Ako sa do mesta Vilnius dostať?

Vilnius je hlavným a najväčším mestom Litvy. Nachádza sa v regióne Dzūkija na juhovýchode krajiny.

Autobusom

Autobusová stanica (Vilniaus Autobusų Stotis) sa nachádza 1,9 km/28 min. pešo južne od Katedrálneho námestia (Katedros aikštė).

Vlakom

Železničná stanica (Geležinkelio stotis) sa nachádza 1,9 km/29 min. pešo južne od centra mesta.

Lietadlom

Medzinárodné letisko vo Vilniuse (Tarptautinis Vilniaus oro uostas; kód letiska podľa IATA: VNO) sa nachádza 8 km/17 min. autom južne od centra. Do Vilniusu (VNO) som letel z Prahy (PRG) leteckou spoločnosťou airBaltic, naspäť nízkonákladovou spoločnosťou Wizz Air. Let tam mal trvať 1 h 55 min. a let naspäť 1 h 45 min. Oba lety trvali do 1 h 30 min. Brána sa v prípade airBaltic zatvára 20 minút pred plánovaným odletom, v prípade Wizz Air 30 minút.

Letenka tam stála 92,04 eur. Cena zahŕňala let, príručnú batožinu s rozmermi 40 × 30 × 15 cm, ďalšiu príručnú batožinu s rozmermi 55 × 40 × 23 cm s celkovou kombinovanou hmotnosťou maximálne 8 kg, poplatky, príplatok za palivo a environmentálne poplatky, poplatok za vystavenie letenky a rezervovanie sedadla. Maximálne dva dni a minimálne hodinu pred odletom som urobil on-line check-in. Nástup do lietadla prebieha v skupinách, aby bol proces plynulejší a rýchlejší. Vaša skupina je uvedená na palubnom lístku.

Letenka naspäť stála 58,29 eur. Cena zahŕňala let, príručnú batožinu s rozmermi 40 × 30 × 20 cm, veľkú príručnú tašku alebo kufrík na kolieskach s rozmermi 55 × 40 × 23 cm a hmotnosťou maximálne 10 kg, výber sedadla v lietadle, poplatok za spracovanie karty, administratívny poplatok a prednostný nástup do lietadla. On-line check-in je k dispozícii až 30 dní pred odletom.

Ako sa po meste Vilnius pohybovať?

Z letiska sa do centra mesta najlepšie dostanete autobusom 3G smer Perkūnkiemis. Autobusová zastávka na letisku sa nazýva Oro uostas. Cesta na autobusovú zastávku v centre mesta, napr. Juozo Tumo – Vaižganto st. zaberie 17 minút a má 7 zastávok. Cestovný lístok si kúpite v novinových stánkoch označených Narvesen alebo priložením platobnej karty k čítačke priamo v autobuse (1,25 eur/os./jazda). Verejnú dopravu, ale aj informácie pre vodičov, chodcov či cyklistov a používateľov kolobežiek zabezpečuje JUDU, oficiálna agentúra pre verejnú mobilitu a dopravu vo Vilniuse v Litve.

Kde v meste Vilnius získať info?

Turistické informačné centrum (Turizmo informacijos centras) sa nachádza 280 m/4 min. pešo južne od námestia.

Kde sa v meste Vilnius ubytovať?

AC Hotel Vilnius (1,5 km/21 min. pešo severozápadne od centra) sa nachádza v širšom centre mesta. Check-in je po 15.00 h, check-out je do 12.00 h. Recepcia je k dispozícii 24 hodín denne. Na recepcii mi ochotne a bezplatne odložili batožinu ešte pred samotným ubytovaním. Recepčný dokonca urobil predbežný check-in, takže pri vyzdvihnutí batožiny som už na recepcii strávil minimálny čas.

Bol som ubytovaný v štandardnej 2-lôžkovej izbe s manželskou posteľou typu king so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Z izby bol výhľad na Kostol svätých apoštolov Filipa a Jakuba vo Vilniuse (Vilniaus Šv. Apaštalų Pilypo ir Jokūbo bažnyčia). Súčasťou vybavenia izby boli klimatizácia, pracovný stôl, káblová/satelitná TV, príslušenstvo na prípravu čaju a kávy, čaj, káva, trezor a žehliace potreby. V kúpeľni boli k dispozícii bezplatné toaletné potreby (mydlo, telové mlieko, šampón, kondicionér a sprchový gél), sušič na vlasy a podlahové kúrenie. Uteráky mi vymenili dvakrát aj po tom, čo som ich nenechal na zemi, ale zavesil som ich na držiak.

V reštaurácii za recepciou podávajú kontinentálne raňajky formou ponukových stolov počas pracovných dní už od 6.30 h, vďaka čomu som stihol raňajky ešte pred odletom. Za veľké pivo (568 ml) v bare a salóniku AC oproti recepcii som zaplatil 6 eur. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli. Nie je možné rezervovať si miesto na verejnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Poplatok je 3,50 eur/h alebo 30 eur/deň. Ubytovanie stálo 528 eur. Cena zahŕňala ubytovanie v jednej 2-lôžkovej izbe na 4 noci, raňajky, 12 % DPH a mestskú daň vo výške 8 eur (2 eur/os./deň). V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Vilnius najesť?

Domáca litovská kuchyňa, ale aj zahraničný hamburger, či večera pripravená na mieru len pre pozvaných hostí.

Bernelių Užeiga

Sieť rodinných reštaurácií v Kaunase, vo Vilniuse a v Spojenom kráľovstve Bernelių Užeiga (900 m/12 min. pešo západne od centra) varí tradičnú litovskú kuchyňu už takmer 30 rokov. Interiér, ktorý evokuje starú litovskú chalupu, obsluha v národnom kroji a 43 jedál, ktoré majú certifikát od Nadácie kultúrneho dedičstva.

Večeru som začal najstarším litovským bylinným likérom Trejos Devynerios, známy tiež pod číselným označením 999, ktoré v litovskej tradícii symbolizuje magické zaklínadlo a spojenie s prírodou. Jeho história siaha až do pohanských čias spred 15. storočia. Tajná receptúra postavená na 27 ingredienciách sa delí na tri deviatky: 9 podzemných ingrediencií, kam patria korene a semená, napr. archangelika alebo horec, 9 nadzemných ingrediencií, čo zahŕňa byliny a kôry, napr. sladovka alebo brezová kôra a 9 kvetov, listov a plodov, napr. klinčeky, či kardamón. Nápoj zreje v sudoch z hrabového dreva 3 roky, 3 mesiace a 3 dni. Likér má svetlohnedú farbu, bylinné tóny a mierne horkú, korenenú chuť.

Hlavný chod

Ako hlavný chod som zvolil ručne robené knedle Tiškevičiai (Tiškevičių koldūnai). Historické jedlo spopularizoval v 19. storočí rovnomenný šľachtický rod. Zatiaľ čo tradičné litovské knedle sa plnia mletým bravčovým alebo hovädzím mäsom, tieto sú plnené divinou, najčastejšie jelením alebo diviačím mäsom. Do mäsa sa pridáva trochu slaniny alebo vývaru, aby plnka ostala šťavnatá. Jedlo dopĺňa jemná maslová omáčka z lesných húb, ktoré sa namáčali, narezali a opražili s cibuľkou na masle.

Pivo a dezert

Reštaurácia ponúka svoje vlastné pivo, ktoré varí pivovar Volfas Engelman v Kaunase v Litve. Červený ležiak má medovú vôňu a jemnú, mierne sladkú, hladkú a plnú chuť. V reštaurácii mi tak chutilo, že som v nej ochutnal aj dezert Čirviniai blynai. Tradičné litovské vafľové placky v tvare srdca sú zvonku jemne chrumkavé a vo vnútri mäkké a nadýchané. Slovo čirvas označuje srdcovú farbu v hracích kartách. V reštaurácii ich pripravujú so štedrou dávkou sladkého medu, kyslou malinovou omáčkou a šľahačkou. Na takéto večere by som si veľmi rýchlo zvykol. Za večeru som zaplatil 28,20 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Submarine

Reštaurácia Submarine (1,7 km/24 min. pešo západne od centra) sa možno stane vašou láskou až na druhý pohľad. Po príchode do reštaurácie ma nik neusadil. Keď som si chcel sadnúť za stôl, z ktorého práve odišli hostia, obsluha ma požiadala, aby som počkal. A tak ma nechali čakať pred barom asi 10 minút, kým ma nakoniec usadili za celkom iný stôl. Našťastie, zvyšok večera sa už niesol v lepšom duchu. Objednal som si Hovädzí burger (Mėsainis su Jautiena) s paradajkami, cibuľou, nakladanými uhorkami, šalátom a slaninou.

Podáva sa s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi, šalátom a cesnakovou omáčkou. K burgru sa mi najviac hodilo vrchne kvasené a silne chmelené pivo americká IPA Bocmano Ūsai z litovského pivovaru Švyturys so sviežou ovocnou vôňou a výraznými tónmi citrusov, borovice, karamelového sladu s mierne horkým záverom. Za večeru som zaplatil 23 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Večera len pre pozvaných

Počas môjho pobytu vo Vilniuse som sa zúčastnil ešte jednej večere, ktorá bola súčasťou podujatia len pre pozvaných hostí. Cateringová spoločnosť Taurakalnis Catering koncipovala celé menu ako štyri ročné obdobia. Predjedlo Jeseň pripravili z mojej milovanej cvikle, tentoraz v troch rôznych textúrach, kastinysu, teda tradičnej litovskej šľahačky s kyslou smotanou a maslom, ďalej konopnými semienkami, lupienkami z cvikle a topinamburu, citrónového kaviáru a údeného sumca. Prvý hlavný chod Zima pozostával z lesných húb, hodvábneho zemiakového pyré a bylinkového oleja. Huby sú stredobodom pozornosti každého štedrovečerného stola v Litve.

Druhý hlavný chod Jar bol pripravený z jahňacej panenky, konfitovaných zemiakov, špargle, cmarovej a chrenovej omáčky, pistácií a bylinkového oleja. Jahňa, špargľa a mladé zemiaky symbolizujú znovuzrodenie prírody v Litve snáď najlepšie. Večeru sme zakončili osviežujúcim dezertom Leto, ktorý spoločnosť vyrobila z bazalkovej peny, jahôd, rebarbory a mäty. Jahody značia skutočné leto v Litve. Bazalka a mäta sú zase neoddeliteľnou súčasťou jahôd. Na záver sme ochutnali tradičný litovský tymianový likér Pakruojo Dvaro Čiobrelių likeris s prírodným medom a šafranom. Lepší záver večere som si ani nemohol predstaviť.

Kam v meste Vilnius zájsť na kávu?

Pekáreň, či kaviareň, v oboch dostanete dobrú kávu a niečo malé na zahryznutie k tomu.

Pleassurie Avenue

Sieť piatich pekární Pleassurie nahrádza múku a cukor zdravšími, nízkokalorickými alternatívami. Pekáreň Pleassurie Avenue (450 m/7 min. pešo západne od centra) môže byť ideálnou zastávkou na rýchly obed. Objednávate si pri bare, ale obsluha vám objednávku na rozdiel od nižšie uvedenej kaviarne, prinesie až na stôl. Odporúčam vám Kruasanas su mortadella ir burrata. Špaldový croissant s mortadellou, syrom burrata, bezlaktózovým smotanovým syrom, paradajkou, šalátom, bylinkovým olejom a pistáciovým pestom je bez cukru a s nižším obsahom lepku. Po obede som do seba ešte kopol jedno espresso. Ku káve tu podávajú výdatný pohár sladkej litovskej vody. Prečo sladkej sa dozviete v článku Litva pred 1. cestou. Za účet som zaplatil 8,40 eur. V pekárni môžete platiť platobnou kartou.

Caffeine

Sieť kaviarní Caffeine nájdete v celej Litve. Len vo Vilniuse som ich napočítal okolo 50. Na rýchly obed som sa zastavil v tej, ktorá je najbližšie ku Katedrálnemu námestiu (220 m/3 min. pešo západne od centra). Pri bare som si objednal pitu s kuracím mäsom, bylinkový čaj, espresso a tinginys. Nepečený dezert Tinginys v preklade znamená lenivý muž. Aj keď sa podobá na taliansku čokoládovú salámu, v skutočnosti ide o autentický litovský dezert. Pripravuje sa zo zmesi rozdrobených sušienok Gaidelis, kakaa, kondenzovaného mlieka, masla a cukru, prípadne aj orechov a sušeného ovocia. Následne sa vytvaruje do požadovaného tvaru a nechá sa už len stuhnúť. Na objednávku si musíte počkať pri bare, pretože obsluha vám ju ku stolu neprinesie. Za účet som zaplatil 12,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

S týmito návodmi na prežitie sa nestratíte:

• Skopje
• Bologna
• Cork
• Iași
• Kišiňov

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Vilnius – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Z hľadiska rozlohy je Litva (65 300 km²) 1,33x väčšia ako Slovensko (49 035 km²). Slovensko (5,4 milióna) má takmer 2x viac obyvateľov ako Litva (2,79-2,89 milióna). Hlavným mestom Litvy je Vilnius, ktorý má 619 tisíc obyvateľov. Štátnym zriadením je parlamentná republika. Medzinárodná poznávacia značka je LT.

Litva – regióny cestovného ruchu

Podľa oficiálneho turistického portálu krajiny sa Litva člení na 5 regiónov cestovného ruchu:

1. Dzūkija – juhovýchod,
2. Aukštaitija – Litovská jazerná oblasť na severovýchode,
3. Žemaitija – severozápad,
4. Malá Litva – pobrežie a západ,
5. Suvalkija alebo Sudovia – juh.

Jazyky v Litve

Jediným úradným jazykom v Litve je litovčina. Staršia generácia ovláda tiež ruštinu. Poľská menšina v okolí hlavného mesta Vilnius používa poľštinu. V hlavnom meste som sa všade bez problémov dohovoril po anglicky.

Časové pásmo v Litve

V Litve platí východoeurópsky čas (po anglicky Eastern European Time – skratka EET). To znamená, že oproti koordinovanému svetovému času (po anglicky Coordinated Universal Time, skratka UTC), alebo tiež greenwichskému strednému času (po anglicky Greenwich Mean Time, skratka GMT) sa pripočítavajú 2 hodiny, resp. je v krajine o hodinu viac ako na Slovensku. V Litve tiež rozlišujú letný a zimný čas.

Litva – podmienky vstupu a vízové povinnosti

Obyvatelia SR musia mať na vstup do Litvy platný cestovný pas alebo občiansky preukaz s fotografiou. Doklad musí platiť počas celého vášho pobytu v krajine. Litva nevyžaduje minimálnu platnosť dokladu po ukončení pobytu. Počas pobytu ho musíte mať neustále pri sebe. Na vstup do Litvy sa nevyžaduje vízum. Bez víz a registrácie sa v krajine môžete zdržiavať maximálne 90 dní. Urobte si fotokópie cestovných dokladov a uložte si ich od dokladov oddelene, príp. si odfoťte doklady do mobilu. Litva je rovnako ako Slovensko členským štátom EÚ od 1. mája 2004. Členom schengenského priestoru je opäť rovnako ako Slovensko od 21. decembra 2007. Pred vstupom do krajiny sa nevyžaduje pasová kontrola. Kontrola cestovných dokladov ma prekvapila až po návrate.

Litva – očkovanie a zdravotná starostlivosť

Pred cestou do Litvy sa nevyžaduje žiadne špeciálne očkovanie (napr. proti žltej zimnici, brušnému týfusu, vírusovej hepatitíde typu B, …). Sieť zdravotníckych zariadení je dostatočne rozvinutá. Úroveň zdravotnej starostlivosti je porovnateľná so slovenskou. V súkromných klinikách a zubných ambulanciách sa od vás bude vyžadovať platba. Pri využití zdravotnej starostlivosti musíte predložiť Európsky preukaz zdravotného poistenia (European Health Insurance Card, skratka EHIC). Pred cestou do krajiny som uzavrel komerčné cestovné poistenie. Voda z vodovodu vo Vilniuse má jemne sladkú chuť. Pochádza výlučne z hlbokých podzemných vodných zdrojov, a nie z riek či jazier. Tie ju prirodzene obohatili o minerály, ako sú vápnik a horčík.

Litva – devízové podmienky a mena

V Litve sa platí eurom (medzinárodná skratka meny eur). Litva je členskou krajinou eurozóny od 1. januára 2015. Pred zavedením eura sa v Litve platilo litovským litasom (skratka ltl). Pri prechode na euro bol stanovený pevný kurz 1 eur = 3,45280 ltl a 1 ltl = 0,28962 eur. V hlavnom meste som všade platil pohodlne platobnou kartou.

Telefonovanie a internet v Litve

Telefónna predvoľba do Litvy je +370. Do EÚ som volal a posielal SMS ako doma do ostatných sietí a čerpal mobilné dáta podľa podmienok môjho tarifu. V Litve sú dostupné prichádzajúce a odchádzajúce hovory, odchádzajúce hovory z predplatenej karty, SMS a MMS, 2G internet, 3G internet, 4G LTE internet, 5G internet a VoLTE. Internetová doména má koncovku .lt.

