Cobh či Queenstown?

Cobh v roku 1849 premenovali na Queenstown na počesť príchodu kráľovnej Viktórie. V roku 1922, keď bol založený Írsky slobodný štát, sa názov mesta vrátil späť ku Cobh v jeho írskej podobe. Keďže Titanic vyplával v roku 1912, vo väčšine príbehov, ktoré súvisia s Titanicom, sa mesto spomína ako Queenstown.

Ako sa do mesta Cobh dostať?

Cobh sa nachádza v regióne cestovného ruchu Staroveký východ Írska. Z administratívneho hľadiska patrí do grófstva Cork. Od mesta Cork je vzdialený 22 km/26 min. autom juhovýchodne, od Dublinu sa nachádza 267 km/2 h a 48 min. autom juhozápadne.

Autobusom

Medzi mestami Cork a Cobh premáva denne niekoľko autobusov. Tie zastavujú na viacerých zastávkach počnúc R624 / Passage West Ferry Terminal (3,6 km/5 min. autom severozápadne od centra) a končiac Carrignafoy Avenue / O’ Neill Place (1,7 km/4 min. autom severovýchodne od centra).

Vlakom

Železničná stanica Cobh sa nachádza 450 m/6 min. pešo západne od centra. Do mesta som cestoval priamym vlakom z Corku. Vlaky zvyčajne premávajú každú polhodinu. Vlak má 6 zastávok a cesta trvá 26 minút. Službu prevádzkujú Írske železnice. Za spiatočný cestovný lístok som zaplatil 6,90 eur. Cestovný lístok si kúpite v automate na železničnej stanici. V automate môžete platiť platobnou kartou.

Kde v meste Cobh získať info?

Turistická kancelária Cobh (Cobh Tourist Office) sa nachádza 62 m/1 min. pešo severne od centra. Kancelária je súčasťou Komory mesta a prístavu (Cobh & Harbour Chamber).

Čo v meste Cobh robiť, vidieť a navštíviť?

Cobh bol poslednou zastávkou Titanicu pred plavbou do New Yorku, takže v meste nájdete špecializované múzeum Titanic Experience Cobh, oproti múzeu stojí Pamätník RMS Titanic a z Pamätnej záhrady Titanicu uvidíte ústie prístavu, v ktorom loď kotvila. V centre mesta by ste ale nemali vynechať ani Pamätník RMS Lusitania, ktorá sa potopila neďaleko írskeho pobrežia, Katedrálu sv. Colmana a Park J. F. Kennedyho.

Titanic Experience Cobh

Múzeum Titanic Experience Cobh sa nachádza v historickej budove, ktorá slúžila ako pokladňa spoločnosti White Star Line. K múzeu prilieha pôvodné, viac ako 150 rokov staré mólo, z ktorého v rokoch 1848-1950 emigrovali do Severnej Ameriky viac ako 2 milióny Írov. Vo štvrtok 11. apríla 1912 z móla nastúpilo na pomocné lode Ireland a America posledných 123 cestujúcich. Lode ich dopravili ku Titanicu, ktorý kotvil neďaleko Roches Point.

Prehliadka múzea Titanic Experience Cobh

Po kúpení vstupenky dostanete palubný lístok s menom 1 zo 123 cestujúcich, ktorí sa nalodili v tomto prístave. Dozvedel som sa, že som Daniel Keane a budem sa plaviť 2. triedou. Múzeum môžete navštíviť len so sprievodcom. Počas letnej sezóny začínajú prehliadky každých 15 minút, počas zimnej sezóny každých 30 minút. Komentovaná prehliadka trvá 35-40 minút. Výklad sa zameriava na osudy konkrétnych pasažierov, ktorí sa v Írsku nalodili.

Prehliadka končí vo výstavnej miestnosti, v ktorej už môžete stráviť toľko času, koľko chcete. Dozviete sa príbehy ďalších pasažierov, akú úlohu zohrala Carpathia pri záchrane preživších, výsledky formálnych vyšetrovaní Spojeného kráľovstva a USA, zvukové nahrávky preživších, uvidíte pôvodnú stoličku z RMS Carpathia, osobné predmety zo zbierky rodiny Odellovcov, osvedčenia o vlastníctve akcií spoločnosti White Star Line, či originálny riad lodnej spoločnosti. Tesne pred východom z výstavnej miestnosti si na interaktívnej obrazovke zistite osud cestujúceho z vášho palubného lístka. Na prehliadku celého múzea si vyhraďte asi 1 hodinu.

Kto bol Daniel Keane?

Daniel Keane sa narodil v nedeľu 25. júna 1876 v Cratloe, v grófstve Clare alebo v East Ludlow v grófstve Limerick v Írsku. Dodnes to nevieme s istotou určiť. Bol synom farmára a 1 z 9 detí, z ktorých 7 sa dožilo dospelosti. Daniel pracoval ako sprievodca električky na linke Donnybrooke v írskom Dubline. Bol slobodný. Za lístok v 2. triede Titanicu zaplatil 12 libier a 7 šilingov, čo je v prepočte približne 1 402 gbp alebo 1 950 usd. Daniel bol 1 zo 7 cestujúcich írskeho pôvodu, ktorí sa na Titanicu plavili v 2. triede, pokiaľ nepočítame niektorých členov Záručnej skupiny, tímu z Belfastu, ktorý vyslala lodenica Harland & Wolff, aby sprevádzala Titanic na jeho 1. plavbe.

Daniel cestoval na nešpecifikovanú adresu v St. Louis v Missouri v Spojených štátoch. V Amerike sa údajne neplánoval usadiť a po dlhšej dovolenke sa mal vrátiť domov. Zomrel vo veku 35 rokov na palube Titanicu. Ak aj telo našli, nikdy ho neidentifikovali. Pri príležitosti 100. výročia katastrofy odhalili Danielovi v jeho rodisku pamätník. Kamenný pamätník vytesal jeho prasynovec, farmár na dôchodku, Séamus Spaight, ktorý sa kamenárstvu venoval vo svojom voľnom čase.

Praktické info o múzeu Titanic Experience Cobh

Múzeum je otvorené od októbra do marca denne medzi 10.00-17.30 h a od apríla do septembra denne medzi 9.00-18.00 h. Posledný vstup je vždy hodinu pred záverečnou. Ak nerozumiete po anglicky, využite audio sprievodcu v ďalších 6 jazykoch – nemčine, francúzštine, taliančine, španielčine, čínštine a poľštine.

Pred návštevou múzea si kliknite na Sledovač výletných lodí, či v čase vašej návštevy nekotví v Cobhe práve nejaká výletná loď. V tom prípade si určite rezervujte vstupenku vopred, pretože sa môže stať, že vstupenky na ten deň už budú vypredané. Mal som šťastie, že v ten deň v meste žiadna výletná loď nekotvila a preto som si vstupenku kúpil tesne pred prehliadkou. Vstupenky si môžete rezervovať vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke múzea.

V múzeu môžete fotografovať, ale nesmiete nahrávať videá. Vstupenka stojí 13 eur/os. V pokladni múzea mi uznali novinársky preukaz a dali mi 10 % zľavu (1,30 eur) z ceny vstupenky, takže som nakoniec zaplatil 11,70 eur. Súčasťou múzea je obchod so suvenírmi, v ktorom môžete nakupovať aj on-line. Kúpil som si brožúru o spojení Titanicu s mestom Cobh a plechovú dózu s írskym raňajkovým čajom. Za suveníry som zaplatil 13,45 eur. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

O Titanicu sa cez osudy ľudí a osobné príbehy viac dozviete počas komentovanej prehliadky mesta so sprievodcom The Titanic Trail, v Centre dedičstva mesta Cobh (Cobh Heritage Centre) a v Múzeu mesta (Cobh Museum).

Pamätník RMS Titanic (RMS Titanic Memorial)

Oproti múzeu cez cestu stojí Pamätník RMS Titanic (RMS Titanic Memorial; 50 m/1 min. pešo severne od centra). Pamätník vztýčili Titanic Historical Society, Irish Titanic Historical Society a obyvatelia Cobhu nielen na pamiatku Titanicu a poslednej zastávky lode počas jej prvej a zároveň aj poslednej plavby 11. apríla 1912, ale aj na pamiatku írskych emigrantov a všetkých, ktorí prišli o život pri tejto veľkej tragédii.

Pamätná záhrada Titanicu (Titanic Memorial Garden)

Pamätná záhrada Titanicu (Titanic Memorial Garden; 1,3 km/17 min. pešo východne od centra) sa nachádza v areáli pevnosti Cove Fort. Záhradu otvoril vtedajší starosta mesta 11. apríla 2014 pri príležitosti 102. výročia prítomnosti Titanicu v meste. Záhrada ponúka výhľad na ústie prístavu Cork Harbour, kde Titanic kotvil 11. apríla 1912. V Queenstowne nastúpilo na palubu Titanicu posledných 123 cestujúcich, z ktorých 79 zahynulo a 44 pasažierov sa zachránilo. Mená týchto cestujúcich vyryli na sklenenú stenu, ktorá je ústredným bodom záhrady. V záhrade sa tiež nachádza pamätný kameň, ktorý venovali Josephovi Bruceovi Ismayovi, bývalému generálnemu riaditeľovi britskej lodiarskej spoločnosti White Star Line, pod ktorej vlajkou sa plavil aj Titanic.

Pamätník RMS Lusitania (RMS Lusitania Memorial)

Pamätník RMS Lusitania (RMS Lusitania Memorial; 23 m/1 min. pešo severne od centra) v strede námestia pripomína obete, ktoré zomreli počas potopenia parníka v roku 1915. Zobrazuje Anjela mieru, ktorý sa skláňa nad 2 rybármi, ktorí pomohli zachrániť obete. Britský luxusný zaoceánsky parník Lusitania, ktorý vlastnila spoločnosť Cunard Line, sa plavil z New Yorku do Liverpoolu. V piatok 7. mája 1915 ju torpédovala a potopila nemecká ponorka U-20 pri polostrove Old Head of Kinsale (42 km/51 min. autom južne od Corku). Napriek snahe miestnych obyvateľov pri katastrofe zomrelo 1 198 ľudí. Niektoré obete pochovali na cintoríne Old Church 2 km severne od mesta a 764 preživším poskytli útočisko.

Katedrála sv. Colmana (St Colman’s Cathedral)

Rímskokatolícka katedrála sv. Colmana (St Colman’s Cathedral; 350 m/7 min. pešo severne od centra) je neprehliadnuteľnou dominantou mesta Cobh a všetkých propagačných materiálov grófstva Cork. Katedrálu stavali neuveriteľných 47 rokov od roku 1868 až do roku 1915 vo francúzskom neogotickom štýle. Zvonkohru tvorí 492 zvonov, pričom najväčší váži až 3,6 tony. Veža má výšku 91 m.

Park J. F. Kennedyho (J. F. Kennedy Park)

Park J. F. Kennedyho (J. F. Kennedy Park; 140 m/2 min. pešo západne od centra) je obľúbeným miestom oddychu pre domácich obyvateľov a návštevníkov mesta. Sadnite si na lavičku na promenáde a vychutnajte si výhľad na prístav. Dominantou parku je tradičný hudobný pavilón, v ktorom sa počas teplých slnečných dní konajú koncerty miestnej kapely. Na promenáde uvidíte 2 staré delá z 2. polovice 19. storočia.

Kam v meste Cobh zájsť na pivo?

Po prehliadke múzea a prechádzke mestom Cobh som sa ešte zastavil na jeden veľký čapovaný Guiness v Kelly’s Bar (51 m/1 min. pešo severozápadne od centra). Zatiaľ, čo mesto zívalo prázdnotou a len sem-tam som natrafil na nejakého človeka, bar doslova praskal vo švíkoch. Celé mesto bolo očividne tam. Okrem piva som nasal atmosféru autentického írskeho pubu a vrátil sa naspäť do Corku. Za pivo som zaplatil 5,80 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si aj tieto články o Titanicu:

• Titanic Belfast a Námorná míľa
• 5 dôvodov, prečo navštíviť Liverpool
• Southampton, mesto, z ktorého vyplával Titanic
• Slávnostná večera na Titanicu
• Kaviarne na Titanicu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Cobh – posledná zastávka Titanicu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Anglický trh (English Market, An Margadh Sasanach)

Anglický trh (English Market, An Margadh Sasanach; 600 m/8 min. pešo juhozápadne od infocentra) založila v roku 1788 protestantská anglická spoločnosť, ktorá v tom čase ovládala mesto. Trh postavili na miestach, kde sa predtým nachádzali močiare. Tie v priebehu 18. storočia postupne rekultivovali. Anglický trh pôvodne otvorili ako mäsový trh Grand Parade, neskôr k nemu pribudol aj trh s rybami, hydinou a zeleninou.

Keď v roku 1840 prevzala moc nad mestom katolícka írska väčšina, založila si svoj vlastný krytý trh s potravinami Trh sv. Petra, známy tiež ako Írsky trh. V 18. storočí vzrástla ekonomická prosperita mesta. Bola založená najmä na obchode s potravinami. Solené hovädzie mäso, bravčové mäso a maslo sa vyvážali do Západnej Indie a používali sa na zásobovanie britského námorníctva. Trh s maslom bol svetoznámy a na svoju dobu sa stal najväčším trhom na svete.

Výstavba a údržba trhov mestskými orgánmi bola motivovaná nielen generovaním príjmov, ale aj reguláciou obchodu a otázkami verejného zdravia. V roku 1862 otvorili nový krytý trh na Princes Street Market a na ten starý pridali ozdobné priečelie, novú strechu a balkón, ktorý umožnil takmer dvojnásobný počet stánkov. Írsky trh sv. Petra v 1. desaťročí 20. storočia rýchlo upadal. Dopad Veľkej vojny, vojny za nezávislosť a občianskej vojny mali v 20. rokoch 20. storočia dopad aj na anglický trh.

2. polovica 20. storočia

V 60. rokoch 20. storočia trh modernizovali. Rok 1973 sa niesol v znamení návrhu zbúrania trhu a jeho nahradenia viacpodlažnou budovou. Návrh neprešiel, ale v 70. rokoch vymenili podlahu a strechu. Výbuch plynu v roku 1980 spôsobil požiar, ktorý zachvátil budovu. Trhovisko Princes Street Market bolo v roku 1981 kompletne zrekonštruované. Zachovaná fontána sa stala ústredným prvkom. Europa Nostra udelila projektu v roku 1983 medailu za prínos k zveľadeniu európskeho architektonického dedičstva.

V roku 1986 poškodil trh ďalší požiar. V roku 1988 obnovili návrh na demoláciu trhu a výstavbu viacpodlažného parkoviska a nákupného komplexu. Návrh sa nakoniec opäť nezrealizoval. V súčasnosti je Anglický trh samostatným turistickým cieľom a jeho návšteva je sama o sebe zážitkom. Uspokojuje potreby rôznych skupín spotrebiteľov. Nájdete tu čerstvé mäso, hydinu, zverinu, ryby a morské plody, mliečne výrobky, francúzske syry, paštéty a teriny, ovocie, zeleninu, olivy, koreniny, dochucovadlá, džemy, víno, cigary, hrnce a panvice, ale môžete sa tu rovno aj najesť, prípadne si nechať upraviť odev, či vyrobiť kľúč.

Anglický trh – praktické info

Anglický trh je otvorený od pondelka do soboty medzi 8.30-18.00 h. Trh stále vlastní mestská rada v Corku, ktorá prenajíma stánky obchodníkom. Na trhu môžete platiť platobnou kartou, avšak niektorí obchodníci stále prijímajú len hotovosť. Hotovosť si vyberiete z viacerých bankomatov v okolí trhu.

2. Alžbetina pevnosť (Elizabeth Fort, Dún Eilíse)

Alžbetina pevnosť (Elizabeth Fort, Dún Eilíse; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od infocentra) je najdôležitejším a najlepšie zachovaným mestským delostreleckým opevnením v Írsku. Pevnosť postavili v roku 1601 ako reakciu na porážku Írov a Španielov v bitke pri Kinsale. Po smrti kráľovnej Alžbety I. (1533-1603) v roku 1603 vypuklo v Corku povstanie. Pevnosť napadlo 800 mužov. Po tom, čo anglické posily obnovili kontrolu, museli obyvatelia Corku opraviť pevnosť na vlastné náklady. V rokoch 1624-1626 starú pevnosť z hliny, kameňa a dreva zbúrali a na jej mieste postavili novú kamennú pevnosť v tvare hviezdy. Veľká časť tejto pevnosti sa zachovala do súčasnosti.

2. polovica 17. storočia

V rokoch 1649-1650 údajne na príkaz anglického štátnika a bývalého poslanca Dolnej snemovne britského parlamentu Olivera Cromwella zvýšili hradby pevnosti a okolo pevnosti postavili obranný val. Po týždňovom bombardovaní a prerazení hradby počas obliehania Corku v roku 1690 pevnosť nakoniec kapitulovala.

