k tomu som zaplatil 4,20 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Pasticceria Pontiggia Di Esposito Pietro Corrado

Cukráreň Pasticceria Pontiggia Di Esposito Pietro Corrado (140 m/2 min. pešo severne od infocentra) je ideálnou zastávkou na rannú kávu a niečo sladké k tomu predtým, než pôjdete objavovať mesto. Ponúka viac ako 30 druhov sladkého a slaného pečiva, takže som presvedčený, že si tu vyberie naozaj každý. Neodolal som sfogliatelle plnenej ricottou a kandizovaným ovocím. Škoda len tých hladných a neposedných vtákov, ktoré mali ohromnú chuť na pečivo tak ako ja. Za pečivo a espresso som zaplatil 4,10 eur. V cukrárni môžete platiť platobnou kartou. Cukráreň patrí medzi Historické obchody Lombardska.

Kam v meste Lecco zájsť na drink?

Pred dovolenkou do Talianska som ešte v práci čítal automatickú odpoveď, že sa niekto nemôže venovať môjmu e-mailu, lebo šnorchľuje so žralokmi v Indickom oceáne. A tak som začal premýšľať, akú automatickú odpoveď by som si nastavil ja. Možno by to mohlo byť niečo v zmysle: „Vášmu e-mailu sa budem venovať neskôr, lebo momentálne pijem Aperol Spritz na Lago di Como.“ Takúto odpoveď som si síce nenastavil, ale ten drink som si na brehu jazera aj tak dal. Poctivý koktail, síce v plaste, za rozumnú cenu pripravuje milá obsluha v kiosku Bar Il Chiosco delle Barche (110 m/1 min. pešo severozápadne od infocentra). Za drink som zaplatil 5 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Bruseli – Grand Place a okolie
• Durrës v Albánsku
• Poreč vás vráti do Byzancie
• Kráľovský Winchester
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Lecco na jazere Lago di Como je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Miláno dostať?

Miláno je hlavným mestom regiónu Lombardsko na severe Talianska. Je 2. najväčším mestom (1 367 788 obyvateľov) a ekonomickým centrom celej krajiny.

Autobusom

Autobusová stanica Milano Lampugnano sa nachádza 8 km/23 min. autom severozápadne od centra mesta. Autobusy zvyčajne zastavujú na okraji Milána, odkiaľ sa pohodlne dostanete metrom do centra mesta.

Vlakom

Železničná stanica Milano Centrale sa nachádza 2,8 km/40 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Vlaky ale zastavujú aj na viacerých zastávkach v meste, napr.:

• Milano Porta Garibaldi – 2,5 km/35 min. pešo severozápadne od centra,
• Milano Porta Venezia – 1,8 km/25 min. pešo severovýchodne od centra,
• Milano Lambrate – 6 km/19 min. autom severovýchodne od centra,
• Milano Rogoredo – 8,6 km/23 min. autom juhovýchodne od centra,
• Milano Cadorna – 1,4 km/20 min. pešo severozápadne od centra …

Do Milána som cestoval v deň, kedy štrajkovali železničiari. Jednak preto, že z Bergama sa tam dostanete priamym vlakom bez nutnosti prestupovať. A tiež preto, že ak by náhodou žiadny vlak nepremával, vždy pôjde nejaký autobus, či už do mesta alebo na letisko, odkiaľ sa taktiež pohodlne dostanem do hotela. Cesta trvala 37-48 min.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 12 eur.

Ako sa po meste Miláno pohybovať?

Na prvý pohľad sa to vôbec nezdá, ale Miláno je ohromne veľké mesto. Veď len na peší presun zo stanice do centra potrebujete 40 minút. Centrum mesta je veľké a prejsť ho pešo z jednej strany na druhú si taktiež vyžaduje fúru času. Na presuny po meste som využil metro a mestský vlak. Inak som sa pohyboval pešo. Priznám sa ale, že večer som si takmer necítil nohy. Prepravu metrom zabezpečuje Milánska dopravná spoločnosť (Azienda Trasporti Milanesi). Nenechajte sa zmiasť skratkou ATM, v tomto prípade nejde o bankomat. Mestský vlak, podobne ako ostatné vlaky v regióne, zabezpečuje spoločnosť Trenord. Jednorazový cestovný lístok na metro aj mestský vlak by ma vyšiel na 2,20 eur.

Kde v meste Miláno získať info?

Turistické informačné centrum InfoPoint Ufficio Informazioni Turistiche Milano je len 160 m/2 min. pešo južne od dómu.

Čo v meste Miláno robiť, vidieť a navštíviť?

Človeku by ani nenapadlo, koľko toho stihne vidieť počas jediného dňa – 12 štvrtí a 22 atraktivít.

Duomo

Milánsky dóm (Duomo di Milano)

Milánsky dóm (Duomo di Milano) je najväčšou a najzložitejšou gotickou stavbou Talianska. Je tiež najväčšou gotickou budovou sveta, po ktorej sa môžete prechádzať. Postavili ho z ružovo-bieleho mramoru z lomu, ktorý bol určený výhradne na túto stavbu. Výstavba začala na konci 14. storočia (1386) a trvala viac ako 6 storočí. Mal byť symbolom sily a veľkosti mesta. Stovky veží a sôch právom pripomínajú mramorový les. Katedrála má dĺžku 157 m a jej najvyššia veža výšku 108,5 m. Vstupenky stoja medzi 5-36 eur/os.

Dóm ma ohromil svojou veľkosťou. Až keď prídete priamo k nemu, uvidíte aký vysoký a rozsiahly je. Zo severnej strany momentálne prechádza rekonštrukciou. Čo ale na zakrytej fasáde nechýbalo, bola obrovská svetelná reklama.

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II)

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II; 110 m/2 min. pešo severne od dómu) je najstarším nákupným centrom v Taliansku. Vznikla v 19. storočí. Pôvodnou myšlienkou bolo vytvoriť krytú ulicu medzi dómom a operou. Akúsi výkladnú skriňu mesta, kde by ste nakúpili, zastavili sa na aperitivo alebo večeru. Vo vnútri nájdete obchody luxusných značiek, reštaurácie ocenené michelinskou hviezdou, legendárny bar Camparino, či historické kníhkupectvo, ktoré v meste funguje od 19. storočia.

Zatiaľ, čo dóm ma ohromil svojou veľkosťou v pozitívnom slova zmysle, galéria ma prekvapila veľkosťou v tom negatívnom. Na fotografiách pôsobí, že je minimálne 2x taká veľká ako v skutočnosti. Galéria je skutočným srdcom Milána, kde sa to návštevníkmi len tak hemží. A pokiaľ sa obrovské množstvo ľudí natlačí do tak malého priestoru, akým je napr. galéria, nezanechá to vo vás pozitívny zážitok. Takže ak by ste sa ma spýtali, čo sa mi na galérii najviac páčilo, povedal by som vám, že moment, kedy som odtiaľ odišiel preč.

Palác rozumu (Palazzo della Ragione)

Palác rozumu (Palazzo della Ragione; 240 m/3 min. pešo západne od dómu) pochádza z 13. storočia. Až do 18. storočia slúžil ako mestská radnica. Do 2. polovice 20. storočia bol notárskym archívom a v súčasnosti sa v ňom organizujú výstavy fotografie.

Veža Velasca (Torre Velasca)

Brutalistická, racionalistická a neosecesná veža Velasca (Torre Velasca; 650 m/9 min. pešo južne od dómu) je taká škaredá, až je pekná. So svojou výškou 106 m a 26 poschodiami udiera do očí na hranici historických štvrtí Missori a Brolo. Jej tvar huby pramení z túžby oddeliť kancelárie v dolnej časti od bytov v hornej časti na odkrytých železobetónových konzolách. Pripomína stredovekú vežu a čerpá z architektonických vplyvov 19. storočia.

Scala

Mestská štvrť Scala susedí so štvrťou Duomo zo severu. Je známa predovšetkým vďaka jednému z najznámejších operných domov sveta – divadlu La Scala. O divadle som napísal samostatný článok.

Cinque Vie (5vie)

Námestia Piazza degli Affari

Námestie Piazza degli Affari (650 m/9 min. pešo západne od dómu) je symbolom milánskeho obchodu a financií. 16. januára 1808 tu založili Milánsku burzu cenných papierov. Tú postavili na ruinách rímskeho cisárskeho paláca. Vás ale predpokladám zaujme viac socha, ktorú umiestnili do stredu námestia v roku 2010, po finančnej kríze v roku 2008. Asi by ste nepredpokladali, že socha, ktorá predstavuje vztýčený prostredník, sa bude nazývať LOVE – láska (Libertà – sloboda, Odio – nenávisť, Vendetta – pomsta a Eternità – večnosť). Sochu od Maurizia Cattelana, vysokú 11 m, vyrobili z carrarského mramoru. Považujú ju za symbol protestu proti finančnému svetu.

Porta Venezia

Dom Casa Guazzoni

Človeku by pri pohľade na dom Casa Guazzoni (2 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) ani nenapadlo, aké pekné veci sa dajú vytvoriť, keď spojíte betón a železo. Dom pochádza zo začiatku 20. storočia a odjakživa slúži na bývanie. Veľmi by ma zaujímalo, ako to vyzerá vo vnútri. Žiaľ, do domu sa nedostanete. Jedine, že by v ňom býval nejaký váš známy.

Dom Casa Galimberti

Len čo by ste kameňom dohodili, stojí od Casa Guazzoni ďalší architektonický klenot. Pri pohľade na fasády domov mám pocit, že som zrazu vo Viedni na začiatku 20. storočia. Dom Casa Galimberti (2 km/28 min. pešo severovýchodne od dómu) predstavuje jedno z najoriginálnejších diel milánskej secesie. Spoznáte ho podľa kovaného železa, kvetinových motívov v betóne a obkladu z keramických dlaždíc. Casa Galimberti slúži podobne ako Casa Guazzoni len na bývanie a nie je verejnosti prístupná. Vďaka malebnosti týchto domov presne viem, v ktorej štvrti Milána by som chcel bývať.

Park Giardini Indro Montanelli

Aké som len mal ohromné šťastie, že kým som prišiel do parku Giardini Indro Montanelli (1,6 km/22 min. pešo severovýchodne od dómu) prestalo už pršať a slnko začalo opäť vykúkať spoza mrakov. Park je výborným východiskovým bodom na prehliadky Galérie súčasného umenia, Galérie moderného umenia, Prírodovedného múzea, či planetária.

Guastala

Park Giardini della Guastalla

Príjemným únikom pred letnou páľavou sú určite barokové záhrady Giardini della Guastalla (950 m/13 min. pešo juhovýchodne od dómu) v tesnom susedstve Milánskej univerzity. Záhrady síce neoplývajú žiadnymi dláždenými chodníkmi, upravenými záhonmi či antickými sochami. Stále je však príjemné si v ňom na chvíľu sadnúť na lavičku a v tieni mohutných stromov sledovať miestnych. Väčšia skupinka ľudí, rodina či kolegovia z práce, tu dokonca niečo oslavovala. A v tunajšom rybníku dodnes žije početná populácia kaprov.

Rotonda della Besana

Nie, že by mi prekážali davy ľudí, ale keď som sa vybral do štvrte Guastala, skutočne som si užíval poloprázdne ulice, na ktorých zvyčajne stretnete len miestnych. Ruch mesta nechávate za vysokou kovanou železnou bránou a už len sledujete Milánčanov, ktorí si tu odskočili čítať knihu. Pred návštevou neskorobarokového komplexu Rotonda della Besana (1,4 km/20 min. pešo juhovýchodne od dómu) som netušil, že ide o bývalý cintorín a musím sa priznať, že lebky na hlaviciach stĺpov som si naozaj nevšimol. V stredoveku bol práve toto okraj mesta, ideálny na umiestnenie cintorína. Kostol uprostred komplexu už odsvätili a v súčasnosti ho milujú všetky deti, lebo sa v ňom nachádza Detské múzeum MUBA (Museo dei Bambini Milano). Rotunda je otvorená denne medzi 7.00-22.00 h. Vstup do rotundy je zdarma.

Zona Magenta

Múzeum Leonardovej Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano)

Ešte pred návštevou Milána som vedel, že v meste chcem určite vidieť 2 atraktivity – Poslednú večeru a Divadlo La Scala. A tak som si pár týždňov pred dovolenkou klikol na stránku múzea, aby som si rezervoval lístok. Podľa stránky bolo múzeum beznádejne vypredané na 2 mesiace dopredu. Tak som si povedal, že to risknem a overím si silu novinárskeho preukazu. Do Milána som cestoval ráno a moje prvé kroky smerovali do Múzea Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano; 1,7 km/24 min. pešo západne od dómu).

Vedeli ste, že Napoleon po dobytí Milána Francúzmi premenil refektár na stajňu pre svoje kone?

Pani pred vchodom do pokladne múzea mi povedala to, čoho som sa obával najviac. Múzeum je už na celý deň aj nadchádzajúci týždeň vypredané. Deň na to ale zverejňujú na internetovej stránke možnosť rezervovať si vstupenku na ďalšie obdobie. Neviem na aké, keď na internete som videl, že sa tam nenachádza jediné voľné miesto na nasledujúce 2 mesiace. V tom nás vyrušil pán, ktorý z peňaženky vytiahol preukaz a pani ho automaticky pustila dovnútra. V duchu si vravím, že som takmer zabudol na môj novinársky preukaz.

Vedeli ste, že Leonardo da Vinci sa zvečnil práve v osobe Judáša, apoštola, ktorý zradil Ježiša?

Tak som vytiahol preukaz a pani povedal, že som novinár (čo človek neurobí pre to, aby videl Poslednú večeru). Pani mi povedala, že to je v poriadku, že by som mal dokonca vstup zadarmo, ale musím si rezervovať miesto v skupine cez internet. Tak sa jej pýtam, čo za preukaz mal ten pán predo mnou. Bol to preukaz pre ťažko zdravotne postihnuté osoby.

Posledná večera sa nachádza na stene refektára dominikánskeho kláštora pri kostole Santa Maria delle Grazie. Celý komplex je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Leonardo da Vinci sa na diele podieľal v rokoch 1494-1497. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 8.15-19.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. Vstupenku si musíte rezervovať vopred na oficiálnej internetovej stránke múzea. Do pokladne múzea musíte prísť minimálne 30 min. pred rezervovaným časom vstupu, inak o svoju vstupenku prídete. Rezervácie sa otvárajú štvrťročne.

Castello

Hrad Sforza (Castello Sforzesco)

Ak budem mať to šťastie a Miláno navštívim opäť, moje kroky budú smerovať do expozícií hradu Sforza (Castello Sforzesco; 1 km/15 min. pešo severozápadne od dómu). Pevnosť je jedným z najväčších hradov Európy. Počiatky výstavby siahajú do 14. storočia. V 17. storočí bol jednou z hlavných vojenských citadel v Európe. V minulosti plnil funkciu obrannej pevnosti, sídla vojvodu a vojenských kasární. Dnes je domovom Mestských múzeí a od roku 1896 jednej z najväčších umeleckých zbierok v meste. Nájdete tu Múzeum antického umenia, Pinakotéku, Múzeum dekoratívneho umenia, Múzeum prehistórie a protohistórie, zbierku nábytku, jednu z najväčších európskych zbierok hudobných nástrojov, tapisérie, či zbrojnicu. Architektúra paláca je atraktivitou sama o sebe.

