Ako sa do obce Lobeč dostať?

Obec Lobeč sa nachádza v turistickej oblasti Mělnicko – Kokořínsko v turistickom regióne Stredné Čechy. Z administratívneho hľadiska patrí obec do okresu Mělník v Stredočeskom kraji.

Autom

Obec Lobeč sa nachádza 23 km/25 min. autom severovýchodne od Mělníka, najväčšieho mesta okresu a 60 km/1 h autom severovýchodne od Prahy, hlavného mesta Česka.

Autobusom

Ak budete do obce Lobeč cestovať autobusom, môžete vystúpiť na jednej z 3 autobusových zastávok:

• Lobeč, pivovar – 20 m/1 min. pešo západne od pivovaru,
• Lobeč, zámek – 250 m/4 min. pešo juhovýchodne od pivovaru,
• Lobeč, Filipův Dvůr – 1,2 km/16 min. pešo juhozápadne od pivovaru.

Vlakom

Vlakom sa do obce Lobeč nedostanete, pretože obcou nevedie žiadna železničná trať.

Pivovar Lobeč – trochu histórie

Prvá písomná zmienka o pivovare je z roku 1586. To znamená, že v roku 2026 oslavuje pivovar už svoje 440. výročie. Zakladateľom pivovaru bol pravdepodobne rod pánov z osady Lobeč. Z čias založenia pivovaru sa zachovalo renesančné jadro sladovne. Počas 30-ročnej vojny, pod ochranou Albrechta z Valdštejna, pivovar dokonca zvýšil svoju produkciu. Po požiari sladovne v obci Mšeno v polovici 17. storočia museli mešťania počas nasledujúcich 200 rokov odoberať pivo len z Lobče.

Až do konca 19. storočia išlo o vidiecku remeselnú prevádzku. V rokoch 1894-1896 pivovar prestavali na parostrojový. Ročná produkcia presahovala 10 tisíc hl piva. Pod vedením sládka Josefa Tománka zažil pivovar zlaté časy. Nedostatok surovín a rast cien po 1. svetovej vojne stlačili výrobu na desatinu. V roku 1925 prerušili prevádzku pivovaru a o 2 roky neskôr ho predali konkurencii. Počas 2. svetovej vojny v roku 1943 výrobu zastavili. Po vojne v roku 1948 pivovar znárodnili a o rok neskôr zrušili. Počas socializmu sa premenil na traktorovú stanicu, bola tu dielňa, sklady a byty. Areál chátral až do konca minulého tisícročia.

V roku 2007 pivovar kúpili architekti Jana a Pavel Prouzovci. Stavebné práce začali v roku 2009. Počas pamiatkovej obnovy reštaurátori na fasáde tiež obnovili nápis Parostrojní pivovar. Slovo Parostrojní sa do názvu spoločnosti dostalo v roku 1903. Odvtedy sa používalo na všetkých etiketách, dokumentoch, či v reklame. Medzitým štát vyhlásil areál za kultúrnu pamiatku. Pivovar patrí medzi najcennejšie ukážky historických českých pivovarov. Revitalizácia trvala neuveriteľných 15 rokov. V roku 2023 získal prestížne ocenenie Europa Nostra za obnovu. Cena sa udeľuje projektom v oblasti kultúrneho dedičstva.

Pivovar Lobeč – prehliadka

Prehliadku technickej pamiatky parostrojového pivovaru v Lobči sme začali v najstaršej časti pivovaru v jeho renesančnom jadre. Odtiaľ sme sa presunuli do starej varny. Majiteľ pivovaru a architekt v jednej osobe, Pavel Prouza, ktorý nás pivovarom sprevádzal, nám celý proces vysvetlil do najmenších detailov, takže aj človek bez akejkoľvek predstavivosti to určite pochopí. Potom sme pokračovali na poschodí, kde sme navštívili pána sládka priamo v jeho kancelárii.

Samozrejme, stále hovorím o historických priestoroch, v ktorých sa pivo kedysi varilo. Dozvedeli sme sa, prečo sa čapovanému pivu v minulosti hovorilo točené. Podkrovie premenili na stálu expozíciu o histórii pivovaru a zlatých rokoch českého piva. Pokračovali sme novou expozíciou parostrojovej technológie v pivovarskom dvore. O novej expozícii si prečítate nižšie. Zaujali ma ohromné priestory a spôsob chladenia v bývalých skladoch. Prehliadku sme ukončili v súčasnej remeselnej prevádzke.

Nová strojovňa – expozícia parostrojovej technológie

Ani sme to neplánovali, pivovar sme navštívili počas podujatia Parostrojní den, ktorý sa konal v polovici apríla počas Medzinárodného dňa pamiatok. Na podujatí slávnostne otvorili Novú strojovňu – expozíciu parostrojovej technológie priamo v areáli pivovaru. Takže sme boli medzi prvými návštevníkmi, ktorí túto expozíciu videli. Expozíciu tvoria funkčné modely parných strojov. Parný stroj, ktorý v expozícii uvidíte, nepochádza priamo z pivovaru. Parostrojová technológia pochádza z valcového mlyna v obci Mutějovice v oblasti Rakovnicko.

Mlyn prestavali na byty a torzo kotolne zbúrali. Ležatý stacionárny parný stroj vyrobili v roku 1895 v strojárni Bolzano, Tedesco & Co. v obci Slané. Ležatý parný kotol zase vyrobili v roku 1915 v Českomoravskej továrni na stroje. Technické múzeum v Brne podrobilo komponenty odbornej analýze. Ministerstvo kultúry ČR ich v roku 2023 vyhlásilo za hnuteľnú kultúrnu pamiatku. Súbor doplnili o  transmisiu s remeňmi, duplexné parné čerpadlo, dynamo, šrotovník a elektromotor.

Vytvorili tak ucelenú zbierku exponátov, ktorá zodpovedá pôvodnému strojnému vybaveniu. Súbor si zaslúžil vybudovanie novej výstavnej expozície v pôvodnej budove chladiarne a kvasiarne v pivovarskom dvore. Drevená konštrukcia a zdobený vyrezávaný štít s 2 českými levmi sú ukážkou súčasného tesárskeho remesla. Vďaka veľkým preskleným plochám tak vidíte parný stroj už po vstupe do pivovaru. Niektoré stroje uvedú počas prehliadky pred vašimi očami do pohybu. Práce na novej expozícii trvali 4 roky.

Pivovar Lobeč – praktické info o prehliadkach

Komentované prehliadky pivovaru so sprievodcom v češtine sú od apríla do júna a v septembri a októbri v soboty o 14.30 h, v júli a v auguste piatky a soboty o 14.30 h a v nedele o 11.30 h. Od novembra do marca sa prehliadky nekonajú, pretože v pivovare je zima. Pre zahraničných návštevníkov majú pripravené texty v angličtine a nemčine. Prehliadka so sprievodcom bez degustácie trvá 75 minút a s degustáciou 95 minút. Na prehliadku sa nemusíte objednávať vopred. V pivovare je aj počas leta teplota okolo 12 °C. Odporúčam vám preto zobrať si teplé oblečenie a topánky s pevnou podrážkou. Vstupenka na prehliadku bez degustácie stojí 200 czk/8,22 eur/os. a s degustáciou 300 czk/12,34 eur/os. Vstupenky sa predávajú priamo na prehliadke. Platiť môžete v hotovosti, príp. cez QR kód. Na prehliadke mi uznali novinársky preukaz.

Ak nemáte záujem o komentovanú prehliadku celého pivovaru so sprievodcom, kedykoľvek počas prevádzkovej doby výčapu môžete navštíviť expozíciu parostrojovej technológie s audio sprievodcom. Audio sprievodca je k dispozícii v češtine, angličtine a nemčine. Na prehliadku si vyhraďte asi 30 minút. Vstupenka stojí 100 czk/4,11 eur/os.

Pivovar Lobeč – obed

Po prehliadke pivovaru a počúvaní o pive sme už naň dostali poriadnu chuť. A nielen to. Poriadne sme aj vyhladli. Výčap ponúka tradičnú českú pivovarskú kuchyňu a samozrejme remeselné pivo z vlastného pivovaru. Veľmi som sa potešil, keď sa v horúce sobotné popoludnie našlo pre nás miesto pri dlhom stole v pivovarskej záhrade. Tu som si vychutnal Zemiakové knedle plnené údeným mäsom, podávané s červenou kapustou a vyprážanou cibuľkou.

Pivná degustácia

Ak pivo z pivovaru Lobeč nepoznáte, odporúčam vám ochutnávku piva. V rámci ochutnávky vyskúšate 6 rôznych druhov pív, ktoré majú aktuálne na výčape. Začal som tradičným lobečským svetlým ležiakom plzenského typu Ležák 11°, ktorý je vlajkovou loďou pivovaru a tvorí polovicu produkcie. Ležiak je jemne zakalený, má zlatú farbu, sladovú vôňu s korenistými a bylinnými tónmi a stredne horkú sladovú chuť s bylinne chmeľovými tónmi.

Druhým pivom bol svetlý ležiak Zázvorák 11°, ktorý ochutili šťavou z čerstvého zázvoru. Špeciálny jantárový premium ležiak Tománek 13° pomenovali po sládkovi Josefovi Tománkovi, ktorý v pivovare pôsobil v rokoch 1907-1921. Doba zrenia je minimálne 6 týždňov. Mierne zakalené pivo má svetlo medenú farbu, hustú stabilnú penu a sladkú karamelovú vôňu, stredne horkú sladovú chuť s jemnými karamelovými a korenistými chmeľovými tónmi.

Vrchne kvasená polotmavá IPA 14° má farbu tmavej medi, karamelovú, výrazne citrusovú vôňu grepu s tónmi lesného ovocia, bazového kvetu a bylín a horkejšiu sladovú karamelovú chuť s ľahkými tónmi lesného ovocia a citrusov. Piatym ochutnávaným pivom bol špeciálny veľkonočný svieži zelený ležiak. Vrchne kvasený tmavý, takmer číry írsky suchý Stout 12° má farbu ebenového dreva, praženú orieškovú vôňu s tónmi sliviek a bylín, stredne horkú praženú chuť s tónmi horkej čokolády, pripáleného karamelu a sušených sliviek.

Všetky pivá sú nefiltrované a nepasterizované. Za obed pre 2 osoby som zaplatil 712 czk/29,28 eur. Tománek mi tak zachutil, že som si ho kúpil aj domov (130 czk/5,35 eur/1 l). Vo výčape môžete platiť platobnou kartou.

Ochutnajte pivo aj v týchto pivovaroch:

• Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok
• Čo vidieť v Kutnej Hore
• Pivovar Feldschlösschen – pivný hrad
• Pivovar Cantillon Brusel
• Čo robiť v Poprade

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka pivovaru

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 17. 4. 2026 (1 eur = 24,317 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pivovar Lobeč – farba medi, vôňa chmeľu a chuť sladu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do obce Kokořín dostať?

Hrad Kokořín sa nachádza v turistickej oblasti Mělnicko – Kokořínsko v turistickom regióne Stredné Čechy. Z administratívneho hľadiska patrí do okresu Mělník v Stredočeskom kraji.

Autom

Hrad Kokořín sa nachádza v rovnomennej obci 13 km/15 min. autom severovýchodne od Mělníka, najväčšieho mesta okresu a 50 km/55 min. autom severne od Prahy. Parkovisko Parkoviště Kokořín – Podhradí sa nachádza 850 m/12 min. pešo východne od hradu. Parkovné stálo 100 czk/4,11 eur/auto/deň.

Autobusom

Ak budete do obce cestovať autobusom, vystúpte na zastávke Kokořín, Kokořínský Důl, Podhradí, ktorá sa nachádza 587 m/13 min. pešo východne od hradu.

Vlakom

Vlakom sa do obce Kokořín nedostanete, pretože obcou neprechádza žiadna železničná trať.

Hrad Kokořín – stručná história

Pôvodná pevnosť vznikla v 2. polovici 13. storočia. Časť pevnosti vytesali do skaly. Pevnosť obývali prví majitelia kokořínskeho panstva. Prvá písomná zmienka o hrade je však až z roku 1320. V 15. storočí hrad dobyli a spustošili husitské vojská. Potom hrad žiadny z jeho majiteľov neopravoval a hrad postupne chátral aj v 16. storočí. Klub českých turistov hrad čiastočne sprístupnil v roku 1895. O rok neskôr panstvo vrátane ruiny kupuje Václav Špaček, šľachtic zo Starburgu.

V roku 1911 zahajuje rozsiahlu rekonštrukciu hradu, ktorú dokončuje v roku 1918 jeho syn. Hradný palác navýšili o jedno podlažie, pribudli maľby na stenách a vybavenie miestností. Hrad takmer počas celej svojej existencie vlastnili súkromní majitelia. Len v období socializmu patril československému štátu. Špačkovcom, posledným majiteľom, ho navrátili v roku 2006. Súčasní majitelia sa držia rodovej tradície a zachovávajú hrad otvorený pre verejnosť. Hrad v priebehu storočí inšpiroval mnohých umelcov, Antonína Mánesa a Josefa Navrátila v ich obrazoch, či Karla Hynka Máchu v románe Cigáni.

Hrad Kokořín – prehliadka

Keď budete ku hradu prichádzať z parkoviska, najprv uvidíte vysoké úzke kamenné schodisko, ktoré vedie z hradobného múru. To je južná bránička, ktorú do hradby vylámali pravdepodobne v 18. alebo 19. storočí. Pokračujte ďalej okolo hradu, až kým neprídete k masívnemu drevenému mostu ponad hradnú priekopu. Táto brána bola kedysi jediným vstupom do hradu. Zaručujem vám, že tento vstup sa vám bude páčiť omnoho viac. Po spomínanom schodisku môžete zísť, keď budete hrad opúšťať. Most vás dovedie na hradné nádvorie. Na jeho opačnom konci v tzv. Novom paláci z rokov 1913-1915 je pokladňa. Do prehliadky hradu ešte ostávala nejaká polhodinka, tak sme začali výstupom do veže.

Veža a pivnice

Dominantou hradu je 37,5 m vysoká obranná veža valcovitého tvaru. Vstupný portál do veže pôvodne chránil padací most. Múry veže majú hrúbku 3 m, stranou k hradu 2,5 m. Pri peknom počasí dovidíte na Kokořínský Důl a vežu kostola sv. Juraja na Hradsku (obe 1,4 km juhovýchodne), Skalné mesto (3,5 km severovýchodne) alebo na hrad Houska (6,5 km severovýchodne). Pred prehliadkou sme si ešte stihli pozrieť pivnicu Nového paláca s výstavou starých fotografií a pohľadníc z rokov 1888-1972. Vstup do pivnice je zdarma. Pôvodná skalná pivnica sa nachádza aj na prízemí Starého paláca. Po roku 1911 slúži ako rodinná kaplnka Špačkovcov. Do kaplnky nahliadnete len spoza mreže.

Starý palác

Počas komentovanej prehliadky hradu so sprievodcom navštívite Starý palác, ktorý bol hlavnou obytnou a reprezentatívnou budovou hradu. Z pôvodného paláca sa zachoval len obvodový múr s fragmentmi okenných ostení. Súčasný palác vznikol po rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 1911-1918. Prehliadka začína na ochodzi pozdĺž severného hradobného múru.

Z ochodze sme vstúpili do Erbovej sály na 1. poschodí paláca. Sálu zdobia dlaždice s prvkami špačkovského erbu – koňmi, dvojchvostými levmi a postiliónskymi trúbkami. Postilión bol kočiš poštových vozov. Dominantou miestnosti je krb, ktorý vyrobili podľa zlomkov pôvodných kachlí. V sále ďalej uvidíte novogotický stôl s vyrezávanými stoličkami, drevené vyrezávané kreslá s erbami zakladateľa hradu Hynka Berky z Dubé a obnoviteľa hradu Jana Špačka zo Starburgu. Steny zdobia gotizujúce fresky Juliusa Fischera s postavami v dobovom oblečení, ktoré držia erby majiteľov od 14. do začiatku 20. storočia.

Drevené schodisko vás vyvedie na 2. poschodie s 3 miestnosťami – lovecká predsieň je akousi pamätnou sieňou rodiny Špačkovcov a 2 obytné miestnosti – dámska izba a lovecká izba. V loveckej izbe ma zaujal vypchatý kamzík. Z izby sa kedysi vstupovalo na stredoveký arkierový prevét. Z tohto poschodia sa ďalším schodiskom dostanete na 3. poschodie, ktoré zaberá podkrovná Rytierska sála so stropom prevrátenej lode, ktorá slúži ako hradné múzeum. Po návšteve rytierskej sály sme sa po schodoch vrátili naspäť do erbovej sály, na ktorú nadväzuje terasa. Tá je vstupom na ochodzu hradu pozdĺž južného kamenného múru. Prehliadka končí vežičkou so schodiskom opäť pri severnej hradbe, ktorá spája ochodzu hradného opevnenia s nádvorím.