18.-19. storočie

V roku 1719 postavili v areáli pevnosti kasárne. Spolu s kasárňami na Barrack Street z roku 1698 poskytovali ubytovanie pre 750 vojakov. Po postavení nových kasární na severe Corku v roku 1806 uzavreli kasárne v pevnosti. Nový južný múr, vrátnica so strážnicou, stajne a pomocné miestnosti pribudli v roku 1807. V rokoch 1817-1837 v pevnosti zhromažďovali odsúdencov na deportáciu. Išlo predovšetkým o väzenkyne z celého Írska, ktoré čakali na loď do Austrálie. Počas veľkého hladomoru v rokoch 1845-1852 slúžila pevnosť ako sklad potravín.

20. storočie

V rokoch 1919-1921 počas Írskej vojny za nezávislosť pevnosť zohrala úlohu ako základňa pre pomocné jednotky, ktoré do krajiny vyslala Veľká Británia na boj proti Írskej republikánskej armáde. Počas Írskej občianskej vojny v rokoch 1922-1923 mali pevnosť v rukách sily, ktoré odmietali mierovú zmluvu. Po ich stiahnutí z mesta budovy v pevnosti vyhoreli. V roku 1929 postavili v pevnosti budovy policajnej stanice Garda, ktorá slúžila až do roku 2013, kedy ju uzavreli. Stanicu v pevnosti uvidíte dodnes. Počas 2. svetovej vojny v rokoch 1939-1945 v pevnosti vybudovali protiletecký kryt, ktorý mal poskytnúť ochranu v prípade bombardovania.

Praktické info

Alžbetina pevnosť je otvorená od mája do septembra od pondelka do soboty medzi 10.00-17.00 h, v nedele a štátne sviatky medzi 12.00-17.00 h a od októbra do apríla od utorka do soboty medzi 10.00-17.00 h, v nedele a štátne sviatky medzi 12.00-17.00 h. Posledný vstup do pevnosti je o 16.45 h. Vstup do pevnosti je voľný. Komentované prehliadky so sprievodcom sú od pondelka do soboty o 11.00 h, 13.00 h a o 15.00 h, v nedele a štátne sviatky o 13.00 h a o 15.00 h. Prehliadku si môžete rezervovať vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke pevnosti. Maximálny počet osôb v skupine je 15. Vstupenka na komentovanú prehliadku so sprievodcom stojí 5 eur/os. Audio sprievodca za 3 eur/os. je dostupný v angličtine, francúzštine, nemčine, írčine, taliančine, portugalčine a španielčine.

3. Národný pamätník (National Monument)

Neogotický národný pamätník (National Monument; 650 m/9 min. pešo juhozápadne od infocentra) z vápenca s bohato zdobenou centrálnou vežou nechala v roku 1906 vztýčiť spoločnosť Cork Young Ireland Society na uctenie si pamiatky mužov a žien, ktorí v priebehu storočí viackrát (1798, 1803, 1848 a 1867) povstali proti Korune. Panna Mária z Erin v jeho strede predstavuje Írsko.

…a sme za polovicou. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v meste Cork? …

4. Veža Červeného opátstva (Red Abbey Tower, An Mhainistir Dhearg)

Hlavná zvonica, veža Červeného opátstva (Red Abbey Tower, An Mhainistir Dhearg; 850 m/12 min. pešo južne od infocentra) patrí medzi posledné zachované viditeľné stavby z čias, keď bol ešte Cork opevneným mestom. Je pozostatkom anglo-normanskej kolonizácie a červená preto, lebo ju postavili z červeného pieskovca. Augustiniáni, ktorých pozvali Anglo-Normani, založili v Corku opátstvo niekedy medzi rokmi 1270-1288. Angličania používali v roku 1690 opátstvo ako základňu, z ktorej počas obliehania ostreľovali mesto delovými guľami. Cieľom obliehania bolo potlačiť povstanie gaelských Írov v meste a prerušiť ich spojenie s katolíckym anglickým kráľom Jakubom II., ktorý bol vyhnaný z krajiny.

Mnísi odišli okolo roku 1700 po tom, čo bola časť opátstva predaná a ďalšia darovaná. V meste založili o pár rokov nový kláštor. V polovici 18. storočia sa časť budov opátstva využívala ako súčasť cukrovaru. Po vyhorení cukrovaru v roku 1799 sa budovy kláštora s výnimkou veže zachovali len čiastočne. V roku 1951 darovali vtedajší vlastníci vežu s opátstvom mestskej rade v Corku, ktorá ju spravuje dodnes. Počas 1. archeologického výskumu v roku 1977 odkryli úsek západne od veže. Objavili 25 hrobov s kostrami.

Veža je jednou z najvýznamnejších pamiatkovo chránených historických stavieb v Corku. Do veže a na jej vrchol sa síce nedostanete, stredovekú architektúru môžete obdivovať na spodnom oblúku a na horných oknách.

5. Socha otca Mathewa (Father Mathew Statue, Dealbh an Athar Mathew)

Socha otca Mathewa (Father Mathew Statue, Dealbh an Athar Mathew; 10 m/1 min. pešo východne od infocentra) stojí uprostred hlavnej nákupnej ulice St Patrick’s Street a pozerá sa na rieku Lee. Otec Matthew (1790-1856), írsky katolícky kňaz a bojovník za abstinenciu, sa narodil neďaleko Cashelu v roku 1790. Takmer celý svoj život pôsobil v Corku. Okrem abstinencie sa usiloval o zmiernenie utrpenia počas epidémie cholery (1832) a veľkého hladomoru (1845-1850). V 19. storočí založil Spoločnosť pre úplnú abstinenciu v Corku. Do roku 1845 hnutie prilákalo 3 milióny ľudí. Pochovali ho na cintoríne sv. Jozefa v Corku, ktorý sám založil. Sochu odhalili len pár rokov po jeho smrti, už v roku 1864.

6. Burza masla (Butter Exchange)

Burzu masla (Butter Exchange; 600 m/9 min. pešo severozápadne od infocentra) v Corku založili v roku 1769. Trh s maslom tu fungoval už od 1. štvrtiny 18. storočia. Burzu riadil orgán, ktorý sa skladal z miestnych obchodníkov. Išlo o jeden z najúspešnejších podnikov v meste, ktorý bol známy ako najväčší trh s maslom na svete. Inšpektori masla, dnes by sme ich nazvali kontrolórmi kvality, posudzovali každý sud masla a klasifikovali maslo od najlepšej triedy po najhoršiu. Aby sa zabránilo podplácaniu inšpektorov, každému pridelili denne časť trhu, ktorú vybrali žrebovaním.

Kontrola potravín na konci 18. storočia nebola bežná. Cork je možno jedným z prvých miest, kde sa o kontrolu kvality potravín pokúsili. Na vrchole svojej slávy, na začiatku 80. rokov 19. storočia, prešlo cez burzu masla približne 440 000 sudov masla. Maslo sa dostávalo do všetkých kútov sveta – do Afriky, Austrálie, Ameriky a samozrejme do Anglicka. Úpadok burzy začal s príchodom technológie výroby masla v 80. rokoch 19. storočia, ktorá umožnila výrobu jemnejšieho a menej slaného masla. Spotrebitelia si takéto maslo veľmi rýchlo obľúbili.

Burza definitívne zanikla v roku 1924. Z burzy sa zachoval impozantný portikus, ktorý svedčí o moci a sláve tohto giganta írskeho obchodu. Nad vchodom do burzy uvidíte ešte i dnes kravskú hlavu. Ak vás spojenie Cork a maslo zaujalo, navštívte Múzeum masla hneď vedľa.

Navštívte pevnosti aj v týchto mestách:

• Târgu Neamț – pevnosť a zubry
• Miláno – 1 deň nestačí
• Čo vidieť v Osle
• Pula – od antiky po súčasnosť
• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo robiť, vidieť a navštíviť v meste Cork je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Námestie Piața Unirii

Námestie Piața Unirii je centrálnym námestím mesta a križovatkou 3 hlavných dopravných tepien. Predstavuje 3 piliere národa:

1. Traján – bývalý rímsky cisár, ktorého zobrazili na medailónoch na rovnomennom hoteli z roku 1883,
2. Dragoș Vodă – 1. vojvoda Moldavska (14. storočie), ktorého zobrazili na mramorovej mozaike v dlažbe z roku 1962,
3. Alexandru Ioan Cuza – bronzovú sochu politika slávnostne odhalili v roku 1912 za prítomnosti kráľa Karola I.

Malé a elegantné staré námestie so slávnymi pivovarmi a bohémskymi barmi padlo za obeť počas bombardovania v roku 1944. Komunistická strana sa pri príležitosti 100. výročia zjednotenia rumunských kniežatstiev (1859) rozhodla prestavať námestie v duchu socializmu. Mozaiky zo 60. rokov 20. storočia zvečňujú témy komunistickej propagandy. Neskôr k nim pribudli mozaiky s legendou o založení Moldavska a vlajka Európskej únie. V súčasnosti je námestie miestom stretávania, osláv, ale aj protestov obyvateľov mesta. Každý rok 24. januára sa na námestí zhromaždia tisíce ľudí, aby oslávili Deň zjednotenia. Práve z tohto námestia som počítal vzdialenosti k jednotlivým atraktivitám mesta. Najprv sa vyberieme juhovýchodným smerom od námestia, aby sme potom pokračovali severozápadným smerom.

Paláce v okolí Piața Unirii

Braunsteinov palác s výraznou kupolou z roku 1914 bol pôvodne luxusným hotelom, neskôr bankou a potom obchodným domom. Počas komunizmu slúžil ako blok sociálneho bývania a na prízemí sa nachádzali umelecké galérie. Palác čiastočne zničilo zemetrasenie, avšak odolal času a dnes zase žiari v plnej kráse.

Vedľa Braunsteinovho paláca stojí Neuschotzov palác, pôvodne dom bankára, ktorý postavili vo francúzskom eklektickom štýle s antropomorfnou skupinou sôch v blízkosti kupoly a bohatými dekoráciami na fasáde. Budovu po roku 1910 predali finančnej správe. V súčasnosti sa v nej nachádza hotel Select.

2. Grand Hotel Traian

Eklektický Grand Hotel Traian (priamo na námestí Piața Unirii v juhozápadnej časti zástavby) postavili v rokoch 1879-1882 na základe návrhu francúzskeho stavebného inžiniera a architekta Gustava Eiffela na mieste obchodov bývalého starostu mesta, ktorý inicioval stavbu divadla. Eiffel už predtým navrhol most v 20 km vzdialenom Ungheni. Sochu slobody v New Yorku či Eiffelovu vežu v Paríži navrhol až o pár rokov neskôr. Náklady na divadlo sa však vyšplhali do takej výšky, že majiteľa zruinovali.

A tak sa divadlo zmenilo na hotel. Ten postavili na liatinovej kostre so železnými nosníkmi. Charakterizujú ho manzarda v tvare lichobežníka, elegantné štukové ozdoby na oknách, rímske amfory vo výklenkoch na prízemí a reliéfne medailóny na fasáde s rímskym cisárom Trajánom. V roku 1896 sa v hoteli konalo 1. premietanie 3 filmov bratov Lumièrovcov. Počas 1. svetovej vojny, keď sa Iași stalo vojenským hlavným mestom, sa v hoteli ubytovali ministri a kultúrne osobnosti z Bukurešti. V roku 1934 sa v Kráľovskom apartmáne hotela ubytovala švédsko-americká filmová herečka Greta Garbo.

Počas 2. svetovej vojny hotel čiastočne poškodili, avšak, našťastie, neskôr opravili. Z hotelového balkóna predniesol prejavy aj politik a prezident Rumunskej socialistickej republiky Nicolae Ceaușescu. V roku 1980 sa v hoteli ubytovala delegácia, ktorá niesla oheň na letné olympijské hry v Moskve. V roku 2006 získal hotel 4 hviezdičky. Všetkých 68 izieb zariadili v štýle prelomu 19. a 20. storočia. Za jednu 2-lôžkovú izbu Deluxe v máji 2026 zaplatíte 134 eur.

3. Národné divadlo Vasile Alexandri (Teatrul Național Vasile Alecsandri)

Novú budovu neoklasicistického 1. národného divadla v Rumunsku slávnostne otvorili v roku 1896 na mieste bývalej radnice. Postavili ho podľa plánov viedenských architektov Fellnera a Helmera. Ateliér navrhol asi 50 divadelných budov v Európe, medzi nimi v Bratislave, Prahe, Brne, Viedni, Salzburgu, Budapešti, Záhrebe a mnohých ďalších. Štít zdobí basreliéf Kaliope, múzy, ktorá ochraňuje epos. Po stranách stoja Herkules s levom a Dionýzos s tigrom, symboly sily a slávnostného charakteru divadelných predstavení. V rohoch sú dramatik tragédie Sofokles a tvorca komédií Aristofanes.

Ako vyzerá divadlo vo vnútri?

Do interiéru sa vstupuje cez foyer, odkiaľ vedú 2 schodiská na 1. poschodie do foyeru lóží a do vedľajších priestorov, kde je malá výstava divadelných kostýmov. Vrcholom prehliadky je rokoková veľká sála s kapacitou 740 miest. Strop zdobia rajské alegórie, nymfy a anjeli, krištáľový luster so 109 benátskymi žiarovkami, sálu 1 418 elektrických lámp, červené zamatové tapisérie a štuková výzdoba so zlatými listami. Storočná opona predstavuje alegóriu života s 3 vekmi a alegóriu zjednotenia rumunských kniežatstiev v roku 1859. V budove sídlia Národné divadlo Vasile Alexandri a Rumunská národná opera (Teatrul Național Vasile Alecsandri și Opera Națională Română; 500 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra). Pred divadlom sa rozkladá elegantný park. Potešilo ma, že už v marci spustili fontány. A nielen mňa, ale aj plno detí, ktoré sa v nich naháňali.

Stručné dejiny divadla a opery v Iași

Prvú hru v rumunčine v meste uviedli už v roku 1816. Prvé operné predstavenie uviedli v roku 1833. V roku 1837 založili Filharmonicko-dramatické konzervatórium. Prvé národné divadlo v Rumunsku založili v roku 1840. Divadelné a operné predstavenia sa od roku 1846 konali v sále Veľkého divadla v Copou, ktoré sa nachádzalo na mieste súčasnej univerzity. Uskutočnili sa tu premiéry 1. rumunskej operety v roku 1848, či baletu v roku 1866. V roku 1881 v divadle vystupovala francúzska divadelná herečka Sarah Bernhardt. Požiar zničil Veľké divadlo v roku 1888. Opernú inštitúciu založili až v roku 1956. Štátna opera sa zmenila na Rumunskú národnú operu v roku 2003.

Prehliadka divadla

Divadlo som navštívil na základe odporúčania zamestnankyne infocentra. Vstupenku na prehliadku si kúpite priamo v divadle, nemusíte ísť do ďalšej pokladne, ktorá sa nachádza neďaleko Metropolitnej katedrály. Dvere do divadla boli otvorené. Vošiel som dovnútra. Hneď ma oslovil len po rumunsky hovoriaci pán z bezpečnostnej služby. Mimikou mi naznačil, aby som ostal stáť na mieste a nikam nešiel. O chvíľu prišla veľmi príjemná staršia pani, ktorá ma pustila do hlavnej sály.

Nejakí návštevníci už boli vo vnútri, ale práve boli na odchode. Urobil som asi 3 fotografie sály a plánoval som odísť už tiež. V tom ma nejaký údržbár alebo divadelný technik upozornil, že za fotografie sa platí snáď asi 1000 ron. Zaujímalo by ma, či to isté povedal aj skupinke predo mnou, ktorá smelo fotila každý detail sály. Potom sa ma spýtal, odkiaľ som a čo tam robím. Nezabudol si vypýtať 20 ron/3,93 eur. Povedal som mu, že nemám žiadnu hotovosť.

Zároveň som sa ho spýtal, kde je najbližší bankomat. Predpokladal asi, že sa už nevrátim, tak ma rovno zobral do pokladne. Tu si odo mňa pani vypýtala len 10 lei/1,96 eur, ktoré som mohol zaplatiť kartou a ešte som aj dostal vstupenku. Po zaplatení ma hneď poslali preč. Predpokladal som, že za cenu vstupenky sa dozviem aspoň základné informácie o divadle. Prehliadka divadla bola ďalším typom, ktorý pani z infocentra nevyšiel. Fellner a Helmer odviedli dobrú prácu. Len v Iași to nevedia predať. Divadlo môžete navštíviť len vtedy, keď sa na javisku Veľkej sály nekonajú skúšky.