Sempione

Park Sempione (Parco Sempione)

Taká smola, že začalo pršať práve vtedy, keď som vošiel do parku Sempione (Parco Sempione; 1,6 km/22 min. pešo severozápadne od dómu). Inak by som sa v ňom zdržal určite dlhšie. Park je ohromnou zelenou oázou v centre Milána. Má neuveriteľných 40 ha. Park otvorili počas Svetovej výstavy v roku 1906. Určite ho nevynechajte na piknik, oddych, šport alebo aspoň na prechádzku. Park je tiež prehliadkou architektúry 20. storočia.

Veža Branca (Torre Branca)

Veža Branca (Torre Branca; 2 km/26 min. pešo severozápadne od dómu) je jedným z miest, ktoré by som určite navštívil v prípade priaznivejšieho počasia. Z 10. najvyššej stavby v meste s výškou 108,6 m budete mať jedinečný výhľad nielen na Miláno, ale aj na Alpy a Apeniny. Postavili ju zo špeciálnych oceľových rúrok za rekordných 2,5 mesiaca na Triennale v roku 1933. Nemusíte sa obávať, že by ste do takej výšky nezvládli vyliezť. Vo veži je výťah, ktorý vás za necelú minútu vystrelí na krytú vyhliadkovú plošinu. Veža je v prípade silného vetra alebo nepriaznivého počasia zatvorená. Vstupenka stojí 6 eur/os.

Oblúk mieru (Arco della Pace)

Neoklasicistický víťazný oblúk s 3 valenými klenbami postavili v priebehu 19. storočia na pamiatku bitky pri Jene v nemeckom Durínsku, ktorú Francúzi vyhrali v roku 1806. Mýtne búdky po stranách slúžili na výber mýta. Oblúk zároveň oddeľoval mesto od vidieku. Na jeho vrchole sa nachádza bronzový voz ťahaný 6 koňmi, ktorý vezie Minervu sprevádzanú 4 jazdeckými víťazstvami. S návratom Habsburgovcov sa víťazný oblúk zmenil na Oblúk mieru (Arco della Pace; 2 km/29 min. pešo severozápadne od dómu).

Porta Garibaldi

Brána Garibaldi (Porta Garibaldi)

Bránu Garibaldi (Porta Garibaldi; 2 km/29 min. pešo severne od dómu) postavili v čase, keď opustený obranný systém Milána premenili na aleje lemované stromami. Prítomnosťou kanálu Martesana bola nevyhnutná na prepravu tovarov a produktov. V jej okolí sa nachádzalo mnoho skladov.

Námestie Piazza Gae Aulenti

Námestie Piazza Gae Aulenti (2,5 km/35 min. pešo severne od dómu) je moderným srdcom Milána. Kruhové námestie má priemer asi 80 m a je vyvýšené 10 m nad zemou. Venovali ho architektke a dizajnérke Gae Aulenti, ktorej sa podarilo presadiť v čase a profesii, ktorá patrila prevažne mužom. Námestie postavili v súlade so zásadami ekologickej udržateľnosti. Je pokryté solárnymi panelmi, ktoré zabezpečujú energiu pre 3 susedné veže. Námestie dopĺňajú 3 nekonečné kruhové fontány, ktoré obklopuje 105 m dlhý kruh zakrivených sedadiel. LED solárny strom v strede sa rozsvieti vždy po zotmení vďaka slnečnej energii, ktorú si uložil počas dňa. Dominantou námestia je veža UniCredit Tower, ktorá je so svojimi 231 m najvyššou budovou Talianska.

Isola

Vertikálny les (Bosco Verticale)

Tak v takejto bytovke by som chcel bývať. Ak chcete vedieť, aké je to bývať v lese v centre mesta, navštívte Vertikálny les (Bosco Verticale; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu). Je jeden z najinovatívnejších a najprestížnejších symbolov Milána. Dve obytné veže majú výšku 76 a 100 m. Fasády obklopuje 800 stromov, 4 500 kríkov a 15 000 rastlín. Rastliny produkujú kyslí, vlhkosť a absorbujú CO₂. Medzi konármi si našlo svoje prirodzené miesto niekoľko druhov vtákov. Projekt získal ocenenie v oblasti udržateľnosti. Veže postavili nad linkami metra M2 a M5. Preto navrhli systém na tlmenie vibrácií, vďaka ktorému veže blokujú seizmické vlny. Spolu s dómom patrí medzi najfotografovanejšie budovy mesta.

Centro Direzionale

Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi)

Komu by už len napadlo, že nezvyčajný názov Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi; 2,4 km/34 min. pešo severne od dómu) bude patriť parku. Park je otvorenou botanickou záhradou s viac ako 100 druhmi stromov. Počas teplých letných mesiacov poskytuje útočisko všetkým Milánčanom, ktorí pracujú v okolitých mrakodrapoch. Okrem toho je tiež dejiskom rôznych podujatí.

Palác Lombardia (Palazzo Lombardia)

Tí, ktorí čítajú môj blog dlhšie, už vedia, že som milovníkom akejkoľvek architektúry. Či tej starej alebo novej. Preto som si v tejto štvrti nemohol nechať ujsť pohľad na palác Lombardia (Palazzo Lombardia; 3 km/41 min. pešo severne od dómu), 161 m vysokú vežu zo skla, ocele a železobetónu. Nižšie budovy uzatvárajú oválne námestie. A že som najväčšie zastrešené námestie Európy navštívil v najlepší možný čas! Mierne prehánky práve dávali svoje posledné zbohom a pomedzi mraky sa opäť začali predierať slnečné lúče.

Mrakodrap Pirelli (Grattacielo Pirelli)

Modernistický mrakodrap z ocele a betónu Pirelli (Grattacielo Pirelli; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu) patril v čase svojej výstavby v rokoch 1956-1960 medzi najvyššie mrakodrapy Európy. Navrhol ho Giò Ponti a má 127 m. Kým v minulosti boli vo veži kancelárie výrobcu pneumatík Pirelli, po ktorom vežu pomenovali, dnes je sídlom Regionálnej Rady Lombardska. Vyhliadková terasa mrakodrapu je návštevníkom prístupná len počas špeciálnych príležitostí.

Centrale

Stanica Milano Centrale

Železničná stanica Milano Centrale (2,8 km/40 min. pešo severne od dómu) je 2. najväčšou stanicou v Taliansku, čo sa týka veľkosti aj počtu cestujúcich. Monumentálnu budovu z bieleho kameňa so sochami slávnostne otvorili v roku 1931. Zaujímavosťou je, že v polovici nástupišťa 21 (nástupište 20 a 1/2) sa nachádza pre bežného návštevníka neznámy honosný Kráľovský pavilón s intarzovanými podlahami, kvalitným nábytkom, zdobený mramorom a mozaikami v empírovom štýle, tajnou chodbou, ale aj znakmi svastiky z čias fašizmu.

Kde sa v meste Miláno najesť?

Do Milána som šiel s tým, že na obed niekde ochutnám milánsku kotletu. Predpokladal som, že za obed zaplatím okolo 20 eur. To som ešte netušil, že len kotleta stojí okolo 25 eur. A v tom som akoby zázrakom objavil reštauráciu Maia Bistrot Ristorante Caffetteria (450 m/6 min. pešo severozápadne od dómu), v centre mesta, s výbornými hodnoteniami a polovičnými cenami. Hovorím si, toto bude určite nejaký podvod. A tak som si to šiel overiť.

Milánska kotleta je podobne ako viedenský rezeň na tenko naklepaný, obalený a na prepustenom masle vypražený teľací rezeň. Milánska sa ale na rozdiel od tej viedenskej líši tým, že sa pripravuje s kosťou a neobaľuje v múke. Poviete si, ako sa dostal viedenský rezeň do Milána. Miláno bolo v 17.-18. storočí súčasťou Rakúsko-Uhorska. Avšak Milánčania vám s hrdosťou povedia, že kotletu pripravujú už od 12. storočia.

Reštaurácia v čase obeda praskala vo švíkoch. Obsluha však pre mňa aj tak našla miesto pri jedinom voľnom stole v suteréne reštaurácie. Všade okolo mňa samí Taliani v oblekoch a Talianky v kostýmoch či šatách. To je dobré znamenie, keď sa tu chodia najesť miestni. Pochopiteľne som si objednal Milánsku kotletu s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Nevyhnutnou súčasťou obeda bol chlieb. Rezeň som zapil talianskym pivom Moretti. Za obed som zaplatil 19 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Miláno zájsť na drink?

Bistro a kokteilový bar Eppol (2,1 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) je presne tým miestom, kam by som sa vybral v piatok večer s priateľmi na kokteil a niečo malé k tomu. Moderný, štýlový, zaujímavý. Prívetivá obsluha. Za jeden Aperol Spritz som zaplatil 10 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Kam za európskou architektúrou?

• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte po Atomium
• Rothmayerova vila v Prahe
• Tirana plná kontrastov
• Poreč vás vráti do Byzancie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Miláno – 1 deň nestačí je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Trochu histórie

Divadlo La Scala patrí medzi najznámejšie operné domy sveta. Postavili ho na troskách divadla Ducale v roku 1776 na príkaz Márie Terézie. O 2 roky neskôr ho slávnostne otvorili. S príchodom Rossiniho v roku 1812 sa stalo domovom talianskej opery. V divadle pôsobili hudobní skladatelia Donizetti, Bellini, či Verdi. Na jeho doskách zase stáli hlasy ako Maria Callas, Placido Domingo, Luciano Pavarotti a mnohí ďalší. Sezóna sa otvára vždy 7. decembra, na sviatok sv. Ambrósia, patróna Milána.

Múzeum divadla La Scala

Ak nemôžete navštíviť divadlo počas predstavenia, určite navštívte Múzeum divadla La Scala (Museo Teatrale alla Scala). Počas prehliadky môžete nahliadnuť na javisko a hľadisko. Expozícia sa venuje histórii divadla, architektovi Piermarinimu, hudobným skladateľom (Paisiello, Verdi, Donizetti, Rossini, Wagner, …), Commedii dell’Arte, primadonám (Adelina Patti, Giuditta Pasta, Maria Callas, …), ktoré v La Scale spievali či libretistovi Arrigo Boitovi. Múzeum som navštívil kvôli výhľadu na divadlo. Expozícia bola len pridanou hodnotou.

Vedeli ste, že centrálny luster má 365 žiaroviek? Na každý deň v roku jednu.

Praktické info o Múzeu divadla La Scala

Múzeum je otvorené denne medzi 9.30-17.30 h. Vstupenka do múzea zahŕňa aj pohľad na divadlo z lóže na 3. poschodí. Odporúčam vám naplánovať si prehliadku pomocou kalendára viditeľnosti v divadle na oficiálnej internetovej stránke. Vyhnete sa tomu, že práve počas vašej návštevy bude múzeum zatvorené, divadlo nebude prístupné alebo bude len čiastočne osvetlené, lebo v ňom budú prebiehať skúšky. Vstupenka stojí 12 eur/os. V pokladni som si uplatnil novinársky preukaz, s ktorým som platil 8 eur/os. Pri kúpe môžete platiť platobnou kartou.

Som presvedčený, že do Milána sa ešte určite vrátim. Ak nie kvôli mestu, tak kvôli divadlu La Scala určite. Predstavenie musí byť nepochybne zážitkom na celý život.

Navštívte dosky, ktoré znamenajú svet, aj v týchto mestách:

• Vicenza – perla renesancie
• Quatre Carreres a L’eixample – kde València snúbi tradičné s moderným
• 3. deň v Prahe – Nové Mesto a Vyšehrad
• 15 dôvodov pre mesto Banská Bystrica
• Timișoara – metropola regiónu Banát

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka Múzea divadla La Scala

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Divadlo La Scala v Miláne je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Pavia dostať?

Pavia je hlavným mestom rovnomennej provincie v regióne Lombardsko na severe Talianska, 43 km/40 min. autom južne od Milána.

Autobusom

Autobusová stanica Autostazione di Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria.

Vlakom

Železničná stanica Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria neďaleko autobusovej stanice. Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 16 eur.

Vlaková odysea

Do Pavie som cestoval z Bergama cez Milano Lambrate a Milano Rogoredo. Celá trasa, vrátane prestojov na staniciach, mala trvať 1 h a 41 min. To by som ale musel stihnúť prípoj v Milano Rogoredo. Na prestup tam som mal 22 minút. Vravíte si, času dosť. Ale nie v prípade, keď vlak už z Lambrate odchádza s 20-minútovým meškaním a na tak krátkom úseku ešte naberie ďalšie meškanie nejakú 1-2 minúty. Je samozrejmé, že som nemal čas stihnúť vlak v Rogoredo.

Ďalší odchádzal, našťastie, len o polhodiny neskôr. Vlaky, nepoviem rýchliky, ale dokonca ani osobáky, sa navzájom nečakajú ako u nás na Slovensku. A preto si veľmi vážte, keď na vás počká prípoj vo Vrútkach alebo v Kysaku. Do Pavie som sa nakoniec dostal o tú polhodinu neskôr, takže celá cesta trvala 2 h a 11 min. A to bola len cesta tam. Vedel som, že v ten deň večer o 21.00 h začínajú štrajkovať zamestnanci železníc. Nepredpokladal som ale, že vďaka tomu nepôjdu ďalšie vlaky už poobede v ten deň.

A tak som si na stanici v Pavii počkal ďalšie 2 hodiny navyše, kým konečne išiel vlak do Milána, tentoraz už bez prestupu v Rogoredo. Asi si viete predstaviť, ako sa ľudia, ktorí by cestovali 4 vlakmi, natlačilo do jedného vlaku. O klimatizácii ani nehovorím. Do Milána som mal cestovať zrýchleným vlakom bez prestávok. Keďže ale predošlé vlaky nešli, vlak, ktorým som cestoval, zastavoval za každou zákrutou. Našťastie, prípoj v Milano Lambrate som stihol a do Bergama som nakoniec docestoval. Čo vám poviem?! „Milujem“ talianske vlaky!

Kde v meste Pavia získať info?

Turistické informačné centrum Tourist Infopoint Pavia sa nachádza priamo na námestí Piazza della Vittoria vo východnej časti zástavby.

Čo v meste Pavia robiť, vidieť a navštíviť?

Nachádza sa v meste Pavia 3. alebo 4. najväčšia kupola katedrály v Taliansku? Kostol, v ktorom korunovali Barbarossu, jedna z najstarších univerzít Európy, podivné vysoké úzke veže, či hrad s viacerými expozíciami. V meste je atrakciou dokonca i most.

Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria)

Centrom historického jadra mesta je Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria), ktoré lemujú obchody, reštaurácie, kaviarne a bary. Južnú časť zástavby zaberá palác Broletto, v ktorom sa zasadalo v 11.-16. storočí. Už za čias Ríma sa v týchto miestach usporadúvali trhy. V juhozápadnom rohu námestia sa týči mohutná veža katedrály.

Katedrála sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta)

Katedrálu sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta; 230 m/3 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza della Vittoria) som pôvodne ani neplánoval navštíviť. Keď už som ale išiel okolo, povedal som si, prečo nenahliadnuť dovnútra. A stihol som to len tak-tak. Katedrálu už plánovali zavrieť na pravidelnú poobednú prestávku.