Hrad Kokořín – praktické info

Hrad Kokořín je otvorený v apríli a v októbri cez víkendy medzi 9.00-16.00 h, v máji a v septembri od utorka do nedele medzi 9.00-16.00 h, od júna do augusta od utorka do nedele medzi 9.00-17.00 h a od novembra do marca je otvorený len po predošlej dohode so správou hradu. V tom prípade vás musí byť minimálne 10 a vstupenka stojí 320 czk/13,16 eur/os. Posledná prehliadka je vždy pol hodiny pred záverečnou. V pokladni hradu môžete platiť platobnou kartou.

Hrad ponúka 2 prehliadkové okruhy:

• Prvý okruh – zahŕňa komentovanú prehliadku hradu so sprievodcom a výstup na vyhliadkovú vežu bez sprievodcu. Vstupenka stojí 140 czk/5,76 eur/os.
• Druhý okruh – zahŕňa len výstup do veže za 70 czk/2,88 eur/os.

Kde sa v okolí hradu Kokořín najesť?

V okolí hradu Kokořín sa nachádzajú viaceré stravovacie zariadenia. Podobne ako v Českom Šternberku sme využili, že sme mali auto a uprednostnili obed v pivovare Lobeč (13 km/17 min. autom východne).

Navštívte aj tieto hrady:

• Čo vidieť v meste Litoměřice?
• Miláno – 1 deň nestačí
• Čo vidieť v Osle
• Tirana plná kontrastov
• Kráľovský Winchester

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka hradu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 17. 4. 2026 (1 eur = 24,317 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Hrad Kokořín je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mestečka Český Šternberk dostať?

Mestečko Český Šternberk sa nachádza v turistickej oblasti Posázaví v turistickom regióne Stredné Čechy. Z administratívneho hľadiska patrí do okresu Benešov v Stredočeskom kraji.

Autom

Od okresného mesta Benešov sa nachádza 23 km/24 min. autom východne a od hlavného mesta Prahy 53 km/40 min. autom juhovýchodne. Ak budete ku hradu prichádzať z Prahy, po ľavej strane cesty, medzi hradom a lesom je platené parkovisko (50 czk/2,04 eur/auto/deň). My sme parkovali na opačnej strane hradu pri rieke zadarmo.

Autobusom

Ak budete do mestečka cestovať autobusom, môžete vystúpiť na jednej z dvoch autobusových zastávok:

• Český Šternberk – 650 m/10 min. pešo severne od hradu,
• Český Šternberk, Čejkovice – 2 km/27 min. pešo juhovýchodne od hradu.

Vlakom

Ak budete do mestečka cestovať vlakom, taktiež môžete vystúpiť na jednej z dvoch vlakových staníc:

• Český Šternberk – 1,5 km/20 min. pešo severovýchodne od hradu,
• Český Šternberk, zastávka – 900 m/14 min. pešo východne od hradu.

História hradu Český Šternberk

Ranogotický hrad Český Šternberk na skale nad riekou Sázavou založil okolo roku 1241 Zdeslav z rodu Divišovcov. Hrad pomenoval podľa rodového erbu – zlatej osemcípej hviezdy. V tej dobe bolo zvykom ponemčovať názvy. Hviezda sa povie po nemecky Stern a hora zase Berg, takže Sternberg. Sám Zdeslav prijal nový prídomok pán zo Sternberga. Hrad je v dŕžave tohto rodu dodnes. Vlastní ho už 20. generácia potomkov zakladateľa.

Hrad po dobytí vojskami kráľa Jiřího z Poděbrad v roku 1467 prestavali v štýle neskorej gotiky. Vtedy vylepšili predovšetkým obranný systém. Postavili južnú predsunutú baštu s britom, tzv. hladomorňu, ktorá v súčasnosti slúži ako vyhliadka. V 2. polovici 17. storočia, keď už hrad stratil svoju obrannú funkciu a dôraz sa kládol predovšetkým na pohodlie jeho majiteľov, hrad prestavali v štýle raného baroka. Zaujímavosťou je, že hrad mal už na začiatku 20. storočia gravitačný vodovod, ústredne kúrenie a elektrické osvetlenie. Nemecké okupačné úrady počas 2. svetovej vojny hrad skonfiškovali. V roku 1949 hrad prešiel do vlastníctva československého štátu. Vtedajší majiteľ Jiří Sternberg bol správcom hradu. Po roku 1992 hrad navrátili jeho synovi Zdeňkovi.

Prehliadka hradu Český Šternberk

Hrad Český Šternberk má 1 prehliadkovú trasu. Počas prehliadky hradu navštívite 15 miestností, ktoré zariadili dobovým nábytkom z rôznych historických období. Zoznámite sa s významnými členmi sternbergskej rodiny a nahliadnete do ich spôsobu života. Prehliadka začína v Rytierskej sále s ranobarokovou štukovou výzdobou od milánskeho majstra a aliančnými erbami rodiny Sternbergovcov. Potom nasledujú Žltý, Dámsky, Raňajkový, Fajčiarsky a Lovecký salón, knižnica, jedáleň, ktorá v súčasnosti slúži ako rodinná galéria, pracovňa Jiřího Sternberga s rodokmeňom a izba Kašpara Sternberga, spoluzakladateľa Národného múzea. Jedinečná kolekcia 545 grafických listov z obdobia 30-ročnej vojny na hrade je jednou z najväčších monotematických zbierok grafických listov v Európe.

Južná predsunutá bašta hradu, tzv. hladomorňa je súčasťou opevňovacieho systému, ktorý vybudovali na prelome 15. a 16. storočia. Mohutnú centrálnu vežu vytvarovali na južnej strane do ostrého britu, ktorý mal odrážať nepriateľské strely do strán. Vežu obklopujú pozostatky hradobného múru. Prízemie slúžilo ako sklad potravín, vody a streliva pre hradnú posádku. Na poschodí uvidíte strieľne a otvory v podlahe. Točité schodisko vedie na hornú plošinu, z ktorej je výhľad na okolie hradu. Bašta nebola nikdy spojená s hradom a preto boli jej obrancovia odkázaní len na svoje zásoby.

Hrad sme navštívili počas špeciálnej veľkonočnej prehliadky. Predpokladal som, že sa dozvieme viac o slávení Veľkej noci z pohľadu bývalých majiteľov hradu. Sprevádzal nás nadšený starší pán, ktorý nám síce povedal všeobecne o veľkonočných zvykoch, žiaľ, bez prepojenia na hrad. V skupine boli viaceré rodiny s deťmi, ktorým prispôsobil výklad. Som asi stará škola, ale potešilo by ma, keby pán sprievodca nemal počas celej prehliadky na hlave šiltovku a viac intonoval.

Praktické info o hrade Český Šternberk

Prevádzková doba hradu Český Šternberk sa mení v závislosti od mesiaca. Aktuálnu prevádzkovú dobu nájdete na oficiálnej internetovej stránke hradu. Posledná prehliadka začína vždy jednu hodinu pred záverečnou. Prehliadky sa konajú podľa počtu návštevníkov, zvyčajne v 15-60 minútových intervaloch. Prehliadka trvá asi 50 minút. Vstupenka stojí 250 czk/10,19 eur/os. V pokladni hradu mi uznali novinársky preukaz a dali mi zľavu 50 czk/2,04 eur z ceny bežného vstupného. Na vybrané časy si môžete kúpiť vstupenky on-line.

Vyhliadková, predtým obranná veža nazývaná hladomorňa je otvorená rovnako ako hrad. Vstupenka do veže stojí 40 czk/1,63 eur/os. Vstupenky kúpite v hradnej pokladni alebo na mieste v ten deň aj on-line. V pokladni hradu môžete platiť platobnou kartou.

Špeciálne prehliadky pre rodiny s deťmi Poznaj rodové sídlo Sternbergovcov sa konajú cez víkendy. Časy sa menia v závislosti od sezóny. Vstupenka stojí 250 czk/10,19 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line alebo si ich môžete rezervovať.

Špeciálna komentovaná prehliadka okolia hradu so sprievodcom sa koná vždy jednu nedeľu v mesiaci o 14.00 h. Konkrétne dni nájdete na oficiálnej internetovej stránke hradu. Prehliadka má dĺžku 4 km a trvá 1,5-2 h. Vstupenka stojí 200 czk/8,15 eur/os. Vstupenky si môžete opäť rezervovať alebo kúpiť vopred on-line.

Prehliadky v angličtine sa konajú cez víkendy o 14.15 h. Na prehliadku v nemčine, ruštine, francúzštine a holandčine je potrebné sa objednať vopred. Vstupenka na prehliadku v cudzom jazyku stojí 300 czk/12,22 eur/os. Prípadne vám na prehliadku v češtine požičajú texty v angličtine, nemčine, francúzštine, ukrajinčine, maďarčine, poľštine, holandčine, španielčine, taliančine, gréčtine a ruštine.

Kde sa v mestečku Český Šternberk najesť?

Mestečko Český Šternberk ponúka niekoľko možností, kde sa môžete najesť. My sme ale využili to, že sme sa do lokality vybrali autom. Preto sme sa rozhodli, že sa najeme niekde po ceste naspäť do Prahy. Nakoniec sme zakotvili v obci Ondřejov a vo fantastickej pizzerii Pietro Ristorante. Už dlho som nejedol tak dobrú pizzu ako tu.

Navštívte aj tieto hrady:

• Kráľovský hrad Křivoklát
• Pavia – kupola, rizoto a torta
• Čo vidieť v Osle
• Tirana plná kontrastov
• 2 dni v meste Bratislava

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka hradu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 27. 3. 2026 (1 eur = 24,542 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Hrad Český Šternberk – hora so zlatou hviezdou na čele je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Cobh či Queenstown?

Cobh v roku 1849 premenovali na Queenstown na počesť príchodu kráľovnej Viktórie. V roku 1922, keď bol založený Írsky slobodný štát, sa názov mesta vrátil späť ku Cobh v jeho írskej podobe. Keďže Titanic vyplával v roku 1912, vo väčšine príbehov, ktoré súvisia s Titanicom, sa mesto spomína ako Queenstown.

Ako sa do mesta Cobh dostať?

Cobh sa nachádza v regióne cestovného ruchu Staroveký východ Írska. Z administratívneho hľadiska patrí do grófstva Cork. Od mesta Cork je vzdialený 22 km/26 min. autom juhovýchodne, od Dublinu sa nachádza 267 km/2 h a 48 min. autom juhozápadne.

Autobusom

Medzi mestami Cork a Cobh premáva denne niekoľko autobusov. Tie zastavujú na viacerých zastávkach počnúc R624 / Passage West Ferry Terminal (3,6 km/5 min. autom severozápadne od centra) a končiac Carrignafoy Avenue / O’ Neill Place (1,7 km/4 min. autom severovýchodne od centra).

Vlakom

Železničná stanica Cobh sa nachádza 450 m/6 min. pešo západne od centra. Do mesta som cestoval priamym vlakom z Corku. Vlaky zvyčajne premávajú každú polhodinu. Vlak má 6 zastávok a cesta trvá 26 minút. Službu prevádzkujú Írske železnice. Za spiatočný cestovný lístok som zaplatil 6,90 eur. Cestovný lístok si kúpite v automate na železničnej stanici. V automate môžete platiť platobnou kartou.

Kde v meste Cobh získať info?

Turistická kancelária Cobh (Cobh Tourist Office) sa nachádza 62 m/1 min. pešo severne od centra. Kancelária je súčasťou Komory mesta a prístavu (Cobh & Harbour Chamber).

Čo v meste Cobh robiť, vidieť a navštíviť?

Cobh bol poslednou zastávkou Titanicu pred plavbou do New Yorku, takže v meste nájdete špecializované múzeum Titanic Experience Cobh, oproti múzeu stojí Pamätník RMS Titanic a z Pamätnej záhrady Titanicu uvidíte ústie prístavu, v ktorom loď kotvila. V centre mesta by ste ale nemali vynechať ani Pamätník RMS Lusitania, ktorá sa potopila neďaleko írskeho pobrežia, Katedrálu sv. Colmana a Park J. F. Kennedyho.

Titanic Experience Cobh

Múzeum Titanic Experience Cobh sa nachádza v historickej budove, ktorá slúžila ako pokladňa spoločnosti White Star Line. K múzeu prilieha pôvodné, viac ako 150 rokov staré mólo, z ktorého v rokoch 1848-1950 emigrovali do Severnej Ameriky viac ako 2 milióny Írov. Vo štvrtok 11. apríla 1912 z móla nastúpilo na pomocné lode Ireland a America posledných 123 cestujúcich. Lode ich dopravili ku Titanicu, ktorý kotvil neďaleko Roches Point.

Prehliadka múzea Titanic Experience Cobh

Po kúpení vstupenky dostanete palubný lístok s menom 1 zo 123 cestujúcich, ktorí sa nalodili v tomto prístave. Dozvedel som sa, že som Daniel Keane a budem sa plaviť 2. triedou. Múzeum môžete navštíviť len so sprievodcom. Počas letnej sezóny začínajú prehliadky každých 15 minút, počas zimnej sezóny každých 30 minút. Komentovaná prehliadka trvá 35-40 minút. Výklad sa zameriava na osudy konkrétnych pasažierov, ktorí sa v Írsku nalodili.

Prehliadka končí vo výstavnej miestnosti, v ktorej už môžete stráviť toľko času, koľko chcete. Dozviete sa príbehy ďalších pasažierov, akú úlohu zohrala Carpathia pri záchrane preživších, výsledky formálnych vyšetrovaní Spojeného kráľovstva a USA, zvukové nahrávky preživších, uvidíte pôvodnú stoličku z RMS Carpathia, osobné predmety zo zbierky rodiny Odellovcov, osvedčenia o vlastníctve akcií spoločnosti White Star Line, či originálny riad lodnej spoločnosti. Tesne pred východom z výstavnej miestnosti si na interaktívnej obrazovke zistite osud cestujúceho z vášho palubného lístka. Na prehliadku celého múzea si vyhraďte asi 1 hodinu.

Kto bol Daniel Keane?

Daniel Keane sa narodil v nedeľu 25. júna 1876 v Cratloe, v grófstve Clare alebo v East Ludlow v grófstve Limerick v Írsku. Dodnes to nevieme s istotou určiť. Bol synom farmára a 1 z 9 detí, z ktorých 7 sa dožilo dospelosti. Daniel pracoval ako sprievodca električky na linke Donnybrooke v írskom Dubline. Bol slobodný. Za lístok v 2. triede Titanicu zaplatil 12 libier a 7 šilingov, čo je v prepočte približne 1 402 gbp alebo 1 950 usd. Daniel bol 1 zo 7 cestujúcich írskeho pôvodu, ktorí sa na Titanicu plavili v 2. triede, pokiaľ nepočítame niektorých členov Záručnej skupiny, tímu z Belfastu, ktorý vyslala lodenica Harland & Wolff, aby sprevádzala Titanic na jeho 1. plavbe.

Daniel cestoval na nešpecifikovanú adresu v St. Louis v Missouri v Spojených štátoch. V Amerike sa údajne neplánoval usadiť a po dlhšej dovolenke sa mal vrátiť domov. Zomrel vo veku 35 rokov na palube Titanicu. Ak aj telo našli, nikdy ho neidentifikovali. Pri príležitosti 100. výročia katastrofy odhalili Danielovi v jeho rodisku pamätník. Kamenný pamätník vytesal jeho prasynovec, farmár na dôchodku, Séamus Spaight, ktorý sa kamenárstvu venoval vo svojom voľnom čase.

Praktické info o múzeu Titanic Experience Cobh

Múzeum je otvorené od októbra do marca denne medzi 10.00-17.30 h a od apríla do septembra denne medzi 9.00-18.00 h. Posledný vstup je vždy hodinu pred záverečnou. Ak nerozumiete po anglicky, využite audio sprievodcu v ďalších 6 jazykoch – nemčine, francúzštine, taliančine, španielčine, čínštine a poľštine.

Pred návštevou múzea si kliknite na Sledovač výletných lodí, či v čase vašej návštevy nekotví v Cobhe práve nejaká výletná loď. V tom prípade si určite rezervujte vstupenku vopred, pretože sa môže stať, že vstupenky na ten deň už budú vypredané. Mal som šťastie, že v ten deň v meste žiadna výletná loď nekotvila a preto som si vstupenku kúpil tesne pred prehliadkou. Vstupenky si môžete rezervovať vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke múzea.

V múzeu môžete fotografovať, ale nesmiete nahrávať videá. Vstupenka stojí 13 eur/os. V pokladni múzea mi uznali novinársky preukaz a dali mi 10 % zľavu (1,30 eur) z ceny vstupenky, takže som nakoniec zaplatil 11,70 eur. Súčasťou múzea je obchod so suvenírmi, v ktorom môžete nakupovať aj on-line. Kúpil som si brožúru o spojení Titanicu s mestom Cobh a plechovú dózu s írskym raňajkovým čajom. Za suveníry som zaplatil 13,45 eur. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

O Titanicu sa cez osudy ľudí a osobné príbehy viac dozviete počas komentovanej prehliadky mesta so sprievodcom The Titanic Trail, v Centre dedičstva mesta Cobh (Cobh Heritage Centre) a v Múzeu mesta (Cobh Museum).

