Ako sa do mesta Piatra Neamț dostať?

Piatra Neamț sa nachádza v historickom regióne Moldavsko na severovýchode Rumunska. Z administratívneho hľadiska je najväčším a hlavným mestom okresu Neamț. Od Iași, najväčšieho mesta celého regiónu, sa nachádza 138 km/2 h 18 min. autom juhozápadne a od Bukurešti, hlavného mesta Rumunska, je vo vzdialenosti 374 km/4 h 20 min. autom severne.

Autobusom

Ak budete do mesta cestovať autobusom, môžete vystúpiť na jednej z dvoch autobusových zastávok:

• Autogara Euro Travel (Veche) – stará autobusová stanica, neďaleko železničnej stanice, 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra,
• Autogara Fya Trans – neďaleko starej autobusovej i železničnej stanice, 1,1 km/16 min. pešo juhozápadne od centra.

Vlakom

Železničná stanica Piatra Neamț sa nachádza 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra.

Kde v meste Piatra Neamț získať info?

Národné turistické informačné a propagačné centrum (Centrul național de informare și promovare turistică) sa nachádza 700 m/10 min. pešo juhozápadne od historického jadra mesta.

Čo v meste Piatra Neamț robiť, vidieť a navštíviť?

V meste Piatra Neamț vám určite odporúčam výlet lanovkou na vrch Cozla. Keby sme do mesta neprišli v pondelok a nasledujúci deň by nám na jeho spoznávanie ostalo viac času, určite by sme navštívili Kráľovský dvor s vežou Štefana Veľkého. V meste ďalej môžete navštíviť Múzeum histórie a archeológie, Múzeum eneolitu Cucuteni Gheorghe Dumitroaia (kultúra Cucuteni bola významná eneolitická civilizácia vo východnej Európe), Etnografické múzeum, Múzeum prírodných vied, Umelecké múzeum, Galériu umenia Lascăr Vorel, Pamätný dom Calistrat Hogaș, Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa, či Centrálny park.

Vrch Cozla (Vârful Cozla)

Vrch Cozla (Vârful Cozla, skrátene Vf. Cozla; 650 m n. m.) sa vypína nad severným okrajom mestom Piatra Neamț. Je súčasťou prírodnej rezervácie. Minerálne pramene, ktoré objavili v roku 1882, ocenili na Svetovej výstave v Paríži už v roku 1900. Mesto je od roku 1889 kúpeľným strediskom. Prívalové dažde v roku 1897 spôsobili masívne zosuvy pôdy. Preto v rokoch 1901-1904 zalesnili vrch jedľami a borovicami. V súčasnosti je vrch strediskom letnej, ale aj zimnej rekreácie a vhodným východiskovým bodom na turistiku v Prírodnom parku Tri kotly a Geologickej rezervácii Liparských (eolických) marmitov.

Na vrchol sa dostanete pešo po turistickom chodníku (2,3 km/53 min. pešo severne od centra) alebo pohodlne lanovkou. Práve tú sme zvolili aj my. Dolná nástupná stanica kabínkovej lanovky (Telegondolă Panoramă – stație plecare; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra) sa nachádza pri železničnej stanici. Horná výstupná stanica kabínkovej lanovky (Telegondolă Panoramă – Stație Sosire; 2 km/50 min. pešo severne od centra) sa nachádza pod vrcholom Cozla.

Technické a praktické informácie o lanovke

Lanovku otvorili vo februári 2008, má dĺžku 1 915 m, cesta trvá 8 minút, rýchlosťou 6 m/s. Dolná stanica lanovky sa nachádza vo výške 323 m n. m., horná stanica lanovky je zase vo výške 632 m n. m., takže výškový rozdiel je 309 m. Lanovku vyrobila rakúska firma Doppelmayr, má 22 moderných kabínok, každú s kapacitou 8 osôb, prepravná kapacita je 1 200 osôb za hodinu, počet stĺpov na trase je 10 a najvyšší má výšku 64 m. Po 16 rokoch prevádzky v roku 2024 lanovka prekročila hranicu 1 milióna prepravených cestujúcich. Na Slovensku máme lanovky od tejto firmy napr. zo Štartu na Skalnaté pleso, v Jasnej v Nízkych Tatrách, v Park Snow Donovaly a mnohých ďalších.

Lanovka premáva 365 dní v roku, v pondelky, utorky a od štvrtka do nedele medzi 10.00-18.00 h a v stredy medzi 12.00-18.00 h. Spiatočný lístok na lanovku stál 50 ron/9,81 eur/os. Lístok si môžete kúpiť v pokladni na dolnej stanici lanovky alebo on-line na oficiálnej internetovej stránke lanovky. On-line lístky platia 90 dní. V prípade silného vetra, búrok alebo iných nebezpečných poveternostných podmienok môžu prevádzku lanovky dočasne pozastaviť. Neďaleko dolnej stanice lanovky sa nachádza parkovisko. Za parkovanie sme zaplatili 15 ron/2,94 eur/deň. V parkovacom automate môžete platiť platobnou kartou.

Kráľovský dvor (Curtea Domnească)

Prvá písomná zmienka o kráľovskom dvore pochádza z roku 1491. Kostol postavili v rokoch 1497-1498 za vlády Štefana Veľkého. Slúžil ako kniežacie sídlo, administratívne centrum a miesto obrany. Opevnený dvor pôvodne zahŕňal kniežací palác, kostol vojvodu a hospodárske budovy. Do súčasnosti sa zachovala veža Štefana Veľkého, Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa a pivnice v 2 kniežacích domoch.

Ruiny 1. kniežacieho domu (Pivnița 1 de la Curtea Domnească) objavili v rokoch 1954-1955. Múzeom sa stali až v roku 1986. V expozícii uvidíte pôvodné 3-rozmerné exponáty, vojenskú výstroj a výzbroj, ozdobné predmety, odevné doplnky a mince zo 16.-18. storočia. Ruiny 2. kniežacieho dvora (Pivnița 2 de la Curtea Domnească) objavili pri archeologickom výskume v roku 2011. Expozíciu v ňom otvorili v roku 2016. Panely prezentujú hlavné archeologické výsledky.

Vežu Štefana Veľkého (Turnul lui Ștefan cel Mare) postavili zo surového kameňa a tehál v roku 1499 po víťazstve v bitke pri Codrii Cosminului. Má výšku 19 m. V priebehu storočí plnila niekoľko funkcií. Bola zvonicou susedného kostola, poskytovala útočisko v prípade nebezpečenstva, vďaka svojej výške bola strategickým pozorovacím bodom, taktiež miestom pre mestského strážcu požiarov. Hodiny na vežu umiestnili v roku 1890.

Kráľovský dvor je otvorený od októbra do marca od utorka do nedele medzi 9.00-17.00 h a od apríla do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 16 ron/3,14 eur/os.

Centrálny park (Parcul Tineretului)

Centrálny park alebo Park Štefana Veľkého alebo tiež Park mládeže (Parcul Tineretului; 210 m/3 min. pešo južne od centra) je bezpodmienečne jednou z najobľúbenejších promenád mesta. V podvečerných hodinách sa to návštevníkmi parku len tak hemžilo. Na spríjemnenie nálady dokonca hrala z rozhlasu hudba. Park je celoročným dejiskom podujatí mesta. Od festivalov, koncertov a výstav v letnej sezóne cez vianočné trhy až po oslavu Nového roka v tej zimnej.

Kde sa v meste Piatra Neamț ubytovať?

Apartmánový hotel Atlas Aparthotel (350 m/5 min. pešo východne od centra) bol absolútne najlepším ubytovacím zariadením, v akom sme sa v rumunskom Moldavsku, ale aj Moldavsku ubytovali. Ubytovať sa môžete medzi 15.00-22.00 h. Odubytovať sa musíte medzi 7.00-11.00 h. Na recepcii pracovala neskutočne milá, veľmi dobre po anglicky hovoriaca recepčná, pripravená kedykoľvek s čímkoľvek pomôcť. V tomto hoteli by sme pokojne ostali aj týždeň.

Mali sme byť ubytovaní v 2-posteľovej izbe Standard vo vedľajšej budove hotela. Našu izbu ale dali iným hosťom, ktorí nechceli byť ubytovaní v hlavnej budove. Vďaka týmto hosťom sme dostali skutočne priestranný 1-spálňový apartmán s obývacou izbou s balkónom s výhľadom na protiľahlý kopec so súkromnou plne vybavenou kuchyňou a súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. V kuchyni bola varná doska, mikrovlnná rúra, chladnička, kávovar, rýchlovarná kanvica, voda, káva a čaj. Ku káve nás čakala drobná pozornosť v podobe Raffaella. V kúpeľni boli bezplatné toaletné potreby.

Veľmi chutné raňajky podávajú formou ponukových stolov. V ponuke sme našli aj rumunskú zeleninovú nátierku Zacuscă z pečených baklažánov, červenej papriky, paradajkového pretlaku a cibule, ochutenú soľou, korením a bobkovým listom. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli. Nebolo možné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom osvetlenom a kamerou monitorovanom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Za ubytovanie sme zaplatili 405,50 ron/79,54 eur. Cena zahŕňala izbu s raňajkami, 11 % DPH a mestskú daň vo výške 5 ron/0,98 eur/noc. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Piatra Neamț najesť?

V meste Piatra Neamț sme sa najedli v 2 reštauráciách. V jednej nám chutilo, v tej druhej už trochu menej. Tá druhá sa nám aspoň postarala o ďalší zážitok v podobe živej hudby. Pri ďalšej návšteve mesta by sme ju ale určite zamenili za inú reštauráciu.

Turnul Berarilor

Nemecky pôsobiaca reštaurácia Turnul Berarilor sa nachádza 650 m/9 min. pešo juhozápadne od centra. Stôl si môžete rezervovať priamo na stránke reštaurácie. Ochutnal som vyprážaný kurací rezeň s vyprážanými zemiakovými lupienkami s kajenským korením. Rezeň som kombinoval s remeselným pivom vlastnej výroby Pils Aramie. Nefiltrovaný a nepasterizovaný ležiak s medenou jantárovou farbou a výbornou chuťou. Pripomínal mi Nemțeanu, ktorú som ochutnal deň predtým v Târgu Neamț. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 121 ron/23,74 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Buon Gusto

Reštaurácia Buon Gusto (450 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra) sme navštívili vďaka veľa pozitívnym hodnoteniam. Netušili sme, že v ten večer bude hrať v podniku ešte aj živá hudba. Starší spevák sa pokúšal s nami viackrát nadviazať očný kontakt a presvedčiť nás, aby sme mu so spevom pomohli. Až po chvíli nakoniec dorazil k nášmu stolu a zistil, že mu vôbec nerozumieme. Večeru sme začali tradičnou rumunskou pálenkou zo sliviek Țuică.

Zaujímalo ma, ako pripravujú v tejto časti Rumunska pizzu. Objednal som si moju obľúbenú s tuniakom. V reštaurácii ale na ňu naviac dávajú ešte aj sladkú konzervovanú kukuricu. Nie, že by mi pizza nechutila, len to nebolo ono. Navyše sme sa po jej zjedení necítili najlepšie, tak len veríme, že to nebolo jedlom. Pizzu som zapil rumunským svetlým ležiakom Bucur. Svieža, vyvážená, mierne horká chuť s aromatickými tónmi. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 155 ron/30,40 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Piatra Neamț zájsť na kávu?

Pre široký výber pečiva a dezertov si určite zájdite do pekárne Crosta a ak túžite po káve s výhľadom, v tom prípade vám odporúčam kaviareň na vrchole Cozla.

Crosta

Sieť pekární Crosta (650 m/9 min. pešo juhozápadne od centra) ponúka neskutočne širokú ponuku pečiva, koláčov a tort. Prvá pekáreň vznikla už v roku 1966. V súčasnosti je to už 4. generácia, ktorá zdieľa svoju vášeň pre výrobu chleba. Aj pri názve Crosta sa inšpirovali chrumkavou kôrkou chleba. Niektoré druhy pečiva a pekárenských výrobkov, napr. Babičkin chlieb, Moldavské koláče, Domácu zemiakovú špecialitu a ďalšie zapísali do Národného registra tradičných produktov.

Ochutnal som dozlatista upečený dezert s vanilkovou príchuťou v tvare muffinu alebo mini bábovky Savarine, ktorý sa po upečení cez noc ešte namáča v rumovom sirupe. Podáva sa so šľahačkou a sladkou višňou. Koláč pomenovali na počesť významného francúzskeho spisovateľa o jedle, gurmána, politika a právnika Jeana Anthelmeho Brillat-Savarina. Sladký Savarine som snúbil s horkým espressom. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 36,49 ron/7,16 eur. V pekárni môžete platiť platobnou kartou.

Cozla

Ďalšiu kávu sme vypili (takmer) na vrchole Cozla, ktorý sa týči nad mestom. O výlete na vrchol som písal vyššie. Mali sme veľkú chuť na kávu a keď sa k tomu núka ešte pekný výhľad, bola by škoda to nevyužiť. V mimosezóne otvorili pri hornej stanici lanovky len jedinú kaviareň. Aj v tej sa dalo platiť len v hotovosti. Žiadny bankomat nablízku. V peňaženke sme mali posledných 10 ron/1,96 eur. Práve toľko stála jedna káva. Bolo rozhodnuté. O kávu sa budeme musieť pobiť podeliť.

Veľmi milý, pravdepodobne, pán majiteľ nám 2. kávu pripravil na účet podniku. Tú sme si neskôr odpracovali, keď sme pomáhali, predpokladám, jeho synovi potlačiť auto, ktoré zapadlo do kamienkov. Zapadnuté auto sa nám síce nepodarilo odtlačiť, ale ako odmenu za pomoc sme zase dostali, pravdepodobne, od manželky majiteľa chutný langoš s džemom. Na tento zážitok nikdy nezabudnem.

Vyvezte sa lanovkou aj v týchto lokalitách:

• Bergamo s príchuťou stracciatelly
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• Tatranské unikáty a unikátny Poprad
• Sants-Montjuïc
• Pevnosť Hohensalzburg a námestia okolo katedrály

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 9. 3. 2026 (1 eur = 5,0979 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Bergamo dostať?

Do mesta Bergamo sa dostanete po ceste, koľajniciach aj vzduchom.

Autobusom

Autobusová stanica Bergamo Autostazione sa nachádza 2,2 km/29 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Keďže v lete 2025 modernizovali viaceré trate v meste a jeho okolí, pri ceste do mesta Lecco som cestoval najprv autobusom z Bergama do Ponte San Pietro a až potom vlakom do Lecca.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 2,5 km/33 min. juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Stanica bola mojím východiskovým bodom pre každodenné výlety do regiónu.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Orio al Serio (kód IATA: BGY) sa nachádza 7,5 km/18 min. autom juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Do Bergama som letel z Prahy. Let zvyčajne trvá 1 h a 25 minút. Spiatočná letenka stála 75,20 eur. Cena zahŕňala let a príručnú batožinu s rozmermi 40 x 25 x 20 cm, ktorá sa musí zmestiť pod sedadlo pred vami. Maximálne 24 hodín a minimálne 2 hodiny pred odletom si musíte urobiť check-in.

Do mesta som letel z Prahy. Pre nezvyčajne silnú búrku náš let ale odklonili do Verony. Našťastie, letecká spoločnosť zabezpečila transfer z letiska vo Verone na letisko v Bergame. Aj keď nás upozornili, že na transfer budeme čakať minimálne 1,5 hodiny, po hodine už bol pre nás pripravený autobus. Búrke sme sa ale aj tak nevyhli. Stretli sme sa s ňou na diaľnici. Po príchode do mesta by nikomu ani vo sne nenapadlo, že sa mestom prehnala nebezpečná búrka. Recepčná v hoteli mi povedala, že bola taká intenzívna, akoby niekto lial vedrá vody na vchodové dvere. Do hotela som sa nakoniec dostal o 3 hodiny neskôr.

Ako sa po meste Bergamo pohybovať?

Súčasťou mestskej hromadnej dopravy sú tiež 2 pozemné lanovky. Prvá lanovka premáva do horného mesta. Druhá lanovka na San Vigilio.