Vedeli ste, že kupola katedrály v Pavii je so svojím priemerom 30-35 m a výškou 80-97,5 m 3. najväčšou kupolou v Taliansku? Pomyselné zlato vyhrala Bazilika sv. Petra v Ríme (priemer cca 41-42 m, výška 136 m). Striebro patrí Brunelleschiho kupole kostola Santa Maria del Fiore vo Florencii (priemer cca 45-54 m, výška 116 m). Zemiakovú medailu získala kupola Duomo Nuovo v Brescii (priemer 21-26 m, výška 80 m). Ak by sme započítali antický chrám Panteón v Ríme s priemerom 43 m, ktorý ale nie je katedrálou, Pavia by obsadila až 4. priečku. Ak v tom máte menší zmätok ako ja, vedzte, že najporovnateľnejším kritériom je priemer kupoly, zatiaľ čo výška kupoly ukazuje jej monumentálnosť v priestore.

Pred katedrálou stojí jazdecká socha Regisola, kópia originálu, ktorý pôvodne stál v Ravenne. Prvú sochu zničili jakobíni, ktorí ju považovali za symbol monarchie.

Krytý most (Ponte Coperto)

Neodmysliteľnou súčasťou panorámy Pavie je jej krytý most (Ponte Coperto; 500 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza della Vittoria). Postavili ho v polovici 14. storočia, aby nahradil pôvodný rímsky, ktorý môžete stále vidieť vedľa súčasného mosta. Most spája centrum Pavie s dedinou práčiek, rybárov a ťažiarov štrku Ticino. Počas 2. svet. vojny ho zbombardovali. Súčasný most je z 50. rokov 20. storočia.

Kostol sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore)

Počas cestovania zvyčajne nenavštevujem kostoly, mešity, či synagógy. V Pavii je ale jeden kostol, ktorý som chcel navštíviť, pretože sa s ním spája významná historická udalosť. V románskom kostole sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore; 550 m/7 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) korunovali v roku 1155 rímsko-nemeckého kráľa Fridricha I. Barbarossu, ktorý sa zúčastnil 3. krížovej výpravy. Kostol je otvorený v pondelky medzi 7.00-12.00 h, 15.00-19.00 h a od utorka do nedele medzi 7.00-19.00 h.

Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia)

Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) patrí medzi najstaršie univerzity v Európe. Jej počiatky siahajú do roku 1361.

Stredoveké veže (Torri medievali)

V areáli univerzity neprehliadnete 3 vysoké a úzke stredoveké veže (Torri medievali; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria). Súčasný návštevník Pavie len veľmi ťažko uverí tomu, že panorámu mesta niekedy tvorila stovka takýchto veží. Do súčasnosti sa ich zachovalo 5. Tri v areáli univerzity a 2 na ulici Via Luigi Porta. Postavili ich v priebehu 11. a 12. storočia z tehál. Predstavovali moc rodiny, ktorej patrili. Žiaľ, dovnútra veží sa nedostanete.

Viscontiho hrad (Castello Visconteo)

Galeazzo II. Visconti započal výstavbu hradu (Castello Visconteo; 1 km/13 min. pešo severne od námestia Piazza della Vittoria) v roku 1360. Hrad dokončili za neuveriteľných 5 rokov. Plnil predovšetkým vojenskú funkciu, ale bol tiež sídlom dvora. Dôkazom toho sú pozostatky fresiek, výzdoba zo zlata a lapisu lazuli. Pôvodne mal hrad 4 krídla. Severné krídlo zničilo francúzske delostrelectvo v 16. storočí. Hrad slúžil v 19. storočí ako vojenské kasárne. V 20. storočí hrad odkúpilo mesto, ktoré ho premenilo na kultúrne centrum s viacerými expozíciami a výstavnými priestormi. Najviac ma ohromil svojou veľkosťou obraz „Vyslanectvo Niccola Machiavelliho, florentského občana a tajomníka, do Imoly na stretnutie s Cesarem Borgiom, vojvodom z Valentina“ od Federica Faruffiniho.

Nenechajte sa zmiasť tak ako ja. Vstup do hradu nie je z juhu, ako by jeden mohol predpokladať, ale akoby zboku hradu, zo západu. Počas prehliadky cez leto 2025 som tiež natrafil na robotníkov, ktorí rekonštruovali hrad. Z tohto dôvodu boli otvorené len niektoré expozície, archeologická expozícia, románske a renesančné sochárstvo a galérie antického umenia, umenia 17., 18. a 19. storočia. Múzeum je otvorené pondelky, stredy až piatky medzi 14.00-18.00 h, cez víkendy a sviatky medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka do nádvoria, portiku a lodžie stojí 1 eur/os. Vstupenka do expozícií stála 10 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Kde sa v meste Pavia najesť?

Pavia je známa svojím rizotom z olivového oleja, masla, cibule, cesnaku, mrkvy, zeleru, fazule, paradajok, bieleho vína, samozrejme ryže, vývaru a strúhaného syra. Už počas jazdy vlakom z Milána vám určite neuniknú rozľahlé ryžové polia, ktoré sa rozprestierajú okolo mesta. Pôvodne som plánoval navštíviť jednu reštauráciu, v ktorej pripravujú rizoto. Prišiel som ale v čase najvyššej obedovej špičky. Hostia si podávali kľučku a čakali v rade na stôl. Po chvíli čakania a zistení, že rad sa veľmi nehýbe, som sa otočil a hľadal náhradu.

Objavil som reštauráciu, v ktorej pripravovali výbornú pizzu. Neapolská reštaurácia La Nuova Mergellina (250 m/3 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria) je známa tiež svojou pizzou, ktorej cesto sa necháva kysnúť 36-100 hodín. Ochutnal som pizzu Pugliese. Vysoký chrumkavý okraj, paradajkový základ, mozzarella, výrazné ančovičky, ešte výraznejšie kapary, čierne olivy, cibuľa, parmezán a bazalka. Za pizzu a svetlý ležiak som zaplatil 17 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Pavia zájsť na kávu a drink?

Pri prehliadkach miest rád objavujem nové jedlá a nápoje. V Pavii som si kládol za cieľ ochutnať Tortu Paradiso v Pasticceria Vigoni. Základom torty je piškóta z múky, masla a cukru. Hodí sa ako samostatný dezert alebo k rôznym krémom a pudingom. Na moje prekvapenie bola cukráreň v čase mojej návštevy zatvorená. Zároveň pôsobila, že je v tomto stave už niekoľko rokov.

Nakoniec som sa zastavil v kaviarni Delizia Caffè (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria). Doplnil som kofeín v podobe espressa a oddýchol si pri Aperol Spritz. Keby som vedel, že železničiari začnú štrajkovať o niekoľko hodín skôr, predĺžil by som si svoj pobyt v kaviarni aspoň o 2 hodiny. Za účet som zaplatil 8,30 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prejdite sa po významných mostoch aj v týchto mestách:

• Tirana plná kontrastov
• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
• Umenie a grappa v Bassano del Grappa
• Čo vidieť v Ľubľane zadarmo?
• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pavia – kupola, rizoto a torta je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Bergamo dostať?

Do mesta Bergamo sa dostanete po ceste, koľajniciach aj vzduchom.

Autobusom

Autobusová stanica Bergamo Autostazione sa nachádza 2,2 km/29 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Keďže v lete 2025 modernizovali viaceré trate v meste a jeho okolí, pri ceste do mesta Lecco som cestoval najprv autobusom z Bergama do Ponte San Pietro a až potom vlakom do Lecca.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 2,5 km/33 min. juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Stanica bola mojím východiskovým bodom pre každodenné výlety do regiónu.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Orio al Serio (kód IATA: BGY) sa nachádza 7,5 km/18 min. autom juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Do Bergama som letel z Prahy. Let zvyčajne trvá 1 h a 25 minút. Spiatočná letenka stála 75,20 eur. Cena zahŕňala let a príručnú batožinu s rozmermi 40 x 25 x 20 cm, ktorá sa musí zmestiť pod sedadlo pred vami. Maximálne 24 hodín a minimálne 2 hodiny pred odletom si musíte urobiť check-in.

Do mesta som letel z Prahy. Pre nezvyčajne silnú búrku náš let ale odklonili do Verony. Našťastie, letecká spoločnosť zabezpečila transfer z letiska vo Verone na letisko v Bergame. Aj keď nás upozornili, že na transfer budeme čakať minimálne 1,5 hodiny, po hodine už bol pre nás pripravený autobus. Búrke sme sa ale aj tak nevyhli. Stretli sme sa s ňou na diaľnici. Po príchode do mesta by nikomu ani vo sne nenapadlo, že sa mestom prehnala nebezpečná búrka. Recepčná v hoteli mi povedala, že bola taká intenzívna, akoby niekto lial vedrá vody na vchodové dvere. Do hotela som sa nakoniec dostal o 3 hodiny neskôr.

Ako sa po meste Bergamo pohybovať?

Súčasťou mestskej hromadnej dopravy sú tiež 2 pozemné lanovky. Prvá lanovka premáva do horného mesta. Druhá lanovka na San Vigilio.

Lanovka do horného mesta

Lanovka medzi dolným a horným mestom je v prevádzke už viac ako 125 rokov (1887). Premáva denne zvyčajne medzi 7.00-0.00 h. Prevádzková doba sa mení v závislosti od školských prázdnin a víkendov. Dychberúce výhľady z lanovky ale neočakávajte. Väčšinu cesty som videl múr obrastený brečtanom alebo súkromné záhrady susediacich domov.

Lanovka na San Vigilio

Druhá lanovka premáva medzi horným mestom (za bránou sv. Alexandra) a najvyšším vrchom Bergama San Vigilio. Na vrchu sa nachádza rovnomenný hrad. Hrad by mal byť otvorený celoročne denne od apríla do októbra medzi 7.00-21.00 h a od novembra do marca medzi 8.00-17.00 h. Žiaľ, bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, bol hrad počas mojej návštevy zatvorený a narazil som len na zamknutú bránu. Takže výhľady na mesto som lovil iba spoza plota súkromných víl. Lanovku slávnostne otvorili v roku 1912, zrekonštruovali ju v roku 1991. Počas jazdy sa vám naskytnú omnoho krajšie výhľady ako v prvej lanovke.

Praktické info o lanovkách

Cesta netrvá dlho, len okolo 2,5 minúty. Kapacita lanoviek je 40-50 osôb, takže počas letnej turistickej sezóny sa pripravte na masy návštevníkov a dlhé rady. Lanovku tiež zahŕňal 7-dňový vlakový pas Trenord.

Kde v meste Bergamo získať info?

Turistické informačné centrum Ufficio Turistico – Bergamo Città Bassa sa nachádza 2,4 km/32 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia pri železničnej a autobusovej stanici. V infocentre pracovala veľmi milá a veľmi dobre po anglicky hovoriaca pani, ktorá mi odporučila najzaujímavejšie miesta v meste a kúpu 7-dňového vlakového pasu.

Malý infopoint sa tiež nachádza len 140 m/2 min. pešo východne od námestia Piazza Vecchia na prízemí veže Torre del Gombito.

Čo v meste Bergamo robiť, vidieť a navštíviť?

Tradičným východiskovým bodom na spoznávanie mesta sú jeho námestia. Pri prehliadke mesta ale nevynechajte prechádzku po jeho hradbách, ktoré sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Najlepší výhľad na mesto sa vám ako inak naskytne z vyhliadkovej veže.

Brána sv. Jakuba (Porta San Giacomo)

Ku bráne sv. Jakuba (Porta San Giacomo; 600 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia) z lešteného bieleho mramoru sa dostanete po kamennej uličke Via Salita della Scaletta a krátkom úseku Vicolo S. Carlo. Posledný úsek cesty, tentoraz už aj s výhľadom na bránu, vedie po viadukte Via Sant’Alessandro. Viadukt ponúka výhľad na hradby mesta na jednej strane a dolné mesto na opačnej. Bránu stráži trochu vystrašený okrídlený lev sv. Marka, ktorý pripomína benátsku nadvládu.

Benátske hradby (Le Mura Veneziane)

Hradby v Bergame sú jedny z najznámejších, ktoré postavila Benátska republika. Boli najzápadnejšie položeným obranným systémom republiky. Opevnenie v štýle renesančnej vojenskej architektúry vzniklo v priebehu 16. storočia. Ich výstavba si ale vyžiadala veľké obete. Bolo zbúraných viac ako 250 budov, vrátane 8 náboženských pamiatok. Počas stavby bolo vydaných najmenej 8 exkomunikácií. Zaujímavosťou je, že hradby nikdy neplnili vojenskú funkciu. Práve preto sa zachovali v takmer pôvodnej podobe. Celý komplex zahŕňa 14 bášt, 2 plošiny, 4 brány, 2 prachárne, približne 100 streleckých otvorov a podzemný systém tunelov a chodieb.

Baštu sv. Michala (Baluardo di San Michele) postavili na strategickom mieste s panoramatickým výhľadom na rovinu pod ňou. V priebehu 19. storočia sa hradby postupne stali obľúbenými miestami prechádzok a pozorovania okolitej krajiny. Bašta zlákala na krátke zastavenie aj mňa. Odporúčam vám objednať si v neďalekom prístrešku Campari Spritz (7 eur, možnosť platby platobnou kartou), sadnúť si na lavičku s výhľadom na dolné mesto a už si len užívať dolce far niente. Prechádzku po hradbách vám odporúčam pri západe slnka. Šesť km dlhý pás hradieb a bášt je od roku 2017 súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Zatiaľ, čo hradby na južnej strane horného mesta sú ľahko dostupné, tie na severnom okraji môžete obdivovať len zdola. Na ich vrchol sa nedostanete. Zvyčajne ide o súkromný pozemok.

Rodný dom Gaetana Donizettiho (Casa Natale di Gaetano Donizetti)

Keď už ale budete v severnej časti horného mesta, zastavte sa pri (v) rodnom dome Gaetana Donizettiho (Casa Natale di Gaetano Donizetti; 700 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia), jedného z najvýznamnejších talianskych hudobných skladateľov všetkých čias. Dom je ale prístupný len v nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.00-17.00 h.

Brána sv. Alexandra (Porta Sant’Alessandro)

Západným vstupom do mesta bola brána sv. Alexandra (Porta Sant’Alessandro; 550 m/8 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia). Neďaleko brány sa kedysi nachádzala bazilika sv. Alexandra, patróna mesta. V súčasnosti už neexistuje. Ostal z nej len jeden stĺp (západne od brány), ktorý uvidíte dodnes. Na vyhliadke neďaleko brány sa nechajte prekvapiť mestskými kozami, ktoré sa tu spokojne pasú na strmom kopci.

Pevnosť Viscontiovcov (Citadella Viscontea)

Severozápadný okraj horného mesta stráži pevnosť Viscontiovcov (Citadella Viscontea; 400 m/5 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia) zo 14. storočia. V jej priestoroch sa nachádzajú Mestské archeologické múzeum a Mestské múzeum prírodných vied Enrica Caffiho v Bergame.