Pamätník RMS Titanic (RMS Titanic Memorial)

Oproti múzeu cez cestu stojí Pamätník RMS Titanic (RMS Titanic Memorial; 50 m/1 min. pešo severne od centra). Pamätník vztýčili Titanic Historical Society, Irish Titanic Historical Society a obyvatelia Cobhu nielen na pamiatku Titanicu a poslednej zastávky lode počas jej prvej a zároveň aj poslednej plavby 11. apríla 1912, ale aj na pamiatku írskych emigrantov a všetkých, ktorí prišli o život pri tejto veľkej tragédii.

Pamätná záhrada Titanicu (Titanic Memorial Garden)

Pamätná záhrada Titanicu (Titanic Memorial Garden; 1,3 km/17 min. pešo východne od centra) sa nachádza v areáli pevnosti Cove Fort. Záhradu otvoril vtedajší starosta mesta 11. apríla 2014 pri príležitosti 102. výročia prítomnosti Titanicu v meste. Záhrada ponúka výhľad na ústie prístavu Cork Harbour, kde Titanic kotvil 11. apríla 1912. V Queenstowne nastúpilo na palubu Titanicu posledných 123 cestujúcich, z ktorých 79 zahynulo a 44 pasažierov sa zachránilo. Mená týchto cestujúcich vyryli na sklenenú stenu, ktorá je ústredným bodom záhrady. V záhrade sa tiež nachádza pamätný kameň, ktorý venovali Josephovi Bruceovi Ismayovi, bývalému generálnemu riaditeľovi britskej lodiarskej spoločnosti White Star Line, pod ktorej vlajkou sa plavil aj Titanic.

Pamätník RMS Lusitania (RMS Lusitania Memorial)

Pamätník RMS Lusitania (RMS Lusitania Memorial; 23 m/1 min. pešo severne od centra) v strede námestia pripomína obete, ktoré zomreli počas potopenia parníka v roku 1915. Zobrazuje Anjela mieru, ktorý sa skláňa nad 2 rybármi, ktorí pomohli zachrániť obete. Britský luxusný zaoceánsky parník Lusitania, ktorý vlastnila spoločnosť Cunard Line, sa plavil z New Yorku do Liverpoolu. V piatok 7. mája 1915 ju torpédovala a potopila nemecká ponorka U-20 pri polostrove Old Head of Kinsale (42 km/51 min. autom južne od Corku). Napriek snahe miestnych obyvateľov pri katastrofe zomrelo 1 198 ľudí. Niektoré obete pochovali na cintoríne Old Church 2 km severne od mesta a 764 preživším poskytli útočisko.

Katedrála sv. Colmana (St Colman’s Cathedral)

Rímskokatolícka katedrála sv. Colmana (St Colman’s Cathedral; 350 m/7 min. pešo severne od centra) je neprehliadnuteľnou dominantou mesta Cobh a všetkých propagačných materiálov grófstva Cork. Katedrálu stavali neuveriteľných 47 rokov od roku 1868 až do roku 1915 vo francúzskom neogotickom štýle. Zvonkohru tvorí 492 zvonov, pričom najväčší váži až 3,6 tony. Veža má výšku 91 m.

Park J. F. Kennedyho (J. F. Kennedy Park)

Park J. F. Kennedyho (J. F. Kennedy Park; 140 m/2 min. pešo západne od centra) je obľúbeným miestom oddychu pre domácich obyvateľov a návštevníkov mesta. Sadnite si na lavičku na promenáde a vychutnajte si výhľad na prístav. Dominantou parku je tradičný hudobný pavilón, v ktorom sa počas teplých slnečných dní konajú koncerty miestnej kapely. Na promenáde uvidíte 2 staré delá z 2. polovice 19. storočia.

Kam v meste Cobh zájsť na pivo?

Po prehliadke múzea a prechádzke mestom Cobh som sa ešte zastavil na jeden veľký čapovaný Guiness v Kelly’s Bar (51 m/1 min. pešo severozápadne od centra). Zatiaľ, čo mesto zívalo prázdnotou a len sem-tam som natrafil na nejakého človeka, bar doslova praskal vo švíkoch. Celé mesto bolo očividne tam. Okrem piva som nasal atmosféru autentického írskeho pubu a vrátil sa naspäť do Corku. Za pivo som zaplatil 5,80 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si aj tieto články o Titanicu:

• Titanic Belfast a Námorná míľa
• 5 dôvodov, prečo navštíviť Liverpool
• Southampton, mesto, z ktorého vyplával Titanic
• Slávnostná večera na Titanicu
• Kaviarne na Titanicu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Cobh – posledná zastávka Titanicu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Anglický trh (English Market, An Margadh Sasanach)

Anglický trh (English Market, An Margadh Sasanach; 600 m/8 min. pešo juhozápadne od infocentra) založila v roku 1788 protestantská anglická spoločnosť, ktorá v tom čase ovládala mesto. Trh postavili na miestach, kde sa predtým nachádzali močiare. Tie v priebehu 18. storočia postupne rekultivovali. Anglický trh pôvodne otvorili ako mäsový trh Grand Parade, neskôr k nemu pribudol aj trh s rybami, hydinou a zeleninou.

Keď v roku 1840 prevzala moc nad mestom katolícka írska väčšina, založila si svoj vlastný krytý trh s potravinami Trh sv. Petra, známy tiež ako Írsky trh. V 18. storočí vzrástla ekonomická prosperita mesta. Bola založená najmä na obchode s potravinami. Solené hovädzie mäso, bravčové mäso a maslo sa vyvážali do Západnej Indie a používali sa na zásobovanie britského námorníctva. Trh s maslom bol svetoznámy a na svoju dobu sa stal najväčším trhom na svete.

Výstavba a údržba trhov mestskými orgánmi bola motivovaná nielen generovaním príjmov, ale aj reguláciou obchodu a otázkami verejného zdravia. V roku 1862 otvorili nový krytý trh na Princes Street Market a na ten starý pridali ozdobné priečelie, novú strechu a balkón, ktorý umožnil takmer dvojnásobný počet stánkov. Írsky trh sv. Petra v 1. desaťročí 20. storočia rýchlo upadal. Dopad Veľkej vojny, vojny za nezávislosť a občianskej vojny mali v 20. rokoch 20. storočia dopad aj na anglický trh.

2. polovica 20. storočia

V 60. rokoch 20. storočia trh modernizovali. Rok 1973 sa niesol v znamení návrhu zbúrania trhu a jeho nahradenia viacpodlažnou budovou. Návrh neprešiel, ale v 70. rokoch vymenili podlahu a strechu. Výbuch plynu v roku 1980 spôsobil požiar, ktorý zachvátil budovu. Trhovisko Princes Street Market bolo v roku 1981 kompletne zrekonštruované. Zachovaná fontána sa stala ústredným prvkom. Europa Nostra udelila projektu v roku 1983 medailu za prínos k zveľadeniu európskeho architektonického dedičstva.

V roku 1986 poškodil trh ďalší požiar. V roku 1988 obnovili návrh na demoláciu trhu a výstavbu viacpodlažného parkoviska a nákupného komplexu. Návrh sa nakoniec opäť nezrealizoval. V súčasnosti je Anglický trh samostatným turistickým cieľom a jeho návšteva je sama o sebe zážitkom. Uspokojuje potreby rôznych skupín spotrebiteľov. Nájdete tu čerstvé mäso, hydinu, zverinu, ryby a morské plody, mliečne výrobky, francúzske syry, paštéty a teriny, ovocie, zeleninu, olivy, koreniny, dochucovadlá, džemy, víno, cigary, hrnce a panvice, ale môžete sa tu rovno aj najesť, prípadne si nechať upraviť odev, či vyrobiť kľúč.

Anglický trh – praktické info

Anglický trh je otvorený od pondelka do soboty medzi 8.30-18.00 h. Trh stále vlastní mestská rada v Corku, ktorá prenajíma stánky obchodníkom. Na trhu môžete platiť platobnou kartou, avšak niektorí obchodníci stále prijímajú len hotovosť. Hotovosť si vyberiete z viacerých bankomatov v okolí trhu.

2. Alžbetina pevnosť (Elizabeth Fort, Dún Eilíse)

Alžbetina pevnosť (Elizabeth Fort, Dún Eilíse; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od infocentra) je najdôležitejším a najlepšie zachovaným mestským delostreleckým opevnením v Írsku. Pevnosť postavili v roku 1601 ako reakciu na porážku Írov a Španielov v bitke pri Kinsale. Po smrti kráľovnej Alžbety I. (1533-1603) v roku 1603 vypuklo v Corku povstanie. Pevnosť napadlo 800 mužov. Po tom, čo anglické posily obnovili kontrolu, museli obyvatelia Corku opraviť pevnosť na vlastné náklady. V rokoch 1624-1626 starú pevnosť z hliny, kameňa a dreva zbúrali a na jej mieste postavili novú kamennú pevnosť v tvare hviezdy. Veľká časť tejto pevnosti sa zachovala do súčasnosti.

2. polovica 17. storočia

V rokoch 1649-1650 údajne na príkaz anglického štátnika a bývalého poslanca Dolnej snemovne britského parlamentu Olivera Cromwella zvýšili hradby pevnosti a okolo pevnosti postavili obranný val. Po týždňovom bombardovaní a prerazení hradby počas obliehania Corku v roku 1690 pevnosť nakoniec kapitulovala.

18.-19. storočie

V roku 1719 postavili v areáli pevnosti kasárne. Spolu s kasárňami na Barrack Street z roku 1698 poskytovali ubytovanie pre 750 vojakov. Po postavení nových kasární na severe Corku v roku 1806 uzavreli kasárne v pevnosti. Nový južný múr, vrátnica so strážnicou, stajne a pomocné miestnosti pribudli v roku 1807. V rokoch 1817-1837 v pevnosti zhromažďovali odsúdencov na deportáciu. Išlo predovšetkým o väzenkyne z celého Írska, ktoré čakali na loď do Austrálie. Počas veľkého hladomoru v rokoch 1845-1852 slúžila pevnosť ako sklad potravín.

20. storočie

V rokoch 1919-1921 počas Írskej vojny za nezávislosť pevnosť zohrala úlohu ako základňa pre pomocné jednotky, ktoré do krajiny vyslala Veľká Británia na boj proti Írskej republikánskej armáde. Počas Írskej občianskej vojny v rokoch 1922-1923 mali pevnosť v rukách sily, ktoré odmietali mierovú zmluvu. Po ich stiahnutí z mesta budovy v pevnosti vyhoreli. V roku 1929 postavili v pevnosti budovy policajnej stanice Garda, ktorá slúžila až do roku 2013, kedy ju uzavreli. Stanicu v pevnosti uvidíte dodnes. Počas 2. svetovej vojny v rokoch 1939-1945 v pevnosti vybudovali protiletecký kryt, ktorý mal poskytnúť ochranu v prípade bombardovania.

Praktické info

Alžbetina pevnosť je otvorená od mája do septembra od pondelka do soboty medzi 10.00-17.00 h, v nedele a štátne sviatky medzi 12.00-17.00 h a od októbra do apríla od utorka do soboty medzi 10.00-17.00 h, v nedele a štátne sviatky medzi 12.00-17.00 h. Posledný vstup do pevnosti je o 16.45 h. Vstup do pevnosti je voľný. Komentované prehliadky so sprievodcom sú od pondelka do soboty o 11.00 h, 13.00 h a o 15.00 h, v nedele a štátne sviatky o 13.00 h a o 15.00 h. Prehliadku si môžete rezervovať vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke pevnosti. Maximálny počet osôb v skupine je 15. Vstupenka na komentovanú prehliadku so sprievodcom stojí 5 eur/os. Audio sprievodca za 3 eur/os. je dostupný v angličtine, francúzštine, nemčine, írčine, taliančine, portugalčine a španielčine.

3. Národný pamätník (National Monument)

Neogotický národný pamätník (National Monument; 650 m/9 min. pešo juhozápadne od infocentra) z vápenca s bohato zdobenou centrálnou vežou nechala v roku 1906 vztýčiť spoločnosť Cork Young Ireland Society na uctenie si pamiatky mužov a žien, ktorí v priebehu storočí viackrát (1798, 1803, 1848 a 1867) povstali proti Korune. Panna Mária z Erin v jeho strede predstavuje Írsko.

…a sme za polovicou. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v meste Cork? …

4. Veža Červeného opátstva (Red Abbey Tower, An Mhainistir Dhearg)

Hlavná zvonica, veža Červeného opátstva (Red Abbey Tower, An Mhainistir Dhearg; 850 m/12 min. pešo južne od infocentra) patrí medzi posledné zachované viditeľné stavby z čias, keď bol ešte Cork opevneným mestom. Je pozostatkom anglo-normanskej kolonizácie a červená preto, lebo ju postavili z červeného pieskovca. Augustiniáni, ktorých pozvali Anglo-Normani, založili v Corku opátstvo niekedy medzi rokmi 1270-1288. Angličania používali v roku 1690 opátstvo ako základňu, z ktorej počas obliehania ostreľovali mesto delovými guľami. Cieľom obliehania bolo potlačiť povstanie gaelských Írov v meste a prerušiť ich spojenie s katolíckym anglickým kráľom Jakubom II., ktorý bol vyhnaný z krajiny.

Mnísi odišli okolo roku 1700 po tom, čo bola časť opátstva predaná a ďalšia darovaná. V meste založili o pár rokov nový kláštor. V polovici 18. storočia sa časť budov opátstva využívala ako súčasť cukrovaru. Po vyhorení cukrovaru v roku 1799 sa budovy kláštora s výnimkou veže zachovali len čiastočne. V roku 1951 darovali vtedajší vlastníci vežu s opátstvom mestskej rade v Corku, ktorá ju spravuje dodnes. Počas 1. archeologického výskumu v roku 1977 odkryli úsek západne od veže. Objavili 25 hrobov s kostrami.

Veža je jednou z najvýznamnejších pamiatkovo chránených historických stavieb v Corku. Do veže a na jej vrchol sa síce nedostanete, stredovekú architektúru môžete obdivovať na spodnom oblúku a na horných oknách.

5. Socha otca Mathewa (Father Mathew Statue, Dealbh an Athar Mathew)

Socha otca Mathewa (Father Mathew Statue, Dealbh an Athar Mathew; 10 m/1 min. pešo východne od infocentra) stojí uprostred hlavnej nákupnej ulice St Patrick’s Street a pozerá sa na rieku Lee. Otec Matthew (1790-1856), írsky katolícky kňaz a bojovník za abstinenciu, sa narodil neďaleko Cashelu v roku 1790. Takmer celý svoj život pôsobil v Corku. Okrem abstinencie sa usiloval o zmiernenie utrpenia počas epidémie cholery (1832) a veľkého hladomoru (1845-1850). V 19. storočí založil Spoločnosť pre úplnú abstinenciu v Corku. Do roku 1845 hnutie prilákalo 3 milióny ľudí. Pochovali ho na cintoríne sv. Jozefa v Corku, ktorý sám založil. Sochu odhalili len pár rokov po jeho smrti, už v roku 1864.

6. Burza masla (Butter Exchange)

Burzu masla (Butter Exchange; 600 m/9 min. pešo severozápadne od infocentra) v Corku založili v roku 1769. Trh s maslom tu fungoval už od 1. štvrtiny 18. storočia. Burzu riadil orgán, ktorý sa skladal z miestnych obchodníkov. Išlo o jeden z najúspešnejších podnikov v meste, ktorý bol známy ako najväčší trh s maslom na svete. Inšpektori masla, dnes by sme ich nazvali kontrolórmi kvality, posudzovali každý sud masla a klasifikovali maslo od najlepšej triedy po najhoršiu. Aby sa zabránilo podplácaniu inšpektorov, každému pridelili denne časť trhu, ktorú vybrali žrebovaním.

Kontrola potravín na konci 18. storočia nebola bežná. Cork je možno jedným z prvých miest, kde sa o kontrolu kvality potravín pokúsili. Na vrchole svojej slávy, na začiatku 80. rokov 19. storočia, prešlo cez burzu masla približne 440 000 sudov masla. Maslo sa dostávalo do všetkých kútov sveta – do Afriky, Austrálie, Ameriky a samozrejme do Anglicka. Úpadok burzy začal s príchodom technológie výroby masla v 80. rokoch 19. storočia, ktorá umožnila výrobu jemnejšieho a menej slaného masla. Spotrebitelia si takéto maslo veľmi rýchlo obľúbili.