Bezpečnosť v Litve

V Litve som sa cítil bezpečne. Odporúča sa štandardná ostražitosť. Najčastejšie sú vreckové krádeže a krádeže áut. Chráňte si svoje osobné doklady, finančné prostriedky a príručnú batožinu. Nenechávajte ich voľne dostupné v hotelovej izbe, ale vložte ich do trezoru. Parkujte na miestach na to určených a cennosti nenechávajte v aute.

Zastupiteľský úrad SR, Zastupiteľský úrad krajiny pre SR a Honorárne konzuláty

Veľvyslanectvo SR sa nachádza v lotyšskej Rige. Vo Vilniuse ale nájdete konzulárny úrad. Litovská republika taktiež nemá svoje veľvyslanectvo na Slovensku. Veľvyslanectvo Litovskej republiky s akreditáciou pre Slovensko sa nachádza v rakúskej Viedni.

Prečítajte si info pred 1. cestou aj o týchto krajinách:

• Severné Macedónsko pred 1. cestou
• Írsko pred 1. cestou
• Moldavsko pred 1. cestou
• Švajčiarsko pred 1. cestou
• Francúzsko pred 1. cestou

Užitočný link:

Oficiálny turistický portál Litvy

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Litva pred 1. cestou je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Macedónske námestie (Ploštad Makedonija, Плоштад Македонија)

Macedónske námestie (Ploshtad Makedonija, Плоштад Македонија) je hlavným námestím Skopje a zároveň najväčším námestím celej krajiny. Postavili ho v rokoch 1920-1940. Zemetrasenie v roku 1963 námestie zmenilo. Kiro Gligorov, vtedajší prezident, vyhlásil práve z tohto námestia v roku 1991 nezávislosť Macedónska od Juhoslávie. V roku 2011 pribudol v strede námestia pamätník Alexandra Veľkého, ktorý sa nazýva Bojovník na koni.

Neprehliadnuteľný pamätník slúži zároveň aj ako fontána. Alexandra stráži 8 vojakov a 8 levov. V noci sa fontána mení na zvukovo-svetelnú šou, ktorú by si ste si nemali nechať ujsť. Väčšinu budov na námestí postavili alebo upravili počas prestavby Skopje v rokoch 2014-2018. Na námestí tiež stoja viaceré pamätníky venované významným osobnostiam Severného Macedónska. Námestie lemujú hotely, reštaurácie, kaviarne, bary, obchody a inštitúcie.

2. Kamenný most (Kamen most, Камен мост)

Kamenný most (Kamen most, Камен мост; 150 m/2 min. pešo severovýchodne od námestia) je pravdepodobne najstaršou trvalou stavbou na prekročenie rieky Vardar. Postavili ho v 15. storočí (1451-1469) za vlády sultána Mehmeda II. Predpokladá sa, že základy mosta pochádzajú ešte z rímskych čias. Most má dĺžku 214 m, šírku 6 m a 12 polkruhových oblúkov. V priebehu storočí bol viackrát zničený, ale aj prestavaný. Most je pre mesto taký dôležitý, že sa nachádza na erbe Skopje, ktorý je zároveň zobrazený na vlajke mesta.

3. Macedónska brána (Porta Makedonija; Порта Македонија)

Klasicistickú Macedónsku bránu v podobe víťazného oblúka (Porta Makedonija; Порта Македонија; 250 m/4 min. pešo juhovýchodne od námestia) postavili v roku 2011 pri príležitosti 20. výročia nezávislosti Severného Macedónska. Pamätník má výšku 21 m. Reliéfy zobrazujú udalosti z histórie krajiny.

4. Pevnosť Kale v Skopje (Skopska tvrdina Kale, Скопска тврдина Кале)

Pevnosť Kale v Skopje (Skopska tvrdina Kale, Скопска тврдина Кале; 1,1 km/17 min. pešo severne od námestia) sa hrdo vypína nad mestom už od 6. storočia, z čias cisára Justiniána I., keď bolo mesto súčasťou Byzantskej ríše. Rimania a Osmani ju v priebehu storočí obnovovali a rozširovali. Zo samotnej pevnosti sa už toho veľa do súčasnosti nezachovalo. Uvidíte pozostatky budov, kostola či mešity. Pevnosť ale obklopujú hrubé kamenné múry so strážnymi vežami, z ktorých sa vám naskytnú panoramatické výhľady na mesto s horou Vodno za ním. V komplexe by sa malo nachádzať archeologické múzeum, každopádne narazil som len na zamknuté dvere a prázdne budovy. Pevnosť je otvorená denne medzi 8.00-18.00 h. Vstup do pevnosti je zdarma.

5. Starý bazár (Stara skopska čaršija, Стара скопска чаршија)

Starý bazár (Stara skopska čaršija, Стара скопска чаршија; 800 m/11 min. pešo severovýchodne od námestia) v osmanskej štvrti Čair je historickým a kultúrnym centrom Skopje. Patrí medzi najväčšie a najlepšie zachované trhoviská z osmanskej éry na Balkáne. Je centrom obchodu, remesiel, kultúry a spoločenského života už od 12. storočia. Charakterizujú ho mešity, turecké kúpele (hammam), staré hostince han (karavanseraj), či úzke uličky s malými remeselnými dielňami.

Turecké kúpele Čifte hammam z 15. storočia sa premenili na galériu umenia, Daut Pasha Hammam zase na Národnú galériu Severného Macedónska. Karavanseraj je historický orientálny hostinec, ktorý slúžil k bezpečnému odpočinku obchodných karaván, cestovateľov a ich zvierat. V Starom bazáre ich je hneď niekoľko. Kuršumli han zo 16. storočia stojí neďaleko Múzea Macedónska. Suli han je domovom Múzea Starého bazáru a Fakulty výtvarných umení. V Kapan han našli svoje miesto zase viaceré reštaurácie a kaviarne.

Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v Starom bazáre v Skopje?

Chcel som navštíviť aj Bezisten, trh na trhovisku, ten bol, žiaľ, v čase mojej návštevy zatvorený. Starý bazár oplýva aj reštauráciami, kaviarňami, barmi, galériami a obchodmi. Tri hlavné ulice bazáru by som nazval kaviarenská, zlatá a reštauračná. Kaviarenskú a reštauračnú uličku vám určite nemusím vysvetľovať, zlatá ulička prekypuje klenotníctvami. Aj Skopje má svoju uličku plnú otvorených dáždnikov. Prejdete sa ňou práve v Starom bazáre.

V niekoľkých reštauráciách a kaviarňach som sa tu zastavil aj ja. Prečítajte si o tom v článku Skopje – návod na prežitie. Na severnom okraji som sa náhodou ocitol v Bit bazaare, krytom potravinovom trhu plnom chutí, vôní a obyvateľov mesta. Prekvapila ma atmosféra Starého bazáru v noci. Zatiaľ čo jedna ulička hýri životom, ľuďmi a svetlom, vo vedľajšej bola takmer úplná tma, ticho a ľudoprázdno.

…a sme za polovicou. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v Skopje? …

6. Vodno (Водно)

Pohorie Vodno chráni Skopje z juhozápadu. Najvyšším bodom pohoria je vrch Krstovar (1 066 m n. m.). Od centra mesta je vzdialený 6,4 km/2 h 23 min. pešo. S lepšou kondičkou to zvládnete aj do 2 hodín. Prevýšenie je 803 m. Asi v polovici cesty sa nachádza Stredné Vodno (Sredno vodno, Средно Водно; 570 m n. m.) s parkoviskom, reštauráciou, v ktorej sa dá platiť len v hotovosti, kaviarňou, v ktorej môžete platiť aj kartou a dolnou stanicou lanovky.

Za espresso a 1,5-litrovú minerálku som zaplatil 100 mkd/1,63 eur. Lanovka má dĺžku 1 750 m, prevýšenie takmer 500 m a cesta ňou trvá 6-8 minút. V čase návštevy hory nepremávala kvôli silnému vetru. To ma zaujalo, pretože v ten deň vládlo absolútne bezvetrie. Väčšina turistických chodníkov (červená značka) vedie borovicovým lesom, ktorý tu vznikol len v roku 1946.

Cestu na vrchol pohoria vám ukážu futuristická telekomunikačná veža a Miléniový kríž, ktorý na hore pribudol v roku 2002 pri príležitosti 2000. výročia kresťanstva na území dnešného Severného Macedónska. So svojou výškou 66 m patrí medzi najväčšie kríže sveta. V noci žiari a pôsobí, akoby sa vznášal nad mestom. Z vrcholu sa vám naskytne panoramatický výhľad na Skopje, údolie rieky Vardar, ako aj na okolité hory. Za pivo v bare na vrchole som zaplatil 120 mkd/1,95 eur.

7. Mestský park Skopje

Mestský park Skopje (Gradski Park Skopje, Градски парк Скопје; 2,2 km/30 min. pešo severozápadne od námestia) je najväčšou a najobľúbenejšou zelenou oázou uprostred mesta. Zo severu ho ohraničuje rieka Vardar a z juhu bohémska štvrť Debar Maalo. Park založili pred viac ako storočím. Z môjho uhla pohľadu sa delí na dve časti – východnú a západnú. Východná časť pripomína upravený francúzsky park s pravidelnými chodníkmi, kvetinovými záhonmi a fontánami.

Západná časť sa zase podobá divokejšej anglickej záhrade s jazerami, mostmi a nepravidelnými chodníkmi. Súčasťou západnej časti je tiež zoologická záhrada. V parku zaparkovalo skutočne mnoho pojazdných stánkov s kávou, zmrzlinou, vafľami alebo džúsmi. Za čerstvo vytlačenú pomarančovú šťavu s ľadom som zaplatil 150 mkd/2,44 eur. V stánku môžete platiť platobnou kartou.

8. Archeologické múzeum Severného Macedónska (Arheološki muzej na Makedonija, Археолошки музеј на Македонија)

Archeologické múzeum Severného Macedónska (Arheološki muzej na Makedonija, Археолошки музеј на Македонија; 350 m/5 min. pešo severovýchodne od námestia) v monumentálnej neoklasicistickej budove uchováva jednu z najcennejších archeologických zbierok v krajine. Prezentuje artefakty od praveku až po stredovek, ktoré boli nájdené na archeologických lokalitách v celom Severnom Macedónsku. Uvidíte prehistorické nástroje a keramiku, rímske predmety každodennej potreby, byzantské šperky a mnohé ďalšie. Stálu expozíciu dopĺňajú krátkodobé výstavy. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 400 mkd/6,50 eur.

9. Múzeum mesta Skopje (Muzej na grad Skopje, Музеј на град Скопје)

Múzeum mesta Skopje (Muzej na grad Skopje, Музеј на град Скопје; 600 m/9 min. pešo južne od námestia) sa zameriava na históriu mesta od praveku po súčasnosť. Sídli v budove starej železničnej stanice. Zemetrasenie v roku 1963 budovu vážne poškodilo. Veľké hodiny na priečelí budovy zamrzli v čase. Ukazujú 5.17 h, presný okamih zemetrasenia. Ponechali ich tak až do súčasnosti ako trvalý pamätník tejto smutnej udalosti. Múzeum disponuje archeologickými, historickými, etnografickými a umeleckými zbierkami. V priebehu roka v múzeu usporadúvajú viaceré výstavy. Múzeum je otvorené od utorka do soboty medzi 9.00-17.00 h a v nedele medzi 9.00-13.00 h. Vstup do múzea je zdarma.

Vydajte sa na nenáročnú turistiku aj do týchto miest:

• Čo vidieť v meste Litoměřice?
• Fundata – obec plná naj
• Obrov chodník a Hra o tróny
• Čo robiť v Poprade?
• Mosonmagyaróvár – maďarský triatlon na zelených ostrovoch

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Skopje alebo 9 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do Skopje dostať?

Skopje je hlavným a najväčším mestom rovnomenného regiónu na severe krajiny. Región susedí na severe s autonómnym regiónom Kosovo a Srbskom, na východe s regiónom Severovýchod, na juhu s regiónom Vardar a na západe s regiónmi Juhozápad a Polog.

Autobusom

Autobusová stanica Skopje (Автобуска Станица Скопје) sa nachádza 1,5 km/21 min. pešo juhovýchodne od centra mesta.

Vlakom

Železničná stanica Skopje (Железничка Станица Скопје) sa nachádza taktiež 1,5 km/21 min. pešo juhovýchodne od centra pri autobusovej stanici.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Skopje (Меѓународен аеродром Скопје; IATA kód: SKP) sa nachádza 24 km/27 min. autom juhovýchodne od centra.

Do Skopje (SKP) som letel z Prahy (PRG) maďarskou nízkonákladovou leteckou spoločnosťou. Let tam trval 2 hodiny a naspäť 2 hodiny a 10 minút. Brána sa zatvára pol hodiny pred odletom. Spiatočná letenka stála približne 46,57 eur. Cena zahŕňala let a príručnú batožinu s rozmermi 40 × 30 × 20 cm, ktorá sa musí zmestiť pod sedadlo pred vami. Maximálne 24 hodín a minimálne 2 hodiny pred odletom som musel urobiť check-in. Let tam mal meškanie 2 hodiny, takže som od leteckej spoločnosti dostal voucher v hodnote 125 czk/5,12 eur.

Na letisku som sa pred odletom naspäť do Prahy zastavil na burek z vrstiev cesta fila s tvarohovou plnkou a minerálnu vodu. Napriek tureckému pôvodu zastáva čestné miesto v bosnianskej kuchyni. V Severnom Macedónsku ho tiež nájdete pod názvom Maznik. Ten je ľahší, mäkší a menej chrumkavý ako jeho bosniansky brat. Burek tu nezrolovali do tvaru slimáka, ale upiekli ako koláč, ktorý krájali na štvrtiny. Za účet som zaplatil 580 mkd/9,43 eur. Na letisku môžete platiť platobnou kartou.

Bus z/na letisko

Z letiska do centra a naopak sa úsporne dostanete autobusom spoločnosti Erak Transporter. Autobusová zastávka SKP International Airport je priamo pred terminálom, zastávka Holiday Inn Hotel pred rovnomenným hotelom v centre mesta. Cesta trvá 30-40 minút v závislosti od aktuálnej dopravnej situácie. Autobus by mal mať (pokiaľ nejde už zo svojej východiskovej stanice plný) 3 zastávky. Hneď po otvorení dverí midibusu s obmedzenou kapacitou si sadnite dovnútra, aby ste mali istotu, že sa dostanete tam, kam potrebujete. Môže sa stať, že ostanete stáť vonku, napriek tomu, že ste si vopred on-line kúpili cestovný lístok. V Severnom Macedónsku sa podobne ako vo zvyšku Balkánu platí až na konci cesty. Cestovný lístok stojí 199 mkd/3,25 eur. Lístky si môžete kúpiť vopred on-line. Cestovný lístok je nevratný.

Taxi z/na letisko

Ak náhodou vďaka zmeškanému lietadlu zmeškáte aj autobus do centra a ďalší vám pôjde až o takmer 2 hodiny, odporúčam vám zobrať si z letiska taxi. Trasa z letiska do centra alebo naopak sa predáva za jednotnú cenu 1 500 mkd/25 eur. Pre istotu si ale túto sumu radšej overte u šoféra ešte pred nasadnutím do taxi. Šoférovi môžete platiť len v hotovosti. Za výber z bankomatu na letisku som platil poplatok 250 mkd/4 eur. Banka, ktorá mi vedie účet, si ešte navyše stiahla ďalších 29 czk/1,19 eur. Počas rýchlej a pohodlnej cesty sme so šoférom stihli prebrať politickú situáciu Severného Macedónska za posledných 50 rokov.

Kde sa v Skopje ubytovať?

Hotel Super 8 (900 m/13 min. pešo severovýchodne od centra) sa nachádza na okraji osmanskej štvrte Čair. Check-in je medzi 14.00-00.00 h, check-out medzi 10.30-11.00 h. Samozrejme, z hotela som potreboval odísť skôr, ako v uvedený čas, takže vás pokojne odubytujú aj skôr. V hoteli je nepretržitá 24-hodinová služba na recepcii.

Mal som byť ubytovaný v 1-lôžkovej izbe so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Po výmene izby, o ktorej píšem nižšie, som nakoniec skončil v 2-lôžkovej izbe, ktorá sa ale veľkosťou nelíšila. Obe izby mali výhľad na rozostavanú budovu za hotelom. Izby nad vchodom do hotela smerovali na západ, niektoré mali aj balkóny a výhľad na centrum mesta.

Súčasťou vybavenia izby bola klimatizácia, televízor s káblovými a satelitnými kanálmi (to sa už ale nikdy nedozviem, pretože televízor nefungoval ani v jednej izbe), rýchlovarná kanvica, čaj, káva a papuče. Pri posteli som taktiež nenašiel zásuvku. V kúpeľni boli k dispozícii bezplatné toaletné potreby, ale aj sušič na vlasy. Chyžná sa v mojej izbe neukázala počas celého pobytu. Kontinentálne raňajky podávali formou ponukových stolov.