4. Metropolitná katedrála (Catedrala Mitropolitană)

Metropolitnú katedrálu (Catedrala Mitropolitană; 550 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra) slávnostne otvorili za prítomnosti rumunského kráľa Karola I. a kráľovnej Alžbety v roku 1887. Základný kameň položili už v roku 1826. Postavili ju v neoklasicistickom štýle s prvkami talianskej renesancie. Kostol má bazilikálny pôdorys s 2 bočnými loďami, ktoré oddelili mramorovými oblúkmi a renesančnými dekoratívnymi prvkami. Interiér zaujme ikonostasom z lipového dreva pokrytým zlatom, zdobenými kráľovským a biskupským trónom, vitrážovými oknami a zázračnou ikonou Matky Božej, ktorá v roku 1854 údajne ronila slzy.

Do zdobeného baldachýnu uložili v roku 1889 z Kláštora svätých troch hierarchov relikvie sv. Paraskevy, patrónky Moldavska. Veľká centrálna kupola, ktorá kedysi bola súčasťou katedrály, začala praskať a neskôr sa zrútila. Preto ju po 40 rokov nahradili 4 bočnými vežami. Na vnútornej výmaľbe katedrály sa podieľal rumunský maliar Gheorghe Tattarescu. Na sviatok sv. Paraskevy, ktorý pripadá na 14. októbra, sa v Rumunsku koná najväčšia pravoslávna púť. V suteréne katedrály otvorili v roku 2016 Metropolitné múzeum. Metropolitný palác pochádza z roku 1905.

Susedný kostol sv. Juraja dostavali o viac ako storočie skôr, v roku 1769. Plnil funkciu metropolitnej katedrály, preto sa zachoval názov Starý metropolitný kostol. Predstavuje typickú moldavskú stavbu so štíhlou konštrukciou. Zaujme mohutnými korintskými stĺpmi, trojlístkovými oblúkmi alebo mozaikami v portiku. Fasádu zdobia korintské pilastre a pletený pás. Vo vnútri sa nachádza vzácny ikonostas z lipového dreva so štukovou úpravou. Po rekonštrukcii a reštaurovaní kostola v roku 1999 interiér vymaľovali v neobyzantskom štýle a verandu vyzdobili mozaikou. Na pešej zóne pred katedrálou stretnete plno predajcov kadejakých rumunských suvenírov.

5. Katedrála Panny Márie, Kráľovnej (Catedrala Sfânta Fecioară Maria, Regină)

Katolícky episkopálny súbor v Iași pozostáva z katedrály Panny Márie, Kráľovnej, kostola Nanebovzatia Panny Márie, Episkopálneho paláca, Katedrálneho námestia a budov, ktoré sa v súčasnosti prenajímajú obchodom.

Episkopálna katedrála Panny Márie, Kráľovnej (Catedrala Sfânta Fecioară Maria, Regină; 750 m/10 min. pešo juhovýchodne od centra) z roku 2005 je najväčším rímskokatolíckym kostolom v meste. Katedrála má výšku 36 m. Nezvyčajný kruhový tvar s klenbami a krížom na vrchole pripomína korunu. Vôbec by mi nenapadlo, že svetlo sa dovnútra dostáva až cez 117 vitrážových okien.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie alebo tiež Stará katedrála je najstarším rímskokatolíckym kostolom v meste. Postavili ho v roku 1789 v barokovom štýle. Exteriér kostola sa vyznačuje jednoduchosťou foriem: trojlístkový pôdorys, valcovitý tvar veže umiestnenej nad vchodom a čipkované oblúky pod odkvapom. Neďaleký biskupský palác spravuje diecézu Iași, územie, ktoré pokrýva Moldavsko. Katedrálne námestie v tvare ryby pripomína mystický znak rozpoznania prvých kresťanov.

6. Kláštor svätých troch hierarchov (Mănăstirea Sfinții Trei Ierarhi)

Kláštor svätých troch hierarchov (Mănăstirea Sfinții Trei Ierarhi; 800 m/10 min. pešo juhovýchodne od centra) patrí medzi najvzácnejšie cirkevné pamiatky mesta. Nechal ho postaviť moldavské knieža Vasile Lupu v rokoch 1637-1639 ako nekropolu svojej rodine. Knieža v kláštore založil pravoslávnu teologickú školu a tlačiareň, kde vytlačili 1. knihu v rumunčine v Moldavsku. V roku 1641 priniesol do kláštora z Konštantínopolu relikvie svätej Paraskevy.

Vtedy sa kláštor premenil na pútnické miesto pre pravoslávnych veriacich na celom Balkáne. Veľký požiar v roku 1888 viedol k ich trvalému preneseniu do Metropolitnej katedrály o rok neskôr. V roku 1935 do kláštora uložili pozostatky moldavského filozofa, spisovateľa, historika a orientalistu, vládcu Moldavska Dimitrieho Cantemira a politika, kniežaťa Valašska a Moldavska Alexandru Ioana Cuzu. Kostol postavili v moldavskom štýle s orientálnymi vplyvmi – štíhly tvar budovy, 3 bočné apsidy v tvare kríža, prekrývajúce sa klenbové oblúky, alebo osemuholníkové veže.

Kamennú výzdobu, ktorá pripomína čipku, na 30 rôznych horizontálnych pásoch na fasáde kláštora tvoria byzantské prvky, gruzínske a arménske geometrické motívy, kvety ľalie a mnohé ďalšie. Profily dverí, kamenné okenné rámy a oporné piliere nesú vplyvy transylvánskej gotiky. Špirálové pásy majú valašské prvky. Ikonostas vyrezali z carrarského mramoru. Bronzové lustre a nábytok, zdobené slonovinou a drahými kameňmi, priviezli z Viedne. Súčasťou komplexu je gotické múzeum. Na nádvorí postavili bustu básnika Mihaia Eminescua, ktorý tu istý čas žil.

7. Palác kultúry

Palác kultúry (Palatul Culturii; 1,2 km/16 min. pešo juhovýchodne od centra), symbol mesta Iași, postavili v rokoch 1906-1925 v neogotickom, neobarokovom a romantickom štýle na ruinách stredovekého kniežacieho dvora z roku 1434 a kniežacieho paláca z roku 1806. V rokoch 1564-1862 bolo Iași hlavným mestom Moldavského kniežatstva. V máji 1600 sa v kniežacom dvore knieža Michal Chrabrý vyhlásil za pána Valašska, Transylvánie a Moldavska. Tým dosiahol dočasné zjednotenie 3 rumunských kniežatstiev.

Politika a kniežaťa Valašska Alexandru Ioana Cuzu zvolili za pána Moldavska v sieni volebného zhromaždenia v starom paláci 5. januára 1859. Jeho zvolenie viedlo k zrodu súčasného Rumunska. Palác slávnostne otvorili za prítomnosti kráľa Ferdinanda a kráľovnej Márie v roku 1925. Zatiaľ, čo z prednej strany paláca sa rozkladá veľké parkovisko, zozadu je útulný park s jazierkom, amfiteátrom, monumentálnym schodiskom, sochami, lavičkami a relaxačnou hudbou. Škoda len, že celý park ohraničuje moderné obchodné centrum.

Čo je vo vnútri Paláca kultúry?

Palác má výšku 55 m, má 268 miestností a vďaka jeho polohe na vyvýšenej plošine ho uvidíte z mnohých miest mesta. V Paláci kultúry sa nachádzajú 4 expozície:

1. Historické múzeum Moldavska,
2. Múzeum umenia,
3. Etnografické múzeum Moldavska,
4. Múzeum vedy a techniky Ștefan Procopiu.

Aj keď nenavštívite žiadnu z uvedených expozícií, určite sa prejdite po dostupných priestoroch paláca. Palác sa otvára veľkolepou halou, Sieňou cti. Sieň vydláždili gotickým bestiárom s fantastickými zvieratami, vyzdobili bohato zdobenou heraldikou a vitrážami. Najpôsobivejšou miestnosťou paláca je slávnostná Sieň vojvodov na poschodí s gotickým klenutým stropom. Strop lemuje galéria portrétov vládcov a na konci miestnosti stojí mramorový krb s rodokmeňom najvýznamnejších moldavských pánov.

Sieň Henri Coandă v minulosti slúžila na zasadnutia poroty. Zdrojom inšpirácie pre strop miestnosti bola Westminster Hall v Londýne, kde sa zrodil parlament Spojeného kráľovstva. V sále prvýkrát použili cementovo-drevený obklad, materiál zo zmesi cementu a živice varenej v oleji, ktorý napodobňuje dubové drevo. Anjeli na gotických oblúkoch držia heraldické štíty a triptychová nástenná maľba medzi oblúkmi zobrazuje 3 obdobia mesta.

Hodinová veža

V hodinovej veži sa nachádzajú 3-ciferníkové hodiny a 8 zvonov, ktoré tvoria zvonkohru. Tá každú celú hodinu hrá melódiu Hora Unirii, zhudobnenú báseň, ktorá sa spieva a tancuje v deň výročia formálneho zjednotenia rumunských kniežatstiev v roku 1859. Vitrážové okná ciferníka zdobí 12 znamení zverokruhu. Hodiny strážia dvaja vojaci oblečení v tradičných krojoch. Neočakávajte výhľady na mesto.

Praktické info

Palác kultúry je otvorený od utorka do štvrtka a nedele medzi 10.00-17.00 h, piatky a soboty medzi 10.00-18.00 h. Reprezentačné sály paláca môžete navštíviť od pondelka do nedele medzi 9.00-22.00 h len na základe vopred on-line zakúpenej vstupenky. Prehliadky hodinovej veže sú od utorka do nedele o 9.45 h, 10.45 h, 11.45 h, 12.45 h, 13.45 h, 14.45 h a 15.45 h, v pondelky o 10.45 h, 12.45 h a 14.45 h. Hodinovú vežu môžete navštíviť len so sprievodcom. Maximálny počet osôb v skupine je 14. Vstupenky do veže si kúpite v pokladni alebo on-line. V paláci sa v čase našej návštevy konal veľtrh fyzioterapeutov a psychológov. Zamiešali sme sa do davu a nahliadli sme do reprezentačných sál.

…a sme za polovicou, teraz sa vyberieme severozápadným smerom. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v Iași? …

8. Ulica Alexandru Lăpușneanu (Strada Alexandru Lăpușneanu)

Ul. Alexandru Lăpușneanu (Strada Alexandru Lăpușneanu; 300 m/4 min. pešo severozápadne od centra) spája centrum mesta Piața Unirii so štvrťou Copou. V minulosti bola uličkou promenád a letných záhrad. Po roku 1830 sa zaplnila obchodníkmi z rôznych krajín. Bola tu švajčiarska cukráreň, fotoateliéry, hudobniny, klenotníci, krajčíri, parfuméri, pivovarníci, kníhkupectvá, starožitnosti, vináreň, či obchody s kvalitným tovarom dovezeným z Ľvova a Lipska. V medzivojnových rokoch na ulici fungovalo kino. Väčšina obchodov po 2. svetovej vojne zanikla. Na konci ulice stojí historická obojsmerná zametacia električka na odhŕňanie snehu z roku 1922, jediná v histórii, ktorú navrhli a postavili v Iași.

9. Žltá roklina Esplanada Elisabeta (Râpa Galbenă Esplanada Elisabeta)

Esplanádu Elisabeta postavili koncom 19. storočia na mieste známom ako žltá roklina na úpätí kopca Copou (Râpa Galbenă Esplanada Elisabeta; 800 m/12 min. pešo severozápadne od centra). Stavba nielenže uľahčila pohyb medzi nižšie položenou železničnou stanicou a vyššie položeným starým centrom, ale predovšetkým prispela k spevneniu nestabilného terénu, na ktorom sa kedysi ťažil žltý íl. Polkruhovú centrálnu časť s terasou ohraničujú 2 schodiská, každé s 3 balkónmi, odkazmi na príbeh Rómea a Júlie. V skutočnosti sa počas teplých letných večerov stretávali práve v týchto miestach Mihai Eminescu s vtedy už vydatou Veronicou Micle. Po správach o Eminescuovej smrti sa Veronika uchýlila do kláštora, v ktorom si vzala život.

10. Centrálna univerzitná knižnica Mihai Eminescu (Biblioteca Centrală Universitară Mihai Eminescu)

Bývalú nadáciu kráľa Ferdinanda postavili v rokoch 1930-1934 v neoklasicistickom štýle. Od roku 1950 slúži ako Centrálna univerzitná knižnica Mihai Eminescu (Biblioteca Centrală Universitară Mihai Eminescu; 750 m/12 min. pešo severozápadne od centra). Zvonku ju charakterizujú fasáda z ruského kameňa, medailóny, ktoré predstavujú významné osobnosti národnej kultúry, mohutné iónske stĺpy, neodórske pilastre a malé trojuholníkové štíty. Interiér zdobia dekorácie z carrarského mramoru a benátskej mozaiky. Slávnostná sála s kráľovským balkónom sa vyznačuje modernistickým štýlom, veľmi dobrou akustikou a svetlo do nej vnáša strešné okno. So sprievodcom navštívite sálu s balkónom s výhľadom na námestie a bývalé observatórium v kupole budovy. Knižnica chráni 2 milióny zväzkov.

Praktické info

Knižnicu môžete navštíviť počas komentovanej prehliadky so sprievodcom v rumunčine a angličtine. Prehliadku si musíte rezervovať vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke knižnice. Prehliadky sú od pondelka do piatka medzi 10.00-13.00 h. Vstupenka stojí 15 lei/2,94 eur/os. V soboty sú prehliadky pre skupiny minimálne 8 osôb. Vstupenka v sobotu stojí 30 lei/5,89 eur/os.

11. Univerzita Alexandru Ioan Cuza (Universitatea Alexandru Ioan Cuza)

Univerzita Alexandru Ioan Cuza (Universitatea Alexandru Ioan Cuza; 1,3 km/20 min. pešo severozápadne od centra) je 1. modernou univerzitou v Rumunsku. Založili ju v roku 1860 moldavský a rumunský právnik, liberálny politik a historik, viacnásobný minister a predseda vlády Rumunského kniežatstva v období medzi rokmi 1863-1865 Mihăil Kogălniceanu a politik Alexandru Ioan Cuza. Jeho meno nesie od roku 1942. Univerzitný palác v Copou slávnostne otvorili za prítomnosti kráľa Karola I. a kráľovnej Alžbety v roku 1897. V 30. rokoch 20. storočia palác rozšírili a postavili centrálny štít s monumentálnym schodiskom. Po bombardovaní v roku 1944 ho zrekonštruovali.

Univerzitu postavili vo francúzskom eklektickom štýle, ktorý kombinuje baroko a klasicizmus. Fasádu zdobia iónske pilastre a medailóny rumunských osobností. Centrálny vchod strážia 2 levy, ktoré predstavujú symboly moci vedy. Nad vchodom sa nachádza balkón so 6 korintskými stĺpmi, ktoré podopierajú bohato zdobený štít. Po stranách sú basreliéfy s deťmi, ktoré sa zaoberajú rôznymi oblasťami vedy.

Hlavná sála na prízemí má dĺžku 130 m. Výklenky zdobí 19 surrealistických nástenných malieb. V starom pravom krídle z roku 1897 sa nachádza stará aula s barokovými detailmi, kapacitou 300 miest a 55 m dlhá eklektická knižnica Technickej univerzity. Aj nové ľavé krídlo sa pýši vlastnou aulou. V súčasnosti univerzita pozostáva z 15 fakúlt, Centra pre európske štúdie, výskumných centier s približne 23 000 študentmi a 850 profesormi.

12. Záhrada Copou (Grădina Copou)

Záhradu Copou (Grădina Copou; 2 km/30 min. pešo severozápadne od centra), najstarší park mesta a rumunského Moldavska, založili v roku 1834 ako miesto pre oddych bojarov. Moldavská spoločenská elita sa do tejto oblasti chodila prechádzať už od 2. polovice 17. storočia. Obelisk s levmi v parku vztýčili v roku 1841 a predstavuje 1. verejnú pamiatku Rumunska. Uprostred parku rastie známa Eminescuova lipa, jeden z najstarších a najvýznamnejších pamätných stromov Rumunska, má už viac ako 450 rokov. Básnik často sedával v tieni stromu so svojou milenkou, poetkou Veronikou Micle.

Vôňa lipových kvetov sa nesie celým parkom. Pred lipou sa vyníma bronzová socha básnika. V roku 1989, pri príležitosti 100. výročia úmrtia básnika, v parku slávnostne otvorili múzeum Mihai Eminescu. Alej zdobia busty ďalších významných osobností, ktoré prispeli ku kultúrnemu životu mesta. Park je dejiskom kultúrno-umeleckých podujatí. V parku môžete navštíviť Kultúrne centrum Mihai Ursachi a expozíciu História rumunského divadla (Casa de cultură Mihai Ursachi și Colecția Istoria Teatrului Românesc).