Lanovka do horného mesta

Lanovka medzi dolným a horným mestom je v prevádzke už viac ako 125 rokov (1887). Premáva denne zvyčajne medzi 7.00-0.00 h. Prevádzková doba sa mení v závislosti od školských prázdnin a víkendov. Dychberúce výhľady z lanovky ale neočakávajte. Väčšinu cesty som videl múr obrastený brečtanom alebo súkromné záhrady susediacich domov.

Lanovka na San Vigilio

Druhá lanovka premáva medzi horným mestom (za bránou sv. Alexandra) a najvyšším vrchom Bergama San Vigilio. Na vrchu sa nachádza rovnomenný hrad. Hrad by mal byť otvorený celoročne denne od apríla do októbra medzi 7.00-21.00 h a od novembra do marca medzi 8.00-17.00 h. Žiaľ, bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, bol hrad počas mojej návštevy zatvorený a narazil som len na zamknutú bránu. Takže výhľady na mesto som lovil iba spoza plota súkromných víl. Lanovku slávnostne otvorili v roku 1912, zrekonštruovali ju v roku 1991. Počas jazdy sa vám naskytnú omnoho krajšie výhľady ako v prvej lanovke.

Praktické info o lanovkách

Cesta netrvá dlho, len okolo 2,5 minúty. Kapacita lanoviek je 40-50 osôb, takže počas letnej turistickej sezóny sa pripravte na masy návštevníkov a dlhé rady. Lanovku tiež zahŕňal 7-dňový vlakový pas Trenord.

Kde v meste Bergamo získať info?

Turistické informačné centrum Ufficio Turistico – Bergamo Città Bassa sa nachádza 2,4 km/32 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia pri železničnej a autobusovej stanici. V infocentre pracovala veľmi milá a veľmi dobre po anglicky hovoriaca pani, ktorá mi odporučila najzaujímavejšie miesta v meste a kúpu 7-dňového vlakového pasu.

Malý infopoint sa tiež nachádza len 140 m/2 min. pešo východne od námestia Piazza Vecchia na prízemí veže Torre del Gombito.

Čo v meste Bergamo robiť, vidieť a navštíviť?

Tradičným východiskovým bodom na spoznávanie mesta sú jeho námestia. Pri prehliadke mesta ale nevynechajte prechádzku po jeho hradbách, ktoré sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Najlepší výhľad na mesto sa vám ako inak naskytne z vyhliadkovej veže.

Brána sv. Jakuba (Porta San Giacomo)

Ku bráne sv. Jakuba (Porta San Giacomo; 600 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia) z lešteného bieleho mramoru sa dostanete po kamennej uličke Via Salita della Scaletta a krátkom úseku Vicolo S. Carlo. Posledný úsek cesty, tentoraz už aj s výhľadom na bránu, vedie po viadukte Via Sant’Alessandro. Viadukt ponúka výhľad na hradby mesta na jednej strane a dolné mesto na opačnej. Bránu stráži trochu vystrašený okrídlený lev sv. Marka, ktorý pripomína benátsku nadvládu.

Benátske hradby (Le Mura Veneziane)

Hradby v Bergame sú jedny z najznámejších, ktoré postavila Benátska republika. Boli najzápadnejšie položeným obranným systémom republiky. Opevnenie v štýle renesančnej vojenskej architektúry vzniklo v priebehu 16. storočia. Ich výstavba si ale vyžiadala veľké obete. Bolo zbúraných viac ako 250 budov, vrátane 8 náboženských pamiatok. Počas stavby bolo vydaných najmenej 8 exkomunikácií. Zaujímavosťou je, že hradby nikdy neplnili vojenskú funkciu. Práve preto sa zachovali v takmer pôvodnej podobe. Celý komplex zahŕňa 14 bášt, 2 plošiny, 4 brány, 2 prachárne, približne 100 streleckých otvorov a podzemný systém tunelov a chodieb.

Baštu sv. Michala (Baluardo di San Michele) postavili na strategickom mieste s panoramatickým výhľadom na rovinu pod ňou. V priebehu 19. storočia sa hradby postupne stali obľúbenými miestami prechádzok a pozorovania okolitej krajiny. Bašta zlákala na krátke zastavenie aj mňa. Odporúčam vám objednať si v neďalekom prístrešku Campari Spritz (7 eur, možnosť platby platobnou kartou), sadnúť si na lavičku s výhľadom na dolné mesto a už si len užívať dolce far niente. Prechádzku po hradbách vám odporúčam pri západe slnka. Šesť km dlhý pás hradieb a bášt je od roku 2017 súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Zatiaľ, čo hradby na južnej strane horného mesta sú ľahko dostupné, tie na severnom okraji môžete obdivovať len zdola. Na ich vrchol sa nedostanete. Zvyčajne ide o súkromný pozemok.

Rodný dom Gaetana Donizettiho (Casa Natale di Gaetano Donizetti)

Keď už ale budete v severnej časti horného mesta, zastavte sa pri (v) rodnom dome Gaetana Donizettiho (Casa Natale di Gaetano Donizetti; 700 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia), jedného z najvýznamnejších talianskych hudobných skladateľov všetkých čias. Dom je ale prístupný len v nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.00-17.00 h.

Brána sv. Alexandra (Porta Sant’Alessandro)

Západným vstupom do mesta bola brána sv. Alexandra (Porta Sant’Alessandro; 550 m/8 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia). Neďaleko brány sa kedysi nachádzala bazilika sv. Alexandra, patróna mesta. V súčasnosti už neexistuje. Ostal z nej len jeden stĺp (západne od brány), ktorý uvidíte dodnes. Na vyhliadke neďaleko brány sa nechajte prekvapiť mestskými kozami, ktoré sa tu spokojne pasú na strmom kopci.

Pevnosť Viscontiovcov (Citadella Viscontea)

Severozápadný okraj horného mesta stráži pevnosť Viscontiovcov (Citadella Viscontea; 400 m/5 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia) zo 14. storočia. V jej priestoroch sa nachádzajú Mestské archeologické múzeum a Mestské múzeum prírodných vied Enrica Caffiho v Bergame.

Staré námestie (Piazza Vecchia)

Srdcom horného mesta je Staré námestie (Piazza Vecchia). Postavili ho na mieste starovekého rímskeho fóra. Po stáročia bolo centrom politickej moci mesta. Od námestia Piazza Duomo ho oddeľuje Palác rozumu (Palazzo della Ragione), ktorý bol sídlom politickej a administratívnej moci. Zároveň je jednou z najstarších mestských budov Lombardska. V strede námestia stojí fontána Contarini z konca Benátskej republiky. Severovýchodnú časť námestia zaberá Palazzo Nuovo, dnes knižnica s neoceniteľnou zbierkou prvotlačí, rukopisov a iných artefaktov.

Mestská veža Campanone

Dominantou námestia je mestská veža a zvonica Campanone, ktorá je najvyššou vežou mesta (52,76 m). Vo svojom vnútri ukrýva najväčší zvon Lombardska. Aby ste ho počuli, navštívte námestie večer o 22.00 h, kedy zvoní neuveriteľných stokrát. Pripomína zatváranie mestských brán počas Benátskej republiky. Vežu som aj navštívil. V jej vnútri je výťah, ktorý lemuje schodisko s 230 schodmi. V horúcom júlovom počasí som pri ceste na jej vrchol pochopiteľne uprednostnil výťah.

Podobne ako z iných vyhliadkových veží, aj z tejto sa vám naskytne fascinujúci výhľad nielen na horné a dolné mesto, ale aj na nížinu či Orobské predalpy. Vstupenka stojí 5 eur/os. Okrem veže zahŕňa aj expozíciu v Palazzo del Podestà a Museo del Cinquecento. V pokladni veže mi uznali novinársky preukaz. Veža a palác sú otvorené celoročne od utorka do piatka medzi 10.00-18.00 h, cez víkendy a sviatky medzi 10.00-19.00 h.

Námestie Piazza Duomo

Susedom starého námestia je námestie Piazza Duomo (120 m/2 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Lemujú ho katedrála sv. Alexandra, bazilika Santa Maria Maggiore, kaplnka Bartolomea Colleoniho, osemstranná neogotická krstiteľnica, biskupský palác a kúria. V bazilike sú hrobky hudobných skladateľov Gaetana Donizettiho a Simonea Mayra. Kaplnka je zase najlepším príkladom renesančnej architektúry v Bergame. Bartolomea Colleoniho, generálneho veliteľa Benátskej republiky, v nej pochovali v novembri 1475.

Kde sa v meste Bergamo ubytovať?

Štvorhviezdičkový hotel Starhotels Cristallo Palace som si vybral pre jeho vynikajúcu polohu medzi letiskom (3,3 km/46 minút pešo juhovýchodne) a starým mestom (3,5 km/47 minút severozápadne). Napriek tomu, že ubytovať sa môžete od 15.00 h, moja izba bola pripravená už o 2 hodiny skôr. Dokonca som nedodržal ani čas odubytovania, ktorý je medzi 10.00-12.00 h. Na letisku som musel byť už ráno, a preto som sa odubytoval ešte pred 10.00 h. Na recepcii pracovala taktiež veľmi milá a po anglicky dobre hovoriaca recepčná.

Bol som ubytovaný v 1-lôžkovej izbe Classic so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Nevyhnutným vybavením izby bola klimatizácia. Z izby som mal výhľad na mesto, a keď som sa z okna mierne vyklonil, tak aj na staré mesto. V izbe otočenej smerom na západ som si zároveň vychutnal (takmer) každý deň západ slnka. Raňajky podávajú formou bufetových stolov. Snáď najviac som sa potešil každodennej ponuke 4 rôznych druhov sladkých croissantov. Nemusíte si rezervovať miesto na súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Poplatok je 14 eur/deň. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli.

Za jednu 1-lôžkovú izbu na 7 nocí som zaplatil 659,88 eur. Cena zahŕňala ubytovanie s raňajkami a 10 % DPH. Nezahŕňala mestskú daň vo výške 25 eur/pobyt.

Kde sa v meste Bergamo najesť?

Lokálna kuchyňa v podobe plnených raviol, vínové rizoto, grilované kuracie prsia alebo veľký šťavnatý hamburger?

Cresta Alta

Grilované kura, hamburgery a remeselné pivo. To sú highlighty reštaurácie Cresta Alta (3,1 km/41 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia). Ako milovník hamburgerov som si nemohol nechať ujsť jeden aj v Lombardsku. A že som si vybral dobre. V reštaurácii ho pripravili famózne. Ochutnal som Cheeseburger so 165 g hovädziny fassona, smotanovým syrom, chrumkavou slaninkou, paradajkou, šalátom a domácou omáčkou CrestaAlta. Mäso pripravujú z piemontského dobytka fassona z farmy v Mondovi. Vyprážané zemiakové hranolčeky sú samozrejmosťou každej porcie.

Ku večeri som ochutnal 2 remeselná pivá z lombardského pivovaru Birrificio La Fenice. Zaujímavosťou je, že pivá pomenovali podľa smrteľných hriechov. To som pri objednávaní netušil. Vybral som si teda Hnev a Závisť. Hnev (Ira) je svetlé, mierne zakalené spodne kvasené pivo s kvetinovou arómou. V chuti sa odrážajú tóny akáciového medu. Naopak Závisť (Invidia) je vrchne kvasené pivo s arómou citrusov, manga, pomaranču a mučenky, ktorú ucítite aj v chuti. Profesionálna, po anglicky hovoriaca obsluha. Za večeru som zaplatil 24,40 eur (coperto 1,50 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Circolino Città Alta

Reštaurácia Circolino Città Alta (220 m/3 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia) sídli v bývalom kláštore svätej Agáty, ktorý neskôr prestavali na väzenie. Po vynikajúcom obede by som sa tu stal väzňom dobrovoľne aj ja. Myslel som si, že v horúcom júlovom počasí si sadnem radšej do klimatizovaných vnútorných priestorov. Rozľahlá krytá terasa ma ale presvedčila o tom, že vonku to bude predsa len lepšie. Ochutnal som jedlo typické pre miestnu kuchyňu Casoncelli alla Bergamasca (v bergamskom štýle).

Išlo o ravioli plnené mäsom a korením, ochutené rozpusteným maslom, šalviou, opečenou pancettou a syrom Grana Padano. V horúcom počasí ma osviežilo nemecké pšeničné pivo Franziskaner. Keďže som si vďaka neskorému príchodu do mesta dal obed trochu neskôr, ostal som v tejto reštaurácii už aj na kávu s dezertom. Vyskúšal som broskyňovo-malinový tart s vanilkovým krémom a k tomu samozrejme espresso. Za obed som zaplatil 24,10 eur (2 eur coperto). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Trattoria da Adriano

Posledný deň na obed som sa zastavil v reštaurácii Trattoria da Adriano (1,6 km/21 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Okrem stáleho jedálneho lístka ponúkala reštaurácia tiež široký výber jedál dennej ponuky. Preklad tejto ponuky bol ale pre mňa taký náročný, že som radšej siahol po stálom lístku. Ochutnal som grilované kuracie prsia s grilovanou zeleninou a šalátom. Po obede som sa osviežil svetlým ležiakom. Za obed som zaplatil 24,50 eur (coperto 2,50 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Casa Ernesto di Ernesto Valenti

Posledný deň v Bergame som očividne dobiehal všetky zameškané resty. Okrem zmrzliny stracciatella a koktailu Campari Soda som počas celého môjho pobytu v Lombardsku nikde neochutnal rizoto. Práve preto som navštívil reštauráciu Casa Ernesto di Ernesto Valenti (1,9 km/25 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Ochutnal som rizoto zo šumivého vína, ktoré ochutili balzamikovým octom a ozdobili černicou. Pôvodne som myslel, že si tu dám aj dezert, ale rizoto ma tak zasýtilo, že na dezert mi už neostalo miesto. Za večeru som zaplatil 19 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Bergamo zájsť na kávu?

Kaviareň Caffè Tiraboschi (1,9 km/24 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia) sa nachádza v dolnom meste Bergama. Okrem kávy som neodolal širokej ponuke zákuskov. Pre Taliansko síce netypické, zvolil som Sacher. Za tortu s espressom som zaplatil 7,80 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Keď už budete v tejto časti mesta, určite sa zastavte hneď vedľa v celosvetovej sieti zmrzlinární Gelateria La Romana (1,9 km/24 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia) na zmrzlinu (3 kopčeky zmrzliny za 4 eur). Byť v Bergame a neochutnať zmrzlinu s príchuťou stracciatella, ktorá pochádza práve odtiaľto, to je akoby ste v Bergame ani nikdy neboli. Zmrzlina stracciatella sa skladá z mlieka, smotany, cukru a kúskov čokolády. Práve tie pridal ako prvý do zmrzliny Enrico Panattoni v reštaurácii La Marianna v roku 1962.

Kam v meste Bergamo zájsť na drink?

V Miláne som neochutnal Campari soda, koktail, ktorý je pre mesto taký typický. Tak som sa rozhodol, že ho ochutnám posledný večer v Bergame v bare P40 Lounge Bar (1,7 km/22 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Aperitív Campari Soda je ako už názov napovedá kombináciou Campari a sódovej vody, zvyčajne v pomere 1:3. Ľad a plátok pomaranča sú samozrejmosťou. Nápoj vynašiel Davide Campari vo svojom bare Camparino v Miláne v roku 1915. Za koktail som zaplatil 7 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Campari sa vyrába z neutrálneho alkoholového základu, ktorý je napustený extraktom z 86 rôznych bylín, horkých a aromatických látok, ako je napr. granátové jablko, ženšen, pomarančová kôra, kôra stromov kaskarilly či citrusový olej. Gaspare Campari ho vynašiel v roku 1867 a dodnes sa vyrába podľa jeho tajnej receptúry. Má žiarivo červenú farbu, intenzívnu arómu a horkú chuť.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Brusel – Grand Place a okolie
• Durrës v Albánsku
• Rovinj – mesto, ktoré vyrastá z mora
• Kráľovský Winchester v južnom Anglicku
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Bergamo s príchuťou stracciatelly je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Râșnov dostať?

Mesto Râșnov sa nachádza v juhovýchodnej Transylvánii v strednom Rumunsku. Z administratívneho hľadiska leží v Brașovskej župe.