Nemusíte si rezervovať miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo len v izbe. Za ubytovanie som zaplatil 9 143,14 mkd/148,50 eur. Cena zahŕňala izbu s raňajkami, 5 % DPH a 0,68 % mestskú daň.

Sprchová odysea

Po náročnej ceste do Skopje som si želal už len horúcu sprchu a pohodlnú posteľ. V sprche som zistil, že voda z hlavice nestrieka, ale len vyteká. A o horúcej, či snáď aspoň teplej vode môžem len snívať. Tak som šiel na recepciu a požiadal recepčného o opravu. Ten mi oznámil, že opravy budú robiť až po sezóne, keďže sú v hoteli stále hostia a ponúkol mi náhradnú izbu. Tak som si ju šiel vyskúšať. Tlak v sprche bol síce lepší, bol tu náznak teplej vody, ale záchod neustále tiekol a v izbe bol zvláštny puch. Takže som sa opäť vrátil na recepciu a recepčnému oznámil, že ostávam vo svojej pôvodnej izbe. Recepčný naliehal, že uvedený problém určite vyriešime a ponúkol mi tretiu izbu. Sprcha strieka, umývadlo tečie, záchod splachuje a netečie. Bolo rozhodnuté, že nasledujúce 4 dni ostávam v poslednej ponúknutej izbe.

Kde sa v Skopje najesť?

V Skopje sa nachádza hneď niekoľko reštaurácií, ktoré ponúkajú tradičnú severomacedónsku kuchyňu. V každej z nich som sa dobre najedol a verím, že vám v nich bude chutiť tiež.

Reštaurácia Starý dom (Ресторан Стара куќа)

Dom, v ktorom sa nachádza bar a reštaurácia Starý dom (Ресторан Стара куќа; 800 m/11 min. pešo severovýchodne od centra), postavili už v roku 1836. Údajne je najstarším tradičným domom Macedónska, ktorý sa stále používa. V súčasnosti ho chráni Úrad pre národné poklady. V dome z dreva a kameňa uvidíte pôvodné vyrezávané stropy. Bol domovom pre 6 generácií rodiny Jovanovičovcov. Neskôr sa premenil na reštauráciu, ktorá sa zameriava na tradičnú severomacedónsku kuchyňu.

Večeru som začal Žoltou rakijou, brandy zo žltého hrozna, ktorá zreje v dubových sudoch. V aróme a chuti ucítite tóny bielych kvetov, sušených marhúľ, vanilky a korenia. Ochutnal som domácu špecialitu pripravovanú v rúre Turli Tava, avšak v anglickom jedálnom lístku ju nájdete pod názvom Casserole. Názov je odvodený z tureckých slov turli, čo znamená miešaný a tava, ktoré označuje hlinenú nádobu. Turli Tava je tradičné jedlo z mäsa a zeleniny, ktoré sa spolu pečú v hlinenej nádobe v rúre. V Starom dome ho pripravujú z teľacieho a kuracieho mäsa, cibule, baklažánu, cukety, mrkvy, zelenej papriky a paradajky.

Hlavné jedlo mi tak chutilo, že som si v reštaurácii objednal aj dezert v podobe Čiernej palacinky s jablkami a karamelom. Čierne palacinky sa zvyčajne pripravujú s pridaním aktívneho uhlia alebo čierneho kakaového prášku. Večeru som zapil najobľúbenejším, najznámejším a najpredávanejším pivom v krajine, svetlým ležiakom Skopsko. Pivo má zlatožltú farbu a pevnú bielu penu. Charakteristickú horkú chuť mu dodáva chmeľ. Za večeru som zaplatil 1 300 mkd/21,13 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Pivnica An (Пивница Ан)

Reštauráciu Pivnica An (Пивница Ан; 700 m/10 min. pešo severovýchodne od centra) som si vybral, pretože je jedna z mála reštaurácií v Skopje, v ktorej pripravujú Sarmu. Sarma je jedným z typických jedál tureckej kuchyne. Jej korene siahajú do Osmanskej ríše, ale konzumuje sa aj na Balkáne, v strednej Európe, južnom Kaukaze, ale aj na Blízkom východe. Plnka z mletého hovädzieho, jahňacieho alebo bravčového mäsa, ryže alebo bulguru, byliniek, korenín, červenej papriky je obalená v listoch viniča, kapusty alebo mangoldu.

Podáva sa s bielym jogurtom, príp. zemiakovou kašou a chlebom. K sarme som si objednal pohár červeného vína a minerálnu vodu. Za večeru som zaplatil 1 600 mkd/26,01 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou. Reštaurácia sa ukrýva na nádvorí starého caravanserai, čo bol opevnený hostinec a ubytovňa, aké zvykli stavali pozdĺž starovekých obchodných ciest.

BBQ Pčela (Ресторан Пчела)

Počas môjho pobytu v meste som mal ohromnú chuť na mleté grilované mäso, ktoré je také typické snáď pre celý Balkán. V jednej reštaurácii, kde som ho plánoval ochutnať, sa nedalo platiť kartou. A tak moja voľba padla na reštauráciu BBQ Pčela (Ресторан Пчела; 800 m/12 min. pešo severovýchodne od centra) v osmanskej štvrti Čair. V reštaurácii s ohromnou kapacitou sa to počas obeda len tak hemžilo návštevníkmi, obsluha samozrejme pre mňa našla stôl aj bez predošlej rezervácie.

V jedálnom lístku nájdete mleté mäso pod názvom Kebap. Podobá sa tureckým köfte, albánskym a kosovským Qofte, bulharským Kufte, rumunským Mititei, či bosnianskym ćevapi. Zvyčajne ide o mleté hovädzie, bravčové, príp. jahňacie alebo teľacie mäso, príp. ich kombináciu, ochutené soľou, mletým čiernym korením, rascou, príp. aj cibuľou, cesnakom, mätou, tymianom alebo petržlenovou vňaťou. Mäso podávali s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi, čerstvou zeleninou, na kocky nakrájanou cibuľou a lepinjou.

Lepinja je kysnutý chlieb v tvare placky, ktorý obľubujú na celom Balkáne. Podobá sa pide alebo pite. Pripravuje sa z pšeničnej múky, soli, vody a droždia. Pečie sa v peci pri vysokej teplote. K jedlu som si objednal minerálku. Za obed som zaplatil 360 mkd/5,85 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Skopski Merak (Градска кафеана Скопски Мерак)

Turistická reštaurácia Skopski Merak (Градска кафеана Скопски Мерак; 1,3 km/19 min. pešo severozápadne od centra) sa nachádza v štvrti Debar Maalo. Otvorili ju už v roku 1991. Odporúčam vám rezervovať si stôl vopred on-line, pretože bez predošlej rezervácie tu bude náročné nájsť stôl. Aj mňa ešte pred usadením upozornili, že stôl je o 1,5 h neskôr rezervovaný. Ochutnal som severomacedónsku pizzu Pastrmajlija s kuracím mäsom. Názov pokrmu pochádza zo slova pastrma, čo znamená solené a sušené baranie alebo jahňacie mäso.

Oválny rustikálny chlebový koláč pozostáva z cesta a navrchu na kocky nakrájaného mäsa zdobený pikantnými feferónkami. Pečie sa v tradičných peciach na drevo pri vysokej teplote. Za doplatok si ešte navrch môžete pridať vajce, eidam, mozzarellu, pancettu, syr z kravského mlieka, parmezán, olivy, sušené paradajky, bravčovú alebo hovädziu šunku. Večeru som zapil čapovaným svetlým ležiakom Skopsko. Za večeru som zaplatil 800 mkd/13 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam zájsť v Skopje na kávu a na zmrzlinu?

Moderné, elegantné, turecké, výberové. Také sú kaviarne Skopje. Určite tiež vyskúšajte nefalšovanú balkánsku zmrzlinu.

Neovibe Skopje

Zastavte sa v modernej kaviarni Neovibe Skopje (1 km/14 min. pešo severovýchodne od centra) počas objavovania osmanskej štvrte Čair. Kaviareň, v ktorej som sa zo všetkých navštívených kaviarní cítil najlepšie. Len tak si sadnite na terasu pod veľkú čiernu markízu, kopnite do seba espresso a vychutnajte si pohár čerstvo vytlačenej pomarančovej šťavy s ľadom. Veľmi milá, dobre po anglicky hovoriaca obsluha. Za účet som zaplatil 300 mkd/4,88 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Medo (Ресторан Медо)

Keďže v kaviarni Oud pre mňa nemali nič sladké ku káve, vybral som sa do tureckej reštaurácie Medo (Ресторан Медо; 850 m/12 min. pešo severovýchodne od centra) na baklavu. Dezert z vrstiev tenkého cesta filo prekladaného nasekanými pistáciovými, vlašskými alebo lieskovými orechmi a preliateho sirupom z vody a cukru alebo medu, citróna, škorice alebo kardamónu asi nemusím zvlášť predstavovať. Predpokladá sa, že pôvod tohto asýrskeho dezertu siaha až do 8. storočia.

Vedeli ste, že Kultúru čaju ako symbol identity, pohostinnosti a spoločenskej interakcie v roku 2022 zaradili do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO pre Turecko a Azerbajdžan?

K baklave som si doprial domáci turecký čaj z drveného druhu čierneho čaju Rize s cukrom a citrónom, ktorý podávajú v tradičnej sklenenej šálke tulipánového tvaru na porcelánovej podšálke. Za účet som zaplatil 150 mkd/2,44 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Lipa Cafe (Кафе Липа)

Kaviareň Lipa Cafe (Кафе Липа; 1 km/13 min. pešo severozápadne od centra) sa nachádza v bohémskej štvrti Debar Maalo. Moderná kaviareň s výberovou kávou. Zastavil som sa tu na jedno espresso a niečo sladké k tomu. V čase mojej návštevy bola plná hostí, tak som si sadol na lavicu pri stene, kde som si vypil svoje espresso. Hostia všetko sladké už zjedli. Ostal po nich len chia puding, na ktorý som práve v tú chvíľu chuť veľmi nemal. Za jedno espresso tu zaplatíte 120 mkd/1,95 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Oud Coffee Co. (Кафе ОУД)

V osmanskom Starom bazáre si to priam žiada ochutnať pravú tureckú kávu pripravenú v džezve. Kaviareň, v ktorej som ju chcel ochutnať, už stihli medzitým zatvoriť, tak som sa ňu zastavil v atraktívne vyzerajúcej kaviarni Oud Coffee Co. (Кафе ОУД; 800 m/12 min. pešo severovýchodne od centra). Ku káve som si objednal domácu citronádu a chcel som si objednať ešte niečo sladké, ale nič nemali v ponuke. Káva aj citronáda boli priemerné. Za účet som zaplatil 250 mkd/4,06 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Piccolo Mondo (Сладоледи Пиколо Мондо)

Výbornú figovú zmrzlinu som ochutnal v zmrzlinárni Piccolo Mondo (Сладоледи Пиколо Мондо; 450 m/6 min. pešo severovýchodne od centra) na okraji Starého bazáru. Za jeden kopček zmrzliny som zaplatil 60 mkd/0,98 eur. V zmrzlinárni môžete platiť platobnou kartou.

S týmito návodmi na prežitie sa nestratíte:

• Bologna
• Cork
• Iași
• Kišiňov
• Kutná Hora

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Skopje – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Z hľadiska rozlohy je Slovensko (49 035 km²) takmer 2x väčšie ako Severné Macedónsko (25 713 km²). Slovensko (5,4 milióna obyvateľov) má takmer 3x viac obyvateľov ako Severné Macedónsko (1,8 milióna obyvateľov). Hlavným mestom Severného Macedónska je Skopje, ktoré má vyše 526 tisíc obyvateľov. Štátnym zriadením je republika a medzinárodná poznávacia značka je MK.

Severné Macedónsko – regióny cestovného ruchu

Podľa oficiálneho turistického portálu krajiny sa Severné Macedónsko člení na 8 regiónov cestovného ruchu:

1. Skopje a centrálny región
2. Severovýchod
3. Východ
4. Juhovýchod
5. Vardar
6. Pelagonia
7. Juhozápad
8. Polog

Jazyky v Severnom Macedónsku

Úradnými jazykmi v Severnom Macedónsku sú macedónčina a od roku 2019 aj albánčina. Týka sa to však len oblastí, kde podiel albánskeho obyvateľstva dosahuje aspoň 20 %. V Skopje som sa takmer všade bez problémov dohovoril po anglicky.

Časové pásmo v Severnom Macedónsku

V Severnom Macedónsku platí stredoeurópsky čas, skratka SEČ (po anglicky Central European Time, skratka CET). To znamená, že oproti koordinovanému svetovému času (po anglicky Coordinated Universal Time, skratka UTC) sa pripočítava jedna hodina. V krajine sa tiež rozlišuje letný a zimný čas.

Severné Macedónsko – podmienky vstupu a vízové povinnosti

Obyvatelia SR musia mať na vstup do Severného Macedónska platný cestovný pas alebo občiansky preukaz s fotografiou. Cestovný doklad musí byť platný minimálne 90 dní po plánovanom ukončení pobytu. Počas pobytu musíte mať doklad neustále pri sebe pre prípad kontroly zo strany polície. Na vstup do krajiny sa nevyžaduje vízum. V krajine môžete bez víza stráviť maximálne 90 dní.

Urobte si fotokópie cestovných dokladov a uložte si ich od dokladov oddelene, príp. si odfoťte doklady do mobilu. Severné Macedónsko nepatrí do EÚ a nie je ani súčasťou schengenského priestoru. Pred vstupom do krajiny a pri výstupe z nej sa pripravte na pasovú kontrolu.

Severné Macedónsko – očkovanie a zdravotná starostlivosť

Pred cestou do Severného Macedónska sa nevyžaduje žiadne špeciálne očkovanie (napr. proti žltej zimnici, brušnému týfusu, vírusovej hepatitíde typu B, …). Pred cestou do krajiny som uzavrel komerčné cestovné poistenie. Vodu z vodovodu môžete bez obáv piť.

Severné Macedónsko – devízové podmienky a mena

V Severnom Macedónsku sa platí macedónskym denárom (medzinárodná skratka meny MKD). Jeden denár sa delí na 100 deni. Jedno euro je približne 61,5 mkd. Na niektorých miestach môžete platiť aj eurami, vydajú vám však v denároch. Pred objednávaním v reštaurácii alebo kaviarni som si vždy vopred overil, či akceptujú platobnú kartu.

Telefonovanie a internet v Severnom Macedónsku

Telefónna predvoľba do Severného Macedónska je +389. V krajine sú dostupné prichádzajúce a odchádzajúce hovory, odchádzajúce hovory z predplatenej karty, SMS a MMS, 2G internet, 4G LTE internet, 5G internet. Technológie 3G internet a VoLTE však v krajine nevyužijete. Internetová doména má koncovku .mk.

Bezpečnosť v Severnom Macedónsku

Severné Macedónsko sa javí ako bezpečná krajina. V Skopje sa pripravte na žobrajúce matky s deťmi na rukách, príp. deti, ktoré vám budú nútiť hygienické vreckovky alebo balóny a následne od vás začnú žiadať peniaze.

Zastupiteľský úrad SR, Zastupiteľský úrad krajiny pre SR a Honorárne konzuláty

Veľvyslanectvo SR sa nachádza v Skopje. V meste ani v krajine nenájdete žiadny honorárny konzulát. Veľvyslanectvo republiky Severné Macedónsko sa nachádza v Bratislave neďaleko Michalskej brány.

Prečítajte si info pred 1. cestou aj o týchto krajinách:

• Írsko pred 1. cestou
• Moldavsko pred 1. cestou
• Švajčiarsko pred 1. cestou
• Francúzsko pred 1. cestou
• Nórsko pred 1. cestou

Užitočný link:

• Oficiálny turistický portál Severného Macedónska
• North Macedonia Timeless

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Severné Macedónsko pred 1. cestou je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Ferrara dostať?

Ferrara je najväčším a hlavným mestom rovnomennej provincie vo východnej časti regiónu Emilia Romagna na severe Talianska. Od Bologne, hlavného mesta regiónu, sa nachádza 50 km/48 min. autom severovýchodne a od Ríma je vo vzdialenosti 422 km/4 h 26 min. autom severne.

Autobusom

Autobusová stanica Ferrara Piazzale della Stazione sa nachádza 1,5 km/21 min. severozápadne od námestia Piazza della Cattedrale v centre mesta.

Vlakom

Železničná stanica Ferrara sa nachádza 1,5 km/22 min. severozápadne od centra. Do Ferrary som cestoval priamym regionálnym vlakom z Bologne. Cesta trvá 31-57 minút a spiatočný cestovný lístok by stál 11 eur/os.