Burza definitívne zanikla v roku 1924. Z burzy sa zachoval impozantný portikus, ktorý svedčí o moci a sláve tohto giganta írskeho obchodu. Nad vchodom do burzy uvidíte ešte i dnes kravskú hlavu. Ak vás spojenie Cork a maslo zaujalo, navštívte Múzeum masla hneď vedľa.

Navštívte pevnosti aj v týchto mestách:

• Târgu Neamț – pevnosť a zubry
• Miláno – 1 deň nestačí
• Čo vidieť v Osle
• Pula – od antiky po súčasnosť
• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo robiť, vidieť a navštíviť v meste Cork je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Cork dostať?

Cork leží na hranici turistických regiónov Staroveký východ Írska a Divoká atlantická cesta. Z administratívneho hľadiska je hlavným a najväčším mestom rovnomenného grófstva.

Autobusom

Autobusová stanica Cork Parnell Place Bus Station sa nachádza 350 m/5 min. pešo východne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica Cork Kent sa nachádza 1 km/14 min. pešo severovýchodne od infocentra.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Cork (kód podľa IATA: ORK) sa nachádza 8 km/13 min. autom južne od infocentra.

Priame lety medzi Prahou a Corkom prevádzkuje írska letecká spoločnosť Aer Lingus. Let trval 2 h a 35-45 minút (kvôli zmene času tam 1 h a 45 minút a naspäť 3 h a 35 minút). Spiatočná letenka stála 398,36 eur. Cena zahŕňala výber sedadla v lietadle, on-line check-in, odbavenú batožinu s hmotnosťou 20 kg, príručnú batožinu s rozmermi 55 × 40 × 24 cm s hmotnosťou 10 kg do hornej skrinky nad sedadlo a osobnú batožinu s rozmermi 40 × 30 × 20 cm, ktorá musí byť uložená pod sedadlo pred vami.

Pred odletom naspäť do Prahy som sa na letisku zastavil v Craft Bar and Restaurant na kávu a jeden čapovaný Beamish. Beamish je klasický tmavý írsky stout, ktorý obsahuje výrazné tóny praženého sladu, tmavej čokolády a jemnej kávy. Za espresso a pivo som zaplatil 11,90 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Kde v meste Cork získať informácie?

Turistické informačné centrum mesta sa nachádza v centre na rohu hlavnej nákupnej ulice St. Patrick’s Street a Lavitt’s Quay. Infocentrum ponúkalo brožúry nielen o meste Cork, ale aj o celom grófstve. V infocentre pracovala usmievavá pani. Infocentrum je otvorené od pondelka do soboty medzi 9.00-17.00 h.

Kde sa v meste Cork ubytovať?

4-hviezdičkový Maldron Hotel South Mall Cork City (550 m/7 min. pešo juhovýchodne od infocentra) sa nachádza v centre mesta. Hotel sa pýši certifikáciou udržateľnosti Green Tourism. Ubytovať sa môžete medzi 15.00-00.00 h, odhlásiť by ste sa mali medzi 00.00-11.00 h. Pred príchodom alebo po odchode vám v miestnosti za recepciou, ktorá má mimochodom nepretržitú prevádzku, bezplatne odložia batožinu.

Hotel síce ponúka výhľad na rieku Lee, ja som bol ubytovaný v izbe Deluxe s manželskou posteľou a jednolôžkom so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom a výhľadom do bočnej uličky. V uličke sa nachádzalo plno kontajnerov nielen na komunálny odpad, ale aj na sklo. Práve vyprázdňovanie týchto kontajnerov sa postaralo o môj budíček. Našťastie, len raz. Zápach z košov som v mojej izbe vôbec necítil.

V izbe som mal k dispozícii príslušenstvo na prípravu čaju a kávy, v kúpeľni zase bezplatné toaletné potreby. Anglické/írske raňajky podávali v reštaurácii Grain & Grill na prízemí hotela za recepciou formou bufetu z ponukových stolov. Skutočne široký výber. V hoteli si dokonca vytvorili vlastnú značku kávy Red Bean Roastery. Za espresso so sebou som v hotelovej kaviarni zaplatil 3 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Ak náhodou nemáte adaptér, nezúfajte. Zásuvky v izbách majú USB porty a adaptéry si môžete kúpiť v predajných automatoch. Nabíjanie cez USB port však bolo podľa mňa príliš pomalé a keďže som adaptér nechal v byte, za 6 eur som si v Írsku kúpil nový. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli. V hoteli nemôžete platiť v hotovosti.

Kde sa v meste Cork najesť?

Prinášam vám hneď 5 možností, kde sa v meste Cork najesť. Z toho 4x sme jedli priamo v meste a raz mimo mesto. Dve reštaurácie sú hotelové, 2 samostatné a raz nám obed pripravila cateringová spoločnosť.

Quinlans Seafood Bar Cork

Sieť reštaurácií s morskými plodmi Quinlans Seafood Bar Cork (450 m/6 min. pešo juhozápadne od infocentra) údajne podáva najlepšie Fish & Chips v meste. Čerstvé ryby sú dovážané denne od miestnych rybárov na juhozápadnom pobreží Írska. Denne sa v reštaurácii pripravujú tiež vyprážané zemiakové hranolčeky. Tak sme sa na jednu rybu vyprážanú v pivnom cestíčku s hranolčekmi zastavili aj my. Rybu podávajú s domácou hrachovou kašou, karí omáčkou, tatárskou omáčkou a citrónom. Na výber sme mali zo 4 rôznych druhov rýb. V meste som už Fish & Chips inde neochutnal, takže vám nemôžem potvrdiť, či jedlo bolo najlepšie. Môžem ale potvrdiť, že bolo veľmi chutné. Pred večerou som si dal írsku whiskey, po večeri zase írske pivo. Za večeru som zaplatil 40 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Cork & Fork

Reštaurácia Cork & Fork (300 m/4 min. pešo juhovýchodne od infocentra) sa zameriava na írsku a európsku kuchyňu. Ochutnal som Smash burger, ktorý pozostával z írskeho hovädzieho mäsa, čerstvého šalátu, karamelizovanej cibule, domácej burgerovej omáčky, podávaný s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. K burgru si za príplatok môžete doobjednať syr a slaninu. Poľská obsluha.

The Metropole Hotel

The Metropole Hotel víta hostí už od roku 1897. Nachádza sa vo viktoriánskej štvrti mesta (350 m/5 min. pešo severovýchodne od infocentra). Počas valného zhromaždenia pre nás v hoteli pripravili uvítaciu večeru. Večeru sme začali predjedlami – miestnou špargľou s ricottou z byvolieho mlieka, citrónovým olejom a opraženými lieskovcami, ďalej anglickou kuracou terinou s divokými organickými hubami z rodinnej farmy Garryhinch a pistáciami a nakoniec krabom z prístavného mesta Castletownbere a reďkovkami po ázijsky. Ku predjedlám podávali domácu focacciu s romesco omáčkou a šľahanou makrónskou fetou s oreganom z Horizon Garden. Španielska omáčka romesco sa pripravuje z paradajok, paprík a cesnaku, ktoré sa spolu upečú v rúre a následne v mažiari vymiešajú do hladka s opraženými mandľami, lieskovcami, bielym chlebom, olivovým olejom a vínnym octom.

Mali sme na výber z 2 hlavných jedál – Jarné írske jahňacie mäso, rebrá a lisované plece, mladá repa, fricasée z hrášku, póru a slaniny, fondantové zemiaky, portská omáčka alebo Pstruh z Goatsbridge pečený s citrónom, fondue z póru a feniklu, fondantové zemiaky, maslová omáčka s pažítkou a pstruhovými ikrami. Vybral som si jahňacinu. Fricasée je dusené jedlo pripravené, v tomto prípade, zo slaniny opečenej na masle, podávané v omáčke ochutenej vývarom.

Fondantové zemiaky je spôsob prípravy zemiakov, ktorý zahŕňa ich nakrájanie na valce, zhnednutie koncov a pomalé dusenie na masle a vývare. Port jus alebo tiež omáčka z portského vína je sladko-slaná redukcia, ktorá vzniká pomalým vyvarením portského vína, šalotky a vývaru. Večeru sme ukončili dezertom v podobe panna cotty z karamelizovaného jogurtu z oblasti West Cork a limetky, pošírovanou rebarborou a drvenými sušienkami. Po večeri podávali čerstvo uvarený čaj a kávu.

Cork County Council

Druhý deň pre nás cateringová spoločnosť pripravila obed na 16. poschodí Rady grófstva Cork (Cork County Council; 3 km/41 min. pešo juhozápadne od infocentra), ktorý ponúkal atraktívny výhľad na mesto a jeho okolie. Obed sme začali predjedlom – krehkou Tartaletkou plnenou sviežou zmesou z kozieho syra z farmy Ardsallagh a červenej repy, doplnenou chrumkavou červenou repou, voňavou trebuľkou a domácim írskym jablkovým čatní.

Hlavné jedlo predstavoval domáci nasolený filet z írskej slaniny, griffin colcannon, kapusta grilovaná s misom (pasta zo sóje), mrkva pražená na javorovom sirupe, petržlenové velouté a mikrozelenina od Davea Heffernana. Išlo o kúsky prepečenej bravčovej panenky. Colcannon je rustikálne írske jedlo, ktoré sa skladá z krémovej zemiakovej kaše zmiešanej s nakrájanou listovou zeleninou (tradične kapustou alebo kelom) a veľkým množstvom masla a mlieka alebo smotany. Velouté je omáčka z maslovej zápražky rozriedená vývarom. Dave Heffernan je pestovateľom mikrozeleniny, jedlých kvetov a špeciálnych listov najvyššej kvality.

Obed sme ukončili dezertom v podobe neskutočne sladkej írskej rebarbory so zázvorovo-vanilkovým sirupom s jahodovým crumble, doplnenou zmrzlinou z vanilkových strukov z farmy Boulabán. Na farme chovajú 80 kráv holštajnsko-frízskeho plemena, ktoré poskytujú krémové mlieko na výrobu zmrzliny. Dezert mi pripomenul dezert Berry and Apple Crumble, ktorý som jedol pred 2 rokmi v anglickom Portsmouthe.

Castlemartyr Resort

5-hviezdičkový hotel Castlemartyr Resort (32 km/40 min. autom východne od Corku) sa síce nenachádza v Corku, určite je ale výborným tipom, kam si zájsť na večeru. Luxusný rezort pozostáva z honosného kaštieľa z 18. storočia, ktorý stojí hneď vedľa ruín 800 rokov starého hradu. Hrad bol postavený v roku 1210 templárskymi rytiermi. Reštaurácia Terre sa hrdí 2 Michelinskými hviezdičkami. Som presvedčený, že každá večera v tomto hoteli bude slávnostnou. Tú našu sme začali predjedlom – Pstruhom z farmy Goatsbridge, tradične pestovanou mrkvou, ktorá nebola geneticky upravená, kalerábovým vinaigrette, chrenom a marinovanými ikrami.

Druhým chodom bola krémová polievka z karamelizovaného karfiolu s kuriatkami, lieskovými orechmi a čiernou hľuzovkou. Medzi polievkou a hlavných jedlom sa podával sorbet zo šampanského, citrusov a záhradnej mäty. Sorbet slúži na osvieženie žalúdka a pomáha pri trávení. Podobne ako večer predtým, opäť sme mali na výber z 2 hlavných jedál. Tentoraz nimi boli Morský vlk z Atlantiku s jedlými morskými riasami a omáčkou zo žltého vína alebo Pečený hovädzí filet so smrčkami, údenou červenou repou a šťavou zo sarawakského korenia.

Sarawakské korenie je vyhľadávané gurmánske korenie, ktoré pochádza z malajzijského štátu Sarawak na ostrove Borneo. Má jedinečný, komplexný chuťový profil a výraznú aromatickú vôňu. Samozrejme som siahol po morskom vlkovi, mojej obľúbenej rybe. Veľmi som sa potešil, keď sa po 2 dňoch v Írsku neobjavila na tanieri opäť rebarbora. Dezertom bola Valrhona Chocolate Delice, teda čokoládová lahôdka Valrhona s karamelizovanými pekanovými orechmi, zmrzlinou z mascarpone a karamelom s príchuťou čaju Earl Grey. Po večeri sa podávali Petit fours – čokoládky a ovocné želé s čajom a kávou.

Kam v meste Cork zájsť na kávu?

Sieť kaviarní The Bookshelf Coffee House (400 m/5 min. pešo južne od infocentra) získava jedny z najlepších káv na svete. Pracujú len so zrnami, ktoré majú podľa SCA (Speciality Coffee Association) hodnotenie 84 bodov a viac. Sú schopní dodávať čerstvú sezónnu kávu z udržateľných zdrojov. Kaviareň South Mall, ktorú sme navštívili my, otvorila svoje brány pre hostí prvýkrát v roku 2012 v prestavanej starej knižnici. Ochutnal som mrkvový koláč a espresso. Za 2 kávy a 1 koláč som zaplatil 14,96 eur.

Posledný deň som sa do kaviarne vrátil, aby som si v nej kúpil balenie kávy. Obsluhu som očividne veľmi pobavil, keď som im povedal, že mám rád horkú kávu. Dokonca aj na homepage kaviarne uviedli, citujem: „Kyslá, sladká, nikdy horká“. Asi som si pred kúpou kávy mal prv kliknúť na ich web. Za 250 g balenie kávy som zaplatil 21,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Užite si vaše pobyty aj s týmito návodmi na prežitie:

• Iași
• Kišiňov
• Litoměřice
• Bazilej
• Lyon

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Cork – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Z hľadiska rozlohy je Írsko (70 273 km²) 1,43x väčšie ako Slovensko (49 035 km²). Obe krajiny by mali mať približne rovnaký počet obyvateľov (5,4 milióna obyvateľov). Hlavným mestom Írska je Dublin, ktorý má 593 tisíc obyvateľov. Štátnym zriadením je parlamentná republika a medzinárodná poznávacia značka je IRL.

Írsko – regióny cestovného ruchu

Podľa oficiálneho turistického portálu krajiny sa Írsko člení na 5 regiónov cestovného ruchu:

1. Divoká atlantická cesta – západ
2. Skryté srdcia Írska – stred
3. Staroveký východ Írska
4. Dublin
5. Severné Írsko a Belfast

Jazyky v Írsku

Úradnými jazykmi v Írsku sú írčina a angličtina. V historických provinciách Ulster (severovýchod), Connacht (západ) a Munster (juhozápad) sa tiež používa írsky dialekt Gaeltacht. Niektorí obyvatelia hovoria aj škótčinou. V Írsku som sa cítil, povedal by som, omnoho príjemnejšie ako v Spojenom kráľovstve. Z Írov som mal pocit, že sú otvorenejší a ochotnejší rozumieť návštevníkovi, ktorého materinský jazyk nie je angličtina.

Časové pásmo v Írsku

V Írsku platí západoeurópsky čas (po anglicky Western European Time – skratka WET). Ten sa rovná koordinovanému svetovému času (po anglicky Coordinated Universal Time, skratka UTC), alebo tiež greenwichskému strednému času (po anglicky Greenwich Mean Time, skratka GMT). To znamená, že oproti krajinám strednej Európy je v Írsku o 1 hodinu menej. V krajine sa tiež rozlišuje letný a zimný čas.

Írsko – podmienky vstupu a vízové povinnosti

Obyvatelia SR musia mať na vstup do Írska platný cestovný pas alebo občiansky preukaz s fotografiou. Írsko nevyžaduje minimálnu platnosť dokladu po ukončení pobytu. Doklad musí platiť počas celého vášho pobytu v Írsku aj po návrate na Slovensko. Počas pobytu ho musíte mať neustále pri sebe. Na vstup do Írska sa nevyžaduje vízum. Bez víz a registrácie sa v krajine môžete zdržiavať maximálne 90 dní. Urobte si fotokópie cestovných dokladov a uložte si ich od dokladov oddelene, príp. si odfoťte doklady do mobilu. Írsko je členským štátom EÚ od 1. januára 1973. Krajina si vyjednala možnosť nevstúpiť do Schengenského priestoru. To znamená, že pred vstupom do krajiny sa pripravte na pasovú kontrolu.

Írsko – očkovanie a zdravotná starostlivosť

Pred cestou do Írska sa nevyžaduje žiadne špeciálne očkovanie (napr. proti žltej zimnici, brušnému týfusu, vírusovej hepatitíde typu B, …). Sieť zdravotníckych zariadení je dostatočne rozvinutá. Pri využití zdravotnej starostlivosti musíte predložiť Európsky preukaz zdravotného poistenia (European Health Insurance Card, skratka EHIC). Preukaz nemusí pokrývať všetky náklady. Ošetrujúci lekár od vás môže hneď po zákroku požadovať platbu. Pred cestou do krajiny som uzavrel komerčné cestovné poistenie. Vodu z vodovodu môžete bez obáv piť.

