Chrám sv. Barbory

Neskorogotický 5-loďový Chrám sv. Barbory (800 m/12 min. pešo juhozápadne od Palackého náměstí) je 1 zo 4 stavieb katedrálneho typu v stredných Čechách. Baníci, ktorí sa najviac zaslúžili o rozvoj mesta, zasvätili chrám sv. Barbore, ktorá je ich patrónkou. Počiatky stavby siahajú do 2. polovice 14. storočia. Chrámu boli vzorom najslávnejšie francúzske katedrály. V polovici 16. storočia, keď v kutnohorských baniach došlo striebro, stavbu provizórne ukončili. V nasledujúcich storočiach prešla viacerými barokovými úpravami.

Súčasná podoba chrámu je z prelomu 19. a 20. storočia, kedy sa uskutočnila regotizácia (úprava pamiatky späť do gotického štýlu) a obnova chrámu. Od roku 1995 je spolu s historickým centrom mesta a Katedrálou Nanebovzatia Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa v Sedleci súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Najkrajší výhľad na chrám s jezuitským kolégiom sa vám naskytne z vyhliadky pri kostole sv. Jakuba alebo vyhliadky pod Vlašským dvorom.

Prehliadka chrámu sv. Barbory

Vo vnútri chrámu uvidíte vzácne gotické fresky, renesančnú kazateľnicu, barokové oltáre, sochy a maľby. Hlavný oltár s motívom Poslednej večere je novogotickou kópiou pôvodného gotického oltára. Okolo presbytéria je 8 kaplniek, čo je typický prvok gotických katedrál. Klenbu nesú krúžené rebrá, medzi ktorými uvidíte znaky kutnohorských cechov a erby mešťanov. Fresky na západnej stene tzv. Minciarskej kaplnky sú najstaršie v celom chráme. Vznikli už okolo roku 1450. Vitráže s kresťanskými motívmi a významnými udalosťami vtedajšej doby pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Posledná vitráž s motívom sv. Anežky Přemyslovny pochádza z roku 2014. Nezabudnite tiež vystúpať po 84 schodoch na emporu, ktorá ponúka zase iný výhľad na chrám.

Praktické informácie

Chrám sv. Barbory je otvorený denne v januári a februári medzi 10.00-16.00 h, v marci, novembri a decembri medzi 10.00-17.00 h a od apríla do októbra medzi 9.00-18.00 h. Vstupenka bez sprievodcu stojí 180 czk/7,43 eur/os. V chráme môžete byť tak dlho, ako chcete. Komentovaná prehliadka chrámu so sprievodcom a organu s organistom trvá 60 minút a stojí 180 czk/7,43 eur/os. Sprievodca stojí 600 czk/24,75 eur počas návštevnej doby a 1 500 czk/61,88 eur mimo návštevnej doby a organista stojí 2 500 czk/103,14 eur. Komentovaná prehliadka strechy chrámu so sprievodcom trvá 60 minút a stojí 6 000 czk/247,52 eur/10 osôb. Prehliadky so sprievodcom alebo organistom si musíte rezervovať minimálne 2 týždne vopred. V pokladni chrámu môžete platiť platobnou kartou.

Kaplnka Božieho tela

Kaplnku Božieho tela (650 m/9 min. pešo juhozápadne od Palackého náměstí) začali stavať v 80. rokoch 14. storočia ako tzv. karner, 2-podlažnú kaplnku s kostnicou. Spodné podlažie slúžilo k pietnemu ukladaniu kostí v kostnici a horné podlažie sa malo využívať ako kaplnka. Horné podlažie pravdepodobne nikdy neslúžilo svojmu účelu v súvislosti s výstavbou chrámu sv. Barbory. Cintorín sa zrejme rozprestieral v miestach dnešného jezuitského kolégia.

Kaplnku využívali jezuiti ako oratórium. Po zrušení rádu v roku 1773 slúžila ako sklad predavača múky a dielňa organistu. Od polovice 20. storočia sa nevyužívala a chátrala. Medzi rokmi 1997-2000 prešla náročnou rekonštrukciou. Interiér s krížovou klenbou je príkladom tzv. krásneho slohu. Dodnes sa zachoval v takmer nezmenenej podobe. Návštevná doba kaplnky je taká istá ako chrámu sv. Barbory. Vstup do kaplnky je zdarma.

Hrádok – České múzeum striebra a stredoveká strieborná baňa

Snáď najzážitkovejšou prehliadkou v Kutnej Hore bol Hrádok – České múzeum striebra (350 m/6 min. pešo juhozápadne od Palackého náměstí) a zostup do stredovekej striebornej bane.

Stručná história Hrádku

Drevená tvrdza stála na Hrádku už pred 7 storočiami – dávno pred striebornou horúčkou, ktorá v meste neskôr vypukla. Po založení kráľovskej mincovne pristavali k drevenej tvrdzi opevnený dvorec. Prvé písomné správy o Hrádku máme z 1. štvrtiny 14. storočia. Opevnenú tvrdzu neskôr prestavali na kamenný palác mestského typu. Maľované stropy, jeden z prvých prejavov renesancie v Čechách, vznikli za vlády kráľa Vladislava II. Jagelovského (1456-1516).

Napriek viacerým prestavbám môžeme Hrádok označiť za jeden z najčistejších prejavov českej gotiky. Myšlienka na zriadenia múzea prišla v roku 1910. Podarilo sa ju ale uskutočniť až po 2. svetovej vojne. V 70. rokoch 20. storočia múzeum zatvorili z dôvodu rekonštrukcie. Tá sa ale začala až v 90. rokoch. Múzeum slávnostne otvorili v marci 1996 za prítomnosti princa Filipa, vojvodu z Edinburghu.

Prehliadkové okruhy

V múzeu si môžete vybrať z 3 prehliadkových okruhov:

1. Mesto striebra – vývoj Kutnej Hory od počiatkov až kým sa nestala 2. najvýznamnejším kráľovským mestom, ako aj vývoj Hrádku, uvidíte geologické, archeologické a numizmatické zbierky a štýl života šľachty. Expozíciu si prechádzate bez sprievodcu. Vstupenka stojí 100 czk/4,13 eur/os.,
2. Cesta striebra – počas prehliadky sa dozviete stredovekú technológiu ťažby a spracovania surového striebra, razby mince, uvidíte pôvodný veľký ťažný stroj na konský pohon, tzv. trejv a zostúpite do stredovekej bane s technologickým vybavením. Komentovaná prehliadka so sprievodcom trvá asi 90 minút a stojí 200 czk/8,25 eur/os. Odporúčam vám rezervovať si prehliadku vopred on-line,
3. V sebe kombinuje prvé 2 okruhy za zvýhodnené vstupné 270 czk/11,14 eur/os. Ak budete mať záujem ísť len na výstavu, vstup stojí 40 czk/1,65 eur/os.

Prehliadkový okruh Cesta striebra – história a priebeh prehliadky

Banské dielo objavili v roku 1967 pri hydrogeologickom prieskume historickej časti mesta. Stará štôla sa nachádza 22 m pod jezuitským kolégiom. Nejde o najhlbšiu a najbohatšiu kutnohorskú baňu, ale o dokonale zachovanú stredovekú odvodňovaciu štôlu, ktorú razili medzi 14.-16. storočím. Rozsiahle banské dielo pod štôlou je zatopené a ešte stále nepreskúmané. V nadloží sa nachádzajú usadené horniny, ktoré obsahujú vápenec, a preto štôla trochu pripomína krasovú jaskyňu. Stopy po práci s banským kladivkom môžete vidieť na stenách štôly dodnes. Okrem nich uvidíte aj malé výklenky, do ktorých baníci ukladali kahany. Od roku 1995 sa do štôly zostupuje po 33 m hlbokom schodisku, ktoré vybudovali vo vetracej šachte.

Pred samotnou prehliadkou štôly som sa navliekol do tzv. perkytle, baníckej haleny s kapucňou a vybavený helmou s čelovkou som mohol zostúpiť do pôvodnej stredovekej bane. Vstup do bane je medzi múzeom, Hrádkom a chrámom sv. Barbory, takže si prechádzku ako malý permoníci užijete nielen vy, ale predovšetkým zvedaví návštevníci mesta so svojimi fotoaparátmi. Úsek má dĺžku asi 250 m a na niektorých miestach šírku len niekoľko desiatok centimetrov.

Praktické informácie

Hrádok je otvorený od utorka do nedele od októbra do apríla medzi 9.00-17.00 h, v máji, júni a septembri medzi 9.00-18.00 h, v júli a auguste medzi 10.00-18.00 h a od polovice januára do začiatku marca je múzeum zatvorené, otvorené sú len výstavy. V pokladni môžete platiť platobnou kartou.

Vlašský dvor

Vlašský dvor (260 m/4 min. pešo južne od Palackého náměstí) je niekdajší kráľovský palác a kráľovská mincovňa. Pochádza z 1. polovice 14. storočia. Mincovňu založil kráľ Václav II. (1271-1305). Súčasná podoba Vlašského dvora pochádza z konca 19. storočia. V paláci dnes sídlia mestský úrad, reprezentačné priestory, viaceré expozície, reštaurácia a bar. Na 2 chodbách mestského úradu sú expozície o mestskej správe v priebehu storočí a na ďalších 3 o osobnostiach, ktoré sa narodili, žili a tvorili v Kutnej Hore. Tieto expozície sú zdarma.

Vlašský dvor je otvorený denne od apríla do septembra medzi 9.00-18.00 h a od októbra do marca medzi 10.00-17.00 h. V bývalom kráľovskom paláci máte na výber zo 4 prehliadkových okruhov:

1. Záhada strateného striebra (podzemie) – prechádzate si sami, 50-60 czk/2,06-2,48 eur/os. (cena nie je na webe atraktivity jednotná),
2. Kráľovský mincovňa – prechádzate si sami, 120 czk/4,95 eur/os.,
3. Kráľovský palác – komentovaná prehliadka so sprievodcom, 150 czk/6,19 eur/os., prístupnú časť paláca tvorí len asi 10 miestností, z toho 1 je chodba a ďalšie 4 pripomínajú pľac, na ktorom sa práve natáča film. Dozviete sa, prečo obraz v zasadacej sále je fikcia a uvidíte oltár z Norimbergu,
4. Vlašský dvor – v sebe zahŕňa 3 predošlé prehliadkové okruhy, 220 czk/9,08 eur/os.

Celý Vlašský dvor mal mizerné značenie. A neboli sme jediní, kto v ňom blúdil. Mám pocit, že polovicu toho, čo sme mali vidieť, sme ani nevideli. A druhá polovica ani nebola prístupná. Pobavilo ma, keď sa jedna rodinka poobede dobýjala do Múzea kutnohorských povestí, duchov a strašidiel (100 czk/4,13 eur/os.) a personál zistil, že dvere do múzea zabudol ráno odomknúť. Napriek tomu, že pani sprievodkyňa hovorila potichu, bola milá. V pokladni môžete platiť platobnou kartou.

Kamenná fontána

Mesto malo v stredoveku kvôli banskej činnosti problém so zabezpečením dostatku pitnej vody pre svojich obyvateľov. Práve preto koncom 15. storočia (1495) vznikla 12-boká kamenná fontána (350 m/6 min. pešo západne od Palackého náměstí), ktorú tu môžete vidieť dodnes. Vodu do fontány privádzali potrubím z 2,5 km vzdialeného prameňa sv. Vojtecha až do roku 1890. V noci je fontána veľmi efektne nasvietená. A nielen tá. Celé mesto je večer pekne nasvietené. Jednodňoví návštevníci sú preč a mesto získava novú, až magickú atmosféru.

Morový stĺp

Barokový morový stĺp (150 m/2 min. pešo západne od Palackého náměstí) vznikal v rokoch 1713-1715 ako reakcia na morovú epidémiu, ktorá si vyžiadala viac ako 1 000 obetí. Na vrchole stĺpu stojí socha Panny Márie Immaculaty. Stĺp je posiaty sochami haviarov.

Meštiansky pivovar

Pivo sa v Kutnej Hore varí už 5 storočí. V roku 1484 Kutnú Horu povýšili na kráľovské mesto s právom variť a predávať pivo. Prvý Meštiansky pivovar (950 m/12 min. pešo severne od Palackého náměstí) založili v roku 1573. Koncom 16. storočia (1589) kúpilo pivovar mesto a prevádzkovalo ho takmer ďalšie 4 storočia. V roku 1953 pivovar znárodnili na ďalších 40 rokov, až kým sa v roku 1993 nevrátil do rúk mesta. Desiate roky 21. storočia (2009-2017) sa niesli v znamení prerušenia výroby piva. V roku 2020 pivovar opäť získal svoje pôvodné ochranné známky. Pivo kvasí výhradne v otvorených kadiach v spilke a potom dlhšiu dobu zreje v ležiakových tankoch pri nízkych teplotách. Pivu tak ostane jeho charakteristická horká chuť.

Pivá meštianskeho pivovaru

Komentovanú hodinovú prehliadku pivovaru so sprievodcom sme síce nestihli, zato som si kúpil 3 rôzne pivá, ktoré mi pobyt v meste pripomínali ešte po návrate do Prahy. Ochutnal som ležiak Kutná Hora Stříbrná 11, tmavý ležiak Kutná Hora Černá 12 a Kutná Hora Lorecká 14. Strieborná 11 je poctivý ležiak so strednou plnosťou z plzenského sladu a odrôd chmeľu Sládek a Žatecký poloraný červeňák. Tmavý ležiak Čierna 12 varia zo 4 druhov sladu – Plzenský, Mníchovský, Karamelový a Carafa – ktoré mu dávajú tmavú až čiernu farbu a odrôd chmeľu Sládek a Žatecký poloraný červeňák. Sviatočný špeciál Lorecká 14 je silné svetlé pivo, ktoré varia podľa pôvodnej receptúry. V pivnici zreje 2 mesiace. Pri výrobe použili 3 druhy sladu – Plzenský, Mníchovský a Carapils a 2 odrody chmeľu – Premiant a Žatecký poloraný červeňák.

Praktické informácie

Predajňa je otvorená od pondelka do stredy medzi 7.30-15.00 h, štvrtky a piatky medzi 7.30-17.00 h a v soboty medzi 8.00-11.00 h. Ak náhodou natrafíte na zamknuté dvere tak ako my, len zazvoňte na zvonček a ochotná pani predavačka vám príde hneď otvoriť. Za 3 pivá vrátane zálohy za fľaše som zaplatil 67 czk/2,76 eur. V predajni môžete platiť platobnou kartou. Prehliadky sa konajú v sobotu o 10.30 h a 13.30 h. Minimálny počet osôb na prehliadku je 5. Prehliadka stojí 150 czk/6,19 eur/os. V predajni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte aj tieto banské mestá:

• Soľná baňa v rumunskej Turde ponúka sci-fi zážitok
• Ostrava – metropola severnej Moravy
• Banská Štiavnica – Hont známy neznámy

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 6. 2. 2026 (1 eur = 24,24 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Kutnej Hore? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Trhové námestie (Marktplatz)

Trhové námestie (Marktplatz) je srdcom Bazileja a miestom všetkých významných podujatí v meste. Námestie ostalo svojmu názvu verné až do súčasnosti. Každý pracovný deň si tu kúpite čerstvé ovocie, zeleninu a kvety. Nechýbajú ani viaceré stánky s rýchlym občerstvením. Dominantou námestia v jeho východnej časti je radnica. Námestie lemujú, podobne ako v iných európskych mestách, hotely, reštaurácie, kaviarne, bary a obchody.

2. Radnica (Rathaus)

Radnica (Rathaus) vo východnej časti námestia Marktplatz je so svoju fasádou z červeného pieskovca, vysokou vežou a iluzívnymi maľbami trompe-l’œil na fasáde neprehliadnuteľnou dominantou námestia. Postavili ju po veľkom zemetrasení v 16. storočí, aby nahradila pôvodnú vládnu budovu. Radnica je sídlom bazilejskej vlády a parlamentu. Vnútorné nádvorie je voľne prístupné počas prevádzkovej doby. Radnica je otvorená od pondelka do piatka medzi 8.00-17.00 h.

Počas 30-minútových komentovaných prehliadok so sprievodcom uvidíte reprezentačné zasadacie miestnosti parlamentu a Vládnej rady, arkády či vežu. Prehliadky v nemčine sú v soboty medzi 15.30-16.00 h, prehliadky v angličtine v soboty medzi 16.30-17.00 h. Maximálny počet osôb počas 1 prehliadky je 20. Prehliadka stojí 10 chf/10,77 eur/os. Vstupenky si môžete rezervovať na oficiálnej internetovej stránke infocentra.

3. Lällenkönig

Lällenkönig alebo tiež Lällekönig (180 m/3 min. pešo severne od námestia Marktplatz) predstavuje kráľa, ktorý vyplazoval jazyk a prevracal oči. Odháňal zlých duchov a vysmieval sa okoloidúcim. Tiež nám pripomína, aby sme sa nebrali príliš vážne. Neskoršia legenda hovorí, že kráľ sa takto pozeral na obyvateľov malého Bazileja. Pôvodnú bustu zo 17. storočia (1658) umiestnili do múzea histórie mesta. Na fasáde budovy uvidíte nie príliš vernú repliku z 20. storočia (1941). Nenechajte sa ale zmiasť. Nejde o bustu na rohu budovy, ale o sochu nad vchodom do reštaurácie. Na fotografii ju môžete vidieť nižšie vľavo od rohovej busty. Socha vyplazuje jazyk a prevracia očami každé 3 minúty medzi 8.00 h a polnocou.

4. Stredný most (Mittlere Brücke)

Kamenný Stredný most (Mittlere Brücke; 210 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Marktplatz) otvorili už v roku 1226. Most je jedným z najstarších rýnskych priechodov medzi Bodamským jazerom a Severným morom. Spočiatku most slúžil len miestnej doprave, ale od 14. storočia, s rozvojom trasy cez Gotthardský priesmyk, sa most stal kľúčovým v medzinárodnom obchode. Súčasný stredný most postavili v roku 1905 po zavedení električky. Poslednou pripomienkou pôvodného mosta je verná replika starej mostnej gotickej kaplnky, známej ako Käppelijoch. Pekný výhľad na most a okolité mesto sa vám naskytne z vyhliadky sv. Leandra Falckého (St.–Leander Pfalz) pri starej univerzite. Najkrajší výhľad na stredný most a staré mesto zároveň sa zase ponúka z opačnej strany rieky pri soche Helvetia auf Reisen.

5. Námestie bosých nôh (Barfüsserplatz)

Námestie bosých nôh (Barfüsserplatz; 450 m/6 min. pešo južne od námestia Marktplatz) vďačí za svoj názov žobravému rádu bosých mníchov františkánov, ktorí si v polovici 13. storočia postavili vo východnej časti námestia kláštor. Kostol bosých nôh stojí na námestí dodnes. Neslúži už ale pôvodnému účelu, pretože v ňom môžete navštíviť múzeum histórie mesta. Na námestí sa odjakživa obchodovalo s drevom a uhlím, ale aj s prasatami a neskôr s ovocím a zeleninou. Námestie križuje 8 električkových liniek a tak patrí hneď po železničnej stanici medzi najvýznamnejší dopravný uzol mesta. Vianočný trh, ktorý je na námestí od konca novembra až do Vianoc, považujú za jeden z najväčších a najkrajších vianočných trhov Švajčiarska. Turistické informačné centrum sídli v budove mestského kasína v južnej časti námestia.

A už sme za polovicou. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v meste Bazilej?

6. Tinguelyho fontána (Tinguely-Brunnen)

Tinguelyho fontána (Tinguely-Brunnen; 650 m/9 min. pešo južne od námestie Marktplatz) stojí na mieste javiska starého mestského divadla. Hercov nahradilo 10 hravých sôch strojov vo fontáne, ktoré tu Jean Tinguely umiestnil medzi rokmi 1975-1977. Jeana Tinguelyho (1925-1991) považujú vďaka jeho kinetickým umeleckým dielam za jedného z najinovatívnejších a najvýznamnejších švajčiarskych umelcov 20. storočia. V meste mu dokonca venovali múzeum s najväčšou zbierkou jeho diel na svete. Každú stredu ráno prebieha údržba fontány.