Vedel som, že počas môjho pobytu v Taliansku nebudem tráviť všetok čas len v jednom meste, ale budem chcieť spoznať celý región Emilia Romagna. Preto som si na internete kúpil 5-dňový železničný preukaz Italia in Tour, ktorý vás oprávňuje jazdiť neobmedzene v 2. triede regionálnych a zrýchlených regionálnych vlakov. Preukaz stál 59 eur. Pokiaľ plánujete precestovať celý región, jeho hodnota sa vám určite vráti už tretí alebo štvrtý deň.

Kde v meste Ferrara získať info?

Ferrara – Informačné a turistické stredisko – IAT-R (Ferrara – Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica – IAT-R) sa nachádza v hrade Estense 350 m/5 min. pešo severne od centra.

Čo v meste Ferrara robiť, vidieť a navštíviť?

Ferrara, ktorá vznikla v okolí brodu cez rieku Pád, sa v 15. a 16. storočí stala intelektuálnym a umeleckým centrom, ktoré priťahovalo najväčšie osobnosti talianskej renesancie. Humanistická predstava o ideálnom meste ožila práve tu, v štvrtiach, ktoré od roku 1492 budoval Biagio Rossetti podľa nových princípov perspektívy. Dokončenie tohto projektu znamenalo zrod moderného urbanizmu a ovplyvnilo jeho ďalší vývoj. Ferrara, mesto renesancie, a delta rieky Pád je od roku 1995 na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Hrad Estense (Castello Estense)

Hrad Estense (Castello Estense; 350 m/5 min. pešo severne od centra) z červených terakotových tehál s bielymi balustrádami a štyrmi nárožnými vežami obklopený priekopou je neprehliadnuteľným symbolom Ferrary.

Vedeli ste, že šľachtický rod Este z Ferrary a rakúsky arcivojvoda František Ferdinand d’Este majú priamu historickú spojitosť, hoci medzi nimi nebol pokrvný príbuzenský vzťah v mužskej línii? František Ferdinand získal toto slávne talianske meno a obrovský rodový majetok prostredníctvom adopcie a závetu. Podmienkou dedičstva bolo splnenie dvoch podmienok – prijať prídomok d’Este do svojho mena a naučiť sa plynule hovoriť po taliansky do 12 mesiacov. František obe podmienky samozrejme splnil.

Trochu histórie

Od konca 14. storočia do konca 16. storočia bývala v pevnosti šľachtická rodina Este. Po tom, čo museli nútene opustiť Ferraru, bolo vojvodstvo začlenené do Pápežského štátu.

13.-16. storočie

Šlachtická rodina Esteovcov vládla politickej scéne mesta viac ako tri storočia už od roku 1264. Počas prvého storočia ich vlády hradby mesta štvornásobne rozšírili, rozsiahle oblasti delty rieky Pád boli znovu získané a umenie a kultúra zažili obdobie najväčšieho rozkvetu. Architekt Bartolino da Novara navrhol pevnosť, ktorá sa stala symbolom politickej a vojenskej sily, na konci 14. storočia za vlády Niccolò II. d’Este. Rozšírenie hradu a jeho úprava na palác sa uskutočnili na konci 15. storočia za vlády Ercolea I. d’Este. V tomto období pribudla na hrade pomarančová záhrada a vojvodské kuchyne. Malá stredoveká dedinka Ferrara sa zmenila na renesančný klenot.

Za vlády Alfonza I. d’Este, Ercoleho syna, došlo k výraznému nárastu zbierok o umelecké predmety. Hrad čoraz viac nadobúdal vzhľad šľachtického sídla slúžiaceho na dvorný život. Požiar v roku 1554 a zemetrasenie v roku 1570 hrad značne poškodili. Vojvoda Alfonz II., syn Ercoleho II., nariadil veľkú a definitívnu renesančnú premenu hradu. Súčasná podoba hradu pochádza práve z tohto obdobia. Smrť Alfonza II. v roku 1597 bez legitímneho dediča prinútila rodinu Esteovcov opustiť mesto o rok neskôr a nútene presunúť svoje sídlo do neďalekej Modeny.

17.-20. storočie

Po nútenom odchode rodiny do Modeny sa hrad stal sídlom pápežských legátov, ktorí zabezpečili údržbu hradu bez ďalšieho architektonického či umeleckého vplyvu. Legát bol osobný vyslanec a reprezentant pápeža. Umelecké zbierky sa rozptýlili do Modeny, Ríma, Drážďan, Viedne, Petrohradu, Londýna či Madridu. Po dvoch požiaroch v rokoch 1634 a 1718 hrad stratil dôležité fresky a dekorácie. V roku 1796 vtrhli do mesta Napoleonove vojská, ktoré hrad obsadili.

Po Francúzoch obsadili hrad v roku 1813 Rakúšania, ktorí dohliadali na jeho reštaurovanie a návrat politických predstaviteľov Pápežského štátu. V roku 1860 bola Ferrara pripojená k Talianskemu kráľovstvu. Provinčná správa (administratívny a vládny orgán provincie) kúpila hrad vo verejnej aukcii v roku 1874. Prefektúry sa na hrade striedali až do roku 2001.

Hrad mal ohromnú výhodu, že počas celej svojej histórie zostal živou budovou. Dôkazom toho je veľmi dobrý stav zachovania hradu na začiatku 20. storočia. Od 80. rokov 20. storočia sa provincia Ferrara stará o obnovu hradu a jeho sprístupnenie návštevníkom ako múzea. Druhé poschodie hradu je dodnes sídlom provincie.

Prehliadka hradu

V podzemnom podlaží sa nachádzali sklady a väzenie. Na prízemí zase stajne, zbrojnice a remeselnícke dielne. Vojenské jednotky boli umiestnené na 1. poschodí paláca. Koncom 15. storočia sa pevnosť začala meniť na rezidenciu s apartmánmi vojvodov a vojvodkýň.

Prízemie

Vojvodské kuchyne postavili na začiatku 16. storočia za vlády Alfonza I. V pôvodnej podlahe uvidíte otvory pre odtoky starých umývadiel. Práve v týchto kuchyniach sa pripravovali legendárne dvorské hostiny s ohromujúcim počtom chodov, ktoré sa podávali pomedzi divadelné vystúpenia a hudobné zábavy. V suteréne hradu sa nachádzalo väzenie. V ňom zvyčajne väznili vysokopostavené osobnosti, vinné zo zločinov proti rodine, z pokusov o podkopanie moci, či z rodinných sprisahaní a zrád. Nápisy, ktoré väzni zanechali v 16. storočí, sú dodnes viditeľné na tehlových stenách.

Prvé poschodie

Prvé poschodie hradu slúžilo predovšetkým ako súkromné apartmány panovníkov. Z temných priestorov väznice sa po vyjdení po naklonenej rovine z tehál zrazu ocitnete na slnkom zaliatej lodžii a záhrade plnej pomarančovníkov. Cez malé otvory v múre môžete sledovať mesto tak, ako kedysi členovia rodiny Este. Na lodžiu nadväzuje malá komnata Alfonza II., ktorej steny zdobia tri obrazy na tému Bakchanálií. Bakchanálie boli divoké, extatické slávnosti, ktoré sa konali na počesť boha vína Dionýza, v Ríme nazývaného Bakchus.

Približne 80 rokov sa v Dolnej snemovni konali zasadnutia provinčnej rady Ferrary, ktorá vlastnila hrad Estense od roku 1874. Sála je vynikajúcim príkladom prechodu secesie do štýlu art deco. Vojvodskú kaplnku postavili len v roku 1591, 7 rokov predtým, než rod musel hrad opustiť. Steny pokrýva vzácny polychrómovaný mramor. Za kaplnkou sa nachádza schodisko, ktorým sa dostanete na vyhliadkovú Vežu levov. Na freskách v Sále úsvitu sa oslavovalo plynutie času a fungovanie vesmíru.

…a čo ďalšie krídla hradu?

V Herni sa zase prelínajú dve zložky. Hravá, ktorá odkazuje na bezstarostnosť typickú pre kultúru dvora a kultúru, ktorá sa spája s témou času a cestou ľudského poznania. V Sále Città di Ferrara uvidíte veľký model Ferrary, ktorý bol vytvorený koncom 80. rokov 20. storočia na základe slávneho Bolzoniho plánu z 18. storočia. Obraz v Sále Hektora a Andromache znázorňuje 6. spev Illiady, na ktorom sa trójsky hrdina lúči so svojou manželkou a synom.

Vládna sála sa vyznačuje dreveným stropom s kazetami rôznych tvarov, polychrómovanou obrazovou výzdobou, pozlátenými drevenými ružami a vyrezávanými rozetami. Fresky v Sále devolúcie zobrazujú odovzdanie moci z nižšieho na vyšší orgán a teda rok 1598, keď posledný vojvoda Este musel opustiť mesto. Maľovaný pás v Sále erbov zobrazuje v hornej časti erby pápežov a pod nimi erby pápežských legátov. Po zemetrasení v roku 2012 na fresky aplikovali washi papier, aby sa utesnili praskliny a zabránilo sa odlupovaniu náteru.

Praktické info

Hrad je otvorený od stredy do pondelka medzi 10.00-18.00 h. Posledný vstup do veže je o 17.15 h. Na dôkladnú prehliadku hradu si vyhraďte 2-3 hodiny. V šatni za pokladňou by ste si do skriniek mali odložiť veľké tašky a batohy. Skrinky sú so zámkami na mince v hodnote 1 eur. Ak náhodou nebudete mať drobné, v pokladni múzea vám veľmi ochotne rozmenia. Na hrade môžete fotografovať aj s bleskom s výnimkou fresiek na stenách a stropoch. Vstupenka stála 12 eur/os. Vyhliadková Veža levov je za príplatok 2 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v pokladni hradu alebo vopred on-line. V pokladni hradu mi uznali novinársky preukaz.

Socha Girolama Savonaroly

Na námestí neďaleko hradu stojí socha pána, ktorý pripomína nejakého mága. V skutočnosti ide o kazateľa a dominikánskeho mnícha menom Girolamo Savonarola, ktorý bol známy svojimi politickými aktivitami. Žiaľ, Girolama postihol krutý osud. Obesili a upálili ho vo Florencii.

Vedeli ste, že Girolamo Savonarola alebo tiež Hieronymus Savonarola, bol taliansky náboženský a politický reformátor? Bol známy svojím notorickým asketizmom, ktorý sa prejavoval v spôsoboch jeho obliekania, stravovania, ale aj v kontakte s ľuďmi.

Radnica (Palazzo municipale)

Výstavba radnice (Palazzo municipale; priamo na námestí Piazza della Cattedrale v západnej časti zástavby) sa začala v roku 1245. Až do 16. storočia bola sídlom rodiny Este. Neostredoveká Víťazná veža, ktorá má výšku 57 m, pribudla len na začiatku 20. storočia. Volto del Cavallo, veľký oblúk, ktorý vedie na námestie Piazza del Municipio, je pôvodný. Lemujú ho dve sochy – Nicolo III. d’Este na koni a vojvoda Borso na stoličke. Sochy sú síce kópie (originály zničili počas Napoleonovej okupácie), ale podstavce sú pôvodné. Radnica je sídlom mestského úradu.

Námestie Piazza Trento Trieste

Námestie Piazza Trento Trieste (110 m/1 min. pešo juhovýchodne od centra) pochádza zo stredoveku, keď postavili novú katedrálu sv. Juraja. Na námestí sa sústreďovala nielen náboženská, ale aj občianska moc. Na mieste súčasného arcibiskupského paláca stáli biskupské domy a palác Palazzo della Ragione, notárska lodžia bola približne na mieste súčasnej hodinovej veže, ďalej by ste tu našli Vojvodský palác i radnicu. Pozdĺž južnej strany katedrály sa tiahne Loggia dei Merciai, na konci ktorej stojí nedokončená zvonica v klasicistickom štýle.

Ulica San Romano (Via San Romano)

Ulica San Romano (Via San Romano; 280 m/4 min. pešo južne od centra) má starobylý pôvod. Pochádza už z 12. storočia. Bola hlavnou prístupovou cestou z brehov rieky Pád. Spájala riečny prístav s trhovým námestím. Dôležitosť zdôrazňoval majestátny portál, ktorý sa nachádzal na boku katedrály, ale do súčasnosti sa nezachoval. Podobne ako v Bologni, aj táto ulica sa vyznačuje portikami na oboch stranách. Na konci ulice sa nachádzala dnes už neexistujúca brána Porta di San Romano. V jej blízkosti neskôr postavili bránu Porta Paola.

Brána Porta Paola

Brána Porta Paola (500 m/7 min. pešo juhozápadne od centra) plnila v minulosti vojenskú, ale aj colnú funkciu. Postavili ju v roku 1612 v štýle neskorého manierizmu a raného baroka. Bašty San Paolo a San Lorenzo, ktorú ju obklopujú, dokončili v 17. storočí. V 19. storočí tiež prevzala úlohu verejnej váhy so strážcami a vrátnikom. Rekonštrukciu brány ukončili v roku 1901. Upravili vnútorný pôdorys a oddelili ju od mestských hradieb vytvorením dvoch priechodov po jej stranách. Mramor z Verony na vnútornej strane fasády nahradili mramorom z Istrie.

Kartuziánsky kláštor vo Ferrare (Certosa di Ferrara)

Kartuziánsky kláštor vo Ferrare (Certosa di Ferrara; 1,4 km/20 min. pešo severne od centra) postavili medzi rokmi 1452-1461. Výstavbu kláštora inicioval vojvoda Borso d’Este. Podobne, ako iné kartuziánske kláštory, aj tento postavili na odľahlom mieste. Chrám sv. Krištofa, ktorý stojí vedľa pôvodného kostola, je jedným z najoriginálnejších diel ferrarskej renesancie. Rehoľné rády boli po potlačení napoleonskej vlády koncom 18. storočia vyhnané. Kláštor a jeho okolie preto začiatkom 19. storočia vybrali ako miesto nového mestského cintorína.

Už po príchode vás vítajú dva dlhé mramorovo-terakotové portiká usporiadané v polkruhu po oboch stranách kostola. Predpokladal som, že stromy a portiká poskytnú tak žiadané útočisko pred rozpáleným júlovým slnkom viacerým návštevníkom mesta. Očividne všetci uprednostnili klimatizované kaviarne. Na cintoríne som bol jediný (ak nepočítam správcu), takže som si atmosféru a ticho užil naozaj dosýta.

Na cintoríne sa nachádzajú hrobky viacerých významných osobností regionálneho či národného významu. Cintorín je súčasťou Asociácie významných cintorínov v Európe. Prevádzková doba je od apríla do októbra denne medzi 7.00-19.00 h a od novembra do marca denne medzi 7.00-18.00 h. Vstup je zdarma.

Kde sa v meste Ferrara najesť?

Neformálna reštaurácia Ristorante Hostaria Savonarola (140 m/2 min. pešo severne od centra) ponúka autentické domáce špeciality z Ferrary. A po jednej z nich som siahol aj ja. Ochutnal som Cestovinový koláč z Ferrary (Pasticcio alla Ferrarese), ktorý v sebe kombinuje sladké cesto so slanou plnkou. Pripravuje sa zo zmesi cestovín makaróny, tenkých vločiek hľuzoviek, mäsového ragú a bešamelu s muškátovým orieškom. Celá zmes je zabalená v sladkom krehkom ceste, ktoré svojím ozdobným tvarom pripomína kňazský klobúk.

Recept pochádza zo 16. storočia, keď šľachtická rodina Este usporadúvala na dvore honosné renesančné hostiny. Zvyčajne sa pripravuje počas karnevalového obdobia. Koláč som zapil svetlým ležiakom. Za obed som zaplatil 21 eur (z toho coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Ferrara zájsť na kávu?

Wellness pekáreň a kaviareň Nonno Umberto sa nachádza 950 m/13 min. pešo severozápadne od centra. V kaviarni som sa zastavil na jedno rýchle shakerato po ceste z centra mesta na železničnú stanicu. Shakerato som si obľúbil už v Rimini. Za kávu som zaplatil 3 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. Milá, po anglicky hovoriaca obsluha. Zuppa Inglese, regionálny dezert z Ferrary, som ochutnal už v Bologni.

Navštívte kláštory aj v týchto mestách:

• Kláštor Probota – ticho, pokoj a neskutočná atmosféra
• 5 dôvodov, prečo navštíviť Kroměříž
• Mozart a pivo – to je Salzburg
• 5 + 1 dôvod, prečo zažiť Červený Kláštor

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Ferrara – Este, renesancia a anglická polievka je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Vedeli ste, že v Parme sídli Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ESFA)?

Ako sa do mesta Parma dostať?

Parma je najväčším a hlavným mestom rovnomennej provincie regiónu Emilia Romagna na severe Talianska. Od Bologne, hlavného mesta regiónu, sa nachádza 101 km/1 h 13 min. autom severozápadne a od Ríma je vo vzdialenosti 458 km/4 h 51 min. autom taktiež severozápadne.