13. Botanická záhrada Anastasie Fătu (Grădina Botanică Anastasie Fătu)

Botanickú záhradu založil v roku 1856 rumunský lekár a prírodovedec Anastasie Fătu (Grădina Botanică Anastasie Fătu; 4 km/1 h pešo severozápadne od centra). Je tak najstaršou botanickou záhradou v Rumunsku. Zároveň je najväčšou botanickou záhradou krajiny a jednou z najväčších v Európe. Súčasná poloha záhrady je od roku 1964. Na takmer 90 ha záhrady rastú tisíce druhov rastlín rozdelených do 10 sekcií a komplexu 11 skleníkov. V sekcii flóry a vegetácie Rumunska, najväčšej sekcii záhrady, sa nachádza aj rybník. Škoda len, že si takto uprostred záhrady neužijete trochu pokoja. Viacerí motoristi si cez túto sekciu skracujú cestu z jednej strany mesta na druhú. Rozárium má viac ako 800 druhov ruží.

Len tak-tak sme stihli zažiť 51. ročník výstavy exotických rastlín v skleníkovom komplexe, ktorá končila 15. marca 2026. Videli sme rôzne druhy orchideí, paliem, kamélií a rododendronov, z kaktusov agáve alebo aloe, mäsožravé či hmyzožravé rastliny, ale aj interiérové zelené steny a rastlinné inštalácie. Nie všetky skleníky však boli návštevníkom prístupné. Do niektorých, v ktorých už pripravovali kvety na ďalšiu sezónu, som mohol len nakuknúť.

Praktické info

Botanická záhrada je otvorená od polovice apríla do polovice októbra denne medzi 9.00-20.00 h. Skleníky sú otvorené taktiež od polovice apríla do polovice októbra, ale od stredy do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stála 25 lei/4,91 eur/os. V pokladni môžete platiť platobnou kartou. V botanickej záhrade mi uznali novinársky preukaz.

Navštívte botanické záhrady aj v týchto mestách:

• Krištáľová záhrada v Prahe
• 20 dôvodov pre návštevu Lyonu
• Čo vidieť v Kodani
• Padova – veda a umenie
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 13. 3. 2026 (1 eur = 5,0947 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Iași alebo 13 dôvodov pre návštevu mesta je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Katedrálny park (Parcul Catedralei)

Kišiňov je skutočne zeleným mestom. Na jeho území nájdete 11 parkov. My sme sa zastavili v 3 z nich. Katedrálny park (Parcul Catedralei) sa nachádza v samom srdci mesta. Práve z tohto parku som počítal vzdialenosti ku všetkým atraktivitám mesta. Založili ho pravdepodobne medzi rokmi 1830-1840. Park má už viac ako 185 rokov. Všetky cesty v parku v tomto prípade nevedú do Ríma, ale ku Metropolitnej katedrále Narodenia Pána. Park je ideálnym miestom na prechádzky, posedenie na lavičkách, či sledovanie ruchu mesta okolo vás. V parku môžete využiť bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet.

2. Metropolitná katedrála Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului)

Metropolitnú katedrálu Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului) stavali v rokoch 1830-1836 v štýle ruského klasicizmu. Charakterizujú ju 4 biele portiky so 6 stĺpmi a veľká tmavá guľovitá kupola. V roku 1941 budovu vážne poškodili počas bombardovania. Obnovu dokončili až v roku 1953. V roku 1962 sa katedrála stala výstavnou sieňou Ministerstva kultúry Moldavskej sovietskej socialistickej republiky. S rokom 1989 sa stala opäť kostolom. Reštaurátorské práce ukončili v roku 1996. Katedrála tvorí spolu so zvonicou a Víťazným oblúkom známy architektonický a historický komplex mesta.

3. Zvonica (Clopotnița)

V strede Katedrálneho námestia sa týči elegantná biela zvonica (Clopotnița). Zvonicu postavili spolu s katedrálou v roku 1836. Zakončili ju malou kupolou. Hlavný najväčší zvon, ktorý vážil takmer 6,5 tony, mali pôvodne umiestniť do zvonice, ale kvôli svojej veľkosti sa do nej nezmestil, pretože okná na horných poschodiach zvonice boli príliš úzke. Preto ho umiestnili do susedného Víťazného oblúka. V roku 1962 zvonicu vyhodili do vzduchu z dôvodu obáv z jej možného využitia ako strategického bodu pre ostreľovačov. Namiesto nej postavili fontánu. Zvonicu znovu postavili na základe pôvodných náčrtov a historických obrázkov len v rokoch 1997-1998. Tentoraz ale neurobili tú istú chybu ako v minulosti. Horné poschodie rozšírili a konečne po rokoch na pôvodné plánované miesto vrátili najväčší zvon.

4. Víťazný oblúk (Arcul de Triumf)

S výškou 13 m je Víťazný oblúk (Arcul de Triumf) alebo tiež Svätá brána jednou z dominánt mesta. Podľa oficiálnej verzie ho postavili v roku 1840 na pamiatku rusko-osmanských vojen. Podľa neoficiálnej verzie oblúk postavili kvôli zvonu, ktorý sa v ňom nachádzal až do konca 20. storočia. Oblúk je z lešteného bieleho kameňa a má štvorcový tvar so 4 otvormi. Na stĺpy v korintskom štýle nadväzuje horná časť v klasicistickom slohu.

5. Radnica mesta Kišiňov (Primăria Municipiului Chișinău)

Rohová budova eklektickej žltej radnice mesta Kišiňov (Primăria Municipiului Chișinău; 350 m/5 min. pešo juhovýchodne od centra) s trojuholníkovými štítmi vychádza z renesancie talianskeho Toskánska. Hlavný vstup do radnice je na rohu budovy. Nad vstupom sa vypína veža s hodinami. Na mieste radnice pôvodne stála hasičská stanica. Na návrhu budovy sa tiež podieľal ruský architekt Alexandru Bernardazzi (1831-1907). Jeho pamätná tabuľa visí na budove dodnes. Výstavbu dokončili v roku 1902.

V roku 1941 budovu vyhodili do vzduchu sovietske vojská. Rumunskej správe sa ju do roku 1944 podarilo obnoviť, ale v auguste toho istého roku budovu počas bombardovania opäť zničili. Po vojne (1946-1948) ju prestavali podľa dobových fotografií. Miestna správa sa do budovy vrátila až v roku 1951. Turistické informačné centrum sídli v budove napravo od hlavného vchodu smerom do hlavnej ulice.

6. Nultý kilometer (Kilometrul zero)

Nultý kilometer (Kilometrul zero; 400 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra) umiestnili do dlažby pred Hlavnú poštu v roku 2012. Vyrobili ho z bronzu a žuly. Do kompasu vyryli svetové strany a vzdialenosti k niektorým hlavným mestám v Európe a Ázii. Škoda len, že Bratislavu ani Prahu na ňom nenájdete.

7. Organová sieň (Sala cu Orgă)

Eklektickú bielo-zelenú budovu mestskej banky s barokovými a neoklasicistickými prvkami postavili v rokoch 1903-1911. Hlavný vstup reprezentuje portikus s dvojitými stĺpmi na podstavcoch. Dominuje mu socha posla bohov Herma a guľovitá kupola. Vchod strážia sochy 2 levov. Vo výzdobe budovy dominujú symboly, ktoré súvisia s obchodom a financiami. Po výstavbe novej budovy mestskej banky v roku 1973 a vďaka výbornej akustike hlavnej sály sa rozhodla mestská rada o prestavaní budovy na organovú sieň (Sala cu Orgă; 400 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra). Prestavba sa uskutočnila v rokoch 1975-1978. Kapacita sály je 555 miest.

8. Národné divadlo „Mihai Eminescu“ (Teatrul Naţional „Mihai Eminescu”)

Národné divadlo „Mihai Eminescu“ (Teatrul Naţional „Mihai Eminescu”; 500 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra) založili v roku 1921. V roku 1935 divadlo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zatvorili. Znovu ho otvorili až v roku 1994 a funguje dodnes.

9. Národné divadlo opery a baletu „Maria Bieșu“ (Teatrul Național de Operă şi Balet „Maria Bieșu”)

Národné divadlo opery a baletu „Maria Bieșu“ (Teatrul Național de Operă şi Balet „Maria Bieșu”; 500 m/7 min. pešo severozápadne od centra) postavili v roku 1980 podľa návrhu moskovských architektov v štýle socialistického modernizmu. Na námestie pred divadlo umiestnili 2 fontány. K hlavnému vchodu vedie široké schodisko. Basreliéfy na mramorových stenách po oboch stranách vchodu zobrazujú múzy. Obdĺžnikové stĺpy tvoria otvorené letné terasy. Divadlo má kapacitu 1 200 miest. Organizujú sa v ňom koncerty a festivaly. Maria Bieșu bola jednou z najznámejších operných speváčok Moldavska. V 60. rokoch 20. storočia spievala na najslávnejších operných pódiách sveta.

Pred národným divadlom opery a baletu si urobte svojku pri nápise „I❤️Chișinău“ alebo na obrej lavičke, ktorá má spájať ľudí, s národným symbolom krajiny Stromom života.

10. Pamätník Štefana Veľkého (Monumentul lui Ștefan cel Mare)

Pamätník Štefana Veľkého (Monumentul lui Ștefan cel Mare; 450 m/7 min. pešo západne od centra) venovali najvýznamnejšej osobnosti a bývalému kniežaťu Moldavska. Sochu vysokú 5 m odliali v Bukurešti zo 6 veľkých bronzových kanónov po rusko-tureckej vojne v rokoch 1877-1878. Socha stojí na 6 m vysokom podstavci. Predlohou sochy bol portrét kniežaťa z roku 1475. Sochár Alexandru Plămădeală si sám mohol vybrať pozemok, na ktorý chcel svoju sochu umiestniť.

Slávnostne ju odhalili v roku 1928 pri príležitosti 10. výročia Veľkého zjednotenia Besarábie s Rumunskom. Po okupácii Besarábie Sovietmi pamätník premiestnili do Bukurešti, aby ho zachránili. V auguste 1942 sochu vrátili do Moldavska, aby ju o 2 roky neskôr zase poslali do Rumunska. V roku 1945 sa pamätník vrátil do Kišiňova. Počas nasledujúcich 3 desaťročí pamätník pravidelne ničili vandali. Koncom roka 1989 pamätník vrátili na pôvodné miesto a obnovili. Tvár vládcu z pamätníka umiestnili na každú bankovku národnej meny.

…tak a sme za polovicou. Čo ešte môžete vidieť v meste Kišiňov? Poďme na druhú desiatku …

11. Verejná záhrada „Štefana Veľkého a Svätého“ (Grădina Publică „Ștefan cel Mare și Sfânt”)

Verejná záhrada „Štefana Veľkého a Svätého“ (Grădina Publică „Ștefan cel Mare și Sfânt”; 500 m/8 min. pešo západne od centra) alebo tiež centrálny park je najstarším parkom v krajine. Otvorili ho v roku 1818. Architekti ho navrhli ako francúzsku záhradu s kvetinovými záhonmi, akáciami, lipami, lavičkami, pavilónmi a fontánami. Niektoré stromy majú už takmer 200 rokov. Liatinový plot z roku 1860 navrhol ruský architekt Alexandru Bernardazzi už v ukrajinskej Odese. V roku 1885 v záhrade odhalili bustu ruského romantického básnika Alexandra Sergejeviča Puškina.

Puškin strávil v exile v Kišiňove 3 roky. V parku údajne odpočíval. Malo by ísť o najstaršiu zachovanú bustu v meste. To pravdepodobne viedlo k položeniu základného kameňa tzv. Aleje klasikov v roku 1958. Kým pôvodná aleja obsahovala 12 bronzových búst na červených žulových stĺpoch, súčasná aleja má 29 búst najznámejších básnikov a spisovateľov z Besarábie. Asi 2/3 pôvodnej Besarábie ležia v dnešnom Moldavsku. V parku je bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet, ale aj elektrické zásuvky na nabíjanie telefónu či počítača.

12. Vláda Moldavskej republiky (Guvernul Republicii Moldova)

Vláda Moldavskej republiky (Guvernul Republicii Moldova; 500 m/7 min. pešo juhozápadne od centra) stojí na mieste pôvodného sídla bývalej metropolitnej rady. Rezidenciu v roku 1941 vážne poškodili a už ju viac neobnovili. Na jej mieste postavili kino a park. V rokoch 1960-1965 počas rozsiahlej rekonštrukcie mesta postavili na mieste kina Dom vlády MSSR. Budovu so železobetónovou konštrukciou charakterizujú veľké panoramatické okná a biele vlnité plechy.

Sokel a prahy pri vstupoch z čiernej leštenej žuly kontrastujú s bielymi kamennými stĺpmi. Nad vchodom sa nachádza erb Moldavskej republiky a text s názvom inštitúcie. Budovu ešte nikdy nerekonštruovali. Vykonajú sa len drobné opravy. Budova má národný význam. Do roku 1991 stál pred budovou Leninov pamätník. Pred inštitúciu osadili v roku 2010 žulovú pamätnú tabuľu, ktorá pripomína obete sovietskej okupácie a totalitného režimu v Kišiňove.

Prázdna plocha pred budovou sa nazýva Námestie Veľkého národného zhromaždenia. Sprievody sa tu konali od 1. polovice 19. storočia. V auguste 1989 požadovali státisíce občanov vyhlásenie rumunského jazyka za štátny jazyk a prechod na latinku. Námestie je svedkom osláv štátnych a mestských sviatkov, ale aj protestov a sťažností občanov.

13. Prezidentský palác Moldavskej republiky (Președinția Republicii Moldova)

Prezidentský palác Moldavskej republiky (Președinția Republicii Moldova; 550 m/8 min. pešo severozápadne od centra) postavili v rokoch 1984-1987. Na jeho mieste pôvodne stál 122 rokov luteránsky kostol, až kým sa ho komunistické úrady rozhodli v 60. rokoch 20. storočia zbúrať. Palác pôvodne koncipovali ako administratívnu budovu na zasadnutie Najvyššieho sovietu MSSR. Začiatkom 90. rokov 20. storočia ho prestavali s minimálnymi úpravami. Konštrukciu odliali zo železobetónu, ozdobili bielymi kamennými doskami a tónovaným sklom.

Podstavec a prístupové schodisko vyrobili z čierneho a červeného mramoru. Nad centrálnym portálom sa nachádza bronzový erb Moldavskej republiky a text s názvom inštitúcie. V zasadacej miestnosti paláca podpísali deklaráciu nezávislosti. Prezidentská knižnica z dubového dreva uchováva niekoľko stoviek kníh a protokolárnych darov. Najcennejším darom je kópia meča Štefana Veľkého. Počas protestov v roku 2009 budovu zničili vandali. Opravy trvali s občasnými prerušeniami až do jesene 2018. Budova je pamiatkou národného významu. Večer ju osvetľujú farby moldavskej vlajky.

14. Parlament Moldavskej republiky (Parlamentul Republicii Moldova)

Budovu postavili v rokoch 1976-1979. Pôvodne v nej mal sídliť Ústredný výbor Komunistickej strany. Zaujímavosťou je, že po dokončení základov sa rozhodli budovu posunúť o 34 m od hlavnej cesty. Rozpočet sa vďaka tomu zdvojnásobil. Konštrukciu odliali zo železobetónu. Fasádu obložili ružovými žulovými doskami. Základňu obložili mramorovými a červenými žulovými doskami. Pred budovou stál pôvodne Pamätník Karla Marxa a Friedricha Engelsa.

Parlament Moldavskej republiky (Parlamentul Republicii Moldova; 850 m/12 min. pešo severozápadne od centra) má tvar otvorenej knihy. Nad hlavným vchodom sa nachádza text s názvom inštitúcie napísaný kovovými písmenkami. Kancelárie sú na strane, ktorá smeruje k bulváru Ștefan cel Mare. Zasadacia miestnosť parlamentu je na opačnej strane. Budova je pamiatkou národného významu. Počas protestov v roku 2009 bol interiér vážne poškodený. Oprava trvala 5 rokov. Parlament môžete navštíviť počas komentovanej prehliadky so sprievodcom.

15. Pamätník Kráľovnej Márie (Monumentul Reginei Maria)

Pamätník Kráľovnej Márie (Monumentul Reginei Maria; 600 m/9 min. pešo juhozápadne od centra) odhalili v roku 2025 pri príležitosti 107. výročia zjednotenia Besarábie s Rumunskom. Pomník vysoký viac ako 6 m predstavuje Kráľovnú Máriu v deň jej korunovácie v meste Alba Iulia.

Mária Edinburská bola poslednou rumunskou kráľovnou (1914-1927) ako manželka kráľa Ferdinanda I. Rumunského. Narodila sa v roku 1875 v Eastwel Parku v grófstve Kent v Spojenom kráľovstve. Jej rodičmi boli princ Alfréd, vojvoda z Edinburghu a zároveň 2. syn kráľovnej Viktórie, a ruská veľkokňažná Mária Alexandrovna, jediná dcéra ruského cára Alexandra II. Nikolajeviča a Márie Alexandrovny, princeznej hesenskej. Kráľovná Mária zomrela na hrade Pelișor v roku 1938. Pre jej srdce postavili kaplnku na hrade Bran.

