Ako sa do mesta Piatra Neamț dostať?

Piatra Neamț sa nachádza v historickom regióne Moldavsko na severovýchode Rumunska. Z administratívneho hľadiska je najväčším a hlavným mestom okresu Neamț. Od Iași, najväčšieho mesta celého regiónu, sa nachádza 138 km/2 h 18 min. autom juhozápadne a od Bukurešti, hlavného mesta Rumunska, je vo vzdialenosti 374 km/4 h 20 min. autom severne.

Autobusom

Ak budete do mesta cestovať autobusom, môžete vystúpiť na jednej z dvoch autobusových zastávok:

• Autogara Euro Travel (Veche) – stará autobusová stanica, neďaleko železničnej stanice, 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra,
• Autogara Fya Trans – neďaleko starej autobusovej i železničnej stanice, 1,1 km/16 min. pešo juhozápadne od centra.

Vlakom

Železničná stanica Piatra Neamț sa nachádza 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra.

Kde v meste Piatra Neamț získať info?

Národné turistické informačné a propagačné centrum (Centrul național de informare și promovare turistică) sa nachádza 700 m/10 min. pešo juhozápadne od historického jadra mesta.

Čo v meste Piatra Neamț robiť, vidieť a navštíviť?

V meste Piatra Neamț vám určite odporúčam výlet lanovkou na vrch Cozla. Keby sme do mesta neprišli v pondelok a nasledujúci deň by nám na jeho spoznávanie ostalo viac času, určite by sme navštívili Kráľovský dvor s vežou Štefana Veľkého. V meste ďalej môžete navštíviť Múzeum histórie a archeológie, Múzeum eneolitu Cucuteni Gheorghe Dumitroaia (kultúra Cucuteni bola významná eneolitická civilizácia vo východnej Európe), Etnografické múzeum, Múzeum prírodných vied, Umelecké múzeum, Galériu umenia Lascăr Vorel, Pamätný dom Calistrat Hogaș, Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa, či Centrálny park.

Vrch Cozla (Vârful Cozla)

Vrch Cozla (Vârful Cozla, skrátene Vf. Cozla; 650 m n. m.) sa vypína nad severným okrajom mestom Piatra Neamț. Je súčasťou prírodnej rezervácie. Minerálne pramene, ktoré objavili v roku 1882, ocenili na Svetovej výstave v Paríži už v roku 1900. Mesto je od roku 1889 kúpeľným strediskom. Prívalové dažde v roku 1897 spôsobili masívne zosuvy pôdy. Preto v rokoch 1901-1904 zalesnili vrch jedľami a borovicami. V súčasnosti je vrch strediskom letnej, ale aj zimnej rekreácie a vhodným východiskovým bodom na turistiku v Prírodnom parku Tri kotly a Geologickej rezervácii Liparských (eolických) marmitov.

Na vrchol sa dostanete pešo po turistickom chodníku (2,3 km/53 min. pešo severne od centra) alebo pohodlne lanovkou. Práve tú sme zvolili aj my. Dolná nástupná stanica kabínkovej lanovky (Telegondolă Panoramă – stație plecare; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra) sa nachádza pri železničnej stanici. Horná výstupná stanica kabínkovej lanovky (Telegondolă Panoramă – Stație Sosire; 2 km/50 min. pešo severne od centra) sa nachádza pod vrcholom Cozla.

Technické a praktické informácie o lanovke

Lanovku otvorili vo februári 2008, má dĺžku 1 915 m, cesta trvá 8 minút, rýchlosťou 6 m/s. Dolná stanica lanovky sa nachádza vo výške 323 m n. m., horná stanica lanovky je zase vo výške 632 m n. m., takže výškový rozdiel je 309 m. Lanovku vyrobila rakúska firma Doppelmayr, má 22 moderných kabínok, každú s kapacitou 8 osôb, prepravná kapacita je 1 200 osôb za hodinu, počet stĺpov na trase je 10 a najvyšší má výšku 64 m. Po 16 rokoch prevádzky v roku 2024 lanovka prekročila hranicu 1 milióna prepravených cestujúcich. Na Slovensku máme lanovky od tejto firmy napr. zo Štartu na Skalnaté pleso, v Jasnej v Nízkych Tatrách, v Park Snow Donovaly a mnohých ďalších.

Lanovka premáva 365 dní v roku, v pondelky, utorky a od štvrtka do nedele medzi 10.00-18.00 h a v stredy medzi 12.00-18.00 h. Spiatočný lístok na lanovku stál 50 ron/9,81 eur/os. Lístok si môžete kúpiť v pokladni na dolnej stanici lanovky alebo on-line na oficiálnej internetovej stránke lanovky. On-line lístky platia 90 dní. V prípade silného vetra, búrok alebo iných nebezpečných poveternostných podmienok môžu prevádzku lanovky dočasne pozastaviť. Neďaleko dolnej stanice lanovky sa nachádza parkovisko. Za parkovanie sme zaplatili 15 ron/2,94 eur/deň. V parkovacom automate môžete platiť platobnou kartou.

Kráľovský dvor (Curtea Domnească)

Prvá písomná zmienka o kráľovskom dvore pochádza z roku 1491. Kostol postavili v rokoch 1497-1498 za vlády Štefana Veľkého. Slúžil ako kniežacie sídlo, administratívne centrum a miesto obrany. Opevnený dvor pôvodne zahŕňal kniežací palác, kostol vojvodu a hospodárske budovy. Do súčasnosti sa zachovala veža Štefana Veľkého, Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa a pivnice v 2 kniežacích domoch.

Ruiny 1. kniežacieho domu (Pivnița 1 de la Curtea Domnească) objavili v rokoch 1954-1955. Múzeom sa stali až v roku 1986. V expozícii uvidíte pôvodné 3-rozmerné exponáty, vojenskú výstroj a výzbroj, ozdobné predmety, odevné doplnky a mince zo 16.-18. storočia. Ruiny 2. kniežacieho dvora (Pivnița 2 de la Curtea Domnească) objavili pri archeologickom výskume v roku 2011. Expozíciu v ňom otvorili v roku 2016. Panely prezentujú hlavné archeologické výsledky.

Vežu Štefana Veľkého (Turnul lui Ștefan cel Mare) postavili zo surového kameňa a tehál v roku 1499 po víťazstve v bitke pri Codrii Cosminului. Má výšku 19 m. V priebehu storočí plnila niekoľko funkcií. Bola zvonicou susedného kostola, poskytovala útočisko v prípade nebezpečenstva, vďaka svojej výške bola strategickým pozorovacím bodom, taktiež miestom pre mestského strážcu požiarov. Hodiny na vežu umiestnili v roku 1890.

Kráľovský dvor je otvorený od októbra do marca od utorka do nedele medzi 9.00-17.00 h a od apríla do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 16 ron/3,14 eur/os.

Centrálny park (Parcul Tineretului)

Centrálny park alebo Park Štefana Veľkého alebo tiež Park mládeže (Parcul Tineretului; 210 m/3 min. pešo južne od centra) je bezpodmienečne jednou z najobľúbenejších promenád mesta. V podvečerných hodinách sa to návštevníkmi parku len tak hemžilo. Na spríjemnenie nálady dokonca hrala z rozhlasu hudba. Park je celoročným dejiskom podujatí mesta. Od festivalov, koncertov a výstav v letnej sezóne cez vianočné trhy až po oslavu Nového roka v tej zimnej.

Kde sa v meste Piatra Neamț ubytovať?

Apartmánový hotel Atlas Aparthotel (350 m/5 min. pešo východne od centra) bol absolútne najlepším ubytovacím zariadením, v akom sme sa v rumunskom Moldavsku, ale aj Moldavsku ubytovali. Ubytovať sa môžete medzi 15.00-22.00 h. Odubytovať sa musíte medzi 7.00-11.00 h. Na recepcii pracovala neskutočne milá, veľmi dobre po anglicky hovoriaca recepčná, pripravená kedykoľvek s čímkoľvek pomôcť. V tomto hoteli by sme pokojne ostali aj týždeň.

Mali sme byť ubytovaní v 2-posteľovej izbe Standard vo vedľajšej budove hotela. Našu izbu ale dali iným hosťom, ktorí nechceli byť ubytovaní v hlavnej budove. Vďaka týmto hosťom sme dostali skutočne priestranný 1-spálňový apartmán s obývacou izbou s balkónom s výhľadom na protiľahlý kopec so súkromnou plne vybavenou kuchyňou a súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. V kuchyni bola varná doska, mikrovlnná rúra, chladnička, kávovar, rýchlovarná kanvica, voda, káva a čaj. Ku káve nás čakala drobná pozornosť v podobe Raffaella. V kúpeľni boli bezplatné toaletné potreby.

Veľmi chutné raňajky podávajú formou ponukových stolov. V ponuke sme našli aj rumunskú zeleninovú nátierku Zacuscă z pečených baklažánov, červenej papriky, paradajkového pretlaku a cibule, ochutenú soľou, korením a bobkovým listom. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli. Nebolo možné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom osvetlenom a kamerou monitorovanom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Za ubytovanie sme zaplatili 405,50 ron/79,54 eur. Cena zahŕňala izbu s raňajkami, 11 % DPH a mestskú daň vo výške 5 ron/0,98 eur/noc. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Piatra Neamț najesť?

V meste Piatra Neamț sme sa najedli v 2 reštauráciách. V jednej nám chutilo, v tej druhej už trochu menej. Tá druhá sa nám aspoň postarala o ďalší zážitok v podobe živej hudby. Pri ďalšej návšteve mesta by sme ju ale určite zamenili za inú reštauráciu.

Turnul Berarilor

Nemecky pôsobiaca reštaurácia Turnul Berarilor sa nachádza 650 m/9 min. pešo juhozápadne od centra. Stôl si môžete rezervovať priamo na stránke reštaurácie. Ochutnal som vyprážaný kurací rezeň s vyprážanými zemiakovými lupienkami s kajenským korením. Rezeň som kombinoval s remeselným pivom vlastnej výroby Pils Aramie. Nefiltrovaný a nepasterizovaný ležiak s medenou jantárovou farbou a výbornou chuťou. Pripomínal mi Nemțeanu, ktorú som ochutnal deň predtým v Târgu Neamț. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 121 ron/23,74 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Buon Gusto

Reštaurácia Buon Gusto (450 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra) sme navštívili vďaka veľa pozitívnym hodnoteniam. Netušili sme, že v ten večer bude hrať v podniku ešte aj živá hudba. Starší spevák sa pokúšal s nami viackrát nadviazať očný kontakt a presvedčiť nás, aby sme mu so spevom pomohli. Až po chvíli nakoniec dorazil k nášmu stolu a zistil, že mu vôbec nerozumieme. Večeru sme začali tradičnou rumunskou pálenkou zo sliviek Țuică.

Zaujímalo ma, ako pripravujú v tejto časti Rumunska pizzu. Objednal som si moju obľúbenú s tuniakom. V reštaurácii ale na ňu naviac dávajú ešte aj sladkú konzervovanú kukuricu. Nie, že by mi pizza nechutila, len to nebolo ono. Navyše sme sa po jej zjedení necítili najlepšie, tak len veríme, že to nebolo jedlom. Pizzu som zapil rumunským svetlým ležiakom Bucur. Svieža, vyvážená, mierne horká chuť s aromatickými tónmi. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 155 ron/30,40 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Piatra Neamț zájsť na kávu?

Pre široký výber pečiva a dezertov si určite zájdite do pekárne Crosta a ak túžite po káve s výhľadom, v tom prípade vám odporúčam kaviareň na vrchole Cozla.

Crosta

Sieť pekární Crosta (650 m/9 min. pešo juhozápadne od centra) ponúka neskutočne širokú ponuku pečiva, koláčov a tort. Prvá pekáreň vznikla už v roku 1966. V súčasnosti je to už 4. generácia, ktorá zdieľa svoju vášeň pre výrobu chleba. Aj pri názve Crosta sa inšpirovali chrumkavou kôrkou chleba. Niektoré druhy pečiva a pekárenských výrobkov, napr. Babičkin chlieb, Moldavské koláče, Domácu zemiakovú špecialitu a ďalšie zapísali do Národného registra tradičných produktov.

Ochutnal som dozlatista upečený dezert s vanilkovou príchuťou v tvare muffinu alebo mini bábovky Savarine, ktorý sa po upečení cez noc ešte namáča v rumovom sirupe. Podáva sa so šľahačkou a sladkou višňou. Koláč pomenovali na počesť významného francúzskeho spisovateľa o jedle, gurmána, politika a právnika Jeana Anthelmeho Brillat-Savarina. Sladký Savarine som snúbil s horkým espressom. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 36,49 ron/7,16 eur. V pekárni môžete platiť platobnou kartou.

Cozla

Ďalšiu kávu sme vypili (takmer) na vrchole Cozla, ktorý sa týči nad mestom. O výlete na vrchol som písal vyššie. Mali sme veľkú chuť na kávu a keď sa k tomu núka ešte pekný výhľad, bola by škoda to nevyužiť. V mimosezóne otvorili pri hornej stanici lanovky len jedinú kaviareň. Aj v tej sa dalo platiť len v hotovosti. Žiadny bankomat nablízku. V peňaženke sme mali posledných 10 ron/1,96 eur. Práve toľko stála jedna káva. Bolo rozhodnuté. O kávu sa budeme musieť pobiť podeliť.

Veľmi milý, pravdepodobne, pán majiteľ nám 2. kávu pripravil na účet podniku. Tú sme si neskôr odpracovali, keď sme pomáhali, predpokladám, jeho synovi potlačiť auto, ktoré zapadlo do kamienkov. Zapadnuté auto sa nám síce nepodarilo odtlačiť, ale ako odmenu za pomoc sme zase dostali, pravdepodobne, od manželky majiteľa chutný langoš s džemom. Na tento zážitok nikdy nezabudnem.

Vyvezte sa lanovkou aj v týchto lokalitách:

• Bergamo s príchuťou stracciatelly
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• Tatranské unikáty a unikátny Poprad
• Sants-Montjuïc
• Pevnosť Hohensalzburg a námestia okolo katedrály

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 9. 3. 2026 (1 eur = 5,0979 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Chrám sv. Barbory

Neskorogotický 5-loďový Chrám sv. Barbory (800 m/12 min. pešo juhozápadne od Palackého náměstí) je 1 zo 4 stavieb katedrálneho typu v stredných Čechách. Baníci, ktorí sa najviac zaslúžili o rozvoj mesta, zasvätili chrám sv. Barbore, ktorá je ich patrónkou. Počiatky stavby siahajú do 2. polovice 14. storočia. Chrámu boli vzorom najslávnejšie francúzske katedrály. V polovici 16. storočia, keď v kutnohorských baniach došlo striebro, stavbu provizórne ukončili. V nasledujúcich storočiach prešla viacerými barokovými úpravami.

Súčasná podoba chrámu je z prelomu 19. a 20. storočia, kedy sa uskutočnila regotizácia (úprava pamiatky späť do gotického štýlu) a obnova chrámu. Od roku 1995 je spolu s historickým centrom mesta a Katedrálou Nanebovzatia Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa v Sedleci súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Najkrajší výhľad na chrám s jezuitským kolégiom sa vám naskytne z vyhliadky pri kostole sv. Jakuba alebo vyhliadky pod Vlašským dvorom.

Prehliadka chrámu sv. Barbory

Vo vnútri chrámu uvidíte vzácne gotické fresky, renesančnú kazateľnicu, barokové oltáre, sochy a maľby. Hlavný oltár s motívom Poslednej večere je novogotickou kópiou pôvodného gotického oltára. Okolo presbytéria je 8 kaplniek, čo je typický prvok gotických katedrál. Klenbu nesú krúžené rebrá, medzi ktorými uvidíte znaky kutnohorských cechov a erby mešťanov. Fresky na západnej stene tzv. Minciarskej kaplnky sú najstaršie v celom chráme. Vznikli už okolo roku 1450. Vitráže s kresťanskými motívmi a významnými udalosťami vtedajšej doby pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Posledná vitráž s motívom sv. Anežky Přemyslovny pochádza z roku 2014. Nezabudnite tiež vystúpať po 84 schodoch na emporu, ktorá ponúka zase iný výhľad na chrám.

Praktické informácie

Chrám sv. Barbory je otvorený denne v januári a februári medzi 10.00-16.00 h, v marci, novembri a decembri medzi 10.00-17.00 h a od apríla do októbra medzi 9.00-18.00 h. Vstupenka bez sprievodcu stojí 180 czk/7,43 eur/os. V chráme môžete byť tak dlho, ako chcete. Komentovaná prehliadka chrámu so sprievodcom a organu s organistom trvá 60 minút a stojí 180 czk/7,43 eur/os. Sprievodca stojí 600 czk/24,75 eur počas návštevnej doby a 1 500 czk/61,88 eur mimo návštevnej doby a organista stojí 2 500 czk/103,14 eur. Komentovaná prehliadka strechy chrámu so sprievodcom trvá 60 minút a stojí 6 000 czk/247,52 eur/10 osôb. Prehliadky so sprievodcom alebo organistom si musíte rezervovať minimálne 2 týždne vopred. V pokladni chrámu môžete platiť platobnou kartou.

Kaplnka Božieho tela

Kaplnku Božieho tela (650 m/9 min. pešo juhozápadne od Palackého náměstí) začali stavať v 80. rokoch 14. storočia ako tzv. karner, 2-podlažnú kaplnku s kostnicou. Spodné podlažie slúžilo k pietnemu ukladaniu kostí v kostnici a horné podlažie sa malo využívať ako kaplnka. Horné podlažie pravdepodobne nikdy neslúžilo svojmu účelu v súvislosti s výstavbou chrámu sv. Barbory. Cintorín sa zrejme rozprestieral v miestach dnešného jezuitského kolégia.

Kaplnku využívali jezuiti ako oratórium. Po zrušení rádu v roku 1773 slúžila ako sklad predavača múky a dielňa organistu. Od polovice 20. storočia sa nevyužívala a chátrala. Medzi rokmi 1997-2000 prešla náročnou rekonštrukciou. Interiér s krížovou klenbou je príkladom tzv. krásneho slohu. Dodnes sa zachoval v takmer nezmenenej podobe. Návštevná doba kaplnky je taká istá ako chrámu sv. Barbory. Vstup do kaplnky je zdarma.

Hrádok – České múzeum striebra a stredoveká strieborná baňa

Snáď najzážitkovejšou prehliadkou v Kutnej Hore bol Hrádok – České múzeum striebra (350 m/6 min. pešo juhozápadne od Palackého náměstí) a zostup do stredovekej striebornej bane.