Staré námestie (Piazza Vecchia)

Srdcom horného mesta je Staré námestie (Piazza Vecchia). Postavili ho na mieste starovekého rímskeho fóra. Po stáročia bolo centrom politickej moci mesta. Od námestia Piazza Duomo ho oddeľuje Palác rozumu (Palazzo della Ragione), ktorý bol sídlom politickej a administratívnej moci. Zároveň je jednou z najstarších mestských budov Lombardska. V strede námestia stojí fontána Contarini z konca Benátskej republiky. Severovýchodnú časť námestia zaberá Palazzo Nuovo, dnes knižnica s neoceniteľnou zbierkou prvotlačí, rukopisov a iných artefaktov.

Mestská veža Campanone

Dominantou námestia je mestská veža a zvonica Campanone, ktorá je najvyššou vežou mesta (52,76 m). Vo svojom vnútri ukrýva najväčší zvon Lombardska. Aby ste ho počuli, navštívte námestie večer o 22.00 h, kedy zvoní neuveriteľných stokrát. Pripomína zatváranie mestských brán počas Benátskej republiky. Vežu som aj navštívil. V jej vnútri je výťah, ktorý lemuje schodisko s 230 schodmi. V horúcom júlovom počasí som pri ceste na jej vrchol pochopiteľne uprednostnil výťah.

Podobne ako z iných vyhliadkových veží, aj z tejto sa vám naskytne fascinujúci výhľad nielen na horné a dolné mesto, ale aj na nížinu či Orobské predalpy. Vstupenka stojí 5 eur/os. Okrem veže zahŕňa aj expozíciu v Palazzo del Podestà a Museo del Cinquecento. V pokladni veže mi uznali novinársky preukaz. Veža a palác sú otvorené celoročne od utorka do piatka medzi 10.00-18.00 h, cez víkendy a sviatky medzi 10.00-19.00 h.

Námestie Piazza Duomo

Susedom starého námestia je námestie Piazza Duomo (120 m/2 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Lemujú ho katedrála sv. Alexandra, bazilika Santa Maria Maggiore, kaplnka Bartolomea Colleoniho, osemstranná neogotická krstiteľnica, biskupský palác a kúria. V bazilike sú hrobky hudobných skladateľov Gaetana Donizettiho a Simonea Mayra. Kaplnka je zase najlepším príkladom renesančnej architektúry v Bergame. Bartolomea Colleoniho, generálneho veliteľa Benátskej republiky, v nej pochovali v novembri 1475.

Kde sa v meste Bergamo ubytovať?

Štvorhviezdičkový hotel Starhotels Cristallo Palace som si vybral pre jeho vynikajúcu polohu medzi letiskom (3,3 km/46 minút pešo juhovýchodne) a starým mestom (3,5 km/47 minút severozápadne). Napriek tomu, že ubytovať sa môžete od 15.00 h, moja izba bola pripravená už o 2 hodiny skôr. Dokonca som nedodržal ani čas odubytovania, ktorý je medzi 10.00-12.00 h. Na letisku som musel byť už ráno, a preto som sa odubytoval ešte pred 10.00 h. Na recepcii pracovala taktiež veľmi milá a po anglicky dobre hovoriaca recepčná.

Bol som ubytovaný v 1-lôžkovej izbe Classic so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Nevyhnutným vybavením izby bola klimatizácia. Z izby som mal výhľad na mesto, a keď som sa z okna mierne vyklonil, tak aj na staré mesto. V izbe otočenej smerom na západ som si zároveň vychutnal (takmer) každý deň západ slnka. Raňajky podávajú formou bufetových stolov. Snáď najviac som sa potešil každodennej ponuke 4 rôznych druhov sladkých croissantov. Nemusíte si rezervovať miesto na súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Poplatok je 14 eur/deň. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli.

Za jednu 1-lôžkovú izbu na 7 nocí som zaplatil 659,88 eur. Cena zahŕňala ubytovanie s raňajkami a 10 % DPH. Nezahŕňala mestskú daň vo výške 25 eur/pobyt.

Kde sa v meste Bergamo najesť?

Lokálna kuchyňa v podobe plnených raviol, vínové rizoto, grilované kuracie prsia alebo veľký šťavnatý hamburger?

Cresta Alta

Grilované kura, hamburgery a remeselné pivo. To sú highlighty reštaurácie Cresta Alta (3,1 km/41 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia). Ako milovník hamburgerov som si nemohol nechať ujsť jeden aj v Lombardsku. A že som si vybral dobre. V reštaurácii ho pripravili famózne. Ochutnal som Cheeseburger so 165 g hovädziny fassona, smotanovým syrom, chrumkavou slaninkou, paradajkou, šalátom a domácou omáčkou CrestaAlta. Mäso pripravujú z piemontského dobytka fassona z farmy v Mondovi. Vyprážané zemiakové hranolčeky sú samozrejmosťou každej porcie.

Ku večeri som ochutnal 2 remeselná pivá z lombardského pivovaru Birrificio La Fenice. Zaujímavosťou je, že pivá pomenovali podľa smrteľných hriechov. To som pri objednávaní netušil. Vybral som si teda Hnev a Závisť. Hnev (Ira) je svetlé, mierne zakalené spodne kvasené pivo s kvetinovou arómou. V chuti sa odrážajú tóny akáciového medu. Naopak Závisť (Invidia) je vrchne kvasené pivo s arómou citrusov, manga, pomaranču a mučenky, ktorú ucítite aj v chuti. Profesionálna, po anglicky hovoriaca obsluha. Za večeru som zaplatil 24,40 eur (coperto 1,50 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Circolino Città Alta

Reštaurácia Circolino Città Alta (220 m/3 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia) sídli v bývalom kláštore svätej Agáty, ktorý neskôr prestavali na väzenie. Po vynikajúcom obede by som sa tu stal väzňom dobrovoľne aj ja. Myslel som si, že v horúcom júlovom počasí si sadnem radšej do klimatizovaných vnútorných priestorov. Rozľahlá krytá terasa ma ale presvedčila o tom, že vonku to bude predsa len lepšie. Ochutnal som jedlo typické pre miestnu kuchyňu Casoncelli alla Bergamasca (v bergamskom štýle).

Išlo o ravioli plnené mäsom a korením, ochutené rozpusteným maslom, šalviou, opečenou pancettou a syrom Grana Padano. V horúcom počasí ma osviežilo nemecké pšeničné pivo Franziskaner. Keďže som si vďaka neskorému príchodu do mesta dal obed trochu neskôr, ostal som v tejto reštaurácii už aj na kávu s dezertom. Vyskúšal som broskyňovo-malinový tart s vanilkovým krémom a k tomu samozrejme espresso. Za obed som zaplatil 24,10 eur (2 eur coperto). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Trattoria da Adriano

Posledný deň na obed som sa zastavil v reštaurácii Trattoria da Adriano (1,6 km/21 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Okrem stáleho jedálneho lístka ponúkala reštaurácia tiež široký výber jedál dennej ponuky. Preklad tejto ponuky bol ale pre mňa taký náročný, že som radšej siahol po stálom lístku. Ochutnal som grilované kuracie prsia s grilovanou zeleninou a šalátom. Po obede som sa osviežil svetlým ležiakom. Za obed som zaplatil 24,50 eur (coperto 2,50 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Casa Ernesto di Ernesto Valenti

Posledný deň v Bergame som očividne dobiehal všetky zameškané resty. Okrem zmrzliny stracciatella a koktailu Campari Soda som počas celého môjho pobytu v Lombardsku nikde neochutnal rizoto. Práve preto som navštívil reštauráciu Casa Ernesto di Ernesto Valenti (1,9 km/25 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Ochutnal som rizoto zo šumivého vína, ktoré ochutili balzamikovým octom a ozdobili černicou. Pôvodne som myslel, že si tu dám aj dezert, ale rizoto ma tak zasýtilo, že na dezert mi už neostalo miesto. Za večeru som zaplatil 19 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Bergamo zájsť na kávu?

Kaviareň Caffè Tiraboschi (1,9 km/24 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia) sa nachádza v dolnom meste Bergama. Okrem kávy som neodolal širokej ponuke zákuskov. Pre Taliansko síce netypické, zvolil som Sacher. Za tortu s espressom som zaplatil 7,80 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Keď už budete v tejto časti mesta, určite sa zastavte hneď vedľa v celosvetovej sieti zmrzlinární Gelateria La Romana (1,9 km/24 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia) na zmrzlinu (3 kopčeky zmrzliny za 4 eur). Byť v Bergame a neochutnať zmrzlinu s príchuťou stracciatella, ktorá pochádza práve odtiaľto, to je akoby ste v Bergame ani nikdy neboli. Zmrzlina stracciatella sa skladá z mlieka, smotany, cukru a kúskov čokolády. Práve tie pridal ako prvý do zmrzliny Enrico Panattoni v reštaurácii La Marianna v roku 1962.

Kam v meste Bergamo zájsť na drink?

V Miláne som neochutnal Campari soda, koktail, ktorý je pre mesto taký typický. Tak som sa rozhodol, že ho ochutnám posledný večer v Bergame v bare P40 Lounge Bar (1,7 km/22 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Aperitív Campari Soda je ako už názov napovedá kombináciou Campari a sódovej vody, zvyčajne v pomere 1:3. Ľad a plátok pomaranča sú samozrejmosťou. Nápoj vynašiel Davide Campari vo svojom bare Camparino v Miláne v roku 1915. Za koktail som zaplatil 7 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Campari sa vyrába z neutrálneho alkoholového základu, ktorý je napustený extraktom z 86 rôznych bylín, horkých a aromatických látok, ako je napr. granátové jablko, ženšen, pomarančová kôra, kôra stromov kaskarilly či citrusový olej. Gaspare Campari ho vynašiel v roku 1867 a dodnes sa vyrába podľa jeho tajnej receptúry. Má žiarivo červenú farbu, intenzívnu arómu a horkú chuť.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Brusel – Grand Place a okolie
• Durrës v Albánsku
• Rovinj – mesto, ktoré vyrastá z mora
• Kráľovský Winchester v južnom Anglicku
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Bergamo s príchuťou stracciatelly je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Brescia dostať?

Brescia sa nachádza v rovnomennej provincii v regióne Lombardsko na severe Talianska.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza Paolo VI. Do Brescie som cestoval vlakom z Bergama. Cesta 2 vlakmi vrátane 8-minútového prestoja v meste Treviglio mala trvať 1 h a 13 minút. To by som ale musel stihnúť prípoj. Ďalší vlak išiel až o hodinu, tak som sa v meste zastavil na perfektnú kávu. O tejto skúsenosti píšem nižšie.

Spiatočný lístok z Bergama do Brescie s prestupom v Treviglio by ma vyšiel na 14,80 eur. Na začiatku pobytu som si kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii.

Autobusom

Autobusová stanica Brescia – Bus Terminal Via Solferino sa nachádza 1 km/15 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza Paolo VI.

Kde v meste Brescia získať info?

Turistické informačné centrum Infopoint Turismo e Mobilità sa nachádza v juhozápadnom rohu námestia Piazza Paolo VI.

Čo v meste Brescia robiť, vidieť a navštíviť?

Mohutný hrad, ktorý sa vypína na kopci nad mestom s múzeami, archeologická lokalita zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, galéria s nadčasovým umením a hneď 5 námestí v historickom jadre mesta.

Hrad Castello di Brescia

Moje prvé kroky zo železničnej stanice smerovali na miestny hrad (Castello di Brescia; 1 km/15 min. pešo severne od námestia Piazza Paolo VI). Na hrade sa nachádzajú 2 expozície – Múzeum talianskeho obrodenia (Museo del Risorgimento) a Múzeum zbraní a brnení (Museo delle Armi Luigi Marzoli). Hrad žije aj podujatiami. V areáli som si všimol javisko a skupinku ľudí, ktorá asi niečo pripravovala. Hrad je otvorený celoročne denne medzi 6.00-23.00 h.

Na hrade sa mi veľmi páčilo, že jeho areálom sa môžete pokojne voľne túlať. Všade sú smerovníky, ktoré vás navádzajú k expozíciám, vežiam, mostom a parkom, takže sa nemusíte obávať, že by ste sa stratili. Hlavne si neplánujte výstup pred 12.00 h na obed a neponáhľajte sa zo stanice tak ako ja. Tak som sa potil, že som ledva videl na oči. Na druhej strane, načasovanie bolo perfektné. Na vežu Torre Coltrina som vystúpil presne na poludnie. Odmenou mi boli všetky zvony Brescie, ktoré sa v tú chvíľu rozozvučali. Škoda len, že do veže na tom najvyššom mieste hradu sa človek už nedostal.

Archeologický park rímskej Brixie (Parco archeologico di Brixia romana)

Pred návštevou mesta som netušil, že aj Brescia má atraktivity, ktoré sú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Archeologický park rímskej Brixie (Parco archeologico di Brixia romana; 550 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza Paolo VI) sa stal spolu s kláštorným komplexom San Salvatore súčasťou dedičstva v roku 2011 v rámci série lokalít Longobardi v Taliansku. Miesta moci (568 – 774 n. l.).

Areál tvoria rímske divadlo, kapitol a svätyňa. Rímske divadlo a jeho okolie sú voľné prístupné. Najprv som si prešiel voľne dostupný areál. Nakoniec som ale neodolal a zabezpečil si vstup aj do Kapitolu a svätyne pod ním. Uvidíte keltské misky z jemnej keramiky s rytými nápismi na dne, mincu s hlavou Saturna, pôvodné rímske fresky a podlahy či bronzovú sochu Okrídlené víťazstvo. Kapitol bol hlavný chrám každého rímskeho mesta a symbol rímskej kultúry.

Kvôli udržaniu stálej teploty 20 ^oC vo vnútri expozícií budete prechádzať cez dvojité dvere. Na internetovej stránke odporúčajú návštevníkom zobrať si niečo teplé navrch. Pre chladných ľudí zo severu, ako napr. ja, to naozaj nebolo nutné. Múzeum poskytlo v horúcom lete príjemný chládok pred vonkajšou páľavou. Práve preto vám odporúčam návštevu lokality ráno po otvorení, alebo večer pred záverečnou. Park je otvorený od júna do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-19.00 h, od októbra do mája od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Posledný vstup je 45 minút pred zatvorením. Vstupenka stála 15 eur. Zahŕňa ale vstup do 5 rôznych múzeí v meste. V archeologickom parku mi uznali novinársky preukaz.

Galéria Pinacoteca Tosio Martinengo

Zbierka galérie Pinacoteca Tosio Martinengo (700 m/9 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Paolo VI) vznikla na prelome 19. a 20. storočia zo štedrosti občanov, ktorí darovali svoje obrazy a starostlivosti obce o zhromažďovanie a uchovávanie umeleckých diel.

V galérii ma zaujali viaceré maľby. Všimnite si pastiera so zväčšenou štítnou žľazou na obraze Adorácia pastierov, realistické zobrazenie šiat a žiarivé brnenie na obraze Korunovácia Panny Márie a svätého Dominika, gréckych filozofov Hérakleita a Démokrita oblečených ako žobrákov, nadčasové zobrazenie Starej roľníčky od Bellottiho, či maľby trpaslíkov od Faustina Bocchiho, ktorého diela som už videl v Padove. Najdlhšie som sa ale pristavil pri replike sochy Karola Emanuela III. Savojského od Simona Trogera. Oblečenie z ružového dreva vyrobili a vyrezali okolo predtým vytesaných postáv zo slonoviny. Nechýbajú detaily ako pošva a pozlátená bronzová pracka na ramene anjela.