Autobusom

Ak budete do Parmy cestovať autobusom, môžete vystúpiť na jednej z dvoch autobusových staníc:

• Parma – pri železničnej stanici, 1,4 km/20 min. pešo severne od centra,
• Parma – Inc. Via Toscana – na východnej strane historického jadra, 1,3 km/18 min. pešo severovýchodne od centra.

Okrem nich sa v meste nachádza plno autobusových zastávok, na ktorých vám zastavia aj regionálne autobusy.

Vlakom

Železničná stanica Parma sa nachádza 1,1 km/15 min. pešo severne od centra. Do Parmy som cestoval vlakom z Bologne. Cesta trvá okolo 56 minút – 1 h 12 minút. Spiatočný cestovný lístok by stál 17 eur/os.

Vedel som, že počas môjho pobytu v Taliansku nebudem tráviť všetok čas len v jednom meste, ale budem chcieť spoznať celý región Emilia Romagna. Preto som si na internete kúpil 5-dňový železničný preukaz Italia in Tour, ktorý vás oprávňuje jazdiť neobmedzene v 2. triede regionálnych a zrýchlených regionálnych vlakov. Preukaz stál 59 eur. Pokiaľ plánujete precestovať celý región, jeho hodnota sa vám určite vráti už tretí alebo štvrtý deň.

Kde v meste Parma získať info?

Parma – Informačné a turistické stredisko (IAT-R) – Parma Welcome (Parma – Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica (IAT-R) – Parma Welcome) sa nachádza 290 m/4 min. pešo severne od centra.

Čo v meste Parma robiť, vidieť a navštíviť?

Parma ponúka hneď niekoľko námestí s historickými budovami, ktoré prekvapia svojou architektúrou. Mesto sa pýši bohatou históriou, ktorá sa spája s jeho osobnosťami. V podchode rušnej križovatky zrazu natrafíte na rímsky most. Parky pre mňa ostávajú tajomstvom, ktoré som nemal čas odhaliť.

Garibaldiho námestie (Piazza Garibaldi)

Námestie Piazza Garibaldi je svetským centrom mesta. Lemujú ho od severu v smere hodinových ručičiek najvýznamnejšie paláce mesta – Guvernérsky palác (Palazzo del Governatore), Radnica (Palazzo Comunale) a Starý palác (Palazzo Vecchio), ale aj farský kostol svätého apoštola Petra (Chiesa Parrocchiale di San Pietro Apostolo). V súčasnosti je skutočným centrom mestského života plným obchodov, reštaurácií, kaviarní a barov a križovatkou hlavných dopravných tepien mesta.

Katedrálne námestie (Piazza Duomo)

Námestie Piazza Duomo (400 m/5 min. pešo severne od centra) je zase náboženským centrom mesta. Lemujú ho od východu v smere hodinových ručičiek katedrála, terakotová zvonica z 13. storočia, krstiteľnica z ružového mramoru z Verony a biskupský palác z 11. storočia s renesančným nádvorím s lodžiami.

Parmská katedrála (Cattedrale di Parma)

Výstavba románskej parmskej katedrály (Cattedrale di Parma) začala okolo roku 1059 a vysvätili ju v roku 1106. Katedrála má tri portály, tri slepé arkády, dve veže a sedlovú strechu. Prvú vežu, zvonicu, postavili na konci 13. storočia (1284-1294). Druhú vežu začali stavať v roku 1602, ale krátko na to jej výstavbu prerušili. Kostol v tvare latinského kríža tvoria tri lode a transept (priečna loď) s bočnými kaplnkami, ktoré sú ukončené apsidami.

V rokoch 1525-1530 (podľa iného zdroja 1530-1534) vyzdobil taliansky renesančný maliar Antonio Allegri da Correggio klenbu, ktorá sa považuje za jedno z majstrovských diel talianskeho umenia 16. storočia. Mnohé kostoly nasledujúceho storočia sa pri vytváraní svojej barokovej výzdoby inšpirovali kupolou parmskej katedrály. Katedrála je otvorená od pondelka do soboty medzi 7.45-19.20 h a v nedeľu medzi 7.45-10.45 h a 12.10-19.20 h. Posledný vstup je 15 minút pred zatvorením. Vstup do katedrály je zdarma.

Parmská krstiteľnica (Battistero di Parma)

Parmskú krstiteľnicu (Battistero di Parma) začali stavať v roku 1196 a dokončili ju v roku 1307. Nesie v sebe prvky neskorého románskeho slohu a ranej gotiky. Najnižšiu časť baptistéria obklopujú basreliéfy zvierat, morských príšer, morských panien, ale aj kentaurov, jednorožcov a znamení zverokruhu. Interiér pamätníka s osemuholníkovým tvarom je zoštíhlený 16 rebrami, ktoré sa zbiehajú v špicatej klenbe. Osemuholníková krstiteľnica v strede baptistéria pochádza z 13. storočia.

Klenbu zdobia maľby z 2. polovice 13. storočia. Sochy vo vnútri zobrazujú mesiace, ročné obdobia a znamenia zverokruhu. Luneta zobrazuje muža, ktorý je med na strome s dvoma hlodavcami a drakom, po stranách sú vozy Slnka a Mesiaca. Krstiteľnica je otvorená denne medzi 10.00-18.00 h. Posledný vstup je o 17.30 h. Vstupenka stojí 12 eur/os. Cena tiež zahŕňa vstup do diecézneho múzea. Vstupenka platí 2 dni. Pokladňa sa nachádza vo vnútri múzea.

Biskupský palác (Palazzo del Vescovado)

Biskupský palác (Palazzo del Vescovado) pochádza z 11.-12. storočia. V priebehu storočí ho viackrát prestavali. Jeho súčasná podoba je zo začiatku 20. storočia. Rekonštrukcia vrátila palácu stredoveký vzhľad. Vnútorné nádvorie pristavali v 16. storočí. Vo vnútri paláca sa zachovali diela, ktoré vlastnila kúria.

Námestie mieru (Piazzale della Pace)

Námestie Piazzade della Pace (400 m/5 min. pešo severne od centra) je zeleným ostrovom v historickom jadre Parmy. Dominantou námestia s anglickým trávnikom, vysokými stromami a fontánou je palác Palazzo della Pilotta v severozápadnej časti námestia. V jeho bezprostrednej blízkosti stojí Pamätník Giuseppe Verdiho.

Monumentálny komplex Pilotta (Complesso Monumentale della Pilotta)

Výstavba monumentálneho komplexu Pilotta (Complesso Monumentale della Pilotta) sa začala pravdepodobne okolo roku 1583. Pôvodne mal slúžiť ako palác pre rodinu vojvodu Farnese. Vnútorné nádvoria boli určené pre sklady, stajne, kasárne a zbrojnicu, ktorá sa neskôr premenila na dvorné divadlo. Palác pomenovali po vznešenej hre pe-lota, ktorá sa kedysi hrávala na jednom z jeho nádvorí pri zvláštnych príležitostiach. V súčasnosti sa v komplexe nachádza 5 expozícií – Archeologické múzeum, Divadlo Farnese, Národná galéria, Palatínska knižnica a Bodoniho múzeum.

Archeologické múzeum

Archeologické múzeum je jedno z najstarších múzeí Talianska. Založili ho už v roku 1760. Uchováva predmety od paleolitu až po vrcholný stredovek. Vystavuje objekty z čias Grékov, Etruskov aj Keltov. Uvidíte predmety z vykopávok v starovekom rímskom meste Veleia, jedna sekcia sa venuje Parme a jej okoliu z čias starovekého Ríma. Súčasťou je egyptská zbierka a kabinet medailí. V expozícii ma najviac zaujala pozlátená bronzová busta Antonina Pia z 2. storočia n. l., ktorého oči vyzerali ako živé.

Divadlo Farnese

Drevené divadlo Farnese je prvým moderným divadlom v západnom svete. Objednal si ho Ranuccio I. Farnese, vojvoda z Parmy, Piacenzy a Castra, v roku 1618 na oslavu pobytu toskánskeho veľkovojvodu Cosima II. Medicejského počas jeho cesty do Milána. Divadlo postavili rýchlo s použitím ľahkých materiálov ako drevo a maľovaná omietka. Taliansky architekt Giovanni Battista Aleotti vytvoril uzavretý priestor pre predstavenia, ktorý vybavil technickým systémom pre pohyblivé kulisy.

Inaugurácia divadla sa konala o 10 rokov neskôr v roku 1628 pri príležitosti svadby toskánskej princeznej Margherity Medicejskej a vojvodu z Parmy, Piacenzy a Castra a zároveň Ranucciovho syna Odoarda I. Farnese. Neskôr sa divadlo používalo na vojvodské oslavy a slávnosti pri príležitosti svadieb a dôležitých štátnych návštev. Posledné predstavenie sa v divadle odohralo v roku 1732. Odvtedy začalo upadať a takmer úplne ho zničilo bombardovanie počas 2. svetovej vojny. V 50. rokoch 20. storočia sa uskutočnila rekonštrukcia podľa pôvodných návrhov.

Komplex som navštívil predovšetkým kvôli divadlu Farnese. Po prehliadke celého paláca som sa do divadla znova vrátil, aby som naplno nasal jeho krásu.

Národná galéria

V 17. storočí sa mesto stalo jedným z hlavných kultúrnych centier Európy. V 18. storočí palác hostil Akadémiu výtvarných umení, ktorej umelecké zbierky sa neskôr stali jadrom súčasných expozícií. O premenu akadémie na múzeum sa zaslúžila Mária Lujza Habsbursko-lotrinská, rakúska arcivojvodkyňa, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a francúzska cisárovná ako manželka Napoleona I. Bonaparta.

Zaujalo ma predovšetkým dekoratívne umenie v Sieni víťazstiev, veľké mytologické cykly, či obraz Silvia a Aminta od Francesca Scaramuzza a súbor troch obrazov Tri sestry od Amedea Bocchiho. V expozícii môžete vidieť obraz Hlava ženy (La Scapigliata) pripisovaný Leonardovi da Vincimu. Žiaľ, v čase mojej návštevy bola polovica umeleckej expozície zatvorená z dôvodu nevyhnutných zásahov do osvetlenia, takže obraz som nevidel.

Palatínska knižnica

Palatínsku knižnicu založili v roku 1761 so želaním vytvoriť knižnicu, z ktorej bude mať úžitok aj verejnosť. V knižnici nájdete jedinečnú zbierku rukopisov a inkunábulí.

Bodoniho múzeum

Múzeum venované talianskemu dizajnérovi písma Giambattistovi Bodonimu založili v roku 1962. Je prvé svojho druhu v Taliansku a jedno z najdôležitejších v Európe. Zhromažďuje listy, vydania, razidlá, matrice ako aj ďalšie vybavenie zo súkromného typografického štúdia a dielne tohto dizajnéra. Najcennejším dielom je Iliada v gréčtine z roku 1808.

Praktické info

Komplex je otvorený od utorka do nedele medzi 9.00-19.00 h. Posledný vstup je o 18.00 h. Na prehliadku celého komplexu si vyhraďte 2-3 hodiny. Panely vo výstavných miestnostiach sú v taliančine a angličtine. Vstupenka stojí 18 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v pokladni múzea alebo on-line. V pokladni múzea môžete platiť platobnou kartou. Nachádzajú sa tam tiež skrinky, do ktorých musíte umiestniť veľké batohy. Fotografovať môžete bez použitia blesku a statívu. V pokladni mi uznali novinársky preukaz.

Oltár pamätníka Giuseppe Verdiho (Ara del monumento a Giuseppe Verdi)

Oltár pamätníka Giuseppe Verdiho (Ara del monumento a Giuseppe Verdi) pochádza zo začiatku 20. storočia. Ide o rekonštruovaný fragment pamätníka, ktorý sa pôvodne nachádzal pred železničnou stanicou, ale počas bombardovania v roku 1944 bol zničený. Bronzové plakety na oboch stranách evokujú scény z Verdiho opier, ale aj epizódy z jeho života.

Rímsky most Spazio Aemilia, 187 pred n. l. (Ponte romano Spazio Aemilia 187 a. C.)

Most s názvom Pons Lapidis postavili počas augustovskej éry. S 11 oblúkmi mal dĺžku 140 m. Z pôvodnej konštrukcie sa zachovali len základy. Teodorich nechal most postaviť znovu po povodniach v roku 493. Počas rekonštrukcie ulice Strada Mazzini v roku 1966 odhalili dva z pôvodných 11 oblúkov. Celú lokalitu sprístupnili verejnosti vytvorením podchodu pre chodcov. Pribudol tu výstavný priestor, ktorý sa venuje mestu za čias Rimanov, ale aj parmskej univerzite. V budúcnosti by tu mali vystavovať 260 archeologických nálezov, ktoré našli počas vykopávok. Rímsky most Spazio Aemilia, 187 pred n. l. (Ponte romano Spazio Aemilia 187 a. C.; 280 m/4 min. pešo západne od centra) nájdete v podchode pri súčasnom moste Ponte di Mezzo.

Vojvodský park (Parco Ducale)

Vojvodský park (Parco Ducale; 1 km/14 min. pešo severozápadne od centra) v talianskom štýle prvýkrát otvorili už v roku 1560. V 18. storočí ho upravili na francúzsku záhradu. Dominantou parku je Vojvodský palác z roku 1561 v jeho severovýchodnej časti. Palác je v súčasnosti sídlom karabinierov. Rybník s malým ostrovčekom v strede vznikol v roku 1690 pri príležitosti svadby Odoarda Farneseho a Dorotey Sofie z Neuburgu. V roku 1920 umiestnili na ostrovček Trianonskú fontánu z 18. storočia. V parku nájdete detské ihrisko, stoly, lavičky, zónu pre psičkárov a toalety.

Park je otvorený od apríla do októbra v pondelok medzi 6.00-20.00 h, od utorka do nedele medzi 6.00-0.00 h a od novembra do marca denne medzi 7.00-20.00 h. Vstup do parku je zdarma.

V celom regióne Emilia Romagna platila v stredu 15. júla 2026 oranžová výstraha pred silnými búrkami. Regionálna civilná obrana v priebehu dňa sprísnila pôvodne žlté varovanie, keďže oblasť zasiahol mimoriadne silný búrkový systém. Miestami spadlo cez 30-50 mm zrážok za hodinu, čo viedlo k bleskovým záplavám v mestských oblastiach. Súčasne platila žltá výstraha pred extrémnymi teplotami, ktoré v niektorých oblastiach dosahovali až 38 °C a žltá výstraha pred silným vetrom, ktorý lokálne dosahoval rýchlosť až 150 km/h. Vietor spôsobil rozsiahle materiálne škody, výpadky elektriny a popadané stromy.

Práve preto som sa do žiadneho parku mesta nedostal, lebo ich všetky už počas dňa z dôvodu bezpečnosti uzatvorili. Takže som všade natrafil na zamknutú bránu.

Park citadely (Parco della Cittadella)

Päťuholníkovú pevnosť s baštami a priekopami postavili v meste koncom 16. storočia. Plnila predovšetkým obrannú funkciu, neskôr slúžila ako väzenie, mučiareň a kasárne. Nakoniec ju premenili na verejný park citadely (Parco della Cittadella; 1,4 km/19 min. pešo južne od centra). Vstupná brána pochádza z roku 1596. Vo vnútri nájdete fontánu, športoviská, detské ihrisko, chodník na behanie, vyčlenené priestory pre psičkárov a bar.

Park je otvorený od apríla do októbra denne medzi 7.00-21.00 h, od novembra do marca denne medzi 7.00-20.00 h. Vstup do parku je zdarma.

Kde sa v meste Parma najesť?

Reštaurácia Trattoria Corrieri Parma (290 m/4 min. pešo západne od centra) je v meste obľúbeným a vyhľadávaným podnikom. Dôkazom toho bolo asi 10-minútové státie v rade, kým sa pre mňa uvoľnil stôl. Reštaurácia ponúka typickú parmskú kuchyňu. Za svoj názov vďačí Márii Lujze Habsbursko-lotrinskej. Od 19. storočia, keď ju otvorili, sa v nej stravovali posli (po taliansky corriere). Svoje kone priväzovali ku kruhom pripevneným na stene, ktoré uvidíte dodnes.

Ochutnal som tradičné cestoviny Tortelli d’erbetta, ktoré pochádzajú práve z Parmy. Cestoviny z múky, vajec a soli sa plnia zmesou z ricotty, vajec, muškátového orieška, strúhaného parmezánu, špenátu a repy. Po uvarení v osolenej vriacej vode sa scedia, prelejú rozpusteným maslom a posypú postrúhaným parmezánom. Cestoviny som snúbil s nefiltrovaným ležiakom Birra di Parma Blond Ale. Intenzívna zlatá farba, bohatá krémová biela pena, korenistá a citrusová aróma, sladká sladová chuť s mierne horkým a citrusovým záverom.