Stručná história Hrádku

Drevená tvrdza stála na Hrádku už pred 7 storočiami – dávno pred striebornou horúčkou, ktorá v meste neskôr vypukla. Po založení kráľovskej mincovne pristavali k drevenej tvrdzi opevnený dvorec. Prvé písomné správy o Hrádku máme z 1. štvrtiny 14. storočia. Opevnenú tvrdzu neskôr prestavali na kamenný palác mestského typu. Maľované stropy, jeden z prvých prejavov renesancie v Čechách, vznikli za vlády kráľa Vladislava II. Jagelovského (1456-1516).

Napriek viacerým prestavbám môžeme Hrádok označiť za jeden z najčistejších prejavov českej gotiky. Myšlienka na zriadenia múzea prišla v roku 1910. Podarilo sa ju ale uskutočniť až po 2. svetovej vojne. V 70. rokoch 20. storočia múzeum zatvorili z dôvodu rekonštrukcie. Tá sa ale začala až v 90. rokoch. Múzeum slávnostne otvorili v marci 1996 za prítomnosti princa Filipa, vojvodu z Edinburghu.

Prehliadkové okruhy

V múzeu si môžete vybrať z 3 prehliadkových okruhov:

1. Mesto striebra – vývoj Kutnej Hory od počiatkov až kým sa nestala 2. najvýznamnejším kráľovským mestom, ako aj vývoj Hrádku, uvidíte geologické, archeologické a numizmatické zbierky a štýl života šľachty. Expozíciu si prechádzate bez sprievodcu. Vstupenka stojí 100 czk/4,13 eur/os.,
2. Cesta striebra – počas prehliadky sa dozviete stredovekú technológiu ťažby a spracovania surového striebra, razby mince, uvidíte pôvodný veľký ťažný stroj na konský pohon, tzv. trejv a zostúpite do stredovekej bane s technologickým vybavením. Komentovaná prehliadka so sprievodcom trvá asi 90 minút a stojí 200 czk/8,25 eur/os. Odporúčam vám rezervovať si prehliadku vopred on-line,
3. V sebe kombinuje prvé 2 okruhy za zvýhodnené vstupné 270 czk/11,14 eur/os. Ak budete mať záujem ísť len na výstavu, vstup stojí 40 czk/1,65 eur/os.

Prehliadkový okruh Cesta striebra – história a priebeh prehliadky

Banské dielo objavili v roku 1967 pri hydrogeologickom prieskume historickej časti mesta. Stará štôla sa nachádza 22 m pod jezuitským kolégiom. Nejde o najhlbšiu a najbohatšiu kutnohorskú baňu, ale o dokonale zachovanú stredovekú odvodňovaciu štôlu, ktorú razili medzi 14.-16. storočím. Rozsiahle banské dielo pod štôlou je zatopené a ešte stále nepreskúmané. V nadloží sa nachádzajú usadené horniny, ktoré obsahujú vápenec, a preto štôla trochu pripomína krasovú jaskyňu. Stopy po práci s banským kladivkom môžete vidieť na stenách štôly dodnes. Okrem nich uvidíte aj malé výklenky, do ktorých baníci ukladali kahany. Od roku 1995 sa do štôly zostupuje po 33 m hlbokom schodisku, ktoré vybudovali vo vetracej šachte.

Pred samotnou prehliadkou štôly som sa navliekol do tzv. perkytle, baníckej haleny s kapucňou a vybavený helmou s čelovkou som mohol zostúpiť do pôvodnej stredovekej bane. Vstup do bane je medzi múzeom, Hrádkom a chrámom sv. Barbory, takže si prechádzku ako malý permoníci užijete nielen vy, ale predovšetkým zvedaví návštevníci mesta so svojimi fotoaparátmi. Úsek má dĺžku asi 250 m a na niektorých miestach šírku len niekoľko desiatok centimetrov.

Praktické informácie

Hrádok je otvorený od utorka do nedele od októbra do apríla medzi 9.00-17.00 h, v máji, júni a septembri medzi 9.00-18.00 h, v júli a auguste medzi 10.00-18.00 h a od polovice januára do začiatku marca je múzeum zatvorené, otvorené sú len výstavy. V pokladni môžete platiť platobnou kartou.

Vlašský dvor

Vlašský dvor (260 m/4 min. pešo južne od Palackého náměstí) je niekdajší kráľovský palác a kráľovská mincovňa. Pochádza z 1. polovice 14. storočia. Mincovňu založil kráľ Václav II. (1271-1305). Súčasná podoba Vlašského dvora pochádza z konca 19. storočia. V paláci dnes sídlia mestský úrad, reprezentačné priestory, viaceré expozície, reštaurácia a bar. Na 2 chodbách mestského úradu sú expozície o mestskej správe v priebehu storočí a na ďalších 3 o osobnostiach, ktoré sa narodili, žili a tvorili v Kutnej Hore. Tieto expozície sú zdarma.

Vlašský dvor je otvorený denne od apríla do septembra medzi 9.00-18.00 h a od októbra do marca medzi 10.00-17.00 h. V bývalom kráľovskom paláci máte na výber zo 4 prehliadkových okruhov:

1. Záhada strateného striebra (podzemie) – prechádzate si sami, 50-60 czk/2,06-2,48 eur/os. (cena nie je na webe atraktivity jednotná),
2. Kráľovský mincovňa – prechádzate si sami, 120 czk/4,95 eur/os.,
3. Kráľovský palác – komentovaná prehliadka so sprievodcom, 150 czk/6,19 eur/os., prístupnú časť paláca tvorí len asi 10 miestností, z toho 1 je chodba a ďalšie 4 pripomínajú pľac, na ktorom sa práve natáča film. Dozviete sa, prečo obraz v zasadacej sále je fikcia a uvidíte oltár z Norimbergu,
4. Vlašský dvor – v sebe zahŕňa 3 predošlé prehliadkové okruhy, 220 czk/9,08 eur/os.

Celý Vlašský dvor mal mizerné značenie. A neboli sme jediní, kto v ňom blúdil. Mám pocit, že polovicu toho, čo sme mali vidieť, sme ani nevideli. A druhá polovica ani nebola prístupná. Pobavilo ma, keď sa jedna rodinka poobede dobýjala do Múzea kutnohorských povestí, duchov a strašidiel (100 czk/4,13 eur/os.) a personál zistil, že dvere do múzea zabudol ráno odomknúť. Napriek tomu, že pani sprievodkyňa hovorila potichu, bola milá. V pokladni môžete platiť platobnou kartou.

Kamenná fontána

Mesto malo v stredoveku kvôli banskej činnosti problém so zabezpečením dostatku pitnej vody pre svojich obyvateľov. Práve preto koncom 15. storočia (1495) vznikla 12-boká kamenná fontána (350 m/6 min. pešo západne od Palackého náměstí), ktorú tu môžete vidieť dodnes. Vodu do fontány privádzali potrubím z 2,5 km vzdialeného prameňa sv. Vojtecha až do roku 1890. V noci je fontána veľmi efektne nasvietená. A nielen tá. Celé mesto je večer pekne nasvietené. Jednodňoví návštevníci sú preč a mesto získava novú, až magickú atmosféru.

Morový stĺp

Barokový morový stĺp (150 m/2 min. pešo západne od Palackého náměstí) vznikal v rokoch 1713-1715 ako reakcia na morovú epidémiu, ktorá si vyžiadala viac ako 1 000 obetí. Na vrchole stĺpu stojí socha Panny Márie Immaculaty. Stĺp je posiaty sochami haviarov.

Meštiansky pivovar

Pivo sa v Kutnej Hore varí už 5 storočí. V roku 1484 Kutnú Horu povýšili na kráľovské mesto s právom variť a predávať pivo. Prvý Meštiansky pivovar (950 m/12 min. pešo severne od Palackého náměstí) založili v roku 1573. Koncom 16. storočia (1589) kúpilo pivovar mesto a prevádzkovalo ho takmer ďalšie 4 storočia. V roku 1953 pivovar znárodnili na ďalších 40 rokov, až kým sa v roku 1993 nevrátil do rúk mesta. Desiate roky 21. storočia (2009-2017) sa niesli v znamení prerušenia výroby piva. V roku 2020 pivovar opäť získal svoje pôvodné ochranné známky. Pivo kvasí výhradne v otvorených kadiach v spilke a potom dlhšiu dobu zreje v ležiakových tankoch pri nízkych teplotách. Pivu tak ostane jeho charakteristická horká chuť.

Pivá meštianskeho pivovaru

Komentovanú hodinovú prehliadku pivovaru so sprievodcom sme síce nestihli, zato som si kúpil 3 rôzne pivá, ktoré mi pobyt v meste pripomínali ešte po návrate do Prahy. Ochutnal som ležiak Kutná Hora Stříbrná 11, tmavý ležiak Kutná Hora Černá 12 a Kutná Hora Lorecká 14. Strieborná 11 je poctivý ležiak so strednou plnosťou z plzenského sladu a odrôd chmeľu Sládek a Žatecký poloraný červeňák. Tmavý ležiak Čierna 12 varia zo 4 druhov sladu – Plzenský, Mníchovský, Karamelový a Carafa – ktoré mu dávajú tmavú až čiernu farbu a odrôd chmeľu Sládek a Žatecký poloraný červeňák. Sviatočný špeciál Lorecká 14 je silné svetlé pivo, ktoré varia podľa pôvodnej receptúry. V pivnici zreje 2 mesiace. Pri výrobe použili 3 druhy sladu – Plzenský, Mníchovský a Carapils a 2 odrody chmeľu – Premiant a Žatecký poloraný červeňák.

Praktické informácie

Predajňa je otvorená od pondelka do stredy medzi 7.30-15.00 h, štvrtky a piatky medzi 7.30-17.00 h a v soboty medzi 8.00-11.00 h. Ak náhodou natrafíte na zamknuté dvere tak ako my, len zazvoňte na zvonček a ochotná pani predavačka vám príde hneď otvoriť. Za 3 pivá vrátane zálohy za fľaše som zaplatil 67 czk/2,76 eur. V predajni môžete platiť platobnou kartou. Prehliadky sa konajú v sobotu o 10.30 h a 13.30 h. Minimálny počet osôb na prehliadku je 5. Prehliadka stojí 150 czk/6,19 eur/os. V predajni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte aj tieto banské mestá:

• Soľná baňa v rumunskej Turde ponúka sci-fi zážitok
• Ostrava – metropola severnej Moravy
• Banská Štiavnica – Hont známy neznámy

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 6. 2. 2026 (1 eur = 24,24 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Kutnej Hore? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Námestie Place Bellecour

Námestie Place Bellecour je 4. najväčším námestím Francúzska a patrí medzi najväčšie pešie námestia Európy. Už za rímskych čias bolo vojenským táborom, trhoviskom, neskôr vinicou a až do 12. storočia močiarom. V jeho strede stojí bronzová jazdecká socha Ľudovíta XIV. z roku 1825. Ľudovíta tu zobrazili v rímskom štýle, teda bez sedla a strmeňov. V južnej časti námestia je turistické informačné centrum. Z námestia sa vám naskytne výhľad na dominantu mesta Baziliku Panny Márie a lyonskú Eiffelovu vežu.

2. Múzeum filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature)

O Múzeu filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature; 800 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok.

3. Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste)

Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste; 700 m/9 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) pochádza už z 12. storočia. V 13. storočí sa v nej konali 2 koncily (cirkevný snem biskupov). Po náboženských vojnách a Francúzskej revolúcii ju zrekonštruovali. Orloj patrí medzi najstaršie v Európe.

4. Lugdunum – rímske divadlá Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére)

O galsko-rímskych divadlách v štvrti Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére; 1,8 km/31 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

5. Bazilika Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière)

Dominantu mesta, hrdo sa vypínajúcu na kopci, zvonku nenápadnú, ba až fádnu a vo vnútri prehnane zdobenú Baziliku Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière; 2,1 km/36 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) postavili v eklektickom štýle. Práve na tomto kopci založili Rimania mesto v roku 43 pred naším letopočtom. Kostol síce slávnostne otvorili už na konci 19. storočia (1896), vnútornú výzdobu ale dokončili až po 2. svetovej vojne. Bazilika má výšku 86 m, šírku 35 m a výšku 48 m. Po prehliadke baziliky si užite výhľad na Lyon, pri ktorom budete mať celé mesto ako na dlani.

6. Lugdunum – rímske múzeum Fourvière (LUGDUNUM – Musée & Théâtres romains)

O galsko-rímskom múzeu v štvrti Fourvière (Lugdunum – Musée & Théâtres romains; 2 km/34 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

7. Justičný palác (Palais de justice historique de Lyon)

Historický justičný palác (Palais de justice historique de Lyon; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) sa vypína na brehu rieky Saône v starom Lyone. Prezrádza ho neoklasicistická fasáda s 24 korintskými stĺpmi. Na tomto mieste sa spravodlivosť vykonáva už od 10. storočia. Po postavení nového súdu ostali v budove Porotný súd a Odvolací súd.

8. Námestie Place des Terreaux

Námestie Place des Terreaux (1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) je najlepším východiskovým bodom na spoznávanie severnej časti polostrova. V južnej časti zástavby sídli Múzeum výtvarných umení a z námestia je to len na skok do opery. Slovo terreaux pochádza z latinského terralia, čo znamená priekopa. Tá sa tiahla južnou časťou námestia a spájala rieky Rhôna a Saône.

Stred námestia zdobí fontána z tepaného olova z konca 19. storočia (1888) od Bartholdiho. Ten navrhol tiež Sochu slobody v New Yorku. Fontána v podobe tzv. triumfálneho voza symbolizuje Francúzsko a kone predstavujú 4 rieky. Fontánu pôvodne objednali pre mesto Bordeaux, to ju však odmietlo pre vysoké náklady. V 90. rokoch 20. storočia pribudlo k fontáne ďalších 69 malých pozemných fontán. Škoda, že sme nevideli všetky fontány v plnej sile.

9. Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts)

Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts; 1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) našlo svoje miesto v bývalom opátstve zo 17. storočia. Obsahuje jednu z najdôležitejších zbierok umeleckých diel v Európe od antiky po súčasnosť. Môžete obdivovať diela Gauguina, Rembrandta, Rubensa, Veroneseho a mnohých ďalších. Vo Francúzsku je najdôležitejším múzeom hneď po Louvri. Ak náhodou múzeum nestíhate navštíviť, vyberte sa aspoň do jeho záhrady. Sadnite si medzi kvetinové záhony pod mohutné koruny dubov, líp a briez a obdivujte bronzové a mramorové sochy.

10. Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon)

Veľké divadlo, predchodca súčasnej opery, tu stálo od roku 1756. Z divadla už takmer nič nezostalo a zmenilo sa na nepoznanie po najväčšej rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia. Zatiaľ som nevidel škaredšiu budovu opery ako je Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon; 1,4 km/19 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Historická časť by možno aj celkom ušla, ale tej čiernej nadstavbe akosi neviem prísť na chuť. A to sa o nej píše ako o majestátnej kupole, ktorá je majstrovským dielom architektúry. Vo vnútri som síce nebol, ale podľa obrázkov na internete ma nezaujal ani interiér. Predstavenia v nej vraj ale stoja za to. Možno raz niekedy v budúcnosti.

11. Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais)

Severne od centra mesta môžete obdivovať 2 ohromné nástenné maľby. Jednou z nich je Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais; 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) alebo tiež murál slávnych obyvateľov Lyonu. Tou druhou je Stena tkáčov hodvábu, o ktorej píšem nižšie. Freska Lyončanov sa v roku 1995 s viac ako 1 miliónom návštevníkov ročne stala jednou z TOP atraktivít mesta.

Nástenná maľba má 800 m², zahŕňa 2 000 rokov histórie mesta a zobrazuje 25 historických a 6 súčasných osobností Lyonu. Stretnete tu napr. bývalého rímskeho cisára Claudia, francúzskeho matematika a fyzika André-Marie Ampèrea, francúzskeho spisovateľa Antoinea de Saint-Exupéryho s Malým princom, bratov Lumièrovcov, či francúzskeho kuchára Paula Bocusea. Nielen obyvatelia Lyonu musia byť pri pohľade na maľbu hrdí, koľko významných osobností pochádza práve z ich mesta. Ja by som bol tiež.

12. Námestie Place Sathonay

Námestie Place Sathonay sa nachádza 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour. Lemujú ho reštaurácie, kaviarne a bary. Stred námestia vypĺňa útulný park. V strede parku stojí socha seržanta Blandana, starostu Lyonu zo začiatku 19. storočia. Námestie je vhodným východiskovým bodom k Amfiteátru 3 Galov a tiež do botanickej záhrady.

13. Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules)

Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules; 1,6 km/24 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) postavili za rímskym mestom v roku 19. O storočie neskôr ho na žiadosť cisára Hadriána rozšírili a meria 147 m na dĺžku a 120 m na šírku. V amfiteátri sa konali hry a cirkusy. Každý rok sa tu zhromažďovali zástupcovia 60 galských národov, aby v amfiteátri prisahali vernosť Rímu. Amfiteáter odokryli počas stavebných prác v roku 1834 a vykopali v 60. rokoch 19. storočia. Z ulice nad amfiteátrom sa vám naskytne výhľad na Baziliku Panny Márie z Fourvière a lyonskú Eiffelovku.

14. Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts)

Druhou, dych berúcou nástennou maľbou, je Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts; 2,6 km/40 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Aj táto nástenná maľba patrí medzi jedny z najnavštevovanejších atraktivít mesta. Pôvodne tu stál len obrovský prázdny múr. Architektúru štvrte, typickú tkaním hodvábu, charakterizujú veľké okná a vysoké stropy. Po reštrukturalizácii štvrte sa začali objavovať prázdne múry. Prvá verzia vznikla už v roku 1987. Najprv odrážala len mestskú štvrť, dnes už je to celé mesto. Len ťažko uveríte, že ide o plošnú maľbu. Svojím štýlom vás nepochybne vtiahne do seba.

15. Záhrada Rosy Mir (Jardin Rosa Mir)

Španielsky majster murár Jules Sénis Mir utiekol do Lyonu so svojou rodinou pred Francovým režimom v roku 1951. Keď jeho mama Rosa Mir Mercader zomrela v roku 1957, vytvoril Jules na jej počesť Záhradu Rosy Mir (Jardin Rosa Mir; 2,7 km/42 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Ostal verný svojmu remeslu a vytvoril záhradu, ktorej steny a štruktúry pokrývajú mušle, kamienky a štrk. Jules musel mať svoju mamu veľmi rád, keď jej vytvoril takúto záhradu s arabsko-andalúzskymi vplyvmi.