Autom

Râșnov sa nachádza 22 km/22 min. autom juhozápadne od Brașova. Mestom prechádzajú tieto cesty:

• diaľnica A3 – po svojom dokončení povedie na trase Ploiești – Brașov – Făgăraș – Sighișoara – Târgu Mureș – Cluj-Napoca – Zalău – Oradea – Borș – M4 v Maďarsku,
• národná cesta 1E (DN1E) vedie na trase Brașov – Poiana Brașov – Râșnov,
• DN73 – spája mestá Pitești vo Valašsku s Brașovom v Transylvánii,
• národná cesta 73A (DN73A) spája mesto Predeal s obcou Șercaia.

Autobusom

Cesta autobusom z autobusovej stanice Autogara 2 Brașov (Transbus) na autobusovú zastávku Statie Râșnov trvá 23-34 min. a cestovný lístok stojí okolo 7 lei/1,41 eur/os.

Vlakom

Síce som v meste Râșnov našiel 2 vlakové zastávky (Râșnov a Râșnov h.), žiadne priame ani nepriame vlaky na ne z Brașova nepremávajú.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Brașov-Ghimbav (Aeroportul Internațional Brașov-Ghimbav; medzinárodný kód podľa IATA: GHV) sa nachádza 22 km/22 min. autom severovýchodne od mesta Râșnov. Letisko sa pýši titulom 1. letisko, ktoré v Rumunsku postavili za posledných 50 rokov. Zároveň je 3. najväčším letiskom po letisku Henri Coandă (OTP) v Bukurešti a letisku v Cluj-Napoca (CLJ). Letisko otvorili len v júni 2023. Brașov je 2. najnavštevovanejším mestom po Bukurešti.

Z letiska sa dostanete do destinácií ako Barcelona, Madrid, Malaga, Valencia v Španielsku, Brusel v Belgicku, Londýn-Gatwick, Londýn-Luton v Spojenom kráľovstve, Dortmund, Mníchov, Norimberg, Stuttgart v Nemecku či na letisko Rím-Fiumicino v Taliansku. Za 3 mesiace prevádzky (jún-august 2023) na letisko vybavili viac ako 30 tisíc osôb.

Pevnosť Râșnov (Cetatea Râșnov)

Najlepšie spôsoby, ako sa ku pevnosti dostať, stručné info z minulosti i praktické info zo súčasnosti.

Ako sa ku pevnosti dostať?

Ku pevnosti Râșnov sa dostanete pešo, turistickým vláčikom alebo výťahom.

Pešo

Trasa z námestia Piața Unirii ku pevnosti má dĺžku 2 km, prevýšenie 109 m a na jej zdolanie potrebujete približne 30 min.

Turistickým vláčikom

Ku pevnosti vás vyvezie skutočne originálny turistický vláčik. Na vláčiku samotnom nie je ani tak nič originálne, ako skôr na „lokomotíve“, ktorá ho ťahá. V tomto prípade ju nahradil traktor. Domnievali sme sa, že sa pôvodná lokomotíva pokazila a traktor použili ako náhradné riešenie. Keď sme ale videli ďalší turistický vláčik, ktorý taktiež ťahal traktor, bolo nám jasné, že to nebola náhoda.

Výťahom

Ku pevnosti sa vyveziete aj výťahom na naklonenej rovine. Podobné výťahy alebo pozemné lanovky premávajú napr. aj v rumunskej Deve, maďarskej Budapešti, chorvátskom Záhrebe, slovinskej Ľubľane, českej Prahe, rakúskom Salzburgu, či v španielskej Barcelone. Vstup do výťahu je cez kultúrne centrum mesta, ktoré stojí vo východnej časti zástavby na námestí Piața Unirii. Trasa má dĺžku 165 metrov s výškovým rozdielom 85 metrov a uhol sklonu je 37^o. Cesta výťahom trvá asi 2 minúty, rýchlosť kabíny je 2,5 m/s. Z výťahu vystúpite na vyhliadkovej plošine Platforma Panoramica, odkiaľ uvidíte nielen mesto, ale i jeho okolie. Výťah premáva od 9.00-17.00 h. Spiatočný cestovný lístok stojí 25 lei/5,03 eur/os.

Stručná história

Na základe nálezov vieme, že už v období neolitu a doby bronzovej sa v týchto miestach nachádzala osada. Cumidava alebo tiež Comidava bola v období medzi 1. storočím p. n. l. a 1. storočím n. l. najdôležitejšou opevnenou osadou Dákov v juhovýchodnej Transylvánii. Okrem samotných hradieb pevnosť obklopovali drevené palisády a valy. Časť týchto prvkov môžete ešte i dnes vidieť v lese severne od pevnosti. Nálezy z pevnosti dokazujú, že tu panoval čulý obchodný ruch. Po dobytí Rimanmi bola pevnosť opustená. Nové rímske castrum si zachovalo názov Cumidava.

Prvú stredovekú pevnosť, vtedy ešte z dreva a hliny, postavili na kopci nad osadou saskí a nemeckí rytieri v rokoch 1211-1225. Bolo to v období, keď v Burzenlande (nemecký názov pre historické územie v juhovýchodnej časti Sedmohradska) vládli križiaci. Po ich vyhnaní pevnosť prestavali na kamennú. Pevnosť odolala útokom a obliehaniu Mongolov v roku 1335.

V roku 1427, po 1. tureckom vpáde, uhorský kráľ Žigmund Luxemburský daroval pevnosť miestnej komunite. Od začiatku 16. storočia sa väčšina Sasov usadila v hornej pevnosti, kde postavili viac ako 80 domov, novú kaplnku, školu a fontánu. Ruiny týchto domov sú jedinečným svedectvom architektonického typu polomestskej aglomerácie.

Pevnosť stratila svoju aktívnu vojenskú a mestskú úlohu na začiatku 18. storočia. Odvtedy boli hranice Sedmohradska vojensky zabezpečené a vpády ustali. Obyvatelia sa presťahovali do dnešného Râșnova a pevnosť sa zmenila na ruiny.

Praktické info

Pevnosť momentálne (október 2023) rekonštruujú. Na nádvorie sa ale dostanete. Od júna do augusta je otvorené od 9.00-19.00 h a od septembra do mája od 9.00-17.00 h. Vstup je zdarma.

Navštívte pevnosti aj v týchto lokalitách:

• Chefchaouen – 50 odtieňov modrej
• Komárno – pútavá história a skvelá gastronómia
• Iraklio – grécko-benátsko-osmanský koktail

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 24. 10. 2023 (1 eur = 4,9656 lei).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Râșnov – pevnosť à la Hollywood je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Chorvátsky štátny archív (Hrvatski državni arhiv)

Inštitúcia Chorvátsky štátny archív (Hrvatski državni arhiv; 1,3 km/17 min. pešo juhozápadne od centra) sídli v budove, ktorá je najvýznamnejším palácom chorvátskej secesie. Snúbi v sebe prvky ranej viedenskej secesie a modernej nemeckej architektúry začiatku 20. storočia. Miestni ju tiež poznajú ako starú budovu Národnej a univerzitnej knižnice. Časť budovy už ale od začiatku určili ako archív, a tomuto účelu slúži dodnes. Budovu začali stavať v roku 1911 na základe projektu Rudolfa Lubynského. Slávnostne ju otvorili o 2 roky neskôr.

Budova zo železnej a železobetónovej konštrukcie má dĺžku 80 m a šírku 46 m (niekde sa uvádza aj 50 m). Nad hlavnou čitárňou v centrálnej časti budovy sa vypína kupola so 4 stĺpmi, každý so 4 sovami, ktoré nesú glóbusy. Fasády obsahujú alegórie 4 univerzitných vied – práva, medicíny, filozofie a teológie a alegóriu knihovníctva. Mramorové stĺpy, lampy z opálového skla, český krištáľ, vitráže, pozlátená mosadz. Pri stavbe archívu sa nikde nešetrilo. Grandiózna hlavná čitáreň vás nadchne svojou veľkosťou. Má dĺžku 30 m, šírku 15 m a výšku 30 m. Vo výške 15 m visia 2 lustre, každý váži 970 kg.

Prehliadka

Prehliadky so sprievodcom sa konajú od pondelka do piatka o 13.00 h a o 14.00 h. Prehliadka trvala asi 20 minút. Vstupenka stála 2,65 eur/os. V archíve môžete platiť len v hotovosti. Za prehliadku zaplatíte po skončení exkurzie. Od prehliadky archívu som mal veľké očakávania. Žiaľ, tie pani sprievodkyňa nenaplnila. Celá prehliadka na mňa pôsobila, akoby ju nikdy v živote predtým nerobili a my sme boli len cvičná skupina, ktorá si mala všímať nedostatky. Takisto som nadobudol pocit, že sprievodca, ktorý nás mal sprevádzať náhle ochorel, tak vybrali jedinú pani z celej budovy, ktorá hovorila po anglicky, aby nám ukázala aspoň zopár miestností, nech sa prehliadka nemusí zrušiť.

2. Múzeum konope v meste Záhreb (Cannabis Museum Zagreb)

Cieľom moderného Múzea konope (Cannabis Museum Zagreb; 650 m/8 min. južne od centra) je zvýšiť povedomie o využití a výhodách tejto rastliny. Expozíciou nás sprevádzal veľmi milý po anglicky hovoriaci sprievodca. Všetko nám dopodrobna vysvetlil. V pokladni múzea nám taktiež ochotne odložil ruksaky. Päť expozícií vás naučí o morfológii, 1 000-ročnej histórii, pestovaní, životnom cykle rastliny, medicínskom, rekreačnom a univerzálnom použití konope. Taktiež tu nájdete viaceré fotokútiky, v ktorých sa môžete odfotiť. Súčasťou múzea je aj darčekový obchod s výrobkami z konope. My sme si vybrali konopnú čokoládu.

Múzeum je otvorené od pondelka do štvrtka od 11.00-19.00 hod. a od piatka do soboty od 11.00-20.00 hod. Vstupenka stála 8 eur/os. Súčasťou vstupenky je súprava rolovacích papierikov a filtrov, takže je to asi jediná vstupenka do múzea na celom svete, ktorú môžete vyfajčiť. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

3. Veža Lotrščak (Kula Lotrščak)

Z vyhliadkovej veže Lotrščak (Kula Lotrščak; 400 m/7 min. pešo severozápadne od centra) sa ozývajú delové salvy dodnes. Vežu dokončili po roku 1266. Chránila južný vstup do stredovekého mesta. Pomenovali ju po zvone, ktorý zvonil pred zatvorením mestských brán. Koncom 19. storočia sa vedenie mesta rozhodlo zaobstarať si delo, ktoré bude strieľať každý deň na poludnie. Zvonári všetkých mestských kostolov podľa dela nastavovali hodiny. Delo sa prvýkrát ozvalo na Nový rok v roku 1877. Z južného okna na 4. poschodí sa ozýva dodnes. Myslel som, že výstrel z dela ohlásia trúbkou alebo nejakým podobným spôsobom. Žiaľ, mýlil som sa. Na poludnie prosto vystrelili.

Veža je otvorená od októbra do marca od utorka do piatka od 9.00-19.00 h, soboty a nedele od 11.00-19.00 h a od apríla do septembra od utorka do piatka od 10.00-20.00 h a soboty a nedele od 11.00-20.00 h. Vstupenka stála 3 eur/os. Vo veži nemôžete platiť platobnou kartou. Na prízemí veže sa nachádza darčekový obchod.

4. Technické múzeum Nikola Tesla (Tehnički muzej Nikola Tesla)

Technické múzeum Nikola Tesla (Tehnički muzej Nikola Tesla; 1,7 km/23 min. pešo juhozápadne od centra) sprístupnili verejnosti na začiatku roka 1963 a v priebehu rokov sa stalo národným múzeum vedy a techniky Chorvátska.

Prehliadka technického múzea

Prehliadku múzea začnete na prízemí v stálej expozícii, ktorá sa venuje hasičskej technike. Expozícia sa podobá tej, ktorú som videl v Krajskom múzeu v Prešove. V expozícii Transformácia energie sa dozviete, ako človek odjakživa hľadal nové zdroje energie a ako premieňal prírodné zdroje na rôzne formy energie, ktoré potreboval na svoje prežitie. Expozícia Doprava sumarizuje historický vývoj dopravných prostriedkov na zemi, vo vode a vo vzduchu. Samostatná expozícia sa venuje leteckým motorom od 1. svetovej vojny do 50. rokov 20. storočia. V atraktívnej expozícii Baníctvo, geológia a ropa so sprievodcom zostúpite do podzemia múzea, ktoré upravili na rôzne typy baní. Posledná expozícia na prízemí sa zameriava na vývoj zememeračstva v Chorvátsku.

Na poschodí uvidíte v expozícii Kozmonautika s planetáriom modely kozmických lodí, nosných rakiet a orbitálnych staníc. Planetárium bolo v čase našej návštevy zatvorené. Dôkazom toho, že múzeum ide s dobou, je expozícia, ktorá sa venuje obnoviteľným zdrojom energie a energetickej efektívnosti. Veľkú časť poschodia zaberá výstava poľnohospodárskej techniky. Najviac ma zaujala včelnica so 4 sklenenými úľmi so živými včelami. Tie môžu opustiť múzeum vďaka trubiciam z plexiskla.

Praktické info

Múzeum je otvorené od utorka do piatka od 9.00-17.00 h, v soboty a v nedele od 9.00-13.00 h. Vstupenka stála 4 eur/os. Cena zahŕňala vstup do stálych expozícií, na krátkodobé výstavy, prehliadku bane a prednášku v Demonštračnom kabinete Nikola Tesly. Určite si návštevu múzea naplánujte tak, aby ste stihli prehliadku modelu bane na ťažbu uhlia a kovov v suteréne múzea a ukážky, ako funguje elektrina v Demonštračnom kabinete Nikola Tesly. Tí odvážnejší sa môžu pokusov zúčastniť sami.

5. Botanická záhrada v meste Záhreb (Botanički vrt PMF-a)

Botanická záhrada Fakulty vied Univerzity v meste Záhreb (Botanički Vrt PMF-a; 1,3 km/17 min. pešo juhozápadne od centra) nás nadchla omnoho viac ako tá v Ľubľane. Síce skleníky obnovujú už od roku 2015, záhrada je omnoho väčšia a ponúka ďaleko viac zákutí, v ktorých sa môžete túlať a objavovať flóru. Škoda len, že z jednej strany ju obklopuje rušná cesta a z tej druhej železnica. Zaujala ma sofora japonská so svojimi prevísajúcimi konármi či 60 miliónov rokov starý strom, ktorý si ešte pamätá časy dinosaurov. Aby sa takýto vzácny relikt nezničil, v záhrade ho oplotili.

Záhrada funguje nepretržite už od roku 1889. Môžete v nej obdivovať viac ako 5 000 druhov exotických rastlín z celého sveta. Drevený výstavný pavilón z roku 1891 slúži na vzdelávacie výstavy, workshopy a prednášky z botaniky, záhradníctva a konzervácie. Pamätajte, že botanická záhrada nie je parkom, ale múzeom v prírode. Preto existujú pravidlá, ktoré musíte dodržiavať, napr. nesmiete chodiť po tráve, pretože rastliny sú všade, aj vo vysokej tráve pripravené vykvitnúť na ďalšiu sezónu, behať, či bicyklovať a mnohé ďalšie.

Praktické info

Záhrada je otvorená od jari do jesene v pondelky a utorky od 9.00-14.30 h, od stredy do nedele od 9.00-18.00 h. Vstupenka stojí 2 eur/os. Dodnes nevieme, prečo sme dostali vstupné zadarmo, ale v ten deň ho rozdávali všetkým. V prípade, že by ste sa o rastlinách chceli dozvedieť viac, objednajte si sprievodcu minimálne 1 týždeň vopred cez rezervačný formulár na oficiálnej stránke záhrady. Prehliadka výstavného pavilónu trvá 20 minút, záhrady 45 minút a záhrady s pavilónom okolo 1 hodiny. Prehliadky sa môže zúčastniť maximálne 15 osôb. Prehliadka stojí 10 eur/os. V prípade počtu osôb 10 a menej si účtujú ešte poplatok 100 eur. V záhrade môžete platiť len v hotovosti.