Po vynikajúcom hlavnom jedle som sa rozhodol, že v reštaurácii si dám aj dezert s kávou. Objednal som si tortu Sbrisolona. Chrumkavý, drobivý, maslový koláč Sbrisolona pochádza zo 16. storočia. Keďže sa pri krájaní veľmi drobí, podáva sa nalámaná na kúsky o veľkosti jedného sústa. Namáča sa v grappe alebo dezertných vínach, ako napr. Malvasia, Vin Santo alebo Passito z Pantellerie. V reštaurácii ju podávajú s piemontským krémom zabaione zo žĺtkov vyšľahaných s cukrom vo vodnom kúpeli a dochutených alkoholizovaným vínom. Za obed som zaplatil 35,50 eur (z toho 3 eur coperto). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte aj tieto lokality, ktoré zaujmú svojou architektúrou:

• Čo robiť, vidieť a navštíviť v meste Cork
• Čo vidieť v Iași alebo 13 dôvodov pre návštevu mesta
• Čo vidieť v meste Kišiňov alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu
• Múzeum vežiakov Kladno
• Kampus Vitra

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Parma – umenie, parmezán a prosciutto je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do Rimini dostať?

Rimini je hlavným a najväčším mestom rovnomennej provincie. Nachádza sa v regióne Emilia Romagna na severe Talianska. Od Bologne, hlavného mesta regiónu, je 120 km/1 h 21 min. autom juhovýchodne a od Ríma je vo vzdialenosti 339 km/3 h 51 min. autom severne.

Autobusom

Autobusová stanica Rimini Station sa nachádza 700 m/10 min. pešo severovýchodne od Námestia troch mučeníkov (Piazza Tre Martiri) v centre mesta.

Vlakom

Ak budete do Rimini cestovať vlakom, môžete vystúpiť na jednej z troch železničných staníc:

• Rimini – najbližšie k centru, 650 m/9 min. pešo severovýchodne od centra,
• Rimini, Miramare – južná stanica, najbližšie k letisku, 7 km/16 min. autom juhovýchodne od centra,
• Rimini, Viserba – severná stanica, blízko k severným plážam, 6,5 km/15 min. autom severozápadne od centra.

Vedel som, že počas môjho pobytu v Taliansku nebudem tráviť všetok čas len v jednom meste, ale budem chcieť spoznať celý región Emilia Romagna. Preto som si na internete kúpil 5-dňový železničný preukaz Italia in Tour, ktorý vás oprávňuje jazdiť neobmedzene v 2. triede regionálnych a zrýchlených regionálnych vlakov. Preukaz stál 59 eur. Pokiaľ plánujete precestovať celý región, jeho hodnota sa vám určite vráti už tretí alebo štvrtý deň.

Do Rimini som cestoval vlakom z Bologne. Cesta trvala 1 h a 29 minút. Z Rimini som cestoval do Bologne s prestupom v Castelbolognese. Cesta trvala 1 h a 35 minút vrátane prestoja na stanici. Spiatočný cestovný lístok by bez železničného preukazu stál 22,60 eur.

Kde v Rimini získať info?

Turistické informačné centrum Rimini Stazione – Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica (IAT-R) – VisitRimini sa nachádza priamo na železničnej stanici (650 m/9 min. pešo severovýchodne od centra).

Čo v Rimini robiť, vidieť a navštíviť?

Rušné turistické Rimini vás prekvapí svojou bohatou históriou z rímskych čias, keď ešte bolo mestom Ariminium, ale aj zo stredoveku so svojimi palácmi, sochami a fontánami. V meste sa narodil svetoznámy filmový režisér Federico Fellini. Na záver mám pre vás jeden tip aj na kúpanie v meste.

Námestie troch mučeníkov (Piazza Tre Martiri)

Dnešné Námestie troch mučeníkov (Piazza Tre Martiri) sa nachádza na mieste, kde kedysi bývalo fórum, politické a obchodné centrum rímskeho mesta Ariminium, predchodcu dnešného Rimini. Na námestí sa križovali dve významné obchodné cesty – Decumanus Maximus, ktorá spájala Augustov oblúk s Tiberiovým mostom a Cardo Maximus, ktorá zase spájala bránu Porta Montanara so starým prístavom.

V stredoveku, keď bolo námestie známe ako Piazza delle Erbe, bolo miestom trhu, predaja mäsa a rytierskych turnajov. V priebehu storočí prešlo námestie viacerými úpravami. Po 2. svetovej vojne námestie premenovali na Piazza Tre Martiri na pamiatku 3 mladých partizánov, ktorých tu popravili v roku 1944. Námestiu dominuje hodinová veža zo 16. storočia. V severozápadnom cípe námestia stojí renesančná socha Gaia Iuliusa Caesara z polovice 16. storočia. Caesar na námestí prehovoril k svojim vojakom po tom, čo prekročili rieku Rubikon.

Námestie Piazza Cavour

Námestie Piazza Cavour (300 m/4 min. pešo severozápadne od centra) lemujú Palazzo dell’Arengo s rovnomennou vežou, Palazzo del Podestà, starý rybí trh a Divadlo Amintore Galliho. V strede námestia stoja fontána a socha Pavla V. Fontána (Fontana della Pigna), známa ako šiška, vďaka veľkej šiške na jej vrchole, na námestí pribudla v roku 1543. Jednotlivé priehradky oddeľujú elegantné stĺpy. Vo vlyse zobrazili zbrane, štíty, trofeje a iné vojnové symboly.

Tak tohto pána by som v noci stretnúť nechcel! A asi ani cez deň. Hrozivý výraz v jeho tvári hovorí za všetko. Pavol V., vlastným menom Camillo Borghese, bol 233. pápež. Obec Rimini sochu postavila ako prejav vďaky na začiatku 17. storočia. V roku 1797 ju zasvätili sv. Gaudenziovi, patrónovi Rimini. Aby sa zabránilo jej zničeniu francúzskou armádou, ktorá vtrhla do Talianska, pápežskú tiaru odstránili a nahradili ju biskupskou mitrou. V roku 1936 dielo obnovili do pôvodného stavu.

Palác Arengo (Palazzo dell’Arengo)

Palác Arengo (Palazzo dell’Arengo) v severozápadnej časti zástavby začali stavať už v roku 1204. Dôkazom toho je nápis pod jeho portikami. Tam sa tiež v minulosti vykonávala spravodlivosť. Dve veľké vonkajšie schodiská vedú do veľkej sály na medziposchodí, kde sa v 13. storočí stretávala mestská generálna rada. Na prelome 17. a 18. storočia sa sála zmenila na mestské divadlo, kým neotvorili divadlo Amintore Galliho.

Palác podesty (Palazzo del Podestà)

Palác podesty (Palazzo del Podestà) v severozápadnej časti námestia postavili okolo roku 1330 ako rezidenciu najvyššieho predstaviteľa mesta, sudcu a správcu. Spoznáte ho podľa troch honosných gotických oblúkov. V 16. storočí prešiel palác významnými úpravami. Po 1. svetovej vojne ho výrazne zrekonštruovali a dodali mu modernejší vzhľad. Od roku 2020 sídli v oboch palácoch múzeum moderného umenia Múzeum umeleckých palácov v Rimini (Museo Palazzi dell’Arte Rimini).

Starý rybí trh (Vecchia Pescheria)

Starý rybí trh (Vecchia Pescheria) v juhovýchodnej časti námestia postavili v roku 1747. Má podobu dvojúrovňovej lodžie, do ktorej sa vstupuje cez tri oblúky. V rohoch sú malé fontány v podobe rýb, v ktorých sa v minulosti čistili, ako inak, ryby. Vo vnútri uvidíte dlhé stánky z kameňa z Istrie, na ktorých ženy predávali mušle. Označenia stánkov sú viditeľné dodnes.

Divadlo Amintore Galliho (Teatro Amintore Galli)

Neoklasicistické Divadlo Amintore Galliho (Teatro Amintore Galli) v juhozápadnej časti námestia slávnostne otvorili v roku 1857 operou Aroldo od Giuseppe Verdiho. Hudobná sála má 4 poschodia a 23 lóží na každom z nich, čo z nej robí jedno z najväčších divadiel v Taliansku. Zvláštnosťou je, že divadlo nemá kráľovskú lóžu. Počas 2. svetovej vojny budovu vážne poškodili počas bombardovania. V roku 1947 napoly zničené divadlo venovali Amintore Gallimu, talianskemu hudobnému vydavateľovi, novinárovi, historikovi, muzikológovi a skladateľovi. V roku 2018, po 75 rokoch rozsiahleho reštaurátorského projektu, divadlo opäť zdvihlo svoju oponu.

Augustov oblúk (Arco di Augusto)

Augustov oblúk (Arco di Augusto; 350 m/5 min. pešo juhovýchodne od centra) je údajne najstarší dodnes zachovaný oblúk v severnom Taliansku. Postavili ho na príkaz rímskeho senátu v roku 27 p. n. l. na počesť Octaviana Augusta. Ten nechal obnoviť rímsku konzulárnu cestu Via Flaminia, ktorá od roku 220 p. n. l. spájala Rím s Rimini. Spolu s bránou Porta Montanara je jednou z dvoch brán starovekého Rimini, ktoré založili v roku 268 p. n. l. Obložili ju kameňom z Istrie rovnako ako Tiberiov most na opačnej strane historického centra. Brána ako symbol propagandy, ktorá presadzovala mier a stabilitu, nebola nikdy zamknutá.

Bránu zdobia štyri podobizne, dve na každej strane. Jupiter a Apolón hľadia na Rím a Via Flaminia z jednej strany a Neptún a bohyňa Rím hľadia na mesto z druhej strany. V staroveku bránu zakončili atikou so sochou cisára na koni. Brána bola súčasťou mestského hradu, ktorého zvyšky stále môžete vidieť po stranách. Tehly a cimburie zo stredoveku a z renesancie zmenili pôvodnú podobu brány. Demolácia priľahlých budov sa uskutočnila v 30. rokoch 20. storočia.

Brána Porta Montanara

Výstavba brány Porta Montanara (350 m/5 min. pešo juhozápadne od centra) siaha do 1. storočia p. n. l. Polkruhový oblúk z pieskovcových blokov bol jedným z dvoch vstupov do mesta pre tých, ktorí prichádzali z hôr. Po 2. svetovej vojne bránu čiastočne zničili. Oblúk obnovili, zreštaurovali a kúsok po kúsku vrátili na pôvodné miesto.

Palác Fulgor (Palazzo del Fulgor)

Kino Fulgor (Palazzo del Fulgor; 350 m/5 min. pešo severozápadne od centra) je najstarším kinom v Rimini a vďaka Federicovi Fellinimu jedným z najslávnejších na svete. Predstavuje najsilnejší symbol režisérovho puta s jeho rodným mestom a je zároveň prvým a jedným z hlavných zdrojov Felliniho vizionárskeho ducha. Od roku 2021 sú tri horné poschodia paláca súčasťou múzejného komplexu venovaného Fellinimu. Hneď za kinom stretnete nosorožca, samicu Rinu, z Felliniho filmu A loď sa plaví ďalej (Rinoceronte di E la nave va) z roku 1983.

Hrad Sismondo (Castel Sismondo)

Hrad Sismondo (Castel Sismondo; 650 m/9 min. pešo západne od centra) alebo tiež Rocca Malatesta dal postaviť v roku 1437 Sigismondo Pandolfo Malatesta pod dohľadom najvýznamnejšieho vojenského architekta tej doby Filippa Brunelleschiho. Slúžil ako vojenská pevnosť, ale aj šľachtické sídlo rodiny, ktorá v meste vládla viac ako 200 rokov. Kvôli výstavbe hradu zrovnali so zemou podstatnú časť vtedajšieho mesta. Súčasný hrad je len tretinou svojej pôvodnej veľkosti. Nad vstupným portálom dodnes uvidíte nápis a erb rodiny Malatestovcov so slonom, ružou a šachovnicou.

Pápež Urban VIII. nariadil znížiť jeho veže, ďalšie úpravy sa uskutočnili v 18. storočí a priekopy zasypali v roku 1826. Od roku 1857 do 60. rokov 20. storočia hrad slúžil ako väzenie. Počas 2. svetovej vojny hrad zasiahli počas bombardovania a väzňov museli presunúť do ďalšej väznice. Niektorí väzni dokonca utiekli. Neskôr bol kulisou kultúrnych podujatí a výstav a v súčasnosti sa v ňom nachádza Múzeum talianskeho filmového režiséra a scenáristu a rodáka z Rimini Federica Felliniho.

Tiberiov most (Ponte di Tiberio)

Tiberiov most (Ponte di Tiberio; 650 m/9 min. pešo severozápadne od centra) z kameňa z Istrie začal stavať Augustus v roku 14 n. l. a dokončil ho Tiberius v roku 21 n. l. Most má dĺžku viac ako 70 m a 5 oblúkov, ktoré spočívajú na obrovských pilieroch. Samozrejme, ako to už pri mojom šťastí býva, most prechádzal v čase mojej návštevy mesta rekonštrukciou a zakrývalo ho lešenie, takže som si nemohol naplno užiť jeho krásu.

Borgo San Giuliano

Štvrť Borgo San Giuliano (850 m/12 min. pešo severozápadne od centra) sa považuje za jednu z najkrajších častí Rimini. Pôvodne malú dedinku kedysi obývali rybárske rodiny. Dnes je živou štvrťou plnou obchodov, reštaurácií a vinárstiev. Steny niektorých starých domov v labyrinte uličiek pokrývajú nástenné maľby. Tradícia zdobenia domov sa začala v roku 1980 s 2. ročníkom festivalu Festa De Borg. Prvé nástenné maľby zobrazovali dedinčanov a krajinu pri mori. Po smrti Felliniho v roku 1994 zobrazujú maľby výlučne postavy a scény z jeho najznámejších filmov.

Pláž Spiaggia di Rivabella

Piesočnatá pláž Spiaggia di Rivabella (3 km/40 min. pešo severozápadne od centra) je jednou zo severných pláží Rimini. Začína pri ústí rieky Marecchia do Jadranu. Je užšia a menej rušná ako južnejšie pláže Rimini. Vstup do mora je veľmi pozvoľný. Snáď 50 m od brehu som mal vodu stále len po pás. Na viacerých miestach vytvorili ochranné kamenné valy, takže aj more je veľmi pokojné. Pláž rozkúskovali na plno súkromných pásov, na ktorých prenajímajú ležadlá a slnečníky. Na pláži sú sprchy aj prezliekarne.

Po príchode na pláž ma dokonca vyhodili z 5 m širokého pásu pri mori, ktorý by mal byť zo zákona pre všetkých bez poplatku. Tak som sa posunul asi o 100 m ďalej, odkiaľ ma už, našťastie nik nevyhodil.

Viac ako samotná pláž ma prekvapilo, aká bola prázdna uprostred letnej sezóny. Tak som po tom trochu pátral a zistil som, že pláže nielen v Rimini, ale aj v ďalších pobrežných letoviskách zaznamenali pokles miestnych aj domácich návštevníkov v dôsledku rastúcich cien plážových služieb a prenájmu, spolu s konkurenciou lacnejších zahraničných destinácií.

Ceny za prenájom slnečníkov a ležadiel v súkromných plážových kluboch sa zvýšili, čo viedlo mnohých k tomu, aby vynechali tradičné dovolenky na pláži alebo hľadali cenovo dostupné alternatívy v zahraničí. Inflácia a vyššie životné náklady spôsobili, že domáce dovolenky pri mori sú pre mnohé talianske rodiny menej dostupné. Generácia Z nie je typickým vyznávačom tradičného nočného života, čo taktiež zmenilo počet návštevníkov počas sezóny.

Kde sa v Rimini najesť?

V štvrti Borgo San Giuliano som sa nakoniec rozhodol, že si tu dám aj obed. Zastavil som sa v reštaurácii NudeCrud (750 m/10 min. pešo severozápadne od centra). Veľmi ochotne som uprednostnil klimatizovaný interiér pred rozpálenou terasou. Reštaurácia ponúka iba tie produkty, ktoré majú svoju identitu, špecifickosť a vysledovateľný výrobný reťazec. Ochutnal som cestoviny Crudaiola.

Spaghetti alla chittara sú odrodou talianskych vaječných cestovín so štvorcovým prierezom. Chitarra je rám s radom rovnobežných drôtov. Nástroj dáva špagetám okrem názvu a tvaru aj pórovitú textúru, ktorá umožňuje, aby sa omáčka lepšie prilepila. Cestoviny vyrobili v spoločnosti Mancini Pastificio Agricolo. Tá ich vyrába len z tvrdej pšenice, ktorú každoročne vypestujú a zozbierajú na poliach v regióne Marky. Vďaka tomu sú každý rok jedinečné, pretože odzrkadľujú poľnohospodárske podmienky daného roka.

Vedeli ste, že kapary z Pantellerie majú chránené označenie pôvodu a vďaka sopečnej pôde a slanému morskému vetru patria medzi najlepšie na svete?

Cestoviny boli s paradajkami, tuniakom, bazalkou, opraženými píniovými orieškami, paprikou, kaparami z talianskeho ostrova Pantelleria a olivami. Obed som zapil svetlým pivom plzenského typu Forst Pils z Južného Tirolska. Svetlá žltá farba, hustá, jemne pórovitá a trvácna pena, v aróme ucítite jemné tóny obilnín a aromatického chmeľu a mimoriadne suchá, svieža a horkastá chuť. Za obed som zaplatil 21 eur (z toho 1,50 eur coperto). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v Rimini zájsť na kávu?