7. Brána Spalentor

Západná brána Spalentor (600 m/9 min. pešo západne od námestia Marktplatz) je jednou z 3 mestských brán, ktoré sa dodnes zachovali z mestského opevnenia z roku 1400. Z juhovýchodu sa do mesta vstupovalo bránou sv. Albana a zo severozápadu zase bránou sv. Jána. Brána slúžila predovšetkým na dovoz tovaru a potravín z Alsaska. Bránu tvorí štvorcová hlavná veža, ktorú po stranách lemujú 2 okrúhle veže. Fasádu zdobia 3 postavy z 15. storočia – Madona a dvaja proroci.

8. Múzeum antiky Bazilej a zbierka Ludwig (Antikenmuseum Basel und Sammlung Ludwig)

Múzeum antiky Bazilej (Antikenmuseum Basel und Sammlung Ludwig; 750 m/11 min. pešo juhovýchodne od námestia Marktplatz) vystavuje 5 000 rokov kultúry Stredomoria. Najväčšiu zbierku vo Švajčiarsku tvorí umenie starovekého Egypta, Blízkeho východu, Grécka a Ríma medzi rokmi 4 000 p. n. l. až po rok 400 n. l. Suterén múzea zaberá rozmanitá egyptská zbierka sôch, múmií, rakiev, papyrusov a remeselných predmetov z keramiky a drahých kameňov. Na poschodí uvidíte zbierku bohato zdobených gréckych váz nielen na víno a olej.

Múzeum je otvorené v utorky a stredy medzi 11.00-17.00 h, štvrtky a piatky medzi 11.00-22.00 h (vstup do stálej expozície je len do 17.00 h) a soboty a nedele medzi 10.00-16.00 h. Vstupenka do stálej expozície stojí 12 chf/12,92 eur/os. a na špeciálne výstavy okolo 22 chf/23,68 eur/os. Vstup do stálej expozície je cez víkendy zdarma.

9. Brána sv. Albana (St. Alban Tor)

Juhovýchodným vstupom do mesta kedysi bývala brána sv. Albana (St. Alban Tor; 1,5 km/21 min. pešo juhovýchodne od námestia Marktplatz). Bola súčasťou posledného významného mestského opevnenia, ktoré vybudovali v roku 1400. V priechode brány ešte stále môžete vidieť masívnu drevenú mrežu, ktorú spúšťali v prípade nebezpečenstva. V súčasnosti sa bránou tiež vstupuje do štvrte Dalbedoor, ktorej úzke uličky a historické budovy stále evokujú stredovek. Za bránou sa rozkladá neveľký park. Od brány vám odporúčam vybrať sa smerom na sever, kde uvidíte mestské kanály, múry či papiereň v stredovekom vodnom mlyne. Z nábrežia sa vám tiež naskytne pekný výhľad na historické jadro mesta.

Navštívte so mnou aj tieto mestá:

• 20 dôvodov pre Lyon
• 5 dôvodov pre Plzeň
• 7 dôvodov pre Záhreb
• 5 dôvodov pre Liverpool
• 5 dôvodov pre Ľubľanu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného ku dňu 5. januára 2026.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Bazilej alebo 9 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Grand Place

Štvrť Grand Place s rovnomenným námestím je samotným srdcom Bruselu. Trhovisko sa v týchto miestach nachádzalo už 12. storočí. Neskôr bolo centrom obchodného, kultúrneho, politického, súdneho života. Dominantami námestia sú radnica a múzeum mesta. Od 15. storočia ho lemujú domy bývalých cechov. V priebehu 17. a predovšetkým v 19. storočí ho viackrát prestavali. Námestie je celoročným dejiskom slávnostných podujatí. Od roku 1998 je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Radnica mesta Brusel (Hôtel de Ville de Bruxelles)

Radnica mesta Brusel (Hôtel de Ville de Bruxelles) zdobí juhozápadnú stranu námestia Grand Place od 15. storočia. Základný kameň položili už v roku 1401. Je ukážkou gotickej civilnej architektúry. Počas francúzskeho bombardovania v roku 1695 ako zázrakom prežila. Veži vysokej 96 m dominuje kópia sochy sv. Michala archanjela, ochrancu mesta. Pôvodnú sochu nájdete v múzeu mesta oproti. Prijímacie miestnosti a komnaty poslancov obsahujú nádherné bruselské tapisérie zo 16., 17. a 18. storočia, honosné gotické drevené výrobky, erby starých cechov a obrazy zo zbierok Múzea mesta Brusel.

Radnicu môžete navštíviť s video sprievodcom vo francúzštine, holandčine, angličtine, nemčine, taliančine a španielčine. Prehliadku si zase rezervujete na oficiálnej stránke mesta. Radnica je otvorená pondelky, stredy a nedele medzi 11.00-17.00 h, piatky a soboty medzi 15.00-19.00 h, utorky je radnica zatvorená. Vežu navštívite len so sprievodcom v rámci panoramatických prehliadok v angličtine v soboty a nedele o 15.00 h a 17.00 h, vo francúzštine cez víkendy o 16.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. V radnici môžete platiť len platobnou kartou.

Múzeum mesta Brusel (Musée de la Ville de Bruxelles)

Múzeum mesta Brusel (Musée de la Ville de Bruxelles) sídli v tzv. Kráľovskom dome (Maison du Roi) na severovýchodnej strane námestia Grand Place priamo oproti radnici. Názov odkazuje na pôvodných majiteľov domu. Na začiatku 16. storočia bol majiteľom budovy španielsky kráľ Karol V. Na centrálnej veži stojí socha s jeho podobizňou a vitráže na schodisku predstavujú majetky jeho ríše. Súčasná podoba domu pochádza z poslednej štvrtiny 19. storočia (1873). Zaujímavosťou je, že holandský názov budovy Broodhuis odkazuje na pôvod miesta. V 13. storočí sa v týchto miestach nachádzal trh s chlebom.

Stála expozícia múzea sa zameriava na históriu mesta. Určite si nenechajte ujsť pôvodnú sošku cikajúceho chlapčeka, obraz od Jana Bruegela staršieho z roku 1595-1597 Le Cortège de Noces (Svadobný sprievod), tapisérie zo 17. a 18. storočia, model mesta v 13. storočí, či pôvodný veterníček na strechu s podobou ušatého sv. Michala archanjela, ktorý zdobil vrchol radničnej veže. Krátkodobá výstava ZinnekeCity – My sme Brusel! predstavuje dary od obyvateľov mesta múzeu. Pristavil som sa pri obraz „Rad“ od sýrskeho umelca Abdallu Al Omariho. Obraz je zo série „Zraniteľnosť“, ktorá zobrazuje svetových lídrov ako utečencov. Výstavu môžete navštíviť do 15. júna 2025.

Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-17.00 h. Vstupenka stojí 10 eur/os. Zároveň zahŕňa vstup do múzea kostýmov cikajúceho chlapčeka GardeRobe MannekenPis. Vstupenky si môžete kúpiť aj on-line. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Domy na námestí

Námestie Grand Place lemujú bohato zdobené domy bývalých cechov. Poradie domov je vždy sprava doľava.

Severozápadná strana námestia

Domy č. 1-7 stoja na severozápadnej strane námestia Grand Place:

• 1. Dom cechu pekárov (Maison des Boulangers alebo tiež Le Roi d’Espagne) stojí v severnom cípe námestia. Pozlátená bronzová busta nad dverami predstavuje patróna pekárov sv. Auberta.
• 2. Dom výrobcov tukov (La Brouette) spoznáte podľa sochy sv. Egídia (patróna tohto cechu) ktorú pridali v roku 1912.
• 4. Dom cechu stolárov, tesárov, sústružníkov a debnárov (Le Sac) charakterizujú štvorhran, kľukový hriadeľ, píla, dláto, obruč, kladivo na fasáde budovy. Na vrchole budovy je kompas.
• 5. Vlčica (La Louve) prepožičala svoje meno domu cechu lukostrelcov. Nad vchodom uvidíte vlčicu, ktorá kojí Romula a Réma, zakladateľov Ríma, ďalej Apolóna, šípy a lýru. Na vrchole domu vstáva fénix z popola.
• 6. Lesný roh (Le Cornet) patril cechu lodiarov. Dom zdobia námorné kone, nástroje, hviezdy, slnko a mesiac, kavalieri, Tritón, námorníci, delfíny, vetry a korma lode.
• 7. Líška (Le Renard) sa objavuje na dome cechu obchodníkov s galantériou. Na fasáde uvidíte batoľatá, ktoré farbia, sušia a vystavujú tkaniny, zároveň alegórie svetadielov a spravodlivosti, 4 ročných období a na samotnom vrchole sv. Mikuláša.

Juhozápadná strana námestia

Na juhozápadnej strane námestia stoja domy č. 8-12:

• Radnica nesie číslo 8.
• Medzi domami č. 8 a 9 ešte stojí tzv. L’Étoile. Je najužším domom na námestí. Na jeho vrchole sa vypína hviezda. V dome v roku 1388 zomrel mestský hrdina Everard ’t Serclaes. Legenda hovorí, že ak pošúchate mosadznú sochu hrdinovej mŕtvoly na boku domu, budete mať šťastie.
• 9. Vyrezávaná labuť (Le Cygne) je nad dverami domu cechu mäsiarov. Dom ďalej zdobia alegórie hojnosti, mäsiarstva a poľnohospodárstva. V roku 1847 dom navštívil Karl Marx.
• 10. Zlatý strom (L’Arbre d’Or) patril a stále patrí cechu pivovarníkov. Fasádu zdobia fľaše vody, chmeľ a jačmenné klasy, ale aj batoľatá, ktoré nesú sud, pijú a zabávajú sa v spoločnosti capa. Cap je zviera spojené s Bakchom, starovekým bohom opitosti. V dome sa nachádza pivovarnícke múzeum.

Juhovýchodná strana námestia

Juhovýchodnú stranu námestia zaberá Kaštieľ vojvodov z Brabantu. Sedem domov (č. 13-19) sa ukrýva za jedinou fasádou, na ktorej uvidíte alegórie slávy, šťastia, starého čítajúceho muža, veterný mlyn, plechový hrniec, krajinu s kopcami, kabelku uzavretú šnúrkami a 19 búst brabantských vojvodov od Henricha I. po Karola II. španielskeho.

Severovýchodná strana námestia

Na severovýchodnej strane námestia stoja 2 zaujímavé domy a Múzeum mesta Brusel:

• 24. Fasáda domu cechu krajčírov (La Chaloupe d’Or) obsahuje patrónov cechu, sv. Barboru a sv. Bonifáca z Mainzu, ktorý v ruke drží erb cechu s nožnicami.
• 26-27. Holub (Le Pigeon). V tomto dome údajne žil Victor Hugo počas svojho exilu v roku 1852.
• Múzeum mesta Brusel sídli v dome č. 29-33.

Ak by ste sa o cechových domoch chceli dozvedieť viac, kliknite tu.

Kráľovské galérie sv. Huberta (Galeries Royales Saint Hubert)

Kráľovské galérie sv. Huberta (Galeries Royales Saint Hubert; 76 m/1 min. pešo severovýchodne od Grand Place) patria medzi 1. nákupné pasáže v Európe. Začínajú v mieste stretu ulíc Rue de l’Ecuyer a Rue d’Arenberg, pretínajú ulicu Rue des Bouchers a ústia na Rue du Marché aux Herbes. Dokončili ich pred polovicou 19. storočia (1847). Už od začiatku galérie ponúkali obchody, reštaurácie, kaviarne a byty. V tunajších kaviarňach sa stretávali maliari zo skupiny Cobra, spisovatelia Victor Hugo, Alexandre Dumas a mnohí ďalší. Pamätná tabuľa vedľa vchodu do cukrárne Méert pripomína 1. premietanie bratov Lumièrovcov 1. marca 1896.

Socha Šmolka (Statue du Schtroumpf)

Asi vám nemusím písať, že Šmolkovia sa narodili v Belgicku. Aby ste doširoka sa usmievajúceho Šmolka (Statue du Schtroumpf; 260 m/4 min. pešo východne od Grand Place) v Bruseli neprehliadli, pohodlne si sedí na veľkej hube. Socha má aj s podstavcom výšku takmer 5 m, váži 10 ton a 6 ľudí na nej pracovalo 6 týždňov.

Rue des Bouchers

Rušnú uličku Rue des Bouchers (230 m/3 min. pešo severovýchodne od Grand Place) lemujú reštaurácie, kaviarne a bary. Síce som sa priamo na ulici v žiadnom zariadení nezastavil, určite po nej budete prechádzať ku cikajúcemu dievčatku, príp. na pivo do Deliria.

Cikajúce dievčatko (Jeanneke Pis)

Mladšiu sestru cikajúceho chlapčeka, cikajúce dievčatko (Jeanneke Pis; 250 m/3 min. pešo severovýchodne od Grand Place) obnovuje rovnosť medzi mužmi a ženami, ktorú jej starší brat dekády podkopával. Najnezbednejšie dievčatko mesta prispieva k bruselskému zmyslu pre humor a ochraňuje páry, ktoré jej hodia mincu. Vyzbierané peniaze z fontány sa používajú na lekársky výskum a na pomoc núdznym.

Saint-Jacques

Štvrť Saint-Jacques na juh od Grand Place je známa soškou cikajúceho chlapčeka a viacerými nástennými maľbami.

Cikajúci chlapček (Manneken Pis)

Snáď najznámejšia socha a symbol folklóru Bruselu, radosti a sebairónie Bruselčanov, Manneken Pis (300 m/4 min. pešo juhozápadne od Grand Place) sa zašíva v bočnej uličke štvrte. Bronzová soška cikajúceho chlapca je taká malá, že ju veľmi jednoducho prehliadnete. Davy návštevníkov vám však napovedia, že idete správnym smerom. Fontána, ktorej je súčasťou, existuje už od 15. storočia (1451). Soška pribudla na začiatku 17. storočia (1619).

Pôvodnú sochu v priebehu storočí vandali niekoľkokrát poškodili a ukradli. Preto originál bezpečne uložili do Múzea mesta Brusel, kde si ju častokrát poriadne obzriete bez más zvedavých návštevníkov. Počas špeciálnych príležitostí obliekajú sochu do najrôznejších kostýmov. Spolu ich už je viac ako tisíc! Niektoré z nich vystavujú v múzeu GardeRobe MannekenPis v tej istej ulici. Ak by ste soche chceli darovať oblečenie i vy, musíte poslať oficiálnu žiadosť rade primátora a poslancom Bruselu.

Monsieur Jean

Mural Monsieur Jean (500 m/6 min. pešo juhozápadne od Grand Place) zobrazuje dobrodružstvá akéhosi pána Jeana. Konflikt vo vzťahu, depresia, priatelia, ktorí sa pravdepodobne nebudú sťažovať a nekonečný boj s každodennou rutinou.

Tintin

Mural Tintin (250 m/3 min. pešo juhozápadne od Grand Place) je len pár metrov od cikajúceho chlapčeka. Patrí medzi najznámejších hrdinov komiksov v Belgicku. Je duchovným dieťaťom Georgesa Prospera Remiho, ktorý tvoril pod pseudonymom Hergé. Zobrazená scéna je z dielu The Calculus Affair.

Broussaille

Mural Broussaille (260 m/3 min. pešo juhozápadne od Grand Place) je údajne úplne 1. nástennou maľbou v Bruseli. Na stene domu sa objavila už v roku 1991. Podľa Franka Pé, bruselského autora, sú obaja chlapci citlivé duše, zvedaví milovníci prírody a vášniví rojkovia. Vo svojich víziách vidia faunov, veľryby, ktoré lietajú nad sivým mestom, či obrovské korytnačky, ktoré prechádzajú cez ulicu. Mural zobrazuje mladý pár, ktorý sa drží za ruky. Táto štvrť je centrom nočného života homosexuálov. Podniky používali mural na propagáciu štvrte až do roku 1999. Vtedy ju premaľovali a čiernovlasá postava dostala ženskejší účes, náušnice a možno trochu väčšie prsia. Či išlo len o omyl, alebo to bolo prejav homofóbie, sa dnes už nedozvieme.

Le Piétonnier

Štvrti Le Piétonnier na západ a severozápad od Grand Place dominuje historická budova burzy. Štvrť je tiež miestom pochodov, protestov a demonštrácií. Jednej z nich, na podporu Palestíny, za jej oslobodenie a boj proti genocíde, som sa na námestí Place de Brouckère na konci marca zúčastnil aj ja.

Burza (Bourse de Bruxelles)

Budova belgickej burzy (Bourse de Bruxelles; 150 m/2 min. pešo severozápadne od Grand Place) pochádza z roku 1873. Zo sídla finančných trhov v minulosti sa stal multifunkčný priestor v súčasnosti. V budove sa nachádza ďalšie pivovarnícke múzeum, archeologická expozícia Bruxela 1238, kancelárie, reštaurácie a kaviarne. Budova je otvorená od utorka do nedele medzi 9.00-22.00 h. Vstup do budovy je zdarma.

Saint-Géry

Legenda hovorí, že ostrov Saint-Géry (na západ od Grand Place) je kolískou Bruselu. Kostol Saint-Géry, ktorý stál v strede ostrovov vytvorených ramenami rieky Senne, uchovával relikvie svätej Guduly. Tie v polovici 11. storočia preniesli do budúcej katedrály, ktorá dnes nesie jej meno.

Halles Saint-Géry

V roku 1802 postavili v strede verejného námestia fontánu v tvare pyramídy z roku 1767, ktorá pochádzala z hlavného nádvoria opátstva Grimbergen. Námestie bolo centrom trhov. Na konci 19. storočia (1882) postavili okolo fontány z tehál a železa kryté trhové haly (Halles Saint-Géry; 500 m/7 min. pešo severozápadne od Grand Place). Exteriér je vo flámskom neorenesančnom štýle, zatiaľ čo interiér využíva techniky kovovej konštrukcie. Prekvital tu obchod s mäsom a vajciami. Trh fungoval až do konca 2. sv. vojny, po ktorej ho začali obchodníci opúšťať. Definitívne budovu zavreli v roku 1977. Od roku 1987 patrí medzi chránené budovy. Od roku 1999 slúži ako výstavný priestor, miesto podujatí, infocentrum a bar. Pamätník označuje „nultý kilometer“, bod, od ktorého sa merajú všetky vzdialenosti v Belgicku.

V suteréne sa v čase mojej návštevy nachádzala výstava belgicko-japonských vzťahov, na poschodí zase výstava art deco kinosál v Bruseli. Texty dopĺňali historické a súčasné fotografie jednotlivých kín. Výstavu môžete navštíviť do 11. mája 2025. Výstava Pri stole van Buurena odhaľuje, ako art deco ovplyvnilo nielen architektúru a dekoratívne umenie, ale aj umenie zábavy a oslavu gastronómie. Výstavu môžete navštíviť do 29. júna 2025. Haly sú otvorené denne medzi 10.00-00.00 h. Vstup je voľný.

Nero

Od roku 1947 do roku 2002 sa Nero objavoval v novinách každý deň. Hrdinu spoznáte podľa motýlika, veľkého nosa a 2 vlasov. Marc Sleen, autor postavy, bol plodný karikaturista, ktorý rád narážal na aktuálne dianie. V meste sa nachádza aj jeho múzeum.

Dansaert

V štvrti Dansaert nevynechajte sochu cikajúceho psa.

Cikajúci pes (Zinneke Pis)

Socha cikajúceho psa (Zinneke Pis; 600 m/8 min. pešo severozápadne od Grand Place) je neoddeliteľnou súčasťou 3 cikajúcich bruselských sôch. Viete ale, čo znamená zinneke v Bruseli? Názov odkazuje na pojem cudzokrajný pes a teda aj na človeka, ktorý žije v Bruseli, ale nenarodil sa tam. Etymológia nás privádza k rieke Senne – Zinne, ktorá bola v 16. storočí plná utopených psov. Len niekoľko rokov predtým pomáhali psy hubiť potkany v meste. Sochu vytvoril v roku 1999 bruselský umelec Tom Frantzen. Ten rád používa typický bruselský zmysel pre humor, ktorý je fraškovitý, ale aj sebaironický.

Sainte Caterine – Vismet

V štvrti Sainte Caterine – Vismet na severozápad od Grand Place uvidíte pozostatky mestského opevnenia, mural, fontánu a nezvyčajný pamätník.