16. Socha rímskej vlčice (Lupa Capitolina)

Socha rímskej vlčice (Lupa Capitolina; 550 m/8 min. pešo juhozápadne od centra) je replikou slávnej rímskej sochy, ktorú mestu daroval Rím v prvých rokoch zjednotenia Besarábie a Bukoviny s Rumunskom. V roku 1940 sochu z politických dôvodov roztavili. Kultúrna liga za jednotu Rumunov všade nechala v roku 1990 vyrobiť kópiu sochy, ktorú umiestnili pred Národné múzeum histórie Moldavskej republiky v Kišiňove.

17. Vila Herța (Casa Herța)

Eklektická vila Herța (Casa Herța; 750 m/10 min. pešo severozápadne od centra) patrila šľachticovi a neskôr starostovi mesta Vladimírovi Herțovi. Budovu zdobia rastlinné ornamenty a alegorické postavy. Vnútorné steny vymaľovali freskami s mytologickými výjavmi a štukové ornamenty stien pozlátili. V roku 1939 v nej sochár Alexandru Plămădeală spolu s ďalšími umelcami založili Mestskú umeleckú galériu. Bola 1. múzeom plastického umenia v Moldavsku. Po pripojení k Sovietskemu zväzu ju reorganizovali na Republikánske múzeum plastického umenia MSSR. Umelecké diela sa počas vojny preventívne rozhodli premiestniť na bezpečnejšie miesto. Vtedy bez stopy zmizli a viac sa ich už nepodarilo nájsť. Vilu síce začali rekonštruovať, napriek tomu stále čaká na navrátenie zašlej slávy.

18. Centrálny trh (Piața Centrală)

Centrálny trh (Piața Centrală; 900 m/12 min. pešo juhovýchodne od centra) je najväčším mestským trhom pod holým nebom. Jeho história siaha do polovice 19. storočia. Rozprestiera sa medzi niekoľkými ulicami v centre mesta. Na trhu kúpite (takmer) všetko od mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny cez oblečenie, obuv, doplnky, suveníry a ďalšie predmety, na aké si len spomeniete. Zjednávať je tu podmienkou!

19. Bývalá vodárenská veža (Fostul Turn de Apă)

Bývalá vodárenská veža (Fostul Turn de Apă; 1,1 km/18 min. pešo juhozápadne od centra) sa v roku 1971 stala domovom Múzea histórie mesta Kišiňov (Muzeul de Istorie al Orașului Chișinău). Eklektickú vežu začali stavať v roku 1860 podľa projektu ruského architekta Alexandra Bernardazziho. Dokončili ju až o 28 rokov neskôr v roku 1888. Svoje brány však otvorila až v roku 1892. Má výšku 27 m. Steny sú z tehál a tesaného vápenca. Architekt pri nej prvýkrát použil leštený kameň. Stala sa 1. dodávateľom vody v Kišiňove a spolu s ňou vybudovali 1. vodovodné potrubia v meste.

Vodou zásobovali centrálnu časť mesta. Ako vodárenská veža slúžila 48 rokov. Od roku 1940 sa používala ako požiarna veža. Zemetrasenie v roku 1977 budovu poškodilo. V rokoch 1980-1983 ju prestavali podľa dobových obrázkov. Pôvodne sa v meste nachádzali 2 vodárenské veže. Druhá veža sa do súčasnosti nezachovala. Bola zničená v roku 1963. Múzeum vo veži znovu otvorili v roku 2011. Má 4 stále expozície. Najstarším exponátom je hlinená nádoba zo 4. storočia n. l. Z terasy na jej vrchole uvidíte mesto, okolité kopce i vzdialené sídliská na nich. Vstupenka stála 7,70 lei/1,51 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

20. Park „Údolie mlynov” (Parcul „Valea Morilor”)

Park „Údolie mlynov” (Parcul „Valea Morilor”; 1,6 km/23 min. pešo juhozápadne od centra) sa stal známym vďaka najmenšej bronzovej soche Malého princa na svete. Sochu vysokú len 11 cm nájdete na brehu umelého jazera. K jazeru vedie 218-schodové schodisko z jednej strany a kaskádové vodné schodisko z 2. strany. Schodisko prekonáva slávne Schodisko generála Potemkina v Odese, ktoré má 200 schodov. Obnovili ho v roku 2016. Výstavbu parku nariadil sovietsky vodca Leonid Brežnev v roku 1950. Zelené divadlo pod holým nebom má kapacitu až 5 tisíc miest. Na jazere prenajímajú kanoe a kajaky. Okolie jazera je zase ideálne na beh či bicyklovanie.

Kišiňov je mesto parkov. Vyberte sa do parku aj v týchto mestách:

• Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok
• Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu
• Miláno – 1 deň nestačí
• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte až po Atomium

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 11. 3. 2026 (1 eur = 5,0907 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Kišiňov alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Piatra Neamț dostať?

Piatra Neamț sa nachádza v historickom regióne Moldavsko na severovýchode Rumunska. Z administratívneho hľadiska je najväčším a hlavným mestom okresu Neamț. Od Iași, najväčšieho mesta celého regiónu, sa nachádza 138 km/2 h 18 min. autom juhozápadne a od Bukurešti, hlavného mesta Rumunska, je vo vzdialenosti 374 km/4 h 20 min. autom severne.

Autobusom

Ak budete do mesta cestovať autobusom, môžete vystúpiť na jednej z dvoch autobusových zastávok:

• Autogara Euro Travel (Veche) – stará autobusová stanica, neďaleko železničnej stanice, 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra,
• Autogara Fya Trans – neďaleko starej autobusovej i železničnej stanice, 1,1 km/16 min. pešo juhozápadne od centra.

Vlakom

Železničná stanica Piatra Neamț sa nachádza 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra.

Kde v meste Piatra Neamț získať info?

Národné turistické informačné a propagačné centrum (Centrul național de informare și promovare turistică) sa nachádza 700 m/10 min. pešo juhozápadne od historického jadra mesta.

Čo v meste Piatra Neamț robiť, vidieť a navštíviť?

V meste Piatra Neamț vám určite odporúčam výlet lanovkou na vrch Cozla. Keby sme do mesta neprišli v pondelok a nasledujúci deň by nám na jeho spoznávanie ostalo viac času, určite by sme navštívili Kráľovský dvor s vežou Štefana Veľkého. V meste ďalej môžete navštíviť Múzeum histórie a archeológie, Múzeum eneolitu Cucuteni Gheorghe Dumitroaia (kultúra Cucuteni bola významná eneolitická civilizácia vo východnej Európe), Etnografické múzeum, Múzeum prírodných vied, Umelecké múzeum, Galériu umenia Lascăr Vorel, Pamätný dom Calistrat Hogaș, Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa, či Centrálny park.

Vrch Cozla (Vârful Cozla)

Vrch Cozla (Vârful Cozla, skrátene Vf. Cozla; 650 m n. m.) sa vypína nad severným okrajom mestom Piatra Neamț. Je súčasťou prírodnej rezervácie. Minerálne pramene, ktoré objavili v roku 1882, ocenili na Svetovej výstave v Paríži už v roku 1900. Mesto je od roku 1889 kúpeľným strediskom. Prívalové dažde v roku 1897 spôsobili masívne zosuvy pôdy. Preto v rokoch 1901-1904 zalesnili vrch jedľami a borovicami. V súčasnosti je vrch strediskom letnej, ale aj zimnej rekreácie a vhodným východiskovým bodom na turistiku v Prírodnom parku Tri kotly a Geologickej rezervácii Liparských (eolických) marmitov.

Na vrchol sa dostanete pešo po turistickom chodníku (2,3 km/53 min. pešo severne od centra) alebo pohodlne lanovkou. Práve tú sme zvolili aj my. Dolná nástupná stanica kabínkovej lanovky (Telegondolă Panoramă – stație plecare; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra) sa nachádza pri železničnej stanici. Horná výstupná stanica kabínkovej lanovky (Telegondolă Panoramă – Stație Sosire; 2 km/50 min. pešo severne od centra) sa nachádza pod vrcholom Cozla.

Technické a praktické informácie o lanovke

Lanovku otvorili vo februári 2008, má dĺžku 1 915 m, cesta trvá 8 minút, rýchlosťou 6 m/s. Dolná stanica lanovky sa nachádza vo výške 323 m n. m., horná stanica lanovky je zase vo výške 632 m n. m., takže výškový rozdiel je 309 m. Lanovku vyrobila rakúska firma Doppelmayr, má 22 moderných kabínok, každú s kapacitou 8 osôb, prepravná kapacita je 1 200 osôb za hodinu, počet stĺpov na trase je 10 a najvyšší má výšku 64 m. Po 16 rokoch prevádzky v roku 2024 lanovka prekročila hranicu 1 milióna prepravených cestujúcich. Na Slovensku máme lanovky od tejto firmy napr. zo Štartu na Skalnaté pleso, v Jasnej v Nízkych Tatrách, v Park Snow Donovaly a mnohých ďalších.

Lanovka premáva 365 dní v roku, v pondelky, utorky a od štvrtka do nedele medzi 10.00-18.00 h a v stredy medzi 12.00-18.00 h. Spiatočný lístok na lanovku stál 50 ron/9,81 eur/os. Lístok si môžete kúpiť v pokladni na dolnej stanici lanovky alebo on-line na oficiálnej internetovej stránke lanovky. On-line lístky platia 90 dní. V prípade silného vetra, búrok alebo iných nebezpečných poveternostných podmienok môžu prevádzku lanovky dočasne pozastaviť. Neďaleko dolnej stanice lanovky sa nachádza parkovisko. Za parkovanie sme zaplatili 15 ron/2,94 eur/deň. V parkovacom automate môžete platiť platobnou kartou.

Kráľovský dvor (Curtea Domnească)

Prvá písomná zmienka o kráľovskom dvore pochádza z roku 1491. Kostol postavili v rokoch 1497-1498 za vlády Štefana Veľkého. Slúžil ako kniežacie sídlo, administratívne centrum a miesto obrany. Opevnený dvor pôvodne zahŕňal kniežací palác, kostol vojvodu a hospodárske budovy. Do súčasnosti sa zachovala veža Štefana Veľkého, Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa a pivnice v 2 kniežacích domoch.

Ruiny 1. kniežacieho domu (Pivnița 1 de la Curtea Domnească) objavili v rokoch 1954-1955. Múzeom sa stali až v roku 1986. V expozícii uvidíte pôvodné 3-rozmerné exponáty, vojenskú výstroj a výzbroj, ozdobné predmety, odevné doplnky a mince zo 16.-18. storočia. Ruiny 2. kniežacieho dvora (Pivnița 2 de la Curtea Domnească) objavili pri archeologickom výskume v roku 2011. Expozíciu v ňom otvorili v roku 2016. Panely prezentujú hlavné archeologické výsledky.

Vežu Štefana Veľkého (Turnul lui Ștefan cel Mare) postavili zo surového kameňa a tehál v roku 1499 po víťazstve v bitke pri Codrii Cosminului. Má výšku 19 m. V priebehu storočí plnila niekoľko funkcií. Bola zvonicou susedného kostola, poskytovala útočisko v prípade nebezpečenstva, vďaka svojej výške bola strategickým pozorovacím bodom, taktiež miestom pre mestského strážcu požiarov. Hodiny na vežu umiestnili v roku 1890.

Kráľovský dvor je otvorený od októbra do marca od utorka do nedele medzi 9.00-17.00 h a od apríla do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 16 ron/3,14 eur/os.

Centrálny park (Parcul Tineretului)

Centrálny park alebo Park Štefana Veľkého alebo tiež Park mládeže (Parcul Tineretului; 210 m/3 min. pešo južne od centra) je bezpodmienečne jednou z najobľúbenejších promenád mesta. V podvečerných hodinách sa to návštevníkmi parku len tak hemžilo. Na spríjemnenie nálady dokonca hrala z rozhlasu hudba. Park je celoročným dejiskom podujatí mesta. Od festivalov, koncertov a výstav v letnej sezóne cez vianočné trhy až po oslavu Nového roka v tej zimnej.

Kde sa v meste Piatra Neamț ubytovať?

Apartmánový hotel Atlas Aparthotel (350 m/5 min. pešo východne od centra) bol absolútne najlepším ubytovacím zariadením, v akom sme sa v rumunskom Moldavsku, ale aj Moldavsku ubytovali. Ubytovať sa môžete medzi 15.00-22.00 h. Odubytovať sa musíte medzi 7.00-11.00 h. Na recepcii pracovala neskutočne milá, veľmi dobre po anglicky hovoriaca recepčná, pripravená kedykoľvek s čímkoľvek pomôcť. V tomto hoteli by sme pokojne ostali aj týždeň.

Mali sme byť ubytovaní v 2-posteľovej izbe Standard vo vedľajšej budove hotela. Našu izbu ale dali iným hosťom, ktorí nechceli byť ubytovaní v hlavnej budove. Vďaka týmto hosťom sme dostali skutočne priestranný 1-spálňový apartmán s obývacou izbou s balkónom s výhľadom na protiľahlý kopec so súkromnou plne vybavenou kuchyňou a súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. V kuchyni bola varná doska, mikrovlnná rúra, chladnička, kávovar, rýchlovarná kanvica, voda, káva a čaj. Ku káve nás čakala drobná pozornosť v podobe Raffaella. V kúpeľni boli bezplatné toaletné potreby.

Veľmi chutné raňajky podávajú formou ponukových stolov. V ponuke sme našli aj rumunskú zeleninovú nátierku Zacuscă z pečených baklažánov, červenej papriky, paradajkového pretlaku a cibule, ochutenú soľou, korením a bobkovým listom. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli. Nebolo možné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom osvetlenom a kamerou monitorovanom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Za ubytovanie sme zaplatili 405,50 ron/79,54 eur. Cena zahŕňala izbu s raňajkami, 11 % DPH a mestskú daň vo výške 5 ron/0,98 eur/noc. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Piatra Neamț najesť?

V meste Piatra Neamț sme sa najedli v 2 reštauráciách. V jednej nám chutilo, v tej druhej už trochu menej. Tá druhá sa nám aspoň postarala o ďalší zážitok v podobe živej hudby. Pri ďalšej návšteve mesta by sme ju ale určite zamenili za inú reštauráciu.

Turnul Berarilor

Nemecky pôsobiaca reštaurácia Turnul Berarilor sa nachádza 650 m/9 min. pešo juhozápadne od centra. Stôl si môžete rezervovať priamo na stránke reštaurácie. Ochutnal som vyprážaný kurací rezeň s vyprážanými zemiakovými lupienkami s kajenským korením. Rezeň som kombinoval s remeselným pivom vlastnej výroby Pils Aramie. Nefiltrovaný a nepasterizovaný ležiak s medenou jantárovou farbou a výbornou chuťou. Pripomínal mi Nemțeanu, ktorú som ochutnal deň predtým v Târgu Neamț. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 121 ron/23,74 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Buon Gusto

Reštaurácia Buon Gusto (450 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra) sme navštívili vďaka veľa pozitívnym hodnoteniam. Netušili sme, že v ten večer bude hrať v podniku ešte aj živá hudba. Starší spevák sa pokúšal s nami viackrát nadviazať očný kontakt a presvedčiť nás, aby sme mu so spevom pomohli. Až po chvíli nakoniec dorazil k nášmu stolu a zistil, že mu vôbec nerozumieme. Večeru sme začali tradičnou rumunskou pálenkou zo sliviek Țuică.

Zaujímalo ma, ako pripravujú v tejto časti Rumunska pizzu. Objednal som si moju obľúbenú s tuniakom. V reštaurácii ale na ňu naviac dávajú ešte aj sladkú konzervovanú kukuricu. Nie, že by mi pizza nechutila, len to nebolo ono. Navyše sme sa po jej zjedení necítili najlepšie, tak len veríme, že to nebolo jedlom. Pizzu som zapil rumunským svetlým ležiakom Bucur. Svieža, vyvážená, mierne horká chuť s aromatickými tónmi. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 155 ron/30,40 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Piatra Neamț zájsť na kávu?

Pre široký výber pečiva a dezertov si určite zájdite do pekárne Crosta a ak túžite po káve s výhľadom, v tom prípade vám odporúčam kaviareň na vrchole Cozla.

Crosta

Sieť pekární Crosta (650 m/9 min. pešo juhozápadne od centra) ponúka neskutočne širokú ponuku pečiva, koláčov a tort. Prvá pekáreň vznikla už v roku 1966. V súčasnosti je to už 4. generácia, ktorá zdieľa svoju vášeň pre výrobu chleba. Aj pri názve Crosta sa inšpirovali chrumkavou kôrkou chleba. Niektoré druhy pečiva a pekárenských výrobkov, napr. Babičkin chlieb, Moldavské koláče, Domácu zemiakovú špecialitu a ďalšie zapísali do Národného registra tradičných produktov.