6. Zoologická záhrada mesta Záhreb (Zoološki vrt grada Zagreba)

Zoologickým záhradám sa obyčajne vyhýbam, ale v zoologickej záhrade mesta Záhreb (Zoološki vrt grada Zagreba; 3,6 km/50 min. pešo severovýchodne od centra) som urobil výnimku. Výnimky sa skrátka nerobia. Argument, že v ZOO pracuje niekoľko špecialistov, ktorí sa o zvieratá náležite starajú, pre mňa nie je dostatočný. Dlho som v žiadnej ZOO nebol a dlho zase nebudem. Pozerať sa na zvieratá v klietkach skrátka nie je nič pre mňa.

Ak by ste sa pre návštevu ZOO predsa len rozhodli, založili ju už v roku 1925, takže o 2 roky bude oslavovať 100-ročnicu. Uvidíte v nej takmer 400 druhov s viac ako 7 000 zvieratami zo všetkých kontinentov. ZOO je otvorená každý deň od 9.00-19.00 h. Pokladňa sa zatvára o hodinu skôr. Vstupenka stála 4 eur/os. V ZOO môžete platiť platobnou kartou.

V ZOO v súčasnosti vyvíjajú viaceré aktivity, ktoré sa zameriavajú na výskum a ochranu vybraných živočíchov. Zvyšujú povedomie o používaní sklenených povrchov, ktoré ohrozujú vtáky, sledujú migračné cesty bielych bocianov, vykonávajú výskum korytnačky tmavobruchej, chránia obojživelníkov jaskyniarov mimo ich prirodzeného prostredia, uskutočnili biologický výskum hraboša jadranského, pomohli zvýšiť počet veveríc obyčajných v parku Zrinski a mnohé ďalšie aktivity. 

7. Prechádzka mestom Záhreb

Parky, sochy, fontány, lanovka, námestia, tržnice, historické budovy, ale aj tunel, nástenné maľby, či reťaze z lode.

Námestie bána Josipa Jelačića (Trg bana Josipa Jelačića)

Hlavným námestím mesta Záhreb je Námestie bána Josipa Jelačića (Trg bana Josipa Jelačića). Trhy a jarmoky sa na ňom konali už od roku 1649. Lemujú ho budovy z 19. storočia, ktoré okupujú hotely, reštaurácie, kaviarne a obchody. V juhovýchodnej časti zástavby sa nachádza turistické informačné centrum, o ktorom si prečítate v článku Záhreb – návod na prežitie. V južnej časti zástavby si môžete v požičovni bicyklov uschovať aj batožinu. O tej som sa taktiež zmienil v spomínanom článku.

Socha bána Josipa Jelačića (Ban Josip Jelačić)

V strede námestia stojí jazdecká socha bána Jelačića (Ban Josip Jelačić). Socha bola od roku 1866 1. monumentálnou verejnou sochou mesta. Bán bol vládca alebo regionálny správca v okolí južnej Karpatskej kotliny v minulosti. Josip Jelačić bol chorvátsko-dalmatínsko-slavónsky bán v rokoch 1848-1859, ktorý zrušil poddanstvo a zorganizoval 1. parlamentné voľby.

Fontána Manduševac

Východne od sochy strieka, lepšie povedané vyviera, fontána Manduševac. Postavili ju nad prírodným prameňom, ktorý zásoboval Záhreb pitnou vodou až do konca 19. storočia. Fontána je taká nenápadná, že si ju bez davov návštevníkov, ktorí sa pri nej fotia ani nevšimnete. Prameň s názvom mesta spája aj legenda.

Jedného slnečného dňa sa starý chorvátsky vojnový vodca vracal unavený z boja a smädný. Požiadal krásnu dievčinu Mandu, aby mu nabrala vodu z prameňa. Chorvátske slovo pre „naberať vodu“ je „zagrabiti“. Tak prameň dostal meno Manduševac podľa dievčaťa a mesto dostalo názov Záhreb podľa naberania vody.

Lanovka (Uspinjača)

Z dolného mesta sa na to horné za 64 sekúnd vyveziete aj lanovkou (Uspinjača). Lanovka je najstarším dopravným prostriedkom organizovanej verejnej dopravy v meste Záhreb. Od roku 1890 už slúži viac ako 130 rokov. So svojou dĺžkou len 66 m je zároveň najkratšou na svete. Vďaka svojmu vzhľadu, konštrukcii a pôvodným technickým vlastnostiam ju chránia ako kultúrnu pamiatku. Lanovka premáva každý deň, každých 10 minút od 6.30-22.00 h. Jednosmerný lístok stál 0,66 eur/os. Keďže sme mali dopravnú kartu na 3 dni, lanovkou sme sa vozili hore-dole. Dolná stanica lanovky 450 m/6 min. pešo západne od námestia. Horná stanica lanovky 400 m/8 min. pešo západne od námestia.

Reťaze z lode HMS Victory (Nelsonov lanac i kugla)

Na rohu ulíc Kamenita a Opatička si všimnite reťaze z lode HMS Victory, vlajkovej lode admirála Nelsona, ktorá zohrala významnú úlohu v bitke o Trafalgar (Nelsonov lanac i kugla; 500 m/8 min. pešo severozápadne od námestia). Reťaze vraj získal rakúsky generál írskeho pôvodu Laval Nugent, ktorý bol nielen vojakom, ale aj vášnivým zberateľom a archeológom.

Chorvátsky parlament (Hrvatski sabor)

Budova chorvátskeho parlamentu (Hrvatski sabor; 650 m/10 min. pešo severozápadne od námestia) stojí vo východnej časti zástavby na námestí sv. Marka (Trg sv. Marka). Námestie preslávil rovnomenný kostol so strechou z farebných škridiel. Budovu postavili v roku 1910 na mieste barokových meštianskych domov zo 17. a 18. storočia. Z balkóna budovy na 1. poschodí vyhlásili v roku 1918 odtrhnutie Chorvátska od Rakúsko-Uhorska.

Nástenná maľba Fakin (Mural Fakin)

Severnú stenu baru Mali Medo (350 m/5 min. pešo severne od námestia) zdobí nástenná maľba Fakin Ipa (Mural Fakin). Maľba zobrazuje sliepky v štýle 50. rokov 20. storočia s prvkami rokenrolu a country. Mural si objednal pivovar Medvedgrad od miestnych umelcov Bare a Modul.

Nástenná maľba Guliver (Mural Guliver)

Nástenná maľba Guliver (Mural Guliver; 450 m/7 min. pešo severne od námestia) sa ukrýva v juhovýchodnom cípe parku Opatovina. 30 m dlhá maľba zobrazuje spiaceho Gulivera, ktorého zväzujú liliputáni. Mural vytvorili miestni umelci, opäť Boris Bare, tentoraz s Dominikom Vukovićom.

Tržnica Dolac

Najväčším farmárskym trhom mesta Záhreb je nepochybne tržnica Dolac (180 m/3 min. pešo severne od námestia). Svoju históriu začala písať v roku 1930. Kým sa vo svojich začiatkoch zameriavala predovšetkým na miestnych farmárov, dnes v nej kúpite výrobky z celého Chorvátska. Tržnica na otvorenej ploche, vrát. rybieho trhu je otvorená od pondelka do piatka od 6.30-16.00 h, soboty od 6.30-15.00 h a nedele od 6.30-14.00 h. Príďte vždy aspoň 2 hodiny pred záverečnou, aby ste nenatrafili na poloprázdnu tržnicu tak ako my.

Burza starožitností

Každú nedeľu od 8.00-14.00 h sa na Britskom námestí (Britanski trg; 1,1 km/15 min. pešo západne od Námestia bána Jelačića) koná burza starožitností. Práve tu sme zažili autentickú atmosféru trhu. Na burze nájdete nielen čačky-mačky, ale aj kvalitný tovar, napr. pôvodné porcelánové šálky. Každý zberateľ si tu nájde to svoje.

Park Maksimir

Park Maksimir (3,7 km/51 min. pešo východne od centra) sa od otvorenia v roku 1794 stal 1. verejným parkom v juhovýchodnej Európe. Sad Janka Kráľa v Bratislave vznikol o 20 rokov skôr v rokoch 1774-1776. Park navrhli v barokovom francúzskom štýle s pravidelne usporiadanými plochami. Neskôr ho upravili v duchu anglickej romantickej krajiny.

Vedeli ste, že park Maksimir je len o 25 ha menší ako Central Park v New Yorku?

Mohyla sokola a Švajčiarsky dom

Prechádzku parkom sme začali pri Mohyle sokola (Sokolska Mogila). Mohylu postavili v roku 1925 pri príležitosti oslavy 1 000-ročného výročia Chorvátskeho kráľovstva. Pôdu priviezli zo 155 rôznych miest Chorvátska, kde sa odohrala významná historická alebo kultúrna udalosť. V základoch mohyly uložili predmety chorvátskeho kultúrneho dedičstva. Švajčiarsky dom (Švicarska kuća) dokončili na jeseň v roku 1842. V salóne na 1. poschodí domu sa nachádza bohato vyrezávaný barokový strop, ktorý získal Michael Sebastian Riedl z augustiniánskeho kláštora v rakúskom Klosterneuburgu. Strop sme, žiaľ, nevideli, lebo dom je pre verejnosť zatvorený.

Rozhľadňa, Obelisk a Kaplnka sv. Juraja

Rozhľadňu (Vidikovac), známu aj ako Kiosk, postavili v rokoch 1841-1843. Všetky cesty v tomto prípade nevedú do Ríma, ale ku rozhľadni. Na vyhliadkovú terasu sme sa síce nedostali, ale na prízemí sa môžete zastaviť v kaviarni. Obelisk vztýčili v roku 1843 na znak ukončenia prác v parku. Pri obelisku som sa cítil ako v skutočnom lese. Neogotickú kaplnku sv. Juraja (Crkva sv. Juraj) postavili v rokoch 1862-1864. Arcibiskup Juraj Haulik, krajinár a tvorca parku, si želal, aby ho v kaplnke pochovali. Kaplnka bola v dezolátnom stave a momentálne čaká na lepšie časy.

Kamenné sedenie, Pavilón Echo a Dom vrátnika

Kamenné sedenie (Kameno sjedište) pomenovali po lavičkách, ktoré sa tu kedysi nachádzali. Okolo roku 1940 ho zbúrali a na niekoľko rokov sa na sedenie zabudlo. V roku 2008 sedenie obnovili, tentoraz však s drevenými lavičkami. Pavilón Echo (Paviljon Jeka), alebo tiež Lampáš z roku 1840, je jediným zachovaným pavilónom v parku. Postavili ho na počesť bohyne Echo. Dom vrátnika (Vratareva kućica) postavili v roku 1847. V minulosti slúžil na ubytovanie strážcov parku a sprievodcu pre cudzincov.

Park Zrinjevac, Park Josipa Jurja Strossmayera, Námestie kráľa Tomislava

Park na námestí Nikolu Šubića Zrinského, ľudovo nazývaný Zrinjevac (350 m/5 min. pešo južne od námestia), je najstarším parkom v dolnom meste Záhrebu (1892). V severnej časti parku sa nachádza meteorologická stanica (Meteorološki stup) z roku 1884. Smerom na juh uvidíte 1. fontánu mesta Záhreb, hudobný pavilón, ďalšie fontány, či busty významných chorvátskych osobností. Park obklopujú klasicistické, novorománske a novorenesančné paláce.

Dominantami parku Josipa Jurja Strossmayera (južne od Zrinjevacu) sú Chorvátska akadémia vied a umení a knižnica akadémie, medzi ktorými stojí pamätník pána Strossmayera.

Najjužnejšie sa nachádza Park na námestí kráľa Tomislava (Trg Kralja Tomislava), ktorému dominuje Umelecký pavilón, fontána a monument kráľa Tomislava, ktorý bol 1. chorvátskym kráľom.

Tunel Grič

Tunel Grič postavili v roku 1943 ako protiletecký kryt z 2. svetovej vojny. Ako úkryt slúžil počas vojny o vlasť v rokoch 1991-1995. Vďaka tunelu sa dostanete z jednej strany centra na druhú bez toho, aby ste sa museli tlačiť pomedzi davy návštevníkov. Samozrejme len v prípade, ak je tunel otvorený. Pretože to, čo sa na internete javí ako fungujúce, v skutočnosti vôbec nemusí. Tunel spája ulicu Radićeva (Ul. Pavla Radića 19) s ulicou Mesnička (Mesnička ul. 12). 

Z ulice Radićeva sme sa do tunela nedostali a slečna zo susediacej predajne nám nepovedala, že do tunela sa dostaneme aj z opačnej strany. Predpokladali sme, že keď je tunel zatvorený z jednej strany, bude aj z tej druhej. Na tunel vedú kolmo 4 núdzové východy, z toho 2 sú prístupné a 2 neprístupné. Do tunela sa dostanete alebo z neho vyjdete cez núdzové východy na ulici Tomićeva 5A (v mapách ho nájdete ako Tunel Grič – Tomićeva) a ulici Ilica 8 (v mapách ho nájdete ako Tunel Grič – Ilica 8). Tunel je otvorený každý deň od 9.00-21.00 h.  

Prečítajte si aj tieto články z Chorvátska:

• Chorvátsko pred 1. cestou
• Záhreb – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Tatranské unikáty v Skalnatej doline

Vedeli ste, že Vysoké Tatry ukrývajú 52 tatranských unikátov? Len v Skalnatej doline sa nachádza až 17 takýchto unikátov. Tatranské unikáty, to sú miesta poznané i nepoznané. Okolo niektorých chodíme pravidelne, iné vidíme prvýkrát. Spoznajte na začiatok aspoň 5 z nich.

1. Lanovka na Skalnaté pleso

Visutá lanová dráha na Skalnaté pleso (1 755 m n. m.) cez medzistanicu Štart (1 165 m n. m.) začína v stredisku Tatranská Lomnica (850 m n. m.), ktoré je časťou mesta Vysoké Tatry. Tentoraz som namiesto električky zvolil z Popradu do Tatier autobus. Cesta dlhá 19 km trvala 28 minút a cestovný lístok stál 1,50 eur/os. Lanovka sa nachádza v severozápadnej časti lokality (1 km/15 min. pešo západne od autobusovej stanice). Len 300 m/4 min. pešo severovýchodne od dolnej stanice lanovky je infocentrum a pokladňa, v ktorej si kúpite lístok na lanovku.

Po medzistanicu štart vás vyvezie historická 4-miestna kabínová lanovka, ktorá na tejto trase premáva už od roku 1973. Na medzistanici prestúpite do modernej 15-miestnej kabínovej gondoly. Cesta lanovkou trvá asi 20 minút. Pri ceste hore som bol v kabíne jediný bez lyží alebo snowboardu. Pri ceste dole som bol jediný v kabíne. Všetci sa totiž dole spustili na lyžiach alebo snowboardoch. A prečo lanovku zaradili medzi tatranské unikáty? Výstavba lanovky prebiehala v 30. rokoch 20. storočia. Už v čase svojho vzniku získala niekoľko prvenstiev:

1. úsek medzi Tatranskou Lomnicou a Skalnatým plesom predstavoval najdhšiu vzdialenosť, akú prekonávala lanovka bez prestupu cestujúcich,
2. celý úsek až po Lomnický štít bol najdlhšou lanovou dráhou,
3. lano v hornom úseku malo najväčšie voľné rozpätie v Európe.

Tieto unikáty prekonala až v roku 1955 lanovka v známom francúzskom lyžiarskom stredisku Chamonix. Kabínové lanové dráhy pre peších turistov a lyžiarov z Tatranskej Lomnice na Štart a zo Štartu na Skalnaté pleso premávajú každý deň od 8.30-14.40 h hore a od 8.30-15.30 h dole. Spiatočný lístok z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso stojí 27 eur/os.

2. Skalnaté pleso

Piatok, 6. januára 2023. Tatranská Lomnica, slnečno. Lomnický štít, slnečno. Skalnaté pleso, hustá hmla. V piatok bolo snáď všade krásne, len na Skalnatom plese bola viditeľnosť zopár metrov. Horná historická stanica lanovky pôsobila v hustej hmle strašidelným dojmom. Slnko párkrát vykuklo spoza hmly, ale vždy len na pár sekúnd. Hmla sa celkom rozplynula, keď som sa vracal do Popradu a ešte raz naposledy som sa pozrel na Tatry.