Čierna veža (Tour Noire)

Čierna veža (Tour Noire; 650 m/8 min. pešo severozápadne od Grand Place) je jedným z posledných svedkov prvých mestských hradieb. Vidieť ju môžete ale len z jednej strany. Z ďalších troch ju obklopuje hotel Novotel. Rieka Senne, hlavná bruselská rieka, opúšťala mesto práve pri tejto veži. Moja spomienka na vežu nie je práve najlepšia. Veľmi ma zaujímalo, ako veža vyzerá z „hotelovej“ strany. Tak som si ju obišiel. Žiaľ, našiel som tam len smrad a neporiadok. Do vnútra veže sa aj tak nedostanete. Pozerajte sa na vežu radšej len spredu.

Cubitus

Mural Cubitus (850 m/11 min. pešo severozápadne od Grand Place) sa opäť spája s najznámejším symbolom Bruselu. Biely pes Cubitus je životným dielom karikaturistu, ktorý vystupuje pod menom Dupa. Cubitus miluje dobré jedlo, rozhovor a fascinujúci román. Proti svojej vôli sa tiež dostáva k testovaniu vynálezov svojho pána. Koncom 80. rokov 20. storočia sa objavil v japonskom kreslenom seriáli. Na tejto nástennej maľbe sa cikajúci chlapček pozerá na cikajúceho Cubitusa, ktorý ho vytlačil z jeho miesta.

Fontána Anspach (Fontaine Anspach)

Secesnú fontánu Anspach (Fontaine Anspach; 1 km/13 min. pešo severozápadne od Grand Place) postavili v roku 1897 ako poctu bruselskému starostovi Julesovi Anspachovi. Práve on rozhodol o prekrytí rieky, ktorá preteká mestom. Fontána sa pôvodne nachádzala uprostred námestia Place de Brouckere, ale v roku 1973 ju premiestnili na toto miesto. Na jej vrchole môžete vidieť sv. Michala, patróna mesta, ako zabíja draka.

Pamätník holubovi – vojakovi (Monument au Pigeon-Soldat)

Bronzový pamätník holubovi – vojakovi (Monument au Pigeon-Soldat; 1 km/13 min. pešo severozápadne od Grand Place) z roku 1931, predstavuje mladé dievča, alegóriu vlasti, ktorá drží v pravej ruke holuba a v ľavej palmový list. Pamätník je venovaný poštovým holubom, ktoré zohrali významnú úlohu počas 1. svetovej vojny.

Kocúr Billy (Billy the Cat)

Pruhovaný žlto-čierny kocúr Billy (Billy the Cat; 950 m/13 min. pešo severozápadne od Grand Place) je hlavnou postavou detského komiksu, ktorý oslovuje aj dospelých. Život na ulici nie je jednoduchý. Našťastie, kocúr Billy sa vždy môže spoľahnúť na svojich priateľov.

Congrés-Libertés alebo tiež Notre-Dame-aux-Neiges

Štvrti Congrés-Libertés na severovýchod od Grand Place dal meno stĺp kongresu z roku 1850.

Stĺp kongresu (Colonne du Congrès)

Stĺp kongresu z roku 1850 (Colonne du Congrès; 900 m/14 min. pešo severovýchodne od Grand Place) pripomína Národný kongres z roku 1831, na ktorom vyhlásili 1. belgickú ústavu. Na vrchole stĺpu stojí pozlátená socha kráľa Leopolda I. Štyri ženské postavy okolo jeho podstavca predstavujú štyri ústavou podporované slobody – náboženskú, spolkovú, vzdelanostnú a tlačovú. Medzi 2 bronzové levy umiestnili večný plameň na počesť belgických obetí oboch svetových vojen.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Bruseli – Grand Place a okolie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Plzeň dostať?

Plzeň (94 km/1 h a 10 min. autom juhozápadne od Prahy) sa nachádza v turistickej oblasti Plzeň a okolie v turistickom regióne Plzeňsko a Český les.

Autobusom

Autobusy z Prahy zastavujú v meste na 2 miestach:

• Plzeň, Divadlo Alfa – 2 km/27 min. pešo východne od Nám. republiky,
• Plzeň, CAN – 1,4 km/19 min. pešo západne od Nám. republiky.

Vlakom

Vlaky taktiež zastavujú na 2 zastávkach:

• Plzeň, hl. n. – 1,2 km/18 min. pešo juhovýchodne od Nám. republiky,
• Plzeň, Jižní Předměstí – 1,5 km/21 min. pešo juhozápadne od Nám. republiky.

Niektoré vlaky tiež zastavujú na vlakovej zastávke Plzeň, zast., ktorá sa nachádza 1,2 km/17 min. pešo južne od Nám. republiky. Do Plzne som cestoval vlakom z Prahy. Cesta dlhá 107 km trvala 1 h a 23 min. a jednosmerný cestovný lístok stále 229 czk/9,14 eur.

Kde v meste Plzeň získať info?

Informácie o meste a regióne vám poskytnú hneď v 2 infocentrách:

• Turistické informačné centrum Plzeň sa nachádza priamo na Nám. republiky vedľa radnice mesta v severnej časti zástavby,
• Turistické informační centrum / Hlavní nádraží – (850 m/12 min. pešo juhovýchodne od Nám. republiky) sa nachádza na tzv. Palube Hamburk pri železničnej stanici.

Čo v meste Plzeň robiť, vidieť a navštíviť?

V meste Plzeň určite nevynechajte prehliadku pivovaru Plzeňský prazdroj, historické podzemie, vystúpte na najvyššiu kostolnú vežu Česka, preskúmajte interiér od Adolfa Loosa v Semlerovej rezidencii a obdivujte historickú radnicu i moderné fontány.

1. Plzeňský prazdroj

Prvý ležiak Pilsner Urquell vyrobili v pivovare Plzeňský prazdroj (750 m/11 min. pešo východne od Nám. republiky) už v roku 1842. Prehliadka začínala krátkym filmom v panoramatickom kine a oboznámením sa so surovinami na výrobu piva. Zaujal ma jedinečný kmeň kvasiniek, ktorý je uložený v bankách kvasinkových kmeňov v Plzni, pre istotu v Prahe a keby sa niečo stalo, tak aj v Londýne. Okrem modernej varne z roku 2004 sme videli aj tú historickú z roku 1931. Medené tanky dopĺňajú tie z nehrdzavejúcej ocele.

Vedeli ste, že prehliadková trasa pivovarom sa od roku 2024 pýši titulom Najlepšia pivovarská návštevnícka trasa v Európe?

V ďalšej miestnosti sme sa zoznámili so všetkými sládkami pivovaru od jeho založenia až po súčasnosť. Videli sme ohromnú kaďu, v ktorej sa kedysi pivo varilo. Páni z hygieny by dnes takúto výrobu určite neschválili. Potom začala byť prehliadka dramatickejšia. Zostúpili sme do pivníc pivovaru, ktoré merajú úctyhodných 9 km. Väčšina z nich sa v súčasnosti nevyužíva. Stratiť by som sa v nich veru nechcel. Prehliadka končí ochutnávkou nefiltrovaného a nepasterizovaného piva priamo z dubového sudu.

Nevideli sme ale jednu z najmodernejších stáčiarní v Európe. Namiesto toho nás autobus vyviezol ku vodárenskej veži, ktorá patrí medzi dominanty pivovaru. Nahliadnuť sme ale mohli len z prízemia. Odkedy je veža technickou pamiatkou, na rampu, ktorá ju lemuje zvnútra už návštevníka nepustia. Rúry a potrubia sa prepletali jedny cez druhé. Kým tie železné sú skutočné, sklenené sú len pre efekt. Mrzí ma to, lebo návšteva stáčiarne by bola určite unikátnym zážitkom. Keby som to vedel vopred, pravdepodobne by som pivovar v tom čase nenavštívil. Oznam o zavretej stáčiarni som na webe taktiež nikde nenašiel.

Prehliadka pivovaru – praktické info

Návštevnícke centrum je otvorené od mája do septembra denne medzi 9.00-18.00 h a od októbra do apríla denne medzi 10.00-18.00 h. Prehliadky v českom, anglickom, nemeckom alebo španielskom jazyku trvajú 110 min. Vstupenka stála 380 czk/15,17 eur. Pre veľký záujem vám odporúčam kúpiť si vstupenku vopred on-line na oficiálnej stránke pivovaru. Taktiež vám odporúčam nechať si počas celej prehliadky kabát na sebe, pretože v pivniciach sa teplota pohybuje len okolo 5 ^oC. V návštevníckom centre môžete platiť platobnou kartou.

Bar na Spilce

Po prehliadke (ale pokojne aj pred ňou) sa môžete zastaviť na „jedno“ v bare alebo reštaurácii Spilka, ktoré sú priamo v areáli pivovaru. Bar pozýva na nefiltrovanú Plzeň. Tú som ochutnal už počas prehliadky pivovaru, tak som vyskúšal pivný špeciál Elektrárna. Za jedno veľké pivo som zaplatil 65 czk/2,60 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

2. Plzeňské historické podzemie

Plzeňské historické podzemie (300 m/4 min. pešo severovýchodne od Nám. republiky) budovali obyvatelia mesta od konca 13. do 18. storočia. Pred prehliadkou dostanete ochrannú prilbu, aby ste v podzemí s vašou hlavou náhodou niekde nenarazili. Dozviete sa, ako podzemie vznikalo a na čo slúžilo. Okrem skladovania potravín, výroby piva tiež poskytovalo zdroj pitnej vody, či útočisko v čase obliehania mesta cudzou armádou. Pôvodne sa v podzemí nachádzalo 360 studní a nádrží. Počas prehliadky uvidíte 20 z nich. Nálezy a vystavené exponáty vám priblížia život v stredovekej Plzni. Okruh má dĺžku 800 m a nachádza sa v hĺbke 5-7 m pod ulicami historického jadra mesta. Spolu s podzemím navštívite historickú vodárenskú vežu zo 16. storočia. V nej uvidíte pozostatky čerpacieho stroja z polovice 19. storočia a repliku vodného kolesa.

Podzemie je otvorené celoročne denne medzi 10.00-18.00 hod. Konkrétne časy prehliadok sú uvedené na webe. Prehliadky v českom, anglickom alebo nemeckom jazyku trvajú 60 minút. Maximálny počet osôb v skupine je 20. Vstupenka stála 200 czk/7,99 eur/os. Odporúčam vám kúpiť si vstupenky vopred on-line na oficiálnej stránke podzemia. Taktiež vám odporúčam zobrať si teplé oblečenie. Teplota v podzemí sa pohybuje okolo 12 ^oC. Vstupenka zahŕňala okrem prehliadky podzemia tiež jednu malú plzeň vo vybraných reštauráciách mesta.

3. Katedrála sv. Bartolomeja a vyhliadková veža

Dominantou Nám. republiky je bezpochyby gotická Katedrála sv. Bartolomeja. Kostol sv. Bartolomeja postavili na konci 13. storočia. V priebehu 14. a 15. storočia kostol prestavali na 3-loďovú katedrálu s presbytériom. Katedrála je otvorená od pondelka do piatka medzi 10.00-18.00 h, v soboty a nedele medzi 13.00-18.00 h. Komentované prehliadky katedrály a jej podkrovia sa konajú každý týždeň. Aktuálne termíny nájdete v kalendári podujatí na oficiálnom turistickom portáli mesta. Zvyčajne sa konajú v utorky a soboty o 16.00 h. Odporúčam vám kúpiť si vstupenky vopred v infocentre.

Katedrála má síce len jednu vežu, druhú nikdy nedostavali, ale tá je za to so svojou výškou 102,20 m najvyššou kostolnou vežou v Česku. Na vyhliadkovú ochodzu vo výške 56,03 m vedie takmer 300 schodov. Pri peknom počasí by ste údajne mali dovidieť až na vrcholky Álp. Veža je otvorená denne medzi 10.00-18.30 h. Vstupenka stála 110 czk/4,39 eur/os. V pokladni veže môžete platiť platobnou kartou.

4. Semlerova rezidencia

Rezidencia rodiny Oskara Semlera (2 km/29 min. pešo južne od Nám. republiky) je podobne ako ostatné návrhy Adolfa Loosa založená na tzv. Raumplane. Predstavuje zavŕšenie bytových interiérov, ktoré Adolf Loos navrhol v rokoch 1907-1932 v Plzni. Dispozičné riešenie má priamu nadväznosť na Müllerovu vilu, ktorá rezidencii bezprostredne predchádzala. Počas prehliadky uvidíte 15 miestností – vstupný vestibul, šatne, súkromné izby rodiny Semlerových, letnú a zimnú jedáleň, reprezentačnú obývačku, schodisko pre personál, hostinskú izbu a kuchyňu.

Rezidencia je otvorená od apríla do októbra od piatka do nedele vo vopred stanovených časoch a od novembra do marca piatky a soboty taktiež vo vopred stanovených časoch. Komentovaná prehliadka so sprievodcom trvala 75 min. Prehliadky sú len v češtine. V rezidencii je zakázané fotografovať. Vstupenka stála 370 czk/14,77 eur/os. Pre vysoký záujem vám odporúčam kúpiť si vstupenky vopred on-line.

5. Radnica a zlaté fontány Ťava, Anjel a Chrt

V severnej časti zástavby na Nám. republiky určite zaujme radnica mesta. Je jednou z prvých renesančných radníc na území dnešného Česka. Postavili ju v rokoch 1554-1559 a dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu. Aj keď sgrafito pôsobí taktiež renesančným dojmom, vzniklo len na začiatku 20. storočia. Do Mázhausu, vstupnej haly na prízemí, návštevníci môžu voľne vstúpiť. Príležitostne sa v nej konajú krátkodobé výstavy súčasného umenia.

Zlaté fontány sa nachádzajú priamo na Nám. republiky, Ťava v juhovýchodnom, Anjel v severovýchodnom a Chrt v juhozápadnom rohu námestia. Všetky 3 symboly nájdete aj v erbe mesta. Ťava súvisí s husitskými vojnami. Obrancom mesta sa pri jednom z výpadov za hradby podarilo husitom ukoristiť ťavu. Husiti zanechali obliehanie a odtiahli preč. Anjel sa síce priamo v erbe nenachádza, nájdete ho však hneď za ním. Predstavuje tzv. erbonosiča. Chrt potvrdzuje vernosť kráľovi. Moderné fontány sa na námestí objavili v roku 2010. V Plzni nastala podobná situácia ako v Salzburgu. Keďže som mesto navštívil v zime, fontány neboli v prevádzke. Nabudúce musím mesto navštíviť cez leto. V poslednom, severozápadnom rohu, sa vypína Mariánsky stĺp.

Kde sa v meste Plzeň ubytovať?

Hotel Continental (180 m/2 min. pešo východne od Nám. republiky) je jedným z najstarších hotelov v meste. Budovu postavili už v roku 1895. V období 1. republiky bol údajne najluxusnejším ubytovaním v meste. Tomu by som pri zostupe po širokom schodisku a prechádzkou po chodbách hotela aj uveril. Počas bombardovania mesta v decembri 1944 bomba zasiahla i hotel. Následne hotel prešiel rekonštrukciou. Po oslobodení mesta americkou armádou v máji 1945 sa hotel stal dočasným veliteľstvom generála Hindsa zo slávnej 2. pešej divízie (Indian Head). 

Nachádza sa na okraji historického jadra mesta. Ohromný nápis hotela ma vítal už z diaľky. Zamyslel som sa, ako mohol hotel vyzerať vo svojich najlepších časoch, keď svietiaci nápis lákal hostí zo všetkých strán. V hoteli som sa zastavil hneď po príchode do mesta, aby som si v ňom odložil ruksak. Personál mi ho veľmi ochotne odložil v samostatnej uzamykateľnej miestnosti až do check-in-u (medzi 14.00-20.30 h) a na moje prekvapenie aj bez poplatku.

Ubytovanie

V hoteli prenocovali osobnosti ako Marlene Dietrich, Ingrid Bergman, Gérard Depardieu či John Malkovich. Bol som ubytovaný v 1-lôžkovej izbe Economy so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Izba mala kontrastný výhľad do parku Šafaříkovy sady, na pozadí ktorého sa ako kulisa dvíhali priemyselné budovy a dymiace komíny pivovaru. Izba bola útulná, matrac možno trochu mäkší, na aký som zvyknutý. Cez veľké okno v izbe síce bolo počuť poslednú i prvú električku, v hoteli bolo inak také ticho, až som nadobudol pocit, že som v ňom celkom sám. Až na raňajkách som zistil, koľko hostí bolo v hoteli ubytovaných, keď neustále prichádzali a odchádzali. V kúpeľni boli k dispozícii bezplatné toaletné potreby.

Televízna odysea

Súčasťou vybavenia izby bola aj TV, z ktorej som ale nič nemal. Po zapnutí svietila len čierna obrazovka. Vyskúšal som všetky možné zdroje, ale bez výsledku. Pred odchodom na večeru som o tom informoval recepčného. Po návrate z večere mi recepčný povedal, aby som skontroloval, či sú správne zasunuté všetky káble. Tie, samozrejme, boli, inak by som ten televízor ani nezapol. Tak som sa na recepciu vrátil opäť. Recepčný so mnou šiel na izbu, aby sa o tom presvedčil sám. Všetko skontroloval a keď zistil, že to už v ten večer asi fungovať nebude, ochotne a bez váhania mi ponúkol druhú izbu. Keďže som už bol vybalený a unavený po celom dni, jeho ponuku som zdvorilo odmietol. Bez televízora existujem už niekoľko mesiacov, zaobídem sa bez neho aj jeden večer v hoteli.

Stravovanie a ostatné služby

Raňajky podávajú formou bufetu v kaviarni hotela. Dominantou miestnosti je portrét Eugénie Ledeckej, bývalej majiteľky hotela. Moje uznanie si zaslúži čašník, ktorý stíhal zapisovať čísla izieb, debarasovať použitý inventár, pretierať stoly, prestierať ich pre ďalších hostí a ešte ma stihol upozorniť, že doplnili nový koncentrát, tak aby som si radšej nabral nový džús. Tešil som sa, že sa v kaviarni zastavím ešte na jednu plzeň pred spaním, ale v čase mojej návštevy bola už poobede zatvorená.

Nie je možné rezervovať si miesto na verejnom parkovisku, ktoré je k dispozícii v blízkosti ubytovania. Poplatok je 8 eur/deň. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je k dispozícii v celom hoteli. Batožinu mi v hoteli veľmi ochotne (a opäť bez poplatku) odložili aj po check-out-e (medzi 7.00-11.00 h). Za ubytovanie som zaplatil 1 225 czk/48,92 eur. Cena zahŕňala izbu, DPH, raňajky a mestskú daň vo výške 35 czk/1,40 eur/os./noc. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Plzeň najesť?

V meste som vyskúšal 3 pivovarské reštaurácie, ktoré podávajú tradičnú českú kuchyňu. Všade výborne varia.

Šenk na Parkánu

Reštaurácia Šenk na Parkánu (350 m/4 min. pešo severne od Nám. republiky) existuje už od roku 1966 a svoje meno získala vďaka polohe pri mestských hradbách. Po rekonštrukcii v roku 2004 ju zariadili v duchu zlatej éry plzeňského pohostinstva 30. rokov 20. storočia. Sám, v sobotu večer a ešte k tomu aj bez rezervačky som nemal šancu sedieť pri stole. V reštaurácii sa ale pre mňa našlo miesto pri pulte, ktorý lemoval stenu. Ochutnal som pečené bravčové špalky na čiernom pive s cibuľou, dusenou křimickou kapustou a zemiakovými knedľami. Knedľa bola trochu hutnejšia, ale kapusta bola takmer taká dobrá ako v Salzburgu. Omáčka bola výborná. Večeru som zapil nefiltrovaným pivom. Rýchla obsluha. Za večeru som zaplatil 350 czk/13,98 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Restaurace & Hotel U Salzmannů

Tradičná plzeňská reštaurácia a Hotel U Salzmannů (150 m/2 min. pešo západne od Nám. republiky) pripomína svojím zariadením začiatok 20. storočia, kedy sa v nej stretávali mešťania. Reštauráciu navštívili významné osobnosti, napr. bývalí českí prezidenti Václav Havel, Václav Klaus, či veľvyslanci USA. Ochutnal som domáce zemiakové knedle, ktoré naplnili údeným mäsom s dusenou kapustou a restovanou cibuľkou. Obed som zapil nepasterizovanou plzňou z tanku. Za obed som zaplatil 300 czk/11,98 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Lokál pod Divadlem

Sieť reštaurácií Lokál sa okrem Prahy nachádza tiež v Brne a Plzni. Tá plzeňská, Lokál pod Divadlem (500 m/7 min. pešo juhozápadne od Nám. republiky) susedí s Divadlom J. K. Tyla. Zvolil som Sviečkovú na smotane so žemľovou knedľou. Pre prípad, že by ste zjedli omáčku a ostala vám suchá knedľa, alebo naopak, zvýšila sa vám omáčka, ale nemáte si do nej čo namočiť, obsluha vám pridá omáčky, či knedlí toľko, koľko zjete. Mäso bolo také jemné, že som ho ani nemusel krájať nožom.