Írsko – devízové podmienky a mena

Oficiálna mena, ktorá sa používa v Írsku, je euro (medzinárodná skratka meny je eur). Írsko je členskou krajinou eurozóny od 1. januára 1999. Pred zavedením eura, ktoré sa v hotovostných platbách začalo používať 1. marca 2002, sa v Írsku platilo írskou librou (v írčine sa nazývala punt a medzinárodný kód bol iep). Pri prechode na euro bol stanovený pevný kurz 1 eur = 0,787564 iep a 1 iep = 1,269738 eur. V krajine som všade platil pohodlne platobnou kartou.

Telefonovanie a internet v Írsku

Telefónna predvoľba do Írska je +353. Do EÚ som volal a posielal SMS ako doma do ostatných sietí a čerpal mobilné dáta podľa podmienok môjho tarifu. V Írsku sú dostupné prichádzajúce a odchádzajúce hovory, odchádzajúce hovory z predplatenej karty, SMS a MMS, 2G internet, 3G internet, 4G LTE internet, 5G internet a VoLTE. Internetová doména má koncovku .ie.

Miestne špecifiká v Írsku

V Írsku sa jazdí vľavo. Taktiež si pribaľte adaptér pre zásuvky typu G. To znamená, že ak ste už predtým navštívili Spojené kráľovstvo, ten istý adaptér využijete aj tu.

Bezpečnosť v Írsku

V Írsku som sa cítil bezpečne. Napriek tomu si chráňte osobné doklady, finančné prostriedky a príručnú batožinu. Nenechávajte ich voľne dostupné v hotelovej izbe, ale vložte ich do trezoru. Parkujte na miestach na to určených a cennosti nenechávajte v aute.

Zastupiteľský úrad SR, Zastupiteľský úrad krajiny pre SR a Honorárne konzuláty

Veľvyslanectvo SR sa nachádza v Dubline. Aj Íri majú svoje zastúpenie u nás. Veľvyslanectvo Írska sa nachádza v Bratislave.

Prečítajte si info pred 1. cestou aj o týchto krajinách:

• Moldavsko pred 1. cestou
• Švajčiarsko pred 1. cestou
• Francúzsko pred 1. cestou
• Nórsko pred 1. cestou
• Belgicko pred 1. cestou

Užitočný link:

Oficiálny turistický portál Írska

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Írsko pred 1. cestou je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Námestie Piața Unirii

Námestie Piața Unirii je centrálnym námestím mesta a križovatkou 3 hlavných dopravných tepien. Predstavuje 3 piliere národa:

1. Traján – bývalý rímsky cisár, ktorého zobrazili na medailónoch na rovnomennom hoteli z roku 1883,
2. Dragoș Vodă – 1. vojvoda Moldavska (14. storočie), ktorého zobrazili na mramorovej mozaike v dlažbe z roku 1962,
3. Alexandru Ioan Cuza – bronzovú sochu politika slávnostne odhalili v roku 1912 za prítomnosti kráľa Karola I.

Malé a elegantné staré námestie so slávnymi pivovarmi a bohémskymi barmi padlo za obeť počas bombardovania v roku 1944. Komunistická strana sa pri príležitosti 100. výročia zjednotenia rumunských kniežatstiev (1859) rozhodla prestavať námestie v duchu socializmu. Mozaiky zo 60. rokov 20. storočia zvečňujú témy komunistickej propagandy. Neskôr k nim pribudli mozaiky s legendou o založení Moldavska a vlajka Európskej únie. V súčasnosti je námestie miestom stretávania, osláv, ale aj protestov obyvateľov mesta. Každý rok 24. januára sa na námestí zhromaždia tisíce ľudí, aby oslávili Deň zjednotenia. Práve z tohto námestia som počítal vzdialenosti k jednotlivým atraktivitám mesta. Najprv sa vyberieme juhovýchodným smerom od námestia, aby sme potom pokračovali severozápadným smerom.

Paláce v okolí Piața Unirii

Braunsteinov palác s výraznou kupolou z roku 1914 bol pôvodne luxusným hotelom, neskôr bankou a potom obchodným domom. Počas komunizmu slúžil ako blok sociálneho bývania a na prízemí sa nachádzali umelecké galérie. Palác čiastočne zničilo zemetrasenie, avšak odolal času a dnes zase žiari v plnej kráse.

Vedľa Braunsteinovho paláca stojí Neuschotzov palác, pôvodne dom bankára, ktorý postavili vo francúzskom eklektickom štýle s antropomorfnou skupinou sôch v blízkosti kupoly a bohatými dekoráciami na fasáde. Budovu po roku 1910 predali finančnej správe. V súčasnosti sa v nej nachádza hotel Select.

2. Grand Hotel Traian

Eklektický Grand Hotel Traian (priamo na námestí Piața Unirii v juhozápadnej časti zástavby) postavili v rokoch 1879-1882 na základe návrhu francúzskeho stavebného inžiniera a architekta Gustava Eiffela na mieste obchodov bývalého starostu mesta, ktorý inicioval stavbu divadla. Eiffel už predtým navrhol most v 20 km vzdialenom Ungheni. Sochu slobody v New Yorku či Eiffelovu vežu v Paríži navrhol až o pár rokov neskôr. Náklady na divadlo sa však vyšplhali do takej výšky, že majiteľa zruinovali.

A tak sa divadlo zmenilo na hotel. Ten postavili na liatinovej kostre so železnými nosníkmi. Charakterizujú ho manzarda v tvare lichobežníka, elegantné štukové ozdoby na oknách, rímske amfory vo výklenkoch na prízemí a reliéfne medailóny na fasáde s rímskym cisárom Trajánom. V roku 1896 sa v hoteli konalo 1. premietanie 3 filmov bratov Lumièrovcov. Počas 1. svetovej vojny, keď sa Iași stalo vojenským hlavným mestom, sa v hoteli ubytovali ministri a kultúrne osobnosti z Bukurešti. V roku 1934 sa v Kráľovskom apartmáne hotela ubytovala švédsko-americká filmová herečka Greta Garbo.

Počas 2. svetovej vojny hotel čiastočne poškodili, avšak, našťastie, neskôr opravili. Z hotelového balkóna predniesol prejavy aj politik a prezident Rumunskej socialistickej republiky Nicolae Ceaușescu. V roku 1980 sa v hoteli ubytovala delegácia, ktorá niesla oheň na letné olympijské hry v Moskve. V roku 2006 získal hotel 4 hviezdičky. Všetkých 68 izieb zariadili v štýle prelomu 19. a 20. storočia. Za jednu 2-lôžkovú izbu Deluxe v máji 2026 zaplatíte 134 eur.

3. Národné divadlo Vasile Alexandri (Teatrul Național Vasile Alecsandri)

Novú budovu neoklasicistického 1. národného divadla v Rumunsku slávnostne otvorili v roku 1896 na mieste bývalej radnice. Postavili ho podľa plánov viedenských architektov Fellnera a Helmera. Ateliér navrhol asi 50 divadelných budov v Európe, medzi nimi v Bratislave, Prahe, Brne, Viedni, Salzburgu, Budapešti, Záhrebe a mnohých ďalších. Štít zdobí basreliéf Kaliope, múzy, ktorá ochraňuje epos. Po stranách stoja Herkules s levom a Dionýzos s tigrom, symboly sily a slávnostného charakteru divadelných predstavení. V rohoch sú dramatik tragédie Sofokles a tvorca komédií Aristofanes.

Ako vyzerá divadlo vo vnútri?

Do interiéru sa vstupuje cez foyer, odkiaľ vedú 2 schodiská na 1. poschodie do foyeru lóží a do vedľajších priestorov, kde je malá výstava divadelných kostýmov. Vrcholom prehliadky je rokoková veľká sála s kapacitou 740 miest. Strop zdobia rajské alegórie, nymfy a anjeli, krištáľový luster so 109 benátskymi žiarovkami, sálu 1 418 elektrických lámp, červené zamatové tapisérie a štuková výzdoba so zlatými listami. Storočná opona predstavuje alegóriu života s 3 vekmi a alegóriu zjednotenia rumunských kniežatstiev v roku 1859. V budove sídlia Národné divadlo Vasile Alexandri a Rumunská národná opera (Teatrul Național Vasile Alecsandri și Opera Națională Română; 500 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra). Pred divadlom sa rozkladá elegantný park. Potešilo ma, že už v marci spustili fontány. A nielen mňa, ale aj plno detí, ktoré sa v nich naháňali.

Stručné dejiny divadla a opery v Iași

Prvú hru v rumunčine v meste uviedli už v roku 1816. Prvé operné predstavenie uviedli v roku 1833. V roku 1837 založili Filharmonicko-dramatické konzervatórium. Prvé národné divadlo v Rumunsku založili v roku 1840. Divadelné a operné predstavenia sa od roku 1846 konali v sále Veľkého divadla v Copou, ktoré sa nachádzalo na mieste súčasnej univerzity. Uskutočnili sa tu premiéry 1. rumunskej operety v roku 1848, či baletu v roku 1866. V roku 1881 v divadle vystupovala francúzska divadelná herečka Sarah Bernhardt. Požiar zničil Veľké divadlo v roku 1888. Opernú inštitúciu založili až v roku 1956. Štátna opera sa zmenila na Rumunskú národnú operu v roku 2003.

Prehliadka divadla

Divadlo som navštívil na základe odporúčania zamestnankyne infocentra. Vstupenku na prehliadku si kúpite priamo v divadle, nemusíte ísť do ďalšej pokladne, ktorá sa nachádza neďaleko Metropolitnej katedrály. Dvere do divadla boli otvorené. Vošiel som dovnútra. Hneď ma oslovil len po rumunsky hovoriaci pán z bezpečnostnej služby. Mimikou mi naznačil, aby som ostal stáť na mieste a nikam nešiel. O chvíľu prišla veľmi príjemná staršia pani, ktorá ma pustila do hlavnej sály.

Nejakí návštevníci už boli vo vnútri, ale práve boli na odchode. Urobil som asi 3 fotografie sály a plánoval som odísť už tiež. V tom ma nejaký údržbár alebo divadelný technik upozornil, že za fotografie sa platí snáď asi 1000 ron. Zaujímalo by ma, či to isté povedal aj skupinke predo mnou, ktorá smelo fotila každý detail sály. Potom sa ma spýtal, odkiaľ som a čo tam robím. Nezabudol si vypýtať 20 ron/3,93 eur. Povedal som mu, že nemám žiadnu hotovosť.

Zároveň som sa ho spýtal, kde je najbližší bankomat. Predpokladal asi, že sa už nevrátim, tak ma rovno zobral do pokladne. Tu si odo mňa pani vypýtala len 10 lei/1,96 eur, ktoré som mohol zaplatiť kartou a ešte som aj dostal vstupenku. Po zaplatení ma hneď poslali preč. Predpokladal som, že za cenu vstupenky sa dozviem aspoň základné informácie o divadle. Prehliadka divadla bola ďalším typom, ktorý pani z infocentra nevyšiel. Fellner a Helmer odviedli dobrú prácu. Len v Iași to nevedia predať. Divadlo môžete navštíviť len vtedy, keď sa na javisku Veľkej sály nekonajú skúšky.

4. Metropolitná katedrála (Catedrala Mitropolitană)

Metropolitnú katedrálu (Catedrala Mitropolitană; 550 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra) slávnostne otvorili za prítomnosti rumunského kráľa Karola I. a kráľovnej Alžbety v roku 1887. Základný kameň položili už v roku 1826. Postavili ju v neoklasicistickom štýle s prvkami talianskej renesancie. Kostol má bazilikálny pôdorys s 2 bočnými loďami, ktoré oddelili mramorovými oblúkmi a renesančnými dekoratívnymi prvkami. Interiér zaujme ikonostasom z lipového dreva pokrytým zlatom, zdobenými kráľovským a biskupským trónom, vitrážovými oknami a zázračnou ikonou Matky Božej, ktorá v roku 1854 údajne ronila slzy.

Do zdobeného baldachýnu uložili v roku 1889 z Kláštora svätých troch hierarchov relikvie sv. Paraskevy, patrónky Moldavska. Veľká centrálna kupola, ktorá kedysi bola súčasťou katedrály, začala praskať a neskôr sa zrútila. Preto ju po 40 rokov nahradili 4 bočnými vežami. Na vnútornej výmaľbe katedrály sa podieľal rumunský maliar Gheorghe Tattarescu. Na sviatok sv. Paraskevy, ktorý pripadá na 14. októbra, sa v Rumunsku koná najväčšia pravoslávna púť. V suteréne katedrály otvorili v roku 2016 Metropolitné múzeum. Metropolitný palác pochádza z roku 1905.

Susedný kostol sv. Juraja dostavali o viac ako storočie skôr, v roku 1769. Plnil funkciu metropolitnej katedrály, preto sa zachoval názov Starý metropolitný kostol. Predstavuje typickú moldavskú stavbu so štíhlou konštrukciou. Zaujme mohutnými korintskými stĺpmi, trojlístkovými oblúkmi alebo mozaikami v portiku. Fasádu zdobia korintské pilastre a pletený pás. Vo vnútri sa nachádza vzácny ikonostas z lipového dreva so štukovou úpravou. Po rekonštrukcii a reštaurovaní kostola v roku 1999 interiér vymaľovali v neobyzantskom štýle a verandu vyzdobili mozaikou. Na pešej zóne pred katedrálou stretnete plno predajcov kadejakých rumunských suvenírov.

5. Katedrála Panny Márie, Kráľovnej (Catedrala Sfânta Fecioară Maria, Regină)

Katolícky episkopálny súbor v Iași pozostáva z katedrály Panny Márie, Kráľovnej, kostola Nanebovzatia Panny Márie, Episkopálneho paláca, Katedrálneho námestia a budov, ktoré sa v súčasnosti prenajímajú obchodom.

Episkopálna katedrála Panny Márie, Kráľovnej (Catedrala Sfânta Fecioară Maria, Regină; 750 m/10 min. pešo juhovýchodne od centra) z roku 2005 je najväčším rímskokatolíckym kostolom v meste. Katedrála má výšku 36 m. Nezvyčajný kruhový tvar s klenbami a krížom na vrchole pripomína korunu. Vôbec by mi nenapadlo, že svetlo sa dovnútra dostáva až cez 117 vitrážových okien.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie alebo tiež Stará katedrála je najstarším rímskokatolíckym kostolom v meste. Postavili ho v roku 1789 v barokovom štýle. Exteriér kostola sa vyznačuje jednoduchosťou foriem: trojlístkový pôdorys, valcovitý tvar veže umiestnenej nad vchodom a čipkované oblúky pod odkvapom. Neďaleký biskupský palác spravuje diecézu Iași, územie, ktoré pokrýva Moldavsko. Katedrálne námestie v tvare ryby pripomína mystický znak rozpoznania prvých kresťanov.

6. Kláštor svätých troch hierarchov (Mănăstirea Sfinții Trei Ierarhi)

Kláštor svätých troch hierarchov (Mănăstirea Sfinții Trei Ierarhi; 800 m/10 min. pešo juhovýchodne od centra) patrí medzi najvzácnejšie cirkevné pamiatky mesta. Nechal ho postaviť moldavské knieža Vasile Lupu v rokoch 1637-1639 ako nekropolu svojej rodine. Knieža v kláštore založil pravoslávnu teologickú školu a tlačiareň, kde vytlačili 1. knihu v rumunčine v Moldavsku. V roku 1641 priniesol do kláštora z Konštantínopolu relikvie svätej Paraskevy.

Vtedy sa kláštor premenil na pútnické miesto pre pravoslávnych veriacich na celom Balkáne. Veľký požiar v roku 1888 viedol k ich trvalému preneseniu do Metropolitnej katedrály o rok neskôr. V roku 1935 do kláštora uložili pozostatky moldavského filozofa, spisovateľa, historika a orientalistu, vládcu Moldavska Dimitrieho Cantemira a politika, kniežaťa Valašska a Moldavska Alexandru Ioana Cuzu. Kostol postavili v moldavskom štýle s orientálnymi vplyvmi – štíhly tvar budovy, 3 bočné apsidy v tvare kríža, prekrývajúce sa klenbové oblúky, alebo osemuholníkové veže.

Kamennú výzdobu, ktorá pripomína čipku, na 30 rôznych horizontálnych pásoch na fasáde kláštora tvoria byzantské prvky, gruzínske a arménske geometrické motívy, kvety ľalie a mnohé ďalšie. Profily dverí, kamenné okenné rámy a oporné piliere nesú vplyvy transylvánskej gotiky. Špirálové pásy majú valašské prvky. Ikonostas vyrezali z carrarského mramoru. Bronzové lustre a nábytok, zdobené slonovinou a drahými kameňmi, priviezli z Viedne. Súčasťou komplexu je gotické múzeum. Na nádvorí postavili bustu básnika Mihaia Eminescua, ktorý tu istý čas žil.