Ochutnal som dozlatista upečený dezert s vanilkovou príchuťou v tvare muffinu alebo mini bábovky Savarine, ktorý sa po upečení cez noc ešte namáča v rumovom sirupe. Podáva sa so šľahačkou a sladkou višňou. Koláč pomenovali na počesť významného francúzskeho spisovateľa o jedle, gurmána, politika a právnika Jeana Anthelmeho Brillat-Savarina. Sladký Savarine som snúbil s horkým espressom. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 36,49 ron/7,16 eur. V pekárni môžete platiť platobnou kartou.

Cozla

Ďalšiu kávu sme vypili (takmer) na vrchole Cozla, ktorý sa týči nad mestom. O výlete na vrchol som písal vyššie. Mali sme veľkú chuť na kávu a keď sa k tomu núka ešte pekný výhľad, bola by škoda to nevyužiť. V mimosezóne otvorili pri hornej stanici lanovky len jedinú kaviareň. Aj v tej sa dalo platiť len v hotovosti. Žiadny bankomat nablízku. V peňaženke sme mali posledných 10 ron/1,96 eur. Práve toľko stála jedna káva. Bolo rozhodnuté. O kávu sa budeme musieť pobiť podeliť.

Veľmi milý, pravdepodobne, pán majiteľ nám 2. kávu pripravil na účet podniku. Tú sme si neskôr odpracovali, keď sme pomáhali, predpokladám, jeho synovi potlačiť auto, ktoré zapadlo do kamienkov. Zapadnuté auto sa nám síce nepodarilo odtlačiť, ale ako odmenu za pomoc sme zase dostali, pravdepodobne, od manželky majiteľa chutný langoš s džemom. Na tento zážitok nikdy nezabudnem.

Vyvezte sa lanovkou aj v týchto lokalitách:

• Bergamo s príchuťou stracciatelly
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• Tatranské unikáty a unikátny Poprad
• Sants-Montjuïc
• Pevnosť Hohensalzburg a námestia okolo katedrály

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 9. 3. 2026 (1 eur = 5,0979 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Veľtržný palác

Veľtržný palác je klenotom českej funkcionalistickej architektúry. Postavili ho v rokoch 1925-1928 na základe návrhov architektov Josefa Fuchsa a Oldřicha Tyla. V tej dobe bol najväčšou budovou svojho druhu na svete. Ako už názov napovedá, pôvodne sa v ňom konali veľtrhy. Po 2. svetovej vojne v ňom sídlili viaceré spoločnosti, ktoré sa zapodievali zahraničným obchodom. V roku 1974 v budove vypukol obrovský požiar. Palác takmer celý vyhorel. Rekonštruovať ho začali už o 2 roky neskôr v roku 1976, keď sa stal sídlom Národnej galérie Praha. Dlhá a náročná rekonštrukcia trvala až do 90. rokov 20. storočia. Netešil som sa len na stále expozície galérie, ale aj na veľtržný palác samotný.

Národná galéria Praha – Veľtržný palác ponúka hneď niekoľko stálych expozícií, ako aj krátkodobých výstav. Medzi stále expozície patria:

• 1796-1918: Umenie dlhého storočia,
• 1918-1938: Prvá republika,
• 1939-2021: Koniec čiernobielej doby,
• 1956-1989: Architektúra všetkým.

Aktuálnou krátkodobou výstavou je tzv. Atlas. Vstupenka vás oprávňuje ísť do všetkých stálych expozícií galérie. Odporúčam vám ale vyhradiť si na galériu dostatok času. My sme za jedno poobedie stihli vidieť len 2 expozície. A aj to sme tej druhej nevenovali toľko času, koľko by si zaslúžila. Mojimi prioritami a nakoniec vlastne aj jedinými stálymi expozíciami, ktoré som stihol za asi 3,5 hodiny vidieť boli 1796-1918: Umenie dlhého storočia a 1918-1938: Prvá republika. Preto sa o nich v tomto článku dozviete viac.

1796-1918: Umenie dlhého storočia

Stála expozícia 1796-1918: Umenie dlhého storočia vystavuje diela českých a zahraničných umelcov len z vlastných zbierok, ktoré galéria počas svojej 230-ročnej existencie zhromaždila. V expozícii uvidíte okolo 450 diel od 150 rôznych autorov. Expozícia sa člení na 3 hlavné časti – Človek, Svet a Idey. Maľby dopĺňa voľné sochárske umenie. Časť s verejnou plastikou sa taktiež člení na 3 oddiely – Architektúra, Pomník a Náhrobok.

Vďaka tematickému členeniu expozície vznikli menšie skupiny diel, ktoré predstavujú samostatné obsahové celky, napr. portréty, rušné mestské bulváre, príroda či diela s mytologickou tematikou. Začiatok expozície sa spája so vznikom Spoločnosti vlasteneckých priateľov umenia 5. februára 1796 v Prahe. Diela z obrazárne tejto spoločnosti vytvorili základ zbierky Národnej galéria Praha.

V expozícii uvidíte diela umelcov ako Edgar Degas, Paul Cézanne, Pablo Picasso, Paul Gauguin, Auguste Rodin, Henri Rousseau, Egon Schiele, Camille Pissarro, Claude Monet, Édouard Manet, Gustav Klimt, Edvard Munch, či Max Švabinský. O Egonovi Schielem som písal už v článku Český Krumlov – história, umenie a tradícia. Zaujal ma obraz Telegram od Luise Max-Ehrlerovej, ktorá často zobrazovala ženy vo vypätých situáciách alebo Vražda v dome od Jakuba Schikanedera. Spoznali sme sochu od Františka Bílka, ktorú sme videli už v jeho vile. Pri časovej osi by som mohol stráviť aj niekoľko hodín. Do očí mi samozrejme udrela informácia o potopení Titanicu v severnom Atlantiku v roku 1912.

1918-1938: Prvá republika

Stála expozícia 1918-1938: Prvá republika vznikla pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky. Netvoria ju diela len z vlastného zbierkového fondu, ale aj zapožičané diela od iných inštitúcií, či zo súkromných zbierok. V expozícii uvidíte maľby, plastiky, knižnú tvorbu, či diela úžitkového grafického dizajnu nielen slovenských, českých, česko-nemeckých a karpatsko-ruských umelcov, ale aj diela zahraničných autorov. Štát ich kúpil v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Vďaka expozícii neostanete len v Prahe.

Prenesie vás do Užhorodu, Košíc, Bratislavy, Zlína a Brna, ktoré boli taktiež významnými umeleckými centrami vtedajšej doby. Vystavené diela uvidíte tak, ako ich mohol vidieť súdobý návštevník. Expozícia dokazuje, aká kultúrne bohatá, rozmanitá, ale aj kozmopolitná bola prvá republika. Zaujali ma obrazy Milenci od Augustea Renoira, Žena s papagájom od Georga Karsa, ktorú sme videli už na výstave École de Paris vo Valdštejnskej jazdiarni, súbor nábytku jedálnej zóny od Jana Vaněka alebo Dievča s absintom od Bedřicha Stefana. Uvidíte tiež diela Martina Benku, Oskara Kokoschku či Vincenta van Gogha.

Národná galéria Praha – Veľtržný palác: praktické info

Národná galéria Praha – Veľtržný palác je prístupná od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Základná vstupenka stojí 250 czk/10,24 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť aj on-line na oficiálnej internetovej stránke galérie. V pokladni galérie môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte galérie aj v týchto mestách:

• Kampus Vitra v nemeckom Weil am Rhein
• Múzeum Lumière vo francúzskom Lyone
• Brescia v Taliansku
• Viedeň – Mozart, secesia a zeleň v Rakúsku
• 5 zážitkov v regióne Trnavský kraj zážitkov na Slovensku

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka galérie

V Národnej galérii Praha vo Veľtržnom paláci mi uznali novinársky preukaz.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 6. 3. 2026 (1 eur = 24,419 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Národná galéria Praha – Veľtržný palác je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Námestie Place Bellecour

Námestie Place Bellecour je 4. najväčším námestím Francúzska a patrí medzi najväčšie pešie námestia Európy. Už za rímskych čias bolo vojenským táborom, trhoviskom, neskôr vinicou a až do 12. storočia močiarom. V jeho strede stojí bronzová jazdecká socha Ľudovíta XIV. z roku 1825. Ľudovíta tu zobrazili v rímskom štýle, teda bez sedla a strmeňov. V južnej časti námestia je turistické informačné centrum. Z námestia sa vám naskytne výhľad na dominantu mesta Baziliku Panny Márie a lyonskú Eiffelovu vežu.

2. Múzeum filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature)

O Múzeu filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature; 800 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok.

3. Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste)

Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste; 700 m/9 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) pochádza už z 12. storočia. V 13. storočí sa v nej konali 2 koncily (cirkevný snem biskupov). Po náboženských vojnách a Francúzskej revolúcii ju zrekonštruovali. Orloj patrí medzi najstaršie v Európe.

4. Lugdunum – rímske divadlá Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére)

O galsko-rímskych divadlách v štvrti Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére; 1,8 km/31 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

5. Bazilika Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière)

Dominantu mesta, hrdo sa vypínajúcu na kopci, zvonku nenápadnú, ba až fádnu a vo vnútri prehnane zdobenú Baziliku Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière; 2,1 km/36 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) postavili v eklektickom štýle. Práve na tomto kopci založili Rimania mesto v roku 43 pred naším letopočtom. Kostol síce slávnostne otvorili už na konci 19. storočia (1896), vnútornú výzdobu ale dokončili až po 2. svetovej vojne. Bazilika má výšku 86 m, šírku 35 m a výšku 48 m. Po prehliadke baziliky si užite výhľad na Lyon, pri ktorom budete mať celé mesto ako na dlani.

6. Lugdunum – rímske múzeum Fourvière (LUGDUNUM – Musée & Théâtres romains)

O galsko-rímskom múzeu v štvrti Fourvière (Lugdunum – Musée & Théâtres romains; 2 km/34 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

7. Justičný palác (Palais de justice historique de Lyon)

Historický justičný palác (Palais de justice historique de Lyon; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) sa vypína na brehu rieky Saône v starom Lyone. Prezrádza ho neoklasicistická fasáda s 24 korintskými stĺpmi. Na tomto mieste sa spravodlivosť vykonáva už od 10. storočia. Po postavení nového súdu ostali v budove Porotný súd a Odvolací súd.

8. Námestie Place des Terreaux

Námestie Place des Terreaux (1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) je najlepším východiskovým bodom na spoznávanie severnej časti polostrova. V južnej časti zástavby sídli Múzeum výtvarných umení a z námestia je to len na skok do opery. Slovo terreaux pochádza z latinského terralia, čo znamená priekopa. Tá sa tiahla južnou časťou námestia a spájala rieky Rhôna a Saône.

Stred námestia zdobí fontána z tepaného olova z konca 19. storočia (1888) od Bartholdiho. Ten navrhol tiež Sochu slobody v New Yorku. Fontána v podobe tzv. triumfálneho voza symbolizuje Francúzsko a kone predstavujú 4 rieky. Fontánu pôvodne objednali pre mesto Bordeaux, to ju však odmietlo pre vysoké náklady. V 90. rokoch 20. storočia pribudlo k fontáne ďalších 69 malých pozemných fontán. Škoda, že sme nevideli všetky fontány v plnej sile.

9. Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts)

Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts; 1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) našlo svoje miesto v bývalom opátstve zo 17. storočia. Obsahuje jednu z najdôležitejších zbierok umeleckých diel v Európe od antiky po súčasnosť. Môžete obdivovať diela Gauguina, Rembrandta, Rubensa, Veroneseho a mnohých ďalších. Vo Francúzsku je najdôležitejším múzeom hneď po Louvri. Ak náhodou múzeum nestíhate navštíviť, vyberte sa aspoň do jeho záhrady. Sadnite si medzi kvetinové záhony pod mohutné koruny dubov, líp a briez a obdivujte bronzové a mramorové sochy.

10. Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon)

Veľké divadlo, predchodca súčasnej opery, tu stálo od roku 1756. Z divadla už takmer nič nezostalo a zmenilo sa na nepoznanie po najväčšej rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia. Zatiaľ som nevidel škaredšiu budovu opery ako je Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon; 1,4 km/19 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Historická časť by možno aj celkom ušla, ale tej čiernej nadstavbe akosi neviem prísť na chuť. A to sa o nej píše ako o majestátnej kupole, ktorá je majstrovským dielom architektúry. Vo vnútri som síce nebol, ale podľa obrázkov na internete ma nezaujal ani interiér. Predstavenia v nej vraj ale stoja za to. Možno raz niekedy v budúcnosti.

11. Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais)

Severne od centra mesta môžete obdivovať 2 ohromné nástenné maľby. Jednou z nich je Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais; 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) alebo tiež murál slávnych obyvateľov Lyonu. Tou druhou je Stena tkáčov hodvábu, o ktorej píšem nižšie. Freska Lyončanov sa v roku 1995 s viac ako 1 miliónom návštevníkov ročne stala jednou z TOP atraktivít mesta.

Nástenná maľba má 800 m², zahŕňa 2 000 rokov histórie mesta a zobrazuje 25 historických a 6 súčasných osobností Lyonu. Stretnete tu napr. bývalého rímskeho cisára Claudia, francúzskeho matematika a fyzika André-Marie Ampèrea, francúzskeho spisovateľa Antoinea de Saint-Exupéryho s Malým princom, bratov Lumièrovcov, či francúzskeho kuchára Paula Bocusea. Nielen obyvatelia Lyonu musia byť pri pohľade na maľbu hrdí, koľko významných osobností pochádza práve z ich mesta. Ja by som bol tiež.

12. Námestie Place Sathonay

Námestie Place Sathonay sa nachádza 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour. Lemujú ho reštaurácie, kaviarne a bary. Stred námestia vypĺňa útulný park. V strede parku stojí socha seržanta Blandana, starostu Lyonu zo začiatku 19. storočia. Námestie je vhodným východiskovým bodom k Amfiteátru 3 Galov a tiež do botanickej záhrady.

13. Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules)

Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules; 1,6 km/24 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) postavili za rímskym mestom v roku 19. O storočie neskôr ho na žiadosť cisára Hadriána rozšírili a meria 147 m na dĺžku a 120 m na šírku. V amfiteátri sa konali hry a cirkusy. Každý rok sa tu zhromažďovali zástupcovia 60 galských národov, aby v amfiteátri prisahali vernosť Rímu. Amfiteáter odokryli počas stavebných prác v roku 1834 a vykopali v 60. rokoch 19. storočia. Z ulice nad amfiteátrom sa vám naskytne výhľad na Baziliku Panny Márie z Fourvière a lyonskú Eiffelovku.

14. Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts)

Druhou, dych berúcou nástennou maľbou, je Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts; 2,6 km/40 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Aj táto nástenná maľba patrí medzi jedny z najnavštevovanejších atraktivít mesta. Pôvodne tu stál len obrovský prázdny múr. Architektúru štvrte, typickú tkaním hodvábu, charakterizujú veľké okná a vysoké stropy. Po reštrukturalizácii štvrte sa začali objavovať prázdne múry. Prvá verzia vznikla už v roku 1987. Najprv odrážala len mestskú štvrť, dnes už je to celé mesto. Len ťažko uveríte, že ide o plošnú maľbu. Svojím štýlom vás nepochybne vtiahne do seba.

15. Záhrada Rosy Mir (Jardin Rosa Mir)

Španielsky majster murár Jules Sénis Mir utiekol do Lyonu so svojou rodinou pred Francovým režimom v roku 1951. Keď jeho mama Rosa Mir Mercader zomrela v roku 1957, vytvoril Jules na jej počesť Záhradu Rosy Mir (Jardin Rosa Mir; 2,7 km/42 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Ostal verný svojmu remeslu a vytvoril záhradu, ktorej steny a štruktúry pokrývajú mušle, kamienky a štrk. Jules musel mať svoju mamu veľmi rád, keď jej vytvoril takúto záhradu s arabsko-andalúzskymi vplyvmi.

Na niektorých fotografiách záhrady by vám ani vo sne nenapadlo, že ju takmer z každej strany obklopujú nejaké výškové budovy. Napriek tomu, že sa kontroluje počet návštevníkov v záhrade (max. počet naraz je 15), snáď budete mať pri jej návšteve viac šťastia ako my a nebudete sa tlačiť medzi ostatnými lovcami najlepších záberov. Záhrada Rosy Mir je od apríla do októbra otvorená v soboty medzi 14.00-18.00 h. Vstup do záhrady je bezplatný.

16. Sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône)

Príjemnou prechádzkou počas návštevy lyonského polostrova môže byť sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône; 3,7 km/51 min. pešo južne od námestia Place Bellecour). Ak náhodou plánujete navštíviť múzeum prírodných vied (Musée des Confluences), zájdite si po prehliadke múzea do záhrad za ním. Okrem obrovského, do očí udierajúceho, nápisu Lyon s levom, pri ktorom sa môžete odfotografovať, sa práve v týchto miestach vlieva Saône do Rhôny. Môžete sa tu na chvíľu zastaviť a sledovať rušné mesto okolo vás na opačných brehoch riek.

17. Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or)

Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or; 3,3 km/46 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour) je so svojou rozlohou 117 ha najväčším mestským parkom vo Francúzsku. Hovorí sa, že križiaci v týchto miestach kedysi zakopali poklad vrátane zlatej hlavy Krista. Po rokoch si najali veštkyňu, aby im ju pomohla nájsť, ale napriek všetkému úsiliu sa jej to nakoniec nepodarilo. Pre verejnosť park otvorili už v roku 1857. Pri vchode vás privíta ohromná pozlátená brána.

Botanická záhrada a Ostrov labutí

Okrem obrovského jazera, záhonov s ružami, chodníkov a lavičiek sa tu nachádzajú zoologická aj botanická záhrada. V botanickej záhrade, údajne najväčšej vo Francúzsku, rastie asi 16 000 druhov rastlín a vďaka tomu patrí medzi jednu z najbohatších zbierok Európy. Veľké skleníky pochádzajú z roku 1865 a 1. kvety v nich vykvitli koncom 19. storočia. Vojnový pamätník na ostrove labutí (Île aux Cygnes) vztýčili medzi rokmi 1914-1930. Zaujímavosťou je, že na ostrov sa dostanete suchou nohou podchodom.

Záhrada ruží a Zoologická záhrada

Záhrada ruží vznikla v 60. rokoch 20. storočia (1961-1964). Ružová záhrada sa môže pochváliť viac ako 16 000 kríkmi ruží, ktoré predstavujú viac ako 450 druhov. Zoologická záhrada z roku 1887 je domovom viac ako 400 druhov zvierat. Niektoré zvieratá uvidíte priamo z verejnej časti parku. Park je ideálnym miestom pre rodiny s deťmi. Tie tu nájdu malý, či veľký kolotoč, šliapacie bicykle, turistický vláčik, štvorkolky, hojdačky, motokáry, minilode alebo si môžu prenajať vodný bicykel a plaviť sa medzi kačkami a labuťami.

V parku tiež nájdete stánky s občerstvením a so suvenírmi. Park je otvorený od polovice apríla do polovice októbra denne medzi 6.30-22.30 h a od polovice októbra do polovice apríla denne medzi 6.30-20.30 h. Park je zatvorený v prípade silného vetra. Vstup do parku je bezplatný.

18. Tržnica Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse)

Pre nasatie miestnej atmosféry vám odporúčam navštíviť tržnicu Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse; 1,9 km/27 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour). Prvú tržnicu otvorili už v 2. polovici 19. storočia (1859). O storočie neskôr otvorili tržnicu Paula Bocusea. Vo vnútri nájdete viac ako 60 obchodníkov. Ostal som prekvapený, koľko ľudí v nej obedovalo. Okolo nás bolo všade počuť francúzštinu. Tu človek pochopí snáď najlepšie francúzsku kultúru. Hlavne nechoďte do tržnice hladní, lebo budete mať chuť všetko zjesť.

Paul Bocuse, jeden z najväčších šéfkuchárov 20. storočia, zakladateľ hnutia nouvelle cuisine a spolku Bande a Bocuse, propagoval novú kuchyňu. Jeho reštaurácia v Collonges-au-Mont-d’Or neďaleko Lyonu držala od roku 1965 až do jeho smrti (2018) nepretržite 3 michelinské hviezdy. Je tak jedinou reštauráciou na svete, ktorá si ich udržala tak dlho.

19. Filmová freska (Fresque du cinéma)

Kde inde mohla vzniknúť filmová freska (Fresque du cinéma; 1 km/15 min. pešo východne od námestia Place Bellecour), ak nie v Lyone. V meste sa to v roku 1895 vďaka bratom Lumièrovcom všetko začalo. Na freske by ste mali vidieť väčšinu filmov, ktoré natočili v meste. Freska nie je práve v najlepšom stave. V spodnej časti ju niekto pokreslil graffiti. Všimol som si, že niektorí cestovateľskí sprievodcovia ju asi pre istotu už ani neodporúčajú.

20. Múzeum Lumière (Musée Lumière)

Múzeu bratov Lumièrovcov (Musée Lumière; 3,5 km/50 min. pešo juhovýchodne od námestia Place Bellecour) som venoval samostatný článok.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Vynálezy bratov Lumièrovcov

V roku 1881, keď mal Louis 17 rokov, vynašiel fotografické platne pripravené na použitie. Platne boli známe ako modré štítky, podľa krabičiek, v ktorých sa predávali. Práve tieto platne priniesli Lumièrovcom slávu a bohatstvo. Kinematograf si dali patentovať v roku 1895. Prvý film vznikol pravdepodobne 19. marca 1895. 33 divákov 1. plateného verejného premietania videlo 10 filmov 28. decembra 1895 v parížskom Grand Café. Zachovalo sa 1 408 filmov z pôvodných 1 428, čo je pozoruhodné číslo.

Vedeli ste, že bratia Auguste a Louis takmer všetky svoje patenty zaregistrovali spolu pod oboma menami?

K nim neskôr pridali viac ako 600 ďalších filmov. Louis podal patent na fotorámu 29. decembra 1900. Ide o fotografický proces, ktorý umožňuje jeden 360° záber a jeho projekciu na valcové plátno. Vo štvrtok 17. decembra 1903 vynašli bratia Lumièrovci farebnú fotografiu – autochróm. Na trh ho komerčne uviedli v roku 1907 a používal sa takmer 30 rokov (do roku 1935).  

Vila Lumière

Vilu Lumière postavili medzi rokmi 1899-1901 pre Antoina a Joséphine Lumièrovcov, rodičov Augusta a Louisa. V roku 1972 ju mesto Lyon zachránilo pred zničením. Medzi rokmi 1978-1991 sa stala domovom Národnej fotografickej nadácie. V roku 1982 vznikol Inštitút Lumière, ktorý vo vile sídli od samého začiatku. Inštitút okrem iných aktivít vo vile prevádzkuje múzeum.

Prehliadka Múzea Lumière

Po zakúpení vstupenky dostanete plán vily, ktorú si už potom sami prechádzate. V múzeu nie je žiadna šatňa, takže pokiaľ nemusíte, neberte si so sebou žiadne veľké tašky, pretože ani pani v pokladni nie je ochotná si vaše ruksaky vziať. Múzeum Lumière sa venuje histórii rodiny, kinematografu, technickým výtvorom bratov Lumièrovcov a skúma proces vynálezu filmu. Bratia sa okrem fotografie a stereoskopickému filmu venovali tiež oblastiam ako zvuk, mechanika alebo výskum medicíny.

Prehliadka múzea začína na prízemí vily v zimnej záhrade. Jeanne-Joséphine Lumière, Antoinova manželka, pestovala v zimnej záhrade mnoho kvetín. Už v roku 1900 mala miestnosť podlahové kúrenie. Zimná záhrada patrí medzi najkrajšie miestnosti vily, možno aj vďaka 4 rôznym druhom mramoru. Okrem 1. kinematografu uvidíte tiež reklamné plagáty na jeho kúpu.

Na poschodí prehliadka začína výstavou fotografií z rodinného života, niektoré fotografie pochádzajú práve z vily, v ktorej sa nachádzate. Spálňu Antoina a Joséphine Lumièrovcov ponechali vo vile v jej pôvodnej podobe. Zaujímavosťou je, že rodina veľmi rýchlo vybavila svoju vilu telefónom a dokonca aj nákladným výťahom. Nevynechajte 2 premietacie miestnosti. V prvej uvidíte 15-minútovú ukážku z filmu Lumière! Dobrodružstvo sa začína. Druhá ponúka zmes zvuku a vybraných scén z filmov.

Najviac ma zaujal Zoetrop, svetelné umelecké dielo od Émilie Tolot, ktorý vynašli už v roku 1834. Dielo vytvára ilúziu pohybujúcich sa obrazov vďaka súhre rýchlosti a svetla. Obsahuje viac ako 400 sôch, ktoré sa skladajú zo 16 sérií po 24 postavách. Každá séria zobrazuje postavu, ktorá kráča, gestikuluje alebo tancuje v rôznych pózach. Zoetrop sa pohybuje rýchlosťou asi 12 snímok za sekundu. Ilúzia sa dosahuje pomocou stroboskopických projektorov.

Galéria Kino

Po prehliadke vily nezabudnite navštíviť Galériu Kino, ktorá sa nachádza len pár krokov západne od vily vedľa rovnomennej kaviarne. Galériu umiestnili do bývalého skladu továrne. Venuje sa filmovej fotografii a výstavám zberateľských plagátov. V čase našej návštevy bola v galérii fotografická výstava Lumièrovo dobrodružstvo, Postavy z Lumièrových filmov. Výstava vznikla pri príležitosti 130. výročia vzniku kinematografu (1895). Na výstave uvidíte postavy, ktoré sa objavujú vo filmoch na rôznych miestach Francúzska a v zahraničí (v súčasnosti to je 31 krajín) medzi rokmi 1895-1905. Výstavu pre vysoký záujem predĺžili do 1. februára 2026.

Praktické info o Múzeu Lumière a Galérii Kino

Múzeum Lumière (Musée Lumière) sa nachádza 3,5 km/50 min. pešo východne od námestia Place Bellecour. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-18.30 h. Vstupenka stojí 9,50 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou. Galéria Kino (Galerie Cinéma) je otvorená od utorka do nedele medzi 11.00-19.00 h. Vstupenka do galérie stojí 4 eur/os., po predložení vstupenky do Múzea Lumière stojí 1 eur/os. Vstupenky na prehliadku a podujatie si môžete kúpiť aj on-line.

Navštívte tieto filmové lokality:

• Zámok Veltrusy v Česku
• Kráľovský Winchester v Spojenom kráľovstve
• Vicenza – perla renesancie v Taliansku

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránku inštitútu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Múzeum Lumière v Lyone je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Cremona dostať?

Cremona je sídlom rovnomennej provincie v regióne Lombardsko na severe Talianska. Od Milána sa nachádza 97 km/1 h 20 min. autom juhovýchodne.

Autobusom

Autobusová stanica Cremona, FS, Autostazione Est sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune.

Vlakom

Železničná stanica Cremona sa nachádza 1,3 km/18 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune. Do Cremony som cestoval vlakom z Bergama. Cesta vlakom vrátane 14-19-minútového prestoja v Trevigliu trvá okolo 2 hodín. Spiatočný cestovný lístok by ma vyšiel na 16,20 eur.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. 

Kde v meste Cremona získať info?

Turistické informačné centrum Infopoint Cremona – Ufficio Informazioni sa nachádza priamo na námestí Piazza del Comune v radnici v západnej časti zástavby.

Čo v meste Cremona robiť, vidieť a navštíviť?

Väčšina atraktivít mesta sa sústreďuje na hlavnom námestí Piazza del Comune – radnica, lodžia vojakov, veža Torazzo, katedrála a krstiteľnica. Byť v Cremone a nenavštíviť Múzeum huslí, to je akoby ste v meste nikdy neboli. Po ceste na stanicu (alebo z nej) môžete obdivovať hneď niekoľko stredovekých palácov.

Radničné námestie (Piazza del Comune)

Stredoveké Radničné námestie (Piazza del Comune) patrí medzi najimpozantnejšie námestia Talianska. Celé na mňa pôsobilo ako divadelná kulisa. Dokonale snúbi svetské s náboženským. Na jednej strane ho lemujú Torrazzo, katedrála, krstiteľnica, zatiaľ čo na druhej radnica a vojenská lodžia. Priamo na námestí ma prekvapilo niekoľko radov stolov, ktoré sa tu vyhrievali na slnku. V letnej páľave som premýšľal kam sa skryjem a vôbec som neuvažoval nad tým, že by som si k jednému zo stolov sadol. Poobede som pochopil, prečo stoly umiestnili len po určitú časť námestia. Keď sa slnko presunulo za radnicu, všetky stoly sa ukryli v jej tieni.

Radnica (Palazzo del Comune)

Radnica (Palazzo del Comune), postavená v štýle lombardského broletta, pochádza z roku 1206. Postupne ju rozširovali až do 15. storočia. V 19. storočí (1838) jej fasádu prestavali v novorenesančnom štýle. Na poschodí sa nachádzajú sály s freskami z 13. storočia, vzácny mramorový krb, plátna zo zaniknutých kostolov, či replika dverí z paláca Stanga. Pôvodné dvere môžete vidieť v Louvri. V severnej časti radnice je turistické informačné centrum.

Lodžia vojakov (Loggia dei Militi)

Tehlová Lodžia vojakov (Loggia dei Militi) pochádza z konca 13. storočia (1292). Spoznáte ju podľa vysokého portika a je zakončená cimburím. Pod portikom sa zachoval štít starobylej brány Porta Margherita, na ktorom je obraz Herkula, zakladateľa mesta, s mestským erbom. Stretávali sa v nej velitelia mestských milícií. Tmavozelený novinový stánok pred lodžiou vás vráti do minulého storočia.

Vertikálne múzeum v cremonskej veži (Museo Verticale del Torrazzo di Cremona)

Veža Torrazzo, neprehliadnuteľný symbol Cremony, stojí priamo na námestí Piazza del Comune vo východnej časti zástavby vedľa katedrály. Jej počiatky siahajú do 2. polovice 13. storočia (1267). Dokončili ju o 38 rokov neskôr (1305). Je najvyššou stredovekou tehlovou zvonicou v Európe. Má výšku 112,54 m. Na jej vrchol vedie neuveriteľných 502 schodov. A nie, v tejto veži vás na jej vrchol nevyvezie žiadny výťah. Budete si to musieť pekne vyšliapať sami. Astronomické hodiny na západnej strane veže pribudli v roku 1582, v roku, kedy sa reformoval gregoriánsky kalendár. Posledná reštaurátorská práca sa uskutočnila v roku 1974.

Výstup na vrchol vám spríjemní Vertikálne múzeum v cremonskej veži (Museo Verticale del Torrazzo di Cremona), ktoré pozostáva zo 7 zastavení. Asi vás neprekvapí, že všetko sa tu točí okolo času, hodín, slnka mesiaca a hviezd. Na jednotlivých poschodiach veže sa dozviete o prístrojoch na meranie času, uvidíte pôvodný mechanizmus hodín zvnútra, slnečné hodiny, mechanické hodiny, Foucaultovo kyvadlo, 7 bronzových zvonov, až kým nedosiahnete vrchol na panoramatickú terasu. Verte, že v tejto výške je výhľad naozaj nezabudnuteľný.

Oranžovo-hnedé strechy mesta obklopovala zelená farba okolitej krajiny. Cremonu som navštívil v júli 2025, takže letnému oparu som sa nevyhol. Na jar alebo v jeseni musí byť z veže naozaj krásny čistý výhľad na okolitú krajinu. Obdivoval som talianskeho otecka, ktorý našiel dosť odvahy a očividne aj trpezlivosti a dal si tú námahu vyjsť až na vrchol veže so svojimi 2 malými deťmi.

Praktické info o vertikálnom múzeu

Vertikálne múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.30-18.00 h. Vstupenka stála 10 eur/os. Cena zahŕňa prehliadky Vertikálneho múzea v cremonskej veži, Baptistéria a Diecézneho múzea).

Krstiteľnica (Battistero)

Výstavba tehlovej románskej krstiteľnice (Battistero) začala v roku 1167. Pri výstavbe sa inšpirovali florentskou krstiteľnicou. Stojí na 8-uholníkovom pôdoryse. Má výšku 34 m a priemer 20 m. Portikus podopierajú dva levy so stĺpmi, podobne ako pri susednej katedrále. Dve fasády, ktoré smerujú do námestia, obložili mramorom. Tak ako katedrála, tiež je miestom bohoslužieb. V jej strede sa nachádza mramorová cisterna. Steny zdobia 3 oltáre. Svetlo do nej vstupuje cez 2 rady dvojitých okien a 8-hranný otvor na samom vrchole kupoly. Krstiteľnica je otvorená od utorka do nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.30-18.00 h. Vstupenka stála 10 eur/os. Cena zahŕňa prehliadky Vertikálneho múzea v cremonskej veži, Baptistéria a Diecézneho múzea.

Rímska dláždená cesta (Strada Basolata Romana)

Počas rekonštrukčných prác na budove Obchodnej komory v roku 1967 náhodne objavili 2 staroveké rímske dláždené cesty (Strada Basolata Romana; 87 m/1 min. pešo severne od námestia Piazza del Comune). Objav pomohol pochopiť usporiadanie rímskeho mesta, ktoré bolo založené v roku 218 p. n. l.

Múzeum huslí (Museo del Violino)

Verte mi, že aj keď nie ste práve najväčším fanúšikom alebo virtuózom tohto sláčikového hudobného nástroja, v Múzeu huslí (Museo del Violino; 350 m/5 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza del Comune) sa vám bude určite páčiť. Moderné a interaktívne, aj keď nie všetky monitory v čase mojej návštevy fungovali. Pred prehliadkou múzea si pripravte hlavne oči, uši a prsty. Snáď jediné zmysly, ktoré v ňom nevyužijete, sú čuch a chuť. Proti ovoniavaniu vecí žiadny dišputát a tuším v múzeu nájdete aj niečo drobné pod zub.