Omáčka bola síce mierne kyslejšia, ako som zvyknutý, ale vôbec mi to neprekážalo, pretože milujem kyslé jedlá. Oslovilo ma nezvyčajné podávanie šľahačky spolu s brusnicami v samostatnom omáčniku. Snáď jedinú vec, ktorú by som reštaurácii vytkol bolo to, že tam nehrala žiadna hudba. Táto reštaurácia už bude mať navždy prvenstvo v tom, že je to 1. miesto v Plzni, kde som ochutnal pivo Plzeň. Za obed som zaplatil 350 czk/13,98 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Plzeň zájsť na kávu?

Výborná káva ide ruka v ruke s lahodnými dezertmi.

Le Frenchie Náměstí

Kaviareň Le Frenchie Náměstí sa nachádza priamo na Nám. republiky vo východnej časti zástavby. Spája v sebe výberovú kávu s domácimi francúzskymi dezertmi. Dezerty pečú podľa rokmi overených receptov majiteľovej rodiny a priateľov z Francúzska. Pri príprave používajú výhradne francúzske maslo a čokoládu. Neodolal som zákusku Mozart z čokolády, pistácií, pistáciového krému, kakaového korpusu a čokoládového mousse. Každý rez lyžičkou ma prekvapil novou vrstvou v koláči. Bol sladký, jemný, chrumkavý, ale predovšetkým bol neskutočne chutný. Kaviareň Le Frenchie musí byť vašou povinnou zastávkou pri návšteve mesta. Skvelá obsluha, ktorá vám ochotne poradí pri výbere z menu. Za dezert a espresso som zaplatil 175 czk/6,99 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Schovaná kavárna

Keďže nám ešte ostávala nejaká tá hodinka do prehliadky podzemia, schovali sme sa v kaviarni Schovaná kavárna (150 m/2 min. pešo východne od Nám. republiky). Ochutnal som domáce vafle s hruškovým lekvárom, tvarohovým krémom a makovou mrveničkou z kokosovej múky. Poriadnu sladkú bombu som zapil espressom. Za účet som zaplatil 225 czk/8,98 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Plzeň na pivo

Vstupenka do historického podzemia vás tiež oprávňuje na jedno malé pivo v jednej zo 4 reštaurácií v meste. Na jedno malé sme sa teda vybrali do reštaurácie Restaurace 12 (290 m/4 min. pešo južne od Nám. republiky). Reštaurácia sa nachádza na okraji historického jadra mesta s výhľadom na Kopeckého sady a secesnú budovu Meštianskej besedy. Interiér reštaurácie pôsobí modernejším dojmom ako podniky, ktoré som uviedol vyššie. V reštaurácii podávajú tradičnú českú kuchyňu v modernom prevedení.

Navštívte aj tieto pivovary:

• Pivovar Union v Ľubľane
• Minipivovar Tatras v Poprade
• Kam na pivo v Českých Budějoviciach

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 15. 2. 2025 (1 eur = 25,043 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 5 dôvodov, prečo navštíviť Plzeň je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Bratislava dostať?

Bratislava sa delí na 5 okresov a 17 mestských častí. Nachádza sa v južnej časti Bratislavského kraja. Z hľadiska cestovného ruchu sa spolu s okresmi Senec a Pezinok nachádza v regióne cestovného ruchu Bratislava a okolie na západnom Slovensku.

Autobusom

Autobusová stanica Mlynské nivy sa nachádza 1,5 km/21 min. pešo východne od Hlavného námestia. Niektoré medzištátne autobusy tiež zastavujú na autobusových zastávkach Most SNP (600 m/8 min. pešo juhozápadne od Hlavného námestia) a Einsteinova (1,8 km/25 min. pešo juhozápadne od Hlavného námestia).

Vlakom

Železničná stanica Hlavná stanica sa nachádza 1,9 km/28 min. pešo severne od Hlavného námestia. Ak budete do Bratislavy cestovať vlakom, môžete tiež vystúpiť na niektorej z týchto železničných staníc:

• Vinohrady – 6,3 km/15 min. autom severovýchodne od Hlavného námestia,
• Predmestie – 5,7 km/14 min. autom severovýchodne od Hlavného námestia,
• Nové Mesto – 5,7 km/15 min. autom severovýchodne od Hlavného námestia,
• Petržalka – 4,4 km/8 min. autom juhozápadne od Hlavného námestia.

Lietadlom

Medzinárodné letisko M. R. Štefánika (skratka BTS) sa nachádza 13 km/16 min. autom severovýchodne od Hlavného námestia. Z letiska sa momentálne (júl 2024) dostanete do 34 cieľových miest v Európe a Afrike.

Ako sa po meste Bratislava pohybovať?

Mestskú hromadnú dopravu v Bratislave zabezpečuje spoločnosť Dopravný podnik Bratislava. Na výber máte z autobusov, trolejbusov a električiek. Jednorázový cestovný lístok momentálne (júl 2024) stojí 1,10 eur/30 min. Cestovný lístok si kúpite v predajniach dopravného podniku, žltých automatoch, v novinových stánkoch, vo vozidlách regionálnych autobusov alebo on-line. V niektorých automatoch môžete platiť platobnou kartou.

Kde v meste Bratislava získať info?

Turistické informačné centrum sa nachádza 160 m/2 min. pešo východne od Hlavného námestia.

Čo v meste Bratislava robiť, vidieť a navštíviť?

Hrad, plavba loďou, múzeum umenia, prehliadka mesta so sprievodcom, vyhliadková veža, ale aj adrenalínové aktivity ako skywalk či rafting. To všetko ponúka Bratislava.

Hrad Devín

Národná kultúrna pamiatka Hrad Devín (12,7 km/18 min. autom západne od Hlavného námestia) sa už niekoľko storočí vypína na strategickom mieste nad sútokom Moravy a Dunaja. Devínska hradná skala je chráneným územím európskeho významu. V minulosti bol Devín dôležitým strategickým bodom obranného systému Limes Romanus. Na hrade objavili viaceré rímske kamenné stavby z 3. a 4. storočia. Pôdorys jednej z nich pripomína antickú hrobku. Preto dostala názov cella memoriae. Stavbu chráni drevená konštrukcia. Nájdete ju neďaleko vstupnej brány.

Prečítajte si o Kamennom rímskom kasteli Kelemantia v obci Iža.

V období Veľkej Moravy nebol Devín len pohraničným strážnym hradiskom, ale aj kniežacím sídlom. Predpokladá sa, že knieža Rastislav pozval a očakával práve tu Konštantína a Metoda. Devín a Petržalka patrili od roku 1938 Nemeckej ríši. Po skončení vojny sa Devín aj Petržalka vrátili obnovenej Československej republike, pričom už po februári 1948 sa československo-rakúska hranica stala súčasťou železnej opony. V Československu pri pokuse o útek zahynulo 280 ľudí, pri strážení hranice 654. Iba niekoľkým desiatkam ľudí sa podarilo ujsť. 

V jaskyniach skalného brala pod horným hradom uvidíte stálu expozíciu Hrad Devín v 13.-20. storočí. Expozícia prezentuje stavebný vývoj hradu, jeho majiteľov a najvýznamnejšie udalosti. Archeologickú expozíciu dopĺňa geologická história hradného brala a unikátna prezentácia zvyškov mora z obdobia treťohôr.

Hrad Devín má pre mňa aj po niekoľkých návštevách magickú atmosféru a stále sa na toto miesto rád vraciam.

Praktické info o hrade Devín

Hradom sa vďaka novému informačno-navigačnému systému pokojne odsprevádzate aj sami. Zložkami informačného systému sú audio sprievodca a textový sprievodca. Hrad je otvorený od apríla do mája a v septembri od utorka do nedele od 10.00-18.00 h, od júna do augusta od utorka do nedele od 10.00-19.00 h, v októbri a v marci od utorka do nedele od 10.00-17.00 h a od novembra do februára od utorka do nedele od 10.00-16.00 h. Expozícia a výstava sú sprístupnené len počas letnej turistickej sezóny (apríl – október). Vstupenka stojí od apríla do októbra 8 eur/os. a od novembra do marca 4 eur/os.

Plavba loďou s večerou

Plavby po Dunaji prevádzkuje spoločnosť Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava (LOD), ktorá sídli v budove Osobného prístavu (700 m/9 min. pešo juhovýchodne od Hlavného námestia). Plavili sme sa na lodi Harmónia, ktorá je najnovšou a najluxusnejšou loďou na Dunaji pod slovenskou vlajkou. Je ideálna na rôzne podujatia počas celého roka. Na spodnej aj vrchnej palube disponuje kompletne vybavenou kuchyňou a barom. Jedlá pripravujú priamo na lodi, takže sa nemusíte obávať, že ich najprv niekde uvaria a na loď už len privezú.

Večeru na Dunaji sme začali studeným predjedlom, ktorým bol Grilovaný melón so syrom feta a orechmi. Po predjedle nasledoval hlavný chod – Grilovaný losos s quinoa šalátom a hráškovým pyré. Večeru sme ukončili dezertom v podobe Mangového sorbetu s vodkou. Na pitie máte na výber z teplých, studených, alkoholických a nealkoholických nápojov. Pred večerou som si doprial mnou tak milovaný kokteil Negroni. Plavba loďou s večerou v sebe spája 2 veci, ktoré milujem – lode a jedlo. Plavbu by som si určite veľmi rád zopakoval a večera bola taká dobrá, že by som ju pokojne zjedol znova.

Nalodiť sa môžete od 18.00 h. Plavba trvala od 18.30-20.00 h. Večera sa podávala od 19.00-20.00 h. Loď vyplávala spod Starého mosta proti prúdu Dunaju smerom ku mostu Lafranconi. Potom sa otočila a plavila sa v smere prúdu až za Prístavný most. Nakoniec sa opäť otočila, aby doplávala naspäť ku Starému mostu. Večera stojí 58 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke spoločnosti alebo v cestovnej agentúre, ktorá sídli v Osobnom prístave.

Danubiana Meulensteen Art Museum

Múzeum moderného umenia Danubiana Meulensteen Art Museum (22,7 km/26 min. autom juhovýchodne od Hlavného námestia) slávnostne otvorili 9. septembra 2000. Zakladateľmi múzea sú holandský zberateľ a podporovateľ umenia Gerard Meulensteen z Eindhovenu a slovenský galerista Vincent Polakovič, ktorý mimochodom pochádza z toho istého mesta ako ja, z Popradu. Múzeum ťaží zo svojej vynikajúcej polohy na hranici 3 štátov – Slovenska, Rakúska a Maďarska, ale predovšetkým na polostrove na Dunaji. Okrem samotného umenia vo vnútri galérie tak budete obdivovať aj to, ktoré vytvorila príroda pri pohľade von oknom alebo na polostrove meniacom sa s každým ročným obdobím.

Z areálu taktiež najlepšie oceníte architektúru múzea, ktoré svojím tvarom pripomína rímsku galéru s opretými drevenými veslami. Po prehliadke múzea sa nezabudnite tiež prejsť sochárskym parkom ku Dunaju. Park predstavuje 60 sôch najvýznamnejších osobností svetovej, európskej a slovenskej výtvarnej scény. Z parku zamierte až na strechu múzea, ktorá vám poskytne nekonečné výhľady na celú oblasť. Múzeum je otvorené od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 10 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Prehliadka Starého mesta so sprievodcom

Cez Staré mesto som prechádzal snáď miliónkrát, no nikdy som sa podrobne nezameral na všetky detaily budov. Staré mesto Bratislavy môžete, samozrejme, spoznávať s bedekrom alebo mobilom v ruke. Ale nič nenahradí výklad sprievodcu, ktorý z mesta pochádza, alebo v ňom žije. Pretože len dobrý sprievodca vám povie rôzne pikošky a zaujímavosti z histórie mesta a jeho osobností a upozorní vás na dobrý obed, kávu či zmrzlinu. Absolvovali sme prehliadku s veľmi milou a komunikatívnou pani sprievodkyňou z cestovnej kancelárie tripito.eu.

Pani sprievodkyňa nás povodila po Starom meste naozaj hore-dole, od Michalskej brány ku Dómu sv. Martina, od Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí po Hlavné námestie. Upriamila našu pozornosť na zaujímavé pamätné tabule (napr. tá o bosorke), delové gule z čias Napoleona Bonaparteho, dozvedeli sme sa tiež, kto bol Posmievačik, či Čumil. Ale viac vám už prezrádzať nebudem. Zavolajte alebo napíšte do tripita a pýtajte si Nikolu.

Vyhliadková veža UFO

Vyhliadková veža UFO (950 m/14 min. pešo juhozápadne od Hlavného námestia) získala svoje pomenovanie vďaka rozhľadni v podobe lietajúceho taniera. Jediný výťah vás doň „vystrelí“ za 45 sekúnd. Reštaurácia s barom sa nachádzajú vo výške 85 m, vyhliadka je vo výške 95 m a pri dobrej viditeľnosti ponúka výhľad až do vzdialenosti 100 km. Priemer kupoly je 32 m.

Trochu histórie

Stavba visiaceho 1-pylónového mosta s vyhliadkovou vežou začala v roku 1967. Autormi projektu boli architekti J. Lacko, L. Kušnír, I. Slameň a inžinieri A. Tesár a J. Zvara. O 5 rokov neskôr, v roku 1972, most spolu s vežou uviedli do prevádzky. V dobe vzniku bola táto stavba 1 z 2 takto konštrukčne riešených stavieb na celom svete. Za slovenskú stavbu storočia v kategórii mostné stavby vyhlásili most s vyhliadkovou vežou v roku 2001. V rokoch 2003-2005 sa uskutočnila modernizácia interiéru reštaurácie a vyhliadky.

V roku 2005 sa veža stala súčasťou organizácie The World Federation of Great Towers (WFGT), ktorá združuje vyhliadkové veže a výškové budovy. Nájdete tam aj také veže, ako napr. Žižkovskú vežu v Prahe, Eiffelovu vežu v Paríži, Burj Khalifa v Dubaji, Empire State Building v New Yorku či Spinnaker Tower v Portsmouth.

UFO Skywalk

Skywalk je jedinečná adrenalínová atrakcia. Vyskúšať ju môžete počas letnej turistickej sezóny od apríla do októbra. Prejsť sa po okennej rímse vyhliadkovej veže okolo kupoly v sprievode profesionálneho inštruktora môžete naozaj len tu. Pokiaľ nie ste príliš zamestnaní tým, kam stúpate, môžete si, samozrejme, vychutnať i výhľady na Bratislavu. Samotná prechádzka trvá v priemere 10-12 minút. Tí, ktorí si netrúfajú na skywalk tak ako ja, si môžu pochutnať na fantastickej čokoládovej torte a espresse.

Praktické info o Vyhliadkovej veži UFO

Vyhliadková veža UFO je otvorená od 10.00-23.00 h. Vstupenka stojí 9,90 eur/os. od pondelka do piatka od 10.00-13.00 h; 11,90 eur/os. od pondelka do piatka od 13.00-23.00 h; soboty, nedele a sviatky od 10.00-23.00 h. Vstupenky si kúpite na vstupnej recepcii vyhliadkovej veže UFO. Nie je možné kúpiť si ich vopred on-line. Skywalk stojí 65 eur/os. Skywalk si kúpite len vopred on-line.

Divoká voda

Areál Divoká voda (22,5 km/25 min. autom juhovýchodne od Hlavného námestia) sa nachádza v mestskej časti Čunovo. Či už ste profesionál alebo amatér, areál vám ponúka hneď niekoľko rôznych športových aktivít:

• rafting,
• kajak, kanoe, paddleboard,
• riversurfing,
• hydrospeed,
• vodné skútre,
• wakeboard, vodné lyže, double trouble, banán ťahaný za vodným skútrom,
• plavba po Dunaji na motorovom člne Crownline,
• paintball, gelly ball, splat r ball,
• aquaroller,
• lukostreľba,
• plážový volejbal, plážový futbal,
• futbal na tráve,
• wellness a fitness.

Snáď najvyhľadávanejšou športovou aktivitou v areáli Divoká voda je rafting. Tento adrenalínový šport je vhodný pre 4- až 6-člennú posádku. Dva kanály ponúkajú 5 rôznych druhov tratí, každú s dĺžkou 460 m so stupňom náročnosti WW I-VI. Počas aktivity splavíte kanál, postupne si osvojíte techniky pádlovania a prejazdov. Kanály sa môžu splavovať od marca do novembra. Rafting v skupine min. 4 osôb stojí 30 eur/os. Cena zahŕňa okrem samotnej aktivity tiež požičanie kompletného výstroja, šatňu so sprchou a vedenie profesionálneho inštruktora. Na aktivitu si vyhraďte 90 minút. Splav trvá 60 minút.

Kde sa v meste Bratislava ubytovať?

Trojhviezdičkový hotel ibis Bratislava Centrum (550 m/8 min. pešo severozápadne od Hlavného námestia) stojí neďaleko tunela pod Bratislavským hradom. Ubytovať sa môžete od 15.00 h. Odubytovať sa môžete do 12.00 h. Napriek tomu, že okolo hotela premávali každú chvíľu električky a nachádza sa len na skok od centra mesta, v hoteli bolo ticho a pokoj.

Bol som ubytovaný v pohodlnej klimatizovanej 2-lôžkovej izbe so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom s výhľadom na hradby hradu. V kúpeľni som mal k dispozícii bezplatné toaletné potreby. Kontinentálne raňajky podávajú formou štedrého bufetu. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli. Súkromné parkovisko je k dispozícii na mieste. Poplatok je 18 eur/deň. Veľmi milí zamestnanci hotela, ktorí mi na recepcii ochotne vytlačili, čo som potreboval.

Kde sa v meste Bratislava najesť?

V meste Bratislava sme vyskúšali 3 reštaurácie, ak nepočítam plavbu loďou, ktorá bola spojená s večerou. Reštaurácie som zoradil podľa obľúbenosti a pravdepodobnosti návratu.

Brasserie La Marine

Brasserie La Marine (1,5 km/20 min. pešo juhovýchodne od Hlavného námestia) je bezpochyby najlepšou reštauráciou, v akej sme v Bratislave jedli. Spája v sebe to najlepšie z jedla a cestovania. Vďaka doplnkom pôsobí prímorským dojmom a keď sa pozriete von oknom (ak náhodou nesedíte rovno na terase), pri pohľade na mohutný Dunaj nadobudnete pocit, že ste na dovolenke.

Brasserie je neformálna reštaurácia s uvoľneným prostredím, kde sa podávajú výdatné jedlá. Kedysi bola miestom varenia a servírovania piva.

Večeru som začal Paradajkovou polievkou s parmezánom a bazalkou. Tak tejto polievky by som zvládal zjesť ešte jeden hrniec. Po polievke nasledovalo hlavné jedlo. Vybral som si Kurací supreme s pyré z maslového hrášku a tempurovanou zeleninou. Vrcholom večere bol dezert v podobe Eclairs plneného jahodovým krémom s bielou čokoládou a lyofilizovanými jahodami. Tak po tejto večeri už by som mohol pokojne aj zomrieť.

Upečte si doma Čokoládou potreté eclair s francúzskym vanilkovým krémom a jedlým zlatom z 1. triedy Titanicu!

Štefánka by Pulitzer

Reštaurácia Štefánka by Pulitzer (750 m/11 min. pešo severne od Hlavného námestia) nesie meno po princeznej Štefánii, vdove po princovi Rudolfovi, následníkovi rakúsko-uhorského trónu od roku 1904. Budovu v eklektickom štýle navrhol architekt a staviteľ Alexander Feigler mladší na prelome 19. a 20. storočia v roku 1897. Interiér s prvkami secesie vás prenesie naspäť do minulosti, do obdobia rakúsko-uhorskej monarchie. Toto historické obdobie odrážajú aj jedlá v jedálnom lístku.