Na niektorých fotografiách záhrady by vám ani vo sne nenapadlo, že ju takmer z každej strany obklopujú nejaké výškové budovy. Napriek tomu, že sa kontroluje počet návštevníkov v záhrade (max. počet naraz je 15), snáď budete mať pri jej návšteve viac šťastia ako my a nebudete sa tlačiť medzi ostatnými lovcami najlepších záberov. Záhrada Rosy Mir je od apríla do októbra otvorená v soboty medzi 14.00-18.00 h. Vstup do záhrady je bezplatný.

16. Sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône)

Príjemnou prechádzkou počas návštevy lyonského polostrova môže byť sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône; 3,7 km/51 min. pešo južne od námestia Place Bellecour). Ak náhodou plánujete navštíviť múzeum prírodných vied (Musée des Confluences), zájdite si po prehliadke múzea do záhrad za ním. Okrem obrovského, do očí udierajúceho, nápisu Lyon s levom, pri ktorom sa môžete odfotografovať, sa práve v týchto miestach vlieva Saône do Rhôny. Môžete sa tu na chvíľu zastaviť a sledovať rušné mesto okolo vás na opačných brehoch riek.

17. Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or)

Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or; 3,3 km/46 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour) je so svojou rozlohou 117 ha najväčším mestským parkom vo Francúzsku. Hovorí sa, že križiaci v týchto miestach kedysi zakopali poklad vrátane zlatej hlavy Krista. Po rokoch si najali veštkyňu, aby im ju pomohla nájsť, ale napriek všetkému úsiliu sa jej to nakoniec nepodarilo. Pre verejnosť park otvorili už v roku 1857. Pri vchode vás privíta ohromná pozlátená brána.

Botanická záhrada a Ostrov labutí

Okrem obrovského jazera, záhonov s ružami, chodníkov a lavičiek sa tu nachádzajú zoologická aj botanická záhrada. V botanickej záhrade, údajne najväčšej vo Francúzsku, rastie asi 16 000 druhov rastlín a vďaka tomu patrí medzi jednu z najbohatších zbierok Európy. Veľké skleníky pochádzajú z roku 1865 a 1. kvety v nich vykvitli koncom 19. storočia. Vojnový pamätník na ostrove labutí (Île aux Cygnes) vztýčili medzi rokmi 1914-1930. Zaujímavosťou je, že na ostrov sa dostanete suchou nohou podchodom.

Záhrada ruží a Zoologická záhrada

Záhrada ruží vznikla v 60. rokoch 20. storočia (1961-1964). Ružová záhrada sa môže pochváliť viac ako 16 000 kríkmi ruží, ktoré predstavujú viac ako 450 druhov. Zoologická záhrada z roku 1887 je domovom viac ako 400 druhov zvierat. Niektoré zvieratá uvidíte priamo z verejnej časti parku. Park je ideálnym miestom pre rodiny s deťmi. Tie tu nájdu malý, či veľký kolotoč, šliapacie bicykle, turistický vláčik, štvorkolky, hojdačky, motokáry, minilode alebo si môžu prenajať vodný bicykel a plaviť sa medzi kačkami a labuťami.

V parku tiež nájdete stánky s občerstvením a so suvenírmi. Park je otvorený od polovice apríla do polovice októbra denne medzi 6.30-22.30 h a od polovice októbra do polovice apríla denne medzi 6.30-20.30 h. Park je zatvorený v prípade silného vetra. Vstup do parku je bezplatný.

18. Tržnica Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse)

Pre nasatie miestnej atmosféry vám odporúčam navštíviť tržnicu Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse; 1,9 km/27 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour). Prvú tržnicu otvorili už v 2. polovici 19. storočia (1859). O storočie neskôr otvorili tržnicu Paula Bocusea. Vo vnútri nájdete viac ako 60 obchodníkov. Ostal som prekvapený, koľko ľudí v nej obedovalo. Okolo nás bolo všade počuť francúzštinu. Tu človek pochopí snáď najlepšie francúzsku kultúru. Hlavne nechoďte do tržnice hladní, lebo budete mať chuť všetko zjesť.

Paul Bocuse, jeden z najväčších šéfkuchárov 20. storočia, zakladateľ hnutia nouvelle cuisine a spolku Bande a Bocuse, propagoval novú kuchyňu. Jeho reštaurácia v Collonges-au-Mont-d’Or neďaleko Lyonu držala od roku 1965 až do jeho smrti (2018) nepretržite 3 michelinské hviezdy. Je tak jedinou reštauráciou na svete, ktorá si ich udržala tak dlho.

19. Filmová freska (Fresque du cinéma)

Kde inde mohla vzniknúť filmová freska (Fresque du cinéma; 1 km/15 min. pešo východne od námestia Place Bellecour), ak nie v Lyone. V meste sa to v roku 1895 vďaka bratom Lumièrovcom všetko začalo. Na freske by ste mali vidieť väčšinu filmov, ktoré natočili v meste. Freska nie je práve v najlepšom stave. V spodnej časti ju niekto pokreslil graffiti. Všimol som si, že niektorí cestovateľskí sprievodcovia ju asi pre istotu už ani neodporúčajú.

20. Múzeum Lumière (Musée Lumière)

Múzeu bratov Lumièrovcov (Musée Lumière; 3,5 km/50 min. pešo juhovýchodne od námestia Place Bellecour) som venoval samostatný článok.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Vynálezy bratov Lumièrovcov

V roku 1881, keď mal Louis 17 rokov, vynašiel fotografické platne pripravené na použitie. Platne boli známe ako modré štítky, podľa krabičiek, v ktorých sa predávali. Práve tieto platne priniesli Lumièrovcom slávu a bohatstvo. Kinematograf si dali patentovať v roku 1895. Prvý film vznikol pravdepodobne 19. marca 1895. 33 divákov 1. plateného verejného premietania videlo 10 filmov 28. decembra 1895 v parížskom Grand Café. Zachovalo sa 1 408 filmov z pôvodných 1 428, čo je pozoruhodné číslo.

Vedeli ste, že bratia Auguste a Louis takmer všetky svoje patenty zaregistrovali spolu pod oboma menami?

K nim neskôr pridali viac ako 600 ďalších filmov. Louis podal patent na fotorámu 29. decembra 1900. Ide o fotografický proces, ktorý umožňuje jeden 360° záber a jeho projekciu na valcové plátno. Vo štvrtok 17. decembra 1903 vynašli bratia Lumièrovci farebnú fotografiu – autochróm. Na trh ho komerčne uviedli v roku 1907 a používal sa takmer 30 rokov (do roku 1935).  

Vila Lumière

Vilu Lumière postavili medzi rokmi 1899-1901 pre Antoina a Joséphine Lumièrovcov, rodičov Augusta a Louisa. V roku 1972 ju mesto Lyon zachránilo pred zničením. Medzi rokmi 1978-1991 sa stala domovom Národnej fotografickej nadácie. V roku 1982 vznikol Inštitút Lumière, ktorý vo vile sídli od samého začiatku. Inštitút okrem iných aktivít vo vile prevádzkuje múzeum.

Prehliadka Múzea Lumière

Po zakúpení vstupenky dostanete plán vily, ktorú si už potom sami prechádzate. V múzeu nie je žiadna šatňa, takže pokiaľ nemusíte, neberte si so sebou žiadne veľké tašky, pretože ani pani v pokladni nie je ochotná si vaše ruksaky vziať. Múzeum Lumière sa venuje histórii rodiny, kinematografu, technickým výtvorom bratov Lumièrovcov a skúma proces vynálezu filmu. Bratia sa okrem fotografie a stereoskopickému filmu venovali tiež oblastiam ako zvuk, mechanika alebo výskum medicíny.

Prehliadka múzea začína na prízemí vily v zimnej záhrade. Jeanne-Joséphine Lumière, Antoinova manželka, pestovala v zimnej záhrade mnoho kvetín. Už v roku 1900 mala miestnosť podlahové kúrenie. Zimná záhrada patrí medzi najkrajšie miestnosti vily, možno aj vďaka 4 rôznym druhom mramoru. Okrem 1. kinematografu uvidíte tiež reklamné plagáty na jeho kúpu.

Na poschodí prehliadka začína výstavou fotografií z rodinného života, niektoré fotografie pochádzajú práve z vily, v ktorej sa nachádzate. Spálňu Antoina a Joséphine Lumièrovcov ponechali vo vile v jej pôvodnej podobe. Zaujímavosťou je, že rodina veľmi rýchlo vybavila svoju vilu telefónom a dokonca aj nákladným výťahom. Nevynechajte 2 premietacie miestnosti. V prvej uvidíte 15-minútovú ukážku z filmu Lumière! Dobrodružstvo sa začína. Druhá ponúka zmes zvuku a vybraných scén z filmov.

Najviac ma zaujal Zoetrop, svetelné umelecké dielo od Émilie Tolot, ktorý vynašli už v roku 1834. Dielo vytvára ilúziu pohybujúcich sa obrazov vďaka súhre rýchlosti a svetla. Obsahuje viac ako 400 sôch, ktoré sa skladajú zo 16 sérií po 24 postavách. Každá séria zobrazuje postavu, ktorá kráča, gestikuluje alebo tancuje v rôznych pózach. Zoetrop sa pohybuje rýchlosťou asi 12 snímok za sekundu. Ilúzia sa dosahuje pomocou stroboskopických projektorov.

Galéria Kino

Po prehliadke vily nezabudnite navštíviť Galériu Kino, ktorá sa nachádza len pár krokov západne od vily vedľa rovnomennej kaviarne. Galériu umiestnili do bývalého skladu továrne. Venuje sa filmovej fotografii a výstavám zberateľských plagátov. V čase našej návštevy bola v galérii fotografická výstava Lumièrovo dobrodružstvo, Postavy z Lumièrových filmov. Výstava vznikla pri príležitosti 130. výročia vzniku kinematografu (1895). Na výstave uvidíte postavy, ktoré sa objavujú vo filmoch na rôznych miestach Francúzska a v zahraničí (v súčasnosti to je 31 krajín) medzi rokmi 1895-1905. Výstavu pre vysoký záujem predĺžili do 1. februára 2026.

Praktické info o Múzeu Lumière a Galérii Kino

Múzeum Lumière (Musée Lumière) sa nachádza 3,5 km/50 min. pešo východne od námestia Place Bellecour. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-18.30 h. Vstupenka stojí 9,50 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou. Galéria Kino (Galerie Cinéma) je otvorená od utorka do nedele medzi 11.00-19.00 h. Vstupenka do galérie stojí 4 eur/os., po predložení vstupenky do Múzea Lumière stojí 1 eur/os. Vstupenky na prehliadku a podujatie si môžete kúpiť aj on-line.

Navštívte tieto filmové lokality:

• Zámok Veltrusy v Česku
• Kráľovský Winchester v Spojenom kráľovstve
• Vicenza – perla renesancie v Taliansku

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránku inštitútu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Múzeum Lumière v Lyone je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Pavia dostať?

Pavia je hlavným mestom rovnomennej provincie v regióne Lombardsko na severe Talianska, 43 km/40 min. autom južne od Milána.

Autobusom

Autobusová stanica Autostazione di Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria.

Vlakom

Železničná stanica Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria neďaleko autobusovej stanice. Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 16 eur.

Vlaková odysea

Do Pavie som cestoval z Bergama cez Milano Lambrate a Milano Rogoredo. Celá trasa, vrátane prestojov na staniciach, mala trvať 1 h a 41 min. To by som ale musel stihnúť prípoj v Milano Rogoredo. Na prestup tam som mal 22 minút. Vravíte si, času dosť. Ale nie v prípade, keď vlak už z Lambrate odchádza s 20-minútovým meškaním a na tak krátkom úseku ešte naberie ďalšie meškanie nejakú 1-2 minúty. Je samozrejmé, že som nemal čas stihnúť vlak v Rogoredo.

Ďalší odchádzal, našťastie, len o polhodiny neskôr. Vlaky, nepoviem rýchliky, ale dokonca ani osobáky, sa navzájom nečakajú ako u nás na Slovensku. A preto si veľmi vážte, keď na vás počká prípoj vo Vrútkach alebo v Kysaku. Do Pavie som sa nakoniec dostal o tú polhodinu neskôr, takže celá cesta trvala 2 h a 11 min. A to bola len cesta tam. Vedel som, že v ten deň večer o 21.00 h začínajú štrajkovať zamestnanci železníc. Nepredpokladal som ale, že vďaka tomu nepôjdu ďalšie vlaky už poobede v ten deň.

A tak som si na stanici v Pavii počkal ďalšie 2 hodiny navyše, kým konečne išiel vlak do Milána, tentoraz už bez prestupu v Rogoredo. Asi si viete predstaviť, ako sa ľudia, ktorí by cestovali 4 vlakmi, natlačilo do jedného vlaku. O klimatizácii ani nehovorím. Do Milána som mal cestovať zrýchleným vlakom bez prestávok. Keďže ale predošlé vlaky nešli, vlak, ktorým som cestoval, zastavoval za každou zákrutou. Našťastie, prípoj v Milano Lambrate som stihol a do Bergama som nakoniec docestoval. Čo vám poviem?! „Milujem“ talianske vlaky!

Kde v meste Pavia získať info?

Turistické informačné centrum Tourist Infopoint Pavia sa nachádza priamo na námestí Piazza della Vittoria vo východnej časti zástavby.

Čo v meste Pavia robiť, vidieť a navštíviť?

Nachádza sa v meste Pavia 3. alebo 4. najväčšia kupola katedrály v Taliansku? Kostol, v ktorom korunovali Barbarossu, jedna z najstarších univerzít Európy, podivné vysoké úzke veže, či hrad s viacerými expozíciami. V meste je atrakciou dokonca i most.

Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria)

Centrom historického jadra mesta je Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria), ktoré lemujú obchody, reštaurácie, kaviarne a bary. Južnú časť zástavby zaberá palác Broletto, v ktorom sa zasadalo v 11.-16. storočí. Už za čias Ríma sa v týchto miestach usporadúvali trhy. V juhozápadnom rohu námestia sa týči mohutná veža katedrály.

Katedrála sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta)

Katedrálu sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta; 230 m/3 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza della Vittoria) som pôvodne ani neplánoval navštíviť. Keď už som ale išiel okolo, povedal som si, prečo nenahliadnuť dovnútra. A stihol som to len tak-tak. Katedrálu už plánovali zavrieť na pravidelnú poobednú prestávku.

Vedeli ste, že kupola katedrály v Pavii je so svojím priemerom 30-35 m a výškou 80-97,5 m 3. najväčšou kupolou v Taliansku? Pomyselné zlato vyhrala Bazilika sv. Petra v Ríme (priemer cca 41-42 m, výška 136 m). Striebro patrí Brunelleschiho kupole kostola Santa Maria del Fiore vo Florencii (priemer cca 45-54 m, výška 116 m). Zemiakovú medailu získala kupola Duomo Nuovo v Brescii (priemer 21-26 m, výška 80 m). Ak by sme započítali antický chrám Panteón v Ríme s priemerom 43 m, ktorý ale nie je katedrálou, Pavia by obsadila až 4. priečku. Ak v tom máte menší zmätok ako ja, vedzte, že najporovnateľnejším kritériom je priemer kupoly, zatiaľ čo výška kupoly ukazuje jej monumentálnosť v priestore.

Pred katedrálou stojí jazdecká socha Regisola, kópia originálu, ktorý pôvodne stál v Ravenne. Prvú sochu zničili jakobíni, ktorí ju považovali za symbol monarchie.

Krytý most (Ponte Coperto)

Neodmysliteľnou súčasťou panorámy Pavie je jej krytý most (Ponte Coperto; 500 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza della Vittoria). Postavili ho v polovici 14. storočia, aby nahradil pôvodný rímsky, ktorý môžete stále vidieť vedľa súčasného mosta. Most spája centrum Pavie s dedinou práčiek, rybárov a ťažiarov štrku Ticino. Počas 2. svet. vojny ho zbombardovali. Súčasný most je z 50. rokov 20. storočia.

Kostol sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore)

Počas cestovania zvyčajne nenavštevujem kostoly, mešity, či synagógy. V Pavii je ale jeden kostol, ktorý som chcel navštíviť, pretože sa s ním spája významná historická udalosť. V románskom kostole sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore; 550 m/7 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) korunovali v roku 1155 rímsko-nemeckého kráľa Fridricha I. Barbarossu, ktorý sa zúčastnil 3. krížovej výpravy. Kostol je otvorený v pondelky medzi 7.00-12.00 h, 15.00-19.00 h a od utorka do nedele medzi 7.00-19.00 h.

Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia)

Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) patrí medzi najstaršie univerzity v Európe. Jej počiatky siahajú do roku 1361.

Stredoveké veže (Torri medievali)

V areáli univerzity neprehliadnete 3 vysoké a úzke stredoveké veže (Torri medievali; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria). Súčasný návštevník Pavie len veľmi ťažko uverí tomu, že panorámu mesta niekedy tvorila stovka takýchto veží. Do súčasnosti sa ich zachovalo 5. Tri v areáli univerzity a 2 na ulici Via Luigi Porta. Postavili ich v priebehu 11. a 12. storočia z tehál. Predstavovali moc rodiny, ktorej patrili. Žiaľ, dovnútra veží sa nedostanete.

Viscontiho hrad (Castello Visconteo)

Galeazzo II. Visconti započal výstavbu hradu (Castello Visconteo; 1 km/13 min. pešo severne od námestia Piazza della Vittoria) v roku 1360. Hrad dokončili za neuveriteľných 5 rokov. Plnil predovšetkým vojenskú funkciu, ale bol tiež sídlom dvora. Dôkazom toho sú pozostatky fresiek, výzdoba zo zlata a lapisu lazuli. Pôvodne mal hrad 4 krídla. Severné krídlo zničilo francúzske delostrelectvo v 16. storočí. Hrad slúžil v 19. storočí ako vojenské kasárne. V 20. storočí hrad odkúpilo mesto, ktoré ho premenilo na kultúrne centrum s viacerými expozíciami a výstavnými priestormi. Najviac ma ohromil svojou veľkosťou obraz „Vyslanectvo Niccola Machiavelliho, florentského občana a tajomníka, do Imoly na stretnutie s Cesarem Borgiom, vojvodom z Valentina“ od Federica Faruffiniho.