Pinakotéka je otvorená od júna do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-19.00 h a od októbra do mája od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Posledný vstup je 45 minút pred zatvorením. Vstupenka stála 15 eur. Zahŕňa vstup do 5 rôznych múzeí v meste. V galérii mi uznali novinársky preukaz.

Námestie Piazza Paolo VI (Piazza dei due Duomi)

V historickom centre mesta Brescia sa nachádza hneď niekoľko námestí. Tým najvýznamnejším z nich je námestie Piazza Paolo VI, prezývané tiež námestím 2 dómov (Piazza dei due Duomi). Určite tušíte, čomu námestie vďačí za svoju prezývku. Sú nimi barokový (spodná časť) a rokokový (vrchná časť) nový dóm (Duomo nuovo) vo východnej časti zástavby a románsky starý dóm alebo rotunda (Duomo vecchio o Rotonda) v juhovýchodnej časti zástavby. Severovýchodnú časť námestia lemuje najstaršia verejná budova v meste – palác Broletto (Palazzo del Broletto), v tej juhozápadnej je infocentrum.

Vedeli ste, že kupola nového dómu je 4. najvyššou v Taliansku po katedrále Santa Maria del Fiore vo Florencii, bazilike sv. Petra v Ríme a katedrále v Pavii?

Námestie Piazza della Loggia

V Taliansku sa mi veľmi páči, že námestia sa zvyčajne volajú podľa najvýznamnejšej budovy na námestí. Takže budete tušiť, čo stojí na námestí lodžie (Piazza Loggia; 220 m/3 min. pešo severozápadne od Piazza Paolo VI). Úzku západnú stranu námestia zaberá palác lodžie (Palazzo della Loggia), ktorý postavili v štýle benátskej renesancie. V súčasnosti v ňom sídli mestská správa. V Benátkach ešte chvíľu ostaneme. Ak sa otočíte, uvidíte vo východnej časti zástavby hodinovú vežu (Torre dell’Orologio). Nie je síce taká monumentálna ako tá v Benátkach, ale majestátnosť jej nechýba.

Námestie Piazza della Vittoria

Z Benátok sa presunieme do temnejších dejín histórie Talianska, do fašizmu. Celé námestie víťazstva (Piazza della Vittoria; 200 m/3 min. pešo západne od Piazza Paolo VI) prestavali a slávnostne otvorili v roku 1932. V severnej časti zástavby stojí pošta (Palazzo delle Poste), vo východnej časti Veža revolúcie (Torre della Rivoluzione) a v západnej časti jeden z prvých mrakodrapov Talianska, Torrione INA, vysoký 60 m.

Námestie Piazza del Mercato

Určite vám bude jasné, čo sa deje na tržnom námestí (Piazza del Mercato; 350 m/5 min. pešo západne od Piazza Paolo VI). Námestie je dejiskom remeselných trhov a kultúrnych podujatí. Ľan a látky sa na námestí vymieňali už v 12. storočí. V 15. storočí tu postavili prvé obchodné domy.

Námestie Piazza del Foro

Najlepším východiskovým bodom na spoznávanie UNESCO pamiatok Brescie je námestie s fórom (Piazza del Foro; 450 m/6 min. pešo východne od Piazza Paolo VI). Námestie bolo občianskym a náboženským centrom Brescie v rímskych časoch. O archeologickom parku rímskej Brixie som písal vyššie.

Kde sa v meste Brescia najesť?

Vďakabohu, že reštaurácia, do ktorej som plánoval ísť, nebola otvorená, keď mala byť. V tom prípade by som neobjavil reštauráciu Ma!osteria (400 m/5 min. pešo východne od námestia Piazza Paolo VI). Reštaurácia, v ktorej som bol jediným cudzincom, menu len v taliančine a obsluha hovoriaca krkolomnou angličtinou. Vedel som, že som na správnom mieste. Ochutnal som regionálnu špecialitu – hovädzie mäso v oleji z mesta Rovato s polentou. Recept pochádza zo 16. storočia. Zvyčajne sa pripravuje z hovädzieho mäsa, olivového oleja, strúhanky, bieleho vína, cesnaku, petržlenovej vňate, rozmarínu, ančovičiek a koreňovej zeleniny. Existuje ale mnoho variácií od rodiny k rodine. Obed som zapil bavorským pšeničným pivom. Za obed som zaplatil 25 eur (coperto 3 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Brescia zájsť na kávu?

Vďaka vlaku, ktorý mi odišiel pred očami, vám prinášam hneď 2 tipy, kam zájsť na kávu a drink. Prvý tip je priamo v meste Brescia, zatiaľ čo ten druhý z mesta Treviglio.

Bar Bar

Koktailový bar a kaviareň Bar Bar sa nachádza priamo na námestí Piazza Paolo VI v juhozápadnej časti zástavby. Pôvodne som aj uvažoval, že si ku káve objednám niečo sladké. Nakoniec som ale dobre urobil, že som si nič neobjednal. Okrem kávy som sa tu zastavil aj na Aperol Spritz. A k nemu som dostal famózny výber antipasti, ktoré boli v cene nápoja. Boli tu veľké zelené olivy s kôstkou uprostred, pečivo s akýmsi talianskym párkom, mrkva v zmesi oleja a octu, pizza koláč, hrianka s paradajkami, bagetka so šunkou a šalátom a nakoniec quiche. Na večeru som v ten deň už nemusel ísť. Za účet som zaplatil 7,50 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Urban . Cafe

Kaviareň Urban . Cafe sa síce nenachádza priamo v meste Brescia, spomeniem ju ale v tomto článku, pretože som ju navštívil práve po ceste do Brescie. Kaviareň sa nachádza v centre mesta Treviglio. V kaviarni som sa zastavil po tom, čo mi pred očami utiekol vlak. Ďalší išiel až o hodinu. Takže som sa veľmi rýchlo prepol do talianskeho módu. Moderná kaviareň, ktorú by som očakával vo väčšom meste, akým je Treviglio. Nevadí, aspoň sa im v takom mestečku podarilo pozdvihnúť úroveň pitia kávy.

Niet pochýb o tom, že kaviareň je obľúbená aj medzi miestnymi. Okolo mňa sedeli samí taliansky hovoriaci, očividne domáci hostia, ktorí si vyšli v nedeľu doobeda niekam na kávu. Objednal som si, ako inak, espresso a k nemu obrovský marhuľový croissant. Marhuľového džemu bolo v croissante tak štedro, až vychádzal na povrch. Za účet som zaplatil 3,10 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. Keby som nezmeškal vlak, neobjavil by som takú skvelú kaviareň.

Navštívte hrady aj v týchto mestách:

• Oslo
• Tirana
• Karlštejn
• Bratislava
• Winchester

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Brescia je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Padova dostať?

Padova sa nachádza v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbra 2023 v nej žilo 207 330 obyvateľov.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 1,4 km/19 min. pešo severne od námestia Piazza delle Erbe. Do mesta Padova som cestoval priamym regionálnym vlakom z Trevisa. Cesta trvala 1 h 6 min. a cestovný lístok stál 6,25 eur/os. Ak budete cestovať s otvoreným lístkom, nezabudnite si ho označiť v označovači na nástupišti.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza 1,5 km/20 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe neďaleko železničnej stanice.

Kde v meste Padova získať info?

Turistické informačné centrum IAT Padua Pedrocchi sa nachádza 220 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe.

Čo v meste Padova robiť, vidieť a navštíviť?

Najstaršia botanická záhrada sveta a fresky zo 14. storočia sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Mesto ale zaujme aj svojou architektúrou, historickými budovami, palácom a orlojom. Do histórie a umenia sa ponoríte v občianskom múzeu.

Palác rozumu (Palazzo della Ragione)

Gotický palác rozumu (Palazzo della Ragione) bol srdcom mestského života. Od stredoveku sa toho veľa nezmenilo, v paláci a jeho okolí sa ruch mesta sústreďuje dodnes. Síce v Padove v ten deň pršalo, obchodníkov to neodradilo rozložiť si pred palácom svoje stánky a predávať v nich čerstvé potraviny. Palác postavili v roku 1218 na mieste, kde sa kedysi nachádzalo rímske fórum. So svojou dĺžkou 82 m a šírkou 27 m je palác jednou z najväčších pozastavených súdnych siení v Európe.

Na prízemí sa nachádzali obchody, na 1. poschodí dielne a 2. poschodie zaberal súd a verejné úrady. V čase postavenia bol vďaka svojej výške dominantou mesta. Medzi rokmi 1306-1309 dostal palác strechu v podobe prevráteného lodného kýlu a 2 vnútorné lodžie. Giotto vytvoril maľovaný cyklus, ktorý ale požiar v roku 1420 zničil. V rokoch 1430-1440 namaľovali nové fresky, ktoré boli inšpirované Giottom. Tie sa rozprestierajú pozdĺž stien v 3 pásoch, čo naznačuje umiestnenie rôznych tribunálov.

Vedeli ste, že 333 obdĺžnikov zobrazuje 12 mesiacov, každý s patrónom, znamením zverokruhu, súhvezdiami, aktivitami typickými pre ročné obdobie a charakteristikami tých, ktorí sa v tomto znamení narodili?

V sieni sa zachoval kameň Vituperio, pri ktorom vyzlečení dlžníci dostali na zadok. Veľkého dreveného koňa sem nepreniesli z Tróje. Annibale Capodilista ho vytvoril na prehliadku a jeho rodina ho neskôr darovala mestu. V roku 2006 umiestnili v paláci Foucaultovo kyvadlo, ktoré dokazuje, že Zem sa otáča okolo svojej osi. V súčasnosti sa palác využíva na výstavy a podujatia. Palác je otvorený od utorka do nedele od 9.00-18.30 h. Vstupenka stojí 8 eur. V paláci mi uznali novinársky preukaz.

Hodinová veža (Torre dell’Orologio)

Strážna, neskôr hodinová, veža (Torre dell’Orologio; 300 m/4 min. pešo severozápadne od námestia Piazza delle Erbe) stojí na susednom námestí Piazza dei Signori. Vežu postavili v rokoch 1425-1430, má výšku 30 m, 5 podlaží, pričom dolné 3 podlažia zaberal hodinový mechanizmus a vo vrchných 2 sídlil hodinový majster, údržbár a správca. Osemboká veža navrchu sa prezýva lampáš. Víťazný oblúk v základni veže pribudol v roku 1532.

Predpokladá sa, že orloj bol vôbec prvým v celom Taliansku. Hodiny predstavujú ptolemaiovskú astronomickú teóriu geocentrického systému, ktorý umiestnil Zem do stredu vesmíru. Vonkajší pás ciferníka tvoria hodiny rímskymi číslicami, 2. pás medené hviezdy, v 3. páse sú symboly zverokruhu a v strede je Zem.

Zvláštnosťou je, že medzi znameniami chýbajú Váhy, čo viedlo ku viacerým domnienkam. Niektorí predpokladali, že staviteľ nasledoval egyptskú astrológiu, ktorá mala len 11 znamení. Iní predpokladali, že Váhy chýbajú preto, lebo objednávateľ nezaplatil staviteľom. Ďalšia teória uvádza, že v meste v tom čase chýbala spravodlivá vláda. Ak sa však na hodiny pozrieme lepšie, je v nich priestor pre 12 znamení. Zvláštnosť spôsobuje to, že znamenia zverokruhu nie sú zastúpené. Súhvezdia a váhy údajne zodpovedali konštelácii klepiet škorpióna.

Praktické info

Veža je momentálne otvorená v piatky od 9.00-12.30 h a v soboty od 9.00-12.00 a od 15.30-18.00 h. Komentované prehliadky so sprievodcom sú o 9.30 h, 10.15 h, 11.00 h a 11.45 h.

Námestie Prato della Valle

Elipsovité námestie Prato della Valle (1,1 km/15 min. pešo južne od námestia Piazza delle Erbe) je najväčším námestím v meste a jedným z najväčších v Európe. V strede sa nachádza Isola Memmia, zelený ostrov, pomenovaný na počesť starostu, ktorý práce objednal. Ostrov obklopuje kanál, ktorý zdobí 78 sôch slávnych osobností mesta (Andrea Memmo, Torquato Tasso, Antonio Canova, Galileo Galilei, Francesco Petrarca, …).

Botanická záhrada Padovskej univerzity (Orto botanico dell’Università degli Studi di Padova)

Botanická záhrada Padovskej univerzity (Orto botanico dell’Università degli Studi di Padova; 1,1 km/15 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) je najstaršou existujúcou univerzitnou botanickou záhradou sveta. Založili ju v roku 1545 a do súčasnosti si zachovala svoju pôvodnú polohu i štruktúru. Botanická záhrada zastávala významnú úlohu pri výmene myšlienok, poznatkov, rastlín a vedeckého materiálu. Výrazne prispela k rozvoju mnohých moderných vedných disciplín, najmä botaniky, medicíny, chémie, ekológie a farmácie. Práve vďaka tomu sa stala v roku 1997 súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Prehliadka botanickej záhrady

Historická záhrada hostí viac ako 6 000 rastlín a asi 3 500 druhov. Moderná záhrada biodiverzity, ktorú tvoria skleníky a kvetinové záhony, vystavuje asi 1 300 druhov. Súčasťou botanickej záhrady je tiež moderné interaktívne múzeum, kde sa dozviete nielen o histórii, ale aj rastlinách a ľuďoch, ktorí tieto rastliny zbierali. Uvidíte 136 herbárov (historický herbár s 800 000 exemplármi sa nachádza na požiadanie na poschodí), huby a riasy. Ďalšia miestnosť pripomína starú vidiecku lekáreň so vzácnou zbierkou liekov, prípravkov a nástrojov. V „prednáškovej sále“ uvidíte niektoré zo 16 000 skúmaviek, ktoré obsahujú semená, ilustračné tabuľky, litografie, mapy či modely. Polkruhová učebňa, tzv. botanické divadlo, pre 100 študentov sa stále používa. Počas prehliadok sa v nej premieta film Goethe.

Praktické info

Botanická záhrada je otvorená od januára do marca, v novembri a decembri od utorka do nedele od 10.00-17.00 h, od apríla do septembra od utorka do nedele od 10.00-19.00 h a v októbri od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 10 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line. K dispozícii je tiež bezplatný audio-sprievodca v taliančine, angličtine a nemčine, príp. si môžete rezervovať komentovanú prehliadku so sprievodcom. V botanickej záhrade mi uznali novinársky preukaz.

Jazdecká socha Gattamelata (Monumento al Gattamelata)

Bronzová jazdecká socha Gattamelata (Monumento al Gattamelata; 900 m/12 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) stojí pred bazilikou sv. Antona Padovského. Pochádza z roku 1453. Navrhol ju Donatello, renesančný sochár a architekt. Na koni sedí Erasmo da Narni, prezývaný Gattamelata, ktorý bol stredovekým veliteľom žoldnierov. Mnohí ju považujú za najkrajšiu jazdeckú sochu všetkých čias. Tak som sa chcel na tú krásu pozrieť aj ja. Sochu v čase mojej návštevy ako naschvál reštaurovali.  