Prvým chodom bola Zeleninová polievka. Ako hlavný chod som si vybral Tekvicové rizoto s pečenou cviklou, pekanovými orechmi a rukolou. Síce som bol po prvých 2 chodoch sýty, neodolal som rakúskemu dezertu v podobe Kaiserschmarrn s hrozienkami s čučoriedkovým džemom a domácou šľahačkou. Veľmi milá a profesionálna obsluha. Večeru som snúbil so svetlým výčapným pivom zo Severnej Moravy.

Zylinder Café Restaurant

Kaviareň a reštaurácia Zylinder Café Restaurant (350 m/5 min. pešo južne od Hlavného námestia) sa ukrýva medzi stromami na Hviezdoslavovom námestí. Musím sa priznať, že o reštaurácii som počul už dávnejšie, avšak ešte nikdy som v nej nemal príležitosť večerať. Preto boli moje očakávania, pochopiteľne, vysoké. Reštaurácia sa podobne ako napr. Štefánka zameriava na rakúsko-uhorskú kuchyňu, doplnenú ale o súčasné kulinárske trendy. V reštaurácii sa snažia využívať čerstvé a sezónne potraviny z regiónu.

Večeru som začal krémovou maslovou tekvicovou polievkou s tekvicovými semiačkami a bylinkovým olejom. Po hustej krémovej polievke som zvolil ľahší hlavný chod. Vybral som si Pečeného zubáča so sezónnymi zemiakmi a remuládou. Aj v tejto reštaurácii som večeru zakončil rakúskym dezertom, tortou Sacher, doplnili ju však vanilkovou zmrzlinou. Kým večera bola nezabudnuteľným kulinárskym zážitkom, obsluha v nás taktiež zanechala nezabudnuteľný zážitok. Žiaľ, skôr negatívny ako pozitívny. Pomalá a neprofesionálna obsluha bez zmyslu pre humor.

Kam v meste Bratislava zájsť na kávu?

Pekáreň Pressburg Bajgel (240 m/3 min. pešo juhozápadne od Hlavného námestia) sa nachádza priamo v Starom meste na rohu Ventúrskej a Panskej. Spoznáte ju podľa veľkého bratislavského rožku s nohami a očami, ktorý vás víta pred vchodom. Milá malá útulná pekáreň, v ktorej môžete, kým čakáte na svoju objednávku, sledovať, ako sa tie bratislavské rožky vlastne pripravujú. Bajgle tu pripravujú podľa tradičnej receptúry z poslednej dekády 19. storočia. Okrem klasických náplní v podobe vlašského orecha a maku, pripravujú v pekárni napr. aj mandľové rožky.

Orechové rožky majú tvar písmena „C“ a makové pripomínajú svojím tvarom podkovu. Obdivujem všetkých zamestnancov pekárne, pretože rožky som piekol zatiaľ len raz. Síce tie moje voňali ako bratislavské rožky, chutili tak, o tom tvare by sa dalo polemizovať. A radšej som sa na ne zospodu ani nepozeral, lebo mi (takmer) všetky popraskali. Preto ich výrobu radšej asi prenechám profesionálom a teším sa, až sa v pekárni zastavím opäť.

Upečte si doma vlastné Bratislavské rožky!

Poďte na plavbu loďou aj v týchto mestách:

• Historická lodenica v Portsmouthe
• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
• Trajektom z Liverpoolu do Belfastu a naspäť
• 5 dôvodov, prečo navštíviť mesto Ľubľana
• Römerland Carnuntum-Marchfeld I.

Článok vznikol v spolupráci s FIJET Slovakia a FIJET World.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 2 dni v meste Bratislava je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Prístav Nyhavn

Prístav Nyhavn je s malou morskou vílou jednou z najznámejších, najobľúbenejších a najfotografovanejších atraktivít Kodane. Nachádza sa vo vnútornom meste (Indre By) a susedí s námestím Kongens Nytorv. Prístav lemujú farebné domy, pokiaľ niektorý z nich nezakrýva obrovský reklamný banner, ktoré lákajú predovšetkým na jedlo a pitie. V západnej časti prístavu kotvia vyhliadkové lode spoločnosti Stromma, v juhozápadnej zase lode spoločnosti Nettobådene.

Nyhavn bol pôvodne obchodný prístav, v ktorom kotvili lode z celého sveta. Námorníci hľadali potešenie v krčmách a u miestnych dám. V dome č. 20, ktorý pre istotu zakrývalo lešenie, býval najznámejší dánsky rozprávkar H. Ch. Andersen. 20 rokov býval tiež v dome č. 67 a 2 roky v dome č. 18. Najstarší dom má č. 9. Nezmenil sa od výstavby v roku 1681.

Vyhliadková plavba loďou

Kanále Kodane si najlepšie vychutnáte z paluby vyhliadkovej lode. My sme sa rozhodli pre spoločnosť Stromma, ktorá organizuje komentované prehliadky so sprievodcom. Vtipná sprievodkyňa naraz sprevádzala v angličtine aj dánčine. V teplejších mesiacoch sú lode otvorené, v chladnejších kryté a vyhrievané. Počas hodinovej plavby sme na palube lode na konci marca poriadne vymrzli. Loď vypláva z prístavu Nyhavn každú polhodinu od 10.00-20.15 h. Posledná loď vypláva o 19.15 h. Palubný lístok stál 139 dkk/18,64 eur. V okienku môžete platiť platobnou kartou. Palubné lístky si môžete kúpiť aj on-line.  

Zámok Amalienborg

Štyri paláce Amalienborg (600 m/8 min. pešo severne od prístavu Nyhavn) sú od roku 1794 domovom dánskej kráľovskej rodiny v Kodani. Súčasný kráľ býva v paláci Frederika VIII. Bývalá kráľovná Margaréta II. využíva palác Kristiána IX. ako svoje zimné sídlo. Palác Kristiána VII. je reprezentatívnym palácom. Princ Joachim, princezná Mária a princezná Benedikta využívajú palác Kristiána VIII., kde sa nachádza aj Múzeum Amalienborg.

Prehliadka múzea Amalienborg

V múzeu uvidíte kráľovské študovne od Kristiána IX. (vládol v rokoch 1863-1906) po Frederika IX. (vládol v rokoch 1947-1972). Kráľ Kristián IX. a jeho manželka, kráľovná Lujza, boli známi ako „svokrovci Európy“. Štyri z ich detí nastúpili na tróny Dánska, Anglicka, Grécka a Ruska. Frederik IX. bol starým otcom súčasného dánskeho kráľa. Najviac sa mi páčila tzv. Záhradná hala so zlatými hodvábnymi tapetami, lustrom a porcelánovou pecou nemeckého pôvodu. Je najväčšou miestnosťou na prízemí. Taktiež je to jediná miestnosť, ktorá si zachovala rokokový strop z 50. rokov 18. storočia. Sálu už stihli pripraviť na tvorivé dielne pre školy.

Výmena kráľovských stráží

Prehliadku múzea si naplánujte okolo 12.00 h, aby ste stihli výmenu stráží pred kráľovským palácom. Kráľovské stráže založili v roku 1658. Od roku 1785 sídlia v kasárňach pri zámku Rosenborg. Odtiaľ každý deň pochodujú s kapelou, aby o 12.00 h vystriedali svojich kolegov. Odporúčam vám prísť na námestie v dostatočnom časovom predstihu, aby ste si obsadili miesto s dobrým výhľadom. Celú výmenu stráží riadi polícia. Neviem, či by som skákal nadšením, keby mi každý deň pod oknom vyhrávala vojenská kapela. Tradície si ale treba ctiť a vážiť.

Praktické info o zámku Amalienborg

Prevádzková doba zámku sa mení v priebehu roka. Pre konkrétny dátum vám odporúčam navštíviť oficiálnu internetovú stránku zámku. Druhé poschodie múzea bolo počas našej návštevy zatvorené z dôvodu prípravy novej výstavy Frederik X. – Kráľ zajtrajška. Výstavu otvárali deň po našom odchode. Výstava je prístupná do 8. septembra 2024. Múzeum môžete, našťastie, navštíviť i virtuálne. Vstupenka stojí 125 dkk/16,76 eur/os. Vstupenky si kúpite tiež on-line. Na zámku mi uznali novinársky preukaz.

Park Amaliehaven

Pred výmenou stráží nám ešte ostávala nejaká hodinka. Tak sme sa ju rozhodli stráviť v parku Amaliehaven len pár krokov od Amalienborgu na nábreží. Ako to už býva zvykom, mimosezóna sa využíva predovšetkým na rôzne opravy, úpravy, rekonštrukcie a sadenie. A tak tomu bolo aj v parku. Prechádzať sa nebolo veľmi kde, pretože väčšiu časť parku oplotili a fontány ešte nespustili. Vy sa do parku počas sezóny ale určite vyberte.

Park založili v roku 1983. Pomenovali ho podľa neďalekého Amalienborgu. Navrhol ho belgický záhradný architekt Jean Delogne a zdobia ho sochy od talianskeho umelca Arnalda Pomodora. Park sa rozširuje s dvomi úrovňami živých plotov a múrov na oboch stranách veľkej fontány. Kvety poskytujú úžasný kontrast k symetrickej a prísnej geometrickej krajine.

Pevnosť Kastellet

Na hviezdicovú pevnosť Kastellet (1,5 km/20 min. pešo severne od prístavu Nyhavn) by bol najkrajší výhľad z neba. Päťcípa pevnosť je jedným z najzachovanejších opevnení v severnej Európe. Kráľ Kristián IV. vypracoval plán na lepšie opevnenie Kodane a v roku 1626 nechal postaviť pevnosť Sct. Annæ Skanse, ktorá bola predchodkyňou Kastelletu. Po smrti kráľa pokračoval v práci jeho syn Frederik III. Novú pevnosť, súčasný Kastellet, postavili v rokoch 1662-1664.

Prechádzka areálom pevnosti Kastellet

V areáli uvidíte veliteľský dvor s  informačným centrom, historický veterný mlyn, kostol, pamätnú sieň dánskeho pluku života či Pamätník medzinárodného úsilia Dánska po roku 1948. V infocentre získate všeobecné informácie o všetkých misiách vyslaných ozbrojenými silami, políciou, úradom pre mimoriadne situácie a daňovou správou od roku 1948. Pri prechádzke areálom si vyjdite na kopec na západnej strane. Z diaľky môžete obdivovať posledný veterný mlyn (Kastelsmøllen) v Kodani.

Pevnosť svoju vojenskú funkciu nestratila ani v priebehu storočí. „Hrad“ sa ešte i dnes využíva ako vojenské kasárne. Kým my sme si užili v pevnosti ticho a pokoj, tá počas roka ožíva viacerými podujatiami.

Praktické info o pevnosti Kastellet

Pevnosť je otvorená počas letnej turistickej sezóny od 6.00-22.00 h, v zime od 6.00-20.00 h. Vstup do pevnosti je voľný. Infocentrum je otvorené každý deň od pondelka do piatka od 9.30-15.30 h, soboty a nedele od 9.30-17.00 h. Vstup do infocentra je voľný. Pamätná izba je otvorená od mája do septembra prvú a poslednú nedeľu v mesiaci od 12.00-16.00 h. Vstup do pamätnej izby je voľný.

Most Inderhavnsbroen

Vnútorný prístavný most (Inderhavnsbroen) pre peších a cyklistov spája mestské štvrte vnútorné mesto (Indre By) a Christianshavn. 180 m dlhý most postavili v roku 2016. Miestni ho nazývajú mostom bozkov, pretože keď sa opäť spojí pomalým pohybom po tom, čo umožnil lodiam preplávať, pripomína to bozk. My sme síce to šťastie nemali, aby sme videli ako sa most dvihol a potom opäť spojil. Vy snáď budete mať viac šťastia.

Socha Malá morská víla (Den Lille Havfrue)

Socha malej morskej víly (Den Lille Havfrue; 1,7 km/23 min. pešo severne od prístavu Nyhavn) sa nachádza v najsevernejšom cípe vnútorného mesta (Indre By). Jedna z najznámejších rozprávok H. Ch. Andersena a symbol Kodane. K víle sme sa vybrali hneď po raňajkách, aby sme sa vyhli veľkým skupinám jej obdivovateľov. A že sa to vyplatilo. Po príchode sme pri nej boli sami, náš odchod urýchlila hlučná poľská skupina.

Sochu zo žuly a bronzu odhalili 23. augusta 1913 ako dar od dánskeho pivovarníka Carla Jacobsena mestu Kodaň. Pivovarník sa do postavy zamiloval po tom, čo videl baletné predstavenie na motívy rozprávky v Kráľovskom dánskom divadle. Sochu vytvoril sochár Eline Eriksen. Pre sochu malej morskej víly mu pózovala jeho manželka. Malá morská víla sa niekoľkokrát stala obeťou vandalizmu. Dvakrát prišla o hlavu, raz jej odpílili ruku a niekoľkokrát ju poliali farbou. Našťastie, ju vždy zachránia a obnovia.

Fontána Gefion (Gefionspringvandet)

Podobne ako v Salzburgu, aj v Kodani sme prišli do mesta v čase, keď sa ešte fontány neukázali vo svojej plnej kráse. Podobne to bolo aj s fontánou Gefion (Gefionspringvandet; 1,2 km/17 min. pešo severne od prístavu Nyhavn). Legendárna nórska bohyňa Gefion (alebo tiež Gefjun) v nej riadi skupinu zvieracích postáv.

Podľa starej legendy bola Gefion bohyňou, ktorá rozorala ostrov Sjælland zo Švédska. Švédsky kráľ Gylfe ponúkol bohyni toľko pôdy, koľko bola schopná orať za jeden deň a jednu noc. Bohyňa dostala pomoc len od štyroch volov. Premenila svojich štyroch synov na nesmierne silné voly a nechala ich orať tak hlboko v zemi, že zveľadili zem a stiahli ju do mora. Tak vznikol ostrov Sjælland. Jazero Vännern vo Švédsku pripomína svojím tvarom ostrov Sjælland, takže na príbehu môže byť niečo pravdy.

Christiania a okolie

Východné nábrežie Kodane sa určite oplatí navštíviť pre svojráznu štvrť Christiania či Operný dom.

Christiania

Slobodné mesto Christiania (1 km/15 min. pešo juhovýchodne od prístavu Nyhavn) je polonezávislá anarchistická komúna. Koncom 60. rokov 20. storočia zrušili v tejto časti Kodane kasárne. Do opustených barakov sa nasťahovali príslušníci hippies a 26. septembra 1971 vyhlásili autonómiu. Polícia sa snažila oblasť vyčistiť. No to sa im nepodarilo. Vláda sa podvolila tlaku verejnosti a umožnila komunite fungovať ako sociálny experiment. Medzi zákony patrí napr. právo užívať hašiš a marihuanu či právo stavať bez povolenia. Hlavnou tepnou slobodného mesta je ulica Pusher St. Štvrť na nás na začiatku jari pôsobila dosť pusto.

Operný dom Kodane (Operaen)

Operný dom Kodane (Operaen; 1 km/15 min. pešo severovýchodne od prístavu Nyhavn) sa nachádza priamo oproti zámku Amalienborg v štvrti Holmen. Operu inaugurovali 15. januára 2005. Patrí medzi najväčšie budovy Dánska. Opera má 14 podlaží, z toho 5 podzemných a 9 nadzemných. Kapacita hľadiska je 1 400 divákov. Je tiež jedným z najdrahších operných domov, aký zatiaľ kedy postavili.

Operu môžete okrem predstavenia navštíviť tiež počas komentovanej prehliadky so sprievodcom. Ten vás vezme do foyeru, sály, či zákulisia. Vo foyeri nás najviac zaujala poslucháreň, ktorú obložili javorovým drevom. Prehliadka v dánčine trvá okolo 75 min. Vstupenka stojí 150 dkk/20,11 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť aj on-line.

Prečítajte si aj tieto články z Kodane:

• Dánsko pred 1. cestou
• Kodaň – Návod na prežitie
• Strøget a okolie
• Radhuspladsen a okolie
• Norreport
• Slotsholmen

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 30. aprílu 2024 (1 eur = 7,4583 dkk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

• Riviéra,
• Trh,
• Mlyny,
• Námestie,
• Borgo
• a Víťazstvo.

Riviéra (Le Riviere)

Mestská štvrť Riviéra (Le Riviere) sa rozprestiera v juhovýchodnej časti historického jadra mesta Treviso. Prechádzku nielen touto mestskou štvrťou, ale aj samotným jadrom som začal pri hoteli, v ktorom som bol ubytovaný.

Pre všetky praktické info ako sa do mesta dostať, kde získať turistické info, kde sa ubytovať, najesť a kam zájsť na kávu či drink kliknite na článok Treviso – Návod na prežitie.

Brána Porta Altinia

Hotel stojí na bašte mestských hradieb a susedí s bránou Porta Altinia (600 m/8 min. pešo južne od námestia Piazza dei Signori). Brána je jednou z troch brán, ktorá sa zachovala do súčasnosti. Postavili ju v rokoch 1514-1515, čo z nej robí najstaršiu bránu mesta. Vzhľadom na chudobnejšie zdroje je brána jednoduchá a striedma.

Most Ponte Dante

Dante cituje most (550 m/7 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza dei Signori) v slávnom verši Božskej komédie ako miesto, „kde sa rieky Sile a Cagnan navzájom sprevádzajú“. Poukazuje na rozdielne sfarbenie obidvoch riek, ktoré časť úseku tečú vedľa seba, než navzájom splynú v jednu.

Trh (Il Mercato)

Mestská štvrť Trh (Il Mercato) sa nachádza v severovýchodnej časti historického jadra mesta Treviso. Do štvrte vstúpite bránou sv. Tomáša. V utorky a soboty ráno sa práve v tejto štvrti koná trh, vďaka ktorému získala svoje meno. Pokojne by sa ale mohla nazývať aj muzeálnou štvrťou, lebo v nej môžete navštíviť hneď 2 expozície – Zbierku národného múzea Salce a Múzeum sv. Kataríny.

Zbierka národného múzea Salce (Museo nazionale Collezione Salce)

Zbierka národného múzea Salce (Museo nazionale Collezione Salce; 550 m/7 min. pešo východne od námestia Piazza dei Signori) je najväčšou zbierkou reklamnej grafiky v Taliansku. Patrila zberateľovi Ferdinandovi Salcemu. Tvorí ju takmer 25 tisíc plagátov z rokov 1895-1962. Múzeum sídli v 2 priestoroch – komplex San Gaetano a kostol Santa Margherita. V komplexe San Gaetano nenájdete stálu expozíciu, ale krátkodobé výstavy.

Štedré priestory odsväteného kostola Santa Margherita poskytujú výstavné priestory, reštaurátorské laboratórium a trezor na zachovanie zbierky. V kostole sa kedysi nachádzal cyklus fresiek Príbehy sv. Uršule. Pred rekonštrukciou kostola ho premiestnili do Múzea sv. Kataríny. Múzeum je otvorené od piatka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 9 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Múzeum sv. Kataríny (Museo di Santa Caterina)

Budova Múzea sv. Kataríny (500 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) bola v minulosti palácom Gherarda da Camino, kostolom a kláštorom sv. Kataríny Alexandrijskej, vojenskými kasárňami i skladom. V súčasnosti je domovom Múzea sv. Kataríny alebo tiež Mestského múzea mesta Treviso (Museo civico di Treviso). Múzeum tvoria 3 expozície:

• archeologická expozícia,
• umenie 14.-18. storočia
• a kostol sv. Kataríny.

Archeologická expozícia

Archeologická expozícia na prízemí a v suteréne vystavuje množstvo predmetov, ktoré dokumentujú viac ako 100 tisíc rokov histórie mesta a regiónu od praveku po rímsku éru.

Umenie 14.-18. storočia

Poschodie tvorí expozícia umenia 14.-18. storočia. Uvidíte v nej asi 150 obrazov, ktoré predstavujú stredoveké, renesančné a moderné umenie. Súčasťou expozície je aj Kabinet kuriozít. Kabinety obsahovali obrazy a predmety, ktoré mali ohromiť návštevníka. Sú akýmisi predchodcami dnešných múzeí.

Kostol sv. Kataríny

Dnes už odsvätený kostol sv. Kataríny pochádza zo 14. storočia. V 18.-19. storočí, počas okupácie mesta Napoleonom, kostol slúžil ako vojenský sklad. Počas 2. svetovej vojny v rokoch 1944 a 1945 kostol ťažko poškodili bomby. Pri reštaurovaní objavili dávno zabudnuté fresky zo 14. a 15. storočia. Asi najlepším je cyklus fresiek Príbehy sv. Uršule od Tomasa da Modena. Tieto fresky sa ale pôvodne nachádzali v odsvätenom kostole Santa Margherita degli Eremitani a sem ich preniesli v roku 1979.