7. Palác kultúry

Palác kultúry (Palatul Culturii; 1,2 km/16 min. pešo juhovýchodne od centra), symbol mesta Iași, postavili v rokoch 1906-1925 v neogotickom, neobarokovom a romantickom štýle na ruinách stredovekého kniežacieho dvora z roku 1434 a kniežacieho paláca z roku 1806. V rokoch 1564-1862 bolo Iași hlavným mestom Moldavského kniežatstva. V máji 1600 sa v kniežacom dvore knieža Michal Chrabrý vyhlásil za pána Valašska, Transylvánie a Moldavska. Tým dosiahol dočasné zjednotenie 3 rumunských kniežatstiev.

Politika a kniežaťa Valašska Alexandru Ioana Cuzu zvolili za pána Moldavska v sieni volebného zhromaždenia v starom paláci 5. januára 1859. Jeho zvolenie viedlo k zrodu súčasného Rumunska. Palác slávnostne otvorili za prítomnosti kráľa Ferdinanda a kráľovnej Márie v roku 1925. Zatiaľ, čo z prednej strany paláca sa rozkladá veľké parkovisko, zozadu je útulný park s jazierkom, amfiteátrom, monumentálnym schodiskom, sochami, lavičkami a relaxačnou hudbou. Škoda len, že celý park ohraničuje moderné obchodné centrum.

Čo je vo vnútri Paláca kultúry?

Palác má výšku 55 m, má 268 miestností a vďaka jeho polohe na vyvýšenej plošine ho uvidíte z mnohých miest mesta. V Paláci kultúry sa nachádzajú 4 expozície:

1. Historické múzeum Moldavska,
2. Múzeum umenia,
3. Etnografické múzeum Moldavska,
4. Múzeum vedy a techniky Ștefan Procopiu.

Aj keď nenavštívite žiadnu z uvedených expozícií, určite sa prejdite po dostupných priestoroch paláca. Palác sa otvára veľkolepou halou, Sieňou cti. Sieň vydláždili gotickým bestiárom s fantastickými zvieratami, vyzdobili bohato zdobenou heraldikou a vitrážami. Najpôsobivejšou miestnosťou paláca je slávnostná Sieň vojvodov na poschodí s gotickým klenutým stropom. Strop lemuje galéria portrétov vládcov a na konci miestnosti stojí mramorový krb s rodokmeňom najvýznamnejších moldavských pánov.

Sieň Henri Coandă v minulosti slúžila na zasadnutia poroty. Zdrojom inšpirácie pre strop miestnosti bola Westminster Hall v Londýne, kde sa zrodil parlament Spojeného kráľovstva. V sále prvýkrát použili cementovo-drevený obklad, materiál zo zmesi cementu a živice varenej v oleji, ktorý napodobňuje dubové drevo. Anjeli na gotických oblúkoch držia heraldické štíty a triptychová nástenná maľba medzi oblúkmi zobrazuje 3 obdobia mesta.

Hodinová veža

V hodinovej veži sa nachádzajú 3-ciferníkové hodiny a 8 zvonov, ktoré tvoria zvonkohru. Tá každú celú hodinu hrá melódiu Hora Unirii, zhudobnenú báseň, ktorá sa spieva a tancuje v deň výročia formálneho zjednotenia rumunských kniežatstiev v roku 1859. Vitrážové okná ciferníka zdobí 12 znamení zverokruhu. Hodiny strážia dvaja vojaci oblečení v tradičných krojoch. Neočakávajte výhľady na mesto.

Praktické info

Palác kultúry je otvorený od utorka do štvrtka a nedele medzi 10.00-17.00 h, piatky a soboty medzi 10.00-18.00 h. Reprezentačné sály paláca môžete navštíviť od pondelka do nedele medzi 9.00-22.00 h len na základe vopred on-line zakúpenej vstupenky. Prehliadky hodinovej veže sú od utorka do nedele o 9.45 h, 10.45 h, 11.45 h, 12.45 h, 13.45 h, 14.45 h a 15.45 h, v pondelky o 10.45 h, 12.45 h a 14.45 h. Hodinovú vežu môžete navštíviť len so sprievodcom. Maximálny počet osôb v skupine je 14. Vstupenky do veže si kúpite v pokladni alebo on-line. V paláci sa v čase našej návštevy konal veľtrh fyzioterapeutov a psychológov. Zamiešali sme sa do davu a nahliadli sme do reprezentačných sál.

…a sme za polovicou, teraz sa vyberieme severozápadným smerom. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v Iași? …

8. Ulica Alexandru Lăpușneanu (Strada Alexandru Lăpușneanu)

Ul. Alexandru Lăpușneanu (Strada Alexandru Lăpușneanu; 300 m/4 min. pešo severozápadne od centra) spája centrum mesta Piața Unirii so štvrťou Copou. V minulosti bola uličkou promenád a letných záhrad. Po roku 1830 sa zaplnila obchodníkmi z rôznych krajín. Bola tu švajčiarska cukráreň, fotoateliéry, hudobniny, klenotníci, krajčíri, parfuméri, pivovarníci, kníhkupectvá, starožitnosti, vináreň, či obchody s kvalitným tovarom dovezeným z Ľvova a Lipska. V medzivojnových rokoch na ulici fungovalo kino. Väčšina obchodov po 2. svetovej vojne zanikla. Na konci ulice stojí historická obojsmerná zametacia električka na odhŕňanie snehu z roku 1922, jediná v histórii, ktorú navrhli a postavili v Iași.

9. Žltá roklina Esplanada Elisabeta (Râpa Galbenă Esplanada Elisabeta)

Esplanádu Elisabeta postavili koncom 19. storočia na mieste známom ako žltá roklina na úpätí kopca Copou (Râpa Galbenă Esplanada Elisabeta; 800 m/12 min. pešo severozápadne od centra). Stavba nielenže uľahčila pohyb medzi nižšie položenou železničnou stanicou a vyššie položeným starým centrom, ale predovšetkým prispela k spevneniu nestabilného terénu, na ktorom sa kedysi ťažil žltý íl. Polkruhovú centrálnu časť s terasou ohraničujú 2 schodiská, každé s 3 balkónmi, odkazmi na príbeh Rómea a Júlie. V skutočnosti sa počas teplých letných večerov stretávali práve v týchto miestach Mihai Eminescu s vtedy už vydatou Veronicou Micle. Po správach o Eminescuovej smrti sa Veronika uchýlila do kláštora, v ktorom si vzala život.

10. Centrálna univerzitná knižnica Mihai Eminescu (Biblioteca Centrală Universitară Mihai Eminescu)

Bývalú nadáciu kráľa Ferdinanda postavili v rokoch 1930-1934 v neoklasicistickom štýle. Od roku 1950 slúži ako Centrálna univerzitná knižnica Mihai Eminescu (Biblioteca Centrală Universitară Mihai Eminescu; 750 m/12 min. pešo severozápadne od centra). Zvonku ju charakterizujú fasáda z ruského kameňa, medailóny, ktoré predstavujú významné osobnosti národnej kultúry, mohutné iónske stĺpy, neodórske pilastre a malé trojuholníkové štíty. Interiér zdobia dekorácie z carrarského mramoru a benátskej mozaiky. Slávnostná sála s kráľovským balkónom sa vyznačuje modernistickým štýlom, veľmi dobrou akustikou a svetlo do nej vnáša strešné okno. So sprievodcom navštívite sálu s balkónom s výhľadom na námestie a bývalé observatórium v kupole budovy. Knižnica chráni 2 milióny zväzkov.

Praktické info

Knižnicu môžete navštíviť počas komentovanej prehliadky so sprievodcom v rumunčine a angličtine. Prehliadku si musíte rezervovať vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke knižnice. Prehliadky sú od pondelka do piatka medzi 10.00-13.00 h. Vstupenka stojí 15 lei/2,94 eur/os. V soboty sú prehliadky pre skupiny minimálne 8 osôb. Vstupenka v sobotu stojí 30 lei/5,89 eur/os.

11. Univerzita Alexandru Ioan Cuza (Universitatea Alexandru Ioan Cuza)

Univerzita Alexandru Ioan Cuza (Universitatea Alexandru Ioan Cuza; 1,3 km/20 min. pešo severozápadne od centra) je 1. modernou univerzitou v Rumunsku. Založili ju v roku 1860 moldavský a rumunský právnik, liberálny politik a historik, viacnásobný minister a predseda vlády Rumunského kniežatstva v období medzi rokmi 1863-1865 Mihăil Kogălniceanu a politik Alexandru Ioan Cuza. Jeho meno nesie od roku 1942. Univerzitný palác v Copou slávnostne otvorili za prítomnosti kráľa Karola I. a kráľovnej Alžbety v roku 1897. V 30. rokoch 20. storočia palác rozšírili a postavili centrálny štít s monumentálnym schodiskom. Po bombardovaní v roku 1944 ho zrekonštruovali.

Univerzitu postavili vo francúzskom eklektickom štýle, ktorý kombinuje baroko a klasicizmus. Fasádu zdobia iónske pilastre a medailóny rumunských osobností. Centrálny vchod strážia 2 levy, ktoré predstavujú symboly moci vedy. Nad vchodom sa nachádza balkón so 6 korintskými stĺpmi, ktoré podopierajú bohato zdobený štít. Po stranách sú basreliéfy s deťmi, ktoré sa zaoberajú rôznymi oblasťami vedy.

Hlavná sála na prízemí má dĺžku 130 m. Výklenky zdobí 19 surrealistických nástenných malieb. V starom pravom krídle z roku 1897 sa nachádza stará aula s barokovými detailmi, kapacitou 300 miest a 55 m dlhá eklektická knižnica Technickej univerzity. Aj nové ľavé krídlo sa pýši vlastnou aulou. V súčasnosti univerzita pozostáva z 15 fakúlt, Centra pre európske štúdie, výskumných centier s približne 23 000 študentmi a 850 profesormi.

12. Záhrada Copou (Grădina Copou)

Záhradu Copou (Grădina Copou; 2 km/30 min. pešo severozápadne od centra), najstarší park mesta a rumunského Moldavska, založili v roku 1834 ako miesto pre oddych bojarov. Moldavská spoločenská elita sa do tejto oblasti chodila prechádzať už od 2. polovice 17. storočia. Obelisk s levmi v parku vztýčili v roku 1841 a predstavuje 1. verejnú pamiatku Rumunska. Uprostred parku rastie známa Eminescuova lipa, jeden z najstarších a najvýznamnejších pamätných stromov Rumunska, má už viac ako 450 rokov. Básnik často sedával v tieni stromu so svojou milenkou, poetkou Veronikou Micle.

Vôňa lipových kvetov sa nesie celým parkom. Pred lipou sa vyníma bronzová socha básnika. V roku 1989, pri príležitosti 100. výročia úmrtia básnika, v parku slávnostne otvorili múzeum Mihai Eminescu. Alej zdobia busty ďalších významných osobností, ktoré prispeli ku kultúrnemu životu mesta. Park je dejiskom kultúrno-umeleckých podujatí. V parku môžete navštíviť Kultúrne centrum Mihai Ursachi a expozíciu História rumunského divadla (Casa de cultură Mihai Ursachi și Colecția Istoria Teatrului Românesc).

13. Botanická záhrada Anastasie Fătu (Grădina Botanică Anastasie Fătu)

Botanickú záhradu založil v roku 1856 rumunský lekár a prírodovedec Anastasie Fătu (Grădina Botanică Anastasie Fătu; 4 km/1 h pešo severozápadne od centra). Je tak najstaršou botanickou záhradou v Rumunsku. Zároveň je najväčšou botanickou záhradou krajiny a jednou z najväčších v Európe. Súčasná poloha záhrady je od roku 1964. Na takmer 90 ha záhrady rastú tisíce druhov rastlín rozdelených do 10 sekcií a komplexu 11 skleníkov. V sekcii flóry a vegetácie Rumunska, najväčšej sekcii záhrady, sa nachádza aj rybník. Škoda len, že si takto uprostred záhrady neužijete trochu pokoja. Viacerí motoristi si cez túto sekciu skracujú cestu z jednej strany mesta na druhú. Rozárium má viac ako 800 druhov ruží.

Len tak-tak sme stihli zažiť 51. ročník výstavy exotických rastlín v skleníkovom komplexe, ktorá končila 15. marca 2026. Videli sme rôzne druhy orchideí, paliem, kamélií a rododendronov, z kaktusov agáve alebo aloe, mäsožravé či hmyzožravé rastliny, ale aj interiérové zelené steny a rastlinné inštalácie. Nie všetky skleníky však boli návštevníkom prístupné. Do niektorých, v ktorých už pripravovali kvety na ďalšiu sezónu, som mohol len nakuknúť.

Praktické info

Botanická záhrada je otvorená od polovice apríla do polovice októbra denne medzi 9.00-20.00 h. Skleníky sú otvorené taktiež od polovice apríla do polovice októbra, ale od stredy do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stála 25 lei/4,91 eur/os. V pokladni môžete platiť platobnou kartou. V botanickej záhrade mi uznali novinársky preukaz.

Navštívte botanické záhrady aj v týchto mestách:

• Krištáľová záhrada v Prahe
• 20 dôvodov pre návštevu Lyonu
• Čo vidieť v Kodani
• Padova – veda a umenie
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 13. 3. 2026 (1 eur = 5,0947 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Iași alebo 13 dôvodov pre návštevu mesta je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Iași dostať?

Iași sa nachádza v rumunskom Moldavsku, 408 km/5 h 17 min. autom severovýchodne od Bukurešti, hlavného mesta Rumunska.

Autom

Týždeň pred odletom sme si on-line prenajali auto cez rumunskú požičovňu vozidiel, ktorá sa nachádza priamo na letisku. Pri on-line rezervovaní vyžadovali meno, priezvisko, telefón, e-mail, typ auta, dátum a čas vyzdvihnutia a dátum a čas odovzdania auta. Rezervovanie sme hneď uhradili. Po príchode na letisko si pani odpísala údaje z vodičského preukazu, upozornila nás 3 veci, ktoré nesmieme urobiť:

1. neprekročiť s autom hranice,
2. nenatankovať iný druh benzínu
3. a nejazdiť pod vplyvom.

Odovzdala nám kľúče a už sme mohli cestovať. Za prenájom sme zaplatili 307,10 ron/60,29 eur/72 hodín.

Autobusom

Ak budete do Iași cestovať autobusom, vystúpite na 1 z 3 autobusových zastávok:

• Autogara Transbus Codreanu SRL – hlavná autobusová stanica, 1 km/14 min. pešo západne od centra,
• Autogara Iași Vest Metchim SA (Pacurari) – západná autobusová stanica; 2,5 km/33 min. pešo severozápadne od centra,
• Parcarea din fata Terminalui T3 – zastávka pred terminálom T3 na letisku, niekedy sa označuje aj ako Parcare Aeroport Iași; 7,7 km/16 min. autom severovýchodne od centra.

Vlakom

Železničná stanica (Gara Iași) sa nachádza 1,1 km/16 min. pešo západne od centra.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Iași (Aeroportul Internațional Iași; medzinárodný kód podľa IATA: IAS) sa nachádza 7,7 km/16 min. autom severovýchodne od centra.

Do Iași sme cestovali letecky z Prahy maďarskou nízkonákladovou leteckou spoločnosťou. Let tam trval 2 h a 50 minút. Let späť trval 1 h a 50 minút. Spiatočná letenka stála 322,24 ron/63,26 eur/os. Cena zahŕňala let z Prahy do Iași a naspäť a 1 príručnú batožinu s rozmermi 40 × 30 × 20 cm pod sedadlo pred vami. Cena nezahŕňala výber miesta na sedenie v lietadle. Deň pred odletom som urobil on-line check-in.

Po prílete do Iași pred vyzdvihnutím auta sme si na letisku dali rýchly obed. Za 2 kúsky pizze so slaninou a syrom, espresso a cappuccino sme zaplatili 45 ron/8,83 eur. Po odovzdaní auta pred cestou autobusom do Kišiňova sme si na letisku opäť dali rýchly obed. Tentoraz sme za 2 kúsky syrovej pizze, 2 tvarohové buchty, espresso, cappuccino a papierovú tašku zaplatili 69,50 ron/13,64 eur. Na letisku sme platili platobnou kartou.

Z lietadla som videl moje rodné mesto Poprad, rumunské mestá, ktoré som navštívil už v minulosti, napr. Sighetu Marmației alebo Vișeu de Sus, či nedávno navštívené rumunské mestá ako Suceava, či Piatra Neamț.

Ako sa po meste Iași pohybovať?

Mestskú hromadnú dopravu v meste zabezpečuje spoločnosť CTP Iași (Compania de Transport Public Iași). Na väčšine zastávok sa nachádzajú automaty, v ktorých si kúpite cestovný lístok. Lístky sme skúšali zaplatiť 2 rôznymi platobnými kartami, ale na oboch bola transakcia zamietnutá. Na niektorých zastávkach nájdete okrem automatov aj malé zelené búdky spoločnosti. V búdkach si dobijete cestovnú kartu, ak ju máte. Taktiež si v nich kúpite cestovné lístky, avšak platba je možná len v hotovosti.