Kaplnka Scrovegni (Cappella degli Scrovegni)

Kaplnku Scrovegni (Cappella degli Scrovegni; 800 m/11 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) právom prezývajú padovskou Sixtínskou kaplnkou. V rokoch 1303-1305 ju vytvoril Giotto na objednávku Enrica degli Scrovegni. Je zasvätená Panne Márii Milosrdnej lásky. Fresky hovoria o udalostiach zo života Panny Márie a Krista. Najviac určite zaujme Posledný súd. Mesto získalo kaplnku v roku 1880 a fresky v 19. a 20. storočí viackrát reštaurovali.

Od 70. rokov 20. storočia až do súčasnosti sa stav budovy, kvalita ovzdušia v nej, znečisťujúce faktory a stav zachovania fresiek podrobne sledujú. Aj preto vybudovali špeciálnu klimatizovanú čakáreň, ktorá umožňuje vidieť kaplnku väčším skupinám návštevníkov. Freskový cyklus kaplnky Scrovegni bol v roku 2021 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť spoločného zápisu „Cykly fresiek 14. storočia v Padove“.

Praktické info

Kaplnka je otvorená celoročne od 9.00-19.00 h. Od 25. marca do 1. novembra aj od 19.00-22.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. (+ 1 eur/os. predpredaj). Zahŕňa aj občianske múzeum Eremitani a palác Zuckermann od utorka do nedele a múzeum Eremitani tiež v neprázdninové pondelky. Pokladňa sa nachádza pri vchode do múzea Eremitani. Vstupenky si môžete rezervovať vopred min. 24 hodín on-line alebo telefonicky. Nemôžete si rezervovať vstupenky na ten istý deň a e-mailom. Vstupenky sa nevracajú. Musíte si ich vyzdvihnúť v dostatočnom predstihu. Ak prídete neskoro, musíte si rezervovať vstupenky na iný čas a zaplatiť znova. Po vyzdvihnutí vstupeniek budete čakať v klimatizovanej čakárni. Automatické dvere do kaplnky sa otvárajú len raz pri vstupe a raz pri výstupe, aby sa zabezpečila stabilita vnútornej mikroklímy. Návšteva kaplnky trvá 15 minút.

Občianske múzeum Eremitani (Musei Civici Eremitani)

Občianske múzeum Eremitani (Musei Civici Eremitani; 750 m/10 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) sídli v kláštornom komplexe z 15. storočia. Nachádzajú sa v ňom 2 expozície – archeologická a expozícia stredovekého a moderného umenia.

Archeologická expozícia

Prvých 10 miestností archeologickej expozície (Museo archeologico) na prízemí múzea sa zameriava na históriu mesta a padovského vidieka od 9.-8. stor. pred n. l. po neskorú antiku (4. stor. n. l.). Ďalších 9 miestností vystavuje egyptské nálezy, etruskú, grécku keramiku a keramiku Magna Graecia (tzv. Veľké Grécko, ide o pobrežné grécke mestá v južnom Taliansku), či drahokamy. Najviac ma zaujala socha Siléna, ľudského stvorenia so zvieracími ušami a chvostom, vychovávateľa boha Dionýza. Lapidárium vystavuje predmety z rímskej doby.

Umelecká expozícia

Expozícia stredovekého a moderného umenia (Il Museo d’Arte Medievale e Moderna) na poschodí (sochárske diela na prízemí) ponúka prehľad benátskeho maliarstva a sochárstva 14.-18. storočia. Uvidíte tiež tapisérie, sochy, bronzy a lapidárium. Páčil sa mi obraz „Uväznený trpaslík zachránený svojimi spoločníkmi“ od Faustina Bocchi.

Praktické info

Múzeum je otvorené celoročne od pondelka do nedele od 9.00-19.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. Cena zahŕňa Občianske múzeum Eremitani, Palazzo Zuckerman a kaplnku Scrovegni. Ak by ste chceli navštíviť len múzeá, za vstupenku zaplatíte 11 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Padova najesť?

Reštaurácia v antickom štýle Ristorante Zairo (1,2 km/16 min. pešo južne od námestia Piazza delle Erbe) sa zameriava predovšetkým na kuchyňu Apúlie. Apúlia je región na juhovýchode Talianska, je to tzv. opätok talianskej čižmy. Reštaurácia ponúka výhľad na námestie Prato della Valle. V minulosti sa v týchto miestach nachádzalo divadlo. Dnes by sme dobre zinscenovaným divadlom mohli nazvať obed alebo večeru v reštaurácii. Výborné jedlo, profesionálna obsluha, nádherné prostredie, prívetivé ceny.

Ochutnal som Bigoli s kačacím ragú. Dlhé a drsné rezance Bigoli patria medzi najstaršie druhy talianskych cestovín. Názov im dal strojček bigolaro, na ktorom sa ručne vyrábali. Vyrábajú sa zo semolinovej múky a kačacích vajec. K obedu som si objednal talianske pivo Peroni s takmer 180-ročnou tradíciou. Za obed som zaplatil 20,50 eur vrát. 2,50-eur poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v mesta Padova zájsť na kávu?

Tradičné alebo moderné? Je to úplne jedno. Všade pripravujú veľmi dobrú kávu a niečo malé pod zub k tomu.

Caffetteria Manin

Typická talianska kaviareň Caffetteria Manin (210 m/3 min. pešo západne od námestia Piazza delle Erbe) je ideálnou zastávkou na krátky coffee break medzi spoznávaním jednotlivých atraktivít mesta. V rušnej kaviarni som si objednal marhuľový croissant s espressom, ktoré boli skvelé. Za účet som zaplatil 2,60 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

The Coffee Box

V kozmopolitnej kaviarni The Coffee Box (550 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) sa to len tak hemžilo študentmi. Aj vďaka kaviarni som si naplno uvedomil, že Padova je skutočným univerzitným mestom. Pred cestou vlakom naspäť do Trevisa som sa ešte nakopol espressom a ovocným muffinom. Za účet som zaplatil 4,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. 

Navštívte botanické záhrady aj v týchto mestách:

• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• Čo navštíviť v meste Belfast zadarmo?
• Valtice – víno a história

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Padova – veda a umenie sa rozvíjali už od stredoveku je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Benátky dostať?

Benátky sa nachádzajú v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbru 2023 mali takmer 250 tisíc obyvateľov.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) v štvrti Santa Croce.

Vlakom

Železničná stanica Stazione di Venezia Santa Lucia sa nachádza (2 km/29 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) v štvrti Cannaregio.

Do Benátok som cestoval priamym vlakom z Trevisa. Cesta trvala 31-36 minút a cestovný lístok stál 3,80 eur/os. V prípade, že máte otvorený lístok, nezabudnite si ho označiť v označovači na nástupišti.

Lietadlom

Letisko Marco Polo Benátky (Aeroporto di Venezia Marco Polo) sa nachádza 10 km severne od námestia Piazza San Marco.

Kde v meste Benátky získať info?

Na ostrovnej časti mesta Benátky sa nachádzajú 3 turistické informačné centrá:

• Venezia Unica IAT Piazza San Marco (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza v štvrti San Marco. Pracujú tu veľmi milé pani informátorky.
• infocentrum Venezia Unica Stazione FS Santa Lucia IAT (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza na ľavej strane námestia pred železničnou stanicou v štvrti Cannaregio,
• Venezia Piazzale Roma IAT (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza vo vnútri parkoviska Autorimessa Comunale v štvrti Santa Croce. Prekvapilo ma, že každé infocentrum v Benátsku, ktoré som navštívil, malo pre návštevníka mapu mesta zdarma, len Benátky nemali.

Na pevninskej časti Benátok poskytujú informácie v ďalších 3 infocentrách – na letisku, v časti Mestre a v časti Dolo.

Čo v meste Benátky robiť, vidieť a navštíviť?

Ostrovné Benátky tvorí 7 mestských štvrtí:

• Cannaregio,
• Castello,
• Santa Croce,
• San Polo,
• San Marco,
• Dorsoduro,
• Giudecca.

V článku sa podrobnejšie zameriam na 3 z nich:

• San Polo,
• San Marco,
• Castello.

San Polo

Najstaršia a možno aj jedna z najautentickejších mestských štvrtí Benátok.

Most pŕs (Ponte de le Tette)

Benátky 16. storočia boli veľmi kozmopolitným mestom. Cez mesto prechádzali obchodníci, pútnici, cudzinci každého druhu. Zo 170 tisíc obyvateľov bolo viac ako 11 tisíc kurtizán. Fenomén kurtizán podporovala dokonca samotná Republika. Asi ste už pochopili, prečo sa Most pŕs (Ponte de le Tette; 1,1 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) nazýva tak, ako sa nazýva. Prostitútky ukazovali svoje prsia nielen na moste, ale aj z okien priľahlých domov, v ktorých boli nevestince. Kurtizány neukazovali svoje prsia len okoloidúcim cudzincom, ale predovšetkým homosexuálom, ktorých bolo v Benátkach v 16. storočí neúrekom. Bol to jeden z nezmyselných spôsobov Republiky, ako bojovala s homosexualitou. Most zároveň spája štvrte Santa Croce a San Polo.

Trh Rialto (Mercato di Rialto) a rybí trh (Campo della Pescaria)

Ak chcete zistiť, ako chutia, znejú a voňajú Benátky, navštívte Trh Rialto (Mercato di Rialto; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) a susedný rybí trh (Campo della Pescaria; 850 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco). Najznámejší trh v Benátkach je aj jedným z najstarších v celom Taliansku. Predávajúci na ňom ponúkajú svoj tovar takmer 1 000 rokov (od roku 1097).

Na trhoch sa miesia vône čerstvého ovocia, zeleniny, rýb, plodov mora, kvetov a korenín. Trhy stále obľubujú domáci, aj keď je ich čoraz menej. Trh Rialto je otvorený od pondelka do soboty od 7.30-15.00 h. Rybí trh je otvorený od utorka do soboty od 7.30-12.00 h. Odporúčam vám navštíviť trhy skoro ráno, aby ste sa vyhli davom zvedavých návštevníkov a nasali tú pravú benátsku atmosféru. Obchodníci sa na trhu zdržiavajú len dovtedy, kým nepredajú všetok svoj tovar, takže sa môže stať, že pred obedom tu už nikoho nenájdete.

Námestie Campo Cesare Battisti

Námestie Campo Cesare Battisti (750 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) je ďalší trh, ktorý susedí s predošlými dvoma. Tento ale môžete pokojne vynechať. Zameriava sa na suveníry a rôzne čačky-mačky pre návštevníkov. Cesare Battisti bol rakúsky politik talianskej národnosti, ktorého počas 1. svetovej vojny popravili rakúske úrady.  

Hrbáč z Rialta (Il Gobbo di Rialto)

Socha z istrijského kameňa podopiera schody, ktoré vedú ku tzv. stĺpu vyhnanstva, nízkemu stĺpu z červenej žuly. Hrbáč z Rialta (Il Gobbo di Rialto; 700 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) si v priebehu storočí vypočul plno príbehov, pretože pri stĺpe Republika vyhlasovala najdôležitejšie zákony a vynášala rozsudky smrti. Socha stojí oproti údajne najstaršiemu kostolu Benátok.

Most Rialto (Ponte di Rialto)

Rialto pochádza z latinského „Rivus praeltus“, ktoré sa neskôr zmenilo na „rivus altus“, čo znamená hlboký kanál. Práve v tejto oblasti sa usadili prví osadníci. Most Rialto (Ponte di Rialto; 550 m/8 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) je 1. mostom v Benátkach, ktorý postavili na Canal Grande. Dnes vedú ponad kanál 4 mosty. Pomenovali ho po neďalekom trhu Rialto, ktorý rástol na význame. V minulosti mu predchádzal pontónový most, ktorý neskôr nahradil drevený. Aj ten neskôr, v 16. storočí, nahradil súčasný kamenný most. Most spája štvrte San Polo a San Marco.

San Marco

Mosty, schody, námestia, veže a paláce. V štvrti San Marco, najrušnejšej štvrti Benátok, si prídu na svoje všetci milovníci architektúry.

Most akadémie (Ponte dell’Accademia)

Most akadémie (Ponte dell’Accademia; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza San Marco) je po moste Rialto druhým mostom, ktorý postavili ponad Canal Grande. Po rozpadnutí konštrukcie železného mosta z roku 1854 vypísali súťaž na stavbu nového mosta. V roku 1933 postavili dočasný drevený most, ktorý vydržal až do 80. rokov. V roku 1984 prehnitý drevený most nahradila jeho verná replika, tentoraz nielen z dreva, ale aj ocele. Most spája štvrte San Marco a Dorsoduro. Z mostu sa vám naskytne snáď najkrajší výhľad na baziliku Santa Maria della Salute a paláce na oboch stranách kanála.

Kostol Chiesa di Santa Maria del Giglio

O kostoloch nezvyknem často písať. V Benátkach je ale jeden, ktorý ma zaujal. Nie svojou sakrálnou stránkou, ale tou svetskou. Na barokovej fasáde kostola Chiesa di Santa Maria del Giglio (550 m/8 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza San Marco) sa totiž nachádzajú podoby miest, ktoré v tom čase patrili Republike. Okrem Benátok tu napr. uvidíte aj Rím, Padovu z Talianska, Split, Zadar v dnešnom Chorvátsku, Korfu a Iraklio v dnešnom Grécku. Ak by ste chceli kostol vidieť aj zvnútra, je otvorený od pondelka do soboty od 10.30-17.00 h a vstupenka stojí 3,50 eur/os.

Palác Palazzo Contarini del Bovolo

Viac ako samotný renesačný palác Palazzo Contarini del Bovolo (450 m/6 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) ma zaujalo točité schodisko, ktoré k nemu pristavali v 15. storočí. Benátsky výraz bovolo znamená slimák. Schody som raz videl v detstve na obrázku a už som ho viac nedostal z hlavy. Palác síce neponúka výhľad na Canal Grande, napriek tomu má výsadné postavenie. Stojí v rovnakej vzdialenosti od mosta Rialto, obchodného centra Benátok a námestia Piazza San Marco, politického centra bývalej republiky. Veža z červených tehál cotto a bieleho istrijského kameňa má výšku 28 m a na jej vrchol vedie 80 schodov. Schodisko je otvorené od novembra do februára denne od 9.30-17.30 h a od marca do októbra denne od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 8 eur/os.

Námestie Piazza San Marco

Námestie Piazza San Marco je srdcom mesta Benátky. V mojom prípade ho ale nezaplavili davy návštevníkov. Koncom novembra ho zaplavila voda z lagúny. Väčšina návštevníkov bola na opačnej strane námestia, kde sa pohybovali od jednej atraktivity k druhej len po provizórnych pontónoch.

Zvonica (Campanilla)

Dominantou námestia a snáď aj celých Benátok je červená zvonica sv. Marka (Campanilla). Veža má výšku 99 m a v minulosti pomáhala lodiam dostať sa bezpečne do prístavu. Je prototypom všetkých zvoníc v lagúne. Postavili ju v 12. storočí a do súčasnej podoby prestavali v 16. storočí. V roku 1902 sa veža náhle zrútila. Z 5 pôvodných zvonov sa zachoval len ten najväčší, ktorý sa volá marangona. Ohlasoval začiatok a koniec práce pre marangoni (remeselníkov), ktorí pracovali v lodeniciach. Dnes zvoní dvakrát denne, na poludnie a o polnoci. Benátčania vežu prestavali presne tak, ako bola. Zvonica je otvorená denne od 9.30-21.15 h. Vstupenka stojí 10 eur/os.