Praktické info

Múzeum sv. Kataríny je otvorené od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 6 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Brána Porta di San Tomaso

Bránu Porta di San Tomaso (750 m/10 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) pomenovali po sv. Tomášovi z Canterbury. Je jednou z 3 do súčasnosti zachovaných brán. Mramorovú bránu zdobia reliéfy a okrídlený lev. Na vrchu brány stojí socha sv. Pavla.

Vedeli ste, že pri pohľade nad centrálny oblúk a bránu pre chodcov na pravej strane ešte stále môžete vidieť štrbiny, ktorými viedli reťaze, ktoré dvíhali padací most?

Mlyny (I Mulini)

Mestská štvrť Mlyny (I Mulini) sa rozprestiera severovýchodne od centra mesta Treviso. Štvrť pretína kanál Buranelli, na umelom ostrove nakúpite čerstvé ryby, neďaleko na Corte di San Parisio aj ovocie a zeleninu. V Casa dei Carraresi si pozriete novú výstavu, aby ste na záver dňa zapálili sviečky pri hrobkách v kostole sv. Františka. 

Kostol a kláštor sv. Františka (Chiesa e Convento di San Francesco)

Vysoká veža kostola a kláštora sv. Františka (Chiesa e Convento di San Francesco; 400 m/6 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je dominantou štvrte Mlyny. Podľa legendy poslal sám sv. František už v roku 1244 svojich mníchov do mesta Treviso.

Vedeli ste, že v kostole sv. Františka sa nachádzajú hrobky detí najvýznamnejších talianskych básnikov a spisovateľov renesančného humanizmu? Večný odpočinok tu našiel Pietro, syn Danteho Alighieriho a Franceska, dcéra Francesca Petrarcu.

Dvor v San Parisio (Corte di San Parisio)

Dvor v San Parisio (Corte di San Parisio; 350 m/5 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) sa nachádza v miestach, kde v minulosti stál kláštor kamaldulských mníchov sv. Kristíny a sv. Parisia. Vždy ráno od pondelka do piatka si tu na tržnici nakúpite čerstvé ovocie a zeleninu.

Ostrov s rybím trhom (Isola della Pescheria)

Umelý ostrov (Isola della Pescheria; 350 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) vybudovali v strede rieky Cagnan v roku 1856 podľa návrhu architekta Francesca Bomben. Kde inde si kúpite čerstvé ryby, ak nie na ostrove uprostred rieky? Tržnica je otvorená od utorka do soboty ráno. Štvrť mesta Treviso sa síce volá Mlyny, no dnes tu už nenájdete ani jeden z nich. Na dohľad od ostrova ale jeden predsa len je. Svojmu pôvodnému účelu už ale neslúži. Jeho dekoračná funkcia je pripomienkou, ako to na kanáloch mesta kedysi mohlo vyzerať.    

Dom Casa dei Carraresi

Stredoveký dom Casa dei Carraresi (260 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) sa neskôr, pod názvom Osteria della Croce, stal zastávkou cestovateľov a obchodníkov, ktorí si tu oddýchli pred ďalšou cestou. Dnes sa priestory domu využívajú na krátkodobé výstavy a medzinárodné podujatia.

Kanál Buranelli (I Buranelli)

Buranelli (I Buranelli; 230 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) vďačí za svoj názov budove zo 16. storočia, ktorú obchodníci z ostrova Burano využívali ako sklad a sídlo. Kanál ale nebol len obchodnou križovatkou. Až do 2. svetovej vojny sa tu stretávali práčky, ktoré prali oblečenie urodzených benátskych pánov.

Námestie (La Piazza)

Mestská štvrť Námestie (La Piazza) je centrom v centre. Námestie Piazza dei Signori je srdcom historického jadra mesta Treviso. V štvrti nájdete najkrajšiu architektúru mesta – lodžiu šľachticov, paláce Dei Trecento a Ca‘ dei Ricchi, či fontány troch tvárí a pŕs.

Fontána troch tvárí (Fontana dei TreVisi)

Kópia pôvodnej fontány 3 tvárí (Fontana dei TreVisi) sa nachádza 270 m/4 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori). Podoba slov TreVisi a Treviso je čisto náhodná. Fontána naozaj nedala názov mestu, ako sa niekedy v minulosti predpokladalo. Svoj názov má podľa dekoratívneho prvku, troch hláv s tromi tvárami. Dnes je už len napodobeninou pôvodnej fontány, ktorá sa stratila.  

Názov mesta Treviso pochádza z Tarvisium, pomenovania mesta z rímskych čias. Jedni vravia, že Tarvisium je z keltského alebo galského tarvos, čo znamená býk. Iní tvrdia, že názov je z latinského tervisus, ktoré sa prekladá ako „tri kopce“, čo by zodpovedalo Piazza Duomo, Piazza dei Signori a Sant‘ Andrea, na ktorých postavili prvé osady.

Lodžia rytierov (Loggia dei Cavalieri)

Lodžia rytierov (Loggia dei Cavalieri; 170 m/2 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je symbolom politickej moci šľachticov v období slobodnej komúny (stredoveká mestská obec). V priebehu rokov niekoľkokrát prekvapivo zmenila svoje využitie. Kým najprv sa v nej stretávala a zabávala mestská šľachta (I cavalieri), neskôr sa v nej skladovalo drevo a sudy, aby sa v nej napokon po páde šľachty predávali truhly. Ja som si architektúru lodžie naplno nevychutnal, pretože v predvianočnom čase sa z nej stalo adventné mestečko plné atrakcií pre rodiny s deťmi.

Námestie Piazza dei Signori a palác Palazzo Dei Trecento

Piazza dei Signori je telom a dušou mesta Treviso. Námestie z 13. storočia lemujú mestský úrad, obchody a kancelárie, hotely, bary, kaviarne a reštaurácie.

Palác Palazzo della Ragione, alebo tiež Palazzo Dei Trecento postavili v rokoch 1185-1213 ako zasadaciu miestnosť rôznych zložiek slobodnej komúny. V súčasnosti v paláci sídli mestský úrad. Palác môžete navštíviť počas obradov, podujatí a výstav.

Fontána pŕs (Fontana delle Tette)

Fontána pŕs (Fontana delle Tette; 66 m/1 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori) je neoficiálnym symbolom mesta Treviso. Ukrýva sa medzi budovami neďaleko námestia. Po strašnom suchu ju v roku 1559 nechal postaviť sudca Alvise da Ponte a od tej doby až do konca Benátskej republiky každý rok 3 dni po sebe fontána vystrekovala z jedného prsníka biele víno a z druhého červené víno na oslavu nového úradu starostu a na radosť mešťanov. Fontánu prestavali v roku 1989. Sochu z istrijského kameňa navrhol peruánsky sochár Miguel Miranda. Originál sa nachádza vo verande Loggia dei Trecento.

Dom Ca‘ dei Ricchi

Palác z 15. storočia Ca‘ dei Ricchi (92 m/1 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori) zaujme na fasáde svojou bohatou freskovou výzdobou, ktorá pripomína benátske tapisérie. Dom taktiež slúži na umelecké podujatia a výstavy.

Borgo (Il Borgo)

Mestská štvrť Borgo (Il Borgo) sa nachádza v severozápadnej časti historického jadra. Z vonkajšej strany ju chráni pás hradieb s poslednou zachovanou bránou Porta di Santi Quaranta. Pri prehliadke nevynechajte aktuálnu výstavu v dome Casa Robegan. V nedeľu uzavreli ulicu Borgo Cavour, aby sa premenila na burzu starožitností.

Komplex Casa da noal, Casa Robegan a Casa Karwath

Priľahlé neskoro stredoveké domy Casa da noal, Casa Robegan a Casa Karwath (450 m/6 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori) sú typickými sídlami šľachticov z Trevisa. Na fasádach majú freskovú výzdobu v štýle neskorej benátskej gotiky, ktorá pripomína benátske tapisérie ako na paláci Ca‘ dei Ricchi.

V roku 1938 sa v paláci nachádzalo Múzeum domu z Trevisa, v ktorom návštevníci videli, ako vyzeral interiér pôvodného paláca. Na prízemí sa nachádzala miestnosť na prijatie hostí a kuchyňa. Na poschodí izby, jedáleň a hudobná miestnosť. Budovy vážne poškodilo bombardovanie mesta v roku 1944. V 70. rokoch 20. storočia domy obnovili a odvtedy slúžia výstavným účelom.

Od júla 2023 je Casa Robegan sídlom Nadácie Giuseppe Mazzottiho. Nadáciu založili v roku 1986 a jej hlavným cieľom je spravovať a bezplatne sprístupňovať verejnosti knižnicu s viac ako 13 tisíc zväzkami a fotografický archív s viac ako 120 tisíc fotografiami. Giuseppe Mazzotti bol vedec, novinár a spisovateľ, fotograf, umelec, kurátor a horolezec. Nadácia organizuje výstavy a podujatia, čím podporuje pokračovanie práce svojho predchodcu v propagácii prírodného a kultúrneho dedičstva regiónu Benátsko.

Mal som možnosť vidieť 1. fotografickú výstavu fondu Giuseppe Mazzottiho. Treviso 30.-60. rokov 20. storočia sa na nej objavilo na viac ako 80 fotografiách fondu. Výstava trvala do 3. decembra 2023. Dom je otvorený od utorka do nedele od 10.30-18.00 h. Vstup je zdarma.

Brána Porta di Santi Quaranta

Brána Porta di Santi Quaranta (1 km/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori) postavili v elegantnom renesančnom štýle. Má podobu rímskeho víťazného oblúka. Pôvodne sa nazývala Porta Vendramina, pretože ju vztýčili na rozkaz starostu Andrey Vendramina v roku 1516. Nad stredným oblúkom si všimnite názov brány v latinčine pre tých, ktorých vychádzajú z mesta a v benátskom dialekte pre tých, ktorí do Trevisa vchádzajú. 

Mestské hradby zo 16. storočia (Mura Cinquecentesche)

Hradby zo 16. storočia (Mura Cinquecentesche) sú viditeľné na viacerých miestach mesta. Najlepšie však pravdepodobne v severnej a severozápadnej časti historického jadra, okolo bašty sv. Mareka (Bastion San Marco; 1,2 km/17 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori). Hradby postavili v 14. storočí a opevnili v roku 1509, aby ochránili mesto pred obliehaním Lega di Cambrai, protibenátskej koalícii. Tá zaútočila na mesto, pretože v ľudovom povstaní Treviso vyslovilo svoju vernosť Benátskej republike. Odvtedy mesto obklopujú mestské hradby s bránami a vodami rieky Sile.  

Víťazstvo (La Vittoria)

Mestská štvrť Víťazstvo (La Vittoria) sa nachádza v juhozápadnej časti historického jadra mesta Treviso. V štvrti sa vypína najväčší Monument padlým v celom Benátsku.

Pamätník padlým na Piazza Vittoria (Monumento ai Caduti di Piazza Vittoria)

Treviso bolo počas Veľkej vojny vystavené tvrdému bombardovaniu. Pamätník padlým na Piazza Vittoria (Monumento ai Caduti di Piazza Vittoria; 500 m/7 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori) je najväčším pamätníkom svojho druhu v celom regióne Benátsko. Je dielom sochára Artura Stagliana. Býva označovaný ako „Gloria“, na počesť 630 vojakom z Trevisa, ktorí padli vo vojne.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo robiť, vidieť a navštíviť v meste Treviso? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Chorvátsky štátny archív (Hrvatski državni arhiv)

Inštitúcia Chorvátsky štátny archív (Hrvatski državni arhiv; 1,3 km/17 min. pešo juhozápadne od centra) sídli v budove, ktorá je najvýznamnejším palácom chorvátskej secesie. Snúbi v sebe prvky ranej viedenskej secesie a modernej nemeckej architektúry začiatku 20. storočia. Miestni ju tiež poznajú ako starú budovu Národnej a univerzitnej knižnice. Časť budovy už ale od začiatku určili ako archív, a tomuto účelu slúži dodnes. Budovu začali stavať v roku 1911 na základe projektu Rudolfa Lubynského. Slávnostne ju otvorili o 2 roky neskôr.

Budova zo železnej a železobetónovej konštrukcie má dĺžku 80 m a šírku 46 m (niekde sa uvádza aj 50 m). Nad hlavnou čitárňou v centrálnej časti budovy sa vypína kupola so 4 stĺpmi, každý so 4 sovami, ktoré nesú glóbusy. Fasády obsahujú alegórie 4 univerzitných vied – práva, medicíny, filozofie a teológie a alegóriu knihovníctva. Mramorové stĺpy, lampy z opálového skla, český krištáľ, vitráže, pozlátená mosadz. Pri stavbe archívu sa nikde nešetrilo. Grandiózna hlavná čitáreň vás nadchne svojou veľkosťou. Má dĺžku 30 m, šírku 15 m a výšku 30 m. Vo výške 15 m visia 2 lustre, každý váži 970 kg.

Prehliadka

Prehliadky so sprievodcom sa konajú od pondelka do piatka o 13.00 h a o 14.00 h. Prehliadka trvala asi 20 minút. Vstupenka stála 2,65 eur/os. V archíve môžete platiť len v hotovosti. Za prehliadku zaplatíte po skončení exkurzie. Od prehliadky archívu som mal veľké očakávania. Žiaľ, tie pani sprievodkyňa nenaplnila. Celá prehliadka na mňa pôsobila, akoby ju nikdy v živote predtým nerobili a my sme boli len cvičná skupina, ktorá si mala všímať nedostatky. Takisto som nadobudol pocit, že sprievodca, ktorý nás mal sprevádzať náhle ochorel, tak vybrali jedinú pani z celej budovy, ktorá hovorila po anglicky, aby nám ukázala aspoň zopár miestností, nech sa prehliadka nemusí zrušiť.

2. Múzeum konope v meste Záhreb (Cannabis Museum Zagreb)

Cieľom moderného Múzea konope (Cannabis Museum Zagreb; 650 m/8 min. južne od centra) je zvýšiť povedomie o využití a výhodách tejto rastliny. Expozíciou nás sprevádzal veľmi milý po anglicky hovoriaci sprievodca. Všetko nám dopodrobna vysvetlil. V pokladni múzea nám taktiež ochotne odložil ruksaky. Päť expozícií vás naučí o morfológii, 1 000-ročnej histórii, pestovaní, životnom cykle rastliny, medicínskom, rekreačnom a univerzálnom použití konope. Taktiež tu nájdete viaceré fotokútiky, v ktorých sa môžete odfotiť. Súčasťou múzea je aj darčekový obchod s výrobkami z konope. My sme si vybrali konopnú čokoládu.

Múzeum je otvorené od pondelka do štvrtka od 11.00-19.00 hod. a od piatka do soboty od 11.00-20.00 hod. Vstupenka stála 8 eur/os. Súčasťou vstupenky je súprava rolovacích papierikov a filtrov, takže je to asi jediná vstupenka do múzea na celom svete, ktorú môžete vyfajčiť. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

3. Veža Lotrščak (Kula Lotrščak)

Z vyhliadkovej veže Lotrščak (Kula Lotrščak; 400 m/7 min. pešo severozápadne od centra) sa ozývajú delové salvy dodnes. Vežu dokončili po roku 1266. Chránila južný vstup do stredovekého mesta. Pomenovali ju po zvone, ktorý zvonil pred zatvorením mestských brán. Koncom 19. storočia sa vedenie mesta rozhodlo zaobstarať si delo, ktoré bude strieľať každý deň na poludnie. Zvonári všetkých mestských kostolov podľa dela nastavovali hodiny. Delo sa prvýkrát ozvalo na Nový rok v roku 1877. Z južného okna na 4. poschodí sa ozýva dodnes. Myslel som, že výstrel z dela ohlásia trúbkou alebo nejakým podobným spôsobom. Žiaľ, mýlil som sa. Na poludnie prosto vystrelili.

Veža je otvorená od októbra do marca od utorka do piatka od 9.00-19.00 h, soboty a nedele od 11.00-19.00 h a od apríla do septembra od utorka do piatka od 10.00-20.00 h a soboty a nedele od 11.00-20.00 h. Vstupenka stála 3 eur/os. Vo veži nemôžete platiť platobnou kartou. Na prízemí veže sa nachádza darčekový obchod.

4. Technické múzeum Nikola Tesla (Tehnički muzej Nikola Tesla)

Technické múzeum Nikola Tesla (Tehnički muzej Nikola Tesla; 1,7 km/23 min. pešo juhozápadne od centra) sprístupnili verejnosti na začiatku roka 1963 a v priebehu rokov sa stalo národným múzeum vedy a techniky Chorvátska.

Prehliadka technického múzea

Prehliadku múzea začnete na prízemí v stálej expozícii, ktorá sa venuje hasičskej technike. Expozícia sa podobá tej, ktorú som videl v Krajskom múzeu v Prešove. V expozícii Transformácia energie sa dozviete, ako človek odjakživa hľadal nové zdroje energie a ako premieňal prírodné zdroje na rôzne formy energie, ktoré potreboval na svoje prežitie. Expozícia Doprava sumarizuje historický vývoj dopravných prostriedkov na zemi, vo vode a vo vzduchu. Samostatná expozícia sa venuje leteckým motorom od 1. svetovej vojny do 50. rokov 20. storočia. V atraktívnej expozícii Baníctvo, geológia a ropa so sprievodcom zostúpite do podzemia múzea, ktoré upravili na rôzne typy baní. Posledná expozícia na prízemí sa zameriava na vývoj zememeračstva v Chorvátsku.

Na poschodí uvidíte v expozícii Kozmonautika s planetáriom modely kozmických lodí, nosných rakiet a orbitálnych staníc. Planetárium bolo v čase našej návštevy zatvorené. Dôkazom toho, že múzeum ide s dobou, je expozícia, ktorá sa venuje obnoviteľným zdrojom energie a energetickej efektívnosti. Veľkú časť poschodia zaberá výstava poľnohospodárskej techniky. Najviac ma zaujala včelnica so 4 sklenenými úľmi so živými včelami. Tie môžu opustiť múzeum vďaka trubiciam z plexiskla.

Praktické info

Múzeum je otvorené od utorka do piatka od 9.00-17.00 h, v soboty a v nedele od 9.00-13.00 h. Vstupenka stála 4 eur/os. Cena zahŕňala vstup do stálych expozícií, na krátkodobé výstavy, prehliadku bane a prednášku v Demonštračnom kabinete Nikola Tesly. Určite si návštevu múzea naplánujte tak, aby ste stihli prehliadku modelu bane na ťažbu uhlia a kovov v suteréne múzea a ukážky, ako funguje elektrina v Demonštračnom kabinete Nikola Tesly. Tí odvážnejší sa môžu pokusov zúčastniť sami.

5. Botanická záhrada v meste Záhreb (Botanički vrt PMF-a)

Botanická záhrada Fakulty vied Univerzity v meste Záhreb (Botanički Vrt PMF-a; 1,3 km/17 min. pešo juhozápadne od centra) nás nadchla omnoho viac ako tá v Ľubľane. Síce skleníky obnovujú už od roku 2015, záhrada je omnoho väčšia a ponúka ďaleko viac zákutí, v ktorých sa môžete túlať a objavovať flóru. Škoda len, že z jednej strany ju obklopuje rušná cesta a z tej druhej železnica. Zaujala ma sofora japonská so svojimi prevísajúcimi konármi či 60 miliónov rokov starý strom, ktorý si ešte pamätá časy dinosaurov. Aby sa takýto vzácny relikt nezničil, v záhrade ho oplotili.

Záhrada funguje nepretržite už od roku 1889. Môžete v nej obdivovať viac ako 5 000 druhov exotických rastlín z celého sveta. Drevený výstavný pavilón z roku 1891 slúži na vzdelávacie výstavy, workshopy a prednášky z botaniky, záhradníctva a konzervácie. Pamätajte, že botanická záhrada nie je parkom, ale múzeom v prírode. Preto existujú pravidlá, ktoré musíte dodržiavať, napr. nesmiete chodiť po tráve, pretože rastliny sú všade, aj vo vysokej tráve pripravené vykvitnúť na ďalšiu sezónu, behať, či bicyklovať a mnohé ďalšie.