Nenechajte sa zmiasť tak ako ja. Vstup do hradu nie je z juhu, ako by jeden mohol predpokladať, ale akoby zboku hradu, zo západu. Počas prehliadky cez leto 2025 som tiež natrafil na robotníkov, ktorí rekonštruovali hrad. Z tohto dôvodu boli otvorené len niektoré expozície, archeologická expozícia, románske a renesančné sochárstvo a galérie antického umenia, umenia 17., 18. a 19. storočia. Múzeum je otvorené pondelky, stredy až piatky medzi 14.00-18.00 h, cez víkendy a sviatky medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka do nádvoria, portiku a lodžie stojí 1 eur/os. Vstupenka do expozícií stála 10 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Kde sa v meste Pavia najesť?

Pavia je známa svojím rizotom z olivového oleja, masla, cibule, cesnaku, mrkvy, zeleru, fazule, paradajok, bieleho vína, samozrejme ryže, vývaru a strúhaného syra. Už počas jazdy vlakom z Milána vám určite neuniknú rozľahlé ryžové polia, ktoré sa rozprestierajú okolo mesta. Pôvodne som plánoval navštíviť jednu reštauráciu, v ktorej pripravujú rizoto. Prišiel som ale v čase najvyššej obedovej špičky. Hostia si podávali kľučku a čakali v rade na stôl. Po chvíli čakania a zistení, že rad sa veľmi nehýbe, som sa otočil a hľadal náhradu.

Objavil som reštauráciu, v ktorej pripravovali výbornú pizzu. Neapolská reštaurácia La Nuova Mergellina (250 m/3 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria) je známa tiež svojou pizzou, ktorej cesto sa necháva kysnúť 36-100 hodín. Ochutnal som pizzu Pugliese. Vysoký chrumkavý okraj, paradajkový základ, mozzarella, výrazné ančovičky, ešte výraznejšie kapary, čierne olivy, cibuľa, parmezán a bazalka. Za pizzu a svetlý ležiak som zaplatil 17 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Pavia zájsť na kávu a drink?

Pri prehliadkach miest rád objavujem nové jedlá a nápoje. V Pavii som si kládol za cieľ ochutnať Tortu Paradiso v Pasticceria Vigoni. Základom torty je piškóta z múky, masla a cukru. Hodí sa ako samostatný dezert alebo k rôznym krémom a pudingom. Na moje prekvapenie bola cukráreň v čase mojej návštevy zatvorená. Zároveň pôsobila, že je v tomto stave už niekoľko rokov.

Nakoniec som sa zastavil v kaviarni Delizia Caffè (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria). Doplnil som kofeín v podobe espressa a oddýchol si pri Aperol Spritz. Keby som vedel, že železničiari začnú štrajkovať o niekoľko hodín skôr, predĺžil by som si svoj pobyt v kaviarni aspoň o 2 hodiny. Za účet som zaplatil 8,30 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prejdite sa po významných mostoch aj v týchto mestách:

• Tirana plná kontrastov
• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
• Umenie a grappa v Bassano del Grappa
• Čo vidieť v Ľubľane zadarmo?
• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pavia – kupola, rizoto a torta je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Opera v Osle (Operahuset Oslo)

Opera v Osle (Operahuset Oslo; 1,6 km/22 min. pešo juhovýchodne od radnice) je neprehliadnuteľnou dominantou východnej časti pobrežia mesta od roku 2008. Pripomína ľadovec, ktorý trčí ponad hladinu. V budove sídlia Nórsky národný balet, operný orchester a baletná škola. Z voľne prístupnej strechy opery vám bude patriť celé mesto. Interiér zase patrí mramoru a dubovému drevu. Operu, balet, či akékoľvek iné predstavenie si vychutnáte v 3 sálach – hlavná s 1 369 miestami, 2. pódium so 400 miestami a skúšobná miestnosť pre 200 osôb. Koncerty sa ale často odohrávajú aj vo foyeri budovy, na balkónoch alebo dokonca na streche.

Opera ma vítala už z diaľky. Neďaleko nej stojí zbrusu nové múzeum Edvarda Muncha s jeho svetoznámym obrazom Výkrik. A pred múzeom zase „Oslo Eye“, alebo tiež diablovo koleso. Bolo mi jasné, že práve na tomto mieste chcem mať svoju fotku z Osla. V meste ma prekvapila všade vládnuca pohoda. Ľudia sedeli takmer všade, kde mohli, na streche opery dokonca tancovali. Nikto sa za ničím nenaháňal, všetci žili pre túto chvíľu.

Foyer opery je otvorený od pondelka do soboty medzi 11.00-22.00 h, v nedele medzi 12.00-22.00 h. Komentované prehliadky so sprievodcom sú v angličtine, nemčine a nórčine. Počas prehliadky navštívite zákulisie a hlavné pódium, dozviete sa o architektúre, javiskových technológiách, ale aj samotnej opere a balete. Prehliadka trvá asi 50 minút. Vstupenka stojí 150 nok/13,01 eur/os. Vstupenky si kúpite na oficiálnej internetovej stránke opery, kde uviedli aj dátumy, časy a jazyky prehliadok.

Pevnosť Akershus (Akershus festning)

Ak budete do Osla prichádzať loďou, už z diaľky vás bude vítať hrdo sa vypínajúca pevnosť Akershus (Akershus festning; 850 m/11 min. pešo juhovýchodne od radnice). V areáli pevnosti môžete navštíviť hrad, Múzeum ozbrojených síl, Nórske múzeum odboja a návštevnícke centrum. Zamestnanci návštevníckeho centra poskytujú informácie a organizujú prehliadky pevnosti. V centre sa nachádzajú 2 bezplatné výstavy.

Trochu histórie

Výstavba hradu i pevnosti sa začala v roku 1299 a ukončili ju v 14. storočí. Hrad (Akershus slott) odolal v priebehu storočí mnohým obliehaniam. V 17. storočí ho prestavali na renesančný zámok. Zatiaľ čo po pevnosti a jej hradbách sa môžete voľne túlať, hrad spoplatnili. Uvidíte pôvodný stredoveký hrad, miestnosti dánsko-nórskych kráľov, honosné siene, temné žaláre, hradnú kaplnku a krypty. Múzeum ozbrojených síl (Forsvarsmuseet) sa zameriava na vojenskú históriu Nórska od čias Vikingov až po súčasnosť. Nórske múzeum odboja (Norges Hjemmefrontmuseum) približuje udalosti, ktoré sa odohrali počas nemeckej okupácie v rokoch 1940-1945.

Praktické informácie

Hlavná brána do pevnosti je otvorená celoročne denne medzi 6.00-21.00 h, bočné brány celoročne denne medzi 7.00-18.00 h. Hrad je otvorený od konca mája do konca augusta od pondelka do soboty medzi 10.00-16.00 h, nedele medzi 12.00-16.00 h. Komentované prehliadky pevnosti so sprievodcom v angličtine sú cez víkendy o 12.00 h a o 14.00 h, v nórčine cez víkendy o 13.00 h a o 15.00 h. Prehliadka trvá 55 minút. Návštevnícke centrum pevnosti, Múzeum ozbrojených síl aj Nórske múzeum odboja sú otvorené od mája do augusta od piatka do stredy medzi 10.00-17.00 h, štvrtky medzi 10.00-20.00 h a od septembra do apríla denne medzi 10.00-16.00 h. Vstupenka na hrad, do Múzea ozbrojených síl i do Nórskeho múzea odboja stojí každá 150 nok/13,01 eur/os.

Kráľovský palác (Det kongelige slott)

Kráľovský palác (Det kongelige slott; 750 m/12 min. pešo severozápadne od radnice) je domovom súčasného nórskeho kráľa Haralda V. a jeho manželky, kráľovnej Sonje. Palác postavili v rokoch 1824-1848 za vlády kráľa Karla Johana (Karol XIV. Ján, 1763-1844), ktorého jazdecká socha hrdo stojí pred palácom. Striedanie stráží s kráľovskou gardou sa odohráva pred palácom každý deň o 13.30 h.

Pre návštevníkov je palác otvorený počas letnej turistickej sezóny od júna do augusta denne medzi 10.00-17.00 h len v rámci komentovanej prehliadky so sprievodcom. Prehliadky v angličtine sú denne o 12.00 h, 14.00 h, 14.20 h a o 16.00 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Vstupenka stojí 220 nok/19,09 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line alebo telefonicky.

Katedrála v Osle (Oslo Domkirke)

Keď sa povie katedrála, všetci si asi predstavíme obrovský honosný gotický kostol, ktorý postavili niekedy v stredoveku. Určite budete prekvapení, keď uvidíte nenápadnú katedrálu v Osle (Oslo Domkirke; 950 m/13 min. pešo východne od radnice) z roku 1697. Je hlavným kostolom diecézy v meste a farským kostolom katedrálneho zboru. Okrem bohoslužieb ho využíva aj kráľovská rodina a štát na oficiálne udalosti, napr. svadby a pohreby. Príležitostne sa kostol využíva na koncerty. Katedrála je otvorená od soboty do štvrtka medzi 10.00-16.00 h, v piatky medzi 16.00-00.00 h. Je voľne prístupná návštevníkom.

Historické múzeum (Historisk museum)

Historické múzeum (Historisk museum; 700 m/10 min. pešo severne od radnice) obsahuje najväčšiu nórsku zbierku predmetov od praveku, cez obdobie Vikingov až po stredovek. Uvidíte vikingské meče, šperky alebo najzachovanejšiu vikingskú prilbu na svete. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-17.00 h. Vstupenka stojí 160 nok/13,88 eur/os.

Zámocký park (Slottsparken)

Zámocký park (Slottsparken; 800 m/13 min. pešo severne od radnice) je jedným z prvých verejných parkov Osla. Napriek tomu, že v ňom stojí kráľovský palác, park je otvorený pre všetkých celoročne. Na moje počudovanie sa pomerne dosť blízko dostanete aj ku samotnému palácu. Samozrejme ho stráži kráľovská stráž, tak radšej nerobte žiadne prudké pohyby, aby ste nevzbudzovali pozornosť. V parku nemusíte sedieť na lavičke ako 5 peňazí, ale môžete v ňom aj piknikovať, zabehať si, opaľovať sa, hrať sa, alebo dokonca tancovať, čoho som bol svedkom.

Park krášlia okrem niekoľkých jazierok tiež viaceré sochy, napr. socha korunnej princeznej Märthy, kráľovnej Maud alebo monument Karla Johana. Park Dronningparken, ktorý je súčasťou Slottsparken v jeho juhozápadnej časti, je pre návštevníkov otvorený počas letnej turistickej sezóny od mája do októbra.

Radnica (Oslo Rådhus)

Vysoká 2-vežová budova z červených tehál, ktorú je vidieť a počuť z mnohých miest mesta, je zaručene radnica (Oslo Rådhus). Radnicu dokončili v roku 1950. Zvonkohra so 49 zvonmi patrí medzi najväčšie v Škandinávii. Hrá každú celú hodinu medzi 7.00-00.00 h. Je sídlom mestskej rady a zastupiteľstva mesta. Každý rok 10. decembra sa v nej udeľuje Nobelova cena mieru. Radnica je otvorená denne medzi 9.00-16.00 h. Pred vstupom prejdete bezpečnostnou kontrolou. Vstup do radnice je zdarma. Komentované prehliadky so sprievodcom v nórčine a angličtine sa konajú od konca júna do konca augusta denne o 10.00 h, 12.00 h a o 14.00 h. Prehliadka trvá 45 minút. Prehliadky sú taktiež zadarmo.

Polovica je za nami. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v Osle?

Park sôch Tjuvholmen

Park sôch Tjuvholmen (Tjuvholmen skulpturpark; 1 km/15 min. pešo juhozápadne od radnice) sa nachádza na samom okraji novovybudovanej promenády. Sochy v parku vytvorili viacerí medzinárodní súčasní umelci. Priznám sa, že nie som veľký priaznivec súčasného umenia. Čo som asi rozpoznal, bolo súsošie Snehulienky a 7 trpaslíkov, i keď aj tu boli dve Snehulienky a trpaslíkov snáď nezráta nik. Súsošie na mňa pôsobilo dosť desivo. Z parku je to len na skok do múzea moderného umenia Astrup Fearnley, či na vyhliadku Tjuvtitten. Tá má podobu vysokého úzkeho skleneného výťahu. V čase mojej návštevy ale bola dočasne zatvorená. Z parku dovidíte na protiľahlý polostrov Bygdøy s múzejnou štvrťou, napr. Múzeum vikingskej lode, Nórske námornícke múzeum, či skanzen. Dostanete sa tam autom, hromadnou dopravou alebo loďou, ktorá sa plaví spred radnice.

Nórsky parlament (Stortinget)

Historickú budovu Nórskeho parlamentu (Stortinget; 500 m/7 min. pešo severovýchodne od radnice) postavili v rokoch 1861-1866. Budovu navštívite len počas komentovaných prehliadok so sprievodcom. V roku 2025 sa prehliadky budú konať od pondelka do piatka od 30. júna do 15. augusta. Prehliadky v angličtine sú vždy o 10.15 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Nemusíte si vopred rezervovať miesto v skupine. Prehliadky sú bezplatné. Pred prehliadkou prejdete bezpečnostnou kontrolou. Veci si musíte nechať v šatni. Počas prehliadky môžete fotografovať okrem bezpečnostnej kontroly. Filmovanie sprievodcu nie je povolené.

Damstredet

160 m dlhú dláždenú ulicu Damstredet (1,4 km/21 min. pešo severovýchodne od radnice) lemujú nízke drevené domy z prelomu 18. a 19. storočia. Tešil som sa, keď ulicu navštívim a pozriem si tradičnú nórsku architektúru. Kým na prvom dome bolo lešenie, pred tým druhým zase boli obrovské vrecia so stavebným materiálom. Výhľadu na tretí dom bránili obrovské kontajnery a pred štvrtým domom parkovala jeho majiteľka. Buď sa v priebehu storočí vytratilo čaro tejto ulice, alebo som len skrátka neprišiel vhodnú chvíľu.

Cintorín nášho Spasiteľa (Vår Frelsers Gravlund)

Neďaleko Damstredet sa rozprestiera rozľahlý cintorín nášho Spasiteľa (Vår Frelsers Gravlund; 1,3 km/20 min. pešo severne od radnice). Na cintoríne je pochovaných mnoho slávnych Nórov, napr. dramatik a spisovateľ Ibsen, expresionistický maliar Munch, či prozaik a dramatik Bjørnson.

Akerselva

Od jazera Maridalsvannet (8,6 km/1 h 8 min. pešo severne od radnice) až po Oslo fjord (1,6 km/22 min. východne od radnice) preteká cez mesto rieka Akerselva. Okolo nej vyrástla rekreačná oblasť. Nájdete tu miesta na kúpanie a oddych, vodopády, lesné oblasti, ale aj miesta na rybolov. V okolí rieky sa nachádzajú vzácne druhy rastlín a živočíchov. Rieka a jej okolie sú chránenou kultúrnou oblasťou. Popri rieke vedie turistický chodník vhodný na prechádzky, beh, či cyklistiku.

Rieku som odfotil z mosta Grünerbrua. Kedysi sa v týchto miestach nachádzal najstarší most cez rieku. Až do roku 1654 bol jediným mostom, ktorý spájal východ a západ mesta. Na moste sa vyberalo mýto za vstup do mesta. Most bol tiež svedkom bitky kráľa Sverreho a Birkebeinerne. Švédsky kráľ Karol XII. ho v roku 1716 celý vypálil.

Nórsky Nobelov inštitút (Det Norske Nobelinstitutt)

Vedeli ste, že Nobelova cena mieru sa odovzdáva v Osle, na rozdiel od všetkých ostatných cien, ktoré sa odovzdávajú v Štokholme? Dôvod súvisí s poslednou vôľou samotného Alfreda Nobela. V jeho testamente z roku 1895 sa uvádza, že cenu má udeľovať Nórsky parlament, alebo ním poverený výbor. V tom čase ešte Nórsko a Švédsko tvorili personálnu úniu. Dvom samostatným krajinám so svojimi inštitúciami vládol jeden kráľ. Nobel pravdepodobne veril, že nórski politici budú nezávislejší a vhodnejší na rozhodovanie o otázkach mieru. Tradícia sa zachovala dodnes, aj keď únia sa rozpadla v roku 1905.

Nórsky Nobelov inštitút (Det Norske Nobelinstitutt; 850 m/13 min. pešo severozápadne od radnice) založili v roku 1904, aby podporoval Nobelov výbor pri rozhodovaní o tom, komu by mali udeliť Nobelovu cenu mieru. Od roku 1905 sa do inštitútu presunulo slávnostné odovzdávanie cien, ktoré sa dovtedy odovzdávali v parlamente. V októbri sa v inštitúte oznamuje laureát ceny mieru, 9. decembra, deň pred slávnostným odovzdávaním cien na radnici, tu prebieha tlačová konferencia laureáta. Inštitút tiež organizuje tzv. Nobelove sympóziá, na ktorých sa diskutuje o témach týkajúcich sa mieru a konfliktov.

Navštívte opery aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• Craiova – hlavné mesto Olténie
• V meste Lipsko „bacha“ na Bacha!

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 5. 6. 2025 (1 eur = 11,5265 nok).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Osle je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Grand Place

Štvrť Grand Place s rovnomenným námestím je samotným srdcom Bruselu. Trhovisko sa v týchto miestach nachádzalo už 12. storočí. Neskôr bolo centrom obchodného, kultúrneho, politického, súdneho života. Dominantami námestia sú radnica a múzeum mesta. Od 15. storočia ho lemujú domy bývalých cechov. V priebehu 17. a predovšetkým v 19. storočí ho viackrát prestavali. Námestie je celoročným dejiskom slávnostných podujatí. Od roku 1998 je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Radnica mesta Brusel (Hôtel de Ville de Bruxelles)

Radnica mesta Brusel (Hôtel de Ville de Bruxelles) zdobí juhozápadnú stranu námestia Grand Place od 15. storočia. Základný kameň položili už v roku 1401. Je ukážkou gotickej civilnej architektúry. Počas francúzskeho bombardovania v roku 1695 ako zázrakom prežila. Veži vysokej 96 m dominuje kópia sochy sv. Michala archanjela, ochrancu mesta. Pôvodnú sochu nájdete v múzeu mesta oproti. Prijímacie miestnosti a komnaty poslancov obsahujú nádherné bruselské tapisérie zo 16., 17. a 18. storočia, honosné gotické drevené výrobky, erby starých cechov a obrazy zo zbierok Múzea mesta Brusel.