Stĺp sv. Marka (Colonna di San Marco) a stĺp sv. Teodora (Colonna di San Todaro)

Východný žulový stĺp sv. Marka (Colonna di San Marco) nesie bronzovú sochu okrídleného leva, ktorá je symbolom 1. patróna Benátok. Západný, taktiež žulový, stĺp sv. Teodora (Colonna di San Todaro) nesie sochu 2. patróna Benátok, tiež ochrancu mesta. V 18. storočí sa medzi stĺpmi vykonávali popravy. Miestni stále veria, že prechod pomedzi stĺpy prináša nešťastie.

Hodinová veža (Torre dell’Orologio)

Renesančná hodinová veža (Torre dell’Orologio) stojí v severnej časti zástavby námestia Piazza San Marco. Veža pochádza z roku 1499 a spoznáte ju podľa 3 ciferníkov: veľký okrúhly ciferník s 24 hodinami, 12 znameniami zverokruhu a súvisiacimi súhvezdiami, fázami slnka a mesiaca v strede, ciferník s latinskými číslicami pre hodiny a ciferník s arabskými číslicami pre minúty po stranách balkóna. Na terase je umiestnený zvon s 2 bronzovými Maurmi, ktorí odbíjajú hodiny svojimi kladivami. Bočné krídla veže pristavali o niekoľko rokov neskôr. Komentovanú prehliadku so sprievodcom v taliančine, angličtine alebo francúzštine si musíte rezervovať vopred on-line. Prehliadky v angličtine sú v pondelky o 11.00 h a 14.00 h, v utorky a stredy o 12.00 h a 14.00 h, štvrtky o 12.00 h, piatky o 11.00 h, 14.00 h a 16.00 h, soboty o 14.00 h a 16.00 h, nedele o 11.00 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Vstupenka stojí 14 eur/os.

Bazilika sv. Marka (Basilica di San Marco)

Bazilika sv. Marka (Basilica di San Marco) v byzantskom štýle stojí vo východnej časti zástavby rovnomenného námestia. Prvý kostol postavili v týchto miestach už v roku 828. Po požiari v roku 976 postavili 2. kostol. Súčasnú baziliku, 3. kostol, začali stavať v roku 1063. Vysvätili ho v roku 1094, keď doňho uložili pozostatky sv. Marka. Potom kostol neustále upravovali, zväčšovali, obkladali mramorom a mozaikami a zdobili stĺpmi a sochami. Baziliku postavili na pôdoryse gréckeho kríža, s byzantskými kupolami a obložili mramorom z Egypta, Sýrie a Palestíny. Bazilika je otvorená od pondelka do soboty od 9.30-17.15 h, v nedeľu od 14.00-17.15 h. Vstupenka stojí 3 eur/os. Vstupenky si môžete rezervovať vopred on-line. Komentované prehliadky so sprievodcom dočasne pozastavili.

Dóžov palác (Palazzo Ducale)

Dóžov palác (Palazzo Ducale) sa rozprestiera vo východnej časti zástavby námestia Piazza San Marco. Ku gotickému palácu zo 14.-15. storočia neskôr pridali renesančné a manieristické prístavby. Dóžov palác bol srdcom politického života a verejnej správy Benátskej republiky. Po páde republiky v roku 1797 boli Benátky najprv podrobené francúzskej nadvláde, potom rakúskej a nakoniec sa v roku 1866 stali súčasťou zjednoteného Talianska. V 19. storočí v ňom sídlila knižnica. Štátny úrad na ochranu historických pamiatok v paláci sídli dodnes. V roku 1996 sa Dóžov palác stal súčasťou siete občianskych múzeí v Benátkach.

Dóža bol najstaršou a najvyššou politickou funkciou v Benátskej republike, bol tiež jedinou benátskou autoritou, ktorá zastávala doživotný úrad. Nemal výkonnú, zákonodarnú ani rozhodovaciu právomoc a nesmel samostatne vykonávať žiadnu vládnu funkciu. Napriek tomu dóža, ktorý bol volený z najstaršej a najzaslúžilejšej benátskej šľachty, reprezentoval štát a mal rôzne veľmi dôležité symbolické funkcie týkajúce sa autority a lesku republiky.

Počas prehliadky uvidíte štátne miestnosti, súkromné apartmány, súdne a poradné siene, väznice a zbrojnicu. Palác je otvorený od novembra do marca denne od 9.00-18.00 h a od apríla do októbra denne od 9.00-19.00 h. Vstupenka stojí 30 eur/os. Pri nákupe on-line minimálne 30 dní pred termínom prehliadky stojí 25 eur/os. a zahŕňa Dóžov palác, Museo Correr, Museo Archeologico Nazionale a Biblioteca Nazionale Marciana. Audio-sprievodca stojí 5 eur/os.

Most vzdychov (Ponte dei Sospiri)

Most vzdychov (Ponte dei Sospiri) spája štvrte San Marco a Castello. Zároveň spája Dóžov palác s väzením. Postavili ho v roku 1614. Prezývka pochádza z dôb romantizmu. Väzni sa cez most presúvali z paláca do cely. Na moste sa ešte raz pozreli von oknom na lagúnu, ktorá predstavovala slobodu, a povzdychli si. Ak by ste chceli most vidieť aj zvnútra, je súčasťou prehliadkového okruhu Dóžovho paláca. Prevádzková doba a vstupné platia pre Dóžov palác.

Castello

Rušná promenáda, parky a záhrady, sochy a súsošia, múzeum námornej histórie či prístav z 12. storočia. Niet divu, že Castello patrí medzi moje najobľúbenejšie štvrte Benátok.

Riva degli Schiavoni

Riva degli Schiavoni je rušnou promenádou neďaleko námestia Piazza San Marco. Za svoj názov vďačí námorníkom a obchodníkom z Dalmácie, ktorí pri nej kotvili svoje lode. Dalmácia bola známa ako Slavonia alebo Schiavonia a kedysi patrila pod Benátsku republiku. Z ulice sa vám naskytnú pekné výhľady nielen na centrum Benátok, ale aj Palladiovu baziliku San Giorgio Maggiore. V strede ulice stojí pamätník Viktorovi Emanuelovi II., 1. kráľovi zjednoteného Talianska. Ulicu lemujú stánky so suvenírmi, pripravte sa preto na davy návštevníkov.

Parky a záhrady štvrte Castello

Ako budete ďalej pokračovať po promenáde, budete prechádzať okolo malého parku Giardini della Marinaressa (1,3 km/19 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco). V parku som si plánoval posedieť, ale práve vtedy tam robili nejakú jesennú údržbu, ak to tak môžem nazvať. Tak som pokračoval po pobreží ďalej až do Záhrad bienále (Giardini della Biennale; 1,8 km/26 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco).

Benátske bienále je už viac ako storočie jednou z najprestížnejších kultúrnych inštitúcií na svete. Organizuje medzinárodné podujatia v oblasti súčasného umenia v Benátkach spolu so sériou stálych aktivít, ako sú workshopy a projekty pre školy.

Záhrady s pavilónmi však uzatvorili kvôli prehliadke architektúry. Nakoniec som si sadol až v pamätnom parku padlým počas 1. sv. vojny (Parco delle Rimembranze; 2,2 km/31 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) do tieňa hustých borovíc, ktoré ma chránili pred silným vetrom z lagúny. Okolo mňa boli len domáci Benátčania, ktorí si išli zabehať, vyvenčiť psa alebo len tak sa porozprávať so susedkou. Vychutnal som si pokoj, únik od ruchu návštevníkov a výhľad na centrum Benátok.

Pamätník benátskej partizánky (Monumento alla Partigiana Veneta)

Po ceste do parkov a záhrad budete prechádzať okolo pamätníka benátskej partizánky (Monumento alla Partigiana Veneta). V roku 1944 nacisti verejne popravili 7 benátskych partizánov. Pamätník, 1 200 kg vážiaca bronzová socha ženy, je trochu nezbedný. Umiestnili ho totiž na breh a to, či ho uvidíte závisí od odlivu. Keďže hladina vody sa dvihla aj v centre Benátok, predpokladal som, že pamätník neuvidím. A mal som pravdu. Ukrýval sa predo mnou pod hladinou.

Pamätník Giuseppe Garibaldiho (Monumento a Giuseppe Garibaldi)

Ak po ceste naspäť do centra zabočíte za Záhradami bienále doprava, ocitnete sa pri monumentálnom pamätníku Giuseppe Garibaldiho (Monumento a Giuseppe Garibaldi; 1,5 km/22 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco). Garibaldi je národným hrdinom, bojoval za zjednotenie Talianska. Pri jeho nohách tróni lev a z druhej strany pamätníka stojí socha Josepha Zolliho, partizána, ktorý zomrel krátko predtým počas expedície v Mille.

Múzeum námornej histórie v Benátkach (Museo Storico Navale di Venezia)

Múzeum námornej histórie v Benátkach (Museo Storico Navale di Venezia; 1,1 km/15 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) je najvýznamnejším múzeom svojho druhu v Taliansku. Založili ho v roku 1919 a sídli v priestoroch bývalej sýpky. Oboznámite sa s dlhými a slávnymi námornými dejinami Benátok, avšak aj kratšou históriou talianskeho námorníctva.

Uvidíte lode v životnej veľkosti, modely plavidiel, modely starých benátskych pevností, zbrane, vlajky, uniformy, knihy, mapy, grafiky, maľby, navigačné prístroje, pamätné predmety, či zbierku mušlí na najvyššom poschodí. Zaujal ma model bucentaura (Il Bucintoro), pozláteného slávnostného člna benátskych dóžov, ktorý zničili napoleonské vojská v roku 1798.

Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 2 hodiny. Na 5 podlažiach prejdete 42 miestnosťami. Múzeum je otvorené od stredy do pondelka od 11.00-17.00 h. Vstupenka stojí 10 eur. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Lodný pavilón (Padiglione delle Navi)

Pôvodná veslárska dielňa a sklad zo 16. storočia sa premenili na vysunutú expozíciu múzea, Pavilón lodí (Padiglione delle Navi; 1,2 km/17 min. pešo východne od námestia Piazza San Marco), ktorá vystavuje typické benátske lode, gondoly, pracovné člny, vojenské člny, či pretekárske lode. Lodný pavilón je momentálne zatvorený. Múzeum môžete navštíviť on-line.

Arzenál (Arsenale di Venezia)

Slovo arzenál pochádza z arabského daras-sina’ah, čo znamená dom obchodu. Benátčania to poznali vďaka častým obchodným kontaktom s východom. Počiatky arzenálu (Arsenale; 1,6 km/23 min. pešo východne od námestia Piazza San Marco) siahajú do 2. polovice 12. storočia. Sústreďovala sa tu výroba všetkých lodí, ktoré sa plavili po Stredozemnom mori. Benátky excelovali v dizajne a stavbe lodí.

Benátske bienále bolo 1. subjektom, ktorý aktivoval iniciatívu na opätovné využitie jednej z budov arzenálu, Corderie, ako výstavného miesta pre 1. Bienále architektúry v roku 1981. Takmer polovica plochy patrí Ministerstvu obrany – talianskemu námorníctvu. Ďalšie objekty využívajú Národná výskumná rada – Inštitút námorných vied, konzorcium Venezia Nuova, Medziregionálny dohľad pre verejné práce a súkromná inžinierska spoločnosť.

Monumentálny portál postavili v 15. storočí podľa starých rímskych víťazných oblúkov. Dominuje mu okrídlený lev sv. Marka, symbol mesta. Brána je zároveň pamätníkom námorného víťazstva nad Turkami v bitke pri Lepante v roku 1571. Vchod ďalej zdobia alegorické sochy a levy. Veľkoleposť arzenálu oslavuje aj Dante vo svojej Božskej komédii. Severný arzenál je otvorený od pondelka do piatka od 8.00-15.00 h. Ostatné časti sú prístupné len príležitostne.

Jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho (Statua di Bartolomeo Colleoni)

Pred bazilikou sv. Jána a Pavla sa vypína bronzový jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho (Statua di Bartolomeo Colleoni; 850 m/12 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza San Marco). Bartolomeo Colleoni bol taliansky kondotiér (veliteľ žoldnierov v stredovekom Taliansku) z Bergama, ktorý sa stal generálnym kapitánom Benátskej republiky. Po svojej smrti venoval veľkú časť svojho majetku republike pod podmienkou, že mu na námestí Piazza San Marco postaví pamätník. Mestské stanovy to však zakazovali a tak mu postavili pamätník pred nemocnicou a múzeom lekárskych nástrojov Scuola grande di San Marco, ktorá však niesla jeho meno.

Kde sa v meste Benátky najesť?

Tratoria-Pizzeria Sottoprova (1,2 km/18 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza na rušnej ulici Via Giuseppe Garibaldi plnej reštaurácií, kaviarní a obchodov v štvrti Castello. Napriek tomu, že reštaurácia podáva špeciálne turistické menu, cítil som sa v nej ako miestny. Okolo mňa sedeli samí Taliani, robotníci, ktorí pracovali na neďalekej stavbe. Ako teplé predjedlo som ochutnal spaghetti Bolognese s poriadnou dávkou parmezánu, aj keď nepochádzajú práve z tejto oblasti. Hlavný chod som si objednal grilované kuracie prsia s rozmarínom a vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Zahrial som sa teplým čajom. Za obed som zaplatil 22 eur, vrát. 2-eur poplatku coperto. Cena zodpovedala kvalite jedla. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Benátky zájsť na kávu?

V Benátkach sa mi podarilo natrafiť na typické talianske kaviarne.

Bar Caffè SenzaNome

Bar a kaviareň BezMena (Bar Caffè SenzaNome; 1,7 km/24 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza v štvrti Cannaregio. Veľmi som sa potešil, keď sa mi aj na záver môjho výletu v Benátkach podarilo natrafiť na typickú taliansku kaviareň. Ochutnal som tradičnú benátsku sušienku Zaeti z kukuričnej múky, pšeničnej múky, cukru, vajec, masla a hrozienok. Sušienku som zapil espressom a keďže bolo po piatej, doprial som si aj mnou tak milované Negroni. Za účet som zaplatil 12,30 eur. V barokaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Bar Chiaranda

Bar Chiaranda sa nachádza len 200 m/3 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco. Kaviareň som si vyhliadol po tom, čo do nej vošli traja Taliani. Mal som chuť na autentickú taliansku kávu so všetkým, čo k tomu patrí. Káva pekne na stojáka v rohu miestnosti. Kým espresso stojí na námestí okolo 8 eur, v tomto kaviarňo-bare som zaň zaplatil len 1,50 eur. To je cena, ktorá prekvapila aj mňa. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si aj o týchto výnimočných lokalitách:

• Obrov chodník v Severnom Írsku
• Staré mesto Valencie
• Tétouan – Andalúzia v Maroku

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Benátky sú len jedny je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Vicenza dostať?

Vicenza sa nachádza v rovnomennej provincii v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbra 2023 mala 110 133 obyvateľov.

Autobusom

Autobusová stanica Vicenza Autostazione sa nachádza 1 km/14 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori.

Vlakom

Železničná stanica Vicenza sa nachádza 1 km/13 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori. Z Trevisa som sa dostal do mesta Vicenza priamym regionálnym vlakom. Cesta trvala 1 h a 8 min. Cestovný lístok stál 6,25 eur/os. Lístok si pred cestou nezabudnite označiť v označovači na nástupišti.