Praktické info

Záhrada je otvorená od jari do jesene v pondelky a utorky od 9.00-14.30 h, od stredy do nedele od 9.00-18.00 h. Vstupenka stojí 2 eur/os. Dodnes nevieme, prečo sme dostali vstupné zadarmo, ale v ten deň ho rozdávali všetkým. V prípade, že by ste sa o rastlinách chceli dozvedieť viac, objednajte si sprievodcu minimálne 1 týždeň vopred cez rezervačný formulár na oficiálnej stránke záhrady. Prehliadka výstavného pavilónu trvá 20 minút, záhrady 45 minút a záhrady s pavilónom okolo 1 hodiny. Prehliadky sa môže zúčastniť maximálne 15 osôb. Prehliadka stojí 10 eur/os. V prípade počtu osôb 10 a menej si účtujú ešte poplatok 100 eur. V záhrade môžete platiť len v hotovosti.

6. Zoologická záhrada mesta Záhreb (Zoološki vrt grada Zagreba)

Zoologickým záhradám sa obyčajne vyhýbam, ale v zoologickej záhrade mesta Záhreb (Zoološki vrt grada Zagreba; 3,6 km/50 min. pešo severovýchodne od centra) som urobil výnimku. Výnimky sa skrátka nerobia. Argument, že v ZOO pracuje niekoľko špecialistov, ktorí sa o zvieratá náležite starajú, pre mňa nie je dostatočný. Dlho som v žiadnej ZOO nebol a dlho zase nebudem. Pozerať sa na zvieratá v klietkach skrátka nie je nič pre mňa.

Ak by ste sa pre návštevu ZOO predsa len rozhodli, založili ju už v roku 1925, takže o 2 roky bude oslavovať 100-ročnicu. Uvidíte v nej takmer 400 druhov s viac ako 7 000 zvieratami zo všetkých kontinentov. ZOO je otvorená každý deň od 9.00-19.00 h. Pokladňa sa zatvára o hodinu skôr. Vstupenka stála 4 eur/os. V ZOO môžete platiť platobnou kartou.

V ZOO v súčasnosti vyvíjajú viaceré aktivity, ktoré sa zameriavajú na výskum a ochranu vybraných živočíchov. Zvyšujú povedomie o používaní sklenených povrchov, ktoré ohrozujú vtáky, sledujú migračné cesty bielych bocianov, vykonávajú výskum korytnačky tmavobruchej, chránia obojživelníkov jaskyniarov mimo ich prirodzeného prostredia, uskutočnili biologický výskum hraboša jadranského, pomohli zvýšiť počet veveríc obyčajných v parku Zrinski a mnohé ďalšie aktivity. 

7. Prechádzka mestom Záhreb

Parky, sochy, fontány, lanovka, námestia, tržnice, historické budovy, ale aj tunel, nástenné maľby, či reťaze z lode.

Námestie bána Josipa Jelačića (Trg bana Josipa Jelačića)

Hlavným námestím mesta Záhreb je Námestie bána Josipa Jelačića (Trg bana Josipa Jelačića). Trhy a jarmoky sa na ňom konali už od roku 1649. Lemujú ho budovy z 19. storočia, ktoré okupujú hotely, reštaurácie, kaviarne a obchody. V juhovýchodnej časti zástavby sa nachádza turistické informačné centrum, o ktorom si prečítate v článku Záhreb – návod na prežitie. V južnej časti zástavby si môžete v požičovni bicyklov uschovať aj batožinu. O tej som sa taktiež zmienil v spomínanom článku.

Socha bána Josipa Jelačića (Ban Josip Jelačić)

V strede námestia stojí jazdecká socha bána Jelačića (Ban Josip Jelačić). Socha bola od roku 1866 1. monumentálnou verejnou sochou mesta. Bán bol vládca alebo regionálny správca v okolí južnej Karpatskej kotliny v minulosti. Josip Jelačić bol chorvátsko-dalmatínsko-slavónsky bán v rokoch 1848-1859, ktorý zrušil poddanstvo a zorganizoval 1. parlamentné voľby.

Fontána Manduševac

Východne od sochy strieka, lepšie povedané vyviera, fontána Manduševac. Postavili ju nad prírodným prameňom, ktorý zásoboval Záhreb pitnou vodou až do konca 19. storočia. Fontána je taká nenápadná, že si ju bez davov návštevníkov, ktorí sa pri nej fotia ani nevšimnete. Prameň s názvom mesta spája aj legenda.

Jedného slnečného dňa sa starý chorvátsky vojnový vodca vracal unavený z boja a smädný. Požiadal krásnu dievčinu Mandu, aby mu nabrala vodu z prameňa. Chorvátske slovo pre „naberať vodu“ je „zagrabiti“. Tak prameň dostal meno Manduševac podľa dievčaťa a mesto dostalo názov Záhreb podľa naberania vody.

Lanovka (Uspinjača)

Z dolného mesta sa na to horné za 64 sekúnd vyveziete aj lanovkou (Uspinjača). Lanovka je najstarším dopravným prostriedkom organizovanej verejnej dopravy v meste Záhreb. Od roku 1890 už slúži viac ako 130 rokov. So svojou dĺžkou len 66 m je zároveň najkratšou na svete. Vďaka svojmu vzhľadu, konštrukcii a pôvodným technickým vlastnostiam ju chránia ako kultúrnu pamiatku. Lanovka premáva každý deň, každých 10 minút od 6.30-22.00 h. Jednosmerný lístok stál 0,66 eur/os. Keďže sme mali dopravnú kartu na 3 dni, lanovkou sme sa vozili hore-dole. Dolná stanica lanovky 450 m/6 min. pešo západne od námestia. Horná stanica lanovky 400 m/8 min. pešo západne od námestia.

Reťaze z lode HMS Victory (Nelsonov lanac i kugla)

Na rohu ulíc Kamenita a Opatička si všimnite reťaze z lode HMS Victory, vlajkovej lode admirála Nelsona, ktorá zohrala významnú úlohu v bitke o Trafalgar (Nelsonov lanac i kugla; 500 m/8 min. pešo severozápadne od námestia). Reťaze vraj získal rakúsky generál írskeho pôvodu Laval Nugent, ktorý bol nielen vojakom, ale aj vášnivým zberateľom a archeológom.

Chorvátsky parlament (Hrvatski sabor)

Budova chorvátskeho parlamentu (Hrvatski sabor; 650 m/10 min. pešo severozápadne od námestia) stojí vo východnej časti zástavby na námestí sv. Marka (Trg sv. Marka). Námestie preslávil rovnomenný kostol so strechou z farebných škridiel. Budovu postavili v roku 1910 na mieste barokových meštianskych domov zo 17. a 18. storočia. Z balkóna budovy na 1. poschodí vyhlásili v roku 1918 odtrhnutie Chorvátska od Rakúsko-Uhorska.

Nástenná maľba Fakin (Mural Fakin)

Severnú stenu baru Mali Medo (350 m/5 min. pešo severne od námestia) zdobí nástenná maľba Fakin Ipa (Mural Fakin). Maľba zobrazuje sliepky v štýle 50. rokov 20. storočia s prvkami rokenrolu a country. Mural si objednal pivovar Medvedgrad od miestnych umelcov Bare a Modul.

Nástenná maľba Guliver (Mural Guliver)

Nástenná maľba Guliver (Mural Guliver; 450 m/7 min. pešo severne od námestia) sa ukrýva v juhovýchodnom cípe parku Opatovina. 30 m dlhá maľba zobrazuje spiaceho Gulivera, ktorého zväzujú liliputáni. Mural vytvorili miestni umelci, opäť Boris Bare, tentoraz s Dominikom Vukovićom.

Tržnica Dolac

Najväčším farmárskym trhom mesta Záhreb je nepochybne tržnica Dolac (180 m/3 min. pešo severne od námestia). Svoju históriu začala písať v roku 1930. Kým sa vo svojich začiatkoch zameriavala predovšetkým na miestnych farmárov, dnes v nej kúpite výrobky z celého Chorvátska. Tržnica na otvorenej ploche, vrát. rybieho trhu je otvorená od pondelka do piatka od 6.30-16.00 h, soboty od 6.30-15.00 h a nedele od 6.30-14.00 h. Príďte vždy aspoň 2 hodiny pred záverečnou, aby ste nenatrafili na poloprázdnu tržnicu tak ako my.

Burza starožitností

Každú nedeľu od 8.00-14.00 h sa na Britskom námestí (Britanski trg; 1,1 km/15 min. pešo západne od Námestia bána Jelačića) koná burza starožitností. Práve tu sme zažili autentickú atmosféru trhu. Na burze nájdete nielen čačky-mačky, ale aj kvalitný tovar, napr. pôvodné porcelánové šálky. Každý zberateľ si tu nájde to svoje.

Park Maksimir

Park Maksimir (3,7 km/51 min. pešo východne od centra) sa od otvorenia v roku 1794 stal 1. verejným parkom v juhovýchodnej Európe. Sad Janka Kráľa v Bratislave vznikol o 20 rokov skôr v rokoch 1774-1776. Park navrhli v barokovom francúzskom štýle s pravidelne usporiadanými plochami. Neskôr ho upravili v duchu anglickej romantickej krajiny.

Vedeli ste, že park Maksimir je len o 25 ha menší ako Central Park v New Yorku?

Mohyla sokola a Švajčiarsky dom

Prechádzku parkom sme začali pri Mohyle sokola (Sokolska Mogila). Mohylu postavili v roku 1925 pri príležitosti oslavy 1 000-ročného výročia Chorvátskeho kráľovstva. Pôdu priviezli zo 155 rôznych miest Chorvátska, kde sa odohrala významná historická alebo kultúrna udalosť. V základoch mohyly uložili predmety chorvátskeho kultúrneho dedičstva. Švajčiarsky dom (Švicarska kuća) dokončili na jeseň v roku 1842. V salóne na 1. poschodí domu sa nachádza bohato vyrezávaný barokový strop, ktorý získal Michael Sebastian Riedl z augustiniánskeho kláštora v rakúskom Klosterneuburgu. Strop sme, žiaľ, nevideli, lebo dom je pre verejnosť zatvorený.

Rozhľadňa, Obelisk a Kaplnka sv. Juraja

Rozhľadňu (Vidikovac), známu aj ako Kiosk, postavili v rokoch 1841-1843. Všetky cesty v tomto prípade nevedú do Ríma, ale ku rozhľadni. Na vyhliadkovú terasu sme sa síce nedostali, ale na prízemí sa môžete zastaviť v kaviarni. Obelisk vztýčili v roku 1843 na znak ukončenia prác v parku. Pri obelisku som sa cítil ako v skutočnom lese. Neogotickú kaplnku sv. Juraja (Crkva sv. Juraj) postavili v rokoch 1862-1864. Arcibiskup Juraj Haulik, krajinár a tvorca parku, si želal, aby ho v kaplnke pochovali. Kaplnka bola v dezolátnom stave a momentálne čaká na lepšie časy.

Kamenné sedenie, Pavilón Echo a Dom vrátnika

Kamenné sedenie (Kameno sjedište) pomenovali po lavičkách, ktoré sa tu kedysi nachádzali. Okolo roku 1940 ho zbúrali a na niekoľko rokov sa na sedenie zabudlo. V roku 2008 sedenie obnovili, tentoraz však s drevenými lavičkami. Pavilón Echo (Paviljon Jeka), alebo tiež Lampáš z roku 1840, je jediným zachovaným pavilónom v parku. Postavili ho na počesť bohyne Echo. Dom vrátnika (Vratareva kućica) postavili v roku 1847. V minulosti slúžil na ubytovanie strážcov parku a sprievodcu pre cudzincov.

Park Zrinjevac, Park Josipa Jurja Strossmayera, Námestie kráľa Tomislava

Park na námestí Nikolu Šubića Zrinského, ľudovo nazývaný Zrinjevac (350 m/5 min. pešo južne od námestia), je najstarším parkom v dolnom meste Záhrebu (1892). V severnej časti parku sa nachádza meteorologická stanica (Meteorološki stup) z roku 1884. Smerom na juh uvidíte 1. fontánu mesta Záhreb, hudobný pavilón, ďalšie fontány, či busty významných chorvátskych osobností. Park obklopujú klasicistické, novorománske a novorenesančné paláce.

Dominantami parku Josipa Jurja Strossmayera (južne od Zrinjevacu) sú Chorvátska akadémia vied a umení a knižnica akadémie, medzi ktorými stojí pamätník pána Strossmayera.

Najjužnejšie sa nachádza Park na námestí kráľa Tomislava (Trg Kralja Tomislava), ktorému dominuje Umelecký pavilón, fontána a monument kráľa Tomislava, ktorý bol 1. chorvátskym kráľom.

Tunel Grič

Tunel Grič postavili v roku 1943 ako protiletecký kryt z 2. svetovej vojny. Ako úkryt slúžil počas vojny o vlasť v rokoch 1991-1995. Vďaka tunelu sa dostanete z jednej strany centra na druhú bez toho, aby ste sa museli tlačiť pomedzi davy návštevníkov. Samozrejme len v prípade, ak je tunel otvorený. Pretože to, čo sa na internete javí ako fungujúce, v skutočnosti vôbec nemusí. Tunel spája ulicu Radićeva (Ul. Pavla Radića 19) s ulicou Mesnička (Mesnička ul. 12). 

Z ulice Radićeva sme sa do tunela nedostali a slečna zo susediacej predajne nám nepovedala, že do tunela sa dostaneme aj z opačnej strany. Predpokladali sme, že keď je tunel zatvorený z jednej strany, bude aj z tej druhej. Na tunel vedú kolmo 4 núdzové východy, z toho 2 sú prístupné a 2 neprístupné. Do tunela sa dostanete alebo z neho vyjdete cez núdzové východy na ulici Tomićeva 5A (v mapách ho nájdete ako Tunel Grič – Tomićeva) a ulici Ilica 8 (v mapách ho nájdete ako Tunel Grič – Ilica 8). Tunel je otvorený každý deň od 9.00-21.00 h.  

Prečítajte si aj tieto články z Chorvátska:

• Chorvátsko pred 1. cestou
• Záhreb – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Miklošičeva cesta, Družstevná banka a Ľudová pôžičková banka

Miklošičeva cesta spája železničnú stanicu s centrom mesta (Prešernov trg). Stoja na nej významné paláce – Družstevná banka (č. 8; Vurnikova hiša; 240 m/3 min. pešo severne od turistického informačného centra, ďalej už len TIC) a Ľudová pôžičková banka (č. 4; 200 m/3 min. pešo severne od TIC). Družstevnú banku navrhol v roku 1921 Ivan Vurnik a geometrické vzory v slovinskej trikolóre – biela, modrá a červená – namaľovala v roku 1922 jeho manželka Helena. Banka je najlepším príkladom slovinskej národnej architektúry.

Ľudová pôžičková banka vznikla v roku 1908. Na jej vrchole si všimnite 2 ženské postavy, ktoré držia symboly priemyslu (včelí úľ) a bohatstva (kabelka). Obidve budovy nie sú prístupné verejnosti.

Prešernov trg, Prešernov pamätník, Palác Urbanc a Hauptmannov dom

Námestie Prešernov trg (85 m/1 min. pešo severne od TIC) je samotným centrom Ľubľany. Vzniklo z cestnej križovatky pred jednou z mestských brán, ktorá kedysi viedla do stredovekej Ľubľany. V strede námestia sa vypína Prešernov pamätník (Prešernov spomenik). France Prešeren (1800-1849) bol slovinský básnik a právnik. Na podstavci sú motívy z jeho básní.

Vedeli ste, že básnikova socha hľadí priamo do okna jeho milovanej Julije Primičovej, ktorá naňho stále čaká vo svojom dome na Wolfovej ulici?

V severovýchodnom cípe námestia stojí palác Urbanc (Urbančeva hiša; 160 m/2 min. pešo severne od TIC). Spoznáte ho podľa obrovských bannerov na jeho fasáde. V jeho vnútri sa nachádza najstarší obchodný dom v Ľubľane, ktorý otvoril svoje dvere nákupu chtivým zákazníkom už v roku 1903. Architekt pri navrhovaní vychádzal zo súčasných obchodných domov v Grazi, Viedni, Budapešti a Paríži. Na vrchole stojí socha Merkúra, boha obchodu.

V západnej časti námestia zase stojí Hauptmannov dom vo viedenskom secesnom slohu (Hauptmannova hiša; 75 m/1 min. pešo severozápadne od TIC). Je jednou z mála budov, ktorá prestála zemetrasenie v roku 1895. Niektorým pripomína „Žehličku“ (budovu Flatiron) v New Yorku. Dom nie je prístupný verejnosti.

Trojitý most

Trojitý most (Tromostovje; 29 m/1 min. pešo severne od TIC) spája Prešernov trg so starým mestom. Jože Plečnik pridal v rokoch 1929-1932 ku jednému mostu, ktorý vznikol už v roku 1842, ďalšie 2 bočné mosty pre peších, kamenné balustrády a lampy. Pôvodný Nemocničný most sa tak premenoval na Trojitý most. Z bočných mostov vedú navyše schody na terasy nad Ľubľanicou, na ktorých vysadili topole.

Mestni trg a Radnica

Prvým z troch námestí stredovekej Ľubľany je Mestni trg. Dominantou námestia je radnica, pred ktorou stojí Robbova fontána alebo tiež Fontána 3 riek Kraňska (Krka, Sáva a Ľubľanica) z roku 1751. Kraňsko je región, ktorý sa rozprestiera okolo Ľubľany smerom na juh ku hranici s Chorvátskom.

Radnica (Mestna hiša; 110 m/1 min. pešo juhovýchodne od TIC) je sídlom magistrátu Ľubľany. Smelo vojdite dovnútra na 1. nádvorie. Po pravej strane uvidíte mapu Ľubľany z 2. polovice 17. storočia. Brána, nad ktorou sa mapa nachádza vedie na 2. nádvorie s arkádami na 3 podlažiach, na ktorom sa kedysi hrávalo divadlo. V radnici sa v soboty poobede o 13.00 h v minulosti robievali prehliadky so sprievodcom v angličtine, ale nenašiel som k nim už žiadne informácie a rezervačný formulár nefungoval. Vyskúšajte sa na prehliadky opýtať v TIC.

Most obuvníkov

Podľa mňa je Most obuvníkov (Šuštarski most; 300 m/4 min. pešo južne od TIC) najkrajším mostom Ľubľany. V stredoveku spájal 2 hlavné časti Ľubľany – Mestni trg a Novi trg. Most získal svoje meno vďaka dielňam obuvníkov, ktoré sa na ňom nachádzali. Tí žili a obchodovali na moste, aby si odchytili kupujúcich a vyhli sa plateniu mestských daní. Plečnik prestaval most v rokoch 1931-1932. Most spoznáte podľa širokej balustrády s rôzne vysokými stĺpmi zakončenými guľami z umelého kameňa. Stredné stĺpy sú kratšie a nesú lampy.

Novi trg

Námestie Novi trg (500 m/6 min. pešo juhozápadne od TIC) sa rozprestiera na opačnom brehu Ľubľanice. V minulosti sa tu nachádzala murovaná rybárska osada. Južne od námestia sa rozprestieral mestský prístav. V dolnej časti námestia stojí fontána. Naskytne sa vám odtiaľto veľmi pekný výhľad na hrad.

Stari trg a Schweigerov dom

Námestie Stari trg je druhým z 3 námestí stredovekej Ľubľany. Domy majú ešte i dnes drevené výklady z 19. storočia. Práve z tejto ulice sa dostanete romantickými uličkami a schodmi pešo na hrad.

Schweigerov dom (Schweigerjeva hiša; 400 m/5 min. pešo južne od TIC) spoznáte podľa sochy Atlasa, ktorý podopiera balkón. Titán má zdvihnutý prst pri perách, čím dáva okolo idúcim najavo, aby sa stíšili. Meno majiteľa domu znamená v nemčine mlčať. Dom sa síce nachádza medzi číslami 11 a 15, ale nesie číslo 11a, pretože na čísle 13 sa väčšinou nachádzali nevestince. Dom nie je prístupný verejnosti.

Gornji trg a Herkulesova fontána

Herkulesova fontána (Herkulov vodnjak; 500 m/6 min. pešo južne od TIC) spája ulice Stari trg a Gornji trg. Socha antického poloboha na fontáne je dnes už len kópiou. Jej originál nájdete v radnici. Ulica Gornji trg je tretím z 3 námestí stredovekej Ľubľany. Z ulice sa po ceste dostanete na hrad.