Radnicu môžete navštíviť s video sprievodcom vo francúzštine, holandčine, angličtine, nemčine, taliančine a španielčine. Prehliadku si zase rezervujete na oficiálnej stránke mesta. Radnica je otvorená pondelky, stredy a nedele medzi 11.00-17.00 h, piatky a soboty medzi 15.00-19.00 h, utorky je radnica zatvorená. Vežu navštívite len so sprievodcom v rámci panoramatických prehliadok v angličtine v soboty a nedele o 15.00 h a 17.00 h, vo francúzštine cez víkendy o 16.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. V radnici môžete platiť len platobnou kartou.

Múzeum mesta Brusel (Musée de la Ville de Bruxelles)

Múzeum mesta Brusel (Musée de la Ville de Bruxelles) sídli v tzv. Kráľovskom dome (Maison du Roi) na severovýchodnej strane námestia Grand Place priamo oproti radnici. Názov odkazuje na pôvodných majiteľov domu. Na začiatku 16. storočia bol majiteľom budovy španielsky kráľ Karol V. Na centrálnej veži stojí socha s jeho podobizňou a vitráže na schodisku predstavujú majetky jeho ríše. Súčasná podoba domu pochádza z poslednej štvrtiny 19. storočia (1873). Zaujímavosťou je, že holandský názov budovy Broodhuis odkazuje na pôvod miesta. V 13. storočí sa v týchto miestach nachádzal trh s chlebom.

Stála expozícia múzea sa zameriava na históriu mesta. Určite si nenechajte ujsť pôvodnú sošku cikajúceho chlapčeka, obraz od Jana Bruegela staršieho z roku 1595-1597 Le Cortège de Noces (Svadobný sprievod), tapisérie zo 17. a 18. storočia, model mesta v 13. storočí, či pôvodný veterníček na strechu s podobou ušatého sv. Michala archanjela, ktorý zdobil vrchol radničnej veže. Krátkodobá výstava ZinnekeCity – My sme Brusel! predstavuje dary od obyvateľov mesta múzeu. Pristavil som sa pri obraz „Rad“ od sýrskeho umelca Abdallu Al Omariho. Obraz je zo série „Zraniteľnosť“, ktorá zobrazuje svetových lídrov ako utečencov. Výstavu môžete navštíviť do 15. júna 2025.

Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-17.00 h. Vstupenka stojí 10 eur/os. Zároveň zahŕňa vstup do múzea kostýmov cikajúceho chlapčeka GardeRobe MannekenPis. Vstupenky si môžete kúpiť aj on-line. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Domy na námestí

Námestie Grand Place lemujú bohato zdobené domy bývalých cechov. Poradie domov je vždy sprava doľava.

Severozápadná strana námestia

Domy č. 1-7 stoja na severozápadnej strane námestia Grand Place:

• 1. Dom cechu pekárov (Maison des Boulangers alebo tiež Le Roi d’Espagne) stojí v severnom cípe námestia. Pozlátená bronzová busta nad dverami predstavuje patróna pekárov sv. Auberta.
• 2. Dom výrobcov tukov (La Brouette) spoznáte podľa sochy sv. Egídia (patróna tohto cechu) ktorú pridali v roku 1912.
• 4. Dom cechu stolárov, tesárov, sústružníkov a debnárov (Le Sac) charakterizujú štvorhran, kľukový hriadeľ, píla, dláto, obruč, kladivo na fasáde budovy. Na vrchole budovy je kompas.
• 5. Vlčica (La Louve) prepožičala svoje meno domu cechu lukostrelcov. Nad vchodom uvidíte vlčicu, ktorá kojí Romula a Réma, zakladateľov Ríma, ďalej Apolóna, šípy a lýru. Na vrchole domu vstáva fénix z popola.
• 6. Lesný roh (Le Cornet) patril cechu lodiarov. Dom zdobia námorné kone, nástroje, hviezdy, slnko a mesiac, kavalieri, Tritón, námorníci, delfíny, vetry a korma lode.
• 7. Líška (Le Renard) sa objavuje na dome cechu obchodníkov s galantériou. Na fasáde uvidíte batoľatá, ktoré farbia, sušia a vystavujú tkaniny, zároveň alegórie svetadielov a spravodlivosti, 4 ročných období a na samotnom vrchole sv. Mikuláša.

Juhozápadná strana námestia

Na juhozápadnej strane námestia stoja domy č. 8-12:

• Radnica nesie číslo 8.
• Medzi domami č. 8 a 9 ešte stojí tzv. L’Étoile. Je najužším domom na námestí. Na jeho vrchole sa vypína hviezda. V dome v roku 1388 zomrel mestský hrdina Everard ’t Serclaes. Legenda hovorí, že ak pošúchate mosadznú sochu hrdinovej mŕtvoly na boku domu, budete mať šťastie.
• 9. Vyrezávaná labuť (Le Cygne) je nad dverami domu cechu mäsiarov. Dom ďalej zdobia alegórie hojnosti, mäsiarstva a poľnohospodárstva. V roku 1847 dom navštívil Karl Marx.
• 10. Zlatý strom (L’Arbre d’Or) patril a stále patrí cechu pivovarníkov. Fasádu zdobia fľaše vody, chmeľ a jačmenné klasy, ale aj batoľatá, ktoré nesú sud, pijú a zabávajú sa v spoločnosti capa. Cap je zviera spojené s Bakchom, starovekým bohom opitosti. V dome sa nachádza pivovarnícke múzeum.

Juhovýchodná strana námestia

Juhovýchodnú stranu námestia zaberá Kaštieľ vojvodov z Brabantu. Sedem domov (č. 13-19) sa ukrýva za jedinou fasádou, na ktorej uvidíte alegórie slávy, šťastia, starého čítajúceho muža, veterný mlyn, plechový hrniec, krajinu s kopcami, kabelku uzavretú šnúrkami a 19 búst brabantských vojvodov od Henricha I. po Karola II. španielskeho.

Severovýchodná strana námestia

Na severovýchodnej strane námestia stoja 2 zaujímavé domy a Múzeum mesta Brusel:

• 24. Fasáda domu cechu krajčírov (La Chaloupe d’Or) obsahuje patrónov cechu, sv. Barboru a sv. Bonifáca z Mainzu, ktorý v ruke drží erb cechu s nožnicami.
• 26-27. Holub (Le Pigeon). V tomto dome údajne žil Victor Hugo počas svojho exilu v roku 1852.
• Múzeum mesta Brusel sídli v dome č. 29-33.

Ak by ste sa o cechových domoch chceli dozvedieť viac, kliknite tu.

Kráľovské galérie sv. Huberta (Galeries Royales Saint Hubert)

Kráľovské galérie sv. Huberta (Galeries Royales Saint Hubert; 76 m/1 min. pešo severovýchodne od Grand Place) patria medzi 1. nákupné pasáže v Európe. Začínajú v mieste stretu ulíc Rue de l’Ecuyer a Rue d’Arenberg, pretínajú ulicu Rue des Bouchers a ústia na Rue du Marché aux Herbes. Dokončili ich pred polovicou 19. storočia (1847). Už od začiatku galérie ponúkali obchody, reštaurácie, kaviarne a byty. V tunajších kaviarňach sa stretávali maliari zo skupiny Cobra, spisovatelia Victor Hugo, Alexandre Dumas a mnohí ďalší. Pamätná tabuľa vedľa vchodu do cukrárne Méert pripomína 1. premietanie bratov Lumièrovcov 1. marca 1896.

Socha Šmolka (Statue du Schtroumpf)

Asi vám nemusím písať, že Šmolkovia sa narodili v Belgicku. Aby ste doširoka sa usmievajúceho Šmolka (Statue du Schtroumpf; 260 m/4 min. pešo východne od Grand Place) v Bruseli neprehliadli, pohodlne si sedí na veľkej hube. Socha má aj s podstavcom výšku takmer 5 m, váži 10 ton a 6 ľudí na nej pracovalo 6 týždňov.

Rue des Bouchers

Rušnú uličku Rue des Bouchers (230 m/3 min. pešo severovýchodne od Grand Place) lemujú reštaurácie, kaviarne a bary. Síce som sa priamo na ulici v žiadnom zariadení nezastavil, určite po nej budete prechádzať ku cikajúcemu dievčatku, príp. na pivo do Deliria.

Cikajúce dievčatko (Jeanneke Pis)

Mladšiu sestru cikajúceho chlapčeka, cikajúce dievčatko (Jeanneke Pis; 250 m/3 min. pešo severovýchodne od Grand Place) obnovuje rovnosť medzi mužmi a ženami, ktorú jej starší brat dekády podkopával. Najnezbednejšie dievčatko mesta prispieva k bruselskému zmyslu pre humor a ochraňuje páry, ktoré jej hodia mincu. Vyzbierané peniaze z fontány sa používajú na lekársky výskum a na pomoc núdznym.

Saint-Jacques

Štvrť Saint-Jacques na juh od Grand Place je známa soškou cikajúceho chlapčeka a viacerými nástennými maľbami.

Cikajúci chlapček (Manneken Pis)

Snáď najznámejšia socha a symbol folklóru Bruselu, radosti a sebairónie Bruselčanov, Manneken Pis (300 m/4 min. pešo juhozápadne od Grand Place) sa zašíva v bočnej uličke štvrte. Bronzová soška cikajúceho chlapca je taká malá, že ju veľmi jednoducho prehliadnete. Davy návštevníkov vám však napovedia, že idete správnym smerom. Fontána, ktorej je súčasťou, existuje už od 15. storočia (1451). Soška pribudla na začiatku 17. storočia (1619).

Pôvodnú sochu v priebehu storočí vandali niekoľkokrát poškodili a ukradli. Preto originál bezpečne uložili do Múzea mesta Brusel, kde si ju častokrát poriadne obzriete bez más zvedavých návštevníkov. Počas špeciálnych príležitostí obliekajú sochu do najrôznejších kostýmov. Spolu ich už je viac ako tisíc! Niektoré z nich vystavujú v múzeu GardeRobe MannekenPis v tej istej ulici. Ak by ste soche chceli darovať oblečenie i vy, musíte poslať oficiálnu žiadosť rade primátora a poslancom Bruselu.

Monsieur Jean

Mural Monsieur Jean (500 m/6 min. pešo juhozápadne od Grand Place) zobrazuje dobrodružstvá akéhosi pána Jeana. Konflikt vo vzťahu, depresia, priatelia, ktorí sa pravdepodobne nebudú sťažovať a nekonečný boj s každodennou rutinou.

Tintin

Mural Tintin (250 m/3 min. pešo juhozápadne od Grand Place) je len pár metrov od cikajúceho chlapčeka. Patrí medzi najznámejších hrdinov komiksov v Belgicku. Je duchovným dieťaťom Georgesa Prospera Remiho, ktorý tvoril pod pseudonymom Hergé. Zobrazená scéna je z dielu The Calculus Affair.

Broussaille

Mural Broussaille (260 m/3 min. pešo juhozápadne od Grand Place) je údajne úplne 1. nástennou maľbou v Bruseli. Na stene domu sa objavila už v roku 1991. Podľa Franka Pé, bruselského autora, sú obaja chlapci citlivé duše, zvedaví milovníci prírody a vášniví rojkovia. Vo svojich víziách vidia faunov, veľryby, ktoré lietajú nad sivým mestom, či obrovské korytnačky, ktoré prechádzajú cez ulicu. Mural zobrazuje mladý pár, ktorý sa drží za ruky. Táto štvrť je centrom nočného života homosexuálov. Podniky používali mural na propagáciu štvrte až do roku 1999. Vtedy ju premaľovali a čiernovlasá postava dostala ženskejší účes, náušnice a možno trochu väčšie prsia. Či išlo len o omyl, alebo to bolo prejav homofóbie, sa dnes už nedozvieme.

Le Piétonnier

Štvrti Le Piétonnier na západ a severozápad od Grand Place dominuje historická budova burzy. Štvrť je tiež miestom pochodov, protestov a demonštrácií. Jednej z nich, na podporu Palestíny, za jej oslobodenie a boj proti genocíde, som sa na námestí Place de Brouckère na konci marca zúčastnil aj ja.

Burza (Bourse de Bruxelles)

Budova belgickej burzy (Bourse de Bruxelles; 150 m/2 min. pešo severozápadne od Grand Place) pochádza z roku 1873. Zo sídla finančných trhov v minulosti sa stal multifunkčný priestor v súčasnosti. V budove sa nachádza ďalšie pivovarnícke múzeum, archeologická expozícia Bruxela 1238, kancelárie, reštaurácie a kaviarne. Budova je otvorená od utorka do nedele medzi 9.00-22.00 h. Vstup do budovy je zdarma.

Saint-Géry

Legenda hovorí, že ostrov Saint-Géry (na západ od Grand Place) je kolískou Bruselu. Kostol Saint-Géry, ktorý stál v strede ostrovov vytvorených ramenami rieky Senne, uchovával relikvie svätej Guduly. Tie v polovici 11. storočia preniesli do budúcej katedrály, ktorá dnes nesie jej meno.

Halles Saint-Géry

V roku 1802 postavili v strede verejného námestia fontánu v tvare pyramídy z roku 1767, ktorá pochádzala z hlavného nádvoria opátstva Grimbergen. Námestie bolo centrom trhov. Na konci 19. storočia (1882) postavili okolo fontány z tehál a železa kryté trhové haly (Halles Saint-Géry; 500 m/7 min. pešo severozápadne od Grand Place). Exteriér je vo flámskom neorenesančnom štýle, zatiaľ čo interiér využíva techniky kovovej konštrukcie. Prekvital tu obchod s mäsom a vajciami. Trh fungoval až do konca 2. sv. vojny, po ktorej ho začali obchodníci opúšťať. Definitívne budovu zavreli v roku 1977. Od roku 1987 patrí medzi chránené budovy. Od roku 1999 slúži ako výstavný priestor, miesto podujatí, infocentrum a bar. Pamätník označuje „nultý kilometer“, bod, od ktorého sa merajú všetky vzdialenosti v Belgicku.

V suteréne sa v čase mojej návštevy nachádzala výstava belgicko-japonských vzťahov, na poschodí zase výstava art deco kinosál v Bruseli. Texty dopĺňali historické a súčasné fotografie jednotlivých kín. Výstavu môžete navštíviť do 11. mája 2025. Výstava Pri stole van Buurena odhaľuje, ako art deco ovplyvnilo nielen architektúru a dekoratívne umenie, ale aj umenie zábavy a oslavu gastronómie. Výstavu môžete navštíviť do 29. júna 2025. Haly sú otvorené denne medzi 10.00-00.00 h. Vstup je voľný.

Nero

Od roku 1947 do roku 2002 sa Nero objavoval v novinách každý deň. Hrdinu spoznáte podľa motýlika, veľkého nosa a 2 vlasov. Marc Sleen, autor postavy, bol plodný karikaturista, ktorý rád narážal na aktuálne dianie. V meste sa nachádza aj jeho múzeum.

Dansaert

V štvrti Dansaert nevynechajte sochu cikajúceho psa.

Cikajúci pes (Zinneke Pis)

Socha cikajúceho psa (Zinneke Pis; 600 m/8 min. pešo severozápadne od Grand Place) je neoddeliteľnou súčasťou 3 cikajúcich bruselských sôch. Viete ale, čo znamená zinneke v Bruseli? Názov odkazuje na pojem cudzokrajný pes a teda aj na človeka, ktorý žije v Bruseli, ale nenarodil sa tam. Etymológia nás privádza k rieke Senne – Zinne, ktorá bola v 16. storočí plná utopených psov. Len niekoľko rokov predtým pomáhali psy hubiť potkany v meste. Sochu vytvoril v roku 1999 bruselský umelec Tom Frantzen. Ten rád používa typický bruselský zmysel pre humor, ktorý je fraškovitý, ale aj sebaironický.

Sainte Caterine – Vismet

V štvrti Sainte Caterine – Vismet na severozápad od Grand Place uvidíte pozostatky mestského opevnenia, mural, fontánu a nezvyčajný pamätník.

Čierna veža (Tour Noire)

Čierna veža (Tour Noire; 650 m/8 min. pešo severozápadne od Grand Place) je jedným z posledných svedkov prvých mestských hradieb. Vidieť ju môžete ale len z jednej strany. Z ďalších troch ju obklopuje hotel Novotel. Rieka Senne, hlavná bruselská rieka, opúšťala mesto práve pri tejto veži. Moja spomienka na vežu nie je práve najlepšia. Veľmi ma zaujímalo, ako veža vyzerá z „hotelovej“ strany. Tak som si ju obišiel. Žiaľ, našiel som tam len smrad a neporiadok. Do vnútra veže sa aj tak nedostanete. Pozerajte sa na vežu radšej len spredu.

Cubitus

Mural Cubitus (850 m/11 min. pešo severozápadne od Grand Place) sa opäť spája s najznámejším symbolom Bruselu. Biely pes Cubitus je životným dielom karikaturistu, ktorý vystupuje pod menom Dupa. Cubitus miluje dobré jedlo, rozhovor a fascinujúci román. Proti svojej vôli sa tiež dostáva k testovaniu vynálezov svojho pána. Koncom 80. rokov 20. storočia sa objavil v japonskom kreslenom seriáli. Na tejto nástennej maľbe sa cikajúci chlapček pozerá na cikajúceho Cubitusa, ktorý ho vytlačil z jeho miesta.

Fontána Anspach (Fontaine Anspach)

Secesnú fontánu Anspach (Fontaine Anspach; 1 km/13 min. pešo severozápadne od Grand Place) postavili v roku 1897 ako poctu bruselskému starostovi Julesovi Anspachovi. Práve on rozhodol o prekrytí rieky, ktorá preteká mestom. Fontána sa pôvodne nachádzala uprostred námestia Place de Brouckere, ale v roku 1973 ju premiestnili na toto miesto. Na jej vrchole môžete vidieť sv. Michala, patróna mesta, ako zabíja draka.

Pamätník holubovi – vojakovi (Monument au Pigeon-Soldat)

Bronzový pamätník holubovi – vojakovi (Monument au Pigeon-Soldat; 1 km/13 min. pešo severozápadne od Grand Place) z roku 1931, predstavuje mladé dievča, alegóriu vlasti, ktorá drží v pravej ruke holuba a v ľavej palmový list. Pamätník je venovaný poštovým holubom, ktoré zohrali významnú úlohu počas 1. svetovej vojny.