Vedeli ste, že hĺbka Skalnatého plesa sa mení vplyvom prirodzených činiteľov i činnosťou ľudí? Počas jari, keď sa v Tatrách topí sneh, ale aj počas leta, bohatého na zrážky, môže mať hĺbku až 4,5 m. Počas suchých dní vysychá a takmer zaniká. Posledná zima síce bola bohatá na zrážky, ale Skalnaté pleso takmer úplne zaniklo. Budem si musieť počkať na jar, kedy sa opäť naplní vodou.

3. Skalnatá chata

Skalnatá chata stojí na tatranskej magistrále (červená turistická značkovaná trasa) na úseku zo Zamkovského chaty na Skalnaté pleso. Od plesa je vzdialená len 300 m/4 min. pešo južne. Skalnatá chata má najdlhšiu tradíciu v poskytovaní občerstvenia, stravy a ubytovania v Skalnatej doline. História chaty sa začala písať v roku 1841, keď 4 sliezski turisti obmurovali priestor pod previslou skalou. Na podnet Uhorského karpatského spolku v roku 1915 upravili provizórne priestory na útulňu. V roku 1932 prevzal útulňu Klub českolovenských turistov. Odvtedy sa chata stala celoročne prevádzkovanou chatou. Najnovšie poskytuje i ubytovanie. Sychravé zimné počasie si žiadalo šálku horúceho bylinkového čaju.

4. Astronomické observatórium Skalnaté pleso

Observatórium postavili v 30. rokoch 20. storočia súčasne s lanovkou. Prvé astronomické pozorovanie Slnka bolo 19. septembra 1943. Pracovníci observatória objavili v rokoch 1946-1959 18 nových komét. Od roku 1962 sa z observatória pozoruje aj slnečná koróna (vonkajšia vrstva slnečnej atmosféry). Momentálne využívajú pracovníci na svoju prácu 2 ďalekohľady, ktoré slúžia na pozorovanie jasnosti a polohy hviezd, komét a asteroidov. Eleanor F. Helinová spolu s Schelte J. Bus pomenovali po observatóriu Skalnaté pleso malú planétu (2619), ktorú objavili v austrálskom observatóriu v júni 1979. Observatórium nie je verejnosti prístupné.

5. Lomnický štít

Lomnický štít (2 634 m n. m.) je 2. najvyšším samostatným štítom Vysokých Tatier. Taktiež je jediným štítom, ktorý je dostupný lanovkou. Tá od roku 1940 slúžila najprv pracovníkom meteorologickej stanice a od roku 1947 aj širokej verejnosti. V minulosti ho považovali za najvyšší štít Vysokých Tatier. Vďaka meraniam v 19. storočí sa zistilo, že najvyšším vrcholom Vysokých Tatier je Gerlachovský štít. Observatórium na Lomnickom štíte je najvyššie položené na Slovensku. Taktiež sa tu nachádza najvyššie položená prírodná botanická záhrada v Európe.

Sídli tu dokonca jediné zastúpenie Slnka na svete v podobe symbolického veľvyslanectva Slnka, ktoré má i svoju vlastnú vlajku. Na štít sa dostanete lanovkou alebo pešo s horským vodcom. Visutá lanová dráha pre peších turistov zo Skalnatého plesa na Lomnický štít premáva od 9.00-14.00 hore a od 9.10-15.10 h dole. Spiatočný lístok zo Skalnatého plesa na Lomnický štít stojí 46 eur/os.

Aj Tatranská Lomnica má tatranské unikáty

Vedeli ste, že v Tatranskej Lomnici sa nachádzajú ďalšie 3 tatranské unikáty:

1. Historická stanica lanovky z pera významného slovenského architekta Dušana Samuela Jurkoviča (1868 – 1947),
2. Mestský park, najstarší park Vysokých Tatier (od roku 1892) oproti autobusovej stanici,
3. Národná prírodná rezervácia Pramenisko (súčasť Natura 2000), ktorá začína za Múzeom TANAP-u.

Prečítajte si o Tatranskej Lomnici v článku Kamoška, kanec a káva.

Kde sa v lokalite Tatranská Lomnica najesť?

Humno Tatry Restaurant & Music Pub sa nachádza na severozápadnom okraji Tatranskej Lomnice, len pár metrov od lyžiarskeho strediska. Humno si pamätám ešte z čias, keď sme tu chodievali na diskotéky. Tentoraz som konečne vyskúšal jeho kuchyňu. Ochutnal som Zemiakové knedle plnené údeným mäsom s dusenou kvasenou kapustou. Krehké zemiakové knedle sa trhali od bohatej náplne údeného mäsa. Dusená kvasená kapusta bola porovnateľná s tou, ktorú som jedol v Salzburgu. Celú porciu korunovala poriadna lyžica vychladenej kyslej smotany, jarná pažítka, prepečená slanina a jemná červená cibuľka. Tak týchto knedlí by som zjedol ešte jeden pekáč! Knedle som zapil šálkou horúceho čierneho čaju. Za obed pre 1 osobu som zaplatil 14,90 eur.

Poprad

Prázdniny v regióne Vysoké Tatry sme ukončili prehliadkou kostola sv. Egídia s výstupom na vežu, návštevou Spišskej Soboty a oddychom v aquaparku AquaCity v Poprade.

Kostol sv. Egídia a Spišská Sobota

Kostol sv. Egídia stojí na Nám. sv. Egídia v centre Popradu. Kostol postavili už koncom 13. storočia. Zaujme súborom stredovekých nástenných malieb z 1. polovice 14. storočia. Paradoxne, jedným z najlepšie zachovaných výjavov je motív Pekla. Videli ste už niekedy klenby kostola zhora? Lebo počas výstupu do veže nahliadnete aj do podkrovia kostola. Po zdolaní 89 schodov sa vám z výšky 21 m naskytne úchvátný výhľad na Poprad, Tatry, Kozie chrbty, ale aj Levočské vrchy. Večer námestie ožíva vďaka výnimočnej vianočnej výzdobe a stánkom s voňavým punčom.

Zažite znovu vianočné trhy v Poprade v roku 2019 a pokochajte sa vianočnou výzdobou počas Popradských Vianoc 2020.

Z centra mesta sme sa presunuli do Spišskej Soboty. Tá je od 1. januára 1946 mestskou časťou Popradu. Pôvodne bola samostatným mestečkom, ktorého 1. písomná zmienka sa datuje do roku 1256. Dominantou námestia, ktoré je mestskou pamiatkovou rezerváciou (1950), je kostol sv. Juraja. Hlavný oltár sv. Juraja pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. Kostol v roku 2008 navštívila britská kráľovná Alžbeta II. s manželom princom Filipom. S kostolom susedí renesačná zvonica. Na námestí uvidíte barokovú Immaculatu, klasicistickú radnicu a meštianske domy. V južnej časti zástavby sa nachádza pobočka Podtatranského múzea v Poprade, ktorá je ale momentálne (zima 2022/2023) zatvorená.

Dozveďte sa 15 dôvodov pre návštevu Spišskej Soboty a preneste sa do stredoveku počas dobového jarmoku, ktorý sa v nej konal ešte v roku 2018.

AquaCity Poprad

Aquapark AquaCity Poprad sa rozkladá v mestskej časti Spišská Sobota 1 km/12 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Moderný aquapark ponúka najväčšie wellness centrum na Slovensku.

Večer sme si dokonale oddýchli vo Fire & Water Wellness & Spa. Vyskúšali sme hádam všetky sauny – klasickú fínsku, bylinkovú, eukalyptovú, soľnú, …Najviac som si obľúbil fínsku suchú saunu „Vikingský oheň“. Vyskúšajte niektorý zo saunových ceremoniálov, ktoré prebiehajú štyrikrát denne. Po saunovaní sme sa schladili v Snežnej jaskyni. Tí odvážnejší môžu vyskúšať arktický bazén, ale na ten som si netrúfal. Potom si oddýchnite v relaxačnom bazéne, vírivke a na ležadlách v oddychových miestnostiach.

Vedeli ste, že voda v termálnych bazénoch pramení z hĺbky 1 300 m a obsahuje viac ako 20 rôznych minerálov, ktoré priaznivo pôsobia na zdravie človeka? Pomáha pri problémoch s pohybovým a dýchacím ústrojenstvom, krvnom obehu, nervovej sústave a má aj priaznivé kozmetické účinky.

My sme si po wellnesse oddýchli vo vnútornom termálnom bazéne Blue Diamond s pohárom Pink Gin Tonic v ruke. Výhodou je, že nemusíte nosiť peniaze so sebou, ale všetko uhrádzate náramkovým čipom na ruke. Náš pobyt v AquaCity Poprad sme ukončili v bublinkách bazénov Blue Sapphire. Celodenný vstup do Fire & Water Wellness & Spa centra a aquaparku stojí 37 eur/os.

Prečítajte si tiež:

• 2 dni v regióne Vysoké Tatry
• 7 + 1 dôvod(ov), prečo návštíviť Poprad

Užitočné linky:

• Oficiálna internetová stránka Tatranských unikátov
• Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Vysoké Tatry (OOCR RVT)

Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Tatranské unikáty a unikátny Poprad je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Španielske námestie (Plaça d’Espanya)

Môj 1. kontakt s Barcelonou. Španielske námestie (Plaça d’Espanya) je významným dopravným uzlom Barcelony. Prestupoval som tu hneď po prílete zo shuttle busu z letiska na metro (Aerobús; 5,90 eur/os.). Priamo pod námestím sa križujú linky metra L1, L3 a L8.

Tak ako bol víťazný oblúk v mestskej štvrti La Ribera vstupnou bránou na Svetovú výstavu v roku 1888, tak bolo Španielske námestie vstupom na Medzinárodnú výstavu v roku 1929.

Vstup vymedzovali 2 vysoké Benátske veže (Torres venecianes), ktoré kopírujú zvonicu na Námestí sv. Marka v Benátkach. V diaľke sa vypína Národný palác Montjuïc (Palau Nacional de Montjuïc), v ktorom sídli Národné múzeum umenia Katalánska (Museu Nacional d’Art de Catalunya). Po ceste ku múzeu budete míňať magickú fontánu (Font Màgica de Montjuïc) so zvukovou a svetelnou šou. Žiaľ, v čase mojej návštevy (máj 2022) ešte nefungovali všetky mestské fontány a tak si na túto 15-minútovú parádu musím nájsť čas niekedy inokedy. Fontána vznikla takisto v roku 1929 pre potreby Medzinárodnej výstavy.

Vedeli ste, že vo fontáne používajú LED svetlá a recyklovanú vodu, aby sa ušetrila pitná voda?

Barcelonský pavilón (Pavelló Mies van der Rohe)

Ak pri magickej fontáne zabočíte doprava, prídete ku Barcelonskému pavilónu (Pavelló Mies van der Rohe). Keďže mám rád funkcionalizmus, prehliadku pavilónu som si nemohol nechať ujsť.

Barcelonský pavilón navrhli nemeckí architekti Ludwig Mies van der Rohe a Lilly Reichová ako národný pavilón Nemecka pre Medzinárodnú výstavu v Barcelone v roku 1929. Postavili ho zo skla, ocele a 4 rôznych druhov kameňa (rímsky travertín, zelený alpský mramor, staroveký zelený mramor z Grécka a zlatý ónyx z pohoria Atlas). Po zatvorení výstavy pavilón v roku 1930 rozobrali. Vzhľadom na význam pavilónu pre architektúru 20. storočia sa uvažovalo o jeho rekonštrukcii. Práce sa začali v roku 1983 a nový pavilón otvorili na svojom pôvodnom mieste v roku 1986. Pri rekonštrukcii pavilónu použili ten istý materiál s rovnakými vlastnosťami a pôvodom ako architekti v roku 1929. Barcelonský pavilón je kultúrnym majetkom národného záujmu a Pamätníkom španielskeho historického dedičstva.

Kreslo Barcelona sa vyrába a predáva dodnes

Pri príležitosti Medzinárodnej výstavy 1929 vzniklo tiež slávne kreslo Barcelona. Kreslo z koženého čalúneného kovového profilu sa stalo ikonou moderného dizajnu. Vyrába a predáva sa dodnes. Priemerná cena kresla je okolo 6 500 eur/ks. Síce som si vo Vile Tugendhat v Brne do kresla sadnúť nemohol, v barcelonskom pavilóne to nezakazovali. Architekti spolupracovali na vile v rokoch 1928-1930. Priznám sa, že kreslo nie je práve najpohodlnejšie.

Bronzovú reprodukciu diela Úsvit od Georga Kolbeho dômyselne umiestnili na okraji malého jazierka. Socha sa tak odráža nielen na hladine vody, ale aj v skle a mramore, čím vytvára pocit, že je znásobená v priestore. Jej krivky zároveň kontrastujú s geometrickou čistotou budovy.

Vstupenka stála 8 eur/os. Zahŕňa vstup do pavilónu a audio sprievodcu, ktorého si určite stiahnite do svojho telefónu na začiatku prehliadky (v celom pavilóne je Wi-Fi pripojenie na internet). Audio sprievodca vás upozorní, na ktorých miestach pavilónu sa máte zastaviť a na čo sa máte zamerať. V pavilóne môžete platiť v hotovosti alebo platobnou kartou. Vstupenky si kúpite aj on-line.

Námestie vodopádov (Plaça de les Cascades)

Od magickej fontány smerom na juh ku národnému palácu budete prechádzať cez Námestie vodopádov (Plaça de les Cascades). Spoznáte ho vďaka nekonečným schodiskám do neba (vedú len k palácu). Pre všetkých pohodlných turistov a tých s obmedzenou schopnosťou pohybu sú k dispozícii aj eskalátory, ktoré vedú súbežne so schodiskami.

Po zdolaní posledných schodov sa nezabudnite otočiť naspäť a vychutnať si výhľad na Španielske námestie. Vyhliadka má svoje vlastné meno (Mirador del Palau Nacional).

Národné múzeum umenia Katalánska (Museu Nacional d’Art de Catalunya)

V Národnom múzeu umenia Katalánska uvidíte katalánske prevažne náboženské umenie, ktoré vytvorili v priebehu posledných 1 000 rokov (od 10. po 20. storočie). Umelecké zbierky múzea sa delia medzi 4 stále expozície:

1. románske a gotické umenie
2. renesančné a barokové umenie
3. moderné umenie, fotografia, kresby, grafiky a plagáty
4. katalánske numizmatické oddelenie.

Stále expozície dopĺňajú krátkodobé výstavy. Vstupenka stojí 12 eur/os. Zahŕňa vstup na stále expozície, krátkodobé výstavy a vyhliadku na streche.

Barcelonská vyhliadka (Mirador Barcelona)

V severovýchodnom cípe múzea je ďalšia vyhliadka, tentoraz barcelonská (Mirador Barcelona). Z nej sa vám naskytne výhľad najmä na štvrť L’Eixample s bazilikou Sagrada Família v pozadí.

Archeologické múzeum Katalánska (Museu d’Arqueologia de Catalunya MAC – Barcelona)

Neďaleko národného paláca sa nachádza Archeologické múzeum Katalánska (Museu d’Arqueologia de Catalunya MAC – Barcelona; 1,2 km/16 min. pešo juhovýchodne od Plaça d’Espanya).

Múzeum vystavuje archeologické zbierky od praveku po raný stredovek. Predmety pochádzajú z viacerých archeologických lokalít prevažne v Katalánsku. Medzi stále expozície patria:

1. Pravek. Katalánsko pred Katalánskom
2. Most cez modré more. Feničania a Gréci v Stredozemnom mori
3. Sklo v priebehu času
4. Mozaiky
5. Impérium. V tieni Ríma (zbierka rímskych plastík a sôch)

Určite si všimnite 52 tisíc rokov starú ľudskú čeľusť. Príjemne ma prekvapilo, keď sa medzi vybranými pravekými hrobmi objavil aj jeden zo Slovenska, konkrétne z Nižnej Myšle. Ako to už väčšinou v takýchto múzeách býva, okrem mňa tam už bolo len plno katalánskych detí, ktoré múzeum navštívili namiesto vyučovania.

Okrem stálej expozície ma zaujala aj krátkodobá výstava. Centrum pre podvodnú archeológiu Katalánska (Centre d’Arqueologia Subaquàtica de Catalunya) oslavuje tohto roku (2022) 30. výročie od svojho založenia. Pri tejto príležitosti vystavuje predmety z niektorých vrakov, vysvetľuje metodológiu a problematiku podvodnej archeológie a mnohé ďalšie. Expozícia, ktorá pripomínala morské dno, obsahovala plno interaktívnych prvkov.