Centrálna tržnica, Plečnikove arkády, Dračí most

Centrálna tržnica (300 m/4 min. pešo východne od TIC na námestiach Vodnikov trg a Pogačarjev trg) je nielen pastvou pre oko, ale aj miestom ruchu, vôní a chutí. Každý deň (okrem nedele) sa zastavte pre čerstvé ovocie a zeleninu na farmárskych trhoch. V krytej tržnici medzi námestiami nakúpite aj syry, ryby, mäso, pečivo, orechy, oleje, …Vybrané piatky od apríla do októbra ochutnajte na námestí Pogačarjev trg celý svet na populárnom trhu Odprta Kuhna (v preklade otvorená kuchyňa).

V Plečnikovej kolonáde (alebo tiež Plečnikových arkádach), ktorú postavili v rokoch 1940-1944, kúpite na hornom podlaží slovinské výrobky, zatiaľ čo na tom dolnom čerstvé ryby.

Dračí most, jeden z najznámejších symbolov Ľubľany, susedí s centrálnou tržnicou (400 m/5 min. pešo západne od TIC). Most postavili v rokoch 1900-1901 v štýle viedenskej secesie. Dračí most bol 1. železobetónovou stavbou v Ľubľane a zároveň bol 1. stavbou v Slovinsku, ktorú pokryli asfaltom. Hovorí sa, že ak ste sa neodfotili na Dračom moste, akoby ste Ľubľanu ani nenavštívili. Fotografiu pri jednom zo 4 drakov som si samozrejme nemohol nechať ujsť ani ja.

Vedeli ste, že namiesto drakov ho mali pôvodne zdobiť okrídlené levy?

Stavidlo na Ľubľanici

Stavidlo na Ľubľanici (Zapornica na Ljubljanici; 1,1 km/13 min. pešo východne od TIC) je jedným z najkrajších stavidiel (mechanizmus uzavierajúci a regulujúci prietok alebo odtok vody), aké som kedy videl. Má podobu symbolického víťazného oblúka, pod ktorým voda opúšťa mesto. Postavili ho v rokoch 1939-1944. Tri kamenné veže pripomínajú architektúru egyptských chrámov. Strechy sú zdôraznené rímsami. Na jednej strane zdobia veže dórske stĺpy s dračími hlavami, zatiaľ čo na druhej iónske stĺpy s ľudskými hlavami. Architekt Jože Plečnik zvýraznil monumentalitu stavidla vytvorením parkov po oboch jeho stranách.

Park Tivoli

Po obede nepadne nič lepšie ako prechádzka na čerstvom vzduchu. Ľubľana ponúka takýchto možností hneď niekoľko. Rozhodli sme sa pre prechádzku v Tivoli, najväčšom parku Ľubľany (1,2 km/14 min. pešo západne od TIC). Park je taký rozľahlý, že sme prešli sotva polovicu. Promenáda v parku je akoby pokračovaním ulice v centre mesta. Dovedie vás až ku Medzinárodnému centru grafického umenia. Spred centra dovidíte zase až na Ľubľanský hrad na protiľahlom kopci. V parku okrem viacerých sôch, fontán a pamätníkov natrafíte aj na veveričky.

Kongresni trg, Park Hviezda a Socha občana z Emony

Kongresové námestie (Kongresni trg; 300 m/4 min. pešo západne od TIC) pomenovali na počesť kongresu Svätej aliancie, ktorý v roku 1821 zvolali Rakúsko, Prusko, Rusko a Neapol a hostila ho Ľubľana. Centrum námestia vypĺňa park Hviezda (Park Zvezda). Západný vstup do parku stráži kópia pozlátenej bronzovej sochy rímskeho patrijica z Emony (Kip Emonec). Južnú časť zástavby tvorí Ľubľanská univerzita. Vo východnej časti zástavby stojí budova slovinskej filharmónie a Matica slovinská.

Trg republike

Námestie Trg republike (550 m/7 min. pešo západne od TIC) je jedným z najškaredších námestí, aké som kedy videl. Celkovú atmosféru námestia určite podčiarklo sychravé počasie, ktoré nás v ten deň sprevádzalo pri prechádzke mestom. Naopak, všetci milovníci socialistickej architektúry ho budú milovať.  Dominantou námestia je dvojica budov, v ktorých sídlia kultúrne a kongresové centrum, univerzitná knižnica, kancelárie, obchody, banky, reštaurácie a kaviarne. Na opačnej strane námestia stojí slovinský parlament. Prehliadky so sprievodcom v slovinčine a angličtine sa konajú každú druhú sobotu medzi 10.00 h a 11.00 h.

Vedeli ste, že 25. júna 1991 vyhlásili na námestí nezávislosť Slovinska?

Rímsky múr a Plečnikova pyramída

V meste natrafíte ešte i dnes na mnohé pamiatky (lepšie povedané ruiny) z rímskych čias. Voľne dostupnou je napr. rímsky múr (Rimski zid na Mirju; 1,1 km/14 min. pešo juhozápadne od TIC), ktorý ohraničoval južnú hranicu rímskeho mesta Emona. Múr sám o sebe možno ani nie je taký zaujímavý ako skôr pyramída, ktorá na ňom vyrástla. V 30. rokoch 20. storočia bol rímsky múr obnovený podľa návrhu Jože Plečnika. Architektov návrh zahŕňal pyramídu, brány, klenbu a park vo vnútri múrov.

Prečítajte si tiež:

• Slovinsko pred 1. cestou
• 5 dôvodov, prečo navštíviť mesto Ľubľana
• Ľubľana – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Ľubľane zadarmo? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Čo v časti staré mesto Valencie robiť, vidieť a navštíviť?

V starom meste Valencie si na svoje príde naozaj každý, predovšetkým milovníci historickej architektúry. História tu totiž na vás dýcha naozaj na každom kroku. Hradby, fontány, námestia, paláce, tržnice, veže a zvonice. Budovy v sebe ukrývajú zbierky, na aké si len spomeniete. Archeologické, historické, etnografické či umelecké. Stačí si len vybrať.

Veže Torres de Serranos

Veže Torres de Serranos (Torres dels Serrans) stoja na severovýchodnom okraji starého mesta. Boli súčasťou starých mestských hradieb. Postavili ich v rokoch 1392-1398. V minulosti slúžili ako severovýchodná brána do starého mesta pre prichádzajúcich z Aragónska a Katalánska. V rokoch 1586-1887 v nich väznili šľachticov a pánov. Na prízemí vstúpite do mesta cez veľkú bránu medzi vežami. Široké schodisko vás vyvedie na vyhliadkové galérie na 1. a 2. poschodí. V nejednej galérii by som presedel celý deň. Tretie poschodie tvoria vyhliadkové terasy. Z veží sa vám naskytne fantastický výhľad predovšetkým na bývalé koryto rieky Túria, ktoré nahradila záhrada Túria (Jardí del Túria), o ktorej som písal v článku Pláže a parky Valencie.

Veže sú otvorené len pri slnečnom počasí. Kým vyjdete hore, poriadne sa zapotíte. Návštevu veží vám odporúčam v skorých ranných alebo podvečerných hodinách. Vstupenka stojí 2 eur/os. V nedele a štátne sviatky je vstup do veží zdarma. Veže som navštívil v sobotu, ktorá nebola sviatkom, napriek tomu som žiadne vstupné nemusel platiť.

Veže Torres de Quart

Gotické veže Torres de Quart boli západnou bránou do starého mesta. Taktiež boli súčasťou mestských hradieb. Postavili ich v rokoch 1441-1460. V roku 1623 sa mestská rada uzniesla na tom, že veže budú väzením pre ženy. Ako vojenské väzenie slúžili v rokoch 1813-1923.

Pred vstupom do veží si všimnite na vonkajšej omietke dodnes zachované známky intenzívneho bombardovania počas francúzskeho obliehania mesta v roku 1808. Kolónia papagájov ich neskôr využívala na hniezdenie. Riešenie veží sa podobá dispozičnému riešeniu veží Torres de Serranos. Na prízemí brána, 1. a 2. poschodí vyhliadkové galérie a 3. poschodí vyhliadková terasa.

Veže som navštívil v čase obeda, takže som si naplno užil slnečné lúče na ich vrchole. Na terase sa pripravte na poriadny vietor. Veže môžete takisto navštíviť len pri slnečnom počasí. V prípade dažďa, hmly alebo silného vetra sú pre verejnosť zatvorené. Vstupenka stojí 2 eur/os. V nedele a štátne sviatky je vstup do veží zdarma. Veže som navštívil v sobotu, ktorá nebola sviatkom, napriek tomu som žiadne vstupné neplatil.

Kultúrne centrum Beneficència (Centre Cultural la Beneficència)

Po ceste od veží Torres de Serranos ku vežiam Torres de Quart budete prechádzať okolo kultúrneho centra Beneficència (Centre Cultural la Beneficència). To je domovom Národopisného múzea (Museo Valenciano de Etnología) a Archeologického múzea (Museu de Prehistòria de València).

Námestie Panny (Plaza de la Virgen)

Jedným z centier starého mesta je Námestie Panny (Plaza de la Virgen). Už v rímskej ríši stálo v týchto miestach fórum. Dominantami námestia sú valencijská katedrála (La Seu de València) v južnej, vládny úrad (Palau de la Generalitat Valenciana) v západnej a Bazilika Panny Márie opustenej (Basílica de la Mare de Déu dels Desamparats) vo východnej časti zástavby. Stred námestia oživuje fontána, ktorá symbolizuje rieku Túria (Font del Túria). Námestie lemujú inštitúcie, obchody, bary, kaviarne a reštaurácie.

Archeologické múzeum L‘Almoina (Centre Arqueològic de l’Almoina)

Len pár metrov východne od námestia Plaza de la Virgen sa nachádza Archeologické múzeum L‘Almoina (Centre Arqueològic de l’Almoina). Obrovská plocha pod úrovňou námestia ukrýva najmonumentálnejšie časti mesta od jeho založenia až po neskorý stredovek, keď ho najprv obývali Rimania, neskôr Vizigóti a nakoniec Arabi. Uvidíte kúpele, verejné sklady alebo sýpky, svätyňu, kúriu, kde zasadal mestský senát, baziliku, fórum, krstiteľnicu, pohrebisko, ulice či kráľovský palác. Objekty dopĺňajú zmenšené modely a videoprojekcie pre lepšiu predstavu, aby ste vedeli, ako mohli vyzerať v čase svojej najväčšej slávy.

Nad kúpeľmi sa nachádza sklenený strop, naplnený vodou, cez ktorý sa dostáva dovnútra svetlo. Na objekte to vytvára zaujímavý odraz. Vstupenka stála 2 eur/os. Pri kúpe vstupenky mi veľmi zalichotili, keď sa ma opýtali, či si náhodou neuplatňujem študentskú zľavu. Vyžiadal som si aj audio sprievodcu, ktorý, žiaľ, v čase mojej návštevy nebol k dispozícii.

Zvonica El Miguelete

Osemhranná zvonica El Miguelete (El Micalet) prilieha ku valencijskej katedrále z juhozápadnej strany. Bola postavená v rokoch 1381-1424 v štýle valencijskej gotiky. Na jej vyhliadkovú ochodzu vo výške 50,85 m vedie točité schodisko s 207 schodmi. Je jednou z najvyšších veží starého mesta. Veža zaručuje perfektný výhľad. Celé staré mesto Valencie budete mať ako na dlani. Z ďalšej strany dovidíte až na Mesto umení a vied. Nad vašou hlavou visí zvon Micalet, ktorý váži neuveriteľných 7 514 kg. Kým veže Torres de Serranos a Torres de Quart som mal takmer celé sám pre seba, na zvonici El Miguelete sa to hemžilo návštevníkmi. Vstupenka stála 2 eur. Vo zvonici môžete platiť len v hotovosti.

Burza hodvábu a komodít (La Lonja de la Seda)

Burza hodvábu a komodít (La Lonja de la Seda alebo tiež La Llotja de Mercaders) stojí v juhozápadnej časti starého mesta Valencie. Obecné zastupiteľstvo mesta rozhodlo o jej výstavbe v roku 1483. Je typickým príkladom valencijskej civilnej gotiky. Budova pozostáva z 3 častí:

• zmluvná hala, ktorá slúžila na obchodné transakcie a kde v roku 1407 založili mestskú banku,
• veža s 3 podlažiami, ktoré spája točité schodisko. Prízemie veže zaberá kaplnka. Na horných poschodiach väznili obchodníkov, ktorí vyhlásili bankrot.
• pavilón morského konzulátu s krásne vyrezávaným kazetovým stropom, ktorý pochádza z pôvodnej radnice Valencie. V pavilóne zasadal morský tribunál. Nájdete ho na 1. poschodí. Na prízemí budovy sa kedysi nachádzal živnostenský súd. Na obidvoch podlažiach sa premietajú videá o histórii budovy. V suteréne uvidíte len pôvodné klenby. Budova je postavená v renesančnom štýle.

Malá, ale útulná záhrada plná citrusov je príjemným zakončením prehliadky burzy. Od roku 1996 je burza súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vstupenka stojí 2 eur/os., ale ja som zase nemusel platiť. Jedinou podmienkou vstupu bola odpoveď na otázku, z ktorej krajiny pochádzam.

Centrálna tržnica (Mercado central)

Len pár metrov južne od burzy hodvábu stojí modernistická centrálna tržnica (Mercado central). Predchodcom tržnice bol trh, ktorý tu otvorili v roku 1839. Súčasnú tržnicu stavali v rokoch 1910-1928. Tržnica v sebe kombinuje kameň, tehly, železo, sklo a keramiku. Stredná kupola vyrástla do výšky 30 m. Tržnica sa chce stať najväčším aktívnym trhom v Európe a ašpiruje na zápis do Zlatej knihy centrálneho trhu.

Kúpite tu potraviny od výmyslu sveta – od čerstvých rýb a morských plodov, cez mäso, pečivo, ovocie, zeleninu, koreniny, oriešky a zaváraniny až po kávu, čaj či vína. Po návrate z Maroka som si doprial len čierny čaj (2,40 eur). Predstavujem si, ako by som sa tu v piatok podvečer zastavil po práci a nakúpil si suroviny na víkendové varenie.

Radničné námestie (Plaça de l’Ajuntament)

Prirodzeným centrom južnej časti starého mesta Valencie je bezpochyby Radničné námestie (Plaça de l’Ajuntament). Dominantou námestia je neoklasicistická radnica (Ajuntament de València) v západnej časti zástavby. Južná časť budovy patrí Mestskému historickému múzeu (Museo Histórico Municipal de Valencia). V radnici získate info v Turistickej kancelárii mestskej rady vo Valencii (Oficina Turisme Ajuntament València).

Palác markíza z Dos Aguas (Palacio del Marqués de Dos Aguas)

Jednou z najpozoruhodnejších budov v južnej časti starého mesta Valencie je Palác markíza z Dos Aguas (Palacio del Marqués de Dos Aguas). Sídli v ňom Národné múzeum keramiky od baroka po súčasnosť (Museo Nacional de Cerámica).

Múzeum náboženského umenia (Museo del Patriarca)

Len 180 m/2 min. pešo východne od Národného múzea keramiky nájdete ďalšie múzeum, tentoraz náboženského umenia (Museo del Patriarca) s niekoľkými dielami od Caravaggia, El Greca a ďalších známych maliarov. Z vonkajšej strany je na budovu nalepená fontána (Fuente De La Plaza), ktorá mi pripomínala fontánu di Trevi v Ríme, samozrejme v menšom.

Kde sa v časti staré mesto Valencie najesť?

V časti staré mesto Valencie som vyskúšal 2 reštaurácie – La Rollerie Valencia na raňajky a Bar.Restaurant El Convento na obed.

La Rollerie Valencia

Elegantná reštaurácia La Rollerie Valencia sa nachádza pri južnom okraji starého mesta, len pár metrov severne od stanice metra Xàtiva (červená linka č. 3, zelená linka č. 5 a hnedá linka č. 9). V reštaurácii som sa zastavil posledný deň na raňajky. Sadol som si na terasu uprostred ulice, aby som ešte naposledy nasal atmosféru mesta. Objednal som si tradičné raňajky, ktoré tvorili croissant, maslo, domáci jahodový džem a káva, v mojom prípade espresso. Ku raňajkám som si ešte doobjednal čerstvú pomarančovú šťavu. Takéto raňajky by som jedol každý deň. Za raňajky som zaplatil 7 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Bar.Restaurant El Convento

Španielska reštaurácia Bar.Restaurant El Convento sa nachádza na západnom okraji starého mesta len pár metrov severne od gotických veží Torres de Quart. V reštaurácii tiež pripravujú denné menu. Na terase vám budú robiť spoločnosť holuby. Nemusíte sa obávať, nie sú veľmi dotieravé, len ich tam bolo dosť. Obsluha nehovorila po anglicky a kde nepomôžu ruky a nohy, pomôže prekladač v mobile.

Najprv som sa pýtal na paellu z morských plodov (Paella de Marisco) z menu č. 1 a potom si objednal menu č. 2 – Grilovanú Soleu (Lenguado a la Plancha). Menu pochopiteľne obsahovalo aj iné jedlá. Čašník to ale pochopil tak, že som si objednal paellu z menu č. 1 a hlavné jedlo z menu č. 2. Poctivo som všetko zjedol, čakal na ďalšie jedlá a obával sa, ako bude vyzerať účet. Pivo podávajú v namrazených pohároch. V tých horúčavách, ktoré v meste vládli, padlo nanajvýš vhod. Za účet som nakoniec zaplatil len 13 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v časti staré mesto Valencie zájsť na kávu?

V časti staré mesto Valencie sa to len tak hmýri kaviarňami a barmi. Odporúčam vám kaviareň Café de Les Mones a kokteilový bar Café de las Horas.

Café de las Horas

Kokteilový bar Café de las Horas sa nachádza v samom centre starého mesta v bočnej uličke severne od námestia Plaza de la Virgen. Sedel som v uličke, v ktorej príjemne pofukoval vietor. Zaplatiť som ale šiel dovnútra, kde to bolo vďaka klimatizácii, ktorá snáď išla naplno, ako v chladničke. Zároveň som si všimol extravagantný neobarokový interiér. Café de las Horas sa totiž definuje ako klasická literárna kaviareň z prelomu storočia, parížska kaviareň, anglická čajovňa a americký kokteilový bar zároveň. Vyskúšal som espresso a Negroni. Káva i kokteil boli perfektné. Za účet som zaplatil 10 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Café de Les Mones

Café de Les Mones sa nachádza na východnom okraji starého mesta, severne od stanice metra Colón (žltá linka č. 0, červená linka č. 3, zelená linka č. 5, oranžová linka č. 7 a hnedá linka č. 9). Kaviareň sídli na rohu historickej budovy oproti parku (Plaça D’Alfons el Magnánimo). Obsluha nehovorila po anglicky, napriek tomu sme sa dohovorili. Objednal som si espresso a Aperol Spritz. Ten síce v ponuke nemali, napriek tomu mi ho pripravili. K aperolu som navyše dostal arašidy. Za účet som zaplatil 9,20 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v časti staré mesto Valencie ubytovať?

Pensión Alicante má výbornú polohu v centre mesta, len pár metrov severne od stanice metra Xàtiva (červená linka č. 3, zelená linka č. 5 a hnedá linka č. 9). Okolie penziónu ponúka plno možností, kam si zájsť na jedlo alebo kávu. Prístup do penziónu je možný po schodoch aj výťahom. Na recepcii som stretol 2 zamestnancov. Obidvaja boli veľmi milí. Pri check-in som dostal kľúče nielen od izby, ale aj od budovy, takže som sa do izby mohol vrátiť kedykoľvek.

Bol som ubytovaný v útulnej 1-lôžkovej izbe číslo 2 so súkromnou kúpeľňou s oknom do átria budovy a klimatizáciou. Izba mi veľmi pripomínala izbu mojej kamarátky v Barcelone. V penzióne som si mohol nechať kufor aj po check-out-e. Za jednu 1-lôžkovú izbu na 1 noc pre 1 osobu som zaplatil 41,40 eur. Pre môj ďalší pobyt vo Valencii by som si určite zvolil Pensión Alicante.

Prečítajte si ďalšie články z Valencie:

• Quatre Carreres a L’eixample – kde València snúbi tradičné s moderným
• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie
• Valencia – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Staré mesto Valencie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.