Kocúr Billy (Billy the Cat)

Pruhovaný žlto-čierny kocúr Billy (Billy the Cat; 950 m/13 min. pešo severozápadne od Grand Place) je hlavnou postavou detského komiksu, ktorý oslovuje aj dospelých. Život na ulici nie je jednoduchý. Našťastie, kocúr Billy sa vždy môže spoľahnúť na svojich priateľov.

Congrés-Libertés alebo tiež Notre-Dame-aux-Neiges

Štvrti Congrés-Libertés na severovýchod od Grand Place dal meno stĺp kongresu z roku 1850.

Stĺp kongresu (Colonne du Congrès)

Stĺp kongresu z roku 1850 (Colonne du Congrès; 900 m/14 min. pešo severovýchodne od Grand Place) pripomína Národný kongres z roku 1831, na ktorom vyhlásili 1. belgickú ústavu. Na vrchole stĺpu stojí pozlátená socha kráľa Leopolda I. Štyri ženské postavy okolo jeho podstavca predstavujú štyri ústavou podporované slobody – náboženskú, spolkovú, vzdelanostnú a tlačovú. Medzi 2 bronzové levy umiestnili večný plameň na počesť belgických obetí oboch svetových vojen.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Bruseli – Grand Place a okolie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Plzeň dostať?

Plzeň (94 km/1 h a 10 min. autom juhozápadne od Prahy) sa nachádza v turistickej oblasti Plzeň a okolie v turistickom regióne Plzeňsko a Český les.

Autobusom

Autobusy z Prahy zastavujú v meste na 2 miestach:

• Plzeň, Divadlo Alfa – 2 km/27 min. pešo východne od Nám. republiky,
• Plzeň, CAN – 1,4 km/19 min. pešo západne od Nám. republiky.

Vlakom

Vlaky taktiež zastavujú na 2 zastávkach:

• Plzeň, hl. n. – 1,2 km/18 min. pešo juhovýchodne od Nám. republiky,
• Plzeň, Jižní Předměstí – 1,5 km/21 min. pešo juhozápadne od Nám. republiky.

Niektoré vlaky tiež zastavujú na vlakovej zastávke Plzeň, zast., ktorá sa nachádza 1,2 km/17 min. pešo južne od Nám. republiky. Do Plzne som cestoval vlakom z Prahy. Cesta dlhá 107 km trvala 1 h a 23 min. a jednosmerný cestovný lístok stále 229 czk/9,14 eur.

Kde v meste Plzeň získať info?

Informácie o meste a regióne vám poskytnú hneď v 2 infocentrách:

• Turistické informačné centrum Plzeň sa nachádza priamo na Nám. republiky vedľa radnice mesta v severnej časti zástavby,
• Turistické informační centrum / Hlavní nádraží – (850 m/12 min. pešo juhovýchodne od Nám. republiky) sa nachádza na tzv. Palube Hamburk pri železničnej stanici.

Čo v meste Plzeň robiť, vidieť a navštíviť?

V meste Plzeň určite nevynechajte prehliadku pivovaru Plzeňský prazdroj, historické podzemie, vystúpte na najvyššiu kostolnú vežu Česka, preskúmajte interiér od Adolfa Loosa v Semlerovej rezidencii a obdivujte historickú radnicu i moderné fontány.

1. Plzeňský prazdroj

Prvý ležiak Pilsner Urquell vyrobili v pivovare Plzeňský prazdroj (750 m/11 min. pešo východne od Nám. republiky) už v roku 1842. Prehliadka začínala krátkym filmom v panoramatickom kine a oboznámením sa so surovinami na výrobu piva. Zaujal ma jedinečný kmeň kvasiniek, ktorý je uložený v bankách kvasinkových kmeňov v Plzni, pre istotu v Prahe a keby sa niečo stalo, tak aj v Londýne. Okrem modernej varne z roku 2004 sme videli aj tú historickú z roku 1931. Medené tanky dopĺňajú tie z nehrdzavejúcej ocele.

Vedeli ste, že prehliadková trasa pivovarom sa od roku 2024 pýši titulom Najlepšia pivovarská návštevnícka trasa v Európe?

V ďalšej miestnosti sme sa zoznámili so všetkými sládkami pivovaru od jeho založenia až po súčasnosť. Videli sme ohromnú kaďu, v ktorej sa kedysi pivo varilo. Páni z hygieny by dnes takúto výrobu určite neschválili. Potom začala byť prehliadka dramatickejšia. Zostúpili sme do pivníc pivovaru, ktoré merajú úctyhodných 9 km. Väčšina z nich sa v súčasnosti nevyužíva. Stratiť by som sa v nich veru nechcel. Prehliadka končí ochutnávkou nefiltrovaného a nepasterizovaného piva priamo z dubového sudu.

Nevideli sme ale jednu z najmodernejších stáčiarní v Európe. Namiesto toho nás autobus vyviezol ku vodárenskej veži, ktorá patrí medzi dominanty pivovaru. Nahliadnuť sme ale mohli len z prízemia. Odkedy je veža technickou pamiatkou, na rampu, ktorá ju lemuje zvnútra už návštevníka nepustia. Rúry a potrubia sa prepletali jedny cez druhé. Kým tie železné sú skutočné, sklenené sú len pre efekt. Mrzí ma to, lebo návšteva stáčiarne by bola určite unikátnym zážitkom. Keby som to vedel vopred, pravdepodobne by som pivovar v tom čase nenavštívil. Oznam o zavretej stáčiarni som na webe taktiež nikde nenašiel.

Prehliadka pivovaru – praktické info

Návštevnícke centrum je otvorené od mája do septembra denne medzi 9.00-18.00 h a od októbra do apríla denne medzi 10.00-18.00 h. Prehliadky v českom, anglickom, nemeckom alebo španielskom jazyku trvajú 110 min. Vstupenka stála 380 czk/15,17 eur. Pre veľký záujem vám odporúčam kúpiť si vstupenku vopred on-line na oficiálnej stránke pivovaru. Taktiež vám odporúčam nechať si počas celej prehliadky kabát na sebe, pretože v pivniciach sa teplota pohybuje len okolo 5 ^oC. V návštevníckom centre môžete platiť platobnou kartou.

Bar na Spilce

Po prehliadke (ale pokojne aj pred ňou) sa môžete zastaviť na „jedno“ v bare alebo reštaurácii Spilka, ktoré sú priamo v areáli pivovaru. Bar pozýva na nefiltrovanú Plzeň. Tú som ochutnal už počas prehliadky pivovaru, tak som vyskúšal pivný špeciál Elektrárna. Za jedno veľké pivo som zaplatil 65 czk/2,60 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

2. Plzeňské historické podzemie

Plzeňské historické podzemie (300 m/4 min. pešo severovýchodne od Nám. republiky) budovali obyvatelia mesta od konca 13. do 18. storočia. Pred prehliadkou dostanete ochrannú prilbu, aby ste v podzemí s vašou hlavou náhodou niekde nenarazili. Dozviete sa, ako podzemie vznikalo a na čo slúžilo. Okrem skladovania potravín, výroby piva tiež poskytovalo zdroj pitnej vody, či útočisko v čase obliehania mesta cudzou armádou. Pôvodne sa v podzemí nachádzalo 360 studní a nádrží. Počas prehliadky uvidíte 20 z nich. Nálezy a vystavené exponáty vám priblížia život v stredovekej Plzni. Okruh má dĺžku 800 m a nachádza sa v hĺbke 5-7 m pod ulicami historického jadra mesta. Spolu s podzemím navštívite historickú vodárenskú vežu zo 16. storočia. V nej uvidíte pozostatky čerpacieho stroja z polovice 19. storočia a repliku vodného kolesa.

Podzemie je otvorené celoročne denne medzi 10.00-18.00 hod. Konkrétne časy prehliadok sú uvedené na webe. Prehliadky v českom, anglickom alebo nemeckom jazyku trvajú 60 minút. Maximálny počet osôb v skupine je 20. Vstupenka stála 200 czk/7,99 eur/os. Odporúčam vám kúpiť si vstupenky vopred on-line na oficiálnej stránke podzemia. Taktiež vám odporúčam zobrať si teplé oblečenie. Teplota v podzemí sa pohybuje okolo 12 ^oC. Vstupenka zahŕňala okrem prehliadky podzemia tiež jednu malú plzeň vo vybraných reštauráciách mesta.

3. Katedrála sv. Bartolomeja a vyhliadková veža

Dominantou Nám. republiky je bezpochyby gotická Katedrála sv. Bartolomeja. Kostol sv. Bartolomeja postavili na konci 13. storočia. V priebehu 14. a 15. storočia kostol prestavali na 3-loďovú katedrálu s presbytériom. Katedrála je otvorená od pondelka do piatka medzi 10.00-18.00 h, v soboty a nedele medzi 13.00-18.00 h. Komentované prehliadky katedrály a jej podkrovia sa konajú každý týždeň. Aktuálne termíny nájdete v kalendári podujatí na oficiálnom turistickom portáli mesta. Zvyčajne sa konajú v utorky a soboty o 16.00 h. Odporúčam vám kúpiť si vstupenky vopred v infocentre.

Katedrála má síce len jednu vežu, druhú nikdy nedostavali, ale tá je za to so svojou výškou 102,20 m najvyššou kostolnou vežou v Česku. Na vyhliadkovú ochodzu vo výške 56,03 m vedie takmer 300 schodov. Pri peknom počasí by ste údajne mali dovidieť až na vrcholky Álp. Veža je otvorená denne medzi 10.00-18.30 h. Vstupenka stála 110 czk/4,39 eur/os. V pokladni veže môžete platiť platobnou kartou.

4. Semlerova rezidencia

Rezidencia rodiny Oskara Semlera (2 km/29 min. pešo južne od Nám. republiky) je podobne ako ostatné návrhy Adolfa Loosa založená na tzv. Raumplane. Predstavuje zavŕšenie bytových interiérov, ktoré Adolf Loos navrhol v rokoch 1907-1932 v Plzni. Dispozičné riešenie má priamu nadväznosť na Müllerovu vilu, ktorá rezidencii bezprostredne predchádzala. Počas prehliadky uvidíte 15 miestností – vstupný vestibul, šatne, súkromné izby rodiny Semlerových, letnú a zimnú jedáleň, reprezentačnú obývačku, schodisko pre personál, hostinskú izbu a kuchyňu.

Rezidencia je otvorená od apríla do októbra od piatka do nedele vo vopred stanovených časoch a od novembra do marca piatky a soboty taktiež vo vopred stanovených časoch. Komentovaná prehliadka so sprievodcom trvala 75 min. Prehliadky sú len v češtine. V rezidencii je zakázané fotografovať. Vstupenka stála 370 czk/14,77 eur/os. Pre vysoký záujem vám odporúčam kúpiť si vstupenky vopred on-line.

5. Radnica a zlaté fontány Ťava, Anjel a Chrt

V severnej časti zástavby na Nám. republiky určite zaujme radnica mesta. Je jednou z prvých renesančných radníc na území dnešného Česka. Postavili ju v rokoch 1554-1559 a dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu. Aj keď sgrafito pôsobí taktiež renesančným dojmom, vzniklo len na začiatku 20. storočia. Do Mázhausu, vstupnej haly na prízemí, návštevníci môžu voľne vstúpiť. Príležitostne sa v nej konajú krátkodobé výstavy súčasného umenia.

Zlaté fontány sa nachádzajú priamo na Nám. republiky, Ťava v juhovýchodnom, Anjel v severovýchodnom a Chrt v juhozápadnom rohu námestia. Všetky 3 symboly nájdete aj v erbe mesta. Ťava súvisí s husitskými vojnami. Obrancom mesta sa pri jednom z výpadov za hradby podarilo husitom ukoristiť ťavu. Husiti zanechali obliehanie a odtiahli preč. Anjel sa síce priamo v erbe nenachádza, nájdete ho však hneď za ním. Predstavuje tzv. erbonosiča. Chrt potvrdzuje vernosť kráľovi. Moderné fontány sa na námestí objavili v roku 2010. V Plzni nastala podobná situácia ako v Salzburgu. Keďže som mesto navštívil v zime, fontány neboli v prevádzke. Nabudúce musím mesto navštíviť cez leto. V poslednom, severozápadnom rohu, sa vypína Mariánsky stĺp.

Kde sa v meste Plzeň ubytovať?

Hotel Continental (180 m/2 min. pešo východne od Nám. republiky) je jedným z najstarších hotelov v meste. Budovu postavili už v roku 1895. V období 1. republiky bol údajne najluxusnejším ubytovaním v meste. Tomu by som pri zostupe po širokom schodisku a prechádzkou po chodbách hotela aj uveril. Počas bombardovania mesta v decembri 1944 bomba zasiahla i hotel. Následne hotel prešiel rekonštrukciou. Po oslobodení mesta americkou armádou v máji 1945 sa hotel stal dočasným veliteľstvom generála Hindsa zo slávnej 2. pešej divízie (Indian Head). 

Nachádza sa na okraji historického jadra mesta. Ohromný nápis hotela ma vítal už z diaľky. Zamyslel som sa, ako mohol hotel vyzerať vo svojich najlepších časoch, keď svietiaci nápis lákal hostí zo všetkých strán. V hoteli som sa zastavil hneď po príchode do mesta, aby som si v ňom odložil ruksak. Personál mi ho veľmi ochotne odložil v samostatnej uzamykateľnej miestnosti až do check-in-u (medzi 14.00-20.30 h) a na moje prekvapenie aj bez poplatku.

Ubytovanie

V hoteli prenocovali osobnosti ako Marlene Dietrich, Ingrid Bergman, Gérard Depardieu či John Malkovich. Bol som ubytovaný v 1-lôžkovej izbe Economy so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Izba mala kontrastný výhľad do parku Šafaříkovy sady, na pozadí ktorého sa ako kulisa dvíhali priemyselné budovy a dymiace komíny pivovaru. Izba bola útulná, matrac možno trochu mäkší, na aký som zvyknutý. Cez veľké okno v izbe síce bolo počuť poslednú i prvú električku, v hoteli bolo inak také ticho, až som nadobudol pocit, že som v ňom celkom sám. Až na raňajkách som zistil, koľko hostí bolo v hoteli ubytovaných, keď neustále prichádzali a odchádzali. V kúpeľni boli k dispozícii bezplatné toaletné potreby.

Televízna odysea

Súčasťou vybavenia izby bola aj TV, z ktorej som ale nič nemal. Po zapnutí svietila len čierna obrazovka. Vyskúšal som všetky možné zdroje, ale bez výsledku. Pred odchodom na večeru som o tom informoval recepčného. Po návrate z večere mi recepčný povedal, aby som skontroloval, či sú správne zasunuté všetky káble. Tie, samozrejme, boli, inak by som ten televízor ani nezapol. Tak som sa na recepciu vrátil opäť. Recepčný so mnou šiel na izbu, aby sa o tom presvedčil sám. Všetko skontroloval a keď zistil, že to už v ten večer asi fungovať nebude, ochotne a bez váhania mi ponúkol druhú izbu. Keďže som už bol vybalený a unavený po celom dni, jeho ponuku som zdvorilo odmietol. Bez televízora existujem už niekoľko mesiacov, zaobídem sa bez neho aj jeden večer v hoteli.

Stravovanie a ostatné služby

Raňajky podávajú formou bufetu v kaviarni hotela. Dominantou miestnosti je portrét Eugénie Ledeckej, bývalej majiteľky hotela. Moje uznanie si zaslúži čašník, ktorý stíhal zapisovať čísla izieb, debarasovať použitý inventár, pretierať stoly, prestierať ich pre ďalších hostí a ešte ma stihol upozorniť, že doplnili nový koncentrát, tak aby som si radšej nabral nový džús. Tešil som sa, že sa v kaviarni zastavím ešte na jednu plzeň pred spaním, ale v čase mojej návštevy bola už poobede zatvorená.

Nie je možné rezervovať si miesto na verejnom parkovisku, ktoré je k dispozícii v blízkosti ubytovania. Poplatok je 8 eur/deň. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je k dispozícii v celom hoteli. Batožinu mi v hoteli veľmi ochotne (a opäť bez poplatku) odložili aj po check-out-e (medzi 7.00-11.00 h). Za ubytovanie som zaplatil 1 225 czk/48,92 eur. Cena zahŕňala izbu, DPH, raňajky a mestskú daň vo výške 35 czk/1,40 eur/os./noc. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Plzeň najesť?

V meste som vyskúšal 3 pivovarské reštaurácie, ktoré podávajú tradičnú českú kuchyňu. Všade výborne varia.

Šenk na Parkánu

Reštaurácia Šenk na Parkánu (350 m/4 min. pešo severne od Nám. republiky) existuje už od roku 1966 a svoje meno získala vďaka polohe pri mestských hradbách. Po rekonštrukcii v roku 2004 ju zariadili v duchu zlatej éry plzeňského pohostinstva 30. rokov 20. storočia. Sám, v sobotu večer a ešte k tomu aj bez rezervačky som nemal šancu sedieť pri stole. V reštaurácii sa ale pre mňa našlo miesto pri pulte, ktorý lemoval stenu. Ochutnal som pečené bravčové špalky na čiernom pive s cibuľou, dusenou křimickou kapustou a zemiakovými knedľami. Knedľa bola trochu hutnejšia, ale kapusta bola takmer taká dobrá ako v Salzburgu. Omáčka bola výborná. Večeru som zapil nefiltrovaným pivom. Rýchla obsluha. Za večeru som zaplatil 350 czk/13,98 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Restaurace & Hotel U Salzmannů

Tradičná plzeňská reštaurácia a Hotel U Salzmannů (150 m/2 min. pešo západne od Nám. republiky) pripomína svojím zariadením začiatok 20. storočia, kedy sa v nej stretávali mešťania. Reštauráciu navštívili významné osobnosti, napr. bývalí českí prezidenti Václav Havel, Václav Klaus, či veľvyslanci USA. Ochutnal som domáce zemiakové knedle, ktoré naplnili údeným mäsom s dusenou kapustou a restovanou cibuľkou. Obed som zapil nepasterizovanou plzňou z tanku. Za obed som zaplatil 300 czk/11,98 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Lokál pod Divadlem

Sieť reštaurácií Lokál sa okrem Prahy nachádza tiež v Brne a Plzni. Tá plzeňská, Lokál pod Divadlem (500 m/7 min. pešo juhozápadne od Nám. republiky) susedí s Divadlom J. K. Tyla. Zvolil som Sviečkovú na smotane so žemľovou knedľou. Pre prípad, že by ste zjedli omáčku a ostala vám suchá knedľa, alebo naopak, zvýšila sa vám omáčka, ale nemáte si do nej čo namočiť, obsluha vám pridá omáčky, či knedlí toľko, koľko zjete. Mäso bolo také jemné, že som ho ani nemusel krájať nožom.