Väčšina vysvetliviek bola v katalánčine alebo španielčine, avšak na začiatku každej miestnosti boli pre návštevníkov k dispozícii aj anglické texty. V celom múzeu bolo Wi-Fi pripojenie na internet. Audio sprievodcu k stálej expozícii si môžete stiahnuť do svojho telefónu vďaka QR kódom. Vstupenka stála 6 eur/os. V múzeu môžete platiť v hotovosti a platobnou kartou.

Hrad Montjuïc (Castell de Montjuïc)

Hrad Montjuïc (Castell de Montjuïc; 3 km/43 min. pešo juhovýchodne od Plaça d’Espanya) ponúka zo svojej vyhliadkovej plošiny (Mirador de Montjuïc) 360^o výhľad na celú Barcelonu. Najbližšia stanica metra je Paral.lel (linky L2 a L3; 2 km/30 min. pešo severne od hradu).

Ako sa dostať na hrad Montjuïc

Na hrad Montjuïc sa dostanete pešo, na bicykli, autom, pozemnou lanovkou a lanovkou. Pre potreby tohto článku uvediem ako sa na hrad dostanete lanovkami a pešo.

Pozemnou lanovkou a lanovkou na hrad Montjuïc

Zo stanice metra Paral.lel sa na hrad môžete vyviezť najprv pozemnou lanovkou a potom lanovkou. Pozemná lanovka (Funicular de Montjuïc; linka FM) spája stanicu metra Paral.lel so zastávkou Estació Parc de Montjuïc. Pozemná lanovka je súčasťou integrovaného cestovného systému a lístok je za rovnakú cenu ako cesta metrom alebo autobusom. Lanovka (Telefèric de Montjuïc; 12,78 eur/spiatočný lístok) spája 3 zastávky:

1. Estació Parc de Montjuïc – dolná stanica lanovky na Avinguda Miramar
2. zastávka Estació Castell – horná stanica lanovky pri pevnosti,
3. Estació Mirador – stanica lanovky pri spiatočnej ceste, na námestí Plaça de la Sardana, pri parku Jardins del Mirador.

Pešo na hrad Montjuïc

Ak sa z dolnej stanice lanovky vyberiete na hrad pešo, po ceste budete prechádzať cez 3 parky:

1. Jardins de Joan Brossa – v týchto miestach sa kedysi nachádzal zábavný park,
2. park Jardins de Mossèn Cinto Verdaguer – nad dolnou stanicou lanovky,
3. Jardins del Mirador – oproti strednej stanici lanovky, vyhliadka Mirador de l’Alcalde s výhľadom na Barcelonu, prístav a more.

Stále expozície hradu Montjuïc

Návštevnícke centrum hradu Montjuïc ponúka v 4 miestnostiach pevnosti 4 tematické výstavy:

1. Montjuïc, vrch v Barcelone – história a archeológia vrchu vo vzťahu k Barcelone,
2. Maják, pevnosť a hrad – architektonický vývoj budovy od obrannej vyhliadkovej veže cez pevnosť motivovanú povstaním v Katalánsku (1640-1652) až po úpravu pevnosti v roku 1751, ktorá dala hradu jeho súčasnú podobu,
3. Montjuïc, obrana a represia – skúma 2 základné aspekty použitia hradu, obranný najmä počas vojen v 17. a 18. storočí a ako miesto represií, po roku 1714, keď pevnosť slúžila na kontrolu obyvateľstva a od 19. storočia ako vojenské väzenie. Stred miestnosti zaberá vitrína s rôznymi druhmi zbraní,
4. Väzenie a pamäť – posledná expozícia sa zameriava na väznenia, procesy a popravy od konca 19. do 20. storočia.

Krátkodobé výstavy hradu Montjuïc

Stále expozície návštevníckeho centra dopĺňajú krátkodobé výstavy. Jednou z nich bola výstava Pozemná lanovka Montjuïc. Dobytie hory. o histórii lanovej dráhy. Jej výstavba sa plánovala s ohľadom na Medzinárodnú výstavu v Barcelone v roku 1929. V roku 1991 lanovka prešla komplexnou rekonštrukciou, aby sa stala hlavným dopravným prostriedkom počas Letných olympijských hier v Barcelone v roku 1992.

Druhá krátkodobá výstava Montjuïc. Zábavný park. sa zameriavala na symbol Barcelony, ktorý bol v prevádzke 30 rokov (polovica 60. rokov až do roku 1998).  

Na oficiálnej internetovej stránke nájdete skutočne obšírnu históriu pevnosti aj opis jej jednotlivých priestorov. Vstupenka stála 5 eur/os. Za príplatok 3 eur/os. dostanete audio sprievodcu. Prehliadka so sprievodcom v katalánčine, španielčine, francúzštine alebo angličtine trvá 1 hodinu a stojí 13 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť aj on-line. Na hrade môžete platiť v hotovosti alebo platobnou kartou. V pevnosti je tiež kaviareň, v ktorej som za kávu a croissant zaplatil 3,30 eur.

Prečítajte si ďalšie články z Barcelony:

• Španielsko pred 1. cestou
• Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família
• Gràcia & Park Güell
• La Ribera – cez víťazný oblúk do Parc de la Ciutadela
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• La Barceloneta – more, slnko a piesok
• Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Sants-Montjuïc je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Hradčany – Pražský hrad

Pražský hrad (1,5 km/20 min. pešo severozápadne od Staromestského námestia) je prirodzenou dominantou štvrte Hradčany. Založilo ho pravdepodobne už niekedy okolo roku 880 knieža Bořivoj z rodu Přemyslovcov. V súčasnosti je hrad zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší hradný komplex na svete.

Pripravte sa na masy návštevníkov a prehliadky osôb a tašiek pred vstupom do areálu hradu. Pražský hrad sme navštívili ešte počas našej prvej návštevy Prahy. Kúpili sme si vtedy návštevnícky okruh B (250 czk/9,67 eur/os.), ktorý zahŕňa Starý kráľovský palác, katedrálu sv. Víta, Baziliku sv. Juraja a Zlatú uličku.

Prehliadkové okruhy

Na výber ešte máte návštevnícky okruh A, C alebo si kúpite vstupenku samostatne do expozície, ktorá vás zaujíma. Návštevnícky okruh A (350 czk/13,54 eur/os.) zahŕňa Starý kráľovský palác, expozíciu Príbeh Pražského hradu, baziliku sv. Juraja, Zlatú uličku, katedrálu sv. Víta a Rožmberský palác. Návštevnícky okruh C (350 czk/13,54 eur/os.) zas zahŕňa expozíciu Svätovítsky poklad a Obrazáreň Pražského hradu. Samostatne si vstupenku môžete kúpiť do expozície Príbeh Pražského hradu, expozície Svätovítsky poklad, Obrazárne Pražského hradu a Veľkej južnej veže katedrály sv. Víta.

Starý kráľovský palác

Starý kráľovský palác sa datuje už na prelom 9. a 10. storočia. Palác s románskymi základmi neskôr goticky prestavali. Slávnostná Vladislavská sála s krúženou klenbou spája prvky neskorej gotiky a nastupujúcej renesancie. Najmä počas vlády Habsburgovcov sálu využívali na korunovačné slávnosti, hostiny, rytierske turnaje, či trhy. Svoju slávnostnú funkciu plní Vladislavská sála dodnes.

Zaujímavosťou je, že z juhozápadnej časti Vladislavskej sály vedie portál do Ľudovítovho krídla, v ktorom boli v roku 1618 z okna do hradnej priekopy vyhodení dvaja miestodržitelia s pisárom. Začalo sa tak České stavovské povstanie, ktoré bolo prvým konfliktom 30-ročnej vojny (1618-1648).

Príbeh Pražského hradu

Ako už názov Príbeh Pražského hradu (140 czk/5,42 eur/os.) napovedá, stála expozícia sa zameriava na viac ako 1000-ročnú históriu sídla českých kráľov. Dozviete sa nielen o predstaviteľoch českého štátu, ale tiež ďalšie „príbehy“ zo života šľachty. Expozícia sa nachádza v Starom kráľovskom paláci na III. hradnom nádvorí.

Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtěcha dominantou štvrte Hradčany

Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtěcha je najväčším a najvýznamnejším pražským chrámom a dominantou nielen hradu, ale aj celej štvrte Hradčany. Odohrávali sa v ňom korunovácie českých kráľov a kráľovien a taktiež je miestom posledného odpočinku panovníkov, šľachticov, arcibiskupov a patrónov. Na mieste dnešného kostola stála už v roku 925 predrománska rotunda, ktorá bola neskôr nahradená 3-loďovou bazilikou s dvomi vežami. Aby aj tú v roku 1344 počas vlády Karola IV. nahradila gotická katedrála. Stavbu katedrály prerušili na niekoľko storočí husitské vojny. Nakoniec ju v 2. polovici 19. stor. novogoticky dostavali. Chrám slávnostne vysvätili až v prvej tretine minulého storočia v roku 1929.

Súčasťou katedrály sv. Víta je kaplnka sv. Václava s hrobom sv. Václava, z ktorej vedú dvere do Korunnej komory, kde sú uložené české korunovačné klenoty.

Veľká južná veža katedrály sv. Víta

Veľká južná veža katedrály sv. Víta (150 czk/5,80 eur/os.) začala vznikať na konci 14. storočia. Stavbu ukončili v 18. storočí. Vo svojich útrobách ukrýva najväčší český zvon, ktorý sa volá Žigmund a váži okolo 15 ton. Meď, z ktorej zvon vyrobili, pochádza zo Slovenska. Veža je vysoká takmer 80 m a na jej vyhliadkovú ochodzu vedie 287 schodov.

Bazilika sv. Juraja

Bazilika sv. Juraja je 2. kostolom na Pražskom hrade. Dnešný románsky kostol síce pochádza z roku 1142, základy sa ale datujú do roku 920. Barokové priečelie pochádza zo 17. storočia. V jednoduchom interiéri nájdeme náhrobky členov kniežacieho rodu Přemyslovcov, či hrobku českej patrónky sv. Ľudmily.

Zlatá ulička

Zlatá ulička vznikla v 15. storočí. Tvoria ju jednoduché obydlia, v ktorých bývali hradní strelci, služobníctvo, alchymisti a zlatníci. Práve vďaka posledným menovaným získala ulička prívlastok „Zlatá“. V domčekoch sa bývalo až do 2. svet. vojny. V jednom z nich, v domčeku č. 22 býval dva roky spisovateľ Franz Kafka.

Svätovítsky poklad v Kaplnke sv. Kríža

Svätovítsky poklad (250 czk/9,67 eur/os.) je najväčším chrámovým pokladom v Česku a jedným z najväčších v Európe. Obsahuje 139 relikviárov a liturgických predmetov. Medzi najstaršie patria ostatky ruky sv. Víta. Poklad tvoria ostatky ďalších svätcov a mučeníkov, zlaté a krištáľové kríže, busty, relikviáre, monštrancie, obrazy, či textílie. Klenotnica sa ukrýva v  kaplnke sv. Kríža na II. hradnom nádvorí.

Obrazáreň Pražského hradu

O vznik najstaršej obrazárne nielen na Pražskom hrade, ale aj v celom Česku (100 czk/3,87 eur/os.) sa pričinil predovšetkým cisár Rudolf II. na konci 16. storočia. Intenzívne dopĺňal zdedené zbierky po svojich predkoch kúpou umeleckých diel zo zahraničia alebo produkciou diel vlastných dvorných umelcov. Veľká časť zbierok bola po jeho smrti tajne prevezená do Viedne, ďalšie ukoristili saskí a švédski vojaci počas 30-ročnej vojny. Zašlá sláva sa obrazárni vrátila v priebehu 20. storočia.

Rožmberský palác

Renesačný Rožmberský palác vznikol v 2. polovici 16. storočia. V 18. storočí bol radikálne prestavaný na Ústav šľachtičných. Ten slúžil na výchovu 30 šľachtických dcér, ktoré dovŕšili vek 24 rokov, okrem sirôt, ktoré mohli v ústave žiť od svojich 18 rokov.

Záhrady Pražského hradu

Počas letnej turistickej sezóny sú návštevníkom prístupné záhrady Pražského hradu. Severne od hradného komplexu sa nachádza Kráľovská záhrada z roku 1534. V nej môžete navštíviť výstavné priestory v Kráľovskom letohrádku Belveder (alebo tiež Letohrádku kráľovnej Anny), výstavnú a koncertnú sieň Míčovna či výstavné priestory v Jazdiarni Pražského hradu.

Južné záhrady vznikali postupne na miestach bývalého opevnenia. Tvoria ich Rajská záhrada, Hartigovská záhrada a Záhrada na valoch. V roku 2019 boli južné záhrady pre verejnosť uzavreté.

Palácové záhrady Pod Pražským hradom

Južnejšie položené Palácové záhrady Pod Pražským hradom tvoria navzájom prepojené 4 historické záhrady – Ledebourská záhrada, Malá a Veľká Pálffyovská záhrada, Kolowratská záhrada a Malá Fürstenberská záhrada. Ledebourská a Malá Pálffyovská záhrada boli v roku 2019 pre verejnosť uzavreté z dôvodu pamiatkovej obnovy.

Strahov – Strahovský kláštor

Premonštrátsky kláštor na Strahove (900 m/13 min. pešo západne od Pražského hradu) patrí medzi najstaršie kláštory tohto rehoľného rádu na svete. Kláštor bol založený v roku 1143. V kláštore môžete navštíviť historickú knižnicu (120 czk/4,64 eur/os.), obrazáreň, klenotnicu a budovu konventu (120 czk/4,64 eur/os.). V Strahovskej knižnici nájdete množstvo stredovekých rukopisov, máp a glóbusov. Obrazáreň vystavuje časť zbierky obrazov z obdobia od 14. do polovice 19. storočia. Klenotnica obsahuje rôzne liturgické predmety.

V budove konventu zas môžete navštíviť pôvodné románske krížové chodby ambity, rajský dvor, kapitulskú sieň, kláštorné jedálne – letný a zimný refektár a románske sály s expozíciou o zakladateľovi premonštrátskeho rádu sv. Norbertovi a histórii Strahovského kláštora. Spoločné vstupné do všetkých expozícií stojí 200 czk/7,74 eur/os. Z vyhliadkovej terasy kláštora sa vám naskytne zas iný výhľad do celého údolia, na konci ktorého uvidíte centrum Prahy s priľahlými mestskými časťami.

Malá Strana – Petřínska rozhľadňa

Petřínska rozhľadňa (900 m/13 min. pešo juhovýchodne od Strahovského kláštora; 150 czk/5,80 eur/os.) vznikla v roku 1891 pri príležitosti Zemskej jubilejnej výstavy. Podnet na výstavbu dali zakladatelia Klubu českých turistov. Inšpiráciou im bola Eiffelova veža vo francúzskom Paríži. Veža vyrástla do výšky 63,5 m, má 2 vyhliadkové plošiny, pričom vrchná sa nachádza vo výške 55 m. Na vrchnú vyhliadkovú plošinu vedú dve schodištia, každé s 299 schodmi. Jedno schodisko slúži na výstup hore a druhé na zostup dole.

Vedeli ste, že vrchol Petřínskej rozhľadne je v rovnakej výške ako skutočná Eiffelova veža?

Zrkadlové bludisko

Neďaleko rozhľadne sa nachádza zrkadlové bludisko (90 czk/3,48 eur/os.). Inšpiráciou pre stavbu bludiska bolo zrkadlové bludisko vo viedenskom zábavnom parku Práter. Zároveň sa má podobať gotickej vyšehradskej bráne, ktorá sa nazývala Špička. V bludisku sa nachádza 15 skresľujúcich vydutých a vypuklých zrkadiel a 35 obyčajných zrkadiel, ktoré spolu vytvárajú labyrint.

Lanovka na Petřín

Pre všetkých pohodlnejších cestovateľov mám dobrú správu! Na Petřín vedie pozemná lanová dráha. Dolná stanica lanovky sa nazýva Újezd, medzistanica Nebozizek a horná stanica Petřín. Lanovú dráhu na Petřín spravuje Dopravný podnik hlavného mesta Prahy. Pre jazdu lanovkou platia všetky typy lístkov mestskej hromadnej dopravy. Pri prvej návšteve Prahy sme sa zviezli lanovkou, pri tej zatiaľ poslednej sme uprednostnili prechádzku Petřínskymi sadmi.