Bar Dell’Arco

Kaviareň Bar Dell’Arco (210 m/3 min. pešo juhovýchodne od centra) sa, ako už názov napovedá, nachádza neďaleko Augustovho oblúka. Zastavil som sa tu na espresso a plnený croissant pred ďalším spoznávaním mesta. Za účet som zaplatil 3,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Mirador Cafe

Kaviareň Mirador Cafe (2,4 km/33 min. pešo severozápadne od centra) sa nachádza na pláži Rivabella. Odporúčam vám shakerato, ktoré príjemne osvieži medzi kúpaním v mori. Shakerato je talianskou verziou ľadovej kávy. Skladá sa zo sladeného (alebo nesladeného) espressa, ktoré sa spolu s kockami ľadu pretrepe v šejkri na koktaily. Po naliatí do pohára by mal mať na povrchu penovú vrstvu, tzv. crema. Za kávu som zaplatil 3,30 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte so mnou aj tieto miesta späté so starovekým Rímom:

• Lugdunum – Rímske múzeum a divadlá
• Kamenný rímsky kastel Kelemantia v obci Iža
• Čo vidieť v Iași alebo 13 dôvodov pre návštevu mesta
• Čo vidieť v meste Kišiňov alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu
• Durrës

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Rimini – sú slávne časy mesta už dávno preč? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Ravenna dostať?

Ravenna sa nachádza v regióne Emilia Romagna na severe Talianska. Z administratívneho hľadiska je najväčším mestom rovnomennej provincie. Od Bologne, hlavného mesta regiónu, je 85 km/1 h 30 min. autom severovýchodne a od Ríma sa nachádza 353 km/4 h 18 min. autom severne.

Autobusom

Autobusová stanica Ravenna Autostazione – Piazzale A. Moro sa nachádza 1,3 km/17 min. pešo východne od námestia Piazza del Popolo v centre mesta.

Vlakom

Železničná stanica Ravenna sa nachádza 700 m/9 min. pešo východne od centra. Do Ravenny som cestoval zo železničnej stanice Bologna Centrale. Cesta trvala 1 h a 12 min. a spiatočný cestovný lístok by stál 17 eur.

Vedel som, že počas môjho pobytu v Taliansku nebudem tráviť všetok čas len v jednom meste, ale budem chcieť spoznať celý región Emilia Romagna. Preto som si na internete kúpil 5-dňový železničný preukaz Italia in Tour, ktorý vás oprávňuje jazdiť neobmedzene v 2. triede regionálnych a zrýchlených regionálnych vlakov. Preukaz stál 59 eur. Pokiaľ plánujete precestovať celý región, jeho hodnota sa vám určite vráti už tretí alebo štvrtý deň.

Kde v meste Ravenna získať info?

Turistické informačné centrum Ravenna Tourist Office sa nachádza 260 m/3 min. pešo južne od centra.

Čo v meste Ravenna robiť, vidieť a navštíviť?

Ravenna bola v 5. storočí sídlom Rímskej ríše a byzantského Talianska do 8. storočia n. l. Má jedinečnú zbierku ranokresťanských mozaík a pamiatok. Osem budov, ktoré sú od roku 1996 súčasťou zoznamu Svetového dedičstva UNESCO, postavili v 5. a 6. storočí. Architektúra a výzdoba kombinujú grécko-rímsku tradíciu, kresťanskú ikonografiu, orientálne a západné štýly. Navštívil som 5 z nich. V Ravenne strávil posledné roky života Dante Alighieri. Nájdete tu jeho hrobku. Do súčasnosti sa taktiež zachovali niektoré brány a pevnosť v severovýchodnej časti mesta. Pri návšteve mesta nevynechajte prístav a jeho okolie.

Mauzóleum Gally Placidie (Mausoleo di Galla Placidia)

Mauzóleum Gally Placidie (Mausoleo di Galla Placidia; 550 m/7 min. pešo severozápadne od centra) sa nachádza v komplexe sv. Vitalisa (San Vitale). Postavili ho v polovici 5. storočia ako koniec predsiene kostola Santa Croce, od ktorého ho oddelili v roku 1602. Malo uchovávať telesné pozostatky Gally Placidie, dcéry rímskeho cisára Theodosia I. Veľkého, sestry Honoria a matky neskoršieho cisára Valentiniána III., za ktorého dočasne vládla nad Západorímskou ríšou. Nakoniec ju pochovali v rodinnej hrobke v Ríme.

Navštívili ste už niekedy Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom podhradí na Slovensku?

Jednoduchá architektúra budovy kontrastuje s bohatosťou a honosnosťou vnútornej výzdoby. Spodnú polovicu stien pokrýva žltý mramor zo Sieny a hornú indigovo modré mozaiky. Scény výzdoby sa čítajú smerom nahor. Pendantívy kupoly zobrazujú štyri zverokruhy alebo živé bytosti, ktoré symbolizujú evanjelistov, leva (sv. Marek), teľa (sv. Lukáš), muža (sv. Matúš) a orla (sv. Ján). Lunety, ktoré podopierajú kupolu, zobrazujú apoštolov usporiadaných vo dvojiciach, ako dvíhajú ruky na chválu. Svätý a neporazený kríž, symbol večného života, na kupole obklopujú desiatky zlatých hviezd. Kríž sa tiež objavuje v lunete nad vstupnými dverami s Dobrým pastierom medzi ovcami. Ďalším opakujúcim sa prvkom je téma vody ako zdroja života.

Pendantív je architektonický prvok v tvare sférického trojuholníka, ktorý umožňuje postaviť guľatú kupolu nad štvorcovou miestnosťou. Prenáša váhu kupoly do štyroch rohov a vizuálne mení hranatý pôdorys na kruhový.

Bazilika sv. Vitalisa (Basilica di San Vitale)

Bazilika sv. Vitalisa (Basilica di San Vitale; 450 m/6 min. pešo severozápadne od centra) je údajne jednou z najslávnejších byzantských pamiatok na svete. Baziliku postavili v roku 525 na mieste svätyne z 5. storočia, ktorá bola zasvätená sv. Vitalisovi. Vysvätili ju v roku 547.

Rakúsky maliar a grafik Gustav Klimt po svojich dvoch návštevách Ravenny v roku 1903 začal tzv. zlaté obdobie.

Mozaiková výzdoba sa sústreďuje v presbytériu a v chóre, do ktorého sa vstupuje cez vysoký víťazný oblúk. Pozdĺž stien okolo oltára sú scény zo Starého zákona. V strede sprievodu, medzi dvornými hodnostármi a slúžkami sa svätej hostiny tiež zúčastňujú cisárovná Teodora, ktorá je zahalená v damašku zdobenom drahokamami a perleťou a cisár Justinián so svojimi darmi. Zaujímavosťou je, že títo vládcovia nikdy nenavštívili Ravennu. Na vrchole krížovej klenby vyniká Agnus dei, z latinčiny baránok Boží. Ohromí vás bohatstvo rastlinných a živočíšnych detailov východného pôvodu, ktoré sú úzko späté s pôvodným prostredím. Uvidíte vtáky v borovicových lesoch a údoliach neďaleko Ravenny.

Baptistérium ortodoxných (Battistero Neoniano)

Osemuholníkové Baptistérium ortodoxných (Battistero Neoniano; 350 m/5 min. pešo juhozápadne od centra) z polovice 5. storočia je údajne najlepšie zachovanou krstiteľnicou na svete, nielen z hľadiska štruktúry architektúry, ale aj zachovanej vnútornej výzdoby z mramoru, štukatúry a mozaík. Baptistérium je jedinečným príkladom raného kresťanského a byzantského umenia. Z ďalších baptistérií, ktoré postavili medzi 4. a 5. storočím, napr. Aquileia, Miláno, Rím v Taliansku, Trevír v Nemecku alebo Efez, Antakya a Konštantínopol v Turecku, sa zachovali len obvodové múry alebo pôdorys.

Scény sa opäť čítajú zdola nahor. V dolnom páse, rozdelenom na 8 častí, sa striedajú prázdne tróny, ktoré sú orámované nebeskými záhradami, s oltármi. V strednom páse je 12 apoštolov oblečených v tunikách, ktorí so zahalenými rukami na znak úcty prinášajú koruny. Ústredným prvkom výzdoby je scéna krstu, kde uvidíte Spasiteľa, sv. Jána Krstiteľa a personifikáciu rieky Jordán ako starca, ktorý vychádza z vody. Starec drží v jednej ruke trstinu a v druhej handričku, ktorou sa Kristus osuší. V pendantívoch a v oblúkoch nad trifóriom tvoria nástennú výzdobu rastlinné a zoomorfné dekoratívne prvky.

Trifórium je forma združeného okna deleného dvoma strednými stĺpmi alebo pilastrami na tri oblúkové polia.

Bazilika sv. Apolinára (Basilica di Sant’Apollinare Nuovo)

Trojloďová Bazilika sv. Apolinára (Basilica di Sant’Apollinare Nuovo) sa nachádza 550 m/8 min. pešo juhovýchodne od centra. Kostol dal postaviť Teodorich Veľký, kráľ Ostrogótov, na prelome 5. a 6. storočia ako palatínsku baziliku. Vnútorná mozaiková výzdoba svedčí o dvoch fázach výstavby. Po roku 561, po vyhnaní Gótov z mesta, kostol premenili na pravoslávnu katolícku cirkev východnú. Preto niektoré postavy z Teodorichovho dvora damnatio memoriae odstránili a nahradili závesmi. Baziliku zasvätili sv. Apolinárovi až v polovici 9. storočia, keď sem preniesli relikvie svätca z Classe. Baziliku pomenovali Nuovo, aby ju odlíšili od rovnomenného kostola na predmestí Ravenny.

Damnatio Memoriae je latinský výraz, ktorý znamená zatratenie pamiatky. V starovekom Ríme išlo o politický trest, ktorý mal človeka vymazať z histórie.

V hornom mozaikovom páse nachádzame scény zo života Krista, ktoré sa striedajú s kráľovskou korunováciou prorokov . Scény na ľavej stene predstavujú 13 zázrakov alebo podobenstiev, zatiaľ čo tie na protiľahlej zobrazujú príbehy o umučení alebo udalosti, ktoré sa stali po smrti. Spodný pás púta pozornosť 2 honosnými obrazmi Civitas Classis (staroveký vojenský prístav rímskeho loďstva pri Ravenne) a Palatia. Pokračuje 2 procesiami mučeníkov a panien smerom ku Kristovi, ktorý sedí na tróne na jednej strane a k Matke Božej na opačnej strane. Traja mudrci pred ňou pokorne kľačia, akoby až padali na zem.

Ranokresťanské pamiatky v Ravenne – praktické info

Všetky ranokresťanské pamiatky v Ravenne sú otvorené od marca do októbra denne medzi 9.00-19.00 h a od novembra do februára denne medzi 10.00-17.00 h. Posledný vstup do mauzólea a baptistéria je 15 minút pred záverečnou, posledný vstup do bazilík, múzea a kaplnky je 30 minút pred záverečnou. Prehliadka mauzólea a baptistéria trvá približne 5 minút, bazilík asi 25 minút. Samozrejme, nikto vás nebude vyháňať, ak v pamiatkach strávite dlhší čas.

Návštevníkom ponúkajú 3 typy vstupeniek:

• 2 pamiatky – Bazilika sv. Apolinára a Bazilika sv. Vitalisa za 10,50 eur/os.,
• 4 pamiatky – Bazilika sv. Apolinára, Bazilika sv. Vitalisa, Mauzóleum Gally Placidie a Baptistérium ortodoxných za 12,50 eur/os.,
• 5 pamiatok – Bazilika sv. Apolinára, Bazilika sv. Vitalisa, Mauzóleum Gally Placidie a Baptistérium ortodoxných a Arcibiskupské múzeum s kaplnkou sv. Ondreja za 14,50 eur/os.

Odporúčam vám kúpiť si vstupenky vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke ravennských mozaík. Na webe si vyberiete dátum návštevy, typ vstupenky a rezervujete časy návštev jednotlivých pamiatok. Baziliky na konkrétny deň, mauzóleum a baptistérium na konkrétnu hodinu a minútu. Vstupenka platí 7 dní. Fotografovať môžete len bez blesku.

Mauzóleum Teodoricha Veľkého (Mausoleo di Teodorico)

Mauzóleum Teodoricha Veľkého (Mausoleo di Teodorico; 1,5 km/21 min. pešo severovýchodne od centra) je najznámejšia a najdôležitejšia pohrebná stavba, ktorú v Taliansku Ostrogóti postavili. Postavili ho na príkaz Teodoricha ako jeho vlastné pohrebisko okolo roku 520 n. l. Pamätník kombinuje barbarské vplyvy v hornej časti stavby a rímske vplyvy v spodnej časti stavby. Stal sa tak križovatkou medzi starovekými Rimanmi a inváznymi Gótmi.

Budovu postavili výlučne z nasucho kladených blokov bieleho vápenca z jaskyne Aurisina neďaleko Terstu. Exteriér s centrálnym pôdorysom je rozdelený na dva 10-uholníkové radové poschodia nad sebou. Mauzóleum pokrýva obrovská monolitická kupola, ktorá nemá obdobu v starovekom ani v modernom architektonickom dedičstve. Má priemer 10,76 m a výšku 3,09 m. Podľa najnovších výpočtov by jej hmotnosť mala presiahnuť 290 ton a vedci dodnes polemizujú nad jej prepravou a umiestnením na vrchol mauzólea.

Spodné poschodie sa delí na sériu 9 výklenkov, pričom desiaty tvorí vstup. Predpokladá sa, že spodná cela s gréckym krížovým pôdorysom a krížovou klenbou bola určená ako miesto uctievania alebo ako hrobka pre členov Teodorichovej rodiny. Do porfýrovej nádrže v kruhovej hornej sále umiestnili Teodorichove telo. Nikdy sa nenašla žiadna stopa po schodisku na horné poschodie. To podporuje teóriu, že cela mala výlučne pohrebný účel. Pozostatky Teodoricha Veľkého odstránili a rozptýlili počas byzantskej vlády, keď mauzóleum premenili na oratórium a vysvätili pravoslávnym bohoslužbám.

Praktické info

Mauzóleum je otvorené denne medzi 8.30-19.00 h. Posledný vstup je 30 min. pred záverečnou. Vstupenka stála 6 eur/os. Cena okrem vstupu do mauzólea zahŕňa tiež vstup do stručnej expozície za pokladňou. V pokladni mauzólea mi uznali novinársky preukaz.

Ostatné lokality

K spoločnému zápisu ďalej patria Arcibiskupská kaplnka sv. Ondreja (Cappella Arcivescovile di Sant’Andrea; 400 m/5 min. pešo juhozápadne od centra), Baptistérium ariánov (Battistero degli Ariani; 300 m/4 min. pešo východne od centra) a Bazilika sv. Apolinára v Classe (Basilica di Sant’Apollinare in Classe; 8 km/13 min. autom juhovýchodne od centra).

Hrobka Danteho Alighieriho (Tomba di Dante Alighieri)

Hrobka Danteho Alighieriho (Tomba di Dante Alighieri; 280 m/4 min. pešo juhovýchodne od centra) stojí v tieni veľkého duba v srdci stredovekej Ravenny. Dante Alighieri bol jeden z najvýznamnejších talianskych básnikov a spisovateľov. Nazývajú ho tiež otcom talianskeho jazyka a literatúry. Dante síce pochádzal z Florencie, no posledné roky života strávil v Ravenne. Jeho pohreb bol v neďalekej bazilike sv. Františka (Basilica di San Francesco).

Vedeli ste, že v priľahlej záhrade s vavrínmi, boli v brečtanom pokrytej mohyle umiestnené básnikove kosti počas oboch svetových vojen?

Hrobku v podobe malého neoklasicistického chrámu so striedmou výzdobou postavili v rokoch 1780-1782. Právom si zaslúžila prezývku cukornička. Interiér hrobky je obložený mramorom. V strede miestnosti visí votívna lampa, ktorú obec Florencia napája olejom z toskánskych kopcov druhú septembrovú nedeľu. Každý deň sa pri Danteho hrobke čítajú úryvky z jeho Božskej komédie. Ktokoľvek si tak môže vyskúšať čítanie jedného z najslávnejších diel talianskej literatúry. Hrobka je otvorená od apríla do októbra denne medzi 10.00-19.00 h a od novembra do marca denne medzi 10.00-18.00 h.