Omáčka bola síce mierne kyslejšia, ako som zvyknutý, ale vôbec mi to neprekážalo, pretože milujem kyslé jedlá. Oslovilo ma nezvyčajné podávanie šľahačky spolu s brusnicami v samostatnom omáčniku. Snáď jedinú vec, ktorú by som reštaurácii vytkol bolo to, že tam nehrala žiadna hudba. Táto reštaurácia už bude mať navždy prvenstvo v tom, že je to 1. miesto v Plzni, kde som ochutnal pivo Plzeň. Za obed som zaplatil 350 czk/13,98 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Plzeň zájsť na kávu?

Výborná káva ide ruka v ruke s lahodnými dezertmi.

Le Frenchie Náměstí

Kaviareň Le Frenchie Náměstí sa nachádza priamo na Nám. republiky vo východnej časti zástavby. Spája v sebe výberovú kávu s domácimi francúzskymi dezertmi. Dezerty pečú podľa rokmi overených receptov majiteľovej rodiny a priateľov z Francúzska. Pri príprave používajú výhradne francúzske maslo a čokoládu. Neodolal som zákusku Mozart z čokolády, pistácií, pistáciového krému, kakaového korpusu a čokoládového mousse. Každý rez lyžičkou ma prekvapil novou vrstvou v koláči. Bol sladký, jemný, chrumkavý, ale predovšetkým bol neskutočne chutný. Kaviareň Le Frenchie musí byť vašou povinnou zastávkou pri návšteve mesta. Skvelá obsluha, ktorá vám ochotne poradí pri výbere z menu. Za dezert a espresso som zaplatil 175 czk/6,99 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Schovaná kavárna

Keďže nám ešte ostávala nejaká tá hodinka do prehliadky podzemia, schovali sme sa v kaviarni Schovaná kavárna (150 m/2 min. pešo východne od Nám. republiky). Ochutnal som domáce vafle s hruškovým lekvárom, tvarohovým krémom a makovou mrveničkou z kokosovej múky. Poriadnu sladkú bombu som zapil espressom. Za účet som zaplatil 225 czk/8,98 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Plzeň na pivo

Vstupenka do historického podzemia vás tiež oprávňuje na jedno malé pivo v jednej zo 4 reštaurácií v meste. Na jedno malé sme sa teda vybrali do reštaurácie Restaurace 12 (290 m/4 min. pešo južne od Nám. republiky). Reštaurácia sa nachádza na okraji historického jadra mesta s výhľadom na Kopeckého sady a secesnú budovu Meštianskej besedy. Interiér reštaurácie pôsobí modernejším dojmom ako podniky, ktoré som uviedol vyššie. V reštaurácii podávajú tradičnú českú kuchyňu v modernom prevedení.

Navštívte aj tieto pivovary:

• Pivovar Union v Ľubľane
• Minipivovar Tatras v Poprade
• Kam na pivo v Českých Budějoviciach

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 15. 2. 2025 (1 eur = 25,043 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 5 dôvodov, prečo navštíviť Plzeň je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Tirana dostať?

Tirana sa nachádza v regióne cestovného ruchu severovýchodné Albánsko.

Autobusom

Tirana je jedným z posledných hlavných miest na Zemi, ktoré nemá vlastnú autobusovú stanicu. Severný a južný autobusový terminál (Tirana Parking – Terminali i Autobusave të Veriut dhe Jugut) sa nachádza 4,2 km/13 min. autom severozápadne od centra mesta. Terminál medzinárodných autobusov sa nachádza 2 km/10 min. autom severozápadne od námestia Sheshi Skënderbej. Juhovýchodná autobusová stanica je 2,4 km/8 min. autom juhovýchodne od jadra mesta.

Vlakom

Vlakom sa do hlavného mesta Albánska momentálne nedostanete, pretože železničnú stanicu v roku 2013 zatvorili pre osobnú aj nákladnú dopravu, aby ju neskôr mohli zbúrať. Stanicu dočasne presunuli do zrekonštruovanej stanice Kashar (9,6 km/17 min. autom severozápadne od námestia Sheshi Skënderbej). Nová železničná stanica by mala vyrásť v mestskej štvrti Laprakë severozápadne od centra mesta, neďaleko autobusového terminálu. Pre viac info o železničnej doprave v Albánsku kliknite tu.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Matky Terezy v Tirane (Aeroporti Ndërkombëtar i Tiranës “Nënë Tereza”; skratka podľa IATA: TIA) sa nachádza 18,9 km/26 min. autom severozápadne od centra mesta.

Do Albánska som cestoval lietadlom z medzinárodného letiska Václava Havla v Prahe (skratka podľa IATA: PRG). Let trval 1 h a 50 min. Za spiatočnú letenku som zaplatil 72,10 eur.

Ako sa po meste Tirana pohybovať?

Na pohyb po centre mesta si pokojne vystačíte s vašimi nohami. Ak však budete chcieť cestovať napr. do inej časti krajiny, pravdepodobne sa na autobusový terminál odveziete mestskou hromadnou dopravou. Cestovať verejnou dopravou v Albánsku je tak trochu výzva. Vedel som, akým autobusom z akého nástupišťa a ktorým smerom chcem cestovať. Nielenže nebola označená zastávka, z ktorej som cestoval, označený číslom alebo smerom jazdy nebol ani autobus. Na Balkáne to zvyčajne funguje tak, že v každom autobuse sú dvaja páni, jeden šoféruje a druhý vás zúčtuje.

Ten druhý na každej zastávke vychádza von a kričí smer jazdy autobusu. Keďže po albánsky nerozumiem a po 30 minútach čakania na zastávke ma to už pomaly, ale isto prestávalo baviť, pána z autobusu som sa pýtal, či idú smerom na terminál. A potom už len čakal, kto šiel. V autobuse si sadnete a čakáte, kedy vás prídu zúčtovať. Jedna cesta autobusom v meste stojí 40 all/0,41 eur bez ohľadu na to, koľko zastávok cestujete. V autobuse môžete platiť len v hotovosti.

Prepravu medzi letiskom a centrom mesta zabezpečuje dopravná spoločnosť Luna. Priamy autobus premáva každú celú hodinu. Autobusová zastávka na letisku (Tirana Airport Bus Stop) sa nachádza 400 m/5 min. pešo južne od letiska. Autobusová zastávka v centre mesta (Tirana Central Bus Stop) je zase 220 m/4 min. pešo východne od námestia Sheshi Skënderbej. Autobus je pohodlný, klimatizovaný s Wi-Fi pripojením na internet. Môžete v ňom dokonca platiť platobnou kartou. Pri ideálnej dopravnej situácii sa z letiska do centra (alebo naopak) dostanete za 20 min. Cesty sú ale zvyčajne plné áut, preto počítajte aj s 30 alebo 40 minútami. Necestujte na poslednú chvíľu. Vždy radšej myslite na časovú rezervu. Cestovný lístok stál 400 all/4,08 eur. Lístok si dokonca môžete kúpiť vopred on-line.

Kde v meste Tirana získať info?

Turistické informačné centrum (Zyra e Informacionit Turistik) sa nachádza 450 m/6 min. pešo severne od námestia Sheshi Skënderbej. Keďže infocentrum bolo v čase môjho príchodu zatvorené, navštívil som ho až v posledný deň pobytu. Zmiešané propagačné materiály rôznych atraktivít na jednej kope ma veľmi nelákali si z nich vybrať. Posledný deň som sa už zamestnancov taktiež ani nemal čo opýtať. Pri odchode sa ma spýtali na národnosť.

Čo v meste Tirana robiť, vidieť a navštíviť?

História 20. storočia v protiatómovom bunkri, námestie, ktoré je srdcom mesta, pyramída s výhľadom, pozostatky hradu, most, ktorý pamätá dejiny, park na únik pred ruchom centra, ale aj umenie priamo v meste.

Bunk’Art 2

Múzeum Bunk’Art 2 (350 m/5 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) sa nachádza v protiatómovom kryte ministerstva vnútra z obdobia komunizmu. Bunker vybudovali v rokoch 1981-1986. Je jedným zo 175 tisíc bunkrov, ktoré sú roztrúsené po celej krajine. Železobetón v hornej časti má hrúbku 240 cm. Bunker pozostáva z 24 izieb, bytu pre ministra vnútra a veľkej telekomunikačnej sály. Od dokončenia v roku 1986 bunker nevyužil žiadny úradujúci minister, ba dokonca bunker neslúžil ani na výcvik.

Bunker bol pripravený na použitie počas 3 udalostí. Prvýkrát vo februári 1991 počas protestov na námestí, ktoré viedli k zbúraniu sochy Envera Hodžu. Druhýkrát v septembri 1998 počas povstania, po ktorom nasledovala vražda opozičného politika Azema Hajdariho. A naposledy v marci 1999, keď v dôsledku bombardovania Belehradu NATO s cieľom oslobodiť Kosovo spod srbskej okupácie, existovala obava, že by Srbsko mohlo spôsobiť odvetný útok na Tiranu. Avšak ani počas týchto 3 momentov, bez ohľadu na stav vysokej pripravenosti, nebol bunker využívaný.

Diktátor Enver Hodža, ktorý nariadil jeho výstavbu, sa dokončenia nedožil. Vstup a výstup vybudovali len pre múzejné účely. Do bunkra sa dalo vstúpiť len z ministerstva vnútra. Expozícia sa zameriava na históriu ministerstva vnútra v Albánsku od roku 1912 do roku 1991 a odhaľuje tzv. tajomstvá Sigurimi, politickej polície, ktorá bola tvrdou zbraňou prenasledovania používanou režimom Envera Hodžu. 

Historická expozícia sa v prvých 3 miestnostiach zameriava na Žandárstvo od nezávislosti po 2. svet. vojnu (1912-1939), v ďalšej miestnosti na Sily poriadku od nacisticko-fašistickej okupácie po oslobodenie (1939-1944) a v ďalších 13 miestnostiach na Políciu a bezpečnosť počas diktatúry (1944-1991). Zaujali ma miestnosti na sledovanie a odpočúvanie, predsieň, kancelária, spálňa a kúpeľňa ministra vnútra. Múzeum je 1. veľkou videovýstavou, ktorá sa venuje obetiam komunistického teroru. Bunk’Art 1 a Bunk’Art 2 vyhlásili za víťazov ocenenia Tripadvisor Travelers‘ Choice Award za rok 2024.

Praktické info

Múzeum je otvorené celoročne denne medzi 9.30-20.00 h. Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 1 hodinu. Vysvetlivky sú v albánčine a angličtine. Audio sprievodca je v anglickom a talianskom jazyku. Vstupenka stojí okolo 9 eur. V pokladni môžete platiť platobnou kartou. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Skanderbegovo námestie (Sheshi Skënderbej)

Skanderbegovo námestie (Sheshi Skënderbej) je srdcom Tirany. Lemujú ho zo severu Národné historické múzeum (Muzeu Historik Kombëtar), ktoré bolo v decembri 2024 zatvorené z dôvodu rekonštrukcie. Palác kultúry (Pallati i Kulturës) prilieha k námestiu z východu. Z juhu zaujmú hodinová veža, Edhem Beyova mešita (Xhamia Et’hem Bej), budovy ministerstiev a park Europa s jazdeckou sochou Skanderbega. Ďalej námestiu dominujú medzinárodné hotely, kancelárie, reštaurácie a kaviarne.

Vedeli ste, že dlaždice na námestí sú zo všetkých miest, kde žijú Albánci a stromy na námestí sú z celého Albánska?

Jazdecká socha Skanderbega

Skanderbeg je albánsky národný hrdina a symbol Albánskeho národného obrodenia. Jeho erb je v súčasnosti štátnym znakom Albánska. Viedol ozbrojený odpor proti Osmanskej ríši, pri ktorej zahynul aj sultán Murad.

Hodinová veža

Hodinová veža ukazuje čas v meste už od roku 1822. Veža mala spočiatku výšku 35 m, v súčasnosti je o 5 m nižšia a v jej vnútri sa nachádzal mosadzný zvon. Zvon oznamoval čas počtom odbití. Súčasnú podobu má od roku 1928. Hodiny pochádzajú z Nemecka. Počas 2. svet. vojny bola poškodená, avšak po vojne ju opäť obnovili. Do roku 1970 bola najvyššou budovou v meste. Hodinová veža je symbolom mesta a spolu s mešitou predstavuje jedinečný architektonický celok.

Určite sa nespoliehajte na prevádzkovú dobu, ktorá je uvedená na googli. V čase, keď mala byť veža otvorená, sa pred ňou striedali len skupiny zahraničných návštevníkov so sprievodcom. Ak budete mať väčšie šťastie ako ja, po zdolaní 90 schodov v jej vnútri budete mať Skanderbegovo námestie ako na dlani.

Pyramída Tirana (Piramida e Tiranës)

Pyramída Tirany (Piramida e Tiranës; 1 km/13 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) je nepochybne nezvyčajnou atraktivitou mesta. Pôvodne ju navrhli ako mauzóleum Envera Hodžu jeho dcéra Pranvera so svojím manželom. Z diaľky má údajne pripomínať orla s roztiahnutými krídlami. Mrzí ma, ale ako sa pozerám, tak sa pozerám, toho orla tam prosto nevidím. Počas svojej pomerne krátkej histórie (pochádza z roku 1988) si toho prežila dosť. Bola múzeum, výstaviskom, divadlom, kultúrnym centrom, barom, diskotékou, ba aj televíznym štúdiom.

Ako symbolu komunizmu jej hrozilo zničenie, ktoré našťastie zastavili protesty občanov. Prešla rekonštrukciou, stala sa modernejšou a v jej okolí pribudlo množstvo farebných „škatúľ“ na zábavu okoloidúcich. Dnes sa pyramída využíva na konferencie, ateliéry, zábavné centrum, ale aj reštaurácie a bary. Dajte si tú námahu a vystúpte až nahor. Naskytne sa vám úžasný výhľad na mesto obklopené horami. Vyhliadka je zadarmo a pyramída je taktiež jedna z mála atrakcií, kam sa dostanete, keď je všetko ostatné zatvorené.

Hrad Tirana (Kalaja e Tiranës)

Prvú pevnosť postavili už v období neskorej antiky, pravdepodobne v ranom byzantskom období (4.-6. stor. n. l.). Môže byť jedným z opevnení, ktoré nechal postaviť alebo prestavať cisár Justinián. Múry, ktoré vidíme dodnes, nechal zase postaviť Ahmet Pasha Bargjini v poslednom desaťročí 18. storočia na ruinách starého hradu. V roku 1798 hrad (450 m/5 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) obsadila rodina Toptani z Kruje. Toptani bol popredný šľachtický rod, bohatý a vzdelaný so silnými väzbami nielen na Osmanskú ríšu, ale aj na západ. Svoj vplyv využívali na pomoc krajine, keď sa vydala na cestu nezávislosti.

Panstvo rodu siahalo až k pobrežiu Jadranu. Po 5-mesačnom obliehaní v roku 1817 utrpel nielen hrad, ale celé mesto. Po dobytí hrad čiastočne zrekonštruovali, avšak už v roku 1832 ho zbúrali osmanské vojská. Dodnes sa zachovala časť severného predhradia a fragmenty južnej časti. Hrad v súčasnosti dobyli reštaurácie, bary, darčekové obchody, či galéria súčasného umenia. Počas roka sa v areáli hradu organizujú výstavy, gastronomické a hudobné podujatia.

Most garbiarov (Ura e Tabakëve)

Most garbiarov (Ura e Tabakëve; 750 m/10 min. pešo juhovýchodne od námestia Sheshi Skënderbej) ešte z osmanských čias je jednou z najvýznamnejších pamiatok kultúrneho dedičstva mesta a svedkom mestského rozvoja Tirany v 18. storočí. Kedysi bol súčasťou ulice, ktorá spájala mesto s východnou vysočinou. Po moste sa do mesta dostával dobytok z vnútrozemia. V minulosti pretínal potok, v blízkosti ktorého boli mäsiarstva a dielne koželuhov. V 30. rokoch 19. storočia ale rieku odklonili. Most neskôr obnovili pre peších.

Grand Park Tirana

Grand Park Tirany (2,2 km/31 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) je dostupným únikom z rušného centra mesta. Samozrejme, len pri peknom počasí. Park je populárny medzi obyvateľmi mesta predovšetkým v nedele. Môžete si požičať bicykel a previesť sa okolo jazera. V amfiteátri sa počas leta konajú kultúrne podujatia.

Bývalé sídlo Envera Hodžu (Ish-rezidenca e Enver Hoxhës)

Jeden kilometer/14 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej ešte stále stojí bývalé sídlo Envera Hodžu (Ish-rezidenca e Enver Hoxhës). Enver Hodža bol komunistický vodca Albánska od roku 1944 do svojej smrti v roku 1985. I keď sídlo zrekonštruovali, na dome, ba ani na bráne nenájdete žiadnu tabuľu o histórii lokality, či oznam o prevádzkovej dobe. Podľa správy z 24. júla 2021, ktorá je uvedená na oficiálnom turistickom portáli Tirany, plánujú vilu čoskoro otvoriť. Medzitým už prešla nejaká doba a vilu očividne ešte stále nesprístupnili návštevníkom.

Oblak Sou Fujimoto

Oblak Sou Fujimoto (350 m/4 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) je umelecká inštalácia pred Národnou galériou umenia. Trojrozmernú štruktúru tvoria oceľové tyče. Pripomína mrak alebo hmlu, ktorá stúpa zo zeme. Terasy pavilónu sa využívajú na podujatia.

Ešte 1 tip na záver: Albánska noc

V Albánsku som strávil niekoľko nocí, ale ani jednou z nich nebola Albánska noc. Pred mojou 1. návštevou Tirany som o tom nevedel, ale už teraz viem, že pri najbližšej návšteve mesta sa noci určite zúčastním. Kultúrno-zábavné centrum, kde sa Albánska noc odohráva, je len 350 m/4 min. pešo západne od námestia Sheshi Skënderbej. Počas noci sa zúčastníte albánskej svadby, na ktorej sa dozviete niečo z kultúry a folklóru krajiny. Aby ste si večer užili naplno, môžete (ale nemusíte) si oblieť tradičné oblečenie. Súčasťou priestorov je tiež remeselná hala, kde si kúpite ručne robené suveníry. Šou začína každý deň o 19.00 h.