Pani som vysvetlil, že som v automate nemohol zaplatiť za cestovné lístky mojou platobnou kartou. Povedala mi, že to nevadí, že stačí nastúpiť do autobusu alebo električky a len priložiť platobnú kartu ku čítačke. Tá by si mala automaticky stiahnuť čiastku za 1 cestu. Žiaľ, po nástupe do električky sme zistili, že ani tento spôsob nefungoval. Lístky sme nakoniec kúpili v automate a zaplatili cez Google Pay. Cestovný lístok stál 4 ron/0,79 eur/1 jazda.

Kde v meste Iași získať informácie?

Turistické informačné centrum – Turist Info (Centrul de Informare Turistica – Turist Info) sa nachádza priamo na Námestí Zjednotenia (Piața Unirii) vo východnej časti zástavby. Do infocentra a navyše v marci asi veľa návštevníkov nezablúdi. Možno preto bola milá staršia pani veľmi nadšená, keď nás videla. Oboznámila nás s celou primárnou ponukou cestovného ruchu mesta. Tiež nám odporučila, jej slovami, neturistickú reštauráciu s výborným jedlom a adekvátnymi cenami (v skutočnosti išlo o turistickú reštauráciu s priemerným jedlom a vyššími cenami, viac info nižšie). Taktiež nás zásobila propagačnými materiálmi, do ktorých nám všetko ochotne krikľavým zvýrazňovačom zakrúžkovala.

Kde sa v meste Iași ubytovať?

V Hoteli Astoria City Center (200 m/3 min. pešo severozápadne od centra) sme sa ubytovali kvôli výbornej polohe, pozitívnym recenziám a priateľnej cene. Osobná skúsenosť však bola trochu iná. Ubytujete sa medzi 14.00-00.00 h, odubytujete medzi 7.30-12.00 h.

Ubytovanie

Boli sme ubytovaní v neútulnej a nepohodlnej 2-lôžkovej izbe Superior King so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. V izbe sme mali mať k dispozícii rýchlovarnú kanvicu, ktorá tam ale nebola. Požiadal som o ňu osobne veľmi slabo po anglicky hovoriaceho recepčného. Našťastie, po použití prekladača do rumunčiny pochopil a o pár minút nám rýchlovarnú kanvicu na izbu skutočne aj priniesol. Z izby sme mali výhľad do vnútorného nádvoria na protiľahlú stenu a strechu ďalšej budovy.

V kúpeľni boli k dispozícii bezplatné toaletné potreby. Počas nášho 4-dňového pobytu v hoteli chyžné neupratovali našu izbu, ani nám nevymenili uteráky. V hoteli pravdepodobne nedisponujú predložkami pred sprchový kút. Namiesto toho sme museli použiť uterák. Vzhľadom na pleseň v našej kúpeľni sme to so saunou a vírivkou v hoteli pre istotu neriskovali. Nechcem si predstaviť, čo všetko prežíva v koberci, ktorý si snáď pamätá otvorenie hotela. Vybavenie izby aj kúpeľne bolo staré a žiada si obnovu.

Raňajky a ostatné služby

Hotelová reštaurácia je otvorená len počas raňajok. V hoteli podávajú slabé kontinentálne raňajky formou bufetu. Neochutená praženica, v ktorej bolo viac mlieka ako vajec, 2 druhy syrov a paradajky. Prvý deň nič sladké ku káve, druhý deň kupované keksy. Na kávu sme sa radšej zastavili v meste. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli. Hotel nedisponuje parkoviskom. V hoteli sme sa snažili tráviť čo najmenej času. Chodili sme sa doň len vyspať.

Špeciálna požiadavka

Pri check-in-e som recepčnej oznámil, že v posledný deň odchádzame z hotela ešte pred podávaním raňajok. Požiadal som ju, či by bolo možné nám pripraviť niečo malé na zahryznutie. Sama navrhla toasty, čo ma veľmi potešilo. Pri odchode bola na recepcii iná recepčná, ktorá o mojej predošlej dohode s druhou recepčnou samozrejme nič nevedela. To bolo vyvrcholenie celého nášho pobytu. Keby sa recepčná pri check-in-e ospravedlnila a povedala mi, že nám žiadne raňajky nepripravia, mrzelo by ma to menej, ako keď niečo sľúbili a potom to nedodržali.

Celkové zhodnotenie a cena

Už dlho ma v žiadnom hoteli tak nenahnevali a nesklamali zároveň ako tu. Nerozumiem pozitívnym hodnoteniam na booking-u. Pokiaľ hľadáte nenáročné ubytovanie v centre mesta, kde si hostí nevážia a práca ich nebaví, tento hotel bude pre vás ako stvorený. Za ubytovanie sme zaplatili 776,10 ron/152,37 eur. Cena zahŕňala izbu s raňajkami, 11 % DPH a 0,75 % mestskú daň. Žiadna platba vopred sa nevyžadovala. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Iași najesť?

V Iași sme ochutnali tradičnú rumunskú kuchyňu, ale aj chutné hamburgery. Mali sme 3 dobré skúsenosti, jednu priemernú a jednu mizernú. Reštaurácie som zoradil od najlepšej po najhoršiu.

Vivo

V hamburgerovej reštaurácii Vivo (2 km/26 min. pešo juhovýchodne od centra) by som sa pokojne zastavil opäť. Reštaurácia je podľa informácie na webe každý rok už od roku 2015 nominovaná v kategórii
„Najlepšia reštaurácia so steakmi/burgermi“ na slávnostnom udeľovaní cien Horeca Awards. Ochutnali sme vlajkovú loď reštaurácie Vivo Burger. Burger obsahoval starostlivo vybrané hovädzie mäso, briošku, ​​americký syr, chrumkavú slaninu, kyslé uhorky, karamelizovanú cibuľku, šťavnaté paradajky, sladký kečup, ľadový šalát, syrové maslo Gran Moravia, hľuzovkový extra panenský olivový olej a dijonskú horčicu.

Obsluha sa nás opýtala, aké hranolčeky si k burgrom želáme. Predpokladal som, že boli v cene burgru, ale platí sa za nich zvlášť. Objednali sme si klasické a syrové, ktoré mali navyše petržlenovú vňať, cesnak a parmezán. Hamburgery sme zapili čapovaným svetlým ležiakom z Bukurešti. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 200 ron/39,26 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Berăria Veche

Reštaurácia s rumunskou a gréckou kuchyňou Berăria Veche (2 km/31 min. pešo severozápadne od centra) sa nachádza v mestskej štvrti Copou. Reštauráciu sme navštívili v čase podávania obedového menu. Objednal som si Mititei s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi, kapustovým šalátom a horčicou. Rumunské pouličné jedlo Mititei sú grilované klobásky bez kože z mletého hovädzieho a bravčového mäsa. Na ich prípravu sa používa aj jahňacie mäso. To sa kombinuje s koreninami ako tymian, aníz, čierne korenie a cesnak. Ku grilovaným klobáskam sa najviac hodil studený čapovaný svetlý ležiak. Po hlavnom chode nasledoval dezert v podobe palaciniek s džemom a čokoládou. Ku dezertu sme si ešte objednali espresso. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 114 ron/22,38 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

La Plăcinte

So sieťou reštaurácií La Plăcinte sme mali dobrú skúsenosť už v Kišiňove v Moldavsku. Keď sme videli, že reštaurácia tejto siete sa nachádza aj v Iași (900 m/14 min. pešo severozápadne od centra), rozhodli sme sa pre ňu aj v Rumunsku. Stále tu boli nejaké rumunské jedlá, ktoré sme ešte neochutnali. Večeru sme začali rumunskou slivovicou. Ako hlavný chod som tentoraz vyskúšal Frigărui. Frigărui sú kuracie špízy obalené v slanine, ktoré podávali so zemiakovou kašou, kapustovým šalátom s hráškom a majonézou.

Pokrm sa tiež nazýva rumunským kebabom. Na prípravu sa používa aj hovädzie a bravčové mäso, či šunka alebo slanina. Mäso sa zvyčajne cez noc marinuje, napichne na špízy a potom samostatne alebo so zeleninou, ako paradajky, papriky, či huby, sa griluje. Výborne sa k nim hodí cesnaková omáčka a studené čapované pivo. Siahol som po Bucur Brună. Bucur Brună je červenohnedé pivo s medenými odtieňmi, ktoré kombinuje 3 špeciálne druhy sladu. Tie mu dodávajú intenzívnu karamelovú arómu s tónmi čierneho korenia.

Večeru sme ukončili tradičným rumunským dezertom Papanași. Vyrába sa z nesoleného syra z kravského mlieka (tvaroh), múky a vajec. Papanași sa môže variť alebo vyprážať. Varené má tvar nugetky a obaľuje sa v zmesi strúhanky a cukru. Vyprážané pečivo má tvar šišky s malou guľôčkou navrchu. Podáva sa s kyslou smotanou, čučoriedkovým džemom a práškovým cukrom. Lepšou večerou sme náš pobyt v regióne Moldavsko ani nemohli ukončiť. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 250 ron/49,08 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Casa Bolta Rece

Rumunskú reštauráciu s tradičnou kuchyňou Casa Bolta Rece (800 m/12 min. pešo severovýchodne od centra) sme navštívili na základe odporúčania zamestnankyne infocentra. Už v staroveku bola táto oblasť známa rozsiahlou a rozvetvenou sieťou pivníc. Prvá písomná zmienka o dome, v ktorom sa nachádza dnešná reštaurácia, pochádza už z roku 1786. Dom postavili v tradičnom moldavskom štýle s kuchyňou, verandou, nádvorím a pivnicami. V kamenných pivniciach s výklenkami sa uchovával likér z okolitých viníc.

Salón na prízemí bol vyhľadávaným miestom už v minulosti. Stretávali a vymieňali si v ňom myšlienky rumunský básnik Mihai Eminescu a spisovateľ Ion Creangă, Fellner a Helmer, rakúski architekti a autori asi 50 divadelných budov v Európe, medzi nimi v Bratislave, Prahe, Brne, Viedni, Salzburgu, Budapešti, Záhrebe a mnohých ďalších, slávni herci a známi režiséri. Večeru sme začali tradičným rumunským destilátom zo sliviek Țuică. Z jedálneho lístka som tentoraz siahol po jedle Saramură din piept de pui.

Doslovný preklad sú kuracie prsia v náleve. Kuracie prsia sa krátko dusia v zeleninovom vývare z vody, paradajok, paprík, čerstvých byliniek, cesnaku a citrónovej šťavy. Ideálnou prílohou je kukuričná kaša mămăligă. V regióne Dobrudža sa saramură zvyčajne pripravuje z grilovaných rýb. Večeru som zapil rumunským svetlým ležiakom Ursus Premium, ktoré sa označuje ako kráľ rumunských pív. Vyvážená osviežujúca chuť s jemnou horkosťou a bylinnými tónmi. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 224,50 ron/44,07 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Corso

Reštauráciu a pizzeriu Corso (400 m/6 min. pešo severozápadne od centra) vám vôbec neodporúčam. V reštaurácii sme sa zastavili na rýchlu večeru po návrate z Kišiňova. Objednal som si cibuľové krúžky a pivo. Netušil som, že aj na cibuľových krúžkoch sa dá niečo pokaziť. Boli to najhoršie cibuľové krúžky, aké som kedy v živote jedol. Som presvedčený o tom, že to bol polotovar. Za tento snack som zaplatil 63 ron/12,37 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Iași zájsť na kávu?

Asi sa nestalo, že by sme v meste Iași natrafili na zlú kávu. Tá z pojazdných kaviarní chutí možno dokonca lepšia, ako káva v kamenných kaviarňach.

Tucano Coffee India

Tucano Coffee India (650 m/9 min. pešo juhovýchodne od centra) patrí do rovnomennej siete viac ako 60 kaviarní v 5 krajinách. Tá, ktorú sme navštívili, sa nachádza na pešej zóne v smere od Piața Unirii k Palácu kultúry. Ručím za kávu s výhľadom. Zastavili sme sa tu na menší coffee break po nevydarených raňajkách v hoteli pred ďalším spoznávaním mesta. Odporúčam čistý maslový croissant, brownie s jahodami a pistáciami, cappuccino a espresso, ktoré tu podávajú aj s pohárom vody. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 61 ron/11,98 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Fika

Kaviareň Fika (160 m/2 min. pešo južne od centra) môže byť príjemnou zastávkou na poobednú kávu. Odporúčam choux s pistáciami, espresso a cappuccino. Aj tu ku káve podávajú pohár vody. Obsluha by mohla byť pozornejšia. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 64 ron/12,56 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Noir Van Copou

Pražiareň kávy Noir Coffee Roasters vznikla v Iași v roku 2016. Po celom meste majú asi 6 čiernych vanov, z ktorých kvalitnú výberovú kávu ochutnáte. Jedným z nich je Noir Van Copou (4 km/59 min. pešo severozápadne od centra) neďaleko botanickej záhrady. Za 2 kávy sme zaplatili 22 ron/4,32 eur. Vo vanoch môžete platiť platobnou kartou.

La Ciambella Food truck Copou

Ak už náhodou budete v tejto časti mesta a kúpite si kávu od vyššie spomínanej spoločnosti, zastavte sa vo vedľajšom food truck-u La Ciambella na niečo sladké k tomu. Sieť pekární La Ciambella sa špecializuje na langoše a šišky. Samozrejme, nie je to jediný sortiment, ktorý ponúkajú. Okrem nich pripravujú aj pizzu, rôzne druhy pečiva a sendviče. Najväčšia pekáreň sa nachádza v obchodnom centre pri Paláci kultúry, ale v meste opäť natrafíte na krikľavo oranžové food trucky. Za 1 štedrý kus šťavnatej jablkovej štrúdle tu zaplatíte 8 ron/1,57 eur. Vo food truck-u môžete platiť platobnou kartou.

Uložte si aj tieto návody na prežitie:

• Kišiňov
• Litoměřice
• Bazilej
• Lyon
• Oslo

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 12. 3. 2026 (1 eur = 5,0936 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Iași – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Katedrálny park (Parcul Catedralei)

Kišiňov je skutočne zeleným mestom. Na jeho území nájdete 11 parkov. My sme sa zastavili v 3 z nich. Katedrálny park (Parcul Catedralei) sa nachádza v samom srdci mesta. Práve z tohto parku som počítal vzdialenosti ku všetkým atraktivitám mesta. Založili ho pravdepodobne medzi rokmi 1830-1840. Park má už viac ako 185 rokov. Všetky cesty v parku v tomto prípade nevedú do Ríma, ale ku Metropolitnej katedrále Narodenia Pána. Park je ideálnym miestom na prechádzky, posedenie na lavičkách, či sledovanie ruchu mesta okolo vás. V parku môžete využiť bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet.

2. Metropolitná katedrála Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului)

Metropolitnú katedrálu Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului) stavali v rokoch 1830-1836 v štýle ruského klasicizmu. Charakterizujú ju 4 biele portiky so 6 stĺpmi a veľká tmavá guľovitá kupola. V roku 1941 budovu vážne poškodili počas bombardovania. Obnovu dokončili až v roku 1953. V roku 1962 sa katedrála stala výstavnou sieňou Ministerstva kultúry Moldavskej sovietskej socialistickej republiky. S rokom 1989 sa stala opäť kostolom. Reštaurátorské práce ukončili v roku 1996. Katedrála tvorí spolu so zvonicou a Víťazným oblúkom známy architektonický a historický komplex mesta.

3. Zvonica (Clopotnița)

V strede Katedrálneho námestia sa týči elegantná biela zvonica (Clopotnița). Zvonicu postavili spolu s katedrálou v roku 1836. Zakončili ju malou kupolou. Hlavný najväčší zvon, ktorý vážil takmer 6,5 tony, mali pôvodne umiestniť do zvonice, ale kvôli svojej veľkosti sa do nej nezmestil, pretože okná na horných poschodiach zvonice boli príliš úzke. Preto ho umiestnili do susedného Víťazného oblúka. V roku 1962 zvonicu vyhodili do vzduchu z dôvodu obáv z jej možného využitia ako strategického bodu pre ostreľovačov. Namiesto nej postavili fontánu. Zvonicu znovu postavili na základe pôvodných náčrtov a historických obrázkov len v rokoch 1997-1998. Tentoraz ale neurobili tú istú chybu ako v minulosti. Horné poschodie rozšírili a konečne po rokoch na pôvodné plánované miesto vrátili najväčší zvon.

4. Víťazný oblúk (Arcul de Triumf)

S výškou 13 m je Víťazný oblúk (Arcul de Triumf) alebo tiež Svätá brána jednou z dominánt mesta. Podľa oficiálnej verzie ho postavili v roku 1840 na pamiatku rusko-osmanských vojen. Podľa neoficiálnej verzie oblúk postavili kvôli zvonu, ktorý sa v ňom nachádzal až do konca 20. storočia. Oblúk je z lešteného bieleho kameňa a má štvorcový tvar so 4 otvormi. Na stĺpy v korintskom štýle nadväzuje horná časť v klasicistickom slohu.