Keď už budete na Malej strane, určite si urobte čas na prechádzku na ostrov Kampa, ktorý od pevniny oddeľuje mlynský náhon Čertovka. Ostrov má tiež svoju osobitú atmosféru.

Tak! A prvý deň v Prahe máme za sebou. V najbližšom článku sa dočítate, čo robiť druhý deň v pražskom Starom meste.

Užitočné linky:

• 2. deň v Prahe – Staré Mesto
• 3. deň v Prahe – Nové Mesto a Vyšehrad
• Návod na prežitie v Prahe
• Ďalšie články z Česka
• Oficiálny turistický portál hlavného mesta Prahy

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 30. 5. 2019 (1 eur = 25,841 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 1. deň v Prahe – Hradčany, Strahov a Malá Strana je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Zelené kopce, z ktorých vyrastajú barokové veže s bielou fasádou a zelenou strechou, ukrývajúcou mohutné zvony, pretína pokojná rieka, po ktorej sa kedysi zvážali rudy, drevo a soľ vyťažená v neďalekých soľných baniach. Rušné stredoveké uličky, v ktorých obchodníci ponúkajú svoje výrobky, vychýrené vianočné trhy s tradíciou siahajúcou do 15. storočia. Spievanie kolied a trúbenie trubačov, vône miestnych špecialít dopĺňa vôňa vianočného punču a vareného vína. A na to všetko dohliada už niekoľko storočí nikdy nedobytá mohutná pevnosť Hohensalzburg nad mestom.

Stručná história

Salzburg sa nachádzal na významnej obchodnej ceste sever – juh. Počas takmer celej svojej histórie udržiaval vzťahy s nemeckým, ale predovšetkým talianskym kráľovstvom. Mesto bolo po Vatikáne vtedajším 2. najvýznamnejším cirkevným centrom. Išlo a akýsi štát v štáte. Salzburskí arcibiskupi mohli menovať biskupov podľa vlastného uváženia. Takéto privilégium mal vtedy len samotný pápež. Toto výsadné postavenie si mesto udržalo až do začiatku 19. storočia v roku 1806, kedy bolo pripojené k Rakúskej monarchii. Staré mesto bolo v roku 1996 zapísané na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Kde v meste Salzburg získať informácie?

V meste sa nachádzajú dve turistické informačné centrá (Salzburg Information) – prvé priamo na hlavnej stanici (Hauptbahnhof) a druhé v centre mesta (Mozartplatz). Počas našej návštevy som navštívil obidve informačné centrá.

V tom na hlavnej stanici sme si kúpili destinačnú kartu Salzburg Card, s ktorou získate jednorazový vstup zdarma do všetkých múzeí a pamiatok v meste, voľné cestovanie mestskou hromadnou dopravou, zľavy na kultúrne podujatia, prehliadky v meste, ale tiež do vybraných múzeí a atrakcií v okolí mesta. V zátvorke uvádzam pri atraktivitách vždy plné vstupné bez zľavy, ale tiež informáciu o tom, či v zariadení môžete využiť kartu. Salzburg Card na 48 h pre 1 osobu mimo sezóny stojí 33 eur. 

V druhom informačnom centre som riešil dilemu, či navštíviť rodný dom Wolfganga Amadea Mozarta alebo dom, v ktorom býval. Pre ktorú možnosť som sa rozhodol sa dozviete nižšie. 😉 

Prechádzka mestom alebo čo robiť, vidieť a navštíviť v meste Salzburg?

V Salzburgu je toho neskutočne veľa, čo môžete zažiť a navštíviť. My sme boli v meste 3 dni aj s cestou, ale aj keby sme sa tam zdržali ešte ďalšie 3 dni, pravdepodobne by sme aj tak nestihli všetko vidieť. Za východiskové body ku pamiatkam som väčšinou zvolil námestia, okolo ktorých sa sústreďujú.

Pevnosť Hohensalzburg

Pevnosť Hohensalzburg (Festung Hohensalzburg; 12,20 eur/os./jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card) má už vyše 900 rokov a počas celej svojej histórie ju nikdy nikto nedobyl. Do pevnosti sa môžete vybrať pešo z Kapitelplatz alebo lanovkou (Festungsbahn; 8,60 eur/os./ jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card) z Festungsgasse. Lanovku postavili už v roku 1892 a je tak najstaršou lanovkou v celom Rakúsku. Má dĺžku 198,5 m a prekonáva výškový rozdiel 102 m. Za 54 sekúnd vás doslova „vystrelí“ zo starého mesta na pevnosť.  

V pevnosti ponúkajú 3 okruhy:

• A – prehliadka s audio sprievodcom (Rundgang mit Audio-Guide) v 11 jazykoch (vrát. češtiny, slovenčina, žiaľ, nebola k dispozícii), ktorá zahŕňa vnútorné miestnosti, galériu, mučiareň, vyhliadkovú vežu a „Salzburského býka“ (organ).
• B – zahŕňa 3 múzeá:  
  • Múzeum pevnosti (Festungsmuseum) dokumentuje život na hrade. Expozícia obsahuje rímske mince, keramiku, ukážku stredovekého vykurovacieho systému, zbrane či stredoveké vojenské hudobné nástroje.
  • Múzeum Rainerovho pluku (Rainer-Regimentsmuseum) sa zameriava na vojenskú históriu.  
  • Múzeum marionet (Marionettenmuseum) – múzeum bábok z bábkového divadla je vhodné predovšetkým pre rodiny s deťmi.
• C – zahŕňa Kniežacie izby (Fürstenzimmer) – prepychové gotické izby kniežacieho arcibiskupa (vstup pred 11.00 h zadarmo) a Magické divadlo (Magisches Theater). Vrelo odporúčam, okrem izieb uvidíte „Zlatú sálu“ či „Zlatú komnatu“.

Ak náhodou neplánujete navštíviť okruh A s vyhliadkovou vežou, najkrajší výhľad na mesto sa vám naskytne z bastiónov Hasengraben alebo Kuenburg. Z opačnej strany zas dovidíte na rakúske Alpy.

Arciopátstvo sv. Petra, cintorín a katakomby

Arciopátstvo sv. Petra, cintorín a katakomby (Erzabtei St. Peter, Friedhof und Katakomben; 2 eur/os./jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card) sa nachádza neďaleko dolnej stanice lanovky (na lanovku odbočíte z Kapitelplatz doľava a do arciopátstva doprava).

Kláštor s kostolom bol založený franským misionárom Rupertom už okolo roku 696. Tunajší mníšsky rád je najstarším mníšskym rádom v nemecky hovoriacich krajinách. Cintorín patrí medzi najstaršie cintoríny na svete. Medzi inými tu navždy odpočíva v pokoji Mozartova sestra Nannerl. Ranokresťanské katakomby, ktoré vytesali do Mníšskej hory (Mönchsberg) slúžili ako obydlie a neskôr aj ako pohrebisko pre pustovníkov.

Kapitulské námestie (Kapitelplatz)

Kapitulské námestie (Kapitelplatz) lemuje katedrála, prepošstvo, salzburská arcidiecéza a novické krídlo Kláštora sv. Petra. Na námestí sa nachádzajú Kapitulský brod (Kapitelschwemme) a Sphaera. Už v stredoveku sa v strede námestia nachádzala vodná nádrž. Dominantou fontány je boh morí Neptún (po grécky Poseidon) s korunou a trojzubcom na morskom koni.

Socha Sphaera je súčasťou Salzburského chodníka moderného umenia (Salzburg Walk of Modern Art). Je vysoká asi 9 m, predstavuje tajomného muža s neurčitým výrazom, stojaceho na obrovskej zlatej guli. Týmto mužom môže byť podľa autora ktokoľvek.

Katedrálne námestie (Domplatz)

Katedrálne námestie (Domplatz) lemujú katedrála, stará rezidencia kniežacieho arcibiskupa a krídlo kláštora sv. Petra. V strede námestia sa nachádza mramorová socha nepoškvrnenej Panny Márie Immaculata. V predvianočnom čase je námestie kulisou tradičných vianočných trhov.

Katedrála

Salzburg bol významným cirkevným štátom. Niekde sa uvádza aj ako „Rím severu“. S tým úzko súvisí výstavba kostolov. Ani som ich nezačal počítať, ale zdroje uvádzajú okolo 24 chrámov. Keby som ich mal všetky navštíviť, potreboval by som na to asi ďalší deň, ak nie aj dva. Tak som si povedal, že navštívim len ten najväčší a najvýznamnejší – Katedrálu (Dom; vstup voľný).

Prvá katedrála bola postavená už v roku 767. Katedrála je prvou ukážkou ranobarokovej architektúry severne od Álp. V katedrále pokrstili W. A. Mozarta, ale aj autora textu koledy „Tichá noc, svätá noc“, Jozefa Mohra. Počas 2. svet. vojny bola poškodená časť katedrály a svätyne. V 2. polovici 20. stor. prešla rozsiahlou úpravou. Do jej vnútra sa zmestí 900 veriacich. Prehliadku katedrály je nutné si vopred objednať.

Pri takýchto obrovských kostoloch ma stále udivuje, ako ich mohli postaviť v tom čase, bez tej techniky a znalostí, ktoré máme dnes. Myslím, že architektúra katedrály, jej veľkosť a priestor ohromí aj vás.

Múzeum archeologických vykopávok

Pod Katedrálnym námestím (Domplatz) a Rezidenčným námestím (Residenzplatz) sa nachádza unikátne múzeum. Múzeum archeologických vykopávok (Domgrabungsmuseum; 3 eur/os./jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card) je vlastne archeologickým náleziskom rímskej vily vrátane múrov, kanalizácie, mozaikových podláh a stredovekej katedrály. Múzeum je, žiaľ, otvorené len počas mesiacov júl – august.

Katedrálna štvrť

Katedrálna štvrť (DomQuartier; 12 eur/os./jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card). Súčasťou múzea je niekoľko expozícií. Prehliadka začína na 1. poschodí v prepychových sálach barokovej Starej rezidencie (Residenz Prunkräume). Z nich sa dostanete na 2. poschodie do galérie (Residenzgalerie) so zbierkou európskeho umenia zo 16.-19. storočia. Už pri vchode do múzea vám odporučia, aby ste si kabát nechali oblečení. To sme pochopili, keď sme prechádzali z galérie cez vyhliadkovú terasu (Dombogenterrasse) do severného oratória (Nordoratorium). Z terasy vidíte na Residenzplatz na jednej strane a na Domplatz na druhej.

Oratórium bolo spolu s chórom (Domorgelempore) v čase našej návštevy uzavreté, pretože tam pripravovali novú dočasnú výstavu. Po úzkom kamennom točitom schodisku sa dostanete na prízemie katedrály a v prehliadke pokračujete oproti oratóriu v katedrálnom múzeu v južnom oratóriu (Dommuseum). Múzeum obsahuje prevažne cirkevné umenie – rôzne gotické a barokové sochy a maľby. Nadchla nás ďalšia expozícia – Kabinet kuriozít (Kunst- und Wunderkammer). Takéto kabinety si zriaďovali ich majitelia, aby sa pýšili zbierkou rarít a rôznych umeleckých a prírodovedných predmetov z celého sveta.

Z kabinetu sa pred vami objaví 70 m dlhá chodba – Dlhá galéria (Lange Galerie) so štukovými stropmi a obrazmi s cirkevnou tematikou. Dlhá galéria a posledná expozícia Múzeum sv. Petra (Museum St. Peter) sú zároveň priestormi arciopátstva sv. Petra. Múzeum obsahuje umeleckú zbierku arciopátstva, ktoré je najstarším kláštorom v nemecky hovoriacich krajinách.

Praktické info

Vstup do múzea je z Residenzplatz. Tašky si môžete nechať v šatni múzea. Múzeum ponúka audio sprievodcu v 9 jazykoch (slovenčina ani čeština medzi nimi nie sú). Na prehliadku si vyčleňte aspoň 1,5-2 h. Nebojte sa, v múzeu sa nestratíte. Hneď pri vchode dostanete prospekt s pôdorysom a stručnými informáciami o múzeu. DomQuartier sme pôvodne ani neplánovali navštíviť. Po jeho prehliadke ho však môžem len vrelo odporučiť.

Rezidenčné námestie (Residenzplatz)

Rezidenčné námestie lemuje katedrála, stará rezidencia kniežacieho arcibiskupa, nová rezidencia a meštianske domy. V strede Rezidenčného námestia (Residenzplatz) sa nachádza Rezidenčná fontána (Residenzbrunnen). Tvoria ju 4 morské kone, ktoré akoby vychádzali zo skaly. Nad nimi na skale podopierajú 4 mužské postavy veľkú kamennú misu, v ktorej 3 delfíny držia ďalšiu misu v podobe mušle. Nakoniec na vrchole fontány stojí morský bôžik Tritón. V období adventu sa tu konajú tradičné vianočné trhy.

Kde sa v meste Salzburg najesť?

Trattoria la Campana da Enzo sa nachádza len 500 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra mesta (na Kajetanerplatz). Útulná reštaurácia, talianska kuchyňa, nemecky a taliansky hovoriaci personál (pravdepodobne manželský pár), denné menu (polievka a hlavné jedlo) za zvýhodnenú cenu. Ochutnal som morčací steak s omáčkou z bieleho vína a dusenou ryžou. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 30,40 eur. 

Gasthaus Hinterbrühl sa nachádza len 500 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra mesta (na Kajetanerplatz). Tradičná rakúska kuchyňa, ktorá je cenovo dostupná. Ochutnal som salzburskú klobásu s opečenými zemiakmi, kyslou kapustou a horčicou (Salzburger Bratwurst mit Rösterkartoffeln und Sauerkraut). Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 33 eur.

Užitočné linky:

• Salzburg – Praktické informácie
• Oficiálny turistický portál mesta Salzburg
• Oficiálny turistický portál Rakúska

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pevnosť Hohensalzburg a námestia okolo katedrály je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do obce Borșa dostať?

Borșa sa nachádza 23 km/30 min. autom juhovýchodne od Vișeu de Sus a 123 km/2 h 30 min. autom východne od župného mesta Baia Mare. Súčasťou obce Borșa je aj turistické stredisko Staţiunea Borșa (11,2 km/15 min. autom juhovýchodne).

Autobusom

Ak budete cestovať do obce Borșa autobusom, určite prídete na jednu zo 4 autobusových zastávok:

• Staţie Borșa,
• zastávka Staţie centru,
• Staţie parcarea Spitalului de langa Unicarm (parkovisko pri nemocnici v blízkosti obchodu Unicarm),
• Şoseaua Principală, vis-à-vis de Magazinul Unicarm (doslovný preklad je hlavná cesta, oproti obchodu Unicarm).

Nemusíte sa obávať, všetky 4 zastávky sú pri sebe. Obchod Unicarm a nemocnica sa nachádzajú vedľa seba v centre obce. Vždy, keď cestujete autobusom po Rumunsku, zapamätajte si názov prepravcu a sledujte ho na mikrobusoch alebo autobusoch.

Medzi obcou Borșa a Staţiunea Borșa premáva v pravidelných intervaloch kyvadlová doprava. Odchod autobusu z obce Borșa je spred nemocnice. Autobusová zastávka v Staţiunea Borșa sa nazýva Borșa complex turistic. Nachádza sa pri čističke odpadových vôd (Microhidrocentrala Borșa Complex), ale autobus vás zavezie až do centra strediska ku drevenému kostolu (Biserica din lemn).

Cesta autobusom trvá asi 30-60 min. a cestovný lístok stál 7 ron/1,50 eur/os. (Vișeu de Sus – Borșa) + 2 ron/0,43 eur/os. (Borșa – Staţiunea Borșa).

Vlakom

V obci končí železnica, ktorá sa využíva len pre potreby nákladnej dopravy.

Čo v obci Borșa robiť, vidieť a navštíviť?