Múzeum sídli v Palazzo dell’Arte, ktorý navrhli v roku 1941 a stavali počas 2. svetovej vojny a krátko po nej. Inštitúcia ale nie je len múzeom. Je medzinárodným kultúrnym centrom. Nadácia Múzea huslí chráni a propaguje tradičnú a súčasnú výrobu huslí v Cremone prostredníctvom výstav, konferencií, publikácií, súťaží, či vystúpení v auditóriu. V rámci múzea zriadili 2 vedeckovýskumné laboratóriá. Tie koordinujú výskum tém, ktoré súvisia s výrobou huslí.

Prehliadka Múzea huslí

Dozviete sa o udalostiach, ktoré predchádzali zrodu huslí a prispeli k ich vývoju, prenesiete sa do Cremony za čias Stradivariho, spoznáte hlavné husľové dynastie, ktoré v meste pôsobili. Uvidíte dielňu na výrobu huslí a o samotnej výrobe sa dozviete prostredníctvom videí na informačných paneloch. Vo veľkej drevenej kupole s 24 reproduktormi nadobudnete pocit, akoby ste sedeli uprostred orchestra. V tzv. Pokladnici uvidíte najvýznamnejšie hudobné nástroje zo zbierky múzea, nielen od Stradivariho, ale aj Amatiho, či Guarneriho.

Ani sa nečudujem, že ešte prísnejšie strážia viac ako 700 predmetov priamo zo Stradivariho dielne v ďalšej miestnosti. Medzi dielami súčasných najlepších majstrov výrobcov huslí som síce žiadne husle zo Slovenska nenašiel, zato tu boli husle od Jana Baptistu Špidlena z Česka. Pre komplexný zážitok vám odporúčam spojiť prehliadku múzea s koncertom v auditóriu. Vstupenky na podujatie do auditória si kúpite on-line.

Praktické info o Múzeu huslí

Múzeum huslí je otvorené od utorka do piatka medzi 11.00-17.00 h, soboty a nedele medzi 10.00-18.00 h. Po vstupe do expozície určite neodmietnite audio sprievodcu. Vysvetlí vám historické súvislosti, prevedie expozíciou a ešte si vďaka nemu vypočujete rôzne hudobné ukážky. Vstupenka stojí 12 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz. Vstupenky si kúpite aj on-line.

Stradivariho dom (Casa Stradivari)

Vedeli ste, že v Cremone môžete okrem Stradivariho huslí ešte stále vidieť aj Stradivariho dom (Casa Stradivari; 750 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune)? Stradivari v dome žil medzi rokmi 1667-1680. Dom je v súčasnosti sídlom rovnomennej nadácie, ktorá ho zrekonštruovala. Nadácia ponúka umelcom priestor na stretávanie sa, rast a výskum. Na prízemí sa koná kurz v oblasti zdokonaľovania výroby huslí, na 1. poschodí kurz hry na husliach a na 2. poschodí býva medzinárodne uznávaný umelec, ktorý spolupracuje s majstrami na prízemí, ako i učí mladé talenty na poschodí.

Palác Trecchi (Palazzo Trecchi)

Palác Trecchi (Palazzo Trecchi; 1 km/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) postavili na konci 15. storočia (1494). V polovici 19. storočia (1843) palác úplne prestavali v novostredovekom štýle s nádychom romantizmu. Pribudla novogotická ornamentika, cimburie a rohová vežička. Priestranné novogotické átrium lemujú červené mramorové stĺpy zo 16. storočia.

Palác Cittanova (Palazzo Cittanova)

Palác Cittanova (Palazzo Cittanova; 1 km/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) postavili v roku 1256. Vtedy bola táto časť mesta za hranicami starovekého rímskeho mesta. Spolu s palácom Trecchi a kostolom sv. Agáty rozširovali jadro mesta v stredoveku. Pri jeho výstavbe sa inšpirovali radnicou. Počas 13. storočia sa tu stretávala „Rada nového mesta“, po jej zániku bol palác sídlom cechu obchodníkov s barchetom (tkanina). Neskôr tu boli kasárne a nakoniec notársky archív. V súčasnosti slúži na konferencie a podujatia.

Palác Raimondi (Palazzo Raimondi)

Palác Raimondi (Palazzo Raimondi; 1,1 km/15 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) bol v dobe svojho vzniku v 15. storočí niečím výnimočným až nezvyčajným. Kvádrová fasáda z bieleho a ružového vápenca nie je pre Cremonu a jej provinciu typická. Pripomína skôr paláce vo Florencii. Jedinečné boli aj monumentálne schodisko a stĺpový portikus. V budove sídli Katedra hudobnej vedy a kultúrneho dedičstva Univerzity v Pavii, ktorá uchováva zbierku hudobných nástrojov Univerzitného múzejného systému.

Palác Stanga Rossi di San Secondo (Palazzo Stanga Rossi di San Secondo)

Palác Stanga Rossi di San Secondo (Palazzo Stanga Rossi di San Secondo; 1,2 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) pochádza z 15. storočia. Dnes už ale na ňom nenájdete nič, čo by toto storočie pripomínalo. Jeho súčasná novobaroková podoba vznikla prestavbou v 19. storočí. Renesančný portál z roku 1490 na konci 19. storočia odstránili a premiestnili do Louvru. V Palazzo Comunale už uvidíte len jeho sadrový odliatok.

Kde sa v meste Cremona najesť?

Napriek tomu, že som Osteria del Melograno (170 m/2 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza del Comune) navštívil práve v čase obeda, obsluha pre mňa našla miesto. Okolo mňa opäť samí Taliani. Všimol som si, že miestni si málokedy doprajú k obedu pivo. Ak už, tak takmer vždy je to víno. A ak si to pivo objednáte vy, takmer vždy sa prekvapene obzerajú. Niekedy som sa cítil, akoby som si dovolil objednať si poobede cappuccino. Ale poďme naspäť k ostérii.

Tá už má na reštauračnom trhu Cremony svoje stále miesto. Existuje od roku 1999. Neformálnu reštauráciu ale nemilujú len jej hostia. Pred niekoľkými rokmi ju ISNART (Národný inštitút pre výskum cestovného ruchu) vyhlásil za najlepšiu ostériu v Taliansku. Ochutnal som miestnu kuchyňu, Marubini Cremonesi s maslom a zeleninou. Obed som snúbil s už spomínaným talianskym pivom. Za chutný obed som zaplatil 20 eur. V ostérii si neúčtovali coperto a môžete v nej platiť platobnou kartou.

Kam v meste Cremona zájsť na kávu?

Kaviareň Caffè Torrazzo FrancyLuca (len 60 m/1 min. pešo severne od námestia Piazza del Comune) sa zašíva v uličke, ktorá vychádza z námestia. Napriek tomu z terasy uvidíte katedrálu i krstiteľnicu. Pred spoznávaním mesta som sa tu zastavil na croissant a espresso. Za účet som zaplatil 2,90 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. Pred odchodom som nevynechal návštevu toalety. Pri pohľade na dieru v podlahe sa mi pred očami vynorili všetky spomienky na kempy v Taliansku, do ktorých nás rodičia brali ako deti.

Kam v meste Cremona zájsť na drink?

Bar La Mantovana (800 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) bol mojou poslednou zastávkou po ceste na železničnú stanicu. V bare som sa zastavil na užitočné espresso a príjemný Aperol Spritz. Pre mnohých Talianov nepochopiteľná kombinácia. Po anglicky hovoriaca obsluha. Za účet som zaplatil 7,50 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte zážitkové expozície aj v týchto mestách:

• Mělník – nielen pre manželky českých kráľov
• Viedeň – Mozart, secesia a zeleň
• Historická lodenica v Portsmouthe
• Liehovar Poli Grappa
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Cremona za zvuku huslí je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Lecco dostať?

Lecco je sídlom rovnomennej provincie v Lombardsku na severe Talianska, 61 km/1 h severne od Milána.

Autobusom

Autobusová stanica Lecco-Piazza della Stazione FS sa nachádza 500 m/7 min. pešo východne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica Lecco sa nachádza 500 m/8 min. pešo východne od infocentra. Do mesta som plánoval cestovať vlakom z Bergama. Keďže v lete 2025 modernizovali viaceré trate v Lombardsku (medzi nimi aj práce na zdvojnásobení trate medzi Bergamom a Ponte San Pietro), spred železničnej stanice v Bergame som si najprv zobral autobus do dedinky Ponte San Pietro, z ktorej ma vlak odviezol až do Lecca. Cesta busom a vlakom vrátane prestoja v Ponte San Pietro trvala 1 h a 15 min. a spiatočný cestovný lístok by stál 8 eur/os.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. 

Kde v meste Lecco získať info?

Turistické informačné centrum InfoPoint Lecco sa nachádza v paláci strachu na námestí Piazza XX Settembre. Pani mi odporučila všetky atraktivity mesta (keďže ich nie je tak veľa), ako aj vyhliadkovú loď, či kyvadlovú dopravu medzi Leccom a ostatnými mestami na brehu jazera Lago di Como. Vyhliadkovú loď som si nakoniec nevybral a loď do Bellagia išla až poobede, takže by som opäť celý deň len precestoval a nič nevidel. Tak som sa aspoň pomotal po Leccu.

Čo v meste Lecco robiť, vidieť a navštíviť?

Lecco je vhodným východiskovým bodom na turistiku v okolitých horách. Do hôr sa dostanete po značkovaných turistických chodníkoch alebo lanovkou, ktorá mesto spája s parkom Piani d’Erna. Ak vám náhodou nevyjde počasie do hôr, môžete sa pokojne túlať uličkami mesta.

Bazilika sv. Mikuláša so zvonicou (Basilica di San Nicolò)

Počiatky kostola sv. Mikuláša (Basilica di San Nicolò; 200 m/3 min. pešo severne od infocentra) siahajú do prelomu 11. a 12. storočia. Fresky pochádzajú zo 14. storočia. Súčasná zvonica (Campanile San Nicolò), prezývaná ceruzka vďaka neuveriteľnej podobnosti, pribudla až na začiatku 20. storočia (1904) a okrem kostola ju môžete taktiež navštíviť. S výškou 96 m je údajne 2. najvyššou zvonicou v Taliansku a jednou z najvyšších v Európe. Počas výstupu na jej vyhliadku musíte zdolať 366 schodov. Prevádzková doba zvonice sa mení v závislosti od sezóny. Pre viac info kliknite na oficiálnu internetovú stránku zvonice. Vstupenka stojí 5 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line.

Palác strachu (Palazzo delle Paure)

Eklektický Palác strachu (Palazzo delle Paure) postavili v roku 1916. Spočiatku v paláci sídlil daňový úrad, asi práve preto ten názov. V súčasnosti v ňom môžete navštíviť Galériu moderného a súčasného umenia, Alpské observatórium a Horolezecké múzeum. Palác je otvorený v utorky medzi 10.00-14.00 h, a od stredy do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 6 eur/os.

Mestské hradby (Vallo delle Mura)

Z mestských hradieb (Vallo delle Mura; 450 m/6 min. pešo východne od infocentra), ktoré nechal vybudovať Azzone Visconti v 14. storočí (1336), sa zachoval len val. Súčasťou hradieb bol aj hrad na brehu jazera, z ktorého zase ostala už len Viscontiho veža. Za vlády milánskeho rodu Sforza sa hradby posilnili a hrad premenili na pevnosť. Rakúsky cisár Jozef II. nariadil zrušenie pevnosti a zbúranie hradieb v roku 1782.

Most Azzone Visconti (Ponte Azzone Visconti)

Súčasťou opevnenia mesta bol aj most Azzone Visconti (Ponte Azzone Visconti alebo tiež Ponte Vecchio; 1 km/15 min. pešo juhovýchodne od infocentra). Most sa v priebehu storočí stal prirodzenou hranicou medzi Benátkami a Milánom. Dnes by už len málokto uveril tomu, že na okrajoch mosta sa kedysi nachádzali 2 obranné veže, ktoré vybavili padacím mostom, súčasťou bol malý hrad s centrálnou vežou a dokonca aj kaplnka. Od mesta ho ešte oddeľoval kanál.

Prechádzka okolo jazera (Lungolago di Lecco a Lungolago di Malgrate)

Ak už náhodou budete merať cestu ku mostu Azzone Visconti, odporúčam vám prejsť sa nie cez mesto, ale po brehu jazera Lago di Como. A potom pokojne pokračujte po upravenej promenáde cez aleje stromov až do Malgrate. Veď práve odtiaľ sa vám naskytne najkrajší výhľad na panorámu Lecca s jazerom pred ním a horami za mestom. Na niektorých miestach sú pláže (spiagga), odkiaľ je prístup do vody pohodlnejší. Hneď by som sa šiel kúpať, keby som mal plavky so sebou.

Pamätníka Antonia Stoppaniho (Monumento ad Antonio Stoppani)

Ak sa z centra mesta vyberiete smerom na sever, budete prechádzať okolo pamätníka Antonia Stoppaniho (Monumento ad Antonio Stoppani; 500 m/7 min. pešo severozápadne od infocentra), otca talianskej geológie a autora knihy Bel Paese (Krásna krajina). Pamätník stojí v strede polkruhového námestia z červených tehál. Za pamätníkom uvidíte 2 symboly mesta Lecco – zvonicu a horu Monte Resegone. Ak budete mať väčšie šťastie ako ja a nenatrafíte práve na robotníkov, ktorí pracujú na promenáde, priamo vo vodách jazera uvidíte pozlátenú sochu sv. Mikuláša, ochrancu lodníkov a námorníkov a patróna mesta.

Kde sa v meste Lecco najesť?

V horúcu júlovú stredu som mal chuť na ľahký obed. Preto som si vybral reštauráciu, doslova sendvičáreň, Paninoteca Ermete (900 m/13 min. pešo juhovýchodne od infocentra). Z bohatej ponuky sendvičov, napočítal som ich až 35, som nakoniec siahol po Ortolana. Sendvič naplnili pomodorom, mozzarellou, grilovanou zeleninou a okorenili oreganom. Za sendvič a fľašu vody som zaplatil 8,50 eur. V sendvičárni môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Lecco zájsť na kávu?

V meste Lecco som vyskúšal historickú cukráreň, ale aj modernú kaviareň. Obe vrelo odporúčam.

Bar Caffeina

Kaviareň Bar Caffeina (400 m/6 min. pešo juhovýchodne od infocentra) sa hrdí vlastnou zmesou kávy s jemnou textúrou a stredným telom. Káva vonia po sušienkach a sušenom ovocí. V chuti cítiť tóny mlieka, čokolády a sušeného ovocia. Z vitríny sa na mňa usmievali ručne vyrábané sušienky a cukrovinky, briošky a croissanty, či bezlepkové pečivo. Nakoniec som si vybral vegánsku bábovku. Za bábovku a espresso k tomu som zaplatil 4,20 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Pasticceria Pontiggia Di Esposito Pietro Corrado

Cukráreň Pasticceria Pontiggia Di Esposito Pietro Corrado (140 m/2 min. pešo severne od infocentra) je ideálnou zastávkou na rannú kávu a niečo sladké k tomu predtým, než pôjdete objavovať mesto. Ponúka viac ako 30 druhov sladkého a slaného pečiva, takže som presvedčený, že si tu vyberie naozaj každý. Neodolal som sfogliatelle plnenej ricottou a kandizovaným ovocím. Škoda len tých hladných a neposedných vtákov, ktoré mali ohromnú chuť na pečivo tak ako ja. Za pečivo a espresso som zaplatil 4,10 eur. V cukrárni môžete platiť platobnou kartou. Cukráreň patrí medzi Historické obchody Lombardska.

Kam v meste Lecco zájsť na drink?

Pred dovolenkou do Talianska som ešte v práci čítal automatickú odpoveď, že sa niekto nemôže venovať môjmu e-mailu, lebo šnorchľuje so žralokmi v Indickom oceáne. A tak som začal premýšľať, akú automatickú odpoveď by som si nastavil ja. Možno by to mohlo byť niečo v zmysle: „Vášmu e-mailu sa budem venovať neskôr, lebo momentálne pijem Aperol Spritz na Lago di Como.“ Takúto odpoveď som si síce nenastavil, ale ten drink som si na brehu jazera aj tak dal. Poctivý koktail, síce v plaste, za rozumnú cenu pripravuje milá obsluha v kiosku Bar Il Chiosco delle Barche (110 m/1 min. pešo severozápadne od infocentra). Za drink som zaplatil 5 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Bruseli – Grand Place a okolie
• Durrës v Albánsku
• Poreč vás vráti do Byzancie
• Kráľovský Winchester
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Lecco na jazere Lago di Como je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.