5. Radnica mesta Kišiňov (Primăria Municipiului Chișinău)

Rohová budova eklektickej žltej radnice mesta Kišiňov (Primăria Municipiului Chișinău; 350 m/5 min. pešo juhovýchodne od centra) s trojuholníkovými štítmi vychádza z renesancie talianskeho Toskánska. Hlavný vstup do radnice je na rohu budovy. Nad vstupom sa vypína veža s hodinami. Na mieste radnice pôvodne stála hasičská stanica. Na návrhu budovy sa tiež podieľal ruský architekt Alexandru Bernardazzi (1831-1907). Jeho pamätná tabuľa visí na budove dodnes. Výstavbu dokončili v roku 1902.

V roku 1941 budovu vyhodili do vzduchu sovietske vojská. Rumunskej správe sa ju do roku 1944 podarilo obnoviť, ale v auguste toho istého roku budovu počas bombardovania opäť zničili. Po vojne (1946-1948) ju prestavali podľa dobových fotografií. Miestna správa sa do budovy vrátila až v roku 1951. Turistické informačné centrum sídli v budove napravo od hlavného vchodu smerom do hlavnej ulice.

6. Nultý kilometer (Kilometrul zero)

Nultý kilometer (Kilometrul zero; 400 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra) umiestnili do dlažby pred Hlavnú poštu v roku 2012. Vyrobili ho z bronzu a žuly. Do kompasu vyryli svetové strany a vzdialenosti k niektorým hlavným mestám v Európe a Ázii. Škoda len, že Bratislavu ani Prahu na ňom nenájdete.

7. Organová sieň (Sala cu Orgă)

Eklektickú bielo-zelenú budovu mestskej banky s barokovými a neoklasicistickými prvkami postavili v rokoch 1903-1911. Hlavný vstup reprezentuje portikus s dvojitými stĺpmi na podstavcoch. Dominuje mu socha posla bohov Herma a guľovitá kupola. Vchod strážia sochy 2 levov. Vo výzdobe budovy dominujú symboly, ktoré súvisia s obchodom a financiami. Po výstavbe novej budovy mestskej banky v roku 1973 a vďaka výbornej akustike hlavnej sály sa rozhodla mestská rada o prestavaní budovy na organovú sieň (Sala cu Orgă; 400 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra). Prestavba sa uskutočnila v rokoch 1975-1978. Kapacita sály je 555 miest.

8. Národné divadlo „Mihai Eminescu“ (Teatrul Naţional „Mihai Eminescu”)

Národné divadlo „Mihai Eminescu“ (Teatrul Naţional „Mihai Eminescu”; 500 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra) založili v roku 1921. V roku 1935 divadlo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zatvorili. Znovu ho otvorili až v roku 1994 a funguje dodnes.

9. Národné divadlo opery a baletu „Maria Bieșu“ (Teatrul Național de Operă şi Balet „Maria Bieșu”)

Národné divadlo opery a baletu „Maria Bieșu“ (Teatrul Național de Operă şi Balet „Maria Bieșu”; 500 m/7 min. pešo severozápadne od centra) postavili v roku 1980 podľa návrhu moskovských architektov v štýle socialistického modernizmu. Na námestie pred divadlo umiestnili 2 fontány. K hlavnému vchodu vedie široké schodisko. Basreliéfy na mramorových stenách po oboch stranách vchodu zobrazujú múzy. Obdĺžnikové stĺpy tvoria otvorené letné terasy. Divadlo má kapacitu 1 200 miest. Organizujú sa v ňom koncerty a festivaly. Maria Bieșu bola jednou z najznámejších operných speváčok Moldavska. V 60. rokoch 20. storočia spievala na najslávnejších operných pódiách sveta.

Pred národným divadlom opery a baletu si urobte svojku pri nápise „I❤️Chișinău“ alebo na obrej lavičke, ktorá má spájať ľudí, s národným symbolom krajiny Stromom života.

10. Pamätník Štefana Veľkého (Monumentul lui Ștefan cel Mare)

Pamätník Štefana Veľkého (Monumentul lui Ștefan cel Mare; 450 m/7 min. pešo západne od centra) venovali najvýznamnejšej osobnosti a bývalému kniežaťu Moldavska. Sochu vysokú 5 m odliali v Bukurešti zo 6 veľkých bronzových kanónov po rusko-tureckej vojne v rokoch 1877-1878. Socha stojí na 6 m vysokom podstavci. Predlohou sochy bol portrét kniežaťa z roku 1475. Sochár Alexandru Plămădeală si sám mohol vybrať pozemok, na ktorý chcel svoju sochu umiestniť.

Slávnostne ju odhalili v roku 1928 pri príležitosti 10. výročia Veľkého zjednotenia Besarábie s Rumunskom. Po okupácii Besarábie Sovietmi pamätník premiestnili do Bukurešti, aby ho zachránili. V auguste 1942 sochu vrátili do Moldavska, aby ju o 2 roky neskôr zase poslali do Rumunska. V roku 1945 sa pamätník vrátil do Kišiňova. Počas nasledujúcich 3 desaťročí pamätník pravidelne ničili vandali. Koncom roka 1989 pamätník vrátili na pôvodné miesto a obnovili. Tvár vládcu z pamätníka umiestnili na každú bankovku národnej meny.

…tak a sme za polovicou. Čo ešte môžete vidieť v meste Kišiňov? Poďme na druhú desiatku …

11. Verejná záhrada „Štefana Veľkého a Svätého“ (Grădina Publică „Ștefan cel Mare și Sfânt”)

Verejná záhrada „Štefana Veľkého a Svätého“ (Grădina Publică „Ștefan cel Mare și Sfânt”; 500 m/8 min. pešo západne od centra) alebo tiež centrálny park je najstarším parkom v krajine. Otvorili ho v roku 1818. Architekti ho navrhli ako francúzsku záhradu s kvetinovými záhonmi, akáciami, lipami, lavičkami, pavilónmi a fontánami. Niektoré stromy majú už takmer 200 rokov. Liatinový plot z roku 1860 navrhol ruský architekt Alexandru Bernardazzi už v ukrajinskej Odese. V roku 1885 v záhrade odhalili bustu ruského romantického básnika Alexandra Sergejeviča Puškina.

Puškin strávil v exile v Kišiňove 3 roky. V parku údajne odpočíval. Malo by ísť o najstaršiu zachovanú bustu v meste. To pravdepodobne viedlo k položeniu základného kameňa tzv. Aleje klasikov v roku 1958. Kým pôvodná aleja obsahovala 12 bronzových búst na červených žulových stĺpoch, súčasná aleja má 29 búst najznámejších básnikov a spisovateľov z Besarábie. Asi 2/3 pôvodnej Besarábie ležia v dnešnom Moldavsku. V parku je bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet, ale aj elektrické zásuvky na nabíjanie telefónu či počítača.

12. Vláda Moldavskej republiky (Guvernul Republicii Moldova)

Vláda Moldavskej republiky (Guvernul Republicii Moldova; 500 m/7 min. pešo juhozápadne od centra) stojí na mieste pôvodného sídla bývalej metropolitnej rady. Rezidenciu v roku 1941 vážne poškodili a už ju viac neobnovili. Na jej mieste postavili kino a park. V rokoch 1960-1965 počas rozsiahlej rekonštrukcie mesta postavili na mieste kina Dom vlády MSSR. Budovu so železobetónovou konštrukciou charakterizujú veľké panoramatické okná a biele vlnité plechy.

Sokel a prahy pri vstupoch z čiernej leštenej žuly kontrastujú s bielymi kamennými stĺpmi. Nad vchodom sa nachádza erb Moldavskej republiky a text s názvom inštitúcie. Budovu ešte nikdy nerekonštruovali. Vykonajú sa len drobné opravy. Budova má národný význam. Do roku 1991 stál pred budovou Leninov pamätník. Pred inštitúciu osadili v roku 2010 žulovú pamätnú tabuľu, ktorá pripomína obete sovietskej okupácie a totalitného režimu v Kišiňove.

Prázdna plocha pred budovou sa nazýva Námestie Veľkého národného zhromaždenia. Sprievody sa tu konali od 1. polovice 19. storočia. V auguste 1989 požadovali státisíce občanov vyhlásenie rumunského jazyka za štátny jazyk a prechod na latinku. Námestie je svedkom osláv štátnych a mestských sviatkov, ale aj protestov a sťažností občanov.

13. Prezidentský palác Moldavskej republiky (Președinția Republicii Moldova)

Prezidentský palác Moldavskej republiky (Președinția Republicii Moldova; 550 m/8 min. pešo severozápadne od centra) postavili v rokoch 1984-1987. Na jeho mieste pôvodne stál 122 rokov luteránsky kostol, až kým sa ho komunistické úrady rozhodli v 60. rokoch 20. storočia zbúrať. Palác pôvodne koncipovali ako administratívnu budovu na zasadnutie Najvyššieho sovietu MSSR. Začiatkom 90. rokov 20. storočia ho prestavali s minimálnymi úpravami. Konštrukciu odliali zo železobetónu, ozdobili bielymi kamennými doskami a tónovaným sklom.

Podstavec a prístupové schodisko vyrobili z čierneho a červeného mramoru. Nad centrálnym portálom sa nachádza bronzový erb Moldavskej republiky a text s názvom inštitúcie. V zasadacej miestnosti paláca podpísali deklaráciu nezávislosti. Prezidentská knižnica z dubového dreva uchováva niekoľko stoviek kníh a protokolárnych darov. Najcennejším darom je kópia meča Štefana Veľkého. Počas protestov v roku 2009 budovu zničili vandali. Opravy trvali s občasnými prerušeniami až do jesene 2018. Budova je pamiatkou národného významu. Večer ju osvetľujú farby moldavskej vlajky.

14. Parlament Moldavskej republiky (Parlamentul Republicii Moldova)

Budovu postavili v rokoch 1976-1979. Pôvodne v nej mal sídliť Ústredný výbor Komunistickej strany. Zaujímavosťou je, že po dokončení základov sa rozhodli budovu posunúť o 34 m od hlavnej cesty. Rozpočet sa vďaka tomu zdvojnásobil. Konštrukciu odliali zo železobetónu. Fasádu obložili ružovými žulovými doskami. Základňu obložili mramorovými a červenými žulovými doskami. Pred budovou stál pôvodne Pamätník Karla Marxa a Friedricha Engelsa.

Parlament Moldavskej republiky (Parlamentul Republicii Moldova; 850 m/12 min. pešo severozápadne od centra) má tvar otvorenej knihy. Nad hlavným vchodom sa nachádza text s názvom inštitúcie napísaný kovovými písmenkami. Kancelárie sú na strane, ktorá smeruje k bulváru Ștefan cel Mare. Zasadacia miestnosť parlamentu je na opačnej strane. Budova je pamiatkou národného významu. Počas protestov v roku 2009 bol interiér vážne poškodený. Oprava trvala 5 rokov. Parlament môžete navštíviť počas komentovanej prehliadky so sprievodcom.

15. Pamätník Kráľovnej Márie (Monumentul Reginei Maria)

Pamätník Kráľovnej Márie (Monumentul Reginei Maria; 600 m/9 min. pešo juhozápadne od centra) odhalili v roku 2025 pri príležitosti 107. výročia zjednotenia Besarábie s Rumunskom. Pomník vysoký viac ako 6 m predstavuje Kráľovnú Máriu v deň jej korunovácie v meste Alba Iulia.

Mária Edinburská bola poslednou rumunskou kráľovnou (1914-1927) ako manželka kráľa Ferdinanda I. Rumunského. Narodila sa v roku 1875 v Eastwel Parku v grófstve Kent v Spojenom kráľovstve. Jej rodičmi boli princ Alfréd, vojvoda z Edinburghu a zároveň 2. syn kráľovnej Viktórie, a ruská veľkokňažná Mária Alexandrovna, jediná dcéra ruského cára Alexandra II. Nikolajeviča a Márie Alexandrovny, princeznej hesenskej. Kráľovná Mária zomrela na hrade Pelișor v roku 1938. Pre jej srdce postavili kaplnku na hrade Bran.

16. Socha rímskej vlčice (Lupa Capitolina)

Socha rímskej vlčice (Lupa Capitolina; 550 m/8 min. pešo juhozápadne od centra) je replikou slávnej rímskej sochy, ktorú mestu daroval Rím v prvých rokoch zjednotenia Besarábie a Bukoviny s Rumunskom. V roku 1940 sochu z politických dôvodov roztavili. Kultúrna liga za jednotu Rumunov všade nechala v roku 1990 vyrobiť kópiu sochy, ktorú umiestnili pred Národné múzeum histórie Moldavskej republiky v Kišiňove.

17. Vila Herța (Casa Herța)

Eklektická vila Herța (Casa Herța; 750 m/10 min. pešo severozápadne od centra) patrila šľachticovi a neskôr starostovi mesta Vladimírovi Herțovi. Budovu zdobia rastlinné ornamenty a alegorické postavy. Vnútorné steny vymaľovali freskami s mytologickými výjavmi a štukové ornamenty stien pozlátili. V roku 1939 v nej sochár Alexandru Plămădeală spolu s ďalšími umelcami založili Mestskú umeleckú galériu. Bola 1. múzeom plastického umenia v Moldavsku. Po pripojení k Sovietskemu zväzu ju reorganizovali na Republikánske múzeum plastického umenia MSSR. Umelecké diela sa počas vojny preventívne rozhodli premiestniť na bezpečnejšie miesto. Vtedy bez stopy zmizli a viac sa ich už nepodarilo nájsť. Vilu síce začali rekonštruovať, napriek tomu stále čaká na navrátenie zašlej slávy.

18. Centrálny trh (Piața Centrală)

Centrálny trh (Piața Centrală; 900 m/12 min. pešo juhovýchodne od centra) je najväčším mestským trhom pod holým nebom. Jeho história siaha do polovice 19. storočia. Rozprestiera sa medzi niekoľkými ulicami v centre mesta. Na trhu kúpite (takmer) všetko od mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny cez oblečenie, obuv, doplnky, suveníry a ďalšie predmety, na aké si len spomeniete. Zjednávať je tu podmienkou!

19. Bývalá vodárenská veža (Fostul Turn de Apă)

Bývalá vodárenská veža (Fostul Turn de Apă; 1,1 km/18 min. pešo juhozápadne od centra) sa v roku 1971 stala domovom Múzea histórie mesta Kišiňov (Muzeul de Istorie al Orașului Chișinău). Eklektickú vežu začali stavať v roku 1860 podľa projektu ruského architekta Alexandra Bernardazziho. Dokončili ju až o 28 rokov neskôr v roku 1888. Svoje brány však otvorila až v roku 1892. Má výšku 27 m. Steny sú z tehál a tesaného vápenca. Architekt pri nej prvýkrát použil leštený kameň. Stala sa 1. dodávateľom vody v Kišiňove a spolu s ňou vybudovali 1. vodovodné potrubia v meste.

Vodou zásobovali centrálnu časť mesta. Ako vodárenská veža slúžila 48 rokov. Od roku 1940 sa používala ako požiarna veža. Zemetrasenie v roku 1977 budovu poškodilo. V rokoch 1980-1983 ju prestavali podľa dobových obrázkov. Pôvodne sa v meste nachádzali 2 vodárenské veže. Druhá veža sa do súčasnosti nezachovala. Bola zničená v roku 1963. Múzeum vo veži znovu otvorili v roku 2011. Má 4 stále expozície. Najstarším exponátom je hlinená nádoba zo 4. storočia n. l. Z terasy na jej vrchole uvidíte mesto, okolité kopce i vzdialené sídliská na nich. Vstupenka stála 7,70 lei/1,51 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

20. Park „Údolie mlynov” (Parcul „Valea Morilor”)

Park „Údolie mlynov” (Parcul „Valea Morilor”; 1,6 km/23 min. pešo juhozápadne od centra) sa stal známym vďaka najmenšej bronzovej soche Malého princa na svete. Sochu vysokú len 11 cm nájdete na brehu umelého jazera. K jazeru vedie 218-schodové schodisko z jednej strany a kaskádové vodné schodisko z 2. strany. Schodisko prekonáva slávne Schodisko generála Potemkina v Odese, ktoré má 200 schodov. Obnovili ho v roku 2016. Výstavbu parku nariadil sovietsky vodca Leonid Brežnev v roku 1950. Zelené divadlo pod holým nebom má kapacitu až 5 tisíc miest. Na jazere prenajímajú kanoe a kajaky. Okolie jazera je zase ideálne na beh či bicyklovanie.

Kišiňov je mesto parkov. Vyberte sa do parku aj v týchto mestách:

• Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok
• Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu
• Miláno – 1 deň nestačí
• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte až po Atomium

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 11. 3. 2026 (1 eur = 5,0907 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Kišiňov alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.