Stredisko je v lete vhodným východiskovým bodom na turistiku v národnom parku pohoria Rodna (Parcul Național Munții Rodnei) a v zime zasa strediskom zimných športov vďaka pár lyžiarskym svahom. Môžete sa vybrať na túru ku Konskému vodopádu (Cascada Cailor), horskému plesu (Tăul Ştiol), na vrch Gârgalău (Vârful Gârgalău) alebo sa len tak túlať horami. My sme sa vybrali ku vodopádu, ktorý je mimochodom najvyšším v krajine (90 m). Toto je jeden z národných parkov, kde máte pocit, že ste celkom sami. Vzdialení od reality vnímate len ticho.

Časť túry si môžete skrátiť lanovkou (Telescaun Borșa; 30 ron/6,45 eur/os./spiatočný lístok). Dolná stanica lanovky (867 m n. m.) je od hornej stanice (1 364 m n. m.) vzdušnou čiarou vo vzdialenosti asi 2 km a prevýšenie je takmer 500 m. Rád si poctivo vyleziem každý kopec, takže lanovka u mňa nemala šancu. Pri hornej stanici lanovky nájdete asi 2 bufety, v ktorých si môžete zakúpiť nápoje a nejaké malé občerstvenie (káva 3 ron/0,64 eur a pivo 4 ron/0,86 eur). Posilnení sme sa mohli vybrať na ďalší kopec.

Odtiaľ bol úžasný výhľad do okolia. Videli sme národný park pohoria Rodna aj prírodný park pohoria Maramureș a ďaleko ďaleko v diaľke aj Ukrajinu, či Slovensko. 😉 V tejto výške už ale žiadne občerstvenie nenájdete a tak prišiel na rad chlieb s bravčovou nátierkou. Čo je lepšie ako obed s výhľadom! Opäť posilnení sme sa konečne mohli vybrať ku Konskému vodopádu. So značením v mape i v teréne to bolo trochu horšie. Turistický chodník, ktorý bol zaznačený v mape alebo neexistoval, alebo bol dočasne uzavretý.

Konský vodopád

A tak sme trošku poblúdili, kým sme sa ku Konskému vodopádu dostali. Časť cesty sme sa museli vrátiť a potom pozorne sledovať červený trojuholník. Medzitým sa mierne pokazilo počasie a chytil nás dážď. Letnú horúčavu vymenil svieži horský vzduch. O výške vodopádu sme sa konečne mohli presvedčiť aj my. Sotva sa vám zmestí na jednu fotografiu. Keďže je to hlavná turistická trasa, ticho a pokoj z predošlého výstupu nahradili krik a vrava turistov. Od vodopádu sme sa už len potom vrátili dolinou naspäť dole do strediska. Celá túra nám zabrala asi 5 h.

V okolí dolnej stanice lanovky sa to tiež len tak hemžilo turistami. Počas dňa tu bolo otvorených plno stánkov, medzi nimi aj jeden s trdelníkom (15 ron/3,22 eur/ks). Trdelník sme v Rumunsku ešte nikdy predtým nemali, tak sme si jeden objednali. Stojí asi takisto ako u nás, s tým rozdielom, že je 2x dlhší. Nápoje v dolnej stanici lanovky sú asi o 1 ron/0,21 eur/os. drahšie.

via GIPHY

Kde sa v obci Borșa ubytovať?

Pensiunea Nordica sa nachádza v turistickom stredisku Staţiunea Borșa len 300 m/6 min. pešo južne od autobusovej zastávky, a teda kostola a teda centra strediska a dolnej stanice lanovky.

Útulná 2-lôžková izba s vlastnou kúpeľňou so sprchovacím kútom a balkónom s výhľadom na okolité hory. V celom objekte je k dispozícii bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet. Rezervovanie bezplatného parkovacieho miesta priamo pri penzióne nie je potrebné. Penzión neponúka žiadne stravovacie možnosti. Hosťom je ale k dispozícii plne zariadená kuchyňa, vedľa ktorej sa nachádza jedáleň. Pri krásnom slnečnom počasí sme uprednostnili raňajky na čerstvom vzduchu – terase penziónu.

Majitelia penziónu bývajú priamo v objekte. Sú to asi najmilší ľudia, akých som zatiaľ v Rumunsku stretol. Pri každej príležitosti sa nás opýtali ako sa máme. Každý deň mi majiteľ pripravil na raňajky chutnú kávu, za ktorú som nemusel nič platiť. Na túru nám požičali turistickú mapu. Pri ceste do susedného regiónu Bucovina by som sa v tomto penzióne ešte raz veľmi rád ubytoval.

Za jednu 2-lôžkovú izbu pre 2 osoby na 2 noci sme zaplatili 280 ron/60,18 eur.

Kde sa v Borșa najesť?

V stredisku Staţiunea Borșa nie je veľa pohostinských zariadení. My sme vyskúšali reštaurácie hotela Cerbul a hotela Roman. 

Hotel Cerbul

Hotel Cerbul sa nachádza 210 m/3 min. pešo južne od centra strediska. Po príchode nás obsluha požiadala, či by sme mohli prísť trochu neskôr, pretože jedáleň bola plná ubytovaných hostí, ktorí mali zakúpenú večeru. A tak sme prišli neskôr. Na večeru som si neobjednal nič špeciálne, iba kurací steak so zeleninovým šalátom. Po hlavnom jedle sme si objednali tradičný rumunský dezert – Papanași – smažené šišky so smotanou a džemom. Hotel, obsluha aj jedálny lístok pôsobili dojmom 90. rokov. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 59,05 ron/12,69 eur.

Hotel Roman

Druhý deň sme sa navečerali v reštaurácii hotela Roman, ktorý sa nachádza 400 m/5 min. pešo juhozápadne od centra strediska. Vkusne zariadená reštaurácia hotela pôsobí trochu drahším dojmom. Profesionálna obsluha a chutné jedlo. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 81 ron/17,41 eur.

Pobyt v prírode a menšia aktivita človeku nikdy neuškodia. Do hôr Rodna by som sa chcel určite ešte vrátiť a navštíviť miesta, na ktorých som nebol.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 6. 12. 2018 (1 eur = 4,6528 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

• Rumunsko – praktické informácie
• Ďalšie články z Rumunska
• Oficiálna internetová stránka Národného parku pohoria Rodna

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Borșa – vstupná brána do pohoria Rodna je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa na Pustevny na Radhošti dostať?

Pustevny na Radhošti sa nachádzajú 42 km/48 min. autom juhovýchodne od Kopřivnice. Autom sa tam dostanete naokolo z valašskej obce Prostřední Bečva v Zlínskom kraji, ku ktorej patria. Vášho tátoša zaparkujete na platenom parkovisku priamo na Pustevnách. Ďalšie platené parkovisko sa nachádza oproti hotelu Ráztoka v Trojanoviciach pri dolnej stanici lanovky (60 czk/2,32 eur/deň).

Autobusom

Autobusom sa dostanete na Pustevny na Radhošti dvojakým spôsobom – autobusom až do cieľového miesta alebo autobusom do obce Trojanovice a potom lanovkou na Pustevny.

Alternatíva č. 1

Autobusové zastávky na Pustevnách sa nazývajú Prostřední Bečva, Pustevny konečná a Prostřední Bečva, Pustevny rozc. Skal. Na obidve zastávky ale premávajú len 3 autobusy denne tam aj naspäť. Vždy musíte prestúpiť, či už vo Frenštáte pod Radhoštěm alebo v Rožnove pod Radhoštěm. Cesta má dĺžku 41-50 km, trvá 1 h 53 min.-2 h 38 min. a cestovný lístok stojí 71-91 czk/2,75-3,52 eur/os. Priznám sa, že o tejto možnosti som pred naším príchodom na Pustevny ani nevedel, ale pravdepodobne by som ju ani nevyužil.

Alternatíva č. 2

Flexibilnejšia sa mi javí druhá možnosť – autobusom do Trojanovíc a potom lanovkou na Pustevny na Radhošti. Verte mi, že budete mať o zážitok viac. Dolná stanica lanovky sa nachádza 550 m/9 min. pešo južne od zastávky Trojanovice, restaurace Ráztoka. Preto som nasledujúce autobusové spojenia hľadal práve na túto zastávku. Nám sa v sobotu ráno podarilo natrafiť na priamy autobus (25 km/35 min./36 czk/1,39 eur/os.).

Väčšinou ale musíte prestúpiť na zastávke Frenštát pod Radhoštěm, u škol alebo na zastávke Frenštát pod Radhoštěm, železničná stanica. Cesta vám potom zaberie 38 min.-1 h 24 min., čo je neporovnateľný rozdiel s 1. možnosťou. Cestovný lístok na autobus stojí 40-54 czk/1,55-2,09 eur/os. Spiatočný lístok na lanovku stojí 180 czk/6,97 eur/os. (jednosmerný lístok stojí 160 czk/6,19 eur/os.).

Vlakom

V Trojanoviciach ani v obci Prostřední Bečva sa nenachádza železnica, takže vlakom sa tam nedostanete. Najbližšia železničná stanica je vo Frenštáte pod Radhoštěm, resp. v Rožnove pod Radhoštěm, kam sa priamo z Kopřivnice tiež nedostanete, takže voľba autobusu je jednoznačne jasná.

Ak by ste predsa len chceli ísť aspoň časť cesty vlakom, najideálnejšie je ísť vlakom na trase Kopřivnice – Veřovice – Frenštát pod Radhoštěm a potom autobusom z autobusovej zastávky Frenštát pod Radhoštěm, žel. st. – Trojanovice, rest. Ráztoka (22 km/51 min.-1 h 42 min./51 czk/1,97 eur/os.) alebo vlakom Kopřivnice – Veřovice a potom autobusom Veřovice, žel. st. – Frenštát pod Radhoštěm, žel. st. – Trojanovice, rest. Ráztoka (23 km/1 h 7 min./60 czk/2,32 eur/os.).

Čo robiť, vidieť a navštíviť v lokalite Pustevny na Radhošti?

Pustevny na Radhošti (1 018 m n. m.) sú významným a rozvinutým strediskom cestovného ruchu. V lete sú vhodným východiskovým bodom na turistiku po okolitých kopcoch, cykloturistiku a letné športy. V zime sú zasa vyhľadávaným lyžiarskym strediskom.

Výlet lanovkou

Dvojsedačkovú lanovú dráhu postavili už v roku 1940. Údajne to bola 1.! sedačková lanovka v Európe. Lanovka bola medzitým dvakrát demontovaná a nanovo postavená. Tá súčasná je už tretia v poradí a pochádza z 80. rokov 20. stor. Jej výrobcom je slovenská firma Tatralift, a. s. (predtým Tatrapoma) z Kežmarku. Za necelých 11 min. v nej prekonáte vzdialenosť 1 637 m a výškový rozdiel 398 m. Ide o otvorenú lanovku, z ktorej si naplno môžete užívať výhľady na okolitú prírodu, zhlboka sa nadýchať čerstvého vzduchu a vône lesa a započúvať sa do šumu lístia a spevu vtákov. Spiatočný lístok stojí 180 czk/6,97 eur/os.

Maměnka a Libušín – pastva pre oči

Hádam najkrajšími budovami nielen na Pustevnách na Radhošti, či vo Valašsku, sú drevené stavby – Maměnka a Libušín. Stavby v štýle „ľudovej secesie“ navrhol slovenský architekt Dušan Jurkovič na konci 19. stor. Architekt čerpal inšpiráciu predovšetkým vo valašskej, ale aj kysuckej tradícii a ľudových staviteľských vzoroch. Maměnka slúži ako horský hotel. V Libušíne sa nachádzala jedáleň, do ktorej sa zmestilo až 100 hostí. Útulňa Libušín 3. marca 2014 vyhorela a v súčasnosti prebieha jej rekonštrukcia.

Navštívte tiež Jurkovičovu rozhľadňu v Rožnove pod Radhoštěm

Cyrilka – výhľad všade, kam sa pozrieš

Dušan Samuel Jurkovič navrhol aj malú drevenú zvoničku neďaleko chaty Šumná. Krásny výhľad na Pustevny sa vám naskytne z vyhliadkového altánu Cyrilka po ceste na Radhošť.

Cestu na Radhošť stráži Radegast

Presne v polovici cesty na Radhošť budete prechádzať okolo mohutnej kamennej sochy hrdého slovanského boha úrody, slnka a hojnosti Radegasta (1 105 m n. m.). Radegast má mužské telo s tvárou leva, na hlave má býčiu prilbu s rohmi, v pravej ruke drží roh hojnosti, zatiaľ čo v ľavej sekeru. Pre drsné klimatické podmienky v Beskydách sa v súčasnosti nachádza na svojom pôvodnom mieste len replika sochy. Originálna socha sa nachádza vo vstupnej hale radnice vo Frenštáte pod Radhoštěm.

Mystická hora Radhošť

Valašská hora Radhošť (1 129  m n. m.) je už od nepamäti posvätnou horou starých Slovanov. Viaže sa k nej plno povestí, v ktorých vystupuje pohanský boh Radegast. Na konci jari tu starí Slovania oslavovali letný slnovrat, údajne ešte v čase šírenia kresťanstva. Na hore sa nachádza kaplnka sv. Cyrila a Metoda, súsošie vierozvestcov a kríž.

Pohania vs. kresťania

Kaplnka sv. Cyrila a Metoda je najvyššie položeným chrámom v Česku. Kamennú kaplnku obložili šindľom, takže pôsobí, akoby bola celá z dreva. Každoročne na začiatku júla (5.-6. júla) sa tu konajú cyrilo-metodské púte. Z hory uvidíte na Moravskosliezske Beskydy, Valašsko, Jeseníky, ale i na Veľkú a Malú Fatru či dokonca na Západné Tatry na Slovensku.

Podľa legendy nechali solúnski bratia Konštantín a Metod pôvodnú zlatú sochu boha Radegasta na Radhošti strhnúť, keď túto mystickú horu navštívili po svojom pobyte na Veľkej Morave.

Radhošť sa nachádza 4 km; stúpanie 146 m; klesanie 55 m; 57 min. pešo západne od hornej stanice lanovky na Pustevnách. Vedie tade široký turistický chodník s modrou značkou. Súčasťou trasy je tiež Náučný chodník Radegast, ktorý má 9 zastavení. Túra, či lepšie povedané prechádzka je krátka a nenáročná, preto sa pripravte na väčší počet návštevníkov, ich deti a psov.

Kde sa v lokalite Pustevny na Radhošti najesť?

Koliba Valaška je tradičná drevená valašská koliba nachádzajúca sa na Pustevnách. Interiér koliby je celý z dreva, od podlahy až po strop. V jedálni sa nachádza mohutná kamenná pec. Musíme tu prísť aj v zime, keď oheň v krbe dotvorí atmosféru a vy si užijete to sálajúce teplo z pece počas treskúcej zimy v Beskydách. Ako inak, ochutnal som tu slovenské bryndzové halušky, pretože ma veľmi zaujímalo, ako ich pripravujú u našich susedov. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 500 czk/19,36 eur.

Okrem reštaurácií tu nájdete plno bufetov, stánkov a občerstvení, kde môžete nabrať sily pred túrou alebo po nej. Ceny niektorých tovarov:

• slivovica 40 czk/1,55 eur/0,04 l
• pivo 38 czk/1,47 eur/0,5 l
• viedenská káva 54 czk/2,09 eur
• valašský frgál 155 czk/6 eur/štyri rôzne štvrte
• trdelník 55 czk/2,13 eur/1 ks

Na Pustevnách na Radhošti som tiež prvýkrát v živote ochutnal Žihadlo. Ide o medový likér s liečivými bylinkami, ktorý vás príjemne „bodne“ zvnútra (0,04 l/35 czk/1,35 eur).

Výlet na Pustevny v sebe zahŕňa takmer všetko – či už oddych v prírode Moravskosliezskych Beskýd, históriu v podobe Jurkovičkových stavieb, skvelé jedlo z Valašska, zážitok z cesty lanovkou alebo príbehy viažuce sa k hore Radhošť a Radegastovi.

Prečítajte si tiež:

• Pustevny žijú aj v zime! Možno ešte viac.
• Jurkovičova rozhľadňa a Valašské múzeum v prírode v Rožnove pod Radhoštěm
• Mexiko v Rožnove
• Ďalšie články z Česka

Užitočné linky:

• Oficiálna stránka Pusteven a ich okolia
• Libušín – Maměnka – Koliba Valaška – ubytovanie na Pustevnách

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 25. 10. 2018 (1 eur = 25,833 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pustevny na Radhošti – miesto príbehov a zážitkov je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.