Kde v meste Vicenza získať info?

Turistická informačná a prijímacia kancelária – IAT Vicenza (Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica – IAT Vicenza) sa nachádza 500 m/6 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori. Veľmi dobre po anglicky hovoriaci zamestnanec infocentra mi poskytol potrebné informácie o všetkých momentálne otvorených atraktivitách. Infocentrum je otvorené od septembra do júna denne od 9.00-17.30 h, v júli a auguste denne od 9.00-18.00 h. Odporúčam vám kúpiť si turistickú kartu Vicenza Card, ktorá vám umožňuje vstup do 11 pamiatok mesta. Karta stojí 20 eur/os.

Čo v meste Vicenza robiť, vidieť a navštíviť?

Palladio, renesačný architekt svetového formátu. Takmer na každej atraktivite mesta sa nejakým spôsobom podpísal. Bazilika, jedno z jeho prvých diel, divadlo, jedno z jeho posledných, paláce Chiericati a Thiene s umeleckými expozíciami či Barbaran s expozíciou, ktorá sa venuje architektovi.

Olympijské divadlo (Teatro olimpico)

Zvonku celkom nenápadná budova ukrýva vo svojom vnútri skutočný skvost. Olympijské divadlo (Teatro olimpico; 550 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je najstarším krytým divadlom sveta. V roku 1580 poverili architekta Palladia, ktorý mal vtedy 72 rokov, stavbou divadla. Architekt sa inšpiroval rímskymi divadlami: elipsovité terasovité hľadisko, orámované kolonádou s vlysom zakončeným sochami. Pred ním je obdĺžnikové javisko s predscénou. Architektúra vytvára intenzívny svetelný a tieňový efekt, ktorý umocňujú optické prvky.

Architekt sa však výsledku nedožil. Prvé predstavenie, Sofoklova tragédia Oidipus, sa uskutočnilo v roku 1585, 5 rokov po architektovej smrti. Scéna pripomína 7 ulíc mesta Téby. V divadle sa tiež natáčalo niekoľko filmov: Casanova ’70 (1965), Don Giovanni (1979), Inšpektor Morse (1992), Ripleyho hra (2002), Casanova (2005), Blind Maze (2009), …Scéna divadla inšpirovala aj bránu do talianskeho pavilónu na výstave EXPO v roku 2010 v Šanghaji. Návšteva predstavenia musí byť určite nezabudnuteľným zážitkom. Predstavenie si naraz vychutná až 400 divákov. Olympijské divadlo je súčasťou zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Praktické info o Olympijskom divadle

Divadlo je otvorené od septembra do júna od utorka do nedele od 9.00-17.00 h, v júli a auguste od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Priestory si prechádzate sami. K dispozícii je audio-sprievodca v taliančine, angličtine a nemčine. QR kód sa nachádza pri vchode. Prehliadka trvá asi 50 min. Odporúčajú sa slúchadlá. Cena audio-sprievodcu je 5 eur/os. Komentovanú prehliadku so sprievodcom si objednáte na stránke divadla. Vstupenka stojí 11 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v infocentre pri vchode do divadla, v Palladiánskej bazilike na námestí Piazza dei Signori alebo on-line. Infocentrum nepredáva vstupenky na podujatia v divadle. Vstupenky si nemusíte rezervovať vopred on-line. V divadle mi uznali novinársky preukaz.

Palladiánska bazilika (Basilica Palladiana)

Symbolom nielen námestia Piazza dei Signori, ale aj mesta Vicenza je nepochybne Palladiánska bazilika (Basilica Palladiana). Jadrom Palladiánskej baziliky bol Palác rozumu (Palazzo della Ragione), kde sídlili úrady a obchody. Postavili ho v rokoch 1449-1460. Veľkolepú Sieň rady, ktorá má dĺžku 52 m s 25 m vysokým stropom, ktorý pripomína prevrátený lodný trup, navrhol pravdepodobne Domenico da Venezia. V roku 1481 začali obklopovať 3 priečelia paláca (s výnimkou východnej strany) dvojitou lodžiou. O pár rokov neskôr (1495-1496) pribudlo schodisko, ktoré vedie na hornú lodžiu.

V roku dokončenia schodiska sa zrútil juhozápadný roh lodžií. To vyvolalo búrlivú diskusiu o prestavbe. Až v roku 1546 mestská rada schválila návrh Giovanniho da Pedemura a vtedy 38-ročného Palladia. Projekt schválili v máji 1549. Stredoveký komplex obklopili 2 radmi nad sebou umiestnených lodžií. Palladio navrhol serlianu, tzv. benátske okno, okno zakončené oblúkom s 2 malými bočnými obdĺžnikovými otvormi. Kým 1. rad oblúkov dokončili v roku 1561, 2. úroveň až po smrti architekta v roku 1597. Počas 2. svetovej vojny veľký drevený strop zasiahli bomby a zrútil sa. Po vojne ho prestavali na železobetónový s drevom.

V roku 1994 zaradili baziliku do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Kompletne ju zrekonštruovali v rokoch 2007-2012. V roku 2014 bazilika získala ocenenie Europa Nostra za zachovanie kultúrneho dedičstva pri obnove. Pár dní neskôr sa bazilika stala národnou kultúrnou pamiatkou. V súčasnosti sa v bazilike nachádza stála expozícia Múzeum šperkov (Museo del Gioiello), konajú sa v nej krátkodobé výstavy a podujatia. Bazilika je otvorená od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 5 eur/os. Vstupenky si kúpite priamo v bazilike na prízemí. V bazilike mi uznali novinársky preukaz.

Palác Palazzo Chiericati

Palazzo Chiericati (450 m/6 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) navrhol v roku 1550 Palladio pre Girolama Chiericatiho. Palác dokončili koncom 17. storočia. Od roku 1855 je palác sídlom Občianskeho múzea. V múzeu sa nachádza jedna z najväčších umeleckých zbierok Benátska, ktorú tvoria zbierka obrazov, sôch a úžitkového umenia od 13.-20. storočia. Palác je vďaka svojmu výnimočnému kultúrnemu významu zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Prehliadka paláca Chiericati

Na prízemí paláca uvidíte fresky zo 16. storočia od Domenica Brusasorziho v Sále oblohy a Herkulovej sále a od Battistu Zelottiho v Sále Rady bohov, ktorú skrášľujú štuky a grotesky. Sála s lunetami rozpráva príbeh o zlatom období mesta medzi 16. a 17. storočím pod vládou Benátskej republiky. Prvé poschodie vystavuje benátske maľby od roku 1200 do roku 1500. Expozícia začína stredovekou časťou a končí oltárnymi obrazmi zo zničeného kostola San Bartolomeo.

Druhé poschodie vystavuje diela benátskeho maliarstva 16. a 17. storočia., ako Bassano, Tintoretto, Veronese, …V tejto expozícii ma zaujali realistické Charakterové hlavy a Filozof, ktorý prijíma pravdu od Pietra della Vecchia. Tri miestnosti podkrovia ukrývajú pozostalosť markíza Giuseppe Roia, ktorá pozostáva z jeho osobnej zbierky obrazov, kresieb a rytín z 15.-20. storočia.

Praktické info o paláci Chiericati

Múzeum je otvorené od septembra do júna od utorka do nedele od 9.00-17.00 h, v júli a auguste od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Palác si prechádzate sami. K dispozícii je audio-sprievodca v taliančine, angličtine a nemčine. QR kód sa nachádza pri vchode. Prehliadka trvá asi 50 min. Odporúčajú sa slúchadlá. Cena audio-sprievodcu je 5 eur/os. Vstupenka stojí 7 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v infocentre oproti palácu alebo v Palladiánskej bazilike na námestí Piazza dei Signori. V paláci mi uznali novinársky preukaz.

Múzeum Palladia (Palladio museum)

Múzeum Palladia sídli v paláci Palazzo Barbaran da Porto (alebo tiež Palazzo Barbarano; 200 m/3 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori). Palác navrhol Palladio v roku 1569 v manieristickom štýle. Je tiež jediným palácom, ktorý videl architekt dokončený. Mohol v ňom plne kontrolovať stavbu aj výzdobu.

Kto bol Andrea Palladio?

Andrea Palladio sa narodil v Padue 30. novembra 1508. Tu získal 1. skúsenosti ako kamenár. V roku 1524 utiekol do Vicenzy, kde pracoval v sochárskej dielni. Počas stavby vily v Crocolo v rokoch 1535-1538 stretol Giangiorgia Trisina, básnika a humanistu, ktorý ho priviedol k štúdiu klasických stavieb a niekoľkokrát ho zobral do Ríma. V Ríme sa Palladio stretol so sochárom a maliarom Michelangelom, či Bramantem, renesančným maliarom a architektom. Najviac ho zaujal Panteón, ktorého kupola sa stala charakteristickým znakom jeho víl.

Vedeli ste, že Palladio je odkaz na grécku bohyňu múdrosti Pallas Aténu?

V roku 1540 si založil vlastnú architektonickú firmu. Rekonštrukciou lodžií paláca Palazzo della Ragione vo Vicenze v roku 1549 sa stal slávnym. Odvtedy šľachtici z Vicenzy a Benátok súperili o Palladiove diela. A tak vznikli palác Chiericati, vila Pisani, benátske kostoly Redentore a San Giorgio Maggiore, vila Rotonda, most v Bassano del Grappa a mnohé ďalšie. V roku 1570 Palladio navyše vydal Štyri knihy architektúry. Na prelome februára a marca 1580 začal pracovať na svojom najväčšom diele, olympijskom divadle, ktorého dokončenia sa, žiaľ, nedožil. Zomrel 19. augusta 1580 vo veku 72 rokov.

Prehliadka Múzea Palladia

Dozviete sa, ako sa Palladio preslávil svojimi knihami, uvidíte jeho skutočnú tvár, spoznáte Vicenzu a jej aristokratických podnikateľov, ako Palladio vynašiel vilu a vidieckeho gentlemana, navštívite staroveké chrámy v lagúne a uvidíte, aký vplyv mal palladianizmus v maľovaní. Prehliadku múzea si užijú aj nearchitekti. Nie sú to len technické nákresy, ale aj videá, modely a fotografie. A expozíciou je nepochybne aj samotný palác. Počas prehliadky nezabudnite v každej miestnosti zdvihnúť hlavu, aby ste si dosýta užili tie nádherné stropy.

Praktické info o Múzeu Palladia

Múzeum je otvorené od stredy do nedele od 10.00-18.00 h. V múzeu je k dispozícii audio-sprievodca, ktorého si môžete vypočuť aj na stránke múzea. Vstupenka stojí 8 eur/os. Vstupenku si môžete kúpiť v pokladni múzea. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Palác Palazzo Thiene

Renesančný palác Thiene (Gallerie di Palazzo Thiene; 250 m/3 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori) postavil v rokoch 1542-1558 Palladio. Od roku 1872 v paláci sídlila Ľudová banka Vicenza (Banca Popolare di Vicenza). V roku 1994 ho zaradili do zoznamu svetového dedičstva UNESCO a v roku 2016 sa stal budovou mimoriadneho kultúrneho záujmu. Od roku 2021 palác patrí mestu Vicenza.

Prehliadka paláca Thiene

V paláci sa dodnes nachádza najvýznamnejšia časť umeleckých zbierok bývalej Ľudovej banky vo Vicenze. Ide o maľby zo 16.-19. storočia najmä od benátskych autorov, keramiku manufaktúry Antonibon, Remondiniho grafiky a Martiniho sochy. Okrem umenia ma nadchli aj interiéry paláca, ktoré zdobia dekorácie a fresky. Osobitne ma zaujali krby. Jeden mal napr. podobu kyklopa, nad ktorým sa ešte vznášal boh morí Poseidón s trojzubcom na svojej lodi. Taký krb by som chcel mať doma!

Praktické info o paláci Thiene

Galéria je otvorená od septembra do júna od štvrtka do nedele od 9.00-17.00 h, v júli a auguste od štvrtka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 5 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v infocentre, v Palladiánskej bazilike na námestí Piazza dei Signori alebo on-line. V galérii mi uznali novinársky preukaz.

Loggia del Capitaniato

Dvadsať rokov po návrhu baziliky (1565) sa Palladio vracia na námestie Piazza dei Signori vo Vicenze. Pracuje na lodžii Loggia del Capitaniato. Tá však zostane nedokončená. Lodžia bola kedysi oficiálnou budovou „Capitanio“, vojenského úradu Benátskej republiky. V súčasnosti je sídlom mestského zastupiteľstva. Tento prípad je pre architekta celkom ojedinelý. Vedľa seba nájdeme 2 jeho diela, jedno z jeho začiatkov a druhé, keď už bol zrelým architektom.

Kde sa v meste Vicenza najesť?

Reštaurácia Ristorante TiraTardi (150 m/2 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori) sa zašíva v uličke, ktorá vychádza z námestia. Možno aj preto som sedel v reštaurácii v čase obeda sám. Navyše tam nehrala ani žiadna hudba, takže som sa cítil trochu nepríjemne. Ochutnal som ravioli plnené baklažánom, preliate maslom a posypané parmezánom. K obedu som si objednal čaj. Za obed som zaplatil 22 eur vrát. 4-eur poplatku „coperto“. To je jeden z najvyšších, ak nie aj najvyšší poplatok, ktorý som v talianskej reštaurácii zaplatil. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Vicenza zájsť na kávu?

Jedna z najlepších remeselných kaviarní Talianska, ale aj moderné bistro.

Caffetteria Bar Pigafetta

Časopis Dissapore, ktorý sa špecializuje na gastronómiu a stravovanie, zaradil kaviareň s barom Pigafetta (Caffetteria Bar Pigafetta; 160 m/2 min. pešo južne od námestia Piazza dei Signori) medzi 20 najlepších remeselných kaviarní Talianska. Predsa som ju nemohol len tak obísť!

Antonio Pigafetta (1491-1534) bol taliansky dobrodruh a moreplavec. Ako kronikár sa zúčastnil 1. cesty okolo sveta, ktorú v španielskych službách viedol Portugalec Fernão de Magalhães.

Objednal som si buchtu s marmeládou a espresso. Na nejakú kávovú špecialitu by som sa pokojne zastavil aj nabudúce. Na chvíľu nadobudnete pocit, akoby kaviareň ešte stále zásoboval taliansky moreplavec. V ponuke nájdete kávy z celého sveta. Za účet som zaplatil 3 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Magazzino del Caffè

Sieť moderných bistier Magazzino del Caffè (po slovensky Sklad kávy; 270 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je ideálnou zastávkou na rýchlu kávu počas spoznávania mesta. Keď si ale prečítate ponuku kaviarne, budete mať chuť pokojne sa tu zdržať aj dlhšie. Ochutnal som jahodový croissant a espresso. V kaviarni môžete vypiť kávu na taliansky spôsob postojačky, ale ponúka tiež dostatok miest na pohodlnejšie vypitie kávy. Za účet som zaplatil 2,70 eur. V bistre môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si tiež o týchto architektoch:

• Adolf Loos a Praha
• Jože Plečnik a Ľubľana
• Santiago Calatrava a Valencia

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Vicenza – perla renesancie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.