Pevnosť Brancaleone (Rocca Brancaleone)

Pevnosť Brancaleone (Rocca Brancaleone; 1 km/13 min. pešo severovýchodne od centra) je jedným z posledných svedkov Benátskej republiky. Benátky prevzali moc nad mestom v roku 1441. Republika naplánovala výstavbu pevnosti v roku 1457 na ochranu severovýchodnej strany hradieb. Pevnosť zohrala hlavnú úlohu v dvoch bitkách. V prvej v roku 1509 ju dobyli pápežské armády, v druhej v bitke pri Ravenne v roku 1512, vojská protipápežskej koalície ju dobyli späť. Od 16. storočia postupne strácala svoj vojenský význam.

Obci Ravenna patrí od roku 1965. Kým v minulosti slúžila vojenská pevnosť na obranu, dnes sú jej brány pre všetkých otvorené. Vo vnútri sa nachádza rozsiahly park, reštaurácia, bar a v pevnosti sa tiež konajú mnohé podujatia. Pevnosť je otvorená od nedele do stredy medzi 8.00-23.00 h a od štvrtka do soboty medzi 8.00-00.00 h. Vstup do pevnosti je zdarma.

Mestský prístav (Darsena di città)

Mestský prístav (Darsena di città; 1,4 km/19 min. pešo východne od centra) sa rozprestiera okolo rozsiahleho kanála Candiano, ktorý spája historické centrum Ravenny s Jadranom. O výstavbe splavnej dopravnej tepny sa rozhodlo už v roku 1737. Popri kanáli neskôr vyrástli tehelne, cementárne, mlyny, továrne na krmivo pre zvieratá a hnojivá. Na prelome 19. a 20. storočia bola táto oblasť rušným prístavom s projektom priemyselnej obnovy.

Rozmach pokračoval do 70. rokov 20. storočia, keď oblasť narazila na svoje limity a stala sa malou na ďalší rozvoj. Zanechala po sebe len prázdne budovy. S príchodom 21. storočia sa na prístav opäť upriamila pozornosť. Projekty sa zameriavajú na priemyselnú archeológiu a pouličné umenie. Staré sklady prestavali na trendové reštaurácie a bary. Do oblasti sa tak znova vrátil život, najmä po západe slnka. Okolo kanála si môžete zabehať, zastaviť sa tu na jedlo, pivo, zmrzlinu alebo sa len tak prejsť.

Benátsky Maur (Il moro di Venezia)

V prístave ma najviac zaujal Benátsky Maur (Il moro di Venezia; 1,5 km/21 min. pešo východne od centra). Reč je o veľkej plachetnici s červeno-čiernym trupom a sťažňom, ktorý sa týči vysoko do neba. Historická loď patrila talianskemu magnátovi v oblasti poľnohospodárstva a chemikálií Raúlovi Gardinimu. V roku 1992 Gardini založil jachtársky tím, ktorý ešte v tom istom roku súťažil v Americkom pohári. Plachetnica, na ktorú sa pozeráte, nie je tá, ktorá súťažila v Americkom pohári, v skutočnosti je to Il Moro III. Pravdepodobne je ale najrýchlejšia z piatich, ktoré postavili. Loď je pamätníkom plachtenia a námornej identity Ravenny.

L’incontro (Stretnutie)

V prístave, len pár krokov od plachetnice, ma zaujal ešte jeden pamätník. L’incontro (Stretnutie) je inštalácia, ktorú mesto venovalo svojmu bývalému starostovi Fabriziovi Matteuccimu, ktorý zomrel v roku 2020. Dielo pozostáva z trojrozmerných mozaikových prvkov, ktoré umiestnili na lavičku. Ide o predmety z každodenného života starostu – jeho kožená aktovka, z ktorej vykúka trikolórová šerpa a špička kravaty, vedľa nej, na dvoch zatvorených zošitoch, šálka kávy, ktorá čaká na vypitie, ďalší otvorený zošit, možno kniha a okuliare starostu, akoby prilepené na aktovke.

Kde sa v meste Ravenna najesť?

Reštaurácia Osteria dei Battibecchi (180 m/2 min. pešo južne od centra) je jednoznačne jednou z najlepších reštaurácií regiónu Emilia Romagna, v akej som jedol. Po príchode do reštaurácie ma obsluha usadila do rohu terasy ukrytej v átriu mestskej budovy. Človek by ani nepovedal, že je len na skok od hlavného námestia Ravenny. Ochutnal som jedlo typické pre mesto Treviso, Rizoto s červenou čakankou, vínom Sangiovese a pancettou (Risotto con radicchio, Sangiovese e pancetta).

Rizoto sa pripravuje z oleja, cibule, talianskej slaniny pancetta, tenko nakrájanej čakanky, červeného vína Sangiovese, ryže a vývaru. Po uvarení sa zjemní kúskom masla a podáva sa s nastrúhaným parmezánom. Zvyčajne sa kombinuje s pohárom prosecca, resp. vína, ktoré ste použili do rizota. Uprednostnil som nefiltrovaný ležiak Ichnusa non filtrata zo Sardínie. Plné pivo z čistého jačmeňa, zlatej farby, ovocná ľahko chmeľová aróma, jemne horká chuť na záver. 

Z ponuky dezertov som si vybral mega čokoládovú tortu (Torta al cioccolato) a espresso. Za obed som zaplatil 30 eur (z toho coperto 2,50 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Ravenna zájsť na kávu?

Kaviareň Caffè Del Ponte Marino (200 m/3 min. pešo severne od centra) môže byť ideálnou zastávkou na rannú kávu a niečo sladké k tomu pred spoznávaním atraktivít mesta. Zaujala ma široká ponuka čajového pečiva. K espressu som si objednal kokosovú pusinku, niečo, čo pripomínalo naše linecké pečivo a mandľovú tyčinku. Všetko pečivo bolo výborné, ale mandľová tyčinka je jednoznačne mojím favoritom. Za účet som zaplatil 5,05 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte aj tieto UNESCO lokality:

• Kutná Hora
• Baden bei Wien
• Obrov chodník a Hra o tróny
• Staré mesto Valencie
• Tétouan – Andalúzia v Maroku

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Ravenna – mozaiky, Dante a Góti je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Cesare sa považuje za vynálezcu alternatívnej liečebnej metódy elektrohomeopatie, ktorá spája princípy bylinnej liečby, údajnej rastlinnej bio-elektriny a klasickej homeopatie. Slovo elektro neznamená elektrický prúd zo zásuvky, ale rýchly liečivý účinok pripomínajúci silu elektriny. Používa rastlinné extrakty a tajné tekuté zmesi, ktoré autor nazval elektriny. Mala slúžiť predovšetkým na očistenie lymfy a krvi v tele. I keď v minulosti bola veľmi populárna, moderná veda ju považuje za neúčinnú a bez vecného základu.

Hrad v priebehu rokov niekoľkokrát upravili, vďaka čomu sa z neho stala spleť veží, schodísk, chodieb, slávnostných sál, ale aj súkromných apartmánov. Obnova hradu sa začala v roku 2005 a prebieha dodnes. Hrad otvorili pre verejnosť v roku 2015.

Ako sa ku hradu Rocchetta Mattei dostať?

Hrad Rocchetta Mattei spravuje obec Grizzana Morandi v regióne Emilia Romagna na severe Talianska. Do tejto obce si ale autobus ani vlak nehľadajte, lebo sa nachádza asi 14 km severovýchodne od hradu.

Autobusom

V okolí hradu sa nachádzajú viaceré autobusové zastávky:

• Rocchetta Mattei – 61 m/1 min. pešo južne od hradu,
• Ponte Giordani – 800 m/9 min. pešo severne od hradu,
• Riola Chiesa – 1,1 km/13 min. pešo severne od hradu,
• Riola Passaggio A Livello – 1,3 km/16 min. pešo severne od hradu,
• Riola Stazione – 1,3 km/16 min. pešo severozápadne od hradu.

Vlakom

Najlepší spôsob dopravy, ako sa ku hradu dostať, je jednoznačne vlak z Bologne do Rioly. Železničná stanica Riola sa nachádza 1,4 km/22 min. pešo severozápadne od hradu. Cesta zo železničnej stanice Bologna centrale trvá 57 minút. Spiatočný cestovný lístok stojí 11 eur/os.

Vedel som, že počas môjho pobytu v Taliansku nebudem tráviť všetok čas len v jednom meste, ale budem chcieť spoznať celý región Emilia Romagna. Preto som si na internete kúpil 5-dňový železničný preukaz Italia in Tour, ktorý vás oprávňuje jazdiť neobmedzene v 2. triede regionálnych a zrýchlených regionálnych vlakov. Preukaz stál 59 eur. Pokiaľ plánujete precestovať celý región, jeho hodnota sa vám určite vráti už tretí alebo štvrtý deň.

Čo na hrade Rocchetta Mattei robiť, vidieť a navštíviť?

Prehliadka hradu Rocchetta Mattei začína prechodom cez vežu s maurským vchodom. Dlhé kamenné schodisko, ktoré zdobia sochy z 19. storočia, vedie ku hlavnému vchodu. Privíta vás replika slávneho pisanského gryfa z betónu. Pisanský gryf je jednou z najvýznamnejších stredovekých islamských bronzových sôch v Taliansku. Kedysi bol umiestnený na katedrále, dnes ho nájdete v Museo dell’Opera del Duomo v toskánskej Pise. 

Centrálne nádvorie

Schodisko vedie do veľkého centrálneho nádvoria, kde môžete obdivovať rôzne architektonické štýly, ktoré charakterizujú hrad. V strede nádvoria stojí veľká fontána, ktorú vytvorili z krstiteľnice neďalekého stredovekého kostola Verzuno.

Sála Deväťdesiatich

Na začiatok prehliadky budete čakať v secesnej Sále Deväťdesiatich. Mattei sálu pôvodne zamýšľal ako mauzóleum venované kráľovnej Viktórii. Jeho adoptívny syn Mario Venturoli ju ale začiatkom 20. storočia premenil na tanečnú sálu. Veľké oválne okno zdobí obraz Cesareho Matteiho s dátumom jeho narodenia. Ten pôvodne zamýšľal osláviť v sále svoje 90. narodeniny spolu s ďalšími rovesníkmi.

Kaplnka

Z predsiene Siene Deväťdesiatich vyjdete po schodisku a vstúpite do ikonickej kaplnky. Priestor kombinuje arabsko-islamské prvky. Oblúky sú inšpirované oblúkmi mešity v Córdobe a miestnosť obsahuje ďalšie prvky stredovekej talianskej architektúry. Štruktúru a dekorácie vyrobili z miestnych materiálov vrátane sadry, betónu, tehly a dreva. V lunetách rozpoznáte niekoľko apoštolov. Namaľovali ich začiatkom 20. storočia technikou, ktorá simuluje mozaiku. Dokonca ani stropné dekorácie nie sú z dreva. Ide o maľované plátna, ktoré reprodukujú intarzie so zlátenými kvetmi.

Nádvorie levov

Z kaplnky pokračujte cez visutú záhradu na nádvorie levov. Zaujímavosťou je, že balustrády záhrady, ktoré imitujú drevo, sú v skutočnosti z betónu. Pri navrhovaní nádvoria levov sa inšpirovali nádvorím Alhambry v Granade. V strede je fontána so štyrmi levmi, ktorú obklopuje portiko bohato zdobené štukom. Steny pokrývajú vysoko cenené dlaždice zo Sevilly.

Hudobná miestnosť

V hudobnej miestnosti počúval Cesare so svojou rodinou hudbu. Rodina mala veľmi dobrý vzťah s talianskym hudobným skladateľom Rossinim. V miestnosti uvidíte, ale si aj vypočujete zbierku starožitných mechanických hudobných nástrojov Marina Mariniho. Som si istý, že sa vám to bude páčiť.

Grófova hrobka

V lodžii nad oltárom kaplnky sa nachádza monumentálna hrobka grófa Matteiho. Majolika na sarkofágu zobrazuje symboly katolíckej viery (kríž), večnosti (šiška) a spánku (cibuľka maku), ale aj bylinné dekorácie, hviezdy zoradené podľa vtedajších astrálnych hierarchií spolu s nápismi na zvitkoch. Z hrobky sa cez chodbu presuniete do Siene mieru. Dominantou 1. miestnosti napravo je veľké drevené schodisko, ktoré vedie do grófovej pracovne. Druhá miestnosť, tzv. Žltá izba, získala svoje pomenovanie vďaka žiarivým tapetám na stenách.

Sieň mieru

Predpokladám, že nielen mojou najobľúbenejšou miestnosťou celého hradu je secesná Sieň mieru. Hodvábne tapety na stenách, veľké okná s rámami, alabastrové lustre, vežičky s modrým sklom a všadeprítomné nápisy PAX, ktoré si pravdepodobne objednal Mario Venturoli po roku 1918 na oslavu mieru obnoveného po vojne. Sieň ponúka najkrajší výhľad na Apeniny.

Grófova pracovňa

Po návrate cez tú istú chodbu, ktorou ste sem prišli, sa ocitnete v grófovej pracovni. Maurské prvky, drevené oblúky, výklenok a stavil by som sa s vami, že neuhádnete z akého materiálu vyrobili strop. Dekoratívny architektonický prvok v podobe pyramíd, tzv. arabské muqarnas, vyrobili z lisovaného papiera. Vo výklenku stojí orchestrión z Mariniho zbierky hudobných nástrojov. Aj tu sme sa na nástroj nielen pozerali, ale sme si ho aj vypočuli. Motívy na stenách nie sú pôvodné. Vytvorili ich scénografi komediálnej drámy Henrich IV. z roku 1984.

Vznešené schodisko

Prehliadka hradu Rocchetta Mattei končí zostupom po tzv. vznešenom schodisku. Na kruhovej stene veľkého kamenného točitého schodiska sa prelínajú dve farby. Striedanie farieb v kombinácii so špirálovitým tvarom schodiska vytvára ilúziu, akoby ste videli dve schodiská, ktoré sa navzájom zrkadlia.

Hrad Rocchetta Mattei – praktické info

Hrad môžete navštíviť len počas komentovanej prehliadky so sprievodcom. Prehliadka hradu trvá 1 hodinu. Vstupenku si musíte kúpiť vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke hradu.

Keďže na webe nemajú uvedené, ktoré prehliadky sú v taliančine a ktoré v angličtine, napísal som im e-mail. Dodnes som nedostal žiadnu odpoveď. Neplánovane sme sa zúčastnili prehliadky v taliančine. Pani v pokladni nám odporučila stiahnuť si mobilnú aplikáciu o hrade, ktorá je aj v angličtine. Počas prehliadky som sa len preklikol na konkrétnu miestnosť, o ktorej som si prečítal v aplikácii.

Vstupenka stála 12,14 eur. Cena zahŕňala vstup na hrad (12 eur) a servisný poplatok (0,14 eur) za nákup vstupenky on-line. Kúpou vstupenky prispievate na dokončenie rekonštrukcie a zabezpečenie údržby hradu.

Kde sa v okolí hradu Rocchetta Mattei najesť a kam zájsť na kávu?

Pokiaľ sa nemýlim, tak v okolí hradu sa nachádzajú len 2 reštaurácie. Tá prvá sa mi veľmi nepozdávala a preto som sa zastavil na obed, ale aj na kávu a drink v tej druhej. Kaviareň, v ktorej tiež varia, Bar Trattoria da Feli & Mirco (1,1 km/13 min. pešo severne od hradu) sa nachádza v centre Rioly. Po príchode do mesta som sa tu zastavil na jedno espresso (1,30 eur), ktoré som do seba kopol na terase pred kaviarňou medzi staršími štamgastami a mladšími návštevníkmi.

Na obed vám odporúčam Tortelloni plnené ricottou preliate omáčkou z masla a šalvie a posypané strúhaným parmezánom. Tortelloni sa vyrábajú v rovnakom tvare ako slávne tortellini, avšak sú o niečo väčšie. Obed som snúbil s bavorským pšeničným pivom König Ludwig. Pivo má svetlú, slamovožltú farbu, je silne zakalené s hustou a stabilnou bielou penou. Vo vôni dominuje zrelý banán, klinčeky, vanilka a jemný náznak pšeničného sladu. Osviežujúca, plná a vyvážená chuť, s jemne sladkastým nástupom, stopami banánov, korenistým pozadím a dlhším, príjemne chlebovým doznievaním.

Po obede som neodolal ponuke zmrzliny Tartufo nero, ktorú som v Taliansku už dlho nevidel. Tartufo je čokoládová (alebo orechová) zmrzlina v tvare gule alebo pologule, ktorá vo svojom strede ukrýva náplň z tmavej čokolády a celá je obalená v kakaovom prášku. Pripomína tak hľuzovku, po ktorej dostala názov. Zamiloval som si ju už v Hornej Adiži (Južné Tirolsko). Za obed som zaplatil 27,50 eur (z toho coperto 2,50 eur). Po prehliadke hradu som sa tu zastavil ešte na jeden rýchly Aperol Spritz (5 eur).

Navštívte hrady aj v týchto lokalitách:

• Kráľovský hrad Křivoklát
• Čo vidieť v Osle
• Tirana plná kontrastov
• 2 dni v meste Bratislava
• Kráľovský Winchester

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránku hradu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Rocchetta Mattei – rozprávkový hrad ukrytý v Apeninách je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.