Kde sa v meste Tirana ubytovať?

Livia Hotel sa nachádza 550 m/8 min. pešo severovýchodne od námestia Sheshi Skënderbej. Bol som ubytovaný v 2-lôžkovej izbe na 2 noci so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Izba mala výhľad, ja vlastne ani sám neviem kam. Veď posúďte sami. V izbe bola klimatizácia, ktorá zároveň fungovala ako kúrenie, v kúpeľni zase bezplatné toaletné potreby. Parkovisko nie je k dispozícii. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli.

Ubytovať sa môžete od 14.00 h, odubytovať sa údajne môžete do 11.00 h. Prečo píšem údajne? Lebo už o 10.00 h mi chyžná klopala na dvere a ukazovala na hodinky, aby som opustil izbu. Tak som ukázal na hodinky aj ja, že mám ešte hodinu čas. Určite mi nerozumela ani slovo. Aspoň, že recepčný sa mi za to ospravedlnil. Za ubytovanie som zaplatil 7 600 all/80,46 eur. Cena zahŕňala izbu, 6 % DPH, mestskú daň 1 eur/os./noc a raňajky. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Tirana najesť?

Raňajky, obed, či večera. Reštaurácie mesta Tirana ponúkajú jedlo v každú dennú dobu. Prinášam tipy na reštaurácie, ktoré vám odporúčam, ale tiež na reštauráciu, v ktorej som nebol spokojný.

Lezet

Turecká reštaurácia Lezet (550 m/8 min. pešo juhozápadne od námestia Sheshi Skënderbej) sa nachádza v areáli bývalého Justiniánovho hradu. Objednal som si Omletë Menemen & Suxhuk. Veľmi mi to pripomínalo naše miešané vajíčka s lečom. Akurát, že tej šťavnatej zeleniny tu bolo podstatne viac, zatiaľ čo vajíčok menej. Sem-tam sa tiež objavila turecká klobáska. Zajedal som to výborným slaným pečivom. V reštaurácii mi tak chutilo, že som si ešte objednal tradičnú tureckú baklavu s vlašskými orechmi. Po jedle som si doprial šálku tureckej kávy (Kafe Turke) a pohár čierneho čaju (Caj i Zi Turk). Za raňajky som zaplatil 1 200 all/12,69 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Nur Restaurant

Reštaurácia Nur Restaurant (650 m/9 min. pešo východne od námestia Sheshi Skënderbej) sa nachádza len na skok od centra. Aj počas daždivého decembrového popoludnia sa veľmi príjemne sedelo na krytej vyhrievanej terase. Neplánovanú spoločnosť mi robila tunajšia mačka. Trpezlivo čakala na každý kúsok jedla, ktorý by mi nechtiac spadol na zem. Ochutnal som grilované kuracie mäso na špajli s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi a kapustovým šalátom. K obedu som vyskúšal kosovské pivo Peja. Veľmi milá obsluha. Za obed som zaplatil 1 300 all/13,76 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Pred platením si vždy pozorne prečítajte celý účet. V Albánsku si totiž podobne ako v Taliansku účtujú „niečo navyše“. Neplatí to v každej reštaurácii, ale poplatok som platil v 3 reštauráciách z 5. V Taliansku sa tento poplatok nazýva coperto, v Albánsku sa skrýva zvyčajne pod názvom servis.

Restaurant Oda

Reštaurácia Restaurant Oda (750 m/11 min. pešo východne od námestia Sheshi Skënderbej) ponúka tradičnú albánsku kuchyňu. Jedlo sa tu konzumuje pri nízkych stoloch na malých drevených stoličkách alebo pohovke s vankúšmi s albánskymi vzormi. Steny a police vypĺňali staré formy na pečenie či obrazy.
Z reproduktora sa ozývala ľudová albánska muzika. Chcel som toho ochutnať čo najviac. Večeru som začal polievkou Supe Pasha Qofte. V ochutenom kuracom vývare plávali mäsové guľôčky z mletého mäsa, ryže, mäty, cibule, vaječného bielku, petržlenu, soli a papriky.

Na moje prekvapenie som ku polievke dostal citrón. Albánci to totiž majú radi nakyslo. Pokračoval som baklažánmi plnenými paradajkami, paprikou a cibuľou, ochutenými olivovým olejom, cesnakom, soľou a korením (Patellxhan i mbushur me perime). Keby som vedel, že porcie budú také veľké a jedlo také sýte, dezert by som si už neobjednával. Ale keďže som ho objednal už na začiatku večere, ostávalo mi ho len zjesť. Večeru som zakončil dezertom Sheqerpare z kukuričnej múky, vlašských orechov a medu.

Dezert bol ale taký sladký (a veľký), že som zjedol len polovicu. Servírka sa začudovala a povedala mi, že majú aj sladšie dezerty. Ku večeri som si objednal svetlý albánsky ležiak Kriko Puka. Za večeru som zaplatil 2 035 all/21,54 eur. Cena už zahŕňala 10 % sprepitné, ktoré si sami naúčtovali. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Gjelltore SaUku

Po dobrej skúsenosti z predošlého dňa som chcel vyskúšať ďalšiu reštauráciu s tradičnou albánskou kuchyňou. A tak som sa vybral do reštaurácie Gjelltore SaUku (550 m/8 min. pešo východne od námestia Sheshi Skënderbej). Prosté zariadenie, umývateľné obrusy na stoloch, turecká telenovela v televízore veštili, že táto večera bude zážitok.

Chcel som ochutnať jahňacie mäso, ktorým je Albánsko známe. V takýchto typoch reštaurácie ale platí, že čo sa predá, to sa už nedovára. Tak som čašníka požiadal o špenátový koláč s balkánskym syrom. Povedal mi, že ani ten už nemajú. Tak som sa ho spýtal, čo majú, resp. čo mi môže odporučiť. Čašník mi odporučil Kura so zemiakmi pečené v rúre. Z porcie by sa najedli aj traja ľudia. Ku jedlu som ešte dostal chlieb. Kým mäso bolo suché, zemiaky naopak plávali v tuku. Večeru som chcel zapiť domácim vínom. Po pár dúškoch stolového vína som sa ale obával, že pod stolom aj skončím.

Hneď po príchode do reštaurácie som sa mal opýtať, či sa v nej dá platiť kartou. Keďže som už hotovosť nemal, musel som vybrať peniaze z bankomatu. Ušetril by som si tak 7-eurový poplatok za výber. Mal som platiť 800 all/8,47 eur, pán si vypýtal 900 all/9,53 eur. Samozrejme bez dokladu. Túto reštauráciu vám neodporúčam. Nielenže som večeru vďaka výberu z bankomatu preplatil, ešte som aj ostal hladný.

Kam v meste Tirana zájsť na kávu?

Počas pobytu v meste som vyskúšal 2 kaviarne – v jednej z nich som sa zastavil len na kávu, zatiaľ čo v druhej som si ku káve objednal aj niečo sladké na zahryznutie.

Mulliri i Vjetër – Shallvaret

Kaviareň Starý Mlyn (Mulliri i Vjetër – Shallvaret; 500 m/6 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) patrí do siete kaviarní, ktoré nájdete po celom Albánsku, Kosove, Severnom Macedónsku, ba dokonca až v Egypte. V kaviarni som sa zastavil pred ďalším spoznávaním mesta. Keby som vedel, že múzeum, do ktorého som plánoval ísť, už medzitým zatvorili, určite by som sa v kaviarni zdržal dlhšie. Objednal som si hrozienkovú rolku a espresso. Za účet som zaplatil 230 all/2,43 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Komiteti Bar – Tiranë

Kaviareň Komiteti Bar – Tiranë (850 m/12 min. pešo juhovýchodne od námestia Sheshi Skënderbej) stojí v tieni známej tiranskej pyramídy. Do odchodu z mesta mi ešte ostávala nejaká hodinka, tak som sa v kaviarni zastavil na kávu. Kaviareň má veľa dobrých hodnotení. Nevyzeralo to v nej najhoršie, ale neuškodilo by jej pretretie stolov, aby ste nemuseli skúmať, čo mali hostia pred vami. Za espresso a minerálku som zaplatil 170 all/1,73 eur. Už pri vchode som sa čašníka opýtal, či môžem v kaviarni platiť platobnou kartou, čo mi aj potvrdil. Pri platení som mu to ale musel zopakovať, lebo na to medzitým zabudol.

Navštívte aj tieto hlavné mestá:

• Praha v Česku
• Záhreb v Chorvátsku
• Kodaň v Dánsku
• Budapešť v Maďarsku
• Viedeň v Rakúsku
• Bukurešť v Rumunsku
• Bratislava na Slovensku
• Ľubľana v Slovinsku

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Tirana plná kontrastov je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Pula dostať?

Pula sa nachádza v regióne Istria na severozápade Chorvátska, 269 km/3 h 8 min. autom juhozápadne od Záhrebu, hlavného mesta Chorvátska.

Autobusom

Autobusová stanica (Autobusni kolodvor) sa nachádza 1,5 km/20 min. pešo severovýchodne od námestia Trg Forum.

Vlakom

Železničná stanica stojí 1,5 km/20 min. pešo severovýchodne od námestia Trg Forum.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Pula (Zračna luka Pula, kód podľa IATA: PUY) sa nachádza 8 km/12 min. autom severovýchodne od námestia Trg Forum.

Kde v meste Pula získať info?

Turistické združenie mesta Pula (Turistička zajednica grada Pule) nájdete vo východnej časti zástavby námestia Trg Forum.

Čo v meste Pula robiť, vidieť a navštíviť?

V meste Pula vám určite odporúčam prehliadku pevnosti a podzemných krytov pod ňou. Autentickou prehliadkou chutí a vôní bude návšteva mestskej tržnice. Počas prechádzky starým mestom nevynechajte pamiatky z rímskych čias – Augustov chrám, Sergiov oblúk či Arénu.

Pevnosť (Pulski Kaštel)

Benátska pevnosť zo 17. storočia (Pulski Kaštel; 600 m/9 min. pešo východne od námestia Trg Forum) sa vypína na strmom kopci vysoko nad strechami starého mesta. Pevnosť kedysi slúžila ako kasárne, pozorovateľňa a sklad. Vybudovaním Arsenalu na konci 19. storočia sa Pula stala domovským prístavom rakúsko-uhorského námorníctva. Presťahovalo sa sem obyvateľstvo zo všetkých kútov monarchie. V priebehu nasledujúcich rokov sa rozvinula na najväčšie mesto regiónu Istria.

Stále expozície múzea

Stále expozície Historického a námorného múzea Istrie (Povijesni i pomorski muzej Istre) sa zameriavajú na rakúsko-uhorskú armádu a históriu farmácie. Keďže pevnosť slúžila ako kasárne, samostatná expozícia sa venuje službe a voľnému času rakúsko-uhorskej armády. V expozícii histórie farmácie uvidíte pôvodný mahagónový nábytok v historizujúcom štýle z 2. polovice 19. storočia. Ďalej uvidíte lekárnické fľaštičky plnené bylinkami, mažiare, váhy a mnohé ďalšie. Po prehliadke expozícií vám odporúčam prejsť sa po hradbách pevnosti, z ktorých sa vám naskytnú výhľady na celé mesto a prístav.

Tunely pod pevnosťou

Podzemné kryty sa rozprestierajú na 2 úrovniach. Tunely, 2 chodby v tvare písmena „L“, pod pevnosťou postavili v rokoch 1913-1915. Chodby sú dlhé asi 140 metrov, široké 1,5-2 m a vysoké asi 3 m. Tunely slúžili ako úkryt pre obyvateľov mesta, sklad munície, ale tiež väzenie pre nepriateľských vojakov. Vo väzení zadržiavali členov posádky zo zničenej talianskej vzducholode Città di Jesi a potopenej francúzskej ponorky Curie. Vstupy umiestnili tak, aby umožnili konštantné prúdenie vzduchu. V lete sa v tuneloch príjemne schladíte, pretože teplota sa pohybuje okolo 14-18 ^oC.

Zerostrasse

Podzemný systém tunelov Zerostrasse vybudovali v medzivojnovom období. Systém má 4 vchody z rôznych strán úpätia kopca, cez ktoré vedú podzemné chodby smerom k jedinečnému priestoru uprostred. Aj tu vchody rozmiestnili tak, aby umožnili správnu cirkuláciu vzduchu. Chodby majú dĺžku približne 700 m, šírku 3 až 6 m a výšku približne 2,5 m. Slúžili ako sklady munície a koridory na ukrytie ľudí v prípade leteckých útokov na mesto.

Vedeli ste, že do protiatómových krytov sa zmestí až 6 000 osôb?

Praktické info o múzeu

Múzeum je otvorené denne od októbra do apríla medzi 9.00-17.00 h a od mája do septembra medzi 9.00-21.00 h. Vstupenka stojí 7 eur/os. Zahŕňa celú pevnosť vrátane tunelov. V múzeu môžete platiť platobnou kartou. Medzi ďalšie expozície múzea patria Dom fresiek v Dragući a Návštevnícke centrum Hermana Potočnika Noordung. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Mestská tržnica (Zgrada tržnice)

Tú správnu atmosféru mesta nasajete v mestskej tržnici (Zgrada tržnice; 750 m/11 min. pešo juhovýchodne od námestia Trg Forum). Výrazná aróma rýb a morských plodov na prízemí krytej budovy vám prezradí, že sa blížite k rybiemu trhu. Na opačnej strane zase nakúpite mäso v niekoľkých mäsiarstvach, ale v ponuke nájdete aj mliečne výrobky, či zákusky. Poschodie zaberajú predovšetkým kaviarne a reštaurácie. Na krytej terase kaviarne (Buffet Kantun) som si sadol medzi miestnych, ktorí si čítali dennú tlač a klebetili so známymi nad šálkou kávy. Svoju šálku horúceho espressa som si tu vychutnal aj ja. Za účet som zaplatil neuveriteľných 0,93 eur. V kaviarni som platil v hotovosti.

Na otvorenom trhu hneď vedľa kúpite všetko od výmyslu sveta, od ovocia a zeleniny, cez sadenice, oleje, vína, džemy, medy, hľuzovky až po vajíčka a pálenky. Zastavili sme sa v stánku včelárstva Dubravac Mariana. Neskutočne milá a veľmi dobre po anglicky hovoriaca pani predavačka z Bosny nám ako správna obchodníčka dala najprv ochutnať svoje produkty, aby nám ich neskôr aj výhodne (pre obe strany) predala. Môj cieľ bol jasný – figový džem (7 eur). Ale zo stánku som odchádzal aj s fľašou špeciálnej brandy s príchuťou alojzie citrónovej (22 eur/1 l). Pani mi ju predala s takmer tretinovou zľavou.

Augustov chrám (Augustov hram)

Augustov chrám (Augustov hram) stojí v severozápadnej časti námestia Trg Forum. Postavili ho pravdepodobne medzi rokmi 2 pred n. l. a 14 n. l. S príchodom kresťanstva sa zmenil na kostol a neskôr na sklad obilia. Na začiatku 19. storočia už v chráme vystavovali kamenné pamätníky. V súčasnosti v chráme uvidíte zbierku antických sôch. Obzvlášť vyniká zbierka cisárskych sôch z mramoru.

Sergiov oblúk (Slavoluk Sergijevaca)

Víťazný Sergiov oblúk a mestskú zlatú bránu (Slavoluk Sergijevaca – Zlatna vrata; 450 m/7 min. pešo juhovýchodne od námestia Trg Forum) postavili v roku 29-27 pred n. l. Bránu a múr zbúrali začiatkom 19. storočia v dôsledku rozširovania mesta mimo mestských hradieb. Oblúk postavili v korintskom štýle s helenistickými a maloázijskými vplyvmi. Oblúkom vojdete do nákupnej ulice, takže sa pripravte na masy návštevníkov.

Aréna (Arena)

Pulské koloseum (Arena Pula; 750 m/10 min. pešo severovýchodne od námestia Trg Forum) je snáď najfotografovanejšou atraktivitou mesta. Amfiteáter v toskánskom štýle sa objavuje na takmer každej fotke, ktorá sa viaže k mestu Pula. Predpokladá sa, že chrám postavili za vlády cisára Augusta medzi rokmi 27 pred n. l. a 14 n. l. Dve centrálne osi merajú 132 m a 105 m. Chrám má vo svojom najvyššom mieste výšku takmer 33 m. Údajne sa do arény zmestilo 23 000 divákov. Oválny tvar bojiska bol ideálny pre procesie, formácie, rozvoj bojovej stratégie, postup a ústup ozbrojených skupín. 

Priestor pod arénou, ktorý je tiež prístupný, slúžil na držanie zvierat v klietkach. Dnes v ňom uvidíte niekoľko antických váz a amfor. Od svojho veľkého brata v Ríme sa amfiteáter líši predovšetkým 4 obdĺžnikovými vežami, ktoré postavili do vonkajšieho plášťa steny. V amfiteátri sa konali zápasy gladiátorov. Vstup na tieto zápasy bol zdarma. Počas prehliadky sa prejdete po amfiteátri, resp. po tom, čo z neho ostalo. To isté ale uvidíte aj spoza plota, ktorý obklopuje amfiteáter. Vstupenka stála 10 eur/os. V amfiteátri môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Pula najesť?

Reštaurácia Restoran da Piero II (110 m/2 min. pešo južne od námestia Trg Forum) ponúka predovšetkým jedlá z grilu a pizzu. Ochutnal som Čevapčiči s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi, ryžou s paradajkami, ajvarom a smotanovým syrom. Obed som zapil čapovaným ležiakom. Neviem, či miestny likér na účet podniku dávali po obede všetkým hosťom, alebo len nám. Každopádne potešil a splnil psychologickú úroveň produktu reštaurácie. 😀 Milá, čiastočne po anglicky hovoriaca obsluha. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 43 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si tiež o týchto pevnostiach:

• Kodaň – Nyhavn, Christiania a okolie
• Râșnov – pevnosť à la Hollywood
• Chefchaouen – 50 odtieňov modrej
• Barcelona – Sants-Montjuïc
• Komárno – pútava história a skvelá gastronómia

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pula – od antiky po súčasnosť je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.